[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV |

Brusel 29.6.2006

KOM(2006) 334 v konečnom znení

OZNÁMENIE KOMISIE RADE, EURÓPSKEMU PARLAMENTU, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

o preskúmaní regulačného rámca EÚ pre elektronické komunikačné siete a služby {SEK(2006) 816}{SEK(2006) 817}

Týmto oznámením a sprievodným pracovným dokumentom útvarov Komisie sa začína verejná konzultácia o budúcnosti regulačného rámca pre elektronické komunikácie, ktorá potrvá do 27. októbra 2006. Pozrihttp://ec.europa.eu./information_society/policy/ecomm/tomorrow/index_en.htmPripomienky vo formáte dostupnom na uvedenej internetovej adrese je potrebné zaslať e-mailom na:

infso - 2006review@ec.europa.eu

Pripomienky sa uverejnia, pokiaľ sa výslovne nepožiada o utajenie údajov. Uveďte meno osoby vo vašej organizácii, ktorú možno kontaktovať v prípade akýchkoľvek otázok k vášmu príspevku. Potvrdenie prijatia sa zvyčajne zasiela e-mailom do 2 pracovných dní. Ak nedostanete potvrdenie, obráťte sa na nás na adrese:

Policy Development Unit (B1)DG Information Society and MediaB-1049 BrusselsBelgiumTel + 32 2 296 8633Osobné údaje získané počas tejto konzultácie sa spracúvajú v súlade s uplatniteľnými právnymi predpismi o ochrane údajov. Pozri http://ec.europa.eu./information_society/policy/ecomm/info_centre/documentation/public_consult/privacy_statement/index_en.htm

OZNÁMENIE KOMISIE RADE, EURÓPSKEMU PARLAMENTU, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

o preskúmaní regulačného rámca EÚ pre elektronické komunikačné siete a služby (Text s významom pre EHP)

ZHRNUTIE

Predmetom tohto oznámenia je správa o fungovaní piatich smerníc regulačného rámca pre elektronické komunikačné siete a služby, ako sa vyžaduje v týchto smerniciach[1]. Zároveň sa ním začínajú verejné konzultácie o budúcnosti regulačného rámca pre elektronické komunikácie. Príspevky do konzultácie a pripomienky je potrebné poskytnúť do 27. októbra 2006. Objasňuje sa v ňom, ako rámec plní svoje ciele a identifikuje oblasti, ktoré treba zmeniť. Navrhované zmeny sa vysvetľujú v súvisiacom pracovnom dokumente útvarov Komisie. Pri dodržaní zásad lepšej regulácie sa využila príležitosť navrhnúť zníženia administratívnych záťaží a zrušenie neaktuálnych opatrení. V súvisiacom hodnotení vplyvu sa zachytáva širší rozsah možností, ktoré sa zohľadnili pred vypracovaním predkladaných záverov. Komisia pri zostavovaní návrhu právneho predpisu na pozmenenie rámca zohľadní príspevky a pripomienky a predloží návrh spolu so súvisiacim hodnotením vplyvu Európskemu parlamentu a Rade.

SÚVISLOSTI

Vytvorenie jednotného európskeho informačného priestoru s otvoreným a konkurenčným vnútorným trhom je jednou z hlavných výziev pre Európu[2] v rámci širšej stratégie pre rast a zamestnanosť. Elektronická komunikácia má základný význam pre celé hospodárstvo a na úrovni EÚ sa podporuje regulačným rámcom, ktorý nadobudol účinnosť v roku 2003. Cieľmi rámca sú podpora hospodárskej súťaže, konsolidácie vnútorného trhu pre elektronickú komunikáciu a prospech pre spotrebiteľov a užívateľov. Navrhnutý je tak, aby sa zohľadnila konvergencia z hľadiska trhov, nie technológií. Trhy sa definujú podľa zásad zákona o hospodárskej súťaži založených na všeobecných úvahách o strane dopytu a ponuky a nezávisia od zmien podporných technológií. V rámci sa stanovuje postupné odstránenie regulácie, keď sa hospodárska súťaž stane účinnou. Trhy, na ktorých Komisia považuje reguláciu za opodstatnenú, a kritériá používané na identifikáciu takýchto trhov sú uvedené v odporúčaní Komisie[3], ktoré sa takisto skúma[4]. Tento všeobecný prístup umožní, aby sa pomocou rámca mohlo reagovať na meniace sa technológie a trhové podmienky.

Komisia navrhne nariadenie Európskeho parlamentu a Rady, ktorého predmetom budú špecifické otázky týkajúce sa osobitných charakteristík roamingu v Spoločenstve. Táto skutočnosť sa zohľadní aj pri preskúmaní odporúčania o relevantných trhoch.

Regulačné rozhodnutia sa prijímajú vnútroštátnymi regulačnými orgánmi (VRO), mechanizmus preskúmania na úrovni EÚ (známy ako „konanie podľa článku 7“) však chráni vnútorný trh tým, že pomáha zabezpečiť súlad regulácie ex ante v celej EÚ. Komisia predložila správu o fungovaní tohto postupu vo februári 2006[5].

Okrem uvedenej „ekonomickej“ regulácie je účelom rámca ochrana spotrebiteľa prostredníctvom stanovenia právnych záväzkov v oblastiach ochrany súkromia a údajov, univerzálnej služby a užívateľských práv. Rámec sa nevzťahuje na obsahové služby, ktoré sú predmetom iných pravidiel na úrovni EÚ, ale dáva VRO právomoc zaoberať sa nekonkurenčnými trhmi v situáciách, keď sa obsahové služby viažu na elektronické komunikačné služby.

HODNOTENIE RÁMCA – DOSIAHNUTIE CIEľOV

Vývoj trhu

Elektronické komunikácie sú stálym úspechom EÚ. Od úplného otvorenia trhov v prospech hospodárskej súťaže v roku 1998 užívatelia a spotrebitelia môžu profitovať z väčšieho výberu, nižších cien a inovatívnych výrobkov a služieb. Mobilné služby dosiahli vysokú úroveň penetrácie; počet širokopásmových pripojení rýchlo narastá. Celkový rast z hľadiska príjmov v sektore je naďalej silný, predbieha rast hospodárstva EÚ. Podľa 11. implementačnej správy Komisie, v ktorej sa uvádza viac informácií o tomto vývoji v tejto oblasti[6], sa IKT sektor v roku 2005 ohodnotil na 614 mld. EUR. IKT prispieva takisto makroekonomicky k rastu produktivity a zvýšeniu konkurencieschopnosti európskeho hospodárstva ako celku, a tým pôsobí na rast a tvorbu pracovných miest.

Konzultácia zainteresovaných subjektov

Odpovede na „Výzvu na poskytnutie podnetov“[7] boli vzhľadom na vplyv regulačného rámca celkove pozitívne , hoci podľa niektorých sa definitívne závery vypracovali predčasne. Spotrebiteľské a priemyselné skupiny podporili stratégiu rámca, aj napriek vyjadrenej kritike jeho implementácie. Niektoré zainteresované subjekty sa domnievajú, že hoci niektoré aspekty treba aktualizovať, rámec priniesol väčšiu dôkladnosť v regulácii. Mnohé vyzvali na zjednodušenie postupov preskúmania trhu a celkovo privítali nové inštitucionálne dohody pre harmonizáciu využívania frekvenčného spektra[8].

Nové spoločnosti vstupujúce na trh, kábloví operátori, výrobcovia ISP softvéru a zariadenia poznamenali, že rámec umožnil rozvoj hospodárskej súťaže a inovácie v Európe tým, že sa uľahčilo investovanie a penetrácia širokopásmových pripojení. Väčšina telekomunikačných operátorov sa však domnievala, že regulácia ex-ante bráni novým investíciám a mala by sa do roku 2015 ukončiť.

Inovácia, investície a hospodárska súťaž

Dostupné dôkazy naznačujú, že európske investície do tohto boli sektora za posledné roky rovnako vysoké, ak nie vyššie, ako v iných svetových regiónoch (45 mld. EUR v roku 2005)[9]. Nové spoločnosti vstupujúce na trh, ako aj operátori už prítomní na trhu, reagujú na hospodársku súťaž a investujú do rozšírenia a zdokonalenia pevnej a bezdrôtovej sieťovej infraštruktúry, aby mohli poskytovať inovatívne služby. V pomere k ich obratu, nové spoločnosti investujú viac ako operátori už prítomní na trhu. Investície môžu prospieť v mnohých regulačných situáciách, ale hospodárska súťaž zostáva hlavnou hnacou silou. Podľa štúdie objednanej Komisiou krajiny, ktoré uplatnili regulačný rámec EÚ takým spôsobom, ktorým sa posilnila hospodárska súťaž, pritiahli viac investícii[10].

Vzájomný vzťah medzi investíciami do širokého pásma a hospodárskou súťažou v infraštruktúre sa vyjasnil. Krajiny so silnou hospodárskou súťažou medzi telekomunikačnými a káblovými operátormi smerujú k dosiahnutiu najvyššej širokopásmovej penetrácie[11].

Investície potrebné na modernizáciu siete v tomto sektore sú značné, ale prevádzkové úspory z racionalizácie a využívania modernej technológie sú takisto významné[12]. Niektoré si vyžiadali regulačný odklad na podnietenie investícií do novej sieťovej infraštruktúry, ale iba málo dôkazov poukazuje na to, že regulačné „prázdniny“ vytvárajú nové investície bez prítomnosti iných faktorov, ako je hospodárska súťaž.

Regulačný rámec naznačuje, že novovznikajúce trhy by nemali podliehať neprimeranej regulácii[13]. Komisia považuje za vznikajúce trhy tie trhy, ktoré sú také nové a rýchlo sa rozvíjajú, že je predčasné rozhodnúť, či spĺňajú tri kritériá pre reguláciu ex-ante stanovenú v jej odporúčaní[14]. Akonáhle sa však trhy stanú vyspelejšími a ak spĺňajú tieto kritériá, rámec poskytuje regulačným orgánom značnú pružnosť pri oceňovaní inovatívnych a rizikových investícií[15]. V rámci sa vzhľadom na národné regulačné orgány uvádza, že zohľadňujú... počiatočné investície vlastníka zariadenia, berúc do úvahy riziká existujúce pri uskutočňovaní investície[16] , čím sa explicitne uznáva nutnosť toho, aby regulačné orgány povoľovali primeranú úhradu nákladov za existujúce aktíva a riadnu kompenzáciu nových a riskantných investícií.

Zhrnutie

Pri spôsobe riadenia spektra je veľký priestor na zlepšenie. Komisia sa konkrétne domnieva, že efektívnejšie riadenie spektra by uvoľnilo jeho celý potenciál prispievať k ponuke inovatívnejších, rozmanitejších a finančne dostupných služieb pre občanov EÚ a posilniť konkurencieschopnosť európskeho priemyslu IKT. Komisia takisto zastáva názor, že ak sa zásady a pružné nástroje regulačného rámca plne a efektívne používajú, poskytujú najvhodnejšie prostriedky na podnietenie investícií, inovácie a rozvoja trhu. Komisia a VRO majú napriek tomu priestor na vytvorenie usmernenia pre uplatňovanie pravidiel tak, aby sa zvýšila predvídateľnosť pre zainteresované subjekty.

TECHNOLÓGIA A VÝVOJ TRHU

Cieľom pre tohto preskúmania je zabezpečiť, aby rámec naďalej pokrýval potreby sektoru v ďalšom desaťročí.

V tomto období sa očakávajú tieto hlavné technologické trendy: presun k sieťam „internetových protokolov“ (IP), rast používania bezdrôtových komunikácií a bezdrôtových prístupových sietí (napr. 3G, WiFi, WiMAX a satelit), používanie vlákien v miestnych prístupových sieťach a prechod k digitálnej televízii. Možno očakávať značný vplyv na existujúce sieťové architektúry, služby a spotrebiteľské prístroje. Účastníci trhu čelia novým konkurentom a hľadajú nové obchodné modely vzhľadom na blízke zmeny dnešného trhu elektronických komunikácií.

Toto všetko povedie k novým a inovatívnym službám pre užívateľov s využitím súčasných „triple play“ služieb (telefonovanie, internet a TV), ktoré sú predchodcami nadchádzajúcich sofistikovanejších služieb. Rozdiely medzi výrobkami a službami elektronických komunikácií sa budú ďalej znižovať; vzniknú nové formy mobilných a prenosných prístrojov s interaktívnymi a vysielacími charakteristikami. Ochrana súkromia a bezpečnosť budú naďalej záujmom užívateľov.

Rámec sa doteraz osvedčil ako schopný zamerať sa na nové technológie ako je telefonovanie cez internet (VoIP) s možnosťou prispôsobiť sa ďalšiemu vývoju technológie a trhu. Opatrenia, ktorými sa upravuje správa zdrojov rádiových frekvencií, ktoré sú rozhodujúce pre inovatívne bezdrôtové výrobky a služby a ktoré sú zdieľané s mnohými inými sektormi, však potrebujú úpravu, aby sa zabránilo neprimeranej regulácii.

VšEOBECNE NAVRHOVANÉ ZMENY

Súčasný regulačný rámec priniesol značný úžitok, vyžaduje si však pozornosť v mnohých oblastiach, aby zostal naďalej efektívnym pre nadchádzajúce desaťročie. Dve hlavné oblasti, v ktorých je zmena potrebná, sú:

- uplatňovanie politického prístupu Komisie k riadeniu frekvenčného spektra na elektronické komunikácie, ako je stanovené v oznámení zo septembra 2005[17];

- zníženie procedurálnej záťaže spojenej s preskúmaním trhov vhodných na ex-ante reguláciu.

V oznámení sa okrem týchto dvoch oblastí identifikujú iné zmeny, o ktoré sa treba usilovať:

- konsolidácia jednotného trhu,

- posilnenie záujmov spotrebiteľov a užívateľov,

- zlepšenie bezpečnosti a

- odstránenie neaktuálnych opatrení.

V tomto oznámení a súvisiacom pracovnom dokumente útvarov Komisie sa uvádzajú analýza Komisie a súčasné nápady, ako dosiahnuť zmenu, ktoré sa zohľadnia na základe verejnej konzultácie, a to najmä tie, ktoré sa týkajú posilnenia efektívnej hospodárskej súťaže v období prechodu od monopolu k úplnej hospodárskej súťaži.

Pri mnohých návrhoch sa vyžaduje, aby Európsky parlament a Rada stanovili regulačné ciele, ktoré povedú Komisiu k prijatiu podrobných technických opatrení s cieľom implementácie týchto cieľov. Tým sa umožní, aby ex ante regulácia reagovala na zmeny v sektore pri dodržaní cieľov a zásad stanovených zákonodarcom.

Lepší prístup k správe frekvenčného spektra pre elektronické komunikácie

Elektronické komunikačné služby majú spoločné spektrum s inými sektormi (aeronautický, námorný, vesmírny, bezpečnostný, obranný, pozorovania Zeme atď.). To si vyžaduje vyrovnanie týchto záujmov o frekvenčné spektrum a zváženie európskeho rozmeru.

Rýchly technologický vývoj a konvergencia zdôraznili význam frekvenčného spektra ako cenného zdroja, správa frekvenčného spektra v EÚ však nedrží krok s týmto vývojom. Odhaduje sa, že celková hodnota elektronických komunikačných služieb, ktorá závisí na využívaní rádiového spektra, v EÚ, prekračuje 200 mld. EUR, čo predstavuje 2 % až 2,5 % európskeho ročného HDP [18]. Maximalizácia sociálneho a hospodárskeho potenciálu využívania rádiového spektra je podstatná pre dosiahnutie cieľov iniciatívy EÚ i2010 a podporu obnovenej stratégie pre rast a zamestnanosť. Zlepšenie súčasného systému správy frekvenčného spektra na úrovni EÚ navyše umožní prevádzkovateľom účinnejšie využitie vnútorného trhu.

Je potrebné zaviesť nový systém správy spektra, ktorý by umožňoval existenciu rozličných modelov prideľovania a povoľovania frekvenčného spektra (klasický administratívny, bezlicenčný a prístup orientovaný na trh), aby sa podporila hospodárska a technická efektívnosť vo využívaní tohto cenného zdroja. Na základe spoločných pravidiel EÚ by sa mohla zaviesť väčšia pružnosť do správy frekvenčného spektra posilnením používania všeobecných povolení, kedykoľvek je to možné. Ak to nie je možné, činnosť vlastníkov práv na využívanie frekvenčného spektra by nemala byť neopodstatnene obmedzovaná, mala by však podliehať ochranným opatreniam. Majitelia práv by mali mať slobodu poskytovať akýkoľvek druh elektronickej komunikačnej služby („neutralita služieb“). Vybrané frekvenčné pásma by na základe kritérií založených na hospodárskej efektívnosti sa mohli využívať na základe všeobecných povolení alebo by podliehali sekundárnemu obchodovaniu v celej EÚ. Týmto postupom by sa stanovili aj spoločné povoľovacie podmienky pre využívanie rádiového spektra v náležitých prípadoch (pozri 5.3.3).

Administratívny model zostane naďalej dôležitý v prípadoch, keď je v konečnom dôsledku prioritou právna istota a otázky riadenia vzájomného rušenia, ako aj v prípadoch ohrozenia verejného záujmu.

Zjednodušenie preskúmania trhu

Komisia vo februári 2006 predložila správu o jej skúsenostiach s postupom podľa „článku 7“[19] a dospela k záveru, že postup predstavuje významný krok smerom k vytvoreniu vnútorného trhu pre elektronickú komunikáciu. Týmto oznámením, ako dôsledku tejto správy, sa navrhuje zníženie administratívnej záťaže postupu preskúmania trhu tým, že sa zjednodušia notifikačné požiadavky pri niektorých návrhoch vnútroštátnych opatrení, ak VRO získajú od času úplnej implementácie takýchto zmien podstatne viac skúseností s postupom.

Tento prístup sa zhoduje s programom lepšej regulácie Komisie na dosiahnutie rovnakých politických cieľov jednoduchším spôsobom. Regulačné orgány by stále potrebovali vykonávanie preskúmaní trhu a vnútroštátne a európske konzultácie, ale pre určité analýzy trhu a oznamovania by sa súčasný stupeň podrobnosti už viac nevyžadoval. V mnohých vopred definovaných kategóriách prípadov by sa zaviedol zjednodušený postup oznamovania. To by umožnilo Komisii a VRO zamerať sa na prípady, v ktorých môžu vzniknúť podstatné problémy.

Z krátkodobého hľadiska sa navrhuje vydať revidované znenie procedurálneho odporúčania s cieľom zaviesť zjednodušené postupy oznamovania od roku 2007 a z dlhodobého hľadiska pozmeniť rámec, aby sa mohli všetky procedurálne prvky zlúčiť do jediného nariadenia.

Konsolidácia vnútorného trhu

Európa musí zaviesť zhodný regulačný prístup v 25 členských štátoch, aby prilákala investície a získať prospech z vnútorného trhu . Unifikovaný jednotný trh poskytuje dodávateľom EÚ rozsiahlu domácu základňu pre vývoj inovatívnych výrobkov, čo je obzvlášť dôležité v oblastiach ako sú bezdrôtové komunikácie, kde sú dôležité úspory z rozsahu. Napriek tomu, že sa vo vytváraní vnútorného trhu pre elektronické komunikácie a rádiové zariadenia[20] dosiahol pokrok, ešte sa nestal skutočnosťou a navrhujú sa ďalšie opatrenia.

Opravné prostriedky na základe postupu v „článku 7“

„Konaním podľa článku 7“ sa dosiahla väčšia zhoda z hľadiska definícií trhu a hodnotenia VRO „významného vplyvu na trhu“. Komisia však zistila potrebu jednotnejšieho postupu pri uplatňovaní opravných prostriedkov[21].

Mnohé pripomienky Komisie k návrhu opatrení VRO sa týkali vhodnosti navrhovaných opravných prostriedkov. Komisia vyjadrila obavy najmä pri opravných prostriedkoch, ktorými sa vyrieši iba časť identifikovaného problému v oblasti hospodárskej súťaže[22], opravných prostriedkoch, ktoré sa zdajú neprimerané[23] a opravných prostriedkoch, ktoré by mohli priniesť efektívne výsledky príliš neskoro[24]. Na zabezpečenie prospechu z vnútorného trhu sa navrhuje, aby sa právo veta Komisie rozšírilo na navrhované opravné prostriedky.

Odvolania

Najväčším problémom pri implementácii rámca je súdna prax stáleho odkladania regulačných rozhodnutí, napriek ustanoveniam článku 4 rámcovej smernice. Súdy majú vo veľkej miere rozdielny prístup k dočasným opatreniam. Navrhuje sa vyriešiť problém stáleho odkladania regulačných rozhodnutí niektorých vnútroštátnych súdov počas odvolacej doby tým, že sa na úrovni EÚ stanovia kritériá pre udelenie odkladu regulačného rozhodnutia na úrovni EÚ.

Spoločný prístup k povoľovaniu služieb s celoeurópskym rozmerom alebo rozmerom vnútorného trhu

Členské štáty zodpovedajú za povoľovanie elektronických komunikačných sietí a služieb. Podmienky, ktoré uplatňujú na podniky – vrátane práv používania čísiel a rádiových frekvencií – sa medzi členskými štátmi líšia, čo spôsobuje problémy pri zavádzaní služieb s celoeurópskym rozmerom alebo rozmerom vnútorného trhu.

Pre takéto služby sa navrhuje postup Spoločenstva s cieľom dosiahnuť na úrovni EÚ dohodu o spoločných užívateľských podmienkach, ako aj spoločnom prístupe k povoľovaniu, umožniť koordinované rozmiestnenie služieb. Tento povoľovací systém by doplnil súčasný systém a uplatňoval by sa v osobitných prípadoch (napr. satelitné komunikačné služby). Smernica o povolení by sa zmenila a doplnila, aby Komisia mohla prijímať rozhodnutia s pomocou výboru, kým monitorovanie a presadzovanie dodržiavania podmienok udelenia povolenia pre takéto služby by sa naďalej odohrávali v členských štátoch na vnútroštátnej úrovni. Akonáhle sa povolenia zosúladia týmto spoločným mechanizmom, povolenie udelené v jednom členskom štáte by malo postačovať na rozšírenie služieb v celom území EÚ.

Ostatné navrhované zmeny

Ostatné zmeny navrhnuté na posilnenie vnútorného trhu majú za cieľ: zabezpečiť, aby užívatelia mali prístup k službám informačnej spoločnosti v iných členských štátoch (napr. bezplatné telefónne čísla); posilniť spôsobilosť VRO sankcionovať nedodržiavanie regulačných povinností; rozšíriť rozsah pôsobnosti technických implementačných opatrení, ktoré Komisia môže prijať, napr. v oblastiach, ako sú číslovanie; zaviesť mechanizmus schvaľovania Komisie opatrení prijatých VRO na základe článku 5 ods. 1 smernice o prístupe a o vzájomnom prepojení; vyhodnotiť povinnosť šírenia do stanovenej lehoty a vytvoriť postup na uľahčenie dohody na úrovni EÚ o spoločných požiadavkách na siete a služby.

Posilnenie práv spotrebiteľov a užívateľov

Ústredným cieľom regulačného rámca je priniesť značný prospech pre spotrebiteľov. Tento cieľ sa z veľkej časti dosahuje prostredníctvom posilnenia hospodárskej súťaže s cieľom zabezpečenia výberu, inovatívnych služieb a hodnoty za peniaze pre spotrebiteľov. Okrem toho rámec obsahuje osobitné opatrenia na ochranu spotrebiteľov vrátane povinností univerzálnej služby zabezpečiť naplnenie potrieb užívateľov.

Z odpovedí na „výzvu na poskytnutie podnetov“, ako aj z príspevkov získaných pri konzultácii Komisie o rozsahu univerzálnej služby[25] vyplýva potreba základnej úvahy o úlohe a pojme univerzálnej služby v 21. storočí a takisto otázky o rovnováhe medzi sektorovými a horizontálnymi pravidlami pre ochranu spotrebiteľov a realizovateľnosťou univerzálneho prístupu k univerzálnej službe v 25 členských štátoch. Komisia z týchto dôvodov zamýšľa uverejniť zelenú knihu o univerzálnej službe v roku 2007 s cieľom podnietiť širokú diskusiu.

Mnohé ustanovenia smernice o univerzálnej službe sa, bez ohľadu na výsledok tejto diskusie, spájajú s tradičným telefónnymi službami a potrebujú aktualizáciu. Ostatnými navrhovanými zmenami sa zlepší kvalita informácií o tarifách dostupných pre spotrebiteľov, tretím stranám sa umožní začať právne konanie proti zasielateľom nevyžiadaných e-mailov, zabezpečí sa, aby informácia o lokalizácii volajúceho bola dostupná pre núdzové služby a uľahčí sa prístup k núdzovým službám pre hendikepovaných užívateľov.

Zvýšenie bezpečnosti

Bezpečnosť je jednou zo štyroch výziev na vytvorenie jednotného európskeho informačného priestoru v rámci i2010. Moderné elektronické komunikačné siete a služby sa stávajú neodmysliteľnými súčasťou každodenného života, pri podnikaní alebo doma. Dostupnosť komunikačných služieb môže byť ohrozená technickým, organizačným alebo ľudským zlyhaním. Smerovanie k IP technológii takisto znamená, že siete sú celkovo otvorenejšie a zraniteľnejšie ako v minulosti. Nárast spamu, vírusov, spyvéru a ostatných foriem malvéru, ktorý znižuje dôveru užívateľov v elektronické komunikácie, je čiastočne spôsobený touto otvorenosťou a čiastočne nedostatkom primeraných bezpečnostných opatrení. Oznámením o stratégii pre bezpečnú informačnú spoločnosť (KOM(2006) 251) sa zdôraznila potreba zabezpečiť správnu rovnováhu medzi technologickým rozvojom, samoreguláciou a regulačnými opatreniami. Osobitné regulačné opatrenia sa navrhujú v kontexte tejto revízie.

.

S cieľom posilniť dôveru a istotu obchodných a súkromných užívateľov pri elektronických komunikáciách sa navrhuje súbor opatrení: 1) zaviesť osobitné požiadavky pre poskytovateľov elektronických komunikácií, aby oznamovali porušenia bezpečnosti a informovali užívateľov, 2) oprávniť príslušné vnútroštátne orgány, aby vyžadovali osobitné bezpečnostné opatrenia, ktorými sa implementujú odporúčania alebo rozhodnutia Komisie a 3) modernizovať ustanovenia o integrite siete.

Lepšia regulácia: zrušenie neaktuálnych opatrení

Navrhuje sa odstrániť ustanovenia o minimálnom súbore prenajatých vedení v smernici o univerzálnej službe, keďže existujú iné ustanovenia, ktoré VRO umožňujú vyriešiť problémy v tejto oblasti. Nariadenia o neviazanom prístupe k účastníckej prípojke[26] (ULL) by sa takisto malo zrušiť, pretože akonáhle všetky VRO ukončia trhovú analýzu ULL trhu, nariadenie sa stane nepotrebným a možno ho zrušiť.

Medzi ostatné opatrenia, ktoré sa navrhujú zrušiť, patria ustanovenia o európskom telefónnom číslovacom priestore (ETNS) v smernici o univerzálnej službe a rôzne iné neaktuálne články, uvedené v súvisiacom pracovnom dokumente.

Záver

Súčasný regulačný rámec priniesol značný prospech, vyžaduje si však pozornosť v mnohých oblastiach, aby zostal účinný v nadchádzajúcom desaťročí. Dva hlavné návrhy sú zavedenie politického prístupu Komisie do správy frekvenčného spektra a zníženie zdrojov spojených s preskúmaním relevantných trhov zjednodušením postupov.

Na základe ostatných navrhnutých zmien by sa posilnil vnútorný trh, posilnili záujmy spotrebiteľov, zvýšila bezpečnosť a celkove aktualizoval rámec.

V pracovnom dokumente útvarov Komisie sa tieto návrhy opisujú podrobnejšie. Hodnotenie týchto zmien, ako aj iných možností, ktoré sa vzali do úvahy, je k dispozícii v súvisiacom dokumente o hodnotení vplyvu.

[1] Smernice 2002/19/ES, 2002/20/ES, 2002/21/ES, 2002/22/ES (Ú. v. ES L 108, 24.4.2002, s. 7) a 2002/58/ES (Ú. v. ES L 201, 31.7.2002, s. 37). Pozri aj prílohu I k hodnoteniu vplyvu.

2 KOM(2005) 24, 2.2.2005.

[2] Odporúčanie Komisie o relevantných trhoch výrobkov a služieb v sektore elektronických komunikácií podliehajúcich regulácii ex ante , K(2003) 497.

[3] Pracovný dokument útvarov Komisie k odporúčaniu o relevantných trhoch.

[4] KOM(2006) 28, 6.2.2006.

[5] KOM(2006) 68, 20.2.2006.

[6] Odpovede sú dostupné nahttp://ec.europa.eu/information_society/policy/ecomm/info_centre/documentation/public_consult/review/index_en.htm.

[7] Rozhodnutie o rádiovom frekvenčnom spektre 676/2002/ES umožňuje technickú harmonizáciu podmienok využívania frekvenčného spektra (prostredníctvom Výboru pre rádiové frekvenčné spektrum); strategické poradenstvo v oblasti politiky rádiového spektra prostredníctvom skupiny pre politiku rádiového spektra.

[8] Pozri poznámku pod čiarou 6.

[9] Štúdia London Economics v spolupráci s PricewaterhouseCoopers pre GR Informačná spoločnosť a médiá Európskej komisie o „Hodnotení regulačného rámca pre elektronické komunikácie – Rast a investície v sektore e-komunikácií EÚ“ (uverejní sa).

[10] Pozri súvisiaci pracovný dokument útvarov Komisie, oddiel 2.

[11] tamtiež.

[12] Odôvodnenie 27 rámcovej smernice.

[13] Tri kritériá sú: a) trh podlieha vysokým a neprekonateľným prekážkam vstupu; b) trh má vlastnosti, ktoré časom nepovedú k účinnej hospodárskej súťaži; c) samotný zákon o hospodárskej súťaže nepostačuje na vyrovnanie sa so zlyhaniami trhu (chýbajúca regulácia ex ante). Pozri pracovný dokument útvarov Komisie k odporúčaniu o relevantných trhoch.

[14] Článok 12 ods. 2 smernice o prístupe.

[15] Tamtiež.

[16] KOM(2005) 411, 6.9.2005.

[17] Pozri štúdiu Analysys et al. „Podmienky a možnosti zavádzania sekundárneho obchodovania rádiového spektra v Európskom spoločenstve“ (2004), s. 12.

[18] Pozri poznámku pod čiarou 5.

[19] Smernicou 1999/5/EC (Ú. v. ES L 91 7.4.1999, s.10) o rádiovom zariadení a koncových telekomunikačných zariadeniach sa harmonizujú požiadavky na zariadenia, ale nie prideľovanie spektra.

[20] Pozri poznámku pod čiarou 5.

[21] Napríklad keď sa sadzby za uskutočnenie hovoru z mobilného telefónu regulovali iba pri volaniach z mobilných sietí alebo zahraničia, ale nie pri volaniach z pevných sietí.

[22] Napr. ak sa cenová regulácia nevychádzala z najvhodnejšieho nákladového modelu alebo ak sa výber nákladového modelu a účtovných pravidiel pre náklady ponechal na príslušné podniky.

[23] Napr. ak sa nákladovo orientované sadzby za uskutočnenie hovoru z mobilného telefónu založené na nákladovom modeli LRIC ponechali najprv na súkromné vyjednávanie medzi operátormi, pred tým ako regulátor zasiahol v súvislosti s urovnaním sporu.

[24] KOM(2005) 203, 24.5.2005.

[25] Ú. v. ES L 336, 30.12.2000, s. 4.