23.12.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 318/202

1.1

Dňa 13. decembra 2005 predložila Európska komisia návrh s cieľom aktualizovať smernicu Spoločenstva o televízii bez hraníc, ktorej prvé znenie je z roku 1989 (1) a bolo zmenené a doplnené v roku 1997 (2). Ustanovenia tejto smernice sú určujúce v prípade rozporu so všeobecnými predpismi o poskytovaní služieb, pokiaľ ide o aspekty týkajúce sa prístupu a poskytovania služieb (3).

1.2

Uvedený cieľ tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu (stanovený v postupe na zosúladenie monitorovania a hodnotenia s nariadením) má zosúladiť smernicu s realitou technologického zbližovania. V tomto novom kontexte sú audiovizuálne materiály a služby ďaleko za tradičným rozsahom televízneho vysielania a vytvárajú nové regulačné požiadavky s cieľom zabezpečiť plynulý chod spoločného trhu, existenciu silného, tvorivého Európskeho priemyslu a práva občanov. Modernizácia predpisov EÚ o obsahu audiovizuálnych médií je tiež zahrnutá v stratégii i2010, ktorej cieľom je vybudovať informačnú spoločnosť podporujúcu rast a zamestnanosť (4).

1.2.1

Bezprostredne po konferencii v Liverpoole (5) navrhovaný pozmeňujúci a doplňujúci návrh opätovne stanovuje regulačný rozsah smernice (ktorý pôvodne zahŕňal všetky audiovizuálne služby) s cieľom zahrnúť takzvané „audiovizuálne mediálne služby“ s rôznymi regulačnými úrovňami podľa toho, či je služba lineárna alebo nelineárna. Smernica by sa tak týkala koordinácie určitých právnych, regulačných a správnych ustanovení týkajúcich sa poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb v členských štátoch, a mala by názov smernica o audiovizuálnych mediálnych službách namiesto smernica o televízii bez hraníc.

1.2.2

Smernica by naďalej vylučovala súkromné správy, elektronické verzie novín alebo časopisov, internetové stránky, ktoré nie sú zamerané hlavne na vysielanie audiovizuálnych materiálov, a rozhlasové vysielanie.

1.3

Navrhovaný pozmeňujúci a doplňujúci návrh spadá pod medziinštitucionálnu dohodu o lepšom zákonodarstve, ktorá bola prijatá v roku 2003 s dvojakým cieľom: po prvé, zjednodušiť, uvoľniť a zmenšiť regulačné povinnosti európskych poskytovateľov audiovizuálnych služieb a po druhé, podporovať samoreguláciu a koreguláciu v odvetví. Cieľom návrhu je tiež formulovať základnejší, podstatnejší regulačný rámec, posilňujúci zásadu krajiny pôvodu po začlenení smernice do právneho systému členských štátov.

2.1

Ako bolo uvedené, Komisia navrhuje rozšíriť pôsobnosť smernice na všetky audiovizuálne mediálne služby (6), pod ktorými rozumieme služby poskytujúce pohyblivé obrazy so zvukom alebo bez neho, navrhnuté na informovanie a zábavu verejnosti prostredníctvom takzvaných elektronických sietí (7).

2.2

Tieto audiovizuálne mediálne služby môžu byť:

2.2.1

V súlade s týmto rozdelením sa televízne vysielanie definuje ako „lineárna audiovizuálna mediálna služba, pri ktorej poskytovateľ mediálnych služieb rozhoduje o okamihu v čase, kedy sa bude vysielať špecifický program, a vytvára plán programov“. Prevádzkovateľ vysielania sa definuje ako „poskytovateľ lineárnych audiovizuálnych mediálnych služieb“.

2.3

V súlade s touto širšou pôsobnosťou zavádza navrhované doplnenie smernice všeobecné ponímanie audiovizuálneho komerčného oznámenia, ktoré sa týka pohyblivých obrazov so zvukom alebo bez neho, ktoré sprevádzajú audiovizuálne mediálne služby a sú určené na priamu alebo nepriamu podporu predaja tovarov alebo služieb. Televízna reklama sa chápe ako formujúca súčasť audiovizuálneho komerčného oznámenia, ak sa vzťahuje na oznamy vysielané v televízii na podporu dodávok tovarov alebo služieb za platbu alebo podobnú náhradu, alebo na propagáciu samotného prevádzkovateľa vysielania. To isté sa vzťahuje aj na telenákup.

2.3.1

Súčasný zákaz vysielania televíznej reklamy na cigarety alebo iné tabakové výrobky a predaja cigariet alebo iných tabakových výrobkov prostredníctvom televízie sa rozširuje na všetky formy audiovizuálneho komerčného oznámenia. Zostáva aj zákaz reklamy a televízneho predaja liekov na lekársky predpis a zachovávajú sa obmedzenia reklamy alkoholických nápojov s cieľom zamedziť podporovanie neprimeranej konzumácie a chrániť maloletých, pričom reklama:

2.3.2

Návrh zachováva zákaz skrytej reklamy, čo znamená zákaz „slovnej alebo obrazovej informácie o tovaroch, službách, názve, ochrannej známke alebo činnostiach výrobcu tovarov alebo poskytovateľa služieb v programoch, ak prevádzkovateľ vysielania má zámer takúto informáciu použiť na reklamu a ak by vzhľadom na svoju povahu mohla uviesť verejnosť do omylu“, zvyčajne preto, lebo neobsahuje identifikáciu alebo výstrahu. V tejto súvislosti sa stanovuje, že televízne reklamné vysielanie musí byť „jasne rozpoznateľné a celkom oddelené od ostatných častí programovej služby, a to vizuálnymi alebo akustickými prostriedkami“.

2.3.3

I tak sa zavádza nová definícia umiestňovania produktu, ktoré sa odlišuje od skrytého audiovizuálneho komerčného oznámenia napriek tomu, že jeho definícia je podobná. Ide o „včlenenie produktu, služby či príslušnej obchodnej značky alebo zmienky o nich do audiovizuálnej mediálnej služby, zvyčajne výmenou za platbu alebo za podobnú náhradu“. Aby bolo umiestňovanie produktu zákonné, musí spĺňať niekoľko požiadaviek. Napríklad:

2.3.4

Návrh zachováva zmienku o sponzorovaní a podmienky, podľa ktorých je sponzorovanie povolené, s niektorými základnými zmenami, aby bola činnosť v súlade s novou oblasťou uplatňovania. Zákaz sa tiež vzťahuje na používanie metód podvedomého ovplyvňovania v audiovizuálnych komerčných oznámeniach.

2.4

S ohľadom na práva a povinnosti členských štátov a v súlade so súčasnou smernicou návrh ustanovuje, že členské štáty:

2.4.1

Členský štát ešte stále môže prijať opatrenia proti poskytovateľom mediálnych služieb so sídlom v inom členskom štáte s cieľom zabrániť porušeniu niektorých ustanovení smernice, pokiaľ poskytovateľ zameriava celú svoju činnosť alebo jej väčšiu časť na územie prvého členského štátu, a ak členský štát, v ktorom má poskytovateľ sídlo neprijal také opatrenia napriek tomu, že bol o to požiadaný a že mu bolo doručené schválenie Komisie.

2.4.2

Návrh potvrdzuje podiely, ktoré boli stanovené súčasnou smernicou pre národné a európske audiovizuálne produkcie a nezávislé audiovizuálne produkcie. Podľa správ o hodnotení dosahu boli tieto podiely v posledných rokoch splnené.

2.4.3

Návrh zavádza nasledujúce ustanovenia týkajúce sa členských štátov. Členské štáty:

2.5

Návrh dáva nové znenie súčasným ustanoveniam smernice upravujúcim hodnoty, ktoré vysiela poskytovateľ audiovizuálnych mediálnych služieb.

2.5.1

Návrh určuje, že tieto služby nesmú:

Návrh zachováva súčasný výslovný zákaz vysielania programov, ktoré obsahujú pornografické scény alebo bezdôvodné násilie. Pri programoch, ktoré by mohli narušiť telesný, duševný alebo morálny vývoj maloletých sa musia prijať opatrenia, napríklad technické kódovanie, vysielanie v neskorých hodinách alebo klasifikácia obsahu, s cieľom zabezpečiť, aby sa maloletí nedostali k takému vysielaniu.

2.5.2

Audiovizuálne komerčné oznámenie nesmie:

2.6

Navrhovaný pozmeňujúci a doplňujúci návrh zmierňuje legislatívne požiadavky na reklamné prestávky, zjednodušuje a uvoľňuje mnohé kritériá uplatňovania.

2.6.1

Zachováva výnimočnú povahu oddelených reklamných spotov a príspevkov telenákupu, okrem spotov a príspevkov v športových programoch. Naďalej sa uprednostňujú reklamné prestávky medzi programami, aj keď sú prestávky počas programov povolené za predpokladu, že sa zachová integrita programu a neporušia autorské práva.

2.6.2

Rôzne kritériá na prípustné reklamné prestávky, intervaly medzi týmito prestávkami a výnimky v závislosti od druhu programu nahrádza všeobecné pravidlo, podľa ktorého sa môže vysielanie televíznych filmov, kinematografických diel, detských programov a spravodajských relácií prerušiť reklamou alebo príspevkom telenákupu raz za 35 minút. Vkladať reklamu počas vysielania bohoslužieb zostáva zakázané.

2.6.3

S ohľadom na vysielací čas určený na reklamu v jej rôznych formách, návrh zachováva len všeobecné kritérium 20 % počas jednej hodiny na reklamu, telenákup a ostatné reklamné formáty, a z tohto podielu naďalej vylučuje „oznamy, ktoré prevádzkovateľ vysielania vykonáva v súvislosti so svojimi vlastnými programami a pomocnými produktmi, ktoré sa odvodzujú priamo od týchto programov“ a sponzorské oznámenia, ktoré teraz zahŕňajú aj umiestňovanie produktov.

3.1

EHSV považuje za nevyhnuté pozmeniť súčasnú smernicu o televízii bez hraníc s cieľom zosúladiť ju s novým kontextom technologického zbližovania a novými reklamnými a propagačnými postupmi. Uznáva tiež potrebu uplatniteľnejšej, účinnejšej legislatívy, ktorá prispeje k zvýšeniu obchodovania v oblasti audiovizuálnych mediálnych služieb na európskom spoločnom trhu, posilní a podporí jeho rozvoj. Domnieva sa však, že pozmeňujúci a doplňujúci návrh by mal rovnako reagovať na požiadavky technologického a hospodárskeho vývoja a potrebu ochrany ľudskej dôstojnosti a osobnej nedotknuteľnosti.

3.2

Podobne ľutuje, že sa Komisia nechopila príležitosti, aby sa zbavila určitých nedostatkov a nejasností v súčasnej smernici, ktorých výklad a uplatnenie spôsobovali ťažkosti a právnu neistotu ako pri uplatňovaní smernice, tak aj transpozícii právnych predpisov do právnych systémov rôznych členských štátov.

3.2.1

Napríklad neuvádza žiadnu definíciu foriem reklamy upravovanej smernicou, ani popis niektorých možných nezákonných praktík. I keď budeme o tom podrobnejšie hovoriť ďalej v konkrétnych pripomienkach, má tu zmysel na príklade poukázať na to, že v odôvodnení 44 sú z oblasti reklamy vyňaté televízne propagačné akcie, avšak v žiadnom bode textu nie sú definované vlastnosti a obmedzenia tejto formy reklamy.

EHSV sa domnieva, že toto vynechanie nie je opodstatnené, a že v každom prípade by mali byť televízne propagačné akcie zaradené medzi reklamy. Inak by to iba slúžilo na penalizovanie reklamy a transformovanie komerčných oznámení do iných formátov, čím by sa zachovala, alebo dokonca zvýšila presýtenosť reklamou.

3.2.2

Okrem toho by kombinácia právnych predpisov stále viac zameraných na podstatu a presadzovania zásady krajiny pôvodu mohla spôsobiť veľké legislatívne rozdiely v tejto oblasti, predovšetkým pokiaľ ide o reklamu a ochranu maloletých, a brzdiť rozvoj spoločného trhu alebo podstatne znižovať ochranu spotrebiteľa, čo sa veľmi vzďaľuje od podpory legislatívneho súladu medzi členskými štátmi.

3.3

Hoci cieľom je ujasniť rozdiel medzi audiovizuálnymi mediálnymi službami (ktoré by boli upravené pozmenenou smernicou) a ostatnými audiovizuálnymi službami (ktoré sú spadajú do pôsobnosti predpisov o elektronickej komunikácii), je pravdepodobné, že bude stále ťažšie definovať rozsah pôsobnosti smernice, pretože formáty sa vyvíjajú tak, že sa stávajú nerozlíšiteľnou zmesou textu, zvuku a obrazov.

3.4

EHSV sa domnieva, že pozmeňujúci a doplňujúci návrh k smernici by mal minimálne zachovať, a ak je to možné, i rozšíriť záruky ochrany divákov týchto audiovizuálnych mediálnych služieb, predovšetkým maloletých. Ako bolo uvedené, okrem cieľov týkajúcich sa spoločného audiovizuálneho trhu musí smernica hájiť množstvo spoločenských a kultúrnych hodnôt týkajúcich sa rozmanitosti, identity, osobného rozvoja, ľudskej dôstojnosti (ako sa uvádza v odôvodneniach návrhu) a práva na informácie a slobodu vyjadrovania, ktoré sú zahrnuté v Charte základných práv EÚ (8). Navyše považuje judikatúra Európskeho súdneho dvora (9) prevádzku televízie za službu všeobecného hospodárskeho záujmu.

3.5

EHSV sa domnieva, že navrhovaný pozmeňujúci a doplňujúci návrh by mal ísť ešte o krok ďalej a navrhnúť osobitné opatrenia v oblastiach ako je pluralizmus a koncentrácia médií. Pokiaľ ide o podporu európskej produkcie, EHSV by očakával rozhodnejší postoj voči členským štátom, aby táto podpora nepodliehala formulácii „kde je to možné“, a v tom, aby sa na nelineárne služby postupne uplatňovali kritériá vyžadujúce, aby produkcie boli európske a čo najviac nezávislé.

3.6

Čo sa týka práva na odpoveď, ktoré je uvedené v návrhu, Komisia nevzala do úvahy stanovisko EHSV (10) týkajúce sa potreby vytvoriť ustanovenie o práve na opravu, s tým istým všeobecným rozsahom a za tých istých podmienok, s cieľom bojovať proti nepravdivému, nesprávnemu alebo nepresnému obsahu, ktorý ovplyvňuje práva ľudí.

3.7

EHSV sa domnieva, že návrh by mal pre regulačné úrady vo všetkých členských štátoch stanoviť nevyhnutnosť alebo povinnosť pracovať nielen nestranne a transparentne, ale aj nezávisle od vlády, čo sa týka aj ich vytvorenia, založenia a plnenia funkcií. Sme presvedčení, že v budúcnosti sa bude musieť premýšľať o tom, či by sa nemala zriadiť európska agentúra, inštitúcia alebo podobný nadnárodný orgán.

4.1

EHSV sa domnieva, že Komisiou navrhovaná definícia „audiovizuálneho komerčného oznámenia“ je príliš reštriktívna a mechanicky opakuje definíciu „audiovizuálnych mediálnych služieb“. Bolo by logické definovať ich ako „pohyblivé obrazy so zvukom alebo bez zvuku“, a preto sú pohyblivé obrazy nevyhnutným predpokladom týchto audiovizuálnych mediálnych služieb. Definícia do pôsobnosti tejto smernice nezahŕňa tlač a rozhlasové vysielanie, ktoré sú založené na internete. Avšak, tak ako je definovaná pôsobnosť smernice, môžu audiovizuálne komerčné oznámenia spojené s audiovizuálnymi mediálnymi službami využívať statické obrazy (napr. logá alebo reklamné plagáty) alebo samotné zvuky bez obrazov (napr. hovorený odkaz na značku alebo reklamná zvučka). Bolo by vhodnejšie definovať audiovizuálne komerčné oznámenie ako „obrazy a zvuky resp. obrazy alebo zvuky sprevádzajúce audiovizuálne mediálne služby vytvorené na priamu alebo nepriamu propagáciu tovarov, služieb alebo obrazu fyzických alebo právnických osôb na hospodárske účely“.

4.2

Návrh zachováva súčasné kritérium, podľa ktorého je televízna reklama materiálom vysielaným za platbu. EHSV sa domnieva, že nie platba, ale zámer propagovať výrobky a služby by mal byť určujúcim kritériom, pretože to by bolo v súlade s ostatnými definíciami Spoločenstva, ako napríklad s definíciou použitou v smernici o zavádzajúcej reklame. Zabránilo by to riziku vysielania reklám na produkty, ktorých reklama v televízii bola zakázaná, alebo nezákonných reklám, ktoré sa v súčasnosti môžu vysielať za predpokladu, že neexistuje nezvratný dôkaz o platbe, a tým aj o ich charaktere televíznej reklamy. To isté platí aj pri požiadavke platby v definícii telenákupu.

4.2.1

Ak sa zachová navrhované kritérium, mohli by členské štáty podľa smernice splnomocniť súdy (v prípadoch občianskych alebo správnych konaní), aby požiadali poskytovateľov vysielania o dôkaz, že audiovizuálne oznámenie vysielajú bez platby, ako sa uvádza v smernici 84/850/EHS. V opačnom prípade by sa uvedené oznámenie považovalo za komerčné.

4.3

Navrhovaná definícia skrytej reklamy je veľmi podobná súčasnému zneniu. EHSV sa však domnieva, že definícia skrytej reklamy by sa mala uplatňovať všeobecne na audiovizuálne komerčné oznámenia a nielen na televíznu reklamu, za predpokladu, že ustanovenie výslovne zakazuje skryté audiovizuálne komerčné oznámenie.

4.3.1

Rovnako sa EHSV domnieva, že pojem skrytého audiovizuálneho komerčného oznámenia by mal byť širší než obsahuje súčasné znenie návrhu:

4.3.2

Ďalej by malo byť v smernici jasne stanovené, že umiestňovanie produktu nebude považované za skryté audiovizuálne komerčné oznámenie za predpokladu, že je v súlade s právnymi požiadavkami, ktoré tu boli uvedené.

4.4

EHSV víta, že sa v navrhovanom pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu k smernici výslovne spomína umiestňovanie produktu. Hoci sa v súčasnosti môže teoreticky každé umiestňovanie produktu považovať za skrytú reklamu a preto za zakázané, prakticky neboli ani len tendencie považovať ho za televíznu reklamu, a tak zostávalo mimo pôsobnosti predpisu. Avšak EHSV sa domnieva, že definícia umiestňovania produktu by ako rozlišujúce vlastnosti tohto postupu mala jasne uvádzať zámernú propagáciu poskytovateľom a nedostatočné upozornenie verejnosti na propagačný charakter uvedeného umiestňovania vizuálnymi alebo zvukovými prostriedkami počas jeho trvania (t. j. súčasne), ako je to aj pri iných formátoch, napríklad pri televíznych propagačných akciách.

4.4.1

Text by mal stanovovať, že umiestnenie produktu nemôže ovplyvňovať vysielací program do takej miery, aby bola ovplyvnená jeho nezávislosť a integrita, v súlade s ustanoveniami pre iné propagačné formáty. Zodpovedajúce obmedzenia by sa mali rozšíriť tak, že umiestňovanie produktov je zakázané nielen pri zákaze reklamy, pri programoch určených maloletým a nových programoch, ale aj pri reklame na liečivá a alkoholické nápoje, ako je uvedené nižšie.

4.5

V súlade so súčasnou smernicou návrh zakazuje používať v audiovizuálnom komerčnom oznámení metódy podvedomého ovplyvňovania. V žiadnom bode textu však tieto metódy nie sú definované. EHSV sa domnieva, že pojem by mal byť jasne rozvinutý so zmienkou o používaní vizuálnych alebo akustických podnetov vysielaných na úrovniach, ktoré hraničia s prahom zmyslového vnímania a sú vnímané podvedome.

4.6

Návrh stanovuje, že propagácia produktov v audiovizuálnom komerčnom oznámení môže byť priama alebo nepriama. V niektorých prípadoch, napríklad pri cigaretách alebo iných tabakových výrobkoch, je komerčné oznámenie zakázané, aj keď je nepriame. Ale v texte nie je žiadna definícia týchto prostriedkov audiovizuálneho komerčného oznámenia. EHSV sa domnieva, že pojem by mal byť jasne rozvinutý. Malo by sa zdôrazniť, že aj keď produkty nie sú prezentované priamo ani sa na ne priamo neodkazuje, využívajú sa obchodné značky, znaky a iné rozlišovacie vlastnosti produktov alebo spoločností, ktorých hlavnými alebo známymi činnosťami je výroba alebo marketing daných produktov.

4.7

V článku 3g písmeno c) pozmenenej smernice sa uvádzajú podmienky, ktoré musí audiovizuálne komerčné oznámenie spĺňať. V zozname sa opakujú požiadavky na reklamu a telenákup stanovené v súčasnom texte, ale bola vypustená zmienka o ľudskej dôstojnosti. EHSV sa domnieva, že na základe Európskeho dohovoru o ľudských právach a Charty základných práv EÚ by sa mala táto dôležitá zmienka zachovať.

4.8

Návrh zachováva požiadavku, aby členské štáty prijali primerané opatrenia a zabezpečili, aby audiovizuálne mediálne služby spadajúce pod ich právomoc neboli dostupné takým spôsobom, ktorý by vážne ohrozil telesný, duševný alebo morálny vývoj maloletých. Zachováva tiež časové obmedzenia, ktoré musia platiť na obsah, ktorý by mohol (aj keď len mierne) narušiť tento vývoj, a obnovuje rozsiahly zákaz pornografie a bezdôvodného násilia. Bolo by užitočné preskúmať skutočnú účinnosť tohto zákazu vyhodnotením rozsahu, v akom sa táto smernica dodržiavala od roku 1989 a zvážiť, či by sa zákaz nemohol zrušiť s tým, že ochrana maloletých pred násilným alebo pornografickým materiálom bude založená na opatreniach (kódovanie, vysielanie v neskorých hodinách, upozornenie), ktoré už sú obsiahnuté v texte.

4.8.1

EHSV ľutuje, že návrh Komisie nezahŕňa viac ochranných schém, ktoré sa ukázali ako účinné v niektorých členských štátoch, ktoré zvyšujú ochranu maloletých pred obsahom reklamy, alebo obmedzujú nadmerné vysielanie reklamy a zavádzajúceho telenákupu.

4.9

Čo sa týka vytvorenia obmedzení pri audiovizuálnych mediálnych službách a príslušných audiovizuálnych komerčných oznámeniach, návrh obsahuje niektoré rozdiely, ktoré nemajú opodstatnenie. S ohľadom na mediálne služby návrh hovorí o podnecovaní k nenávisti na základe pohlavia, rasy alebo etnického pôvodu, náboženstva alebo viery, postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie, a v súvislosti s komerčným oznámením uvádza diskrimináciu na základe rasy, pohlavia alebo národnosti. Zmienka o ľudskej dôstojnosti zmizla. Pokiaľ ide o audiovizuálne mediálne služby, návrh uvádza vážne ohrozenie fyzického, duševného alebo morálneho vývoja maloletých. Pri audiovizuálnych komerčných oznámeniach sa obmedzuje na „morálne alebo fyzické“ poškodenie maloletých. Pri oznámeniach, ktoré podporujú alebo propagujú násilné alebo protispoločenské správanie alebo kruté zaobchádzanie so zvieratami zákaz nejestvuje. EHSV sa domnieva, že tieto obmedzenia by sa mali čo najviac rozšíriť na audiovizuálne mediálne služby aj na audiovizuálne komerčné oznámenia.

4.10

S ohľadom na základné informácie, ktoré musia poskytovatelia vysielania poskytnúť, sa EHSV domnieva, že ak jestvuje regulačný úrad, tak by sa od nich malo výslovne žiadať, aby poskytli aspoň svoju poštovú a e-mailovú adresu.

4.11

Audiovizuálne komerčné oznámenie na alkoholické nápoje je obmedzené vzhľadom na cieľovú skupinu (nemôže byť zamerané na mladých ľudí) a svoj obsah, ktorý nesmie propagovať prehnanú konzumáciu takýchto nápojov. EHSV sa však domnieva, že vážne problémy spojené s konzumáciou alkoholu, predovšetkým medzi mladými ľuďmi, by odôvodnili prísnejšiu úpravu zo strany Komisie. Pri tejto úprave by sa zohľadňovali:

4.12

Napríklad by mala uvádzať možnosť požiadať o súdny zákaz na základe porušenia ustanovení smernice (v súlade so smernicou 98/27/ES), ktorá napriek tomu, že bola spomenutá v inej príslušnej legislatíve, napríklad v smernici 2005/29/ES o nekalých obchodných praktikách, dokonca nie je uvedená ani v odôvodnení návrhu.

4.13

Návrh by mal rozšíriť povinnosti kontaktného výboru v niektorých oblastiach, napríklad:

Organizáciám spotrebiteľov a divákov by sa mala priznať aktívna úloha v samoregulácii aj koregulácii (11).

4.14

Návrh by mal vyzvať všetky členské štáty, aby zriadili regulačné úrady s právomocami v oblasti pôsobnosti smernice, dali im nezávislosť, nestrannosť a transparentnosť, pokiaľ ide o ich stanovy a plnenie úloh, v zmysle odporúčania Rady Európy č. 23(2000).

4.15

Nakoniec možno odporučiť, aby návrh zahrnul opatrenia na propagáciu dostupnosti digitálneho televízneho vysielania a jeho interaktívneho obsahu pre ľudí s postihnutím, a tak využil potenciál, ktorý prináša technologické zbližovanie.