16.12.2006 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
C 309/96 |
Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Európska susedská politika“
(2006/C 309/20)
Listom členky Komisie Ferrero-Waldner z 22. apríla 2005 Komisia podľa článku 262 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva formálne požiadala Európsky hospodársky a sociálny výbor o stanovisko na tému „Európska susedská politika“.
Odborná sekcia pre vonkajšie vzťahy, poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci, prijala svoje stanovisko 4. mája 2006. Spravodajkyňou bola pani Cassina.
Európsky hospodársky a sociálny výbor prijal na svojom 428. plenárnom zasadnutí 5. a 6. júla 2006 (schôdza z 5. júla 2006) 160 hlasmi za, 2 hlasmi proti, pričom 9 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:
Úvodná poznámka:
EHSV už zostavil dve čiastočné hodnotenia Európskej susedskej politiky, z ktorých jedno bolo venované krajinám strednej a východnej Európy a druhé stredomorskej oblasti (1). Toto stanovisko sa bude týkať obsahu oboch dokumentov, ale nepriamo; inštitúciám Európskej únie a príslušných štátov budú tieto dokumenty predložené spoločne s týmto stanoviskom.
0. Zhrnutie a záver
0.1. |
EHSV zastáva názor, že Európska susedská politika je politikou najväčšieho strategického významu, ktorej potenciál musí byť využívaný ucelene a zodpovedne, s ohľadom na mier, stabilitu, spoločné hodnoty, politické opatrenia a podporu výmeny so susednými krajinami na všetkých úrovniach. |
0.2. |
EHSV predovšetkým zdôrazňuje nutnosť harmonizovať:
|
0.3. |
EHSV žiada všetky zúčastnené inštitúcie, aby pri svojom konaní zohľadnili skutočnosť, že zásada spoločnej zodpovednosti (alebo vlastná zodpovednosť) zahŕňa väčšiu pozornosť venovanú demokratickým hodnotám, ktoré musia byť rešpektované a podporované a nie len formálne zdieľané: spoločná zodpovednosť musí byť hlavnou zásadou vzťahov nielen medzi EÚ a partnerskými krajinami, ale tiež v rámci EÚ a v partnerských krajinách medzi vnútroštátnymi úradmi a zástupcami občianskej spoločnosti. Realizácia Európskej susedskej politiky preto môže byť úspešná a uspokojivá len vtedy, ak budú systematicky začlenené organizácie občianskej spoločnosti, najmä sociálne a profesijné, ktorých poradná úloha a spôsobilosť rokovať musia byť výslovne uznané a podporované. Preto je potrebné zaručiť nasledujúce:
|
0.4 |
EHSV sa zaväzuje, že vybuduje vzťahy s poradnými orgánmi alebo sociálnymi a hospodárskymi organizáciami partnerských krajín, bude ich udržiavať a upevňovať, vždy im bude venovať pozornosť a bude spolupracovať s Európskym parlamentom a Výborom regiónov, aby prispel k spoločnému a úspešnému vykonávaniu Európskej susedskej politiky, ktorá bude v súlade s takými cieľmi, ako mier, stabilita, istota a spoločný a udržateľný rozvoj. |
1. Úvod
1.1 |
V priebehu európskeho integračného procesu Spoločenstvo pravidelne zvažovalo situáciu v susedných krajinách, prinajmenšom z dvoch dôležitých dôvodov:
|
1.2 |
Počas dlhého obdobia rozdelenia sveta do dvoch blokov viedla rôznorodosť národného hospodárstva vo východnej a západnej Európe a predovšetkým odlišnosť politických systémov bohužiaľ k tomu, že obchod a výmena (nielen na hospodárskej úrovni, ale tiež, a to predovšetkým, medzi ľuďmi, kultúrami a spoločnosťami) zostali obmedzené na minimum a podobne kontakty medzi národmi na oboch stranách Európy boli viac než 40 rokov obmedzené na diplomatické alebo povrchné vzťahy medzi organizáciami a komunálnymi podnikmi. |
1.3 |
V rovnakom období však Európske spoločenstvo naďalej rozvíjalo vzťahy so susednými krajinami v Európe, ktoré boli buď demokratické alebo sa nachádzali v období prechodu od diktatúry k demokracii (Grécko, Španielsko a Portugalsko) a až štyrikrát podstúpilo proces rozšírenia (2). S krajinami, ktoré nemali vyhliadky na pristúpenie alebo nechceli ku Spoločenstvu pristúpiť, boli nadviazané pevné vzťahy na základe uzavretých zmlúv. Patrí k nim Európske združenie voľného obchodu (EZVO) založené v roku 1960, Európsky hospodársky priestor (EHP), od roku 1994, a tiež viaceré dvojstranné dohody (najmä so stredomorskými krajinami). |
1.4 |
Koncom 80-tych a začiatkom 90-tych rokov postupne narastal význam susedných krajín v južnom a východnom Stredomorí pre Európske spoločenstvo. Vyústením tohto vývoja bola ministerská konferencia 1995 v Barcelone, ktorá stála pri zrode strategického partnerstva na základe asociačných dohôd a regionálnych projektov. Cieľom konferencie bolo vytvorenie zóny voľného obchodu, spoločného mierového priestoru a priestoru istoty a prosperity až do roku 2010. |
1.5 |
Udalosťou, ktorá však od základu zmenila geopolitickú situáciu Európskeho spoločenstva, ktoré medzitým úspešne zintegrovalo svoje trhy a zamýšľalo zaviesť jednotnú menu, bolo oslobodenie krajín strednej a východnej Európy od sovietskeho systému a ich prechod k demokracii a tržnému hospodárstvu. |
1.6 |
Zjednotenie Európy dokončené rozšírením 1. mája 2004 je pravdepodobne najväčším politickým úspechom nášho kontinentu od konca druhej svetovej vojny. Vďaka tomu sa z EÚ stal jeden región, bohatý na ľudské zdroje, kultúrne statky, historické dedičstvo a hospodársky a sociálny kapitál, výrazne odlišný od Európy minulosti. Táto zásadná kvantitatívna a kvalitatívna zmena od EÚ vyžaduje, aby úplne pochopila novú realitu, využívala ju, podporovala a uplatňovala, a aby jej adekvátnym spôsobom prispôsobila všetky spoločné politické oblasti a spolu s nimi tiež vzťahy k susedným krajinám. Európska susedská politika je výsledkom tohto presvedčenia, ktoré plne podporuje aj EHSV. Výbor prispieva k týmto výsledkom svojou trvalou spoluprácou a dialógom s organizáciami občianskej spoločnosti v kandidátskych krajinách. |
2. Počiatočné etapy Európskej susedskej politiky
2.1 |
Už na zasadnutí Rady (všeobecné záležitosti a vonkajšie vzťahy) v novembri 2002 bolo konštatované, že je nutné rozvíjať susedskú politiku. V decembri 2002 Európska rada na svojom zasadnutí v Kodani vyzvala EÚ, aby upevnila a posilnila vzťahy so susednými krajinami na základe spoločných hodnôt, aby sa zabránilo novému rozdeleniu Európy a aby bola podporená stabilita a prosperita v rámci Spoločenstva i mimo neho. Spočiatku bolo úsilie sústredené na vzťahy s Ruskom, Ukrajinou, Bieloruskom a Moldavskom a s partnerskými stredomorskými krajinami. |
2.2 |
V rokoch 2003 a 2004 podávala Komisia správu a v roku 2004 tiež návrh nariadenia s cieľom vytvoriť Nástroj Európskeho susedstva a partnerstva (3). |
2.3 |
Okrem uvedených krajín bola Európska susedská politika v roku 2004 rozšírená na tri juhokaukazské krajiny (Arménsko, Azerbajdžan a Gruzínsko), čo sa stalo na ich výslovné želanie. Rusko dalo už predtým na vedomie, že sa nebude Európskej susedskej politiky zúčastňovať, ale vzťahy s EÚ v rámci špecifického „strategického partnerstva“ budú pokračovať. Európska susedská politika nevylučuje ani balkánske štáty, ktoré patria k Paktu stability pre Balkán alebo sú kandidátskymi krajinami ako Chorvátsko, ani Turecko (ktoré predtým spadalo do politiky partnerstva Európy so Stredomorím a dnes je kandidátskou krajinou, ktorá 3. októbra 2005 začala rokovanie o pristúpení k EÚ). |
2.4 |
Susedská politika sa zameriava na uskutočňovanie politiky vo viacerých dôležitých oblastiach spoločne so susednými krajinami a predpokladá prednostný záujem EÚ a partnerských krajín o spoločné hodnoty (zásada spoločnej zodpovednosti). Patrí k nim zachovávanie právneho štátu, zodpovedná vláda, rešpektovanie ľudských práv a práv menšín, presadzovanie zásady rovnosti mužov a žien, tržné hospodárstvo a udržateľný rozvoj. Od partnerských krajín sa predovšetkým vyžaduje účasť v boji proti terorizmu, proti šíreniu zbraní hromadného ničenia, v boji za dodržiavanie medzinárodného práva a pri mierových riešeniach konfliktov. |
2.5 |
Po dohode s partnerskými krajinami budú vytvorené národné akčné plány (NAP), ktoré na jednej strane zohľadnia zvláštnosti a požiadavky jednotlivých účastníkov (zásada diferencovaného prístupu), súčasne však budú mať spoločné priority, ktoré sa vzťahujú na podporovanie hodnôt vymenovaných v predchádzajúcom odseku. NAP budú schválené príslušnými asociačnými radami a spoločne realizované partnerskými krajinami a EÚ. EÚ bude kontrolovať realizáciu národných akčných plánov pomocou pravidelných správ Komisie, aby mohla v prípade potreby prispôsobiť stratégiu výsledkom jednotlivých partnerských krajín. |
2.6 |
Prostriedky z programov TACIS a MEDEA budú pripravené do konca prebiehajúceho finančného plánu (koniec roku 2006). Vo finančnom výhľade na roky 2007 – 2013 sa oproti tomu predpokladá jednotný nástroj financovania Európskej susedskej politiky (Nástroj Európskeho susedstva a partnerstva). Objem prostriedkov, ktoré budú k dispozícii, ešte len bude určený, návrh Komisie by však mohol žiadať dvojnásobok prostriedkov, ktoré boli doteraz poskytované v rámci oboch zmienených programov. |
2.7 |
EHSV musí s poľutovaním konštatovať, že Komisia ani vo svojich dokumentoch ani pri prerokovaní NAP doteraz nenavrhla prvky, ktoré sú vlastné spoločnému rozvoju, podporujú integračný proces a vďaka ktorým je tento proces demokratickejší a umožňuje širšie zapojenie: predovšetkým chýbajú pojmy „sociálny dialóg“ a „poradná funkcia“. EHSV už Komisiu niekoľkokrát na uvedené nedostatky upozornil a očakáva, že sa všetky inštitúcie Spoločenstva zasadia o to, aby sa tieto pojmy stali pri realizácii NAP bežnou praxou. |
3. Pojem susedstva a súvisiace problémy
3.1 |
Pojem susedstva sa intuitívne síce zdá byť celkom zrozumiteľný, menej jasné však je, ako sa môže s potrebnou strategickou presvedčivosťou uskutočňovať politika založená na intuícii, ktorá si súčasne kladie veľmi ambiciózne ciele. EÚ hovorí o existencii spoločnej zahraničnej politiky, ktorá je však ešte obmedzená, pretože členské štáty žiarlivo ochraňujú a vykonávajú veľa svojich právomocí v tejto oblasti. Problémom je pochopiť, že zahraničná politika EÚ neberie členským štátom ich právomoci prijímať vlastné medzinárodné stratégie, ale že ich dokonca dopĺňa a môže im udeliť pridanú hodnotu, ak členské štáty preukážu vôľu jednať a vybaviť sa nástrojmi na zladenie zahraničnopolitických opatrení, aby mohlo byť zaručené rozhodné a účinné konanie všetkých zúčastnených v určitej oblasti. V prípade Európskej susedskej politiky môže byť tento cieľ dosiahnutý, ak sa členské štáty a EÚ konkrétne postarajú o súdržnosť na úrovni Spoločenstva, budú vystupovať voči svojim partnerom otvorene a budú zastupovať rovnaké ciele a zhodné návrhy. |
3.2 |
Pojem susedstva nesmie byť podľa názoru EHSV vykladaný len geograficky. Z definície susedskej politiky v rôznych dokumentoch uvedených v poznámke pod čiarou č. 3 vyplýva oveľa viac význam, ktorý je výrazne utváraný spoločnými hodnotami, kultúrou a úmyslami (4) (alebo ich hľadaním). Ide o susedstvo, ktoré síce má geografické rysy, ale predovšetkým má rysy politické a hodnotové. Preto v tejto chvíli nie je možné vylúčiť, že do Európskej susedskej politiky budú neskôr zahrnuté vzdialenejšie krajiny. |
3.3 |
V súvislosti so zásadou spoločnej zodpovednosti za akcie, ktoré prebehnú, by mohol vyvstať problém, že sa nikdy nehovorí o pristúpení partnerských krajín susedskej politiky. Vyhliadka na možné pristúpenie k EÚ by určite bola silnejšou motiváciou; samozrejme je treba poukázať na to, že obsahy, postupy a primerané prostriedky pripravené pre národné akčné plány vo veľkom rozsahu, ak nie úplne, zodpovedajú obsahom, postupom a prostriedkom prístupového procesu pre nové členské štáty pri ostatnom rozšírení. Mechanizmus uskutočňovania rozvojových opatrení v partnerských krajinách by sa tiež mal orientovať na skúsenosti štrukturálnej politiky a opierať sa o veľmi úzke partnerstvo medzi EÚ a partnerskými krajinami. Charakteristickým rysom susedskej politiky je postupný pokrok, ktorý umožňuje kontrolu použitých metód a nástrojov a predovšetkým vyhodnotenie všetkých podstatných vývojových zmien, ktoré by mohli viesť ku zmene doterajších cieľov. Už v „novej fáze“ susedskej politiky sa predpokladajú ešte intenzívnejšie vzťahy k partnerským krajinám, ktoré najlepšie zrealizujú národné akčné plány. Ide o druh „prémie“, ktorá by mohla prispieť k prehĺbeniu hospodárskych a politických vzťahov a azda i vzťahov medzi spoločnosťami a poskytnúť tak odozvu niekedy dokonca entuziastickým očakávaniam občanov partnerských krajín. V tomto okamihu EHSV pokladá vylúčenie akejkoľvek možnosti pristúpenia prísnymi rámcovými podmienkami za rovnako chybné ako prebudenie klamných nádejí. |
3.4 |
Komisia v marci 2005 uverejnila oznámenie s odporúčaním určeným krajinám, pre ktoré doteraz neboli vytvorené žiadne národné akčné plány (5). Ide o tri juhokaukazské štáty a o Egypt a Libanon. Európska rada na zasadnutí 25. apríla 2005 schválila dokument, v ktorom vyjadrila nádej, že budú rýchlo vytvorené národné akčné plány, aby ich príslušné orgány (asociačné rady) mohli čo najskôr schváliť a začať realizovať. Rada okrem toho upozornila, že je nutné uplatňovať zásadu rozlišovania, avšak súčasne vyzdvihla vyhlásenie troch juhokaukazských krajín, ktoré majú v úmysle v najvyššej možnej miere využiť nástroje Európskej susedskej politiky na posilnenie regionálnej spolupráce (pozri tiež bod 4). |
4. Problémy v jednotlivých oblastiach
4.1 |
Európska susedská politika sa vyznačuje výrazne bilaterálne utváranými vzťahmi (EÚ/partnerské krajiny). Oblasti, v ktorých sa uplatňuje (ktoré sa dajú približne definovať ako krajiny strednej a východnej Európy, stredomorské krajiny a krajiny južného Kaukazu), majú svoje zvláštnosti, preto by sa realizácia susedskej politiky mala zamerať na využitie lokálnych súčinnosti a rešpektovanie vnútorných vzťahov v rámci oblastí. Tento cieľ je možné dosiahnuť pomocou cielených opatrení a podnetov, ktoré zvýhodnia a podporia rozvoj vzťahov a spolupráce v rámci určitej oblasti, ale tiež medzi rôznymi oblasťami. Zisk z toho by mali nielen tie krajiny týchto troch oblastí, ktoré o to výslovne žiadajú, ale prispelo by to ku stabilite, istote a mieru v celej Európskej únii a aj v ďalších krajinách oblastí, v ktorých sa bude susedská politika uplatňovať. V každom prípade je dôležitá flexibilita a pragmatizmus, aby bola zaručená primeraná rovnováha medzi bilateralizmom a podporou spolupráce v rámci oblasti i spolupráce presahujúcej hranice oblasti. |
4.2 |
Postupy uskutočňovania susedskej politiky sú podmienené určitou mierou konkurencie medzi jednotlivými partnerskými krajinami. Podľa toho, do akej miery krajina zaznamená úspechy pri dosahovaní cieľov stanovených spoločne s EÚ, sa môže zlepšiť jej postavenie ako partnera EÚ (výrazné zjednodušenie, silnejšia podpora hlavným opatreniam, väčšie otvorenie trhu, zjednodušenie voľnosti pohybu atď.). Táto konkurencia môže vzniknúť aj medzi väčšími oblasťami; v takom prípade je nutné zabrániť tomu, aby sa v oblastiach – alebo v krajinách niektorej oblasti, pre ktoré môže byť schopnosť konkurovať zložitejšia, rozšírilo sklamanie a rezignácia. Predovšetkým platí, že je treba podporovať kontakty medzi jednotlivými krajinami a oblasťami, pretože ak bude mať každý účastník susedskej politiky pocit, že jeho úsilie prospeje jemu i rozsiahlejšej spoločnej veci, prispeje tak k vzájomnému porozumeniu a mohli by sa otvoriť dosiaľ netušené možnosti spolupráce. Prínos občianskej spoločnosti môže byť silným motorom tejto hybnej sily. |
4.3 |
Súčasne je treba poukázať na to, že vo všetkých troch veľkých oblastiach, začlenených do Európskej susedskej politiky, sa vyskytujú otvorené alebo latentné konflikty, prípadne hrozí prepuknutie konfliktov. Napätie sa objavuje aj v niektorých partnerských krajinách, najmä tam, kde demokracia ešte nie je pevne zakotvená. Starosti o to, ako sa to odrazí vnútri EÚ, sú síce oprávnené, ale ešte dôležitejšie musia byť starosti o bezpečnosť a stabilitu partnerských krajín a ich občanov. Mimoriadnu a stálu pozornosť je preto potrebné venovať cieleným opatreniam, ktoré sú v rámci realizácie národných akčných plánov zamerané konkrétne na zmierňovanie napätia a konfliktov, vytváranie predpokladov pre prekonanie problémov a na podporu spolupráce medzi krajinami, národnými hospodárstvami a národmi. Je samozrejmé, že do týchto opatrení musia byť bezpodmienečne začlenené organizácie občianskej spoločnosti, ktoré sú neodmysliteľným nástrojom mierového spolužitia, ako hlavní aktéri hospodárskej, spoločenskej a kultúrnej spolupráce. |
4.3.1 |
Rovnako je dôležité rozvíjať rôzne iniciatívy EÚ v oblasti vonkajších vzťahov tak, aby bola zaručená súdržnosť s rôznymi prvkami Európskej susedskej politiky. V tejto súvislosti sa mimoriadne zložito formujú vzťahy s Ruskom v rámci strategického partnerstva, ako ukazuje ostatná kríza v súvislosti s dodávkami zemného plynu. Preto je zmysluplné presne skúmať – nielen v prípade Ukrajiny – celkový dopad, vrátane sociálneho a hospodárskeho, ktorý môže mať uznanie štatútu tržného hospodárstva pre danú krajinu i pre EÚ. |
4.3.2 |
V tejto súvislosti by nebolo úprimné zamlčať skutočnosť, že k cieľom Európskej susedskej politiky patrí aj záruka dobrých vzťahov s krajinami, ktoré sú našimi dodávateľmi energetických surovín. Nie je na tom nič pohoršujúceho, ale len pod dvoma podmienkami: po prvé nesmie byť oprávnená starosť o zabezpečenie dodávok nadradená cieľom kompatibilného hospodárskeho a sociálneho rozvoja partnerských krajín a po druhé sa členské štáty musia správať súdržnejšie a dokázať skutočnú pripravenosť na vzájomnú spoluprácu pri riešení spoločných, rovnako citlivých ako strategicky dôležitých problémov, ktoré súvisia s energetickým odvetvím. |
4.4 |
Pri týchto úvahách a vytyčovaní cieľov hrá zásadnú rolu cezhraničná spolupráca medzi členskými štátmi EÚ a partnerskými krajinami. Väčšina nových členských štátov hraničí priamo s krajinami, ktoré boli začlenené do Európskej susedskej politiky, čím sú na jednej strane vystavené problémom, ktoré môže susedstvo prinášať, a na druhej strane majú prospech z príležitostí, ktoré táto blízkosť ponúka. Preto sa Európska susedská politika musí zamerať na to, aby znížila riziká nestability (v politickom rovnako ako v hospodárskom a spoločenskom ohľade) na minimum, ale predovšetkým na to, aby zjednodušila premenu príležitostí na konkrétne opatrenia a výsledky užitočné pre obe strany, čo bude mať pozitívny vplyv na celé Spoločenstvo, dnes široko otvorené a homogénne, v podobe vytvorenia a zlepšenia vzťahov, väčších istôt a lepšieho porozumenia medzi národmi. |
4.5 |
Predložené stanovisko sa nebude zaoberať špecifickými záležitosťami jednotlivých krajín alebo oblastí, pretože EHSV – ako je uvedené v úvode – predložil niekoľko konkrétnych príspevkov k otázke Stredomoria a k novým susedným krajinám vo východnej Európe. Vo februári 2006 viedla iniciatíva EHSV s organizáciami ukrajinskej občianskej spoločnosti v Kyjeve k živej činnosti týchto organizácií; predviedla nadšenie pre EÚ a veľké očakávania od Európskej susedskej politiky a ukázala, že práca začatá uvedeným stanoviskom smerom k susedným krajinám vo východnej Európe začala prinášať konkrétne plody. EHSV sa rozhodol stanoviť si štruktúrovanejšie a dlhodobejšie ciele s ohľadom na dialóg a spoluprácu s organizáciami ukrajinskej spoločnosti. |
4.5.1 |
Pokiaľ ide o Bielorusko, EHSV je vážne znepokojený poslednými udalosťami a odsudzuje represívne antidemokratické spôsoby a prenasledovanie, ktoré poškodzujú občianske a sociálne práva. EHSV, ktorý bude aj naďalej budovať čoraz užšie vzťahy s bieloruskou občianskou spoločnosťou, pripravuje stanovisku na túto tému (6). |
4.5.2 |
EHSV však, žiaľ, ešte chýba bezprostredná analýza a tiež solídne kontakty s organizáciami občianskej spoločnosti juhokaukazských krajín. Tento nedostatok môže byť v krátkom čase napravený prostredníctvom podrobných informačných správ, prípadne osobitného stanoviska. |
5. Metodologické a finančné nástroje
5.1 |
Metódy realizácie národných akčných plánov obsahujú priebežný dialóg a rokovania medzi inštitúciami EÚ a zúčastnenými krajinami. Všetci účastníci musia na presadenie opatrení použiť prostriedky bežné v rámci EÚ. EHSV už raz v súvislosti s programom MEDEA vyjadril hlboké znepokojenie nad tým, že príjemcovia a predovšetkým organizácie občianskej spoločnosti tieto finančné prostriedky získavajú len s veľkými problémami (7). Postupy na prideľovanie prostriedkov a kontrolu síce musia spĺňať prísne kritériá, aby sa zabránilo akémukoľvek zneužitiu peňazí, musia však byť bezpodmienečne jasné, transparentné (napr. pomocou prekladov formulárov do jazyka príjemcu!) a musia sa bezprostredne vzťahovať na politické ciele Európskej susedskej politiky. Príliš veľa formalít potrebných na získanie peňazí, ktoré navyše komplikuje byrokracia, nevedie ani k lepšiemu zachovaniu priorít, ani nezvyšuje potrebnú účinnosť akcií. Oveľa viac sa oživí „obchod so spoluprácou“, na ktorom sa priživujú poradenské firmy. Napokon sa tým stráca bohatstvo špecifickosti a činorodosť partnerov. Inštitúcie EÚ trvajú na tom, aby susedská politika bola chápaná ako politika „ušitá na mieru“. Tento aspekt je veľmi dôležitý, musí však nájsť uplatnenie pri postupoch a metódach realizácie, ktoré je treba neprestajne systematicky zameriavať na hospodársku a sociálnu realitu jednotlivých krajín, a tým ich zmeniť na napodobiteľné pre rôznych spoločenských aktérov. |
5.1.1 |
Často je pre organizácie občianskej spoločnosti zložité dostať sa k programom a s nimi súvisiacim prostriedkom prinajmenšom čiastočne z toho dôvodu, že predpisy a postupy poznajú len nedostatočne alebo nepresne. Prístup k programu Spoločenstva alebo k opatreniam v rámci politiky podporovanej EÚ nie je možné porovnávať s konkurzom, pri ktorom je úlohou uchádzačov vybaviť sa informačnými a organizačnými nástrojmi požadovanými pre účasť. Inštitúcie Spoločenstva tu musia prevziať jasnú zodpovednosť a podporiť hospodárske a sociálne organizácie v rozvoji zodpovedajúcich kapacít a právomocí. Ešte pred niekoľkými rokmi uskutočňovala Komisia činnosť, ktorá spočívalo v ponuke kurzov pre účastníkov projektov za dostupné ceny. Tieto ceny sa v ostatnom čase strojnásobili a stali sa tak pre väčšinu aktérov, ktorí by kurzy potrebovali, nedostupnými. EHSV pokladá šírenie tohto druhu „know-how“ medzi organizáciami občianskej spoločnosti za rovnako nevyhnutné ako vybudovanie správnych kapacít v partnerských krajinách, prípadne krajinách, kde sa uplatňuje Európska susedská politika. Ak sa má občianska spoločnosť spolupodieľať na realizácii Európskej susedskej politiky, musí ísť o službu, ktorá bude pokladaná za nevyhnutnú a bude k dispozícii zdarma. |
5.2 |
Pretože národné akčné plány zasahujú do všetkých politických oblastí, ktoré spadajú do sféry právomocí členov Komisie, má rozhodujúci význam, aby Európsku susedskú politiku chápali a podporovali všetky generálne riaditeľstvá, ktoré musia pracovať vo vzájomnom spojení a zodpovedne, aby prispeli k úspechu. |
5.3 |
Pravidelné hodnotenie môže byť účinné len vtedy, ak sa obmedzí na zásadné záležitosti, vyvaruje sa opakovania a sústredí sa na prednostné ciele. Tým môže organizovaná občianska spoločnosť, ktorá je predsa pre úspech tejto politiky nenahraditeľným aktérom rovnako ako pre ktorúkoľvek inú politiku, účinnejšie a užitočnejšie prispieť k realizácii a hodnoteniu Európskej susedskej politiky (pozri tiež bod 6). Preto je treba dať prednosť kritériám, ktoré preukážu, ako príslušná partnerská krajina dosahuje úspechy v otázkach demokracie, a ako rešpektuje hodnoty a základné práva. Pokiaľ ide o postup, musí byť uprednostnené zriadenie siete na získavanie údajov a štatistických informácií, čo umožní spoľahlivé a ak je to možné, porovnateľné hodnotenie výsledkov jednotlivých krajín. Okrem toho by sa malo usilovať o určitú súčasnosť hodnotiacich správ, čo by zjednodušilo hodnotenie najlepších výsledkov i stanovenie priorít, ktoré potrebujú väčšiu alebo inú podporu. |
5.4 |
Hoci je EÚ najdôležitejším obchodným partnerom partnerských krajín Európskej susedskej politiky, niekedy, a v prípade niektorých krajín, prostriedkami z rozpočtu, ktoré EÚ poskytuje na spoluprácu, nedosahuje úroveň ostatných „globálnych hráčov“; naši partneri napriek tomu už niekoľkokrát dokázali, že prínos a pôsobenie Spoločenstva má pre ich rozvoj veľký kvalitatívny význam. To môže upevniť konkrétne dosiahnuté výsledky a vybudovať udržateľné kapacity a partnerstvo, v ktorom sú všetci aktéri rovnoprávni, majú vlastnú zodpovednosť a nie sú chápaní ako príjemcovia podpory, ktorí by boli viac či menej nútení súhlasiť s cieľmi, ktoré im nie sú vlastné. |
5.5 |
Očakávania našich partnerov nesmú byť sklamané. To vyžaduje, aby všetci aktéri Spoločenstva prevzali konkrétnu zodpovednosť, čo platí predovšetkým pre členské štáty, pretože majú najrozsiahlejšie právomoci, pokiaľ ide o rozpočet. Vo finančnom výhľade 2007 – 2013 je dôležité zvýšiť rozpočet pre Európsku susedskú politiku, pretože má veľký význam pre vnútorný vývoj a istotu EÚ rovnako ako pre posilnenie jej role „globálneho hráča“. Potom bude tiež jednoduchšie podnietiť súkromný kapitál, pretože investori sa budú môcť spoľahnúť na ucelené a isté rámcové podmienky. |
6. Účasť občianskej spoločnosti na Európskej susedskej politike
6.1 |
EHSV je presvedčený, že úspech Európskej susedskej politiky veľmi závisí od toho, do akej miery sa na realizácii národných akčných plánov dokážu podieľať všetky inštitúcie a organizácie občianskej spoločnosti. Výbor túto skutočnosť rozsiahlo zdôvodnil v predchádzajúcich stanoviskách, napríklad vo všetkých stanoviskách k procesu rozširovania (8). Komisia by mala podľa Výboru dať jasné znamenie v tomto smere tým, že navrhne kritériá, postupy a nástroje pre účasť organizácií občianskej spoločnosti na realizácii NAP. I napriek výkladu v bode 3.3 je skúsenosť získaná v priebehu rozširovania dôležitou základňou pre začlenenie hospodárskych a sociálnych aktérov kandidátskych krajín do rokovaní i pri vedení rozhovoru medzi organizáciami občianskej spoločnosti členských štátov EÚ a v kandidátskych krajinách. Hoci je skôr uvedený aspekt úplne zohľadnený (predovšetkým v niektorých bývalých kandidátskych krajinách, ktoré dnes patria do EÚ), zostáva druhý aspekt ponechaný dobrovoľnej iniciatíve organizácií, nadácií a poradných orgánov, najmä EHSV. Pri realizácii Európskej susedskej politiky je naopak potrebná štruktúrovanosť a zabezpečenie tohto začlenenia. |
6.2 |
Na základe skúseností a práce EHSV i návrhov stanovísk uvedených v poznámke pod čiarou č. 1 tu budú vymenované len tie opatrenia, ktoré sú podľa názoru EHSV nevyhnutné na dosiahnutie účinného uplatňovania Európskej susedskej politiky s účasťou občianskej spoločnosti. |
6.3 |
EHSV vyzýva Komisiu, aby:
|
6.4 |
EHSV vyzýva vlády členských štátov EÚ, aby:
|
6.5 |
EHSV vyzýva vlády partnerských krajín Európskej susedskej politiky, aby:
|
6.6 |
EHSV vyzýva organizácie občianskej spoločnosti partnerských krajín Európskej susedskej politiky, aby:
|
6.7 |
EHSV sa zaväzuje, že bude presne uskutočňovať Európsku susedskú politiku v rôznych regiónoch a vybuduje všetky účinné formy spolupráce s Európskym parlamentom a Výborom regiónov, aby prispel k začleneniu organizácii občianskej spoločnosti do tejto významnej politiky. |
V Bruseli 5. júla 2006
Predsedníčka
Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru
Anne-Marie SIGMUND
(1) Stanovisko na tému „Širšia Európa – susedstvo: Nový rámec pre vzťahy s našimi východnými a južnými susedmi“; spravodajkyňa: pani Alleweldt (Ú. v. EÚ C 80, 30.3.2004, s. 148-155); a „Úloha poradných orgánov a profesionálnych organizácií pri vykonávaní dohôd o pridružení a v kontexte európskej susedskej politiky“ (príspevok k téme vrcholnej schôdzky hospodárskych a sociálnych rád a podobných inštitúcií 16.-17. novembra 2005 v Jordánsku; spravodajkyňa: pani Cassina; vypracované s účasťou hospodárskych a sociálnych rád Grécka, Izraela, Tuniska a zastúpenia hospodárskych a sociálnych skupín Maroka).
(2) 1973: Dánsko, Spojené kráľovstvo a Írsko; 1981: Grécko; 1986: Španielsko a Portugalsko a 1995: Rakúsko, Švédsko a Fínsko.
(3) KOM(2003) 104, konečné znenie – Oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu – Širšia Európa – susedstvo: Nový rámec pre vzťahy s našimi východnými a južnými susedmi – Brusel, 11.3.2003.
KOM(2004) 373, konečné znenie – Oznámenie Komisie – Európska susedská politika – strategický dokument – Brusel, 12.5.2004.
KOM(2004) 628, konečné znenie – Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia zriaďujúce Nástroj Európskeho susedstva a partnerstva – Brusel, 29.9.2004.
(4) Konkrétnym dôkazom pre toto tvrdenie je skutočnosť, že Arménsko, Azerbajdžan a Gruzínsko (ktoré nehraničia s EÚ) žiadali o začlenenie do susedskej politiky.
(5) KOM(2005) 72, konečné znenie: Oznámenie Komisie Rade „Európska susedská politika“ – Odporúčania pre Arménsko, Azerbajdžan a Gruzínsko, Egypt a Libanon, Brusel, 2.3.2005.
(6) Pozri správu pána STULÍKA (REX/220).
(7) Pozri správu pre vrcholnú schôdzku Európa/Stredomorie na Malte, REX/113 (spravodajca: pán Dimitriadis), najmä bod 35 a 36.1.
(8) K najnovším patrí stanovisko REX/208 odbornej sekcie pre vonkajšie vzťahy (spravodajca: pán Pezzini).