8.8.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 185/20

1.1

EHSV víta návrh smernice v rámci tematickej stratégie na ochranu a zachovanie európskeho morského prostredia, ktorá bude zahŕňať a koordinovať už existujúce právne úpravy, a to najmä čo sa týka postupu v životnom prostredí podobne, ako to je stanovené v rámcovej smernici o vode (RSV).

1.2

Výbor však zastáva kritický názor, že návrh smernice je síce potrebný, avšak nie je dostatočný, pretože stav morí a oceánov je natoľko alarmujúci, že sú potrebné prísnejšie opatrenia na dosiahnutie uplatňovania a kontroly dodržiavania súčasných predpisov. Okrem toho návrh vykonáva čiastočný zásah do stavu morského prostredia. Z tohto dôvodu sa výbor nazdáva, že rámcová smernica by lepšie slúžila na účel integrácie a neskoršieho prehĺbenia aspektov, ktoré tu nie sú uvedené.

1.3

Nevytváranie nových legislatívnych ani riadiacich nástrojov pri využití už existujúcich, pomáha novým členským štátom vyhnúť sa novým nákladom na financovanie a hlavne vyhnúť sa ďalšej byrokratickej záťaži. Zároveň sa zavádzajú systémy účasti a konzultácie s verejnosťou a zainteresovanými stranami, čo je dôležité pre väčšie zapojenie občanov do tematiky životného prostredia.

1.4

EHSV má v úmysle uviesť odporúčania, ktoré sa mu zdajú byť potrebné na zlepšenie obsahu navrhovanej normy. Týmto spôsobom Komisia môže zhodnotiť náš prínos ako súčasť občianskej spoločnosti, ktorá je priamo zainteresovaná.

1.4.1

V prvom rade musí byť upresnené a stanovené, aké koordinačné a kontrolné funkcie má Komisia voči regionálnym orgánom, ktoré majú úlohu hodnotiť a stanoviť ciele a opatrenia vykonávané v morskom prostredí v ich kompetencii. Týmto spôsobom by mali byť vytvorené vo všetkých pobrežných regiónoch jednotné a vyvážené postupy, pretože v tejto súvislosti musí byť zohľadnený cezhraničný charakter našich morí a oceánov. Centralizovaná koordinácia by dokonca umožnila vykonávať aktivity v tretích krajinách, kde by bolo možné uskutočniť aktivity Spoločenstva, a to najmä v tých, s ktorými nás spájajú medzinárodné dohody.

1.4.2

S ohľadom na stanovené definície, osobitne na definíciu dobrého ekologického stavu, na základe všeobecných kvalitatívnych ukazovateľov, EHSV považuje za nutné zavedenie kvantitatívnych ukazovateľov, ako napríklad u RSV pre vnútorné vodné toky. Dobrý stav morských vôd závisí vo veľkej miere od množstva. Ciele pre životné prostredie by mali byť minimálne obsahom oznámenia, tak ako je to stanovené v bode 5.5, keďže všeobecné stanovenie ukazovateľov, ako je uvedené v návrhu smernice, by mohlo zabrániť jej úplnej účinnosti.

1.4.3

Výber špecifických oblastí, ktoré sú tak definované z dôvodu, že v nich nie je možné dosiahnuť ciele stanovené pre životné prostredie, môže na základe nejednoznačných definícií viesť v praxi k zneužitiu. Preto EHSV navrhuje, aby dôvody a postup schválenia ich výnimočnosti boli presne a jasne definované Komisiou.

1.5

Nakoniec je potrebné poukázať na dve témy, ktoré sú veľmi dôležité pre dosiahnutie tu navrhovaných cieľov. Prvá téma sa vzťahuje na neodkladné uplatnenie všetkých skôr stanovených opatrení, ktoré sú obsiahnuté v balíku ERIKA I, II a III a predovšetkým tie, ktoré sa vzťahujú na prístavy, transeurópske siete pre dohľad nad námornou prepravou, stanovenie audítorského systému krajín pre registráciu lodí, vyšetrovanie a inventár odpadu (vrátane bômb, kontajnerov obsahujúcich rádioaktívne produkty), atď.

1.5.1

Druhou témou, ktorú je treba pripomenúť a uplatniť, je výskum v morskom prostredí, aby na základe rozsiahlych a odborných znalostí mohli byť konkretizované ciele a stanovené programy opatrení potrebných na obnovenie dobrého stavu morského prostredia. V tomto smere by bolo nutné širšie zapojenie do európskych rámcových výskumných programov.

2.1

Komisia predložila v roku 2002 (1) oznámenie, na ktorom sa zakladá návrh predmetnej smernice, ktorá stanovuje stratégiu na ochranu a zachovanie morského prostredia z environmentálneho pohľadu, ktorého cieľom je podporovať udržateľné využívanie morí a zachovať morské ekosystémy. V šiestom akčnom programe pre životné prostredie sa už odkazovalo na nutnosť vytvorenia opatrení na ochranu a zachovanie morského prostredia. Jasne sa preukázalo, že dosiahnutie cieľa udržateľného využívania európskych morí a oceánov nie je možné dosiahnuť individuálnymi opatreniami. Ukázalo sa, že je nutné rýchlo konať, pretože riziká, ktoré boli zistené v šiestom programe, sa uskutočnili v intenzite, ktorá prekročila najhoršie predpovede (2).

2.2

Stratégia, ktorá bola navrhnutá v spomenutom oznámení, vychádza zo situácie európskeho morského prostredia, ktorého stav sa veľmi zhoršuje a na ktoré vplývajú efekty klimatických zmien, znečistenie morí nebezpečnými látkami, obchodný rybolov, eutrofizácia našich morí, pričom ďalším veľkým nebezpečenstvom je nasadzovanie exogénnych druhov. Ak k uvedenému pridáme prekážky inštitucionálnej povahy, akými sú výlučná kompetencia členských štátov vo svojich teritoriálnych morských vodách, existencia medzinárodných dohôd, ktoré majú účinky aj na tretie krajiny a mnohé dohody celosvetového charakteru (3), ktorých uplatňovanie a kontrola je obtiažna, potreba naplniť túto stratégiu je jasne viditeľná, aj napriek uvedeným prekážkam.

2.3

Nedávno a v tej istej dobe ako tento návrh smernice bolo predložené iné oznámenie (4), v prípade ktorého EHSV nebol vyzvaný, aby sa k nemu vyjadril. V tomto oznámení je uvedené vypracovanie zelenej knihy o stratégii pre morské prostredie. EHSV sa domnieva, že Komisia by mala brať do úvahy obsah a pripomienky stanovísk EHSV a preto by bolo najlepšie, aby bola vykonaná nová konzultácia, v ktorej by mohli byť predstavené naše poznatky a postoje k opatreniam týkajúcim sa morského prostredia (rybolov, doprava, uhlíkové palivá, atď.) EHSV ako zástupca občianskej spoločnosti chce vysloviť svoj názor.

3.1

Návrh smernice, ktorým sa zaoberáme, je nástroj na vykonanie stratégie na ochranu a zachovanie morského prostredia. Ďalej sú v ňom zohľadnené medzinárodné zmluvy, predovšetkým tie, ktoré v rámci Organizácie spojených národov (5), podpísala Komisia a členské štáty, ako aj regionálne dohody (6), ktorých ciele majú byť dosiahnuté pomocou tejto smernice.

3.2

Návrh smernice je rozdelený do piatich kapitol. V prvej sú uvedené všeobecné ustanovenia, v ktorých sa definuje predmet (článok 1), oblasť pôsobenia (článok 2), morské regióny a subregióny (článok 3), morské stratégie (článok 4), koordinácia a spolupráca medzi členskými štátmi (článok 5) a príslušné orgány (článok 6).

3.3

V tejto prvej časti treba upozorniť na obsah článku 4 o morskej stratégii, ktorú majú vypracovať členské štáty pre každý morský región. Stratégia musí obsahovať minimálne nasledujúce body:

Okrem toho najneskôr do roku 2016 musia vypracovať program opatrení určených na dosiahnutie dobrého environmentálneho stavu morí a oceánov.

3.4

V druhej a tretej kapitole sú rozvinuté morské stratégie, pričom v druhej kapitole sa nachádzajú normotvorné predpisy a v tretej kapitole sú programy pre jednotlivé opatrenia.

3.4.1

Východiskovým bodom pre vypracovanie morských stratégií je pre členské štáty počiatočné hodnotenie stavu ich morských vôd (článok 7). V tomto hodnotení sa musí nachádzať viacero prvkov, medzi ktorými sa kladie dôraz na sociálnu a ekonomickú analýzu ich využitia, ako aj náklady spojené s ich znehodnocovaním. Ďalej je určený dobrý environmentálny stav (článok 8 a príloha II) a environmentálne ciele (článok 9 a príloha III). Nakoniec sa stanovia spôsoby vypracovania programov kontroly (článok 10 a prílohy II a IV), ako aj metóda schválenia (článok 11).

3.4.2

V tretej kapitole sú stanovené programy opatrení, ktoré majú vykonať členské štáty v dotknutých morských oblastiach (článok 12 a príloha V) s cieľom dosiahnuť dobrý environmentálny stav. Komisia musí byť informovaná na základe počiatočných hodnotení o programoch opatrení (článok 14), aby ich neskôr mohla schváliť (článok 15). Taktiež sa uvádzajú opatrenia ad hoc pre osobitne špecifické oblasti (článok 13).

3.5

Kapitola IV obsahuje predpisy ohľadne aktualizácie stratégií pre dotknuté morské regióny (článok 16), ako aj stanovenie povinnosti vypracovania priebežných správ každé tri roky (článok 17). Osobitnú zmienku si zaslúži článok 18, v ktorom sa stanovujú normy týkajúce sa konzultácie a informovania verejnosti v súlade so smernicou 2003/35/ES. Taktiež je tu uvedená povinnosť Komisie vypracovať hodnotiace správy o výsledkoch uplatňovania smernice (článok 19) a vykonať revíziu jej obsahu po 15 rokoch od jej vstúpenia do platnosti.

3.6

V poslednej, piatej kapitole sú uvedené technické ustanovenia s osobitným odkazom na prílohy, ktoré sú k nej pripojené (článok 21), ako aj s odkazom na výbor, ktorý bude Komisii pri tejto úlohe asistovať (článok 22).

4.1

Súčasný návrh smernice je potrebné spojiť s už spomenutým oznámením Komisie Rade a Európskemu parlamentu – „K stratégii ochrany a zachovania morského prostredia“ (pre ďalšie informácie pozri stanovisko EHSV 578/2003 na tému tohto oznámenia). Najdôležitejšie ustanovenia tohto oznámenia sú:

4.2

V stanovisku EHSV sú uvedené nasledujúce aspekty:

4.3

V tomto smere sú do návrhu smernice určitým spôsobom integrované dôležité príspevky zo stanoviska EHSV a je stanovený podobný postup pre aktivity ako ho stanovuje RSV, ale so značnými rozdielmi, pokiaľ ide o úlohu Komisie, členských štátov a organizáciu jej prvkov. Avšak v smernici nie sú dostatočne vysvetlené dôvody na tento postup a naviac smernica obsahuje závažné protiklady. Napríklad:

4.4

EHSV sa nazdáva, že súčasná smernica je:

4.5

Uplatňovanie smernice je skoro výhradne na členských štátoch. Komisia riadi aktivity, je informovaná členskými krajinami, schvaľuje alebo odmieta definície environmentálneho stavu, ciele a ukazovatele životného prostredia, plán kontroly a program opatrení pre zvláštne oblasti.

4.6

Nie sú vytvorené nové legislatívne ani riadiace nástroje, využívajú sa súčasné nástroje na úrovni Spoločenstva, ako aj tie, ktoré sú stanovené v medzinárodných dohodách podpísaných Európskou úniou.

4.7

Je vyjasnený spôsob účasti verejnosti a zainteresovaných strán prostredníctvom členských štátov.

5.1

Skúsenosti získané pri uplatňovaní ambicióznych európskych ustanovení v členských štátoch (RSV, IPPC) preukazujú, že Komisia musí zohrávať dôležitú úlohu nielen pri kontrole, ale aj pri koordinácii a centralizácii aktivít na podporu štátov. Uvedené sa musí vykonávať vždy v súlade s princípom subsidiarity. Za týmto účelom by Komisia mala vytvoriť a predsedať fóru kompetentných orgánov zodpovedných za morské podzóny a zóny, s účasťou zainteresovaných strán z vedeckých inštitúcií s uznanými skúsenosťami v tejto oblasti, ako aj s účasťou orgánov zodpovedných za politiku rybolovu a radionuklidy.

5.2

V návrhu smernice by preto mala byť zahrnutá povinnosť informovať a schváliť – s ohľadom na navrhované počiatočné vyhodnotenie – dobrý environmentálny stav, environmentálne ciele, program kontroly a program opatrení, vrátane opatrení ad hoc pre osobitné oblasti. Taktiež by mal byť stanovený postup a lehota na zapracovanie možných odmietnutí. Tento postup by mal počítať s účasťou zainteresovaných strán a všeobecne s verejnosťou a mal by obsahovať dostatočne podnetné prvky.

5.3

Obsah počiatočného hodnotenia je opísaný v prílohe II. V tabuľke k „rizikám a účinkom“ by bolo vhodné definovať antropogénne príčiny v súlade s oznámením, ktoré predchádzalo návrhu smernice. Taktiež je potrebné uviesť súvislosť s rizikami a účinkami, ako aj súvislosť s prvkami a cieľmi ochrany morského prostredia, aby v tejto súvislosti mohli byť stanovené vhodné aktivity a stratégie.

5.4

Definícia „dobrého environmentálneho stavu“ a „environmentálneho stavu morského prostredia“ je stanovená na základe „kvalitatívnych generických ukazovateľov, kritérií a noriem“. Taktiež by mali byť zahrnuté kvantitatívne ukazovatele, pretože niektoré premenné veličiny, týkajúce sa počiatočného hodnotenia ako aj dobrého environmentálneho stavu, vyžadujú túto charakteristiku vo svojich ukazovateľoch. Okrem toho, na sledovanie premenlivých veličín zahrnutých do programu sledovania sa vyžadujú referenčné kvantitatívne údaje (napríklad hustota fytoplanktonu).

5.5

V článku 9 a v prílohe III sa environmentálne ciele definujú na základe príliš všeobecných kritérií. Bolo by vhodné stanoviť minimálne prvky a ciele, ktoré by mali byť zhodnotené, pričom by mali minimálne obsahovať prvky z oznámenia z roku 2002:

5.6

Program opatrení (článok 12, príloha IV) musí obsahovať minimálne opatrenia, ktoré sú podľa európskej legislatívy povinné. Osobitne treba vyzdvihnúť opatrenia týkajúce sa pobrežných vôd. Akčný program, ktorý sa ich týka, má za cieľ zabrániť škodám, ktoré sú spôsobené rôznymi zdrojmi znečistenia vymenované v predchádzajúcom odseku. Ďalej je potrebné začleniť opatrenia, ktoré sú povinné podľa medzinárodných dohôd a zmlúv, ako aj opatrenia „ad hoc“ zamerané na zníženie dôsledkov zhoršenia morského prostredia v „osobitných oblastiach“. Výhoda spočíva v tom, že všetky opatrenia a aktivity, ktoré sú rozdelené do rôznych ustanovení a právnych predpisov, môžu byť týmto spôsobom v jednom celku a tým bude zjednodušené ich dodržiavanie.

5.6.1

Na druhej strane nesmie sa pristúpiť iba k súpisu opatrení, pretože sa už ukázalo, že toto nedokáže zabrániť zhoršovaniu sa životného prostredia, a preto by len ťažko postačili na dosiahnutie dobrého environmentálneho stavu v predmetnej morskej oblasti. V tomto zmysle je dôležité pravidelne rozširovať v pobrežných štátoch overené postupy v oblasti ekotechnológií (ekologické sociálne zariadenia, čistiace prostriedky bez fosfátov, nárazníkové zóny a obmedzenia v pobrežných oblastiach, atď.)

5.7

Návrh smernice umožňuje, aby členské štáty vyhradili zvláštne oblasti, v ktorých nebude možné dosiahnuť environmentálne ciele z nasledujúcich dôvodov:

5.7.1

Toto znenie je natoľko nejednoznačné, že pri jeho vykonávaní môže dôjsť k zneužitiu, a preto je nutné:

5.8

Vzhľadom na aspekty koordinácie a spolupráce je vhodné brať ohľad na tretie krajiny, ktoré ležia na pobreží našich morí a oceánov. Nemal by byť braný ohľad len na tie krajiny, ktoré sú zmluvnými stranami medzinárodných dohôd, ale mala by byť podporená ich spolupráca s cieľom dosiahnuť dobré environmentálne výsledky.

5.9

Nakoniec návrh smernice stanovuje účasť zainteresovaných strán a verejnosti prostredníctvom súčasných štátnych systémov. Tieto systémy sú však v mnohých krajinách spochybňované, v niektorých prípadoch z dôvodu chýbajúcej transparentnosti, v iných prípadoch z dôvodu neskorých odpovedí na žiadosti, v ďalších prípadoch z dôvodu nejasného postupu pri stanovení organizácií, ktoré sú „zainteresovanými stranami“, atď. Z tohto dôvodu by Komisia mala stanoviť jednoduchý a účinný postup pre príjem sťažností a oznámení od zainteresovaných strán a verejnosti. Týmto spôsobom by malo byť zaručené ich prejednanie a dodržané ich právo byť informovaní, konzultovaní a právo zúčastniť sa na tomto procese. V tomto zmysle by malo byť odstránené kritérium mutatis mutandis v systéme schvaľovania tak, ako to bolo vyššie uvedené.