9.5.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 110/46

1.1

Výbor vyslovuje svoje uznanie s rozsiahlou a podrobnou prácou Komisie na zjednodušení administratívnych postupov, konštatuje však istý nesúlad medzi formuláciou na začiatku odôvodnenia („predmetom tohto návrhu ... sú zmeny a doplnenia technickej povahy, ktoré sa môžu predložiť podľa teraz platného rozpočtového nariadenia“) a konkrétnym dosahom početných ustanovení.

1.1.1

Mnohé zo zmien a doplnení „technickej povahy“, ktoré upravujú vzťahy s podnikmi a občanmi, majú význam a dosah „politického“ charakteru. Väčšia transparentnosť, zjednodušenie („zoštíhlenie“) postupov, urýchlenie odpovede, ako aj väčšia dôvera voči sociálnym partnerom sú znakmi pokroku vo „vládnutí“ verejnej správy, ktoré možno len uvítať.

1.2

Na druhej strane sa EHSV nemôže ubrániť tomu, aby neupozornil na potrebu obozretnosti: snaha podporovať sociálnych partnerov sa nemôže zaobísť bez zohľadnenia skutočnosti, že flexibilita správcov verejných prostriedkov musí mať svoje hranice, ktoré sú dané možnými stratami – ktoré treba merať v závislosti od preukázateľných úspor – alebo inými slovami, zložitou ale potrebnou kalkuláciou rizika. Mohlo by ísť o nepopulárne opatrenie pre správcov, ale zdá sa byť jedinou rozumnou schodnou cestou.

2.1

Komisia v predmetnom návrhu stanovuje vykonávacie predpisy v súčasnosti platného rozpočtového nariadenia č.1605/2002, pričom zohľadňuje aj viaceré zmeny a doplnenia technickej povahy, zavedené v novom návrhu nariadenia Rady o rozpočtových pravidlách (1), ktoré je v štádiu schvaľovania, aby sa urýchlilo jeho zavedenie do praxe. K tomuto dokumentu už EHSV vypracoval svoje stanovisko (2).

2.2

V súlade s postojom zaujatým vo svojom predchádzajúcom stanovisku sa EHSV zdrží komentovania aspektov výlučne technicko-účtovného charakteru, ktorými sa môžu vhodnejšie zaoberať inštitúcie a ich útvary s odbornými znalosťami a priamymi skúsenosťami v tejto oblasti. Tak ako v predchádzajúcom prípade, aj teraz sa pozornosť upriamuje na predpisy, ktoré môžu mať dosah na tretie strany (organizácie občianskej spoločnosti), ktoré majú vzťahy s európskymi inštitúciami.

2.3

Tri zásady technicko-účtovného charakteru – zásada jednotnosti, zročnosti rozpočtu a zúčtovacej jednotky – sa vo svojej podstate nemenia, len sa upravujú alebo upresňujú. Pokiaľ ide o štvrtú zásadu – zásadu dobrého finančného hospodárenia – navrhované nariadenie čerpá z už existujúcich kritérií, ale upresňuje obsah hodnotenia ex ante a poskytuje presnejšie usmernenia vo veci dosahu hodnotenia ex ante, priebežného hodnotenia a hodnotenia ex post, pri zohľadnení princípu proporcionality. EHSV postrehol zámer Komisie „preorientovať“ priority hodnotenia „s cieľom sústrediť sa na návrhy so skutočnými dopadmi na podniky a občanov“ a s plným uspokojením berie na vedomie toto vyhlásenie.

2.4

Komisia popri zohľadnení očakávaní podnikov a občanov, ale s maximálnou pozornosťou venovanou racionálnemu využívaniu verejných prostriedkov zdôrazňuje, že pilotné projekty a prípravné akcie by bolo vhodné podrobiť hodnoteniu, ak sa navrhuje, aby sa v nich pokračovalo vo forme programov. Kvôli zjednodušeniu postupov, by však nemalo dochádzať k duplikácii takéhoto hodnotenia, keď projekty alebo akcie už hodnotené boli, napr. v prípade spoločných akcií Komisie a členských štátov.

3.1

Pripomienky, ktoré EHSV formuloval vo svojom vyššie uvedenom stanovisku o návrhu rozpočtových pravidiel, platia samozrejme aj pre vykonávacie predpisy. Ak na jednej strane možno len uvítať prijaté zjednodušenia postupov a väčšiu flexibilitu kritérií uplatňovania predpisov, na druhej strane nie je prijateľná tendencia považovať za „nevýznamnú“ každú sumu, ktorá je nižšia ako vopred stanovená prahová úroveň. Inými slovami, EHSV súhlasí so zvýšením stropu, pod ktorým budú postupy zjednodušené, ale nesmie to znamenať, že sa poľaví v pozornosti a kontrole výdavkov v presvedčení, že prípadná materiálna škoda by nemala prakticky žiaden vplyv na celkový rozpočet.

3.2

Bez toho, aby sme sa odvolávali na pričasto citované a deklamované zásady verejnej morálky, EHSV chce upriamiť pozornosť na nebezpečenstvo zníženia pozornosti v súvislosti s regulárnosťou výdavkových operácií s takzvanou „menšou“ hodnotou, predovšetkým pokiaľ ide o verejné obstarávania a granty. Zoštíhlenie zjednodušenie postupov nesmie dať verejnosti pocit, že sa dajú nájsť aj iné než zákonné spôsoby na získanie prostriedkov z verejných zdrojov: takáto interpretácia by bola ťažkým úderom pre imidž Európy.

3.3

Užitočná previerka platnosti alebo prípadných slabých stránok súčasných alebo plánovaných zjednodušení by mohla podľa EHSV pozostávať z pozorného preštudovania správ Európskeho úradu pre boj proti podvodom (OLAF) účtovnými orgánmi Komisie. Detaily o odhalených podvodoch by mohli poskytnúť cennú inšpiráciu v tejto súvislosti.

4.1

Nový článok 85a sa týka odvolania tretích strán proti rozhodnutiu Komisie o uložení pokuty, reštriktívneho opatrenia alebo iného penále: na ochranu finančných záujmov Spoločenstva musí účtovník požiadať odvolateľa o dočasné poukázanie príslušnej sumy, alebo o poskytnutie finančnej zábezpeky (terminus technikus: banková záruka). Táto zábezpeka musí znamenať, že v prípade neúspešného odvolania zaplatí ručiteľ požadovanú sumu bezodkladne, bezpodmienečne a bez potreby predchádzajúcej úradnej výzvy dlžníka na zaplatenie pohľadávky. Technicky vzaté ide o bankovú záruku na prvé požiadanie, v súlade s princípom „solve et repete“ („plať a žiadaj“), ktorý uplatňujú mnohé orgány daňovej správy a ktorý je bežný v prípade verejných súťaží.

4.1.1

EHSV nemá žiadne konkrétne výhrady voči tomuto druhu zábezpeky; len konštatuje, že banková záruka na prvé požiadanie je nákladnejšia než bežná banková záruka a že bankové poplatky sú vypočítané v závislosti od dĺžky trvania platnosti tejto zábezpeky. Vzhľadom na náklady na ťarchu navrhovateľa by odvolacie konania mali byť v rozumnej miere urýchlené v porovnaní s ich terajším trvaním. Tento aspekt, na ktorý sa sťažujú niektorí sociálni aktéri, i keď sa priamo netýka finančného nariadenia ani jeho vykonávacích predpisov, by mal byť pozorne preskúmaný v rámci vzťahov administratívnych orgánov s tretími stranami.

4.2

Nový článok 90 okrem iného stanovuje, že pre verejné obstarávanie a granty spojené s odvetvovými programami už samotné rozhodnutie, ktorým sa prijíma ročný pracovný program, predstavuje rozhodnutie ofinancovaní, potrebné pre zahrnutie výdavku ako záväzku do rozpočtu Spoločenstva. Toto opatrenie, i keď sa týka aspektov vnútorného auditu a administratívy, by zrejme dokázalo zrýchliť postupy prideľovania prostriedkov, a ako také by podľa EHSV mohlo mať priaznivý dosah na veriteľov alebo príjemcov.

4.3

Článok 129 stanovuje, že treba uľahčiť správu verejného obstarávania pre zmluvy s hodnotou nepresahujúcou isté stanovené hranice. Prakticky ak sú sporné sumy nevýznamné, môže verejný obstarávateľ použiť „rokovacie konanie“ (alebo jasnejšie povedané súkromné rokovanie) po prerokovaní zmluvy s viacerými záujemcami, a to konkrétne:

Nové ustanovenie v praxi nezavádza nové stropy, ale sa obmedzuje na zvýšenie, a tým aktualizovanie, hodnôt uvedených v predchádzajúcich predpisoch.

4.3.1

Nasledujúce články 130 a 134 zavádzajú niekoľko zjednodušení. Na základe prvého z nich môže verejný obstarávateľ v prípade verejného obstarávania pre zmluvy s hodnotou, ktorá je menšia ako 60 000 EUR, obmedziť obsah súťažných podkladov iba na to, čo je skutočne nevyhnutné (očividne podľa svojich kritérií a na vlastnú zodpovednosť). Na základe druhého môžu byť podklady preukazujúce oprávnenosť uchádzača na účasť na verejnej súťaži nahradené čestným vyhlásením, pričom má verejný obstarávateľ právo kedykoľvek neskôr požiadať o predloženie dôkazov potvrdzujúcich počiatočné vyhlásenie.

4.3.2

Ďalším zjednodušením v článku 134 je oslobodenie od povinnosti predložiť písomné dôkazy, ak takéto podklady už boli predložené tomu istému alebo inému verejnému obstarávateľovi na iné účely nie skôr než pred šiestimi mesiacmi. Aj v tomto prípade sa dokumentácia nahrádza čestným vyhlásením.

4.3.3

Článok 135 obsahuje ďalšie zjednodušenia týkajúce sa dokladov na preukázanie finančnej, ekonomickej, technickej a odbornej spôsobilosti záujemcov. Článok stanovuje, že sa verejný obstarávateľ v závislosti na vlastnom posúdení rizík môže rozhodnúť, že nebude požadovať tieto doklady. Táto možnosť sa však obmedzuje na zmluvy s hodnotou rovnajúcou sa 60 000 EUR alebo nižšou, ak je zmluvným príjemcom samotný verejný orgán, alebo na zmluvy s inými hodnotami, ak sú príjemcami tretie strany. Ďalším obmedzením je zákaz uskutočniť predbežné financovanie alebo priebežné platby, ak sa verejný obstarávateľ rozhodne nepožadovať preukázanie spôsobilosti záujemcu. Pre verejného obstarávateľa to predstavuje istú záruku, ale zároveň ide o podmieňovanie protistrany, ktorá sa môže rozhodnúť každopádne predložiť doklady, aby sa vyhla prípadnému veľkému zaťaženiu.

4.3.4

EHSV celkovo súhlasí s týmito ustanoveniami na zjednodušenie mechanizmov verejného obstarávania, ktoré sú nákladné pre záujemcov i pre verejné orgány, v prípade zmlúv s relatívne nízkou hodnotou. Chce však upriamiť pozornosť na potrebu pozorného dohľadu, aby sa vyhlo prípadným zneužitiam, ktoré sú o to lákavejšie, o čo sú postupy pružnejšie.

4.4

Vykonávacie predpisy sa problematikou grantov zaoberajú v duchu ústretovosti voči sociálnym partnerom a pri zohľadnení špecifickej povahy príjemcov, nakoľko sa to dá odvodiť z ustanovení ako celku. Článok 164 stanovuje, že pre granty s hodnotou rovnajúcou sa 25 000 EUR alebo nižšou, môže povoľujúci úradník požadovať výrazne zjednodušené dokladové materiály. EHSV s uspokojením víta tento postup, nemôže však nepostrehnúť na jednej strane nemalú zodpovednosť, ktorá spočíva na pleciach povoľujúceho úradníka, a na strane druhej nebezpečenstvo, že v určitých prípadoch vyjde táto jednoduchšia možnosť nazmar, práve kvôli – pochopiteľnej – obave prevziať na seba zodpovednosť.

4.5

Mnohé ďalšie ustanovenia majú za cieľ zjednodušiť alebo umožniť prístup inštitúcií rôzneho druhu k fondom Spoločenstva. Článok 168 sa obmedzuje na to, že požaduje na tento účel od subjektov, ktoré majú de iure alebo de facto monopolné postavenie, jednoduchú neformálnu previerku, ktorá vyústi do odôvodneného rozhodnutia povoľujúceho úradníka. Článok 162, ktorý obsahoval ustanovenia o udelení prevádzkových grantov – bez zníženia v prípade opätovného udelenia – organizáciám sledujúcim ciele všeobecného európskeho záujmu, rozširuje zoznam možných príjemcov o organizácie, ktoré sa angažujú v oblasti výskumu a inovácie a v podpore občianstva. Článok 172 umožňuje povoľujúcemu úradníkovi akceptovať spolufinancovanie v naturáliách (napríklad vo forme dobrovoľníckej práce) ako vklad finančne podporovanej inštitúcie.

4.5.1

EHSV hodnotí priaznivo tieto ustanovenia ako celok, ale opätovne pripomína, že pružnosť predpisov je spojená s rizikami pre rozpočet Spoločenstva, zodpovednosťou na strane povoľujúcich úradníkov a potrebou zosilnených kontrol.

4.6

Mnoho ďalších ustanovení má za cieľ zjednodušenie postupov: V prípade všetkých vzdelávacích zariadení (t. j. nielen v prípade zariadení poskytujúcich vzdelanie na druhom alebo vyššom stupni, ako v minulosti) by sa viac nemalo uskutočňovať preverovanie finančnej spôsobilosti (článok 176). Pre granty s hodnotou nižšou ako 25 000 EUR, môže povoľujúci úradník do grantovej zmluvy zahrnúť iba obmedzený počet prvkov (článok 164). Článok 173 ďalej oslobodzuje od povinnosti externého auditu v prípade dohôd o udelení grantu, ktorých hodnota neprekračuje sumu 750 000 EUR, alebo dohôd o akciách, ktorých hodnota neprekračuje sumu 100 000 EUR, ako aj v prípadoch, keď sú účastníkmi dohôd viacerí príjemcovia, akceptovali spoločnú a nerozdielnu zodpovednosť.

4.6.1

EHSV chápe vôľu maximálne zjednodušiť postupy a v zásade s ňou nemôže nesúhlasiť. Kladie si však otázku, či sa týmto smerom nezachádza príliš ďaleko: jedna vec je oslobodiť subjekty od predkladania nákladnej a často nadbytočnej dokumentácie, iné je vzdať sa možnosti poznať stav financií príjemcov grantov v hraniciach, ktoré sa najmä v prípadoch podľa článku 173 zdajú rozhodne prehnané. Rozhodujúcim kritériom by malo vždy byť dosiahnutie správnej rovnováhy medzi odhadovaným prínosom (úspora času a peňazí pre Komisiu i občanov) a možnými nákladmi (strata verejných prostriedkov, kalkulovaná na základe pravdepodobnosti a objemu rizika).

4.7

Kritérium obozretného posúdenia rizika, ktorého sa dovoláva predchádzajúci bod, sa na druhej strane zdá byť uplatnené v súvislosti s predbežným financovaním. vo všeobecnosti sa pre všetky granty požaduje poskytnutie zábezpeky (bankovej záruky alebo inej) v rovnakej sume ako je suma predbežného financovania, ako aj v prípade, ak predbežné financovanie predstavuje viac ako 80 % z celkovej sumy grantu a prekračuje 60.000 EUR.

4.7.1

EHSV sa nazdáva, že uvedený predpis vychádza zo zdravých zásad obozretnosti, ktoré sa požadovali v bode 3.6.1, ale kladie si otázku, či sa rovnaké kritériá nedali uplatniť aj pre skutočné granty (napríklad v prípadoch uvedených v bode 3.6), keďže rozdiely medzi predbežným financovaním a grantom z  pohľadu konkrétneho rizika sú veľmi často skôr byrokratickej povahy než reálne, i keď existujú aj výnimky, občas dokonca významné.

4.8

Článok 165 zavádza vcelku prijateľné, ale v minulosti nie vždy uplatňované kritérium: ak sú príjemcami grantov subjekty, ktoré sledujú všeobecný európsky záujem, je Komisia oprávnená vymáhať percento ročného zisku zodpovedajúce svojmu vkladu do prevádzkového rozpočtu týchto subjektov. Toto ustanovenie však platí len v prípadoch, keď zostatok rozpočtu takýchto subjektov je financovaný orgánmi členských štátov, ktoré sú povinné vymáhať svoj podiel zisku.

4.8.1

EHSV plne súhlasí s týmto predpisom, ale ťažko si dokáže predstaviť, že dokument v terajšom znení znamená, že inkasovanie zisku zo strany Komisie sa nepredpokladá aj v prípadoch, keď zvyšok rozpočtu nie je financovaný verejnými orgánmi, ale súkromníkmi.