[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV | Brusel 12.10.2005 KOM(2005) 488, konečné znenie Presadzovanie Lisabonského programu Spoločenstva: OZNÁMENIE KOMISIE RADE, EURÓPSKEMU PARLAMENTU, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV Viac výskumu a inovácií - investovanie do rastu a zamestnanosti: Spoločný postup {SEC(2005) 1253}{SEC(2005) 1289} OBSAH Úvod........ 3 Kapitola 1 Výskum a inovácia v centre stratégií EÚ 5 1.1. Lepšia právna úprava pre novú technológiu 5 1.2. Presunutie štátnej pomoci do výskumu a inovácií 6 1.3. Zlepšenie efektívnosti a používania duševného vlastníctva 6 1.4. Atraktívny jednotný trh v oblasti výskumu 7 1.5. Využívanie verejného obstarávania na podporu výskumu a inovácií 7 1.6. Lepšie a širšie využívanie daňových stimulov 8 Kapitola 2 Výskum a inovácia v centre financovania EÚ 9 2.1. Mobilizácia verejných a súkromných zdrojov pre kľúčové technológie 10 2.2. Európske štrukturálne fondy ako hnacia sila výskumu a inovácií 11 2.3. Zlepšovanie prístupu MSP k financiám 11 2.4. Mobilizácia národných programov a iných zdrojov financovania európskeho výskumu a inovácií 12 Kapitola 3 Výskum a inovácia v centre podnikania 14 3.1. Posilnenie partnerstiev medzi univerzitami a priemyslom 14 3.2. Inovačné centrá a výskumné a priemyselné zoskupenia 14 3.3. Proaktívne služby na podporu podnikania na podnietenie výskumu a inovácií 15 3.4. Inovačný manažment a spoločenská zmena 16 3.5. Potenciál inovačných služieb 16 3.6. Zriadenie európskeho monitorovacieho systému v oblasti priemyslu a inovácií a zlepšenie zhromažďovania duševného kapitálu 17 Kapitola 4 Zlepšovanie stratégií výskumu a inovácií 18 4.1. Výskum a inovácia ako priorita národných reformných programov pre rast a zamestnanosť 18 4.2. Zdokonaľovanie nástrojov analýzy stratégií 19 4.3. Podpora vzdelávania a spolupráce 19 Záver.........................................................................................................................................20 PRESADZOVANIE LISABONSKÉHO PROGRAMU SPOLOČENSTVA: OZNÁMENIE KOMISIE RADE, EURÓPSKEMU PARLAMENTU, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV Viac výskumu a inovácií - investovanie do rastu a zamestnanosti: Spoločný postup ÚVOD EÚ má len jedinú možnosť ako dosiahnuť udržateľnú globálnu konkurencieschopnosť, a to stať sa pulzujúcou vedomostnou ekonomikou. Preto pri zavedení nového Lisabonského partnerstva pre rast a zamestnanosť[1], Európska rada označila vedomosti a inováciu pre rast za jednu z troch hlavných oblastí činnosti. Toto oznámenie špecifikuje činnosti v tejto oblasti v súlade s budovaním partnerstva s novými členskými krajinami Spoločenstva, na základe integrovaných usmernení[2] (Integrated Guidelines, IU) na prípravu národných reformných programov (National Reform Programmes, NRP) a na základe Lisabonského programu Spoločenstva[3] (Community Lisbon Programme, CLP). Aby sa poukázalo na úplnú konzistentnosť s Lisabonským programom Spoločenstva a integrovanými usmerneniami, ktoré schválila Európska rada, zhrnutie každej kapitoly odkazuje na príslušné dokumenty. Ich ťažiskom je stratégia v oblasti inovácií a výskumu, pretože tieto spolu pokrývajú celý rozsah problémov pôsobiacich na vznik nových vedomostí a myšlienok, na ich uplatnenie a komerčné využitie. Dosiahnutie silného a trvale udržateľného rastu si vyžaduje reagovať aktívnou integrovanou stratégiami. EÚ by malo zmobilizovať koherentný súbor nástrojov pokrývajúcich výskum, inováciu a iné súvisiace postupy. Je potrebná vzájomná koordinácia na úrovni členského štátu, regiónu a Európy a Európa by mala podporovať a dopĺňať snahy vnútroštátnych orgánov a súkromného sektora. Európska rada v Barcelone v roku 2002 stanovila za cieľ zvýšiť do roku 2010 celkové investície do výskumu v EÚ z 1,9 % HDP na 3 % HDP, pričom financovanie zo súkromných investícií má vzrásť z 55 % na dve tretiny. Na dosiahnutie týchto cieľov musia členské štáty zreformovať a posilniť svoje štátne výskumné a inovačné systémy, uľahčiť partnerstvo medzi verejným a súkromným sektorom, zabezpečiť priaznivé regulačné prostredie, pomôcť vytvoriť podporné finančné trhy a vytvoriť atraktívne podmienky na vzdelávanie, odbornú prípravu a úspešné pôsobenie, ktorými sa má dosiahnuť tento cieľ. Cieľ 3 % a následný akčný plán[4] pre väčšie investície do výskumu mali na členské štáty mobilizujúci účinok. Takmer všetky si vytýčili ciele, ktoré - ak by boli splnené - by do roku 2010 priniesli investície do výskumu v EÚ vo výške 2,6 % HDP . Namiesto rastu však intenzita výskumu v EÚ viac-menej stagnuje[5]. Vo väčšine členských štátov nárast štátnych a súkromných investícií do výskumu a rozsah a úsilie politických iniciatív zďaleka nespĺňa to, čo by si vyžadovali ich národné ciele, nieto ešte ciele EÚ. Najmä súkromné investície sú nízke. Súčasne ani európska inovačná výkonnosť sa dostatočne nezvýšila[6]. Vo svete narastá konkurencia pri pritiahnutí investícií do výskumu a inovácií. Okrem takých atraktívnych lokalít, ako sú USA a Japonsko, sa objavili noví konkurenti, napríklad Čína, India a Brazília. Na to, aby EÚ zostala konkurencieschopná a zachovala si svoje model spoločnosti, sú naliehavo potrebné ďalekosiahle reformy. Okrem toho, miera konkurencie ja taká, že žiadny členský štát nemôže uspieť samostatne. Nadnárodné synergie by sa mali využívať naplno. To je jediná cesta ako pozdvihnúť výkonnosť výskumu a inovácií a efektívne ju premeniť na väčší rast a viac pracovných miest v EÚ. Vysoká úroveň výdavkov na výskum a vývoj a dobrá inovačná výkonnosť prispievajú k väčšiemu počtu lepších pracovných miest. Výskum a inovácie sú navyše potrebné k tomu, aby sa vo väčšej miere zabezpečila udržateľnosť hospodárstva EÚ prostredníctvom nachádzania výhodných riešení hospodárskeho rastu, sociálneho rozvoja a ochrany životného prostredia. Toto oznámenie stavia na partnerstve pre rast a zamestnanosť[7]. Zaoberá sa celou škálou výskumu a inovácií vrátane inovácií mimo technológií. Zreteľne formuluje záväzky, ktoré prijal Lisabonský program Spoločenstva, a to tým že podrobne definuje opatrenia na podporu výskumu a inovácií, ktoré sa budú realizovať a ktoré boli v programe opísané len vo všeobecnej rovine. Podáva náčrt ambicióznych krokov, ktoré idú nad rámec 3%-ného akčného plánu a inovačnej stratégií v súčasnosti[8]. Posilňuje väzby medzi výskumom a inováciou, pričom stratégia výskumu sa zameriava viac na získavanie nových vedomostí a ich uplatňovanie i na rámcové podmienky pre výskum. Inovačná politika sa orientuje na transformáciu vedomostí na ekonomickú hodnotu a komerčný úspech. V súlade s lepším regulačným prístupom Komisie, budú opatrenia s možným vplyvom na konkurencieschopnosť podliehať hodnoteniu vplyvov. Kapitola 1 Výskum a inovácia v centre STRATÉGIÍ EÚ Výskum a inovácia potrebuje predvídateľné a priaznivé regulačné prostredie, aby prilákali súkromné investície a pomohli uviesť nové myšlienky na trh. Stratégie v týchto oblastiach by mali tiež prihliadať na špecifiká jednotlivých sektorov, potreby MSP a na úlohu štátnych výskumných organizácií a zároveň prispievať k strategickým cieľom EÚ v takých oblastiach, ako je životné prostredie, bezpečnosť, zdravotníctvo a doprava. Za mnohé regulačné a administratívne postupy, ktoré ovplyvňujú výskum a inováciu, zodpovedajú členské štáty. Spoločenstvo však môže ísť príkladom vo svojich oblastiach kompetencie a podporovať členské štáty v ich oblastiach, a to nie počtom intervencií, ale lepšou a adresnejšou reguláciou a stratégiami. Pamätajúc na uvedené, by mali všetky stratégie v členskom štáte a EÚ byť zosúladené na podporu výskumu a inovácií všade tam, kde je to možné. Mali by podporovať vynikajúce výsledky v základnom a aplikovanom výskume a zároveň umožňovať firmám vyvíjať, získavať a používať technológie, poznatky a financovať ich potreby pri využívaní nových trhových príležitostí. 1.1. Lepšia právna úprava pre novú technológiu Právna úprava môže výskumu a inovácií pomôcť alebo ich brzdiť. Jej účinok závisí od jej koncepcie, vrátane dopadu na podnikateľské riziko a právnu istotu, načasovanie a v akom rozsahu sa prispôsobuje alternatívnym technickým riešeniam. V rámci iniciatívy „lepšou právnou úpravou“ zlepšiť právne predpisy Spoločenstva je hodnotenie dopadov povinné pre nové legislatívne návrhy Spoločenstva. Patrí sem aj hodnotenie účinkov na výskum a vývoj. Dôležité je tiež mať k právnym predpisom vopred predvídateľný prístup, a najmä k právnym predpisom pre právnu úpravu trhu produktov. Z tohto dôvodu musíme identifikovať prípady, kde existujúce právne predpisy alebo normy, alebo ich absencia, vytvárajú prekážky pre rozvoj a uplatňovanie nových technológií a vznik nových trhov. A naopak, pri plánovaní výskumných a inovačných aktivít by sa mali brať do úvahy budúce regulačné opatrenia. Komisia zintenzívni dialóg so zainteresovanými osobami, aby identifikovala regulačné bariéry v oblasti výskumu a inovácií, najmä pomocou európskych technologických platforiem a skupín pre inováciu sektorov, ktoré budú založené v rámci európskej iniciatívy INNOVA. Uľahčí sa tým plynulý rozvoj technológií a regulačného prostredia. [pic] Podnikateľské prostredie závisí aj od kvality právnej úpravy a jej účinnej realizácie. To znamená zabudovanie právnej úpravy Spoločenstva do národných právnych predpisov bez toho, aby sa do národných pravidiel dostali ďalšie byrokratické vrstvy, a prijatie administratívnych postupov priaznivých pre výskum a inováciu. Od členských štátov sa žiada, aby transponovali a uplatňovali legislatívu Spoločenstva takým spôsobom, ktorý podporuje výskum a inováciu. 1.2. Presunutie štátnej pomoci do výskumu a inovácií Výskumu a inováciám sa vo všeobecnosti najlepšie darí na otvorených a konkurencieschopných trhoch. Ako sa však uvádza v akčnom plán štátnej pomoci[9], zlyhanie trhu môže byť prekážkou dosiahnutia optimálnych úrovní výskumu a inovácií. Prostredníctvom štátnej pomoci a iných politických nástrojov, je možné vysporiadať so zlyhaním trhu a zmeniť stimuláciu účastníkov trhu, a tak podporiť výskum a inováciu. Zatiaľ čo existujúce pravidlá už poskytujú členským štátom široké možnosti na podporu výskumu a inovácií prostredníctvom štátnej pomoci, Komisia oznámila, že svoje pravidlá zreviduje tak, aby lepšie vyjadrovali politické priority Spoločenstva a potrebu systému, ktorý by bol výskumu a inovácií viac naklonený. V tejto súvislosti Komisia nedávno uviedla konzultačný dokument o Štátnej pomoci pre inováciu , ktorý presadzuje konkrétne návrhy ako zlepšiť štátnu pomoc pre inovácie, zvýšiť možnosti financovania a právnu istotu. Cieľom prebiehajúcej revízie je postupné znižovanie štátnej pomoci a jej preorientovanie na tie aktivity, ktoré majú najudržateľnejší dopad na konkurencieschopnosť, zamestnanosť a rast. Predovšetkým Komisia najmä plánuje upraviť rámec Spoločenstva pre štátnu pomoc pre výskum a vývoj tak, aby lepšie vyjadroval priority Spoločenstva, ako je podpora cezhraničnej spolupráce vo výskume, partnerstvá medzi štátnym a verejným výskumom, šírenie výsledkov výskumu a hlavné výskumné projekty v spoločnom európskom záujme. Navyše Komisia zamýšľa zrevidovať pravidlá štátnej pomoci a rizikového kapitálu. Komisia bude tiež podporovať ekologickú inováciu a zvýšenie produktivity prostredníctvom ekologickej efektívnosti v súlade s akčným plánom pre environmentálne technológie, najmä pri revidovaní usmernení Spoločenstva pre štátnu pomoc do oblasti životného prostredia. 1.3. Zlepšenie efektívnosti a využívanie duševného vlastníctva Väčšina technologicky najvyspelejších spoločností považuje duševné vlastníctvo (DV) za svoj najcennejší majetok. Efektívna a účinná ochrana DV je nevyhnutná pre výskum a inovácií. Milióny eur možno stratiť za noc, ak spoločnosť neochráni svoje DV. EÚ preto potrebuje cenovo prístupný, právne bezpečný a používateľsky prístupný systém na ochranu DV, ak má prilákať technologicky vyspelé Spoločnosti. Významným krokom v tomto smere bolo ustanovenie ochrannej známky Spoločenstva a dizajnového práva Spoločenstva. Doteraz žiaľ neexistuje žiadny podobný proces pre patenty. Spoločnosti sú stále konfrontované s vyššími nákladmi na patentovanie v EÚ ako v USA. Je to vo veľkej miere v dôsledku vysokých cien za preklady a údržbu a, v prípade súdneho sporu, nákladov na nutnosť obhajovať európsky patent na súdoch každého členského štátu osobitne, s rizikom sporných rozhodnutí. Prijatie patentu Spoločenstva by znamenalo dlhú dobu na vyriešenie týchto problémov vytvorením jednotného patentového súdu a znížením nákladov na preklady. Toto však nestačí. Používatelia často nedokážu ochrániť svoje duševné vlastníctvo, lebo nepoznajú súčasné možnosti. Preto Komisia posilní existujúce informačné a podporné služby , ako je IPR Helpdesk (asistenčná služba pre oblasť práv duševného vlastníctva), a podporí lepšiu spoluprácu medzi príslušnými národnými agentúrami . V rámci iniciatívy PRO INNO môže Spoločenstvo poskytnúť spolufinancovanie pre spoločné projekty a v rámci iniciatívy RTD OMC-Net pre koordináciu postupov. Komisia v roku 2006 takisto otvorí dialóg s predstaviteľmi priemyslu a ďalšími zainteresovanými stranami, aby určila aké ďalšie užitočné kroky by priemyslu v Európe poskytli kvalitný rámec pre oblasť PDV. 1.4. Atraktívny jednotný trh pre výskumných pracovníkov Na rozšírenie svojej úlohy vo vede, technike a inovácií potrebuje EÚ získať viac a lepších výskumných pracovníkov a tieto ľudské zdroje v plnej miere využívať. Mala by stimulovať najlepšie mozgy, aby sa venovali kariére výskumných pracovníkov a zostávali alebo prichádzali pracovať do EÚ. Bola vytvorená široká a integrovaná stratégia na posilnenie ľudských zdrojov v oblasti výskumu v EÚ a v posledných rokoch bola v členských štátoch aj realizovaná. Konečným cieľom je vytvorenie otvoreného a konkurencieschopného európskeho trhu práce pre výskumných pracovníkov, zlepšenie diverzifikácie kompetenčných a kariérnych postupov na nadnárodnej úrovni. Významný pokrok sa dosiahol na národnej úrovni početnými opatreniami na odstránenie bariér v mobilite výskumných pracovníkov, na rozvinutie zručností a kompetencií potrebných na rozvoj ich kariéry v rôznych sektoroch a disciplínach a na zlepšenie ich spoločenského postavenia a profesionálneho rozvoja8. Mobilní výskumní pracovníci sa však stále stretávajú s právnymi, administratívnymi a informačnými problémami, najmä v súvislosti s daňovými a sociálnymi systémami, a s inými prekážkami nadnárodnej a medzisektorovej mobility. Tieto sa musia prekonať. Komisia bode podporovať a monitorovať implementáciu svojich odporúčaní týkajúce sa Európskej charty výskumných pracovníkov a Etického kódexu pre nábor výskumných pracovníkov. Keď sa tieto prijmú, to isté sa urobí so smernicou o prijímaní a pobyte výskumných pracovníkov z tretích krajín na viac ako tri mesiace a príslušným odporúčaním, ktoré bude vopred počítať s uplatňovaním niektorých ustanovení tejto smernice. Členské štáty sa vyzývajú, aby implementovali uvedené odporúčania a odporúčanie Rady o krátkodobých vízach pre výskumných pracovníkov z tretích krajín. Komisia bude spolu s členskými štátmi naďalej vytvárať a implementovať opatrenia na prekonanie pretrvávajúcich prekážok, ktorým čelia mobilní výskumní pracovníci. Komisia bude tiež podporovať verejné uznanie výskumných pracovníkov a k podobnému konaniu vyzýva aj členské štáty. 1.5. Využívanie verejného obstarávania na podporu výskumu a inovácií Podnikateľské investície do výskumu a inovácií sú silne ovplyvnené trhom, najmä úrovňou výkonu, ktorú požadujú zákazníci. Pri verejnom obstarávaní vo výške 16 % HDP EÚ, sú verejné orgány významnými hráčmi na trhu. Majú teda silné nástroje na stimulovanie súkromných investícií do výskumu a inovácií. Môže sa to dosiahnuť špecifikáciou funkčných požiadaviek tak, aby firmám zostal čo najširší priestor pre navrhovanie inovačných riešení. To by poskytlo firmám silné stimuly na maximalizovanie účinnosti a výkonnosti produktov a služieb, ktoré ponúkajú, najmä keď verejné orgány pôsobia ako štartujúci zákazníci, ktorí vytvárajú hlavné trhy pre nové technológie. Medzi trhy, kde majú verejné orgány veľký potenciál na stimulovanie požiadaviek na nové technológie, patrí doprava, energetika, životné prostredie, zdravotníctvo, školstvo a informatika a komunikácie. Na realizáciu tohto potenciálu potrebujú pracovníci vo verejnom obstarávaní politické a manažérske krytie a praktickú podporu. Politickí činitelia a orgány štátnej moci by mali byť informovaní o možnostiach, ktoré ponúka nový legislatívny rámec pre verejné obstarávanie, najmä o priestore pre podporu podnikov, aby zvyšovali technologický a inovačný obsah zaobstarávaného tovaru a služieb. Na podporu nevyhnutných zmien sú potrebné nové nástroje. V oblasti životného prostredia úlohu takéhoto nástroja splnila „Príručka o ekologickom verejnom obstarávaní” z roku 2004. Komisia bude zvyšovať informovanosť o prínosoch preorientovania verejného obstarávania smerom k stimulovaniu výskumu a inovácií a to v zmysle zákonov Spoločenstva o verejnom obstarávaní. Bude to vo forme „Príručky o verejnom obstarávaní a výskume a inovácií“. Túto prácu, ktorá bude v úplnom súlade so smernicami o verejnom obstarávaní[10] a pravidlami pre štátnu pomoc, treba chápať v širšom kontexte rôznych spôsobov, ktorými môže stratégia verejného obstarávania prispieť k splneniu Lisabonského partnerstva pre rast a zamestnanosť. Z toho hľadiska Komisia zabezpečí súdržnosť rôznych iniciatív a zváži, ako najlepšie možno využiť významný príspevok, ktorý môže mať uplatňovanie verejného obstarávania na dosiahnutie lisabonských cieľov. Vzájomné informovanie medzi zainteresovanými osobami členského štátu a pracovníkmi v oblasti obstarávania, vrátane výmeny dobrých postupov, môže toto úsilie posilniť. 1.6. Lepšie a širšie využívanie daňových stimulov Správne navrhnuté daňové stimuly môžu podporiť podnikateľský výskum a inováciu jednoduchším a predvídateľnejším spôsobom ako dotácie, ale za cenu zníženia možnosti zamerať sa na určité výskumné a inovačné ciele. V posledných rokoch zaviedli mnohé členské štáty nové daňové stimuly alebo ich podstatne rozšírili s cieľom stimulovať podnikateľský výskum. Tieto teraz tvoria významnú súčasť komplexnej snahy štátov podporiť podnikateľský výskum v niektorých členských štátoch. Návrhy a implementácia daňových stimulov sa však výrazne líšia, výsledkom čoho je roztrieštené a neatraktívne daňové prostredie. Daňové stimuly sú zásadne v kompetencii členských štátov. Ich účinnosť a stabilita sa však môže zlepšiť tým, že najlepšie postupy, ktoré sú v súlade s právnymi predpismi Spoločenstva, sa identifikujú a rozšíria a podporia sa konzistentné prístupy EÚ k spoločným otázkam, ako je externalizácia výskumu v zahraničí, rozšírenie mladých firiem s intenzívnym výskumom alebo synchronizácia národnej podpory s veľkými európskymi výskumnými projektmi. Ich rozšírenie na iné formy inovácií, ako je dizajnové alebo procesné inžinierstvo, možno tiež posúdiť. Je samozrejme nevyhnutné, aby všetky tieto programy boli v súlade s právnymi predpismi Spoločenstva. Pri návrhu daňových stimulov by sa mala pozornosť venovať MSP, ktoré často vykonávajú svoj výskum alebo získavajú nové technológie prenosom technológií. Mladé inovačné MSP majú tiež tendenciu k nižším ziskom, alebo dokonca k stratám, a tak nemusia dosiahnuť výhody z daňových stimulov tak ľahko ako väčšie spoločnosti. Komisia má v úmysle prijať oznámenie, ktoré by prinieslo vyššiu účinnosť, stabilitu a súlad v používaní daňových stimulov vo výskume a vývoji v rámci EÚ. Bude obsahovať usmernenia k návrhu a implementácii daňových stimulov vo výskume a vývoji, vrátane špecifických programov pre oblasti spoločného záujmu. Na to, aby sa výskum a inovácia stali centrom stratégií EÚ: | Komisia: | Od členských štátov sa žiada, aby: | Odkaz: | 1.1 | zintenzívni dialóg so zainteresovanými osobami na účely identifikácie bariér výskumu a inovácií | transponovali legislatívu Spoločenstva tak, aby sa podporoval výskum a inovácia | IG 7 a 14 | 1.2 | prijme režim štátnej pomoci priaznivejšie naklonený výskumu a inovácií | naplno využívali možnosti nového rámca na podporu výskumu a inovácií | IG 7 a 13 | 1.3 | bude podporovať činnosti na zlepšenie systému práv duševného vlastníctva a jeho efektívne využívanie | prijali patent Spoločenstva a medzitým zdokonalili súčasný systém | IG 8 CLP akcia I.1 | 1.4 | bude podporovať, monitorovať a ďalej rozvíjať činnosti v zmysle stratégie rozvoja ľudských zdrojov | implementovali odporúčania a smernicu (keď sa prijme) o ľudských zdrojoch vo výskume a iné nástroje | IG 7 CLP akcia III.10 | 1.5 | bude podporovať používanie verejného obstarávania na stimulovanie výskumu a inovácií | zvážili revíziu postupov pre obstarávanie prostredníctvom vzájomného informovania a využívania možností, ktoré ponúka nová právne predpisy | IG 3 a 8 | 1.6 | poskytne usmernenia na podporu optimálneho využívania daňových stimulov vo výskume a vývoji | Implementovali na dobrovoľnej báze pripravované usmernenia zohľadniac národné súvislosti | IG 7 CLP akcia III.9 | Kapitola 2 VÝSKUM A INOVÁCIA V CENTRE FINANCOVANIA EÚ Verejné programy štátnej pomoci sú kľúčové pre „vynikajúce výsledky a atraktívnosť vedeckej základne“, ako aj pre inovačnú výkonnosť firiem. Vyššia priorita by sa výskumu a inovácií mala venovať pri rozdeľovaní verejných výdavkov na všetkých úrovniach. Okrem toho, by sa mali lepšie využívať rôzne mechanizmy štátnej pomoci na využívanie súkromných investícií: dotácie, akciové nástroje, záručné schémy a iné mechanizmy zdieľania rizika. Komisia to už urobila svojimi návrhmi na Siedmy rámcový program pre výskum[11](7th Research Framework Programme, FP7) a Rámcový program pre konkurencieschopnosť a inováciu[12] (Competitiveness and Innovation Framework Programme - CIP), štrukturálne fondy[13], Fond na rozvoj vidieka a iné dôležité nástroje. Sú to doplnkové nástroje, každý s osobitnou formou riadenia. Členské štáty by tiež mali urobiť viac zohľadniac svoju špecifickú situáciu a poučiť sa zo skúseností iných. 2.1. Mobilizácia verejných a súkromných zdrojov pre kľúčové technológie Rada a Európsky parlament sa vyzývajú, aby prijali návrhy Komisie pre FP7 a CIP , ktoré by poskytli finančné prostriedky a nástroje na riešenie úloh nového Lisabonského partnerstva pre rast a zamestnanosť. Pre FP7 Komisia navrhuje ponechať ako hlavný nástroj nadnárodné projekty spolupráce, ktoré spájajú verejný výskum a priemysel. Okrem toho Komisia navrhuje nové prístupy, ktoré zvýšia význam FP7 pre priemysel. Komisia predovšetkým navrhuje zriadiť dlhodobé partnerstvá medzi verejným a súkromným sektorom, pod názvom „spoločné technologické iniciatívy“ pre oblasti, v ktorých sú súčasné programy neadekvátne z hľadiska rozsahu a výskumu a škály potrebného materiálu a ľudských zdrojov. Budú implementovať časti strategických výskumných plánov, ktoré sa stanovili v európskych technologických platformách v spolupráci s národnými programami a projektmi v tých istých oblastiach. Ich cieľom je kombinovať financovanie zo zdrojov Spoločenstva, verejných zdrojov s financovaním zo súkromného sektora. Ak je to vhodné, môže sa prispieť aj pôžičkami od EIB (Európska investičná banka). Ďalším nástrojom, ktorý sa navrhol v zmysle FP7, je „nástroj na financovanie na základe rozdelenia rizika“. Má za cieľ zlepšiť prístup k financovaniu dlhov v EIB pre účastníkov veľkých európskych výskumných akcií, ako sú nové výskumné infraštruktúry a veľké projekty v spolupráci, vrátane projektov EUREKA. Zdieľaním rizika s EIB tento nástroj umožní väčší objem pôžičiek pre výskum a výskumné projekty a pre financovanie bankami prijímaných projektov s vyšším rizikom, ako by to bolo pre EIB ináč možné. V rámci FP7 Komisia tiež navrhuje posilniť kapacitu výskumu a inovácií MSP. Komisia navrhla zdvojnásobiť fondy, ktoré sú k dispozícii pre špecifické akcie v rámci FP7, na podporu externalizácie výskumu zo strany MSP alebo združení MSP. Účasť MSP v FP7 sa naďalej zlepší s prihliadnutím na ich potreby pri definovaní obsahu tematických oblastí a ďalším zjednodušením a racionalizáciou administratívnych/finančných postupov. Okrem toho bude Komisia naďalej podporovať účasť MSP vo výskumných programoch EÚ. V oblasti informačných a komunikačných technológií (IKT) Komisia naštartovala iniciatívu i2010[14]. Tá zdôrazňuje všadeprítomnú úlohu IKT ako kľúčových hráčov pri zavádzaní inovácií. Napríklad, pevné a bezdrôtové širokopásmové komunikácie sú neodmysliteľné pri budovaní základnej infraštruktúry pre inovácií a vedomostnú ekonomiku. Pomáhajú vytvárať dopyt po nových aplikáciách a službách a poskytujú firmám prostriedky na zvyšovanie produktivity cez inováciu procesov. CIP bude podporovať širšie zavádzanie a lepšie používanie IKT v súkromnom i verejnom sektore. Ekologická inovácia, vrátane metód na zvýšenie energetickej efektívnosti, má veľký potenciál na vytváranie konkurenčných výhod pre európske podniky. Návrh CIP obsahuje podporu pre pilotné projekty a trhovú replikáciu ekologických inovačných technológií, ako pomoc pre ich zavedenie do praxe, v súlade s Akčným plánom pre environmentálne technológie[15]. Ďalšie financovanie zo strany Spoločenstva na vyplnenie medzery medzi výskumom a realizáciou sa poskytuje, napríklad, prostredníctvom rozpočtových liniek transeurópskej siete, ktoré podporujú priemyselné projekty v oblasti rádiových navigačných systémov (GALILEO), železníc, riadenia leteckej dopravy a iné inteligentné aplikácie v dopravných systémoch. 2.2. Európske štrukturálne fondy ako hnacia sila výskumu a inovácií Kohézna politika s podporou štrukturálnych fondov sa stále viac zameriava na poznatky, výskum a inováciu. Tam, kde regióny, členské štáty a Komisia podporujú rozvoj partnerstva prístupom zdola nahor, ktorý je založený na partnerstve a rozdelenom riadení, sa ukázalo, že ide o silný nástroj, ktorý vedie k zvýšeniu rastu a k vytváraniu pracovných miest. Veľké úsilie bolo už vynaložené v súčasnom programovom období (2000 – 2006); pre menej rozvinuté regióny tvoria výdavky na výskum a inováciu 7,4 % z celkového Európskeho fondu pre regionálny rozvoj (7,5 mld. eur) a 11 % pre regióny s prebiehajúcou hospodárskou prestavbou (2,4 mld. eur). Komisia navrhla, aby v nasledujúcom programovom období členské štáty podstatne zvýšili výdavky do tejto oblasti. Podobné aktivity prebiehajú aj v súvislosti s Európskym sociálnym fondom. Tento prístup sa odráža v návrhu strategických usmernení pre kohéznu politiku[16], ktoré vypracovala Komisia; v týchto usmerneniach sa predpokladá, že štrukturálne fondy plne podporia implementáciu partnerstva pre rast a zamestnanosť. Môže sa financovať široká škála akcií v oblasti výskumu a inovácií, ako sú regionálne a nadregionálne zoskupenia, miesta s vynikajúcimi výsledkami, transfer technológií, služby na podporu podnikania a akcie na rozvoj ľudského kapitálu a pomoc pracovníkom a podnikom predvídať hospodársku zmenu a prispôsobiť sa jej. Regióny a členské štáty môžu využívať štrukturálne fondy pružne tak, aby im pomáhali plniť ich špecifické potreby a využívať synergie s FP7 a CIP. Inovačné aktivity sa budú spolufinancovať z Európskeho poľnohospodárskeho fondu rozvoja vidieka (EAFRD) s cieľom vytvárať vysokokvalitné výrobky s pridanou hodnotou a podporiť trvalé využívanie prírodných zdrojov. Komisia bude prostredníctvom strategických usmernení a vzájomného pôsobenia s členskými štátmi a regiónmi podporovať používanie štrukturálnych fondov a fondu na rozvoj vidieka s cieľom zlepšiť znalosti a inovácie na účely rastu. Od členských krajín sa žiada, aby v plnej miere využívali výhody štrukturálnych fondov a Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka na posilnenie a vybudovanie silných výskumných a inovačných systémov. 2.3. Zlepšovanie prístupu MSP k financiám Prístup k financiám zostáva naďalej veľkým problémom pre podniky, vrátane inovačných MSP. Inovačné podniky a podniky s intenzívnym výskumom a vývojom majú často ťažkosti pri získavaní finančných prostriedkov v etapách medzi prezentáciou novej technológie, procesu, produktu alebo služby a ich komerčným využívaním. V porovnaní so svojimi hlavnými konkurentmi nie je v Európe dostatočne rozvinutý finančný trh pre inovačné spoločnosti od štádia pred zavedením až po štádium rozšírenia. Lepší prístup k súkromnému kapitálu a kvázi súkromnému kapitálu pre vyspelejšie inovačné MSP je tiež potrebný, aby ”pokračovanie” investície pomohlo podnikom dosiahnuť ich plný potenciál, uviesť ich produkty a služby na trh a pokračovať vo financovaní ich výskumu. To si žiada, aby stimuly znášali väčšie riziko a aby sa zmenili pomery medzi finančnými inštitúciami, súkromnými investormi a financiérmi podnikania. Takže v oznámení v roku 2006 bude Komisia skúmať rôzne aspekty financovania rastu a činnosti EÚ. Komisia predložila konkrétne návrhy na zlepšenie prístupu MSP k financovaniu prostredníctvom CIP. Navrhnutý nový nástroj pre vysoký rast a inováciu MSP zlepší a posilní mechanizmy spoločenstva na zdieľanie rizík a prospechu s investormi súkromného kapitálu, pričom poskytne významný priestor pre špekulácie v súvislosti s prísunom súkromného kapitálu do inovačných firiem. Navrhnutý záručný nástroj pre MSP zlepší prístup MSP k súkromnému kapitálu a kvázi súkromnému kapitálu (preklenovacie financovanie) tým, že sa podieľa na riziku týchto operácií. Osobitná podpora sa bude poskytovať MSP aktívne pôsobiacim v oblasti ekologických inovácií. Tieto nástroje bude spravovať Európsky investičný fond a budú dopĺňať iniciatívu skupiny Európskej investičnej banky za investície do inovácií[17]. Mali by sa usilovať o synergiu s opatreniami na zlepšenie prístupu MSP k financiám v rámci štrukturálnych fondov teda grantov a pôžičiek. Okrem toho, Komisia zorganizuje stretnutie zainteresovaných osôb, aby identifikovali ďalšie prekážky v získavaní financií a posúdili možné riešenia. Napríklad, v súčasnosti MSP nemôžu jednoducho využívať svoje PDV na získanie financovania dlhov, ktoré tvorí prevažnú časť ich externých financií. Najmä pre technologicky vyspelé MSP a MSP s intenzívnym výskumom to predstavuje problém, keďže obvykle nemajú žiadnu inú záruku, ktorú by mohli ponúknuť finančným inštitúciám, pričom PDV sú ich hlavným aktívom. Komisia vyzve finančné spoločenstvo, účtovné orgány a spoločenstvo DV, aby preskúmali priestor na oceňovanie PDV[18]. 2.4. Mobilizácia národných a iných zdrojov financovania európskeho výskumu a inovácií Financovanie Spoločenstva s cieľom zvýšiť inovačné a výskumné aktivity predstavuje len malú časť z celkového úsilia európskej verejnosti[19]. Aby sa kompenzovala absencia kritického množstva, národné programy musia zvýšiť svoju účinnosť a komplementárnosť a prispieť k plnej integrácii európskeho výskumu a inovácií a zodpovedajúcim spôsobom mobilizovať národné financovanie na podporu európskych výskumných a inovačných aktivít. Na iniciatíve ERA-NET[20] sa ukázala úspešnosť tohto prístupu, nakoľko otvorila perspektívu pre zvýšenie nadnárodnej spolupráce. Komisia navrhla rozšíriť a posilniť nástroje Spoločenstva pre ďalšie stimulovanie nadnárodnej spolupráce a koordinácie medzi regionálnymi a vnútroverejnými programami na podporu výskumu a inovácií. Tieto poskytnú priamu podporu Spoločenstva pre vývoj a implementáciu spoločných výskumných a inovačných programov v členských štátoch. Pozostávajú z programu ERA-NET Plus, z nových iniciatív podľa článku 169 Zmluvy o založení ES v rámci FP7 a z programu CIP na podporu inovácií v podnikoch, ktorá bude vychádzať z iniciatívy PRO INNO, ktorá má začať v polovici roka 2006. [pic] Finančné dary predstavujú nedostatočne rozvinutý zdroj financovania výskumu (najmä základného výskumu) vo väčšine krajín EÚ, okrem Spojeného kráľovstva. Preto by sa mala zvyšovať úloha nadácií a trustov pri získavaní financií na výskum. Znamená to vysporiadať sa s mnohými právnymi, regulačnými a daňovými problémami. Nadácie tiež musia byť transparentnejšie a zodpovednejšie, aby si získali dôveru sponzorov. Komisia skúma spôsoby a prostriedky na vývoj a využívanie potenciálu filantropie ako zdroja financovania výskumu. Na to, aby sa výskum a inovácia dostali do centra financovania EÚ | Komisia bude: | Od členských štátov sa žiada, aby: | Odkaz: | 2.1 | stimulovať používanie štrukturálnych fondov ako hnacej sily výskumu a inovácií | prijali návrhy Komisie týkajúce sa kohéznych a štrukturálnych fondov a v súvislosti s výskumom a inováciou v plnej miere využívali širokú škálu možností, ktoré ponúkajú tieto fondy a fond na rozvoj vidieka | CLP akcia II.1 až 3 a III.1 a 2 | 2.2 | podporovať lepší prístup k financiám pre inovačné MSP | naplno využívali súkromný kapitál a záručné programy a zaangažovali svoje finančné komunity za účelom uľahčenia prístupu k financiám | IG 8 a 15 | 2.3 | podporovať vývoj nových technológií a podporuje ich rozšírenie na trhu | prijali návrhy Komisie k 7. rámcovému programu pre výskum a k Rámcovému programu pre konkurencieschopnosť a inováciu, spolu s Európskym parlamentom | CLP II.4 a 5 | 2.4 | mobilizovať národné a regionálne výskumné programy a inovačné programy a iné zdroje financovania | maximálne využívali výhody podporných programov Spoločenstva na rozšírenie nadnárodnej spolupráce | IG 8 CLP II.4 | Kapitola 3 VÝSKUM A INOVÁCIA V CENTRE PODNIKANIA Keď sa výskum a inovácia dostanú do centra podnikania, stanú sa hnacou silou tvorby bohatstva a rastu. Je tiež známe, že inovačná výkonnosť podnikov sa posilní, keď vytvárajú zoskupenia a siete. Štátna politika nemôže vytvárať zoskupenia, ale štátne financovanie ich môže posilňovať. Aby mohla vedecká základňa EÚ posilniť svoju priemyselnú bázu, mala by sa významne zlepšiť spolupráca medzi štátnym výskumom a priemyslom. Podnikanie a politika sú pripravené využívať výhody lepšieho informovania o trendoch v oblasti súkromných investícií do výskumu a inovácií, najmä v jednotlivých odvetviach. Väčší dôraz je potrebné klásť na potreby sektorov pri formulovaní výskumnej a inovačnej stratégie, spolu so zlepšovaním služieb na podporu podnikania, za účelom rozširovania technických a podnikateľských noviniek, najmä na pomoc MSP pri prekonávaní ich špecifických problémov a v súvislosti s ich účasťou v európskych sieťach. 3.1. Intenzívnejšie partnerstvá medzi univerzitami a priemyslom Neoptimálna spolupráca pri výskume a výmene vedomostí medzi verejnými výskumnými organizáciami (VVO), najmä univerzitami, a priemyslom sú jedným zo slabých miest európskeho systému pre výskum a inováciu. I keď mnohé krajiny vykonali v tejto oblasti množstvo cennej práce, problémami sa často zaoberali len z hľadiska daného štátu. V dôsledku toho súčasné pravidlá a postupy v EÚ sú roztrieštené, najmä tie, ktoré sa týkajú vlastníctva štátom financovaných výsledkov výskumu a zmluvných úprav medzi VVO a priemyslom. Konzistentnejšie pravidlá a postupy v EÚ by podporili väzbu medzi VVO a priemyslom a optimalizovali by jej dopady. To pomôže vytvoriť vyvážené pôsobisko pre cezhraničné výskumné partnerstvá medzi univerzitami a priemyslom a tým prispieť k oblasti európskemu výskumu a inovácií. Preto Komisia prijme oznámenie, ktoré vymedzí usmernenia EÚ na zlepšenie spolupráce pri výskume a výmene vedomostí medzi VVO a priemyslom , ktoré budú môcť členské štáty a zainteresované osoby implementovať na báze dobrovoľnosti a flexibility. Tieto usmernenia budú vychádzať z existujúcich dobrých postupov (či už členských štátov alebo zainteresovaných osôb), ako je napr. iniciatíva Zodpovedné partnerstvo, ktorú naštartovali niektoré európske priemyselné a akademické združenia[21]. Komisia tiež navrhne činnosti na posilnenie postavenia univerzít v európskom výskume a technológii, vrátane podmienok na získavanie vedomostí pre podnikateľskú komunitu a v spolupráci s ňou a na prenášanie vedomostí do spoločnosti. Program mobility pod názvom „Partnerstvá a mosty medzi priemyselnou a akademickou obcou“ v rámci FP7 zvýši výmenu vedomostí cez spoločné výskumné partnerstvá s podporou náboru skúsených výskumných pracovníkov, dočasného premiestnenia personálu atď. V kontexte nového rámca štátnej pomoci pre výskum a vývoj objasní Komisia otázku partnerstva medzi univerzitami a priemyslom v súvislosti s pravidlami štátnej pomoci. 3.2. Inovačné centrá a výskumné a priemyselné zoskupenia EÚ má mnoho dynamických priemyselných zoskupení, i keď sú menšie a menej integrované ako v USA. Výskum a inovácia tu preto trpí takou istou roztrieštenosťou ako vnútorný trh. Na to, aby získali čo najväčšiu atraktívnosť pre zahraničných investorov, musia tieto inovačné témy a zoskupenia dosiahnuť priaznivú koncentráciu. Nemôžu sa budovať na zelenej lúke, ale sú závislé od silnej priemyselnej základne a dobrých vzťahov a dôvery medzi vedou a priemyslom. Vytváranie sietí v rámci zoskupení a medzi vzájomne sa doplňujúcimi zoskupeniami je rozhodujúcim faktorom ich úspešného rozvoja. Školiace a výskumné centrá, finančné inštitúcie, konzultanti pre oblasť inovácií a duševného vlastníctva, miestne a regionálne rozvojové agentúry sú kľúčoví účastníci maximalizovania tvorivého podnikateľského potenciálu firiem. Stále sa zvyšujúca zložitosť produktov a procesov a potreba integrácie takých služieb, ako je údržba, logistika a obchodovanie, prináša so sebou problémy, a to aj v tých najúspešnejších zoskupeniach. Spolupráca medzi zoskupeniami môže pomôcť tieto problémy riešiť. [pic] Od členských štátov sa žiada, aby rozvinuli regionálnu a vnútroštátnu stratégiu pre inovačné zoskupenia a hlavné témy s využitím podpory, ktorú ponúkajú európske štrukturálne fondy. Niektorými opatreniami EÚ sa bude povzbudzovať a podporovať úsilie členských štátov a regiónov. Komisia im poskytne materiál, v ktorom sa analyzuje sila a stratégia zoskupení existujúcich v EÚ. Iniciatíva Europe-INNOVA poskytne podporu pre uľahčenie vytvárania sietí medzí priemyselnými zoskupeniami s cieľom zintenzívniť nadnárodnú spoluprácu a získavanie vedomostí o tom, ako sa inde budujú a riadia úspešné iniciatívy v zoskupeniach. A nakoniec, v rámci FP7 sa navrhujú väčšie financie na pokračovanie iniciatívy Spoločenstva „Regióny znalostí“ , ktorá podporuje vymedzenie a implementáciu stratégií na rozvoj zoskupení, ktorých hnacou silou je výskum. 3.3. Proaktívne služby na podporu podnikania na podnietenie výskumu a inovácií MSP zohrávajú významnú úlohu v podnikovom hospodárstve Európskej únie, keď predstavujú asi 66 % zamestnanosti v súkromnom sektore a 57 % pridanej hodnoty v rámci skupiny štátov EÚ-25. Mnohé z nich však čelia problémom vyplývajúcim z veľkosti, najmä pokiaľ ide o inováciu, prístup k informáciám, vytváranie sietí a vyhľadávanie partnerov. Štátne orgány by mali riešiť významné nedostatky na trhoch zjednodušením rozširovania technológií do MSP a posilnením ich schopnosti rozvíjať sa, získavať nové technológie, prispôsobovať ich svojim potrebám a využívať ich. Inovačná politika EÚ preto uľahčuje nadnárodnú výmenu technológií (NVT) medzi firmami a podporuje ich v tom, aby uvádzali na trh novinky, a to hlavne prostredníctvom stredísk prenosu informácií[22], ktoré vypĺňajú prázdny priestor na trhu tým, že predstavujú regionálnu bránu do európskej spolupráce a spájajú „sedliacky rozum” s európskou odbornosťou a kontaktmi. Komisia bude naďalej podporovať sieť stredísk prenosu informácií, čím sa povzbudia aj synergie s inými sieťami na podporu podnikania , ako sú centrá EuroInfo, s cieľom vytvoriť, kde je to možné, „centrálna poradňa“ a zlepšiť a rozšíriť rozsah, účinnosť a kvalitu poskytovaných služieb. Komisia takisto podporuje vytváranie sietí prostredníctvom posilňovania inovácií na základe spolupráce medzi regiónmi v rámci štrukturálnych fondov. Tieto zlepšenia sa sústredia predovšetkým na aktivity NVT a vyhľadávanie partnerov medzi inovačnými MSP, výskumnými organizáciami a veľkými spoločnosťami. 3.4. Inovačný manažment a spoločenká zmena „Inovačný manažment je nevyhnutným predpokladom pre to, aby inovácia vo firmách prekvitala. Mnohé podniky, najmä MSP, sa stretávajú s ťažkosťami pri plánovaní, implementácii a predaji inovačných produktov a pri inováciách svojich výrobných procesov. Inovácia nemôže fungovať bez toho, aby sa prihliadalo na ľudí. Preto okrem osobitných výskumných zručností a kariérnych otázok výskumných pracovníkov, ktorými sa zaoberá stratégia v časti 1.4, ďalšie vzdelávania a školenie je nevyhnutné na to, aby európsky ľudský kapitál zostal moderný, so zručnosťami a znalosťami potrebnými pre inováciu. K nim patria aj podnikateľské zručnosti a ochota brať na seba riziká. Podniky všetkých veľkostí by mali pružnejšie reagovať na rýchle zmeny dopytu, prispôsobovať sa novým technológiám, ako sú IKT a elektronické obchodovanie, a musia byť pripravené na neustále inovácií, aby zostali konkurencieschopné. Preto by mali podporovať a rozširovať inovačné pracovné postupy, ako to zdôrazňuje Európska stratégia zamestnanosti. Vzdelávací a školiaci program do roku 2010[23] a Integrovaný akčný program pre oblasť celoživotného vzdelávania[24] tiež zohráva svoju úlohu pri uľahčovaní štrukturálnych a spoločenských zmien. Inovácia si vyžaduje investície do ľudí a vzdelania. Angažovanosť v inovácií a výskume je tiež prejavom spoločenskej zodpovednosti Spoločnosti[25] (SZF). Dobrovoľné iniciatívy, ktoré presahujú zákonné, zmluvné alebo iné požiadavky, môžu zvýšiť konkurencieschopnosť Spoločnosti a podnietiť sociálne a ekologické inovácií, v ktorých sa spájajú prínosy pre podnikanie so spoločenskými cieľmi. Komisia bude v európskych firmách podporovať túto inovačnú prax so znakmi SZF. S cieľom podporiť šírenie dobrej inovačnej riadiacej praxe Komisia bude pomáhať pri vytváraní nových nástrojov samohodnotenia, ktoré budú potom ďalej používať regionálne a národné agentúry na podporu MSP. Okrem toho Komisia bude podporovať založenie novej európskej ceny za inováciu, ako „ceny cien“, na zvýšenie prestíže úspešných európskych podnikateľov – inovátorov. 3.5. Potenciál inovačných služieb Sektor služieb zohráva významnú úlohu pri raste a vytváraní nových pracovných miest. V súčasnosti sú hnacím motorom inovácií najmä nové ponuky, ktoré reagujú na spotrebiteľský dopyt. Stále viac sú však služby poháňané aj vysokými investíciami do výskumu a závisia od zavádzania nových technológií. Uznávajúc zvýšený význam služieb pre európsku ekonomiku, do konca roka 2006 Komisia zadefinuje stratégiu rozšírenia inovačných služieb v EÚ, na základe pracovných a politických odporúčaní Európskeho fóra pre služby súvisiace s podnikaním[26]. Mechanizmy na podporu inovácií sa budú orientovať na špecifické potreby služieb a osobitné úsilie sa vynaloží na zlepšenie hodnotenia inovácií v oblasti služieb. 3.6. Zriadenie európskeho systému pre monitorovanie priemyselného výskumu a inovácií a zlepšenie zhromažďovania duševného kapitálu I keď úroveň investícií do výskumu v špičkových európskych firmách je v mnohých odvetviach porovnateľná s investíciami v USA a Japonsku, deficit vo výskume v EÚ spôsobuje vo veľkej miere nedostatočné financovanie zo strany súkromného sektora, čiastočne v dôsledku kombinovania rôznych sektorov, nakoľko EÚ má v niektorých priemyselných odvetviach s intenzívnym výskumom nižší objem výroby ako USA alebo Japonsko[27]. Tento faktor, ako aj iné faktory, niektoré špecifické pre daný sektor, brzdia inovačnú výkonnosť a konkurencieschopnosť EÚ. Zatiaľ čo v členských štátoch sú k dispozícii mnohé údaje a analýzy výkonnosti investícií v oblasti priemyselného výskumu a inovácií, kvôli identifikácii úloh do budúcnosti je potrebné zlepšiť dostupnosť a porovnateľnosť údajov na úrovni firiem a sektorov, aby sa lepšie pochopili faktory, ktorými sa riadia investičné trendy, identifikovali ďalšie výzvy a predvídali prekážky a príležitosti na zlepšenie výskumu a inovačných investícií. Ako sa načrtlo v nedávnom oznámení o priemyselnej politike[28], Komisia zriadi Európsky systém pre monitorovanie priemyselného výskumu a inovácií . Tento systém bude spočívať na koordinovanom rozvoji a používaní rôznych nástrojov štatistiky a analýzy. Na tento účel Komisia rozšíri monitorovanie a analýzu súkromných investícií do výskumu tým, že doplní ročný ukazovateľ inovácií priemyselných investícií do výskumu v Európe, najmä o ročné prieskumy priaznivých trendov v sektoroch. Systém bude ďalej stavať na „ Dohľade nad sektorovou inováciou“, ktorý sa zameriava na výkonnosť a postupy a monitoruje a porovnáva modely inovácií v sektoroch štandardmi inovačných modelov v sektore. Tento informačný systém pomôže tvorcom politík optimalizovať stratégie výskumu a inovácií, zároveň lepšie zohľadniť potreby a osobitosti sektorov a priemyselných odvetví a firiem, a tým zlepšiť konkurencieschopnosť. Skupina zainteresovaných strán na vysokej úrovni, v ktorej budú zastúpení priemysel a tvorcovia politík, poskytne pokyny a spätnú väzbu k ťažisku a významu tejto činnosti pre konkurencieschopnosť. Niekoľko podnikov robí systematicky bilanciu svojho duševného kapitálu, hodnoty vytváranej prostredníctvom výskumu a ďalších zdrojov vedomostí. Podceňovanie duševného vlastníctva môže na finančných trhoch viesť k predpojatosti skôr smerom k tradičnejším podnikom ako k podnikom s intenzívnym výskumom a k prerozdeleniu zdrojov v rámci podnikov. Hoci sa vyvinulo niekoľko metód na meranie a ohlasovanie duševného kapitálu, najmä na účely vnútorného riadenia, ich zavádzanie v podnikoch prebieha pomaly. Komisia bude pomáhať pri ich rozvoji a uplatňovaní tým, že zlepší konzistentnosť definícii a metód v EÚ . Tu by sa mali zohľadniť názory zainteresovaných strán a rozvoj v účtovných predpisoch. Na to, aby sa výskum a inovácia stali centrom stratégií EÚ: | Komisia bude: | Od členských štátov sa žiada, aby: | Odkaz: | 3.1 | definovať usmernenia EÚ na zlepšenie spolupráce pri výskume a výmene vedomostí medzi štátnym výskumom a priemyslom | implementovali usmernenia s prihliadnutím na národné súvislosti | CLP III.10 | 3.2 | podporovať inovačné centrá a priemyselné zoskupenia a zoskupenia, ktorých hnacou silou je výskum | naplno využívali štrukturálne fondy na rozvoj inovačných centier a na účasť v iniciatívach EÚ pre zoskupenia | IG 8 a 10 CLP III.1 | 3.3 | poskytovať podnikom, najmä MSP, špecifické služby na podporu podnikania, ktoré stimulujú výskum a inováciu | naplno využívali štrukturálne fondy a centrá na výmenu noviniek na zlepšovanie služieb na podporu inovácií, najmä pre MSP | IG 8 a 15 CLP III.1 | 3.4 | podporovať dobrú prax v oblasti riadenia inovácií | podporovali využívanie nových nástrojov na riadenie inovácií a hodnotili náklady na inovácií | IG 8 a 15 | 3.5 | definovať a implementovať stratégiu na propagáciu inovačných služieb | posudzovali metódy propagácie inovačných služieb | IG 8 | 3.6 | rozširovať monitorovanie a analýzu výkonnosti súkromných investícií do výskumu a sektorových inovácií | prihliadali na výsledky monitorovania a analýzy na úrovni EÚ | ILS[29] kapitola 6 | Kapitola 4 ZLEPšOVANIE STRATÉGIÍ VÝSKUMU A INOVÁCIÍ E Ú sa v súčasnosti prejavuje ako pestrá mozaika národných a regionálnych výskumných a inovačných systémov, prispôsobených situácii v rôznych lokalitách. Zvýšenie ich účinnosti si vyžaduje systematickejšiu spoluprácu medzi členskými štátmi pri riešení nadnárodných problémov a synergií, ktoré vznikajú medzi ich výskumnými a inovačnými systémami. Vytvorenie koherentných a vzájomne sa podporujúcich stratégií na strane regiónov, členských štátov a európskych inštitúcií je dôležité na posilnenie európskeho výskumu a inovácií a na implementáciu Lisabonského partnerstva za vyšší a udržateľný hospodársky rast a za väčšiu a lepšiu zamestnanosť. Komisia poskytne základy na rozsiahlu ekonomickú a politickú analýzu a pre politikov vytvorí efektívnejšie kanály na čerpanie skúseností od iných a na zlepšovanie nadnárodnej koordinácie a spolupráce. 4.1. Výskum a inovácia ako priorita národných reformných programov pre rast a zamestnanosť Výskumná a inovačná politika sú jednou z kľúčových oblastí revidovanej Lisabonskej stratégie. Rada prijala nový súbor integrovaných usmernení[30], ktoré budú viesť členské štáty pri príprave ich národných reformných programov. Členské štáty budú predkladať ročné správy o svojich úlohách a cieľoch v oblasti výskumu a inovácií, politickom vývoji a o pokroku dosiahnutom pri ich realizácii. V nich poukážu na príspevok operačných programov financovaných z kohéznych a štrukturálnych fondov. Pre mnohé členské štáty by sa výskum a inovácia mali v NRP identifikovať ako kľúčové oblasti. Všade, kde je to vhodné, bude Komisia analyzovať NRP z hľadiska cieľov investícií do výskumu a z hľadiska vývoja v oblasti výskumnej a inovačnej stratégie. Dvojstranné rozhovory s členskými štátmi pomôžu identifikovať ich možné slabé a silné stránky a vhodné politické opatrenia na zlepšenie podmienok pre výskum a inováciu. 4.2. Zdokonaľovanie nástrojov analýzu stratégií Vytvorenie vhodnej stratégie na posilnenie investícií do výskumu a inovácií vyžaduje riadnu ekonomickú a politickú analýzu súčasného stavu. Sú na to potrebné informácie a analýza riešených úloh, zavedených opatrení, ich implementácie a dopadov a výkonnosti výskumných a inovačných systémov. To možno dosiahnuť použitím vhodných ukazovateľov a hodnotiacich postupov a dobrých metód pre konkrétne podmienky. Táto analýza by sa mala progresívne rozšíriť až na regionálnu úroveň. Pre tento účel Komisia, v úzkej spolupráci s členskými krajinami, bude ďalej rozvíjať Chartu európskych inovačných trendov a informačný systém o národných stratégiách v oblasti výskumu (ERAWATCH), ako doplnkové nástroje. K nim bude patriť výsledková tabuľka inovácií a hlavné číselné údaje o výskume. Tieto nástroje budú kľúčovými prvkami pre monitorovanie nového Lisabonského partnerstva pre rast a zamestnanosť a poskytnú súbor dobrých praktických postupov, ktoré možno v širokom meradle využívať pri zlepšovaní silných a riešení slabých stránok národných výskumných a inovačných systémov. Budú prepojené s budúcim medziinštitucionálnym portálom, ktorý poskytne jediné kontaktné miesto pre internetové zdroje o vede, výskume a inovácii. 4.3. Podpora vzdelávania a spolupráce Na podporu výskumu a inovácií a na hodnotenie dobrých praktických postupov, pokiaľ ide o možnosť ich výmeny a metódy implementácie a s prihliadnutím na regionálne a národné špecifiká, je potrebné ďalšie politické vzdelávanie. Komisia bude naďalej poskytovať priestor v rámci Európy na výmenu a hodnotenie dobrých postupov, cestou organizovania stretnutí zainteresovaných osôb a podporou vzájomných kontrol. Touto cestou bude Komisia podporovať aj spoločný prístup k nadnárodným otázkam a systematickejší rozvoj hodnotenia v EÚ. Politika v oblasti výskumu sa koordinuje pod vedením Výboru Európskej únie pre vedecký a technický výskum (European Union’s Scientific and Technical Research Committee - CREST). Aby bol tento proces efektívnejší, Komisia vyzýva CREST, aby sa stretával na úrovni riaditeľov, pokiaľ je to vhodné. Okrem toho bol spustený pilotný program na podporu koordinácie iniciatív zdola nahor v oblasti výskumnej stratégií v niektorých krajinách a regiónoch (RTD OMC-NET). Tento sa bude ďalej rozvíjať v rámci FP7. Bude sa zabezpečovať efektívna spolupráca so skupinou pre priemyselnú stratégiu, ktorá bude koordinovať problémy inovačnej stratégií. [pic] Pri ďalšom uľahčovaní politického vzdelávania a rozvoja v oblasti inovácií Komisia bude stavať na existujúcich nástrojoch na tvorbu a hodnotenie inovačných stratégií, ako sú regionálne inovačné stratégie, ktoré pomáhajú regiónom v podpore ich inovačných systémov. To bude doplnené a ďalej rozvinuté v budúcej vzdelávacej platforme INNO, ktorá bude zameraná na nadnárodnú spoluprácu. Komisia bude používať existujúce interaktívne vzdelávacie platformy pre regionálny výskum a inováciu pod súhrnným názvom platformy Inovačné regióny v Európe, ktorá spojí regionálne a národné zainteresované osoby a ponúkne súpis dobrých praktických postupov a prípadových štúdií. Na zlepšenie riadenia výskumu a inovácií v Európe: | Komisia bude: | Od členských štátov sa žiada, aby: | Odkaz: | 4.1 | monitorovať a podporovať rozvoj štátnej stratégií v oblasti výskumu a inovácií prostredníctvom Lisabonského partnerstva pre rast a zamestnanosť | kde je to vhodné, informovali v NRP o rozvoji štátnej stratégií v oblasti výskumu a inovácií v rámci Lisabonského partnerstva pre rast a zamestnanosť | CLP kapitola2 ILS kap. 3 a 6 | 4.2 | ďalej rozvíjať analytické nástroje pre výskum a inováciu | naplno využívali štatistické a politické analýzy, ktoré dodáva Komisia | ILS kap. 6 | 4.3 | podporovať platformy politického vzdelávania a uľahčovať nadnárodnú politickú spoluprácu | naplno využívali nadnárodné politické vzdelávanie a spoluprácu | ILS kap. 4 a 6 | Záver Akcie, ktoré sú naznačené v tomto oznámení, zabezpečia maximálnu efektívnosť stratégií v oblasti výskumu a inovácií, a sú v súlade s dôrazom obnovenej Lisabonskej stratégie na zameranie, partnerstvo a zvýšenie efektívnosti . Konkrétne, význam priority znalostí a inovácií pre rast sa realizuje tak, že poskytuje rámec pre rozvojové synergie na všetkých úrovniach. Keďže stavia na predchádzajúcich výsledkoch, všetky akcie, nové i aktualizované, sa musia vykonávať energicky a rozhodne, ak sa má splniť cieľ výskumného a inovačného úsilia EÚ, ktorým je pozdvihnutie európskeho výskumu na svetovú úroveň čo do intenzity a efektívnosti. Ak je to vhodné, môže Komisia navrhnúť iniciatívy, ktoré spoja stratégie výskumu a inovácií na úrovni kľúčových strategických sektorov. NRP, vytvorený v rámci nového Lisabonského partnerstva pre rast a zamestnanosť, by mal v plnej miere zahŕňať aj úlohy z oblasti výskumu a inovácií. Cielená finančná podpora Spoločenstva pre výskumné inovačné aktivity európskeho záujmu, na pomoc pri formulovaní koordinovanej stratégií a na zlepšenie prostredia pre vzájomné informovanie vo všetkých oblastiach, kde nadnárodná spolupráca ponúka vysokú pridanú hodnotu, bude vnútroštátny reformný program podporovať. Takýmto spôsobom vznikne oblasť skutočne európskeho výskumu a inovácií, postavená na špecifických silných stránkach členských štátov a ich regiónov. Ďalšie podrobnosti o krokoch, opísaných v tomto oznámení, sú uvedené v sprievodnom dokumente. Kde je to vhodné, činnosti predpokladané v tomto dokumente a jeho dodatku sa budú neustále aktualizovať, pričom sa zohľadní pokrok dosiahnutý pri zvyšovaní a zlepšovaní výskumu a inovácií v Európe a pri pokračujúcej diskusii o finančných vyhliadkach na rok 2007 – 2013. Okrem toho, tento prístup sa bude aktualizovať v súvislosti s implementáciou Partnerstva pre rast a zamestnanosť. 1 „Spoločne pracujeme na hospodárskom raste a zamestnanosti. Nový začiatok lisabonskej stratégie“ (KOM(2005)24, konečné znenie) z 2.2.2005. [1] Odporúčanie Rady 2005/601/ES z 12. júla 2005 k rámcovým usmerneniam pre hospodársku politiku členských štátov. [2] „Spoločné akcie pre rast a zamestnanosť: Lisabonský program Spoločenstva“ (KOM(2005)330 konečné znenie) a „Príloha k spoločným krokom pre rast a zamestnanosť: Lisabonský program Spoločenstva” (SEC(2005)981). [3] KOM(2003)226, konečné znenie. [4] http://www.cordis.lu/indicators/publications.htm (Kľúčové číselné údaje za rok 2005 o vede, technike a inovácii) a http://epp.eurostat.cec.eu.int/ (údaje Eurostatu). [5] http://trendchart.cordis.lu/ (Európska výsledková tabuľka inovácie). [6] „Spoločné akcie pre rast a zamestnanosť: Lisabonský program Spoločenstva“ (KOM(2005)330, konečné znenie) z 20. 7. 2005. [7] „Inovačná politika: aktualizácia prístupu Únie v kontexte Lisabonskej stratégie“ (KOM(2003)112, konečné znenie). [8] „Akčný plán štátnej pomoci: menšia a lepšie cielená štátna pomoc: cestovná mapa pre reformu štátnej pomoci na roky 2005 – 2009.“ http://europa.eu.int/KOMm/KOMpetition/state_aid/others/action_plan/saap_en.pdf. [9] Smernice EÚ 2004/17 a 2004/18 [10] KOM(2005)119, konečné znenie [11] KOM(2005)121, konečné znenie [12] KOM(2005) 299, konečné znenie [13] „i2010: Európska informačná spoločnosť 2010“ (KOM(2005) 229, konečné znenie: http://europa/eu.int/information_society/eeurope/i2010/index_en.htm. [14] „Stimuláciou technológií za udržateľný rozvoj: environmentálne technológie: akčný plán pre Európsku úniu (KOM(2004)38, konečné znenie) http://europa.eu.int/eur-lex/en/KOM/cnc/2004/KOM2004_0038en01.pdf. [15] Strategické usmernenia stanovujú strategický rámec pre nové operačné programy, ktoré majú dostať podporu z Európskeho fondu pre regionálny rozvoj (European Regional Development Fund - ERDF), európskeho sociálneho fondu (European Social Fund - ESF) a kohézneho fondu. Pozri KOM (2005) 299, konečné znenie. [16] „Iniciatíva inovácia 2010”: http://www.eib.eu.int/site/index.asp?designation=i2i. [17] Pozri aj činnosti v oblasti vykazovania duševného kapitálu v časti 3.5. [18] Napríklad FP6 predstavuje 5 % zo štátom financovaného výskumu v EÚ. [19] http://www.cordis.lu/coordination/era-net.htm. [20] EIRMA, EUA, Proton a EARTO, „Príručka pre zodpovedné partnerstvo”, http://www.eirma.asso.fr. [21] http://irc.cordis.lu/. [22] Oznámenie Komisie „Vzdelávanie a školenie do roku 2010: úspech Lisabonskej stratégie ako kľúčový bod nevyhnutných reforiem“ (KOM(2003) 685, konečné znenie) z 11.11.2003. http://europa.eu.int/KOMm/education/policies/2010/et_2010_en.html. [23] Návrh rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady na založenie integrovaného akčného programu v oblasti celoživotného vzdelávania (KOM(2004) 474, konečné znenie) z 14.7.2004. [24] SZF je dobrovoľná integrácia, zo strany podnikov, v oblasti spoločenských a ekologických problémov v ich podnikových operáciách a v ich vzťahu k zainteresovaným stranám (KOM(2002)347). [25] http://europa.eu.int/KOMm/internal_market/services/brs/forum_en.htm. [26] http://eu-iriscoreboard.jrc.es/. [27] KOM(2005) 474 konečné znenie [28] „Spoluprácou za rast a pracovné miesta: budúce činnosti pri implementácii revidovanej Lisabonskej stratégie“ (ILS) SEC(2005)622/2. [29] Pozri špeciálne usmernenia č. 7 (zvyšovanie a zlepšovanie investícií do výskumu a vývoja, najmä od súkromných podnikov) a č. 8 (uľahčenie všetkých foriem inovácie) v odporúčaní Rady 2005/601/ES z 12. júla 2005 o rámcových usmerneniach pre hospodársku politiku členských štátov a Spoločenstva (2005 až 2008), Ú.v. EÚ L 205, 6.8.2005, s. 28. Európska iniciatíva INNOVA predstavuje rad projektov na sektorovú inováciu, ktoré spájajú analýzu a praktické skúsenosti. Bude spustená koncom roka 2005 a bude zahŕňať: - „Dohľad nad sektorovou inováciou” na hodnotenie výkonnosti v rôznych priemyselných sektoroch a na identifikáciu hnacích síl a požiadaviek na inováciu - Siete priemyselných zoskupení v celej Európe, usporiadané podľa sektorov, za účelom identifikácie a výmeny osvedčených postupov v súvisiacich politikách - Siete aktívnych účastníkov financovania inovácie, usporiadané podľa sektorov, na identifikáciu špecifických finančných potrieb firiem v týchto sektoroch - Inovačné tímy zložené z vysoko kvalifikovaných odborníkov pre príslušné priemyselné sektory, akademických pracovníkov a tvorcov politík za účelom hodnotenia výsledkov projektov a navrhovania politických odporúčaní - Európske fórum INNOVA pozostáva z virtuálnej platformy, v ktorej je možné napojiť sa na každú iniciatívu, týkajúca sa inovačnej politiky a uskutočňovať medzi takými iniciatívami výmenu osvedčených postupov RTD OMC-NET je iniciatíva, ktorá prostredníctvom výziev na prekladanie návrhov podporuje iniciatívy, ktoré uskutočňujú niektoré krajiny a regióny a na ktorých sa zúčastňujú, ak je to vhodné, aj iné zainteresované osoby. Vybrané aktivity: - prispievajú k efektívnejšej vnútroštátnej politike cez zlepšenie vzájomnej informovanosti, vzájomnej kontroly a identifikáciou osvedčených postupov; - identifikujú problémy so silným nadnárodným rozmerom, ktoré by profitovali zo zohratých alebo spoločných akcií medzi členskými štátmi alebo zo vzájomných podporných akcií na vnútroštátnej úrovni a na úrovni EÚ; - ak je to vhodné,, pripravia základ pre spoločnú akciu zainteresovaných členských štátov a pre legislatívu alebo usmernenia Spoločenstva. Iniciatíva PRO INNO má za cieľ podporovať nadnárodnú spoluprácu medzi inovačnými agentúrami a programami tým, že: - Vytvorí informačnú platformu INNO na identifikáciu a ďalšie hodnotenie dobrých postupov na podporu inovácie prostredníctvom porovnávacích revízií a štúdií hodnotenia dopadov - Podporí vytvorenie siete INNO-Nets na vzájomnú komunikáciu manažérov regionálnych/vnútroštátnych inovačných programov s cieľom uľahčiť nadnárodnú spoluprácu - Podporí osobitné nadnárodné inovačné iniciatívy a partnerstvá medzi štátnym a súkromným sektorom prostredníctvom akcií INNO Výzva na predkladanie návrhov sa začne v októbri 2005. V rámci iniciatívy Regióny znalostí sa bude podporovať nadnárodnú vzájomnú výmenu poznatkov a spoluprácu medzi zoskupeniami zameranými na výskum, budú sa organizovať stretnutia regionálnych orgánov a rozvojových agentúr, štátnych výskumných organizácií, priemyslu a iných významných zainteresovaných osôb. Medzi hlavné aktivity patrí: - Analýza, vývoj a implementácia výskumných programov pre regionálne zoskupenia a spolupráca medzi nimi; - Poradenstvo zo strany vyspelých regiónov pre regióny s menej rozvinutým výskumným profilom; - Kroky na zlepšenie začlenenia výskumníkov a výskumných inštitúcií do regionálnych ekonomík