52005DC0324

Oznámenie Komisie Rade a Európskemu Parlamentu - Vonkajšie činnosti prostredníctvom tematických programov v rámci budúcich finančných perspektív na roky 2007 – 2013 /* KOM/2005/0324 v konečnom znení */


[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV |

Brusel, 3.8.2005

KOM(2005) 324 v konečnom znení

OZNÁMENIE KOMISIE RADE A EURÓPSKEMU PARLAMENTU

Vonkajšie činnosti prostredníctvom tematických programov v rámci budúcich finančných perspektív na roky 2007 – 2013

1. ÚVOD

Komisia v súvislosti s nasledujúcimi finančnými perspektívami na roky 2007 – 2013 navrhla zjednodušenú štruktúru poskytovania vonkajšej pomoci Spoločenstva, zameranú na uľahčenie súdržnosti a konzistentnosti a dosiahnutie vyššej kvantity a kvality s dostupnými zdrojmi. Namiesto súčasného okruhu geografických a tematických nástrojov, ktorých počet sa časom zvýšil ad hoc, sa do budúcnosti navrhlo šesť nástrojov. Tri z nich sú určené ako horizontálne nástroje na riešenie konkrétnych potrieb (Nástroj humanitárnej pomoci, Nástroj stability, Nástroj makrofinančnej pomoci) a tri, ktoré majú vymedzený geografický rozsah, sú určené na vykonávanie konkrétnych politík (Nástroj predvstupovej pomoci (ďalej len „IPA“), Nástroj Európskeho susedstva a partnerstva (ďalej len „ENPI“) a Nástroj financovania rozvojovej spolupráce a hospodárskej spolupráce (ďalej len „DCECI“)). Pre štyri zo šiestich nástrojov Komisia prijala 29. septembra 2004 nové legislatívne návrhy; pre ďalšie dva (makroekonomická pomoc a humanitárna pomoc) sa súčasné právne základne považujú za primerané v ich súčasnej podobe. V zmysle nariadenia o rozpočtových pravidlách bude týchto šesť nariadení predstavovať „základné akty“ pre príslušné rozpočtové prídely v rámci položky 4 „EÚ ako globálny aktér“ budúcich finančných perspektív.

Budúcnosť tematických programov s globálnym geografickým rozsahom je predmetom veľkého záujmu Európskeho parlamentu a Rady, ale aj európskych mimovládnych organizácií, ktoré tradične vykonávajú podstatnú časť týchto programov na základe „dohôd o grante“ s Komisiou. Predseda Barroso v reakcii na tento záujem 12. apríla oznámil Parlamentu, že Komisia predloží svoje návrhy v tejto oblasti formou tohto oznámenia. Komisia sa pri príprave svojich návrhov radila s občianskou spoločnosťou a v maximálnej možnej miere už zohľadnila jej názory a obavy.

Navrhované zjednodušenie má výrazný vplyv na spôsob určovania a riadenia tematických programov v budúcnosti. Značný počet súčasných osobitných tematických nariadení, napríklad o „Európskej iniciatíve za demokraciu a ľudské práva”[1] alebo o „pomoci v oblasti boja proti chorobám z chudoby v rozvojových krajinách”[2], bude integrovaných do týchto nových splnomocňovacích nariadení, ktoré preto budú predstavovať právny základ budúcich tematických programov. Komisia stanoví tematické programy, ktoré budú pokrývať celú šírku geografického záberu troch nástrojov orientovaných na politiku (DCECI, IPA, ENPI), a prijme dokumenty o stratégii, ktoré obsahujú indikatívne finančné prídely na viac rokov. DCECI navyše explicitne upravuje globálne iniciatívy a podporu globálnych verejných hodnôt, aby existoval jasný a jedinečný právny základ príspevkov Spoločenstva. To môže znamenať, že za výnimočných okolností budú programy prinášať nerozvojovým krajinám prospech. Tri horizontálne nástroje zabezpečujú mechanizmy riešenia konkrétnych situácií, preto sa vykonávajú prostredníctvom konkrétnych stratégií, a v prípadoch dlhodobej spolupráce prostredníctvom viacročného programovania.

Nová štruktúra nástrojov na realizáciu vonkajších činností celkove potvrdzuje pridanú hodnotu tematických programov, no poskytuje aj príležitosť prehodnotiť rozsah pôsobnosti a náplň tematických programov vrátane príslušných rozpočtových prídelov a zjednodušiť ich na základe konsolidácie a racionalizácie s cieľom zlepšiť ich účinnosť a efektívnosť. Tento dokument obsahuje návrh Komisie, čo sa týka kritérií na tematické programy, rozsahu pôsobnosti a dôvodov existencie plánovaných programov, ako aj rozhodujúcich aspektov postupov riadenia plánovaných pre ich programovanie, zostavovanie rozpočtu a schvaľovanie. V tom sú zohľadnené poznatky získané z hodnotení (pozri prílohu). Úplný obsah každého tematického programu vrátane príslušných stratégií a presného vymedzenia bude predmetom ďalších podrobných návrhov Komisie.

2. NÁVRH TEMATICKÝCH PROGRAMOV V RÁMCI NASLEDUJÚCICH FINANčNÝCH PERSPEKTÍV

2.1. Pojmy a rozsah pôsobnosti

Na účel tohto oznámenia sa používa táto definícia:

Tematický program zahŕňa špecifickú oblasť činnosti osožnú pre skupinu partnerských krajín, ktoré nie sú určené z geografického hľadiska, činnosti spolupráce určené pre rôzne regióny alebo skupiny partnerských krajín, alebo medzinárodnú činnosť, ktorá nie je geograficky vymedzená, vrátane mnohostranných alebo globálnych iniciatív[3] na presadzovanie vnútorných politík Únie v zahraničí.

Dôležitou zásadou, na ktorej stojí koncepcia tematických programov, je „subsidiarita“. Geografické programy predstavujú výsadný nástroj spolupráce s tretími krajinami. V niektorých situáciách však programy geografickej povahy (určené pre krajinu, viac krajín a regionálne programy) nepredstavujú najlepší nástroj intervencie v konkrétnej oblasti. V tom prípade sa uplatňujú tematické programy, ktoré musia byť súdržné s geografickými programami a musia poskytovať pridanú hodnotu geografickým programom.

Rámec pre dokumenty o stratégii krajiny, ktorý Komisia odsúhlasila s Radou v novembri 2000, zdôrazňuje, že geografické programovanie by malo byť „komplexné“ a že dokumenty o stratégii krajiny a regionálnej stratégii sú skutočne správnym nástrojom zabezpečenia primeranej kombinácie politík a nástrojov vo vzťahoch s tretími krajinami, čím prispievajú ku koherentnosti politík Spoločenstva. To znamená, že stratégie krajín a regionálne stratégie by mali zohľadňovať hľadiská príslušných vnútorných politík EÚ. Navyše všeobecné otázky, ako rovnosť pohlaví a životné prostredie, sa majú riešiť integrovane v geografických, ako aj tematických programoch. V súvislosti so zjednodušením nástrojov pre vonkajšie činnosti Komisia znova zdôraznila svoju vernosť týmto zásadám”.[4]

Stratégie krajín a regionálne stratégie sa v zásade vykonávajú s finančnými zdrojmi pridelenými na národné a regionálne programy. Regionálne programy by mali odrážať priority bilaterálnej a regionálnej spolupráce z hľadiska stratégií rozvoja partnerských krajín a doplňujúce intervencie ostatných poskytovateľov pomoci. Ako súčasť kombinácie politík a nástrojov sa programy spolupráce financované v rámci národných a regionálnych programov dopĺňajú tematickými programami.

Programy, ktorými sa vykonávajú politiky Spoločenstva zamerané na konkrétny región ako súčasť všeobecnej témy, sa budú považovať za „regionálne programy“. Preto niektoré súčasné programy budú pokračovať ako súčasť geografického rámca, a nie tematického rámca, a toto oznámenie sa nimi nebude zaoberať.[5]

2.2. Kritériá určovania programov

V súlade s uvedenými pojmami sa tematické programy budú určovať na základe ich charakteristickej pridanej hodnoty a ich súladu so zásadou subsidiarity , ktorá sa uvádza vyššie. Nasledujúce kritériá, ktoré sa navzájom nevylučujú, budú pomáhať pri určovaní tematických programov a druhu činností, ktoré by do nich mohli patriť. Tematické programy možno zaviesť, ak:

1. ciele politiky EÚ nemožno dosiahnuť prostredníctvom programov krajiny a regionálnych programov a program je vykonávaný sprostredkovateľskou organizáciou alebo prostredníctvom sprostredkovateľskej organizácie, ktorou môžu byť mimovládne organizácie alebo iné druhy mimovládnych účastníkov pomoci a medzinárodné organizácie alebo mnohostranné mechanizmy, t. j.:

2. globálne iniciatívy v oblasti trvalo udržateľného rozvoja alebo na podporu globálnych verejných hodnôt (alebo na boj proti globálnym verejným „hrozbám”),

3. činnosti v členských štátoch EÚ a kandidátskych krajinách (napr. spolufinancovanie informovanosti verejnosti mimovládnymi organizáciami (ďalej len „MVO“)

a/alebo

4. program vedie k činnostiam v partnerských krajinách a regiónoch, ktoré sú dodatkové a súdržné vo vzťahu k činnostiam financovaným v rámci programov krajiny a regionálnych programov, ak existujú. V týchto prípadoch je účinnejšie (t. j. očakávané výsledky tematických činností sú lepšie ako výsledky dosahované prostredníctvom programov krajiny alebo regionálnych programov) alebo efektívnejšie (náklady na riadenie sú nižšie) používať tematické programy, t. j.:

5. činnosť je multiregionálna, respektíve prierezová (vrátane pilotných programov a inovácií),

6. neexistuje dohoda o činnosti s partnerskou vládou (vládami),

7. činnosť je reakciou na jednostrannú politickú prioritu alebo medzinárodný záväzok alebo prísľub ES,

8. neexistuje DSK a NIP, alebo boli zastavené.

2.3. Navrhované tematické programy

Komisia navrhuje pri príprave tematických programov tvoriacich súčasť nasledujúcich finančných perspektív efektívnejší a racionálnejší rámec ich prípravy a riadenia s cieľom vyhnúť sa zbytočnej fragmentácii a zlepšiť určovanie ich priority. To vyžaduje, aby navrhované programy boli vnútorne súdržné a komplexné.

Nové nariadenia musia okrem činností na vykonávanie vonkajších politík zahŕňať aj vonkajšie aspekty vnútorných politík[6]. Tieto boli v tomto rámci zohľadnené podľa potreby.[7]

9. Tematické programy sa navrhujú v nasledujúcich oblastiach. Uvádza sa ich všeobecná charakteristika, ale v podrobných oznámeniach, ktoré sa majú predložiť ku každému tematickému programu, sa stanovia konečné návrhy Komisie Demokracia a ľudské práva

Komisia plánuje navrhnúť tematický program na celosvetovú podporu demokracie a ľudských práv, ktorý nahradí Európsku iniciatívu za demokraciu a ľudské práva. Tento tematický program bude v súlade so špecifickými cieľmi zmlúv[8] podporovať základné hodnoty Európskej únie v jej zahraničných vzťahoch smerovaním finančnej podpory do činností zameraných na podporu a ochranu ľudských práv a základných slobôd, a na podporu demokracie a demokratických procesov. Bude do neho spadať globálne, regionálne a vnútroštátne orientovaná finančná podpora činností, ktoré vykonávajú predovšetkým mimovládni účastníci pomoci na báze občianskej spoločnosti a regionálne a medzinárodné organizácie. Tento program bude podporovať vysoké politické zviditeľňovanie EÚ v oblasti ľudských práv a demokratizácie, najmä v takých globálnych otázkach ako medzinárodný systém trestného práva a Medzinárodný trestný súd, zrušenie trestu smrti, boj proti mučeniu a rasizmu, diskriminácia menšín a domorodého obyvateľstva, demokratizácia a pozorovanie priebehu volieb. Poskytovanie finančnej podpory prostredníctvom tematických programov bude nezávislé od schválenia orgánmi prijímateľskej krajiny a existencie stratégie krajiny alebo národného programu.

10. Ľudský a sociálny rozvoj

Komisia plánuje navrhnúť jediný tematický program pre ľudský a sociálny rozvoj, ktorý sa bude zakladať na súdržnej a komplexnej stratégii, s cieľom podporovať dosahovanie cieľov politiky ľudského a sociálneho rozvoja a plniť medzinárodné záväzky ES v tejto oblasti.

Tento tematický program by mohol venovať pozornosť príslušným aspektom zdravia, AIDS, populácie, vzdelávania a odbornej prípravy, rovnosti mužov a žien, slušnej práce[9], sociálnej kohézie a kultúry a mohol by podporovať súvisiace medzinárodné agendy založené na miléniovej deklarácii, agendy z Káhiry, Pekingu a Kodane, iniciatívu Vzdelanie pre všetkých atď. Bude do neho patriť prístup ES k strategickým partnerstvám s príslušnými agentúrami a inštitúciami OSN, medzinárodným partnerstvám a globálnym fondom a k iniciatívam zameraným na podporu a vykonávanie týchto agend, ako aj k práci s medzinárodnými alebo regionálnymi sieťami občianskej spoločnosti činnými v zahrnutých oblastiach.

11. Životné prostredie a trvalo udržateľné hospodárenie s prírodnými zdrojmi vrátane energie

Komisia plánuje navrhnúť jediný tematický program v oblasti životného prostredia a prírodných zdrojov. Tento program bude zameraný na environmentálny rozmer rozvoja a bude presadzovať politiku Európskeho spoločenstva v oblasti životného prostredia a energetiky v zahraničí.

Táto tematická stratégia by mohla:

- poskytovať podporu globálnym iniciatívam a iniciatívam EÚ, ako aj medzinárodným organizáciám (vrátane MVO) zameraným na environmentálnu dimenziu trvalo udržateľného rozvoja, globálne verejné hodnoty v oblasti životného prostredia a trvalo udržateľné hospodárenie s prírodnými zdrojmi, kam by mohli patriť okrem iného príslušné aspekty klimatických zmien, hrozby pre zdravie zo strany životného prostredia, hospodárenie s chemickými látkami a odpadmi, biodiverzita, lesy, správa pozemkov, morské zdroje, pitná voda a trvalo udržateľné modely spotreby a výroby, ako aj posilnenie medzinárodnej správy, monitorovania a hodnotenia životného prostredia,

- podporovať úsilie a zlepšovať schopnosť vlád rozvojových krajín a občianskej spoločnosti integrovať environmentálnu dimenziu do rozvojovej spolupráce, plniť záväzky a prísľuby dané v rámci globálnych alebo regionálnych environmentálnych dohovorov, iniciatív alebo procesov a zvýšiť účasť v týchto dohovoroch, iniciatívach alebo procesoch; podporovať dokonalejšie hospodárenie s prírodnými zdrojmi v rozvojových krajinách,

- poskytovať operatívnu podporu – prostredníctvom dobrovoľných príspevkov – mnohostranným environmentálnym dohodám a ďalším medzinárodným environmentálnym iniciatívam, procesom a organizáciám (vrátane MVO),

- podporovať environmentálnu politiku ES v zahraničí okrem iného aj podporou a poskytovaním príspevkov pre verejné, respektíve súkromné iniciatívy.

Odlišná línia sa plánuje pre „energiu pre trvalo udržateľný rozvoj” , ktorá zabezpečí primerané prepojenie s budúcim programom Inteligentná energia – Európa II, bude dopĺňať činnosti v oblasti trvalo udržateľnej energie v prvkoch uvedených vyššie a bude súdržná s ostatnými prvkami tematického programu. Celkovým cieľom tejto línie bude zmiernenie chudoby. Mohla by podporovať prístup k trvalo udržateľným, kvalitným, spoľahlivým a dostupným energetickým službám v rozvojových krajinách tým, že pomôže integrovať trvalo udržateľnú energiu do rozvojových stratégií, zlepšiť spôsobilosť v oblasti správy a regulácie, vytvoriť primerané mechanizmy financovania s cieľom prilákať investície, a podporiť regionálnu spoluprácu zameranú na vytvorenie infraštruktúry pre vzájomné prepojenie.

12. Mimovládni účastníci pomoci v rozvoji

Komisia plánuje navrhnúť tematický program zameraný na poskytnutie podpory organizáciám občianskej spoločnosti a iným mimovládnym účastníkom pomoci aktívnym v rozvoji, ktorí pochádzajú z EÚ a partnerských krajín. V tomto rámci by sa mohla skúmať aj podpora miestnych orgánov v partnerských krajinách. Aby sme boli konkrétnejší, tento program by mohol mať trojitý cieľ úsilia o podporu (i) príspevkov mimovládnych účastníkov pomoci k rozvojovému procesu na úrovni partnerskej krajiny, ako aj regionálnej úrovni prostredníctvom, okrem iného, opatrení budovania dôvery, podpory schopnosti presadiť sa, nadväzovať kontakty a viesť dialóg, uľahčenia vyššej účasti bežných občanov a podpory rozvojovej synergie vládnych a mimovládnych účastníkov pomoci, (ii) lepšieho pochopenia, partnerstva a solidarity medzi európskymi občanmi a občianskymi spoločnosťami v rozvojových krajinách prostredníctvom podpory zvyšovania informovanosti a informácií v oblasti rozvojových otázok medzi občanmi EÚ a kandidátskych krajín, (iii) spolupráce a koordinácie medzi sieťami občianskej spoločnosti a medzi týmito sieťami a inštitúciami EÚ.

13. Potravinová bezpečnosť

Komisia uvažuje o tematickom programe, ktorý by mohol i) podporovať poskytovanie medzinárodných verejných hodnôt, ktoré priamo prispievajú k potravinovej bezpečnosti (napr. poľnohospodársky výskum), a financovanie globálnych programov (napr. systémov včasného varovania), ii) riešiť potravinovú neistotu v krajinách alebo regiónoch, v ktorých vláda buď nie je funkčná, alebo nemá pod kontrolou časti krajiny, alebo nie je v účinnosti strategický rámec krajiny a iii) podporovať inovačné politiky a stratégie v oblasti potravinovej bezpečnosti.

14. Spolupráca s priemyselne vyspelými krajinami

Do tohto tematického programu bude patriť spolupráca s vybraným počtom tých krajín, ktoré sú na účel DCECI vymedzené ako iné krajiny ako rozvojové, a jeho cieľom bude zabezpečovať konkrétne a racionálne riešenie potreby intenzívnejšie spolupracovať a byť v pracovnom styku s týmito často veľmi významnými politickými a obchodnými partnermi na dvojstrannom, ako aj mnohostrannom základe. Činnosti spolupráce budú určené na podporu cieľov stanovených v rôznych bilaterálnych nástrojoch (dohody, politické deklarácie, akčné plány), ktoré upravujú vzťahy medzi Európskym spoločenstvom a partnerskými krajinami, s celovým cieľom vytvoriť priaznivejšie prostredie pre realizáciu a ďalší rozvoj týchto vzťahov. Medzi konkrétnejšie ciele spolupráce bude patriť najmä posilnenie spojenia medzi spoločenskými a hospodárskymi účastníkmi pomoci v EÚ a partnerských krajinách; zlepšenie chápania a vplyvu EÚ v partnerských krajinách; a rozšírenie a prehĺbenie partnerstiev a projektov spolupráce v diverzifikovanom okruhu oblastí.

15. Migrácia a azylová politika

Európska únia už niekoľko rokov rozvíja koncepciu partnerstva s tretími krajinami v oblasti migrácie a zdôrazňuje potrebu prijať komplexný prístup k migrácii v spolupráci s príslušnými krajinami a regiónmi. V roku 2004 vznikol program Aeneas pre spoluprácu s tretími krajinami v oblastiach migrácie a azylovej politiky s cieľom dať tejto koncepcii konkrétnu podobu. Jeho cieľom je poskytovať konkrétnu a doplňujúcu finančnú a technickú pomoc tretím krajinám na podporu ich úsilia riešiť všetky aspekty otázok migrácie.

Program Aeneas má byť pokračovaním tematického programu určeného na posilnenie integrácie migračných a azylových záležitostí, ktoré predstavujú paušálne vnútorné priority EÚ, do zahraničných vzťahov Spoločenstva. Tento nástroj bude predstavovať aj horizontálny rámec Spoločenstva, ktorý pomôže posilniť spoluprácu medzi účastníkmi pomoci z EÚ, tretími krajinami a medzinárodnými účastníkmi pomoci, ktorých sa týka otázka migrácie, s cieľom podporiť lepšie chápanie problémov a prispieť k hľadaniu vyvážených a vzájomne uspokojivých riešení.

3. ÚčASť EURÓPSKEHO PARLAMENTU, RADY A OBčIANSKEJ SPOLOčNOSTI

Komisia uznáva, že pred procesom prijímania ročného rozpočtu je potrebná politická diskusia s Európskym parlamentom a Radou a ich metodické usmerňovanie v oblasti strategického riadenia tematických programov. Komisia preto navrhuje, aby pred vypracovaním a prijatím tematických stratégií, vstúpila do rokovania s Európskym parlamentom a Radou o rozsahu pôsobnosti, cieľoch a politických prioritách každého tematického programu na základe formálneho oznámenia týmto inštitúciám. Pri príprave tematických stratégií zohľadní politickú vôľu Európskeho parlamentu a Rady, vyjadrenú v ich príslušných záveroch a rezolúciách.

Komisia pred začiatkom rozpočtového procesu na rok n oznámi celkovú sumu finančných zdrojov stanovenú na každý tematický program v rámci príslušných nástrojov v položke 4 (vonkajšie činnosti) finančných perspektív na základe viacročného indikatívneho rámca predloženého Európskemu parlamentu a Rade v roku n-2. To umožní Parlamentu a Rade vyjadriť sa k strategickým voľbám a prioritám skôr, ako Komisia vypracuje predbežný návrh rozpočtu. Ako všeobecné pravidlo platí, že Komisia sa pred vypracovaním návrhov, ktoré predkladá Európskemu parlamentu a Rade, poradí s občianskou spoločnosťou, a podľa potreby s medzinárodnými účastníkmi pomoci.

4. ASPEKTY RIADENIA

4.1. Programovanie

Tematické programy uvedené v predchádzajúcej kapitole sú vnútorne súdržné v tom zmysle, že definujú oblasti so širokými všeobecnými menovateľmi, ktoré reagujú na konkrétne politiky a ciele Spoločenstva. Súbežne s programovaním geografických zdrojov sa preto budú na základe strategického dokumentu programovať finančné zdroje pridelené pre každý tematický program.

V súlade s kritériami týkajúcimi sa rozsahu pôsobnosti a vymedzenia, ktoré sa uvádzajú v kapitole 3, tematické programy nesmú nahrádzať činnosti v rámci geografických programov, ale musia ich dopĺňať. Ich osobitnú pridanú hodnotu preto treba stanoviť v stratégiách. Ak tematické programy vedú k činnostiam v tretích krajinách, dôležitá úloha spočíva v prepojení tematických projektov orientovaných na krajiny so stratégiami a prioritami stanovenými v stratégiách krajín a regionálnych stratégiách, ak existujú. Stratégie krajiny a regionálne stratégie by pri určovaní kombinácie politík mali určiť príležitosti pridania hodnoty k národným a regionálnym programom[10] na základe využitia tematických programov. V tematických stratégiách – ak vedú k činnostiam, ktoré dopĺňajú národné a regionálne programy – by sa zasa mali určiť krajiny a regióny osobitného významu pre dosahovanie plánovaných cieľov, a budú sa v nich zohľadňovať stratégie krajiny a regionálne stratégie, ak existujú.

V tematických stratégiách sa stanovia ciele, očakávané výsledky, ukazovatele dosiahnutých výsledkov a prioritné oblasti intervencií Spoločenstva, ako aj ich súčinnosť, pridaná hodnota a synergia s činnosťami ostatných účastníkov pomoci. Komisia bude používať pre tematické stratégie štandardizovaný rámec, ktorý je podobný rámcu pre dokumenty o stratégii krajiny, a zosúladený postup prijímania, ktorý prechádza troma hlavnými etapami prípravy, kontroly kvality a formálneho prijatia.

4.2. Implementácia prostredníctvom nových nástrojov pre vonkajšie činnosti

Tematické programy uvedené vyššie pokrývajú celú šírku geografického záberu troch nástrojov s vymedzeným geografickým rozsahom pôsobnosti. Čo sa však týka Nástroja predvstupovej pomoci (IPA), doplňujúce činnosti v rámci tematických programov sa štandardne nevyžadujú, keďže predvstupové stratégie už zahŕňajú prostredníctvom národných programov, respektíve programov pre viac krajín všetky aspekty acquis communautaire (36 kapitol negociačného procesu) a všetky politiky Spoločenstva vrátane účasti prijímateľských krajín v programoch Spoločenstva.

Osobitným prípadom je tematický program pre demokraciu a ľudské práva, ktorý bude implementovaný prostredníctvom všetkých troch nástrojov orientovaných na politiku a nástroja orientovaného na stabilitu. Tematický program Spolupráca s priemyselne vyspelými krajinami sa bude vykonávať len prostredníctvom DCECI. Všetky ostatné tematické programy sa budú vykonávať len prostredníctvom Nástroja európskeho susedstva a partnerstva (ENPI) a Nástroja financovania rozvojovej spolupráce a hospodárskej spolupráce (DCECI).

Treba zdôrazniť dva aspekty:

- Prídel finančných prostriedkov z rámcov, v ktorých pri rôznych nástrojoch spolurozhoduje rozpočtový orgán.

Na každý z týchto dvoch nástrojov, DCECI aj ENPI, sa vyčlení finančný rámec, o ktorom spolurozhodujú dve zložky zákonodarnej moci. To znamená, že finančné zdroje pridelené na tematické programy je potrebné jasne prideliť na tieto dva nástroje. Globálne iniciatívy a programy na poskytovanie globálnych verejných hodnôt budú však priradené len DCECI.

V prípade tematických programov, ktoré majú styčné plochy s rôznymi nástrojmi, sa finančné zdroje budú prideľovať a konkrétne určovať z príslušných finančných rámcov ako súčasť viacročného indikatívneho rámca.

- Implementácia na základe rozdielnych nariadení (ENPI, DCECI, IPA a nástroj stability pre otázky demokracie a ľudských práv).

Nariadenie, ktoré upravuje spoluprácu s konkrétnym regiónom, bude upravovať aj činnosti v rámci tematických programov v tom regióne. Činnosti v oblastiach globálnych verejných hodnôt a globálnych iniciatív bude upravovať DCECI. Vykonávacie opatrenia navrhnuté Komisiou v rámci ENPI a DCECI sú v zásade totožné alebo úplne konzistentné, pokiaľ ide o vykonávanie tematických programov.

5. ZÁVERY

Komisia uznáva pretrvávajúcu potrebu a užitočnosť tematických programov v oblasti vonkajšej spolupráce. Konsolidáciou a racionalizáciou tematických programov, ktorá vedie k zníženiu ich počtu približne o polovicu, chce zabezpečiť účinné a efektívne vykonávanie budúcich programov spolupráce pri presadzovaní politík a priorít Spoločenstva. Komisia do prípravy tematických programov plne zaangažuje Európsky parlament a Radu a bude sa radiť s občianskou spoločnosťou.

ANNEX: LESSONS LEARNED FROM EVALUATIONS

The Commission has evaluated most of the thematic regulations under the current Financial Perspectives. Moreover, a significant number of country strategy evaluations have been undertaken in recent years, which throw light upon the link between country programmes and thematic programmes. Certain general findings and lessons to be drawn from these studies need to be taken into account in the concept and definition of future thematic programmes, particularly where they are implemented at country level. On one hand, the evaluations show that thematic programmes have had a positive impact:

- Thematic programmes have proven useful for implementing Community actions in cases when the government of the partner countries blocks them under the geographic programmes, which is notably the case in sensitive areas such as human rights, democracy or support to civil society.

- They have been assessed as useful to initiate actions, often with innovative approaches, with pre-selected partners.

- Actions are often more easily accepted by partner countries when funding is “additional”.

- Thematic programmes have proven useful to intervene in fragile states and difficult partnerships, particularly in supporting programmes implemented by non-state actors.

On the other hand, the thematic programmes and budget lines have demonstrated certain weaknesses. They are currently large in numbers and fragmented. The narrowly defined thematic focus, once determined by legislative act, limits the flexibility to adapt to new needs. The parallel implementation of numerous thematic programmes and the country programme poses managerial challenges and loss of efficiency[11]. Interventions in third countries funded under thematic programmes create by their nature problems of coherence with country and regional strategies[12]. Thematic interventions need to be consistent with the country analysis and should respond or relate to country strategies[13]. Consequently, they should also be part of the complementarity assessment made in the context of country strategies. The substance of thematic programmes should be integrated into the policy dialogue with partner governments.

Correspondence list of current and future thematic programmes

(The content and substance of thematic programmes may not necessarily correspond exactly to current programmes.)

Heading 4 in 2000 – 2006 | Heading 4 in 2007 – 2013 |

Democracy and the rule of law and respecting human rights and fundamental freedoms (Reg. No. 975/1999 and 976/1999) Poverty diseases (Reg No. 1568/2003 plus 550/97 on AIDS/HIV) Reproductive and sexual health and rights in developing countries (Reg. No. 1567/2003 plus 1484/97 population policies and programmes in developing countries) Gender equality in development cooperation (Reg. 806/2004) Integration of environmental dimension in development process (Reg. No. 2493/2000) Conservation and sustainable management of tropical forests and other forests in developing countries (Reg. No 2494/2000) Some international funding currently included in DG ENV budget Intelligent Energy (COOPENER) Decentralised cooperation (Reg. No. 1659/98 plus amendments) Co-financing operations with NGOs (Reg. No 1658/1998) Food aid policy and food aid management, special operations in support of food security (Reg. No. 1292/1996) Cooperation and commercial relations between the EU and the industrialised countries (Reg. No. 382/2001) Rehabilitation and reconstruction operations in developing countries (Reg. No. 2258/1996) Aid to up-rooted people in Asia and Latin America (Reg. No. 2130/2001) Assistance to third countries in the area of migration and asylum (Reg. 491/2004) | [pic] [pic] [pic] [pic] [pic] [pic] [pic] [pic] | 1. Democracy and human rights 2. Human and social development 3. Environment and sustainable management of natural resources 4. Civil society and decentralised cooperation 5. Food security 6. Cooperation with industrialised countries 7. Programmes transferred to geographic programmes (regional programmes) 8. Migration and asylum |

[1] ES č. 975/1999 z 29. apríla 1999.

[2] ES č.1568/2003 z 15. júla 2003.

[3] Na účel tohto oznámenia sa „globálne iniciatívy” definujú ako politické iniciatívy v oblasti trvalo udržateľného rozvoja alebo poskytovania globálnych verejných hodnôt, schválené a podporované medzinárodnou komunitou a vykonávané prostredníctvom mnohostranných mechanizmov vrátane globálnych fondov.

[4] Oznámenie Komisie o finančných perspektívach zo 14. júla 2004, KOM(2004)487 v konečnom znení.

[5] To sa týka najmä programu pomoci dodávateľom banánov zo štátov AKT, ktorý končí v roku 2008; akejkoľvek budúcej pomoci krajinám AKT vyrábajúcim cukor; pomoci ľuďom bez domova v Ázii; a ďalších prípadov.

[6] Oznámenie Komisie o nástrojoch vonkajšej pomoci z 29.9.2004, KOM(2004) 626 konečná verzia. Pozri aj SEK(2004) 1203/2 z 29. septembra 2004.

[7] Programy v oblastiach daní a ciel (program Customs/Fiscalis), vzdelávania a odbornej prípravy (TEMPUS Plus) budú spadať pod geografické programy. V prípade programu TEMPUS Plus ENPI a ECDCI stanovia jeden viacročný prídel na nástroj v rámci príslušných programov pre viac krajín alebo regionálnych programov. Pre krajiny IPA, pokiaľ sa zúčastňujú v TEMPUS Plus, sa implementuje mechanizmus na báze individuálnych krajín, ktorý zabezpečí predvídateľný rozpočtový rámec.

[8] Články 11 ods. 1 Zmluvy o EÚ, 177 ods. 2, 181a ods. 1 Zmluvy o ES.

[9] Pojem „slušná práca“ definovala Medzinárodná organizácia práce. Vzťahuje sa na zamestnanie, sociálnu ochranu, základné práva pri práci vrátane hlavných noriem práce, sociálneho dialógu a rovnosti mužov a žien.

[10] V rámci ENPI a DCECI sú to „národné a regionálne indikatívne programy”.

[11] Example: “About fifty budget lines, of which around thirty that function and are regulated differently were mobilised to finance almost 400 identified projects”. Evaluation of the EC Country Strategy for Honduras, February 2004.

[12] Breakdown of the legal bases: if the European initiative for democracy and human rights is excluded, these various thematic regulations concern crisis situations (refugees, humanitarian aid) or post-crisis situations (rehabilitation) within the framework of which actions in favour of human rights are one component of the aid. However, if this falls exactly within the objective of mainstreaming, it is particularly difficult within these circumstances to precisely identify which projects – and which budgets – are implemented in favour of human rights.

[13] Example: “Secure further coherence between all the EC instruments and budget lines deployed in Bangladesh. …develop procedures to ensure that…deployment of the budget lines concerned is coherent with the Country Strategy, and pursues country specific objectives. ”. Recommendation 5 of the Evaluation of the EC Country Strategy for Bangladesh, November 2003