17.3.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 65/63

1.1

Komisia predložila Rade a Európskemu parlamentu svoj návrh rozhodnutia Rady na vytvorenie rámcového programu „Bezpečnosť a ochrana slobôd“, ktorý sa skladá z dvoch nástrojov: špecifického programu Prevencia, pripravenosť a riadenie následkov terorizmu a ďalšieho, Prevencia a boj proti trestnej činnosti, oba na obdobie rokov 2007 – 2013. Rámcový program je v súlade so zámerom Komisie podporiť v rámci finančného výhľadu na roky 2007 – 2013 rozvoj priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti a rozšíriť definíciu „občianstva, slobody, bezpečnosti a spravodlivosti“ – a následne aj tradičný koncept spravodlivosti a vnútorných záležitostí (JHA) – v širšom kontexte v súlade s novým prístupom Spojených národov k témam „Ľudská bezpečnosť a Širší, komplexnejší koncept bezpečnosti“  (1). Táto inovácia je nesmierne zaujímavá a predstavuje dôležitý krok smerom k vytvoreniu konceptu bezpečnosti, na ktorej sa podieľajú všetci sociálni aktéri. Prínos tohto rámcového programu je zaistený jeho európskym rozmerom, ktorý umožňuje vytvorenie súčinností medzi európskou a národnou oblasťou pôsobenia.

1.2

Komisia zastáva názor, že v Európe sa musí občianstvo, sloboda, bezpečnosť a spravodlivosť rozvíjať súbežne a rovnako, s rovnováhou medzi princípmi demokracie a úctou k ľudským právam, základným slobodám a právnemu poriadku. Činnosti Únie v tejto oblasti postupne narastajú: na základe Viedenského akčného plánu (2) a usmernení Rady Európy (z Tampere, 1999) schválila Únia legislatívne opatrenia a programy finančnej podpory. Okrem toho boli tieto usmernenia ďalej rozvíjané v Zmluve o Európskej únii a Haagskom programe, ktoré prijala Rada Európy v novembri 2004. Európska bezpečnostná a obranná politika a akčný plán Európskej únie pre boj proti terorizmu tiež zdôrazňuje prístup Únie v boji proti terorizmu.

1.3

Európsky parlament a Súdny dvor v Luxemburgu však musia byť viac zapojené do všetkých týchto oblastí týkajúcich sa ochrany slobôd v kontexte opatrení, ktoré boli navrhnuté a prijaté EÚ.

1.4

Doteraz však bola pozornosť Únie vzhľadom na rozvoj priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti zameraná viac na legislatívne kroky s pomerne skromným financovaním. Preto sa jej snahy teraz musia sústrediť na operačné hľadiská, konkrétne pokiaľ ide o boj proti terorizmu, ako najzákernejšej formy kriminality, ktorá si vyžaduje bezodkladné konanie (3).

1.5

Terorizmus, ako forma kriminality, znamená jednu z najvážnejších hrozieb pre európskych občanov. Rámcový program je založený na predpoklade, že trestné činy ohrozujú slobody a práva jednotlivcov, demokratickú spoločnosť a právny poriadok; preto je sloboda možná jedine v rámci bezpečnosti a právnych záruk. Verejné inštitúcie a občianska spoločnosť musia mať zdroje na to, aby držali krok s rastúcou dômyselnosťou teroristov a zločincov, ktorí pôsobia organizovane a v medzinárodnom rozsahu; takto budú schopné spolufinancovať dvojstranné a národné projekty zamerané na posilnenie inovácií a uplatnenie výsledných skúseností na medzinárodnej alebo európskej úrovni.

1.6

Organizovaný zločin predstavuje pre EÚ významnú hrozbu. Podľa Europolu, približne polovicu všetkých skupín organizovaného zločinu v Únii tvoria občania členských štátov; veľa z nich má kontakty s krajinami mimo EÚ prepojenými s rôznymi formami zločinu, ako napríklad obchod s drogami, nelegálne prisťahovalectvo a obchodovanie s ľuďmi, hospodárska kriminalita, pašovanie a rôzne druhy majetkovej trestnej činnosti.

1.7

Boj proti terorizmu a organizovanému zločinu však nesmie spochybňovať slobodu jednotlivcov a princípy právneho štátu. Práve naopak: musí ich zaručovať. Demokratická ústava, ďalšie rozvíjanie konceptu slobody jednotlivca a prezumpcia neviny nesmú prestať platiť či byť spochybňované ani opatreniami boja proti terorizmu a organizovanému zločinu.

1.8

Skutočnosť, že medzinárodná spolupráca medzi týmito skupinami narastá, je dôvodom pre znepokojenie nielen kvôli tomu, že poskytuje viac možností pre zločin, ale tiež kvôli tomu, že to sťažuje prácu polície a súdnictva. Nie je možné bojovať proti medzinárodnému zločinu, ak policajné zbory nemôžu zakročiť za hranicami svojich vlastných krajín. Skupiny organizovaného zločinu túto slabosť zneužívajú tým, že bývajú v jednom členskom štáte a pôsobia v druhom. Voľný pohyb tovaru, ľudí, kapitálu a služieb je v mnohých ohľadoch pozitívny, ale skupiny organizovaného zločinu vedia, ako zneužiť tieto slobody a prispôsobivosť právnej oblasti nedostatočne vybavenej na zamedzenie ich aktivít.

1.9

Podľa Europolu existuje v súčasnosti približne 3 000 skupín organizovaného zločinu, zahŕňajúcich približne 30 000 identifikovaných členov aktívne pôsobiacich v rámci Únie. Avšak tieto údaje, založené na údajoch poskytnutých členskými štátmi, sú len názorné; v skutočnosti sú tieto čísla oveľa vyššie. Veľkosť, štruktúra, organizácia a ďalšie charakteristiky týchto skupín sa líšia tak v rámci členských štátov, ako medzi sebou. Skupiny organizovaného zločinu v EÚ sú zapojené do všetkých druhov trestnej činnosti, najmä do obchodu s drogami, nelegálneho prisťahovalectva, obchodu s ľuďmi, pašovania, krádeží umeleckých predmetov v múzeách a kostoloch, podvodov a hospodárskej kriminality.

1.10

EHSV už uviedol svoj postoj k tejto otázke vo svojom stanovisku (4) na tému „Pracovný dokument Komisie – vzťah medzi zachovaním vnútornej bezpečnosti a splnením záväzkov a nástrojov medzinárodnej ochrany“  (5):

1.

presadzovania a rozvoja koordinácie, spolupráce a vzájomného porozumenia medzi policajnými jednotkami, vnútroštátnymi orgánmi a inými príslušnými orgánmi;

2.

povzbudzovania, podpory a rozvoja horizontálnych metód a nástrojov na vytvorenie stratégií pre boj proti terorizmu a zločinu (napr. partnerstvo medzi verejným a súkromným sektorom, kódex správania a osvedčené postupy, porovnávacie štatistiky a techník vyšetrovania zločinu) a

3.

výmeny vedomostí, skúseností a štandardov na ochranu rozhodujúcich infraštruktúr a zvládnutia následkov terorizmu a zločinu, pokiaľ ide o civilnú ochranu a ochranu obetí a svedkov terorizmu.

—

európske projekty iniciované a riadené Komisiou, koordinačné mechanizmy a siete, okrem iného, analytické činnosti, ako napríklad štúdie a činnosti zamerané na vývoj riešení konkrétnych politických zámerov, ako aj odborné vzdelávanie a výmenné pobyty pracovníkov,

—

medzinárodné projekty iniciované a riadené najmenej dvoma členskými štátmi (alebo jedným členským štátom a jednou kandidátskou krajinou),

—

národné projekty s inými členskými štátmi,

—

dotácie pre mimovládne organizácie (NGO), ktoré vykonávajú úlohy európskeho rozmeru.

—

aktivity na podporu operačnej spolupráce a koordinačné činnosti (posilnenie vytvárania siete – vytváranie kontaktov a vzťahov, dôvera a vzájomné porozumenie, výmena a rozširovanie informácií, skúseností a osvedčené postupy),

—

analýza, dosledovanie a vyhodnotenie činností,

—

rozvoj a prenos technológie a metodológie,

—

odborné vzdelávanie, výmeny pracovníkov a odborníkov,

—

informačné a distribučné opatrenia.

—

Financovanie nasledujúce po výzve na predloženie návrhov.

—

Verejné zákazky na poskytnutie služieb.

3.1

Skupiny organizovaného zločinu používajú podľa Europolu politickú a hospodársku nestabilitu krajín mimo Únie na uľahčenie svojej nelegálnej činnosti, a to najmä v krajinách pôvodu a prechodu. Pomocou korupcie a prísľubu lepšej budúcnosti sa môže mnoho ľudí zapojiť do trestnej činnosti buď aktívne, alebo pasívne. Vďaka tomuto nárastu kriminality zostanú niektoré štrukturálne nedostatky, ktoré poskytli príležitosti pre trestnú činnosť, napríklad odložením zavedenia demokratických a hospodárskych reforiem.

3.2

Terorizmus je priamy útok na ľudskú dôstojnosť a najzákladnejšie princípy medzinárodného práva; je to hrozba pre všetky štáty a ľudí; môže sa objaviť kedykoľvek a kdekoľvek a útočí priamo na základné hodnoty spoločností, ktoré tvoria EÚ a iné medzinárodné organizácie (6): a to právny štát, osobná bezpečnosť, úcta a tolerancia. Teroristické zločiny sú zločinmi proti ľudskosti, demokracii a ľudským právam; sú príčinou nenávisti a strachu a pestujú rozdiely medzi náboženstvami, ideologickými a etnickými skupinami.

3.3

Tento jav sužuje ľudí po celom svete už desaťročia, pretože mestá z každého kontinentu sa stali dejiskami útokov rozličného stupňa, ale s jediným cieľom: zabiť alebo čo najviac ublížiť ľuďom, zničiť budovy a infraštruktúru, rovnako ako podniky a hospodárstvo, zastrašiť obyvateľstvo alebo skupiny ľudí a presadiť svoju vôľu u vlád a medzinárodných organizácií.

3.4

Zničenie Svetového obchodného centra v New Yorku 11. septembra 2001 bolo vyvrcholením nového celosvetového terorizmu, ktorý začal predchádzajúcim pokusom zničiť tieto budovy v roku 1993. Terorizmus, ktorému teraz čelíme, je nevídaný svojím rozsahom, svojou schopnosťou vyvolať predtým nepredstaviteľný závažný konflikt (7) a svojim rozhodnutím zabiť civilistov bez výberu. Civilné letectvo, rozhodujúca infraštruktúra a počítačové systémy, ktoré riadia väčšinu procesov, ktoré poskytujú našim životom normálnosť a modernosť, sú ľahkým terčom pre teroristické skupiny, ktorým členovia sú pevne odhodlaní spôsobiť čo najväčšiu škodu našim spoločnostiam útokom na ich najzraniteľnejšiu zložku: obyčajných ľudí.

3.5

Európu sužovali vážne teroristické útoky, vrátane posledného prejavu kampane globálneho teroru v Londýne 21. júla 2005. Existuje skutočná a neustála pravdepodobnosť ďalších útokov. Preto musíme byť pripravení: po prvé, zabrániť takýmto útokom a po druhé, zvládnuť každú formu následkov útokov, ktorým nemôžeme zabrániť. Postupne si zvykáme na bombové útoky, ktoré si vyžadujú desiatky alebo stovky mŕtvych; avšak teroristické skupiny zodpovedné za tieto útoky majú odhodlanie, trpezlivosť a zdroje potrebné na realizáciu rozsiahlych útokov, ako napríklad zostrelenie dopravných lietadiel alebo uvoľnenie chemických, biologických alebo rádioaktívnych látok v husto zaľudnených oblastiach.

3.6

Takéto scenáre nesmú ovplyvniť princípy právneho štátu a ústavou dané záruky pre každého jednotlivca. Pri svojich snahách o prevenciu a boj proti terorizmu nesmú úrady zachádzať priďaleko, keďže podliehajú stálej kontrole a disciplinárnym prostriedkom súdnictva.

3.7

Sociálne a ekonomické opatrenia môžu pomôcť zmierniť vylúčenie a odpor spôsobené negatívnym dopadom rýchlych sociálnych a ekonomických zmien, ktoré často využívajú teroristi. Na tento účel je potrebné:

3.8

Prevencia teroristických útokov zohráva kľúčovú úlohu v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti EÚ; podľa ankety Eurobarometra má osem z desiatich Európanov strach z terorizmu a 83 % obyvateľstva Únie verí v prínos krokov EÚ proti terorizmu a preto si ich žiada. Kľúčovým dokumentom protiteroristickej stratégie EÚ je Akčný plán EÚ pre boj proti terorizmu  (8) . Jeho hlavnými oblasťami činnosti sú:

3.9

Keďže terorizmus je globálny jav, odozva naň musí byť takisto globálna. To si vyžaduje nielen spolupráca medzi štátmi, organizáciami a medzinárodnými orgánmi, ale aj zapojenie všetkých častí spoločnosti: organizovanej občianskej spoločnosti (vrátane hospodárskych a sociálnych aktérov a organizácií všeobecného záujmu a organizácií zastupujúcich rozličné záujmy), všetkých typov štátnych inštitúcií a širokej verejnosti. Mal by začať politický a občiansky dialóg vo všeobecnom kontexte bezpečnosti a ochrany slobody.

3.10

Na tento účel má organizovaná občianska spoločnosť schopnosť a povinnosť zohrávať hlavnú úlohu pri zjednotenej odozve na terorizmus. Skutočnosť, že organizovaná občianska spoločnosť je vybudovaná na aktívnom občianstve jej dáva viac pružný, tvorivý a rôznorodý zorný uhol, na základe ktorého vyvíja preventívne opatrenia účinnejšie ako vláda. Organizovaná občianska spoločnosť môže podporovať šírenie poznatkov a porozumenia nielen horizontálne, ale aj zdola nahor, pretože to je rozhodujúce pre vybudovanie integratívnych spoločností, ktoré umožnia účasť všetkých prostredníctvom občianskej spolupráce, ekonomickej aktivity a vzdelávania.

Zároveň by mali príslušné štátne orgány zvážiť návrhy pripravené organizovanou občianskou spoločnosťou týkajúce sa potreby rovnováhy medzi bezpečnostnými opatreniami a opatreniami na ochranu slobôd.

3.11

Všetci neštátni aktéri, ekonomické a sociálne hnutia a aktéri, médiá, rôzne záujmové organizácie, akademická obec, náboženskí vodcovia, svet umenia a kultúry, globálna verejná mienka – všetci môžu a musia v tejto oblasti zohrávať ešte aktívnejšiu úlohu.

3.12

Dynamická občianska spoločnosť na seba môže vziať strategickú úlohu pri ochrane miestnych spoločenstiev, vyrovnaní sa s extrémistickými ideológiami a riešení problematiky politického násilia. Občianska spoločnosť je voľným priestorom, kde občania môžu rozhodnúť o svojom osude; je to forma odporu a protestu, zdroj informácií, verejnej diskusie a sociálneho odrazu a mechanizmus na sprostredkovanie, zmierenie a uzatváranie kompromisov. Občianska spoločnosť poskytuje priestor pre rôzne sociálne skupiny a hnutia, ktoré sa zaoberajú sociálnymi aspektmi, dáva hlas menšinám a nekonformistom a podporuje – prostredníctvom svojej vlastnej rozmanitosti – kultúru tolerancie a pluralizmu. Občianska spoločnosť zahŕňa radikálov a umiernených, tých v systéme a tých na okraji, tých, ktorí kladú odpor a tých, ktorí rokujú.

3.13

Občianska spoločnosť môže zohrávať rozhodujúcu úlohu pri budovaní novej perspektívy koordinovanej globálnej činnosti, až doposiaľ brzdenej jednostranným prístupom a nedávnymi medzinárodnými politickými spormi. Počas posledných niekoľkých desaťročí vytvorili rôzni zástupcovia občianskej spoločnosti dynamické medzinárodné aliancie – zahŕňajúce ľudí a skupiny po celom svete – sledujúce globálne ciele, ako napríklad rovnosť pohlaví, mier a ľudské práva, boj proti AIDS, životné prostredie, spravodlivý obchod a globálne hnutia pre spravodlivosť, atď.

3.14

Existuje stále viac rozšírené presvedčenie, že v boji proti terorizmu nie je postup štátu dostatočný, ak nejde ruka v ruke s aktívnou oddanosťou občianskej spoločnosti a jej záujmových strán. Ako fórum organizovanej občianskej spoločnosti má výbor príležitosť a povinnosť konať v týchto oblastiach spadajúcich do jeho právomoci, prispieť k aktivitám proti terorizmu, ktoré sú podporované v EÚ a inými príslušnými fórami. Okrem toho by príslušné iniciatívy mali prirodzeným spôsobom umožňovať účasť EHSV – ako jedného z aktérov prevencie, spolupráce a dialógu v rámci opatrení proti terorizmu – na stanovení opatrení proti terorizmu, ktoré sa týkajúcich jeho oblasti pôsobnosti. Návrhy rozhodnutí Rady na vytvorenie špecifických programov Prevencia, pripravenosť a riadenie následkov terorizmu a Prevencia s boj proti trestnej činnosti ponúkajú široký a flexibilný priestor pre všetky druhy iniciatívy.

3.15

Mali by byť zohľadnené tieto kľúčové pripomienky:

3.15.1

EHSV dôrazne odsudzuje akýkoľvek druh terorizmu a zaujme k tejto problematike stanovisko.

3.15.2

EHSV bezvýhradne podporuje boj proti trestnej činnosti a terorizmu a víta vymenovanie pána Gijs de Vriesa do funkcie koordinátora EÚ pre boj proti terorizmu.

3.15.3

Pokroky dosiahnuté v konsolidácii boja proti terorizmu a trestnej činnosti v EÚ musia byť ďalej rozvíjané.

3.15.4

Okrem toho musí existovať účinná spolupráca a koordinácia medzi členskými štátmi pokiaľ ide o políciu, spravodajské služby a justičné záležitosti (s uprednostnením princípu dostupnosti príslušnej informácie); spolupráca s tretími krajinami by mala byť takisto účinná a nepretržitá.

3.15.5

Rovnako dôležité je aj strategické partnerstvo verejného a súkromného sektora v rámci návrhu Komisie.

3.16

Organizovaná občianska spoločnosť môže zohrávať úlohu na dvoch úrovniach: pri predchádzaní útokom a pri riadení ich následkov, či už fyzických, psychologických alebo ekonomických. V súlade s typmi krokov stanovenými v návrhoch a v rámci širokého poňatia definícií môže výbor – v rámci svojich kompetencií – navrhovať rôzne typy všeobecných iniciatív, ktoré sú zamerané na oblasti tematizované v návrhoch na Medzinárodnom summite o demokracii, terorizme a bezpečnosti, ktorý sa skončil v Madride 11. marca 2005. Na tomto stretnutí bol vypracovaný akčný plán nazvaný Madridský program, ktorý vytvoril rámec uplatňovania rôznych odporúčaní (9).

4.1

Návrh rozhodnutia Rady 2005/0034 (CNS) na vytvorenie špecifického programu Prevencia a boj proti trestnej činnosti na obdobie rokov 2007 – 2013

4.1.1

EHSV súhlasí so všeobecnými cieľmi programu, ktoré vytýčila Komisia v článkoch 2 a 4 návrhu.

4.1.2

S ohľadom na oprávnené činnosti vymenované v článku 5 návrhu sa EHSV domnieva, že je potrebné venovať osobitnú pozornosť týmto aktivitám:

4.1.2.1

„Činnosti v oblasti analýzy, monitorovania, hodnotenia, auditu a kontroly“ [článok 5 ods. 2 písm. b)]; hoci základný výskum v tejto oblasti by mal byť financovaný zo 7. výskumného rámcového programu, ktorý vyhradil 1 miliardu EUR na tento návrh, tento program by mal podporovať aplikovaný výskum týkajúci sa diskusie a zdieľania informácií vyvinutých pomocou strategických výskumných skupín „think-tanks“, vedeckých inštitúcií a rôznych fór a organizácií pôsobiacich ako centrá pre diskusiu a formuláciu politických návrhov, ktoré posilňujú formálne a neformálne prepojenia medzi výskumníkmi, analytikmi a intelektuálmi na jednej strane a vedúcimi činiteľmi na strane druhej.

4.1.2.2

„Odborné vzdelávanie, výmena pracovníkov a odborníkov“ [článok 5 ods. 2 písm. d)] týkajúce sa hore uvedených činností, ale konkrétne najmä tých, ktoré umožnia vytvorenie, rozvoj a udržiavanie vysoko kvalitných vzdelávacích a špecializačných programov zameraných na jazykovedcov, prekladateľov a tlmočníkov pre jazyky, na ktoré je v súčasnosti málo odborníkov, a ktoré sa používajú rovnako na šírenie správ týkajúcich sa páchania trestných činov a teroristických činov a propagandy používanej na ich odôvodnenie a prilákanie nových členov.

4.1.2.3

„Činnosti v oblasti zvýšenia povedomia a šírenia informácií“ [článok 5 ods. 2 písm. e)], vrátane činností spomínaných v bode 4.2.2.1, so špeciálnym dôrazom na úlohu médií, ktoré môžu slúžiť na zdiskreditovanie násilia, ale niekedy uľahčia neobmedzené šírenie propagandy zistených teroristických a zločineckých skupín; to znamená, že ich neporušiteľné právo podávať správy bez cenzúry má zvrátený účinok možnosti prejavu týchto zločineckých skupín s teroristickými zámermi: živým vysielaním záberov útokov, únosov a vrážd terorizovaných rukojemníkov.

4.1.3

V článku 6 by bolo vhodné podrobne objasniť, kto sa môže uchádzať, ako je to v článku 5 nasledujúceho programu. Nakoľko tu ide o veľmi citlivý okruh činnosti, Komisia každý rok uverejní zoznam príjemcov finančnej pomoci.

4.1.4

Článok 14 ods. 3 stanovuje, že Komisia predloží Parlamentu a Rade predbežné hodnotiace správy a oznámenia o realizácii programu. EHSV by mal byť taktiež zúčastnený počas celého hodnotiaceho postupu.

4.2

Návrh rozhodnutia Rady 2005/0035 (CNS) na vytvorenie špecifického programu Prevencia a boj proti trestnej činnosti na obdobie rokov 2007 – 2013.

4.2.1

EHSV súhlasí so všeobecnými a špecifickými cieľmi programu [články 2 a 3].

4.2.2

Napriek tomu, že program pre základné práva a spravodlivosť zabezpečuje sociálnu a právnu pomoc obetiam, EHSV vyzýva k tomu, aby sa zvláštna pozornosť venovala ochrane svedkov a obetí a podpore a rozvoju osvedčených s týmto súvisiacich postupov, ako súčasti služieb uplatnenia zákona [článok 3 ods. 1 písm. c) a článok 3 ods. 2 písm. c)], rovnako ako aj skutočnostiam súvisiacim s prevenciou trestnej činnosti a kriminológiou a rozvojom horizontálnych metód a nástrojov potrebných pre strategickú prevenciu a boj proti zločinu [článok 3 ods. 1 písm. b) a článok 3 ods. 2 písm. b)]. Preto EHSV podporuje prácu Komisie na pilotných projektoch zameraných na boj proti terorizmu a obchodu s ľuďmi a kompenzačný fond na podporu obetí terorizmu. EHSV sa domnieva, že na základe hodnotenia týchto pilotných projektov by mal byť vytvorený stály vyrovnávací fond na ochranu obetí terorizmu.

4.2.2.1

S ohľadom na ochranu obetí terorizmu a ich rodín a ich rodinných príslušníkov vo všetkých jej formách musí byť ľudská stránka boja proti terorizmu založená na ochrane obetí a podpore úlohy občianskej spoločnosti ktorá sa musí stať neoddeliteľnou súčasťou stratégie boja proti terorizmu. Obete trpia násilím, ktoré je zamerané na celú spoločnosť a hodnoty, ktoré predstavuje. Z tohto dôvodu má spoločnosť morálnu a politickú povinnosť rozpoznať a odpovedať na takéto násilie. Štáty musia chrániť a zaručiť práva a slobody svojich občanov, počnúc od práva na život a práva žiť bez obáv alebo hrozieb. Obete sú realitou terorizmu; sú hlasom spoločnosti a prvou líniou v boji proti terorizmu. Zameranie sa na svedecké výpovede obetí je najúčinnejšou cestou, ako zvýšiť povedomie a vybudovať nevyhnutný prísľub v spoločnosti pre boj proti terorizmu a prepracovať sa k občianskej odozve. Je to taktiež najlepší spôsob ako zdiskreditovať a izolovať teroristov nielen politicky, ale aj morálne. Z tohto dôvodu sú potrebné tieto kroky:

4.2.2.2

Prevencia trestnej činnosti: obchod s drogami je najbežnejším druhom medzinárodnej trestnej činnosti v EÚ a dobre vybudované zločinecké skupiny vo všetkých členských štátoch zaručujú širokú mieru distribúcie v rámci celej Únie. Okrem toho, pokračuje trend rastu obchodovania s viac ako jednou látkou.

Obchodovanie s ľuďmi je rastúcim problémom v Únii; ekonomické výhody vyplývajúce z tejto aktivity sú obrovské. EÚ musí posilniť svoju operačnú kapacitu, aby mohla začať a podporovať vyšetrovania v oblasti obchodu s ľuďmi a v jeho pridružených formách, ako napríklad sexuálne zneužívanie detí a prostitúcia v širšom zmysle. Za nevyhnutne nutné považuje preto EHSV iniciatívy ako napríklad „Návrh smernice Rady o udelení povolenia na pobyt pre obete prisluhovačstva ilegálneho prisťahovalectva a obchodu s ľuďmi, ktorí spolupracujú s vyšetrujúcimi orgánmi“ (10) Tento návrh má za cieľ posilnenie nástroja na boj proti ilegálnemu prisťahovalectvu zavedením povolenia na pobyt pre obete prisluhovačstva ilegálneho prisťahovalectva a obchodu s ľuďmi (11).

Korupcia, pranie špinavých peňazí, hospodárska kriminalita a falšovanie peňazí sú taktiež príčiny znepokojenia v Únii. Pranie špinavých peňazí je kľúčovou činnosťou organizovaných zločineckých skupín, ktoré pôsobia na území Únie, keďže slúži ako zdroj financovania. Všetky tieto faktory (formy trestnej činnosti a financovanie teroristov) slúžia len na to, aby sa vytvorili synergie, ktoré umožňujú pokračujúce využívanie a zneužívanie ľudských bytostí (12). Je najmä nevyhnutné:

4.3

S ohľadom na článok 4 ods. 2 (druhy činností, ktoré sa môžu financovať):

4.3.1

Hlavne by sa mala spomenúť dôležitosť dialógu medzi náboženstvami a generáciami pri identifikovaní názorov fundamentalistov a presadzovaní osvedčených postupov, ktoré podporujú vzájomné pochopenie, umiernenosť a demokratickú toleranciu a tak obmedzenie radikalizácie a nábor nových stúpencov. Boj proti terorizmu si vyžaduje, aby sme tento jav zbavili jeho morálneho opodstatnenia; toto sa dá dosiahnuť len prostredníctvom dialógu a pochopenia „druhej strany“. Mali by sa presadzovať také činnosti, ktoré umožnia skupinám rôzneho vierovyznania a ich vlastným vodcom vybudovať mosty porozumenia a pochopenia, prehĺbenie harmónie a tolerancie a pomôžu vytvoriť súhrn znalostí, ktoré nám umožnia identifikovať príčiny nenávisti a to, ako ju môžeme prekonať. Rôzne náboženské spoločenstvá sa musia navzájom lepšie spoznať – neexistuje účinnejší spôsob ako pomocou opatrení, ktoré napomôžu vytvoreniu sietí medzi ich členmi.

4.3.2

Bez ohľadu na skutočnosť, že program na riadenie migračných tokov obsahuje opatrenia, ktoré súvisia so sociálnym začlenením a zamestnanosťou ľudí, hlavne mladých ľudí, patriacich do etnických, náboženských, kultúrnych alebo prisťahovaleckých menšinových skupín, ba mal tento program na základe úspešnej metodológie využívanej v tejto oblasti, vyvinúť taktiež osvedčené postupy, hlavne s ohľadom na vzdelávanie a výmenu pracovníkov a odborníkov (článok 4.2).

4.3.3

Čo sa týka organizácií občianskej spoločnosti, je potrebné kritizovať najnovší návrh Európskej komisie o kódexe správania na podporu transparentnosti v neziskových organizáciách najmä v jednom bode: Návrh v sebe skrýva riziko, že bude mať negatívny dopad na všetky európske mimovládne organizácie a zdiskredituje ich tým, že im odníme ich najdôležitejší sociálny kapitál – dôveru verejnosti ako aj miestnych, regionálnych a európskych inštitúcií.

EHSV síce súhlasí s názorom, že je potrebné predchádzať možnému zneužívaniu neziskových organizácií na financovanie teroristických a iných trestných činností. Domnieva sa však, že toto by mali riadiť, prostredníctvom obvyklých preventívnych opatrení a represálií, orgány jednotlivých členských štátov. Predovšetkým by bolo želateľné, aby pokračovali – v súčasnosti žiaľ stojace – práce na schválení štatútu európskeho združenia a Európskej vzájomnej spoločnosti.

4.3.4

Opätovne poukazujeme na poznámky uvedené v bodoch 4.1.2.2. a 4.1.2.3., týkajúce sa „odborného vzdelávania, výmeny pracovníkov a odborníkov“ a „činností v oblasti zvýšenia povedomia a šírenia informácií“.

4.3.5

Umenie a kultúra by taktiež mali zastávať dôležité miesto pri tvorbe plánov občianskej odozvy na trestnú činnosť a terorizmus, ale taktiež by mali slúžiť ako spôsob vyjadrenia a pochopenia ostatných názorov, odlišných od všeobecne platných názorov v našich krajinách.

4.4

S ohľadom na článok 14 (Hodnotenie) poukazujeme na pripomienky uvedené v bode 4.1.4.

5.1

EHSV verí, že tieto dva návrhy rámcového programu sú nevyhnutné a že, ak sa v procese predbežného hodnotenia ukáže, že program prináša pozitívne výsledky, by sa pre návrhy mali vyčleniť väčšie finančné prostriedky.

5.2

Okrem toho je nevyhnutné zapojiť EHSV v rámci jeho kompetencií do pokračujúceho dialógu s Komisiou s cieľom uzavrieť ročné plány programu, rovnako ako zodpovedajúce hodnotiace procesy.

5.3

EHSV chce okrem toho pripomenúť, že prostriedky použité v prebiehajúcich európskych programoch na ochranu slobôd a bezpečnosti by mali byť vyvážené z hľadiska ochrany slobôd tak, ako sa navrhuje v stanovisku na tému „Haagsky program: Desať priorít na nasledujúcich päť rokov – Partnerstvo pre európsku obnovu v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti“ (KOM (2005) 184, konečné znenie) (SOC/209).

5.4

Ochrana základných práv, slobôd a bezpečnosti je zodpovednosťou všetkých. Začína vštepovaním spoločných hodnôt pri vyučovaní v základnej škole a musí sa realizovať neustálym hľadaním rovnováhy medzi troma piliermi – slobodou, demokraciou a bezpečnosťou.