3.2.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 28/52

—

„Návrh nariadenia Rady o spoločnej organizácii trhu s cukrom“,

—

„Návrh nariadenia Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1782/2003, ktoré ustanovuje spoločné pravidlá pre režimy priamej podpory v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky, a ktorým sa zavádzajú niektoré režimy podpory pre poľnohospodárov“ a

—

„Návrh nariadenia Rady, ktorým sa ustanovuje dočasný program reštrukturalizácie cukrovarníckeho odvetvia v Európskom spoločenstve a mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1258/1999 o financovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky“

1.1

Dvadsaťjeden krajín Európskej únie produkuje cukor z cukrovej repy. Francúzske zámorské departementy a v menšej miere aj Španielsko majú produkciu trstinového cukru (280 000 ton). Ročná produkcia cukru v Európe je celkovo v rozmedzí od 17 do 20 miliónov ton, pričom dopyt po cukre v Európe sa odhaduje na 16 miliónov ton ročne.

1.2

Cukrová repa sa pri striedavom obhospodarovaní kultivuje na viac ako 2,2 miliónoch hektárov pôdy a pestuje ju viac ako 320 000 poľnohospodárov (t. j. na jedného pestovateľa cukrovej repy pripadá v priemere niečo menej než 7 hektárov). Cukrová repa sa spracúva v 236 cukrovaroch, ktoré priamo zamestnávajú takmer 75 000 stálych zamestnancov a sezónnych pracovníkov. Sektor cukrovej repy a cukru predstavuje celkovo 500 000 priamych alebo nepriamych pracovných miest.

1.3

Európska únia produkuje aj 500 000 ton izoglukózy a 250 000 ton inulínového sirupu, a rafinuje surovú cukrovú trstinu (ktorej väčšina – 1,5 miliónov ton – sa dováža z krajín AKT (1)).

1.4

Platnosť režimu kvót v sektore cukru, izoglukózy a inulínového sirupu bola naposledy predĺžená v roku 2001.

1.5

Komisia 14. júla 2004 predložila oznámenie o reforme sektora cukru (2), ku ktorému EHSV prijal stanovisko 15. decembra 2004 (3).

1.6

Komisia predložila 22. júna 2005 tri legislatívne návrhy (4), ktoré sú predmetom tohto stanoviska.

Zároveň s tým predložila Komisia návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa ustanovujú sprievodné opatrenia pre krajiny protokolu o cukre, ktorých sa nepriaznivo dotkne reforma režimu EÚ v sektore cukru (5).

1.7

Legislatívny návrh Komisie sa od oznámenia zo 14. júla 2004 odlišuje v nasledujúcich bodoch:

2.1

EHSV sa domnieva, že reforma spoločnej organizácie trhu s cukrom je potrebná. V tejto súvislosti pripomína svoje stanovisko z 15. decembra 2004 (6) a, presnejšie, body 2.1, 2.4, 2.6, 2.7, 2.8, 2.9, 2.10.

2.2

EHSV však konštatuje, že návrh reformy ide omnoho ďalej, než bolo ohlásené v oznámení zo 14. júla 2004. Zníženie ceny a výroby je omnoho vyššie, a vývoz je rýchlo zastavený. Návrh je preto zlým signálom pre našich konkurentov v rámci vyjednávania vo WTO. Navyše je tento návrh nezlučiteľný s cieľom európskej produkcie cukru, ktorá je schopná zaručiť zásobovanie trhu, a to najmä v regiónoch, kde je konverzia zložitá.

2.3

EHSV je znepokojený dosahom navrhovaného zníženia cien a znižovania výroby na príjmy poľnohospodárov a na zamestnanosť. Zdôrazňuje v tejto súvislosti dôležitú úlohu sektora cukru v hospodárstve mnohých regiónov. EHSV sa domnieva, že návrh nerešpektuje európsky poľnohospodársky model, Radou mnohokrát opakovanú vôľu uchovať tradičnú poľnohospodársku výrobu i v znevýhodnených regiónoch či členských štátoch, multifunkčnosť, trvalú udržateľnosť a Lisabonskú stratégiu. Návrhy reformy v skutočnosti povedú k strate 150 000 priamych alebo nepriamych pracovných miest.

2.4

EHSV neverí, že cieľ reformy zvolený Komisiou, ktorý spočíva v hľadaní trhovej rovnováhy prostredníctvom zníženia cien, môže byť dosiahnutý, rovnako ako cieľ uchovať z dlhodobého hľadiska pevnú pozíciu európskeho pestovania cukrovej repy a cukrovarníckeho priemyslu a rešpektovať rozvojové krajiny, ktoré prednostne dodávajú cukor. EHSV sa domnieva, že je potrebné vykonať všetko pre to, aby sa prostredníctvom „trojuholníkového výmenného obchodu“ (tzv. SWAP) s cukrom, ktorý nijako neprispieva k rozvoju najmenej rozvinutých krajín, najmä Brazílii neotvorili nové časti svetového trhu. V tejto súvislosti výbor poukazuje na skutočnosť, že produkcia cukru v Brazílii – do značnej miery podporovaná politikou bioetanolu a menovou politikou – prebieha v neakceptovateľných sociálnych, environmentálnych podmienkach a za vlastníckych podmienok, v súvislosti s pôdou, ktoré sú neprijateľné, ktoré však zároveň vysvetľujú extrémne nízke výrobné náklady, nárast produkcie za posledné roky, čo viedlo k väčším zásobám na svetovom trhu a tým aj poklesu cien. Výbor je toho názoru, že prístup na trh EÚ by mal byť podmienený splnením určitých sociálnych noriem, tak ako sú uvedené vo vyhlásení konferencie medzinárodnej organizácie práce z roku 1998.

2.5

EHSV (7)„sa domnieva, že navrhované zníženie cien a kvót je veľkým krokom vpred smerom k plnej liberalizácii trhu s cukrom. Tento krok však nedokáže zabezpečiť udržateľnú budúcnosť pre pestovateľov cukrovej repy, sektor cukru a európskych spotrebiteľov“.

2.6

EHSV (8)„nerozumie, prečo Komisia neprijala myšlienku vyjednania preferenčných dovozných kvót s najmenej rozvinutými krajinami, ako to tieto krajiny samotné požadujú. Umožnilo by to adresnejšie uspokojovať záujmy najchudobnejších rozvojových krajín a zabezpečiť rovnováhu ponuky na trhu v Európe za udržateľné ceny. EHSV chce poukázať na základný rozpor v postoji Komisie, ktorá na jednej strane cituje iniciatívu ‚Všetko okrem zbraní’, aby obhájila radikálnu reformu spoločnej organizácie trhu v sektore cukru, avšak na druhej strane odmieta konať napriek výslovnej žiadosti najmenej rozvinutých krajín o systéme preferenčných kvót.“

2.7

EHSV (9) neverí, že výrazný pokles cien cukru bude prínosom pre spotrebiteľov. Sedemdesiat percent (70 %) cukru sa konzumuje v spracovaných výrobkoch, pri ktorých sa toto zníženie len veľmi ťažko odrazí na cenách pre spotrebiteľov. Okrem toho ani v krajinách, v ktorých bol trh s cukrom liberalizovaný nedošlo k poklesu spotrebiteľských cien.

2.8

EHSV nerozumie, prečo Komisia navrhuje rýchle zastavenie vývozu cukru v prirodzenom stave. Hoci Európska únia prehrala spor pred rozhodcovským súdom WTO, ešte stále má k dispozícii právo vyviesť 1 273 000 ton cukru v prirodzenom stave so subvenciou, či už ide o cukor v rámci kvóty s náhradou alebo cukor mimo kvótu bez náhrady. Pestovanie cukrovej repy je ovplyvňované istými výkyvmi výnosov a trh bude v ich dôsledku zaznamenávať výkyvy v dovoze. Bolo by preto vhodné disponovať prostredníctvom vývozov istou flexibilitou pre zvládnutie výkyvov dostupného cukru v rámci kvóty alebo mimo kvóty. Táto pružnosť je potrebná pre zaistenie udržateľnosti produkcie a racionálneho využitia pracovníkov a zariadení.

2.9

EHSV podporuje návrh Komisie týkajúci sa plánu dobrovoľnej reštrukturalizácie, ktorý výrazne zlepšuje podmienky priebehu reštrukturalizácie. Žiada však, aby bol tento plán doplnený a tak boli zohľadnené záujmy pestovateľov cukrovej repy a pracovníkov v cukrovarníckom priemysle.

2.10

EHSV (10)„sa celkovo domnieva, že Komisia nedokázala odhadnúť dosah svojho návrhu, ktorý by viedol k masívnemu presunu zdrojov z vidieckeho sektoru (pestovanie a prvotné spracovanie) v Európe, ako aj v rozvojových krajinách na veľké medzinárodné potravinárske a marketingové spoločnosti. Rovnako by tento návrh mal za následok aj zničenie veľkej časti cukrovarníckeho odvetvia v Európe a v krajinách AKT, z ktorého by v podstate mali prospech jedine brazílski výrobcovia cukru (11)“.

3.1

EHSV je potešený, že Komisia (tak, ako ju o to požiadal) navrhuje režim na časové obdobie od 1. 7. 2006 do 30. 9. 2015.

3.2

Výbor sa domnieva, že navrhované zníženie cien je prehnané a že navyše nebude mať žiaden vplyv na dovoz cukru realizovaný v rámci trojstranných obchodných operácií (svetový trh, najmenej rozvinuté krajiny, EÚ), ktorého výška bude rôzna v závislosti na fluktuácii svetovej ceny a výmenných kurzov. EHSV preto žiada, aby sa znižovanie cien, s ohľadom na rokovania s WTO, obmedzilo na nevyhnutné minimum a aby bolo rozložené v čase tak, ako bude v čase rozložené zníženie cla, a to najmä s cieľom poskytnúť novým členským štátom potrebný čas na adaptovanie sa.

EHSV okrem toho žiada Radu, aby venovala zvláštnu pozornosť problémom poľnohospodárov v znevýhodnených regiónoch alebo v regiónoch, kde je k dispozícii len málo alternatív k pestovaniu cukrovej repy.

3.3

EHSV je zarazený skutočnosťou, že návrh počíta s výrobným poplatkom, ktorým budú zaťažení pestovatelia a spracovatelia, pričom úroveň kvót bude zjavne nižšia než spotreba. Rovnako zarážajúca je aj logika Komisie, ktorá je logikou konkurenčného boja európskej produkcie a dovážaného cukru. Výrobný poplatok je z tohto hľadiska pre pestovateľov a spracovateľov cukru zo Spoločenstva diskriminačný. EHSV preto žiada jeho zrušenie alebo prinajmenšom jeho rozšírenie aj na dovážaný cukor.

3.4

EHSV sa domnieva, že je nemožné mať efektívnu spoločnú organizáciu trhu s cukrom bez možnosti akejkoľvek kontroly dovozu. Odporúča preto zahrnutie predpisov zakazujúcich obchod so SWAP cukrom z najmenej rozvinutých krajinami a aby sa, v prípade rozhodnutia Komisie stiahnuť z trhu isté množstvo cukru v rámci kvóty (procedúra stiahnutia) alebo v prípade uplatnenia opatrenia na pomoc súkromného skladovania (trhová cena nižšia než referenčná cena), automaticky uplatnila kvantitatívna ochranná klauzula vo vzťahu k dovozu z najmenej rozvinutých krajín.

3.5

EHSV sa domnieva, že návrh nariadenia je, čo sa vývozu týka, nerozumne reštriktívny. Domnieva sa, že nariadenie musí povoľovať všetky možnosti vývozu schválené WTO, a najmä vývoz dodatočného objemu cukru mimo kvóty ak neboli dosiahnuté kvantitatívne a rozpočtové obmedzenia povolené WTO pre subvencovaný vývoz vývozom cukru v rámci kvóty s náhradou.

Nariadenie by okrem toho malo liberalizovať možnosť vývozu cukru v rámci kvóty bez náhrady.

3.6

EHSV vyhlasuje, že nástroje na riadenie trhu navrhnuté Komisiou ako náhrada za intervencie sú slabé. V skutočnosti sa dá predvídať, že tvárou v tvár nepravidelnosti a nepredvídateľnosti dovozu, ktoré povedie k stálemu tlaku na trh, neumožnia súkromné skladovanie a povinné stiahnutie zaistiť, aby trhová cena rešpektovala referenčnú cenu. EHSV preto žiada, aby bol zachovaný intervenčný režim.

3.7

EHSV berie na vedomie návrh Komisie kompenzovať 60 % straty príjmu z cukrovej repy v dôsledku poklesu ceny. Domnieva sa, že kompenzácie by mali byť spravodlivé a ich výška v percentách by mala byť na analogickej úrovni ako v prípade kompenzácií pri iných plodinách. Konštatuje, že reálne zníženie ceny cukrovej repy, pri zohľadnení výrobného poplatku a rizika zníženia o ďalších 10 %, by mohlo dosiahnuť 50 %. Za týchto podmienok by kompenzácia dosiahla len výšku 51 %. EHSV preto odporúča menšie zníženie ceny a vyššiu mieru kompenzácie, pri rešpektovaní navrhovaných rozpočtových obmedzení. EHSV trvá na tom, že zavedenie kompenzačnej pomoci pre zníženie ceny neruší trvalú potrebu výkonných nástrojov na riadenie, ak chceme predísť zlyhaniu trhu a zaručiť príjmy poľnohospodárov.

3.8

EHSV konštatuje, že návrh kompenzácií počíta s nezávislou pomocou, rozdelenou podľa hektárov cukrovej repy alebo čakanky, ktoré sú predmetom zmluvy na produkciu cukru A alebo B alebo inulínového sirupu. EHSV sa domnieva, že členské štáty musia mať podľa schválených predpisov úplnú slobodu pri prideľovaní celého objemu pomoci pestovateľom cukrovej repy a čakanky v rámci obmedzení národného stropu, ktoré návrh obsahuje. EHSV odporúča, aby Komisia preskúmala dlhodobé dôsledky uvoľnenia tejto nezávislej pomoci.

3.9

EHSV považuje za zvláštne, že návrh predpokladá bezplatné zvýšenie kvót pre izoglukózu o 300 000 ton, pričom zároveň zavádza finančne náročný program reštrukturalizácie, ktorého cieľom je citeľne znížiť kvóty pre cukor, a ďalší milión ton dodatočnej kvóty pre cukor, ktorá by mohol byť pridelená, bude platený.

3.10

EHSV poznamenáva, že Komisia prijala jeho návrh na zavedenie dobrovoľného programu reštrukturalizácie s odškodnením od počiatku účinnosti nariadenia, a nahradila tak svoj mechanizmus povinného znižovania kvót a možnosti prevodu kvót na európskej úrovni.

EHSV požaduje spolurozhodovanie pestovateľov a spracovateľov v otázke reštrukturalizácie, ako aj pridelenie vhodného reštrukturalizačného odškodnenia pestovateľom, ktorých sa reštrukturalizácia dotkne.

EHSV v tejto súvislosti konštatuje, že ďalšie odškodnenie vo výške 4,68 EUR/t cukrovej repy A a B priznané na hospodársky rok 2006/2007 pestovateľom, ktorých sa dotkne reštrukturalizácia, je iba uplatnením kompenzačnej pomoci pri znižovaní ceny, ktorá platí pre týchto pestovateľov od hospodárskeho roku 2007/2008. Nejde preto o reštrukturalizačné odškodnenie.

3.11

EHSV sa domnieva, že by Rada mala prisúdiť najväčší význam dôsledkom návrhu Komisie v oblasti zamestnanosti v rôznych regiónoch, ktorých sa reštrukturalizácia odvetvia cukru dotkne. Žiada členské štáty a Komisiu, aby uľahčili prístup k Európskym štrukturálnym fondom a k Európskemu sociálnemu fondu, a to najmä v regiónoch, ktorých sa reštrukturalizácia dotkne najviac, ako aj v nových členských štátoch, čím by prispeli k zmierneniu negatívneho dosahu reformy na zamestnanosť podľa sociálnych plánov, ktoré zväčša prekračujú povinný zákonný rámec. V skutočnosti je potrebné uľahčiť vytváranie nových pracovných miest, diverzifikáciu a konverziu.

3.12

EHSV považuje v tejto súvislosti za potrebné, aby Komisia a členské štáty urýchlene prijatými regulačnými a finančnými prostriedkami podporili dobrovoľnú politiku používania biopalív, v ktorých by cukrová repa mala mať významnú úlohu. Výbor sa taktiež domnieva, že je nevyhnutne nutné ďalej rozvíjať procesy spracovania cukru vyrábaného mimo kvóty v nepotravinárskej oblasti.

3.13

EHSV dáva do pozornosti Komisie a Rady silne destabilizujúci dopad dovozu cukru z Balkánu na trhy štátov s ním hraničiacich. Odporúča definovať a uplatniť potrebné ochranné opatrenia (predovšetkým rešpektovanie intervenčnej ceny alebo referenčnej ceny), a taktiež trvá na tom, aby bola urýchlene stanovená kvóta pre Chorvátsko.

4.1

EHSV uznáva potrebu adaptovať spoločnú organizáciu trhu s cukrom, ale domnieva sa, že návrh reformy ide v znižovaní produkcie a ceny príliš ďaleko.

Uplatnenie tohto návrhu by sa prejavilo významným dopadom na európsky sektor cukru a najmä stratou prinajmenšom 150 000 pracovných miest v regiónoch, ktoré sú často už oslabené, a v ktorých neexistuje rentabilná alternatíva k pestovaniu cukrovej repy.

4.2

EHSV žiada Radu, aby sa v otázke európskej produkcie cukrovej repy a cukru angažovala viac než Komisia, a to kvantitatívnou kontrolou dovozu a povolením požívať všetky možnosti vývozu, ktoré umožňuje dohoda s WTO. Prostredníctvom kontroly dovozu je možné dosiahnuť cieľ produkcie o 2 až 3 milióny ton vyšší, než navrhuje Komisia. Toto zvýšenie by zároveň umožnil zachovanie 50 000 až 75 000 pracovných miest a asi 50 000 podnikov produkujúcich cukrovú repu, ktoré sa nachádzajú v početných regiónoch Spoločenstva.

4.3

EHSV sa obáva, že ciele iniciatívy „Všetko okrem zbraní“ a reformy spoločnej organizácie trhu s cukrom by, čo sa rozvojovej politiky týka, neboli dosiahnuté, a preto podporuje žiadosť najmenej rozvinutých krajín o rokovania s Úniou o kvótach na dovoz cukru. Je v každom prípade vhodné zakázať SWAP cukru a zaviesť automatické ochranné klauzuly a kódex správania sa s kritériami sociálnej a environmentálnej udržateľnosti, ako aj potravinovej zvrchovanosti, ktoré je potrebné dodržať pre vstup na trh Spoločenstva.

4.4

EHSV odporúča zachovanie toku vývozu cukru v rámci kvóty alebo mimo kvóty, ktorý zodpovedá objemu povolenému WTO, s cieľom pokračovať v dodávaní cukru našim tradičným najbližším odberateľom.

4.5

EHSV trvá na tom, aby zníženie cien bolo rozložené v čase a prísne obmedzené na medzinárodné uplatnenie, a aby bol cukor v prípade potreby považovaný, v rámci rokovaní o programe pre rozvoj z Dohy, za citlivý produkt.

4.6

Odporúča zachovať intervenčný režim a udržateľné uplatňovanie efektívnych nástrojov na riadenie trhu.

4.7

EHSV žiada, aby čiastočné kompenzácie pre pestovateľov za straty príjmov spôsobené znížením ceny cukrovej repy boli v možnom rozsahu zvýšené a celé pridelené. Trvá na tom, že je potrebné zaistiť udržateľnosť tejto pomoci a zachovať rozpočet pre cukor.

4.8

Podporuje návrh Komisie, ktorý sa týka programu reštrukturalizácie, ale požaduje spolurozhodovaciu právomoc pre pestovateľov a zavedenie pomoci pre pestovateľov, ktorých sa dotkne zatvorenie výroby, na umožnenie reštrukturalizácie ich podniky.

4.9

EHSV trvá na tom, aby boli do pohotovosti uvedené európske štrukturálne fondy a sociálne fondy s cieľom poskytnúť aj nad rámec potrebného odškodnenia čo najlepšie šance na konverziu pre pracovníkov, ktorých sa dotkne reštrukturalizácia európskeho cukrovarníckeho priemyslu.

4.10

EHSV považuje za potrebné a naliehavé, aby bol sektor cukru zahrnutý do debaty o energetike (politika biopalív), čo je prostriedok ako prispieť ku kompenzácii negatívnych dopadov reformy.

4.11

Výbor trvá na tom, aby boli urýchlene napravené destabilizujúce dopady dovozu cukru z Balkánu.

4.12

EHSV žiada Radu, aby venovala pozornosť znevýhodneným regiónom a regiónom, ktoré majú k dispozícii málo rentabilných alternatív k poľnohospodárstvu.