14.10.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 255/91

1.1

Toto stanovisko bolo vypracované v celkovom kontexte diskusie k stanovisku EHSV k nariadeniu o všeobecných ustanoveniach (1) a súvisí aj s ďalšími stanoviskami výboru k nariadeniam o Kohéznom fonde (2), o Európskom zoskupení cezhraničnej spolupráce (EGCC), o Európskom sociálnom fonde (3) a o Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka (EAFRD) (4).

1.2

Toto stanovisko reflektuje dopad zmien vo svetovej ekonomike, dramaticky sa zvyšujúcej konkurencie na svetových trhoch a výziev, pred ktorými stojí Európska únia. Vychádza z naliehavej potreby využiť všetky možné prostriedky na dosiahnutie takého postavenia EÚ vo svete, ktoré by zodpovedalo európskemu potenciálu. Uvedomuje si potrebu zmobilizovať všetky významné zdroje v krátkom alebo stredne dlhom období, aby sa zvýšila kapacita nových členských štátov ako integrálnej súčasti európskej ekonomiky a spoločnosti vrátane skrytej sily regionálnych štruktúr. Znamená to zvýšenie tempa pokroku smerom k dosiahnutiu vyššieho stupňa skutočnej konvergencie ekonomík v súčinnosti s celkovou ekonomikou Únie. Politika súdržnosti a jej nástroje aktívne rešpektujúce hlavné ciele rozvoja EÚ, založené na trvalo udržateľnom rozvoji a kvalitnom európskom sociálnom modeli by mali preto nadobúdať čoraz väčší význam.

2.1

Tento dokument obsahuje najprv stručný opis výziev, ktorým čelí európska kohézna a štrukturálna politika, potom uvádza niekoľko všeobecných poznámok a poskytuje súhrn navrhovaného nariadenia.

2.2

V záverečnej časti sa výbor detailnejšie vyjadruje k jednotlivým článkom návrhu nariadenia. Výbor vo všeobecnosti víta široko poňatý prístup Komisie k navrhovaným opatreniam a vyvodzuje najmä tieto závery:

2.2.1

Výbor víta fakt, že aktivity, ktoré bude fond podporovať, sa sústredia na priority Európskej únie, ktoré boli definované na summitoch v Lisabone a v Göteborgu.

2.2.2

Výdavky na výstavbu a renováciu bytov, ktoré sa viažu na obnovu a rozvoj, by mali byť povolené.

2.2.3

Výskum a technologický vývoj, inovácie a podnikateľský duch by mali dostať vysokú prioritu, predovšetkým na podporu rozvoja malých a stredne veľkých podnikov (MSP).

2.2.4

Udržateľný cestovný ruch, verejná doprava a obnoviteľná energia, to sú tiež veľmi dôležité oblasti.

2.2.5

Inovácie by sa mali chápať zo širšieho hľadiska tak, že treba podporovať rozvoj a používanie informačnej a komunikačnej technológie.

2.2.6

Návrhy na podporu európskej územnej spolupráce sú vítané a mali by sa ďalej rozpracovať.

2.2.7

Opatrenia, ktoré sa týkajú mestských oblastí a súmestí, by mali vyslovene uľahčovať užšiu spoluprácu medzi mestami Spoločenstva.

2.2.8

Mali by sa podporovať vidiecke oblasti v tom, aby sa dosiahla väčšia diverzifikácia.

2.2.9

Nariadenia by mali výslovne umožňovať, aby sa v oblastiach s prírodnými znevýhodneniami, v najodľahlejších regiónoch, ako aj na ostrovoch (vrátane malých ostrovných štátov), ktoré majú svoje špecifické problémy, mohli aplikovať plnohodnotné konvergenčné programy.

3.1

Vo svojej Tretej správe o hospodárskej a sociálnej súdržnosti (5) sa Komisia zmieňovala o výzvach, ktorým čelí Únia pri zmierňovaní rozdielov a v súvislosti s rozširovaním. Obzvlášť si všímala nasledujúce body:

3.2

EHSV síce privítal správu aj pozitívny prínos štrukturálnych fondov, ale uvedomuje si, že „aj naďalej pretrvávajú veľmi veľké rozdiely čo sa týka prosperity a ekonomickej výkonnosti“. Výbor súčasne upozorňuje, že „podstatné zväčšenie vnútorného trhu v dôsledku rozšírenia prináša nové možnosti“, ale zároveň vedie k väčším rozdielom (6).

3.3

Je preto potrebná reforma, ktorá by sa zamerala na vyššie popísané rozdiely, ktorá by čelila špecifickým problémom súvisiacim s rozšírením, a ktorá by zrýchlila plnenie cieľov Lisabonského programu, a síce dosiahnuť lepšiu konkurencieschopnosť, viac a lepších pracovných miest, sociálne začlenenie sa a zachovanie životného prostredia. Výbor zdôrazňuje, že nariadenie by malo zreteľne objasňovať sústredenie sa na tieto ciele, a že rozsah činností popísaných pod hlavičkou rôznych priorít by sa mal chápať ako zoznam alebo súhrn nástrojov, ktorý budú regióny a členské štáty používať na tvorbu programov, ktoré zvýšia dlhodobý rast a posilnia konkurencieschopnosť

3.4

Ako už bolo povedané v predslove, toto stanovisko sa vypracováva v kontexte so stanoviskom EHSV k nariadeniu o všeobecných ustanoveniach (7). To detailne komentovalo súvislosti a potrebu posilniť zainteresovanosť sociálnych a ekonomických partnerov (8). Sociálni partneri ako aj ďalšie organizácie občianskej spoločnosti by sa mali zúčastňovať všetkých stupňov prípravy a uskutočňovania programu a mali by mať plné právo na monitorovacie výbory. Spomenuté stanovisko tiež tvrdí, že Komisia by mala podporovať efektívne partnerstvá. Výbor je presvedčený, že ak majú byť tieto partnerstvá čo najefektívnejšie, potom by sa ich rozhodnutia mali aj rešpektovať. V spomenutom stanovisku predložil výbor aj svoj názor týkajúci sa „nových priorít“ (9), ktoré musia reagovať na problémy nastolené rozšírením. Toto stanovisko zohľadňuje spomenuté priority, nakoľko sa vzťahujú k jednotlivým nariadeniam o Európskom fonde regionálneho rozvoja. Výbor už vyslovil svoj celkový názor, že kohézna politika by mala disponovať dostatočnými prostriedkami, aby mohla plniť svoje ciele. Existujú navyše styčné body, ktoré sa týkajú ako „starých“, tak aj „nových“ členských štátov.

3.4.1

V prvom rade je to problém obmedzených zdrojov a ich optimálneho umiestnenia vzhľadom na absorbčnú kapacitu nových členov (vzhľadom na ich schopnosť podieľať sa na spolufinancovaní) a regiónov a oblastí s veľkými extrémami a chudobou.

3.4.2

Ďalej je to problém „štatistického efektu“ a „fázovo posunutého“ postupného vyraďovania, ktorý sa stáva výzvou pre „staré“ členské štáty, ale implicitne aj pre terajšie nové členské štáty po ďalšom rozšírení EÚ v roku 2007, keďže sa musia prispôsobiť tomu, že niektoré ich regióny môžu stratiť oprávnenosť na pridelenie prostriedkov.

3.4.3

S tým sa spájajú aj otázky, aké metódy sa majú použiť na výpočet ukazovateľov výkonnosti (hrubý domáci produkt – HDP), podľa ktorých by aj novým členským štátom mohlo hroziť, že stratia oprávnenie získavať príspevky, obzvlášť z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (European Regional Development Fund – ERDF). Eurostat má k dispozícii len úplné regionálne údaje za uvedené tri roky 2000-2002, čo by mohlo spôsobiť ťažkosti tým regiónom, ktorých podiel na hrubom národnom dôchodku EÚ (HND) klesá.

3.5

Mnohé ďalšie stanoviská EHSV, ktoré sú už k dispozícii alebo sa práve pripravujú, či už k politickým a hospodárskym stratégiám EÚ, k priemyselným a štrukturálnym zmenám, k výskumu a vývoju (V&V) a k inováciám, alebo k rozvoju cestovného ruchu, k problémom mestských aglomerácií, k infraštruktúre, k znevýhodneným a najodľahlejším regiónom atď. majú regionálny aspekt a aspekt súdržnosti. Niektoré z nich by sa v dôsledku rozšírenia mali prehodnotiť. Rozšírenie smerom na východ prináša so sebou príležitosti a výzvy celkom iného druhu v porovnaní s predchádzajúcimi rozšíreniami.

4.1

Navrhované nariadenie stanovuje „úlohy Európskeho fondu regionálneho rozvoja“ (ERDF).

4.2

Definovaným cieľom fondu je prispievať k financovaniu aktivít na odbúranie regionálnych rozdielov, a tým napomáhať plniť ciele Spoločenstva, ktorými sú posilňovanie konkurencieschopnosti, vznik nových pracovných miest a trvalo udržateľný rast. Pôsobnosť fondu zahŕňa výnosné investície, infraštruktúru, ďalšie rozvojové iniciatívy a technickú pomoc. Fond sa pri svojej podpore sústredí na tematické priority „konvergencia“, „regionálna konkurencieschopnosť a zamestnanosť“ a „európska územná spolupráca“.

4.2.1

V rámci cieľa „konvergencia“ sa podľa navrhovaného nariadenia ERDF sústredí na podporu udržateľného rozvoja tým, že zmobilizuje a posilní vnútorný potenciál. Ďalej sa v navrhovanom nariadení uvádza rozsah aktivít, ktoré sa majú podporovať. Zahŕňajú výskum a vývoj technológií, rozvoj informačnej spoločnosti udržateľnú výrobu a životné prostredie, podporu turizmu, investície do dopravy, zlepšenie bezpečnosti a efektívnosti dodávky energie, investície do vzdelania, vďaka ktorým sa regióny stavajú atraktívnejšími, zlepšenie zdravotníctva, čím sa prispieva k ekonomickému rozvoju a pomoc malým a stredne veľkým podnikom (MSP), aby sa vytvorili nové pracovné miesta.

4.2.2

V rámci cieľa „regionálna konkurencieschopnosť a zamestnanosť“ navrhované nariadenie usmerňuje pomoc predovšetkým na inovácie a do ekonomiky založenej na vedomostiach. Menovite zvyšovaním regionálnych kapacít pre výskum a technologický rozvoj (V&TR) a pre inovácie, ktoré priamo súvisia s cieľmi regionálneho hospodárskeho rozvoja, posilňovaním inovácií v MSP, podporou ekonomického využívania nových myšlienok a vytváraním nových finančných nástrojov a podporných centier („liahní“) pre začínajúce firmy, ktoré intenzívne uplatňujú najnovšie poznatky. Ďalej sa venuje pozornosť environmentálnym rizikám a ich prevencii vrátane podnecovania investícií do regenerácie kontaminovaných území, energetickej účinnosti, čistej verejnej doprave a prevencii rizika. Podľa tretej časti v rámci tohto cieľa bude fond podporovať investície na zlepšenie prístupu k dopravným sieťam a k využívaniu IKT mimo veľkých mestských centier.

4.2.3

Podpora v rámci tematickej priority „Európska územná spolupráca“ sa najprv zameriava na rozvoj cezhraničných stratégií pre udržateľný územný rozvoj. Obzvlášť sa má podporovať podnikateľský duch a rozvoj MSP, rozvoj cestovného ruchu, kultúry a cezhraničný obchod. Popritom sa navrhujú opatrenia, ktoré umožňujú zlepšenie prístupu k dopravným informačným a komunikačným sieťam, cezhraničné vodné a energetické systémy, spoluprácu v zdravotníctve a vo vzdelávaní. Fond ERDF môže podporovať aj cezhraničné iniciatívy týkajúce sa pracovného trhu. Ako druhý bod sa v rámci tohto cieľa podporuje nadnárodná spolupráca vrátane dvojstrannej spolupráce medzi prímorskými regiónmi na podporu odpadového a vodného hospodárstva, prístupu k celoeurópskym dopravným sieťam a moderným systémom IKT, na podporu prevencie voči environmentálnym rizikám a na podporu vedeckých a technologických sietí. Tretia časť sa týka posilnenia účinnosti regionálnej politiky podporou nadväzovania kontaktov a výmeny skúseností najmä v oblasti inovácií, životného prostredia, prevencie rizika a obnovy miest.

4.3

Návrh nariadenia definuje oprávnené výdavky a špecificky určuje ich prideľovanie, týkajúce sa nasledujúcich bodov:

4.3.1

Mestské oblasti: fond ERDF bude podporovať rozvoj integrovaných stratégií založených na partnerstve, na riešenie vysokej koncentrácie nahromadených ekonomických, environmentálnych a sociálnych problémov ovplyvňujúcich mestské aglomerácie. Tento článok dovoľuje aj použitie obmedzenej sumy z ERDF na podporu aktivít, ktoré spadajú do pôsobnosti Európskeho sociálneho fondu.

4.3.2

Vidiecke oblasti: Navrhuje sa, aby sa intervencia fondu ERDF v týchto oblastiach sústredila na diverzifikáciu hospodárstva, pričom by sa zabezpečila komplementarita s opatreniami, ktoré spolufinancuje Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka (European Agricultural Fund for Rural Development – EAFRD) a Európsky fond pre rybolov (European Fund for Fisheries – EFF).

4.3.3

Oblasti s ťažkými prírodnými podmienkami: Pri regionálnych programoch zahŕňajúcich oblasti, ktoré čelia prírodným znevýhodneniam má fond ERDF investovať najmä do zlepšenia prístupnosti, do propagácie kultúrneho dedičstva, do udržateľného využívania prírodných zdrojov a do cestovného ruchu.

4.3.4

Najodľahlejšie regióny: ERDF má podporovať služby súvisiace s dopravou tovaru a podieľať sa na dodatočných nákladoch na skladovanie a údržbu a na nákladoch, ktoré súvisia s presunom pracovných síl.

4.3.5

Ďalej obsahuje návrh nariadenia špecifické ustanovenia týkajúce sa cieľa „Európska územná spolupráca“. Tie stanovujú požadovaný obsah operačných programov; zahŕňajú analýzu situácie a odôvodnenie zvolených priorít, finančné tabuľky a popis implementácie. Určujú tiež možné spôsoby riadenia programu, vrátane právnych nástrojov na založenie zvláštneho riadiaceho orgánu na koordináciu cezhraničnej spolupráce.

4.3.6

Záverečné ustanovenia: Tie potvrdzujú prechodné ustanovenia v rámci existujúcich nariadení (ES) č. 1783/99 a formálne stanovujú dátum predpokladaného nadobudnutia účinnosti a revízie nariadenia na 1. januára 2007 a „do 31. decembra 2013“.

5.1.1

Výbor víta jednoznačnú väzbu, ktorou sa v článku 2 prepája účel fondu s cieľmi Spoločenstva, obzvlášť Lisabonského programu. Podobne výbor schvaľuje sústredenie pomoci na jasné tematické priority. Obnovené Lisabonské ciele týkajúce sa zvýšenia rýchlosti dlhodobého rastu v najslabších regiónoch a posilnenia konkurencieschopnosti na území celej Európskej Únie musia byť cieľom nových programov. Nariadenie preto musí stanoviť zoznam činností, ktoré budú môcť byť spoločne zapojené do špecifických programov, a ktoré tak budú zodpovedať špecifickým podmienkam v každom regióne a pritom prispievať k celkovým cieľom: k zvyšovaniu rastu a posilňovaniu konkurencieschopnosti. Proces vypracovávania široko koncipovaných usmernení EÚ a národných stratégií sa musí sústrediť na predloženie obnoveného Lisabonského programu. Do vypracovávania týchto dokumentov sa musia úzko zapojiť aj sociálni partneri. Vo svojom stanovisku (10) výbor argumentoval, že obnova bytov a domov a zabezpečenie vhodného bývania pre kľúčových pracovníkov je integrálnou súčasťou regenerácie a mala by mať podstatnú úlohu v mestskej politike a obzvlášť v politike vidieka. Výbor je preto sklamaný, že výdavky na ubytovanie sú explicitne vylúčené článkom 7. Výbor je presvedčený, že výdavky na bývanie, ktoré sa vzťahujú na obnovu a rozvoj by mali byť oprávnené a aj výdavky na bývanie, ktoré je súčasťou programov na renováciu starších mestských a priemyslových štvrtí by mali tiež byť oprávnené.

5.2.1

Výbor zdôrazňuje význam V&TR, inovácií a podnikateľského ducha. Analýza tretej správy o súdržnosti poukázala na význačné rozdiely v investíciách do V&TR a uviedla, že novátorstvo a podnikateľský duch sú rozhodujúce pre udržanie vysokej úrovne ekonomického rastu v menej prosperujúcich regiónoch Spoločenstva. Výbor znova opakuje svoj názor na dôležitosť týchto aktivít. Taktiež poznamenáva, že pre niektoré nové členské štáty toto spolufinancovanie z ERDF bude obzvlášť významné pre budovanie potrebnej siete centier V&TR, ktorá bude spájať navzájom regionálne univerzity a podniky (zvláštny dôraz sa kladie na podporu MSP), aby sa situácia v regiónoch v tomto smere priblížila stavu v rozvinutej Európe.

5.2.2

Výbor ďalej tvrdí, že pre zaostávajúce regióny je veľmi dôležité aj zabezpečenie prístupu k širokopásmovým komunikačným sieťam a podnecovanie MSP, aby využívali IKT.

5.2.3

Predpisy na tému životné prostredie obsahujú celú paletu opatrení; bolo by užitočné, keby sa v tomto článku objasnilo, že najdôležitejšie hľadisko je, ako prispievajú tieto investície k udržateľnému rozvoju životného prostredia a k podpore obnoviteľnej energie.

5.2.4

Je potrebné privítať podporu udržateľného cestovného ruchu a jeho veľkého prínosu, nakoľko je významným príspevkom k rozvoju regionálnej ekonomiky a má význam ako v mestských, tak aj vo vidieckych oblastiach. Cestovný ruch má v rámci transeurópskej dopravy nedocenenú úlohu v tom, aký pozitívny efekt má na európske povedomie občanov. Investície do príslušnej infraštruktúry, služieb a dobrého životného prostredia môžu navyše zvýšiť atraktívnosť regiónov, ktoré sa zatiaľ nepovažujú za turistické ciele.

5.2.5

Hustota a rozvinutosť dopravnej infraštruktúry je jedným z kľúčových faktorov umožňujúcich rast. Je potrebné vítať investície, ktoré pripájajú regióny k hlavným európskym sieťam a trhom. Dobrý, čistý a integrovaný systém verejnej dopravy je dôležitý pre mestá a veľkomestá, lebo zmenšuje dopravné zápchy, ale okrem toho v mestských ako aj vo vidieckych oblastiach pomáha zmierňovať sociálne vylúčenie.

5.2.6

Rozvoj transeurópskych energetických sietí prispeje k bezpečnosti zásobovania a k užšej previazanosti členských štátov. Energetická efektívnosť a obnoviteľná energia poskytujú príležitosť aj pre nové podnikanie, ktoré môže tiež prispieť k rastu a konkurencieschopnosti v zaostávajúcich regiónoch.

5.2.7

Investície do vzdelania majú priamy kladný účinok v prospech novátorstva a konkurencieschopnosti pre rozvoj ľudského kapitálu. Ako už bolo vyššie uvedené v zaostávajúcich regiónoch je pravdepodobne menej možností na ďalšie a na celoživotné vzdelávanie. Návrh nariadenia v súčasnom stave hovorí len o „zvyšovaní atraktívnosti a kvality života v regiónoch“. Výbor uznáva potrebu koncentrácie a uznáva aj úlohu Európskeho sociálneho fondu, ale vzhľadom na význam vzdelania si želá rozšírenie poľa pôsobnosti pre tento článok a pre čo najužšiu koordináciu medzi ERDF a ESF (11). Výbor si tiež všíma dôležitosť presadzovania nových riešení problémov komunikácie v mnohojazyčnej Únii. Napriek formálnej komerčnej ponuke jazykových kurzov je situácia, napriek niektorým zlepšeniam, stále neuspokojujúca.

5.2.8

Tento článok zabezpečuje investície do zdravotníctva, ktoré prispievajú k regionálnemu rozvoju a ku kvalite života, čo výbor víta.

5.2.9

Podpora MSP je dôležitá a dobrá regionálna podnikateľská politika môže pritiahnuť investície do štrukturálne nevyvinutých alebo ekonomicky slabých regiónov. Malo by byť možné použiť ekonomické stimuly a iné význačné systémové opatrenia na prilákanie zahraničného kapitálu do chudobných regiónov, na podporu sektorov, ktoré majú strategický význam pre EÚ a na podporu inovačných zoskupení podnikov a organizácií.

5.3.1

Na tému inovácii by chcel výbor navrhnúť širší pohľad na inovačný proces, keďže nové metódy práce a inovácie v manažmente a v medziľudských vzťahoch môžu často prispieť k úspechu a konkurencieschopnosti podniku práve tak, ako úplne nové technológie, výrobky alebo postupy. Okrem toho, modernizácia pracovných vzťahov sa môže stať predpokladom úspešného uvedenia nových technológií, a preto je rozhodujúcou na dosiahnutie Lisabonských cieľov. Nariadenie by malo tieto faktory zobrať do úvahy a popri uznaní primárnej úlohy ESF v tomto smere podporiť spoluprácu a výmenu tých najlepších skúseností v čo najširšom zmysle.

5.3.2

Výbor víta angažovanosť za udržateľný rozvoj, energetickú efektívnosť a podporu obnoviteľných zdrojov energie ako cieľ chvályhodný už sám osebe. Sú tu však aj ďalšie špecifické podnikateľské príležitosti pre inžinierov-dizajnérov a výrobcov environmentálnej technológie, ktoré tiež môžu prispieť k regionálnemu ekonomickému rozvoju. Výbor tiež víta zmienku o čistej verejnej doprave a poznamenáva, že dostatočne podporovaná a integrovaná verejná doprava je kľúčovým ekonomickým príspevkom k prevencii dopravných zápch v mestských oblastiach a k zmierňeniu sociálneho vylúčenia tak v mestských ako aj vidieckych oblastiach.

5.3.3

Posilňovanie kľúčových dopravných a iných väzieb sa považuje za dôležitú zložku rozvoja. Vidiecke oblasti môžu byť v nevýhode, keďže tu nie je dostatočný trh, aby im v žiadanom rozsahu poskytoval potrebnú infraštruktúru. Tu je namieste spolupráca s ďalšími nástrojmi Spoločenstva a výbor by sa chcel uistiť, že opatrenia, ktoré sa budú podporovať na základe tohto bodu, sa nebudú zbytočne obmedzovať. Prístup k IKT mimo veľkých mestských centier je tiež veľmi potrebný, ale nielen samotný fyzický prístup a pripojenie je dôležité, ale podstatné je aj poradenstvo, podnikateľská podpora a rozvíjanie zručnosti, aby MSP mohli mať prospech z IKT. Výbor je okrem toho presvedčený, že sa musí zaistiť, aby IKT boli prístupné pre všetkých občanov, aby sa tak vyhlo vytvoreniu digitálnej priepasti, ktorá by len umocňovala sociálnu vylúčenosť. Posledne vymenované body sú veľmi dôležité aj pre veľké mestské centrá.

5.4.1

Výbor uvítal návrhy Komisie na podporu cezhraničnej, nadnárodnej a medziregionálnej spolupráce vychádzajúce zo skúseností Interreg (12). Návrhy Komisie však ponúkajú rozdielne súbory opatrení pre cezhraničné a nadnárodné projekty a zdá sa, že v súčasnosti platné nariadenie vylučuje množstvo významných oblastí aktivít podporovaných programom z pôsobnosti medziregionálnych sietí, napríklad opatrenia na propagáciu zbližovania, špecifické aktivity vo vidieckych oblastiach, v oblastiach s prírodnými znevýhodneniami a v najvzdialenejších regiónoch.

5.4.2

Výbor osobitne podporuje opatrenia na zlepšenie cezhraničnej spolupráce medzi EÚ-15 a novými členskými štátmi na vnútorných hraniciach týchto krajín. Cieľom by mala byť vytvorenie nových, dynamických a pulzujúcich regiónov so spoločnou alebo spoločne využívanou infraštruktúrou (vrátane zdravotníckej starostlivosti a vzdelávania), vzťahmi medzi ľuďmi, snahami o prekonanie jazykových problémov a čo najlepším kultúrnym prostredím. Štrukturálne programy pomôžu pri vysporadúvaní sa s problematikou nerovnosti príjmov a cenových úrovní a pri podpore hospodárskeho rozvoja. Výbor víta novú „európsku susedskú politiku“ (13), jej nové nástroje a tiež možné väzby s tretími krajinami a uvítal by jej realizáciu v novom plánovacom období, ako aj to, aby tieto aktivity mohli byť podporované aj prostredníctvom ERDF.

5.4.3

Výbor poukazuje na ustanovenia týkajúce sa cezhraničných iniciatív v oblasti trhu práce a navrhuje, aby bola v nariadeniach explicitne uvedená podpora záväzkom obsiahnutým v prístupových zmluvách v oblasti noriem trhu práce a Lisabonských cieľov. Výbor rovnako uviedol (14), že tieto programy by mali zohľadniť aj potrebu boja proti rôznym formám sociálnej diskriminácie. Výbor by bol rád, keby sa táto problematika objasnila, a naliehavo žiada, aby všetky opatrenia podporované prostredníctvom ERDF prichádzali do úvahy ako oprávnené aktivity v rámci medziregionálnych sietí. Výbor zvlášť požadoval špecifický program pre regióny, ktoré majú spoločné hranice s novými členskými štátmi. Táto požiadavka nebola zahrnutá do návrhu nariadenia. Výbor by uvítal podporu takýchto opatrení prostredníctvom nariadenia a pokladá za užitočné zahrnúť doň špecifický odkaz v tomto zmysle.

5.4.4

Návrh nariadenia ustanovuje zriadenie Európskeho zoskupenia pre cezhraničnú spoluprácu. Výbor vypracoval osobitné stanovisko na túto tému (15) a jeho závery by tiež mali byť zahrnuté do nariadení.

5.4.5

Oprávnenosť výdavkov má byť stanovená na vnútroštátnej úrovni, s určitými výnimkami, pre ktoré je nutné ustanoviť osobitné ustanovenia. Táto významná podmienka by sa mala objasniť. V prípade dane z pridanej hodnoty (DPH), nerefundovateľná DPH by sa mala považovať za oprávnenú, keďže predstavuje pre projekty skutočný náklad.

5.5.1.1

EHSV navrhoval osobitný program pre mestské prostredie. Opatrenia stanovené v článku 8.1 by mali obsahovať všetky znaky iniciatívy Spoločenstva URBAN a Výbor by uvítal explicitné nariadenia, ktoré by umožnili vzájomnú spoluprácu miest Spoločenstva.

5.5.1.2

Tento článok obsahuje aj osobitné ustanovenie, ktoré povoľuje finančnú podporu aktivít, ktoré spadajú do pôsobnosti Nariadenia ES 1784/1999 o Európskom sociálnom fonde (16). Toto nariadenie obmedzuje túto výnimku na opatrenia v rámci cieľa „regionálna konkurencieschopnosť a zamestnanosť“ ako aj na 10 % „príslušnej priority (17)“. Výbor zastáva názor, že vzhľadom na zámer vytvoriť osobitný fond pre každý program, mal by sa v týchto programoch dať väčší priestor financovaniu opatrení v oblasti trhu práce a ľudského kapitálu. Táto výnimka by možno mala platiť pre všetky programy podporované prostredníctvom ERDF, nielen pre mestské prostredie, a mala by byť aplikovateľná vo všetkých troch tematických prioritách. Desaťpercentná úroveň by sa preto mala uplatniť na program ako celok, aby sa umožnila dostatočná flexibilita.

5.6.1

Výbor menovite vyslovil potrebu zaistiť, aby tieto opatrenia neboli obmedzené na poľnohospodárske projekty a víta zameranie na infraštruktúru, telekomunikácie, nové ekonomické aktivity, väzby medzi mestskými a vidieckymi oblasťami a podporu cestovného ruchu. Tento zoznam by však mal obsahovať aj prístup k službám vo všeobecnom záujme, inovácie a väzby na vysokoškolské inštitúcie, lebo všetky tieto body sú podstatné pre diverzifikáciu vidieka. Výbor tiež uvítal pôvodnú záruku Komisie, že nové nástroje budú „začlenené do spoločnej poľnohospodárskej politiky“ (18). Tento návrh nariadenia žiada členské štáty, aby preukázali „jasné demarkačné kritéria“ medzi opatreniami financovanými z fondov ERDF a EAFRD a EFF a tiež, aby dokazovali komplementaritu a súdržnosť opatrení, ktoré sa financujú z týchto fondov. Výbor to víta a odvoláva sa na podrobnejšie spracovanie tejto témy vo svojom stanovisku k fondu EAFRD.

5.7.1

Výbor argumentuje v prospech pokračovania solidarity s týmito oblasťami, ktoré majú zvláštne ťažkosti, a široko víta tieto návrhy. Vo svojom samostatnom stanovisku (19) výbor vymenoval potreby regiónov s trvalými prírodnými a štrukturálnymi znevýhodneniami a jednotlivo komentoval široko poňaté návrhy Komisie, ktoré boli predložené v Tretej správe o súdržnosti. Nariadenie obsahuje mnohé body z tohto stanoviska a výbor víta územný rozmer v kritériách pre udeľovanie pomoci z ERDF. Článok 10 obsahuje frázu „bez toho, aby boli dotknuté články 3 a 4“, z čoho vyplýva, že tieto regióny sú tiež oprávnené na podporu podľa týchto priorít. Bolo by však užitočné, keby bolo v nariadení výslovne uvedené, že je to naozaj tak. Podobne určuje článok 11, že toto opatrenie dovoľuje spolufinancovanie dodatočných nákladov pre aktivity stanovené v článku 4, čo výbor víta. Znova by však bolo užitočné objasniť, že tieto regióny sú oprávnené získavať podporu aj podľa ostatných opatrení pod hlavičkou iných cieľov.

5.8.1

Výbor uvítal návrh na nové právne nástroje, ktoré by uľahčovali spoluprácu. Tieto dodatočné nariadenia sa snažia pomôcť uľahčiť efektívnu spoluprácu, ale v jednom ohľade sú predsa len nepostačujúce, a síce v tom, že neexistuje výslovné opatrenie, ktoré by umožnilo sociálnym partnerom ako aj ďalším organizáciám občianskej spoločnosti účasť na monitorovaní. Je potrebné objasniť vzťah medzi fondom ERDF (článok 18) a novým Európskym zoskupením cezhraničnej spolupráce (EGCC), zvlášť pri prenose zodpovednosti správnych orgánov členskými štátmi na Európske zoskupenie.

5.8.2

Týmito otázkami sa výbor podrobnejšie zaoberal v stanovisku k Európskemu zoskupeniu cezhraničnej spolupráce (20), v ktorom vyvodil aj konkrétne závery.

5.9.1

Záverečné ustanovenia potvrdzujú prechodné ustanovenia v rámci súčasných nariadení (ES) č. 1783/99 a formálne zaznamenávajú dátum nadobudnutia účinnosti a revízie tohto nariadenia.