14.10.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 255/67

1.1

V oznámení (1) k finančným perspektívam na roky 2007-2013 Komisia zdôrazňuje rozhodujúci význam sociálno-politickej agendy pre uskutočnenie Lisabonskej stratégie. V tejto súvislosti prijala Komisia v júli 2004 balíček návrhov, ktoré sa zameriavajú na zjednodušenie a racionalizáciu pri výdavkoch EÚ v oblasti zamestnanosti a sociálnych vecí, predovšetkým vzhľadom na ustanovenia o financovaní.

1.2

Navrhnutá racionalizácia má podľa Komisie zvýšiť účinok navonok, zlepšiť jasnosť a súlad nástrojov a tým priniesť výhody aj konečným užívateľom. Má sa tak stať predovšetkým prostredníctvom zjednodušenia nástrojov v právnej a správno-technickej oblasti a tiež sústredením rozpočtových štruktúr a zamedzením duplicity.

1.3

V prípade jedného z týchto nových nástrojov ide o program „PROGRESS (3)“ Spoločenstva navrhnutý v oznámení KOM(2004) 488 v konečnom znení, konkrétne „Program pre zamestnanosť a sociálnu solidaritu“, pomocou ktorého má byť sústredená finančná pomoc mnohých opatrení, ktoré sprevádzajú politiku zamestnanosti a sociálnu politiku Komisie. Z programu PROGRESS zostáva vyňaté financovanie tematických oblastí „Sociálny dialóg“ a „Voľný pohyb pracovníkov“ (4) ako aj orgány Spoločenstva k pracovným podmienkam (5) a Európsky inštitút pre rovnosť pohlaví (6), ktorý má byť založený. V prípade programu PROGRESS teda ide o súhrn nasledovných špecifických akčných programov Spoločenstva: „Boj proti diskriminácii“, „Rovnoprávnosť žien a mužov“, „Spolupráca pri boji proti sociálnej exklúzii“ a „Stimuly pre zvýšenie zamestnanosti“ ako aj mnohé rozpočtové línie týkajúce sa pracovných podmienok.

1.4

V rámci programu naplánovaného na obdobie rokov 2007-2013 a vybaveného finančným objemom vo výške takmer 629 miliónov €, ktorý má dopĺňať opatrenia vykonávané v rámci ESF – majú byť v zásade podporené tri druhy opatrení – s rôznymi ťažiskami v rámci jednotlivých programových úsekov:

1.5

Program má byť rozčlenený na päť častí:

1.6

Program je otvorený verejným a súkromným zariadeniam a aktérom. Zameriava sa najmä na členské štáty, miestne a regionálne orgány, verejné správy práce a národné štatistické úrady. Okrem toho sa môžu programu zúčastniť odborné organizácie, univerzity a výskumné inštitúty ako aj sociálni partneri a mimovládne organizácie zohľadnené v právnych predpisoch EÚ.

Financovanie EÚ sa uskutoční buď vo forme objednávky služieb po verejnej súťaži alebo ako príspevok (vo výške max. 80 %) k nákladom po výzve na predloženie návrhov projektov.

Program PROGRESS bude riadený len jedným programovým výborom, namiesto doterajších štyroch (podľa štyroch špecifických akčných programov).

1.7

Pre 7-ročné trvanie programu je naplánovaný finančný objem 628,8 mil. EUR. Pre jednotlivé časti programu sú naplánované nasledovné podiely celkových prostriedkov:

Pre administratívne výdavky, predovšetkým pre programový výbor, ktorý riadi program PROGRESS, boli vyhradené 2 % celkového objemu prostriedkov ako horná hranica. 10 % celkového objemu prostriedkov (62,9 mil. EUR, t.j. zhruba 9,2 mil. EUR ročne) nie sú pridelené jednotlivým častiam, ale vzhľadom na vývoj vyskytujúci sa v budúcom priebehu budú vyhradené ako „pohyblivá zložka prostriedkov“, ktoré bude každoročne prideľovať programový výbor v rámci pilierov programu.

2.1

Ak sa má v EÚ skutočne dosiahnuť – ako bolo uvedené v Lisabonskej stratégii – nárast konkurencieschopnosti v hospodárstve založenom na vedomostiach spolu s trvalým hospodárskym rastom, ktorý bude mať pozitívny dopad na zamestnanosť, a ak to povedie k zlepšeniu kvality práce a posilneniu sociálnej súdržnosti, potom bude mať zabezpečenie zodpovedajúcich finančných prostriedkov a nástrojov vo všetkých politických oblastiach relevantných pre program PROGRESS rozhodujúci význam. V tomto zmysle EHSV výslovne víta predložený návrh Komisie k programu PROGRESS 2007-2013 a venuje tejto iniciatíve práve v súvislosti s aktuálnymi príspevkami k predbežnému vyhodnoteniu Lisabonskej stratégie veľkú pozornosť, pretože v tomto rámcovom programe pôjde – popri ESF – o jeden z centrálnych nástrojov na podporu sociálnopolitickej agendy 2006-2010, ktorá sa momentálne takisto nachádza v procese schvaľovania. Napriek tomuto všeobecnému pozitívnemu hodnoteniu programu PROGRESS by výbor chcel vyjadriť – okrem niektorých všeobecných poznámok k tomuto novému finančnému nástroju Spoločenstva – v niekoľkých konkrétnych bodoch aj určité výhrady k oznámeniu Komisie, ktoré si z jeho pohľadu vyžadujú ďalšie vyjasnenie a aj spresnenie predloženého dokumentu.

2.2.1

V súvislosti s Lisabonskou stratégiou považuje výbor za pozitívne, že návrh (bez ohľadu na aktuálne diskusie týkajúce sa vyváženosti a tvorby finančnej perspektívy na obdobie rokov 2007 – 2013) veľmi zreteľne zdôrazňuje nevyhnutnosť pokračovania existujúcich finančných prostriedkov Spoločenstva v oblasti zamestnanosti a sociálnych vecí.

2.2.2

Lepšie sústredenie všetkých tých finančných nástrojov Spoločenstva v oblasti sociálnej politiky a politiky zamestnanosti, ktoré patria do priamej administratívnej pôsobnosti Komisie, do jedného rámcového programu možno bezpochyby považovať za zabezpečenie zodpovedajúcich finančných prostriedkov na posilnenie sociálnej dimenzie Lisabonskej stratégie a najmä aj ako príspevok ku koordinácii sociálnopolitických oblastí v rámci sociálnopolitickej agendy.

2.2.3

EHSV súhlasí v podstate so všeobecnými cieľmi, ako sú uvedené v článku 2 návrhu. No bolo by dobré uviesť aj podporu medzinárodnej výmeny medzi relevantnými aktérmi s realizačnými kapacitami v sociálnopolitickej oblasti explicitne ako cieľ, keďže pre mnohých potenciálnych žiadateľov to je centrálny bod ich účasti na projektoch EÚ.

2.2.4

Pre EHSV nie je v tejto súvislosti celkom pochopiteľné, prečo sa v predloženom návrhu v článku 2 odsek 4 hovorí len o „podpore práce sietí na úrovni EÚ“. Zoznam všeobecných cieľov programu PROGRESS by mal byť podľa názoru výboru doplnený, aby sa zabezpečilo, že vzdelávanie, resp. učenie, ktoré má byť podporované programom PROGRESS nezostane obmedzené len na aktérov na úrovni EÚ, alebo že zahrnie aj podporu medzinárodnej výmeny relevantných aktérov na bilaterálnej a multilaterálnej úrovni medzi jednotlivými členských štátmi. EHSV okrem toho považuje na potrebné uviesť v článku 8 explicitne ako cieľ „lepšie znalosti o všetkých druhoch diskriminácie“.

2.3.1

Nový program treba vnímať v súvislosti s procesom označovaným ako tzv. „streamlining“, ktorý Komisia sleduje od roku 2003 v oblasti hospodárskej a sociálnej politiky, a v jej rámci najmä v politike zamestnanosti. V tomto kontexte sa javí článok 15 predloženého návrhu rozhodnutia, v ktorom sú uvedené zodpovedajúce mechanizmy a aktivity Komisie a členských štátov na koordináciu aktivít programu PROGRESS s ostatnými stratégiami, nástrojmi a akciami Únie a Spoločenstva, ako nedostatočný, pretože sa tu uvádza len jeden úzky výsek politiky. Opatreniami v oblastiach výskum, súdnictvo, vnútro, kultúra, vzdelávanie a mládež sú síce uvedené dôležité politické oblasti, ktoré si bezpochyby vyžadujú zosúladenie so zamestnanosťou, vzdelávaním a ďalším vzdelávaním a sociálnou istotou, no iné oblasti ako napr. regionálna politika a politika súdržnosti, tu vôbec neboli zohľadnené.

2.3.2

Výbor zastáva naproti tomu názor, že program PROGRESS sa má prepojiť aj s ostatnými oblasťami politiky, ktoré ovplyvňujú situáciu v oblasti zamestnanosti a obraz sociálnej inklúzie, rovnosti šancí minimálne rovnakou mierou. V tejto súvislosti by popri priorite vzdelávania, vrátane odborného vzdelávania a celoživotného vzdelávania, mala byť uvedená predovšetkým aj koordinácia so stratégiami a aktivitami v oblasti hospodárskej, finančnej politiky a politiky hospodárskej súťaže, aby sa zabezpečilo, že tieto politiky na európskej a národnej úrovni nie sú v rozpore s celkovými cieľmi programu. EHSV preto odporúča zodpovedajúco doplniť články 15.1 a 15.2 predloženého rozhodnutia.

2.4.1

Spolu s globálnym finančným rámcom vo výške 628,8 mil. EUR pre realizáciu opatrení Spoločenstva pre 7 rokov trvania programu stanovuje Komisia v článku 17 návrhu rozhodnutia aj minimálny podiel na celkovej výške prostriedkov platný pre jednotlivé časti programu. Podľa názoru EHSV však Komisia vo svojom oznámení neuviedla dostatočne jasne, v akom pomere sú plánované sumy rozpočtu celého programu k aktuálnej situácii podpory momentálne existujúcich akčných programov. Zaujímavé by boli v tejto súvislosti predovšetkým porovnávajúce údaje k prebiehajúcim akčným programom, najmä preto, aby bolo možné vykonať odhad, do akej miery je zohľadnený vývoj inflácie, a akým spôsobom a v akom rozsahu bolo zohľadnené uskutočnené a plánované rozšírenie EÚ (EÚ 25 plus Bulharsko, Rumunsko) pri rozpočtovaní. V tejto súvislosti poskytla Komisia doteraz len neformálne informácie.

2.4.2

V súvislosti s predbežným vyhodnotením Lisabonskej stratégie a vzhľadom na obsahovú šírku programu EHSV vážne spochybňuje zachovanie rozpočtového status quo v politických oblastiach programu PROGRESS, ktoré sa Komisia snaží dosiahnuť. V kapitole 2 odsek 3 zdôvodnenia programu PROGRESS zo strany Komisie sa hovorí o „obmedzených finančných prostriedkoch“, ktoré majú byť poskytnuté na podporu sociálnopolitickej agendy. Túto argumentáciu výbor nemôže prijať, pretože už niekoľkokrát upozornil na nevyhnutnosť rešpektovania tzv. „lisabonizácie rozpočtu EÚ“ v rámci finančných perspektív. Musí byť v každom prípade vyjasnené, aby bola zabezpečená zodpovedajúca finančná základňa pre dosiahnutie cieľov európskej stratégie zamestnanosti a sociálnopolitickej agendy. (9) EHSV v tomto zmysle rozhodne apeluje, aby do finančného plánu programu PROGRESS boli zahrnuté dostatočné rozpočtové prostriedky.

2.4.3

Okrem toho stanovuje článok 17 2 % celkových prostriedkov programu PROGRESS ako hornú hranicu pre administratívne výdavky (12,6 mil. EUR) ako aj 10 % (62,9 mil. alebo zhruba 9,2 mil. EUR ročne) ako „pohyblivá zložka prostriedkov“, ktoré môže prideliť každoročne programový výbor. Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru je v tejto súvislosti jasné, že 7-ročné projektové plánovanie si vzhľadom na budúci vývoj vyžaduje určitú flexibilitu, no zdá sa mu zároveň dôležité upozorniť, že pri takomto plánovanom, do značnej miery „autonómnom“ prideľovaní variabilných finančných prostriedkov zo strany Komisie a členských štátov musí byť v každom prípade v plnej miere zachovaná transparentnosť a spoluúčasť Európskeho parlamentu.

2.4.4

Výbor ďalej zastáva názor, že rozčlenenie finančných prostriedkov na jednotlivé časti programu PROGRESS, ako bolo uvedené v návrhu rozhodnutia, si vyžaduje ďalšie upresnenie. Napr. v článku 8 sa uvádza „rovnoprávne postavenie pohlaví“ ako jeden z obsahových pilierov programu PROGRESS. Táto časť programu je však vo finančnom rámci (článok 17) dotovaná zreteľne nižším objemom financií ako iné ciele. Ako je to zdôvodnené? – Vysvetlenie, na základe ktorého bol rozpočet programu PROGRESS krátený o sumu vyhradenú na zriadenie inštitútu zaoberajúceho sa rovnakým postavením pohlaví (52,7 mil. EUR), sa nezdá byť presvedčivé, o.i. z toho dôvodu, že mandát, štruktúra a spôsob fungovania tohto inštitútu ešte nie sú známe. Takto naplánované zníženie prostriedkov v oblasti politiky rovnosti postavenia a poskytnutia rovnakých šancí sa výboru nezdá byť v žiadnom prípade vecne odôvodnené, okrem iného ani vzhľadom na stanovený lisabonský cieľ definujúci podiel zamestnanosti žien, a ďalej vzhľadom na znevýhodnenie žien na trhu práce a diskrimináciu v oblasti príjmov a o procese tzv. gender mainstreaming. EHSV v tejto súvislosti navrhuje, aby prostriedky naplánované pre spomínaný inštitút neboli „odrátané“ pri vypracovaní globálneho finančného rámcu programu PROGRESS, ale aby bolo pre tento inštitút naplánované samostatné plánovanie.

2.5.1

Čo sa týka naplánovaných cieľov zjednodušenia a racionalizácie, treba konštatovať, že Komisia tým sleduje prístup zameraný od r. 2003 na tzv. streamlining v oblasti sociálnej ochrany a zamestnanosti aj v oblasti politiky podpory. Výbor považuje toto zjednodušenie a racionalizáciu v zásade za pozitívne, ak skutočne povedie k úspore nákladov, zamedzeniu duplicity a k väčšej administratívnej jasnosti a transparentnosti.

2.5.2

Výbor by v tejto súvislosti chcel upozorniť na niekoľko problémov, ktoré vyplývajú z premeny jasne definovaných špecifických programov na jeden, oveľa väčší program, ktorého riadenie bude zrejme náročnejšie. Je vzhľadom na taký široký obsahový záber, ktorý tento program zahŕňa, vôbec možné a zmysluplné stanoviť v každej časti programu ciele operacionalizované rovnakým spôsobom? Budú na to vôbec postačovať naplánované prostriedky? V každom prípade je potrebné prijať opatrenia, aby spolu s obsahovou šírkou, zjednodušením administratívy neprišlo aj k strate potrebnej „zameranosti“ v rôznych oblastiach programu. Treba zabezpečiť, aby proklamované administratívne zjednodušenie neprinieslo len lepšie technické riadenie programu, ale aj adekvátne štruktúrovanie obsahov vzhľadom na cieľovú skupinu.

2.6.1

Článok 13 návrhu Komisie stanovuje, že Komisia pri realizácii programu má byť podporovaná len jedným programovým výborom, namiesto doterajších štyroch výborov (jeden výbor za každý akčný program). Tento výbor má byť zložený variabilne a má sa zísť v takom zložení národných zástupcov, aby to zodpovedalo charakteru diskutovanej problematiky.

2.6.2

Vzniká otázka, ako má takýto výbor fungovať a ako má byť zložený, aby bolo zaručené, že všeobecné a špecifické ciele každej z piatich oblastí programu boli zohľadnené adekvátnym spôsobom a v zodpovedajúcej lehote. Nebude to mať za následok enormnú dodatočnú administratívnu náročnosť a predovšetkým potrebu náročnej koordinácie medzi ministerstvami na úrovni členských štátov? Čo to znamená najmä pre malé – a v tomto kontexte predovšetkým – nové členské štáty? Vo všeobecnosti treba dbať na to, aby racionalizácia na úrovni Komisie nepriniesla nárast administratívnych problémov na strane členských štátov a aby boli pri riadení programu primerane zohľadnení sociálni partneri a ostatné organizácie občianskej spoločnosti.

2.6.3

EHSV okrem toho konštatuje, že racionalizácia nesmie viesť k obmedzeniam pri implementácii programu, najmä čo sa týka transparentnosti práce výboru súvisiacej s programom ako aj vplyvu členských štátov na postup rozhodovania a výber projektov. Riadenie, splnenie cieľov, participácia a aj adekvátne monitorovanie a tzv. follow-up (sledovanie priebehu procesu) zo strany Komisie musia byť zaručené v zodpovedajúcej kvalite a v každom prípade v existujúcom rozsahu.

2.7.1

Navrhnutá racionalizácia má podľa Komisie zvýšiť pôsobenie navonok, zlepšiť jasnosť a súlad nástrojov, a tým má priniesť výhody predovšetkým pre konečných užívateľov. Prostredníctvom štandardizovaných postupov a harmonizovaných realizačných ustanovení má byť pre potenciálnych príjemcov finančnej podpory jednoduchšie požiadať o prostriedky z rôznych častí nového programu. Koneční užívatelia tak majú mať prístup k tzv. „one stop shop“, čo je o.i. podstatné vtedy, ak je určitý projekt zameraný na ciele viacerých častí programu.

2.7.2

V prípade mnohých uvedených myšlienok zameraných na racionalizáciu a lepšie rozdelenie zdrojov je však ťažké odhadnúť bez znalosti konkrétnych realizačných ustanovení, do akej miery sú v súlade rôzne druhy stanovených cieľov: (a) väčšia, centralizovaná štruktúra programu, (b) štíhle, efektívne riadenie na všetkých úrovniach (Komisia, členské štáty, nositelia projektov), (c) požiadavky predkladania správ a finančno-technickej istoty, (d) podľa možnosti priamočiary a otvorený prístup k programu pre všetky cieľové skupiny. Tu je potrebná aktívna stratégia prostredníctvom realizačných opatrení, aby bolo možné vyriešiť predvídateľné konflikty medzi jednotlivými cieľmi. Úspech nového programu bude podľa názoru výboru závisieť v neposlednom rade od toho, či užívateľ bude jasne vnímať proklamované zjednodušenie. Podľa názoru výboru preto bude závisieť vo veľmi výraznej miere od realizačných ustanovení, ktoré treba prijať (predovšetkým od tzv. „one stop shop“), či bude možné skutočne dosiahnuť naplánované ciele zjednodušenia a racionalizácie ako „pridanú hodnotu pre užívateľov“.

2.7.3

„Blízkosť občanovi“ týkajúca sa použitia prostriedkov Spoločenstva tým bude merateľná predovšetkým tak, že sa prejaví, do akej miery sa uľahčí avizovaným žiadateľom prístup k programu a projektom, resp. do akej miery možno prijať protiopatrenia v prípade zúženia prístupu k projektom. Vzhľadom na novú kvantitatívnu dimenziu programu, skúsenosti s inými akčnými programami a iniciatívami Spoločenstva a aktuálne skúsenosti s novými finančnými predpismi Komisie sa ukazuje, že sú potrebné zodpovedajúce opatrenia, aby realizačné ustanovenia neeliminovali takzvaných „malých žiadateľov“. Vzniká preto otázka: Aké „kompenzačné“ opatrenia možno v tejto súvislosti prijať, aby program PROGRESS bol nielen užitočný, ale aj atraktívny a zodpovedajúco prístupný aj pre organizácie občianskej spoločnosti bez špecialistov na projekty a bez veľkej (účtovníckej) infraštruktúry napriek zvýšením administratívnym požiadavkám (napr. predloženie bankových záruk, preverenie bonity, audítorské potvrdenia)?

2.8.1

V článku 9.2 – Popis opatrení na dosiahnutie cieľov – sú v prípade reťazca akcií „vzájomné učenie, senzibilizácia a rozširovanie“ stanovené nasledovné ciele: „jednoznačná európska dimenzia“, „primeraná veľkosť“, „skutočná pridaná hodnota na úrovni EÚ“, ako aj obmedzené nositeľstvo: „orgány na národnej a nižšej úrovni a i.“ Uvedené kritéria sú vágne a vytvárajú veľký priestor pre rôzne interpretácie. Výbor preto odporúča zabezpečiť, aby pri prísnom uplatňovaní týchto kritérií pri vypísaní programu/predkladaní žiadostí neprišlo k zúženiu pozornosti a zameraniu sa napr. na veľkoprojekty a tým aj na určité cieľové skupiny a určitých aktérov.

2.8.2

V článku 2.5 návrhu rozhodnutia sa uvádza „senzibilizácia aktérov a verejnosti pre stratégie EÚ“ ako všeobecný cieľ programu PROGRESS. Toto sa môže podariť len vtedy, ak celá šírka aktérov relevantných v sociálno-politických oblastiach programu na európskej, národnej a miestnej úrovni bude môcť aj naďalej rozvíjať svoju činnosť. Zjednodušenie a racionalizácia sú v tejto súvislosti vítane predovšetkým vtedy, ak to uľahčí prístup všetkých zainteresovaných strán, predovšetkým však sociálnych partnerov a iných organizácií občianskej spoločnosti a ak nepríde k zúženiu prístupu k prostriedkom Spoločenstva.

2.8.3

EHSV v tejto súvislosti vyjadruje svoje obavy, že v zozname zdôraznených aktérov s prístupom k programu PROGRESS (článok 10 „Prístup k programu“) nie sú uvedené mimovládne organizácie na národnej úrovni. Výbor je presvedčený, že aktéri na úrovni EÚ zohrávajú síce dôležitú úlohu, ale skutočná výmena, tvorba sietí, identifikácia a rozširovanie osvedčených postupov ako aj vzájomné nadobúdanie skúseností sa uskutočňuje predovšetkým medzi aktérmi, ktorí majú zodpovedajúce skúsenosti v určitej oblasti a ktorí pôsobia na národnej, regionálnej alebo miestnej úrovni. Výbor zastáva názor, že cezhraničné akcie a zabezpečenie výmeny skúseností v rámci Európskej únie sú v tejto súvislosti rovnako dôležité ako formálne prepojenie týchto aktérov na európskej úrovni. Výbor preto navrhuje, aby bolo znenie navrhnuté Komisiou preformulované a aby aktéri s prístupom k programu boli definovaní jednoducho ako „mimovládne organizácie“, ktorých činnosť prebieha v európskom kontexte.

2.8.4

Výbor preto navrhuje, aby prišlo k vyjasneniu a zosúladeniu v článkoch 2, 9 a 10 návrhu rozhodnutia, aby bol zabezpečený jeden z nadradených cieľov uvedených Komisiou, a to spolupráca s organizáciami občianskej spoločnosti.

3.1.

EHSV celkovo víta predložený návrh Komisie k programu PROGRESS 2007-2013 a venuje tejto iniciatíve najmä v súvislosti s aktuálnymi príspevkami k predbežnému vyhodnoteniu Lisabonskej stratégie veľkú pozornosť. Pri tomto rámcovom programe ide o jeden z centrálnych nástrojov podpory v sociálnej oblasti a oblasti zamestnanosti, ktorý časovo prekračuje Sociálno-politickú agendu 2006-2010, ktorá bola prednedávnom schválená. Už na základe tohto dlhodobého zamerania vyjadruje výbor v niektorých konkrétnych bodov k oznámeniu Komisie určité pochybnosti, ktoré si vyžadujú vyjasnenie a aj spresnenie návrhu rozhodnutia.

3.2.

Ide pritom predovšetkým o nasledovné body: a) súlad s ostatnými oblasťami politiky Spoločenstva, b) vyhradenie finančných prostriedkov a ich rozdelenie, c) široký prístup a využiteľnosť pre konečných užívateľov napriek racionalizácii na úrovni Komisie, d) transparentnosť a účasť vo výbore programu, e) zapojenie občianskej spoločnosti.

3.3.

EHSV dúfa, že úvahy predložené k týmto bodom budú zohľadnené v ďalšej verzii návrhu rozhodnutia vzhľadom na realizáciu lisabonských cieľov, najmä čo sa týka finančného rámca.