8.9.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 221/28


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru k „Návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady týkajúceho sa uskutočnenia fázy budovania a implementácie a fázy prevádzky európskeho programu satelitnej rádionavigácie“

KOM(2004) 477 v konečnom znení – 2004/0156 (COD)

(2005/C 221/06)

Dňa 16. novembra 2004 sa Rada v súlade s článkom 156 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva rozhodla prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom stanovisko k navrhovanej téme.

Odborná sekcia pre dopravu, energetiku, infraštruktúru a informačnú spoločnosť, poverená prípravou prác výboru v danej veci, prijala svoje stanovisko dňa 17. januára 2005 (spravodajca: pán RANOCCHIARI).

Európsky hospodársky a sociálny výbor, na svojom 414. plenárnom zasadaní 9. februára 2005, prijal nasledujúce stanovisko počtom 134 hlasov za a 3 hlasujúci sa hlasovania zdržali:

1.   Úvod

1.1

EHSV už od začiatku sledoval vznik a vývoj európskeho programu satelitnej rádionavigácie a lokalizácie Galileo, uznajúc jeho základný strategický význam pre konkurencieschopnosť európskeho systému tak kvôli inovatívnemu charakteru jeho dosahu a odozvy v hospodárskej, sociálnej oblasti a v oblasti zamestnanosti, ako aj vďaka zvýšeniu kvality života občianskej spoločnosti, ktorú Galileo môže zabezpečiť (1) EHSV tiež poukázal na potrebu hneď od vytvorenia spoločného podniku Galileo (2) zapojiť súkromný sektor do vývoja a využívania systému, zabezpečujúc trvalú podporu počas fázy vývoja a budovania a inštalácie (3).

1.2

Ako zdôraznil EHSV vo svojom nedávnom stanovisku k tejto téme (4), „program GALILEO, konečne vstúpil do etapy skutočného spustenia na základe dohody z 26. mája 2003 v rade ESA (Európskej agentúry pre vesmír) o jednotlivých finančných príspevkoch svojich členov.“ Opätovne pripomenul, že „program GALILEO predstavuje veľkú výzvu pre Európsku úniu, jej nezávislosť, jej vedecko-technické kapacity, jej ekonomiku a v prvom rade jej vesmírny sektor a sektor telekomunikácií.“

2.   Súčasná situácia a očakávaný vývoj

2.1

Treba pripomenúť, že realizácia programu Galileo prebieha v štyroch fázach:

fáza definície, začatá v r.1999 a ukončená v r.2001, počas ktorej bola navrhnutá architektúra systému a bolo stanovených päť druhov služieb spomenutých nižšie v tomto dokumente, ktoré bude systém ponúkať; táto fáza bola financovaná predovšetkým z Piateho rámcového akčného programu ES pre výskum a vývoj 1998-2002;

fáza vývoja a overovania, so začiatkom v r. 2002 a plánovaným ukončením v r. 2005 ktorá zahŕňa vývoj satelitov a pozemných súčastí systému, ako aj overenie systému „na obežnej dráhe“; Finančné zabezpečenie z verejných zdrojov EÚ/ESA predstavovalo 1,2 miliardy eur, ku ktorým treba prirátať 100 miliónov eur zo VI. rámcového programu pre výskum a technický rozvoj (RTD) 2002 – 2006;

fáza budovania a inštalácie, ktorá by podľa plánu mala trvať od r. 2006 do r. 2007 a ktorá zahŕňa konštrukciu a vypustenie satelitov – prvé dva satelity budú vypustené už koncom roku 2005 – a inštaláciu celého pozemného segmentu. Celkový objem vyhradených finančných prostriedkov je 2,1 miliardy eur, z ktorých 1/3, t.j. 700 miliónov eur z rozpočtu Spoločenstva a 2/3, t.j. približne 1,4 miliardy eur zabezpečí konzorcium, ktoré bude vybraté;

fáza komerčného využívania, ktorá začne v r. 2008 a v rámci ktorej sa očakávajú ročné náklady na prevádzku a údržbu vo výške okolo 220 miliónov eur plne na ťarchu súkromného sektoru, s výnimkou mimoriadneho verejného finančného príspevku EÚ v celkovej výške 500 miliónov eur v prvých rokoch tejto etapy, v súlade s rozhodnutiami, ktoré sa prijmú vo veci finančných perspektív rozpočtu Spoločenstva 2007 – 2013.

2.2

Po ukončení fázy definície bol v máji 2002 vytvorený spoločný podnik Galileo na dobu štyroch rokov s cieľom „garantovať jednotnosť manažmentu a finančnej kontroly výskumného, vývojového a demonštračného projektu programu Galileo, s využitím fondov pridelených na tento program.“

2.3

Okrem toho sa nariadením 1321/2004, (5) ktorým sa zriaďuje Európsky dozorný orgán GNSS (globálny systém satelitnej navigácie) a Jednotnou akciou 2004/552/SZBP (6), oboma z 12. júla 2004, vytvorili operatívne štruktúry systému zamerané tak na správu verejných záujmov súvisiacich s programami, ako aj na zaistenie bezpečnosti a ochrany systému Galileo.

2.4

Na medzinárodnej úrovni uzavreli Európska únia a Spojené štáty americké po štyroch rokoch rokovaní, 26. júna 2004, nesmierne významnú dohodu o systémoch Galileo a GPS (7), týkajúcu sa propagácie, poskytovania a využívania služieb týchto dvoch satelitných lokalizačných a navigačných systémov a s nimi súvisiacich aplikácií plne kompatibilným a interoperabilným spôsobom: každý systém bude fungovať paralelne s tým druhým, bez interferencií medzi príslušnými signálmi. Toto umožní systému Galileo stať sa v rámci svetových navigačných satelitných systémov GNSS celosvetovou normou v oblasti voľne prístupných signálov pre civilné a komerčné využitie (GPS je vo vojenskej správe) a byť prístupným a „lákavým“ aj pre súčasných užívateľov GPS prostredníctvom jedného prijímača

2.5

Opäť na medzinárodnej úrovni bola dňa 13. júla 2004 podpísaná dohoda o spolupráci s Izraelom, ktorá nasledovala po dohode uzavretej s Čínou30. októbra 2003. Už dávnejšie boli začaté rokovania na dosiahnutie interoperability s ruským systémom Glonass  (8), ktoré pokročili predovšetkým v súvislosti so získaním frekvencií a využívaním ruských nosných rakiet, zatiaľ čo sa dohody o spolupráci s Ruskou federáciou, Ukrajinou a Indiou nachádzajú v pokročilom štádiu rokovaní. Okrem toho sa nadviazali kontakty s Austráliou, Brazíliou, Mexikom a Južnou Kóreou. Aj Švajčiarsko, Nórsko a Kanada zvažujú svoju prípadnú finančnú spoluúčasť.

2.6

V oblasti Stredozemného mora bol na euro-stredomorskej konferencii ministrov zahraničných vecí vo Valencii v apríli 2002 začatý akčný program, ktorý zahŕňa spoluprácu stredomorského regiónu v oblasti satelitnej rádionavigácie a lokalizácie. Prednedávnom spustil v Káhire spoločný podnik Galileo projekt Euro-med GNSS na demonštráciu, vytvorenie a koordináciu regionálneho plánu GNSS, ktorým sa majú overiť dosah a vplyv geostacionárnej družice EGNOS  (9), predchodcu systému Galileo, v spolupráci s partnermi Meda.

2.7

Po svojom spustení do prevádzky bude systém GALILEO poskytovať nasledujúcich päť druhov služieb:

základnú voľne prístupnú službu zameranú predovšetkým na použitie pre širokú verejnosť a pre služby verejného záujmu

komerčnú službu, ktorá zabezpečí vývoj aplikácií na profesionálne účely a bude preto poskytovať výkonnejšie a presnejšie služby než verejne prístupná služba, s osobitným dôrazom na ich garanciu;

vysokokvalitnú a vysoko spoľahlivú službu nazvanú „Safety of Life“ (bezpečnosť života) na použitie v situáciách, kde je ohrozený ľudský život, ako napr. v leteckej alebo námornej doprave;

pátraciu a záchrannú službu zameranú na výrazné zlepšenie momentálne existujúcich záchranných systémov v prípadoch nebezpečenstva a záchrany osôb;

službu pre inštitucionálnych užívateľov nazvanú „Public regulated service“ (PRS), v kryptovanej (kódovanej) podobe a odolnú voči rušeniam rádiového signálu a interferenciám, vyhradenú hlavne pre verejné inštitúcie činné v oblasti civilnej ochrany, národnej bezpečnosti, ochrany verejného poriadku a rešpektovania zákona, ktoré si vyžadujú totálnu ochranu. (10)

2.8

Komisia sa nazdáva, že vzhľadom na civilný charakter využitia a prevádzky systému Galileo a jeho prevažne komerčné aplikácie, môže jeho potenciálny trh okolo r. 2010 zahŕňať okolo 3 miliardy prijímateľov, s ročným návratom investícii vo výške okolo 250 miliárd eur a vytvorením nových podnikov a rádovo stovák tisícok vysoko kvalifikovaných pracovných miest, z čoho viac než 150 000 v Európe.

2.9

Spoločný podnik Galileo ukončil v septembri 2004 fázu rokovaní s konkurentmi a dostal konečné ponuky dvoch konzorcií – kandidátov na koncesie (Eurely (11) e Inavsat (12)), ktoré podrobil konečnému hodnoteniu na základe troch kritérií: podnikateľské schopnosti a finančné kapacity, technické kapacity, právne a zmluvné aspekty.

2.10

Spoločný podnik bude môcť v súlade so svojím mandátom po predložení príslušnej správy Komisii a po následnom oznámení Komisie Parlamentu a Rade (13) o prechode k fázam inštalácie a prevádzky dostať „potrebné politické usmernenia vo veci verejného financovania nasledujúcich fáz programu a poslaní v oblasti verejných služieb, predovšetkým definovanie služieb“ a následne teda predložiť návrh na získanie oprávnenia na uzavretie zmluvy od úradu pre dohľad, ktorý je inštanciou oprávnenou na uzatváranie zmlúv zodpovednou za realizáciu tejto zmluvy v zmysle uvedeného nariadenia ES 1321/2004.

2.11

Výbor si kladie otázku, či nehrozí, že sa ukáže byť príliš zložitým takýto postup s prekrývajúcimi sa a duplicitnými kontrolami, ktoré sa nezdajú byť ani prínosné ani jednoznačné.

2.12

Okrem toho Úrad pre dohľad, uvádzaný a definovaný v návrhu nariadenia, ktorý je predmetom tohto stanoviska, ako agentúra Spoločenstva, ktorej úlohou je zastupovanie verejných záujmov týkajúcich sa európskych programov satelitnej rádionavigácie, v súlade s ustanoveniami nariadenia ES 1321/2004, vznikne až v r. 2005.

3.   Návrh Európskej komisie

3.1

Návrh nariadenia, ktorý je predmetom tohto stanoviska, reaguje na potrebu vytvorenia špecifického právneho nástroja, ktorý by zaručením samostatnej rozpočtovej kapitoly pre program umožnil z ekonomického hľadiska efektívnejšie riadiť a monitorovať fázy inštalácie a využívania systému Galileo aj vo vzťahu ku koncesionárovi.

3.2

Predmetný návrh nariadenia má teda za cieľ stanovenie modalít finančného príspevku Spoločenstva na fázu budovania a inštalácie a fázu prevádzky a sústreďuje sa na

3.2.1

potrebu zásahu Spoločenstva s cieľom zabezpečiť celistvý finančný rámec pre zdroje poskytnuté Spoločenstvom a tie, ktoré koncesionár získava

poskytovaním rôznych druhov služieb, ktoré ponúka GALILEO;

z licencií a práv duševného vlastníctva na súčasti systému, ktoré mu boli zadarmo poskytnuté Úradom pre dohľad;

z dlhodobých pôžičiek, ktoré poskytne EIB;

3.2.2

vhodnosť inštitucionálneho systému riadenia a kontroly Úradu pre dohľad

4.   Všeobecné pripomienky

4.1

EHSV sa nazdáva, že už odteraz treba bližšie špecifikovať technické aspekty poskytovania rôznych druhov služieb s cieľom garantovať otvorené normy, ktoré by umožnili prístup ďalším poskytovateľom služieb (service providers) a k ďalším druhom inovatívnych služieb, vyhýbajúc sa umelým prekážkam alebo vysokým poplatkom pre nových – predovšetkým malých – používateľov.

4.2

Pokiaľ ide o celistvosť („koherentnosť“) referenčného finančného rámca, EHSV vyslovuje nádej, že nové finančné perspektívy rozpočtu Spoločenstva budú schválené čo najskôr a podporuje požiadavku Komisie zameranú na získanie sumy 1 miliardy eur pre program Galileo prostredníctvom osobitnej rozpočtovej kapitoly, nezávislej od ostatných rozpočtových kapitol. Výbor okrem toho požaduje primerané zvýšenie tejto sumy, aby sa zaistil vývoj systému EGNOS a jeho integrácia do programu Galileo. EHSV ďalej považuje za vhodné, aby bol pre výskumnú činnosť v oblasti satelitnej rádiolokalizácie GNSS vymedzený priestor a zdroje aj v rámci VII. rámcového programu pre výskum, technologický rozvoj a demonštračné aktivity.

4.3

EHSV si okrem iného kladie otázku, ako budú do tohto rámca zahrnuté prípadné verejné príspevky organizácií z tretích krajín, ktoré už prejavili záujem o finančnú spoluúčasť na programe Galileo.

4.4

EHSV konštatuje, že vo finančnom rámci pre koncesionára sú uvedené prínosy vyplývajúce z jeho funkcie poskytovateľa služieb a užívateľa bezplatných licencií a IRP (14) V tejto súvislosti EHSV nemôže nevyjadriť svoje obavy nad prípadným vytvorením predpokladov pre dominantné alebo monopolné postavenie koncesionára, čo by následne mohlo viesť k narušeniu hospodárskej súťaže a obmedzeniam voľného trhu.

4.5

Pokiaľ ide o vhodnosť inštitucionálneho rámca pre riadenie a kontrolu, zvereného „externe“ európskej agentúre (Európskemu úradu pre dohľad nad globálnymi navigačnými satelitnými systémami), Výbor zdôrazňuje nasledujúce body:

4.5.1

Správna rada Úradu pre dohľad nad GNSS nepočíta so zastúpením Európskej vesmírnej agentúry, ktorá je však zastúpená v súčasnej správnej rade Spoločného podniku.

4.5.2

Zodpovednosti za riadenie a kontrolu sa prenášajú zo Spoločného podniku na Úrad pre dohľad GNSS, ktorý spravuje fondy pre projekt Galileo, koná ako orgán udeľujúci koncesionárske zmluvy, dohliada na rešpektovanie zmluvných záväzkov, postupuje koncesionárovi majetkové užívateľské práva počas zmluvného obdobia, spravuje dohodu s prevádzkovateľom EGNOS, koordinuje iniciatívy členských štátov v oblasti frekvencií potrebných pre fungovanie systému, garantuje jednotnosť certifikácií komponentov a stará sa o rešpektovanie bezpečnostných predpisov, vrátane tých, ktoré stanovuje Jednotná akcia 2004/552/SZBP.

4.5.3

EHSV neskrýva svoje znepokojenie v súvislosti s veľmi chúlostivou fázou presunu zodpovednosti zo Spoločného podniku, ktorého mandát vyprší v máji 2006, na nový Európsky úrad pre dohľad nad GNSS, ktorý by mal začať svoju činnosť v prvom polroku 2005.

4.5.4

Výbor preto odporúča Komisii a Rade, aby monitorovali túto prechodnú fázu a obdobie paralelnej existencie Spoločného podniku a Úradu pre dohľad.

4.5.5

Problematiku vnútornej bezpečnosti systému Galileo upravujú ustanovenia Jednotnej akcie 2004/552/SZBP a nariadenie, ktorým sa zriaďuje Európsky úrad pre dohľad nad GNSS a plánuje vytvorenie Výboru pre bezpečnosť a zabezpečenie systému. Podľa EHSV by sa už odteraz malo bližšie zaoberať vzťahmi medzi systémom Galileo a ostatnými paralelne existujúcimi európskymi iniciatívami, ako napr. systém Global monitoring for environment and security – GMES, pátrací a záchranný systém Cospas-Sarsat (15). siete v oblasti súdnictva a vnútorných záležitostí, multimediálne siete GRID, atď.

4.5.6

Tak, ako vo svojich predchádzajúcich stanoviskách (16), i pri tejto príležitosti EHSV zdôrazňuje potrebu zaoberať sa súčasne riešením otázok bezpečnosti ako aj otázok týkajúcich sa ochrany súkromia a osobných údajov, poverením Európskej agentúry pre základné práva (17) touto záležitosťou tam, kde je to možné, alebo vytvorením príslušného poradného orgánu. Odvolanie sa na nariadenie ES 45/2001, ako v čl. 19 uvedeného nariadenia, ktorým sa zriaďuje Európsky úrad pre dohľad nad GNSS, sa skutočne zdá byť nepostačujúce. Explicitné záruky primeranej ochrany súkromia a osobných údajov nie sú podľa názoru EHSV menej dôležité ako záruky bezpečnosti, ak má systém Galileo dosiahnuť úspech s plnou podporou občianskej spoločnosti.

4.5.7

V súvislosti s problematikou zaangažovania občianskej spoločnosti EHSV konštatuje, že taká dôležitá iniciatíva ako program Galileo ostáva prakticky neznámou pre väčšinu európskych občanov. V tejto súvislosti vyslovuje EHSV nádej, že inštitúcie Spoločenstva v spolupráci s členskými štátmi začnú čo najskôr s informačnou kampaňou na zvýšenie povedomia, ktorá by európskych občanov nielen oboznámila s týmto výnimočným produktom európskeho výskumu a priemyslu a dosiahla, aby ho ocenili, ale ich zároveň aj ubezpečila o rešpektovaní a ochrane ich práva na súkromie.

5.   Konkrétne pripomienky

5.1

V súvislosti s hore uvedeným EHSV odporúča, aby sa do odôvodnení (úvodná časť „keďže“) návrhu nariadenia vložili nasledujúce doplnenia:

5.1.1

nové odôvodnenie 3 a: Vzhľadom na následky, ktoré by mohol mať program pre život európskych občanov, sa Komisia bude snažiť o to, aby bola Európska agentúra pre základné práva alebo – ako alternatíva – poradný orgán vytvorený „ad hoc“, poverená ochranou súkromia a osobných údajov pri poskytovaní služieb systému Galileo, s cieľom zaručiť transparentný rozvoj a stály dialóg s potenciálnymi používateľmi a občianskou spoločnosťou.

5.1.2

k odôvodneniu 12 doplniť:„zabezpečiť ďalšie zdroje Spoločenstva v tej istej rozpočtovej kapitole pre vývoj systému EGNOS a jeho integráciu do programu Galileo a vyhradiť v rámci Siedmeho rámcového programu RTD&D primeraný priestor a zdroje pre satelitnú rádionavigáciu a integráciu existujúcich sietí.“

5.1.3

nové odôvodnenie 13(a):„Komisia a Rada zaručia, aby proces prechodu od Spoločného podniku Galileo na nový Európsky úrad pre dohľad nad GNSS prebehol absolútne transparentným spôsobom, aby sa vyhlo prípadnému prekrývaniu právomocí, prevádzkovým oneskoreniam, alebo čo by bolo ešte horšie, obmedzeniam trhu.“

5.1.4

nové odôvodnenie 14(a): „Komisia bude dozerať na to, aby prípadné finančné vklady a spoluúčasti zo strany organizácii z tretích krajín do majetku Európskeho úradu pre dohľad nad GNSS prebehli pri rešpektovaní vzájomných záujmov a existujúcej rovnováhy prostredníctvom príslušných dohôd, ktoré budú predložené Rade a Európskemu parlamentu.“

6.   Závery

6.1

EHSV opätovne s dôrazom vyjadruje svoju plnú podporu programu Galileo a skráteniu doby realizácie posledných dvoch fáz jeho rozvoja, aby skutočne začal v plnej miere svoju činnosť v r. 2008.

6.2

EHSV vyzýva Komisiu, aby pokračovala v predbežnom hodnotení dodatočných prínosov pre koncesionára vyplývajúcich z poskytovania služieb a z autorských práv (práv na duševné vlastníctvo), a zverejnila jasné a presné informácie o výsledkoch tohto hodnotenia.

6.3

EHSV sa nazdáva, že sa podnikli výrazné kroky vpred smerom k realizácii infraštruktúry svetového dosahu, najmä Dohodou o spolupráci medzi EÚ a USA zameranou na garantovanie plnej kompatibility a interoperability medzi systémami satelitnej rádionavigácie a lokalizácie existujúcimi vo svete.

6.4

EHSV vyzdvihuje dôležitosť medzinárodnej spolupráce s Čínou a Izraelom a domnieva sa, že treba sústrediť všetky sily na dosiahnutie dohôd v spoločnom záujme so Švajčiarskom a Nórskom, Ruskou federáciou, Ukrajinou, Indiou, Austráliou, Mexikom, Brazíliou a Južnou Kóreou. Výbor sa nazdáva, že oblasť Stredozemného mora by mala vytvoriť privilegovanú zónu, keďže už môže využívať služby systému EGNOS a predstavuje strategickú oblasť pre mier, stabilitu a trvalo udržateľný rozvoj Európy.

6.5

V tejto súvislosti vyjadruje EHSV svoje presvedčenie, že otvorenie sa voči tretím krajinám predstavuje dôležitý príspevok k zahraničnej dimenzii politiky Európskej únie.

6.6

V tejto súvislosti vyslovuje EHSV nádej, že inštitúcie Spoločenstva v spolupráci s členskými štátmi začnú čo najskôr s informačnou kampaňou na zvýšenie povedomia, ktorá by európskych občanov nielen oboznámila s týmto výnimočným produktom európskeho výskumu a priemyslu a dosiahla, aby ho ocenili, ale ich zároveň aj ubezpečila o rešpektovaní a ochrane ich práva na súkromie.

6.7

EHSV na záver vyslovuje nádej, že jeho podnety a návrhy týkajúce sa niektorých odôvodnení v úvodnej časti („keďže“) navrhovaného nariadenia (ochrana súkromia, zvýšenie finančných zdrojov, prechodné obdobie a vklady tretích krajín) budú prijaté tak, ako boli vyššie uvedené. Tieto návrhy majú za cieľ jasnosť a sprehľadnenie tejto iniciatívy, ako aj zabezpečenie primeraných zdrojov v záujme európskych inštitúcií ako aj občianskej spoločnosti.

Brusel 9. februára 2005

Predsedníčka

Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Anne-Marie SIGMUND


(1)  Stanovisko EHSV z 12.9.2001 - Ú. v. ES C 311, 17.11.2001, str. 19.

(2)  Spoločný podnik Galileo: vytvorený nariadením Rady ES 876/2002 z 21. mája 2002 v zmysle čl. 171 Zabezpečuje riadenie fázy vývoja programu Galileo a pripravuje riadenie fáz budovania a inštalácie a prevádzky programu. Má sídlo v Bruseli. Zakladajúcimi členmi sú Európske spoločenstvo, zastúpené Komisiou a Európska vesmírna agentúra

(3)  Stanovisko EHSV z 28.11.2001 - Ú. v. ES C 48, 21.02.2002, str. 42.

(4)  Stanovisko EHSV k „Oznámeniu Komisie Európskemu parlamentu a Rade: Stav vývoja výskumného programu GALILEO začiatkom roku 2004“, Ú. v. C 302, 7.12.2004.

(5)  Nariadenie Rady o štruktúre manažmentu európskych programov satelitnej rádionavigácie Ú. v. ES L 246, 20.07.2004

(6)  viď Ú. v. EÚ L 246, 20. 07. 2004.

(7)  US GPS: United States Global Positioning System, vo vojenskej správe.

(8)  Glonass: global navigation satellite system. (Globálny satelitný navigačný systém)

(9)  EGNOS (European Geostationary Navigation Overlay Service): systém založený na korigovaní signálu GPS prostredníctvom siete pozemných staníc a geostacionárnych družíc. EGNOS, spustený v r. 1996 a v prevádzke ako predchodca systému Galileo, by sa s ním mal teraz integrovať aj čo sa týka spoločného systému koncesií.

(10)  Viď koncesionársku zmluvu fáz budovania a inštalácie a prevádzky programu Galileo – 2003/s200-179789 uverejnenú 17.10.2003.

(11)  Eurely: konzorcium založené spoločnosťami Alcatel, Finmeccanica aVinci.

(12)  INAVSAT: založené spoločnosťami EADS Space, Inmarsat ventures a Thales group.

(13)  KOM (2004) 636 v konečnom znení zo 06.10.2004

(14)  IPR: intellectual property rights, práva duševného vlastníctva

(15)  COSPAS (ruská skratka pre „Kosmičeskaja Sisťema Poiska Avarijnich Sudov“, t.j. „Vesmírny systém vyhľadávania plavidiel v núdzi“ – SARSAT („Search and Rescue Satellite-Aided Tracking“ – „Družicový pátrací a záchranný systém“, ide o medzinárodný družicový vyhľadávací, identifikačný a záchranný systém pre humanitárne ciele Vďaka tomuto systému sa v období rokov 1982 - -2003 podarilo zachrániť viac než 15 000 osôb na celom svete.

(16)  viď stanovisko EHSV k Návrhu Nariadenia Rady o vytvorení spoločného podniku Galileo, bod 3.5 – Ú. v. C48, 21.2.2002.

(17)  viď KOM (2004) 693 z 25.10.2004, oznámenie Komisie, kde sa navrhuje vytvorenie Agentúry v r. 2005 a zvažuje možnosť poveriť ju aj ochranou fyzických osôb v súvislosti so zaobchádzaním s osobnými údajmi.