52004PC0391

Návrh nariadenie Rady ktorým sa ustanovuje kódex Spoločenstva o pravidlách upravujúcich pohyb osôb cez hranice /* KOM/2004/0391 v konečnom znení - CNS 2004/0127 */


Brusel, 26.5.2004

KOM(2004) 391 v konečnom znení

2004/0127 (CNS)

Návrh

NARIADENIE RADY

ktorým sa ustanovuje kódex Spoločenstva o pravidlách upravujúcich pohyb osôb cez hranice

.

(predložená Komisiou)

OBSAH

ODÔVODNENIE 4

1. Úvod 4

2. Ciele a obsah návrhu: od prepracovania Spoločnej príručky po ustanovenie kódexu Spoločenstva o pravidlách upravujúcich pohyb osôb cez hranice 7

3. Výber právnej základne 10

4. Subsidiarita a proporcionalita 10

5. Dôsledky rôznych protokolov pripojených k zmluvám 11

Spojené kráľovstvo a Írsko 11

Dánsko 11

Nórsko a Island 12

6. Dôsledky dvojstupňového postupu implementácie dokumentov postavených na Schengenskom acquis pre členské štáty 12

7. Pripomienky k článkom 13

PRÍLOHA Ustanovenia Spoločnej príručky, ktoré neboli prevzaté 36

NARIADENIE RADYktorým sa ustanovuje kódex Spoločenstva o pravidláchupravujúcich pohyb osôb cez hranice 38

Hlava I Všeobecné ustanovenia 42

Hlava II Vonkajšie hranice 44

Kapitola I Prekračovanie vonkajších hraníc a podmienky pre vstup 44

Kapitola II Kontrola vonkajších hraníc a odoprenie vstupu 47

Kapitola III Prostriedky pre hraničné kontroly a spolupráca medzi členskými štátmi 51

Kapitola IV Špeciálne podrobné pravidlá pre hraničné kontroly a špecifické postupy 52

Hlava III Vnútorné hranice 53

Kapitola I Zrušenie kontrol na vnútorných hraniciach 53

Kapitola II Bezpečnostná klauzula 54

Hlava IV Záverečné ustanovenia 56

PRÍLOHA I Autorizované hraničné priechody 59

PRÍLOHA II Dokumentárny dôkaz o možných dôvodoch vstupu 184

PRÍLOHA III Referenčné sumy potrebné na prekročenie hraníc, ktoré každoročnestanovujú vnútroštátne orgány 186

PRÍLOHA IV Kontroly na autorizovaných hraničných priechodoch 196

PRÍLOHA V Uvoľnenie kontrol na pozemných hraniciach 197

PRÍLOHA VI Modelové označenie koridorov na hraničných priechodoch 198

PRÍLOHA VII Pečiatkovanie 202

PRÍLOHA VIII 203

Časť A Postupy odoprenia vstupu 203

Časť B Štandardný formulár pre odoprenie vstupu 205

PRÍLOHA IX Zoznam vnútroštátnych služobných orgánov zodpovedných za hraničné kontroly 207

PRÍLOHA X Špeciálne podrobné pravidlá pre rôzne typy hraníc a rôzne dopravnéprostriedky používané na prekračovanie vonkajších hraníc členských štátov 209

PRÍLOHA XI Špeciálne patrenia pre určité kategórie osôb 216

PRÍLOHA XII Modely preukazov vydávaných zahraničnými ministerstvami 219

PRÍLOHA XIII Korelačná tabuľka 220

ODÔVODNENIE

Úvod

Oznámenie Komisie k integrovanému riadeniu vonkajších hraníc členských štátov Európskej únie zo 7. mája 2002 (ďalej len "oznámenie o vonkajších hraniciach")[1] identifikovalo päť základných komponentov spoločnej politiky integrovaného riadenia vonkajších hraníc:

a) spoločný súbor právnych noriem;

b) spoločný mechanizmus prevádzkovej koordinácie a spolupráce;

c) spoločná integrovaná analýza rizika;

d) personál vyškolený v európskej dimenzii a interoperatívneho zariadenia;

e) spoločná zodpovednosť za hranice medzi členskými štátmi v nábehu na Európske zbory pohraničnej stráže.

Čo sa týka spoločnej zbierky zákonov, prepracovanie Spoločnej príručky o kontrolách na vonkajších hraniciach[2] bolo identifikované ako opatrenie, ktoré treba v krátkom čase prijať[3], najmä "na vyjasnenie právneho štatútu jej ustanovení, z ktorých treba popri ostatných zavedených právnych aktoch urobiť zdroj zákona," a na "zavedenie niektorých najlepších postupov do Spoločnej príručky na základe Schengenského katalógu najlepších postupov".[4] To bolo zahrnuté do Plánu riadenia vonkajších hraníc členských štátov Európskej únie schváleného Radou SVZ 13. júna 2002 a podporeného Európskou radou v Seville v dňoch 21. a 22. júna. Zasadanie Rady v Thessalonikách 19. a 20. júna 2003 naliehalo na Komisiu, aby "čo najskôr predložila návrhy na prepracovanie Spoločnej príručky vrátane pečiatkovania cestovných dokladov občanov tretích krajín".[5]

Táto iniciatíva je teda dôležitá ako súčasť konsolidácie a vývoja legislatívnej stránky politiky integrovaného riadenia hraníc, lebo rovnako ako budúca Európska agentúra pre riadenie prevádzkovej spolupráce na vonkajších hraniciach tvorí kľúč k vývoju prevádzkovej stránky politiky.[6] Úloha Agentúry v implementácii spoločných pravidiel uvedených v hlave II tohto nariadenia bude zrejme nenahraditeľná. Explicitný odkaz na úlohu Agentúry je uvedený v článku 14 o prevádzkovej spolupráci medzi členskými štátmi "s cieľom efektívnej implementácie hraničných kontrol" (pozri komentáre k tomuto článku).

Z pohľadu legislatívy je Spoločná príručka, ktorá vznikla v rámci schengenskej medzivládnej spolupráce a obsahuje inštitucionálny a právny rámec Európskej únie po nadobudnutí účinnosti Amsterdamskej zmluvy,[7] momentálne základným dokumentom, ktorým sa riadia kontroly na vonkajších hraniciach členských štátov Európskej únie, aj keď sa niektoré princípy objavujú aj v samotnom Schengenskom dohovore[8] a viacero jej špecifických ustanovení figuruje aj v ďalších samostatných rozhodnutiach.[9]

Hoci Schengenské acquis[10] a najmä schengenské ustanovenia, ktorých právnym základom je Zmluva o ES,[11] sú teraz súčasťou acquis Spoločenstva[12] uplatňovaných vo všetkých členských štátoch,[13] od bežného práva Spoločenstva sa v určitých aspektoch odlišujú:

- nie je to štandardný zákon Spoločenstva, lebo nemá formu charakteristického aktu ako napr. nariadenia a smernice. To môže viesť k spochybneniu právnej hodnoty určitých schengenských ustanovení (pozri úvahy o charaktere Spoločnej príručky nižšie);

- sú to rozhodnutia a opatrenia prijaté v čisto medzivládnom rámci, a teda zjavne bez účasti inštitúcií Spoločenstva[14], a najmä Európskeho parlamentu.

V dôsledku toho bola už v čase prvej výsledkovej tabule na posudzovanie pokroku vo vytváraní oblasti "slobody, bezpečnosti a spravodlivosti" v Európskej únii, ktorá sa datuje od 24. marca 2000, nastolená otázka "konverzie" Schengenského acquis, ktoré sa v Únii zapracúvali do obvyklých právnych dokumentov Spoločenstva.[15] Záver v tomto bode bol taký, že "priorita, s ktorou sa spája potreba premeniť schengenské ustanovenia na "amsterdamské" akty, bude závisieť skôr od ich vývoja než od akejkoľvek absolútnej požiadavky na ich konverziu len pre samotnú konverziu" (KOM(2000)167, bod 1.3).

V prípade Spoločnej príručky boli politické dôvody rozhodnutia o jej prepracovaní rozobrané vyššie. Z technického a právneho hľadiska je Spoločná príručka akýmsi hybridom spájajúcim zdroj práva Spoločenstva, ktorý ako taký vytvára práva a povinnosti, s praktickou príručkou pre členov pohraničnej stráže, ktorá teoreticky obsahuje všetky informácie, ktoré sú pre nich životne dôležité, ale aj informácie vypožičané z iných právnych zdrojov.

Dvojaký charakter Spoločnej príručky môže viesť k spochybneniu jej právnej hodnoty najmä preto, že niektoré z jej častí a príloh len reprodukujú obsah iných dokumentov, napríklad Schengenského dohovoru alebo Spoločných konzulárnych pokynov.[16]

Úplne prvé diskusie o potrebe zrevidovať Spoločnú príručku pochádzajú z obdobia niekoľko mesiacov po vstupe Amsterdamskej zmluvy do platnosti po iniciatíve fínskeho predsedníctva (október 1999) rozoslať členským štátom dotazník o predmete príručky a v nej uvedených požiadavkách mlčanlivosti. Debata potom pokračovala prostredníctvom následných predsedníctiev[17] a v jej priebehu sa zistilo, že väčšina členských štátov si želá zmeniť a doplniť, vyjasniť, alebo rozvinúť určité časti alebo ustanovenia príručky.[18] Výsledkom týchto diskusií bolo prijatie jednotlivých rozhodnutí o zrušení alebo aktualizácii určitých ustanovení príručky, resp. o prehodnotení jej častí, ale doteraz nedošlo k žiadnej komplexnej a jednotnej revízii ustanovení o vonkajších hraniciach.

Vzhľadom na zložitosť tohto výkonu a fakt, že v priebehu debaty vzniklo niekoľko ďalších otázok, Komisia pokladala za rozumné začať predložením pracovného dokumentu na túto tému (SEC(2003)736, 20.6.2003), ktorý by hĺbkovo preskúmal acquis o vonkajších hraniciach, existujúce medzery a problémy súvisiace so súčasnou štruktúrou Spoločnej príručky.

Na základe tejto analýzy predložil pracovný dokument rôzne možnosti pre budúcnosť, a to najmä:

- či ponechať súčasnú štruktúru príručky, alebo vyjasniť jej právny štatút vytvorením jasného rozdielu medzi legislatívnym dokumentom na jednej strane a praktickou príručkou pre členov pohraničnej stráže na strane druhej;

- či obmedziť úkon na jednoduché očistenie súčasnej príručky, alebo niektoré časti rozšíriť a v prípade potreby zaplniť identifikované medzery zahrnutím relevantných ustanovení z iných dokumentov;

- potrebu "základného aktu" obsahujúceho všetky základné princípy a pravidlá o vonkajších hraniciach, ktorý by podľa článku 202 Zmluvy potom zveroval Komisii právomoc prijímať opatrenia na implementáciu základného aktu.

Komisia využila príležitosť aj na zváženie ďalšej otázky, či by nestálo za to rozšíriť kódex vonkajších hraníc o vnútorné hranice, a tak by sa stanovil úplný kódex Spoločenstva o pravidlách upravujúcich pohyb osôb cez hranice, pozostávajúci z dvoch častí - jednej o vonkajších hraniciach, druhej o vnútorných hraniciach.

Predsedníctvo zaslalo dotazník obsahujúci tieto základné otázky členským štátom na konci júla 2003; veľká väčšina delegácií sa zhodla s návrhom Komisie na oddelení právneho dokumentu od praktickej príručky a na potrebe urobiť viac než len očistiť príručku. Väčšina členských štátov sa k ďalším dvom otázkam síce definitívne nevyjadrila, ale súhlasili s tým, že po nastolení určitých pevných návrhov bude potrebná ďalšia debata.

V priebehu tejto hĺbkovej debaty o Spoločnej príručke boli zároveň predložené návrhy k dvom špecifickým oblastiam, v ktorých Rada požiadala Komisiu o urýchlené prijatie opatrení, a to k malému pohraničnému styku a k pečiatkovaniu cestovných dokladov.[19] Obsah týchto dvoch návrhov bol samozrejme zahrnutý do tohto nariadenia, a keď sa tento návrh prijme, nahradí rôzne individuálne iniciatívy o záležitostiach hraníc.

Ciele a obsah návrhu: od prepracovania Spoločnej príručky po ustanovenie kódexu Spoločenstva o pravidlách upravujúcich pohyb osôb cez hranice

Cieľom tohto návrhu, ako Komisia pôvodne predpokladala vo svojom oznámení o vonkajších hraniciach a uviedla v Pláne pre riadenie vonkajších hraníc (pozri bod 1 vyššie), bolo prepracovanie Spoločnej príručky, t.j. vyňatie zastaralých a redundantných ustanovení a prípadné dopracovanie, resp. vyjasnenie bodov na základe analýzy problémov, s ktorými sa štáty stretávajú v teréne, výsledkov schengenských hodnotiacich misií, odporúčaní Schengenského katalógu najlepších postupov, alebo práce vykonanej v súvislosti s tým, či oným problémom v príslušných orgánoch Rady.

V priebehu diskusií na túto tému však začalo byť jasné, že na vytvorenie konsolidovaného a súvislého textu, ktorým sa bude riadiť táto oblasť, je potrebná všeobecnejšia debata o celom acquis týkajúcom sa hraničných kontrol osôb - vrátane príslušných ustanovení Schengenského dohovoru a iných rozhodnutí Výkonného výboru.

Okrem toho, ako bolo vysvetlené v bode 1, Komisia rozhodla, že je to dobrá príležitosť pozrieť sa na problém všeobecnejšie a zahrnúť aj vnútorné hranice a konkrétne opatrenia na dočasné znovuzavedenie kontrol na vnútorných hraniciach oblasti voľného pohybu, ak si to vyžiadajú okolnosti.

Preto je jasné, že tento návrh na reguláciu ďaleko presahuje prosté prepracovanie Spoločnej príručky, lebo sa snaží o skutočné ustanovenie kódexu Spoločenstva o pravidlách upravujúcich pohyb osôb cez hranice, s jednou časťou o vonkajších hraniciach (hlava II) a jednou časťou o vnútorných hraniciach (hlava III). Tieto dve časti sa nepopierateľne navzájom dopĺňajú nielen preto, že vonkajšie hranice sú definované vo vzťahu k vnútorným hraniciam (článok 2 navrhovaného nariadenia), ale aj preto, že kontroly, ktoré sa musia robiť na vonkajších hraniciach (hlava II tohto nariadenia), sú rovnaké ako tie, ktoré sú podľa hlavy III nariadenia v podstate zakázané na vnútorných hraniciach (hoci dočasne môžu byť znova zavedené za výnimočných okolností; pozri články 20 až 24 tohto nariadenia).

V prípade vnútorných hraníc prevzal návrh v podstate obsah článku 2 Schengenského dohovoru a rozhodnutie Schengenského výkonného výboru SCH/Com-ex(95)20, rev. 2 s určitými zmenami tak, aby vyhovoval právnemu rámcu Spoločenstva. Navyše bol do existujúceho acquis pridaný nový prvok vo forme možnosti spoločne a simultánne znova zaviesť kontroly na vnútorných hraniciach v prípade mimoriadne závažnej cezhraničnej hrozby, predovšetkým cezhraničnej teroristickej hrozby.

V prípade vonkajších hraníc sa rozlišuje medzi základnými princípmi, ktorými sa riadia kontroly - uvedené v hlave II nariadenia, ktorá zoširoka reprodukuje články 3 až 8 Schengenského dohovoru a určité časti Spoločnej príručky - a praktickými opatreniami na implementáciu týchto kontrol vrátane kontrolných opatrení špecifických pre rôzne typy hraníc (pozemné, vzdušné a morské). Tieto opatrenia sú uvedené v prílohách I až XII tohto nariadenia a v budúcnosti budú podliehať zmenám a doplneniam stanoveným postupom výboru v súlade s článkom 202 Zmluvy o ES a rozhodnutím Rady 1999/468/ES.

Dôvodom pripojenia týchto praktických ustanovení k základnému nariadeniu je, že väčšina týchto pravidiel už existuje, lebo sú súčasťou Spoločnej príručky, alebo zahŕňajú iné jestvujúce schengenské rozhodnutia. Takto bude možné zhromaždiť a roztriediť celé existujúce acquis o vonkajších a vnútorných hraniciach v jedinom dokumente, a tým ustanoviť ozajstný kódex Spoločenstva o pravidlách upravujúcich pohyb osôb cez hranice.

Komisia sa zároveň domnieva, že tieto praktické ustanovenia sú v skutočnosti opatreniami na implementáciu princípov uvedených v hlave II nariadenia, a ako také by sa v budúcnosti mali meniť a dopĺňať v súlade s postupom výboru (pozri článok 30 nariadenia).[20]

Hoci obsah týchto ustanovení zväčša reprodukuje súčasný text Spoločnej príručky, na potrebných miestach boli urobené zmeny, napríklad:

a) vyňali sa ustanovenia, ktoré sú redundantné (napríklad opakovanie určitých článkov Schengenského dohovoru alebo určitých častí Spoločných konzulárnych pokynov), alebo zbytočné (napríklad súčasný odsek 1.1 časti I o dôsledkoch povolenia vstupu, lebo právo na pohyb v rámci schengenskej oblasti na dobu maximálne troch mesiacov sa už riadi inými ustanoveniami acquis);[21]

b) určité časti sa dopracovali vo svetle nedávnych diskusií v príslušných orgánoch Rady (napríklad o reorganizácii infraštruktúry/oddelených koridorov na hraničných priechodoch a o kontrolách súkromných lietadiel), návrhov predložených Komisiou alebo niektorým členským štátom k špecifickým otázkam (ako je napríklad malý pohraničný styk, pečiatkovanie cestovných dokladov, alebo odoprenie vstupu),[22] ako aj odporúčaní v Schengenskom katalógu najlepších postupov. Pri časti o kontrolách na morských hraniciach sa zistilo, že ju treba podrobnejšie preskúmať a do skúmania zapojiť aj expertov z členských štátov. Nové návrhy teda zohľadňujú aj diskusiu s týmito expertmi, ktorá sa konala v Bruseli 4. decembra 2003;

c) určité body sa vyjasnili alebo zaktualizovali, napríklad odseky o námorníkoch (bod 6.5 časti II tejto príručky).

Korelačná tabuľka ustanovení navrhovaného nariadenia s ustanoveniami Schengenského dohovoru, Spoločnej príručky a ďalších nahradených schengenských rozhodnutí je uvedená v prílohe XIII. Priložená je aj tabuľka ustanovení, ktoré neboli zahrnuté, a dôvodov pre ich vynechanie.

V novom texte sú zjavne urobené aj všetky zmeny, ktoré si vyžiadala zmena medzivládneho rámca na rámec Spoločenstva (napr. "členské štáty" namiesto "zmluvných strán" a pod.).

Keď diskusie o tomto návrhu už dostatočne pokročia, Komisia začne uvažovať o forme a obsahu praktickej príručky pre členov pohraničnej stráže. V tomto bode bude dôležité zohľadniť diskusie, ktoré už o tejto otázke prebehli.[23]

Výber právnej základne

Navrhovanou právnou základňou pre toto nariadenie je článok 62 ods. 1 a ods. 2 písm. a) Zmluvy o ES, lebo tieto právne predpisy zahŕňajú "opatrenia s cieľom zabezpečiť v súlade s článkom 14 absenciu akýchkoľvek kontrol osôb, či už občanov Únie, alebo občanov tretích krajín, pri prechode vnútorných hraníc" (článok 62 ods. 1) i "opatrenia o prechode vonkajších hraníc členských štátov" a konkrétne "normy a postupy, ktoré musia členské štáty dodržiavať pri vykonávaní kontrol osôb na týchto hraniciach" (článok 62 ods. 2 písm. a)).[24]

Keďže návrh je založený na hlave IV Zmluvy o ES (víza, azyl, imigračné a iné politiky týkajúce sa voľného pohybu osôb), musí byť predložený a prijatý v súlade s protokolmi o postoji Spojeného kráľovstva, Írska a Dánska, ktoré sú pripojené k Amsterdamskej zmluve. Podľa článku 6 protokolu o integrácii Schengenského acquis do rámca Európskej únie (Schengenský protokol) sú s implementáciou a ďalším vývojom Schengenského acquis spojené aj Nórsko a Island. Dôsledky rôznych protokolov sa skúmajú v bode 5 nižšie.

Subsidiarita a proporcionalita

Podľa článku 62 ods. 1 a ods. 2 písm. a) Zmluvy o ES má Spoločenstvo právomoc prijať opatrenia týkajúce sa prekračovania vnútorných hraníc členských štátov, aby zabezpečilo absenciu akýchkoľvek kontrol osôb, a prekračovania vonkajších hraníc. Tieto oparenia musia byť prijaté do piatich rokov od vstupu Amsterdamskej zmluvy do platnosti.

Súčasné ustanovenia Spoločenstva o prechode vonkajších hraníc členských štátov a o absencii kontrol osôb na vnútorných hraniciach sú súčasťou Schengenského acquis, ktory bol integrovaný do rámca Európskej únie. Jestvujúce acquis však treba vyjasniť, dopracovať a doplniť. Existujúce acquis o vnútorných a vonkajších hraniciach možno zjavne dopracovať len prijatím opatrení Spoločenstva na základe Zmluvy o ES.

Článok 5 Zmluvy o ES uvádza, že "zásah Spoločenstva nesmie byť väčší než je potrebné na dosiahnutie cieľov tejto Zmluvy".

Forma zvolená pre tento zásah Spoločenstva musí umožniť, aby návrh dosiahol svoj cieľ a bol implementovaný čo možno najefektívnejšie.

Keďže navrhovaná iniciatíva - ustanovenie kódexu Spoločenstva o pravidlách upravujúcich pohyb osôb cez hranice - predstavuje ďalší vývoj Schengenského acquis, tento dokument musí mať formu nariadenia, aby sa zabezpečilo jeho rovnaké uplatňovanie vo všetkých členských štátoch, ktoré uplatňuje Schengenské acquis.

Dôsledky rôznych protokolov pripojených k zmluvám

Právnu základňu pre návrhy opatrení týkajúcich sa prekračovania vnútorných a vonkajších hraníc členských štátov možno nájsť v hlave IV Zmluvy o ES, s tým, že platí systém variabilnej geometrie uvedený v protokoloch o postoji Spojeného kráľovstva, Írska a Dánska a v schengenskom protokole.

Tento návrh stavia na Schengenskom acquis. Preto treba v súvislosti s rôznymi protokolmi zvážiť nasledujúce dôsledky:

Spojené kráľovstvo a Írsko

Podľa článkov 4 a 5 protokolu o integrácii Schengenského acquis do rámca Európskej únie "Írsko a Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, ktoré nie sú viazané Schengenským acquis, môžu kedykoľvek požiadať o zapojenie sa do niektorých alebo všetkých ustanovení týchto acquis".

Tento návrh je postavený na ustanoveniach Schengenského acquis, v ktorých nefigurujú Spojené kráľovstvo a Írsko, v súlade s rozhodnutím Rady 2000/365/ES z 29. mája 2000, ktoré sa týka požiadavky Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska zúčastňovať sa na niektorých ustanoveniach Schengenského acquis a rozhodnutím Rady 2002/192/ES z 28. februára 2002 o požiadavke Írska zúčastňovať sa na niektorých ustanoveniach Schengenského acquis. Spojené kráľovstvo a Írsko sa teda nezapájajú do prijímania tohto návrhu a nie sú ním viazané, ani sa od nich nevyžaduje jeho uplatňovanie.

Okrem toho treba v súvislosti s vnútornými hranicami (hlava daného III nariadenia) brať do úvahy aj protokol o uplatňovaní určitých aspektov článku 14 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva na Spojené kráľovstvo a Írsko, podľa ktorého Spojené kráľovstvo a Írsko môžu schváliť alebo vykonávať kontroly na svojich hraniciach vrátane hraníc teritórií, za ktorých vonkajšie vzťahy je zodpovedné Spojené kráľovstvo. Ten istý protokol umožňuje členským štátom vykonávať kontroly osôb vstupujúcich na ich územie zo Spojeného kráľovstva (alebo z akýchkoľvek území, za ktorých vonkajšie vzťahy zodpovedá) a z Írska.

Dánsko

Podľa protokolu o postoji Dánska priloženého k Amsterdamskej zmluve sa Dánsko nezapája do prijímania opatrení Radou podľa hlavy IV Zmluvy o ES s výnimkou "opatrení určujúcich tretie krajiny, ktorých občania musia mať pri prechode vonkajších hraníc členských štátov vízum, alebo opatrení týkajúcich sa jednotného formátu víz" (bývalý článok 100c Zmluvy o ES).

Tento návrh je postavený na Schengenskom acquis a podľa článku 5 protokolu sa "Dánsko v lehote šiestich mesiacov od rozhodnutia Rady o návrhu alebo iniciatíve stavať na Schengenskom acquis podľa ustanovení hlavy IV Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva rozhodne, či bude vo svojom vnútroštátnom práve toto rozhodnutie implementovať".

Nórsko a Island

V súlade s prvým odsekom článku 6 schengenského protokolu uzavreli dňa 18. mája 1999 Rada, Nórsko a Island dohodu o pripojení týchto krajín k implementácii, uplatňovaniu a vývoju Schengenského acquis.[25]

Článok 1 tejto dohody uvádza, že Nórsko a Island sa pripoja k činnostiam Európskeho spoločenstva a Európskej únie v oblastiach pokrytých ustanoveniami uvedenými v prílohách A (ustanovenia Schengenského acquis) a B (ustanovenia obsiahnuté v dokumentoch Európskeho spoločenstva, ktoré nahradili zodpovedajúce ustanovenia Dohovoru podpísaného v Schengene, alebo ktoré boli podľa neho prijaté) k tejto dohode a ich ďalšiemu vývoju.

Článok 2 dohody stanovuje, že všetky akty a opatrenia prijaté Európskou úniou, ktorými sa mení a dopĺňa Schengenské acquis, alebo ktoré na nich stavajú (prílohy A a B), sa budú implementovať a uplatňovať aj v Nórsku a na Islande.

Tento návrh dopĺňa a stavia na Schengenskom acquis podľa definície v prílohe A k dohode.

V Zmiešanom výbore uvedenom v článku 4 dohody teda treba prerokovať poskytnutie príležitosti Nórsku a Islandu "vysvetliť problémy, s ktorými sa stretávajú v súvislosti s určitým aktom alebo opatrením," a "vyjadriť sa k akýmkoľvek otázkam vývoja ustanovení, ktoré sa ich dotýkajú, alebo k ich implementácii".

Dôsledky dvojstupňového postupu implementácie dokumentov postavených na Schengenskom acquis pre členské štáty

Článok 3 ods. 1 Aktu o pristúpení uvádza, že ustanovenia Schengenského acquis a aktov, ktoré sú na ňom postavené alebo s ním akokoľvek inak súvisia a sú uvedené v prílohe I k Aktu, budú pre členské štáty záväzné a uplatniteľné od dátumu pristúpenia.[26] Ustanovenia a akty, ktoré nie sú uvedené v tejto prílohe, ale sú pre členské štáty záväzné od dátumu pristúpenia, sa budú v nových členských štátoch uplatňovať podľa príslušného rozhodnutia Rady v súlade s článkom (článok 3 ods. 2 Aktu o pristúpení).

Toto je dvojstupňový postup implementácie, podľa ktorého sú určité ustanovenia Schengenského acquis záväzné a uplatniteľné od dátumu vstupu do Únie, zatiaľ čo iné, špecificky tie, ktoré sú vnútorne spojené s odstránením kontrol na vnútorných hraniciach, sú síce záväzné od dátumu pristúpenia, ale v členských štátoch sa budú uplatňovať až po vyššie uvedenom rozhodnutí Rady.

Schengenské ustanovenia o vonkajších hraniciach (články 3 až 8 Schengenského dohovoru a rozhodnutia o ich implementácii, najmä Spoločná príručka) sú uvedené v prílohe, a teda sú pre členské štáty záväzné a uplatniteľné od dátumu pristúpenia.[27]

Na rozdiel od nich schengenské ustanovenia o odstránení kontrol osôb na vnútorných hraniciach nie sú uvedené v prílohe, a teda sa v členských štátoch neuplatňujú od dátumu pristúpenia.

V dôsledku toho tento návrh, ktorý nahrádza Spoločnú príručku a určité ustanovenia schengenského dohovoru a stavia na nich s cieľom ustanoviť kódex Spoločenstva o pravidlách upravujúcich pohyb osôb cez hranice, bude po prijatí záväzný a uplatniteľný v členských štátoch len v súvislosti s ustanoveniami o vonkajších hraniciach (hlava II a príslušné prílohy, a hlavy I a IV, pokiaľ sa odvolávajú na ustanovenia hlavy II).

Ustanovenia týkajúce sa prekračovania vnútorných hraníc (hlava III a hlavy I a IV, pokiaľ sa odvolávajú na ustanovenia hlavy III) budú v nových členských štátoch uplatňované podľa rozhodnutia Rady, na ktoré odkazuje článok 3 ods. 2 Aktu o pristúpení.

Pripomienky k článkom

Hlava I - Všeobecné ustanovenia

Článok 1

Tento článok definuje účel nariadenia, a to stanovenie pravidiel pre pohyb osôb cez hranice tak, aby zahŕňali predpisy o kontrolách na vonkajších hraniciach (hlava II a prílohy) aj predpisy o odstránení kontrol osôb na vnútorných hraniciach a o znovuzavedení týchto kontrol za určitých okolností (hlava III).

Článok 2

Väčšina definícií uvedených v tomto článku je prevzatá z článku 1 schengenského dohovoru, hoci v určitých prípadoch sa pociťovala potreba vyjasniť, prípadne dopracovať niektoré existujúce definície, alebo pridať nové. Treba ich aj zmeniť tak, aby zohľadňovali rámec a terminológiu Spoločenstva (napr. "členské štáty" namiesto "zmluvných strán").

Odkazy na "členské štáty" v definíciách a všeobecnejšie v celom návrhu by sa očividne mali vykladať v prvom rade vo svetle schengenského protokolu v súvislosti s uplatňovaním Schengenského acquis Spojeným kráľovstvom a Írskom (pozri bod 5 vyššie) a v druhom rade vo svetle článku 3 Zmluvy o pristúpení, kde sa hovorí o uplatňovaní Schengenského acquis novými členskými štátmi v dvoch etapách (bod 6 vyššie). Okrem toho treba v súvislosti so Schengenským acquis brať do úvahy aj špeciálne postavenie Nórska a Islandu vysvetlené v bode 5 vyššie. V odôvodnení sa termín "schengenské štáty" používa čisto z praktických dôvodov a odkazuje na štáty, ktoré v plnej miere uplatňujú Schengenské acquis v súlade so Zmluvami a rôznymi protokolmi, ktoré sú k nim pripojené.

Definície "vnútorné hranice" a "vonkajšie hranice" sú pôvodne prevzaté z článku 1 Schengenského dohovoru, ktorý vnútorné hranice definuje ako spoločné pozemné hranice schengenských štátov, ako aj letiská pre vnútorné lety a ich námorné prístavy pre pravidelné trajektové spojenia. Pojem "jazerné prístavy" bol pridaný preto, aby obsiahol prípady, keď je jazero obkolesené jedným alebo viacerými členskými štátmi a jedným alebo viacerými nečlenskými štátmi (napr. jazero Constance, ktoré tvorí hranicu medzi Nemeckom, Rakúskom a Švajčiarskom).[28]

Definícia "vnútorného letu" je tiež prevzatá z článku 1 dohovoru a pokrýva akýkoľvek let výlučne na územie alebo z územia schengenských štátov.

Definícia "pravidelného trajektového spojenia" bola doplnená preto, lebo tvorí súčasť definície vnútorných hraníc. Je prevzatá zo súčasnej definície v tej časti príručky, ktorá sa zaoberá kontrolami lodnej dopravy (bod 3.4.1.5 časti II), hoci je prispôsobená jestvujúcemu právu Spoločenstva.[29]

Pojem "občan tretej krajiny" je definovaný štandardne a vylučuje občanov Európskej únie v zmysle článku 17 ods. 1 Zmluvy o ES. Zahŕňa teda aj utečencov a osoby bez štátnej príslušnosti.

Definícia "občana tretej krajiny, na ktorého bolo vydané upozornenie na účely odoprenia vstupu," je prevzatá z článku 1 Schengenského dohovoru a označuje akéhokoľvek občana tretej krajiny, na ktorého bolo vydané upozornenie na účely odoprenia vstupu v Schengenskom informačnom systéme v súlade s článkom 96 Schengenského dohovoru.

Pojem "osoby využívajúcej právo Spoločenstva na voľný pohyb" je v dohovore novinkou a pokrýva:

- občanov Únie v zmysle článku 17 ods. 1 Zmluvy a občanov tretích krajín, ktorí sú rodinnými príslušníkmi občana Únie využívajúceho svoje právo na voľný pohyb podľa smernice 2004/38/ES z 29. apríla 2004 o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a bývať na území členských štátov, kde sú podrobne uvedené práva využívané týmito kategóriami (pozri pripomienku k článku 3);

- občanov tretích krajín a ich rodinných príslušníkov bez ohľadu na národnosť, ktorí podľa dohôd medzi Spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a týmito krajinami na strane druhej majú rovnaké právo na voľný pohyb ako občania Únie. Sem patria krajiny, ktoré uzavreli Zmluvu o európskej hospodárskej oblasti, a Švajčiarska konfederácia.

Definícia "hraničného priechodu" je prevzatá z článku 1 Schengenského dohovoru a znamená akýkoľvek priechod určený príslušnými orgánmi k prekračovaniu vonkajších hraníc.

Pojem "hraničná kontrola" je prevzatý z článku 1 Schengenského dohovoru a znamená kontrolu na hraniciach, vykonanú výhradne na základe zamýšľaného prekročenia tejto hranice vykonávanú na hranici v odozve výhradne na úmysel prekročiť túto hranicu. Aby bol jasný význam a rozsah, všeobecný pojem hraničná kontrola zahŕňa:

- kontroly vykonávané na autorizovaných hraničných priechodoch a

- sledovanie hraníc mimo autorizovaných hraničných priechodov.

Definícia "pohraničnej stráže" je uvedená na zjednodušenie odkazu na vnútroštátne orgány zodpovedné podľa vnútroštátnych právnych predpisov každého členského štátu za vykonávanie úloh hraničnej kontroly.

Definícia "malého pohraničného styku" je v Schengenskom dohovore novinkou a odkazuje na článok 3 návrhu Komisie na nariadenie o vytvorení režimu malého pohraničného styku na vonkajších pozemných hraniciach členských štátov, ktorý je momentálne v štádiu posudzovania (KOM(2003)502 v konečnom znení, 2003/0193(CNS)).

Definícia "dopravcu" je úplne prevzatá z článku 1 ods. 2 Schengenského dohovoru a odkazuje na akúkoľvek fyzickú alebo právnickú osobu vykonávajúcu profesionálne prepravu osôb vzdušnou, vodnou alebo pozemnou cestou.

Definícia "povolenia na pobyt" je prevzatá z článku 1 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1030/2002, ktorým sa stanovuje jednotný formát povolení na pobyt pre štátnych príslušníkov tretích štátov.[30] Táto definícia je opäť prevzatá z článku 1 Schengenského dohovoru, hoci na odstránenie všetkých nejasností pridáva ustanovenie, že definícia "povolenia na pobyt" nepokrýva víza. Bod iii) článku 1 ods. 2 písm. a) nariadenia (ES) č. 1030/2002, ktorý vylučuje určité povolenia na pobyt vydané členskými štátmi neuplatňujúcimi ustanovenia článku 21 Schengenského dohovoru (predovšetkým Spojeným kráľovstvom, hoci tam sa uplatňuje nariadenie (ES) č. 1030/2002), nebol prevzatý, lebo na účely tohto nariadenia nie je relevantný.

Tieto posledné tri definície sú prevzaté zo súčasného bodu 3.4.1 časti II Spoločnej príručky.

Článok 3

Tento článok definuje pôsobnosť návrhu, ktorá sa týka všetkých osôb prekračujúcich hranicu členského štátu, ale neovplyvňuje práva určitých špecifických kategórií podľa iných dokumentov práva Spoločenstva. Už článok 134 Schengenského dohovoru (od 1. mája 1999 zastaralý) stanovil, že "Ustanovenia tohto dohovoru sa budú uplatňovať len potiaľ, pokiaľ sú kompatibilné s právom Spoločenstva".

Pre osoby využívajúce práva udelené právnymi predpismi Spoločenstva to znamená, že toto nariadenie neovplyvňuje ustanovenia smernice 2004/38/ES z 29. apríla 2004 o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a bývať na území členských štátov, ani jestvujúce dohody s určitými tretími krajinami o voľnom pohybe osôb (pozri pripomienku k článku 2). Článok 5 tejto smernice uvádza, že občania Únie majú právo opustiť svoje územie a vycestovať do iného členského štátu s platným preukazom totožnosti alebo pasom (pre rodinných príslušníkov, ktorí nie sú občanmi členského štátu, bude toto právo rovnaké ako pre občana Únie, ktorého sprevádzajú alebo ku ktorému sa pripoja, hoci sa od nich môže vyžadovať vízum, ktoré im musí byť vydané zdarma a poskytovať všetky výhody). V dôsledku toho podliehajú občania Únie a ďalšie osoby využívajúce právo Spoločenstva na voľný pohyb dôkladným kontrolám uvedeným v článku 6 len vtedy, ak existuje dôkaz, že táto osoba predstavuje reálnu, podloženú a dostatočne závažnú hrozbu pre verejný poriadok, verejnú bezpečnosť, alebo verejné zdravie v niektorom členskom štáte. To sa vzťahuje aj na odoprenie vstupu (článok 11 tohto nariadenia): osobám využívajúcim práva udelené právnymi predpismi Spoločenstva možno odoprieť vstup len vtedy, ak existuje reálne, podložené a dostatočne závažné ohrozenie jedného zo základných záujmov spoločnosti v súlade s článkom 27 tejto smernice. Smernicou sa riadia aj procedurálne záruky poskytnuté osobám využívajúcim právo Spoločenstva na voľný pohyb v prípadoch prijatia rozhodnutia o odoprení vstupu.

Čo sa týka utečencov a žiadateľov o medzinárodnú ochranu, v prvom rade a predovšetkým je tu odkaz na práva udelené Ženevským dohovorom z 28. júla 1951 o štatúte utečencov v znení Newyorského protokolu z 31. januára 1967 a na rôzne prijaté alebo prijímané právne dokumenty Spoločenstva o medzinárodnej ochrane.

Účelom odkazu na dlhodobých obyvateľov v zmysle smernice 2003/109/ES je chrániť práva udelené touto smernicou, lebo dlhodobí obyvatelia majú v súvislosti s pobytom v členských štátoch lepšie podmienky než občania tretích krajín.

Hlava II - Vonkajšie hranice

Článok 4

Odseky 1 a 2 sú prevzaté z článku 3 ods. 1 Schengenského dohovoru a z bodov 1.3, 1.3.1, 1.3.2 a 1.3.3 Spoločnej príručky (časť I). Tieto ustanovenia stanovujú všeobecný princíp, že hranice možno prekročiť len na autorizovaných hraničných priechodoch a počas pevne stanovených otváracích hodín, hoci z tohto princípu existujú výnimky, napríklad podľa režimu malého pohraničného styku, pre rekreačné lode, alebo pobrežný rybolov a pre námorníkov pri vylodení. K tomu sa pridala a upresnila aj existujúca prax, čo znamená, že určité hraničné priechody môžu byť podľa režimu malého pohraničného styku vyhradené len pre obyvateľov pohraničných oblastí. To sa zlučuje s návrhmi Komisie o vytvorení režimu malého pohraničného styku (KOM(2003)502 v konečnom znení).

Zoznam autorizovaných hraničných priechodov je uvedený v prílohe I k tomuto nariadeniu (v súčasnosti príloha 1 k príručke).

Odsek 3 je verziou článku 3 ods. 2 Schengenského dohovoru o pokutách za nepovolené prekročenie vonkajších hraníc, ktorý bol zmenený tak, aby vyhovoval postupom Spoločenstva a neovplyvňoval daný princíp. Pridaný bol aj odkaz na povinnosti medzinárodnej ochrany. Ten sa odvoláva najmä na článok 31 Ženevského dohovoru o štatúte utečenca; tento článok zakazuje ukladanie pokút za spáchanie trestného činu nezákonného vstupu alebo pobytu utečencov prichádzajúcich rovno z územia, kde bol ohrozený ich život alebo sloboda v zmysle článku 1, ktorí vstúpili na územie členských štátov alebo sa na ňom nachádzajú bez povolenia za predpokladu, že sa bez meškania prihlásia na úradoch a preukážu dobrý dôvod svojho nelegálneho vstupu alebo prítomnosti.

Článok 5

Odsek 1 preberá jednotné podmienky pre vstup uvedené v článku 5 ods. 1 Schengenského dohovoru. Členský štát, na ktorého hranicu sa dostaví občan tretej krajiny, je zodpovedný za vstupné kontroly nielen vo vlastnom záujme, alebo aj v záujme ostatných schengenských štátov, lebo medzi schengenskými štátmi už neexistujú žiadne ďalšie hraničné kontroly. Preto musí napríklad posúdenie ohrozenia verejného poriadku a vnútornej bezpečnosti, spočiatku cez SIS, ale aj výmenou ďalších príslušných informácií medzi príslušnými orgánmi, odrážať záujmy všetkých schengenských štátov.

Okrem podmienok uvedených v Schengenskom dohovore je tu nová podmienka nepredstavovať hrozbu pre verejné zdravie. Za určitých obmedzených okolností sa to pokladá za platný dôvod odoprenia vstupu už aj u občana Únie (smernica 64/221/EHS). Túto podmienku prevzala nová smernica 2004/38/ES z 29. apríla 2004 o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a bývať na území členských štátov, ktorá špecifikuje, ako sa toto kritérium bude uplatňovať. Uvedenie verejného zdravia v tomto nariadení zosúlaďuje tieto dva legislatívne dokumenty a anuluje rozdiely medzi zaobchádzaním s občanmi Únie a občanmi tretích krajín.

Dokumenty platné pre prekračovanie hraníc sú určené rozhodnutiami Výkonného výboru SCH/Com-ex (98)56 a SCH/Com-ex (99)14 z 28.4.1999,[31] ktorými sa okrem iného zakladá Tabuľka cestovných dokladov, ktoré držiteľa oprávňujú prekročiť vonkajšie hranice, a ku ktorým možno vydať vízum, periodicky aktualizovaná Generálnym sekretariátom Rady.

Odsek 2 sa odvoláva na prílohu II v zmysle sprievodných dokladov a informácií používaných na overenie splnenia podmienok uvedených v odseku 1. Je jasné, že takýto dokumentárny dôkaz o dôvodoch vstupu na krátkodobý pobyt v členských štátoch by sa nemal vyžadovať od občanov tretích krajín, ktorí majú platné povolenie na pobyt vydané niektorým členským štátom. V jestvujúcich kategóriách (služobné cesty, turistické cesty atď.) je doplnený bod o dokumentárnom dôkaze, ktorý predkladajú osoby s nárokom na režim malého pohraničného styku. To súvisí s dvoma návrhmi Komisie na nariadenia o vytvorení režimu malého pohraničného styku (KOM(2003) 502 v konečnom znení), v ktorých sa medzi podmienkami pre vstup spomína existencia "dokladov dokazujúcich štatút obyvateľov pohraničia a existenciu legitímnych dôvodov na časté prekračovanie hraníc ... ako napríklad rodinné zväzky, sociálne, kultúrne, alebo ekonomické motívy". Preto je potrebné aspoň ako návod upresniť, aké druhy dokladov možno vlastne vyžadovať od obyvateľov pohraničia podľa režimu malého pohraničného styku. A ďalej bol pridaný bod o povinnosti občanov tretích krajín, ktorí potrebujú víza, mať cestovné poistenie. S drobnými úpravami to zahŕňa odsek, ktorý bol do Spoločnej príručky nedávno vložený nariadením Rady o cestovnom poistení (rozhodnutie 2004/17/ES z 22. decembra 2003).

Odsek 3 sa týka kritérií odhadu prostriedkov na živobytie; odkazuje na prílohu III (v súčasnosti príloha 10 príručky), kde sú uvedené referenčné sumy potrebné na prechod hraníc, ktoré každoročne stanovujú vnútroštátne orgány.

Princíp v odseku 4 nie je explicitný v článku 5 Schengenského dohovoru, ale vyplýva z článku 21 (ktorý hovorí o možnosti držiteľa povolenia na pobyt vydaného v schengenskom štáte vycestovať na tri mesiace do iných schengenských štátov). To sa spomína aj v súčasnom bode 6.2 časti II príručky.

Odsek 5 preberá článok 5 ods. 3 Schengenského dohovoru o prijatí občanov tretích krajín, ktorí majú povolenie alebo oprávnenie na pobyt, prípadne návratné vízum vydané jedným z členských štátov - do tranzitu dokonca aj ak nespĺňajú všetky podmienky pre vstup - pokiaľ ich mená nie sú na národnom zozname nežiaducich osôb členského štátu, ktorého vonkajšie hranice sa snažia prekročiť.

Odsek 7 špecifikuje, že povolenia a oprávnenia na pobyt uvedené v odsekoch 4 a 5 pokrývajú všetky povolenia na pobyt vydané členskými štátmi (od 12. augusta 2004 vrátane) podľa jednotného formátu založeného nariadením (ES) č. 1030/2002, ktorým sa stanovuje jednotný formát povolení na pobyt a všetky ostatné povolenia a oprávnenia na pobyt a návratné víza uvedené v prílohe 4 k Spoločným konzulárnym pokynom.

Článok 6

Tento článok, ktorý rozsiahle preberá článok 6 ods. 1 a 2 Schengenského dohovoru a bod 1.2 časti II Spoločnej príručky, stanovuje jednotné princípy pre vykonávanie hraničných kontrol.

Odsek 2 špecifikuje, že všetky osoby prechádzajúce vonkajšími hranicami vrátane občanov Únie sa musia podrobiť kontrole totožnosti na základe ukázania alebo predloženia svojich cestovných dokladov. Ďalej špecifikuje, že kontroly musí každý členský štát vykonávať v súlade so svojimi právnymi predpismi, a že môžu pokrývať aj motorové vozidlá a predmety vo vlastníctve osôb prechádzajúcich cez hranice. Na účely tohto nariadenia sú však kontroly vozidiel a predmetov patriacich osobe prechádzajúcej cez vonkajšiu hranicu určené výhradne na overenie dodržania podmienok stanovených v článku 5, najmä na zabránenie nelegálnej imigrácie (napríklad kontroly, či sa vo vozidle neukrývajú nelegálni migranti) a možného ohrozenia vnútornej bezpečnosti a verejného poriadku členských štátov (napríklad kontroly, či osoba nevlastní zbrane alebo iné nebezpečné predmety). To však nevylučuje ďalšie druhy kontrol (napríklad colné, veterinárne a botanické kontroly) vykonávaných na základe príslušných právnych predpisov Spoločenstva alebo danej krajiny.

Pri vstupe a výstupe sa občania tretích krajín musia podrobiť dôkladnej kontrole (odsek 3) na overenie účelu ich návštevy a hrozby pre verejný poriadok, vnútornú bezpečnosť a verejné zdravie členských štátov.

Ako sa zistilo (pripomienka k článku 3), dôkladné kontroly sa nemôžu vykonávať u osôb využívajúcich právo Spoločenstva na voľný pohyb, pokiaľ neexistuje dôkaz, že táto osoba predstavuje reálnu, doloženú a dostatočne závažnú hrozbu pre verejný poriadok, verejnú bezpečnosť alebo verejné zdravie v niektorom členskom štáte.

Odsek 4 odkazuje na prílohu 4 v súvislosti s praktickými podrobnosťami kontrol osôb.

Článok 7

Tento článok je upravenou verziou súčasného článku 6 ods. 2 písm. e) Schengenského dohovoru. Nová formulácia, najmä hranice možnosti zdržať sa vykonávania kontrol za "nepredvídaných a výnimočných okolností", je prevzatá z návrhu požiadavky Komisie na príslušné orgány členských štátov, aby systematicky pečiatkovali cestovné doklady občanov tretích krajín (KOM(2003)664, 6. novembra 2003). Navyše je z tohto návrhu prevzatá aj možnosť pre občanov tretích krajín dať si opečiatkovať cestovný doklad aj pri uvoľnených kontrolách.

Odsek 3 špecifikuje, že podrobné pravidlá uvoľnených kontrol a kritériá pre udeľovanie priorít sú uvedené v prílohe V. Vstupné kontroly majú prioritu pred výstupnými kontrolami podobne ako v súčasných právnych predpisoch.

Článok 8

Tento nový článok uvádza horizontálne ustanovenia o inštalácii oddelených koridorov na hraničných priechodoch a minimálne indikácie, ktoré sa budú používať na značkách. Ustanovenie o oddelených kontrolných koridoroch na rozlíšenie kanálov určených pre osoby využívajúce právo Spoločenstva na voľný pohyb od kanálov určených pre občanov tretích krajín sa v súčasnosti vyžaduje rozhodnutím SCH/Com-ex (94)17 rev. 4[32] len v prípade medzinárodných letísk. Toto rozhodnutie hovorí o jednotnom minimálnom značení na rozlišovanie medzi občanmi EÚ a občanmi tretích krajín. Čo sa týka morských hraníc, a špecifickejšie kontrol cestujúcich na trajektoch, súčasný bod 3.4.4.5 časti II príručky stanovuje, že "v každom možnom prípade by sa mali vykonať potrebné stavebné práce", aby sa zabezpečili oddelené kontroly občanov EÚ/EHP a kontroly občanov tretích krajín. Pravidlá v súčasnom znení však mlčia o inštalácii oddelených koridorov na pozemných hraniciach.

Tento nový článok je teda založený na jestvujúcich ustanoveniach, ale zohľadňuje aj diskusie iniciované v priebehu roka 2003 v rámci Skupiny expertov na pohraničie, a najmä návrh na rozhodnutie Rady o stanovení minimálnych indikácií, ktoré sa budú používať na značkách na hraničných postoch,[33] a závery Rady o zavedení oddelených koridorov na vonkajších hraničných priechodoch.[34]

Povinnosť vytvoriť oddelené koridory na medzinárodných letiskách sa dodržiava. Inštalácia oddelených koridorov na morských a pozemných hraničných priechodoch členských štátov je však aj naďalej voliteľná. Špecifické ustanovenia o organizácii koridorov na pozemných hraniciach sú uvedené v prílohe X (pozri pripomienku nižšie).

Čo sa týka minimálnych indikácií uvedených na značkách, obsah vyššie uvedeného návrhu na rozhodnutie bol zahrnutý pre zohľadnenie potreby zahrnúť medzi občanov využívajúcich právo Spoločenstva na voľný pohyb aj občanov Švajčiarska a ich rodiny po vstupe do platnosti zmluvy o voľnom pohybe osôb uzavretej so Švajčiarkom 1. júna 2002. Osoby využívajúce právo Spoločenstva na voľný pohyb môžu použiť aj iné koridory, ktoré už nie sú označené "NON EU/EEA" ("OKREM EÚ/EHP"), ale "ALL PASSPORTS" ("VŠETKY PASY"). Modely týchto značiek sú uvedené v prílohe VI.

Členské štáty musia do 31. mája 2009 upraviť všetky značky na hraničných priechodoch; ak však existujúce značky vymenia alebo osadia nové aj pred týmto dátumom, musia na nich zachovať minimálne stanovené indikácie. Aj toto bolo prevzaté z vyššie uvedeného návrhu.

Na hraniciach medzi členskými štátmi, ktoré na svojich spoločných hraniciach ešte nezrušili kontroly z dôvodu dvojstupňového uplatňovania Schengenského acquis, je uplatňovanie tohto článku stále voliteľné. Od členských štátov sa teda nebudú vyžadovať rozsiahle investície do hraničných priechodov, ktoré vďaka svojmu charakteru budú slúžiť ako vonkajšie hranice aj tak len dočasne.

Článok 9

Pečiatkovanie cestovných dokladov sa v súčasnosti riadi bodom 2.1 časti II Spoločnej príručky. V súlade s vyššie uvedeným návrhom o pečiatkovaní je teraz uvedená aj povinnosť "systematicky" pečiatkovať cestovné doklady na vstupe (odsek 1).

V odseku 2 sú uvedené výnimky z princípu pečiatkovania cestovných dokladov občanov tretích krajín: okrem prevzatia výnimiek z bodov 2.1.1, 2.1.5 a 2.1.6 časti II príručky je uvedená výnimka z pečiatkovania aj pre osoby prechádzajúce cez hranice podľa režimu malého pohraničného styku z dôvodu zachovania zhody návrhov o režime malého pohraničného styku s vyššie uvedeným pečiatkovaním.

V súvislosti s výstupnými pečiatkami sa v odseku 3 uvádza, že systematicky treba pečiatkovať doklady s viacerými návratnými vízami s uvedením úhrnného limitu trvania pobytov.

A odsek 4 odkazuje na prílohu VII, v ktorej sú uvedené praktické pravidlá pre pečiatkovanie. Postupy pečiatkovania dokladov a tvar a znaky pečiatok sa nezmenili; pridali sa však ustanovenia, ktoré odrážajú závery Rady spravodlivosti a vnútorných záležitostí z 5. a 6. júna 2003 o špeciálnych bezpečnostných znakoch jednotných vstupných a výstupných pečiatok (dokument Rady 9390/03 FRONT 60 COMIX 308). Tieto ustanovenia medzi iným stanovujú, že bezpečnostné kódy treba často meniť, a že ten istý bezpečnostný kód nesmie platiť dlhšie ako jeden mesiac. Vytvoril sa aj systém výmeny informácií o bezpečnostných kódoch používaných na pečiatkach a o odcudzených a stratených pečiatkach; informácie sa budú vymieňať o. i. cez národné kontaktné body zodpovedné za výmenu informácií o bezpečnostných kódoch na vstupných a výstupných pečiatkach používaných na hraničných priechodoch (uvedené v dokumente Rady 7221/03 FRONT 23 COMIX 147 (EU RESTRICTED - LEN PRE EÚ)).

Článok 10

Tento článok týkajúci sa sledovania hraníc medzi hraničnými priechodmi preberá článok 6 ods. 3 Schengenského dohovoru a bod 2.2 časti II Spoločnej príručky. Podrobné pravidlá, ktorými sa riadi sledovanie hraníc, sa budú prijímať komisionálnym postupom uvedeným v článku 30 tohto nariadenia.

Článok 11

Odsek 1 preberá článok 5 ods. 2 Schengenského dohovoru o odoprení vstupu občanom tretích krajín, ktorí nespĺňajú všetky podmienky pre vstup stanovené v článku 6 tohto nariadenia, vrátane faktu, že členský štát môže za výnimočných okolností umožniť vstup z humanitárnych dôvodov, z dôvodov štátneho záujmu, alebo z dôvodov medzinárodných povinností.

Odsek 2 odkazuje na prípady, kde osobe bez víza - a teda bez splnenia všetkých podmienok pre vstup - ktorá spĺňa podmienky stanovené v článku 1 nariadenia (ES) č. 415/2003, možno vydať vízum na hranici. To sa týka osôb, ktoré z nepredvídateľných dôvodov nemohli požiadať o vízum vopred, ale spĺňajú všetky ostatné podmienky pre vstup a ich návrat do vlasti alebo do tranzitu je zaručený. Body 5 a 5.1 časti II príručky boli potom ako nariadenie (ES) č. 415/2003 nadobudlo účinnosť nahradené odkazom na samotné nariadenie.

Odsek 3 preberá body 1.4.1 a 1.4.2 časti II Spoločnej príručky. Je v ňom uvedený aj odkaz na štandardný formulár v prílohe VIII časti B, pre občanov tretích krajín, ktorí na ňom potvrdzujú prijatie rozhodnutia o odoprení vstupu. Tá istá príloha (časť A) uvádza podrobné pravidlá pre odoprenie vstupu.

Odsek 4 stanovuje povinnosť členov pohraničnej stráže zabezpečiť, aby na územie príslušného členského štátu nevstúpil občan tretej krajiny, ktorému bol vstup odoprený.

Článok 12

Tento článok preberá článok 6 ods. 4 a 5 Schengenského dohovoru, ktorý od členských štátov vyžaduje "nasadiť vhodný personál ... v dostatočných počtoch", ale dodáva, že vhodné musia byť aj "prostriedky" na vykonávanie mimoriadne dôkladných kontrol na vonkajších hraniciach.

Článok 13

Článok 13 ods. 1 je prevzatý z bodov 1.1.1 a 1.1.2 časti II Spoločnej príručky; vyžaduje len to, aby hraničné kontroly na účely tohto nariadenia vykonávali služby členských štátov zodpovedné za povinnosti pohraničnej stráže v súlade s vnútroštátnym právom, aby pohraničná stráž dostala právomoci hraničnej polície a právomoci začať trestné konanie.

Odsek 3 uvádza, že zoznam vnútroštátnych služieb zodpovedných za povinnosti pohraničnej stráže podľa vnútroštátneho práva každého členského štátu je uvedený v prílohe IX k nariadeniu, a nie v samotnom nariadení ako to uvádza Spoločná príručka.

Odsek 4 je novým ustanovením, ktoré od členských štátov - kde je za povinnosti pohraničnej stráže podľa vnútroštátnych právnych predpisov zodpovedných viacero služieb - vyžaduje zabezpečiť koordináciu a spoluprácu medzi všetkými týmito službami, ktorá je pre efektívne hraničné kontroly nevyhnutná.

Článok 14

Tento článok nahrádza článok 7 Schengenského dohovoru a body 4, 4.1 a 4.2 časti II Spoločnej príručky, ktoré sa týkajú spolupráce medzi členskými štátmi na efektívnom vykonávaní hraničných kontrol. Namiesto prevzatia jestvujúcich ustanovení sa odvoláva na budúcu Európsku agentúru pre riadenie prevádzkovej spolupráce na vonkajších hraniciach, ktorá bude kontrolovať úlohy prevádzkovej spolupráce medzi členskými štátmi vrátane výmeny informácií; harmonizáciu pokynov a spoločného komponentu školenia členov pohraničnej stráže; koordináciu spoločných operácií medzi členskými štátmi; spoločné hodnotenie rizika; a riadenie spoločného technického vybavenia.

Článok 15

Toto je nový článok inšpirovaný súčasnou praxou a závermi Rady SVZ z 27. a 28. novembra 2003[35] o prijatí flexibilných opatrení kontroly na pozemných hraniciach v nábehu na rozšírenie Únie.

Vďaka dvojstupňovému procesu implementácie Schengenu (pozri bod 6) sa v nových členských štátoch nebude Schengenské acquis plne uplatňovať okamžite po pristúpení a vzájomné kontroly osôb na spoločných hraniciach medzi jestvujúcimi a novými členskými štátmi budú fungovať dovtedy, kým sa v nových členských štátoch nezačne plne uplatňovať Schengenské acquis. Pravidlá uplatňované na týchto hraniciach - ktoré možno pokladať za "dočasne vonkajšie hranice" - budú rovnaké ako pravidlá uplatňované na schengenských vonkajších hraniciach.

Odsek 1 preto uvádza, že členské štáty, ktoré neuplatňujú článok 18, a teda ešte nezrušili kontroly na svojich spoločných pozemných hraniciach, môžu až do dátumu uplatniteľnosti tohto článku tieto hranice spoločne kontrolovať za podmienky zachovania princípov a kritérií stanovených týmto nariadením pre kontroly na vonkajších hraniciach. Členské štáty môžu medzi sebou uzavrieť bilaterálne dohody o spoločných kontrolách, ale musia o nich informovať Komisiu.

Kapitola 4 - Špeciálne podrobné pravidlá pre hraničné kontroly a špecifické postupy

Článok 16

Tento článok sa odvoláva na prílohu X o špeciálnych podrobných pravidlách pre rôzne typy hraníc (pozemnú, vzdušnú a morskú) a rôzne dopravné prostriedky používané na prekračovanie vonkajších hraníc členských štátov. Podrobný komentár k hlavným zmenám, ktoré sa urobili v súvislosti s jestvujúcimi ustanoveniami:

Pozemné hranice

Bod 1.1 sa zaoberá kontrolami cestnej dopravy a zahŕňa bod 3.1 časti II Spoločnej príručky. Ten je doplnený ustanoveniami o možnosti nainštalovať oddelené kontrolné koridory na pozemných hraničných priechodoch, ktorá zohľadňuje závery Rady z 8. mája 2003 (pozri aj pripomienky k relevantným horizontálnym ustanoveniam).

Inštalácia oddelených kontrolných koridorov nie je na pozemných hraničných priechodoch povinná; je to možnosť, ktorá zostáva pre členské štáty otvorená, ak ju pokladajú za vhodnú a ak ju okolnosti - najmä podmienky malého pohraničného styku - umožňujú. Oddelených koridorov sa navyše môžu príslušné orgány členských štátov kedykoľvek vzdať za "výnimočných okolností" a "ak si to vyžaduje doprava a podmienky infraštruktúry" (tiež prevzaté z vyššie uvedených záverov Rady).

Ak sa však členský štát rozhodne použiť na pozemných hraničných priechodoch oddelené koridory, na značkách musí byť použité minimálne značenie uvedené v článku 8.

Členské štáty môžu zabezpečiť oddelené koridory aj pre osoby, ktoré majú nárok na režim malého pohraničného styku. Je to v súlade s vyššie uvedenými návrhmi nariadenia o malom pohraničnom styku.

Bod 1.2 pokrýva železničnú dopravu a zahŕňa bod 3.2 časti II príručky. Táto časť neprešla žiadnymi podstatnými úpravami, len formálnymi a redakčnými zmenami určenými na jej lepšie objasnenie.

Vzdušné hranice

Bod 2 prílohy X zahŕňa body 3.3, 3.3.1 až 3.3.7 časti II príručky (s výnimkou zastaralých alebo redundantných ustanovení, ako je napríklad reprodukovanie článku 4 Schengenského dohovoru alebo príklady), určité časti rozhodnutia SCH/Com-ex (94)17 rev. 4 a usmernenia na zvýšenie efektívnosti kontrol vykonávaných v medzinárodnom civilnom letectve (cestujúci na súkromných letoch) prijaté Skupinou expertov na pohraničie 5. júna 2003.[36]

V bode 2.1 tejto časti sú uvedené postupy pre kontroly cestujúcich na medzinárodných letiskách.

Aby bolo možné rozlišovať medzi cestujúcimi z vnútorných liniek, ktorí nepodliehajú kontrolám, a cestujúcimi všetkých ostatných letov, ktorých treba skontrolovať, treba urobiť opatrenia na fyzické oddelenie prúdov cestujúcich. Preto sa od príslušných orgánov členských štátov vyžaduje vybudovať vhodné infraštruktúry v spolupráci s prevádzkovateľom letiska. V praxi to možno urobiť napríklad oddelením kontrolných oblastí, alebo odbavovaním cestujúcich na oddelených termináloch.

Potom sa určí miesto na kontroly osôb a príručnej batožiny predovšetkým pre transferové lety.

Tak isto sa určilo, že kontroly cestujúcich sa normálne robia mimo lietadla; k tomu musia členské štáty prijať vhodné opatrenia po dohode a za spolupráce s letiskovými orgánmi a dopravcami, aby dopravu cestujúcich smerovali do zariadení vyhradených na kontroly. Špecifické pravidlá pre kontroly posádok lietadiel sú uvedené v prílohe XI.

A nakoniec, ak lietadlo na medzinárodnej linke (alebo cudzie lietadlo) musí núdzovo pristáť z dôvodu zásahu vyššej moci, alebo bezprostredného nebezpečenstva, prípadne na pokyn orgánov, v lete môže pokračovať až po povolení orgánov zodpovedných za hraničné kontroly. Za žiadnych okolností nemožno urobiť výnimku z príslušných pravidiel pre kontroly cestujúcich.

Bod 2.2 stanovuje špecifické postupy pre kontroly na letiskách, ktoré nemajú štatút medzinárodného letiska (malé letiská). Keďže na letiskách tohto typu je doprava obmedzenejšia než na medzinárodných letiskách, zvyčajne nie je potrebné robiť opatrenia na fyzické oddeľovanie cestujúcich, ani zabezpečovať neustálu prítomnosť pohraničnej stráže. Bez toho, aby bolo dotknuté nariadenie (ES) č. 2320/2002 o ustanovení spoločných pravidiel v oblasti bezpečnostnej ochrany civilného letectva, najmä povinnosť členských štátov kontrolovať/filtrovať cestujúcich, aby zabránili doneseniu zakázaných predmetov do vyhradených bezpečnostných oblastí, kde je prístup kontrolovaný, alebo na palubu lietadla. Musí byť garantované aj to, že v prípade potreby možno rýchlo rozostaviť potrebný personál na kontroly. Preto musí riaditeľ letiska adekvátnym spôsobom oznamovať príslušným orgánom každý prílet a odlet lietadla na medzinárodnej trase.

Bod 2.3 zoskupuje body 3.3.5 a 3.3.7 príručky týkajúce sa súkromných letov (vrátane klzákov, malých ľahkých lietadiel atď.) s riadnym ohľadom na vyššie uvedené usmernenia na zvýšenie efektívnosti kontrol vykonávaných v medzinárodnom civilnom letectve, ktoré schválila Skupina expertov na pohraničie.

V porovnaní s jestvujúcimi ustanoveniami zavádza táto kapitola povinnosť kapitána odvysielať pred pristátím pohraničným orgánom cieľového a príletového členského štátu všeobecné vyhlásenie pozostávajúce z letového plánu (v súlade s prílohou 2 k Dohovoru o medzinárodnom civilnom letectve) a informácie o totožnosti cestujúcich.

Navyše ak súkromné lietadlo prichádzajúce z tretieho štátu a letiace do niektorého členského štátu urobí medzipristátie na území iného členského štátu, príslušné orgány tohto členského štátu musia zakaždým vykonať kontrolu a opečiatkovať vyššie uvedené všeobecné vyhlásenie, aby cieľový členský štát vedel, že vstupná kontrola sa už vykonala.

V každom prípade, ak nie je istý pôvod alebo cieľ súkromného lietadla - a teda nie je isté, či ide o vnútorný let - vždy treba vykonať kontrolu dotknutých osôb. To sa vzťahuje na veľké aj malé letiská.

A nakoniec sa určilo, že dohody, ktorými sa riadia klzáky, malé ľahké lietadlá, helikoptéry a pod., sú uvedené vo vnútroštátnych zákonoch a v príslušných prípadoch aj v bilaterálnych zmluvách.

Morské hranice

Táto časť a špecifickejšie kapitola, ktorá sa zaoberá kontrolami námornej dopravy (kapitola 3.1), bola dôkladne preskúmaná vo svetle ťažkostí, ktoré vznikajú pri uplatňovaní jestvujúcich ustanovení príručky, najmä v priebehu schengenských hodnotení. Pozornosť sa venovala aj bodom nastoleným štúdiou uskutočniteľnosti kontrol na morských hraniciach Európskej únie vypracovanou konzultantmi civilnej polície, ktorí oznámili svoje nálezy v júli 2003. Ustanovenia tejto časti navyše zahŕňajú aj obsah programu opatrení na boj proti nelegálnej imigrácii cez morské hranice členských štátov Európskej únie, ktorý prijala Rada 27. novembra 2003,[37] a ktorý odráža diskusie k tejto časti textu na neformálnom stretnutí národných expertov konanom 4. decembra 2003.

Bod 3.1 obsahuje celý súčasný bod 3.4 časti II Spoločnej príručky venovaný kontrolám námornej dopravy.

Nepociťovala sa potreba reprodukovať niektoré z definícií uvedených v súčasnom bode 3.4.1 (napríklad "námorná doprava", "cestujúci", "posádka"). Iné definície - "pravidelné trajektové spojenie", loď na okružnej plavbe", "rekreačná loď" a "pobrežný rybolov" - sú prevzaté z článku 2.

Nový bod 3.2 prílohy X zoskupuje špecifické postupy pre určité typy plavieb uvedené pod bodom 3.4.4 príručky. Na základe definície vnútorných a vonkajších morských hraníc (pozri článok 2 tohto nariadenia) sa prístavy skoro vždy pokladajú za vonkajšie hranice; akékoľvek plavidlo treba kontrolovať pri každom vstupe a výstupe z krajiny, lebo nie je možné zistiť, čo sa deje mimo prístavu, či už v teritoriálnych alebo medzinárodných vodách (nalodenie/vylodenie osôb alebo tovaru). Napriek tomu možno od princípu systematických kontrol upustiť vzhľadom na charakter určitých druhov plavieb.

Bod 3.4.4.1 Spoločnej príručky nebol do tejto časti zahrnutý, lebo sa zaoberá trajektovou prepravou medzi dvoma schengenskými prístavmi, ktorá prechádza cez vnútorné, a nie vonkajšie hranice.

Body 3.2.1 až 3.2.3 sa zaoberajú pohybmi lodí na okružných plavbách. Zodpovedajú súčasnému bodu 3.4.4.2, ktorý bol doplnený zakomponovaním politík určených programom opatrení na boj proti nelegálnej imigrácii cez morské hranice a odporúčaniami pre lode na okružných plavbách uvedenými v schengenskom katalógu. Kontroly cestujúcich na okružných plavbách sa zvyčajne vykonávajú len v prvom a poslednom prístave na schengenskom území, ale na základe posúdenia rizík nezákonnej imigrácie sa môžu vykonávať aj v iných prístavoch počas plavby. Určené je aj zaobchádzanie s osobami, ktorým musel byť odoprený vstup na dané územie.

Body 3.2.4 až 3.2.7 zodpovedajú bodu 3.4.4.3 týkajúceho sa rekreačných plavieb. Aj tieto body obsahujú nové ustanovenia založené na odporúčaniach uvedených vo vyššie uvedenom programe opatrení a v schengenskom katalógu. Rekreačné lode musia pri vstupe na územie pristáť v autorizovanom prístave, a ak sa toto pravidlo za výnimočných okolností alebo v prípadoch zásahu vyššej moci poruší, treba o tom informovať orgány zodpovedné za kontroly. Všetkým orgánom treba odovzdať dokument obsahujúci všetky technické charakteristiky plavidla a mená osôb na palube. Pri jednodenných výletoch loďou sa na základe hodnotenia rizika nelegálnej imigrácie prihliada na osoby, ktoré orgány už poznajú.

Body 3.2.8 a 3.2.9 sa zaoberajú pobrežným rybolovom (súčasný bod 3.4.4.4 Spoločnej príručky) a zahŕňajú podobné zmeny a doplnenia ako predchádzajúce body. Na základe hodnotenia rizika nelegálnej imigrácie netreba vykonávať systematické kontroly u pobrežných rybárskych lodí, ktoré sa vracajú do prístavu každý deň, resp. skoro každý deň. Od kapitána lode sa vyžaduje upozorniť orgány na akékoľvek zmeny vo svojej posádke a na prítomnosť akýchkoľvek pasažierov.

Bod 3.2.10 preberá skoro doslovne bod 3.4.4.5 Spoločnej príručky o trajektovej preprave podliehajúcej kontrolám.

Bod 3.3, ktorý sa vzťahuje na lodnú dopravu vo vnútrozemí a zodpovedá bodu 3.5 časti II príručky, nebol zmenený a doplnený. V praxi sa na tento druh lodnej dopravy vzťahujú mutatis mutandis rovnaké kontroly ako na morské hranice.

Článok 17

Tento článok uvádza možnosť založenia špecifických postupov na kontrolu určitých kategórií osôb vrátane posádok lietadiel, námorníkov, držiteľov diplomatických, úradných alebo služobných pasov, členov medzinárodných organizácií, pracovníkov v pohraničí a maloletých. Tieto špecifické postupy sú opísané v prílohe XI. Táto príloha preberá niektoré ustanovenia bodu 6 časti II príručky s výnimkou bodov 6.1 (občania EÚ a ich rodinní príslušníci), 6.2 (občania tretích krajín s povolením na pobyt vystaveným iným členským štátom), 6.3 (utečenci a osoby bez štátnej príslušnosti), 6.9 (skupinové zájazdy) a 6.10 (žiadosť o azyl na hraniciach).

Bod 6.1 nebol zahrnutý, lebo ako už bolo vysvetlené, pravidlá pre vstup a pobyt platné pre občanov Únie a všeobecne pre osoby využívajúce právo Spoločenstva na voľný pohyb sú už uvedené v príslušných ustanoveniach práva Spoločenstva. Netreba teda reprodukovať ustanovenia, ktoré sú už obsiahnuté v iných právnych dokumentoch Spoločenstva; v každom prípade článok 3 nariadenia jasne stanovuje, že práva osôb využívajúcich právo Spoločenstva na voľný pohyb nie sú týmto nariadením ovplyvnené.

Bod 6.2 už bol zapracovaný do článku 6 ods. 4 nariadenia.

Bod 6.3 nebol zahrnutý, lebo po prvé, uznanie cestovných dokladov občanov tretích krajín vrátane utečencov a osôb bez štátnej príslušnosti nebolo zharmonizované, a teda za ne zodpovedá každý z členských štátov, ktoré sa teraz zaviazali oznámiť Generálnemu sekretariátu Rady svoje rozhodnutia v tejto oblasti[38] (a táto časť nie je v žiadnom prípade už aktuálna). Po druhé, vízové požiadavky pre tieto kategórie osôb sú už uvedené v článku 3 nariadenia (ES) č. 539/2001, a teda nie je potrebné vkladať sem špecifické ustanovenia. Po tretie, druhý odsek bodu 6.3.2 časti II príručky ("Držitelia cestovného dokladu pre osoby bez štátnej príslušnosti budú podliehať požiadavke na vstupné vízum, pokiaľ nemajú povolenie na pobyt vydané jedným zo [schengenských štátov]") je dokonca v rozpore s nariadením (ES) č. 539/2001, lebo toto nariadenie umožňuje výnimku z vízovej povinnosti pre držiteľov cestovných dokladov pre osoby bez štátnej príslušnosti vydaných treťou krajinou vyňatou z vízovej povinnosti, na ktorej území majú zákonný trvalý pobyt (druhá zarážka článku 3 tohto nariadenia).

Bod 6.9 týkajúci sa možnosti uvoľnených kontrol účastníkov skupinových zájazdov (a najmä vedúcich skupín pútnikov alebo školských zájazdov) nebol prevzatý, lebo je v rozpore so všeobecným systémom kontroly, a najmä s povinnosťou systematicky pečiatkovať cestovné doklady pri vstupe do schengenskej oblasti.

A nakoniec bod 6.10, ktorý hovorí zhruba to, že ak cudzinec požiada o azyl na hranici, platia vnútroštátne zákony príslušného členského štátu, pokiaľ sa nezistí, kto je zodpovedný za vybavovanie žiadostí o azyl, je nadbytočný, čiže nebol vôbec zapracovaný. Článok 3 nariadenia už navyše odkazuje na povinnosti členských štátov v súvislosti s azylom a medzinárodnou ochranou.

Časti, ktoré na rozdiel od vyššie uvedených boli zahrnuté, sú tieto: bod 6.4 príručky o pilotoch lietadiel a ostatných členoch posádky (bod 1 tejto prílohy); súčasný bod 6.5 o námorníkoch (bod 2); súčasné body 6.6 a 6.11 o držiteľoch diplomatických, úradných alebo služobných pasov a členoch medzinárodných organizácií (bod 3); súčasný bod 6.7 o cezhraničných pracovníkoch (bod 4); a bod 6.8 o maloletých (bod 5).

Piloti lietadiel

Bod 1 o pilotoch a členoch posádok lietadiel nebol podstatne zmenený a doplnený v porovnaní s bodom 6.4 príručky, ktorým sa zakladajú osobitné opatrenia - na základe prílohy 9 Dohovoru o civilnom letectve zo 7. decembra 1944, najmä jeho bodov 3.74 a 3.75 - pre držiteľov pilotnej licencie alebo certifikátu člena posádky. Táto časť však napriek všetkému bola preštylizovaná, aby veľmi jasne vysvetľovala práva tejto kategórie osôb, a najmä ich právo vstúpiť na územie obce letiska a ísť na akékoľvek letisko nachádzajúce sa na území členského štátu v priebehu výkonu povinností a na základe pilotnej licencie alebo certifikátu člena posádky - a teda bez pasu a víza.

Námorníci

Na druhej strane bod 2 o námorníkoch bol v porovnaní so súčasným bodom 6.5 príručky podstatne zmenený a doplnený, aby vyjasnil význam a rozsah ustanovení a aktualizoval ich v súlade s vývojom na medzinárodnej úrovni (najmä nového Ženevského dohovoru - č. 185 - podpísaného 19. júna 2003).

Nové znenie hovorí, že námorníci s identifikačným preukazom moreplavca - odkaz na námornícku knižku bol vypustený, lebo nejde o identifikačný ani cestovný doklad - vydaným v súlade s Londýnskym dohovorom z r. 1965 (FAL) a Ženevským dohovorom č. 185 sa môžu vylodiť a zdržiavať v oblasti prístavu, kde kotví ich loď, alebo v priľahlých obciach bez dostavenia sa na hraničný priechod. To podlieha podmienke, že sú uvedení na zozname posádky svojej lode, ktorý bol predtým predložený na kontrolu. K tomu sa pridáva aj povinnosť vykonať vizuálnu (osobnú) kontrolu námorníka pred vylodením, ak si to vyžaduje posúdenie rizika migrácie a bezpečnosti. Na druhej strane bola vyňatá vízová povinnosť, lebo tá sa už riadi článkom 4 ods. 1 písm. b) a c) nariadenia (ES) č. 539/2001 (a rôzne jazykové verzie príručky sa navyše v tomto bode rozchádzajú: niektoré verzie vyžadujú od námorníka vízum vo všetkých prípadoch, iné "podľa potreby").

Povinnosť splniť všetky podmienky pre vstup uvedené v článku 5 nariadenia sa zachováva u námorníkov, ktorí majú v úmysle zdržiavať sa mimo obcí nachádzajúcich sa v blízkom okolí prístavov. V špecifických prípadoch však možno urobiť výnimky aj z tohto princípu, a najmä z vízovej povinnosti a povinnosti mať k dispozícii dostatočné prostriedky na živobytie. Námorníci bez víza môžu dostať vízum na hranici podľa nariadenia (ES) č. 415/2003, ktoré okrem stanovenia prípadov a podmienok, za ktorých možno vízum na hranici vydať (všeobecne), obsahujú aj špecifické ustanovenia o otázke víz tohto typu pre námorníkov v tranzite.

Pohraničná stráž musí v každom prípade skontrolovať, či príslušní námorníci spĺňajú ostatné podmienky vstupu uvedené v článku 5, t. j. či majú platný cestovný doklad, či nepodliehajú upozorneniu v SIS na účely odoprenia vstupu, a či nepredstavujú hrozbu pre verejný poriadok, vnútornú bezpečnosť alebo verejné zdravie členských štátov. Pohraničná stráž musí v prípade potreby a v príslušných prípadoch skontrolovať aj niektoré ďalšie dokumenty, ako napr. písomné vyhlásenie majiteľa príslušnej lode alebo jeho zástupcu, písomné vyhlásenie príslušných diplomatických alebo konzulárnych orgánov, dôkaz získaný špecifickou previerkou vykonanou policajnými orgánmi, alebo v príslušných prípadoch inými príslušnými správami.

Držitelia diplomatických, úradných alebo služobných pasov a členovia medzinárodných organizácií

Bod 3 pokrýva existujúci bod o držiteľoch diplomatických, úradných alebo služobných pasov aj bod uvádzajúci opatrenia pre držiteľov dokladov vydaných niektorými medzinárodnými organizáciami, lebo obe kategórie podliehajú podobným predpisom (všetky existujúce rozdiely boli zachované). Doklady vydané medzinárodnými organizáciami na účely tejto kapitoly tvoria: laissez-passer vydaný Organizáciou Spojených národov (a podriadenými agentúrami), Európskym spoločenstvom a Euratomom; legitimáciu vydanú Generálnym sekretariátom Rady Európy; a doklady vydané ústrediami NATO (najmä vojenský preukaz totožnosti s priloženým cestovným rozkazom, cestovným oprávnením, alebo individuálnym, príp. skupinovým služobným rozkazom).

Vzhľadom na privilégiá a imunity, ktoré využívajú, môžu byť tieto kategórie osôb pri hraničných kontrolách zvýhodnené uprednostnením pred ostatnými cestujúcimi; spravidla sa od nich nevyžaduje ani preukázanie adekvátnej výšky prostriedkov na živobytie. Ich štatút ich však automaticky nevyníma z vízovej povinnosti: výnimka z vízovej povinnosti pre držiteľov diplomatických, úradných alebo služobných pasov zostáva pre členské štáty možnosťou voľby podľa článku 4 ods. 1 písm. a) nariadenia (ES) č. 539/2001.

Uvádza sa aj to, že držiteľom diplomatických, úradných alebo služobných pasov sa za žiadnych okolností nesmie odoprieť vstup na územie bez toho, aby pohraničná stráž vopred neinformovala príslušné vnútroštátne orgány, aj keď bolo v SIS zadané upozornenie na príslušnú osobu.

V článku 17 ods. 2 je uvedený odkaz na preukazy vydávané ministerstvom zahraničných vecí pre akreditovaných členov diplomatických misií a konzulárnych predstaviteľov a ich rodiny, ktorých vzory sú uvedené v prílohe XII (súčasná príloha 13 príručky). Tieto preukazy, ktoré sú ekvivalentom povolenia na pobyt, umožňujú držiteľom - ak sú doložené platným cestovným dokladom - prekročiť hranice členských štátov bez požiadania o vízum.

Pri vykonávaní kontrol môže pohraničná stráž, pravdaže, požiadať príslušnú osobu o poskytnutie dôkazu o svojom diplomatickom štatúte, alebo aspoň o svojom nároku na privilégiá, imunity alebo výnimky; v prípade pochybností sa možno obrátiť aj na príslušné ministerstvo zahraničných vecí.

Cezhraniční pracovníci

Bod 4 pridáva k pôvodnému textu, ktorý uvádzal možnosť vykonávať u cezhraničných pracovníkov náhodné kontroly, princíp, že cezhraniční pracovníci by automaticky mali mať nárok na akékoľvek praktické zjednodušenie zavedené podľa režimu malého pohraničného styku, najmä právo prekračovať hranice na vyhradených priechodoch alebo cez vyhradené koridory a výnimku z povinnosti pečiatkovania cestovného dokladu. To je dané faktom, že cezhraniční pracovníci nemôžu byť pokrytí návrhmi na malý pohraničný styk, ktoré sa vzťahujú len na krátkodobé pobyty.

Maloletí

Bod 5 o maloletých (v súčasnosti bod 6.8) v prvom rade uvádza, že táto kategória musí pri vstupe aj výstupe podliehať rovnakým kontrolám ako dospelí. Jestvujúce ustanovenia boli posilnené na základe iniciatívy predloženej talianskym predsedníctvom 2. októbra 2003 (dokument Rady 13124/03 FRONT 133 COMIX 588). V prípade maloletých v sprievode dospelých dostala pohraničná stráž navyše povinnosť vykonávať mimoriadne kontroly (v prípade potreby oddelené rozhovory s maloletým), ak existujú závažné dôvody pre podozrenie, že maloletý bol nezákonne odňatý z opatery osoby, ktorá ho má podľa zákona v rodičovskej starostlivosti.

Čo sa týka maloletých bez sprievodu, pohraničná stráž musí najmä pri výstupných kontrolách dávať osobitný pozor - dôkladnými kontrolami cestovných dokladov a sprievodných dokumentov o dôvode cesty a o údajoch o ceste - aj na to, aby neopúšťali územie bez povolenia osoby (osôb), ktorá (ktoré) ho má (majú) v rodičovskej opatere.

Hlava III - Vnútorné hranice

Článok 18

Článok 18 ods. 1 potvrdzuje princíp, že hraničné kontroly osôb, bez ohľadu na ich národnosť, sú na vnútorných hraniciach zrušené v súlade so Schengenským acquis (článok 2 ods. 1 Dohovoru) a s cieľom stanoveným článkom 14 Zmluvy o ES. Z toho vyplýva, že prekročenie vnútornej hranice by nemalo byť príležitosťou na kontroly alebo formality, a že vlastne každý môže vnútorné hranice prekročiť na ktoromkoľvek priechode. Všetky rutinné a náhodné kontroly ľudí prechádzajúcich cez vnútorné hranice sú nezlučiteľné s myšlienkou o oblasti bez hraníc, a teda sú zakázané (bez toho, aby boli dotknuté články 20 až 24 tohto nariadenia). Prekročenie vnútornej hranice medzi dvomi členskými štátmi uplatňujúcimi Schengenské acquis by sa nemalo posudzovať inak než pohyb medzi regiónmi, provinciami alebo inými správnymi podrozdeleniami členského štátu.

Článok 19

Článok 19 preberá a rozširuje článok 2 ods. 3 Schengenského dohovoru.

V bode a) je uvedené, že na celom území sú povolené kontroly osôb pri výkone všeobecných policajných právomocí. Z toho vyplýva, že kontroly na tomto základe v pohraničných oblastiach nie sú nekompatibilné s právom prekročiť vnútorné hranice bez kontroly za predpokladu, že sa vykonávajú rovnakou frekvenciou a intenzitou ako kontroly na území všeobecne. Členský štát teda nemôže vytvoriť ustanovenia uplatniteľné výlučne pre pohraničnú oblasť vnútorných hraníc, ktorými napríklad vymedzí zónu, kde sa budú vykonávať náhodné alebo vizuálne kontroly totožnosti, ktoré sa nerobia nikde inde v krajine. Neprijateľné sú dokonca i menšie kontroly v pohraničnej oblasti alebo v susedných oblastiach. Rozhodujúcim faktorom týchto kontrol je ich účel.

Bod b) umožňuje príslušným orgánom, prístavným a letiskovým úradníkom alebo dopravcom vykonávať bezpečnostné kontroly osôb v prístavoch a na letiskách pri nástupe alebo pred nástupom do lietadla alebo na loď. Tieto kontroly majú zabezpečiť, aby cestujúci nemali pri sebe zbrane alebo iné nebezpečné predmety alebo látky. Slúžia aj na overenie totožnosti cestujúceho, ak má lístok vystavený na meno. Môžu byť užitočné aj tam, kde by mohlo dôjsť k ohrozeniu verejného poriadku alebo bezpečnosti cestujúcich pri nástupe výtržníkov na palubu.

Body c) a d) uvádzajú, že nariadenie neovplyvňuje povinnosť mať pri sebe doklady, ak je uvedená vo vnútroštátnych právnych predpisoch členského štátu, ani povinnosť občanov tretích krajín nahlásiť svoju prítomnosť na území ktoréhokoľvek členského štátu podľa vnútroštátnych právnych predpisov v súlade s právom Spoločenstva (najmä článkom 22 Schengenského dohovoru týkajúceho sa prihlasovania pri vstupe).

Článok 20

Zrušenie kontrol osôb na vnútorných hraniciach by nemalo ohrozovať bezpečnosť v bezhraničnej oblasti. Na zachovanie vysokej úrovne bezpečnosti sa zavádzajú postranné opatrenia.

Môžu však existovať mimoriadne rizikové situácie, na ktoré tieto právne nástroje neponúkajú adekvátnu reakciu, a v ktorých môže byť potrebné znova zaviesť kontroly osôb na vnútorných hraniciach. Tento článok, inšpirovaný článkom 2 ods. 2 Schengenského dohovoru, stanovuje podmienky, za ktorých môže členský štát znova zaviesť kontroly, a postup, ktorý sa pri tom bude dodržiavať.

Ako je v súčasnosti uvedené v Schengenskom dohovore, členský štát môže znova zaviesť hraničné kontroly na svojich vnútorných hraniciach v prípade závažného ohrozenia verejného poriadku, verejného zdravia alebo vnútornej bezpečnosti. Verejné zdravie bolo pridané preto, lebo v článku 5 sa tiež nachádza medzi podmienkami pre vstup (pozri pripomienku k tomuto článku). Tento návrh hovorí, že hrozba pre verejný poriadok, verejné zdravie alebo vnútornú bezpečnosť musí byť závažná. To vysvetľuje, že táto bezpečnostná klauzula je úplne výnimočným opatrením.

Keďže ide o výnimočné opatrenie, znovuzavedenie kontrol na vnútorných hraniciach môže byť len dočasné, najviac na 30 dní. Táto maximálna lehota je ďalej obmedzená odsekom 1, ktorý odráža princíp proporcionality tým, že rozsah a trvanie kontrol nemôže presahovať rozsah a trvanie nevyhnutne potrebné v odpovedi na závažnú hrozbu. Skúsenosti ukazujú, že odkedy funguje Schengen, obdobie, na ktoré boli opäť zavedené kontroly, zvyčajne netrvá ani 30 dní, čiže tento limit sa zdá byť v praxi zdôvodnený.

Je však, pravdaže, celkom možné, že závažná hrozba môže trvať dlhšie než 30 dní. V takom prípade možno kontroly zachovať na ďalšie 30-dňové obdobie s možnosťou obnovenia (odsek 2). Postup predlžovania je stanovený článkom 23.

Článok 21

Postup znovuzavedenia kontrol na vnútorných hraniciach uvedený v Schengenskom dohovore treba upraviť tak, aby bol plne kompatibilný s inštitucionálnym usporiadaním Únie, lebo v čase zaraďovania Schengenského acquis do rámca Únie neboli všetky inštitucionálne prvky acquis prispôsobené inštitucionálnemu usporiadaniu Únie. Po rozložení Schengenského acquis na prvý a tretí pilier[39] Rada v článku 62 ods. 1 Zmluvy o ES určila za právny základ pre prekračovanie vnútorných hraníc prvý pilier.

Z toho vyplýva, že Komisia ako ochranca Zmlúv sa musí výslovne zapojiť do procesu dočasného znovuzavedenia kontrol na vnútorných hraniciach.

Kandidátsky členský štát musí pre navrhované rozhodnutie uviesť dôvody, upresniť udalosti, ktoré predstavujú závažnú hrozbu pre verejný poriadok, vnútornú bezpečnosť alebo verejné zdravie, a v príslušných prípadoch aj opatrenia, ktoré žiada v ostatných členských štátov zaviesť po rozhodnutí o znovuzavedení kontrol, aby sa ostatné členské štáty mohli na toto opatrenie okamžite pripraviť. V rozhodnutí Schengenského výkonného výboru z 20. decembra 1995 (SCH/Com-ex (95) 20, rev.2) sa už uvádza aj povinnosť oznamovať tieto informácie.

Komisia a ostatné členské štáty budú tieto informácie konzultovať v Rade z dôvodu zlepšenia spoločného postupu a zorganizovania opatrení na vzájomnú spoluprácu medzi členskými štátmi v prípade potreby (ako napríklad zákaz opustiť územie pre recidivistov, alebo rozšírenie policajnej spolupráce). Tu majú príležitosť aj posúdiť, aké ďalšie opatrenia možno prijať, a v každom prípade vymedziť hranice, na ktorých sa budú vykonávať kontroly. Konzultácia sa môže využiť aj na zrevidovanie proporcionality v súvislosti s udalosťou, ktorá podnietila znovuzavedenie kontrol na vnútorných hraniciach, a neodmysliteľnými rizikami. A počas, alebo po udalostiach, ktoré závažne ohrozujú verejný poriadok, môžu byť za účelom výmeny informácií vyslaní aj policajní a styční dôstojníci, aby tieto kontroly boli správne zacielené. Tu treba vziať do úvahy nariadenie Rady o bezpečnosti na zasadaniach Európskej rady a iných porovnateľných podujatiach (dokument Rady 13915/03 ENFOPOL 92 COMIX 642, 4.11.2003), ktoré zdôrazňuje potrebu zapojiť aj spravodajské služby, aby sa opatrenia zacielili na osoby, u ktorých sú závažné dôvody veriť, že ich úmyslom je vstúpiť do členského štátu s cieľom narušiť verejný poriadok a bezpečnosť na podujatí, alebo spáchať trestné činy v súvislosti s udalosťou. Príležitosť možno využiť aj na vykonanie inventúry skúseností a na zistenie, čo funguje, a čo treba zlepšiť.

Z pohľadu vyššie uvedenej konzultácie a na základe poskytnutých informácií vydá Komisia stanovisko najmä pre zrevidovanie proporcionality v súvislosti s udalosťou, ktorá podnietila znovuzavedenie kontrol na vnútorných hraniciach, a neodmysliteľnými rizikami.

Konzultácia bude povinná a bude sa konať aspoň 15 dní pred znovuzavedením hraničných kontrol s výnimkou naliehavých prípadov, kde si verejný poriadok, verejné zdravie alebo vnútorná bezpečnosť vyžaduje okamžitú odpoveď (pozri článok 22).

Článok 22

Týmto článkom sa riadi núdzový postup v prípadoch, kde štandardný postup článku 21 nie je primeraný, a povinnosť jednoducho oznámiť Komisii a členským štátom, že na vnútorných hraniciach sa znovu zavádzajú kontroly, na základe poskytnutých informácií o dôvodoch pre použitie núdzového postupu.

Článok 23

Predĺženie výnimočného znovuzavedenia kontrol na vnútorných hraniciach, kde pretrváva závažná hrozba dlhšie ako 30 dní, musí prekonzultovať Komisia a ostatné členské štáty. Komisia vydá k predĺženiu stanovisko.

Článok 24

Tento článok hovorí o spoločnej aktivácii bezpečnostnej klauzuly v prípade výnimočne závažnej hrozby pre verejný poriadok, vnútornú bezpečnosť alebo verejné zdravie, ktorá sa dotýka niekoľkých členských štátov, napríklad v prípade cezhraničnej teroristickej hrozby. Definícia "cezhraničnej teroristickej hrozby" v článku 36 bola dohodnutá Výborom dňa 23. novembra 2001 (dokument Rady 14181/1/01, 30. novembra 2001, ENFOPOL 134 REV 1) takto:

a) bezprostredná hrozba, alebo simultánne alebo synchronizované vykonanie niekoľkých teroristických útokov v niekoľkých členských štátoch;

b) teroristický útok mimoriadnej závažnosti, kde existujú závažné dôvody veriť, že páchatelia alebo spolupáchatelia môžu vycestovať do iných členských štátov;

c) bezprostredná hrozba teroristického útoku mimoriadnej závažnosti v jednom alebo viacerých členských štátoch, kde sú závažné dôvody veriť, že páchatelia alebo spolupáchatelia môžu pochádzať z iných členských štátov.

Toto opatrenie je zdôvodnené faktom, že hrozba je cezhraničná, alebo že jeden alebo viaceré členské štáty požiadali o podporu svojho úsilia čeliť výnimočnému bezpečnostnému riziku.

V takejto situácii môže Rada rozhodnúť, že všetky členské štáty musia okamžite znova zaviesť kontroly na všetkých vnútorných hraniciach, príp. na určitých hraniciach všetkých alebo niekoľkých členských štátov, napríklad vo vnútornej leteckej doprave. Rada rozhodne o odstránení týchto výnimočných opatrení okamžite, ako prestane jestvovať výnimočne závažná hrozba. O výnimočných opatreniach musí byť bez meškania informovaný aj Európsky parlament.

Tento článok neovplyvňuje žiadne bezprostredné a sprievodné rozhodnutie prijaté členským štátom vzhľadom na znovuzavedenie kontrol na vnútorných hraniciach v núdzových prípadoch podľa článku 22.

Článok 25

Tento článok hovorí, že tam, kde sa opäť zavedú kontroly na vnútorných hraniciach, platia relevantné ustanovenia hlavy II tohto nariadenia.

Článok 26

Ako sa v súčasnosti uvádza v Schengenskom acquis, príslušný členský štát musí uplatnenie svojho rozhodnutia o znovuzavedení kontrol na vnútorných hraniciach ohlásiť. V dôsledku inštitucionálneho rámca Únie musí toto hlásenie dostať aj Komisia a Parlament.

Článok 27

Tento článok hovorí o povinnosti vhodným spôsobom informovať verejnosť o znovuzavedení kontrol, pokiaľ táto informácia nemusí byť zachovaná v tajnosti z dôvodov bezpečnosti alebo verejného poriadku.

Článok 28

Tento článok umožňuje zachovať mlčanlivosť o informáciách poskytnutých v spojitosti so znovuzavedením a predĺžením kontrol, aby nedošlo k ohrozeniu bezpečnosti členského štátu, ktorý čelí závažnej hrozbe pre verejný poriadok, vnútornú bezpečnosť alebo verejné zdravie.

Hlava IV - Záverečné ustanovenia

Článok 29

Tento článok uvádza, že prílohy I až XII k tomuto nariadeniu sa budú meniť a dopĺňať v súlade s postupom výboru uvedeným v článku 30. Dôvodom pre navrhnutie použitia komisionálneho postupu je, že prílohy obsahujú opatrenia, ktorými sa implementujú všeobecné pravidlá pre kontroly na vnútorných hraniciach uvedené v hlave II tohto nariadenia.

Článok 30

Toto je štandardný článok o postupoch výboru, ktoré sa budú dodržiavať pri prijímaní opatrení na implementáciu nariadenia v súlade s rozhodnutím 1999/468/ES. Regulačná procedúra sa uvádza preto, lebo sa týka opatrení všeobecného rozsahu v zmysle článku 2 nariadenia; uplatňujú sa články 5 a 7 nariadenia.

Lehota podľa článku 5 ods. 6 rozhodnutia 1999/468/ES, v rámci ktorej má Rada predložiť svoje rozhodnutie prijaté kvalifikovanou väčšinou k návrhu Komisie na opatrenia, ktoré sa majú prijať, ak tieto opatrenia nie sú v súlade so stanoviskom Výboru, je stanovená na dva mesiace.

Článok 31

Tento článok stanovuje územnú pôsobnosť nariadenia. Ako je uvedené v článku 138 Schengenského dohovoru, ktorý určuje rozsah pôsobnosti ustanovení Dohovoru, odsek 1 uvádza, že nariadenie sa nebude uplatňovať na neeurópskych územiach Francúzskej republiky a Holandského kráľovstva.

Odsek 2 uvádza, že ustanovenia tohto nariadenia nebudú nepriaznivo ovplyvňovať špeciálne pravidlá uplatňované v mestách Ceuta a Melilla podľa definície v Záverečnom akte Zmluvy o pristúpení Španielskeho kráľovstva k Schengenskému dohovoru.

Článok 32

Z dôvodu zachovania transparentnosti a jasnosti v práve sa od členských štátov vyžaduje oznámiť svoje vnútroštátne ustanovenia uzákonené podľa článku 17, písmená c) a d). Tieto sa budú z dôvodu zabezpečenia ich publicity uverejňovať v Úradnom vestníku Európskej únie (séria C).

Článok 33

Tento článok sa zaoberá správou o uplatňovaní hlavy III (Vnútorné hranice), ktorá bude predložená najneskôr tri mesiace po nadobudnutí účinnosti. V tejto správe bude Komisia venovať osobitnú pozornosť akýmkoľvek ťažkostiam vyplývajúcim zo znovuzavedenia kontrol na vnútorných hraniciach a v príslušných prípadoch predloží návrhy zamerané na riešenie týchto problémov.

Článok 34

Odseky 1 a 2 špecifikujú, ktoré ustanovenia sú týmto nariadením zrušujú a nahradzujú:

- články 2 až 8 Dohovoru týkajúce sa prechodu vnútorných hraníc (článok 2) a vonkajších hraníc (články 3 až 8);

- Spoločná príručka a jej prílohy;

- niektoré rozhodnutia schengenského výkonného výboru: rozhodnutie SCH/Com-ex (94)17, rev. 4 o zavedení a uplatňovaní schengenských dohôd na veľkých a malých letiskách; a rozhodnutie SCH/Com-ex(95)20, rev.2, o postupe uplatňovania článku 2 ods. 2 Dohovoru o implementácii Schengenskej dohody;

- príloha 7 Spoločných konzulárnych pokynov, ktorá sa týka referenčných súm každoročne určovaných vnútroštátnymi orgánmi na účely prekročenia hraníc, je už zakomponovaná v prílohe III k tomuto nariadeniu;

- nariadenie (ES) č. 790/2001, ktoré vyhradzuje Rade vykonávacie právomoci vzhľadom na niektoré podrobné ustanovenia a praktické postupy pre vykonávanie hraničných kontrol a sledovania, lebo postup uvedený v článku 30 na zmenu a doplnenie príloh k tomuto nariadeniu nahrádza postupy uvedené v článkoch 1 a 2 tohto nariadenia.

Odsek 2 ďalej odkazuje na korelačnú tabuľku v prílohe XIII, ktorá špecifikuje ustanovenia tohto nariadenia, ktoré nahrádzajú ustanovenia Dohovoru, Spoločnej príručky a iných schengenských rozhodnutí, ktoré sú nahradené tak, že každý odkaz na staré ustanovenia možno podľa nového nariadenia riadne preštudovať.

Článok 35

Toto je štandardná klauzula o nadobudnutí účinnosti a priamom uplatňovaní.

Uplatňovanie nariadenia sa odkladá o šesť mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti z dôvodu rozsahu uplatňovania a potreby riadne inštruovať členov pohraničnej stráže a prípadne vypracovať pre nich praktického sprievodcu.

PRÍLOHAUstanovenia Spoločnej príručky, ktoré neboli prevzaté

+++++ TABLE +++++

2004/0127 (CNS)

Návrh

NARIADENIE RADY

ktorým sa ustanovuje kódex Spoločenstva o pravidlách upravujúcich pohyb osôb cez hranice

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej články 62 ods. 1 a ods. 2 písm. a),

so zreteľom na návrh Komisie,[40]

so zreteľom na stanovisko Európskeho parlamentu,[41]

keďže:

Podľa článku 62 ods. 1 Zmluvy navrhovanie opatrení, ktoré zabezpečujú nevykonávanie kontrol u osôb prekračujúcich vnútorné hranice, tvorí súčasť cieľa Únie vytvoriť oblasť bez vnútorných hraníc, kde je zabezpečený voľný pohyb osôb ako ho uvádza článok 14 Zmluvy.

V súlade s článkom 61 Zmluvy musí byť vytvorenie oblasti, v ktorej sa osoby môžu voľne pohybovať, chránené ďalšími opatreniami. Takýmto opatrením je spoločná politika o prekračovaní vonkajších hraníc uvedená v článku 62 ods. 2 Zmluvy.

Prijatie spoločných opatrení o prekračovaní vnútorných hraníc osobami a o kontrolách na vonkajších hraniciach musí odrážať Śchengenské acquis zahrnuté do rámca Európskej únie, a najmä príslušné ustanovenia Dohovoru o implementácii Schengenskej dohody zo 14. júna 1985[42] a Spoločnej príručky.[43]

Čo sa týka kontrol na vonkajších hraniciach, vytvorenie "spoločnej zbierky" zákonov, predovšetkým konsolidáciou a vývojom acquis, je jedným zo základných komponentov spoločnej politiky riadenia vonkajších hraníc podľa definície v oznámení Komisie zo 7. mája 2002 K integrovanému riadeniu vonkajších hraníc členských štátov Európskej únie.[44] Tento cieľ bol zahrnutý do Plánu pre riadenie vonkajších hraníc členských štátov Európskej únie, ktorý schválila Rada 13. júna 2002 a parafovala Európska rada v Seville v dňoch 21. a 22. júna 2002 a Európska rada v Thessalonikách v dňoch 19. a 20. júna 2003.

Definícia spoločných pravidiel voľného pohybu osôb cez hranice nespochybňuje ani neovplyvňuje práva na voľný pohyb, ktoré využívajú občania Únie a ich rodinní príslušníci a občania tretích krajín a ich rodinní príslušníci, ktorí podľa dohôd medzi Spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a týmito krajinami na druhej strane využívajú práva na voľný pohyb ekvivalentné právam občanov Únie.

Hraničné kontroly sú v záujme nielen štátov, na vonkajších hraniciach ktorých sa vykonávajú, ale všetkých členských štátov, ktoré zrušili kontroly na svojich vnútorných hraniciach. Musia pomáhať bojovať proti nezákonnej imigrácii a obchodovaniu s ľuďmi a zabrániť akémukoľvek ohrozeniu vnútornej bezpečnosti, verejného poriadku, verejného zdravia a medzinárodných vzťahov členských štátov. Vykonávanie hraničných kontrol musí byť úmerné týmto cieľom.

Hraničné kontroly nezahŕňajú len kontroly osôb na autorizovaných hraničných priechodoch, ale aj sledovanie hraníc medzi týmito priechodmi. Preto je potrebné stanoviť podmienky, kritériá a podrobné opatrenia, ktorými sa budú riadiť kontroly na priechodoch a sledovanie hraníc.

Treba vydať ustanovenie o uvoľnených kontrolách na vonkajších hraniciach v prípade výnimočných a nepredvídaných okolností.

S cieľom skrátiť čakanie osôb využívajúcich právo Spoločenstva na voľný pohyb, ktoré zvyčajne podliehajú len kontrole totožnosti, mali by sa na hraničných priechodoch vonkajších hraníc, ak to okolnosti dovoľujú, zabezpečiť oddelené koridory identifikované minimálnymi jednotnými indikáciami vo všetkých členských štátoch. Oddelené koridory by sa mali zabezpečiť na medzinárodných letiskách.

Členské štáty musia zabezpečiť, aby kontrolné postupy nepredstavovali veľkú prekážku pre obchod a sociálnu a kultúrnu výmenu na vonkajších hraniciach. Na to by mali nasadiť dostatočné počty pracovníkov a prostriedkov.

Členské štáty určia vnútroštátnu službu, resp. služby zodpovedné za úlohy pohraničnej stráže v súlade so svojimi vnútroštátnymi predpismi. Ak je v jednom a tom istom štáte zodpovedná za tieto úlohy viac ako jedna služba, musí medzi nimi existovať úzka a stála spolupráca.

Prevádzkovú spoluprácu medzi členskými štátmi a pomoc v súvislosti s hraničnými kontrolami bude riadiť a koordinovať "Európska agentúra pre riadenie prevádzkovej spolupráce na vonkajších hraniciach členských štátov" založená nariadením (ES) č. ....[45]

Pri prechode cez vnútorné hranice by sa nemali vykonávať kontroly ani ukladať formality len z dôvodu prekročenia tejto hranice.

Napriek všetkému však musí byť jasné, že toto nariadenie sa netýka kontrol vykonávaných podľa všeobecných politických právomocí a bezpečnostných kontrol osôb identických s kontrolami vykonávanými na vnútroštátnych leteckých linkách, možností členských štátov vykonávať výnimočné kontroly batožiny v súlade s nariadením Rady (EHS) č. 3925/91 o zrušení kontrol a formalít týkajúcich sa príručnej a podanej batožiny u osôb, ktoré uskutočňujú lety a námorné cesty vnútri Spoločenstva[46] a vnútroštátnych právnych predpisov o povinnosti mať pri sebe cestovný doklad alebo preukaz totožnosti, ani požiadavky, aby osoby oznamovali orgánom svoju prítomnosť na území daného členského štátu.

Členský štát by mal mať aj možnosť dočasne znovu zaviesť kontroly na svojich hraniciach v prípade závažného ohrozenia svojho verejného poriadku, vnútornej bezpečnosti alebo verejného zdravia. Podmienky a postupy pre tento krok musia byť stanovené tak, aby zaručovali výnimočný charakter opatrenia a princíp proporcionality.

V prípade mimoriadne závažného ohrozenia verejného poriadku, vnútornej bezpečnosti alebo verejného zdravia, ktoré postihuje jeden alebo viacero členských štátov, Rada musí byť v takej pozícii, aby mohla okamžite rozhodnúť o znovuzavedení kontrol na všetkých vnútorných hraniciach, prípadne na určitých hraniciach všetkých, alebo niekoľkých členských štátov. Rozsah a trvanie kontrol musí byť obmedzené na nevyhnutné minimum potrebné v odpovedi na túto hrozbu.

V oblasti, kde sa osoby môžu voľne pohybovať, musí znovuzavedenie kontrol osôb na vnútorných hraniciach zostať výnimočné, a členské štáty, ktoré toto opatrenie použijú, musia následne podrobne informovať ostatné členské štáty a Komisiu o dôvodoch, ktoré ich viedli k zavedeniu alebo rozšíreniu opatrenia na viac ako 30 dní, aby sa mohli zapojiť do debaty a spoločne zvážiť, či nie sú možné alternatívne opatrenia. Zaslaná informácia sa musí dať klasifikovať ako dôverná alebo tajná. Členský štát, ktorý uplatnil bezpečnostnú klauzulu, musí ostatným členským štátom, Európskemu parlamentu a Komisii nahlásiť odvolanie kontrol. Aj verejnosť musí byť vhodným spôsobom informovaná o znovuzavedení kontrol na vnútorných hraniciach a o autorizovaných hraničných priechodoch, ak to nevylučujú dôvody pre znovuzavedenie kontrol.

Treba vydať ustanovenie na postup umožňujúci Komisii prijať podrobné praktické pravidlá, ktorými sa budú riadiť hraničné kontroly.

Opatrenia potrebné na implementáciu tohto nariadenia by mali byť prijaté podľa rozhodnutia Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu.[47]

Cieľ navrhovanej akcie, najmä stanovenie pravidiel uplatňovaných na pohyb osôb cez hranice, priamo ovplyvňuje Acquis Spoločenstva o vonkajších a vnútorných hraniciach, a teda ho členské štáty nemôžu uspokojivo dosiahnuť, ak budú konať samostatne, Spoločenstvo môže prijať opatrenia v súlade s princípom subsidiarity uvedeným v článku 5 Zmluvy. V súlade s princípom proporcionality uvedeným v tomto článku nezachádza toto nariadenie ďalej, než je potrebné na dosiahnutie tohto cieľa.

Toto nariadenie rešpektuje základné práva a dodržiava princípy uznávané najmä Chartou základných práv Európskej únie. Bude sa implementovať v súlade s povinnosťami členských štátov týkajúcimi sa medzinárodnej ochrany a nevydávania.

Toto nariadenie nahrádza Spoločnú príručku a ustanovenia Dohovoru o implementácii Schengenskej dohody zo 14. júna 1985 o prekračovaní vnútorných a vonkajších hraníc. Mali by sa zrušiť aj rozhodnutia schengenského výkonného výboru z 22. decembra 1994 (SCH/Com-ex (94)17, rev. 4)[48] a z 20. decembra 1995 (SCH/Com-ex (95) 20, rev. 2)[49] a nariadenie Rady (ES) č. 790/2001 z 24. apríla 2001, ktorým sa Rade vyhradzujú vykonávacie právomoci vo vzťahu k určitým podrobným ustanoveniam a praktickým postupom na vykonávanie hraničných kontrol a dozoru.[50]

Derogáciou od článku 299 Zmluvy sú jedinými územiami Francúzska a Holandska, na ktoré sa toto nariadenie uplatňuje, ich územia v Európe. Tým nie sú ovplyvnené špecifické opatrenia uplatňované v mestách Ceuta a Melilla podľa definície v Akte o pristúpení Španielskeho kráľovstva na Dohovor o vykonávaní Schengenskej dohody zo 14. júna 1985.[51]

V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu o postoji Dánska pripojenému k Zmluve o Európskej únii a k Zmluve o založení Európskeho spoločenstva sa Dánsko nezúčastní prijímania tohto nariadenia, a teda nie je ním viazané, ani sa od neho nebude žiadať jeho uplatňovanie. Keďže toto nariadenie stavia na Schengenskému acquis podľa ustanovení hlavy IV Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva, Dánsko sa v rámci lehoty šesť mesiacov od prijatia tohto nariadenia Radou rozhodne, či ho bude implementovať vo svojom vnútroštátnom práve alebo nie, ako je uvedené v článku 5 protokolu.

Čo sa týka Islandu a Nórska, toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení Schengenského acquis v zmysle dohody uzavretej medzi Radou Európskej únie a Islandskou republikou a Nórskym kráľovstvom o pripojení týchto dvoch štátov k implementácii, uplatňovaniu a vývoju Schengenského acquis[52], ktoré spadá do oblasti uvedenej v článku 1 bod B rozhodnutia Rady 1999/437/ES zo 17. mája 1999 o určitých opatreniach na uplatňovanie tejto Dohody.[53]

Toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení Schengenského acquis, na ktorých sa nezúčastňuje Spojené kráľovstvo v súlade s rozhodnutím Rady 2000/365/ES z 29. mája 2000, ktoré sa týka požiadavky Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska zúčastňovať sa na niektorých ustanoveniach Schengenského acquis.[54] Spojené kráľovstvo sa teda nezúčastňuje prijímania tohto nariadenia a nie je ním viazané, ani nepodlieha jeho uplatňovaniu.

Toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení Schengenského acquis, na ktorých sa nezúčastňuje Írsko v súlade s rozhodnutím Rady 2002/192/ES z 28. februára 2002 o požiadavke Írska zúčastňovať sa na niektorých ustanoveniach Schengenského acquis.[55] Írsko sa teda nezúčastňuje prijímania tohto nariadenia a nie je ním viazané, ani nepodlieha jeho uplatňovaniu.

Toto nariadenie predstavuje akt, ktorý buduje na Schengenskom acquis alebo s ním inak súvisí v zmysle článku 3 ods. 1 Aktu o pristúpení z r. 2003, s výnimkou hlavy III, na ktorú sa vzťahujú ustanovenia článku 3 ods. 2 Aktu o pristúpení z r. 2003,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Hlava IVšeobecné ustanovenia

ČLÁNOK 1PREDMET

Toto nariadenie stanovuje pravidlá, ktorými sa riadi pohyb osôb cez vonkajšie a vnútorné hranice v Európskej únii.

Článok 2Definície

Na účely tohto nariadenia budú platiť nasledujúce definície:

1) "vnútorné hranice" znamenajú:

a) spoločné pozemné hranice členských štátov;

b) letiská členských štátov pre vnútorné lety;

c) námorné a jazerné prístavy členských štátov pre pravidelné trajektové spojenia;

2) "vonkajšie hranice" znamenajú pozemné a morské hranice členských štátov a ich letiská, morské prístavy a jazerné prístavy za predpokladu, že nie sú vnútornými hranicami;

3) "vnútorný let" znamená akýkoľvek let výlučne na územia alebo z území členských štátov, ktorý nie je prerušený pristátím na území tretieho štátu;

4) "pravidelné trajektové spojenie" znamená akékoľvek spojenie trajektom medzi tými istými dvoma alebo viacerými prístavmi nachádzajúcimi sa na území členských štátov, ktorý nezastavuje v žiadnych prístavoch mimo územia členských štátov a prepravuje cestujúcich a vozidlá podľa uverejneného grafikonu, alebo s takou pravidelnosťou a frekvenciou, ktorá predstavuje uznateľné systematické série;

5) "občan tretej krajiny" znamená akúkoľvek osobu, ktorá nie je občanom Únie v zmysle článku 17 ods. 1 Zmluvy;

6) "občan tretej krajiny, na ktorého bolo vydané upozornenie na účely odoprenia vstupu" znamená akéhokoľvek občana tretej krajiny, na ktorého bolo vydané upozornenie na účely odoprenia vstupu v Schengenskom informačnom systéme v súlade s článkom 96 Schengenského dohovoru;

7) "osoby využívajúce právo Spoločenstva na voľný pohyb" znamená:

a) občanov Únie v zmysle článku 17 ods. 1 Zmluvy a občanov tretích krajín, ktorí sú rodinnými príslušníkmi občana Únie využívajúceho právo na voľný pohyb, na ktorého sa vzťahuje smernica 2004/38/ES[56] z 29. apríla 2004,

b) občanov tretích krajín a ich rodinných príslušníkov bez ohľadu na ich národnosť, ktorí podľa dohôd medzi Spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a týmito krajinami na strane druhej využívajú práva voľného pohybu ekvivalentné právam občanov Únie;

8) "hraničný priechod" znamená akýkoľvek hraničný priechod autorizovaný príslušnými orgánmi na prekročenie vonkajších hraníc, či už pozemných, morských alebo vzdušných hraníc;

9) "hraničná kontrola" znamená kontrolu vykonávanú na hranici v odpovedi výlučne na úmysel prekročiť túto hranicu bez ohľadu na akékoľvek ďalšie úvahy. Pokrýva:

a) kontroly vykonávané na autorizovaných hraničných priechodoch v súlade s týmto nariadením na zisťovanie, či osoby, ich vozidlá a predmety v ich vlastníctve môžu byť oprávnené vstúpiť na územie členských štátov, alebo oprávnené ho opustiť;

b) sledovanie hraníc mimo autorizovaných hraničných priechodov a určené hodiny v súlade s týmto nariadením, ktoré zabraňuje osobám obchádzať hraničné priechody, aby sa vyhli kontrolám, a nelegálne vstupovať na územie členských štátov alebo ho opúšťať;

10) "člen pohraničnej stráže" znamená akéhokoľvek štátneho zamestnanca prideleného na hraničný priechod alebo k vonkajšej pozemnej alebo morskej hranici, alebo do bezprostrednej blízkosti tejto hranice, ktorý je v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi každého členského štátu zodpovedný za vykonávanie úloh hraničnej kontroly;

11) "malý pohraničný styk" znamená špecifické pravidlá o prekračovaní hraníc osobami bývajúcimi v pohraničných oblastiach podľa definície v nariadení (ES) č. ... o založení režimu malého pohraničného styku na vonkajších pozemných hraniciach členských štátov;[57]

12) "dopravca" znamená akúkoľvek fyzickú alebo právnickú osobu, ktorej povolaním je poskytovanie osobnej leteckej, námornej alebo pozemnej dopravy;

13) "povolenie na pobyt" znamená akékoľvek oprávnenie vydané orgánmi členského štátu, ktoré umožňuje občanovi tretej krajiny legálne sa zdržiavať na jeho území s výnimkou:

a) víz; a

b) povolení vydaných v očakávaní na preskúmanie žiadosti o povolenie na pobyt alebo žiadosti o azyl;

14) "loď na okružnej plavbe" znamená loď, ktorá sleduje daný itinerár v súlade s vopred stanoveným programom, a ktorej cestujúci sa zúčastňujú kolektívneho programu alebo turistických aktivít v rôznych prístavoch, a ktorá normálne ani nepriberá cestujúcich, ani neumožňuje cestujúcim vylodiť sa počas cesty;

15) "rekreačná plavba" znamená súkromné použitie rekreačných lodí vybavených plachtami a/alebo motorom, ktoré sa používajú na športové alebo turistické účely;

16) "pobrežný rybolov" znamená rybolov vykonávaný za pomoci plavidiel, ktoré sa každý deň, alebo po niekoľkých dňoch vracajú do prístavu nachádzajúceho sa na území členského štátu bez zastavenia v prístave nachádzajúcom sa v treťom štáte.

Článok 3Pôsobnosť

Toto nariadenie sa bude uplatňovať na akúkoľvek osobu prekračujúcu hranicu členského štátu bez ovplyvnenia:

a) práv osôb využívajúcich právo Spoločenstva na voľný pohyb;

b) práv utečencov a osôb žiadajúcich o medzinárodnú ochranu, najmä čo sa ich týka vydávania;

c) práv občanov tretích krajín, ktorí sú dlhodobými obyvateľmi podľa definície smernice Rady 2003/109/ES.[58]

Hlava IIVonkajšie hranice

KAPITOLA IPREKRAčOVANIE VONKAJšÍCH HRANÍCA PODMIENKY PRE VSTUP

Článok 4Prekračovanie vonkajších hraníc

1. Vonkajšie hranice možno prekročiť len na autorizovaných hraničných priechodoch a počas stanovených otváracích hodín. Otváracie hodiny musia byť jasne vyznačené na hraničných postoch.

Špecifické priechody vyhradené pre obyvateľov pohraničných oblastí možno zabezpečiť podľa režimu malého pohraničného styku.

Zoznam autorizovaných priechodov je uvedený v prílohe I.

2. Derogáciou od odseku 1 možno výnimky z povinnosti prekračovať vonkajšie hranice na priechodoch a počas určených otváracích hodín povoliť len:

a) podľa režimu malého pohraničného styku;

b) v súvislosti s rekreačnou plavbou alebo pobrežným rybolovom;

c) pre námorníkov, ktorí sa vylodili, aby zostali v oblasti prístavu, kde zastavuje ich loď, alebo v priľahlých obciach;

d) pre občanov členských štátov prekračujúcich hranice členského štátu, ktorého sú štátnymi príslušníkmi;

e) pre jednotlivcov alebo skupiny osôb tam, kde existuje požiadavka špeciálneho charakteru za predpokladu, že vlastnia povolenia vyžadované vnútroštátnymi právnymi predpismi a nie je to v rozpore so záujmami verejného poriadku a vnútornej bezpečnosti členských štátov. Toto povolenie možno vydať len vtedy, ak osoba, ktorá oň žiada, ukáže pri prechode cez hranice potrebné doklady.

3. Bez toho, aby boli dotknuté výnimky uvedené v odseku 2 alebo na povinnosti medzinárodnej ochrany budú členské štáty v súlade so svojim vnútroštátnym právom zavádzať pokuty za nepovolené prekročenie vonkajších hraníc na iných miestach než na autorizovaných priechodoch, alebo v iných časoch než počas stanovených otváracích hodín. Tieto pokuty musia byť efektívne, úmerné a odradzujúce.

Článok 5Podmienky pre vstup občanov tretích krajín

1. Na pobyty nie dlhšie než 90 dní môžu občania tretích krajín dostať povolenie na vstup na územie členských štátov za predpokladu, že spĺňajú nasledujúce podmienky:

a) majú platný doklad alebo doklady, ktoré ich oprávňujú prekročiť hranice;

b) majú platné vízum, ak sa vyžaduje;

c) v prípade potreby sa preukážu dokladmi, ktoré zdôvodňujú účel a podmienky plánovaného pobytu, vrátane dokladu o cestovnom poistení a majú dostatočné prostriedky na živobytie tak na obdobie plánovaného pobytu, ako aj na návrat do vlasti alebo na tranzit do tretieho štátu, v ktorom ich určite príjmu, alebo majú také postavenie, vďaka ktorému môžu tieto prostriedky legálne získať;

d) nejde o osoby, na ktoré bolo vydané upozornenie na účely odoprenia vstupu v Schengenskom informačnom systéme (SIS);

e) nepokladajú sa za hrozbu pre verejný poriadok, vnútornú bezpečnosť, verejné zdravie alebo medzinárodné vzťahy ktoréhokoľvek členského štátu.

2. Občan tretej krajiny musí na požiadanie uviesť dôvod svojej žiadosti o vstup na územie z dôvodu krátkodobého pobytu. V prípade pochybností budú členovia pohraničnej stráže žiadať predloženie oficiálneho dokumentárneho dôkazu.

Sprievodné doklady používané na overenie splnenia podmienok uvedených v odseku 1 sú špecifikované v prílohe II.

3. Prostriedky na živobytie sa budú hodnotiť v súlade s účelom pobytu a referenčne oproti priemerným cenám ubytovania a stravovania. Referenčné sumy každoročne stanovené každým členským štátom sú uvedené v prílohe III.

4. Občania tretích krajín, ktorí sú držiteľmi platného povolenia na pobyt vydaného niektorým členským štátom, budú pri vstupe na územie iného členského štátu vyňatí z vízovej povinnosti.

5. Derogáciou od odseku 1 budú občania tretích krajín, ktorí nespĺňajú všetky vstupné podmienky, ale sú držiteľmi povolenia alebo oprávnenia na pobyt alebo návratného víza vydaného jedným z členských štátov, alebo prípadne aj oboch dokladov, oprávnení vstúpiť na územie členských štátov na účely tranzitu, aby sa mohli dostať na územie členského štátu, ktorý vydal povolenie alebo oprávnenie na pobyt alebo návratné vízum, pokiaľ sa ich mená nenachádzajú na vnútroštátnom zozname nežiaducich osôb členského štátu, ktorého vonkajšie hranice sa snažia prekročiť, a upozornenie nie je doplnené o pokyny týkajúce sa odoprenia vstupu alebo tranzitu.

6. Ak občan tretej krajiny, ktorý nespĺňa podmienky pre vstup uvedené v odseku 1 uplatní ustanovenia článku 11 ods. 1 a požiada o vstup a prekročenie vonkajšej hranice členského štátu, ktorý, výnimočne, nesúhlasí s jeho pobytom, tento štát ho musí poslať späť a umožniť mu dostaviť sa na vonkajšiu hranicu druhého členského štátu za účelom vstupu na jeho územie.

7. Povolenia a oprávnenia na pobyt, na ktoré sa odvolávajú odseky 4 a 5 pokrývajú:

a) všetky povolenia na pobyt vydané členskými štátmi podľa jednotného formátu stanoveného nariadením (ES) č. 1030/2002;[59]

b) všetky ostatné povolenia a oprávnenia na pobyt a návratné víza, na ktoré sa odvoláva príloha 4 Spoločných konzulárnych pokynov.[60]

Kapitola IIKontrola vonkajších hraníc a odoprenie vstupu

Článok 6Kontroly osôb na autorizovaných hraničných priechodoch

1. Cezhraničný pohyb na vonkajších hraniciach bude podliehať kontrolám vnútroštátnej pohraničnej stráže. Kontroly sa budú vykonávať v súlade s odsekmi 2 a 3.

2. Všetky osoby sa podrobia minimálnej kontrole na zistenie totožnosti na základe ukázania alebo predloženia cestovných dokladov.

Kontroly bude vykonávať každý členský štát v súlade so svojimi právnymi predpismi, najmä ak zahŕňajú aj prehliadky. Kontroly sa môžu týkať aj vozidiel alebo predmetov vo vlastníctve osôb prekračujúcich hranicu.

3. Občania tretích krajín budú podliehať dôkladnej kontrole na vstupe aj výstupe.

Dôkladné kontroly budú zahŕňať:

a) kontrolu cestovných dokladov a ďalších podmienok stanovených v článku 5 ods. 1, ktorými sa riadi vstup a pobyt, a v príslušných prípadoch aj dokladov, ktoré ich oprávňujú na trvalý pobyt a vykonávanie odbornej činnosti;

b) detekciu a prevenciu hrozieb pre vnútornú bezpečnosť, verejný poriadok a verejné zdravie členských štátov a podávanie správ o trestných činoch, najmä pomocou priameho nahliadnutia do záznamov o osobách a predmetoch uvedených v Schengenskom informačnom systéme (SIS) a vo vnútroštátnych informačných súboroch.

4. Podrobné pravidlá, ktorými sa riadia kontroly uvedené v odsekoch 2 a 3, sú uvedené v prílohe IV.

Článok 7Uvoľnenie kontrol

1. Kontroly na pozemných hraniciach sa môžu uvoľniť v dôsledku výnimočných a nepredvídateľných okolností vyžadujúcich prijatie okamžitých opatrení.

2. Ak nemožno kontroly uvedené v článku 6 vykonávať systematicky z dôvodu výnimočných a nepredvídaných okolností, na ktoré sa odvoláva odsek 1, treba určiť priority.

3. Podrobné pravidlá, ktorými sa riadi uvoľnenie kontrol a kritériá určovania priorít sú stanovené v prílohe V.

4. Príslušný členský štát bude ostatné členské štáty a Komisiu pri najbližšej možnej príležitosti informovať o opatreniach prijatých v súlade s odsekmi 1 a 2.

5. V súlade s článkom 9 musia občania tretích krajín požiadať a dostať pečiatky do svojho cestovného dokladu, aj keď sú kontroly uvoľnené.

Článok 8Oddelené koridory a informácie na značkách

1. Členské štáty zavedú na autorizovaných hraničných priechodoch svojich vonkajších hraníc oddelené koridory tak, aby sa hraničné kontroly osôb mohli vykonávať v súlade s článkom 6. Tieto koridory budú označené značkami uvedenými v odseku 2.

Vytvorenie oddelených koridorov bude voliteľné na autorizovaných morských a pozemných priechodoch členských štátov a na hraniciach medzi členskými štátmi, ktoré neuplatňujú článok 18.

2. Minimálne indikácie na značkách, ktorými môžu byť aj elektronické displeje, budú takéto:

a) pre koridory, ktoré budú používať výlučne osoby využívajúce právo Spoločenstva na voľný pohyb: emblém Európskej únie s písmenami "EU", "EEA" a "CH" v kruhu hviezdičiek a pod tým slovo "CITIZENS" ("OBČANIA") ako je ukázané v prílohe VI, časť A,

b) pre koridory určené pre iné kategórie občanov tretích krajín, ktoré však môžu použiť aj osoby využívajúce právo Spoločenstva na voľný pohyb: slová "ALL PASSPORTS" ("VŠETKY PASY") ako je ukázané v prílohe VI, časť B.

Indikácie na vyššie uvedených značkách môžu byť napísané v takom jazyku alebo jazykoch, aké každý členský štát pokladá za vhodné.

3. Na autorizovaných námorných a pozemných priechodoch môžu členské štáty rozdeliť dopravu do koridorov pre rôzne druhy vozidiel - osobné autá, nákladné autá a autobusy - značkami uvedenými v prílohe VI, časť C.

4. V prípade dočasnej nevyváženosti tokov dpravy na niektorom hraničnom priechode sa príslušné orgány môžu vzdať pravidiel týkajúcich sa používania rôznych koridorov na čas potrebný na odstránenie tejto nerovnováhy.

5. Úprava existujúcich značiek podľa ustanovení odsekov 1, 2 a 3 bude ukončená do 31. mája 2009. Ak členské štáty pred týmto dátumom vymenia existujúce značky alebo osadia nové, musia rešpektovať minimálne indikácie uvedené v týchto odsekoch.

Článok 9Pečiatkovanie cestovných dokladov občanov tretích krajín

1. Cestovné doklady občanov tretích krajín sa budú systematicky pečiatkovať na vstupe. Vstupnú pečiatku treba dať predovšetkým na:

a) doklady s platným vízom, ktoré umožňujú občanom tretích krajín prekročiť hranicu;

b) doklady umožňujúce prekročiť hranicu občanovi tretej krajiny, ktorému bolo vízum vydané členským štátom na hranici;

c) doklady umožňujúce prekročiť hranicu občanovi tretej krajiny, ktorý nepodlieha vízovej povinnosti.

2. Vstupná pečiatka sa nebude dávať na:

a) cestovné doklady občanov tretích krajín využívajúcich právo Spoločenstva na voľný pohyb;

b) cestovné doklady námorníkov, ktorí sa nachádzajú na území členského štátu, keď tam pristane ich loď, a v oblasti prístavu, kde loď pristála;

c) pilotné licencie alebo certifikáty členov posádky lietadiel;

d) v prípade osôb, ktoré čerpajú výhody z opatrení malého pohraničného styku za predpokladu, že vlastnia požadované povolenia;

e) v prípade osôb, ktoré normálne nepodliehajú žiadnym kontrolám (napríklad hlavy štátov a hodnostári, ktorých príchod bol oficiálne ohlásený vopred cez diplomatické kanály);

f) na doklady umožňujúce občanom Andorry, Monaka a San Marina prekročiť hranicu.

Výnimočne možno na žiadosť občana tretej krajiny netrvať na opečiatkovaní dokladu vstupnou alebo výstupnou pečiatkou, ak by to tejto osobe mohlo spôsobiť vážne problémy. V takom prípade musí byť vstup alebo výstup zaznamenaný na osobitnom papieri s uvedením mena a čísla pasu.

3. Výstupnou pečiatkou sa budú systematicky pečiatkovať doklady umožňujúce občanovi tretej krajiny prekročiť hranicu, ktoré obsahujú návratné vízum s obmedzením celkovej dĺžky pobytu.

4. Praktické opatrenia pre pečiatkovanie sú uvedené v prílohe VII.

Článok 10Sledovanie hraníc medzi hraničnými priechodmi

1. Príslušné orgány budú používať mobilné jednotky na sledovanie vonkajších hraníc:

a) medzi autorizovanými hraničnými priechodmi; a

b) na hraničných priechodoch mimo bežných otváracích hodín

Toto sledovanie sa bude vykonávať takým spôsobom, aby odradil ľudí od obchádzania kontrol na priechodoch.

2. Hlavným cieľom sledovania vonkajších hraníc na miestach mimo hraničných priechodov a sledovania týchto hraničných priechodov mimo otváracích hodín bude zabrániť nepovolenému prekročeniu hraníc, čeliť cezhraničnej kriminalite a uplatňovať alebo prijímať opatrenia proti osobám, ktoré nelegálne prekročia hranicu.

3. Sledovanie medzi autorizovanými hraničnými priechodmi bude vykonávať personál, ktorého počet a metódy budú prispôsobené danej situácii. Bude zahŕňať časté a náhle zmeny časov, aby bolo neoprávnené prekročenie hranice neustálym rizikom.

4. Sledovanie budú vykonávať mobilné jednotky, ktoré vykonávajú svoje povinnosti patrolovaním alebo rozmiestnením na miestach známych alebo pociťovaných ako citlivé, a cieľom tohto sledovania bude zadržanie osôb prekračujúcich hranicu ilegálne. Sledovanie možno vykonávať aj pomocou technických prostriedkov vrátane elektronických prostriedkov.

5. Prostriedky a metódy sledovania sa volia vo svetle prevádzkových podmienok a najmä typu a charakteru hranice (pozemná, vnútrozemská námorná alebo morská).

6. Podrobné pravidlá, ktorými sa riadi sledovanie, budú prijaté v súlade s postupom uvedeným v článku 30 ods. 2.

Článok 11Odoprenie vstupu

1. Občanovi tretej krajiny, ktorý nespĺňa vstupné podmienky stanovené v článku 5 ods. 1, bude odoprený vstup na územia členských štátov, pokiaľ členský štát nepokladá za potrebné odchýliť sa od tohto princípu z humanitárnych dôvodov, z dôvodov vnútroštátneho záujmu alebo z dôvodov medzinárodných povinností. V takýchto prípadoch môže byť povolenie vstupu obmedzené len na územie príslušného členského štátu, ktorý o tom bude informovať ostatné členské štáty. Tieto pravidlá nebudú vylučovať uplatňovanie špeciálnych ustanovení týkajúcich sa práva na azyl alebo vydania víz na dlhodobý pobyt.

2. Ak sa občania tretích krajín podliehajúci vízovej povinnosti z dôvodu ich štátneho občianstva dostavia na hranicu bez tohto víza, bude im odoprený vstup, pokiaľ nesplnia podmienky stanovené v článku 1 ods. 2 nariadenia (ES) č. 415/2003.[61]

Ak budú tieto podmienky splnené, vízum možno vydať na hranici v súlade s vyššie uvedeným nariadením. Víza vydané na hranici sa musia zaznamenať do zoznamu.

3. Vstup bude odoprený zdôvodneným rozhodnutím prijatým orgánom splnomocneným podľa vnútroštátneho práva, ktorý stanoví postupy pre odvolanie; rozhodnutie nadobúda platnosť okamžite, alebo v príslušných prípadoch po uplynutí časového limitu stanoveného vnútroštátnym právom.

Štandardný formulár pre odoprenie vstupu je uvedený v prílohe VIII, časť B. Príslušný občan tretej krajiny musí prijatie rozhodnutia o odoprení vstupu potvrdiť prostredníctvom tohto formulára.

4. Pohraničná stráž sa postará o to, aby občan tretej krajiny, ktorému bol odoprený vstup, nevstúpil na územie príslušného členského štátu, alebo ak už naň vstúpil, aby ho okamžite opustil.

5. Podrobné pravidlá, ktorými sa riadi odoprenie vstupu, sú dané v prílohe VIII, časť A.

Kapitola IIIProstriedky pre hraničné kontroly aspolupráca medzi členskými štátmi

Článok 12Prostriedky pre hraničné kontroly

Členské štáty rozmiestnia na vykonávanie kontrol na vonkajších hraniciach dostatočné počty vhodného personálu a prostriedkov v súlade s článkami 6 až 11 tak, aby na svojich vonkajších hraniciach zaistili vysokú úroveň kontrol.

Článok 13Implementácia kontrol

1. Hraničné kontroly uvedené v článkoch 6 až 11 tohto nariadenia budú vykonávať služby členských štátov zodpovedné za povinnosti pohraničnej stráže v súlade s vnútroštátnym právom.

Na vykonávanie týchto povinností majú členovia pohraničnej stráže udelené právomoci hraničnej polície a právomoci začať trestné konanie, ktoré im boli zverené podľa vnútroštátneho práva.

Vnútroštátne služby zodpovedné za povinnosti pohraničnej stráže budú personálne zabezpečené špecializovanými a riadne vyškolenými odborníkmi.

2. Opatrenia prijaté vo výkone povinností pohraničnej stráže sa budú vykonávať úmerne k cieľom, ktoré tieto opatrenia sledujú.

3. Zoznam vnútroštátnych služieb zodpovedných za povinnosti pohraničnej stráže podľa vnútroštátneho práva každého členského štátu je uvedený v prílohe IX.

4. Na efektívnu kontrolu hraníc členské štáty zaistia úzku, permanentnú spoluprácu medzi všetkými vnútroštátnymi službami zodpovednými za vykonávanie povinností pohraničnej stráže.

Článok 14Spolupráca medzi členskými štátmi

1. Členské štáty si budú navzájom pomáhať a budú udržiavať stálu, úzku spoluprácu s cieľom efektívneho vykonávania hraničných kontrol.

2. Prevádzkovú spoluprácu medzi členskými štátmi bude riadiť a koordinovať Európska agentúra pre riadenie prevádzkovej spolupráce na vonkajších hraniciach.

Článok 15Spoločné kontroly

1. Členské štáty, ktoré neuplatňujú na svojich spoločných pozemných hraniciach článok 18, môžu až do dátumu uplatnenia tohto článku spoločne kontrolovať tieto hranice bez toho, aby boli dotknuté články 6 až 11.

Na tento účel môžu členské štáty uzavrieť medzi sebou bilaterálne dohody.

2. Členské štáty budú informovať Komisiu o dohodách uzavretých v súlade s odsekom 1.

Kapitola IVŠpeciálne podrobné pravidlá pre hraničné kontroly a špecifické postupy

Článok 16Špeciálne podrobné pravidlá pre rôzne typy hraníc a rôzne dopravné prostriedky používané na prekračovanie vonkajších hraníc členských štátov

Špeciálne podrobné pravidlá, ako napríklad pravidlá uvedené v prílohe X, sa budú určovať pre rôzne typy hraníc a rôzne dopravné prostriedky používané na prekračovanie vonkajších hraníc členských štátov:

a) pozemné hranice (cestné a železničné);

b) vzdušné hranice (medzinárodné letiská, malé letiská, vnútorné lety);

c) morské hranice a vnútrozemská lodná doprava.

Článok 17Osobitné opatrenia

1. Osobitné opatrenia, ako sú napríklad opatrenia uvedené v prílohe XI, sa budú určovať pre určité kategórie osôb:

a) piloti lietadiel a ostatní členovia posádok;

b) námorníci;

c) držitelia diplomatických, úradných alebo služobných pasov a členovia medzinárodných organizácií;

d) cezhraniční pracovníci;

e) maloletí.

2. Modely preukazov vydávaných ministerstvami zahraničia členských štátov akreditovaným členom diplomatických zborov a konzulárnym predstaviteľom a ich rodinným príslušníkom sú uvedené v prílohe XII.

Hlava IIIVnútorné hranice

KAPITOLA IZRUšENIE KONTROL NA VNÚTORNÝCH HRANICIACH

Článok 18Prekračovanie vnútorných hraníc

Vnútorné hranice možno prekročiť v ktoromkoľvek bode bez vykonania hraničnej kontroly osôb bez ohľadu na ich štátnu príslušnosť.

Článok 19Kontroly v rámci územia

Zrušenie hraničných kontrol na vnútorných hraniciach nebude ovplyvňovať:

a) vykonávanie policajných právomocí príslušnými orgánmi podľa právnych predpisov každého členského štátu, ak sa kontroly na vnútornej hranici, vo vidieckej oblasti priľahlej k hranici, alebo v definovanej pohraničnej oblasti vykonávajú za podmienok a na účely identické s tými, ktoré sa uplatňujú na území ako celku, najmä čo sa týka ich frekvencie a intenzity;

b) bezpečnostné kontroly osôb vykonávané v prístavoch a na letiskách príslušnými orgánmi podľa právnych prepisov každého členského štátu, prístavnými alebo letiskovými úradníkmi alebo dopravcami za predpokladu, že tieto kontroly sa vykonávajú aj u osôb cestujúcich v rámci členského štátu;

c) možnosť členského štátu zákonne zabezpečiť povinnosť byť držiteľom alebo mať pri sebe papiere a doklady;

d) povinnosť občanov tretích štátov hlásiť svoju prítomnosť na území ktoréhokoľvek členského štátu podľa článku 22 Schengenského dohovoru.

Kapitola IIBezpečnostná klauzula

Článok 20Znovuzavedenie kontrol na vnútorných hraniciach členským štátom

1. Členský štát môže znova zaviesť hraničné kontroly na svojich vnútorných hraniciach na obmedzený čas nie dlhší ako 30 dní v prípade závažného ohrozenia verejného poriadku, verejného zdravia alebo vnútornej bezpečnosti v súlade s postupom stanoveným v článku 21, alebo v núdzovom prípade v súlade s postupom stanoveným v článku 22. Rozsah a trvanie kontrol nesmie prekročiť nevyhnutne potrebné minimum na odpoveď na závažnú hrozbu.

2. Ak ohrozenie verejného poriadku, vnútornej bezpečnosti alebo verejného zdravia trvá dlhšie než 30 dní, členský štát môže zachovať hraničné kontroly z tých istých dôvodov ako sú uvedené v odseku 1 a so zohľadnením akýchkoľvek nových prvkov na obnoviteľné obdobie maximálne 30 dní v súlade s postupom založeným v článku 23.

Článok 21Postup v prípade predvídateľných situácií

1. Ak členský štát plánuje znova zaviesť hraničné kontroly na vnútorných hraniciach podľa článku 20 ods. 1, okamžite na to upozorní ostatné členské štáty a Komisiu a dodá im nasledujúce informácie:

a) dôvody pre navrhované rozhodnutie s uvedením podrobností o udalostiach, ktoré predstavujú závažnú hrozbu pre verejný poriadok, vnútornú bezpečnosť alebo verejné zdravie;

b) rozsah navrhovaného rozhodnutia s uvedením hraníc, na ktorých sa znova majú zaviesť kontroly;

c) názvy autorizovaných hraničných priechodov;

d) dátum a trvanie navrhovaného rozhodnutia;

e) v príslušných prípadoch opatrenia, ktoré majú urobiť ostatné členské štáty.

2. Po upozornení od príslušného členského štátu a za účelom konzultácie uvedenej v odseku 3 vydá Komisia stanovisko.

3. Informácie uvedené v odseku 1, ako aj stanovisko uvedené v odseku 2 budú podliehať konzultáciám medzi žiadajúcim štátom a ostatnými členskými štátmi s Radou a Komisiou s cieľom zorganizovať v príslušných prípadoch vzájomnú spoluprácu medzi členskými štátmi a preskúmať proporcionalitu opatrení k udalosti, ktorá podnietila znovuzavedenie kontrol, a k ohrozeniu verejného poriadku, vnútornej bezpečnosti alebo verejného zdravia.

Vyššie uvedená konzultácia sa bude konať najmenej pätnásť dní pred dátumom plánovaného znovuzavedenia kontrol.

4. Kontroly možno znova zaviesť len po konzultáciách, na ktoré odkazuje odsek 3.

Článok 22Postup v prípade núdzovej situácie

1. Ak si ohľady verejného poriadku, vnútornej bezpečnosti alebo verejného zdravia v štáte vyžadujú okamžitý zásah, príslušný členský štát môže okamžite znova zaviesť kontroly na vnútorných hraniciach.

2. Žiadajúci štát na to bez meškania upozorní ostatné členské štáty a Komisiu a poskytne im informácie uvedené v článku 21 ods. 1 a uvedie dôvody pre použitie núdzového postupu.

Článok 23Postup pre predĺženie kontrol na vnútorných hraniciach

1. Kontroly na vnútorných hraniciach možno podľa ustanovení článku 20 ods. 2 predĺžiť len po porade s ostatnými členskými štátmi v Rade a Komisii.

2. Žiadajúci členský štát dodá ostatným členským štátom a Komisii všetky relevantné informácie o dôvodoch predĺženia kontrol na vnútorných hraniciach.

Budú sa uplatňovať ustanovenia článku 21 ods. 2.

Článok 24Spoločné znovuzavedenie kontrol na vnútorných hraniciach z dôvodu cezhraničnej teroristickej hrozby

1. V prípade výnimočne závažného ohrozenia verejného poriadku, vnútornej bezpečnosti alebo verejného zdravia, ktorá sa týka viacerých členských štátov, napríklad v prípade cezhraničnej teroristickej hrozby, Rada konajúca na návrh Komisie môže rozhodnúť kvalifikovanou väčšinou o okamžitom znovuzavedení kontrol na všetkých vnútorných hraniciach, prípadne na určitých hraniciach všetkých alebo niekoľkých členských štátov. Rozsah a trvanie týchto kontrol nesmie prekročiť nevyhnutné minimum potrebné na reakciu na výnimočnú závažnosť hrozby.

2. Rada konajúca na návrh Komisie kvalifikovanou väčšinou rozhodne o zrušení týchto výnimočných opatrení okamžite, ako prestane existovať výnimočne závažné ohrozenie.

3. Európsky parlament bude bez meškania informovaný o opatreniach prijatých podľa odsekov 1 a 2.

4. Tento článok nevylučuje okamžité a typovo rovnaké rozhodnutie prijaté členským štátom podľa článku 22.

Článok 25Spôsob organizovania kontrol pri uplatňovaní bezpečnostnej klauzuly

Tam, kde sa znova zavedú kontroly na vnútorných hraniciach, sa budú uplatňovať príslušné ustanovenia hlavy II.

Článok 26Správa o znovuzavedení kontrol na vnútorných hraniciach

Členský štát, ktorý znova zaviedol kontroly na vnútorných hraniciach podľa článku 20, potvrdí dátum zrušenia týchto kontrol a zároveň, alebo čoskoro na to predloží Európskemu parlamentu, Rade a Komisii správu o znovuzavedení kontrol na vnútorných hraniciach.

Článok 27Informovanie verejnosti

Ak to dôvody na uplatnenie bezpečnostnej klauzuly dovoľujú, členský štát (členské štáty), ktorý (ktoré) znova zavádza(jú) kontroly na vnútorných hraniciach, bude (budú) vhodným spôsobom informovať verejnosť o znovuzavedení kontrol a o autorizovaných priechodoch.

Článok 28Dôvernosť

Na žiadosť príslušného členského štátu budú ostatné členské štáty, Európsky parlament a Komisia rešpektovať dôvernosť informácií dodaných v súvislosti so znovuzavedením a predĺžením kontrol a v správe vypracovanej podľa článku 26.

Hlava IVZáverečné ustanovenia

ČLÁNOK 29ZMENY A DOPLNENIA K PRÍLOHÁM

Prílohy I až XII sa budú meniť a dopĺňať v súlade s postupom uvedeným v článku 30 ods. 2.

Článok 30Výbor

1. Komisii bude pomáhať výbor.

2. Pri každom odkaze na tento odsek sa budú uplatňovať články 5 a 7 rozhodnutia 1999/468/ES.

Lehota uvedená v článku 5 ods. 6 rozhodnutia 1999/468/ES bude stanovená na dva mesiace.

3. Výbor si schváli svoj rokovací poriadok.

Článok 31Neuplatňovanie nariadenia na určitých územiach

Toto nariadenie sa neuplatňuje na neeurópskych územiach Francúzska a Holandska.

2. Ustanovenia tohto nariadenia nebudú nepriaznivo ovplyvňovať osobitné pravidlá platné pre mestá Ceuta a Melilla podľa definície v Záverečnom akte Dohody o pristúpení Španielska na Dohovor o vykonávaní Schengenskej dohody zo 14. júna 1985.[62]

Článok 32Podávanie oznámení členskými štátmi

Do desiatich pracovných dní potom, ako toto nariadenie nadobudne účinnosť, členské štáty oznámia Komisii vnútroštátne ustanovenia týkajúce sa článku 19 písm. c) a d). Následné zmeny týchto ustanovení sa budú oznamovať do piatich pracovných dní.

Informácie oznamované členskými štátmi sa uverejnia v Úradnom vestníku Európskej únie, sérii C.

Článok 33Správa o uplatňovaní hlavy III

Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade najneskôr tri roky potom, ako toto nariadenie nadobudne účinnosť, správu o uplatňovaní hlavy III.

Komisia bude venovať mimoriadnu pozornosť akýmkoľvek ťažkostiam vyplývajúcim zo znovuzavedenia kontrol na vnútorných hraniciach. V príslušných prípadoch predloží návrhy zamerané na riešenie týchto ťažkostí.

Článok 34Vymazania a výnimky

1. Články 2 až 8 Dohovoru o implementácii Schengenskej dohody zo 14. júna 1985 sa rušia s účinnosťou od ... [dátum začiatku pôsobnosti tohto nariadenia].

2. S účinnosťou od toho istého dátumu sa zrušuje toto:

- Spoločná príručka vrátane jej príloh;

- rozhodnutia Schengenského výkonného výboru z 22. decembra 1994 (SCH/Com-ex (94)17, rev. 4) a z 20. decembra 1995 (SCH/Com-ex (95) 20, rev. 2);

- príloha 7 k Spoločným konzulárnym pokyno;

- nariadenie (ES) č. 790/2001.

Odkazy na vyňaté články a zrušené dokumenty sa budú vykladať ako odkazy na toto nariadenie a mali by sa vykladať v súlade s korelačnou tabuľkou v prílohe XIII.

Článok 35Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiaty deň po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa od ... [šesť mesiacov po nadobudnutí účinnosti].

Toto nariadenie je záväzné vo svojej celistvosti a je priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch v súlade so Zmluvou o založení Európskeho spoločenstva.

V Bruseli [...]

Za Radu

predseda

[...]

PRÍLOHA IAutorizované hraničné priechody

BELGICKO

Vzdušné hranice

- Brussels National Airport (Zaventem)

- Oostende

- Deurne

- Bierset

- Gosselies

- Wevelgem (malé letisko)

Morské hranice

- Antwerpen

- Oostende

- Zeebrugge

- Nieuwpoort

- Gent

- Blankenberge

Pozemná hranica

- Eurostar (Channel Tunnel)

Station Brussel-Zuid/Gare de Bruxelles-Midi

ČESKÁ REPUBLIKA

ČESKÁ REPUBLIKA - POĽSKO

Pozemné hranice

1. Bartultovice - Trzebina

2. Bílý Potok - Paczków

3. Bohumín - Chałupki

4. Bohumín - Chałupki (železnica)

5. Bukovec - Jasnowice

6. Český Těšín - Cieszyn

7. Český Těšín - Cieszyn (železnica)

8. Chotěbuz - Cieszyn

9. Dolní Lipka - Boboszów

10. Dolní Marklovice - Marklowice Górne

11. Frýdlant v Čechách - Zawidów (železnica)

12. Habartice - Zawidów

13. Harrachov - Jakuszyce

14. Horní Lištná - Leszna Górna

15. Hrádek nad Nisou - Porajów

16. Královec - Lubawka

17. Královec - Lubawka (železnica)

18. Krnov - Pietrowice

19. Kunratice - Bogatynia

20. Lichkov - Międzylesie (železnica)

21. Meziměstí - Mieroszów (železnica)

22. Mikulovice - Głuchołazy

23. Mikulovice - Głuchołazy (železnica)

24. Náchod - Kudowa Słone

25. Nové Město p. Smrkem - Czerniawa Zdrój

26. Osoblaha - Pomorzowiczki

27. Otovice - Tłumaczów

28. Petrovice u Karviné - Zebrzydowice (železnica)

29. Pomezní Boudy - Przełęcz Okraj

30. Srbská - Miloszów

31. Starostín - Golińsk

32. Sudice - Pietraszyn

33. Závada - Golkowice

34. Zlaté Hory - Konradów

Malý pohraničný styk (*) a turistické hraničné priechody (**)

1. Andělka - Lutogniewice**

2. Bartošovice v Orlických horách - Niemojów*/**

3. Bernartice - Dziewiętlice*

4. Beskydek - Beskidek*

5. Bílá Voda - Złoty Stok*

6. Božanov - Radków**

7. Česká Čermná - Brzozowice**

8. Chomýž - Chomiąża*

9. Chuchelná - Borucin*

10. Chuchelná - Krzanowice*

11. Harrachov - Polana Jakuszycka**

12. Hať - Rudyszwałd*

13. Hať - Tworków*

14. Hněvošice - Ściborzyce Wielkie*

15. Horní Morava - Jodłów**

16. Hrčava - Jaworzynka*/**

17. Janovičky - Głuszyca Górna**

18. Karviná Ráj II - Kaczyce Górne*

19. Kojkovice - Puńców*

20. Kopytov - Olza*

21. Linhartovy - Lenarcice*

22. Luční bouda - Równia pod Śnieżką**

23. Luční bouda - Śląski Dom**

24. Machovská Lhota - Ostra Góra**

25. Malá Čermná - Czermna*

26. Malý Stožek - Stożek*

27. Masarykova chata - Zieleniec**

28. Mladkov (Petrovičky) - Kamieńczyk**

29. Nýdek - Wielka Czantorja**

30. Olešnice v Orlických horách (Čihalka) - Duszniki Zdrój**

31. Opava - Pilszcz*

32. Orlické Záhoří - Mostowice*

33. Petříkovice - Okreszyn**

34. Píšť - Bolesław*

35. Píšť - Owsiszcze*

36. Rohov - Ściborzyce Wielkie*

37. Šilheřovice - Chałupki*

38. Smrk - Stóg Izerski**

39. Soví sedlo (Jelenka) - Sowia Przełęcz**

40. Špindleruv mlýn - Przesieka**

41. Staré Město - Nowa Morawa*/**

42. Strahovice - Krzanowice*

43. Travná - Lutynia*/**

44. Třebom - Gródczanki*

45. Třebom - Kietrz*

46. Úvalno - Branice*

47. Vávrovice - Wiechowice*

48. Velké Kuntice -Sławniowice*

49. Velký Stožec - Stożek**

50. Vřňovice - Gorzyczki*

51. Věřňovice - Łaziska*

52. Vidnava - Kałków*

53. Vosecká bouda (Tvarožník) - Szrenica**

54. Vrchol Kralického Sněžníku - Snieznik**

55. Žacléř - Niedomirów**

56. Zdoňov - Łączna**

57. Zlaté Hory - Jarnołtówek**

ČESKÁ REPUBLIKA - SLOVENSKO

Pozemné hranice

1. Bílá - Klokočov

2. Bílá-Bumbálka - Makov

3. Břeclav (diaľnica) - Brodské (diaľnica)

4. Březová - Nová Bošáca

5. Brumov-Bylnice - Horné Srnie

6. Hodonín - Holíč

7. Hodonín - Holíč (železnica)

8. Horní Lideč - Lúky pod Makytou (železnica)

9. Lanžhot - Brodské

10. Lanžhot - Kúty (železnica)

11. Mosty u Jablunkova - Čadca (železnica)

12. Mosty u Jablunkova - Svrčinovec

13. Nedašova Lhota - Červený Kameň

14. Šance - Čadca-Milošová

15. Starý Hrozenkov - Drietoma

16. Strání - Moravské Lieskové

17. Střelná - Lysá pod Makytou

18. Sudoměřice - Skalica

19. Sudoměřice - Skalica (železnica)

20. Velká nad Veličkou - Vrbovce (železnica)

21. Velká nad Veličkou - Vrbovce

22. Velké Karlovice - Makov

23. Vlárský průsmyk - Horné Sŕnie (železnica)

ČESKÁ REPUBLIKA - RAKÚSKO

Pozemné hranice

1. Břeclav - Hohenau (železnica)

2. České Velenice - Gmünd

3. České Velenice - Gmünd (železnica)

4. České Velenice - Gmünd 2

5. Chlum u Třeboně - Schlag

6. Čížov - Hardegg

7. Dolní Dvořiště - Wullowitz

8. Halámky - Gmünd-Neu-Nagelberg

9. Hatě - Kleinhaugsdorf

10. Hevlín - Laa an der Thaaya

11. Hnanice - Mitterretzbach

12. Horní Dvořiště - Summerau (železnica)

13. Ježová - Iglbach

14. Koranda - St. Oswald

15. Mikulov - Drasenhofen

16. Nová Bystřice - Grametten

17. Nové Hrady - Pyhrabruck

18. Plešné jezero - Plöckensteinersee

19. Poštorná - Reinthal

20. Přední Výtoň - Guglwald

21. Šatov - Retz (železnica)

22. Slavonice - Fratres

23. Studánky - Weigetschlag

24. Valtice - Schrattenberg

25. Vratěnín - Oberthürnau

26. Zadní Zvonková - Schöneben

ČESKÁ REPUBLIKA - NEMECKO

Pozemné hranice

1. Aš - Selb

2. Aš - Selb- Plössberg (železnica)

3. Boží Dar - Oberwiesenthal

4. Broumov - Mähring

5. Česká Kubice - Furth im Wald (železnica)

6. Cheb - Schirnding (železnica)

7. Cínovec - Altenberg

8. Cínovec - Zinnwald

9. Děčín - Bad Schandau (železnica)

10. Dolní Poustevna - Sebnitz

11. Doubrava - Bad Elster

12. Folmava - Furth im Wald

13. Hora sv. Šebestiána - Reitzenhain

14. Hrádek nad Nisou - Zittau(železnica)

15. Hřensko - Schmilka

16. Hřensko - Schöna (rieka)

17. Jiříkov - Neugersdorf

18. Kraslice - Klingenthal

19. Kraslice / Hraničná - Klingenthal (železnica)

20. Lísková - Waldmünchen

21. Mníšek - Deutscheinsiedel

22. Moldava - Neurehefeld

23. Pavlův Studenec - Bärnau

24. Pomezí nad Ohří - Schirnding

25. Potůčky - Johanngeorgenstadt (železnica)

26. Potůčky - Johanngeorgenstadt

27. Petrovice - Bahratal

28. Rozvadov - Waidhaus

29. Rozvadov - Waidhaus (diaľnica)

30. Rumburk - Ebersbach - Habrachtice (železnica)

31. Rumburk - Neugersdorf

32. Rumburk - Seifhennersdorf

33. Stožec - Haidmühle

34. Strážný - Philippsreuth

35. Svatá Kateřina - Neukirchen b.Hl. Blut

36. Svatý Kříž - Waldsassen

37. Varnsdorf - Seifhennersdorf

38. Vejprty - Bärenstein

39. Vejprty - Bärenstein (železnica)

40. Vojtanov - Bad Brambach (železnica)

41. Vojtanov - Schönberg

42. Všeruby - Eschlkam

43. Železná - Eslarn

44. Železná Ruda - Bayerisch Eisenstein

45. Železná Ruda - Bayerisch Eisenstein (železnica)

Turistické hraničné priechody

1. Brandov - Olbernhau (Grünthal)

2. Branka - Hermannsreuth

3. Bublava - Klingenthal/Aschberg

4. Bučina - Finsterau

5. Čerchov - Lehmgrubenweg

6. Černý Potok - Jöhstadt

7. České Žleby - Bischofsreut (Marchhäuser)

8. Český Jiřetín - Deutschgeorgenthal

9. Debrník - Ferdinandsthal

10. Dolní Podluží - Waltersdorf (Herrenwalde)

11. Dolní Světlá - Jonsdorf

12. Dolní Světlá - Waltersdorf

13. Dolní Žleb - Elbradweg Schöna

14. Fleky - Hofberg

15. Fojtovice - Fürstenau

16. Hora sv. Kateřiny - Deutschkatharinenberg

17. Horní Paseky - Bad Brambach

18. Hrádek nad Nisou - Hartau

19. Hranice - Bad Elster/ Bärenloh

20. Hranice - Ebmath

21. Hřebečná (Boží Dar/Hubertky) - Oberwiesenthal

22. Hřebečná/Korce - Henneberg (Oberjugel)

23. Hřensko - Schöna

24. Jelení - Wildenthal

25. Jílové/Sněžník - Rosenthal

26. Jiříkov - Ebersbach (Bahnhofstr.)

27. Křížový Kámen - Kreuzstein

28. Krompach - Jonsdorf

29. Krompach - Oybin/Hain

30. Kryštofovy Hamry - Jöhstadt (Schmalzgrube)

31. Libá/Dubina - Hammermühle

32. Lipová - Sohland

33. Lobendava - Langburkersdorf

34. Lobendava/Severní - Steinigtwolmsdorf

35. Loučná - Oberwiesenthal

36. Luby - Wernitzgrün

37. Mikulášovice - Hinterhermsdorf

38. Mikulášovice (Tomášov) -Sebnitz OT/Hertigswalde (Waldhaus)

39. Mikulášovice/Tanečnice - Sebnitz (Forellenschänke)

40. Moldava - Holzhau

41. Mýtina - Neualbenreuth

42. Nemanice/Lučina - Untergrafenried

43. Nová Ves v Horách - Deutschneudorf

44. Nové Údolí /Trojstoličník/ - Dreisessel

45. Ostrý - Grosser Osser

46. Ovčí Vrch - Hochstrasse

47. Petrovice - Lückendorf

48. Pleš - Friedrichshäng

49. Plesná - Bad Brambach

50. Pod Třemi znaky - Brombeerregel

51. Potůčky - Breitenbrunn (Himmelswiese)

52. Prášily - Scheuereck

53. Přední Zahájí - Waldheim

54. Rybník - Stadlern

55. Šluknov/Rožany - Sohland (Hohberg)

56. Starý Hrozňatov - Hatzenreuth

57. Tři znaky - Drei Wappen

58. Zadní Doubice - Hinterheermsdorf

59. Ždár - Griesbach

60. Železná Ruda - Bayerisch Eisenstein

Vzdušné hranice

A. Verejné [63]

1. Brno - Tuřany

2. České Budějovice - Hosín

3. Holešov

4. Karlovy Vary

5. Karlovy

6. Liberec

7. Mnichovo Hradiště

8. Olomouc

9. Ostrava - Mošnov

10. Pardubice

11. Praha - Ruzyně

12. Uherské Hradiště - Kunovice

B. Neverejné [64]

1. Benešov

2. Hradec Králové

3. Líně'

4. Otrokovice

5. Přerov

6. Vodochody

7. Vysoké Mýto

DÁNSKO

Morské hranice:

Dánsko

Aabenr Havn

Aggersund Kalkvrks Udskibningsbro

Allinge Havn

Asnsvrkets Havn

Assens Havn

Augustenborg Havn

Avedrevrkets Havn

Avernakke Pier

Bagenkop Havn

Bandholm Havn

Bogense Havn

Bnnerup Havn

Dansk Salt A/S' Anlgskaj

Det Danske Stlvalsevrk A/S' Havn

Dragr Havn

Enstedvrkets Havn

Esbjerg Havn

Faaborg Havn

Fakse Havn

Fakse Ladeplade Fiskeri- og Lystbdehavn

Fredericia Havn

Frederikshavn Havn

Gedser Havn

Gren Havn

Grsten Havn

Gudhjem Havn

Gulfhavn, Stigsns

Haderslev Havn

Hals Havn

Hanstholm Havn

Hasle Havn

Helsingr Statshavn

Helsingr Frgehavn

Hirtshals Havn

H.J. Hansen Hadsund A/S' Havn

Hobro Havn

Holbk Havn

Holstebro-Struer Havn

Horsens Havn

Hou Havn (Odder)

Hundested Havn

Hvide Sande Havn

Kalundborg Havn

Kalvig Bdehavn

Kerteminde Havn og Marina

Klintholm Havn

Koldby Ks Havn (Sams)

Kolding Havn

Kongsdal Havn

Korsr Havn

Kyndbyvrkets Havn

Kbenhavns Havn

Kge Havn

Lemvig Havn

Lindholm Havn

Lind-Terminalen

Lyngs Odde Ammoniakhavn

Marstal Havn

Masnedvrkets Havn

Middelfart Havn

Nakskov Havn

Neks Havn

NKT Trdvrket A/S' Havn

Nordjyllandsvrkets Havn

Nyborg Havn

Nyborg Fiskerihavn

Nyborg Fritids- og Lystbde-Havn

Nykbing Falster Havn

Nykbing Mors Havn

Nstved Havn

Odense Havn

Odense Staalskibsvrft A/S' Havn

Orehoved Havn

Randers Havn

Rudkbing Havn

Rdby Frge- og Trafikhavn

Rm Havn

Rnne Havn

Skagen Havn

Skive Havn

Skrbkvrkets Havn

Spodsbjerg Frgehavn

Statoil Pieren

Stege Havn

Stevns Kridtbruds Udskibningspier

Stigsnsvrkets Havn

Stubbekbing Havn

Studstrupvrkets Havn

Svaneke Havn

Svendborg Trafikhavn

Sby Havn

Sby Havn

Snderborg Havn

Tejn Havn

Thisted Havn

Thorsminde Havn

Thyborn Havn

Vang Havn

Vejle Havn

Vordingborg Havn

rskbing Havn

lborg Havn

lborg Portland

rhus Havn

r Havn

rsund Havn

Faerské ostrovy:

Fuglafjadar Havn

Klaksvikar Havn

Kollafjardar Havn

Oyra Havn

Runavikar Havn

Torshavn Havn

Tvroyrar Havn

Vags Havn

Miovags/Sandavags Havn

Srvags Havn

Vestmanna Havn

Grónsko:

Aasiaat Havn (Egedesminde)

Ilulissat Havn (Jakobshavn)

Illoqqortoormiit Havn (Scoresbysund)

Kangerlussauaq Havn (Sndre Strmfjord)

Maniitsoq Havn (Sukkertoppen)

Nanortalik Havn

Narsaq Havn

Narsarsuaq Havn

Nuuk Havn (Godthb)

Paamiut Havn (Frederikshb)

Qaanaaq Havn (Thule)

Qaqortoq Havn (Julianehb)

Qasigiannguit Havn (Christianshb)

Qeqertarsuaq Havn (Godhavn)

Sisimiut Havn (Holsteinsborg)

Tasiilaq Havn (Angmagssalik)

Upernavik Havn

Uummannaq Havn (Umanak)

Vzdušné hranice:

Dánsko

Billund Lufthavn

Esbjerg Lufthavn

Grnholt Flyveplads

Herning Flyveplads

Karup Lufthavn

Koldingegnens Lufthavn i Vamdrup

Kbenhavns Lufthavn i Kastrup

Lolland-Falster Airport

Lemvig Lufthavn

Odense Lufthavn

Randers Flyveplads

Roskilde Lufthavn i Tune

Rnne Lufthavn

Sindal Lufthavn

Skive Lufthavn

Stauning Lufthavn

Sydfyns Flyveplads p Tsinge

Snderborg Lufthavn

Thisted Lufthavn

Vojens Lufthavn

r Lufthavn

lborg Lufthavn

rhus Lufthavn

rs flyveplads i Lgstr

Faerské ostrovy:

Vg Lufthavn

Grónsko:

Aasiaat Lufthavn (Egedesminde)

Ilulissat Lufthavn (Jakobshavn)

Kangerlussuaq Lufthavn (Sndre Strmfjord)

Kulusuk Lufthavn

Maniitsoq Lufthavn (Sukkertoppen)

Nerlerit Inaat Lufthavn

Narsarsuaq Lufthavn

Pituffik Lufthavn (Thule)

Nuuk Lufthavn (Godthb)

Qaanaaq Lufthavn (Thule)

Sisimiut Lufthavn (Holsteinsborg)

Upernavik Lufthavn

Uummannaq Lufthavn (Umanak)

NEMECKO

NEMECKO - DÁNSKO

+++++ TABLE +++++

NEMECKO - POĽSKO

+++++ TABLE +++++

NEMECKO - ČESKÁ REPUBLIKA

+++++ TABLE +++++

NEMECKO - ŠVAJČIARSKO

+++++ TABLE +++++

PRÍSTAVY NA JAZERE CONSTANCE (BODENSEE)

Lindau-Städtischer Segelhafen

Lindau-Hafen

Bad Schachen

Wasserburg (Bodensee)

Langenargen

Friedrichshafen-Hafen

Meersburg

Überlingen

Mainau

Konstanz-Hafen

Insel Reichenau

Radolfzell

PRÍSTAVY NA RÝNE

Rheinfelden-Rheinhafen

Wyhlen (Wyhlen GmbH)

Grenzach (Fa. Geigy)

Grenzach (Fa. Hoffmann La Roche AG)

Weil-Schiffsanlegestelle

Weil-Rheinhafen

PRÍSTAVY V SEVERNOM MORI

List/Sylt

Hörnum/Sylt

Dagebüll

Wyk/Föhr

Wittdün/Amrum

Pellworm

Strucklahnungshörn/Nordstrand

Süderhafen/Nordstrand

Husum

Friedrichstadt

Tönning

Büsum

Meldorfer Hafen

Friedrichskoog

Helgoland

Itzehoe

Wewelsfleth

Brunsbüttel

Glückstadt

Elmshorn

Uetersen

Wedel

Hamburg

Hamburg-Neuenfelde

Buxtehude

Stade

Stadersand

Bützflether Sand

Otterndorf

Cuxhaven

Bremerhaven

Bremen

Lemwerder

Elsfleth

Brake

Großensiel

Nordenham

Fedderwardersiel

Eckwarderhörne

Varel

Wilhelmshaven

Hooksiel

Horumersiel

Carolinensiel (Harlesiel)

Neuharlingersiel

Bensersiel

Westeraccumersiel

Norddeich

Greetsiel

Wangerooge

Spiekeroog

Langeoog

Baltrum

Norderney

Juist

Borkum

Emden

Leer

Weener

Papenburg

Herbrum

BALTICKÉ PRÍSTAVY

Flensburg-Hafen

Flensburg-Mürwik (Hafenanlage der Bundesmarine)

Glücksburg

Langballigau

Quern-Neukirchen

Gelting

Maasholm

Schleimünde

Kappeln

Olpenitz (Hafenanlage der Bundesmarine)

Schleswig

Ostseebad Damp

Eckernförde

Eckernförde (Hafenanlage der Bundesmarine)

Surendorf (Hafenanlagen der Bundesmarine)

Rendsburg

Strande

Schilksee

Kiel-Holtenau

Kiel

Möltenort/Heikendorf

Jägersberg (Hafenanlagen der Bundesmarine)

Laboe

Orth

Puttgarden Bahnhof

Puttgarden

Burgstaaken

Heiligenhafen

Großenbrode (Hafenanlagen der Bundesmarine)

Grömitz

Neustadt (Hafenanlagen der Bundesmarine)

Niendorf

Lübeck-Travemünde

Lübeck

Timmendorf

Wolgast

Wismar

Warnemünde

Rostock Überseehafen

Stralsund

Libben

Bock

Saßnitz

Ruden

Greifswald - Ladebow Hafen

Kamminke

Ahlbeck Seebrücke

ODERHAFF

Anklam Hafen

Karnin

Ueckermünde

Altwarp Hafen

Letiská, malé letiská, letecké polia

V SPOLKOVEJ KRAJINE ŠLESVICKO-HOLŠTEJNSKO

Eggebek

Flensburg-Schäferhaus

Helgoland-Düne

Hohn

Itzehoe-Hungriger Wolf

Kiel-Holtenau

Lübeck-Blankensee

Schleswig/Jagel

Westerland/Sylt

Wyk/Föhr

V SPOLKOVEJ KRAJINE MEKLENBURSKO-POMORANSKO

Barth

Heringsdorf

Neubrandenburg-Trollenhagen

Rostock-Laage

V SPOLKOVEJ KRAJINE HAMBURG

Hamburg

V SPOLKOVEJ KRAJINE BRÉMY

Bremen

Bremerhaven-Luneort

V SPOLKOVEJ KRAJINE DOLNÉ SASKO

Borkum

Braunschweig-Waggum

Bückeburg-Achum

Celle

Damme/Dümmer-See

Diepholz

Emden

Faßberg

Ganderkesee

Hannover

Jever

Nordhorn-Lingen

Leer-Papenburg

Lemwerder, Werksflughafen der Weser-Flugzeugbau GmbH Bremen

Norderney

Nordholz

Osnabrück-Atterheide

Peine-Eddersee

Wangerooge

Wilhelmshaven-Mariensiel

Wittmundhafen

Wunstorf

V SPOLKOVEJ KRAJINE BRANDENBURSKO

Cottbus-Drewitz

Cottbus-Neuhausen

Kyritz

Nauen

Neuhausen

Schönhagen

V SPOLKOVEJ KRAJINE BERLÍN

Tegel

Tempelhof

Schönefeld

V SPOLKOVEJ KRAJINE SEVERNÉ PORÝNIE-VESTFÁLSKO

Aachen-Merzbrück

Arnsberg

Bielefeld-Windelsbleiche

Bonn-Hardthöhe

Dahlemer Binz

Dortmund-Wickede

Düsseldorf

Essen-Mülheim

Hangelar

Hopsten

Köln/Bonn

Marl/Loemühle

Meinerzhagen

Mönchengladbach

Münster-Osnabrück

Nörvenich

Paderborn-Lippstadt

Porta Westfalica

Rheine-Bentlage

Siegerland

Stadtlohn-Wenningfeld

V SPOLKOVEJ KRAJINE SASKO

Dresden

Leipzig-Halle

Rothenburg/Oberlausitz

V SPOLKOVEJ KRAJINE DURÝNSKO

Erfurt

V SPOLKOVEJ KRAJINE PORÝNIE-FALCKO

Büchel

Föhren

Koblenz-Winningen

Mendig

Pferdsfeld

Pirmasens-Zweibrücken

Speyer

Worms-Bürgerweide-West

V SPOLKOVEJ KRAJINE SÁRSKO

Saarbrücken-Ensheim

Saarlouis/Düren

V SPOLKOVEJ KRAJINE HESENSKO

Egelsbach

Allendorf/Eder

Frankfurt/Main

Fritzlar

Kassel-Calden

Reichelsheim

V SPOLKOVEJ KRAJINE BÁDENSKO-WÜRTTEMBERSKO

Aalen-Heidenheim-Elchingen

Baden Airport Karlsruhe Baden-Baden

Baden-Baden-Oos

Donaueschingen-Villingen

Freiburg/Brg.

Friedrichshafen-Löwentl

Heubach (Krs. Schwäb.Gmünd)

Karlsruhe Forchheim

Konstanz

Laupheim

Leutkirch-Unterzeil

Mannheim-Neuostheim

Mengen

Mosbach-Lohrbach

Niederstetten

Offenburg

Schwäbisch Hall

Stuttgart

V SPOLKOVEJ KRAJINE BAVORSKO

Aschaffenburg

Augsburg-Mühlhausen

Bayreuth-Bindlakeher Berg

Coburg-Brandebsteinsebene

Eggenfelden/Niederbayern

Erding

Fürstenfeldbruck

Hassfurth-Mainwiesen

Herzogenaurach

Hof-Pirk

Ingolstadt

Kempten-Durach

Landsberg/Lech

Landshut-Ellermühle

Lechfeld

Leipheim

Memmingen

München "Franz Joseph Strauß"

Neuburg

Nürnberg

Oberpfaffenhofen, Werkflugplatz der Dornier-Werke GmbH

Passau-Vilshofen

Roth

Rothenburg o.d. Tauber

Straubing-Wallmühle

Weiden/Opf.

Würzburg am Schenkenturm

ESTÓNSKO

ESTÓNSKO - LOTYŠSKO

Pozemné hranice

1. Holdre - Omui

2. Ikla - Ainaži

3. Jäärja - Ramata

4. Lilli - Ungurii

5. Misaküla - Ipii

6. Murati - Veclaicene

7. Valga - Lugaži (železnica)

8. Valga 1 - Valka 2

9. Valga 2 - Valka 3

10. Valga 3 - Valka 1

11. Vana-Ikla - Ainaži (Ikla)

12. Vastse-Roosa - Ape

ESTÓNSKO - RUSKÁ FEDERÁCIA

Pozemné hranice

1. Koidula - Kunitšina- Gora

2. Luhamaa - Šumilkino

3. Narva - Jaanilinn (Ivangorod) (železnica)

4. Narva-1 - Jaanilinn (Ivangorod)

5. Narva-2 - Jaanilinn (Ivangorod)

6. Orava - Petseri (železnica)

7. Saatse - Krupa

Morské hranice

1. Dirhami

2. Haapsalu

3. Heltermaa

4. Kuivastu

5. Kunda

6. Lehtma

7. Lohusalu

8. Loksa

9. Miiduranna

10. Mntu

11. Muuga

12. Narva-Jesuu

13. Nasva

14. Paldiski-1

15. Paldiski-2

16. Pärnu-2

17. Pärnu-3

18. Rohuküla

19. Roomassaare

20. Ruhnu

21. Sru

22. Tallinna-2

23. Tallinna-3

24. Tallinna-4

25. Tallinna-5

26. Tallinna-6

27. Tallinna-7

28. Tallinna-8

29. Tallinna-9

30. Tallinna-10

31. Tallinna-11

32. Tallinna-12

33. Veere

34. Vergi

35. Virtsu

Vzdušné hranice

1. Ämari (neverejné vojenské letisko, nie je otvorené pre civilné lietadlá)

2. Kärdla

3. Kuressaare

4. Pärnu-1

5. Tallinna-1

6. Tallinna-13

7. Tartu-1

GRÉCKO

+++++ TABLE +++++

*Poznámka: Letiská na Arahose, Hiose, Karpathose a Milose nie sú autorizovanými hraničnými priechodmi. Prevádzkujú sa výlučne v letnom období.

+++++ TABLE +++++

ŠPANIELSKO

Vzdušné hranice

- Madrid-Barajas

- Barcelona

- Gran Canaria

- Palma de Mallorca

- Alicante

- Ibiza

- Málaga

- Sevilla

- Tenerife South

- Valencia

- Almería

- Asturias

- Bilbao

- Fuerteventura

- Gerona

- Granada

- Lanzarote

- La Palma

- Menorca

- Santander

- Santiago

- Vitoria

- Zaragoza

- Pamplona

- Jerez de la Frontera

- Valladolid

- Reus

- Vigo

- La Corua

- Murcia

Morské hranice

- Algeciras (Cádiz)

- Alicante

- Almería

- Arrecife (Lanzarote)

- Avilés (Asturias)

- Barcelona

- Bilbao

- Cádiz

- Cartagena (Murcia)

- Castellón

- Ceuta

- Ferrol (La Corua)

- Gijón

- Huelva

- Ibiza

- La Corua

- La Línea de la Concepción

- La Luz (Las Palmas)

- Mahón

- Málaga

- Melilla

- Motril (Granada)

- Palma de Mallorca

- Sagunto (Provincia de Valencia)

- San Sebastian

- Santa Cruz de Tenerife

- Santander

- Sevilla

- Tarragona

- Valencia

- Vigo

Pozemné hranice

- Ceuta

- Melilla

- La Seo de Urgel

- La Línea de la Concepción (*)

(*) Colnice a policajné kontrolné stanovište v "La Línea de la Concepción" nezodpovedájú vymedzeniu hranice uznanej Španielskom v Utrechtskej zmluve.

FRANCÚZSKO

Vzdušné hranice

(1) Abbeville

(2) Agen-la Garenne

(3) Ajaccio-Campo dell'Oro

(4) Albi-le Séquestre

(5) Amiens-Glisy

(6) Angers-Marcé

(7) Angoulme-Brie-Champniers

(8) Annecy-Methet

(9) Annemasse

(10) Auxerre-Branches

(11) Avignon-Caumont

(12) Bâle-Mulhouse

(13) Bastia-Poretta

(14) Beauvais-Tillé

(15) Bergerac-Roumanire

(16) Besançon-la Vze

(17) Béziers-Vias

(18) Biarritz-Bayonne-Anglet

(19) Bordeaux-Mérignac

(20) Bourges

(21) Brest-Guipavas

(22) Caen-Carpiquet

(23) Cahors-Lalbenque

(24) Calais-Dunkerque

(25) Calvi-Sainte-Catherine

(26) Cannes-Mandelieu

(27) Carcassonne-Salvaza

(28) Castres-Mazamet

(29) Châlons-Vatry

(30) Chambéry-Aix-les-Bains

(31) Charleville-Mézires

(32) Châteauroux-Déols

(33) Cherbourg-Mauperthus

(34) Clermont-Ferrand-Aulnat

(35) Colmar-Houssen

(36) Courchevel

(37) Deauville-Saint-Gatien

(38) Dieppe-Saint-Aubin

(39) Dijon-Longvic

(40) Dinard-Pleurtuit

(41) Dôle-Tavaux

(42) Epinal-Mirecourt

(43) Figari-Sud Corse

(44) Cap-Tallard

(45) Genve-Cointrin

(46) Granville

(47) Grenoble-Saint-Geoirs

(48) Hyres-le Palivestre

(49) Issy-les-Moulineaux

(50) La Môle

(51) Lannion

(52) La Rochelle-Laleu

(53) Laval-Entrammes

(54) Le Castelet

(55) Le Havre-Octeville

(56) Le Mans-Arnage

(57) Le Touquet-Paris-Plage

(58) Lille-Lesquin

(59) Limoges-Bellegarde

(60) Lognes-Emerainville

(61) Lorient-Lann-Bihoué

(62) Lyon-Bron

(63) Lyon-Saint-Exupéry

(64) Marseille-Provence

(65) Meaux-Esbly

(66) Megve

(67) Metz-Nancy-Lorraine

(68) Monaco-Héliport

(69) Montbéliard-Courcelles

(70) Montpellier-Fréjorgues

(71) Morlaix-Ploujean

(72) Nancy-Essey

(73) Nantes-Atlantique

(74) Nevers-Fourchambault

(75) Nice-Côte d'Azur

(76) Nîmes-Garons

(77) Orléans-Bricy

(78) Orléans-Saint-Denis-de-l'Hôtel

(79) Paris-Charles de Gaulle

(80) Paris-le Bourget

(81) Paris-Orly

(82) Pau-Pyrénées

(83) Périgueux-Bassillac

(84) Perpignan-Rivesaltes

(85) Poitiers-Biard

(86) Pontarlier

(87) Pontoise-Cormeilles-en-Vexin

(88) Quimper-Pluguffan

(89) Reims-Champagne

(90) Rennes Saint-Jacques

(91) Roanne-Renaison

(92) Rodez-Marcillac

(93) Rouen-Vallée de Seine

(94) Saint-Brieuc-Armor

(95) Saint-Etienne-Bouthéon

(96) Saint-Nazaire-Montoir

(97) Saint-Yan

(98) Strasbourg-Entzheim

(99) Tarbes-Ossun-Lourdes

(100) Toulouse-Blagnac

(101) Tours-Saint-Symphorien

(102) Toussus-le-Noble

(103) Troyes-Barberey

(104) Valence-Chabeuil

(105) Valenciennes-Denain

(106) Vannes-Meucon

(107) Vesoul-Frotey

(108) Vichy-Charmeil

Morské hranice

(1) Agde

(2) Ajaccio

(3) Anglet

(4) Arcachon

(5) Bastia

(6) Bayonne

(7) Beaulieu-sur-Mer

(8) Biarritz

(9) Bonifacio

(10) Bordeaux

(11) Boulogne

(12) Brest

(13) Caen-Ouistreham

(14) Calais

(15) Calvi

(16) Camaret

(17) Cannes-Vieux Port

(18) Cap-d'Agde

(19) Carry-le-Rouet

(20) Carteret

(21) Cassis

(22) Cherbourg

(23) Ciboure

(24) Concarneau

(25) Dieppe

(26) Dunkirk

(27) Fécamp

(28) Golfe-Juan

(29) Granville

(30) Groix

(31) Gruissan

(32) Hendaye

(33) Honfleur

(34) La Rochelle-La Pallice

(35) La Turballe

(36) Le Croisic

(37) Le Guilvinec

(38) Le Havre

(39) Le Palais

(40) Les Sables-d'Olonne-Port

(41) Le Touquet-Etaples

(42) Le Tréport

(43) Leucate

(44) L'Ile-Rousse

(45) Lorient

(46) Macinaggio

(47) Mandelieu-la Napoule

(48) Marseille

(49) Monaco-Port de la Condamine

(50) Morlaix

(51) Nantes-Saint-Nazaire

(52) Nice

(53) Noirmoutier

(54) Paimpol

(55) Pornic

(56) Port-Camargue

(57) Port-de-Bouc-Fos/Port-Saint-Louis

(58) Port-en-Bessin

(59) Port-la-Nouvelle

(60) Porto-Vecchio

(61) Port-Vendres

(62) Propriano

(63) Quimper

(64) Roscoff

(65) Rouen

(66) Royan

(67) Saint-Brieuc (prímorská časť)

(68) Saint-Cyprien

(69) Saint-Florent

(70) Saint-Gilles-Croix-de-Vie

(71) Saint-Malo

(72) Saint-Valéry-en-Caux

(73) Ste

(74) Toulon

(75) Valras

(76) Villefranche-sur-Mer

(77) Villeneuve-Loubet

Pozemné hranice

* So ŠVAJČIARSKOM

(1) Abbevillers, cesta

(2) Bâle-Mulhouse, letisko (priechod pre chodcov medzi oblasťami)

(3) Bois-d'Amont

(4) Chatel

(5) Col France

(6) Delle, cesta

(7) Divonne-les-Bains

(8) Ferney-Voltaire

(9) Ferrires-sous-Jougne

(10) Genve-Cornavin, stanica

(11) Goumois

(12) Hegenheim-Allschwill

(13) Huningue, cesta

(14) La Cheminée, cesta

(15) La Cure

(16) Les Fourgs

(17) Les Verrires, cesta

(18) Leymen-Benken

(19) Moëllesulaz

(20) Mouthe, cesta

(21) Pfetterhouse

(22) Pontarlier-stanica

(23) Poste autoroute Saint-Julien-Bardonnex (diaľničný post)

(24) Pougny

(25) Prévessin

(26) Saint-Gingolph

(27) Saint-Julien-Perly

(28) Saint-Louis, diaľnica

(29) Saint-Louis-Bâle-železničná prekladová stanica

(30) Saint-Louis-Lysbuchel

(31) Vallard-Thonex

(32) Vallorbe (medzinárodné vlaky)

(33) Vallorcine

(34) Veigy

* So SPOJENÝM KRÁĽOVSTVOM:

(pravidelné spojenie cez kanál La Manche)

(1) Gare de Paris-Nord (stanica)/London Waterloo Station/Ashford International Station

(2) Gare de Lille-Europe (stanica)/London Waterloo Station/Ashford International Station

(3) Cheriton/Coquelles

(4) Gare de Fréthun (stanica)/London Waterloo Station/Ashford International Station

(5) Gare de Chessy-Marne-la-Vallée (stanica)

(6) Gare d'Avignon-Centre (stanica)

* S ANDORROU

- Pas de la Case

TALIANSKO

Vzdušné hranice

- Alessandria Polizia di Stato

- Alghero (SS) Polizia di Stato

- Ancona Polizia di Stato

- Aosta Polizia di Stato

- Bari Polizia di Stato

- Bergamo Polizia di Stato

- Biella Polizia di Stato

- Bologna Polizia di Stato

- Bolzano Polizia di Stato

- Brescia Polizia di Stato

- Brindisi Polizia di Stato

- Cagliari Polizia di Stato

- Catania Polizia di Stato

- Crotone Polizia di Stato

- Cuneo Polizia di Stato

- Firenze Polizia di Stato

- Foggia Polizia di Stato

- Forl Polizia di Stato

- Genova Polizia di Stato

- Grosseto Polizia di Stato

- Lamezia Terme (CZ) Polizia di Stato

- Lampedusa (AG) Carabinieri

- Lecce Polizia di Stato

- Marina di Campo (LI) Carabinieri

- Milano Linate Polizia di Stato

- Napoli Polizia di Stato

- Noviligure Carabinieri

- Olbia Polizia di Stato

- Oristano Polizia di Stato

- Padova Polizia di Stato

- Palermo Polizia di Stato

- Pantelleria (TP) Carabinieri

- Para Polizia di Stato

- Perugia Polizia di Stato

- Pescara Polizia di Stato

- Pisa Polizia di Stato

- Reggio di Calabria Polizia di Stato

- Rimini Polizia di Stato

- Roma Ciampino Polizia di Stato

- Roma Fiumicino Polizia di Stato

- Roma Urbe Polizia di Stato

- Ronchi dei Legionari (GO) Polizia di Stato

- Salerno Polizia di Stato

- Siena Polizia di Stato

- Taranto-Grottaglie Polizia di Stato

- Torino Polizia di Stato

- Trapani Polizia di Stato

- Tortoli (NU) Polizia di Stato

- Treviso Polizia di Stato

- Varese Malpensa Polizia di Stato

- Venezia Polizia di Stato

- Verona Polizia di Stato

- Villanova d'Albenga (SV) Carabinieri

Morské hranice

- Alassio (SV) Polizia di Stato

- Alghero (SS) Polizia di Stato

- Ancona Polizia di Stato

- Anzio - Nettuno (RM) Polizia di Stato

- Augusta (SR) Polizia di Stato

- Barcoli (NA) Carabinieri

- Bari Polizia di Stato

- Barletta (BA) Polizia di Stato

- Brindisi Polizia di Stato

- Cagliari Polizia di Stato

- Campo nell'Elba (LI) Carabinieri

- Caorle (VE) Carabinieri

- Capraia Isola (LI) Carabinieri

- Capri (NA) Polizia di Stato

- Carbonia (CA) Polizia di Stato

- Castellammare di Stabia (NA) Polizia di Stato

- Castellammare del Golfo (TP) Polizia di Stato

- Catania Polizia di Stato

- Chioggia (VE) Polizia di Stato

- Civitavecchia (RM) Polizia di Stato

- Crotone Polizia di Stato

- Duino Aurisina (TS) Polizia di Stato

- Finale Ligure (SV) Carabinieri

- Fiumicino (RM) Polizia di Stato

- Formia (LT) Polizia di Stato

- Gaeta (LT) Polizia di Stato

- Gallipoli (LE) Polizia di Stato

- Gela (CL) Polizia di Stato

- Genova Polizia di Stato

- Gioia Tauro (RC) Polizia di Stato

- Grado (GO) Polizia di Stato

- Ischia (NA) Polizia di Stato

- La Maddalena (SS) Carabinieri

- La Spezia Polizia di Stato

- Lampedusa (AG) Polizia di Stato

- Lerici (SP) Carabinieri

- Levanto (SP) Carabinieri

- Licata (AG) Polizia di Stato

- Lignano (VE) Carabinieri

- Lipari (ME) Carabinieri

- Livorno Polizia di Stato

- Loano (SV) Carabinieri

- Manfredonia (FG) Polizia di Stato

- Marciana Marina (LI) Carabinieri

- Marina di Carrara (MS) Polizia di Stato

- Marsala (TP) Polizia di Stato

- Mazara del Vallo (TP) Polizia di Stato

- Messina Polizia di Stato

- Milazzo (ME) Polizia di Stato

- Molfetta (BA) Carabinieri

- Monfalcone (GO) Polizia di Stato

- Monopoli (BA) Carabinieri

- Napoli Polizia di Stato

- Olbia (SS) Polizia di Stato

- Oneglia (IM) Polizia di Stato

- Oristano Polizia di Stato

- Ortona (CH) Carabinieri

- Otranto (LE) Polizia di Stato

- Palau (SS) Polizia di Stato

- Palermo Polizia di Stato

- Pantelleria (TP) Carabinieri

- Pesaro Polizia di Stato

- Pescara Polizia di Stato

- Piombino (LI) Polizia di Stato

- Porto Azzurro (LI) Carabinieri

- Porto Cervo (SS) Polizia di Stato

- Porto Empedocle (AG) Polizia di Stato

- Porto Ferraio (LI) Polizia di Stato

- Porto Nogaro (UD) Carabinieri

- Porto Tolle (RO) Polizia di Stato

- Porto Torres (SS) Polizia di Stato

- Porto Venere (SV) Carabinieri

- Portofino (IM) Carabinieri

- Pozzalo (RG) Carabinieri

- Pozzuoli (NA) Polizia di Stato

- Rapallo (GE) Polizia di Stato

- Ravenna Polizia di Stato

- Reggio di Calabria Polizia di Stato

- Rimini Polizia di Stato

- Rio Marina (LI) Carabinieri

- Riposto (CT) Carabinieri

- Santa Margherita Ligure (GE) Carabinieri

- San Remo (IM) Polizia di Stato

- Santa Teresa di Gallura (SS) Polizia di Stato

- San Benedetto del Tronto (AP) Polizia di Stato

- Salerno Polizia di Stato

- Savona Polizia di Stato

- Siracusa Polizia di Stato

- Sorrento (NA) Polizia di Stato

- Taormina (ME) Polizia di Stato

- Taranto Polizia di Stato

- Termini Imerese (PA) Polizia di Stato

- Terracina (LT) Polizia di Stato

- Torre Annunziata (NA) Polizia di Stato

- Tortol (NU) Polizia di Stato

- Torviscosa (UD) Carabinieri

- Trapani Polizia di Stato

- Trieste Polizia di Stato

- Varazze (SV) Carabinieri

- Vasto (CH) Polizia di Stato

- Venezia Polizia di Stato

- Viareggio (LU) Polizia di Stato

- Vibovalentia Marina (VV) Polizia di Stato

Pozemné hranice

SO ŠVAJČIARSKOM

- Bellavista di Clivio (VA), kategória 2 Guardia di Finanza

- Biegno Indemini (VA), kategória 1 Guardia di Finanza

- Bizzarone (CO), kategória 1 Polizia di Stato

- Brogeda (CO), kategória 1 obchodná Guardia di Finanza

- Brogeda (CO), kategória 1 turistická Polizia di Stato

- Chiasso (CO), kategória 1 železnica Polizia di Stato

- Col G.S. Bernardo (AO), kategória 1 Carabinieri

- Col Menoure (AO), kategória 1 Guardia di Finanza

- Cremenaga (VA), kategória 1 Carabinieri

- Crociale dei Mulini (CO), kategória 2 Guardia di Finanza

- Domodossola (VB), kategória 1 Polizia di Stato

- Drezzo (CO), kategória 2 Guardia di Finanza

- Forcola di Livigno (SO), kategória 1 Carabinieri

- Fornasette (VA), kategória 1 Carabinieri

- Gaggiolo (VA), kategória 1 Carabinieri

- Iselle (VB), kategória 1 železnica Polizia di Stato

- Luino (VA), kategória 1 železnica Polizia di Stato

- Luino (VA), kategória 1 jazero Polizia di Stato

- Maslianico (CO), kategória 1 Polizia di Stato

- Monte Bianco (AO), kategória 1 Polizia di Stato

- Monte Moro (VB), kategória 1 Guardia di Finanza

- Monte Spluga (SO), kategória 1 Carabinieri

- Oria Val Solda (CO), kategória 1 Carabinieri

- Oria Val Solda (CO), kategória 1 jazero Carabinieri

- Paglino (VB), kategória 1 Polizia di Stato

- Palone (VA), kategória 1 Guardia di Finanza

- Passo S. Giacomo (VB), kategória 1 Guardia di Finanza

- Piaggio Valmara (VB), kategória 1 Carabinieri

- Piattamala (SO), kategória 1 Polizia di Stato

- Pino Lago Maggiore (VA), kategória 1 železnica Polizia di Stato

- Plan Maison (AO), kategória 1 Carabinieri

- Plateau Rosa (AO), kategória 1 Carabinieri

- Ponte Chiasso (CO), kategória 1 Polizia di Stato

- Ponte del Gallo (SO), kategória 1 Carabinieri

- Ponte Ribellasca (VB), kategória 1 železnica Polizia di Stato

- Ponte Ribellasca (VB), kategória 1 Polizia di Stato

- Ponte Tresa (VA), kategória 1 jazero a cesta Polizia di Stato

- Porto Ceresio (VA), kategória 1 jazero a cesta Polizia di Stato

- Ronago (CO), kategória 2 Guardia di Finanza

- Saltrio (VA), kategória 2 Guardia di Finanza

- S. Margherita di Stabio (CO), kategória 1 Polizia di Stato

- S. Maria dello Stelvio (SO), kategória 1 Guardia di Finanza

- S. Pietro di Clivio (VA), kategória 2 Guardia di Finanza

- Tirano (SO), kategória 1 železnica Polizia di Stato

- Traforo G.S. Bernardo (AO), kategória 1 Polizia di Stato

- Tubre (BZ), kategória 1 Polizia di Stato

- Valmara di Lanzo (CO), kategória 1 Carabinieri

- Villa di Chiavenna (SO), kategória 1 Carabinieri

- Zenna (VA), kategória 1 Carabinieri

SO SLOVINSKOM

- Basovizza (TS), kategória 1 Carabinieri

- Castelletto Versa (GO), kategória 2 Guardia di Finanza

- Chiampore (TS), kategória 2 Carabinieri

- Devetachi (GO), kategória 2 Guardia di Finanza

- Fernetti (TS), kategória 1 Polizia di Stato

- Fusine Laghi (UD), kategória 1 Carabinieri

- Gorizia, kategória 1 železnica Polizia di Stato

- Gorizia Casa Rossa, kategória 1 Polizia di Stato

- Gorizia S. Gabriele, kategória 2 Guardia di Finanza

- Gorizia S. Pietro, kategória 2 Guardia di Finanza

- Gorizia Via Rafut, kategória 2 Guardia di Finanza

- Jamiano (GO), kategória 2 Guardia di Finanza

- Merna (GO), kategória 2 Guardia di Finanza

- Mernico (GO), kategória 2 Guardia di Finanza

- Molino Vecchio (UD) Guardia di Finanza

- Monrupino (TS), kategória 2 Guardia di Finanza

- Noghere (TS), kategória 2 Guardia di Finanza

- Passo Predil (UD), kategória 1 Carabinieri

- Pese (TS), kategória 1 Polizia di Stato

- Plessiva (GO), kategória 2 Guardia di Finanza

- Polava di Cepletischis (UD), kategória 2 Guardia di Finanza

- Ponte Vittorio, kategória 2 Guardia di Finanza

- Prebenico Caresana (TS), kategória 2 Guardia di Finanza

- Rabuiese (TS), kategória 1 Polizia di Stato

- Robedischis (UD), kategória 2 Guardia di Finanza

- Salcano (GO), kategória 2 Guardia di Finanza

- S. Andrea (GO), kategória 1 Polizia di Stato

- S. Barbara (TS), kategória 2 Polizia di Stato

- S. Bartolomeo (TS), kategória 1 Carabinieri

- S. Floriano (GO), kategória 2 Guardia di Finanza

- S. Pelagio (TS), kategória 2 Carabinieri

- S. Servolo (TS), kategória 2 Guardia di Finanza

- Stupizza (UD), kategória 1 Guardia di Finanza

- Venc (GO), kategória 1 Guardia di Finanza

- Villa Opicina (TS), kategória 1 železnica Polizia di Stato

- Uccea (UD), kategória 1 Guardia di Finanza

Pozn.: Hraničné priechody kategórie 2 používajú len obyvatelia pohraničia, ktorí vlastnia na tento účel osobitné doklady ("malý pohraničný styk").

CYPRUS

Morské hranice

1. Marina de Larnaka ( )

2. Port de Larnaka ( )

3. Vieux port de Lemesos ( )

4. Port de Lemesos ( )

5. Port de Pafos ( )

6. Marina Agios Rafail ( )

7. Port de Zygi ( )

Vzdušné hranice

1. Aéroport international de Larnaka ( )

2. Aéroport international de Pafos ( )

LOTYŠSKO

LOTYŠSKO - RUSKÁ FEDERÁCIA

Pozemné hranice

1. Aizgrša - amoni ()

2. Brzii - Manuhnova ()

3. Grebeva - Ubiinka ()

4. Krsava - Skangai () (železnica)

5. Pededze - Bruniševa ()

6. Punduri - Punduri ()

7. Terehova - Burački ()

8. Vientui - Ludonka ()

9. Zilupe - Posii () (železnica)

LOTYŠSKO - BIELORUSKO

Pozemné hranice

1. Indra - Bigosova () (železnica)

2. Pternieki - Grigorovščina ()

3. Silene - Urbani ()

Malý pohraničný styk

1. Piedruja - Druja ()

2. Meikšni - Gavriino ()

3. Vorzova - ipovka ()

4. Kaplava - Pusi ()

LOTYŠSKO - ESTÓNSKO

Pozemné hranice

1. Ainaži (Ikla) - Vana-Ikla

2. Ainaži - Ikla

3. Ape - Vastse-Roosa

4. Ipii - Misaküla

5. Lugaži - Valga (železnica)

6. Omui - Holdre

7. Ramata - Jäärja

8. Ungurii - Lilli

9. Valka 1 - Valga 3

10. Valka 2 - Valga 1

11. Valka 3 - Valga 2

12. Veclaicene - Murati

LOTYŠSKO - LITVA

Pozemné hranice

1. Adžni - Žeimelis

2. Aizvi - Gsalai

3. Aknste - Juodupis

4. Brunava - Joneliai

5. Demene - Tilž

6. Eglaine - Obeliai (železnica)

7. Ezere - Buknaičai

8. Grenctle - Saločiai

9. Krievgali - Puodžinai

10. Kurcums - Turmantas (železnica)

11. Laižuva - Laižuva

12. Lankuti - Lenkimai

13. Lukne - Lukn

14. Medumi - Smlyn

15. Meitene - Joniškis (železnica)

16. Meitene - Kalviai

17. Nereta - Suvainiškis

18. Piemuiža - Pikeliai

19. Pilskalne - Kvetkai

20. Pldoi - Skuodas

21. Priedula - Klykoliai

22. Priekule - Skuodas (železnica)

23. Rauda - Stelmuž

24. Ree - Mažeikiai (železnica)

25. Rucava - Bting

26. Skaistkalne - Germaniškis

27. Subate - Obeliai

28. Vaiode - Bugeniai (železnica)

29. Vaiode - Strliškiai

30. Vtii - Vegeriai

31. Žagare - Žagar

32. Zemgale - Turmantas

Morské hranice

1. Lielupe

2. Liepja

3. Mrsrags

4. Pvilosta

5. Rga

6. Roja

7. Salacgrva

8. Skulte

9. Ventspils

Vzdušné hranice

1. Daugavpils

2. Liepja

3. Rga

4. Ventspils

LITVA

LITVA - LOTYŠSKO

Pozemné hranice

1. Bugeniai - Vaiode (železnica)

2. Buknaičiai - Ezere

3. Bting - Rucava

4. Germaniškis - Skaistkalne

5. Gsalai - Aizvi

6. Joneliai - Brunava

7. Joniškis - Meitene (železnica)

8. Juodupis - Aknste

9. Kalviai - Meitene

10. Klykoliai - Priedula

11. Kvetkai - Pilskalne

12. Laižuva - Laižuva

13. Lenkimai - Lankuti

14. Lukn - Lukne

15. Mažeikiai - Ree (železnica)

16. Obeliai - Eglaine (železnica)

17. Obeliai - Subate

18. Pikeliai - Piemuiža

19. Puodžinai - Krievgali

20. Saločiai - Grenctle

21. Skuodas - Pldoi

22. Skuodas - Priekule (železnica)

23. Smlyn - Medumi

24. Stelmuž - Rauda

25. Strliškiai - Vaiode

26. Suvainiškis - Nereta

27. Tilž - Demene

28. Turmantas - Kurcums (železnica)

29. Turmantas - Zemgale

30. Vegeriai - Vtii

31. Žagar - Žagare

32. Žeimelis - Adžni

LITVA - BIELORUSKO

Pozemné hranice

1. Adutiškis - Lentupis (železnica)

2. Adutiškis - Moldevičiai

3. Adutiškis - Pastovys (železnica)

4. Druskininkai - Parieč (železnica)

5. Eišišks - Dotišks

6. Geledn - Lentupis (železnica)

7. Kabeliai - Parieč (železnica)

8. Kapčiamiestis - Kadyš

9. Kena - Gudagojis (železnica)

10. Kraknai - Geranainys

11. Latežeris - Parieč

12. Lavorišks - Kotlovka

13. Medininkai - Kamenyj Log

14. Papelekis - Lentupis

15. Raigardas - Privalka

16. Šalčininkai - Benekainys

17. Stasylos - Benekainys (železnica)

18. Šumskas - Loša

19. Tverečius - Vidžiai

20. Ureliai - Klevyčia

LITVA - POĽSKO

Pozemné hranice

1. Kalvarija - Budzisko

2. Lazdijai - Ogrodniki (Aradninkai)

3. Mockava (Šeštokai) - Trakiszki (Trakišks) (železnica)

LITVA - RUSKÁ FEDERÁCIA

Pozemné hranice

1. Jurbarkas - Sovetsk (rieka)

2. Kybartai - Černyševskoje

3. Kybartai - Nesterov (železnica)

4. Nida - Morskoje

5. Nida - Rybačyj (rieka)

6. Paggiai - Sovetsk (železnica)

7. Panemun - Sovetsk

8. Ramoniškiai - Pograničnyj

9. Rusn - Sovetsk (rieka)

Morské hranice

Vnútroštátny prístav Klaipda (hraničné priechody Kurši, Molo a Malk) a hraničný priechod ropný terminál Btings.

Vzdušné hranice

1. Aéroport de Kaunas

2. Aéroport de Palangos

3. Aéroport de Vilnius

4. Aéroport de Zokni

LUXEMBURG

Vzdušné hranice

- Luxembourg

MAĎARSKO

MAĎARSKO - RAKÚSKO

Pozemné hranice

1. Bozsok - Rechnitz

2. Bucsu - Schachendorf

3. Fertőd - Pamhagen

4. Fertőrákos - Mörbisch (prístav)

5. Fertőrákos - Mörbisch

6. Fertőújlak - Pamhagen (železnica)

7. Hegyeshalom - Nickelsdorf

8. Hegyeshalom - Nickelsdorf (diaľnica)

9. Hegyeshalom (železnica)

10. Jánossomorja - Andau

11. Kópháza - Deutschkreutz

12. Kőszeg - Rattensdorf

13. Rábafüzes - Heiligenkreutz

14. Sopron - Klingenbach

15. Sopron (železnica)

16. Szentgotthárd - Jennersdorf (železnica)

17. Szentpéterfa - Eberau

18. Zsira - Lutzmannsburg

MAĎARSKO - SLOVINSKO

Pozemné hranice

1. Bajánsenye - Hodoš

2. Bajánsenye - Hodoš (železnica)

3. Felsőszölnök - Martinje

4. Kétvölgy - Čepinci

5. Magyarszombatfa - Prosenjakovci

6. Nemesnép - Kobilje

7. Rédics - Dolga Vas

8. Tornyiszentmiklós - Pince

MAĎARSKO - CHORVÁTSKO

Pozemné hranice

1. Barcs - Terezino Polje

2. Beremend - Baranjsko Petrovo Selo

3. Berzence - Gola

4. Drávaszabolcs - Donji Miholjac

5. Gyékényes - Koprivnica (železnica)

6. Letenye - Goričan

7. Magyarboly - Beli Manastir

8. Mohács (prístav)

9. Murakeresztúr - Kotoriba (železnica)

10. Udvar - Dubosevica

MAĎARSKO - JUHOSLÁVIA

Pozemné hranice

1. Bácsalmás - Bajmok

2. Baja (rieka)

3. Hercegszántó - Bački Breg

4. Kelebia - Subotica (železnica)

5. Röszke II - Horgoš

6. Röszke III - Horgoš (železnica)

7. Szeged (rieka)

8. Szeged-Röszke I - Horgoš (diaľnica)

9. Tiszasziget - Đala

10. Tompa - Kelebija

MAĎARSKO - RUMUNSKO

Pozemné hranice

1. Ágerdőmajor (Tiborszállás) - Carei (železnica)

2. Ártánd - Borş

3. Battonya - Turnu

4. Biharkeresztes - Episcopia (železnica)

5. Csengersima - Petea

6. Gyula - Vărşand

7. Kiszombor - Cenad

8. Kötegyán - Salonta (železnica)

9. Lőkösháza - Curtici (železnica)

10. Méhkerék - Salonta

11. Nagylak - Nădlac

12. Nyírábrány - Valea Lui Mihai (železnica)

13. Nyírábrány - Valea Lui Mihai/Barantău

MAĎARSKO - UKRAJINA

Pozemné hranice

1. Barabás - Kosyny

2. Beregsurány - Luzhanka

3. Eperjeske - Salovka (železnica)

4. Lónya - Dzvinkove

5. Tiszabecs - Vylok

6. Záhony - Čop (železnica)

7. Záhony - Čop (pozemný hraničný priechod)

MAĎARSKO - SLOVENSKO

Pozemné hranice

1. Aggtelek - Domica

2. Balassagyarmat - Slovenské Ďarmoty

3. Bánréve - Kráľ

4. Bánréve - Lenártovce (železnica)

5. Esztergom - Štúrovo

6. Győr - Gönyű(rieka - na slovenskej strane nie je zodpovedajúci priechod)

7. Győr-Vámosszabadi - Medveďov

8. Hidasnémeti - Čaňa (železnica)

9. Ipolytarnóc - Kalonda

10. Komárom - Komárno

11. Komárom - Komárno (železnica)

12. Komárom - Komárno (rieka)

13. Letkés - Salka

14. Pácin - Veľký Kamenec

15. Parassapuszta - Šahy

16. Rajka - Čuňovo

17. Rajka - Rusovce

18. Rajka - Rusovce (železnica)

19. Salgótarján - Šiatorská Bukovinka

20. Sátoraljaújhely - Slovenské Nové Mesto

21. Sátoraljaújhely - Slovenské Nové Mesto (železnica)

22. Somoskőújfalu - Fiľakovo (železnica)

23. Szob - Štúrovo (železnica)

24. Tornanádaska - Hosťovce

25. Tornyosnémeti - Milhosť

Vzdušné hranice

1. Debrecen

2. Aéroport international de Ferihegy, Budapešť

3. Sármellék'

MALTA

Morské hranice

1. jachtový prístav, Marr

2. jachtový prístav, Ta' Xbiex

3. námorný prístav, Valletta'

Vzdušné hranice

1. maltské medzinárodné letisko, Luqa

HOLANDSKO

Vzdušné hranice

- Amsterdam Schiphol

- De Kooy

- Eindhoven

- Enschede Twente

- Groningen Eelde

- Lelystad

- Maastricht-Aachen

- Rotterdam

- Valkenburg (ZH)

Morské hranice

- Amsterdam Ijmond

- Delfzijl

- Den Helder

- Dordrecht

- Gent-Terneuzen

- Harlingen

- Hoek van Holland/Europoort

- Lauwersoog

- Moerdijk

- Rotterdam-Havens

- Scheveningen

- Vlissingen

RAKÚSKO

Letiská a malé letiská

+++++ TABLE +++++

Prístavy

+++++ TABLE +++++

Pozemná hranica so Švajčiarskom (a Lichtenštajnskom)

+++++ TABLE +++++

Pozemná hranica s Českou republikou

+++++ TABLE +++++

Pozemná hranica so Slovenskom

+++++ TABLE +++++

Pozemná hranica s Maďarskom

+++++ TABLE +++++

Pozemná hranica so Slovinskom

+++++ TABLE +++++

POĽSKO

POĽSKO - RUSKÁ FEDERÁCIA

Pozemné hranice

1. Bezledy - Bagrationowsk

2. Braniewo - Mamonowo (železnica)

3. Głomno - Bagrationowsk (železnica)

4. Gołdap - Gusiew

5. Gronowo - Mamonowo

6. Skandawa - Żeleznodorożnyj (železnica)

POĽSKO - LITVA

Pozemné hranice

1. Budzisko - Kalvarija

2. Ogrodniki - Lazdijai

3. Trakiszki - Mockava (Šeštokai) (železnica)

POĽSKO - BIELORUSKO

Pozemné hranice

1. Bobrowniki - Bierestowica

2. Czeremcha - Wysokolitowsk (železnica)

3. Kukuryki - Kozłowiczy

4. Kuźnica - Bruzgi

5. Kuźnica - Grodno (železnica)

6. Połowce - Pieszczatka

7. Siemianówka - Swisłocz (železnica)

8. Sławatycze - Domaczewo

9. Terespol - Brześć

10. Terespol - Brześć (železnica)

11. Zubki - Bierestowica (železnica)

POĽSKO - UKRAJINA

Pozemné hranice

1. Dorohusk - Jagodzin

2. Dorohusk - Jagodzin (železnica)

3. Hrebenne - Rawa Ruska

4. Hrebenne - Rawa Ruska (železnica)

5. Hrubieszów - Włodzimierz Wołyński (železnica)

6. Korczowa - Krakowiec

7. Krościenko - Chyrow (železnica)

8. Krościenko - Smolnica

9. Medyka - Szeginie

10. Przemyśl - Mościska (železnica)

11. Werchrata - Rawa Ruska (železnica)

12. Zosin - Ustiług

POĽSKO - SLOVENSKO

Pozemné hranice

1. Barwinek - Vyšný Komárnik

2. Chochołów - Suchá Hora

3. Chyżne - Trstená

4. Konieczna - Becherov

5. Korbielów - Oravská Polhora

6. Łupków - Palota (železnica)

7. Łysa Polana - Tatranská Javorina

8. Muszyna - Plaveč (železnica)

9. Niedzica - Lysá nad Dunajcom

10. Piwniczna - Mníšek nad Popradom

11. Ujsoły - Novoť

12. Winiarczykówka - Bobrov

13. Zwardoń - Skalité (železnica)

14. Zwardoń-Myto - Skalité

Malý pohraničný styk (*) a turistické priechody (**)

1. Babia Góra - Babia Hora**

2. Balnica - Osadné**

3. Blechnarka - Stebnická Huta**

4. Bor - Oščadnica-Vreščovka**

5. Czeremcha - Čertižné**

6. Głuchaczki - Przełęcz Jałowiecka**

7. Góra Magura - Oravice**

8. Górka Gomółka - Skalité Serafínov**

9. Jaśliska - Čertižné*

10. Jaworki - Litmanová**

11. Jaworki - Stráňany**

12. Jaworzynka - Cerne **

13. Jurgów - Podspády*

14. Kacwin - Veľká Franková*/**

15. Leluchów - Čirč*/**

16. Milik - Legnava*

17. Muszynka - Kurov*

18. Ożenna - Nižná Polianka*/**

19. Pilsko - Pilsko**

20. Piwowarówka - Pil'hov*

21. Przegibek - Vychylovka*

22. Przełęcz Przysłop - Stará Bystrica**

23. Przywarówka - Oravská Polhora**

24. Radoszyce - Palota*/**

25. Roztoki Górne - Ruske Sedlo**

26. Rycerka - Nova Bystrica*

27. Rysy - Rysy**

28. Sromowce Niżne - Červený Kláštor**

29. Sromowce Wyżne - Lysá nad Dunajcom*

30. Szczawnica - Lesnica znak graniczny II/91**

31. Szczawnica - Lesnica znak graniczny II/94**

32. Szlachtowa - Veľký Lipník**

33. Wielka Racza - Veľká Rača**

34. Wierchomla Wielka - Kače*

35. Wysowa Zdrój - Cigeľka**

36. Wysowa Zdrój - Regetowka**

37. Zawoja-Czatoża - Oravská Polhora**

38. Zwardoń - Skalité**

POĽSKO - ČESKÁ REPUBLIKA

Pozemné hranice

1. Boboszów - Dolní Lipka

2. Bogatynia - Kunratice

3. Chałupki - Bohumín

4. Chałupki - Bohumín (železnica)

5. Cieszyn - Český Těšín

6. Cieszyn - Český Těšín (železnica)

7. Cieszyn - Chotěbuz

8. Czerniawa Zdrój - Nové Město p. Smrkem

9. Głuchołazy - Mikulovice

10. Głuchołazy - Mikulovice (železnica)

11. Golińsk - Starostín

12. Golkowice - Závada

13. Jakuszyce - Harrachov

14. Jasnowice - Bukovec

15. Konradów - Zlaté Hory

16. Kudowa Słone - Náchod

17. Leszna Górna - Horní Lištná

18. Lubawka - Královec

19. Lubawka - Královec (železnica)

20. Marklowice Górne - Dolní Marklovice

21. Międzylesie -Lichkov (železnica)

22. Mieroszów - Meziměstí (železnica)

23. Miloszów - Srbská

24. Paczków - Bílý Potok

25. Pietraszyn - Sudice

26. Pietrowice - Krnov

27. Pomorzowiczki - Osoblaha

28. Porajów - Hrádek nad Nisou

29. Przełęcz Okraj - Pomezní Boudy

30. Tłumaczów - Otovice

31. Trzebina - Bartultovice

32. Zawidów - Frýdlant v Čechách (železnica)

33. Zawidów - Habartice

34. Zebrzydowice - Petrovice u Karviné (železnica)

Malý pohraničný styk (*) a turistické hraničné priechody (**)

1. Beskidek - Beskydek*

2. Bolesław - Píšť*

3. Borucin - Chuchelná*

4. Branice - Úvalno*

5. Brzozowie - Česká Čermná**

6. Chałupki - Šilheřovice*

7. Chomiąża - Chomýž*

8. Czermna - Malá Čermná*

9. Duszniki Zdrój - Olešnice v Orlických horách (Čihalka)**

10. Dziewiętlice - Bernartice*

11. Głuszyca Górna - Janovičky**

12. Gorzyczki - Vřňovice*

13. Gródczanki - Třebom*

14. Jarnołtówek (Biskupia Kopa) - Zlaté Hory (Biskupská kupa)**

15. Jaworzynka - Hrčava*/**

16. Jodłów - Horní Morava**

17. Kaczyce Górne - Karviná Ráj II*

18. Kałków - Vidnava*

19. Kamieńczyk - Mladkov (Petrovičky)**

20. Kietrz - Třebom*

21. Krzanowice - Chuchelná*

22. Krzanowice - Strahovice*

23. Łączna - Zdoňov**

24. Łaziska - Věřňovice*

25. Lenarcice - Linhartovy*

26. Lutogniewice - Andělka**

27. Lutynia - Travná*/**

28. Mostowice - Orlické Záhoří*

29. Niedomirów - Žacléř**

30. Niemojów - Bartošovice v Orlických horách*/***

31. Nowa Morawa - Staré Město*/**

32. Okrzeszyn - Petříkovice**

33. Olza - Kopytov*

34. Ostra Góra - Machovská Lhota**

35. Owsiszcze - Píšť*

36. Pilszcz - Opava*

37. Polana Jakuszycka - Harrachov**

38. Przesieka - Špindlerův Mlýn**

39. Puńców - Kojkovice*

40. Radków - Božanov**

41. Równia pod Śnieżką - Luční bouda **

42. Rudyszwałd - Hať*

43. Ściborzyce Wielkie - Hněvošice*

44. Ściborzyce Wielkie - Rohov*

45. Śląski Dom - Luční bouda **

46. Sławniowice - Velké Kuntice*

47. Śnieżnik - vrchol Kralického Sněžníku**

48. Sowia Przełęcz - Soví sedlo (Jelenka)**

49. Stóg Izerski - Smrk**

50. Stożek - Malý Stožek*

51. Stożek - Velký Stožek**

52. Szrenica - Vosecká bouda (Tvarožník)**

53. Tworków - Hať*

54. Wiechowice - Vávrovice*

55. Wielka Czantorja - Nýdek**

56. Zieleniec - Masarykova chata**

57. Złoty Stok - Bílá Voda*

POĽSKO - NEMECKO

Pozemné hranice

1. Gryfino - Mescherin (rieka)

2. Gryfino - Mescherin

3. Gubin - Guben

4. Gubin - Guben (železnica)

5. Gubinek- Guben

6. Jędrzychowice - Ludwigsdorf

7. Kołbaskowo - Pomellen

8. Kostrzyn - Kietz

9. Kostrzyn - Kietz (železnica)

10. Krajnik Dolny - Schwedt

11. Krzewina Zgorzelecka - Ostritz

12. Kunowice - Frankfurt (železnica)

13. Łęknica - Bad Muskau

14. Lubieszyn - Linken

15. Miłów - Eisenhüttenstadt (rieka)

16. Olszyna - Forst

17. Osinów Dolny - Hohensaaten (rieka)

18. Osinów Dolny - Hohenwutzen

19. Porajów - Zittau

20. Przewóz - Podrosche

21. Rosówek - Rosow

22. Sieniawka - Zittau

23. Słubice - Frankfurt

24. Słubice - Frankfurt (rieka)

25. Świecko - Frankfurt (diaľnica)

26. Świnoujście - Ahlbeck

27. Szczecin-Gumieńce - Grambow,Tantow (železnica)

28. Węgliniec - Horka (železnica)

29. Widuchowa - Gartz (rieka)

30. Zasieki - Forst

31. Zasieki - Forst (železnica)

32. Zgorzelec - Görlitz

33. Zgorzelec - Görlitz (železnica)

Malý pohraničný styk

1. Bobolin - Schwennenz

2. Buk - Blankensee

Morské hranice

1. Darłowo

2. Dziwnów

3. Elbląg

4. Frombork

5. Gdańsk - Górki Zachodnie

6. Gdańsk - Nowy Port

7. Gdańsk - Port Północny

8. Gdynia

9. Hel

10. Jastarnia

11. Kołobrzeg

12. Łeba

13. Mrzeżyno

14. Nowe Warpno

15. Świnoujście

16. Szczecin-Port

17. Trzebież

18. Ustka

19. Władysławowo

Vzdušné hranice

1. Biała Podlaska

2. Bydgoszcz

3. Gdańsk - Rębiechowo

4. Jelenia Góra

5. Katowice - Pyrzowice

6. Kielce - Masłów

7. Kraków - Balice

8. Lubin

9. Łódź - Lublinek

10. Mielec

11. Poznań - Ławica

12. Rzeszów - Jasionka

13. Świdnik

14. Szczecin - Goleniów

15. Szymanyk - Szczytna

16. Warszawa - Babice

17. Warszawa - Okęcie

18. Wrocław - Strachowice

19. Zielona Góra - Babimost

20. Zielona Góra - Przylep

PORTUGALSKO

Morské hranice

PEVNINA

- Aveiro

- C. das Freiras

- Cascais

- Doca dos Olivais - Lisabon

- Cais da Estiva Velha - Porto

- Faro

- Figueira da Foz

- Lagos

- Leixes

- Porto de Lisboa

- Marina de Vila Moura

- Nazaré

- Olho

- Peniche

- Portimo

- Póvoa do Varzim

- S. Martinho do Porto

- Sesimbra

- Setúbal

- Sines

- Viana do Castelo

AUTONÓMNA OBLASŤ MADEIRA

- PF 208 - prístav Funchal

- prístav Porto Santo- ostrov Porto Santo

AUTONÓMNA OBLASŤ AZORY

- Angra do Heroísmo/prístav Praia da Vitória- ostrov Terceira

- prístav Ponta Delgada- ostrov S. Miguel

- Horta quay - ostrov Faial

Vzdušné hranice

PEVNINA

- letisko Lisboa

- letisko Faro

- letisko Francisco Sá Carneiro - Porto

AUTONÓMNA OBLASŤ MADEIRA

- letisko Santa Catarina - ostrov Madeira

- letisko Porto Santo - ostrov Porto Santo

AUTONÓMNA OBLASŤ AZORY

- civilný letiskový terminál Lajes - ostrov Terceira

- letisko Santa Maria - ostrov Santa Maria

- letisko Ponta Delgada - ostrov S. Miguel

SLOVINSKO

SLOVINSKO - TALIANSKO

Pozemné hranice

1. Fernetiči - Fernetti

2. Kozina - Pesse

3. Lazaret - S. Bartolomeo

4. Lipica - Lipizza

5. Neblo - Venco

6. Nova Gorica - Casa Rossa

7. Nova Gorica - Gorizia (železnica)

8. Predel - Passo del Predil

9. Rateče - Fusine Laghi

10. Robič - Stupizza

11. Sežana - Villa Opicina (železnica)

12. Škofije - Rabuiese

13. Učeja - Uccea

14. Vrtojba - S. Andrea Vertoiba

Malý pohraničný styk

1. Britof - Mulino Vechio

2. Čampore - Chiampore

3. Golo Brdo - Mernico

4. Gorjansko - S. Pelagio

5. Hum - S. Floriano

6. Kaštelir - S. Barbara

7. Klariči - Iamiano

8. Livek - Polava di Cepletischis

9. Log pod Mangrtom - Cave del Predil

10. Lokvica - Devetacchi

11. Miren - Merna

12. Most na Nadiži - Ponte Vittorio

13. Nova Gorica I - S. Gabriele

14. Osp - Prebenico Caresana

15. Plavje - Noghera

16. Plešivo - Plessiva

17. Pristava - Rafut

18. Repentabor - Monrupino

19. Robidišče - Robedischis

20. Šempeter - Gorizia/S.Pietro

21. Socerb - S. Servolo

22. Solarji - Solarie di Drenchia

23. Solkan - Salcano I

24. Vipolže - Castelleto Versa

Poľnohospodárske hraničné priechody

1. Botač - Botazzo

2. Cerej - Muggia

3. Draga - S. Elia

4. Gročana - Grozzana

5. Gropada - Gropada

6. Jevšček - Monte Cau

7. Mavhinje - Malchina

8. Medana - Castelleto Zeglo

9. Mišček - Misceco

10. Opatje selo - Palichisce Micoli

11. Orlek - Orle

12. Podklanec - Ponte di Clinaz

13. Podsabotin - S. Valentino

14. Pri bajtarju - Scale di Grimacco

15. Šentmaver - Castel S.Mauro

16. Škrljevo - Scrio

17. Solkan Polje - Salcano II

18. Šturmi - Bocchetta di topolo

19. Valerišče - Uclanzi

20. Voglje - Vogliano

21. Zavarjan-Klobučarji - Zavarian di Clabuzzaro

Hraničné priechody podľa osobitných dohôd

1. Kanin: voľný prístup k vrcholu Kanin

2. Mangart: voľný prístup k vorcholu Mangart

SLOVINSKO - RAKÚSKO

Pozemné hranice

1. Duh na Ostrem vrhu - Grosswalz

2. Gederovci - Sicheldorf

3. Gornja Radgona - Radkersburg

4. Holmec - Grablach

5. Jesenice - Rosenbach (železnica)

6. Jezersko - Seebergsattel

7. Jurij - Langegg

8. Karavanke - Karawankentunnel

9. Korensko sedlo - Wurzenpass

10. Kuzma - Bonisdorf

11. Libeliče - Leifling

12. Ljubelj - Loiblpass

13. Maribor - Spielfeld (železnica)

14. Mežica - Raunjak

15. Pavličevo sedlo - Paulitschsattel

16. Prevalje - Bleiburg (železnica)

17. Radlje - Radlpass

18. Šentilj - Spielfeld

19. Šentilj - Spielfeld (diaľnica)

20. Trate - Mureck

21. Vič/Dravograd - Lavamünd

Malý pohraničný styk

1. Cankova - Zelting

2. Fikšinci - Gruisla

3. Gerlinci - Poelten

4. Gradišče - Schlossberg

5. Kapla - Arnfels

6. Korovci - Goritz

7. Kramarovci - Sankt Anna

8. Matjaševci - Tauka

9. Muta - Soboth

10. Pernice - Laaken

11. Plač - Ehrenhausen

12. Remšnik - Oberhaag

13. Sladki Vrh - Weitersfeld

14. Sotina - Kalch

15. Špičnik - Sulztal

16. Svečina - Berghausen

Horské priechody

1. Duh na Ostrem vrhu - Grosswalz: celoročne

2. Golica - Kahlkogel: od 15. apríla do 15. novembra

3. Gradišče - Schlossberg: od 1. marca do 30. novembra

4. Kamniške Alpe - Steiner Alpen: od 15. apríla do 15. novembra

5. Kepa - Mittagskogel: od 15. apríla do 15. novembra

6. Koprivna - Luscha: od 15. apríla do 15. novembra

7. Košenjak - Huehnerkogel: od 15. apríla do 15. novembra

8. Košuta - Koschuta: od 15. apríla do 15. novembra

9. Olševa - Ushowa: od 15. apríla do 15. novembra

10. Peč - Ofen: len počas tradičného výročného stretnutia horolezcov

11. Peca - Petzen: od 15. apríla do 15. novembra

12. Prelaz Ljubelj - Loiblpass: od 15. apríla do 15. novembra

13. Radlje - Radlberg: od 1. marca do 30. novembra

14. Radlje - Radlpass: od 1. marca do 30. novembra

15. Remšnik - Remschnigg: od 1. marca do 30. novembra

16. Stol - Hochstuhl: from od 15. apríla do 15. novembra

17. Sv. Jernej - St. Bartholomäus: od 1. marca do 30. novembra

18. Tromeja - Dreiländereck: od 15. apríla do 15. novembra

Hraničné priechody podľa osobitných dohôd

1. Hraničný kameň X/331 - Schmirnberg - Langegg - prekročenie hranice je povolené na prenocovanie v horskej chate "Dom škorpion"

2. Hraničný kameň XIV/266 - prekročenie hranice je povolené na náboženské obrady v kostole Sv. Urbana (každú druhú júlovú nedeľu a prvú októbrovú nedeľu od 9:00 do 18:00 hod.)

3. Hraničný kameň XXII/32 - prekročenie hranice je povolené na náboženské obrady v kostole Sv. Leonharda (každú druhú augustovú nedeľu od 9:00 do 18:00 hod.)

4. Hraničný kameň XXIII/141 - prekročenie hranice je povolené na náboženské obrady v obciach Ebriach-Trögern a Jezersko (každú druhú a predposlednú májovú nedeľu od 9:00 do 18:00 hod.)

5. Hraničný kameň XXVII/277 - prekročenie hranice je povolené v oblasti Peč na tradičné výročné stretnutie horolezcov

6. Horské hraničné priechody - (podľa dohody medzi vládou Slovinskej republiky a Rakúskej republiky o turistickom styku v pohraničí (INTERREG/PHARE - CBC - hraničný chodník s panoramatickým výhľadom) - Uradni list RS MP.št. 11/2000):

1. Pernice - Laaken,

2. Radelca - Radlberg,

3. Špičnik - Šentilj,

4. Šentilj - Sladki vrh - Mureck,

5. Mureck - Bad Radkersburg,

6. Riečna doprava na rieke Mur:

- Trate - Gornja Radgona - Radenci,

- Mureck - Bad Radkersburg.

SLOVINSKO - MAĎARSKO

Pozemné hranice

1. Čepinci - Kétvölgy

2. Dolga vas - Rédics

3. Hodoš - Bajánsenye

4. Hodoš - Bajánsenye (železnica)

5. Kobilje - Nemesnép

6. Martinje - Felsőszölnök

7. Pince - Tornyiszentmiklós

8. Prosenjakovci - Magyarszombatfa

SLOVINSKO - CHORVÁTSKO

Pozemné hranice

(1) Babno Polje - Prezid

(2) Bistrica ob Sotli - Razvor

(3) Božakovo - Obrež

(4) Brezovica pri Gradinu - Lucija

(5) Brezovica - Brezovica

(6) Dobova - Savski Marof (železnica)

(7) Dobovec - Lupinjak

(8) Dragonja - Kaštel

(9) Drenovec - Gornja Voća

(10) Gibina - Bukovje

(11) Gruškovje - Macelj

(12) Hotiza - Sveti Martin na Muri

(13) Ilirska Bistrica - Šapjane (železnica)

(14) Imeno - Kumrovec (železnica)

(15) Imeno - Miljana

(16) Krasinec - Pravutina

(17) Krmačina - Vivodina

(18) Jelšane - Rupa

(19) Lendava - Čakovec (železnica)

(20) Meje - Zlogonje

(21) Metlika - Jurovski brod

(22) Metlika - Kamanje (železnica)

(23) Nova vas ob Sotli - Draše

(24) Novi Kot - Prezid I

(25) Novokračine - Lipa

(26) Obrežje - Bregana

(27) Orešje - Mihanović Dol

(28) Osilnica - Zamost

(29) Ormož - Otok Virje

(30) Petišovci - Mursko središče

(31) Petrina - Brod na Kupi

(32) Planina v Podboču - Novo Selo Žumberačko

(33) Podčetrtek - Luke Poljanske

(34) Podgorje - Vodice

(35) Podplanina - Čabar

(36) Radovica - Kašt

(37) Rajnkovec - Mali Tabor

(38) Rakitovec - Buzet (železnica)

(39) Rakitovec - Slum

(40) Rakovec - Kraj Donji

(41) Razkrižje - Banfi

(42) Rigonce - Harmica

(43) Rogatec - Đurmanec (železnica)

(44) Rogatec - Hum na Sotli

(45) Rogatec I - Klenovec Humski

(46) Sečovlje - Plovanija

(47) Sedlarjevo - Plavić

(48) Slovenska vas - Bregana naselje

(49) Sočerga - Požane

(50) Sodevci - Blaževci

(51) Središče ob Dravi - Čakovec (železnica)

(52) Središče ob Dravi - Trnovec

(53) Središče ob Dravi I - Preseka

(54) Stara vas/Bizeljsko - Donji Čemehovec

(55) Starod - Pasjak

(56) Starod I - Vele Mune

(57) Vinica - Pribanjci

(58) Zavrč - Dubrava Križovljanska

(59) Zg. Leskovec - Cvetlin

(60) Žuniči - Prilišće

Morské hranice

1. Izola - Isola (sezónne)

2. Koper - Capodistria

3. Piran - Pirano

Vzdušné hranice

1. Ljubljana - Brnik

2. Maribor - Slivnica

3. Portorož - Portorose

SLOVENSKO

SLOVENSKO - RAKÚSKO

Pozemné hranice

1. Bratislava - Devínska Nová Ves - Marchegg (železnica)

2. Bratislavský prístav (rieka)

3. Bratislava, Jarovce - Kittsee

4. Bratislava, Jarovce - Kittsee (diaľnica)

5. Bratislava, Petržalka - Berg

6. Bratislava, Petržalka - Kittsee (železnica)

7. Moravský Svätý Ján - Hohenau

8. Záhorská Ves - Angern (rieka)

SLOVENSKO - ČESKÁ REPUBLIKA

Pozemné hranice

1. Brodské (diaľnica) - Břeclav (diaľnica)

2. Brodské - Lanžhot

3. Čadca - Milošová -Šance

4. Čadca - Mosty u Jablunkova (železnica)

5. Červený Kameň - Nedašova Lhota

6. Drietoma - Starý Hrozenkov

7. Holíč - Hodonín

8. Holíč - Hodonín (železnica)

9. Horné Srnie - Brumov-Bylnice

10. Horné Srnie - Vlárský průsmyk (železnica)

11. Klokočov - Bílá

12. Kúty - Lanžhot (železnica)

13. Lúky pod Makytou - Horní Lideč (železnica)

14. Lysá pod Makytou - Střelná

15. Makov - Bílá-Bumbálka

16. Makov - Velké Karlovice

17. Moravské Lieskové - Strání

18. Nová Bošáca - Březová

19. Skalica - Sudoměřice

20. Skalica - Sudoměřice (železnica)

21. Svrčinovec - Mosty u Jablunkova

22. Vrbovce - Velká nad Veličkou

23. Vrbovce - Velká nad Veličkou (železnica)

SLOVENSKO - POĽSKO

Pozemné hranice

1. Becherov - Konieczna

2. Bobrov - Winiarczykówka

3. Lysá nad Dunajcom - Niedzica

4. Mníšek nad Popradom - Piwniczna

5. Novoť - Ujsoły

6. Oravská Polhora - Korbielów

7. Palota - Łupków (železnica)

8. Plaveč - Muszyna (železnica)

9. Skalité - Zwardoń (železnica)

10. Skalité - Zwardoń-Myto

11. Suchá Hora - Chochołów

12. Tatranská Javorina - Łysa Polana

13. Trstená - Chyżne

14. Vyšný Komárnik - Barwinek

Malý pohraničný styk (*) a turistické hraničné priechody (**)

1. Babia hora - Babia Góra**

2. Čertižné - Jaśliska*

3. Čertižné -Czeremcha**

4. Červený Kláštor - Sromowce Niżne**

5. Čierne - Jaworzynka**

6. Cigeľka - Wysowa Zdrój**

7. Čirč - Leluchów*/**

8. Gluchačky - Przełęcz Jałowiecka**

9. Kače - Wierchomla Wielka*

10. Kurov - Muszynka*

11. Legnava - Milik*

12. Lesnica znak graniczny II/91 - Szczawnica**

13. Lesnica znak graniczny II/94 - Szczawnica**

14. Litmanová - Jaworki**

15. Lysá nad Dunajcom - Sromowce Wyżne*

16. Nižná Polianka - Ożenna*/**

17. Nová Bystrica - Rycerka*

18. Oravice - Góra Magura**

19. Oravská Polhora - Przywarówka**

20. Oravská Polhora - Zawoja-Czatoża**

21. Osadné - Balnica**

22. Oščadnica-Vrečšovka - Bor*

23. Palota - Radoszyce*/**

24. Piľhov - Piwowarówka*

25. Pilsko - Pilsko**

26. Podspády - Jurgów*

27. Regetovka - Wysowa Zdrój**

28. Ruské Sedlo - Roztoki Górne**

29. Rysy - Rysy**

30. Skalité - Zwardoń**

31. Skalité Serafínov - Górka Gomółka**

32. Stará Bystrica - Przełęcz Przysłop**

33. Stebnická Huta - Blechnarka**

34. Stráňany - Jaworki**

35. Veľká Franková - Kacwin*/**

36. Veľká Rača - Wielka Racza**

37. Veľký Lipník - Szlachtowa**

38. Vychylovka - Przegibek*

SLOVENSKO - UKRAJINA

Pozemné hranice

1. Čierna nad Tisou - Čop (železnica)

2. Ubľa - Malyj Bereznyj

3. Vyšné Nemecké - Užhorod

SLOVENSKO - MAĎARSKO

Pozemné hranice

1. Čaňa - Hidasnémeti (železnica)

2. Čunovo (diaľnica) - Rajka

3. Domica - Aggtelek

4. Fiľakovo - Somoskőújfalu (železnica)

5. Hosťovce - Tornanádaska

6. Kalonda - Ipolytarnóc

7. Komárno - Komárom

8. Komárno - Komárom (železnica)

9. Komárno - Komárom (rieka)

10. Kráľ - Bánréve

11. Lenartovce - Bánréve (železnica)

12. Medveďov - Győr-Vámosszabadi

13. Milhosť - Tornyosnémeti

14. Rusovce - Rajka

15. Rusovce - Rajka (železnica)

16. Šahy - Parassapuszta

17. Salka - Letkés

18. Šiatorská Bukovinka - Salgótarján

19. Slovenské Ďarmoty - Balassagyarmat

20. Slovenské Nové Mesto - Sátoraljaújhely

21. Slovenské Nové Mesto - Sátoraljaújhely (železnica)

22. Štúrovo - Esztergom

23. Štúrovo - Szob (železnica)

24. Veľký Kamenec - Pácin

Prístavy

Bratislava - prístav (riečny) (bez zodpovedajúceho hraničného priechodu)

Vzdušné hranice

1. Letisko, Bratislava

2. Letisko, Košice

3. Letisko, Poprad

FÍNSKO

Pozemné hranice

Vaalimaa

Vainikkala (železnica)

Nuijamaa

Niirala

Vartius

Raja-Jooseppi

Imatra*

Kelloselkä*

Kortesalmi*

Kolmikanta*

Uukuniemi*

Valkeavaara*

Ruhovaara*

Haapavaara*

Leminaho*

Inari*

Kokkojärvi*

Kivipuro*

Rajakangas*

Karikangas*

Karttimo*

Kurvinen*

Onkamo*

Virtaniemi*

VYSVETLENIE:

Hraničné priechody sú založené na dohode medzi vládou Fínskej republiky a vládou Ruskej federácie o spoločných hraničných priechodoch (Helsinki, 11. marca 1994). Priechody označené hviezdičkou sa používajú len obmedzene v súlade s dohodou a otvárajú sa podľa potreby. Doprava pozostáva skoro výlučne z nákladov dreva. Väčšina priechodov je väčšinu času zatvorená.

Letiská

Enontekiö

Helsinki - Malmi

Helsinki - Vantaa

Ivalo

Joensuu

Jyväskylä

Kajaani

Kemi - Tornio

Kittilä

Kruunupyy

Kuopio

Kuusamo

Lappeenranta

Maarianhamina

Mikkeli

Oulu

Pori

Rovaniemi

Savonlinna

Tampere - Pirkkala

Turku

Vaasa

Varkaus

Vzdušné hranice

Prístavné hraničné priechody pre obchodné a rybárske lode

Eckerö

Hamina

Hanko

Haukipudas

Helsinki

Inkoo

Kalajoki

Kaskinen (aj pre rekreačné lode)

Kemi (aj pre rekreačné lode)

Kokkola

Kotka

Kristiinankaupunki

Lappeenranta

Loviisa

Lngnäs

Maarianhamina (aj pre rekreačné lode)

Naantali

Nuijamaa (aj pre rekreačné lode)

Oulu

Parainen

Pietarsaari (aj pre rekreačné lode)

Pori (aj pre rekreačné lode)

Porvoo

Raahe

Rauma (aj pre rekreačné lode)

Tammisaari

Tornio

Turku

Uusikaupunki (aj pre rekreačné lode)

Vaasa

Stanice pobrežnej stráže fungujúce ako hraničné priechody pre rekreačné lode a hydroplány

Bgaskär

Enskär

Glosholmen

Haapasaari

Hanko (aj pre hydroplány)

Hiittinen

Jussarö

Kalajoki

Kokkola

Kotka (aj pre hydroplány)

Kummelgrund

Kökar

Maarianhamina (aj pre hydroplány)

Mäntyluoto

Nauvo

Orrengrund

Pirttisaari

Porkkala (aj pre hydroplány)

Raahe

Röyttä

Santio

Storklubb

Suomenlinna (aj pre hydroplány)

Susiluoto

Valassaaret

Vallgrund

Virpiniemi

ŠVÉDSKO

Arlanda

Arvidsjaur

Borlänge

Gävle

Göteborg

Halmstad

Helsingborg

Härnösand

Jönköping

Kalmar

Karlshamn

Karlskrona

Karlstad

Kristianstad

Landskrona

Landvetter

Lidköping

Linköping

Lule

Lysekil

Malmö

Marstrand

Mora

Norrköping

Nyköping

Nynäshamn

Oxelösund

Ronneby

Sandhamn

Simrishamn

Slite

Stockholm

Strömstad

Sundsvall

Säffle

Söderköping

Södertälje

Trelleborg

Trollhättan

Uddevalla

Ume

Visby

Västers

Växjö

Ystad

Örebro

Örnsköldsvik

Östersund

ISLAND

Letiská

Akureyri

Egilsstair

Höfn

Keflavík

Reykjavík

Prístavy

Akranes

Akureyri

Bolungarvík

Fáskrúsfjörur

Fjararbygg

Grindavík

Grundarfjörur

Grundartangi

Hafnarfjörur

Húsavík

Höfn

Ísafjörur

Patreksfjörur

Raufarhöfn

Reykjanesbr

Reykjavík

Sandgeri

Sauárkrókur

Seyisfjörur

Siglufjörur

Skagaströnd

Vestmannaeyjar

Vopnafjörur

orlákshöfn

órshöfn

NÓRSKO

LETISKÁMORSKÉ HRANICEPOZEMNÉ HRANICE

Gardermoen Oslo Storskog

Fagernes Halden

Geilo Sarpsborg

Sandefjord Fredrikstad

Skien Hvaler

Notodden Moss

Kristiansand Follo

Sola Drammen

Haugesund Hurum

Leirvik Holmestrand

Bergen indre Horten

lesund Tnsberg

Molde Sandefjord

Kristiansund Larvik

rland Skien

Rros Porsgrunn

Stjrdal Krager

Bod Arendal

Narvik Grimstad

Sortland Risr

Bardufoss Kristiansand

Troms Farsund

Alta Flekkefjord

Lakselv Mandal

Kirkenes Egersund

Gjesdal

H

Sandnes

Sokndal

Rana

Sola

Stavanger

Haugesund

Tysvr

Odda

Linds

Asky

Sotra

Leirvik

Bergen indre

Hyanger

rdalstangen

Flor

Mly

lesund

Molde

Kristiansund

rland

Hummelvik

Orkanger

Trondheim

Steinkjer

Stjrdal

Namsos

Mosjen

Bod

Narvik

Sortland

Svolvr

Gryllefjord

Harstad

Balsfjord

Finnsnes

Karlsy

Lyngen

Skjervy

Troms

Hammerfest

Havysund

Honningsvg

Alta

Btsfjord

Vard

Kjllefjord

Vads

Kirkenes

PRÍLOHA IIDokumentárny dôkaz o možných dôvodoch vstupu

1. Dokumentárny dôkaz, na ktorý odkazuje článok 5 ods. 2 je takýto:

a) pre služobné cesty:

- pozvanie od firmy alebo orgánu na zasadania alebo podujatia spojené s obchodom, priemyslom alebo prácou;

- iné doklady dokazujúce existenciu obchodných vzťahov alebo vzťahov na pracovné účely;

- vstupenky na veľtrhy alebo kongresy.

b) pre cesty za účelom štúdia alebo iného druhu vzdelávania:

- potvrdenie o prijatí do vzdelávacieho zariadenia za účelom navštevovania praktických alebo teoretických kurzov v rámci základného a ďalšieho vzdelávania;

- študentské preukazy alebo potvrdenia o návšteve kurzov.

c) pre turistické alebo súkromné cesty:

- pozvanie od hostiteľa;

- doklad z ubytovacieho zariadenia;

- potvrdenie o objednaní organizovaného zájazdu;

- spiatočný alebo okružný cestovný lístok.

d) pre osoby využívajúce výhody dohody o malom pohraničnom styku:

- potvrdenie o trvalom bydlisku v pohraničí, ak nie je uvedené v cestovnom doklade;

- akýkoľvek doklad, ktorý môže zdôvodniť časté prekračovanie hraníc na účely malého pohraničného styku, ako napr. potvrdenia alebo osvedčenia o rodinných zväzkoch, doklady potvrdzujúce vlastníctvo majetku za hranicou atď.

e) pre cesty z iného dôvodu:

- pozvania, registrácie alebo programy;

- potvrdenia o účasti, vstupenky, príjmové doklady atď.

z politických, vedeckých, kultúrnych, športových alebo náboženských podujatí, na ktorých je v každom možnom prípade uvedený názov hostiteľskej organizácie a dĺžka pobytu.

2. Prezumpcia dostatočnej výšky prostriedkov na živobytie na účely článku 5 ods. 1 a 3 bude založená napríklad na hotovosti, cestovných šekoch, kreditných kartách a dokladoch o zárukách, ktoré vlastní občan tretej krajiny. Dôkaz o dostatočnej výške prostriedkov na živobytie môžu tvoriť aj dokumenty, v ktorých sa uvádza, že výdavky občana tretej krajiny bude hradiť osoba zákonne bývajúca v cieľovom členskom štáte.

3. Ak sa nevyžaduje cestovné poistenie uvedené v článku 5 ods. 1 písm. c) v súlade s časťou V bod 1.4 druhý odsek tretia zarážka Spoločných konzulárnych pokynov, výnimka bude uvedená na vízovej nálepke v časti pre vnútroštátne záznamy ("NO INSURANCE REQUIRED" - "POISTENIE SA NEVYŽADUJE").

PRÍLOHA IIIReferenčné sumy potrebné na prekročenie hraníc, ktoré každoročne stanovujú vnútroštátne orgány

BELGICKO

Belgické právo obsahuje všeobecné ustanovenia na overovanie adekvátnej výšky prostriedkov na pobyt bez stanovenia akýchkoľvek povinných pravidiel.

Administratívna prax je takáto:

Cudzinci ubytovaní u súkromnej osoby

Dôkaz o dostatočnej výške prostriedkov na živobytie možno predložiť vo forme záruky podpísanej osobou, u ktorej bude cudzinec ubytovaný v Belgicku, a overenej miestnym správnym orgánom v mieste trvalého bydliska.

Vyhlásenie o právnej zodpovednosti pokrýva náklady na pobyt cudzinca, zdravotnú starostlivosť, ubytovanie a repatriáciu v prípade platobnej neschopnosti cudzinca, aby sa vylúčila povinnosť verejných orgánov platiť výdavky tohto cudzinca. Vyhlásenie musí podpísať solventná osoba, a ak je táto osoba cudzincom, musí mať povolenie na pobyt alebo povolenie na presídlenie.

V prípade potreby možno od cudzinca vyžadovať aj predloženie dôkazu o výške osobných prostriedkov.

Ak nemá žiaden finančný kredit akéhokoľvek druhu, musí mať prístup aspoň k 38 na každý deň plánovaného pobytu.

Cudzinci ubytovaní v hoteli

Ak cudzinec nemôže predložiť dôkaz o akomkoľvek kredite akéhokoľvek druhu, musí mať prístup aspoň približne k 50 na každý deň plánovaného pobytu.

Navyše vo väčšine prípadov musí príslušná osoba predložiť cestovný lístok (letenku), ktorý (ktorá) mu umožňuje vrátiť sa do krajiny, odkiaľ prichádza, alebo kde trvalo žije.

ČESKÁ REPUBLIKA

Referenčné sumy sú stanovené zákonom č. 326/1999 Sb. o pobyte cudzincov na území Českej republiky a o zmenách a doplneniach niektorých zákonov.

Podľa časti 5 zákona o pobyte cudzincov na území Českej republiky bude cudzinec na žiadosť polície povinný predložiť doklad, ktorý potvrdzuje, že má k dispozícii finančné prostriedky na svoj pobyt na území (časť 13), alebo overené pozvanie nie staršie ako 90 dní od dátumu jeho overenia políciou (časti 15 a 180),

Časť 13 uvádza nasledujúce:

"Finančné prostriedky na krytie pobytu na území

(1) Pokiaľ nie je nižšie uvedené inak, na dôkaz dostupnosti finančných prostriedkov na pobyt na území sa bude predkladať toto:

a) finančné prostriedky minimálne v nasledujúcej výške:

- 0,5 násobku životného minima stanoveného podľa osobitného právneho predpisu potrebného na pokrytie zaopatrenia a iných základných osobných potrieb (ďalej len "existenčné minimum na osobné potreby") na každý deň pobytu, ak celková dĺžka pobytu nepresahuje 30 dní,

- 1,5 násobku existenčného minima na osobné potreby, ak dĺžka pobytu na území prekročí 30 dní, pričom táto suma sa zvýši na dvojnásobok existenčného minima za každý nasledujúci mesiac očakávaného pobytu na území,

- 50 násobku existenčného minima na osobné potreby v prípade pobytu na účely obchodnej činnosti, ktorého celková dĺžka presiahne 90 dní, alebo

- doklad o zaplatení služieb spojených s pobytom cudzinca na území, alebo doklad, ktorý potvrdzuje, že sa mu služby budú poskytovať zdarma.

(2) Namiesto finančných prostriedkov uvedených v pododseku 1 možno na dokázanie dostupnosti finančných prostriedkov na pobyt na území použiť nasledujúce:

a) výpis z bankového účtu na meno cudzinca, ktorý potvrdzuje, že cudzinec môže v priebehu svojho pobytu v Českej republike použiť prostriedky vo výške uvedenej v pododseku 1, alebo

b) iný doklad, ktorý potvrdzuje, že má k dispozícii potrebné finančné prostriedky, ako napr. medzinárodne uznávaná kreditná karta.

(3) Cudzinec, ktorý bude na území študovať, môže ako dôkaz o dostupnosti k finančným prostriedkom na pobyt predložiť záväzok štátneho orgánu alebo právnickej osoby pokryť náklady na pobyt cudzinca poskytnutím finančným prostriedkov vo výške životného minima na osobné potreby na 1 mesiac očakávaného pobytu, alebo doklad, ktorý potvrdzuje, že všetky náklady spojené s jeho štúdiom a pobytom bude hradiť prijímajúca organizácia (škola). Ak suma uvedená v záväzku nedosahuje túto výšku, cudzinec bude povinný predložiť doklad o vlastníctve finančných prostriedkov ekvivalentných rozdielu medzi životným minimom na osobné potreby a výškou záväzku na obdobie svojho očakávaného pobytu, ale nie viac než 6-násobok životného minima na osobné potreby. Doklad o poskytnutí prostriedkov na pobyt možno nahradiť rozhodnutím alebo dohodou u pridelení grantu získaného podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je viazaná Česká republika.

(4) Cudzinec, ktorý ešte nedosiahol 18 rokov veku, bude povinný dokázať dostupnosť finančných prostriedkov na svoj pobyt podľa pododseku 1 vo výške rovnajúcej sa polovine sumy".

a časť 15 uvádza toto:

"Pozvanie

V pozvaní sa osoba, ktorá cudzinca pozýva, zaviaže hradiť náklady

a) súvisiace so zaopatrením cudzinca počas jeho pobytu na území až do jeho odchodu z územia,

b) súvisiace s ubytovaním cudzinca počas jeho pobytu na území až do jeho odchodu z územia,

c) súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti cudzincovi počas jeho pobytu na území až do jeho odchodu z územia a v prípade choroby s prevozom cudzinca alebo jeho pozostatkov do vlasti,

d) vzniknuté polícii v súvislosti s cudzincovým pobytom na území a jeho odchodom z územia v prípade vyhostenia."

DÁNSKO

Podľa dánskeho cudzineckého zákona musí mať cudzinec pri vstupe na dánske územie adekvátne prostriedky na živobytie a spiatočnú cestu.

V praxi je hodnotenie prípadu na základe ekonomickej situácie cudzinca na orgánoch hraničnej kontroly na priechode, ktoré budú brať do úvahy informácie o jeho možnostiach vzhľadom na ubytovanie a spiatočnú cestu.

Správa stanovila ukazovateľ adekvátnych prostriedkov na živobytie v podstate na 300 DKK na 24 hodín.

Navyše musí byť cudzinec schopný preukázať, že má adekvátne prostriedky na spiatočnú cestu, napríklad vo forme spiatočného cestovného lístka.

NEMECKO

Podľa článku 60 ods. 2 cudzineckého zákona z 9. júla 1990 (AuslG) môže byť cudzincovi odoprený vstup na hranici, ak existujú dôvody na vyhostenie.

Ide o prípad, keď je cudzinec prinútený domáhať sa, alebo sa domáha dávok sociálneho zabezpečenia od nemeckého štátu pre seba, pre členov svojej rodiny, ktorí sa nachádzajú na nemeckom území, alebo pre ním vyživované osoby (článok 46 ods. 6 cudzineckého zákona).

Pre úradníkov hraničnej kontroly neboli stanovené referenčné sumy. V praxi sa zvyčajne používa za referenčný základ suma 25 na deň. Cudzinec musí mať aj spiatočný cestovný lístok alebo ekvivalentné finančné prostriedky.

Skôr, než sa rozhodne o nevpustení cudzinca, musí cudzinec napriek všetkému dostať možnosť v krátkom čase a zákonnými prostriedkami preukázať finančné prostriedky potrebné na zabezpečenie svojho pobytu na nemeckom území, a to predložením:

- zákonnej záruky od nemeckej banky,

- záruky od hostiteľa,

- telegrafického prevodného príkazu, alebo

- záruky zloženej u imigračných orgánov zaoberajúcich sa jeho návštevou.

ESTÓNSKO

Podľa estónskeho práva cudzinci prichádzajúci do Estónska bez pozvania predložia pri vstupe do krajiny na požiadanie člena pohraničnej stráže dôkaz o dostatočnej výške finančných prostriedkov na úhradu nákladov svojho pobytu a odchod z Estónska. Dostatočné finančné prostriedky znamenajú 0,2-násobok minimálneho mesačného platu implementovaného vládou republiky na každý deň povoleného pobytu.

V opačnom prípade preberá zodpovednosť za náklady na pobyt cudzinca a jeho odchod z Estónska pozývajúci.

GRÉCKO

Ministerské nariadenie č. 3011/2/1f z 11. januára 1992 stanovuje sumu prostriedkov na živobytie, ktorú musia mať cudzí štátni príslušníci - s výnimkou občanov členských štátov Európskeho spoločenstva - k dispozícii, ak chcú vstúpiť na územie Grécka.

Podľa vyššie uvedeného ministerského nariadenia je výška zahraničnej meny, ktorá umožní cudzím štátnym príslušníkom iných štátov než sú členské štáty Európskeho spoločenstva vstúpiť do Grécka, stanovená na ekvivalent 20 v zahraničnej mene na osobu a deň a minimálna celková suma na 100 .

Suma v zahraničnej mene potrebná na deň sa znižuje o 50 % pre maloletých rodinných príslušníkov cudzinca.

Občania krajín, ktoré nepatria do Spoločenstva, a ktoré od gréckych občanov vyžadujú povinnú výmenu na svojich hraniciach, podliehajú v súlade s princípom reciprocity rovnakej povinnosti.

ŠPANIELSKO

Cudzinci musia preukázať adekvátnu výšku prostriedkov na živobytie. Minimálna výška je uvedená nižšie:

a) na náklady na pobyt v Španielsku: 30 , alebo ekvivalent v zahraničnej mene krát počet dní plánovaného pobytu v Španielsku a počet spolucestujúcich rodinných príslušníkov. Bez ohľadu na plánovanú dĺžku pobytu musí byť suma, na ktorú treba poskytnúť doklad, vždy aspoň 300 na osobu.

b) na návrat do vlasti alebo na tranzit cez tretie štáty: osobný, neprevoditeľný cestovný lístok alebo lístky na plánovaný dopravný prostriedok s pevným dátumom.

Cudzinci musia preukázať, že majú vyššie uvedené prostriedky na živobytie, buď ich predložením, ak sú v hotovosti, alebo predložením potvrdených šekov, cestovných šekov, príjmových dokladov, akreditívov, alebo bankového certifikátu potvrdzujúceho existenciu týchto prostriedkov. Namiesto týchto dokladov možno predložiť akékoľvek iné doklady uznávané pohraničnými orgánmi španielskej polície.

FRANCÚZSKO

Referenčná výška adekvátnych prostriedkov na živobytie na plánované trvanie pobytu cudzinca alebo na jeho tranzit cez Francúzsko do cieľa v treťom štáte sa rovná výške garantovanej minimálnej mzdy vo Francúzsku (SMIC) vypočítavanej na dennom základe sadzbou stanovenou 1. januára bežného roka.

Táto suma sa pravidelne prehodnocuje na základe francúzskeho indexu životných nákladov:

- automaticky pri každom zvýšení indexu maloobchodných cien o viac ako 2 %,

- rozhodnutím vlády - po konzultácii s národnou komisiou pre kolektívne vyjednávanie - o vyššom zvýšení než je zvýšenie indexu maloobchodných cien.

K 1. júlu 2002 je denná výška SMIC (minimálnej mzdy) 47,80 .

Držitelia potvrdenia o ubytovaní musia na pobyt vo Francúzsku vlastniť minimálnu sumu peňazí ekvivalentnú polovici SMIC. Táto suma je teda 23,90 na deň.

TALIANSKO

Článok 4 ods. 3 Konsolidovaného znenia ustanovení, ktorými sa riadi imigrácia a štatút cudzinca č. 286 z 28. júla 1998 uvádza, že Taliansko v súlade s povinnosťami prevzatými z dôvodu členstva v špecifických medzinárodných dohodách bude umožňovať vstup na svoje územie cudzincom, ktorý preukážu vlastníctvo vhodných dokladov potvrdzujúcich účel a podmienky ich pobytu a dostatočné prostriedky na trvanie ich pobytu, ako aj, okrem prípadu povolenia na pobyt na pracovné účely, na návrat do krajiny, odkiaľ prichádzajú. Prostriedky na pobyt sú definované v príslušnej smernici vydanej ministerstvom vnútra. Cudzinci, ktorí tieto požiadavky nespĺňajú, alebo ktorí sa pokladajú za hrozbu pre národnú bezpečnosť alebo verejný poriadok štátu, alebo jednej z krajín, s ktorými Taliansko podpísalo dohody o zrušení kontrol na vnútorných hraniciach a o voľnom pohybe osôb, nesmú podľa limitov a derogácií stanovených v týchto dohodách vstúpiť do Talianska.

Táto smernica, ktorá vyšla 1. marca 2000 pod názvom Definícia prostriedkov na pobyt pre vstup a pobyt cudzincov na vnútroštátnom území, stanovuje, že:

a) dostupnosť prostriedkov na pobyt možno preukázať ukázaním meny alebo ekvivalentných zmeniek alebo bankových záruk alebo poistných zmlúv garantujúcich platbu, dokladmi o predplatení služieb alebo dokladmi potvrdzujúcimi dostupnosť finančných prostriedkov z príjmu na vnútroštátnom území;

b) peňažné sumy uvedené v smernici sa budú každoročne revidovať po uplatnení parametrov priemernej ročnej variácie predstavovanej ISTAT-om a vypočítanej na základe indexu všeobecných spotrebiteľských cien potravín, nápojov, dopravy a ubytovacích služieb;

c) cudzinec musí preukázať, že má na talianskom území vhodné ubytovanie a vlastní sumu potrebnú na návrat do vlasti, ktorú možno preukázať aj ukázaním spiatočného cestovného lístka;

d) minimálne prostriedky na pobyt potrebné pre jednu osobu na vydanie víza a vstup na talianske územie za účelom turistiky sú definované v súlade s tabuľkou A nižšie.

TABUĽKA ATABUĽKA PRE URČOVANIE FINANČNÝCH PROSTRIEDKOVPOTREBNÝCH PRE VSTUP NA TALIANSKE ÚZEMIENA TURISTICKÉ ÚČELY

+++++ TABLE +++++

CYPRUS

Podľa cudzineckých a imigračných predpisov (nariadenie (9, odsek 2(B)) závisí vstup cudzincov na dočasný pobyt v republike od vlastného úsudku imigračných úradníkov na hraniciach, ktorý sa využíva podľa všeobecných alebo špecifických pokynov ministerstva vnútra, alebo podľa ustanovení vyššie uvedených predpisov. Imigrační úradníci na hraniciach rozhodujú o vstupe k každom prípade osobitne s ohľadom na účel a dĺžku pobytu, prípadné hotelové rezervácie, alebo pohostinnosť osôb, ktorí majú bežné trvalé bydlisko na Cypre.

LOTYŠSKO

Článok 81 nariadenia Kabinetu ministrov č. 131 zo 6. apríla 1999 v znení nariadenia Kabinetu ministrov č. 124 z 19. marca 2002 stanovuje, že na žiadosť dôstojníka štátnej pohraničnej stráže predloží cudzinec alebo osoba bez štátnej príslušnosti doklady uvedené v pododsekoch 67.2.2 a 67.2.8 týchto predpisov:

67.2.2. potvrdenie rezortu zdravotníctva alebo cestovný voucher potvrdený v súlade so zákonnými ustanoveniami Lotyšskej republiky, alebo turistický karnet vypracovaný podľa špecifikovaného vzoru a vydaný Medzinárodnou turistickou alianciou (AIT);

67.2.8. na vystavenie jednorázového vstupného víza:

67.2.8.1. cestovné šeky v konvertibilnej mene alebo hotovosť v LVL alebo v konvertibilnej mene vo výške 60 LVL na deň; ak osoba predloží doklady potvrdzujúce zaplatenie objednaného ubytovania na celú dĺžku svojho pobytu - cestovné šeky v konvertibilnej mene alebo hotovosť v LVL alebo v konvertibilnej mene vo výške 25 LVL na deň;

67.2.8.2. doklad potvrdzujúci rezerváciu certifikovaného ubytovania;

67.2.8.3. okružný cestovný lístok s pevnými dátumami.

LITVA

Podľa článku 7 ods. 1 litovského zákona o zákonnom štatúte cudzincov bude cudzincovi odoprený vstup do Litovskej republiky, ak nemôže preukázať dostatok finančných prostriedkov na pobyt v Litovskej republike, na návrat do vlasti, alebo na pokračovanie cesty do ďalšej krajiny, do ktorej má právo vstúpiť.

K vyššie uvedenému však neexistujú referenčné sumy. Rozhodnutia sa robia v každom prípade osobitne v závislosti od účelu, typu a trvania pobytu.

LUXEMBURG

V luxemburskom práve sa neuvádzajú žiadne referenčné sumy pre hraničné kontroly. Úradník vykonávajúci kontrolu rozhoduje v každom prípade osobitne, či cudzinec, ktorý sa dostaví na hranicu, má adekvátne prostriedky na živobytie. K tomu bude úradník brať do úvahy účel pobytu a typ ubytovania.

MAĎARSKO

Referenčná suma je uvedená v právnych predpisoch cudzineckej polície: podľa nariadenia č. 25/2001 (XI. 21.) ministerstva vnútra je momentálne potrebných pri každom vstupe aspoň 1000 HUF.

Podľa článku 5 cudzineckého zákona (zákon XXXIX z r. 2001 o vstupe a pobyte zahraničných osôb) možno prostriedky na živobytie vyžadované pre vstup a pobyt potvrdiť predložením

- maďarskej meny alebo zahraničnej meny alebo bezhotovostných platobných prostriedkov (napr. šeku, kreditnej karty atď.),

- platného pozvania vydaného maďarským občanom, zahraničnou osobou s povolením na pobyt alebo presídlenie, alebo právnickou osobou, ak osoba pozývajúca zahraničnú osobu vyhlási, že bude hradiť náklady na ubytovanie, stravovanie, zdravotnú starostlivosť a návrat do vlasti (repatriáciu). K pozvaniu bude priložený oficiálny súhlas orgánu cudzineckej polície,

- potvrdenia o ubytovaní a stravovaní zarezervovaného a zaplateného vopred cestovnou kanceláriou (voucher),

- akéhokoľvek dôveryhodného dokladu.

MALTA

Prakticky sa zabezpečuje, aby osoby vstupujúce na Maltu mali pri sebe minimálne 20 MTL (48 EUR) na každý deň trvania ich návštevy.

HOLANDSKO

Suma, ktorú úradníci hraničnej kontroly pokladajú za základ pri overovaní prostriedkov na živobytie, je momentálne 34 na osobu a deň.

Uplatňovanie tohto kritéria je flexibilné, lebo požadovaná výška prostriedkov na živobytie sa určuje na základe plánovanej dĺžky pobytu, dôvodu návštevy a osobných okolností príslušnej osoby.

RAKÚSKO

Podľa článku 52 ods. 2 Z 4 zákona o cudzincoch budú cudzinci na hranici odmietnutí, ak nemajú v Rakúsku kde bývať a nemajú dostatok prostriedkov na to, aby zaplatili náklady na svoj pobyt a návrat.

K vyššie uvedenému však neexistujú referenčné sumy. Rozhoduje sa v každom prípade osobitne v závislosti od účelu, typu a dĺžky pobytu. Ako dôkaz sa môže akceptovať hotovosť a - podľa okolností v jednotlivých prípadoch - cestovné šeky, kreditné karty, bankové záruky alebo garancie solventných osôb žijúcich v Rakúsku.

POĽSKO

Sumy vyžadované na prekročenie hraníc sú určené vo vyhláške ministerstva vnútra a správy z 20. júna 2002 o výške prostriedkov na pokrytie nákladov na vstup, tranzit, pobyt a odchod cudzincov prekračujúcich hranicu Poľskej republiky a o podrobných pravidlách pre doklady dokazujúce vlastníctvo týchto prostriedkov - Dz.U. 2002, č. 91, poz. 815).

Sumy uvedené vo vyššie uvedenom nariadení sú takéto:

- 100 PLN na deň pobytu pre osoby staršie ako 16 rokov, ale nie menej ako 500 PLN,

- 50 PLN na deň pobytu pre osoby mladšie ako 16 rokov, ale nie menej ako 300 PLN,

- 20 PLN na deň pobytu, ale nie menej ako 100 PLN, pre účastníkov turistických zájazdov, mládežníckych táborov, športových súťaží, alebo osoby so zaplatenými nákladmi na pobyt v Poľsku, alebo prichádzajúce do Poľska na liečenie v sanatóriu,

- 300 PLN pre osoby staršie ako 16 rokov, ktorých pobyt v Poľsku neprekročí 3 dni (vrátane tranzitu),

- 150 PLN pre osoby mladšie ako 16 rokov, ktorých pobyt v Poľsku neprekročí 3 dni (vrátane tranzitu).

PORTUGALSKO

Ak chcú cudzinci vstúpiť na územie, alebo zostať v Portugalsku, musia vlastniť nasledujúce sumy:

75 - na každý vstup

40 - na každý deň strávený na území

Cudzinci, ktorí môžu preukázať, že na trvanie svojho pobytu majú zabezpečené ubytovanie a stravovanie, môžu byť vyňatí z povinnosti zaplatiť vyššie uvedené sumy.

SLOVINSKO

70 EUR na osobu a deň plánovaného pobytu.

SLOVENSKO

Podľa článku 4 ods. 2 písm. c) zákona č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov je cudzinec povinný na požiadanie preukázať, že má dostatočné finančné prostriedky na pobyt v konvertibilnej mene vo výške polovice minimálnej mzdy stanovenej a uvedenej v zákone č. 90/1996 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov na každý deň pobytu; cudzinec mladší ako 16 rokov je povinný preukázať finančné prostriedky na pobyt v polovičnej výške.

FÍNSKO

Suma, ktorú úradníci hraničnej kontroly berú za základ prostriedkov na živobytie, je v súčasnosti 40 na osobu a deň.

ŠVÉDSKO

Švédsky zákon neurčuje referenčnú sumu pre prekročenie hraníc. Dôstojník hraničnej kontroly rozhoduje v každom prípade osobitne, či má cudzinec adekvátne prostriedky na živobytie.

ISLAND

Podľa islandského práva musia cudzinci preukázať, že vlastnia dostatok peňazí na zabezpečneie svojich potrieb na Islande a na spiatočnú cestu. V praxi je referenčná suma 4 000 ISK na osobu a deň. Ak náklady na živobytie znáša tretia strana, táto suma je polovičná. Celková minimálna suma pri každom vstupe je 20 000 ISK.

NÓRSKO

Podľa článku 27 písm. d) nórskeho imigračného zákona akýkoľvek zahraničný občan, ktorý nemôže preukázať adekvátne finančné prostriedky na svoj pobyt v kráľovstve a na spiatočnú cestu, prípadne že môže s týmito prostriedkami počítať, môže byť vrátený z hranice.

Sumy pokladané za potrebné sa stanovujú individuálne a rozhodnutia sa robia v každom prípade zvlášť. Berie sa do úvahy dĺžka pobytu, či bude zahraničný občan bývať u rodiny alebo priateľov, či má spiatočný cestovný lístok, a či bola vydaná záruka na jeho pobyt (orientačne sa za adekvátnu výšku prostriedkov pre návštevníkov, ktorí nebudú bývať u príbuzných alebo u priateľov, pokladá suma 500 NOK na deň).

PRÍLOHA IVKontroly na autorizovaných hraničných priechodoch

1. Minimálna kontrola, na ktorú odkazuje článok 6 ods. 2, určená na zistenie totožnosti osoby pozostáva z kontroly totožnosti na základe ukázaných alebo predložených cestovných dokladov a z rýchleho a priameho overenia platnosti dokladu, ktorý oprávňuje držiteľa prekročiť hranicu, a príznakov falšovania alebo napodobovania.

2. Dôkladná kontrola občanov tretích krajín uvedená v článku 6 ods. 3 bude zahŕňať najmä:

a) podrobné skúmanie nasledujúcich aspektov:

- overenie platnosti predloženého dokladu a v príslušných prípadoch aj potrebného víza;

- zisťovanie príznakov falšovania alebo napodobeniny dokladu;

b) overenie pôvodu a cieľa cesty osoby a účelu cesty a v prípade potreby aj kontrolu príslušných sprievodných dokladov;

c) kontrola, či má osoba dostatok prostriedkov na živobytie na plánovanú dĺžku pobytu, na návrat alebo tranzit do tretej krajiny, alebo či môže tieto prostriedky legálne získať, a v príslušných prípadoch aj to, či má cestovné poistenie;

d) kontrolu, či osoba, jej vozidlo a predmety, ktoré prepravuje, neohrozujú verejný poriadok, vnútornú bezpečnosť, verejné zdravie alebo medzinárodné vzťahy ktoréhokoľvek členského štátu. Takáto kontrola bude predstavovať priame nahliadnutie do údajov a upozornení na osoby a predmety uvedených v Schengenskom informačnom systéme (SIS) a vo vnútroštátnych informačných súboroch a prípadne do postupov v prípade upozornenia. Ak nahliadnutie do SIS odhalí upozornenie podľa definície v článkoch 95 a 100 Schengenského dohovoru, treba najprv vykonať požadovaný úkon, ktorý sa zobrazí na obrazovke.

3. Na všetkých (pozemných, morských a letiskových) hraničných postoch sa budú všetky služobné informácie a akékoľvek ďalšie mimoriadne dôležité informácie zadávať do registra. Správa by mala obsahovať predovšetkým nasledujúce informácie:

- mená členov pohraničnej stráže miestne zodpovednej za hraničné kontroly a ostatných dôstojníkov každého tímu;

- uvoľnenie kontrol osôb uplatnené v súlade s článkom 7;

- vydanie náhradných dokladov a povolení namiesto pasov a víz na hranici;

- zadržané osoby a sťažnosti (trestné činy a správne priestupky);

- osoby, ktorým bol odoprený vstup alebo výstup (počet a národnosť);

- iné mimoriadne dôležité policajné alebo justičné opatrenia;

- mimoriadne udalosti.

PRÍLOHA VUvoľnenie kontrol na pozemných hraniciach

1. Výnimočné a nepredvídateľné okolnosti, na ktoré odkazuje článok 7 ods. 1, nastanú vtedy, keď nepredvídateľné udalosti spôsobia takú intenzívnu premávku, že časové meškanie príchodu na kontrolné stanovištia sa stáva neprimerané a už sa vyčerpali všetky prostriedky vzhľadom na personál, zariadenia a organizáciu.

2. Pri uvoľnených kontrolách v súlade s článkom 7 ods. 1 a 2 budú mať kontroly pohybov na vstupe normálne prednosť pred kontrolami pohybov na výstupe.

3. Pohraničná stráž, ktorá uvoľní kontroly, musí preukázať rozvážnosť. Takéto uvoľnenie kontrol môže byť len dočasné, musí byť prispôsobené okolnostiam, ktoré ho zdôvodňujú, a musí sa zavádzať postupne.

4. Osoby, ktoré členovia pohraničnej stráže osobne poznajú, a o ktorých na základe počiatočnej kontroly vedia, že nepodliehajú upozorneniu v SIS alebo vo vnútroštátnom informačnom súbore, a ktoré vlastnia platný doklad oprávňujúci ich prekročiť hranicu, budú podliehať len náhodným kontrolám s cieľom zistiť, či majú tento doklad pri sebe. To sa vzťahuje najmä na osoby, ktoré často prechádzajú cez hranicu na tom istom priechode. Z času na čas treba u tejto skupiny osôb urobiť dôkladné kontroly bez upozornenia a v nepravidelných intervaloch.

PRÍLOHA VIModelové označenie koridorovna hraničných priechodoch

Časť A

[pic][70]

Časť B

[pic] Časť C[pic][71][pic]2[pic]2

PRÍLOHA VIIPečiatkovanie

1. Pri úvodnom vstupe sa musí doklad opečiatkovať podľa možnosti tak, aby pečiatka prekrývala hranu víza bez ovplyvnenia čitateľnosti údajov na vízach alebo bezpečnostných znakoch vízovej nálepky. Ak treba doklad opečiatkovať viackrát (napríklad v prípade návratného víza), robí sa to na strane oproti strane, na ktorej je uvedené vízum.

Ak nemožno použiť túto stranu, pečiatka sa dá na nasledujúcu stranu.

2. Na potvrdenie vstupu a výstupu sa používajú pečiatky rôzneho tvaru (hranatá na vstup, hranatá so zaoblenými rohmi na výstup). Tieto pečiatky obsahujú písmeno (písmená) označujúce štát, názov hraničného priechodu, dátum, sériové číslo a piktogram označujúci typ prekročenej hranice (pozemná, morská, alebo vzdušná).

Pečiatky obsahujú aj dvojčíselný bezpečnostný kód, ktorý sa mení v pravidelných intervaloch nie dlhších ako jeden mesiac.

3. Členské štáty musia zabezpečiť, aby národné kontaktné body zodpovedné za výmenu informácií o bezpečnostných kódoch vstupných a výstupných pečiatok používaných na hraničných priechodoch mali okamžitý prístup k informáciám o spoločných vstupných a výstupných pečiatkach používaných na vonkajších hraniciach príslušného členského štátu, a najmä k informáciám o:

- hraničnom priechode, ktorému bola pridelená daná pečiatka;

- totožnosti úradníka hraničnej kontroly, ktorému je daná pečiatka pridelená v ktoromkoľvek danom čase;

- bezpečnostnom kóde danej pečiatky v ktoromkoľvek danom čase.

Akékoľvek otázky o spoločných vstupných a výstupných pečiatkach sa zadávajú prostredníctvom vyššie uvedených národných kontaktných bodov.

Národné kontaktné body budú informácie o stratených a odcudzených pečiatkach okamžite zasielať ostatným kontaktným bodom, Generálnemu sekretariátu Rady a Komisii.

PRÍLOHA VIIIČasť APostupy odoprenia vstupu

1. Pri odoprení vstupu člen pohraničnej stráže:

- vyplní štandardný formulár pre odoprenie vstupu uvedený v časti B a kópiu odovzdá občanovi tretej krajiny, ktorého sa rozhodnutie týka;

- opečiatkuje pas vstupnou pečiatkou, ktorú zruší preškrtnutím nezmazateľným čiernym atramentom a oproti vpravo vpíše, tiež nezmazateľným čiernym atramentom, písmeno (písmená) zodpovedajúce dôvodu (dôvodom) odoprenia vstupu, ktorých zoznam je uvedený na vyššie uvedenom štandardnom formulári odoprenia vstupu;

- ak si všimne, že držiteľ víza na krátkodobý pobyt podlieha upozorneniu v SIS na účely odoprenia vstupu, vízum zruší pečiatkou s nápisom "CANCELLED" (zrušené). O tomto rozhodnutí musí okamžite informovať ústredné orgány. Tento postup je opísaný v bode 2.1 prílohy 14 Spoločných konzulárnych pokynov;

- každé odoprenie vstupu zaznamená do registra alebo do zoznamu s uvedením totožnosti, štátnej príslušnosti, údajov z dokladu oprávňujúceho občana tretej krajiny prekročiť hranicu a uvedie dôvody a dátum odoprenia vstupu;

- ak existujú dôvody na odoprenie vstupu občanovi tretej krajiny a zároveň aj na jeho zatknutie, musí sa spojiť s justičnými orgánmi zodpovednými za rozhodnutie o opatrení, ktoré treba urobiť v súlade s vnútroštátnym právom.

2. Ak sú v súlade s článkom 11 ods. 2 splnené podmienky pre vydanie víza na hranici občanovi tretej krajiny, ktorý ho nemá, vízum sa vlepí do cestovného dokladu, v ktorom možno vízum opečiatkovať. Ak nie je v doklade už miesto, alebo ak nie je v žiadnom prípade možné vlepiť vízum do dokladu, výnimočne sa musí nalepiť na osobitný list vložený do dokladu. V tomto prípade sa musí použiť štandardný modelový list na pripojenie víza stanovený nariadením (ES) č. 333/2002[72].

3. Ak sa občan tretej krajiny, ktorému bol odoprený vstup, doviezol na hranicu za pomoci dopravcu vzdušnou, morskou alebo pozemnou cestou, miestne zodpovedný orgán musí:

- nariadiť dopravcovi prevziať dozor nad cudzincom a dopraviť ho bez meškania do tretieho štátu, odkiaľ ho priviezol, do tretieho štátu, ktorý vydal doklad oprávňujúci ho prekročiť hranicu, alebo do akéhokoľvek iného tretieho štátu, do ktorého má vstup zaručený. Ak dopravca nemôže ihneď vyhovieť rozkazu na okamžitý odvoz, musí zabezpečiť okamžitý prevoz do tretieho štátu u iného prepravcu. Dopravca musí znášať náklady na ubytovanie, zaopatrenie a spiatočnú cestu v súlade so smernicou Rady 2001/51/ES z 28. júna 2001;[73]

- počas čakania na okamžitý prevoz prijať vhodné opatrenia v súlade s vnútroštátnym právom a vzhľadom na miestne okolnosti, aby občanom tretej krajiny, ktorým bol odoprený vstup, zabránil nelegálne vstúpiť na územie danej krajiny.

Časť BŠtandardný formulár pre odoprenie vstupu

+++++ TABLE +++++

PRÍLOHA IXZoznam vnútroštátnych služobných orgánov zodpovedných za hraničné kontroly

Vnútroštátne služby zodpovedné za hraničné kontroly podľa vnútroštátnych právnych predpisov každého členského štátu na účely článku 13 ods. 2 sú:

- za Belgické kráľovstvo: federálna polícia (Police Fédérale / Federale Politie) a colné orgány;

- za Českú republiku: Za vykonávanie kontrol osôb na hraničných priechodoch, na "zelenej" hranici a medzinárodných letiskách zodpovedajú oddelenia Cudzineckej a pohraničnej policajnej služby. Za kontrolu tovaru zodpovedajú príslušné colné úrady na hraniciach;

- za Dánske kráľovstvo: polícia;

- Za Spolkovú republiku Nemecko: Bundesgrenzschutz, Colné orgány a Länder polícia v Bavorsku, Brémach a Hamburgu;

- za Estónsku republiku: Rada pohraničnej stráže (Piirivalveamet) a Colná rada (Tolliamet);

- za Helénsku republiku: (Helliniki Astynomia), (Limeniko Soma), (Telonia);

- za Španielske kráľovstvo: Cuerpo Nacional de Policía, Guardia Civil, Servicios de Aduanas;

- za Francúzsku republiku: DCPAF (Direction centrale de la police aux frontires), colné orgány;

- za Taliansku republiku: Polizia di Stato, Carabinieri, Guardia di finanza;

- za Cyperskú republiku: (cyperská polícia), (colné a daňové oddelenie);

- za Lotyšskú republiku: Valsts robežsardze (Štátna pohraničná stráž), Muita (colné orgány), Sanitr robežinspekcija (Hygienická hraničná kontrola);

- za Litovskú republiku: služba Štátnej pohraničnej stráže pod ministerstvom vnútra;

- za Luxemburské veľkovojvodstvo: colné orgány, špeciálne oddelenie Gendarmerie na letisku;

- za Maďarskú republiku: pohraničná stráž;

- za Maltskú republiku: imigračná polícia a colné oddelenie;

- za Holandské kráľovstvo: Koninklijke Marechaussee, colné orgány (vstup a spotrebné dane), Rotterdamská (prístavná) okresná polícia;

- za Rakúsku republiku: Bundespolizei (federálna polícia), Gendarmerie, colné orgány;

- za Poľskú republiku: pohraničná stráž;

- za Portugalskú republiku: Serviço de Estrangeiros e Fronteiras, Direcço-Geral de Alfândegas, Brigada Fiscal da Guarda Nacional Repúblicana;

- za Slovinskú republiku: policajné a colné orgány, colné orgány len na hraničných priechodoch s Talianskou republikou a Rakúskou republikou;

- za Slovenskú republiku: hraničná polícia a colné orgány;

- za Fínsku republiku: pohraničná stráž, colné orgány a polícia;

- za Švédske kráľovstvo: v prvom rade polícia za pomoci colných orgánov, pobrežnej stráže a migračného úradu. Kontroly a prehliadky osôb na mori vykonáva pobrežná stráž;

- za Islandskú republiku: Ríkislögreglustjóri (generálne riaditeľstvo štátnej polície), Lögreglustjórar (velitelia okresnej polície);

- za Nórske kráľovstvo: hraničné kontroly v podstate spadajú do zodpovednosti polície. Za určitých okolností, na žiadosť šéfa miestnej polície ich však môžu vykonávať colné orgány alebo ozbrojené sily (pobrežná stráž alebo posádka vo Varanger-South). V takýchto prípadoch tieto služby využívajú obmedzené policajné právomoci.

PRÍLOHA XŠpeciálne podrobné pravidlá pre rôzne typy hraníc a rôzne dopravné prostriedky používané na prekračovanie vonkajších hraníc členských štátov

1. Pozemné hranice

1.1. Kontroly cestnej dopravy

1.1.1. Na zaistenie efektívnych kontrol osôb a zároveň hladkého toku cestnej dopravy musia byť pohyby na hraničných priechodoch vhodne regulované. V prípade potreby sa budú prijímať opatrenia na smerovanie a blokovanie dopravy v súlade s dohodami o spoločnom umiestnení národných kontrolných úradov.

1.1.2. Tam, kde to členské štáty pokladajú za vhodné a ak to dovoľujú okolnosti môžu na pozemných hraniciach, na určitých hraničných priechodoch nainštalovať kanály alebo sprevádzkovať oddelené kontrolné koridory v súlade s článkom 8.

Oddelené kanály alebo koridory môžu príslušné orgány členských štátov povoliť kedykoľvek za výnimočných okolností a ak si to vyžaduje premávka a podmienky infraštruktúry.

Členské štáty môžu na vonkajších hraničných priechodoch nainštalovať oddelené kanály a koridory v spolupráci so susednými krajinami.

1.1.3. Ak sa členský štát rozhodne nainštalovať kanály alebo sprevádzkovať oddelené koridory, budú sa uplatňovať pravidlá stanovené v článku 8 ods. 2 a 3 o minimálnych indikáciách na značkách.

Osobitné koridory možno naprojektovať a nainštalovať aj pre osoby, ktoré majú nárok na režim malého pohraničného styku.

1.1.4. Všeobecne platí, že osoby cestujúce vo vozidlách môžu počas kontroly zostať vo vozidle. Kontroly sa musia robiť mimo kontrolnej búdky s výnimkou vozidla. Ak to miestne okolnosti dovoľujú, musia sa robiť dôkladné kontroly mimo diaľnice v oblastiach vyhradených na tento účel. V záujme bezpečnosti personálu budú kontroly vykonávať aspoň dvaja členovia pohraničnej stráže.

Ak to dovoľuje situácia na mieste, v prípade silnej premávky treba skontrolovať najprv cestujúcich z autobusov pravidelných miestnych liniek.

1.2. Kontroly železničnej dopravy

1.2.1. Kontroly železničnej dopravy možno vykonávať nasledujúcimi dvoma spôsobmi:

- na nástupišti v prvej stanici pred príchodom na územie členského štátu, alebo v prvej stanici po odchode z jeho územia,

- vo vlaku počas cesty.

Pri vykonávaní týchto kontrol treba brať do úvahy ustanovenia dohôd o spoločnom umiestnení národných kontrolných úradov.

1.2.2. Na uľahčenie toku železničnej dopravy medzinárodných osobných vlakov sa štáty, ktorých sa priamo týka prechod vlakov, môžu na základe spoločnej dohody rozhodnúť vykonávať kontroly cestujúcich z tretích krajín buď na cieľových staniciach a/alebo vo vlaku počas cesty medzi týmito stanicami za predpokladu, že cestujúci zostanú na predchádzajúcej stanici/staniciach vo vlaku.

Vzhľadom na medzinárodné vlaky z tretích štátov, ktoré niekoľkokrát zastavujú na území členských štátov, ak je železničný prepravca v takom postavení, že berie cestujúcich výhradne na cestu v rámci územia členských štátov, títo cestujúci budú podliehať vstupným kontrolám buď vo vlaku, alebo na cieľovej stanici.

Pri ceste opačným smerom budú cestujúci podliehať výstupným kontrolám za podobných podmienok.

1.2.3. Cestujúci, ktorí chcú cestovať vlakom za okolností opísaných v bode 1.2.2 na území členských štátov, dostanú pred odchodom vlaku jasnú informáciu, že môžu podliehať kontrole počas cesty, alebo na cieľovej stanici.

1.2.4. V prípade osôb cestujúcich v spacích alebo lôžkových vozňoch bude doklady oprávňujúce na cestu do zahraničia bežne kontrolovať obsluha vo vozni za predpokladu, že tieto doklady pozbiera v súlade s pravidlami, ktoré sa naňu vzťahujú, a predloží ich na kontrolu. Na začiatku kontroly existencie dokladov umožňujúcich cestujúcim prekročiť hranicu sa tieto doklady musia overiť porovnaním so zoznamom cestujúcich a/alebo objednaných cestovných lístkov. Ak je to možné, alebo ak sú na to špecifické dôvody, totožnosť cestujúcich vo vozňoch sa musí overovať za prítomnosti obsluhy v nepravidelných intervaloch.

1.2.5. Zodpovedná miestna pohraničná stráž môže sporadicky alebo zo špecifických dôvodov nariadiť, ak je to potrebné za pomoci sprievodcu vlaku, prehliadku batožinových priestorov automobilov, či sa v nich neskrývajú osoby alebo predmety podliehajúce kontrole pohraničnej polície.

1.2.6. Ak existujú dôvody veriť, že vo vlaku sa skrývajú osoby, ktoré boli nahlásené polícii, alebo sú podozrivé zo spáchania trestného činu, prípadne občania tretích krajín, ktorí majú v úmysle nezákonne vstúpiť na územie členského štátu, a ak zodpovedná pohraničná stráž nemôže zasiahnuť v súlade so svojimi vnútroštátnymi ustanoveniami, upozorní na ne členské štáty, do ktorých vlak smeruje, alebo na ktorých území sa pohybuje.

2. Vzdušné hranice

2.1. Postupy kontrol na medzinárodných letiskách

2.1.1. Príslušné orgány v spolupráci s prevádzkovateľom letiska urobia potrebné opatrenia na zabezpečenie fyzického oddelenia prívalu cestujúcich z vnútorných letov od cestujúcich z iných letov. K tomu treba na všetkých medzinárodných letiskách zaviesť vhodnú infraštruktúru.

2.1.2. Miesto, kde sa kontrolujú osoby a príručná batožina, bude určené v súlade s nasledujúcim postupom:

a) Cestujúci na linke z tretieho štátu, ktorí nastúpia do lietadla na vnútornej linke, budú podliehať vstupnej kontrole na letisku, kam priletelo lietadlo z tretieho štátu. Cestujúci na vnútornej linke, ktorí nastúpia na lietadlo do tretieho štátu (transfer), budú podliehať výstupnej kontrole na letisku, z ktorého toto lietadlo odlieta.

b) Pri letoch z tretích štátov alebo do tretích štátov bez transferu a pri letoch s jedným alebo viacerými medzipristátiami na letiskách členských štátov, ak cestujúci pokračujú ďalej tým istým lietadlom:

i) cestujúci na letoch z tretích štátov alebo do tretích štátov, ak predtým alebo potom neletia transferom v rámci územia členských štátov, budú podliehať vstupnej kontrole na letisku príletu a výstupnej kontrole na letisku odletu;

ii) cestujúci na letoch z tretích štátov alebo do tretích štátov s jedným alebo viacerými medzipristátiami na území členských štátov, ak cestujú ďalej tým istým lietadlom (tranzit) a za predpokladu, že do lietadla nemôžu nastupovať cestujúci v úseku na schengenskom území, budú podliehať vstupnej kontrole na letisku príletu a výstupnej kontrole na letisku odletu;

(iii) ak aerolínie na letoch z tretích štátov s viacerými medzipristátiami na území členských štátov môžu pribrať cestujúcich na palubu len na zvyšnú časť letu v rámci tohto územia, cestujúci budú podliehať výstupnej kontrole na letisku odletu a vstupnej kontrole na letisku príletu.Kontroly cestujúcich, ktorí sú počas týchto medzipristátí už na palube lietadla a nenastúpili na území členských štátov, sa budú vykonávať v súlade s bodom a). Opačný postup sa bude vzťahovať na túto kategóriu letov tam, kde je cieľovou krajinou tretí štát.

2.1.3. Kontroly osôb sa nebudú vykonávať v lietadle. Aby sa na letiskách označených ako autorizované hraničné priechody mohli cestujúci kontrolovať v súlade s pravidlami stanovenými v článkoch 6 až 11, členský štát po dohode s letiskovými orgánmi a dopravným podnikom musí urobiť vhodné opatrenia, aby bola doprava cestujúcich smerovaná do zariadení vyhradených na kontroly.

Prevádzkovateľ letiska musí urobiť potrebné opatrenia, aby neoprávneným osobám zabránil vstúpiť do vyhradených oblastí, napríklad do tranzitu, a opustiť ich.

2.1.4. Ak musí v prípadoch zásahu vyššej moci alebo bezprostredného nebezpečenstva, prípadne na pokyn orgánov lietadlo na medzinárodnej linke pristáť na pozemku, ktorý nie je autorizovaným hraničným priechodom, toto lietadlo môže v lete pokračovať len po povolení orgánov zodpovedných za kontroly a sledovanie hraníc a colných orgánov. To isté sa vzťahuje na pristátie zahraničného lietadla bez povolenia. V každom prípade sa na kontroly cestujúcich týchto lietadiel budú uplatňovať články 6 až 11.

2.2. Postupy kontrol na malých letiskách

2.2.1. Kontrolu cestujúcich v súlade s pravidlami stanovenými v článkoch 6 až 11 treba zaistiť aj na letiskách, ktoré nemajú štatút medzinárodného letiska podľa príslušného vnútroštátneho zákona ("malé letiská"), ale cez ktoré je povolené smerovanie medzinárodných letov.

2.2.2. Na malých letiskách nebude potrebné robiť primerané opatrenia na zabezpečenie fyzického oddelenia cestujúcich z vnútorných a medzinárodných liniek bez toho, aby bolo dotknuté nariadenie (ES) č. 2320/2000 o spoločných pravidlách v oblasti bezpečnosti civilného letectva.[75] Ak je premávka slabá, pohraničná stráž nemusí byť vždy prítomná za predpokladu, že existuje záruka rýchleho rozmiestnenia potrebného personálu.

2.2.3. Tam, kde na malom letisku nie je zabezpečená neustála prítomnosť pohraničnej stráže, od riaditeľa tohto malého letiska sa vyžaduje adekvátne upozorniť orgány zodpovedné za vykonávanie hraničných kontrol na prílet a odlet medzinárodne smerovaných lietadiel. Na pomoc si môže prizvať aj políciu za predpokladu, že to povoľujú vnútroštátne zákony.

2.3. Kontroly na súkromných letoch

2.3.1. V prípade súkromných letov musí kapitán pred odletom odvysielať pohraničným orgánom cieľového členského štátu a v príslušných prípadoch aj štátu, na ktorého územie vstúpi ako prvé, všeobecné vyhlásenie obsahujúce o. i. letový plán v súlade s prílohou 2 Dohovoru o medzinárodnom civilnom letectve a informácie o totožnosti cestujúcich.

2.3.2. Ak súkromné lety prichádzajúce z tretieho štátu smerujú do jedného členského štátu s medzipristátím na území iných členských štátov, príslušné orgány štátu, do ktorého vstúpia musia najprv vykonať kontroly osôb a opečiatkovať všeobecné vyhlásenie uvedené v bode 2.3.1.

2.3.3. Ak nie je isté, či let prichádza alebo smeruje výlučne z územia alebo na územie členských štátov bez pristátia na území tretieho štátu, príslušné orgány na veľkých a malých letiskách musia vykonať kontroly osôb v súlade s bodmi 2.1 až 2.2.

2.3.4. Opatrenia pre vstup a výstup klzákov, malých ľahkých lietadiel, helikoptér, malých lietadiel na krátke vzdialenosti a vzducholodí sú stanovené vnútroštátnym právom a v príslušných prípadoch bilaterálnymi dohodami.

3. Morské hranice

3.1. Všeobecné kontrolné postupy lodnej dopravy

3.1.1 Kontroly na lodiach sa budú vykonávať v prístave, z ktorého loď odchádza, alebo kam prichádza, na palube lode, alebo v oblasti vyhradenej na tento účel, ktorá sa nachádza v bezprostrednej blízkosti plavidla. V súlade s dohodami, ku ktorým sa v tejto záležitosti dospelo, sa však kontroly môžu vykonávať aj počas plavby, alebo po pristátí, resp. vyplávaní na území tretieho štátu.

Účelom kontrol je zaistiť, aby posádka aj cestujúci spĺňali podmienky uvedené v článku 5 bez toho, aby bol dotknutý článok 17 ods. 1 písm. b).

3.1.2. Za výnimočných a nepredvídateľných okolností môžu byť kontroly lodnej dopravy uvoľnené v súlade s článkom 7.

3.1.3. Kapitán lode vypracuje dvojmo zoznam členov posádky a akýchkoľvek cestujúcich v súlade s pravidlami stanovenými v smernici 98/41/ES.[76] Po príchode do prístavu odovzdá zoznam(y) dôstojníkom zodpovedným za kontroly, ktoré sa budú robiť na palube lode alebo v jej blízkosti. Ak z dôvodov zásahu vyššej moci nemožno dôstojníkom vykonávajúcim kontroly zoznam, resp. zoznamy zaslať, kópiu treba poslať na príslušný hraničný post alebo orgánu vybavujúcemu lodnú dokumentáciu, aby videli, že boli bez meškania odoslané orgánom splnomocneným vykonávať hraničné kontroly.

Čo sa týka pravidelných trajektových spojení, kapitán lode, resp. zapisovateľ cestujúcich nebude musieť vypracúvať zoznam cestujúcich.

3.1.4. Jedna kópia týchto dvoch zoznamov riadne podpísaných dôstojníkom, ktorý vykonal kontrolu, sa vráti kapitánovi lode, ktorý ho musí v prístave na požiadanie predložiť.

3.1.5. Kapitán lode, alebo ak nie on, tak osoba alebo korporácia zastupujúca majiteľa lode vo všetkých záležitostiach týkajúcich sa plnenia povinností plavidla zo strany majiteľa lode ("zástupca majiteľa lode"), musí okamžite nahlásiť akékoľvek zmeny v zložení posádky alebo v počte cestujúcich.

Navyše sa od kapitána lode vyžaduje okamžite a podľa možnosti ešte pred vplávaním lode do prístavu upozorniť príslušné orgány na prítomnosť čiernych pasažierov na palube. Za čiernych pasažierov však zostáva zodpovedný kapitán lode.

3.1.6. Kapitán lode musí pohraničné orgány informovať o vyplávaní lode a oznámiť im akúkoľvek zmenu v zložení posádky načas a v súlade so smernicou 98/41/ES a pravidlami platnými v príslušnom prístave; ak nemôže tieto orgány upozorniť, musí informovať príslušný lodiarsky orgán. Druhá kópia vopred vyplneného a podpísaného zoznamu (zoznamov) sa vráti týmto orgánom.

3.2. Špecifické kontrolné postupy pre určité typy plavieb

Okružné plavby

3.2.1. Ak loď na okružnej plavbe viackrát po sebe zastavuje v prístavoch na území členských štátov bez zastávky v prístave mimo tohto územia, kontroly sa budú normálne vykonávať len v prvom a poslednom prístave na území členských štátov.

Napriek tomu možno kontroly vykonať aj v ostatných prístavoch počas cesty na základe posúdenia rizika nelegálnej imigrácie.

3.2.2. Zoznam cestujúcich sa v každom prípade bude po príchode do jedného prístavu zasielať do nasledujúceho prístavu, v ktorom budú príslušné orgány systematicky vykonávať aspoň administratívnu kontrolu.

3.2.3. Ak existujú dôvody pre odoprenie vstupu na územie členských štátov osobám na palube, orgány zodpovedné za kontroly musia zabezpečiť, aby príslušné osoby nevstúpili na ich územie a aby sa zdržiavali na palube alebo v oblasti vyhradenej na tento účel.

Rekreačné plavby

3.2.4. Členské štáty budú od rekreačných lodí prichádzajúcich z prístavu, v ktorom kotvili, ale ktorý nie je ich materským prístavom, a pristávajúcich v autorizovanom vstupnom prístave, vyžadovať vykonanie vstupných a výstupných kontrol osôb na palube.

3.2.5. Osoby plaviace sa na rekreačnej lodi, ktoré opustia prístav, kde kotvia, ktorý sa nachádza na území členského štátu, a vrátia sa späť v ten istý deň alebo v priebehu niekoľkých dní, a ktoré prístavné orgány poznajú, nebudú systematicky kontrolované. Podľa odhadu rizika nelegálnej imigrácie a najmä ak sa pobrežie tretieho štátu nachádza v bezprostrednej blízkosti územia príslušného členského štátu, však treba náhodne vykonávať osobné kontroly a/alebo fyzickú prehliadku plavidla.

3.2.6. Ak si posádka rekreačnej lode želá výnimočne vplávať do prístavu, ktorý nie je autorizovaným hraničným priechodom, treba na to upozorniť orgány zodpovedné za kontroly, ak je to možné, ešte pred príchodom plavidla do prístavu, a v každom prípade po jeho príchode. Vyhlásenie týkajúce sa pasažierov sa bude podávať v podobe zoznamu osôb na palube prístavným orgánom. Tento zoznam sa dá k dispozícii orgánom zodpovedným za vykonávanie kontrol.

A podobne, ak z dôvodov zásahu vyššej moci musí plavidlo pristáť v inom prístave než je autorizovaný hraničný priechod, prístavné orgány sa musia spojiť s orgánmi v najbližšom autorizovanom prístave vstupu na územie, aby nahlásili prítomnosť plavidla.

3.2.7. Pri týchto kontrolách sa bude odovzdávať dokument obsahujúci všetky technické vlastnosti plavidla a mená osôb na palube. Kópia tohto dokumentu sa odovzdá orgánom v autorizovaných prístavoch na vstupe a výstupe z krajiny. Pokiaľ bude plavidlo v teritoriálnych vodách jedného z členských štátov, kópia tohto zoznamu musí byť súčasťou lodných dokladov.

Pobrežný rybolov

3.2.8. Posádky pobrežných rybárskych lodí, ktoré sa každý, resp. skoro každý deň vracajú do prístavu, kde sú registrované, alebo do akéhokoľvek iného prístavu na území členských štátov a nekotvia v prístave iného členského štátu, nebudú systematicky kontrolované. Napriek tomu treba brať do úvahy posúdenie rizík nelegálnej imigrácie, najmä ak sa v bezprostrednej blízkosti územia daného členského štátu nachádza pobrežie tretieho štátu, a podľa neho stanoviť frekvenciu vykonávania náhodných kontrol. Na základe týchto rizík sa musí vykonávať kontrola osôb a/alebo fyzická prehliadka plavidla.

3.2.9. Posádky pobrežných rybárskych lodí, ktoré nie sú registrované v prístave nachádzajúcom sa na území členského štátu, budú kontrolované v súlade s ustanoveniami pre námorníkov.

Od kapitána lode sa vyžaduje upozorniť príslušné orgány na akúkoľvek zmenu v zozname členov posádky a na prítomnosť akýchkoľvek pasažierov.

Trajekty, ktoré neposkytujú pravidelné služby

3.2.10. U cestujúcich na trajektoch, ktoré neposkytujú pravidelné služby, sa budú vykonávať kontroly v súlade s článkom 2. Budú sa uplatňovať nasledujúce pravidlá:

a) kontroly občanov tretích krajín a kontroly osôb využívajúcich právo spoločenstva na voľný pohyb sa budú vykonávať oddelene. Ak je to možné, mali by sa vykonať potrebné stavebné práce na ich zabezpečenie v súlade s článkom 8;

b) kontroly peších cestujúcich sa budú vykonávať individuálne;

c) kontroly cestujúcich v automobiloch sa budú vykonávať bez toho, aby z nich cestujúci vystúpili;

d) cestujúci trajektov, ktorí cestujú autobusom, sa budú pokladať za peších pasažierov. Títo cestujúci vystúpia pri kontrole z autobusu;

e) kontroly vodičov kamiónov a akýchkoľvek sprevádzajúcich osôb sa budú vykonávať bez toho, aby z nich tieto osoby vystúpili. Táto kontrola bude v zásade organizovaná oddelene od kontrol ostatných cestujúcich;

f) aby kontroly prebiehali rýchlo, k dispozícii bude adekvátny počet východov. V prípade potreby bude otvorený ďalší východ;

g) budú sa robiť aspoň občasné kontroly osobných vozidiel predovšetkým na hľadanie ilegálnych prisťahovalcov a v príslušných prípadoch aj pre hľadanie nákladu a iného tovaru ukrytého vo vozidle;

h) s členmi posádky trajektov sa bude zaobchádzať rovnako ako s členmi posádok obchodnej lode.

3.3. Lodná doprava vo vnútrozemí

3.3.1. "Lodná doprava vo vnútrozemí zahŕňajúca prekročenie vonkajšej hranice" sa týka všetkých druhov lodí a plavidiel používaných na obchodné alebo rekreačné účely na riekach, kanáloch a jazerách.

3.3.2. Čo sa týka lodí používaných na obchodné účely, kapitán a osoby zamestnané na lodi, ktoré sú uvedené v zozname posádky a rodinní príslušníci týchto osôb, ktoré na lodi bývajú, sa budú pokladať za členov posádky, resp. za ekvivalentné osoby.

3.3.3. Na kontroly lodnej dopravy vo vnútrozemí sa budú uplatňovať mutatis mutandis relevantné ustanovenia bodov 3.1 až 3.2.

PRÍLOHA XIŠpeciálne patrenia pre určité kategórie osôb

1. Piloti a ostatní členovia posádky lietadla

1.1. Držitelia pilotnej licencie alebo certifikátu člena posádky podľa prílohy 9 Dohovoru o civilnom letectve zo 7. decembra 1944 môžu v priebehu vykonávania svojich povinností a na základe týchto dokladov:

- nastúpiť a vystúpiť na letisku medzipristátia alebo na letisku príletu, ktoré sa nachádza na území členského štátu;

- vstúpiť na územie obce letiska medzipristátia alebo letiska príletu, ktoré sa nachádza na území členského štátu;

- dopraviť sa akýmkoľvek dopravným prostriedkom na letisko, ktoré sa nachádza na území členského štátu, za účelom nastúpiť do lietadla odlietajúceho z tohto letiska.

1.2. Na kontroly členov posádky lietadiel sa budú uplatňovať články 6 až 11. V každom možnom prípade musia kontroly posádky lietadiel dostať prednosť. Špecificky sa budú kontrolovať buď skôr než cestujúci, alebo na osobitných miestach vyhradených na tento účel. Posádky, ktoré pracovníci zodpovední za kontroly už spoznali v priebehu vykonávania svojich povinností, môžu podliehať len náhodným kontrolám.

2. Námorníci

2.1. Námorníci, ktorí sú držiteľmi preukazu moreplavca vydaného v súlade so Ženevským dohovorom z 19. júna 2003 (č. 185), Londýnskym dohovorom z 9. apríla 1965 a príslušnými vnútroštátnymi ustanoveniami, sa môžu vylodiť a zostať v oblasti prístavu, kde zastavila ich loď, alebo v susedných obciach bez dostavenia sa na hraničný priechod za podmienky, že sú uvedení v zozname posádky svojej lode, ktorý bol predtým predložený na kontrolu príslušným úradom.

Podľa posúdenia rizík musia námorníkov vizuálne skontrolovať príslušné orgány aj pred vylodením s osobitným ohľadom na nelegálnu imigráciu a bezpečnosť.

Ak námorník predstavuje hrozbu pre verejný poriadok, vnútornú bezpečnosť alebo verejné zdravie, môže mu byť odoprené povolenie vylodiť sa.

2.2. Námorníci, ktorí majú v úmysle zdržiavať sa mimo obcí nachádzajúcich sa v okolí prístavov, musia splniť podmienky pre vstup na územie členských štátov uvedené v článku 5 ods. 1.

2.3. Derogáciou od bodu 2.2 môžu byť držitelia preukazu totožnosti moreplavca oprávnení vstúpiť na územie členských štátov aj ak nespĺňanú podmienky pre vstup uvedené v článku 5 ods. 1, písm. b) a c) za nižšie uvedených okolností:

a) nástup na palubu lode, ktorá kotví, alebo vchádza do prístavu členských štátov;

b) tranzit do tretieho štátu, alebo návrat do vlasti;

c) v núdzových alebo naliehavých prípadoch (choroba, prepustenie, ukončenie zmluvy atď.).

V týchto prípadoch držiteľom preukazu totožnosti moreplavca, ktorí musia mať z dôvodu svojej štátnej príslušnosti vízum a pri vstupe na územie členského štátu ho nemajú, možno vydať vízum na hranici v súlade s ustanoveniami nariadenia (ES) č. 415/2003.

V každom prípade musí pohraničná stráž skontrolovať, či má príslušný námorník platný cestovný doklad, či nebolo naňho zadané upozornenie na účely odoprenia vstupu, a či nepredstavuje hrozbu pre verejný poriadok, vnútornú bezpečnosť alebo verejné zdravie členských štátov. Pohraničná stráž musí ďalej v prípade potreby a u príslušných osôb skontrolovať aj ďalšie predmety:

- písomné vyhlásenie majiteľa lode alebo agenta príslušného majiteľa lode,

- písomné vyhlásenie príslušných diplomatických alebo konzulárnych orgánov,

- dôkaz získaný z osobitnej previerky vykonanej policajnými orgánmi, alebo v príslušných prípadoch inými príslušnými orgánmi,

- zmluvu opatrenú pečiatkou námorného orgánu.

3. Držitelia diplomatických, úradných alebo služobných pasov a členovia medzinárodných organizácií

3.1. Vzhľadom na osobitné privilégiá, alebo imunitu, ktoré využívajú držitelia diplomatických, úradných alebo služobných pasov vydaných štátmi alebo vládami uznávanými členskými štátmi, ako aj držitelia dokladov vydaných medzinárodnými organizáciami uvedenými v bode 3.4, ktorí cestujú za svojimi povinnosťami, môže byť týmto osobám poskytnuté preferenčné zaobchádzanie udelením prednosti pred ostatnými cestujúcimi pri hraničných kontrolách, hoci v príslušných prípadoch naďalej podliehajú vízovej povinnosti.

Držitelia týchto dokladov zvyčajne nemusia preukazovať dostatočnú výšku prostriedkov na živobytie.

3.2Ak si osoba, ktorá sa dostaví na vonkajšiu hranicu, nárokuje privilégiá, imunity a výnimky, dôstojník zodpovedný za vykonávanie kontrol ju môže požiadať o dôkaz svojho štatútu predložením príslušných dokladov, predovšetkým potvrdení vydaných akreditačným štátom, alebo diplomatického pasu alebo iných prostriedkov. Ak má dôstojník pochybnosti, v naliehavom prípade sa môže obrátiť priamo na ministerstvo zahraničných vecí.

3.3. Akreditovaní členovia diplomatických misií a konzulárni predstavitelia s rodinami môžu vstúpiť na územie členských štátov po predložení preukazu uvedeného v článku 17 ods. 2 a dokladu, ktorý ich oprávňuje prekročiť hranice. Okrem toho, pohraničná stráž nesmie za žiadnych okolností odoprieť držiteľom diplomatických, úradných alebo služobných pasov vstup na územie členských štátov skôr, než sa poradí s príslušnými vnútroštátnymi orgánmi. To sa uplatňuje aj v prípadoch, keď bolo na túto osobu zadané upozornenie v SIS.

3.4. Doklady vydané medzinárodnými organizáciami na účely uvedené v bode 3.1 sú najmä nasledujúce:

- laissez-passer Organizácie Spojených národov vydávaný pracovníkom OSN a podriadených agentúr podľa Dohovoru o privilégiách a imunitách špecializovaných agentúr prijatého valným zhromaždením Organizácie Spojených národov 21. novembra 1947 v New Yorku;

- laissez-passer Európskeho spoločenstva (ES);

- laissez-passer Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (Euratom);

- legitimácia vydaná Generálnym sekretariátom Rady Európy;

- doklady vydané ústrediami NATO (vojenský identifikačný preukaz s priloženým cestovným rozkazom, cestovným oprávnením, alebo individuálnym príp. skupinovým rozkazom).

4. Cezhraniční pracovníci

4.1. Postupy kontroly cezhraničných pracovníkov sa riadia všeobecnými pravidlami o hraničných kontrolách, najmä článkami 6 a 11. Kontroly však môžu byť v súlade s článkom 7 uvoľnené.

4.2. Ak sa členský štát rozhodne prijať režim malého pohraničného styku, praktické zjednodušenie zavedené podľa tohto režimu, ako sa uvádza v článku 4 ods. 1 a 2 a článku 9, ods. 1 písm. d), sa bude automaticky uplatňovať na cezhraničných pracovníkov.

5. Maloletí

5.1. Maloletí prechádzajúci vonkajšou hranicou budú podliehať rovnakým kontrolám na vstupe a výstupe ako dospelí, ako to stanovujú články 6 až 11.

5.2. V prípade sprevádzaných maloletých musí pohraničná stráž skontrolovať aj to, či osoby sprevádzajúce maloletých majú týchto maloletých v rodičovskej opatere, najmä ak maloletých sprevádza jeden dospelý a existujú závažné dôvody na podozrenie, že mohli byť nezákonne odňatí z opatery osôb zákonne uplatňujúcich rodičovskú starostlivosť.

V tom druhom prípade sa musí člen pohraničnej stráže oddelene pozhovárať s maloletým a osobou, ktorá maloletého sprevádza, aby zachytila akékoľvek nezrovnalosti alebo rozpory medzi poskytnutými informáciami.

5.3. Pracovníci vykonávajúci kontroly musia osobitnú pozornosť venovať maloletým, ktorí cestujú bez sprievodu. Dôkladnými kontrolami cestovných dokladov a sprievodných dokladov musia zabezpečiť najmä to, aby maloletí neopustili územie proti vôli osôb, ktoré ich majú v rodičovskej opatere.

PRÍLOHA XIIModely preukazov vydávaných zahraničnými ministerstvami

[Táto príloha sa bude zasielať na osobitnom CD-ROM-e]

PRÍLOHA XIIIKorelačná tabuľka

+++++ TABLE +++++

[1] KOM(2002) 233 v konečnom znení.

[2] Rozhodnutie Výkonného výboru z 28. apríla 1999 o záväznej verzii Spoločnej príručky a Spoločných konzulárnych pokynov (SCH/Com-ex (99) 13) (Ú. v. ES L 239, 22.9.2000, s. 317). Aktualizovaná verzia Spoločnej príručky, bez niektorých dôverných príloh, bola uverejnená v Ú. v. ES C 313, 16.12.2002, s. 97.

[3] Ďalšie navrhované krátkodobé opatrenia zahŕňali vytvorenie praktickej príručky pre členov pohraničnej stráže, ktorá je k dispozícii aj v elektronickej forme, a prijatie spoločných opatrení o malom pohraničnom styku (pozri dva návrhy nariadení predložené Komisiou 14.8.2003: KOM(2003) 502 v konečnom znení - 2003/0193 (CNS) a 2003/0194 (CNS)). Dlhodobé opatrenia zahŕňali formalizovaný proces výmeny a spracovania údajov a informácií medzi orgánmi operujúcimi na vonkajších hraniciach a orgánmi operujúcimi v rámci spoločnej oblasti voľného pohybu a definovanie inštitucionálneho a právneho rámca (právomoci, oblasti činnosti atď.) pre budúce Európske zbory pohraničnej stráže.

[4] Schengenský katalóg EÚ, Kontroly na vonkajších hraniciach, ich odstránenie a opätovné pripustenie: Odporúčania a najlepšia prax, Rada Európskej únie, SG - DG H, 28.2.2002.

[5] K tomuto záverečnému bodu pozri návrh nariadenia predložený Komisiou 6.11.2003: KOM(2003) 664 v konečnom znení.

[6] Pozri návrh nariadenia Rady (momentálne v procese schvaľovania) KOM(2003) 687 v konečnom znení, 11.11.2003.

[7] Pozri Protokol o integrácii Schengenského acquis do rámca Európskej únie, pripojený k zmluvám o ES a zmluvám EÚ Amsterdamskou zmluvou.

[8] Dohovor o vykonávaní Schengenskej dohody zo 14. júna 1985 (Ú. v. ES L 239, 22.9.2000, s. 19).

[9] Pozri napríklad rozhodnutie Výkonného výboru z 22. decembra 1994 o zavedení a uplatňovaní schengenských opatrení na letiskách a malých letiskách (SCH/Com-ex (94) 17, rev. 4) (Ú. v. ESL 239, 22.9.2000, s. 168).

[10] Definíciu schengenských acquis pozri v rozhodnutí Rady 1999/435/ES z 20. mája 1999 o určení Schengenského acquis na účely stanovenia právneho základu pre všetky ustanovenia alebo rozhodnutia, ktoré tvoria toto acquis, v súlade s príslušnými ustanoveniami Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva a Zmluvy o Európskej únii, (Ú. v. ES L 176, 10.7.1999, s. 1).

[11] Pozri rozhodnutie Rady 1999/436/ES z 20. mája 1999, ktorým sa v súlade s príslušnými ustanoveniami Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva a Zmluvy o Európskej únii stanovuje právny základ pre všetky ustanovenia alebo rozhodnutia, ktoré tvoria Schengenské acquis (Ú. v. ES L 176, 10.7.1999, s. 17).

[12] Ustanovenia s právnym základom v Zmluve o EU sú súčasťou acquis Únie.

[13] Momentálne s výnimkou Spojeného kráľovstva a Írska: pozri komentáre v časti 5 nižšie o ich osobitnej situácii vzhľadom na Schengenské acquis a o pozícii Dánska a ďalších dvoch nečlenských štátov (Nórska a Islandu).

[14] Komisia však mala v schengenských orgánoch štatút pozorovateľa.

[15] KOM(2000) 167 v konečnom znení. Myšlienku Komisie zostaviť výsledkovú tabuľu, ktorá by sa pravidelne aktualizovala, predniesla Európska rada v Tampere v dňoch 15. a 16. októbra 1999. Jej účelom by bolo "neustále sledovanie pokroku v implementácii nevyhnutných opatrení pre vytvorenie oblasti slobody, bezpečnosti a spravodlivosti a plnenia termínov stanovených Amsterdamskou zmluvou, Viedenským akčným plánom a závermi z Tampere".

[16] Rozhodnutie SCH/Com-ex(99)13, op. cit. Aktualizovaná verzia bola uverejnená v Ú. v. EÚ C 310, 19.12.2003.

[17] Pozri najmä memorandum švédskeho predsedníctva a budúceho belgického predsedníctva o revízii Spoločnej príručky (dokument Rady č. 9733/01 FRONT 44 COM IX 433, 18.6.2001), ktoré obhajuje trojstupňový postup: vyňatie zbytočných ustanovení z príručky, preskúmanie ustanovení vyžadujúcich vysvetlenie a nových prvkov, ktoré sa do nej majú zahrnúť, a nakoniec navrhnutie novej štruktúry, ktorá by pohraničným orgánom členských štátov uľahčila jej používanie.

[18] Pozri odpovede členských štátov na dotazník zaslaný švédskym predsedníctvom v júni 2001 o charaktere/štruktúre príručky (dokument Rady 12290/01 FRONT 55 COMIX 654, 2.10.2001).

[19] KOM(2003)502, resp. KOM(2003)664.

[20] Nariadením (ES) č. 790/2001 si Rada "počas prechodného obdobia piatich rokov uvedeného v článku 67 ods. 1 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva" na implementáciu právomocí vzhľadom na určité ustanovenia a praktické postupy pre vykonávanie pohraničných kontrol a sledovania vyhradzuje "právo odložiť revíziu podmienok Radou, za ktorých by sa tieto vykonávacie právomoci po ukončení tohto prechodného obdobia zverili Komisii " (Úvod 5). Podobne aj nariadenie (ES) č. 789/2001 vyhradzuje Rade implementačné právomoci vzhľadom na určité podrobné ustanovenia a praktické postupy pre skúmanie žiadostí o víza. Toto vyhradenie právomocí súvisiacich s vykonávaním hraničných kontrol pokrýva veľkú časť súčasných ustanovení Spoločnej príručky a jej príloh. Komisia dospela k názoru, že tieto dve nariadenia porušujú článok 202 Zmluvy a článok 1 rozhodnutia 1999/468, a 3. júla 2001 podala na Súdnom dvore žalobu proti Rade žiadajúc anulovanie týchto dvoch nariadení (Ú. v. ES C 245, 1.9.2001, s. 12 - kauza C-257/01).

[21] Články 20 a 21 Schengenského dohovoru, ktorého právnym základom v Zmluve o ES je článok 62 ods. 3 (pozri rozhodnutie 1999/436/ES z 20. mája 1999, op. cit.).

[22] Vývoj, ktorý bol navrhnutý a zapracovaný do navrhovaného nariadenia, je založený na súčasnom znení rôznych návrhov. Ich obsah sa bude zrejme upravovať v súlade s pokrokom v rokovaniach o týchto návrhoch.

[23] Pozri najmä dokument predložený belgickým predsedníctvom "Návrh na zavedenie praktického sprievodcu pre členov pohraničnej stráže" (doc. 12876/01 FRONT 56 COMIX 679, 17.10.2001).

[24] Pozri rozhodnutie 1999/436/ES, op. cit. V prípade právnej základne pre rozhodnutie o záväznej verzii Spoločnej príručky a Spoločných konzulárnych pokynov (SCH/Com-ex(99)13) však existuje rozpor medzi rôznymi jazykovými verziami: anglická a francúzska verzia cituje v Ú. v. ES L 176 ako právny základ príručky a Spoločného konzulárneho pokynu článok 62 a článok 63 Zmluvy o ES, zatiaľ čo všetky ostatné verzie uvádzajú len článok 62 Zmluvy o ES.

[25] Ú. v. ES L 176, 10.7.1999, s. 36.

[26] Ú. v. EÚ L 236, 23.9.2003, s. 33.

[27] S výnimkou článku 5 ods. 1 písm. d), ktorý sa týka konzultácie schengenského informačného systému.

[28] Bez toho, aby boli dotknuté prebiehajúce rokovania so Švajčiarskou konfederáciou o jej pridružení k uplatňovaniu Schengenskéhoh acquis.

[29] Smernica 2002/6/ES z 18. februára 2002 o ohlasovacích formalitách lodí plávajúcich do prístavov a/alebo z prístavov Spoločenstva (Ú. v. ES L 67, 9.3.2002, s. 31) a smernica Rady 98/41/ES z 18. júna 1998 o registrácii osôb plávajúcich na palubách osobných lodí do prístavov alebo z prístavov členských štátov Spoločenstva (Ú. v. ES L 188, 2.7.1998, s. 35).

[30] Ú. v. ES L 157, 15.6.2002, s. 1.

[31] Ú. v. ES L 239, 22.9.2000, s. 207 a s. 298.

[32] Ú. v. ES L 239, 22.9.2000, s. 168.

[33] Dokument Rady 16184/03 FRONT 186 COMIX 769.

[34] Dokument Rady 8498/03.

[35] Dokument Rady 15013/03 FRONT 164 COMIX 704, 19.11.2003.

[36] Dokument Rady 8782/1/03 REV 1.

[37] Dokument Rady 15445/03 FRONT 172 COMIX 731.

[38] Pozri Tabuľku cestovných dokladov, ktoré oprávňujú držiteľa prekročiť vonkajšie hranice, a ku ktorým možno pripojiť vízum (rozhodnutie Výkonného výboru SCH/Com-ex (98)56 a SCH/Com-ex (99)14 z 28. apríla 1999, ibid.).

[39] rozhodnutie Rady 1999/436/ES, supra.

(( Body 5 a 5.1 časti II boli zrušené nariadením č. 415/2003 a nahradené odkazom na samotné nariadenie; body 5.2 a 5.6 sú prevzaté v článku 11 a prílohe VIII k tomuto nariadeniu.

[40] Ú. v. [...] C [...], [...], s. [...].

[41] Ú. v. [...] C [...], [...], s. [...].

[42] Ú. v. [...] L 239, 22.9.2000, s. 19.

[43] Ú. v. [...] C 313, 16.12.2002, s. 97.

[44] KOM(2002) 233 v konečnom znení.

[45] Ú. v. [...] L [...], [...], s. [...].

[46] Ú. v. ES L 374, 31.12.1991, s. 4. Nariadenie zmenené a doplnené nariadením Parlamentu a Rady (ES) č. 1882/2003 (Ú. v. EÚ L 284, 31.10.2003, s. 1).

[47] Ú. v. ES L 184, 17.9.1999, s. 23.

[48] Ú. v. ES L 239, 22.9.2000, s. 168.

[49] Ú. v. ES L 239, 22.9.2000, s. 133.

[50] Ú. v. ES L 116, 26.4.2001, s. 5.

[51] Ú. v. ES L 239, 22.9.2000, s. 69.

[52] Ú. v. ES L 176, 10.7.1999, s. 36.

[53] Ú. v. ES L 176, 10.7.1999, s. 31.

[54] Ú. v. ES L 131, 1.6.2000, s. 43.

[55] Ú. v. ES L 64, 7.3.2002, s. 20.

[56] Ú. v. EÚ L 158, 30.4.2004, s. 77.

[57] Ú. v. [...] L [...], [...], s. [...].

[58] Ú. v. EÚ L 16, 23.1.2004, s. 44.

[59] Ú. v. ES L 157, 15.6.2002, s. 1.

[60] Ú. v. ES C 313, 16.12.2002, s. 1; Ú. v. EÚ C 310, 19.12.2003, s. 1.

[61] Ú. v. ES L 64, 7.3.2003, s. 1.

[62] Ú. v. ES L 239, 22.9.2000, s. 73.

[63] Podľa kategórie používateľov sú medzinárodné letiská rozdelené na verejné a neverejné letiská. Verejné letiská prijímajú v rámci limitov svojej technickej a prevádzkovej kapacity všetky lietadlá.

[64] Používatelia neverejných letísk sú definovaní Úradom civilného letectva na návrh prevádzkovateľa letiska.

[65] Hraničný priechod na Dunaji pre osobnú a nákladnú dopravu.

[66] Prístav na jazere Constance s nepravidelnou lodnou dopravou; personál obsluhuje len výletné lode.

[67] Hraničný priechod Bangs pokrýva hraničné priechody Nofels-Egg, Gantensteinweg, Rainweg, Habererweg, Rheindammweg a Jägersteig-Felsbandweg.

[68] Názov "Tschagguns" pokrýva hraničné priechody Plankner Sattel, Saminatal, Kirchlspitzen, Brandner Gletscher, Schesaplana, Tote Alpe, Bartümeljoch, Salarueljoch, Mattlerjoch, Sareiserjoch, Bettlerjoch, Schweizertor, Drusentor, Grünes Fürkele, Plaseggenpaß a Sarottlpaß.

[69] Sopron pokrýva všetky autorizované hraničné priechody Wulkaprodersdorf-Sopron, Loipersbach-Sopron a Deutschkreutz-Sopron.

[70] Nórsko a Island nemusia mať logo.

[71] Nórsko a Island nemusia mať logo.

[72] Ú. v. ES L 53, 23.2.2002, s. 4.

[73] Ú. v. ES L 187, 10.7.2001, s. 45.

[74] Nórsko a Island nemusia mať logo.

[75] Ú. v. ES L 355, 30.12.2002, s. 1.

[76] Ú. v. ES L 188, 2.7.1998, s. 35.

( Na základe rozhodnutia Rady 1999/436/ES o určení ... za právny základ každého z ustanovení alebo rozhodnutí, ktoré tvorí Schengenské acquis, sa definície v článku 1 Dohovoru uplatňujú na všetky články Schengenského dohovoru, ktorého právny základ je určený v Zmluvách. Z toho vyplýva, že dokument založený na článku 62 Zmluvy o ES nemožno zmeniť a doplniť alebo nahradiť definíciou, ktorá platí aj v súvislosti s inými článkami s rôznym právnym základom (vrátane Zmluvy o Únii).

Bus

PASSEPORTS

TOUS

VŠECHNYPASY

AUTOBUSY

NÁKLADNÉ AUTÁ

VŠECHNYPASY

OSOBNÉ AUTOMOBILY

VŠETKY PASY

NÁKLADNÉ AUTÁ

OSOBNÉ AUTOMOBILY

AUTOBUSY

EÚEHPCH

EÚEHPCH

EÚEHPCH

VŠETKY

PASY

OBCANIA EÚ

EHP

CH

Dôstojník zodpovedný za kontroly

for checks

Príslušná osoba