20.5.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 120/47

1.1

Ochrana zdravia pre európskych občanov, ktorá predstavuje jeden z zo základných pilierov verejného zdravia, znamená to, že sa zavedie lepšia kolektívna povinnosť zo strany kompetentných úradov (aj v prípade bio-terorizmusu) a vychádzajúc z toho, využijú svoje nové právo byť transparentným spôsobom informovaní o rozhodnutiach, týkajúcich sa tejto ochrany.

1.2

Bezpečnosť a systém starostlivosti sú dva termíny, ktoré máme vo zvyku spájať, hoci ich spojitosť nie je istá, zatiaľ čo pojem verejného zdravotníctva je pod ťarchou sociologickej nadstavby a zdravotníckych zvyklostí, ktoré nadväzujú na individuálne postupy diagnostiky a terapie.

1.3

Vo chvíli, keď Európa prežila otrasy, ktoré jasne poukazujú na to, že ochrana zdravia nemá už svoje výhradné postavenie iba v medicíne a prudko vstúpila do sociálnej a politickej oblasti, sa stanovenie stratégie bezpečného zdravia stalo zodpovednosťou pre všetkých, najmä pre zodpovedných politických činiteľov: odteraz si občania musia byť istí, že majú tieto záruky.

1.4

Ochrana zdravia nevychádza z nuly, obohacuje a dopĺňa tradičné oblasti verejného zdravotníctva, hlavne epidemiológie, opiera sa o pozorovanie a kontrolné systémy, ktoré sa vyvíjajú okolo liekov a bude slúžiť tak, ako sa objavujú účinky liekov na choroby v každej zdravotníckej praxi.

1.5

Postup ochrany zdravia bezpečnosti nie je odlišný od medicínskeho postupu. Vykonáva sa v etapách, je postupom pravdepodobného výberu v danej chvíli, ktorý sa podriaďuje odhadu výdavky/úžitky a vystaveným rizikám. Kvalita bezpečnosti zdravia odráža kvalitu systému starostlivosti.

1.6

Ochrana zdravia sa opiera o postup lekárskeho typu a súrne potrebuje metodológiu zdravotnej bezpečnosti, skutočnú zainteresovanosť verejných činiteľov. Oblasť ochrany zdravia je samozrejme omnoho širšia, pretože sa prispôsobuje nepretržitým inováciám v medicíne.

1.7

Vo chvíli, keď sa môžeme obávať najmä napríklad bio-teroristických útokov, sa pojem ochrany zdravia musí nevyhnutne vyvíjať a nemôže sa uspokojiť so zastaralými návodmi: treba nájsť rovnováhu medzi hľadaním absolútne nedosiahnuteľnej ochrany zdravia a nedbanlivosťou, alebo vynechaním ochrany. Vzrastajúca účinnosť zdravotníckeho systému si vyžaduje zdravotnú bezpečnosť a pri tomto pokroku sa nesmie zabudnúť jeho porovnanie s najchudobnejšími krajinami, pre ktoré je dnes jediným problémom najprv dosiahnuť základy, ktorými by vytvorili zdravotnícky systém pre občanov.

1.8

V Európskej únii, ktorá je najbohatšia a je vlastní techniky vzájomnej ochrany proti rizikám, je treba ukončiť etapu na ochranu zdravia tým, že ju inštitúcie budú rešpektovať. Na to, aby mohla prebiehať diskusia o rozhodnutiach o ochrane zdravia a hlavne na to, aby boli zverejnené, je potrebné použiť všetky prostriedky, ktoré sú k dispozícii, aby sa občanom Európskej únie ponúkli iné alternatívy ako je zdesenie alebo zatajenie. Takto sa Európa stane zrelou demokraciou v oblasti zdravotníctva.

2.1

Pred Maastrichskou zmluvou o Európskej únii zo 7. februára 1992, boli texty spoločenstva iba okrajovými doporučeniami pre politiky v zdravotníctve. Zmluva z 25. marca 1957, ktorá založila Európske spoločenstvo pre atómovú energiu (Euratom), obsahovala zvláštne klauzuly o ochrane zdravia populácie proti nebezpečenstvám rádioaktívnej ionizácie.

2.2

Zato v Rímskej zmluve z 25. marca 1957, sa „ochrana zdravia“ objavila iba v článku 36/ Zmluvy, ktorá predvídala:

2.2.1

„Ustanovenia článkov 30 až 34 vrátane, nemajú brániť zákazom alebo obmedzeniam pre dovozy, vývozy alebo tranzit tovarov, ktoré sú opodstatnené z dôvodov verejnej morálky, alebo verejného poriadku, verejnej bezpečnosti a ochrany zdravia a života osôb a zvierat alebo ochrany rastlín, ochrany národných bohatstiev, ktoré majú umeleckú, historickú alebo archeologickú hodnotu, alebo ochrany priemyselného a obchodného vlastníctva. Tieto zákazy alebo reštrikcie nemusia predsa znamenať ani prostriedok na arbitrážnu diskrimináciu, ani skryté obmedzenia v obchode medzi členskými štátmi“.

2.3

Článok 118A, zavedený v Jednotnom európskom akte z roku 1986 rozšíril kompetencie inštitúcií spoločenstva a povolil Európskej komisii predkladať návrhy v oblasti zdravia a vybral za základ „veľmi vysokú úroveň ochrany“.

2.4

Iné nepriame doporučenie na ochranu zdravia sa našlo v článku 130R Rímskej zmluvy, ktorý bol pridružený Jednotným európskym aktom, a výslovne uvádzal, že činnosť Spoločenstva v oblasti životného prostredia mala za úlohu okrem iného „prispieť najmä k ochrane zdravia osôb“.

2.5

Zmluva o Európskej únii radikálne prispela k zjednoteniu Európy v oblasti zdravia, pretože zaviedla Titul X, nazvaný „Zdravotníctvo“, na základe ktorého „Spoločenstvo prispelo k zabezpečeniu vysokej úrovne ochrany ľudského zdravia“. Bod 4 toho článku 129 predvída, že Rada môže prijať na realizáciu svojich cieľov buď podporné aktivity, ktoré uvádza článok 189B, alebo doporučenia.

2.6

Takisto sa objavil pojem ochrany zdravia v iných článkoch Zmluvy o Európskej únii, pretože článok 129A, venovaný ochrane spotrebiteľov sa hovorí hlavne o opatreniach na ochranu zdravia a bezpečnosti spotrebiteľov.

2.7

Presný právny rámec – ktorý by mal byť zdokonalený v článku 179 návrhu zmluvy, zakladajúcej ústavu pre Európu - umožní európskym inštitúciám rozšíriť ich činnosti v oblasti zdravotníctva.

2.8

Nové zavádzané štruktúry (Európska agentúra pre hodnotenie liečivých produktov …) môžu mať o to väčší význam, že sa európske inštitúcie angažujú za väčšiu politiku spolupráce s tretími krajinami a veľkými medzinárodnými organizáciami – hlavne za spoluprácu so Svetovou zdravotníckou organizáciou, s Radou Európy, Organizáciou pre spoluprácu a hospodársky rozvoj, Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu na ochranu pred radiáciou, s Úradom Spojených národov na kontrolu drog a prevenciu kriminality toxikománie, a v ktorej sa musí pokračovať a musí sa posilňovať.

3.1.1

Svet, do ktorého sa rozhodnutie o liečbe zaraďuje má základ v neistote: pochybnosti v poznaní patológie, účinky liečenia a ich prípadné riziká; nedostatok lekárskych informácií o pacientovi, výberu doplnkových prehliadok, zdravotníckych zariadení, nepresnosti v lekárskom výsluchu, nad ktorým dominuje vzrušenie a nepokoj, klinická prehliadka približného charakteru.

3.1.2

Postup lekára je často výsledkom série približných rozhodnutí, prijatých v neistej situácii: naviac diagnostika alebo liečenie si vyžaduje voľby, rozhodnutia, viac rizika, kde sa pravdepodobnosť chyby zvyšuje, bez toho, aby sa takáto chyba nevyhnutne považovala za vinu.

3.1.3

V každom rozhodnutí alebo lekárskom postupe existujú nevypočitateľné okolnosti, toto riziko z povolania nie je možné kontrolovať, ide o neodvratné štatistické riziko, ktoré tvorí spoločný základ lekárskej vedy.

3.1.4

V ochrane zdravia sú príčinou neistoty ľudia: chyba alebo omyl, ktoré plne nezapríčinil lekár a faktické príčiny: riziká, ktoré sú známe, ale štatisticky neodvratné vo vedeckom štádiu a neznáme riziká, ktoré sú stále prípustné.

3.1.5

Nie je možné hovoriť o ochrane zdravia bez toho, aby sa pripomenuli tieto základné črty lekárskeho rozhodovania. Ak sa jedná o zdravie alebo o život, je často veľmi ťažké klásť si otázky, čo je možné a čo nie. Avšak, neexistuje lekárska činnosť bez rizík, pretože neexistuje život bez rizík.

3.2.1

Vyplýva z každého zdravotníckeho ako lekárskeho rozhodnutia a zdržanie sa rozhodnutia je rozhodnutím toho istého charakteru ako konanie. Vynechať rozhodnutie môže byť trestuhodné.

3.2.2

Ide o to, že treba zvažovať terapeutické riziká a riziká spontánneho vývinu stavu. Iracionálne odmietnutie rizika je v zdraví vždy prítomné, tak isto ako nezodpovednosť a jeho zanedbanie.

3.2.3

Táto kultúra pomeru výhody/riziká sa veľmi vzďaľuje od európskej spoločnosti, ktorá dospela k takému stupňu, že značne znížila prirodzené riziká.

3.2.4

Aby sa vyhodnotila zdravotnícka bezpečnosť postupu alebo výrobku, je dôležité, aby sme zotrvali v miere rizika, ktorá umožní determinovať najmenšie riziko, a nie žiadne riziko. V tejto rovnováhe výhody/riziká, treba zachovať päť kritérií:

3.2.5

Je teda na verejných správach, aby si pod tlakom verejnej mienky, odhalenej alebo tej protirečivej, a producentov lekárskej starostlivosti, zvolili medzi tým, či v neistote prijmú tú najpesimistickejšiu hypotézu zdravotníctva, ktorá bude najkonzervatívnejšia, alebo prijmú čo najpresvedčivejší odhad.

3.2.6

Navyše rozhodnutie v zdravotníctve musí byť niekedy prijaté v krízovej situácii. Teda úrady sú naraz vystavené prívalu problémov, dysfunkcii niektorých systémov a výrazu hlbokých rozdielov pri rozhodovaní, ktoré treba prijať.

3.2.7

Aby sa v súrnom prípade nepristúpilo k improvizácii, treba vedieť počítať s procesom posúdenia, kontrol a predurčených a zabehnutých zásahov, z čoho vyplýva, že je nevyhnutné uvažovať o krízach, ktoré už vznikli a o metodológii ochrany zdravia.

3.2.8

Nech by boli akokoľvek vynikajúce vedecké a lekárske záruky, vyhodnotenie pomeru výhody/riziká často predstavuje „nakoniec“ vnútorné presvedčenie.

4.1.1

Tak ako je epidemiologická starostlivosť základnou súčasťou ochrany verejného zdravia, musí sa zabezpečiť zvláštne sledovanie zdravia na zabezpečenie ochrany zdravia prostredníctvom Európskeho centra (pozri bod 6.3).

4.1.2

Poslaním tejto prevencie je presne určiť medicínske nebezpečenstvá a patologické stavy, spôsobené liekmi, stanoviť nepredvídané a neželateľné účinky, v nadväznosti na terapie v zdravotnej karte, vykonávať kontroly a analyzovať uzávery, vyhodnocovať účinnosť všetkých zdravotníckych postupov a základných úloh na ochranu zdravia, ktoré spadajú do tejto prevencie.

4.1.3

Toto sledovanie zdravia sa rozvíja na medzinárodnej úrovni, pretože boli zavedené mechanizmy výmen informácií a vzájomného stavu pohotovosti pod záštitou Svetovej zdravotníckej organizácie a Európskej únie.

4.1.4

Multilaterárne dokumenty pripravujú kooperáciu na všetkých úrovniach, vo všetkých odboroch, na všetkých kontinentoch. Toto umožní prijať bez meškania opatrenia, ktoré budú zaručovať lepšiu ochranu zdravia.

4.2.1

Kvalita a bezpečnosť výberu terapií závisí hlavne od vedeckej úrovne, a teda od vedomostí, ktoré lekár má.

4.3.1

Dodržiavanie povinností kontrolujú všetky úrady a bohatá a trvalá súdna právomoc upresňuje povinnosť pre odborníkov v zdravotníctve, mať schopnosti a základnú znalosť o svedomitej a ohľaduplnej starostlivosti, zodpovedajúcej aktuálnym poznatkom vedy.

4.3.2

Samozrejme, vykonávanie liečebné postupy závisia od režimov zdravotníckej bezpečnosti, veľmi odlišných podľa charakteru úkonov a prítomnosti „prirodzených“ rizík.

4.3.3

Jedine porovnanie problémov, ktoré vznikajú pri výkonoch, to znamená podieľajú sa na štatistických rizikách, ktorým sa dá vyhnúť, aj keď sú iba okrajové, umožní stanoviť podmienky ochrany zdravia, ktoré sa musia dodržiavať. Tu existuje určitý pomer výhody/riziká, ktorý umožňuje určiť bežný, akceptovateľný a očakávaný stupeň ochrany zdravia.

—

Kvalita organizácie a prevádzky systému starostlivosti široko podmieňuje ochranu zdravia.

—

Ochrana zdravia sa zakladá v skutočnosti na spôsobilosti pomôcť vo všetkých verejných alebo súkromných zariadeniach, na schopnostiach, ktoré stanovujú predpisy a sú podriadené zvláštnym povoleniam. Zdravotnícky systém musí vedieť odpovedať na potreby obyvateľstva a poskytovať základné zdravotnícke služby v najlepších podmienkach bezpečnosti.

4.5.1

Zdravotnícke výrobky a produkty, ktoré sa používajú v prevencii, diagnostike alebo liečení, sú podriadené prísnym zákonom a vhodným právnym úpravám:

4.5.2

Zákony o ochrane zdravia, ktoré sa používajú pri týchto výrobkoch a pomôckach, vytvárajú skutočný program na ochranu zdravia.

5.1.1

Zdravotníctvo v krajinách Európskej únie musí začať brať do úvahy princípy ochrany zdravia.

5.1.2

Ochrana zdravia nie je ani výsledkom rovnice, ani aplikácie receptov, spočíva v uvedomení si opatrnosti a protirečenia.

5.1.3

Ochrana zdravia si vyžaduje zvyšovanie vnímavosti a aktivity, siahajúce za hranice. Treba sa vystríhať ilúzie o Mažinotovej línii, v ktorej sa ľahko stanovili hranice budúcej epidémie. Zdravotné riziká sú mnohotvárne, nekonečne premenlivé a vo všeobecnosti neočakávané. Prístupy k voči chorobe sa vyvíjajú, vírusy mutujú, infekčné sily sa obnovujú alebo sa rozptyľujú.

5.2.1

Keď chýbali právne nástroje na ochranu zdravotníctva, niektoré krajiny Európskej únie obyčajne používali niekedy okrajové a neisté spôsoby, hlavne nevhodné využívanie právnych úprav o sociálnom zabezpečení: ak zákon povoľuje hodnotiť náklady na zdravie a dospieť k využitiu čo možno najracionálnejších, limitovaných zdrojov, ktoré sú naň vyčlenené, tak je naopak nebezpečné miešať tieto dve problematiky.

5.2.2

Jedna vec je hodnotiť účinnosť, kvalitu a neškodnosť výrobku alebo terapie, druhá vec je rozhodovať o jeho preplatení sociálnou poisťovňou. Problémy prijať rozhodnutia v zdravotníctve zvyšuje konkurencia medzi viacerými úradmi.

5.2.3

Určiť kompetencie, to znamená stanoviť zodpovednosti a vychádzajúc z toho identifikovať zdravotnícky orgán, ktorý znáša morálnu, administratívnu a/alebo právnu zodpovednosť. Zodpovednosť môže byť plne prevzatá iba pokiaľ dokumenty nie sú nedostatočné a chybné a mohli by viesť k nezhodám a sporom, ktoré by skreslili postup, ku ktorému treba pristúpiť.

5.3.1

Na európskej úrovni je administratíva v zdravotníctve úplne nedostatočná a jej právny základ je veľmi slabý. Takisto chýba lekárska legitimita z dôvodu nízkej úrovne prostriedkov. Toto všetko si vyžaduje nápravu.

5.3.2

Verejný sektor je účinný iba pokiaľ má reálnu legitimitu, a administratíva zdravotníctva môže plne plniť svoje poslanie zabezpečiť ochranu zdravia iba ak má túto dvojakú legitimita: uznať záštitu úradov v každej krajine Európskej únii, a samozrejme verejnú mienku, to znamená mienku užívateľov.

5.3.3

V záujme dosiahnutia vedeckej a lekársko-technickej vierohodnosti sú potrebné: posilnenie prostriedkov, nábor technického personálu vysokej úrovne, ale zároveň aj kooperácia všetkých európskych a národných inštitúcií.

5.3.4

Stanovilo sa päť základných úloh: doporučiť, určiť prevenciu, kontrolovať, znalecky posúdiť a vyhodnotiť.

5.3.5

Zavedenie európskej siete verejných zdravotníckych zariadení si vyžaduje dôkaz o vôli všetkých verejných európskych správ združiť činiteľov verejného zdravotníctva do federácie a zvýšiť účinnosť a nadväznosť zdravotníckych nástrojov prevencie, ktoré existujú v každej z krajín Európskej únie.

5.4.1

Nech by bola akokoľvek vynikajúca technická a vedecky podložená kvalita služieb ochrany zdravia, v praxi si musí nájsť pri vykonávaní úloh zdravotnej starostlivosti tradične dodržiavaný princíp oponentúry.

5.4.2

Treba sa obrátiť na nezávislých expertov, aby európske úrady využili tých najväčších a najlepších odborníkov. V dialógu to umožní zdokonaliť a doplniť informáciu, ktorá predchádza rozhodnutiu.

5.4.3

Zdá sa, že v tých najcitlivejších a najkritickejších oblastiach, je nevyhnutné rozšíriť externý znalecký posudok o osobnosti zo zahraničia, ktoré sú uznávané vo svete. Toto otvorenie sa iným národom môže umožniť, aby sa dospelo ku koncensu, ktorý sa presadí vo všetkých krajinách, ktorých sa to týka, a vyhne sa teda nezhodám v čase, škodlivým pre všetkých (choré osoby a aktéri zo všetkých oblastí).

5.4.4

Môže odstrániť odstredivé sily vo verejnom živote, ktoré sa vzťahujú na kultúrne tradície v administratíve starostlivosti a podmienkach vzdelávania lekárov v rôznych krajinách.

5.5.1

Oprávnenie kontroly zdravotníckeho orgánu, ktorý je v skutočnosti rozhodujúcim kompetentným úradom (povoliť alebo nie, zakázať alebo nie) môže byť legitímne vykonávané iba ak bude brať do úvahy komplex informácií o probléme verejného zdravotníctva.

5.5.2

Ide o to, aby sa vždy vyhodnotil pomer výhody/riziká. Toto vyhodnotenie nemôže byť výhradne vedecké, nemôže ho nariadiť manažér alebo činiteľ, ktorý má materiálny alebo intelektuálny záujem na jeho šírení.

5.5.3

Objasnenie úloh experta a toho, kto rozhoduje pomôže zabezpečiť transparentnosť vzťahov medzi expertmi a manažérmi. Musí sa odsúhlasiť a dodržiavať prísna etika znaleckého posudku. Toto sa nestane samozrejmosťou samo od seba, najmä pokiaľ je uvedený problém vyhrotený, expertov je zatiaľ veľmi málo a často sú naviazaní na inštitúcie alebo podniky, ktorých sa to týka.

5.5.4

V oblasti verejného zdravotníctva musí byť rozhodnutie transparentné, a to si vyžaduje prehlásenie každého experta o vzťahoch, ktoré má s organizáciami, podnikmi, alebo osobami, ktoré spolupracujú na expertízach, ktoré urobí pre zdravotnícky orgán.

5.5.5

Európske spoločenstvo začalo definovať takéto procedúry: zovšeobecnenie procedúry transparentnosti, ktoré si želajú samotní experti, umožní čo najlepšie garantovať objektivitu znaleckých posudkov.

5.6.1

Existujú nové zdravotné riziká, ako je inovácia vo všeobecnosti a tieto priniesli chaos a znova vyvolali otázky o istotách a zvykoch.

5.6.2

Intelektuálny prístup musí zostať rovnaký, začať „načúvať tichu“.

5.6.3

Nech je zavedený akýkoľvek kvalitný systém bdelosti, možnosť kolektívnej slepoty nie je možné ignorovať.

5.6.4

Verejná diskusia je nevyhnutná. Pacienti, externí lekári v kruhu expertov, musia vedieť počúvať ich názory, klásť otázky, ktoré ich trápia, zvoniť na poplach.

5.6.5

Treba dôsledne pripraviť túto debatu, aby sa zbytočne nevyvolalo znepokojenie.

5.6.6

Tento „zdravotnícky pluralizmus“ nevyhnutný na to, aby sa znásobili šance vyhnúť sa novým tragédiám, predpokladá vývoj k čo najväčšej transparentnosti v rozhodovacích postupoch. Okrem informácií, chránených lekárskym alebo priemyselným tajomstvom sa výsledky expertízy, ako motívy na rozhodnutie o zdravotníctve, musia zverejniť.

5.7.1

Napriek predstavám o tom, že je verejnosti prístupná, predstavuje zdravotná správa osobitosti, ktoré sú ešte výraznejšie v oblasti ochrany zdravia.

5.7.2

Podávať správu na tieto témy, to často znamená podávať správu o chorobe a smrti. Pri príprave tejto chúlostivej úlohy zdravotníckeho systému musia byť na prvom mieste transparentnosť a miera.

5.7.3

Transparentnosť je potrebná, aby sa zabezpečila dôvera, a aby sa vyhlo nepokoju, vyvolanému odhalením informácie, ktorá môže vyzerať ako vzrušujúca, lebo je zahalená tajomstvom.

5.7.4

Presadzuje sa v orgánoch a zdravotníckych zariadeniach a lekárovi sa ukladá povinnosť informovať pacienta. Ukladá sa „úloha pravdivo informovať“, pretože ide o riziká, spojené so zdravím každého.

5.7.5

Ale túto morálnu zodpovednosť musí doprevádzať úloha miery. Informácia sa často podáva v rýchlosti, preto sa musí toho, aby bola nejednotná, senzačná a znepokojivá. Vyžaduje si to, aby pracovnými pravidlá médií, odborníkov zo zdravotníctva, združení pacientov a verejných organizácií boli jednotné. Nie je potrebné, aby informácia rozruch alebo zamlčala situáciu.

5.8.1

Pacienti môžu správu o zdraví podrobne skúmať.

5.8.2

Existuje prirodzené odlíšenie medzi informáciou, určenou pre lekárov a informáciou, ktorá je určená pre širokú verejnosť.

5.8.3

Predchádzajúce výhody vedeckého základu na populáciu, na ktorú sa obracia. Tento má svoje vlastné nositele: kurzy, konferencie, kongresy, odborné orgány a priemyselné orgány.

5.8.4

Čo sa týka správy, určenej pre širokú verejnosť, táto nemôže predpokladať bez rizika nedorozumenia alebo vydesenia úroveň vedomostí zo zdravotníctva, ktoré sú potrebné na vyhodnotenie dosahu šírenej informácie. Musí sa nájsť rovnováha medzi potrebou informácie o nových alebo tradičných terapiách na jednej strane, a na druhej strane informáciou o rizikách, spojených s nesprávnou interpretáciou týchto informácií.

5.8.5

Poskytnutá informácia môže vyvolať zbytočné a prehnané zdesenie populácie, alebo naopak zrodiť nepodložené nádeje o terapiách. Informácia prispieva k vzdelávaniu populácie o zdraví, ktoré priamo ovplyvňuje účinnosť politík v prospech hygieny, prevencie rizík, včasného odovzdania do systému zdravotnej starostlivosti.

5.9.1

V prípade prvej pomoci alebo vážneho ohrozenia verejného zdravia, treba správu posilniť v troch rovinách:

5.9.2

Tlač má úlohu vo všetkých určených prípadoch úspešne podať správu o krízovom stave. Média musia však akceptovať termín, o ktorom profesionálni pracovníci zo zdravotníctva plne informovali, a do ktorého sa informácia nemá poskytnúť širokej verejnosti. Je teda potrebné vychovávať aj odborných novinárov, schopných porozumieť situácii a správne informovať o ochrane zdravia.

5.9.3

Ide o veľmi ťažkú úlohu, pretože napríklad, vyčíslenie nežiadúcich účinkov, ich zavinenie, účinku médií na úradné vyhlásenia a všeobecné hodnotenie rizika si vyžaduje seriózne a komplexné analýzy, ako i zohľadnenie verejnej mienky, kde ľudia očakávajú, že budú v tejto oblasti informovaní jednoduchým a emotívnym jazykom.

6.1.

Ak zoberieme do úvahy neustále krízy, ktoré otriasli svetom za posledné dve desaťročia (prepuknutie AIDS, katastrofy kontaminovanej krvi, kríza zdravotníctva v súvislosti so SARS, legionelózou, bio-terorizmom a hrozbou použitia antraxu), Európsky hospodársky a sociálny výbor navrhuje, aby sa pravidelne konali Konferencie o verejnom zdraví na vysokej úrovni.

6.2.

Cieľom týchto konferencií je prediskutovať, ktoré opatrenia treba prijať, akým spôsobom poskytnúť presné informácie o krízových situáciách, predložiť vhodné, koordinované odpovede, vyhodnotiť riziká hrozieb zvonka, pomôcť rýchle diagnostikovať a priniesť primerané odpovede.

6.3.

Európsky hospodársky a sociálny výbor odteraz doporučuje, aby sa uchoval rozšírený mandát pre budúce Európske centrum na zdravotnícku ochranu v Göteborgu, aby sa vytvorili v oblasti zdravotníctva primerané a trvalé vzťahy v oblasti zdravotníctva a aby sa pri rešpektovaní princípu subsidiarity prijali potrebné opatrenia v krajinách Európskej únie.

6.4.

Európsky hospodársky a sociálny výbor sa domnieva, že je prvoradou úlohou, aby sa zvýšila vnímavosť a pohotovosť Európskej občianskej spoločnosti.

6.5.

Európsky hospodársky a sociálny výbor žiada, aby všetky zúčastnené strany v zdravotníctve zaujali aktívny postoj: celkový výhľad kríz v zdravotníctve musí umožniť, aby sa využili všetky skúsenosti v čase zovšeobecnenia zdravotníckych kríz.

6.6.

Európsky hospodársky a sociálny výbor sa domnieva, že sa musí podporovať široká informovanosť verejnosti v Európe, ktorá povedie k špeciálnej výchove všetkých aktérov a všetkých tlačových orgánov, ktoré majú v tejto oblasti výnimočnú zodpovednosť.

6.7.

Európsky hospodársky a sociálny výbor pripomína, že jeho doporučenia na seba nadväzujú a vyžadujú si pevnú vôľu krajín európskej únie, aby odteraz zavádzali: