23.3.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 74/44

1.1

Vzhľadom na demografický obrat, šance a riziká kvality života rastúceho počtu starších ľudí v Európe, Výbor navrhol

—

hospodársku a finančnú politiku (4.1)

—

prácu a zamestnanosť (4.2)

—

reálny život starších ľudí (4.3)

—

sociálne prostredie (4.4)

—

celoživotné vzdelávanie (4.5)

—

zachovanie zdravia a starostlivosť o zdravie (4.6)

—

nové technológie (4.7)

—

zhodnotenie, prepojenie a doplnenie existujúcich vedomostí (4.8).

—

aplikácia „otvorenej metódy koordinácie“, aby sa zaujal jednotný prístup k ukazovateľom kvality života starších ľudí v Európe a vytvorila jednotná klasifikácia týchto indikátorov, aby sa umožnila výmena skúseností, medzieurópske porovnávanie a vzájomné vzdelávanie, urýchlil dialóg medzi zástupcami organizovanej občianskej spoločnosti a príslušnými generálnymi riaditeľstvami Komisie (ďalej len GR) a za účelom vytvorenia dohody o spoločných hodnotových predstavách so zreteľom na starnúcu spoločnosť.

—

zriadenie spoločného pozorovateľského orgánu - observatória (European Observatory) na vybudovanie Európskej agentúry pre otázky starnutia (European Agency on Ageing) a databanky na vytváranie, prepojenie a odovzdávanie vedomostí na zlepšenie otvorenej metódy koordinácie a na odvodenie dôsledkov potrebných pre prax a politiku;

—

zriadenie kategórie „skupina starších ľudí“ v EHSV;

—

workshopy a konferencie, aby sa zväčšili znalosti o demografickom obrate a naliehavosť preventívnych a sprievodných opatrení, posilnilo sebavedomie, čo najviac dali na vedomie výsledky výskumu a urýchlila výmena medzi „starými“ a „novými“ členskými štátmi.

—

pre politické opatrenia na zachovanie a v prípade potreby zvýšenie kvality života dnešných a budúcich generácií starých ľudí,

—

na posilnenie hospodárskeho rozvoja a konkurencieschopnosti Európy vzhľadom na potenciál, ktorý so sebou prinášajú demografické zmeny.

2.1

Demografická zmena štruktúry obyvateľstva je jedným z najväčších historických úspechov a zároveň aktuálnou výzvou našej doby. Ešte nikdy nemohli celé generácie tak oprávnene ako v súčasnosti dúfať a očakávať, že prežijú veľa rokov trvajúce obdobie staroby. Z tohto novo vzniknutého obdobia života vyplývajú rozmanité pozitívne tvorivé možnosti, ale aj celkom nové individuálne a spoločenské úlohy. Vo väčšine európskych krajín má veľa starších ľudí k dispozícii dostatočný príjem a potrebné fyzické a kognitívne kompetencie, aby mohli samostatne a uspokojivo prežiť zvyšné roky. Z toho vyplývajú nové príležitosti pre hospodársky a spoločenský rozvoj. So zvyšujúcim sa vekom však rastie aj riziko klesajúcich fyzických, senzorických a kognitívnych kompetencií, a tým funkčných obmedzení. Okrem toho žijú v spoločnosti aj také skupiny, ktoré nemajú k dispozícii dostatočné materiálne, sociálne a osobné zdroje, aby mohli prežiť dôstojnú starobu. Toto sa týka predovšetkým veľkého počtu osamelo žijúcich starších žien. Aj medzi európskymi krajinami existujú z tohto hľadiska veľké rozdiely. Kvôli posunutiu štruktúry starnutia je k tomu potrebné vo všetkých krajinách rozdeľovanie prostriedkov, ktoré sú k dispozícii a prispôsobenie zdravotných a sociálnych systémov. Starnutie obyvateľstva sa týka – aj keď v trochu rozdielnom časovom priebehu – všetkých krajín Európskej únie. Vo svojej správe o činnosti EHSV 2000-2002 predseda píše (strana 69):

2.2

„Výbor ďalej poukázal na obavy vzbudzujúci, predpokladaný vývoj obyvateľstva, ktorý má dopad predovšetkým na zamestnanosť, zdravie a dôchodok.“

2.3

Tento vývoj je východiskovým bodom danej iniciatívnej správy k potrebe výskumu v oblasti „Demografický obrat – kvalita života v starobe a potreba technológií“, ktorým sa navrhuje zaradiť vzorovú akciu k tejto tematike do 7. výskumného rámcového programu. Obsahuje dva samostatné, ale úzko prepojené aspekty: Po prvé, demografický obrat ako taký, ktorý je na jednej strane zapríčinený poklesom miery pôrodnosti a s tým súvisiacou zmenou rodinných štruktúr, a na druhej strane rastúcou priemernou dĺžkou života obyvateľstva. Po druhé, starnutie a starobu ako samostatné obdobie života s vysokým potenciálom na sociálne, kultúrne, organizačné, technologické a ekonomické inovácie, ale aj riziká. Pre obidva aspekty existuje potreba výskumu nielen so zreteľom na celospoločenské dôsledky a zodpovedajúcu politickú potrebu konať (makro-úroveň) ako aj na dôsledky a zodpovedajúcu potrebu konať na zabezpečenie kvalitného života starších občanov, pričom sa musia stále zohľadňovať špecifické rozdielne životné situácie pre obe pohlavia (mikro-úroveň).

3.1

Na základe historicky nového demografického obratu a s tým súvisiacimi zmenami štruktúr obyvateľstva a sociálnymi štruktúrami existuje zvýšená potreba poznania, aby sa mohli odhadnúť dôsledky na celospoločenský vývoj a vytvoriť podložené rozhodujúce predpoklady pre včasné politické plánovanie, rozhodovanie a rokovanie nielen na národnej, ale aj na európskej úrovni. Stanoviská EHSV a správy Komisie k politike zamestnanosti (1), k sociálnej integrácii (2), zdravotnej starostlivosti, celoživotnému vzdelávaniu (3), atď. taktiež ukazujú týmto smerom.

3.2

Takáto báza poznatkov zároveň tvorí predpoklad pre sociálne, kultúrne, organizačné, ekonomické a technologické inovácie, ktoré po prvé, zachovávajú kvalitu života starších ľudí a po druhé, môžu prispieť k odľahčeniu zdravotných a sociálnych systémov. Obzvlášť rýchlo narastajúci počet ľudí s vysokým vekom a – ktorý je tým sčasti podmienený – súčasná existencia viacerých generácií starších vyžaduje aj celkom nové služby a zamestnania.

3.3

Projekty, ktoré sa v 5. výskumnom rámcovom programe vo vzorovej akcii „Starnutie obyvateľstva“ (Key Action 6 – Kľúčová činnosť 6) v rámci Tematického Programu „Kvalita života a manažment prirodzených zdrojov“ podporili, už priniesli sériu dôležitých samostatných výsledkov k tejto tematike. GR pre výskum nedávno publikovalo hodnotiacu správu v polovici sledovaného obdobia, s predbežnými závermi a skúsenosťami s touto multidisciplinárnou Kľúčovou činnosťou. Uskutočnenie výsledkov projektu telematického programu môže rovnako prispieť k zvýšeniu kvality života starších ľudí a postihnutých osôb. Celkový návrh, tak ako bol zastúpený v programe-Telematik koncom 90-ych rokov, sa však všeobecne ešte nepresadil.

3.4

V 6. výskumnom rámcovom programe sa podpora výskumu o starnutí obyvateľstva a individuálnych a spoločenských dôsledkoch tohto procesu vedie ďalej len v niekoľkých vedľajších oblastiach ťažiska „Life Sciences, genomics and biotechnology for health“ (Biológia, genetika a biotechnológia pre zdravie) (priorita 1), „Information society technologies“ (Technológie informačnej spoločnosti) (priorita 2), „Citizens and governance in a knowledge-based society“ (Občania a riadenie v spoločnosti založenej na poznatkoch) (priorita 7) a „FTE na podporu politiky a plánovania v predchádzaní na budúcu potrebu vedy a nových technológií“ (priorita 8), ako aj ERA-NET.

3.4.1

Dajú sa očakávať dôležité politicky relevantné poznatky obzvlášť z projektov, ktoré v súčasnosti prebiehajú v rámci priority 8, teda projektov o demografickom pohľade do budúcnosti a o zdravotných nákladoch a výdavkoch so zreteľom na aspekt starnutia. Špeciálnym strategickým cieľom v IST-programe je podpora integrácie starších ľudí a postihnutých občanov do informačnej spoločnosti. Aj v tejto oblasti už existuje mnoho užitočných výsledkov a nádejných projektov s veľkými konzorciami a priemyselnou účasťou. Napriek tomu je i naďalej potrebné vynaložiť veľké úsilie, aby sa ešte zaplnili existujúce medzery. Ako osobité ťažisko sa však už viac „Starnutie obyvateľstva“ v rámci tematických priorít nejaví.

3.5

Dá sa preto očakávať, že v 5. a 6. výskumnom rámcovom programe podporované medicínsko-biologicky orientované projekty, prinesú veľký pokrok v oblasti vedy so zreteľom na fyziologické a biologické procesy starnutia, na boj s chorobami, podporu a zachovanie zdravia.

3.6

Poznatky v tejto oblasti sú nesporne dôležité. Nemôžu však riešiť ani problémy, ktorým starší občania musia čeliť, ani v blízkej budúcnosti prispieť k zvládnutiu spoločenských úloh, ktoré spôsobuje rastúci počet starších občanov a predovšetkým rastúci počet občanov s vysokým vekom, ktorí v európskych spoločenstvách vystupujú ako celok. Na základe relatívne nízkeho počtu pôrodov klesol podiel mladých ľudí (mladších ako 20 rokov) na celkovom počte obyvateľstva EÚ v období medzi 1960 a 2001 z 32 % na 23 %, zatiaľ čo podiel starších občanov (nad 60 rokov) v rovnakom období stúpol zo 16 % na 22 %. Kvocient starších, to znamená podiel v percentách obyvateľstva od 60 a viac rokov vzťahujúci sa na obyvateľstvo od 20 do 60 rokov, stúpol v tomto období z 29,5 % na 38,9 %. V nasledujúcich rokoch bude podiel starších občanov, na základe deficitu pôrodnosti posledných troch desaťročí, naďalej narastať a v roku 2020 bude predstavovať 27 % obyvateľstva. To znamená, že potom viac ako jednu štvrtinu všetkých občanov Európy budú tvoriť občania vo veku 60 rokov alebo viac (4). Počet ľudí, ktorí sa dožívajú vysokého veku pritom veľmi rýchlo stúpa (pozri aj 4.5.1). Vzhľadom na veľký dosah a v súčasnosti ešte vôbec nedohľadné následky, ktoré so sebou starnutie obyvateľstva v najrôznejších spoločenských oblastiach prinesie, je potrebné výrazne rozšíriť výskumnú perspektívu. Tak ako starnutie samotné nie je len čisto biologický proces, ale zahŕňa mnohé rozdielne aspekty v procese trvajúcom mnoho rokov, tak musí aj výskum sledovať starobu a starnutie z dlhodobého, multi- a interdisciplinárneho hľadiska. Cieľom výskumu nemusí byť len zlepšenie zdravia či predĺženie života. Radšej by malo ísť aj o to, pomocou výskumu prispieť k skvalitneniu života v dôchodkovom veku.

3.7

Preto by sa do 7. výskumného rámcového programu mala prijať vzorová akcia k výzvam demografického obratu, ktorá doplní doterajší skôr medicínsko-biologicky orientovaný výskum o sociálno-vedeckú, kultúrnu, socio-ekonomickú perspektívu a perspektívu vedeckého pohľadu na správanie, zameranú na prevenciu v živote. Takéto celkové smerovanie výskumu musí obsahovať nielen základný výskum, ale aj aplikačne orientovaný výskum a vývoj (5). Okrem toho by najreprezentatívnejšie európske organizácie mali zapájať starších ľudí, tak ako odporúča 2. celosvetový plán týkajúci sa starnutia, schválený v rámci Druhého celosvetového zhromaždenia o otázkach starnutia, ktorý sa konal v apríli 2002 v Madride a v stratégii, ktorá bola schválená organizáciou UNECE pri príležitosti konferencie ministrov v Berlíne v septembri 2002. Vzhľadom na zdĺhavé a komplexné politické rozhodujúce procesy je takáto podpora výskumu nanajvýš nevyhnutná. V ďalšej časti opíšeme túto potrebu pre niektoré oblasti bližšie.

4.1.1

Prvý hlavný aspekt, ktorý sa na 6. výskumnom rámcovom programe v krátkosti objavil, je socio-ekonomická perspektíva týkajúca sa dôsledkov demografických zmien, ktoré podľa prieskumu GR pre hospodárske a finančné záležitosti (DG for Economic and Financial Affairs) budú príťažou. Preto je nevyhnutná spoľahlivá báza poznatkov, ktorá dovoľuje spájať údaje o príjmoch a zamestnaní s údajmi o zdraví a sociálnom správaní. Štatistiky sa musia viesť nepretržite a počas dlhšieho časového obdobia, aby bolo možné vyvodiť prognózy (na tento cieľ sú dobrými príkladmi English Longitudinal Study of Ageing [ELSA] pre zdravie a americký Retirement Survey [HRS]). Z toho vyplývajú nasledujúce otázky pre výskum:

4.2.1

Vzhľadom na posunutie starobnej štruktúry obyvateľstva a z toho vyplývajúceho potrebného rozdelenia nedostatočných zdrojov, ktoré nemôžu pribúdať v zodpovedajúcom pomere, v budúcnosti nielen podniky a sociálne bezpečnostné systémy, ale aj samotné starnúce obyvateľstvo bude odkázané na to, že pracovná sila a vedomosti starších sa budú využívať dlhšie, ako je tomu v súčasnosti (6). Je známe, že starší nie sú všeobecne menej výkonní ako mladší, ale aj že niektoré schopnosti poľavujú, zatiaľ čo ostatné pribúdajú. Z toho vyplýva nasledujúca potreba výskumu:

Rastúci podiel starších ľudí na celkovom počte obyvateľstva má pritom za následok potrebu rozšírenia existujúcich ako aj vytvorenie nových oblastí zamestnania. Chýbajú však informácie o tom:

v ktorých oblastiach je rozšírenie odborných spôsobilostí obzvlášť naliehavé, aby zodpovedali požiadavkám a potrebám starších ľudí, a v ktorých oblastiach sú potrebné nové polia pôsobnosti, čím by vznikli nové šance zamestnať sa.

Tento vývoj by sa mal analyzovať:

4.3.1

Starnutie nie je len biologický, ale predovšetkým aj sociálny proces. Tieto sociálne rámcové podmienky vyzerajú v rôznych krajinách Európy a medzi nimi veľmi odlišne. Týka sa to na jednej strane makro-úrovne historicky vytvorených politických a sociálnych systémov a na druhej strane mikro-úrovne individuálnych biografií a prostriedkov. Primerane k tomu existuje rozdiel v podmienkach starnutia a staroby pre jednotlivé skupiny obyvateľstva. Spomínané rozdiely – či už vo vzťahu s inými predpokladmi žien a mužov, biografickými a/alebo odbornými skúsenosťami, či materiálnymi životnými podmienkami atď. - sa musia pri výskume každodenného reálneho života starších ľudí zohľadniť.

4.3.2

Medzi európskymi krajinami existujú veľké rozdiely čo sa týka klímy, topografie, hustoty a formy osídlenia, dopravnej infraštruktúry, zabezpečenia sociálnej starostlivosti a mnohých ďalších aspektov, ktoré ovplyvňujú možnosti individuálneho života a aktívnu spoločenskú účasť. Niektoré krajiny poskytujú minimálne dôchodky, ktoré tvoria dostatočný finančný základ na uspokojivý život v starobe, v ostatných krajinách postačuje dôchodok neraz len na pokrytie základných potrieb. Veľké rozdiely existujú v rámci jednotlivých krajín a medzi nimi, ako aj v rámci veľkých skupín starších ľudí.

4.3.3

Samostatnosť, sebaurčenie a sociálna integrácia sú dôležitými osobnými a spoločensko-politickými cieľmi. Realizácia týchto cieľov je vo vyššom a hlavne veľmi vysokom veku z viacerých dôvodov ohrozená. Po prvé, s pribúdajúcim vekom rastie riziko poškodenia zdravia. Nepriaznivé okolité prostredie a nedostatočné ekonomické prostriedky sťažujú v tomto prípade zachovanie samostatnosti a sociálnej účasti. Rovnako môžu ako bariéry pôsobiť spoločenské normy a predstavy, akými sú napríklad diskriminujúce predstavy o veku a tie môžu viesť k vylúčeniu z dôležitých spoločenských oblastí. Oproti negatívnemu obrazu staroby však stojí fakt, že prevažná väčšina starších ľudí môže viesť svoj život dlhé roky samostatne a nezávisle. Významný je okrem toho ich prínos pre rodiny a spoločnosť, tým že medzigeneračnou (sociálnou a finančnou) podporou i dobrovoľnou prácou prispievajú do politických, odborových a cirkevných spoločenstiev.

4.3.4

Aj vzhľadom na mnohé nepriaznivé vonkajšie okolnosti a zdravotné problémy starší ľudia disponujú veľkou mierou psychologických schopností, ktoré im pomáhajú tieto ťažkosti prekonávať. Táto vnútorná rovnováha je však ohrozená, ak sa problémy nahromadia.

4.3.5

Veľká väčšina starnúcich ľudí môže prežiť približne 20 až 30 rokov trvajúce obdobie staroby pomerne v dobrom zdraví a aktivite. Na základe ich historickej novoty doteraz však existuje len málo vzorov na vytvorenie tohto obdobia. Spomedzi oblastí, v ktorých sú starší občania v súčasnosti činní a sú dôležitým spoločenským, sociálnym a ekonomickým prínosom – okrem iného v platenom a/alebo dobrovoľnom zamestnaní v politických, odborových a cirkevných organizáciách, v podporovaní, vzdelávaní a výchove mladých ľudí atď. – existujú sotva spoľahlivé a európsky porovnateľné čísla.

4.3.6

O starnutí spoločnosti sa vo veľkom diskutuje len ako o probléme, záťaži a z aspektu stúpajúcich sociálnych a zdravotných nákladov. Naproti tomu existujú aj pozitívne aspekty, ktoré si sotva uvedomujeme a o ktorých máme len málo informácií. K tomu patrí napríklad to, že starší obyvatelia už viac pracovný trh nezaťažujú, ale ako spotrebitelia naďalej prispievajú k ekonomickému rozvoju.

4.3.7

Vychádzajúc z aktuálnych diskusií o problémoch so zdravotným zabezpečením, dôchodkovým financovaním a – v niektorých krajinách – s eutanáziou, sa v súčasnosti mnohí starší občania cítia skôr ako záťaž než ako vážení občania spoločnosti.

4.4.1

Sociálne prostredie starších ľudí sa dramaticky mení s prichádzajúcimi rokmi: Kvôli malej miere pôrodnosti, neskorému zakladaniu rodín a vysokým rozvodovým poplatkom zaniká tradičná sieť rodinných vzťahov. Zároveň, na základe narastajúcej priemernej dĺžky života môže stále častejšie súčasne žiť až päť generácií jednej rodiny („rodiny typu tyčí na upevnenie fazule“).

4.4.2

Z časového rozpočtu a štúdií týkajúcich sa duševnej pohotovosti je známe, že s pribúdajúcim vekom trávime oveľa viac času v domácnosti a primerane k tomu ubúdajú vonkajšie aktivity.

4.4.3

Nevyhnutnosť musieť odísť do domova dôchodcov pri zhoršení zdravotného stavu, je pre mnohých starších ľudí hroznou predstavou.

4.4.4

Technické prístroje, systémy a služby môžu byť v starobe veľkou pomocou pri prekonávaní každodenných problémov. Často však nie sú prispôsobené potrebám starších ľudí. Prístroje sa môžu vyrábať podľa princípu „Design for All“ (Dizajn pre všetkých) a mohli by sa flexibilne prispôsobiť rôznym užívateľským skupinám. To znamená, že zapojenie budúcich užívateľov do procesu vývoja je rozhodne nevyhnutné na zvýšenie kvality produktov a služieb. Odporúčame tu preto konzultáciu s reprezentatívnymi európskymi organizáciami seniorov, ako i samotnými staršími ľuďmi a ich aktívnu spoluúčasť, aby bolo možné dosiahnuť stálu výmenu názorov (sociálny audit) s ohľadom na skutočné potreby starších ľudí.

Z toho vyplýva, že sa musí presnejšie preskúmať, ktoré technické pomôcky sa naozaj budú používať a ktoré rámcové podmienky sú potrebné pre skvalitnenie života starších ľudí:

4.4.5

Fyzické, sociálne a kultúrne činnosti prispievajú ako je známe k zdravému a uspokojivému starnutiu. Často však prekážky v prirodzenom a/alebo vybudovanom prostredí alebo chýbajúce dopravné prostriedky zabraňujú prístup k vhodným zariadeniam. Takéto problémy sú široko-ďaleko známe (7), mnohokrát však chýba zmena.

4.4.6

Aj individuálne nedostatočné sociálne a finančné prostriedky a/alebo fyzické alebo senzorické poškodenia často obmedzujú prístup a účasť na vonkajších aktivitách. Práve pre takýchto ľudí – často osamote žijúce staré ženy – by bola účasť na sociálnych a kultúrnych aktivitách obzvlášť mimoriadne dôležitá, aby sa necítili osamelí.

4.5.1

V spoločnosti rýchlych sociálnych, kultúrnych a technických zmien sa stáva celoživotné vzdelávanie skutočne dôležité. Toto sa týka predovšetkým starších zamestnancov, ktorých skôr získané vzdelanie už viac nepostačuje moderným požiadavkám pracovného miesta. Cieľ, vytvoriť európsky priestor celoživotného vzdelávania, sa už zdôraznil v spoločnej správe GR Vzdelávania a kultúry a GR zamestnanosti a sociálnych záležitosti ako aj v rozhodnutí Rady zo dňa 27. júna 2002 (8). Aj v tomto ohľade existuje i naďalej naliehavo potreba výskumu:

4.5.2

Potreba celoživotného vzdelávania sa však týka aj tých ľudí, ktorí sa už viac nezúčastňujú na zárobkovej činnosti. Aj oni musia mať možnosť, ďalej sa vyvíjať vo svoj osobný a spoločenský prospech.

4.6.1

Za zvlášť závažný dôsledok demografických zmien sa považuje vysoká nákladovosť sociálnych a zdravotných systémov vznikajúca rýchlo stúpajúcim počtom ľudí, ktorí dosiahli vysoký vek. V nasledujúcich 15 rokoch sa očakáva zvýšenie počtu osemdesiatročných osôb o 50 % v celej Európe, teda o 20 miliónov (9). Počet storočných ľudí pritom stúpa exponenciálne (10). Výskum má preto dôležitý význam aj špeciálne vzhľadom na prevenciu, ale aj na zachovanie a obnovenie funkcionality a samostatnosti v starobe.

4.6.2

Tým, že podiel ľudí dožívajúcich sa vysokého veku stále rastie, očakáva sa v nasledujúcich rokoch enormná potreba ošetrovateľskej starostlivosti, ktorá súvisí s nárastom výdavkov zo súkromného a verejného rozpočtu. Aj vzhľadom na tieto skutočnosti je potreba výskumu niekoľkonásobná:

4.6.3

V Európe nie sú v oblasti ošetrovateľstva vytvorené žiadne obsahové definície pojmov (ako napr. „nesamostatný“, „domáca ošetrovateľská služba“ atď.), žiadne jednotné štruktúry rôznych služieb a žiadne smernice o kvalifikácii personálu.

4.7.1

Povestne rýchla a stále pokračujúca technizácia, hlavne zavádzanie nových informačných a komunikačných technológií (I+K) sa prejavuje vo všetkých menovaných oblastiach (4.1 až 4.6). Na pracovisku slúžia tieto technológie často ako dôvod na exklúziu starších pracovníkov. Na druhej strane štúdie dokázali, že primerané prispôsobenie týchto podmienok by výkonnosť týchto pracovníkov mohlo dokonca podporiť. Tento faktor preto musí byť zohľadnený vo všetkých sférach výskumu. Zohľadnené musia byť hlavne etické aspekty ako otázka integrácie starších pracovníkov, ktorí technické inovácie nemôžu alebo nechcú používať.

4.8.1

Z celoštátneho a európsky podporovaného výskumu už existujú rozmanité poznatky. Tieto vedomosti sa však väčšinou týkajú jednotlivých aspektov a boli vytvorené z hľadiska jednotlivých disciplín. Sú veľmi rozptýlené a často sú k dispozícii len v platnom národnom jazyku. Výsledky výskumu sú často na základe rôznych kontrolných skúšok a nástrojov nekompatibilné s výsledkami z iných štúdií.

5.1

S danou iniciatívnou správou je požiadavka o zaradení vzorovej akcie do 7. výskumného rámcového programu, týkajúcej sa tematickej oblasti „Demografický obrat – kvalita života v starobe a potreba nových technológií“, oprávnená.

5.2

Cieľom je, prostredníctvom podpory multi- a interdisciplinárneho ako aj sociálne orientovaného výskumu starnutia, vytvoriť rozsiahle tematické spektrum:

5.3

Dané oblasti výskumu a vzorové otázky mohli ukázať, ako úzko sú navzájom prepojené biologické, psychologické, sociálne, kultúrne, technologické, ekonomické a štruktúrne aspekty, ak ide o starnutie a starobu. Starnutie zároveň prebieha vždy v konkrétnom priestorovom a spoločenskom kontexte. Pre tento kontext sú v Európe charakteristické veľké geografické, kultúrne a sociálno-štrukturálne protiklady, nielen medzi, ale aj v rámci jednotlivých krajín. Oboje – multidimenzionalita procesu starnutia, ako aj rôzne podmienky za ktorých sa uskutočňuje – robia multi- a interdisciplinárnosť výskumu starnutia nevyhnutnou. Vychádzajúc z toho je potrebná dlhodobá perspektíva výskumu, aby sa procesy zmien mohli zaznamenať a primerane začleniť (12).

5.4

Len jeden takýto rozsiahlo a dlhodobo realizovaný výskum môže poskytnúť podložené základy pre plánovanie a rozhodovanie, ktoré sú v najrôznejších spoločenských oblastiach a na všetkých úrovniach rozhodovania vzhľadom na zmeny týkajúce sa štruktúry starnutia obyvateľstva potrebné. Starnutie nie je len biologicko-lekárska a technicko-ekonomická otázka, ktorú je potrebné riešiť, ale spoločenská, sociálna a kultúrna úloha, ktorú je potrebné zvládnuť.

5.5

Dodatočne okrem menovaných výskumných činností Výbor požaduje nasledujúce sprievodné opatrenia:

5.6

Posledným cieľom je teda umožniť PLNOHODNOTNÝ ŽIVOT A STARNUTIE V EURÓPE nielen v súčasnosti žijúcim starším občanom a občanom, ktorí sa dožili vysokého veku, ale aj dorastajúcim generáciám starších a mladých ľudí.