Brusel 7. 9. 2004 KOM(2004) 590 v konečnom znení . OZNÁMENIE KOMISIE RADE, EURÓPSKEMU PARLAMENTU, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV Výskum bezpečnosti: Ďalšie kroky . VÝSKUM BEZPEčNOSTI: ĎALšIE KROKY Komisári EÚ Busquin a Liikanen zvolali v októbri 2003 „skupinu osobností v oblasti výskumu bezpečnosti“ zloženú zo zástupcov vlád európskych štátov, akadémií a priemyselných odvetví. Základným poslaním bolo „navrhnúť zásady a priority Európskeho programu výskumu bezpečnosti (EPVB) v súlade s cieľmi zahraničnej, bezpečnostnej a obrannej politiky EÚ a jej snahou vytvoriť oblasť slobody, bezpečnosti a spravodlivosti“. Skupina 15. marca 2004 predložila predsedovi Prodimu svoju správu „Výskum pre bezpečnú Európu“. Správa uvádza základné prvky EPVB a jeho možný prínos v oblasti riešenia nových bezpečnostných úloh v meniacom sa svete. Komentár uvedený na ďalších stranách uvádza ďalšie kroky, ktoré má Komisia v úmysle prijať v oblasti výskumu bezpečnosti. Stručný prehľad a závery a odporúčania skupiny osobností sú obsiahnuté v prílohe. Komisia víta správu skupiny osobností v oblasti výskumu bezpečnosti. Plne súhlasí s hlavnými črtami odporúčaní a orientácií a v spolupráci s účastníkmi prijme potrebné opatrenia podľa kapitoly 4 – Ďalšie kroky. Komisia vyzýva Radu a Európsky parlament, aby schválili orientácie správy skupiny osobností o výskume bezpečnosti a podporili návrhy uvedené v tomto oznámení a jeho prílohe. 1. Úvod Politický, sociálny a technologický vývoj vytvoril nestále bezpečnostné prostredie, v ktorom sú riziká a zraniteľné body rozmanitejšie a menej vidteľné. Objavili sa nové hrozby, ktoré nerešpektujú štátne hranice a majú za cieľ európske záujmy v rámci územia EÚ aj mimo neho. Udalosti, ako napr. teroristický útok na vlaky v Madride v marci 2004, zdôrazňujú potrebu zvýšiť bezpečnosť občanov v celej Európe. Rozšírenie na „európsku 25“ si okrem toho vyžaduje mimoriadne úsilie na zabezpečenie trvalo vysokého stupňa bezpečnosti v celej Únii, ktorej hranice sa teraz rozšírili na východ aj na juh. S cieľom riešiť rastúce a meniace sa bezpečnostné úlohy potrebuje Európa využiť kombinované a relatívne nevyužité silné stránky príslušného priemyselného odvetvia a koordinuje výskumné spoločenstvo s cieľom efektívne a inovatívne riešiť existujúce a budúce bezpečnostné úlohy, zvýšiť ochranu občanov a zohrávať účinnú rolu v oblasti udržania mieru. Bezpečnostným hrozbám, ktoré v súčasnosti existujú, je možné účinne čeliť len na európskej úrovni. Hlavy štátov a vlád zdôraznili potrebu riešiť novú bezpečnostnú situáciu a úlohu pevnej priemyselnej aj technologickej základne pri viacerých príležitostiach: - zasadnutie Európskej rady v Kolíne nad Rýnom, na ktorom sa zdôraznila potreba konkurencieschopnej a dynamickej priemyselnej a obrannej základne, - zasadnutie Rady v Lisabone, na ktorom sa zdôraznilo úsilie vytvoriť konkurencieschopnú spoločnosť založenú na vedomostiach, - zasadnutie Rady v Barcelone, na ktorom sa vyzvalo na zvýšenie všeobecného úsilia v oblasti výskumu, vývoja a inovácií v Únii, - zasadnutie Rady v Solúne, na ktorom sa rozhodlo o prijatí konkrétnych krokov v oblasti obrany, - prijatie bezpečnostnej stratégie EÚ „Bezpečná Európa v lepšom svete“ [1] Radou, - zasadnutie Rady v Bruseli 25.-26. marca 2004, na ktorom diskusie vyústili do deklarácie o boji proti terorizmu. 2. výskum a technológia potrebné pre bezpečnosť Pri riešení nových bezpečnostných úloh zohráva technológia kľúčovú rolu. Európa má potenciál pre výskum, vývoj a nasadzovanie širokého spektra bezpečnostných technológií. Pri čelení novým rozmanitým hrozbám musí však Európa prekonať súčasné štrukturálne a funkčné nedostatky: znížiť fragmentáciu a duplikáciu úsilia, zintenzívniť spoluprácu a dosiahnuť normalizáciu a interoperabilitu. V Európe bol dlhý čas výskum na civilné účely a výskum pre obranné ciele veľmi oddelený. V súčasnosti majú mnohé technológie „dvojité použitie“: vývoj v civilnej oblasti, ktorý umocňuje obrannú schopnosť, vývoj pôvodne určený na obranné účely, ktorý vedie k dôležitým inováciám a výhodám v každodennom živote občanov. Terorizmus okrem toho viedol k zahmleniu hraníc medzi bezpečnosťou vnútornou (orientovanou na políciu) a vonkajšou (vojenskou). V dôsledku toho je teraz potrebné toto oddelenie odstrániť. Vo svojom oznámení[2] z marca 2003 o spoločnej politike v oblasti obranných zariadení Komisia zdôraznila potrebu konkurencieschopnej priemyselnej základne na podporu Európskej bezpečnostnej a obrannej politiky (EBOP): v dôsledku toho je potrebná lepšia koordinácia na európskej úrovni, kde môže dôjsť ku konsolidácii rôznych činností v politickej, hospodárskej, priemyselnej a regulačnej oblasti. Rovnako aj Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika (SZBP), ktorá v mene Európskej únie podporuje humanitárne činnosti a intervencie, závisí aj bude v budúcnosti závisieť od dostupnosti moderných technológií, pomocou ktorých získajú prijaté opatrenia najvyššiu účinnosť. Komplexný program v oblasti výskumu bezpečnosti na úrovni Európskej únie môže optimálnemu využívaniu vysokoefektívneho priemyselného odvetvia pridať značnú hodnotu. Tento výskum by mal byť riadený schopnosťami a mal by byť zameraný na vývoj interoperabilných systémov, výrobkov a služieb užitočných na ochranu občanov, územia a kritických infraštruktúr Európy ako aj pre činnosti na udržanie mieru. Bezpečnosť je tiež podmienkou riadneho fungovania takých kľúčových európskych služieb, akými sú doprava a dodávky energie; výskum musí zohrávať dôležitú rolu pri zabezpečovaní vysokej úrovne ochrany. V rámci európskej iniciatívy týkajúcej sa výskumu bezpečnosti sa musia rešpektovať hodnoty Únie v oblasti práv jednotlivcov, demokracie, etiky a slobôd. Musí sa vytvoriť rovnováha medzi dohľadom a kontrolou s cieľom minimalizovať možný vplyv teroristických akcií a umožniť rešpektovanie ľudských práv, súkromia, sociálnej a spoločenskej súdržnosti a úspešnej integrácie menšinových spoločenstiev. Rozvoj v oblasti technológií by mal byť v súlade s tvorbou politiky a silná politika EÚ v oblasti vývoja technológií pre bezpečnosť môže užívať výhody z kvality právnych predpisov a ostatných politických iniciatív. S cieľom riešiť potrebu posilneného a lepšie koordinovaného výskumu bezpečnosti Komisia prijala dve konkrétne opatrenia. Prvým je začať prípravné opatrenie v oblasti výskumu bezpečnosti[3], druhým, zriadiť skupinu osobností na vysokej úrovni v oblasti poradenstva pre dlhodobú stratégiu výskumu bezpečnosti v Európskej únii. Prípravné opatrenie sa začalo a dátum uzávierky prvej výzvy je 23. júna, pričom správa skupiny osobností bola predložená v marci[4]. 3. správa skupiny osobností Správa skupiny osobností vymedzuje rolu pre európsku koordináciu a vývoj moderných technológií v monitorovaní a kontrole vnímaných hrozieb, predchádzaní veľkým incidentom, ako sú napr. teroristické útoky, a krízovom manažmente a humanitárnych operáciách. Uvádza silný potenciál pozitívneho vplyvu Európskeho programu výskumu bezpečnosti (EPVB) a svoj možný prínos k riešeniu nových bezpečnostných úloh v meniacom sa svete. Odporúčania správy zahŕňajú: - vytvorenie EPVB, ktorý sa zameriava najmä na otázky vnútornej bezpečnosti, od roku 2007, s financovaním aspoň 1 miliardy eur ročne, okrem financovania, ktoré v súčasnosti zabezpečuje Rámcový program Spoločenstva pre výskum, vnútroštátne alebo iné medzivládne zdroje, - zriadenie „Európskej poradnej rady pre výskum bezpečnosti“ na vymedzenie strategických smerov opatrenia, účasti užívateľov, mechanizmov implementácie a agendu strategického výskumu pre EPVB, - potrebu spolupráce medzi európskymi orgánmi ako aj všetkými ostatnými zainteresovanými účastníkmi vzhľadom na politický vývoj a mnohé súčasné iniciatívy. 4. ďalšie kroky Komisia víta správu skupiny osobností. Súhlasí s hlavnými črtami odporúčaní a orientácií a v spolupráci s účastníkmi prijme potrebné opatrenia, ktoré je možné zoskupiť do štyroch oblastí: a) Konzultácie a spolupráca s účastníkmi Komisia na jeseň 2004 zriadi „Európsku poradnú radu pre výskum bezpečnosti“, ktorá bude plniť poradenskú funkciu v otázkach obsahu EPVB a jeho implementácie, pričom náležitá pozornosť bude venovaná návrhom skupiny osobností. V rade by mali byť zastúpení odborníci z rôznych skupín účastníkov: užívatelia, priemyselné odvetvia a výskumné organizácie. Stanoví potreby užívateľov a bude podporovať spoluprácu medzi členskými štátmi pri výmene práv duševného vlastníctva a utajovaných informácií a pri ochrane dôverných informácií. Komisia zabezpečí účinnú koordináciu EPVB svojimi vlastnými vnútornými výskumnými kapacitami a ostatnými európskymi výskumnými činnosťami, či už sú financované na úrovni Spoločenstva, na vnútroštátnej alebo medzivládnej úrovni. Táto koordinácia sa tiež týka práce v medzinárodných organizáciách, ako sú napr. OSN, OBSE a NATO, a činností v európskych organizáciách, ako je napr. Európska vesmírna agentúra (EVA). b) Európsky program výskumu bezpečnosti Na základe odporúčaní vytvoriť Európsky program výskumu bezpečnosti (EPVB), ktorý sa má začať v roku 2007, dá Komisia podnet na medziinštitucionálnu diskusiu s cieľom dosiahnuť konsenzus o takomto programe, stavajúc na práci prípravného opatrenia v oblasti výskumu bezpečnosti, v ktorom bude pokračovať do konca roku 2006[5]. Výskum bezpečnosti bol obsiahnutý v Oznámení o finančných perspektívach Únie na obdobie rokov 2007-2013[6]. Na začiatku roku 2005 sa predloží návrh programu týkajúci sa obsahu, viacročného finančného plánu a inštitucionálneho rámca EPVB, ako súčasť Siedmeho rámcového programu Spoločenstva pre výskum[7]. EPVB by sa mal implementovať ako osobitný program výskumu so svojím vlastným radom postupov (napr. mal by sa prispôsobiť požiadavkám na dôvernosť), pravidlami účasti, zmluvami a opatreniami v oblasti financovania. Komisia zaznamenala odporúčanie skupiny osobností, že EPVB by sa mala prideliť príslušná úroveň zdrojov, a zdieľa názor, že financovanie EPVB by malo byť doplnkové k akémukoľvek financovaniu, ktoré v súčasnosti zabezpečuje Rámcový program Spoločenstva pre výskum, vnútroštátne alebo iné medzivládne zdroje. Toto stanovisko je v súlade s cieľom Európskej únie dosiahnuť nárast investícií do výskumu vo výške 3 % HDP do roku 2010. Okrem toho by sa na zabezpečenie uplatňovania výsledkov výskumu mala komplementarita hľadať prostredníctvom iných politických nástrojov a rozpočtov. c) Účinný inštitucionálny rámec Komisia zabezpečí, aby sa pri rozvoji výskumu bezpečnosti plne zohľadňovali požiadavky Európskej bezpečnostnej stratégie, Spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (SZBP), Európskej bezpečnostnej a obrannej politiky (EBOP) a ostatných príslušných politík Komisie súvisiacich s vnútornou bezpečnosťou. Je rozhodnutá rozvíjať spoluprácu a súčinnosť medzi výskumom Spoločenstva v oblasti bezpečnosti a príslušnými aspektmi práce Európskej obrannej agentúry (EOA). Účasť Komisie v riadiacej rade agentúry a úzky pracovný vzťah pomôžu pri implementácii jej cieľa dosiahnuť komplementaritu s prácou EOA a vzájomné využívanie výsledkov výskumu. Povzbudzuje členské štáty v práci s Komisiou s cieľom zlepšiť koordináciu a optimalizovať využívanie výsledkov týkajúcich sa výskumu a technológií v oblasti civilných, bezpečnostných a obranných aplikácií. Spoločné určovanie a uspokojovanie potrieb v oblasti výskumu a vývoja a technológií prispeje k posilneniu spolupráce medzi príslušnými orgánmi na rôznych úrovniach veľmi pragmatickým a konkrétnym spôsobom. d) Štruktúra riadenia, ktorá reaguje na naliehavosť a charakter práce Komisia na základe diskusií s členskými štátmi a ostatnými účastníkmi a svojich poznatkov v oblasti riadenia programu RTD zavedie najvhodnejšie mechanizmy na zabezpečenie účinného riadenia EPVB. Komisia uvedie do činnosti účinné a flexibilné mechanizmy týkajúce sa zmlúv, účasti a financovania, napríklad na umožnenie verejným orgánom spolufinancovať nové technológie; tým sa zabezpečí vysoká úroveň súčinnosti alebo komplementarity, na základe diskusií s účastníkmi a vychádzajúc z poznatkov získaných z pravidiel a postupov v priebehu prípravného opatrenia. 5. ZÁVER Uvedený prístup zabezpečí výskum bezpečnosti podľa rámca Spoločenstva, ktorý môže poskytnúť výraznú pridanú hodnotu: uznaním, že dostupnosť nových technológií je kľúčovým prvkom v boji proti terorizmu; silný, štruktúrovaný program výskumu bezpečnosti na európskej úrovni je potrebný pre pomoc pri ochrane občanov a hospodárstva Európy; znížením fragmentácie, riešením duplikácie, zintenzívnením spolupráce (aj medzi členskými štátmi) s cieľom riešiť normalizáciu a interoperabilitu, dosiahnutím dokonalosti orientačných bodov, čím sa zvýši rentabilita európskeho úsilia a odstráni súčasné rozptýlenie, čo uľahčí vytvorenie skutočného európskeho trhu v tejto oblasti; reagovaním na úlohy a príležitosti rozšírenej Únie s populáciou 455 miliónov v 25 členských štátoch; uznaním, že bezpečnosť je problémom pre všetky členské štáty a všetkých občanov, pre ktorý by sa pri úplnom rešpektovaní európskych ľudských hodnôt a etiky mali nájsť zdieľané alebo spoločné riešenia; stavaním na existujúcich poznatkoch Spoločenstva v oblasti riadenia spoločných programov výskumu a existenciou schváleného a všeobecne známeho právneho rámca pre spoluprácu verejného a súkromného sektoru prostredníctvom RTD. PRÍLOHA Výskum pre bezpečnú Európu Skupina osobností v oblasti výskumu bezpečnosti Zhrnutie a odporúčania Zhrnutie V dnešnej globálnej spoločnosti čelí Európska únia novým príležitostiam, ako aj novým nebezpečenstvám. Politický, sociálny a technologický vývoj vytvoril nestále bezpečnostné prostredie, kde sú riziká a zraniteľné body rozmanitejšie a menej viditeľné. Objavili sa nové hrozby, ktoré nerešpektujú štátne hranice a majú za cieľ európske záujmy mimo územia EÚ a v rámci neho. Európska rada uznala tieto hrozby v decembri 2003 prijatím bezpečnostnej stratégie EÚ s názvom „Bezpečná Európa v lepšom svete“. Tieto hrozby vyzývajú k európskej reakcii a komplexnému bezpečnostnému prístupu, ktorý sa zameria na vnútornú aj vonkajšiu bezpečnosť a môže kombinovať civilné a vojenské prostriedky. Čím užšia bude spolupráca únie s OSN, OBSE, NATO a všetkými jej medzinárodnými partnermi, tým účinnejší bude jej prínos pre medzinárodnú bezpečnosť. EÚ potrebuje najmä vytvoriť kapacity na ochranu svojich občanov doma, ako aj rozmiestniť významné zdroje pre činnosti na udržanie mieru, humanitárnu pomoc a činnosti v oblasti budovania inštitúcií v zahraničí. Na dosiahnutie týchto cieľov musí Európa využiť svoje silné stránky v oblasti technológií. Samotná technológia nedokáže zaručiť bezpečnosť, ale bezpečnosť bez podpory technológie nie je možná. Poskytuje nám informácie o hrozbách, pomáha nám budovať účinnú ochranu pred nimi a v prípade potreby nám ich umožňuje neutralizovať. Nové trendy v technológiách okrem toho ponúkajú nové príležitosti. Civilné, bezpečnostné a obranné aplikácie sa stále častejšie opierajú o rovnaký technologický základ – tým sa vytvára nová súčinnosť v rôznych oblastiach výskumu. Využívanie technológie ako „hnacieho motora“ pre bezpečnú Európu si vyžaduje moderné priemyselné odvetvia, silnú vedomostnú infraštruktúru, vhodné financovanie a optimálne využívanie zdrojov. Európa má vysokokvalitné výskumné ústavy a značnú a rôznorodú priemyselnú základňu, v ktorých môže riešiť technologické požiadavky v oblasti bezpečnosti. Štrukturálne nedostatky na inštitucionálnej a politickej úrovni však bránia Európe vo využívaní jej silných stránok v oblasti vedy, technológií a priemyselných odvetví. Deliacia čiara medzi výskumom v oblasti obrany a v civilnej oblasti; absencia osobitných rámcov pre výskum bezpečnosti na úrovni EÚ; obmedzená spolupráca medzi členskými štátmi a nedostatočná koordinácia medzi vnútroštátnymi a európskymi snahami – to všetko zhoršuje nedostatok verejného financovania výskumu a predstavuje veľké prekážky v dosahovaní rentabilných riešení. Na prekonanie týchto nedostatkov potrebuje Európa zvýšiť svoje financovanie a zlepšiť súdržnosť svojich snáh. To zahŕňa a) účinnú koordináciu medzi vnútroštátnymi a európskymi výskumnými činnosťami, b) systematickú analýzu potrieb kapacity v oblasti bezpečnosti, od civilnej bezpečnosti až po obranu, c) plné využívanie súčinnosti vo výskume v obrannej, bezpečnostnej a civilnej oblasti, d) osobitné právne podmienky a nástroje financovania pre výskum v oblasti bezpečnosti na európskej úrovni a e) inštitucionálne opatrenia, ktoré sú dostatočne účinné aj pružné na to, aby mohla kombinovať snahy členských štátov a Spoločenstva a uľahčiť účasť ostatných zainteresovaných partnerov. Nedávne iniciatívy sú dôkazom narastajúceho uvedomovania si potreby konať. V tejto súvislosti je zriadenie „Agentúry v oblasti rozvoja obranných kapacít, výskumu, akvizície a vyzbrojovania“ a prípravné opatrenie Komisie pre výskum v oblasti bezpečnosti obzvlášť dôležité. Úlohou bude uviesť tieto iniciatívy do pohybu a rozvinúť ich do súdržného prístupu. Vytvorenie Európskeho programu výskumu bezpečnosti (EPVB) od roku 2007 by významne prispelo k dosiahnutiu tohto cieľa. EPVB by mal využiť zdvojenie technológií a narastajúce prekrývanie sa bezpečnostných funkcií na preklenutie rozdielu medzi výskumom v civilnej a obrannej oblasti. Pri podpore komplexného bezpečnostného prístupu by mal financovať výskumné činnosti zamerané na vývoj systémov a výrobkov, ktoré sú užitočné: - najmä na ochranu územia, zvrchovanosti, domácej populácie a veľmi dôležitej infraštruktúry členských štátov pred nadnárodnými hrozbami, a - pre misie EÚ „mimo územia Únie za účelom udržania mieru, predchádzania konfliktom a posilnenia medzinárodnej bezpečnosti v súlade so zásadami Charty OSN“. EPVB by mal maximalizovať výhody viacúčelových aspektov technológií. S cieľom stimulovať súčinnosť by sa mal zamerať na „križovatky“ medzi civilnými a obrannými aplikáciami a podporovať transformáciu a integráciu technológií medzi odvetviami. Mal by sa zamerať na interoperabilitu a prepojiteľnosť ako kľúčové prvky cezhraničnej spolupráce a spolupráce medzi útvarmi. Základné pravidlá a normy organizačnej štruktúry by sa mali vypracovať v prvotnom štádiu. EPVB by mal na jednej strane dopĺňať programy Spoločenstva v civilnej oblasti a činnosti v oblasti výskumu bezpečnosti a obrany vykonávané na vnútroštátnej alebo medzivládnej úrovni na strane druhej. Na zabezpečenie súdržnosti snáh je veľmi dôležitá účinná koordinácia medzi EPVB a ostatnými súvisiacimi výskumnými činnosťami. EPVB musí okrem toho zohľadňovať osobitné aspekty bezpečnostného trhu. To si vyžaduje vytvorenie nových nástrojov financovania a pravidiel transferu technológií. Spotrebitelia sa zároveň musia zúčastňovať na celom procese, aby sa predišlo prerušeniu výskumu a obstarávania. EPVB vyvinutý v súlade s týmito zásadami sa teší silnému sociálnemu záujmu a môže poskytnúť významnú pridanú hodnotu. Pomohol by zvýšiť bezpečnosť Európy, ktorá samotná je podmienkou mnohých politík Spoločenstva (doprava, energetika, telekomunikácie, atď.). Podporil by cezhraničnú spoluprácu, zvýšil konkurencieschopnosť európskych priemyselných odvetví a posilnil európsku výskumnú základňu. Okrem toho by výrazne prispel k politike EÚ v oblasti rastu a konkurencieschopnosti, ako bolo stanovené v Lisabone a Barcelone. Zo všetkých týchto dôvodov by EPVB malo financovať Spoločenstvo. Mal by disponovať minimálnym ročným rozpočtom vo výške 1 miliardy eur s možnosťou jeho ďalšieho progresívneho navýšenia, ak to bude vhodné. V súlade s cieľom EÚ investovať 3 % HDP do výskumu musí byť financovanie EPVB doplnkové k akémukoľvek financovaniu, ktoré v súčasnosti zabezpečuje Rámcový program Spoločenstva pre výskum, vnútroštátne alebo medzivládne zdroje. Takáto investícia by veľmi prispela k tomu, aby sa Európa stala pre svojich občanov bezpečnejšou. ZÁVERY A ODPORÚčANIA Berúc do úvahy rozsiahle úlohy, ktoré rozšírená Európska únia rieši, určila táto správa naliehavú potrebu prispôsobiť financovanie a organizovanie európskych výskumných činností novým bezpečnostným a technologickým skutočnostiam. Aby sa tak stalo, zasadzujeme sa o: a) kombinovanie vnútroštátnych, medzivládnych výskumných snáh a výskumných snáh Spoločenstva v jednotnom civilno-vojenskom prostredí tým najefektívnejším spôsobom; b) vytvorenie osobitného Európskeho programu výskumu bezpečnosti (EPVB). Zároveň trváme na tom, že rešpektovanie občianskych slobôd a etických zásad musí riadiť všetky európske výskumné činnosti. EPVB môže pridať európskemu projektu hodnotu a teší sa silnému spoločenskému záujmu. Má potenciál na podporu konkurencieschopnosti priemyselných odvetví a posilnenie výskumnej základne Európy. Podporil by cezhraničnú spoluprácu a prispel k politike EÚ v oblasti rastu a konkurencieschopnosti, ako bolo stanovené v Lisabone a Barcelone. Čo je dôležitejšie, pomohol by posilniť bezpečnosť EÚ, ktorá samotná je podmienkou pre mnohé politiky Spoločenstva (doprava, energetika, telekomunikácie, atď.). Zo všetkých týchto dôvodov by EPVB malo financovať Spoločenstvo. EPVB by nemal nahrádzať alebo zdvojnásobovať snahy členských štátov. Mal by mať za cieľ ich podporovať a dopĺňať a poskytovať im novú súdržnosť. S prihliadnutím na to predkladáme tieto odporúčania: 1. EPVB financovaný Spoločenstvom, ktorý zabezpečuje zapojenie všetkých členských štátov, by sa mal začať už v roku 2007. Jeho minimálne financovanie by malo byť v hodnote 1 miliardy EUR ročne, ako doplnok k existujúcemu financovaniu. Táto úroveň výdavkov by sa mala dosiahnuť rýchlo, s možnosťou ďalšieho progresívneho rastu, ak to bude vhodné, aby sa úroveň kombinovaných investícií EÚ (Spoločenstva, vnútroštátnych a medzivládnych) do výskumu bezpečnosti priblížila úrovni investícií v USA. 2. EPVB by mal financovať výskumné projekty súvisiace s kapacitami až po úroveň demonštrátorov, ktoré sú užitočné najmä pre vnútornú bezpečnosť v EÚ a pre úlohy SZBP a EBOP. 3. Pri uzatváraní priestoru medzi výskumom v civilnej a obrannej oblasti by sa EPVB mal snažiť o maximalizovanie prínosov viacúčelových aspektov technológie. S cieľom stimulovať súčinnosť by mal podporovať transformáciu, integráciu aplikácií a transfer technológií z jedného odvetvia do druhého. 4. EPVB by sa mal zamerať na interoperabilitu a prepojiteľnosť ako kľúčové prvky cezhraničnej spolupráce a spolupráce medzi útvarmi. V tejto súvislosti by sa v prvotnom štádiu mali vypracovať základné pravidlá a normy organizačnej štruktúry. 5. Pravidlá riadiace EPVB musia vyhovovať špecifikám výskumu bezpečnosti. Komisia by po porade so všetkými príslušnými účastníkmi mala vyvinúť potrebné pravidlá ochrany práv duševného vlastníctva a transferu technológií. 6. Keďže veľa požiadaviek stanovia vlády, mali by sa vytvoriť nové finančné nástroje, ktoré by umožnili uvoľnenie financií na výskum, ak to bude odôvodnené, až do výšky 100 % nákladov. 7. Mala by sa zriadiť „Poradná rada pre výskum bezpečnosti“, ktorá by stanovila strategické smery činností na prípravu výskumnej agendy EPVB a tiež by radila v oblasti zásad a mechanizmov pri jej uplatňovaní. Okrem toho by mala určiť veľmi dôležité technologické oblasti, v ktorých by sa Európa mala snažiť o domáci konkurenčný potenciál. Rada by sa mala skladať z odborníkov na vysokej úrovni spomedzi verejných a súkromných spotrebiteľov, zástupcov priemyselných odvetví, výskumných organizácií a všetkých ostatných príslušných účastníkov. 8. Vymedzenie potrieb spotrebiteľa bude kľúčom k úspešnej implementácii EPVB. Mal by sa preto na úrovni EÚ vytvoriť mechanizmus, ktorý by po porade s potenciálnymi spotrebiteľmi určil budúce potreby kapacít pre úlohy vnútornej bezpečnosti. 9. Účinná koordinácia musí zabezpečiť, že EPVB nezdvojnásobuje, ale dopĺňa ostatné európske výskumné činnosti, či už financované na úrovni Spoločenstva, vnútroštátnej alebo medzivládnej úrovni. 10. Komisia a Rada by mali zabezpečiť účinnú a efektívnu spoluprácu medzi EPVB a budúcou „Agentúrou v oblasti rozvoja obranných kapacít, výskumu, akvizície a vyzbrojovania“. 11. EPVB by mal zohľadňovať a, ak je to vhodné, aj koordinovať výskumné snahy medzinárodných organizácií so zodpovednosťami za otázky v oblasti globálnej alebo regionálnej bezpečnosti. 12. EPVB by mal mať za cieľ podporovať konkurencieschopnosť európskych bezpečnostných priemyselných odvetví a stimulovať trh (verejný a súkromný) pre bezpečnostné výrobky a systémy. Implementácia návrhov činnosti predložených v oznámení Komisie „Smerom k európskemu trhu s obrannými zariadeniami“ by mala výrazne pomôcť dosiahnuť tento cieľ a maximalizovať prínos EPVB. [1] „Bezpečná Európa v lepšom svete“, ktorú na zasadnutí Európskej rady v Solúne 19.-20. júna 2003 predložil vysoký predstaviteľ Javier Solana a ktorú schválila Európska rada 12. decembra 2003. [2] „Smerom k politike EÚ v oblasti obranných zariadení“, KOM(2003) 113. [3] Oznámenie Komisie „O implementácii prípravného opatrenia na zvýšenie európskeho priemyselného potenciálu v oblasti výskumu bezpečnosti, smerom k programu na zvýšenie európskej bezpečnosti prostredníctvom výskumu a technológií.“ KOM(2004) 72 konečná verzia, 3.2.2004, a rozhodnutie 2004/213/ES uverejnené v Ú. v. EÚ L 67, z 5.3.2004. [4] „Výskum pre bezpečnú Európu“, Správa skupiny osobností v oblasti výskumu bezpečnosti, ISBN 92-894-6611-1, Luxemburg, Úrad pre vydávanie úradných publikácií Európskych spoločenstiev, 2004. Dostupné na internetovej stránke Komisie http://europa.eu.int/comm/research/security [5] Návrhy doručené na základe výzvy na predloženie návrhov roku 2004 na toto prípravné opatrenie uvádzajú požiadavku, ktorá pätnásťkrát prevyšuje možnosti rozpočtu. [6] Oznámenie Komisie „Budujeme našu spoločnú budúcnosť – politické výzvy a požiadavky rozpočtu v rozšírenej Únii, KOM(2004) 101, 10.2.2004. [7] Oznámenie Komisie „Veda a technológia, kľúč k budúcnosti Európy: orientácie stratégie Únie na podporu výskumu“.KOM(2004) 353.