[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV |

Brusel, 21.6.2004

KOM(2004) 438 v konečnom znení

OZNÁMENIE KOMISIE RADE A EURÓPSKEMU PARLAMENTU

Podpora metód rybolovu priaznivých pre životné prostredie: úloha technických opatrení na zachovanie zdrojov

OZNÁMENIE KOMISIE RADE A EURÓPSKEMU PARLAMENTU

Podpora metód rybolovu priaznivých pre životné prostredie: úloha technických opatrení na zachovanie zdrojov

OBSAH

1. Rozsah a účel tohto oznámenia 3

2. Čo sú metódy rybolovu priaznivé pre životné prostredie? 3

3. Ako možno znížiť výlov na trvalo udržateľnú úroveň? 4

4. Ako možno optimalizovať úlovky cielených druhov a minimalizovať neželané úlovky? 5

5. Ako možno znížiť vplyv rybolovu na lokality výskytu živočíchov? 7

6. Potreba rovnováhy medzi trvalou environmentálnou a ekonomickouudržateľnosťou 8

7. Cesta vpred 8

7.1. Decentralizovanejší prístup 8

7.2. Väčšia účasť sektora rybného hospodárstva 9

7.3. Šírenie a rozvíjanie povedomia na úrovni Spoločenstva 9

7.4. Zjednodušenie pravidiel 10

7.5. Zmena správania sa rybárov prostredníctvom nových stimulov 10

8. Ďalšie kroky 11

1. ROZSAH A ÚčEL TOHTO OZNÁMENIA

Cieľom Spoločnej politiky rybného hospodárstva (SPRH) je zaistiť využívanie živých vodných zdrojov, ktoré by umožňovalo trvalo udržateľné ekonomické, environmentálne a sociálne podmienky.

Článok 2 rámcového nariadenia[1] ďalej uvádza, že „pri prijímaní opatrení určených na ochranu a zachovanie živých vodných zdrojov Spoločenstvo uplatní prístup obozretného konania, aby sa zabezpečilo ich trvalo udržateľné využívanie a minimalizoval vplyv rybárskych činností na morské ekosystémy. Zameriava sa na postupné uplatňovanie ekologického prístupu k rybnému hospodárstvu”.

V rámcovom nariadení sa na dosiahnutie týchto cieľov ustanovujú limity možného rybolovu (TAC a kvóty), množstvo opatrení vrátane technických opatrení na zachovanie zdrojov a priame limity výlovu.

Cieľom tohto oznámenia je navrhnúť spôsoby, akými môže Spoločenstvo ďalej podporovať využívanie metód rybolovu priaznivých pre životné prostredie, najmä prostredníctvom technických opatrení na zachovanie zdrojov, pričom sa zohľadní aj potreba dosiahnuť rovnováhu medzi environmentálnymi a ekonomickými cieľmi.

2. ČO SÚ METÓDY RYBOLOVU PRIAZNIVÉ PRE žIVOTNÉ PROSTREDIE?

Zaistenie rybárskych činností ešte priaznivejších pre životné prostredie je oprávnene samostatným cieľom, no prispieva tiež k podpore trvalo udržateľných ekonomických a sociálnych podmienok v sektore rybného hospodárstva. Rybári potrebujú zdravé zásoby rýb vo vyváženom prostredí. Akékoľvek narušenie takejto rovnováhy vedie k cyklu „rozmachu a poklesu“, čo je z hľadiska hospodárstva neudržateľné. Rybolov priaznivý pre životné prostredie je priaznivý tiež pre rybárov, keďže pomáha udržiavať rovnováhu životného prostredia nevyhnutnú pre stabilné a predvídateľné hospodárske činnosti.

V rámci prístupu integrovaného riadenia existujú tri hlavné ciele, ktoré sa vzťahujú na zachovanie a rozvoj rybolovu priaznivého pre životné prostredie:

(i) zníženie výlovu na trvalo udržateľnú úroveň a jej zachovanie :

Zníženie tlaku rybolovu na trvalo udržateľnú úroveň je samostatným najdôležitejším problémom SPRH. Napriek najnovším rozhodnutiam Rady je úhyn viacerých druhov rýb v dôsledku rybolovu podstatne vyšší, ako je potrebné na zaistenie optimálnych výnosov zo zásob. Pre množstvo podmorských druhov je úhyn v dôsledku rybolovu v súčasnosti taký veľký, že hrozí kolaps zásob; pre mnohé ďalšie sa miera úhynu v dôsledku rybolovu odhaduje z dlhodobého hľadiska za neudržateľnú.

(ii) optimalizácia úlovku cielených druhov a minimalizovanie neželaných úlovkov

V tejto oblasti je cieľom dosiahnuť čo najvýberovejší charakter rybolovu, pričom sa ponechajú cielené jedince vhodných druhov a veľkostí s minimálnym vplyvom na ostatné druhy alebo nedospelé jedince cielených druhov.

(iii) minimalizácia vplyvu rybolovu na lokality výskytu živočíchov

Využívanie niektorých druhov rybolovných zariadení môže poškodiť, alebo dokonca zničiť, citlivé morské lokality výskytu živočíchov. Aby sa toto riziko znížilo, môže byť potrebná špecifikácia rybolovných zariadení a priestorové obmedzenia v prípade používania určitého druhu zariadení.

V nasledujúcich častiach sa stručne rozoberajú spôsoby, akými možno dosiahnuť uvedené ciele.

3. AKO MOžNO ZNÍžIť VÝLOV NA TRVALO UDRžATEľNÚ ÚROVEň?

Prijatím reformy SPRH v roku 2002 Rada uznala potrebu vytvoriť viacročný prístup vo forme plánov obnovy a plánu riadenia a zaviesť obmedzenia výlovu, ak sa to považuje za potrebné na dosiahnutie zámerov týchto plánov.

Zavedenie viacročných plánov riadenia na zaistenie výlovu v súlade s trvalo udržateľnými možnosťami rybolovu je podmienkou rozvoja metód rybolovu priaznivých pre životné prostredie. Prioritné by mali byť plány na obnovu zásob nad rámec bezpečných biologických limitov a následne plány hospodárenia so zásobami v rámci bezpečných biologických limitov.

Na začiatku roka 2004 Rada prijala plán na obnovu niektorých zásob tresky a šťukozubca severského[2]. Očakáva sa, že ďalšie dva návrhy plánov obnovy predložené Komisiou prijme Rada v priebehu roka 2004[3].

V roku 2004 bude Komisia iniciovať ďalšie kroky na:

- zahrnutie ďalších zásob, ako treska Keltského mora, do existujúcich plánov obnovy;

- navrhnutie plánu obnovy pre kambaly Severného mora v kombinácii s plánom riadenia pre morské jazyky Severného mora;

- vypracovanie viacročných plánov riadenia pre rybolov tresky škvrnitej, tresky bez fúzov a tresky tmavej v Severnom mori, v spolupráci s Nórskom;

- vypracovanie viacročných plánov riadenia pre výlov rýb rodu Ammodytes v Severnom mori a v oblasti Skageraaku;

- vypracovanie viacročných plánov riadenia pre výlov rýb rodu Ammodytes v Severnom mori a v oblasti Skageraaku;

- implementáciu viacročných plánov riadenia pre baltskú tresku a lososa schválených Medzinárodnou komisiou pre rybolov v Baltskom mori do nariadení Spoločenstva.

4. AKO MOžNO OPTIMALIZOVAť ÚLOVKY CIELENÝCH DRUHOV A MINIMALIZOVAť NEžELANÉ ÚLOVKY?

Odhliadnuc od skutočnosti, že mnoho zásob rýb Spoločenstva je už vyčerpaných, využívanie zdrojov rybolovu rybárskymi flotilami Spoločenstva rozhodne nie je optimálne. Výnosy vyplývajúce z veľmi veľkého tlaku na výlov nedospelých rýb (vyjadrené v tonách alebo ekonomickej hodnote) zďaleka nie sú také, aké by mohli byť, keby bol rybolov lepšie riadený. Keďže ryby nedostatočnej veľkosti nemožno vyložiť na breh, aj tu dochádza k zjavnému plytvaniu cennými zásobami.

Najdôležitejšiu oblasť záujmu, pokiaľ ide o poškodzovanie životného prostredia v dôsledku rybolovu, predstavujú obrovské množstvá rýb ulovených a následne rybárskymi loďami na mori vyradených ako odpad, pričom väčšinou ide o nedospelé ryby. Odhaduje sa, že ročne sa na celom svete z úlovku morských rýb vyradí v priemere 20 miliónov ton[4]. To zhruba zodpovedá 23 % ročného úlovku. Odhady celkového objemu odpadu z výlovu rýb vo vodách Spoločenstva nie sú k dispozícii. Celkový objem odpadu z úlovku v Severnom mori v roku 1990 však bol približne 260.000 ton rýb s guľovitým telom, 300.000 ton rýb s ploským telom, 15.000 ton druhov raje a žraloka škvrnitého a 150.000 ton nižších bezstavovcov[5]. Tento odpad zodpovedá približne 22 % celkového vyloženého úlovku zo Severného mora a korešponduje s celosvetovými hodnotami. Problém sa však samozrejme neobmedzuje len na Severné more. Aj v ostatných oblastiach rybolovu Spoločenstva problém odpadu úlovku pravdepodobne dosahuje rádovo rovnaké hodnoty.

Keďže mnoho druhov rýb obýva spoločné oblasti rybolovu, je nemožné celkom vylúčiť výlov neželaných druhov (alebo vedľajší výlov), je však možné ho výrazne znížiť prispôsobením rybolovných zariadení, čím sa umožní ich lepšia selektívnosť. Značná redukcia vedľajšieho výlovu zníži úhyn príslušných druhov rýb a prispeje k optimalizácii výnosov z takýchto zásob.

Okrem selekcie podľa druhu by metódy rybolovu mali byť tiež selektívnejšie, pokiaľ ide o veľkosť.

Dôležitým cieľom riadenia rybného hospodárstva naďalej ostáva zníženie úlovkov rýb nedostatočnej veľkosti. Nejde len o zväčšenie minimálnych rozmerov ôk na rybárskych sieťach; ako sa uvádza vyššie, celková redukcia výlovu pomôže obnoviť množstvá dospelých rýb a prispeje k zníženiu úlovkov nedospelých rýb. Podpora metód rybolovu priaznivejších pre životné prostredie by sa však mala zamerať aj na to, aby technické opatrenia na zachovanie zdrojov čo najviac prispeli k zníženiu podielu malých rýb.

Možnosť zväčšiť veľkosť ôk rybárskych sietí sa javí ako málo pravdepodobná (okrem oblastí Stredozemného mora), a to z dôvodu zmiešanej povahy druhov rýb v oblastiach rybolovu (najmä druhov žijúcich na alebo pri morskom dne). Pokiaľ Komisia v niektorých prípadoch nevylúči možné zväčšenie veľkostí ôk sietí, je potrebný novátorskejší prístup.

Všeobecný postoj by sa mal zamerať na selektívnejší rybolov, pokiaľ ide o druhy a veľkosti, bez nutného kompromisu vo vzťahu k úlovkom cielených druhov. Väčšiu selektívnosť druhov možno dosiahnuť množstvom technických opatrení, vrátane:

- špecifikácie rybolovných zariadení, ako napríklad využívanie sieťových panelov so štvorcovými okami alebo iných nástrojov, ktoré umožnia necieľovým druhom uniknúť zo sietí;

- uzavretých oblastí alebo období, na ochranu oblastí rybolovu v období trenia rýb alebo chovných oblastí;

- zákazu používania určitého druhu rybolovných zariadení alebo obmedzenia obsahu vykládky, pokiaľ ide o veľkosť a druhy rýb.

Potrebné opatrenia budú závisieť od charakteru rybolovu a druhu necieľových úlovkov. Prioritou by mali byť necieľové úlovky, ktorých stav sa považuje za neudržateľný a môže ohroziť príslušné druhy rýb. Menšia dôležitosť by sa mala prikladať vedľajším úlovkom, ktoré sú z biologického aj ekonomického hľadiska zanedbateľné.

Komisia v roku 2002 vydala akčný plán na zníženie odpadu z výlovu [6], ktorý obsahuje prehľad o rozsahu tohto problému a dôvody vyraďovania rýb ako odpadu a hodnotí možnosti redukcie odpadu z výlovu. Na základe tohto akčného plánu Rada vyzvala Komisiu, aby iniciovala pilotný projekt na zhodnotenie možností zníženia odpadu z výlovu.

V priebehu roka 2004 Komisia v spolupráci s členskými štátmi, rybárskym priemyslom a ostatnými akcionármi uvedie rad pilotných projektov, ktoré budú zahŕňať množstvo druhov rýb a oblastí rybolovu v rámci Spoločenstva. Tieto pilotné projekty sa zamerajú na všetky možné spôsoby zníženia odpadu z výlovu rýb, vrátane skúšok rybolovných zariadení, dobrovoľného opustenia oblastí rybolovu, okamžitých uzávierok, zákazu odpadu z výlovu, kvót na vedľajší výlov, flexibilnosti kvót, riadenia výlovu a lepšieho využívania rýb z nízkou hodnotou. Budú obsahovať aj prípady (zásob a/alebo oblastí rybolovu), pre ktoré bude zákaz odpadu z výlovu zavedený v strednodobom horizonte, ako sa uvádza v akčnom pláne pre odpad z výlovu z roka 2002. Budú tiež zahŕňať iné prípady, v ktorých zavedenie zákazu odpadu nie je v najbližších rokoch realistické, napriek a (v určitej miere) kvôli veľkému objemu rýb vyradených ako odpad. Pre túto druhú skupinu rybolovu sa zníženie odpadu z výlovu plánuje v období (4 až 5 rokov?), o ktorom sa rozhodne v úzkej spolupráci s rybárskym priemyslom. Odsúhlasí sa spoločne dohodnutý protokol s odhadom odpadu z výlovu (pred a v čase ukončenia pilotných projektov), pričom zainteresované flotily budú môcť na dosiahnutie plánovaného zníženia využívať rôzne opatrenia.

V oboch prípadoch sa rybársky priemysel bude priamo podieľať na príprave a monitorovaní pilotných projektov, taktiež prostredníctvom Regionálnych poradných rád (RPR), hneď ako budú zriadené.

Súčasťou pilotných projektov bude štúdium vplyvu redukcie odpadu z výlovu na príslušné zásoby rýb, ako aj nepriameho vplyvu na potravu rýb a morských vtákov, ktorú tvorí odpad z výlovu.

Rada už prijala kroky na zníženie vedľajších úlovkov niektorých necieľových druhov, ako sú vráskavce. Prvý krok sa uskutočnil v roku 1997, keď sa prijali obmedzenia rybolovu tenatovými sieťami[7], zamerané na ochranu druhov, vrátane vráskavcov, ktoré by mohli byť ohrozené rybolovom tenatovými sieťami. Ďalší krok sa uskutočnil v marci 2004, keď sa prijalo nariadenie zamerané na zníženie náhodných úlovkov vráskavcov[8].

Riešenie problému nechceného výlovu by malo zahŕňať aj úhyn rýb v dôsledku stratených rybolovných zariadení. Vedecké štúdie potvrdzujú, že zvislé siete, konkrétne, môžu zapríčiniť zachytávanie rýb dlhý čas po tom, ako sa tieto siete stratili. Ryby zachytené v stratených rybolovných zariadeniach, často nazývaných „tieňové siete“, hynú a podobne ako ryby vyradené ako odpad ich možno považovať za plytvanie zdrojmi. Treba preto prijať opatrenia na identifikáciu takýchto zariadení, podporovať nahlasovanie stratených rybolovných zariadení a odstraňovať ich z morského dna.

5. AKO MOžNO ZNÍžIť VPLYV RYBOLOVU NA LOKALITY VÝSKYTU žIVOčÍCHOV?

Priame fyzické pôsobenie rybolovných zariadení na morské dno môže zmeniť jeho fyzickú štruktúru, a tak spôsobiť zmeny biologických spoločenstiev danej oblasti. Niektoré lokality výskytu živočíchov sú na rybolovné zariadenia citlivejšie ako iné. Príkladom obzvlášť citlivej lokality vo vodách Spoločenstva sú útesy (studenovodné korálové útesy, skalnaté útesy), ktoré sú často veľmi produktívne a sú domovom rôznorodej fauny a flóry. Rybolov na útesoch môže zmeniť ich fyzickú štruktúru v takom rozsahu, ktorý môže ohroziť ich jedinečnú biologickú funkciu.

Na účely ochrany citlivých lokalít výskytu môže byť nevyhnutné takéto oblasti pre niektoré druhy rybolovu uzavrieť. Aktuálnym príkladom uvedeného opatrenia je nariadenie Komisie na ochranu podmorských koralových útesov pri severozápadnom Škótsku. Komisia chce konať proaktívne a v príslušných prípadoch prijímať viac opatrení takéhoto charakteru. Užitočnú úlohu môže tiež zohrať špecifikácia rybolovných zariadení.

6. POTREBA ROVNOVÁHY MEDZI TRVALOU ENVIRONMENTÁLNOU A EKONOMICKOU UDRžATEľNOSťOU

Uplatňovanie metód rybolovu priaznivých pre životné prostredie nemusí byť v niektorých prípadoch finančne zanedbateľné. Či ide o investície do novej výbavy, alebo o krátkodobý výpadok príjmov, budú mať určitý ekonomický dosah. Komisia pri zavádzaní nových významných návrhov v tejto oblasti uskutoční podľa potreby a na základe dostupných informácií hodnotenie možných ekonomických a sociálnych vplyvov. Tieto vplyvy sa, samozrejme, nebudú obmedzovať len na hodnotenie krátkodobých strát, no budú zahŕňať aj odhady budúcich dlhodobých prínosov. V kontexte viacročného riadenia by aj hodnotenie vplyvov malo byť viacročné.

7. CESTA VPRED

Podpora rybolovu priaznivejšieho pre životné prostredie v rámci SPRH si žiada nové stimuly. Preto sú potrebné kroky v rámci nasledovných oblastí:

- decentralizovanejší prístup k rozvoju metód rybolovu priaznivejších pre životné prostredie;

- väčšia účasť sektora rybného hospodárstva na regulačnom procese;

- šírenie a rozvíjanie povedomia na úrovni Spoločenstva;

- zjednodušenie pravidiel Spoločenstva;

- zmena správania sa rybárov prostredníctvom tvorby stimulov;

- ďalšie hodnotenia vplyvov na ekologické, ekonomické a sociálne dôsledky metód rybolovu priaznivých pre životné prostredie, najmä pokiaľ ide o ich dlhodobé účinky.

7.1. Decentralizovanejší prístup

Rozvoj metód rybolovu priaznivých pre životné prostredie v rámci SPRH musí byť prispôsobivý a musí rešpektovať veľkú rôznorodosť ekosystémov aj oblastí rybolovu v rámci Spoločenstva. Opatrenia môžu byť v jednej oblasti alebo lokalite účinné, avšak zbytočné, až kontraproduktívne, v inej. Preto je treba dôsledne zvážiť, ktoré opatrenia treba prijať v celom Spoločenstve a ktoré len na regionálnej, prípadne lokálnej úrovni.

Toto povedie k decentralizovanejšiemu prístupu k niektorým aspektom riadenia rybného hospodárstva, najmä v prípade technických opatrení na zachovanie zásob, ktoré budú brať do úvahy špecifiká daného rybolovu v konkrétnych oblastiach. Zatiaľ čo niektoré nástroje riadenia, ako sú limity úlovkov alebo výlovu, by sa mali vzťahovať na celú oblasť rozšírenia príslušných zásob, technické opatrenia na zachovanie zásob možno lepšie dopĺňať k decentralizovaným prístupom, pričom sa do úvahy berú charakteristiky rybolovu v rôznych oblastiach a stavia sa na miestnych skúsenostiach. Takýto prístup by však nemal znamenať, že v rôznych oblastiach platia rôzne normy ochrany životného prostredia a zachovania rybolovu. Cieľom Spoločenstva by mala byť dostatočne vysoká úroveň ochrany prostredia a zachovania zdrojov rybolovu vo všetkých vodách Spoločenstva, ako aj v ostatných vodách, v ktorých lovia lode Spoločenstva.

7.2. Väčšia účasť sektora rybného hospodárstva

Vzhľadom na základné ťažkosti vynútiteľnosti nariadení v oblasti rybolovu priamo na mori, technické normy upravujúce rybolov nebudú riadne uplatňované, pokiaľ ich rybári nebudú chcieť uplatňovať. Dosiahnutie spolupráce a súhlasu rybárskeho priemyslu si vyžaduje väčšiu angažovanosť akcionárov pri navrhovaní, testovaní a zavádzaní technických opatrení. Účasť rybárskeho priemyslu na hodnotení významu existujúcich opatrení a na formulovaní nových by tiež mala pomôcť zaistiť jasnejší výklad a väčšiu zrozumiteľnosť pravidiel a riešenie potenciálnych problémov pri zavádzaní takýchto pravidiel.

Po zriadení Regionálnych poradných rád (RVR) budú tieto rady predstavovať fórum pre takúto priamu účasť v procese riadenia. Zaistia väčšiu úlohu rybárskeho priemyslu a ostatných akcionárov pri rozvoji metód rybolovu priaznivých pre životné prostredie na regionálnej úrovni, pokiaľ ide o vplyv na ich obsah a zodpovednosť za kontrolu nad ich zavádzaním a vynútiteľnosťou.

Technická a finančná podpora RVR zo zdrojov verejných orgánov môže byť v budúcnosti výraznejšia, aby sa tieto rady mohli svojim zodpovedným úlohám venovať naplno.

S cieľom podporiť RVR, aby prevzali iniciatívu pri vývoji metód rybolovu priaznivých pre životné prostredie, by sa mohol zaviesť postup, v rámci ktorého by technické opatrenia vyvinuté a schválené na základe konsenzu medzi jednotlivými RVR mohli byť implementované Komisiou, v súlade s postupom podľa článku 30(2) rámcového nariadenia (rozhodnutie Riadiaceho výboru). Komisia v tomto zmysle pripraví návrh.

7.3. Šírenie a rozvíjanie povedomia na úrovni Spoločenstva

Pri navrhovaní metód rybolovu priaznivých pre životné prostredie má dôležitú úlohu hrať špecifický a odborný výskum, a to aj v oblasti vývoja a testovania nových rybolovných zariadení.

Ďalšia spolupráca pri výskume v tejto oblasti by bola prínosom. Za posledných 10 rokov Európska únia vynaložila v tejto oblasti značné úsilie: rozpočet EÚ každoročne prispieva 8 miliónov EUR na viac ako 400 výskumných projektov s cieľom zvýšiť selektívnosť rybolovných zariadení, znížiť odpad z výlovu, alebo vyčísliť vplyv rybolovu na životné prostredie.

Táto práca sa uskutočňuje za účasti a s podporou štátnych správ, inštitútov morského výskumu a oblastí rybárskeho priemyslu v celej EÚ.

Toto výskumné úsilie by malo pokračovať aj v rámci siedmeho rámcového programu pre výskum Spoločenstva, pričom by sa priorita kládla na nasledovné oblasti:

- podrobnejšia analýza vplyvu rôznych rybolovných zariadení na morské ekosystémy, čo sa týka cielených druhov, vedľajších úlovkov a vplyvu na lokality výskytu živočíchov;

- vývoj rybolovných zariadení s minimálnym negatívnym vplyvom a so selekciou druhov;

- preverenie následkov vyraďovania rýb ako odpadu na morský ekosystém;

- preskúmanie ekonomických aspektov odpadu z výlovu, pokiaľ ide o motiváciu vyraďovať ryby ako odpad a dôsledky neselektívnych techník rybolovu;

- uzavreté oblasti alebo chránené morské oblasti ako spôsob ochrany lokalít výskytu a necieľových druhov.

Ďalším krokom Spoločenstva by bola podpora širšej medzinárodnej spolupráce pri odbornom zameraní prác na vývoj nových metód rybolovu. Podobné práce sa často vykonávajú pri skvalitňovaní selektívnosti rovnakých rybolovných zariadení v rôznych členských štátoch. Širšia spolupráca medzi národnými orgánmi by mohla byť úspornejšia z hľadiska nákladov.

Treťou oblasťou, v ktorej by Spoločenstvo mohlo prispieť, je zvýšenie finančnej pomoci na experimentálne využívanie nových metód rybolovu rybárskymi loďami. Akceptovanie zmien v prístupe bude možné v rybárskom priemysle dosiahnuť len prostredníctvom podnecovania rybárskeho priemyslu, aby využíval nové metódy a lepšie identifikoval ich výhody a nevýhody. Komisia zváži takéto možnosti pri príprave svojich návrhov štrukturálneho fondu pre rybársky sektor na obdobie rokov 2007-2013.

7.4. Zjednodušenie pravidiel

Ako sa uvádza v predchádzajúcich častiach, opatrenia v oblasti rybolovu priaznivého pre životné prostredie musia tvoriť súčasť širšieho systému riadenia. Ad hoc prístup, ktorý prevládal doteraz, pričom sa technické opatrenia tvorili väčšinou izolovane od ostatných opatrení v oblasti riadenia, by sa mal nahradiť integrovaným plánom riadenia, v rámci ktorého sa opatrenia priaznivé pre životné prostredie budú pripravovať ako súčasť dlhodobých plánov riadenia.

Tieto opatrenia musia byť konzistentné s cieľmi riadenia, nesmú byť zbytočne zložité a musia byť vynútiteľné.

Komisia navrhuje, aby sa počas nasledujúcich dvoch rokov venovalo veľké úsilie preskúmaniu a, v prípade potreby, úpravám existujúcich technických opatrení v kontexte budúcich rozhodnutí Rady o dlhodobom hospodárení so zásobami rýb. Tento proces by tiež mal zohľadňovať regionálne špecifiká. Explicitným cieľom tohto procesu by malo byť zjednodušenie pravidiel Spoločenstva.

7.5. Zmena správania sa rybárov prostredníctvom nových stimulov

Rozvoj metód rybolovu priaznivých pre životné prostredie zahŕňa zmenu v postupoch rybolovu, ako aj v správaní rybárov. Spoločenstvo aj členské štáty musia byť pripravené podporovať rybárov, aby začali používať metódy rybolovu priaznivejšie pre životné prostredie.

Príkladom je problém odpadu z výlovu, keďže súčasné nariadenia, ktoré zakazujú vykládku rýb nedostatočnej veľkosti alebo rýb nad určené kvóty, nútia rybárov vyraďovať značnú časť ich úlovku ako odpad. Bolo by možné pripraviť opatrenia, ktoré by rybárom ponúkali alternatívnu možnosť popri vyraďovaní nezákonnej časti ich úlovku ako odpad.

Finančná pomoc do roku 2006 v rámci Finančného nástroja na usmerňovanie rybného hospodárstva (FIFG) na využívanie selektívnejších techník rybolovu už je k dispozícii. V rámci prípravy nových pravidiel FIFG, toto oznámenie skúma možnosti kompenzácie krátkodobých strát vyplývajúcich z experimentálneho používania takýchto techník rybolovu.

Mal by sa preskúmať aj potenciál zavedenia iných stimulov na využívanie metód rybolovu priaznivejších pre životné prostredie. Išlo by o väčšiu finančnú podporu rybárskych lodí podieľajúcich sa na skúškach rybolovných zariadení a nefinančné stimuly rybolovu priaznivejšieho pre životné prostredie, ako sú dodatočné kvóty alebo prideľovanie výlovu.

8. ĎALšIE KROKY

Komisia má v úmysle pokračovať v uvedených plánoch v súlade s nasledovným časovým harmonogramom.

(i) Preskúmanie existujúcich technických opatrení, 2004 - 2005:

Existujúce technické opatrenia pre vody Severného mora a Atlantického oceánu budú zhodnotené a preverené. Aktuálny návrh na aktualizáciu a uzákonenie nariadenia 850/98 sa stiahne a Komisia bude iniciovať rozhovory s členskými štátmi a akcionármi o decentralizovanejšom prístupe k technickým opatreniam na zachovanie zásob. Táto práca sa uskutoční v úzkej spolupráci s členskými štátmi, rybárskym priemyslom a ostatnými akcionármi a zahrnie aj RVR, hneď ako budú zriadené. Súčasťou tejto aktivity bude aj možnosť zaviesť priamočiare postupy pomocou technických opatrení, ktoré sú podporované príslušnými RVR.

Pokiaľ ide o ostatné oblasti rybolovu Spoločenstva, Komisia už predložila návrh pre Stredozemné more [9] a v priebehu roka 2004 predloží návrh nariadenia Rady o technických opatreniach v Baltskom mori.

(ii) Redukcia odpadu z výlovu, 2004 - 2006:

Počnúc rokom 2004 Komisia v spolupráci s členskými štátmi, rybárskym priemyslom a mimovládnymi organizáciami vyvinie niekoľko pilotných projektov zahŕňajúcich širokú škálu druhov, rybolovu a oblastí v rámci Spoločenstva.

Pilotný projekt zameraný tiež na problém „tieňového rybolovu“ vo vodách Spoločenstva bude rozpracovaný v roku 2005. Projekt bude zahŕňať obnovovací systém na odstraňovanie stratených rybolovných zariadení a metódy na znižovanie strát týchto zariadení.

(iii) Výskum, 2005-2006:

Šiesty rámcový program pre výskum už kladie prvoradý dôraz na vytvorenie metód rybolovu priaznivých pre životné prostredie. V tomto období nie sú potrebné dodatočné kroky. Do plánov siedmeho rámcového programu (2007 - 2010) bude tiež zahrnutá ďalšia výskumná práca v tejto oblasti.

(iv) Návrhy nových finančných stimulov, 2004 - 2005:

V rámci revidovaného štrukturálneho fondu rybolovu, ktorý bude k dispozícii od roku 2007, by sa prioritnými mali stať schémy podporujúce rybolov priaznivý pre životné prostredie, vrátane vytvorenia a využívania selektívnejších rybolovných zariadení a vrátane kompenzácií krátkodobých strát vykázaných loďami, ktoré sa zúčastňujú na skúškach metód rybolovu priaznivejších pre životné prostredie. Príslušné návrhy Komisia zahrnie do kontextu návrhov pre budúci Finančný nástroj na usmerňovanie rybného hospodárstva.

[1] Nariadenie Rady (ES) č. 2371/2002 z 20. decembra 2002 o ochrane a trvalo udržateľnom využívaní zdrojov rybného hospodárstva v rámci Spoločnej politiky v oblasti rybolovu, Ú. v. ES L 358, 31. 12. 2002, s. 59.

[2] Nariadenie Rady (ES) č. 423/2004 z 26. februára 2004 ustanovujúce opatrenia na regeneráciu zásob tresky, Ú. v. ES L 70, 9. 3. 2004, s. 8; nariadenie Rady (ES) č. 811/2004 z 21. apríla 2004 ustanovujúce opatrenia na obnovu zásob šťukozubca severského, Ú. v. ES L 150, 30. 4. 2004, s. 1.

[3] COM(2003) 819 konečný: návrh nariadenia Rady ustanovujúceho opatrenia na obnovu zásob morského jazyka v Západnom kanále a Biskajskom zálive; COM(2003) 818 konečný: návrh nariadenia Rady ustanovujúceho opatrenia na obnovu zásob šťukozubca južného a homára nórskeho v Kantabrijskom mori a na západe Iberského polostrova, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 850/98

[4] FAO, 1998 Stav svetových oblastí rybolovu a akvakultúr

[5] ICES, 2003 Environmentálny stav európskych morí

[6] COM(2002) 656 konečné: Oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu o akčnom pláne Spoločenstva na zníženie odpadu z výlovu.

[7] Nariadenie Rady (ES) č. 894/97 z 29. apríla 1997, ktorým sa ustanovujú určité technické opatrenia na ochranu zdrojov rybolovu, Ú. v. ES L 132, 23. 5. 1997, s. 1.

[8] Nariadenie Rady (ES) č. 812/2004 z 26. apríla 2004, ktorým sa ustanovujú opatrenia týkajúce sa náhodného výlovu vráskavcov v oblastiach rybolovu a ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 88/98, Ú. v. ES L 150, 30. 4. 2004, s. 12.

[9] COM(2003) 589 konečný: návrh nariadenia Rady o opatreniach pre riadenie trvalo udržateľného využívania zdrojov rybolovu v Stredozemnom mori a ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia (ES) č. 2847/93 a (ES) č. 973/2001.