18.2.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 43/18

1)

služby hrajú kľúčovú úlohu pre ekonomiku EÚ;

2)

značný potenciál sektora služieb pre rast a zamestnanosť nemohol byť doteraz plne využitý kvôli početným prekážkam brániacim rozvoju služieb;

1.1

víta návrh smernice Komisie Európskemu parlamentu a Rade o službách na vnútornom trhu, ktorý je navrhnutý na odbúranie prekážok, ktoré ešte stoja v ceste vytvoreniu skutočného vnútorného trhu služieb v Európskej únii;

1.2

zdôrazňuje, že na dosiahnutie cieľa stanoveného Európskou radou na jej zasadnutí v Lisabone, aby sa z Európskej únie do roku 2010 vytvorila najväčšmi konkurencieschopná a najdynamickejšia, na vedeckom základe založená ekonomika sveta je tiež nevyhnutné ukončenie vybudovania skutočného vnútorného trhu služieb;

1.3

poukazuje na správu Stav vnútorného trhu služieb, v ktorej sa konštatuje, že desať rokov po tom, čo mal byť vnútorný trh dotvorený, sú vízia Európskej únie s integrovaným hospodárstvom a skutočnosť, ktorú európski občania a ľudia poskytujúci služby dennodenne prežívajú, od seba priepastne vzdialené;

1.4

podporuje cieľ vytvorenia právneho rámca, ktorý by mal odstrániť dosiaľ existujúce zábrany a prekážky slobodného zriaďovania pre poskytovateľov služieb pre voľný pohyb týchto služieb medzi členskými štátmi. Poskytovateľom ako i používateľom služieb treba poskytnúť potrebnú právnu istotu, ktorú potrebujú pre účinné rešpektovanie oboch základných slobôd – sloboda zriaďovania a sloboda poskytovania služieb;

1.5

považuje za správne, že smernica má byť založená na princípe krajiny pôvodu. To znamená, že poskytovatelia služieb podliehajú najprv len právnym predpisom tých členských štátov, v ktorých svoje služby zriadili. Tento princíp vychádza z porovnateľnej úrovne ochrany jednotlivých členských štátov, teda z toho, že predpisy na právnu ochranu zdravia a ochranu spotrebiteľa ako i ostatné bezpečnostné normy sú vo všeobecnosti porovnateľné. V podstate sa týmto prenáša na oblasť služieb princíp vzájomného uznávania, ktorý je základným kameňom vnútorného trhu pri voľnom obehu tovaru;

1.6

považuje za dôležité, aby sa tak poskytovateľom služieb otvorila možnosť vstúpiť aj na trhy iných členských štátov, za podmienok, ktoré sú im známe;

1.7

zdôrazňuje však, že obsah a rozsah uplatnenia princípu krajiny pôvodu nie sú v navrhovanej smernici jasne definované. Aplikácia princípu krajiny pôvodu by mohla spôsobiť problémy, najmä čo sa týka sociálnych služieb a zdravotníctva. Kontrola týchto služieb musí byť stále vykonávaná v súlade s legislatívou cieľového členského štátu, orgánmi tejto krajiny;

1.8

považuje návrhy na zjednodušenie správy a administratívy v zásade za rozumné. Zamýšľané zjednodušenie postupov a použitie elektronických prostriedkov sú opatrenia, ktoré sú pre vytvorenie voľného trhu služieb nevyhnutné;

1.9

pokladá za mimoriadne dôležité, že Smernica stanovuje pravidlá pre vzájomné informovanie a komunikáciu, aby sa na jednej strane poskytovateľom služieb skutočne otvoril skutočný prístup na spoločný trh a na strane druhej, aby sa recipientom služieb umožnilo využívať služby v celom Spoločenstve bez rizika;

1.10

víta fakt, že navrhovaná smernica je založená na vzájomnej dôvere a podpore členských štátov a že k tomuto okrem iného predurčuje spoločné preskúmanie existujúcich ustanovení na zaistenie toho, aby boli zlučiteľné s cieľom zriadenia voľného trhu v oblasti služieb.

2.1

podporuje horizontálny prístup tejto rámcovej smernice. To umožní zaobísť sa bez podrobných ustanovení a nezlaďovať všetky dané predpisy v členských štátoch;

2.2

avšak zdôrazňuje, že tento horizontálny prístup skrýva v sebe nebezpečenstvo prekrytia s už existujúcimi pre sektor špecifickými ustanoveniami Spoločenstva,

2.3

preto víta, že Smernica vydáva ustanovenie pre istý počet všeobecných výnimiek, aby sa predišlo takémuto prekrytiu. Tieto odchýlky sa týkajú finančných služieb, služieb a sietí elektronickej komunikácie, ktoré sú súvisia s balíkom „Telekom-Paket“, ako aj služieb v oblasti dopravy. Dôrazne vylúčená je aj oblasť daní ako aj všetky oblasti, ktoré sa viažu na výkon verejnej moci;

2.4

avšak poukazuje na to, že na druhej strane Smernica, zameraná zásadne kumulatívne, by mala nachádzať svoje využitie popri už existujúcich iných právnych aktoch Spoločenstva;

2.5

sa preto obáva, že týmto sa obzvlášť môžu narušovať existujúce pre sektor špecifické ustanovenia, pretože v praxi príde navrhovaná Smernica vždy do hry v prípadoch, ktoré nespadajú pod špeciálne ustanovenia. V pochybnostiach treba vychádzať z toho, že existujúce, pre sektor špecifické ustanovenia už dané oblasti definitívne regulujú, prípadne že jednotlivé body zámerne neboli regulované;

2.6

požaduje preto, aby sa vylúčila kumulatívna použiteľnosť smernice v oblastiach, v ktorých už existujú uzavreté špeciálne zákonné a pre sektor špecifické ustanovenia. Treba vylúčiť, aby tam smernica vytvárala nové a doplňujúce ustanovenia;

2.7

uznáva, že účelom zamýšľaných všeobecných výnimiek z princípu krajiny pôvodu sa má zabezpečiť konzistentnosť s existujúcimi právnymi aktmi. Princíp krajiny pôvodu nebude použiteľný na také sektory služieb, kde sa už pre sektor špecifické ustanovenia používajú, alebo kde sú plánované. Napríklad: poštové služby, zásobovanie elektrinou, plynom a vodou, delegovanie zamestnancov, preprava odpadu, uznávanie kvalifikácie na vykonávanie povolania a schémy oprávnenia pokiaľ ide o náhradu výdavkov za nemocničnú starostlivosť;

2.8

poukazuje na to, že princíp krajiny pôvodu môže penalizovať čestných podnikateľov a spotrebiteľov, keďže umožňuje obchádzať vysoké vnútroštátne nároky na pracovnú kvalifikáciu alebo kvalitu vykonania služieb. Preto sa musí zabrániť požiadavke na princíp krajiny pôvodu, ak sa používa len za účelom obchádzania národných ustanovení platných pre hospodársku činnosť;

2.9

poukazuje na to, že v návrhu smernice sa nijakým spôsobom nespomína momentálne prerokovávaný návrh Smernice o pracovných podmienkach pre dočasných pracujúcich (COM 2002/149);

2.10

avšak konštatuje, že hoci Smernica zatiaľ nie je uplatniteľná, stanovuje pre určité oblasti dodatočné konkurenčné ustanovenia. Toto sa týka najmä týchto oblastí: uznávanie kvalifikácie na vykonávanie povolania sa má doplniť o ustanovenia o povinnom poistení a komerčných komunikáciách, delegovanie zamestnancov sa má doplniť o ustanovenia, ktoré siahajú za rámec čisto administratívnych záležitostí a o dodatočné ustanovenia, ktoré pokrývajú náhradu výdavkov za liečenie;

2.11

sa obáva, že toto môže viesť k nadbytku vzájomne si konkurujúcich ustanovení a nedostatočnej prehľadnosti;

2.12

požaduje preto, aby predpisy smernice, ktoré sa môžu stanoviť rovnako dobre v už existujúcich alebo plánovaných špeciálnych ustanoveniach, boli tiež stanovené v takých špeciálnych ustanoveniach. Týmto sa tiež vylúči pri ďalších konzultáciách nutnosť viesť pre špecifický sektor diskusie v súvislosti s touto smernicou. Ako ukazujú doterajšie rokovania o smernici, toto nebezpečenstvo sa pri niektorých témach už ukázalo;

2.13

vidí tento problém konkurencie u špeciálnych ustanovení, hlavne v spojitosti s navrhovanými ustanoveniami o delegovaní zamestnancov;

2.14

poznamenáva, že okrem procedurálnych predpisov a predpisov o kompetenciách – ako je princíp odchodu z krajiny pôvodu, za ktorý je vyhlásený ako zodpovedný ten členský štát, ktorý zamestnancov vysiela -- uskutočňuje aj ďalšie podstatné ustanovenia, ktoré nadväzujú bezprostredne na platnú Smernicu o delegovaní zamestnancov v rámci poskytovania služieb a preto Smernicu dopĺňajú, prípadne vstupujú voči do konkurencie. Opatrenia, ktoré sú jednotlivým členským štátom povolené na vykonanie kontroly sú špecifikované a tým obmedzené. Čl. 17 (5) návrhu smernice stanovuje výnimku z princípu krajiny pôvodu pre smernicu o detašovaní pracovníkov, ale Výbor je pevne presvedčený, že zákaz ukladania akýchkoľvek povinností stanovený v článku 24 návrhu smernice robí výnimku v článku 17(5) absurdnou, pretože ostáva nedoriešené, akou cestou sa má členský štát pôvodu dozvedieť o prípadných priestupkoch v členskom štáte, do ktorého poslal svojho zamestnanca, (už nie je schopný vykonávať dohľad a ukladať tresty). I keby to bolo realizovateľné, naďalej ostáva nejasné, akým spôsobom má konať krajina pôvodu v cudzom štáte, v ktorom nemá žiadnu súdnu právomoc;

2.15

poukazuje na to, že v v dôsledku toho sa čiastočne pripúšťa nebezpečenstvo, že kontroly budú menej efektívne a že preto ustanovenia v navrhovanej smernici majú definitívne priamy dopad na Smernicu o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb;

2.16

pokladá preto za vhodné, aby v tejto smernici boli tiež upravené zodpovedajúce nariadenia v súvislosti s vykonaním preskúšania a kontrol podľa Smernice o delegovaní zamestnancov v rámci poskytovania služieb, nakoľko by tieto mali byť skutočne potrebné;

2.17

sa domnieva, že zo smernice dosť jasne nevyplýva, do akej miery sa táto má použiť v obzvlášť citlivej oblasti služieb všeobecného hospodárskeho záujmu. Uznáva sa, že je to vec príslušných národných, regionálnych, prípadne miestnych orgánov, aby služby všeobecného záujmu definovali, organizovali, financovali a monitorovali;

2.18

poznamenáva, že zahrnutie služieb všeobecného záujmu do pôsobnosti smernice o službách a takto sledovaný cieľ, ktorým je rozvíjanie jednotného trhu a garantovanie priestoru bez vnútorných hraníc tiež pre služby všeobecného záujmu značne zníži možnosti rozhodovania kompetentných organizácii na štátnej, regionálnej a miestnej úrovni;

2.19

víta preto dôrazne fakt, že Komisia v doterajších rozhovoroch o smernici k tejto veci objasnila, že sa smernica nijakým spôsobom nezameriava na špeciálne črty služieb všeobecného záujmu a neuvažuje ani o liberalizácii, ani o zrušení monopolov;

2.20

konštatuje, že tento bod sa však dosiaľ v samotnej smernici neodráža;

2.21

preto žiada, aby sa to napravilo a aby sa služby všeobecného záujmu zásadne vylúčili z oblasti použitia smernice (a nielen čiastočne z uplatnenia princípu krajiny pôvodu), aby sa predišlo každej ďalšej možnej diskusii v neskoršej implementácii smernice a aby sa tak zabránilo potrebe musieť tento sektor harmonizovať za krátky čas pomocou ustanovení platných v celom Spoločenstve. Toto by potom zodpovedalo aj pozícii Komisie, aká sa prejavuje v nedávno predloženej Bielej knihe o službách všeobecného záujmu;

2.22

zdôrazňuje, že v tejto súvislosti sa musí zamerať zvláštna pozornosť aj na citlivé oblasti zdravia a sociálnej bezpečnosti;

2.23

navrhuje, aby sa aj táto oblasť služieb všeobecného záujmu dôrazne vylúčila z oblasti použitia smernice. Toto by potom zodpovedalo aj úmyslu, ktorý vyjadrila Komisia v nedávno predloženej Bielej knihe o službách všeobecného záujmu, že sa má v roku 2005 predložiť oznámenie so zreteľom na zvláštny význam a zvláštnosti sociálnych a zdravotníckych služieb, ktorá sa bude zaoberať špeciálne týmito službami;

2.24

avšak konštatuje, že návrh smernice zavádza nové ustanovenia, ktoré konkurujú ustanoveniam už existujúcim;

2.25

preto navrhuje, aby sa prípadné potrebné právne prispôsobenia, pokiaľ sa ukážu byť potrebnými na implementovanie precedenčného práva Európskeho súdneho dvora, stanovili v zodpovedajúcich osobitných ustanoveniach. V dôsledku toho by sa mali ustanovenia článku 23 zo smernice odstrániť.

2.26

okrem toho považuje za žiaduce, aby kvôli lepšej čitateľnosti bol v smernici tam, kde sa berie zreteľ na iné ustanovenia, výslovne pomenovaný aj názov toho dotyčného ustanovenia;

2.27

vyzdvihuje zvláštny význam, ktorý bude patriť regionálnym a miestnym orgánom pri implementácii navrhovanej smernice. Na tieto orgány sa kladú veľmi závažné požiadavky;

2.28

domnieva sa, že dôsledky, ktoré bude mať implementácia smernice na regionálne a miestne orgány, neboli doteraz dostatočne zohľadnené. Smernica sa síce obracia na jednotlivé členské štáty, týka sa však predovšetkým regionálnych a miestnych úradov, na ktoré prejde implementácia administratívneho procesu;

2.29

poukazuje na to, že v tejto súvislosti môžu spočiatku vzniknúť problémy súvisiace s kompetenciami v prípadoch, kde implementácia smernice na regionálnej a miestnej úrovni predpokladá nové štruktúry, jednotný administratívny postup založený na dominantnej spolupráci; Opatrenia ako tie, ktoré musia zabezpečovateľovi služieb povoliť začatie a vykonávanie činnosti na celom území v kompetencii príslušného členského štátu (čl. 10 ods. 4) alebo vytvorenie jednotných kontaktných bodov, kde sa dajú vybaviť všetky formality potrebné pre začatie poskytovania služieb (čl. 6), sú napríklad v štátoch s federatívnym usporiadaním v rozpore s ústavným princípom. VR pripomína, že podľa Ústavnej zmluvy musí Únia rešpektovať národnú identitu členských štátov, podstatnú v ich základnej politickej a ústavnej štruktúre.

2.30

sa obáva, že do oblasti pôsobnosti smernice spadajú všetky vnútroštátne schvaľovacie postupy a preto ich treba preskúmať kvôli tomu, aby sa videlo, či ich treba ponechať, zrušiť, alebo prijať, ak treba, a v každom prípade zjednodušiť. Takéto rozsiahle zásahy do procesného práva členských štátov sú neprimerané. Preto treba vyjasniť, že do pôsobnosti smernice spadajú len schvaľovacie procedúry súvisiace bezprostredne s prvým začatím hospodárskej činnosti. Všetky postupy, ktoré sú právnym poriadkom stanovené aj mimo oblasti hospodárskych činností na zachovanie záväzných požiadaviek všeobecného záujmu, treba vyňať z oblasti pôsobnosti;

2.31

sa obáva, že implementácia smernice na regionálnej a miestnej úrovni by prebiehala v rozpore s nábehmi na dereguláciu a racionalizáciu administratívy;

2.32

upozorňuje na to, že implementácia smernice na regionálnej a miestnej úrovni bude spojená aj s nepredvídanými dodatočnými personálnymi a napokon aj finančnými nákladmi. Toto platí obzvlášť pre cezhraničnú spoluprácu, elektronickú výmenu informácií, stanovenie a koordináciu jednotných bodov kontaktu/kontaktných partnerov, neskôr členské štáty preskúmajú, či existujúce ustanovenia sú kompatibilné s cieľmi smernice, a vykonajú vzájomné zhodnotenie;

2.33

poznamenáva, že Komisia sa nevyjadrila k celkovým nákladom – najmä k finančným. Doteraz boli vyčíslené finančné dopady vo výške okolo 3,4 miliónov € len pre Komisiu samotnú;

2.34

požaduje, aby boli vykonané zodpovedajúce kalkulácie aj s ohľadom na dopady na jednotlivé členské štáty;

2.35

považuje za nevyhnutné, aby sa na prechodné obdobie plánovala podpora, prípadne kompenzácia. Bez takej pomoci regionálnym a miestnym samosprávam nebude možné rýchle zaviesť plánované zjednodušenie transnárodných postupov. Je absolútne nevyhnutné nezaťažovať príliš regionálne a miestne orgány;

2.36

vidí tiež problémy celkom všednej povahy, ktoré sa môžu v tejto súvislosti vyskytnúť v regionálnych a miestnych samosprávach. Napríklad, jazykové bariéry pri komunikácii s úradmi, prípadne s poskytovateľmi služieb z iných členských štátov alebo pri uznávaní vysvedčení, potvrdení alebo ostatných dokumentov, ktoré vystavili poskytovatelia služieb v inom členskom štáte - teda v cudzom jazyku. Toto platí aj pre oblasť elektronického spracovania postupov;

2.37

pokladá preto za potrebné, aby sa vzali do úvahy také praktické problémy, aspoň počas prechodného obdobia. Mohli by byť napríklad aspoň povolené neoverené preklady;

2.38

pokladá za predvídateľné, že sa môžu vyskytnúť aj problémy v súvislosti s plánovanými opatreniami na zabezpečenie kvality služieb a predovšetkým kontroly a dozoru nad poskytovateľmi služieb. Na základe princípu krajiny pôvodu sa možno obávať, že sa obmedzia možnosti na vzájomnú úradnú pomoc poskytnutú z iných štátov a tak sa zakročí proti problematickým poskytovateľom služieb, ktorí sa usadili v inom členskom štáte. Toto skrýva v sebe nebezpečenstvo neprimeraného zdržania;

2.39

víta, že na tomto pozadí smernica udáva početné ustanovenia o vzájomnej podpore, ktorými má čeliť opísaným nebezpečenstvám;

2.40

vyzýva Komisiu, aby primerane zohľadňovala záujmy regionálnych a miestnych orgánov aj pri schvaľovaní dodatočných opatrení vyžadovaných pre kontroly v spojitosti s výborom, ktorý sa má vytvoriť. Pokiaľ sa v priebehu neskoršej implementácie smernice objavia v súvislosti s vykonaním kontroly nové oblasti problémov, v tomto okamihu nepredvídateľné, musia sa aj tieto primerane a vhodne vyriešiť;

2.41

upozorňuje na to, že aj stavovské organizácie môžu byť konfrontované s podobnými problémami, podobne ako štátne úrady správy. Toto sa týka najmä kontroly poskytovateľov služieb zriadených na ich území, ale ktorí sú činní v inom členskom štáte. Pokiaľ stavovské organizácie vykonávajú štátne úlohy, dopadajú na ne tieto potenciálne ťažkosti, ktoré môžu vzniknúť pri implementácii navrhovanej smernice pre úrady členských štátov;

2.42

vyzdvihuje nevyhnutnosť zabezpečiť, aby stavovské organizácie mohli po implementácii smernice neobmedzene vykonávať aj v budúcnosti svoje doterajšie úlohy. Existujúce povinné členstvá vedú momentálne k tomu, že sa poskytovatelia služieb v prípade zamýšľaného usadenia v inom členskom štáte musia bezprostredne obrátiť na tam príslušné stavovské organizácie. V súvislosti so zriadením a určením jednotných kontaktných bodov/partnerov je preto dôležité, aby sa zohľadnili toho času existujúce kompetencie a prideľovanie úloh;

2.43

v tejto súvislosti vidí tiež nové výzvy a úlohy, ktoré pripadajú stavovským organizáciám, najmä ako potencionálnym jednotným kontaktným partnerom alebo pri vypracovaní nových administratívnych kódexov na úrovni spoločenstva;

2.44

za týmto účelom vyzýva členské štáty, regionálne a miestne orgány, ako aj všetky ostatné zainteresované strany, aby sa včas pripravili na úlohy, ktoré stanovuje nová Smernica;

2.45

vyzýva, aby opatrenia neboli sprevádzané obrannými reflexmi, ale aby poskytovatelia služieb, občania a vnútorný trh v každom členskom štáte využili šance prezentovať sa.