28.6.2005 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
C 157/56 |
Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru k „Návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o harmonizovaných informačných službách vnútrozemskej plavby na vnútrozemských vodných cestách Spoločenstva“
(COM(2004) 392 final – 2004/0097 (COD))
(2005/C 157/08)
Dňa 10. júna 2004 sa Rada podľa článku 71 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva rozhodla prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom stanovisko k navrhovanej téme.
Odborná sekcia pre dopravu, energetiku, infraštruktúru a informačnú spoločnosť poverená prípravou prác Výboru prijala svoje stanovisko dňa 24. novembra 2004. Spravodajcom bol pán Simons.
Európsky hospodársky a sociálny výbor prijal na svojom 413. plenárnom zasadnutí, ktoré sa konalo 15. a 16. decembra 2004 (na schôdzi 15. decembra), nasledovné stanovisko 144 hlasmi za, pričom sa 1 člen hlasovania zdržal.
1. Úvod
1.1 |
Európska komisia predložila dňa 25. mája 2004 návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o harmonizovaných informačných službách vnútrozemskej plavby (RIS) na vnútrozemských vodných cestách Spoločenstva. Európska komisia zamýšľa týmto podporovať budúci vývoj vnútrozemskej plavby na základe integrácie a harmonizácie jestvujúcich národných telematických služieb, ktoré boli resp. budú zavedené v posledných rokoch v rôznych členských štátoch. |
1.2 |
Politické pozadie pre návrh smernice tvorí požiadavka alternatívnych dopravných prostriedkov k cestnej doprave, pre riešenie problémov nejednotnej dopravnej politiky minulých rokov, ktorá bola príčinou momentálnych veľkých problémov európskeho systému dopravy. Vnútrozemská plavba disponuje či už z pohľadu infraštruktúry, ako aj z pohľadu lodnej techniky dostatočnými kapacitami na to, aby mohla prebrať od cestnej dopravy výrazne vyšší podiel na celkovom objeme prepravy tovaru v Európe. Vďaka cezhraničným vodným cestám a početným vnútrozemským vodným cestám v Európe môže slúžiť vnútrozemská plavba pre transport vo veľkej časti európskeho výsostného územia. Sektor vnútrozemskej plavby je poznačený inováciami v rôznych oblastiach. Vďaka tomu, že je vnútrozemská plavba známa ako alternatíva k cestnej doprave, sa jej už podarilo dobyť nové trhy. |
1.3 |
Postaveniu vnútrozemskej plavby bol zo strany Európskeho hospodárskeho a sociálneho kvýboru pripisovaný veľký význam už vo viacerých stanoviskách (z vlastnej iniciatívy), rokovaniach a záveroch sekcií (1). Zvláštnu pozornosť zasluhuje odstránenie tak národných ako aj medzinárodných problematických miest v infraštruktúre, pričom Európsky hospodársky a sociálny výbor opakovane vyzýva členské štáty Únie obzvlášť k realizovaniu potrebných opatrení na údržbu vodných ciest. Výbor pokladá primeranú údržbu vodných ciest za základný predpoklad, bez ktorého nemá zavedenie systému informačných služieb vnútrozemskej riečnej dopravy zmysel. Nesplnenie tohto základného predpokladu vedie už v dnešných dňoch k problémom, ktoré môžu ohroziť budúci vývoj postavenia vnútrozemskej plavby (2). |
1.4 |
Komisia sa zaväzuje v rámci stratégie Bielej knihy ďalej podporovať sektor pri prispôsobovaní sa na nové potreby trhu. Pritom nalieha na zavedenie nových moderných informačných a komunikačných technológií (ICT), ktoré majú prispieť najmä pre zlepšenie dopravného a transportného manažmentu na vnútrozemských vodných cestách. |
1.5 |
Európska komisia zastáva názor, že zavedenie konceptu RIS povedie ku kompatibilite a interoperabilnosti medzi súčasnými a novými systémami RIS na európskej úrovni. Tým by mali byť európsky výrobcovia plavidiel povzbudený vyrábať hardware a software RIS za rozumné a odôvodnené ceny. |
1.6 |
Medzinárodné riečne komisie, centrálna komisia pre lodnú dopravu na Rýne a Dunajská komisia podporujú vývoj a zavedenie RIS. Centrálna komisia pre lodnú dopravu na Rýne schválila pre tento účel podľa smernice plánované ústredné línie a špecifikácie, ktoré boli vypracované Medzinárodným spolkom lodnej dopravy (PIANC) pre Rýn. |
2. Užívatelia a význam informačných služieb (RIS) pre vnútrozemskú vodnú dopravu
2.1 |
Podľa návrhu smerníc je koncept informačných služieb vnútrozemskej vodnej dopravy najzávažnejšou zmenou v tomto sektore v priebehu viacerých desaťročí. Koncept sa zameriava na zriadenie informačných služieb, ktoré budú podporovať plánovanie a manažment dopravy a dopravných systémov. Pre tento účel by mali byť integrované samostatne vyvinuté telematické aplikácie na národnej úrovni do interoperatívneho konceptu. |
2.2 |
Zavedenie RIS by malo podľa návrhu prospieť celému európskemu sektoru vnútrozemskej plavby, pričom je znovuoživenie vnútrozemskej plavby zavedením RIS dôležité obzvlášť so zreteľom na prijatie stredoeurópskych a východoeurópskych krajín do Európskej únie. Súčasne má RIS uľahčiť kompetentným úradom úlohy obzvlášť v manažmente dopravy a kontroly nebezpečných nákladov. Mala by sa zlepšiť bezpečnosť a ochrana životného prostredia, pretože zúčastnení budú lepšie informovaní a reakčný čas v núdzových prípadoch sa skráti. |
2.3 |
Výhody zavedenia harmonizovaných služieb vnútrozemskej plavby by sa mali vzťahovať tak na dopravné ako aj na prepravné služby. Toto znamená, že výhody smernice by mali prospieť tak národným orgánom, ako aj vnútrozemskej plavbe. Tým smernica sleduje ciele verejno-právneho, ale aj súkromno-právneho charakteru. |
2.4 |
Rozdielne ciele a východiská vo využití systému pre verejnoprávne a súkromno-právne účely vyžaduje osobitnú kontrolu informácií a služieb a zabránenie nepovoleného použitia. Pri využívaní údajov na verejno-právne účely musí byť ochrana súkromnej sféry v elektronickej komunikácii jednoznačne zaručená. |
3. Výhody RIS pre budúci vývoj vnútrozemskej plavby
3.1 |
Informačné služby vnútrozemskej vodnej dopravy budú hodnotené na základe návrhu smernice ako podpora potenciálneho presunu prepravy na lode a väčšie naviazanie vnútrozemskej vodnej dopravy na intermodálne koncepty, čo je na osoh celej spoločnosti. Podľa návrhu smernice je očakávané strategické využitie RIS štvoraké, a to
|
3.2 |
S ohľadom na prvý aspekt EHSV dôrazne prízvukuje to, že vyššia konkurencieschopnosť zlepšuje pozíciu celého sektora oproti iným prepravcom. Zamýšľané služby nesmú viesť k ďalšiemu zhoršovaniu konkurencieschopnosti vnútrozemskej vodnej dopravy nových a budúcich členských štátov, ktorá je z dôvodov hospodárskej situácie v týchto štátoch už oslabená. Pri uvoľnení prostriedkov pre umožnenie vykonávania týchto služieb, by sa mal klásť dôraz práve na tento aspekt. (3) |
3.3 |
Prostredníctvom efektívneho plánovania ciest sa podľa návrhu očakáva obmedzenie čakacích dôb ako aj limitovanie strát vyťaženosti vďaka prispôsobenej rýchlosti. Okrem toho by mal RIS pomocou informačných prepojení so všetkými účastníkmi reťazca služieb podporovať zaradenie vnútrozemskej vodnej dopravy do intermodálnych dopravných reťazcov. |
3.4 |
Známe výhody vnútrozemskej vodnej dopravy, ako je bezpečnosť, ochrana pred nebezpečenstvami a ochrana životného prostredia by mali byť opätovne vyzdvihnuté spolu s podporou konkurencieschopnosti oproti iným dopravcom. Vnútrozemská vodná doprava je už dnes považovaná za najbezpečnejší spôsob dopravy (4). |
3.5 |
V oblasti ochrany životného prostredia si bude môcť vnútrozemská vodná doprava už počas dnešnej situácie udržať náskok oproti iným prepravcom. Podľa pred nedávnom uverejnenej štúdie o vplyve vnútrozemskej vodnej dopravy na životné prostredie (5) môže byť urobený záver, že vnútrozemská vodná doprava môže prispieť k zlepšeniu environmentálneho aspektu transportného reťazca. Toto môže opätovne prispieť ku realizácii Kjótskeho protokolu so zreteľom na redukciu spalín. |
3.6 |
Rozhodnutie ministrov EU pre životné prostredie z 28. júna 2004, stanoviť obsah síry v pohonných látkach pre vnútrozemské lode v roku 2010 na 0,1 percenta, takisto zodpovedá ekologickému povedomiu vnútrozemskej lodnej dopravy. Vysoký podiel síry v pohonných látkach ohrozuje ľudské zdravie a môže viesť k prekyslenosti pôdy a vôd. Vnútrozemská vodná doprava prispeje svojim podielom v boji proti týmto rizikám, aby si udržala povesť ekologického dopravného prostriedku. Európske vnútrozemské loďstvo používa už dnes pohonné látky s menej než 0,2 % síry. Okrem montáže motorov s nízkym množstvom spalín vedie aj používanie pohonných hmôt s nízkym obsahom škodlivín k tomu, že ekologická bilancia vnútrozemskej lodnej dopravy ostáva pozitívna v porovnaní s inými prepravnými prostriedkami. Deklarovaný prínos zo zavedenia informačných služieb pre vnútrozemskú lodnú dopravu, čo bude viesť k ďalšej redukcii energetickej spotreby vnútrozemskej vodnej dopravy, môže podporiť snahu vnútrozemskej plavby realizovať vytýčené ciele v oblasti ochrany životného prostredia. |
4. Návrh smernice a oblasť aplikácie
4.1 |
Smernica má zaviazať členské štáty k tomu, aby uľahčili predpoklady na zavedenie a použitie harmonizovaných informačných služieb vnútrozemskej lodnej dopravy (RIS) a zabezpečili regulačný rámec pre ich stanovenie a ďalší rozvoj. Východiskovým bodom je priame integrovanie už existujúcich technológií, (článok 1). |
4.2 |
Obmedzenie oblasti využitia na vodné cesty IV. triedy a vyššie pripadá EHSV opodstatnené. Je potrebné privítať skutočnosť, že odkazom na klasifikáciu vodných ciest podľa európskych ustanovení bol zvolený dynamický odkaz. |
4.3 |
Smernica definuje špeciálne povinnosti členských štátov vo vzťahu k príprave potrebných údajov na realizovanie cesty, elektronických máp lodnej dopravy a správ pre lodné spoločnosti a úrady. Povinnosť štátov dať k dispozícii navigačné elektronické lodné mapy iba pre vodné cesty triedy Va a vyššie podľa klasifikácie európskych vnútrozemských vodných ciest, vyvoláva u EHSV pri zohľadnení nemeckých, belgických, českých a poľských sietí vodných ciest pochybnosti (článok 4). |
4.4 |
Smernica zaväzuje zásadne súkromných užívateľov, tzn. prevádzkovateľov vodnej dopravy, aby si nainštalovali potrebné vybavenie pre účasť na RIS. Avšak členské štáty budú vyzvané, aby prijali vhodné opatrenia, aby mali všetci používatelia a lode vybavenie, ktoré zodpovedá požiadavkám uvedeným v smernici. Pre splnenie tejto požiadavky a pre stimuláciu využívania služieb prevádzkovateľmi lodnej dopravy je potrebné podľa názoru Výboru, okrem uvoľnenia potrebných údajov zo strany členských štátov, aj stimulovať príslušné dovybavenie na palubách lodí. Z dôvodov transparentnosti a princípu dobrovoľnosti musí byť zabránené povinnému zavedeniu využívania služieb. Metódy a stimulátory pre rozsiahle využívanie systému prevádzkovateľmi lodnej dopravy na realizáciu zamýšľaných cieľov smernice by mali byť súčasťou opatrení členských štátov vo vzťahu ku zavedeniu RIS. |
4.5 |
Technické špecifikácie pre plánovanie, zavedenie a prevádzku služieb sú určené technickými usmerneniami (usmernenia RIS). Mali byť podľa názoru Výboru v súlade s už jestvujúcimi usmerneniami a špecifikáciami relevantných medzinárodných organizácií, aby sa zachovala jednotnosť systémov. |
4.6 |
Využitie údajov v rámci informačných služieb vnútrozemskej lodnej dopravy pre verejné a podnikovo hospodárske účely vyžaduje zvláštnu ochranu súkromnej sféry prevádzkovateľa lodnej dopravy. Bezpečnosť údajov si zasluhuje s ohľadom na rôzne citlivé údaje podľa názoru Výboru zvláštnu pozornosť a je potrebné chrániť ich pred ďalším odovzdávaním verejným orgánom. |
4.7 |
Komisia ustanovila pre realizáciu a implementáciu navrhovanej smernice výbor podľa rozhodnutia Rady zo dňa 28. júna 1999 ustanovujúceho postupy uplatňovania vykonávacích právomocí zverených Komisii (1999/468/ES). Na zaručenie realizácie smernice v zmysle stanovených cieľov a zamýšľaných požiadaviek vnútrozemskej lodnej dopravy by mal výbor, ktorý sa skladá zo zástupcov členských štátov Európskej únie, podľa EHSV pri prácach konzultovať aj so zástupcami profesných zväzov (článok 11). |
5. Implementácia smernice
5.1 Akceptácia užívateľov
Zvláštny význam musí byť prikladaný z pohľadu Výboru zavedeniu a implementácii smernice. Štandardizované služby vnútrozemskej lodnej dopravy musia poskytovať zmysluplné informácie, ktoré môžu prispieť ku rozvoju lodnej dopravy. Telematické ankety v členských štátoch Únie ukázali, že vnútrozemská vodná doprava nedisponuje ešte v dostatočnom rozsahu možnosťami pre použitie RIS.
Pre akceptáciu používateľov a pre stimulovanie zavedenia smernice prevádzkovateľmi lodnej dopravy sú podľa stanoviska Výboru nevyhnutné podporné opatrenia pre podporu pri požadovanom dovybavení. Výbor z tohto dôvodu podporuje spoločný návrh holandských a rakúskych ministerstiev dopravy na vypracovanie spoločného návrhu realizácie RIS pre Európsku komisiu. Žiada podporu projektov realizácie v (budúcich) členských štátoch z príslušných podporných programov EÚ, obzvlášť s ohľadom na zavedenie RIS v hospodársky slabších regiónoch.
Efektívnosť informačných služieb vnútrozemskej lodnej dopravy závisí od čo najširšieho využitia zo strany prevádzkovateľov lodnej dopravy. Všeobecné plány, ktoré treba vyvinúť na tento účel, musia preto podľa stanoviska Výboru spĺňať tieto požiadavky.
5.2 Náklady
Tak ako je to spomínané v návrhu smernice, mali by byť vyzvaní európski výrobcovia vybavenia, aby produkovali hardware a software RIS za rozumné a adekvátne ceny. Európska komisia sa nazdáva, že zavedenie konceptu RIS bude viesť ku kompatibilite a interoperatívnosti medzi jestvujúcim a novým systémom RIS na európskej úrovni. Takáto výzva vyžaduje pri svojej realizácii podľa stanoviska Výboru ďalšiu stimuláciu a kontrolu zo strany Komisie. Pravidelné informácie a zverejňovania môžu k tomu prispieť.
Okrem vysokých cien hardware a software RIS sú z pohľadu prevádzkovateľov lodnej dopravy kvôli vysokým komunikačným nákladom limitované prenosy údajov a komunikácia pomocou internetu cez GSM. Podľa stanoviska Výboru treba podporovať v rámci implementácie smernice tie komunikačné systémy, ktoré najviac spĺňajú požiadavky vnútrozemskej vodnej dopravy a môžu byť z pohľadu nákladov efektívne využívané.
6. Východisko pre nasledujúce odporúčania
6.1 |
Najväčšou hospodárskou výzvou Európskej únie je realizácia jej potenciálu rastu. Na tento účel musia byť vyvinuté a podporované koncepty trvalo udržateľného rastu. Transport tovaru zohráva významnú úlohu na trhu Spoločenstva. Stretáva sa však z dôvodov chýbajúcej ucelenej dopravnej a prepravnej politiky s veľkými ťažkosťami, ktoré sú spôsobené najmä preťažením v cestnej doprave, chýbajúcou spoluprácou železničných spoločností a neexistenciou voľného prístupu na trh. |
6.2 |
Budúcnosť Európy sa okrem iného nachádza na vode. Voda a vodné cesty zohrávajú v našej spoločnosti dôležitú úlohu. V rámci Európskej únie žije 50 % obyvateľstva v blízkosti pobrežia alebo na brehoch jednej z 15 najväčších európskych riek. S rozšírením EÚ bude Vnútrozemská doprava po vodných cestách (Inland Waterway Transport – IWT) zohrávať ešte významnejšiu rolu na jednotnom trhu. V mnohých z nových členských štátov sú splavné vodné cesty, ktoré sa využívajú na prepravu tovarov. V rámci politiky ohlásenej Európskou komisiou môže IWT ako taký, aj ako súčasť intermodálneho dopravného systému zohrávať významnú úlohu pri integrácii nových členských štátov a realizácii ich potenciálu hospodárskeho rastu. |
6.3 |
Fungovanie prepravy tovaru závisí od bezchybnej infraštruktúry. Rozumná údržba a spravovanie jestvujúcich infraštruktúr vodných ciest, ako aj odstraňovanie problémových miest sú základným predpokladom pre stimuláciu intermodálnych konceptov prepravy tovaru a stimulácie úlohy vnútrozemskej vodnej dopravy. Primeraná údržba vodných ciest je základným predpokladom, bez ktorého sa nedá považovať za zmysluplné zavedenie informačných služieb vnútrozemskej vodnej dopravy. Nesplnenie tohto základného predpokladu vedie už dnes ku problémovým miestam, ktoré by mohli ohroziť budúci vývoj pozície vnútrozemskej vodnej dopravy. Výbor preto vyzýva členské štáty k tomu, aby vykonali potrebné opatrenia a dali k dispozícii prostriedky. |
7. Všeobecné odporúčania
7.1 |
Zavedenie právneho rámca pre harmonizované informačné služby vnútrozemskej vodnej dopravy na vnútrozemských vodných cestách Spoločenstva je vítané v horeuvedených súvislostiach. Harmonizované informačné služby na vnútrozemských vodných cestách môžu prispieť za predpokladu širšej akceptovanosti ku realizácii nimi propagovaných cieľov, presun (modal shift) smerom ku vnútrozemskej lodnej doprave ako alternatívnej preprave s potenciálom rastu a výhodami v oblasti bezpečnosti a ochrany životného prostredia. Na tento účel musí byť vytvorený a zaručený adekvátny rámec pre to, aby sa stal vývoj vnútrozemskej vodnej dopravy politickou prioritou. Vo vzťahu k úspechom v rámci presunu dopravy na lodnú dopravu na krátkych tratiach môžu byť pomocou cielených opatrení a za predpokladu politickej podpory aj v oblasti vnútrozemskej vodnej dopravy dosiahnuté porovnateľné úspechy. |
7.2 |
Národohospodársky úžitok pri odľahčení cestných ťahov, integrácii vnútrozemskej lodnej dopravy do intermodálnych prepravných reťazcov a šetrenie prírodných zdrojov pomocou efektívneho vyťaženia lodného priestoru svedčí v prospech európskej podpory telematiky vo vnútrozemskej vodnej doprave a za harmonizáciu služieb vnútrozemskej lodnej dopravy. V zmysle efektívneho zavedenia opatrení uvedených v návrhu smernice uvádza EHSV nasledujúce odporúčania, ktoré považuje za potrebné pri zavedení informačných služieb vnútrozemskej vodnej dopravy:
|
8. Konkrétne pripomienky
8.1 |
Potrebné sú podporné opatrenia na realizáciu smernice na palube vnútrozemských lodí. Vnútrozemská vodná doprava nedisponuje zatiaľ v dostatočnom rozsahu možnosťami na využitie RIS, zatiaľ čo efektívnosť informačných služieb vnútrozemskej plavby závisí od čo najväčšieho využívania zo strany prevádzkovateľov lodnej dopravy. V rámci všeobecných plánov, ktoré treba vytvoriť, je potrebné vysporiadať sa mierenými opatreniami s týmito požiadavkami. Tieto sa vzťahujú na:
|
8.2 |
EHSV odporúča použitie týchto opatrení v zmysle efektívneho presadenia návrhu smernici. |
Brusel 15. decembra 2004
Predsedníčka
Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru
Anne-Marie SIGMUND
(1) To sú: DI CESE 48/2002 rev.: Ktoré boli prijaté na 5. zasadaní Zmiešanej Poradnej Komisie EU/Rumunsko dňa 23./24. mája 2002 v Bukurešti spoločnými závermi ku téme „Optimalizácia Dunaja ako transeurópskeho dopravného koridoru“, spravodajca: Dr. Bredima-Savopoulou; stanovisko EHSV ku „Uskutočnenie štruktúrovaného sociálneho dialógu v celoeurópskych dopravných koridoroch“ Ú.v. C 85 zo dňa 8.4.2002, spravodajca: pani Alleweldt; stanovisko EHSV k téme „Budúcnosť transeurópskych siete vnútrozemských vodných ciest“, Ú.v. C 80 zo dňa 3. marca 2002, spravodajca: pán Levaux ako aj stanovisko EHSV ku „Snaha o celoeurópskej regulácii vnútrozemskej plavby“, Ú.v. C 10 zo dňa 14.1.2004 spravodajca pán Simons.
(2) Tak došlo napríklad v Holandsku v roku 2004 k zastaveniu investícií do údržby vodných ciest, pričom sú potrebné minimálne investície 35 miliónov eur, aby sa odstránili jestvujúce stagnácie a aby sa zabránilo ďalším stagnáciám; potrebné prostriedky budú k dispozícii najskôr v roku 2007.
V Nemecku bola odhadnutá náhradná investícia pre obdobie 2000-2020 viac ako 11 miliárd eur. Toto zodpovedá ročným podielom nad 500 miliónov eur, pričom nový plán spolkových dopravných ciest pre obdobie 2001-2015 vychádza z priemerných ročných nákladov na údržbu vo výške 440 miliónov eur (Odborný posudok Planco „Potenciály a budúcnosť nemeckej vnútrozemskej plavby“, november 2003)
(3) Všetky štáty, ktorými preteká Dunaj sa už podieľajú na projektoch RIS Lead pre harmonizáciu služieb vnútrozemskej riečnej dopravy (pozri COMPRIS: Consortium, Operational Management Platform 2002-2005, na ktorej sa zúčastňuje 44 partnerov z 11 štátov za účasti Slovenska, Maďarska, Rumunska a Bulharska). Následné očakávania sú značné modernizovanie dunajskej plavby pomocou informačných služieb vnútrozemskej riečnej dopravy (Via Donau: „Strategy and achievements on the implementation of RIS in the Danube region“, 13.10.2004).
(4) Energia a doprava EÚ v číslach (EU Energy and transport in figures), štatistická príručka 2003, Časť 3: Doprava, kapitola 6: Bezpečnosť.
(5) Royal Haskoning: „Environmental Performance of Inland Shipping“, 27. januára 2004.