20.5.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 120/6

1.1

„Existujúce“ látky sú látky, o ktorých sa predpokladá, že boli na trhu Európskeho spoločenstva medzi 1. januárom 1971 a 18. septembrom 1981. 100 195 takýchto látok bolo identifikovaných a zahrnutých do Európskeho zoznamu existujúcich komerčných chemických látok (EINECS), ktorý bol uverejnený v Úradnom vestníku v roku 1990 (1). Látky uvedené na trh po 18. septembri 1981 sú definované ako „nové“ a podliehajú notifikácii pred uvedením na trh podľa príslušnej legislatívy Európskej únie.

1.2

Riziká pre ľudské zdravie a životné prostredie týchto látok sa bežne hodnotia podľa nariadenia Rady (EHS) 793/93 (2). K dnešnému dátumu boli vytvorené štyri zoznamy priorít pre hodnotenie, pre implementáciu kompetentnými orgánmi v členských štátoch. Posledný z nich je datovaný 25. októbra 2000 (3). Bolo v nich identifikovaných 141 látok, kde by sa mohlo očakávať isté riziko v dôsledku ich špecifických štruktúr a známych alebo predpokladaných biochemických interakcií, alebo kde dávajú ich veľké objemy výroby (VOV) dôvod na obavy.

1.3

Členské štáty hodnotia každú látku na všetkých stupňoch výroby a využívania z hľadiska nebezpečenstva a expozície, aby sa určilo, či skutočne existujú alebo neexistujú riziká pre zdravie a životné prostredie, a ak existujú, aké opatrenia na zredukovanie rizík by sa mohli vyžadovať. Ak sa zistí, že napriek tomu, že látka je na prioritnom zozname na hodnotenie, neexistujú žiadne, alebo existujú len veľmi malé riziká v akomkoľvek skutočnom alebo plánovanom použití, kontrolné opatrenia sa buď nepožadujú, alebo je pravdepodobné, že budú mať nízky dopad a prínos.

1.4

Skompletizované správy o hodnotení rizík (SHR) z členských štátov boli následne posudzované Vedeckým výborom pre toxicitu, ekotoxicitu a životné prostredie (Scientific Committee on Toxicity, Ecotoxicity and the Environment - CSTEE). Ak CSTEE súhlasí so závermi a podporuje celkový proces hodnotenia, opatrenia na zredukovanie rizika, ak sú potrebné, sa môžu navrhnúť ako zmeny a doplnenia prílohy 1 smernice Rady o uvádzaní na trh a používaní určitých nebezpečných látok a prípravkov 76/769/EHS (4). Predmetný návrh je dvadsiatou ôsmou takouto zmenou a doplnením.

1.5

Dané dve látky (toluén a trichlórbenzén) uvedené v návrhu boli posúdené podľa vyššie uvedeného postupu. Obe boli zaradené do druhého zoznamu prioritných látok uverejneného ako nariadenie Komisie ES č. 2268/95 zo dňa 27. septembra 1995 (5). Obe boli pridelené Dánsku na spracovanie hodnotenia. CSTEE následne súhlasil a podporil následné SHR v stanoviskách, ktoré boli predložené na jeho 24. a 25. plenárnom zasadnutí dňa 12. júna 2001 a 20. júla 2001, v uvedenom poradí.

1.6

Tento návrh stanovuje opatrenia pre zredukovanie rizík pre dané dve látky, ktoré budú realizované členskými štátmi v priebehu osemnástich mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti smernice. Komisia uverejnila návrh dňa 28. apríla 2004. Po vykonaní bežných postupov, a ak sa dá dosiahnuť dohoda o akýchkoľvek požadovaných zmenách, by mala táto smernica nadobudnúť účinnosť v členských štátoch najneskôr v júni 2006.

2.1

Návrh sa snaží ochrániť ľudské zdravie a životné prostredie, ako aj vytvoriť (alebo udržať) vnútorný trh pre tieto dve látky. Verí sa, že sa to dá vykonať s nízkymi alebo žiadnymi nákladmi, pretože používania v špecifikovaných aplikáciách už poklesli a verí sa, že alternatívne produkty budú pohotovo dostupné.

2.2

V prípade toluénu, uznávaného ako univerzálna látka s VOV a používaného ako základná surovina pre chemickú syntézu a ako rozpúšťadlo v mnohých priemyselných a spotrebiteľských aplikáciách, sa musia zaviesť do praxe reštrikcie akéhokoľvek používania nad 0,1 % v hmotnostnom vyjadrení v lepidlách a sprejových farbách pre všeobecnú verejnosť. Uvedené sa nevzťahuje na priemyselné aplikácie a má chrániť zdravie spotrebiteľa.

2.3

V prípade trichlórbenzénu, s obmedzenejším používaním ako medziprodukt pri určitých herbicídoch, a ako technologické riedidlo v uzavretých systémoch, sa musia zaviesť do praxe reštrikcie akéhokoľvek používania nad 0,1 % v hmotnostnom vyjadrení v akomkoľvek použití s výnimkou medziproduktu. Obmedzuje to akýkoľvek možný predaj širokej verejnosti a poskytuje dodatočnú ochranu zdravia na pracovisku.

2.4

Dané dva produkty, na ktoré sa vzťahuje táto zmena a doplnenie, sú definované ich číslami CAS 108-88-3 a 120-82-1 v prílohe daného návrhu. Obmedzenia používania budú pridané do prílohy 1 smernice 76/769/EHS.

2.5

Členské štáty budú mať jeden rok na uverejnenie zákonov potrebných na dosiahnutie súladu s touto smernicou, pričom kontroly majú byť účinné do ďalších šiestich mesiacov. Bude to odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto návrhu, po konzultácii, ako to žiada článok 95 Zmluvy, s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom (EHSV) a po postupovaní podľa postupu spoločného rozhodovania s Európskym parlamentom.

3.1

Ako pri dvadsiatej šiestej zmene a doplnení smernice Rady 76/769/EHS (obmedzenia uvádzania na trh a používania nonylfenolu, nonylfenoletocylátov a cementu) (6), o ktorých EHSV dodal svoje stanovisko v marci 2003 (7), tento návrh sa zaoberá nesúvisiacimi látkami, ktoré budú, kvôli jasnosti prediskutované samostatne. (Intervenčná dvadsiata siedma zmena a doplnenie o polycyklických aromatických uhľovodíkoch v zmäkčovadlách a pneumatikách bol uverejnený, ale ešte sa reviduje.)

4.1

Toluén je číra, bezfarebná kvapalina s charakteristickou vôňou. Tiež je známy ako metylbenzén, má po benzéne druhú najjednoduchšiu aromatickú štruktúru – kruh so šiestimi uhlíkmi s naviazaným uhlíkovým reťazcom (alkylom). Prirodzene sa vyskytuje v rope, v niektorých rastlinách a stromoch, a v emisiách zo sopiek a lesných požiarov, a dá sa zámerne vyrobiť vo veľmi veľkých množstvách z uhlia alebo ropy.

4.2

Podľa priemyselných zdrojov, celosvetové úrovne kapacity a výroby pre zámerne vyrábaný toluén v roku 2002 boli 20 miliónov ton a 14 miliónov ton v uvedenom poradí. 75 % tejto kapacity je lokalizovaných v USA, Ázii a Japonsku. Stanovisko CSTEE uvádza výrobu v EÚ v roku 1995 vo výške 2,6 miliónov ton. Omnoho väčšie množstvá sú výsledkom bežnej výroby benzínu a prispievajú k celkovým expozíciám; tieto nie sú uvedené v daných celkových údajoch (8).

4.3

Toluén sa primárne používa ako surovina v uzavretých systémoch pre zámernú výrobu benzénu, uretánových pien a iných chemických produktov, a v omnoho menších množstvách ako nosič rozpúšťadla vo farbách, atramentoch, lepidlách, farmaceutických produktoch a kozmetike. Jeho účinky na ľudské zdravie a životné prostredie boli zoširoka študované a všeobecne akceptované všetkými, ktorých sa to týka. Existuje jasná potreba minimalizovať akúkoľvek skutočnú alebo teoreticky nekontrolovanú expozíciu, hlavne, kde existujú alternatívne produkty s podobnou rozpúšťacou schopnosťou.

4.4

Dané dve konečné použitia špecifikované v tomto návrhu spadajú do tejto neskôr menovanej kategórie. Používanie toluénu ako riedidla pre lepidlá a sprejové farby na predaj všeobecnej verejnosti nie je ani potrebné ani podporované jeho výrobcami v Európe. Verí sa, že skutočný odbyt je pre tieto dve konečné použitia v súčasnosti nízky alebo nulový. Ide preto o zväčša preventívne opatrenie, s malým predpokladaným dopadom na náklady výrobcov, voľbu spotrebiteľov alebo zdravie.

4.5

EHSV uznáva, že prvotnou požiadavkou je, aby sa zabezpečilo, že sa s toluénom dá bezpečne manipulovať vo veľkých množstvách v uzavretých systémoch na pracoviskách. Tento návrh zabezpečuje, že široká verejnosť, mimo kontrolovaného pracovného prostredia, bude adekvátne chránená, teraz aj v budúcnosti, pred zbytočnou expozíciou. EHSV preto podporuje túto časť návrhu.

5.1

Situácia pre trichlórbenzén sa výrazne líši od vyššie uvedenej situácie a k návrhu sa vyžadujú určité zmeny, doplnenia a objasnenia.

5.2

„Trichlórbenzén“ je zámerne vyrábaná chemikália, ktorá sa v prírode nevyskytuje inak než po degradácii iných chlórovaných aromatických zlúčenín. Ide o tri rozdielne izoméry, v závislosti od umiestnenia atómov chlóru v kruhu zo šiestich uhlíkov. Každý má (okrajovo) rôzne fyzikálne vlastnosti a biochemické interakcie, napríklad pokiaľ ide o ich hodnoty LD50. Každý má iné číslo CAS a EINECS. Okrem toho je vykonaný zápis v registroch CAS aj EINECS pre „trichlórbenzén“ vo všeobecnosti. Všetky sú komerčne dostupné v USA aj kdekoľvek inde. S najväčšou pravdepodobnosťou sa 1,3,5-trichlórbenzén v Európe už nevyrába. Podrobnosti záznamov sú nasledovné (9):

5.3

Správa o hodnotení rizika a stanovisko CSTEE sa vzťahujú špecificky na 1,2,4-trichlórbenzén, s číslami EINECS a CAS ako je uvedené vyššie. Predmetný návrh potvrdzuje toto jedno číslo CAS (a preto tento jeden izomér, ktorý bol skúmaný) v prílohe – ale nie v nadpise alebo texte.

5.4

Rôzne izoméry sa vyrábajú v rôznych stupňoch čistoty ako medziprodukty v uzavretých systémoch pre syntézu určitých herbicídov, pesticídov, farbív a iných špeciálnych chemikálií. Kde je špecifická izomérová štruktúra menej dôležitá, v uzavretých systémoch sa dá použiť zmes izomérov ako nosič rozpúšťadla pre farbivá alebo technologické regulátory alebo médiá pre prenos tepla, v sprejoch ako inhibítor korózie a v kovospracujúcich kvapalinách.

5.5

V EÚ (a kdekoľvek inde) sa hlavne používa 1,2,4-trichlórobenzén (1,2,4-TCB), v rôznych stupňoch čistoty. Existuje presvedčenie, že výroba od osemdesiatych rokov dvadsiateho storočia ustavične klesala. Údaje predložené Komisii pre ochranu morského prostredia OSPAR odhadovali výrobu 1,2,4-TCB v roku 1994 vo výške 7-10 tisíc ton; výrobu 1,2,3-TCB vo výške menej ako 2 tisíc ton; a výrobu 1,3,5-hypen TCB vo výške menej ako 200 ton (10). V júni 2000 OSPAR pridal všetky tri izoméry ako samostatné záznamy do svojho zoznamu nebezpečných látok pre prednostné konanie. Stanovisko CSTEE z júla 2001 tiež uvádza výrobu v Európe vo výške 7 tisíc ton v rokoch 1994/95. Výrobné úrovne naďalej klesali a v súčasnosti sa nazdáva, že ich objem dosahuje asi polovicu, pričom ich najväčšia časť je určená na export (11).

5.6

V súčasnosti existuje presvedčenie, že v regióne EÚ/OSPAR zostáva len jeden výrobca. Odbyt sa má sa obmedziť na izoméry 1,2,4-TCB a 1,2,3-TCB pre použitie len ako medziprodukty, čo sa potvrdilo v písomných predbežných vyhláseniach o použití od každého odberateľa.

5.7

Komisia a CSTEE poznajú a uznávajú obmedzený počet iných použití uzavretých systémov, napríklad ako technologické rozpúšťadlá bez uvoľňovania do externého prostredia. Keďže tento návrh má umožniť základnú výrobu, ale vážne obmedzuje emisie v dôsledku otvoreného používania, zdalo by sa rozumné pridať ho k povoleným použitiam v prílohe tohto návrhu.

5.8

EHSV verí, že v závislosti od špecifických bodov uvedených vyššie by mal predmetný návrh zabezpečiť zvýšenú ochranu na pracovisku a odstrániť úplne všetky riziká vystavenia mimo pracoviska. Zdá sa, že výrobcovia a používatelia trichlórbenzénu a konkurenčných produktov tento návrh z veľkej časti predvídali. Preto by malo dôjsť len k menším dopadom na náklady výrobcov a používateľov. EHSV preto podporuje túto časť návrhu.

6.1

EHSV uvádza, ako je uvedené vyššie, že tento návrh musí byť založený na relevantnej SHR a stanovisku CSTEE, a preto sa musí odvolávať výhradne na 1,2,4-TCB. Uvedené by sa malo objasniť v názve a texte. Našťastie zostane účinok reštrikcií použitia ten istý, keďže je tento izomér základným stavebným prvkom TCB zo zmiešaných izomérov, ktoré sa predtým predávali na použitie v rozpúšťadlách alebo sprejoch.

6.2

V závere príslušného obmedzenia by sa mali povoliť iné použitia v uzavretých systémoch, a to pridaním slov „alebo v iných uzavretých systémoch, kde nie je možné žiadne uvoľnenie do životného prostredia“.

6.3

Rovnako ako pri predchádzajúcich zmenách a doplneniach smernice Rady 76/769/EHS, EHSV ľutuje, že sa v jednom texte spájajú navzájom nesúvisiace produkty, čo si môže vyžadovať špecifické a priebežné zmeny a doplnenia na zosúladenie ustanovení s vonkajšou realitou. To nepodporuje správne, včasné a efektívne riadenie. Ak to vyplýva z obmedzení v zdrojoch počas tohto konečného a kritického štádia odsúhlasenia opatrení na zredukovanie rizík, tieto obmedzenia by sa mali čo najrýchlejšie prekonať.

6.4

EHSV uvádza, že posledný zoznam prioritných látok na hodnotenie bol uverejnený v októbri 2000. EHSV ľutuje, že sa od tohto prístupu upustilo dlho predtým, než sa umožní realizácia iných postupov ako napríklad REACH. Táto strata možnosti ovplyvňovania je poľutovaniahodná.

6.5

EHSV pripomína kľúčovú úlohu, ktorú hral CSTEE v minulosti a verí, že boli vytvorené adekvátne ustanovenia pre pokračovanie tejto úlohy v budúcnosti, napriek nedávno ohláseným zmenám v štruktúre a zodpovednostiach vedeckých výborov.

6.6

EHSV zdieľa všeobecne vyjadrené obavy týkajúce sa času venovaného hodnoteniu látok v súčasnom systéme. Pri týchto dvoch produktoch uplynie takmer 11 rokov, než legislatíva nadobudne účinnosť. Z toho päť rokov bude nasledovať po tom, čo CSTEE vyhlási SHR za uspokojivú. Keď daná legislatíva nadobudne účinnosť, prakticky nevzniknú žiadne náklady – alebo merateľné zdravotné alebo environmentálne prínosy – pre kohokoľvek zo zainteresovaných. Pri absencii ďalších informácií je nemožné povedať, či je to dobré (t.j. trh sa adaptoval pod tlakom pokračujúceho hodnotenia rizík) alebo zlé (daný proces dosiahol veľmi málo, pri značných nákladoch pre všetkých zúčastnených) – alebo ako dosiahnuť akékoľvek požadované zlepšenia.

6.7

EHSV preto verí, že by sa dôvody pre pomalší pokrok mali posúdiť bez ďalšieho omeškania ako doplnok k iným návrhom, ako napríklad REACH a kvôli zaisteniu, že sa tým existujúce procesy skutočne zlepšia a nie skôr zhoršia,. To by malo diať paralelne s inými štúdiami, ktoré teraz prebiehajú, aby sa zmerali dopady, náklady a prínosy pre všetkých zainteresovaných v týchto procesoch určených na to, aby prospievali zdraviu a životnému prostrediu, v rámci úspešnej a konkurencieschopnej európskej ekonomiky založenej na vedomostiach.