PRÍLOHA 1

OZNAMOVANIE

[Maximálny formát: A4 (210 × 297 mm)]

PRÍLOHA 1A

OZNAMOVANIE

[Maximálny formát: A4 (210 × 297 mm)]

PRÍLOHA 2

USPORIADANIA SCHVAĽOVACÍCH ZNAČIEK PRE KOMPONENTY

(pozri bod 5.5 tohto predpisu)

Čelné sklá z tvrdeného skla

Zobrazená schvaľovacia značka pripevnená k tvrdenému čelnému sklu znázorňuje, že príslušný komponent bol schválený v Holandsku (E 4) podľa predpisu č. 43 pod schvaľovacím číslom 012439. Schvaľovacie číslo naznačuje, že schválenie bolo udelené v súlade s požiadavkami predpisu č. 43 v znení série zmien 01.

Čelné sklá z tvrdeného skla pokryté vrstvou plastového materiálu

Zobrazená schvaľovacia značka pripevnená k čelnému sklu z bežného vrstveného skla pokrytého vrstvou plastového materiálu znázorňuje, že príslušný komponent bol schválený v Holandsku (E4) podľa predpisu č. 43 pod schvaľovacím číslom 012439. Schvaľovacie číslo naznačuje, že schválenie bolo udelené v súlade s požiadavkami predpisu č. 43 v znení série zmien 01.

Čelné sklá z obyčajného vrstveného skla

Zobrazená schvaľovacia značka pripevnená k čelnému sklu z obyčajného vrstveného skla znázorňuje, že príslušný komponent bol schválený v Holandsku (E4) podľa predpisu č. 43 pod schvaľovacím číslom 012439. Schvaľovacie číslo naznačuje, že schválenie bolo udelené v súlade s požiadavkami predpisu č. 43 v znení série zmien 01.

Čelné sklá z obyčajného vrstveného skla pokryté vrstvou plastového materiálu

Zobrazená schvaľovacia značka pokrytá plastovým materiálom znázorňuje, že príslušný komponent bol schválený v Holandsku (E4) podľa predpisu č. 43 pod schvaľovacím číslom 012439. Schvaľovacie číslo naznačuje, že schválenie bolo udelené v súlade s požiadavkami predpisu č. 43 v znení série zmien 01.

Čelné sklá z upraveného vrstveného skla

Zobrazená schvaľovacia značka pripevnená k čelnému sklu z upraveného vrstveného skla znázorňuje, že príslušný komponent bol schválený v Holandsku (E4) podľa predpisu č. 43 pod schvaľovacím číslom 012439. Schvaľovacie číslo naznačuje, že schválenie bolo udelené v súlade s požiadavkami predpisu č. 43 v znení série zmien 01.

Skloplastové čelné sklá

Zobrazená schvaľovacia značka pripevnená k skloplastovému čelnému sklu znázorňuje, že príslušný komponent bol schválený v Holandsku (E4) podľa predpisu č. 43 pod schvaľovacím číslom 012439. Schvaľovacie číslo naznačuje, že schválenie bolo udelené v súlade s požiadavkami predpisu č. 43 v znení série zmien 01.

Sklené tabule s bežnou priepustnosťou svetla menšou ako 70 percent

Zobrazená schvaľovacia značka pripevnená k sklenej tabuli, na ktorú sa vzťahujú požiadavky uvedené v bode 9.1.4 prílohy 3, znázorňuje, že príslušný komponent bol schválený v Holandsku (E4) podľa predpisu č. 43 pod schvaľovacím číslom 012439. Schvaľovacie číslo naznačuje, že schválenie bolo udelené v súlade s požiadavkami predpisu č. 43 v znení série zmien 01.

Jednotky s viacvrstvovým zasklením s bežnou priepustnosťou svetla menšou ako 70 percent

Zobrazená schvaľovacia značka pripevnená k jednotke s viacvrstvovým zasklením znázorňuje, že príslušný komponent bol schválený v Holandsku (E4) podľa predpisu č. 43 pod schvaľovacím číslom 012439. Schvaľovacie číslo naznačuje, že schválenie bolo udelené v súlade s požiadavkami predpisu č. 43 v znení série zmien 01.

Rovnomerne tvrdené sklo určené na použitie ako čelné sklo pre pomalé vozidlá, ktoré v dôsledku svojej konštrukcie nemôžu prekročiť rýchlosť 40 km/h

Zobrazená schvaľovacia značka pripevnená k rovnomerne tvrdenej sklenej tabuli znázorňuje, že príslušný komponent určený na použitie ako čelné sklo na pomalom vozidle, ktoré v dôsledku svojej konštrukcie nemôže prekročiť rýchlosť 40 km/h, bol schválený v Holandsku (E4) podľa predpisu č. 43 pod schvaľovacím číslom 012439. Schvaľovacie číslo naznačuje, že schválenie bolo udelené v súlade s požiadavkami predpisu č. 43 v znení série zmien 01.

Rovnomerne tvrdené sklené tabule s bežnou priepustnosťou svetla ≥ 70 percent

Zobrazená schvaľovacia značka pripevnená k sklenej tabuli, na ktorú sa vzťahujú požiadavky uvedené v bode 9.1.4 prílohy 3, znázorňuje, že príslušný komponent bol schválený v Holandsku (E4) podľa predpisu č. 43 pod schvaľovacím číslom 012439. Schvaľovacie číslo naznačuje, že schválenie bolo udelené v súlade s požiadavkami predpisu č.43 v znení série zmien 01.

Pevné plastové tabule

Zobrazená schvaľovacia značka pripevnená k pevnej plastovej tabuli pre panely smerujúce dopredu s rozptylom svetla nepresahujúcim 2 percentá po 1 000 cykloch na vonkajšom povrchu a 4 percentá po 100 cykloch na vnútornom povrchu znázorňuje, že príslušný komponent bol schválený v Holandsku (E4) podľa predpisu č. 43 pod schvaľovacím číslom 012439. Schvaľovacie číslo naznačuje, že schválenie bolo udelené v súlade s požiadavkami predpisu č. 43 v znení série zmien 01.

Pružné plastové tabule

Zobrazená schvaľovacia značka pripevnená k pružnej plastovej tabuli znázorňuje, že príslušný komponent bol schválený v Holandsku (E4) podľa predpisu č. 43 pod schvaľovacím číslom 012439. Schvaľovacie číslo naznačuje, že schválenie bolo udelené v súlade s požiadavkami predpisu č. 43 v znení série zmien 01.

Pevné plastové jednotky s viacvrstvovým zasklením

Zobrazená schvaľovacia značka pripevnená k pevnej plastovej jednotke s viacvrstvovým zasklením znázorňuje, že príslušný komponent bol schválený v Holandsku (E4) podľa predpisu č. 43 pod schvaľovacím číslom 012439. Schvaľovacie číslo naznačuje, že schválenie bolo udelené v súlade s požiadavkami predpisu č. 43 v znení série zmien 01.

Vrstvené sklené tabule

Zobrazená schvaľovacia značka pripevnená k vrstvenej sklenej tabuli znázorňuje, že príslušný komponent bol schválený v Holandsku (E4) podľa predpisu č. 43 pod schvaľovacím číslom 012439. Schvaľovacie číslo naznačuje, že schválenie bolo udelené v súlade s požiadavkami predpisu č. 43 v znení série zmien 01.

Skloplastové tabule

Zobrazená schvaľovacia značka pripevnená k skloplastovej tabuli znázorňuje, že príslušný komponent bol schválený v Holandsku (E4) podľa predpisu č. 43 pod schvaľovacím číslom 012439. Schvaľovacie číslo naznačuje, že schválenie bolo udelené v súlade s požiadavkami predpisu č. 43 v znení série zmien 01.

PRÍLOHA 2A

USPORIADANIA SCHVAĽOVACÍCH ZNAČIEK PRE VOZIDLÁ

VZOR A

(pozri bod 5.11 tohto predpisu)

Uvedená homologizačná značka pripevnená na vozidle udáva, že príslušný typ vozidla bol z hľadiska mechanizmu riadenia homologizovaný v Holandsku (E4) podľa predpisu č. 43 pod homologizačným číslom 012439. Schvaľovacie číslo naznačuje, že schválenie bolo udelené v súlade s požiadavkami predpisu č. 43 v znení série zmien 01.

VZOR B

(Pozri bod 5.12 tohto predpisu)

Uvedená homologizačná značka pripevnená k vozidlu znamená, že príslušný typ vozidla bol homologizovaný v Holandsku (E4) podľa predpisov č. 43 a č. 52. Schvaľovacie čísla udávajú, že k dátumu, ku ktorému boli príslušné schválenia udelené, predpis č. 43 bol v znení série zmien 01 a predpis č. 52 v znení série zmien 01.

PRÍLOHA 3

VŠEOBECNÉ SKÚŠOBNÉ PODMIENKY

1.   SKÚŠKA TRIEŠTIVOSTI

1.1.

Sklená tabuľa, ktorá sa má skúšať, nesmie byť pevne zaistená; môže však byť pripevnená na identickú sklenú tabuľu pomocou lepiacej pásky nalepenej okolo celého okraja.

1.2.

Na dosiahnutie roztrieštenia sa používa kladivo s hmotnosťou približne 75 g alebo iná pomôcka, ktorá zabezpečuje rovnocenné výsledky. Polomer zakrivenia špičky je 0,2 ± 0,05 mm.

1.3.

V každom predpísanom bode nárazu sa vykoná jedna skúška.

1.4.

Preskúmanie úlomkov sa vykoná použitím akejkoľvek metódy overenej z hľadiska jej presnosti samotného odčítania a jej schopnosti nájsť správny bod pre minimálne a maximálne odčítanie. Trvalé zaznamenávanie charakteru trieštivosti sa začína do 10 sekúnd a ukončiť do 3 minút od nárazu. Technická služba uchováva trvalé záznamy o charaktere trieštivosti.

2.   SKÚŠKA NÁRAZOM GULE

2.1.   Skúška s použitím gule s hmotnosťou 227 g

2.1.1.   Prístroje

2.1.1.1.   Guľa z kalenej ocele s hmotnosťou 227 g ± 2 g a s priemerom približne 38 mm.

2.1.1.2.   Zariadenie na voľné spustenie gule z výšky, ktorá sa má upresniť, alebo zariadenie, pomocou ktorého dosiahne guľa rýchlosť rovnocennú rýchlosti dosiahnutej voľným pádom. Ak sa použije zariadenie na vrhanie gule, tolerancia rýchlosti musí mať hodnotu ± 1 percento rýchlosti rovnocennej rýchlosti dosiahnutej voľným pádom.

2.1.1.3.   Nosný upínací prípravok znázornený na obrázku 1, pozostávajúci z oceľových rámov s opracovanými okrajmi 15 mm širokými, zmontovanými vzájomne nad sebou a obložených gumovými tesneniami približne 3 mm hrubými a 15 mm širokými a s tvrdosťou 50 IRHD.

Spodný rám spočíva na oceľovej skrini vysokej približne 150 mm. Skúšobný kus drží na mieste horný rám, ktorého hmotnosť je približne 3 kg. Nosný rám je zavarený do oceľovej platne s hrúbkou približne 12 mm spočívajúcej na zemi s vloženou gumenou platňou s hrúbkou približne 3 mm a s tvrdosťou 50 IRHD.

Obrázok 1

Držiak pre skúšky s použitím gule

2.1.2.   Skúšobné podmienky

Teplota: 20 °C ± 5 °C.

Tlak: 860 až 1 060 mbar.

Relatívna vlhkosť: 60 ± 20 percent.

2.1.3.   Skúšobný kus

Skúšobný kus musí byť plochý štvorec so stranou 300 + 10/‒ 0 mm alebo vyrezaný z najplochejšej časti čelného skla alebo inej zakrivenej tabule.

Skúšať sa môže aj zakrivená tabuľa. V takomto prípade treba dávať pozor na to, aby bol zabezpečený primeraný kontakt medzi bezpečnostným zasklením a držiakom.

2.1.4.   Postup

Bezprostredne pred skúškou kondicionujte skúšobný kus minimálne štyri hodiny pri špecifikovanej teplote.

Skúšobný kus vložte do držiaka (bod 2.1.1.3). Rovina skúšobného kusa musí byť kolmá s presnosťou na 3° na smer dopadu gule.

V prípade pružného plastového zasklenia sa skúšobný kus upne k držiaku.

Bod nárazu musí byť do 25 mm od geometrického stredu skúšobného kusa pri výške pádu menšej ako 6 m alebo rovnajúcej sa 6 m a do 50 mm od stredu skúšobného kusa pri výške pádu väčšej ako 6 m. Guľa musí naraziť na tú stranu skúšobného kusa, ktorá je vonkajšou stranou tabule bezpečnostného zasklenia pri jej montáži na vozidlo. Guľa môže vykonať iba jeden náraz.

2.2.   Skúška s použitím gule s hmotnosťou 2 260 g

2.2.1.   Prístroje

2.2.1.1.   Guľa z kalenej ocele s hmotnosťou 2 260 g ± 20 g a s priemerom približne 82 mm.

2.2.1.2.   Zariadenie na voľné spustenie gule z výšky, ktorá sa má upresniť, alebo zariadenie, pomocou ktorého dosiahne guľa rýchlosť rovnocennú rýchlosti dosiahnutej voľným pádom. Ak sa použije zariadenie na vrhanie gule, tolerancia rýchlosti musí mať hodnotu ± 1 percento rýchlosti rovnocennej rýchlosti dosiahnutej voľným pádom.

2.2.1.3.   Držiak, ktorý je znázornený na obrázku 1, je totožný s držiakom opísaným v bode 2.1.1.3.

2.2.2.   Skúšobné podmienky

Teplota: 20 °C ± 5 °C.

Tlak: 860 až 1 060 mbar.

Relatívna vlhkosť: 60 ± 20 percent.

2.2.3.   Skúšobný kus

Skúšobný kus musí byť plochý štvorec so stranou 300 + 10/‒ 0 mm alebo vyrezaný z najplochejšej časti čelného skla alebo inej zakrivenej tabule bezpečnostného zasklenia.

Skúšať sa môže aj celé čelné sklo alebo iná zakrivená tabuľa bezpečnostného skla. V takomto prípade treba dávať pozor na to, aby bol zabezpečený primeraný kontakt medzi bezpečnostným zasklením a držiakom.

2.2.4.   Postup

Bezprostredne pred skúškou kondicionujte skúšobný kus minimálne štyri hodiny pri špecifikovanej teplote.

Skúšobný kus vložte do držiaka (bod 2.1.1.3). Rovina skúšobného kusa musí byť kolmá s presnosťou na 3° na smer dopadu gule.

V prípade skloplastového zasklenia sa skúšobný kus upne k držiaku.

Bod nárazu sa musí nachádzať vo vzdialenosti do 25 mm od geometrického stredu skúšobného kusa.

Guľa musí naraziť na tú stranu skúšobného kusa, ktorá je vonkajšou stranou tabule bezpečnostného skla pri jej montáži na vozidlo.

Guľa môže vykonať iba jeden náraz.

3.   SKÚŠKA S MAKETOU HLAVY

3.1.   Skúška s maketou hlavy bez merania spomalenia

3.1.1.   Prístroje

Závažie v tvare hlavy guľovitého alebo polguľovitého tvaru vyrobené z vrstveného tvrdého dreva pokrytého vymeniteľnou plsťou a s priečkou vyrobenou z dreva alebo bez tejto priečky. Medzi guľovitou časťou a priečkou sa nachádza spojovací kus v tvare krku a na druhej strane priečky sa nachádza montážna tyč.

Rozmery musia byť v súlade s obrázkom 2. Celková hmotnosť prístroja je 10 kg ± 0,2 kg.

Obrázok 2

Závažie v tvare hlavy

3.1.2.   Zariadenie na voľné spustenie závažia v tvare hlavy z výšky, ktorá sa má upresniť, alebo zariadenie, pomocou ktorého dosiahne závažie rýchlosť rovnocennú rýchlosti dosiahnutej voľným pádom. Ak sa použije zariadenie na vrhanie makety hlavy, tolerancia rýchlosti musí mať hodnotu ± 1 percento rýchlosti rovnocennej rýchlosti dosiahnutej voľným pádom.

3.1.3.   Nosný upínací prípravok znázornený na obrázku na skúšanie plochých skúšobných vzoriek. Držiak pozostáva z dvoch oceľových rámov s opracovanými okrajmi so šírkou 50 mm zmontovaných nad sebou a obložených gumenými tesneniami s hrúbkou približne 3 mm, šírkou 15 mm ± 1 mm a s tvrdosťou 70 IRHD. Horný rám je pritlačený proti spodnému rámu pomocou minimálne ôsmich skrutiek.

3.1.4.   Skúšobné podmienky

Teplota: 20 °C ± 5 °C.

Tlak: 860 až 1 060 mbar.

Relatívna vlhkosť: 60 ± 20 percent.

3.1.5.   Postup

3.1.5.1.   Skúška na plochom skúšobnom kuse

Bezprostredne pred skúškou sa plochý skúšobný kus s dĺžkou 1 100 + 5/‒ 2 mm a šírkou 500 + 5/‒ 2 mm udržiava pri konštantnej teplote 20 °C ± 5 °C najmenej štyri hodiny.

Obrázok 3

Držiak pre skúšky s maketou hlavy

Skúšobný kus pripevnite do rámov držiaka (bod 3.1.3); skrutky dotiahnite tak, aby bolo zabezpečené, že pohyb skúšobného kusa počas skúšky nepresiahne 2 mm. Rovina skúšobného kusa musí byť v zásade kolmá na smer dopadu závažia. Závažie musí naraziť do skúšobného kusa vo vzdialenosti do 40 mm od jeho geometrického stredu na tú stranu, ktorá predstavuje vnútornú stranu bezpečnostného zasklenia pri jej montáži na vozidlo, a môže vykonať iba jeden náraz.

Nárazová plocha plsteného krytu sa musí po 12 skúškach vymeniť.

3.1.5.2.   Skúšky kompletného čelného skla (používané iba v prípade výšky pádu menšej alebo rovnajúcej sa 1,5 m)

Čelné sklo položte voľne na držiak a vložte medzi ne pás gumy s tvrdosťou 70 IRHD a hrúbkou približne 3 mm, pričom šírka dotyku v celom perimetri je približne 15 mm.

Držiak sa skladá z pevného kusa zodpovedajúceho tvaru čelného skla tak, aby závažie v tvare hlavy narazilo na vnútorný povrch. Ak je to nevyhnutné, čelné sklo sa upevní k držiaku.

Držiak spočíva na pevnom stojane s gumenou vložkou s tvrdosťou 70 IRHD a hrúbkou približne 3 mm. Povrch čelného skla musí byť v zásade kolmý na smer dopadu závažia v tvare hlavy.

Závažie v tvare hlavy musí naraziť do čelného skla v bode nachádzajúcom sa vo vzdialenosti do 40 mm od jeho geometrického stredu na tú stranu, ktorá predstavuje vnútornú stranu bezpečnostného zasklenia pri jej montáži na vozidlo, a môže vykonať iba jeden náraz.

Nárazová plocha plsteného krytu sa musí po 12 skúškach vymeniť.

3.2.   Skúška s maketou hlavy s meraním spomalenia

3.2.1   Prístroj

V prípade skúšok s maketou hlavy so súčasným stanovením hodnôt HIC je padajúcim telesom maketa hlavy znázornená na obrázku 2.1. Celková hmotnosť makety hlavy by mala byť 10,0 + 0,2/‒ 0,0 kg.

V strede základnej platne (24) je v ťažisku namontovaný trojosový montážny blok (26) slúžiaci na upevnenie meradiel zrýchlenia (27). Meradlá zrýchlenia by mali byť voči sebe umiestnené vertikálne.

Nádoba (18) a kryt (19) umiestnené pod základnou platňou (24) majú do značnej miery elastické vlastnosti ľudskej lebky. Elastické vlastnosti makety hlavy pri náraze sú dané tvrdosťou a hrúbkou medzikrúžku (13) a nádoby.

Obrázok 2.1

Maketa hlavy s hmotnosťou 10 kg

Zoznam kusov pre maketu hlavy s hmotnosťou 10 kg týkajúci sa obrázku 2.1

Poloha č.	Počet kusov	Štandardné označenie	Materiál	Poznámky
1	1	Magnetické upínacie zariadenie	Oceľ DIN 17100	—
2	1	Tlmič vibrácií	Guma/Oceľ	Priemer: 50 mm Hrúbka: 30 mm Vlákno: M10
3	4	Vysokofrekvenčný konektor BNC	—	—
4	1	Hexagonálna matica DIN 985	—	—
5	6	Disk DIN 125	—	—
6	3	Prevodný kus	—	—
7	6	Valcová skrutka DIN 912	—	—
8	3	Hexagonálna matica	—	—
9	3	Disk	Oceľ DIN 17100	Priemer otvoru: 8 mm Vonkajší priemer: 35 mm Hrúbka: 1,5 mm
10	3	Gumený krúžok	Guma, tvrdosť 60 IRHD	Priemer otvoru: 8 mm Vonkajší priemer: 30 mm Hrúbka: 10 mm
11	1	Tlmiaci krúžok	Papierový obal	Priemer otvoru: 120 mm Vonkajší priemer: 199 mm Hrúbka: 0,5 mm
12	—	—	—	—
13	1	Medzikrúžok	Guma Butadién, tvrdosť približne 80 IRHD	Priemer otvoru: 129 mm Vonkajší priemer: 192 mm Hrúbka: 4 mm
14	3	Vodiaca trubica	Polytetrafluoretén (PTFE)	Vnútorný priemer: 8 mm Vonkajší priemer: 10 mm Dĺžka 40 mm
15	3	Hexagonálna matica	—	—
16	3	Závitová skrutka s maticou DIN 976	—	—
17	3	Závitový otvor	Liata zliatina DIN 1709–GD– CuZn 37Pb	—
18	1	Misa	Polyamid 12	–
19	1	Kryt	Guma Butadién	Hrúbka: 6 mm Pás na jednej strane
20	1	Vodiace puzdro	Oceľ DIN 17100	—
21	4	Počítacia skrutka	—	—
22	1	Tlmiaci disk	Papierový obal	Priemer: 65 mm Hrúbka: 0,5 mm
23	—	—	—	—
24	1	Základná platňa	Oceľ DIN 17100	—
25	1	Podložná skrutka s hexagonálnou päticou	Trieda pevnosti 45H	—
26	1	Trojosový montážny blok	—	—
27	3	Meradlo zrýchlenia	—	—
28	1	Drevená zložka	Klada glejená vo vrstvách	—
29	1	Krycia platňa	Zliatina (AlMg5)	—
30	1	Ochranný uzáver	Polyamid 12	—

3.2.2.   Nastavenie a kalibrácia

Pri realizácii skúšky s maketou hlavy sa maketa hlavy pripevní na priečne rameno vodiaceho systému (obrázok 2.2) a vysunie sa do požadovanej výšky pádu pomocou zdvíhacieho zariadenia. Počas skúšky s maketou hlavy sa priečne rameno s maketou hlavy uvoľní. Po prekonaní výškovo nastaviteľnej ľahkej prekážky sa maketa hlavy uvoľní z priečneho ramena, dopad ramena sa stlmí a maketa hlavy dopadne na vzorku.

Maketa hlavy musí dosiahnuť zrýchlenie len gravitáciou, bez podnetu uvoľňovacieho zariadenia alebo meracieho kábla a musí spadnúť vertikálne.

Obrázok 2.2

Prístroj pre pokus s maketou hlavy s meraním spomalenia

3.2.2.1.   Meracie zariadenie, ktoré umožňuje určiť hodnoty HIC s maketou hlavy opísanou podľa bodu 3.2.1.

3.2.2.2.   Zariadenie na kalibráciu makety hlavy

Uvoľňovacie zariadenie umožní výšku pádu medzi 50 mm a 254 mm s presnosťou nastavenia do 1 mm. Vodiaci systém nie je pre tieto malé výšky pádu potrebný.

Oceľová nárazová platňa, ktorá je vyrobená z ocele, má rozmery 600 mm × 600 mm a hrúbku minimálne 50 mm. Nárazová plocha je byť vybrúsená:

drsnosť plochy Rmax = 1 μm, tolerancia plochosti t = 0,05 mm.

3.2.2.3.   Kalibrácia a nastavenie makety hlavy

Pred každou sériou skúšok a minimálne po každých 50 skúškach v rámci série sa maketa hlavy kalibruje a v prípade potreby upraví.

Nárazová platňa je čistá a suchá a počas skúšky leží na pevnom betónovom podklade, so zakrivením, ktoré nie je kladné.

Maketa hlavy sa môže pustiť na nárazovú platňu vertikálne. Výšky pádu (merané od najnižšieho bodu makety hlavy po plochu nárazovej platne) sú 50, 100, 150 a 254 mm. Mali by sa zaznamenať krivky spomalenia.

Najväčšie spomalenie az z rôznych výšok pádu na osi z leží v limitoch uvedených v tabuľke:

Výška pádu mm	Najväčšie spomalenie az ako násobok zrýchlenia spôsobeného gravitáciou g
50	64 ± 5
100	107 ± 5
150	150 ± 7
254	222 ± 12

Krivky spomalenia by mali byť založené na jednomodálnych vibráciách. Krivka spomalenia výšky pádu 254 mm dosahuje najmenej 1,2 ms a najviac 1,5 ms nad 100 g.

Ak požiadavky stanovené v bode 3.2.2.3 nie sú splnené, elastické vlastnosti makety hlavy sa upravia zmenou hrúbky medzikrúžku (13) základnej platne (24). Úpravy sa môžu vykonať nastavením troch samouzamykacích hexagonálnych matíc (8) na závitových skrutkách (16), ktorými je pripevnená nádoba (18) k základnej platni (24). Gumené krúžky (10) pod hexagonálnymi maticami (8) by nemali byť nalomené alebo prasknuté.

Kryt (19) nárazovej plochy a medzikrúžku (13) by sa mal vždy po poškodení vymeniť, najmä ak už nie je možné upraviť maketu hlavy.

3.2.3.   Držiak na skúšanie plochých skúšobných kusov je opísaný v bode 3.1.3.

3.2.4.   Skúšobné podmienky sú uvedené v bode 3.1.4.

3.2.5.   Skúšky pre kompletné zasklenie (používané pre výšku pádu v rozmedzí od 1,5 m do 3 m). Zasklenie voľne položte na držiak so vsunutým pásom gumy s tvrdosťou 70 IRHD a hrúbkou približne 3 mm.

Zasklenie sa vsadí do držiaka prostredníctvom vhodného zariadenia. Plocha zasklenia je v zásade kolmá na smer dopadu závažia v tvare hlavy. Závažie v tvare hlavy narazí do zasklenia v bode nachádzajúcom sa vo vzdialenosti do 40 mm od jeho geometrického stredu na tú stranu, ktorá predstavuje vnútornú stranu plastového zasklenia pri jeho montáži na vozidlo, a môže vykonať iba jeden náraz.

Začínajúc od zvolenej počiatočnej výšky pádu sa výška pádu zvyšuje o 0,5 m pri každom ďalšom pokuse. V čase t by sa mali zaznamenať dosiahnuté krivky spomalenia pri náraze na vzorku pre ax, ay a az.

Po skúške s maketou hlavy by sa malo skontrolovať, či sa vybrúsená hrana posunula na podložke o viac ako 2 mm a či boli splnené požiadavky pre bod nárazu. Zložky zrýchlenia ax a ay by mali byť pre vertikálny náraz menšie ako 0,1 az.

3.2.6.   Hodnotenie

Krivky spomalenia by sa mali hodnotiť takto:

Výsledné spomalenie ares(t) v ťažisku podľa rovnice (1) z nameraných kriviek spomalenia ax(t), ay(t) a az(t) sa skladá z násobkov zrýchlenia spôsobeného gravitáciou. 1.

Určí sa čas, v prípade ktorého je spomalenie 80 g s ares neustále prekračované a najväčšie spomalenie ares. Hodnota HIC sa vypočíta ako miera nebezpečenstva tupých lebečno-mozgových zranení použitím tejto rovnice (2): 2.

Limity pre integrál t1 a t2 sa vyberú tak, aby bola hodnota integrálu maximálna.

4.   SKÚŠKA ODOLNOSTI VOČI ABRÁZII

4.1.   Prístroje

4.1.1.   Abrazívny prístroj (1) schematicky znázornený na obrázku 4 a pozostávajúci z: horizontálneho otočného stola so stredovým upínadlom otáčajúcim sa proti smeru hodinových ručičiek rýchlosťou 65 až 75 ot./min.

Obrázok 4

Schéma abrazívneho prístroja

Dve paralelné ramená s protizávažím, z ktorých každé je vybavené zvláštnym abrazívnym kotúčom voľne rotujúcim na horizontálnom vretene s guľôčkovým ložiskom; každý kotúč spočíva na skúšobnej vzorke pod tlakom, ktorým pôsobí hmotnosť 500 g.

Otočný stôl abrazívneho prístroja sa musí otáčať pravidelne, v zásade v jednej rovine (odchýlka od tejto roviny nesmie byť väčšia ako ± 0,05 mm vo vzdialenosti 1,6 mm od okraja otočného stola).

Kotúče musia byť namontované tak, aby sa v prípade kontaktu s otáčajúcim skúšobným kusom otáčali v opačných smeroch tak, aby vyvíjali dvakrát počas každého otočenia skúšobného kusa tlakový a abrazívny účinok pozdĺž zakrivených čiar na prstencovej ploche približne 30 cm2.

4.1.2.   Abrazívne kotúče (2), každý s priemerom 45 až 50 mm a hrúbkou 12,5 mm, pozostávajúce zo zvláštneho jemne triedeného brúsiva vloženého do stredne tvrdej gumy. Kotúče musia mať tvrdosť 72 ± 5 IRHD meranú v štyroch bodoch s rovnakým odstupom na stredovej čiare abrazívnej plochy, pričom tlak pôsobí vertikálne pozdĺž priemeru kotúča a hodnoty sa zaznamenávajú 10 sekúnd po plnom pôsobení tlaku.

Abrazívne kotúče musia byť pripravené na použitie veľmi pomalým otáčaním proti plochej sklenej tabuli tak, aby sa zabezpečilo, že ich povrch bude úplne rovný.

4.1.3.   Zdroj svetla pozostávajúci zo žiarovky, ktorej vlákno sa nachádza v rovnobežnej rúrke s rozmermi 1,5 mm × 1,5 mm × 3 mm. Toto napätie na vlákne žiarovky musí byť také, aby teplota farby bola 2 856 K ± 50 K. Napätie musí byť stabilizované s presnosťou ± 1/1 000. Prístroj používaný na kontrolu napätia musí byť primerane presný.

4.1.4.   Optický systém pozostávajúci zo šošoviek s ohniskovou vzdialenosťou f minimálne 500 mm a korigovaných na chromatické aberácie. Úplná apertúra šošovky nesmie prekročiť f/20. Vzdialenosť medzi šošovkami a zdrojom svetla sa musí upraviť, aby sa získal svetelný lúč, ktorý bude v zásade rovnobežný. Vloží sa clona (diafragma) na obmedzenie priemeru svetelného lúča na 7 mm ± 1 mm. Táto clona sa musí umiestniť vo vzdialenosti 100 ± 50 mm od šošovky na strane vzdialenej od zdroja svetla.

4.1.5.   Zariadenie na meranie rozptýleného svetla (pozri obrázok 5), pozostávajúce z fotoelektrického článku s integrujúcou guľou s priemerom 200 až 250 mm. Guľa je vybavená vstupnými a výstupnými otvormi pre svetlo. Vstupný otvor musí byť kruhový s priemerom minimálne dvojnásobným v porovnaní s priemerom svetelného lúča. Výstupný otvor gule musí byť vybavený buď žalúziou, alebo reflexným štandardom v súlade s postupom opísaným ďalej v bode 4.4.3. Žalúzia musí absorbovať všetko svetlo, keď sa do svetelného lúča nevloží žiaden skúšobný kus.

Os svetelného lúča musí prechádzať stredom vstupného a výstupného otvoru. Priemer b výstupného otvoru svetla musí byť rovný 2 a.tan 4°, pričom a. je priemer gule. Fotoelektrický článok musí byť namontovaný tak, aby ho nemohlo zasiahnuť svetlo prichádzajúce priamo zo vstupného otvoru alebo z reflexného štandardu.

Povrchy vnútornej strany integračnej gule a reflexného štandardu musia vykazovať rovnakú odraznosť a musia byť matné a neselektívne.

Výstup fotoelektrického článku musí byť lineárny s presnosťou ± 2 percentá v celom rozsahu použitých svetelných intenzít. Prevedenie prístroja musí byť také, aby nedošlo k žiadnej výchylke galvanometra v prípade, že je guľa tmavá.

Celý prístroj sa musí kontrolovať v pravidelných intervaloch pomocou kalibračných štandardov s definovaným zákalom.

Ak sa merania zákalu vykonávajú s použitím prístroja alebo metód odlišných od vyššie definovaných, výsledky meraní sa musia v prípade potreby korigovať s cieľom uviesť ich do súladu s výsledkami získanými pomocou opísaného prístroja.

Obrázok 5

Zákalometer

4.2.   Skúšobné podmienky

Teplota: 20 °C ± 5 °C.

Tlak: 860 až 1 060 mbar.

Relatívna vlhkosť: 60 ± 20 percent.

4.3.   Skúšobné kusy

Skúšobné kusy majú tvar plochých štvorcov so stranou 100 mm, pričom obidva povrchy musia byť v zásade rovné a rovnobežné a v prípade potreby majú otvor na upevnenie s priemerom 6,4 mm + 2/ – 0 vyvŕtaný v strede.

4.4.   Postup

Skúška odolnosti voči abrázii sa vykonáva na tom povrchu skúšobného kusa, ktorý predstavuje vonkajšiu stranu zasklenia pri jej montáži na vozidlo, a taktiež na vnútornej strane, ak je z plastového materiálu.

4.4.1.   Bezprostredne pred abráziou a po nej sa skúšobné kusy vyčistia takto:

a)	utrite ľanovou handrou pod tečúcou čistou vodou;

b)	opláchnite destilovanou alebo demineralizovanou vodou;

c)	vyfúkajte dosucha kyslíkom alebo dusíkom;

d)	odstráňte prípadné stopy vody jemným pritláčaním vlhkej ľanovej handry. V prípade potreby osušte tak, že ich zľahka vtlačíte medzi dve ľanové handry.

Musí sa zabrániť akémukoľvek ošetreniu ultrazvukovým zariadením. Po vyčistení sa môže so skúšobnými kusmi manipulovať iba uchytením za okraje a musia byť uskladnené tak, aby sa zabránilo poškodeniu alebo kontaminácii ich povrchov.

4.4.2.   Kondicionujte skúšobné kusy minimálne 48 hodín pri teplote 20 °C ± 5 °C a pri relatívnej vlhkosti 60 ± 20 percent.

4.4.3.   Skúšobný kus umiestnite ihneď oproti vstupnému otvoru integračnej gule. Uhol medzi kolmicou na povrch skúšobného kusa a osou svetelného lúča nesmie presiahnuť 8°.

Vykonajte štyri odčítania tak, ako je uvedené v tejto tabuľke:

Odčítanie	So skúšobným kusom	So žalúziou	S reflexným štandardom	Predstavované množstvo
T1	nie	nie	áno	dopadajúce svetlo
T2	áno	nie	áno	celkové svetlo prepustené skúšobným kusom
T3	nie	áno	nie	svetlo rozptýlené prístrojom
T4	áno	áno	nie	svetlo rozptýlené prístrojom a skúšobným kusom

Zopakujte odčítania T1, T2, T3 a T4 pri iných špecifikovaných polohách skúšobného kusa na účely určenia rovnomernosti.

Vypočítajte celkovú priepustnosť

Vypočítajte priepustnosť pre rozptýlené svetlo Td takto:

Vypočítajte percento zákalu alebo svetla alebo obidvoch, rozptýleného, takto:

Odmerajte počiatočný zákal skúšobného kusa minimálne v štyroch rovnako od seba vzdialených bodoch na neabráznej ploche v súlade s vyššie uvedeným vzorcom. Pre každý skúšobný kus vypočítajte priemer výsledkov. Namiesto štyroch meraní možno získať priemernú hodnotu rovnomerným otáčaním kusa rýchlosťou 3 ot./sek. alebo vyššou.

V prípade každého typu bezpečnostného zasklenia vykonajte tri skúšky s rovnakým zaťažením. Zákal použite ako mieru abrázie pod povrchom po podrobení skúšobného kusa skúške odolnosti voči abrázii.

Odmerajte svetlo rozptýlené abráznou dráhou minimálne v štyroch rovnako od seba vzdialených bodoch pozdĺž dráhy v súlade s vyššie uvedeným vzorcom. Pre každý skúšobný kus vypočítajte priemer výsledkov. Namiesto štyroch meraní možno získať priemernú hodnotu rovnomerným otáčaním kusa rýchlosťou 3 ot./sek. alebo vyššou.

4.5.   Skúška odolnosti voči abrázii sa vykonáva len na základe posúdenia laboratória, ktoré vykonáva skúšku so zreteľom na informácie, ktoré už má k dispozícii.

Okrem skloplastových materiálov si zmeny v medzivrstve alebo hrúbke materiálov spravidla nevyžadujú ďalšie skúšanie.

4.6.   Indexy obtiažnosti vedľajších charakteristík

Nie sú zahrnuté žiadne vedľajšie charakteristiky.

5.   SKÚŠKA ODOLNOSTI VOČI VYSOKEJ TEPLOTE

5.1.   Postup

Zohriať na 100 °C tri vzorky alebo tri štvorcové skúšobné kusy s rozmermi najmenej 300 mm × 300 mm, ktoré laboratórium vyrezalo z troch čelných skiel alebo prípadne troch sklených tabúľ, ktorých jeden okraj zodpovedá hornému okraju zasklenia. Túto teplotu udržujte počas dvoch hodín, potom nechajte skúšobné vzorky a skúšobné kusy vychladnúť na izbovú teplotu. Ak má bezpečnostné zasklenie obidva vonkajšie povrchy z anorganického materiálu, skúšku možno vykonať ponorením vzorky vertikálne do vriacej vody na špecifikovanú dobu, pričom sa treba vyhnúť neprimeranému tepelnému šoku. Ak sú vzorky vyrezané z čelných skiel, jeden okraj každej takejto vzorky musí byť súčasťou okraja čelného skla.

5.2.   Indexy obtiažnosti vedľajších charakteristík

	Bezfarebné	Tónované
Sfarbenie medzivrstvy	1	2

Nie sú zahrnuté iné vedľajšie charakteristiky.

5.3.   Interpretácia výsledkov

5.3.1.

Skúška odolnosti voči vysokej teplote sa považuje za skúšku s pozitívnym výsledkom vtedy, ak sa nevytvoria bubliny alebo iné defekty ďalej ako 15 mm od nevyrezaného okraja alebo 25 mm od vyrezaného okraja skúšobného kusa alebo vzorky alebo ďalej ako 10 mm od akýchkoľvek prasklín, ktoré môžu vzniknúť počas skúšky.

5.3.2.

Súbor skúšobných kusov alebo vzoriek predložených na typové schválenie sa považuje za vyhovujúci z hľadiska skúšky odolnosti voči vysokej teplote, ak sa všetky skúšky skončili uspokojivým výsledkom:

6.   SKÚŠKA ODOLNOSTI VOČI ŽIARENIU

6.1   Skúšobná metóda

6.1.1.   Prístroje

6.1.1.1.   Zdroj žiarenia pozostáva zo strednotlakovej ortuťovej oblúkovej lampy s rúrkovou kremennou žiarovkou bezozónového typu; os žiarovky je vertikálna. Menovité rozmery lampy sú: dĺžka 360 mm a priemer 9,5 mm. Dĺžka oblúka je 300 mm ± 4 mm. Výkon lampy je 750 W ± 50 W.

Môže sa použiť akýkoľvek iný zdroj žiarenia, ktorý vytvára rovnaké účinky ako uvedená lampa. Aby sa skontrolovalo, či sú účinky iného zdroja rovnaké, vykoná sa porovnanie meraním množstva energie emitovanej v rozsahu vlnových dĺžok od 300 do 450 nm, pričom všetky ostatné vlnové dĺžky sa odstránia použitím vhodných filtrov. Alternatívny zdroj sa potom používa s týmito filtrami.

V prípade bezpečnostného zasklenia, pre ktoré neexistuje žiadna uspokojivá korelácia medzi touto skúškou a podmienkami používania, je nevyhnutné preskúmať skúšobné podmienky.

6.1.1.2.   Napájací transformátor a kondenzátor schopný dodať lampe (bod 6.1.1.1) spúšťacie špičkové napätie minimálne 1 100 V a prevádzkové napätie 500 V ± 50 V.

6.1.1.3.   Zariadenie na montáž a otáčanie skúšobných kusov rýchlosťou 1 až 5 ot./min. okolo centrálne umiestneného zdroja žiarenia s cieľom zabezpečiť rovnomerné vystavenie.

6.1.2.   Skúšobné kusy

6.1.2.1.   Rozmery skúšobných kusov sú 76 mm × 300 mm.

6.1.2.2.   Skúšobné kusy vyreže laboratórium z hornej časti zasklenia takým spôsobom, aby:

v prípade sklených tabúľ sa horný okraj skúšobného kusa zhodoval s horným okrajom sklenej tabule;

v prípade čelných skiel sa horný okraj skúšobného kusa zhodoval s horným ohraničením zóny, v ktorej sa má zmerať bežná priepustnosť, určená v súlade s bodom 9.1.2.2 tejto prílohy.

6.1.3.   Postup

Skontrolujte bežnú priepustnosť svetla určenú v súlade s bodmi 9.1.1 až 9.1.2 tejto prílohy troch skúšobných vzoriek pred vystavením. Chráňte určitú časť každého kusa pred žiarením a potom skúšobné kusy vložte do skúšobného prístroja 230 mm od osi lampy a v pozdĺžnom smere s ňou. Počas celej doby trvania skúšky udržiavajte teplotu kusov na 45 °C ± 5 °C.

Čelom k lampe sa musí nachádzať tá strana každého skúšobného kusa, ktorá by predstavovala zasklenú vonkajšiu časť vozidla. Pre typ lampy špecifikovanej v bode 6.1.1.1 je doba vystavenia 100 hodín. Po ukončení vystavenia odmerajte znovu bežnú priepustnosť svetla vystavenej plochy každého kusa.

6.1.4.   Každý skúšobný kus alebo vzorka (celkovo tri kusy) sa v súlade s uvedeným postupom podrobí účinkom žiarenia tak, aby žiarenie v každom bode skúšobného kusa alebo vzorky vytváralo na použitej medzivrstve rovnaký účinok, ako je účinok, ktorý by vytvorilo slnečné žiarenie s intenzitou 1 400 W/m2 za 100 hodín.

6.2.   Indexy obtiažnosti vedľajších charakteristík

	Bezfarebné	Tónované
Sfarbenie skla	2	1
Sfarbenie medzivrstvy	1	2

Nie sú zahrnuté iné vedľajšie charakteristiky.

6.3.   Interpretácia výsledkov

6.3.1.   Skúška odolnosti voči žiareniu sa považuje za skúšku s pozitívnym výsledkom, ak sú splnené tieto podmienky:

6.3.1.1.   celková priepustnosť svetla meraná v súlade s bodmi 9.1.1 a 9.1.2 tejto prílohy neklesne pod 95 percent pôvodnej hodnoty pred ožiarením a v žiadnom prípade neklesne:

6.3.1.1.1.   pod 70 percent v prípade čelných skiel a iného zasklenia, ktoré je umiestnené v polohe vyžadovanej pre výhľad vodiča.

6.3.2.   Súbor skúšobných kusov alebo vzoriek predložených na typové schválenie sa považuje za vyhovujúci z hľadiska skúšky odolnosti voči vysokej teplote, ak sa všetky skúšky skončili uspokojivým výsledkom:

6.4.   Skúška odolnosti voči simulovanému zvetrávaniu

6.4.1.   Skúšobná metóda

6.4.1.1.   Prístroje

6.4.1.1.1.   Dlhá oblúková xenónová lampa

Expozičný prístroj (3) musí ako zdroj žiarenia využívať dlhú oblúkovú xenónovú lampu, ale dovolené sú aj iné metódy zaručujúce požadovanú úroveň vystavenia ultrafialovému žiareniu. Dlhá oblúková xenónová lampa je výhodná v tom, že pri správnom filtrovaní a údržbe produkuje spektrum, ktoré sa najviac približuje prirodzenému slnečnému svetlu. Na tieto účely musí byť kremenná xenónová trubica vybavená vhodným borokremičitanovým(-i) skleným(-i) optickým(-i) filtrom(-ami) (4). Použité xenónové lampy musia byť prevádzkované z vhodných 50 alebo 60 Hz reaktančných transformátorov a elektrického zariadenia.

Expozičný prístroj musí obsahovať zariadenie potrebné na meranie a/alebo kontrolovanie:

a)	ožiarenia;

b)	teploty čierneho štandardu;

c)	rozprašovania vody;

d)	prevádzkového programu alebo cyklu.

Expozičný prístroj musí byť vyrobený z inertných materiálov, ktoré nekontaminujú vodu použitú pri skúške.

Ožiarenie sa meria na povrchu skúšobného kusa a kontroluje sa podľa odporúčaní výrobcu expozičného prístroja.

Meria a vypočíta sa celkové vystavenie ultrafialovému (5) žiareniu (joule na meter štvorcový) a považuje sa za primárne meranie vystavenia skúšobného kusa.

6.4.1.2.   Skúšobné kusy

Rozmery skúšobného kusa sú spravidla také, aké sú špecifikované v príslušnej skúšobnej metóde na vlastnosť alebo vlastnosti, ktoré sa majú po vystavení merať.

Popri kontrolných a skúšobných kusoch, ktoré sa vyžadujú na vizuálne hodnotenia podľa počtu vyžadovaného na základe skúšobných metód, sa určí počet kontrolných a skúšobných vzoriek pre každú skúšobnú podmienku alebo fázu vystavenia.

Odporúča sa, aby boli vizuálne hodnotenia vykonané na najväčších skúšobných kusov.

6.4.1.3.   Postup

Odmerajte podľa bodu 9.1 tejto prílohy priepustnosť svetla skúšobnej(-ých) vzorky(-iek), ktorá(-é) sa má (majú) vystaviť žiareniu. Odmerajte podľa bodu 4 tejto prílohy odolnosť voči abrázii povrchu(-ov) kontrolného(-ých) kusa(-ov). Čelom k lampe sa nachádza tá strana každého skúšobného kusa, ktorá by predstavovala zasklenú vonkajšiu plochu motorového vozidla. Ďalšie podmienky vystavenia sú tieto:

6.4.1.3.1.   Intenzita ožiarenia sa nesmie líšiť o viac ako ± 10 percent po celej ploche skúšobnej vzorky.

6.4.1.3.2.   Vo vhodných intervaloch očistite filtre lampy umytím saponátom a vodou. Xenónové oblúkové filtre musia byť vymieňané podľa odporúčaní výrobcu zariadenia.

6.4.1.3.3.   Teplota v expozičnom prístroji počas suchej časti cyklu musí byť kontrolovaná cirkuláciou dostatočného množstva vzduchu s cieľom udržať konštantnú teplotu čierneho štandardu.

V xenónovom oblúkovom expozičnom prístroji musí byť táto teplota 70 °C ± 3 °C, ako je daná teplomerom čierneho štandardu alebo ekvivalentom.

Teplomer čierneho panelu sa namontuje na držiak skúšobnej vzorky a odčíta sa v bode, kde je žiarením dosiahnuté najväčšie teplo.

6.4.1.3.4.   Je potrebné kontrolovať a udržiavať relatívnu vlhkosť vzduchu v expozičnom prístroji na 50 ± 5 percent počas suchých fáz cyklu.

6.4.1.3.5.   Deionizovaná voda používaná v rozprašovacej časti cyklu musí obsahovať menej ako 1 ppm pevných častíc oxidu kremičitého a nesmie zanechávať žiadnu trvalú usadeninu ani rezíduá na skúšobnej vzorke, ktoré by mohli mať vplyv na ďalšie merania.

6.4.1.3.6.   pH vody musí byť 6,0 až 8,0 a vodivosť musí byť menšia ako 5 mikrosiemensov.

6.4.1.3.7.   Teplota vody v prívode expozičného prístroja musí zodpovedať teplote okolitej vody.

6.4.1.3.8.   Voda musí dopadať na skúšobné vzorky vo forme jemného rozprašovania v dostatočnom objeme tak, aby zmáčala skúšobné vzorky rovnomerne, hneď pri náraze.

Rozprašovaná voda sa nasmeruje len na povrch skúšobnej vzorky otočený k zdroju svetla. Nie je povolené žiadne prúdenie rozprašovanej vody alebo ponorenie skúšobných vzoriek do vody.

6.4.1.3.9.   Skúšobné vzorky sa otáčajú okolo oblúka, aby sa zabezpečilo rovnomerné rozloženie svetla. Všetky polohy v expozičnom prístroji musia byť vyplnené skúšobnými vzorkami alebo ich náhradami, aby sa zabezpečilo rovnomerné rozdelenie teploty. Skúšobné vzorky musia byť uchytené v rámoch, pričom zadná časť je otočená dovnútra skrinky. Odraz od stien skrinky však nesmie dopadať späť na povrch vzoriek. Podľa potreby sa môžu vzorky podložiť, aby sa zabránilo takýmto odrazom, pokiaľ sa nenaruší voľná cirkulácia vzduchu na povrch vzorky.

6.4.1.3.10.   Expozičný prístroj musí byť v činnosti tak, aby poskytoval nepretržité svetlo a nepretržité rozprašovanie vody v dvojhodinových cykloch. Každý dvojhodinový cyklus sa rozdelí do častí, počas ktorých sú skúšobné vzorky vystavené svetlu bez rozprašovania vody počas 102 minút a svetlu s rozprašovaním vody počas 18 minút.

6.4.1.4.   Hodnotenie

Po vystavení sa skúšobné kusy môžu podľa potreby očistiť postupom odporúčaným ich výrobcom s cieľom odstrániť prítomnosť akýchkoľvek rezíduí.

Vykonajte vizuálne hodnotenie vystavených skúšobných kusov z hľadiska týchto vlastností:

a)

bublín;

b)

farby;

c)

zákalu;

d)	viditeľného rozkladu.

Odmerajte priepustnosť svetla vystavených skúšobných kusov.

6.4.1.5.   Interpretácia výsledkov

Zaprotokolujte vizuálne vyhodnotenia vystavených skúšobných kusov a porovnajte vzhľad každej z nich so vzhľadom nevystavenej kontrolnej vzorky.

Nameraná bežná priepustnosť svetla sa nesmie líšiť od hodnôt získaných v pôvodnej skúške na nevystavených vzorkách o viac ako 5 percent a nesmie byť menšia ako

70 percent v prípade čelného skla a iného zasklenia, ktoré je umiestnené v polohe vyžadovanej pre výhľad vodiča.

7.   SKÚŠKA ODOLNOSTI VOČI VLHKOSTI

7.1.   Postup

Uchovávajte tri vzorky alebo tri skúšobné kusy v tvare štvorca s rozmermi minimálne 300 mm × 300 mm vo vertikálnej polohe počas dvoch týždňov v uzatvorenej nádobe, v ktorej je teplota udržiavaná na 50 °C ± 2 °C a relatívna vlhkosť je 95 percent ± 4 percentá. V prípade pevných plastových zasklení a pevných plastových jednotiek s viacvrstvovým zasklením je počet vzoriek desať.

Skúšobné kusy sa pripravia tak, aby:

a)	sa minimálne jeden okraj skúšobných kusov zhodoval s pôvodným okrajom sklenej tabule;

b)	ak sa skúša niekoľko skúšobných kusov zároveň, medzi nimi je primeraná vzdialenosť.

Príjmu sa bezpečnostné opatrenia na zabránenie padania kondenzátu zo stien alebo stropu skúšobnej komory na skúšobné kusy.

7.2.   Indexy obtiažnosti vedľajších charakteristík

	Bezfarebné	Tónované
Sfarbenie medzivrstvy	1	2

Nie sú zahrnuté iné vedľajšie charakteristiky.

7.3.   Interpretácia výsledkov

7.3.1.

Bezpečnostné zasklenie sa považuje za vyhovujúce z hľadiska odolnosti voči vlhkosti, ak nie je pozorovaná výrazná zmena viac ako 10 mm od nevyrezaných okrajov a viac ako 15 mm od vyrezaných okrajov po tom, čo obyčajné a upravené vrstvené sklené zasklenia boli udržiavané počas dvoch hodín v okolitej atmosfére, a tabule pokryté vrstvou plastu a skloplastové zasklenia boli udržiavané počas 48 hodín v okolitej atmosfére.

7.3.2.

Súbor skúšobných kusov alebo vzoriek predložených na typové schválenie sa považuje za vyhovujúci z hľadiska skúšky odolnosti voči vlhkosti, ak sa všetky skúšky skončili uspokojivým výsledkom:

8.   SKÚŠKA ODOLNOSTI VOČI ZMENÁM TEPLOTY

8.1.   Skúšobná metóda

Dva skúšobné kusy s rozmermi 300 mm × 300 mm sa umiestnia v kryte pri teplote ‒ 40 °C ± 5 °C na 6 hodín; potom sa umiestnia na otvorený vzduch pri teplote 23 °C ± 2 °C na jednu hodinu alebo pokiaľ skúšobné kusy nedosiahnu teplotnú rovnováhu. Skúšobné kusy sa potom umiestnia na prúdiaci vzduch pri teplote 72 °C ± 2 °C na 3 hodiny. Po ich opätovnom umiestnení na otvorený vzduch pri teplote 23 °C ± 2 °C a ich ochladení na túto teplotu sa preskúmajú.

8.2.   Indexy obtiažnosti vedľajších charakteristík

	Bezfarebné	Tónované
Sfarbenie medzivrstvy alebo plastovej vrstvy	1	2

Nie sú zahrnuté iné vedľajšie charakteristiky.

8.3   Interpretácia výsledkov

Skúška odolnosti voči zmenám teploty sa považuje za skúšku s uspokojivým výsledkom vtedy, ak skúšobné kusy nevykazujú žiadne znaky prasknutia, zakalenia, oddelenia vrstiev alebo iné očividné zhoršenie.

9.   OPTICKÉ VLASTNOSTI

9.1.   Skúška priepustnosti svetla

9.1.1.   Prístroje

9.1.1.1.   Zdroj svetla pozostávajúci zo žiarovky, ktorej vlákno sa nachádza v rovnobežnej rúrke s rozmermi 1,5 mm × 1,5 mm × 3 mm. Toto napätie na vlákne žiarovky musí byť také, aby teplota farby bola 2 856 K ± 50 K. Napätie musí byť stabilizované s presnosťou ± 1/1 000. Prístroj používaný na kontrolu napätia musí byť primerane presný.

9.1.1.2.   Optický systém pozostávajúci zo šošoviek s ohniskovou vzdialenosťou f minimálne 500 mm a korigovaných na chromatické aberácie. Úplná apertúra šošovky nesmie prekročiť f/20. Vzdialenosť medzi šošovkami a zdrojom svetla sa musí upraviť, aby sa získal svetelný lúč, ktorý bude v zásade rovnobežný. Vloží sa clona (diafragma) na obmedzenie priemeru svetelného lúča na 7 mm ± 1 mm. Táto clona sa musí umiestniť vo vzdialenosti 100 ± 50 mm od šošovky na strane vzdialenej od zdroja svetla. Meranie sa vykoná v bode nachádzajúcom sa v strede svetelného lúča.

9.1.1.3.   Meracie zariadenie

Prijímač sa musí vyznačovať relatívnou spektrálnou citlivosťou, ktorá je v zásade zhodná s relatívnou spektrálnou svetelnou účinnosťou fotometrického merača pre fotopické (denné) videnie podľa normy ICI (6). Citlivý povrch prijímača je potiahnutý difúznym médiom a jeho prierez musí byť minimálne dvojnásobkom prierezu svetelného lúča emitovaného optickým systémom. Ak sa používa integračná guľa, plocha prierezu otvoru gule musí byť minimálne dvojnásobkom plochy prierezu rovnobežnej časti lúča.

Lineárnosť prijímača a pripojeného indikačného prístroja musí byť lepšia ako 2 percentá meracieho rozsahu.

Prijímač musí byť umiestnený na osi svetelného lúča.

9.1.2.   Postup

Citlivosť meracieho systému sa nastaví tak, aby prístroj ukazujúci odpoveď prijímača ukazoval 100 dielikov, keď skúšobný kus nie je vložený do dráhy svetla. Ak na prijímač nedopadá žiadne svetlo, prístroj musí ukazovať nulu.

Umiestnite skúšobný kus v takej vzdialenosti od prijímača, ktorá sa rovná približne päťnásobku priemeru prijímača. Vložte tabuľu bezpečnostného skla medzi diafragmu a prijímač a nastavte jej orientáciu tak, aby uhol dopadu svetelného lúča bol 0° ± 5°. Bežná priepustnosť sa meria na skúšobnom kuse a pre každý meraný bod sa odčíta počet dielikov n zobrazený na indikačnom prístroji. Bežná priepustnosť τr sa rovná n/100.

9.1.2.1.   V prípade čelných skiel sa môžu použiť alternatívne skúšobné metódy s použitím buď skúšobného kusa vyrezaného z najplochejšej časti čelného skla alebo špeciálne pripraveného plochého štvorca s materiálovými a hrúbkovými charakteristikami identickými s charakteristikami skutočného čelného skla, pričom merania sa vykonávajú kolmo na sklenú tabuľu.

9.1.2.2.   Pre čelné sklá vozidiel kategórie M1 sa (7) skúška vykoná v skúšobnej oblasti B vymedzenej v bode 2.3 prílohy 18 okrem akéhokoľvek nepriehľadného zatemnenia dopadajúceho na ňu.

Pre čelné sklá vozidiel kategórie N1 môže výrobca žiadať, aby sa mohla vykonať tá istá skúška buď v skúšobnej oblasti B vymedzenej v bode 2.3 prílohy 18 okrem akéhokoľvek nepriehľadného zatemnenia dopadajúceho na ňu alebo v zóne I vymedzenej v bode 9.2.5.2.3 tejto prílohy.

Pre čelné sklá ostatných kategórií vozidiel sa skúška vykoná v zóne I vymedzenej v bode 9.2.5.2.3 tejto prílohy.

Pre poľnohospodárske a lesnícke traktory a pre vozidlá určené na stavby, v prípade ktorých nie je možné určiť zónu I, sa skúška vykoná v zóne I' vymedzenej v bode 9.2.5.3 tejto prílohy.

9.1.3.   Indexy obtiažnosti vedľajších charakteristík

	Bezfarebné	Tónované
Sfarbenie skla	1	2
Sfarbenie medzivrstvy (v prípade vrstvených čelných skiel)	1	2
	nezahrnuté	zahrnuté
Tienenie a/alebo nepriehľadné zatemnenie	1	2

Nie sú zahrnuté iné vedľajšie charakteristiky.

9.1.4.   Interpretácia výsledkov

Bežná priepustnosť svetla sa meria podľa bodu 9.1.2 tejto prílohy a výsledok sa zaznamená. V prípade čelného skla nesmie byť bežná priepustnosť svetla menšia ako 70 percent. V prípade zasklenia iného ako čelné sklo sú požiadavky uvedené v prílohe 21.

9.2.   Skúška optického skreslenia

9.2.1.   Rozsah pôsobnosti

Špecifikovaná metóda predstavuje projekčnú metódu, ktorá umožní vyhodnotenie optického skreslenia bezpečnostného zasklenia.

9.2.1.1.   Vymedzenie pojmov

9.2.1.1.1.   „Optická odchýlka“ je uhol medzi skutočným a zdanlivým smerom bodu pozorovaného cez tabuľu bezpečnostného skla, pričom veľkosť uhla je funkciou uhla dopadu zornej čiary, hrúbky a sklonu sklenej tabule a polomeru zakrivenia v bode dopadu.

9.2.1.1.2.   Optické skreslenie v smere M-M: algebraický rozdiel uhlovej odchýlky Δα nameraný medzi dvomi bodmi M a M′ na povrchu sklenej tabule, pričom vzdialenosť medzi týmito dvomi bodmi musí byť taká, aby ich projekcie v rovine v pravých uhloch k smeru pozerania boli oddelené danou vzdialenosťou Δx (pozri obrázok 6).

Odchýlka proti smeru hodinových ručičiek sa považuje za kladnú a odchýlka v smere hodinových ručičiek sa považuje za zápornú.

9.2.1.1.3.   Optické skreslenie v bode M: maximálne optické skreslenie pre všetky smery M-M′ z bodu M.

Obrázok 6

Schematické zobrazenie optického skreslenia

9.2.1.2.   Prístroje

Súčasťou tejto metódy je premietnutie príslušného diapozitívu (rastra) na zobrazovaciu plochu cez bezpečnostné zasklenie. Zmena zapríčinená v tvare premietnutého obrazu vložením bezpečnostného zasklenia do dráhy svetla určuje mieru skreslenia.

Prístroj pozostáva z týchto častí usporiadaných tak, ako je znázornené na obrázku 9.

9.2.1.2.1.   Premietací prístroj dobrej kvality s vysoko citlivým bodovým zdrojom svetla vyznačujúci sa napríklad týmito charakteristikami:

ohnisková vzdialenosť minimálne 90 mm,

apertúra približne 1/2,5,

kremenná halogénová lampa s výkonom 150 W (ak sa používa bez filtra),

kremenná halogénová lampa s výkonom 250 W (ak sa používa so zeleným filtrom).

Premietací prístroj je schematicky vyobrazený na obrázku 7. Diafragma s priemerom 8 mm je umiestnená približne 10 mm od prednej šošovky.

Obrázok 7

Optické usporiadanie premietacieho prístroja

9.2.1.2.2.   Diapozitívy (rastre) pozostávajúce napríklad zo skupiny svetlých krúžkov na tmavom pozadí (pozri obrázok 8). Diapozitívy musia mať dostatočne vysokú kvalitu a kontrast, aby umožnili vykonávať merania s chybou menšou ako 5 percent.

Bez bezpečnostného zasklenia, ktorá sa má skúmať, musia byť rozmery kruhových tvarov také, aby pri premietaní vytvorili zostavu kruhov s priemerom

, pričom Δx = 4 mm (pozri obrázky 6 a 9).

Obrázok 8

Zväčšená časť diapozitívu

Obrázok 9

Usporiadanie prístroja na skúšku optického skreslenia

9.2.1.2.3.   Stojan, najlepšie taký, ktorý umožní vertikálne a horizontálne snímanie, ako aj otáčanie bezpečnostného zasklenia.

9.2.1.2.4.   Kontrolná šablóna na meranie zmien rozmerov, kde sa vyžaduje rýchle posúdenie. Vhodný vzor je vyobrazený na obrázku 10.

Obrázok 10

Vzor vhodnej kontrolnej šablóny

9.2.1.3.   Postup

9.2.1.3.1.   Všeobecné

Namontujte čelné sklo do stojana (bod 9.2.1.2.3) v určenom uhle sklonu. Premietnite skúšobný obraz cez skúmanú plochu. Bezpečnostným zasklením otáčajte alebo ním pohybujte buď horizontálne, alebo vertikálne na účely preskúmania celej špecifikovanej plochy.

9.2.1.3.2.   Posúdenie s použitím kontrolnej šablóny

Tam, kde je rýchle posúdenie s možným rozsahom chyby do 20 percent postačujúce, vypočítajte hodnotu A (pozri obrázok 10) z medznej hodnoty ΔαL pre zmenu odchýlky a hodnotu R2, vzdialenosť od bezpečnostného zasklenia po zobrazovaciu plochu:

Vzťah medzi zmenou priemeru premietaného obrazu Δd a zmenou uhlovej odchýlky Δα je daný vzťahom:

pričom:

Δd	je vyjadrené v milimetroch,
A	je vyjadrené v milimetroch,
ΔαL	je vyjadrené v oblúkových minútach,
Δα	je vyjadrené v oblúkových minútach,
R2	je vyjadrené v metroch.

9.2.1.3.3.   Meranie s použitím fotoelektrického zariadenia

Tam, kde sa vyžaduje presné meranie s možným rozsahom chyby menším ako 10 percent medznej hodnoty, odmerajte Δd na premietacej osi, pričom hodnotu šírky škvrny odčítajte v bode, v ktorom je jas 0,5 násobkom maximálnej hodnoty jasu škvrny.

9.2.1.4.   Interpretácia výsledkov

Vyhodnoťte optické skreslenie bezpečnostného zasklenia odmeraním Δd v ľubovoľnom bode na povrchu a vo všetkých smeroch s cieľom nájsť Δd max.

9.2.1.5.   Alternatívna metóda

Okrem toho je ako alternatíva k technikám premietania povolená strioskopická technika, ak sa dodrží presnosť meraní uvedených v bodoch 9.2.1.3.2 a 9.2.1.3.3.

9.2.1.6.   Vzdialenosť Δx musí byť 4 mm.

9.2.1.7.   Čelné sklo musí byť namontované pod rovnakým uhlom sklonu ako na vozidle.

9.2.1.8.   Premietacia os v horizontálnej rovine musí zostať približne kolmá na priemet čelného skla v tejto rovine.

9.2.2.   Merania sa vykonajú:

9.2.2.1.   Pre vozidlá kategórie M1 v skúšobnej oblasti A rozšírenej ku stredovej rovine vozidla a v zodpovedajúcej časti čelného skla symetrickej s ňou podľa pozdĺžnej strednej roviny vozidla a takisto v zmenšenej skúšobnej oblasti B podľa bodu 2.4 prílohy 18.

9.2.2.2.   Pre vozidlá kategórií M a N iných ako M1:

a)	pre vozidlá kategórie M2, M3, N2 a N3 v zóne I vymedzenej v bode 9.2.5.2 tejto prílohy;

b)	pre vozidlá N1 buď v zóne I vymedzenej v bode 9.2.5.2 tejto prílohy, alebo v skúšobnej oblasti rozšírenej ku stredovej rovine vozidla a v zodpovedajúcej časti čelného skla symetrickej s ňou podľa pozdĺžnej stredovej roviny vozidla a takisto v zmenšenej skúšobnej oblasti B podľa bodu 2.4 prílohy 18.

9.2.2.3.   Pre poľnohospodárske a lesnícke traktory a pre vozidlá určené na stavby, v prípade ktorých nie je možné určiť zónu I, v zóne I' vymedzenej v bode 9.2.5.3 tejto prílohy.

9.2.2.4.   Typ vozidla

Skúška sa musí zopakovať, ak má byť čelné sklo namontované do vozidla takého typu, ktorý má odlišný výhľad dopredu, ako je výhľad typu vozidla, pre ktorý už bolo čelné sklo typovo schválené.

9.2.3.   Indexy obtiažnosti vedľajších charakteristík

9.2.3.1.   Druh materiálu

Leštené (zrkadlové) sklo	Plavené sklo	Tabuľové sklo
1	1	2

9.2.3.2.   Iné vedľajšie charakteristiky

Nie sú zahrnuté žiadne iné vedľajšie charakteristiky.

9.2.4.   Počet čelných skiel

Na skúšanie sa predložia štyri skúšobné kusy.

9.2.5.   Vymedzenie zón

9.2.5.1.   Zóny A a B čelných skiel pre vozidlá kategórie M1 a N1 sú vymedzené v prílohe 18 k tomuto predpisu.

9.2.5.2.   Zóny čelných skiel pre vozidlá kategórií M a N iných ako M1 sú vymedzené na základe:

9.2.5.2.1.   „zorného bodu“ alebo bodu „O“, ktorý sa nachádza 625 mm nad bodom R sedadla vodiča vo vertikálnej rovine rovnobežnej s pozdĺžnou stredovou rovinou vozidla, pre ktoré je čelné sklo určené, a ktorý prechádza cez os volantu;

9.2.5.2.2.   priamky OQ, ktorá je horizontálnou priamkou prechádzajúcou cez zorný bod 0 a je kolmá na stredovú pozdĺžnu rovinu vozidla.

9.2.5.2.3.   Zóna I je zónou čelného skla určenou priesečníkom čelného skla so štyrmi ďalej vymedzenými rovinami:

P1	–	vertikálnou rovinou prechádzajúcou cez bod 0 a zvierajúcou uhol 15° naľavo od stredovej pozdĺžnej roviny vozidla;
P2	–	vertikálnou rovinou symetrickou s P1 okolo stredovej pozdĺžnej roviny vozidla. Ak toto nie je možné (napríklad ak neexistuje symetrická stredová pozdĺžna rovina), P2 je rovinou symetrickou s P1 okolo pozdĺžnej roviny vozidla prechádzajúcej bodom 0:
P3	–	rovinou prechádzajúcou cez priamku OQ a zvierajúcou uhol 10° nad horizontálnou rovinou;
P4	–	rovinou prechádzajúcou cez priamku OQ a zvierajúcou uhol 8° pod horizontálnou rovinou.

9.2.5.3.   Pre poľnohospodárske a lesnícke traktory a pre vozidlá určené na stavby, v prípade ktorých nie je možné určiť zónu I, je zónou I' celá plocha čelného skla.

9.2.6.   Interpretácia výsledkov

Typ čelného skla sa považuje za vyhovujúci z hľadiska optického skreslenia, ak v prípade štyroch čelných skiel predložených na skúšanie nepresahuje skreslenie hodnoty uvedené ďalej pre každú zónu alebo skúšobnú plochu.

Kategória vozidiel	Zóna	Maximálne hodnoty optického skreslenia
M1 a N1	A – rozšírená podľa bodu 9.2.2.1	2 oblúkové minúty
	B – zmenšené podľa bodu 2.4 prílohy 18	6 oblúkových minút
kategórie M a N iné ako M1	I	2 oblúkové minúty
Poľnohospodárske vozidlá, v prípade ktorých nie je možné určiť zónu I	I'	2 oblúkové minúty

9.2.6.1.   Nevykonávajú sa žiadne merania v obvodovej oblasti širokej 25 mm vnútri konštrukčne stanovenej plochy a akéhokoľvek nepriehľadného zatemnenia za predpokladu, že to nezasahuje do rozšírenej zóny A alebo zóny I.

9.2.6.2.   Pre poľnohospodárske a lesnícke traktory a vozidlá určené na stavby sa nevykonávajú žiadne merania v obvodovej oblasti širokej 100 mm.

9.2.6.3.   V prípade rozdelených čelných skiel sa nevykonávajú žiadne merania v páse 35 mm od okraja čelného skla, ktorý má priliehať k deliacemu stĺpiku.

9.2.6.4.   Pre všetky časti zóny I alebo zóny A, ktoré sa nachádzajú v obvodovej oblasti širokej 100 mm vnútri konštrukčne stanovenej sklenej plochy, je povolená maximálna hodnota 6 oblúkových minút.

9.2.6.5.   V prípade zmenšenej skúšobnej oblasti B podľa bodu 2.4 prílohy 18 možno povoliť malé odchýlky od požiadaviek za predpokladu, že sa lokalizujú a zaznamenajú do protokolu.

9.3.   Skúška oddelenia sekundárneho obrazu

9.3.1.   Rozsah pôsobnosti

Uznávajú sa dve skúšobné metódy:

terčová skúška a

skúška kolimačným teleskopom.

Tieto skúšobné metódy sa môžu podľa potreby používať na účely typového schválenia, kontroly kvality alebo hodnotenia výrobku.

9.3.1.1.   Terčová skúška

9.3.1.1.1.   Prístroje

Súčasťou tejto metódy je pozorovanie osvetleného terča cez bezpečnostné zasklenie. Terč môže byť skonštruovaný tak, aby skúšku bolo možné vykonať jednoduchou metódou „vyhovuje – nevyhovuje“.

Terč musí byť podľa možnosti jeden z týchto druhov:

a)	buď osvetlený „prstencový“ terč, ktorého vonkajší priemer D zviera uhol n oblúkových minút v bode nachádzajúcom sa vo vzdialenosti x metrov (obrázok 11a), alebo

b)

osvetlený „prstencový a škvrnový“ terč, ktorého rozmery sú také, že vzdialenosť D z bodu na okraji škvrny po najbližší bod na vnútornej strane kruhu zviera uhol n oblúkových minút v bode nachádzajúcom sa vo vzdialenosti x metrov (obrázok 11b), pričom n je medzná hodnota oddelenia sekundárneho obrazu, x je vzdialenosť od tabule bezpečnostného skla po terč (minimálne 7 m), D je dané vzorcom: D = x. tg n

Osvetlený terč pozostáva zo svetelnej skrine s rozmermi približne 300 mm × 300 mm × 150 mm, ktorej predná strana je podľa možnosti zhotovená zo skla a je zamaskovaná nepriehľadným čiernym papierom alebo natretá matnou čiernou farbou.

Škatuľa je osvetlená vhodným zdrojom svetla. Môžu vyhovovať aj iné tvary terča ako je to zobrazené na obrázku 14. Je taktiež prijateľné nahradiť systém terča systémom premietania a pozorovať výsledné obrazy na zobrazovacej ploche.

9.3.1.1.2.   Postup

Namontujte čelné sklo pod predpísaným uhlom sklonu do vhodného stojana tak, aby sa pozorovanie vykonávalo v horizontálnej rovine prechádzajúcej cez stred terča. Svetelná skriňa sa musí pozorovať v tmavej alebo polotmavej miestnosti cez každú časť skúmanej plochy s cieľom zistiť prítomnosť akéhokoľvek sekundárneho obrazu súvisiaceho s osvetleným terčom. Čelným sklom otáčajte podľa potreby tak, aby bol zabezpečený správny smer pozorovania. Na pozorovanie možno použiť monokulár.

9.3.1.1.3.   Interpretácia výsledkov

Určite, či:

sa primárny a sekundárny obraz kruhu oddeľujú, ak sa použije terč a) [pozri obrázok 11 písm. a)], t. j. či je medzná hodnota n prekročená, alebo

sa sekundárny obraz škvrny posunie za dotykový bod s vnútorným okrajom kruhu, ak sa použije terč b) [pozri obrázok 11 písm. b)], t. j. či je medzná hodnota n prekročená.

Obrázok 11

Rozmery terčov

Obrázok 12

Usporiadanie prístroja

Obrázok 13

Prístroj na skúšku kolimačným teleskopom

9.3.1.2.   Skúška kolimačným teleskopom

V prípade potreby sa použije postup opísaný v tomto bode.

9.3.1.2.1.   Prístroje

Prístroj pozostáva z kolimátora a z teleskopu a môže byť zostavený v súlade s obrázkom 13. Môže sa však použiť akýkoľvek rovnocenný optický systém.

9.3.1.2.2.   Postup

Kolimačný teleskop vytvára v nekonečne obraz systému s polárnymi súradnicami s jasným bodom v jeho strede (pozri obrázok 14).

V ohniskovej rovine pozorovacieho teleskopu sa umiestni na optickú os malá nepriehľadná škvrna s priemerom o niečo väčším ako je priemer premietnutého jasného bodu, čím sa jasný bod zatieni.

Ak sa medzi teleskop a kolimátor umiestni čelné sklo, ktoré vytvára sekundárny obraz, v určitej vzdialenosti od stredu systému s polárnymi súradnicami sa objaví druhý menej jasný bod. Oddelenie sekundárneho obrazu sa môže odčítať ako vzdialenosť medzi bodmi pozorovanými cez pozorovací ďalekohľad (pozri obrázok 14). (Vzdialenosť medzi tmavou škvrnou a jasným bodom v strede systému s polárnymi súradnicami predstavuje optickú odchýlku.)

9.3.1.2.3.   Interpretácia výsledkov

Čelné sklo sa najskôr preskúma technikou jednoduchého snímania s cieľom zistiť oblasť, ktorá poskytuje najsilnejší sekundárny obraz. Táto oblasť sa potom preskúma pomocou kolimačného teleskopu pri príslušnom uhle dopadu. Zmeria sa maximálne oddelenie sekundárneho obrazu.

9.3.1.3.   Smer pozorovania v horizontálnej rovine musí zostať približne kolmý na priemet čelného skla v tejto rovine.

9.3.2.   Merania sa musia vykonať v zónach vymedzených v bode 9.2.2 podľa kategórií vozidiel.

9.3.2.1.   Typ vozidla

Skúška sa musí zopakovať, ak má byť čelné sklo namontované do vozidla takého typu, ktorý má odlišný výhľad dopredu, ako je výhľad typu vozidla, pre ktorý už bolo čelné sklo typovo schválené.

9.3.3.   Indexy obtiažnosti vedľajších charakteristík

9.3.3.1.   Druh materiálu

Leštené (zrkadlové) sklo	Plavené sklo	Tabuľové sklo
1	1	2

9.3.3.2.   Iné vedľajšie charakteristiky

Nie sú zahrnuté žiadne iné vedľajšie charakteristiky.

9.3.4.   Počet čelných skiel

Na skúšanie sa musia predložiť štyri čelné sklá.

Obrázok 14

Príklad pozorovania skúšobnou metódou s použitím kolimačného teleskopu

9.3.5.   Interpretácia výsledkov

Typ čelného skla sa považuje za vyhovujúci z hľadiska oddelenia sekundárneho obrazu, ak v prípade štyroch čelných skiel predložených na skúšanie oddelenie primárneho a sekundárneho obrazu nepresahuje hodnoty uvedené ďalej pre každú zónu alebo skúšobnú plochu.

Kategória vozidiel	Zóna	Maximálne hodnoty optického skreslenia
M1 a N1	A – rozšírená podľa bodu 9.2.2.1	15 oblúkových minút
	B – zmenšené podľa bodu 2.4 prílohy 18	25 oblúkových minút
Kategórie M a N iné ako M1	I	15 oblúkových minút
Poľnohospodárske vozidlá, v prípade ktorých nie je možné určiť zónu I	I'	15 oblúkových minút

9.3.5.1.   Nevykonávajú sa žiadne merania v obvodovej oblasti širokej 25 mm vnútri konštrukčne stanovenej plochy a akéhokoľvek nepriehľadného zatemnenia za predpokladu, že to nezasahuje do rozšírenej zóny A alebo zóny I.

9.3.5.2.   Pre poľnohospodárske a lesnícke traktory a vozidlá určené na stavby sa nevykonávajú žiadne merania v obvodovej oblasti širokej 100 mm.

9.3.5.3.   V prípade rozdelených čelných skiel sa nevykonávajú žiadne merania v páse 35 mm od okraja čelného skla, ktorý má priliehať k deliacemu stĺpiku.

9.3.5.4.   Pre všetky časti zóny I alebo zóny A, ktoré sa nachádzajú v obvodovej oblasti širokej 100 mm vnútri konštrukčne stanovenej sklenej plochy, je povolená maximálna hodnota 25 oblúkových minút.

9.3.5.5.   V prípade zmenšenej skúšobnej oblasti B podľa bodu 2.4 prílohy 18 možno povoliť malé odchýlky od požiadaviek za predpokladu, že sa lokalizujú a zaznamenajú do protokolu.

10.   SKÚŠKA SPRÁVANIA SA POČAS HORENIA (SKÚŠKA OHŇOVZDORNOSTI)

10.1.   Účel a rozsah uplatňovania

Táto metóda umožňuje určiť rýchlosť horizontálneho horenia materiálov používaných v motorových vozidlách v priestore pre cestujúcich (napríklad v osobných automobiloch, nákladných automobiloch (kamiónoch), dodávkach, autokaroch) po vystavení malému plameňu.

Táto metóda umožňuje skúšanie materiálov a komponentov vnútorného vybavenia vozidla jednotlivo alebo v kombinácii až do hrúbky 13 mm. Používa sa na posúdenie homogénnosti výrobných sérií takýchto materiálov so zreteľom na ich správanie sa počas horenia.

V dôsledku mnohých rozdielov medzi skutočnou situáciou zo života (použitie a orientácia vo vnútri vozidla, podmienky používania, zdroj zapaľovania atď.) a presnými skúšobnými podmienkami predpísanými v tomto materiáli, túto metódu nemožno považovať za vhodnú na hodnotenie všetkých skutočných charakteristík horenia vo vozidle.

10.2.   Vymedzenie pojmov

10.2.1.   Rýchlosť horenia: Podiel spálenej vzdialenosti meranej v súlade s touto metódou a času potrebného na spálenie takejto vzdialenosti. Je vyjadrená v milimetroch za minútu.

10.2.2.   Kompozitný materiál: Materiál zložený z niekoľkých vrstiev podobných alebo rozdielnych materiálov dokonale spojených na svojom povrchu zlepením, stmelením, plátovaním, zváraním atď.

Ak sú rôzne materiály spojené spolu prerušovane (napr. zošitím, vysokofrekvenčným zváraním, nitovaním), potom s cieľom umožniť prípravu jednotlivých vzoriek v súlade s bodom 10.5 sa takéto materiály nepovažujú za kompozitné materiály.

10.2.3.   Vystavená strana: Strana otočená smerom k priestoru pre cestujúcich pri montáži materiálu na vozidlo.

10.3.   Zásada

Vzorka sa uchytí horizontálne v tvare U a vystaví sa pôsobeniu plameňa s definovanou nízkou energiou na 15 sekúnd v spaľovacej komore, pričom plameň pôsobí na voľný koniec vzorky. Pomocou skúšky sa určí, či a kedy plameň zhasne, alebo čas, ktorý plameň potrebuje na prekonanie meranej vzdialenosti.

10.4.   Prístroje

10.4.1.   Spaľovacia komora (obrázok 15), prednostne vyrobená z nehrdzavejúcej ocele s rozmermi uvedenými na obrázku 16.

Predná strana komory má ohňovzdorné pozorovacie okienko, ktoré môže pokrývať celú prednú stranu a ktoré môže byť skonštruované ako prístupový panel.

Dno komory je vybavené vetracími otvormi a horná časť vetracou štrbinou po celom obvode komory. Spaľovacia komora je umiestnená na štyroch nožičkách vysokých 10 mm. Komora môže mať otvor na jednom konci na vloženie držiaka vzorky obsahujúceho vzorku; na protiľahlom konci sa nachádza otvor na prívodné plynové potrubie. Roztavený materiál sa zachytáva do panvy (pozri obrázok 17), ktorá je umiestnená na dne komory medzi vetracími otvormi bez toho, aby zakryla plochu ktoréhokoľvek vetracieho otvoru.

Obrázok 15

Príklad spaľovacej komory s držiakom vzorky s odkvapkávacou miskou

10.4.2.   Držiak vzorky pozostávajúci z dvoch kovových platní v tvare U alebo rámov v tvare U z antikorozívneho materiálu. Rozmery sú uvedené na obrázku 18.

Spodná platňa je vybavená kolíkmi a horná platňa zodpovedajúcimi otvormi, aby sa zabezpečilo konzistentné uchytenie vzorky. Kolíky slúžia taktiež ako meracie body na začiatku a na konci vzdialenosti horenia.

Podpera musí byť vo forme žiaruvzdorných drôtov s priemerom 0,25 mm preklenujúcich rám v rozostupe 25 mm nad dnom rámu v tvare U (pozri obrázok 19).

Rovina spodnej strany vzoriek má byť 178 mm nad základnou doskou. Vzdialenosť predného okraja držiaka vzorky od konca komory musí byť 22 mm; vzdialenosť pozdĺžnych strán držiaka vzorky od bočných strán komory musí byť 50 mm (vo všetkých prípadoch ide o vnútorné rozmery) (pozri obrázok 15 a 16).

10.4.3.   Plynový horák

Zdrojom zapaľovania je Bunsenov horák s vnútorným priemerom 9,5 mm. V skúšobnej skrinke je umiestnený tak, aby sa stred jeho dýzy nachádzal 19 mm pod stredom spodného okraja otvoreného konca vzorky (pozri obrázok 16).

10.4.4.   Skúšobný plyn

Plyn privádzaný do horáka musí mať výhrevnosť približne 38 MJ/m3 (napr. zemný plyn).

10.4.5.   Kovový hrebeň s dĺžkou minimálne 110 mm so siedmymi alebo ôsmymi hladko zaoblenými zubami s dĺžkou 25 mm.

Obrázok 16

Príklad spaľovacej komory

Obrázok 17

Typická odkvapkávacia miska

Obrázok 18

Príklad držiaka vzorky

Obrázok 19

Príklad časti konštrukcie spodného U-rámu určeného na drôtenú podperu

10.4.6.   Stopky s presnosťou na 0,5 sekundy.

10.4.7.   Digestor

Spaľovacia komora sa môže umiestniť do zostavy digestora za predpokladu, že jeho vnútorný objem bude minimálne 20-krát, avšak nie viac ako 110-krát väčší ako objem spaľovacej komory a za predpokladu, že žiadny jednotlivý výškový, šírkový alebo dĺžkový rozmer digestora nebude väčší ako 2,5 násobok ktoréhokoľvek z ostatných dvoch rozmerov.

Pred začatím skúšky sa odmeria vertikálna rýchlosť vzduchu prúdiaceho cez digestor 100 mm pred a za najkrajnejšou polohou spaľovacej komory. Aby sa zabránilo možnému nepohodliu alebo vystaveniu operátora produktom spaľovania, rýchlosť sa musí pohybovať od 0,10 do 0,30 m/s. Môže sa použiť digestor s prirodzeným vetraním a s príslušnou rýchlosťou vzduchu.

10.5.   Vzorky

10.5.1.   Tvar a rozmery

Tvar a rozmery vzoriek sú uvedené na obrázku 20. Hrúbka vzorky zodpovedá hrúbke výrobku, ktorý sa má skúšať. Nesmie byť väčšia ako 13 mm. Ak to odoberanie vzoriek umožní, vzorka musí mať konštantný prierez po celej svojej dĺžke. Ak tvar a rozmery výrobku neumožnia odobratie vzorky danej veľkosti, musia sa dodržať tieto minimálne rozmery:

a)	v prípade vzoriek so šírkou 3 až 60 mm je ich dĺžka 356 mm. V takomto prípade sa materiál skúša po šírke výrobku;

b)	v prípade vzoriek so šírkou 60 až 100 mm musí ich dĺžka byť minimálne 138 mm. V takomto prípade potencionálna vzdialenosť horenia zodpovedá dĺžke vzorky, pričom s meraním sa začína v prvom bode merania;

c)	vzorky so šírkou menšou ako 60 mm a dĺžkou menšou ako 356 mm a vzorky so šírkou 60 až 100 mm a dĺžkou menšou ako 138 mm, sa nemôžu skúšať podľa tejto metódy a nemôžu sa skúšať ani vzorky so šírkou menej ako 3 mm.

Obrázok 20

Vzorka

10.5.2.   Odber vzoriek

Zo skúšaného materiálu sa musí odobrať minimálne päť vzoriek. V prípade materiálov, ktorých rýchlosti horenia sa líšia podľa smeru materiálu (toto sa stanovilo predbežnými skúškami), päť (alebo viacero) vzoriek sa musí odobrať a vložiť do skúšobného prístroja takým spôsobom, aby sa zmerala najvyššia rýchlosť horenia.

Ak sa materiál dodáva v stanovených šírkach, odreže sa dĺžka minimálne 500 mm pokrývajúca celú šírku. Z takto odrezaného kusa sa musia vzorky odobrať v mieste vzdialenom najmenej 100 mm od okraja materiálu a v bodoch od seba rovnako vzdialených.

Ak to tvar výrobku umožňuje, rovnakým spôsobom sa odoberajú vzorky hotových výrobkov. Ak je hrúbka výrobku väčšia ako 13 mm, musí sa zmenšiť na 13 mm mechanickým procesom použitým na tej strane, ktorá nie je otočená k priestoru pre cestujúcich.

Kompozitné materiály (pozri bod 10.2.2) sa musia skúšať tak, ako keby boli homogénne.

V prípade materiálov obsahujúcich na seba naukladané vrstvy s rôznym zložením, ktoré nie sú kompozitné materiály, všetky vrstvy zahrnutého materiálu do hĺbky 13 mm od povrchu otočeného smerom ku priestoru pre cestujúcich sa musia skúšať jednotlivo.

10.5.3.   Kondicionovanie

Vzorky sa kondicionujú minimálne 24 hodín, ale nie viac ako 7 dní pri teplote 23 °C ± 2 °C a relatívnej vlhkosti 50 % ± 5 % a udržiavajú sa v týchto podmienkach až do času bezprostredne pred skúškou.

10.6.   Postup

10.6.1.   Umiestnite vzorky s vlasovými alebo chumáčovými povrchmi na rovnú plochu a prečešte ich dvakrát proti vlasu s použitím hrebeňa (bod 10.4.5).

10.6.2.   Položte vzorku do držiaka vzorky (bod 10.4.2) tak, aby vystavená strana smerovala nadol smerom k plameňu.

10.6.3.   Plynový plameň sa nastaví na výšku 38 mm s použitím značky v komore, pričom prívod vzduchu do horáka je uzavretý. Pred začatím prvej skúšky musí plameň kvôli ustáleniu horieť minimálne jednu minútu.

10.6.4.   Zatlačte držiak vzorky do spaľovacej komory tak, aby bol koniec vzorky vystavený plameňu a po 15 sekundách uzavrite prívod plynu.

10.6.5.   Meranie času horenia sa začína v momente, keď spodná časť plameňa prejde prvým meracím bodom. Šírenie plameňa pozorujte na tej strane (hornej alebo spodnej), ktorá horí rýchlejšie.

10.6.6.   Meranie času horenia sa skončí, keď plameň dosiahne posledný merací bod alebo keď plameň zhasne pred dosiahnutím tohto bodu. Ak plameň nedosiahne posledný merací bod, zmerajte zhorenú vzdialenosť až do bodu, v ktorom plameň zhasol. Zhorená vzdialenosť predstavuje časť vzorky zničenej na povrchu alebo vo vnútri horením.

10.6.7.   Ak sa vzorka nezapáli alebo nepokračuje jej horenie po zhasnutí horáka, alebo ak plameň zhasne pred dosiahnutím prvého meracieho bodu, takže sa nebude merať žiadny čas horenia, uveďte do skúšobného protokolu, že rýchlosť horenia je 0 mm/min.

10.6.8.   Pri sérii skúšok alebo vykonávaní opakovaných skúšok sa pred začatím skúšky ubezpečte o tom, že teplota spaľovacej komory a držiaka vzorky nepresahuje 30 °C.

10.7.   Výpočet

Rýchlosť horenia B v milimetroch za minútu je daná vzorcom:

,

pričom:

s je spálená vzdialenosť v milimetroch,

t je čas v sekundách potrebný na spálenie vzdialenosti s.

10.8.   Indexy obtiažnosti vedľajších charakteristík

Nie sú zahrnuté žiadne vedľajšie charakteristiky.

10.9.   Interpretácia výsledkov

10.9.1.   Bezpečnostné zasklenie pokryté vrstvou plastového materiálu (bod 2.4 tohto predpisu) a skloplastové zasklenie (bod 2.5 tohto predpisu) sa považujú z hľadiska skúšky ohňovzdornosti za vyhovujúce, ak rýchlosť horenia nepresahuje 90 mm/min.

10.9.2   Pevné plastové tabule (bod 2.6.1 tohto predpisu), pružné plastové tabule (bod 2.6.2 tohto predpisu) a pevné plastové jednotky s viacvrstvovým zasklením sa považujú z hľadiska skúšky ohňovzdornosti za vyhovujúce, ak rýchlosť horenia nepresahuje 110 mm/min.

11.   SKÚŠKA ODOLNOSTI VOČI CHEMICKÝM LÁTKAM

11.1.   Chemické látky použité na skúšku

11.1.1.   Neabrazívny mydlový roztok: 1 hmotnostné percento kálium oleátu v deionizovanej vode.

11.1.2.   Roztok na čistenie okien: vodný roztok izopropanolu a [2-(metoxymetyl)etoxy]propanolu, každý v koncentrácii od 5 do 10 hmotnostných percent a hydroxid amónny v koncentrácii od 1 do 5 hmotnostných percent.

11.1.3.   Neriedený denaturovaný alkohol: 1 objemový diel metylalkoholu v 10 objemových dieloch etylalkoholu;.

11.1.4.   Petrolej alebo ekvivalent referenčného petroleja: zmes 50 objemových percent toluénu, 30 objemových percent 2,2,4-trimetylpentánu, 15 objemových percent 2,2,4-trimetylpent-1-énu a 5 objemových percent etylalkoholu.

Poznámka: Zloženie použitého petroleja sa zaznamená do skúšobného protokolu.

11.1.5.   Referenčný kerozín: zmes 50 objemových percent n-oktánu a 50 objemových percent n-dekánu.

11.2.   Skúšobná metóda

11.2.1.   Skúška ponorením

Štyri vzorky s rozmermi 180 × 25 mm sa skúšajú každou skúškou a každou z chemických látok uvedených v bode 11.1, pričom pre každú skúšku a každý čistiaci výrobok sa použije nový skúšobný kus.

Pred každou skúškou sa vzorky vyčistia podľa pokynov výrobcu a potom sa kondicionujú 48 hodín pri teplote 23 °C ± 2 °C a relatívnej vlhkosti 50 percent ± 5 percent. Tieto podmienky musia byť počas skúšok dodržané.

Vzorky sa musia na jednu minútu úplne ponoriť do skúšobnej kvapaliny, vytiahnuť a potom okamžite osušiť pomocou čistej absorbujúcej bavlnenej handry.

11.2.2.   Indexy obtiažnosti vedľajších charakteristík

	Bezfarebné	Tónované
Sfarbenie medzivrstvy alebo plastovej vrstvy	2	2

Nie sú zahrnuté iné vedľajšie charakteristiky.

11.2.3.   Interpretácia výsledkov

11.2.3.1.   Skúška odolnosti voči chemickým faktorom sa považuje za skúšku s uspokojivým výsledkom, ak vzorka nevykazuje žiadne zmäknutie, lepkavosť, popraskanie alebo viditeľnú stratu transparentnosti.

11.2.3.2.   Súbor vzoriek sa považuje za vyhovujúci z hľadiska skúšky odolnosti voči chemickým faktorom, ak sa minimálne tri zo štyroch vykonaných skúšok každou chemickou látkou skončila uspokojivým výsledkom.

11.2.4.   Skúšobný postup pri zaťažení

11.2.4.1.   Vzorka sa na jednom konci jednoducho podoprie vodorovnou pákou medzi upevnený okraj podpery tak, aby celá šírka ležala na reznom okraji (oporný bod), ktorý leží 51 mm od upevneného konca podpery. Na voľnom konci skúšobnej vzorky vo vzdialenosti 102 mm od oporného bodu sa zaťaženie uvoľní, ako je to znázornené na obrázku 21.

Obrázok 21

Metóda nastavenia vzorky

11.2.4.2.   Hmotnosť záťaže 28,7. t2 g, kde t predstavuje hrúbku skúšobnej vzorky v mm. Výsledný tlak na vonkajšie vlákno vzorky je približne 6,9 Mpa.

Príklad:

V prípade vzorky s hrúbkou 3 mm umiestnenej horizontálne medzi dolný upevnený okraj a horný okraj oporného bodu, medzi ktorými je vzdialenosť 51 mm, je použité zaťaženie smerom nadol 102 mm od oporného bodu 258 g.

11.2.4.3.   Zatiaľ čo je vzorka pod tlakom, jedna z predpísaných chemických látok sa nanesie na vrchnú plochu vzorky nad oporný bod. Chemická látka sa nanáša pomocou mäkkej, 13 mm širokej kefky namočenej pred každým nanesením. Vyžadujú sa jednotlivé nanášania v intervaloch 1 s po šírke vzorky s výnimkou konca a okrajov (pozri obrázok 22).

Obrázok 22

Metóda nanášania chemickej látky na vzorku

11.2.5.   Indexy obtiažnosti vedľajších charakteristík

	Bezfarebné	Tónované
Sfarbenie plastovej vrstvy alebo plastového zasklenia	1	2

Nie sú zahrnuté iné vedľajšie charakteristiky.

11.2.6.   Interpretácia výsledkov

11.2.6.1.   Skúška odolnosti voči chemickým faktorom sa považuje za skúšku s uspokojivým výsledkom, ak vzorka nevykazuje žiadne zmäknutie, lepkavosť, popraskanie alebo viditeľnú stratu transparentnosti.

11.2.6.2.   Súbor vzoriek sa považuje za vyhovujúci z hľadiska skúšky odolnosti voči chemickým faktorom, ak je splnená jedna z týchto podmienok:

11.2.6.2.1.

všetky skúšky poskytli uspokojivé výsledky;

11.2.6.2.2.

ak jedna skúška poskytla neuspokojivý výsledok, ďalšia séria skúšok vykonaných na novom súbore vzoriek poskytuje uspokojivý výsledok.

12.   SKÚŠKA PRUŽNOSTI A OHYBNOSTI

12.1.   Rozsah pôsobnosti

Týmto testom sa má zistiť, či sa má plast zaradiť do kategórie pevných alebo pružných plastov.

12.2.   Skúšobná metóda

Z materiálu menovitej hrúbky sa odreže obdĺžniková plochá vzorka s dĺžkou 300 mm a šírkou 25 mm a horizontálne sa upevní v upínacom zariadení tak, aby 275 mm dĺžky vzorky voľne prečnievalo cez upínacie zariadenie. Tento voľný koniec sa horizontálne podoprie vhodným zariadením do začiatku skúšky. Tento voľný koniec sa horizontálne podoprie vhodným zariadením do začiatku skúšky. sekúnd po odstránení tejto podpery sa určí vertikálna odchýlka voľného konca vyjadrená v mm. Ak táto odchýlka presiahne 50 mm, následne sa vykoná skúška ohybnosti o 180°. Vzorka sa krátko ohne a potom sa ohne okolo kusa kovovej tabule s hrúbkou 0,5 mm tak, aby sa jej tesne dotýkala na oboch stranách.

12.3.   Skúšobné podmienky

Teplota: 20 °C ± 2 °C

Relatívna vlhkosť: 60 ± 5 percent

12.4.   Požiadavky

Vertikálna odchýlka je väčšia ako 50 mm v prípade pružných plastov a 10 sekúnd po ohnutí materiálu o 180° nesmú byť na ňom žiadne praskliny v bode deformácie (pozri obrázok 23).

13.   SKÚŠKA PRIEČNYM REZOM

13.1   Rozsah pôsobnosti

Tento test poskytuje jednoduchú metódu na určenie priliehavosti povrchových vrstiev pod povrchom. Môže sa hodnotiť krehkosť a iné vlastnosti týkajúce sa pevnosti.

13.2.   Prístroje

Rezný nástroj so sadou 6 čepelí vo vzdialenosti 1 mm od seba. Zväčšovacie sklo s dvojnásobným zväčšením na preskúmanie rezu vzorky (pozri obrázok 24).

Obrázok 23

Usporiadanie skúšky pružnosti

Obrázok 24

Nástroj so šiestimi čepeľami

13.3.   Metóda testovania

Vyrežte cez povrchovú vrstvu do vrstvy pod povrchom vzorku so šiestimi rezmi a kolmo na ňu ďalšiu vzorku, tak aby vznikla mriežka s 25 štvorcami (mriežkový rez).

Rezný nástroj by mal byť vedený stálou rýchlosťou 2 až 5 cm/s, aby rezy prenikli pod povrch, ale neprenikli príliš hlboko.

Rez sa robí tak, aby sa dve vodiace hlavy na okraji prístroja rovnomerne dotýkali povrchu. Po skúške sa rezy preskúmajú zväčšovacím sklom, aby sa skontrolovalo, či dosiahli vrstvu pod povrchom. Skúška sa vykoná najmenej v dvoch rôznych polohách vzorky. Po vykonaní rezov sa rezy päťkrát zľahka obrúsia v oboch diagonálnych smeroch ručnou kefkou so štetinami z polyamidu.

13.4.   Interpretácia výsledkov

Mriežkové rezy sa preskúmajú zväčšovacím sklom. Ak sú rezné hrany dokonale hladké a ak sa žiadna časť povrchovej vrstvy neoddelí, udelí sa hodnota priečneho rezu Gt0. Ak sa v priesečníku rezov nachádzajú malé oddelené kúsky a ak táto vystavená plocha predstavuje približne 5 percent oblasti mriežky, hodnota rezu je Gt1.

Oblastiam s väčším oddelením bude zodpovedať hodnota od Gt2 do Gt5.

Hodnota rezu	Vystavená plocha oblasti mriežky
Gt2	5 až 15 percent
Gt3	15 až 35 percent
Gt4	35 až 65 percent
Gt5	viac ako 65 percent

---

(1)  Vhodný abrazívny prístroj dodáva spoločnosť Teledyne Taber (Spojené štáty americké).

(2)  Vhodné abrazívne kotúče možno získať od spoločnosti Teledyne Taber (Spojené štáty americké).

(3)  Napríklad Atlas Ci Series, Heraeus Xenotest Series alebo Suga WEL-X Series.

(4)  Napríklad Corning 7740 Pyrex alebo Heraeus Suprax.

(5)  Celkové ultrafialové žiarenie znamená celkové žiarenie vlnovej dĺžky menšej ako 400 nm.

(6)  Medzinárodná Komisia pre osvetlenie.

(7)  Podľa definície v prílohe 7 ku Konsolidovanej rezolúcii o konštrukcii vozidiel (R.E.3) (dokument TANS/WP.29/78/Rev.2/para.2).

PRÍLOHA 4

ČELNÉ SKLÁ Z TVRDENÉHO SKLA

1.   VYMEDZENIE TYPU

Čelné sklá z tvrdeného skla sa považujú za sklá patriace do rôznych typov, ak sa líšia minimálne v jednej z týchto hlavných alebo vedľajších charakteristík.

1.1.

Hlavné charakteristiky sú tieto: 1.1.1. obchodné názvy alebo značky; 1.1.2. tvar a rozmery. Čelné sklá z tvrdeného skla sa považujú za sklá patriace do jednej alebo druhej z dvoch skupín na účely skúšky trieštivosti a mechanických vlastností, t. j.: 1.1.2.1. ploché čelné sklá a 1.1.2.2. zakrivené čelné sklá. 1.1.3. Kategória hrúbky v ktorej sa nachádza menovitá hrúbka „e“ (je povolená výrobná tolerancia ± 0,2 mm): kategória I e ≤ 4,5 mm, kategória II 4,5 mm < e ≤ 5,5 mm, kategória III 5,5 mm < e ≤ 6,5 mm, kategória IV 6,5 mm < e.

1.2.	Vedľajšie charakteristiky sú tieto: 1.2.1. druh materiálu (leštené (zrkadlové) sklo, plavené sklo, tabuľové sklo); 1.2.2. sfarbenie (bezfarebné alebo tónované); 1.2.3. zabudovanie alebo neprítomnosť vodičov; 1.2.4. zabudovanie alebo neprítomnosť nepriehľadného zatemnenia.

2.   SKÚŠKA TRIEŠTIVOSTI

2.1.   Indexy obtiažnosti vedľajších charakteristík

2.1.1.

Týka sa iba druhu materiálu.

2.1.2.

Plavené sklo a tabuľové sklo sa považujú za sklá s rovnakým indexom obtiažnosti.

2.1.3.

V prípade prechodu z lešteného (zrkadlového) skla na plavené sklo alebo tabuľové sklo a naopak sa skúšky trieštivosti zopakujú.

2.2.   Počet skúšobných kusov

Skúša sa šesť skúšobných kusov zo série s najmenej rozvinutou plochou a šesť vzoriek zo série s najviac rozvinutou plochou, vybraných spôsobom predpísaným v prílohe 13.

2.3.   Rôzne zóny skla

Čelné sklá z tvrdeného skla musia mať dve hlavné zóny, FI a FII. Môžu obsahovať aj prechodnú zónu FIII. Tieto zóny sú vymedzené ďalej.

2.3.1.

Zóna FI : obvodová zóna jemnej trieštivosti, minimálne 7 cm široká, po celom okraji čelného skla a vrátane vonkajšieho pásu širokého 2 cm, ktorý nie je predmetom posudzovania.

2.3.2.

Zóna FII : zóna výhľadu s kolísavou trieštivosťou, vždy obsahujúca obdĺžnikovú časť minimálne 20 cm vysokú a 50 cm dlhú. 2.3.2.1. Pre vozidlá kategórie M1 stred obdĺžnika je vo vnútri kruhu s polomerom 10 cm so stredom na priemete stredu segmentu V1–V2. 2.3.2.2. Pre vozidlá kategórií M a N iných ako M1 stred obdĺžnika je vo vnútri kruhu s polomerom 10 cm so stredom na priemete bodu 0. 2.3.2.3. Pre poľnohospodárske a lesnícke traktory a vozidlá určené na stavby sa zóna výhľadu uvedie v skúšobnom protokole. 2.3.2.4. Výška uvedeného obdĺžnika sa môže znížiť na 15 cm v prípade čelných skiel, ktoré sú vysoké menej ako 44 cm.

2.3.3.

Zóna FIII : Prechodná zóna so šírkou maximálne 5 cm, medzi zónami FI a FII.

2.4.   Skúšobná metóda

Použitá metóda je metóda opísaná v bode 1 prílohy 3.

2.5.   Body nárazu (pozri prílohu 17 obrázok 2)

2.5.1.

Body nárazu sa zvolia takto: bod 1 : v centrálnej časti zóny F II v oblasti vysokého alebo nízkeho tlaku, bod 2 : v zóne FIII, čo možno najbližšie k vertikálnej rovine symetrie zóny FII, body 3 a 3' : 3 cm od okrajov vertikálnej osi skúšobného kusa, ak existuje stopa po kliešťach, jeden z bodov zlomu sa musí nachádzať v blízkosti okraja, na ktorom je stopa po kliešťach a druhý v blízkosti protiľahlého okraja, bod 4 : v mieste, kde je polomer zakrivenia najmenší na najdlhšom mediáne, bod 5 : 3 cm od okraja skúšobného kusa v mieste, kde je polomer zakrivenia okraja najmenší, buď doľava alebo doprava.

2.5.2.

Skúška trieštivosti sa vykoná v každom z bodov 1, 2, 3, 3′, 4 a 5.

2.6.   Interpretácia výsledkov

2.6.1.

Skúška sa považuje za skúšku s uspokojivým výsledkom, ak trieštivosť spĺňa všetky podmienky uvedené v bodoch 2.6.1.1, 2.6.1.2 a 2.6.1.3. 2.6.1.1. Zóna FI 2.6.1.1.1. Počet úlomkov v žiadnom zo štvorcov s rozmermi 5 cm × 5 cm nie je menší ako 40 a ani väčší ako 350; avšak v prípade celkového počtu menšieho ako 40, ak počet úlomkov v žiadnom zo štvorcov s rozmermi 10 cm × 10 cm, v ktorých je obsiahnutý štvorec s rozmermi 5 cm × 5 cm, nie je menší ako 160, je to prijateľné. 2.6.1.1.2. Na účely uvedeného pravidla sa úlomok presahujúci stranu štvorca počíta za polovicu úlomku. 2.6.1.1.3. Trieštivosť sa nekontroluje v páse širokom 2 cm okolo okraja vzoriek, ak tento pás predstavuje rám skla, a ani v polomere 7,5 cm od bodu nárazu. 2.6.1.1.4. Povolené sú maximálne tri úlomky s plochou presahujúcou 3 cm2. Žiadne dva z týchto úlomkov sa nesmú nachádzať v tom istom kruhu s priemerom 10 cm. 2.6.1.1.5. Predĺžené úlomky môžu byť dovolené za predpokladu, že ich konce nie sú ostré ako ostrie noža a že ich dĺžka nepresahuje 7,5 cm, okrem prípadu uvedeného ďalej v bode 2.6.2.2. Ak tieto predĺžené úlomky siahajú až po okraj skla, nesmú s ním zvierať uhol väčší ako 45°. 2.6.1.2. Zóna FII 2.6.1.2.1. Zvyškový výhľad po roztrieštení sa kontroluje na obdĺžnikovej ploche definovanej v bode 2.3.2. V tomto obdĺžniku celková plocha povrchu úlomkov väčších ako 2 cm2 musí predstavovať najmenej 15 percent plochy obdĺžnika; v prípade čelných skiel vysokých menej ako 44 cm alebo ktorých montážny uhol je menší ako 15° od kolmice, sa percento výhľadu musí rovnať minimálne 10 percent povrchu zodpovedajúceho obdĺžnika. 2.6.1.2.2. Plocha žiadneho úlomku nesmie byť väčšia ako 16 cm2, s výnimkou prípadu uvedeného v bode 2.6.2.2. 2.6.1.2.3. V rámci polomeru 10 cm od bodu nárazu, ale iba v tej časti kruhu, ktorý sa nachádza v zóne FII, sú povolené tri úlomky s plochou väčšou ako 16 cm2, ale menšou ako 25 cm2. 2.6.1.2.4. Úlomky musia mať v zásade pravidelný tvar a nesmú sa na nich nachádzať hroty typu opísaného v bode 2.6.1.2.4.1. Avšak v žiadnom obdĺžniku s rozmermi 50 × 20 cm nie je dovolených viac ako 10 nepravidelných úlomkov a najviac 25 na celej ploche čelného skla. Žiadny takýto úlomok nesmie mať hrot dlhší ako 35 mm meraný v súlade s bodom 2.6.1.2.4.1. 2.6.1.2.4.1. Úlomok sa považuje za nepravidelný úlomok, ak ho nemožno vpísať do kruhu s priemerom 40 mm, ak má minimálne jeden hrot dlhší ako 15 mm meraný od vrcholu hrotu po časť, ktorej šírka je rovná hrúbke zasklenia a ak má jeden alebo viacero hrotov s vrcholovým uhlom menším ako 40°. 2.6.1.2.5. Úlomky predĺženého tvaru sú v zóne II ako v celku povolené, ak ich dĺžka nepresahuje 10 cm, s výnimkou prípadu uvedeného v bode 2.6.2.2. 2.6.1.3. Zóna FIII Trieštivosť v tejto zóne má charakteristiky nachádzajúce sa medzi charakteristikami trieštivosti povolenými pre dve susediace zóny (FI a FII).

2.6.2.

Čelné sklo predložené na typové schválenie sa považuje za vyhovujúce z hľadiska trieštivosti, ak je splnená minimálne jedna z týchto podmienok: 2.6.2.1. všetky skúšky vykonané s použitím bodov nárazu vymedzených v bode 2.5.1 poskytli uspokojivý výsledok; 2.6.2.2. ak jedna skúška spomedzi všetkých skúšok vykonaných s použitím bodov nárazu predpísaných v bode 2.5.1 poskytla neuspokojivý výsledok s prihliadnutím na odchýlky, ktoré nepresahujú tieto limity: zóna FI : najviac päť úlomkov s dĺžkou 7,5 až 15 cm, zóna FII : najviac tri úlomky s plochou 16 až 20 cm2 v oblasti nachádzajúcej sa mimo kruhu s polomerom 10 cm so stredom v bode nárazu, zóna FIII : najviac štyri úlomky s dĺžkou 10 až 17,5 cm a zopakuje sa na novej vzorke, ktorá buď vyhovuje požiadavkám bodu 2.6.1 alebo vykazuje odchýlky v rámci vyššie uvedených limitov; 2.6.2.3. ak dve skúšky spomedzi všetkých skúšok vykonaných s použitím bodov nárazu predpísaných v bode 2.5.1 poskytli neuspokojivý výsledok pre odchýlky nepresahujúce limity predpísané v bode 2.6.2.2 a ďalšia séria skúšok vykonaných na novom súbore vzoriek spĺňa požiadavky bodu 2.6.1 alebo najviac dve vzorky z nového súboru vykazujú odchýlky v rámci vyššie uvedených limitov podľa bodu 2.6.2.2.

2.6.3.

Ak sa zistia uvedené odchýlky, zaznamenajú sa do skúšobného protokolu a k protokolu sa pripojí(-a) trvalý(-é) záznam(-y) o charaktere trieštivosti príslušných častí čelného skla.

3.   SKÚŠKA S MAKETOU HLAVY

3.1.   Indexy obtiažnosti vedľajších charakteristík

Nie sú zahrnuté žiadne vedľajšie charakteristiky.

3.2.   Počet skúšobných kusov

3.2.1.

V prípade každej skupiny čelných skiel z tvrdeného skla sa podrobia skúšaniu štyri skúšobné kusy, ktoré majú približne najmenšiu rozvinutú plochu a štyri skúšobné kusy, ktoré majú približne najväčšiu rozvinutú plochu, pričom všetkých osem vzoriek je toho istého typu ako vzorky, ktoré boli vybrané na skúšky trieštivosti (pozri bod 2.2).

3.2.2.

Na základe rozhodnutia laboratória vykonávajúceho skúšky sa pre každú kategóriu hrúbky čelného skla môže podrobiť skúšaniu šesť skúšobných kusov s rozmermi (1 100 mm × 500 mm) ± 5/2 mm sa podrobí skúške.

3.3.   Skúšobná metóda

3.3.1.

Použitá metóda je metóda opísaná v bode 3.1 prílohy 3.

3.3.2.

Výška pádu je 1,5 m ± 0/5 mm.

3.4.   Interpretácia výsledkov

3.4.1.

Skúška sa považuje za skúšku s uspokojivým výsledkom vtedy, ak čelné sklo alebo skúšobný kus praskne.

3.4.2.

Súbor skúšobných kusov predložených na typové schválenie sa považuje za vyhovujúci z hľadiska skúšky s maketou hlavy, ak je splnená niektorá z týchto podmienok: 3.4.2.1. všetky skúšky poskytli uspokojivé výsledky; 3.4.2.2. jedna skúška poskytla neuspokojivý výsledok, ďalšia séria skúšok vykonaných na novom súbore vzoriek poskytla uspokojivé výsledky.

4.   OPTICKÉ VLASTNOSTI

Požiadavky týkajúce sa optických vlastností stanovené v bode 9 prílohy 3 sa vzťahujú na každý typ čelného skla.

PRÍLOHA 5

ROVNOMERNE TVRDENÉ SKLENÉ TABULE  (1)

1.   VYMEDZENIE TYPU

Rovnomerne tvrdené sklené tabule sa považujú za sklá patriace do rôznych typov, ak sa líšia minimálne v jednej z týchto hlavných alebo vedľajších charakteristík.

1.1.   Hlavné charakteristiky sú tieto:

1.1.1.

obchodné názvy alebo značky;

1.1.2.

druh procesu tvrdenia (tepelný alebo chemický);

1.1.3.

kategória tvaru rozlišujúca dve kategórie: 1.1.3.1. ploché sklené tabule; 1.1.3.2. ploché a zakrivené sklené tabule.

1.1.4.

Kategória hrúbky v ktorej sa nachádza menovitá hrúbka „e“ (je povolená výrobná tolerancia ± 0,2 mm): kategória I e ≤ 3,5 mm, kategória II 3,5 mm < e ≤ 4,5 mm, kategória III 4,5 mm < e ≤ 6,5 mm, kategória IV 6,5 mm < e.

1.2.   Vedľajšie charakteristiky sú tieto:

1.2.1.

druh materiálu (leštené (zrkadlové) sklo, plavené sklo, tabuľové sklo);

1.2.2.

sfarbenie (bezfarebné alebo tónované);

1.2.3.

zabudovanie alebo neprítomnosť vodičov;

1.2.4.

zabudovanie alebo neprítomnosť nepriehľadného zatemnenia.

2.   SKÚŠKA TRIEŠTIVOSTI

2.1.   Indexy obtiažnosti vedľajších charakteristík

Materiál	Index obtiažnosti
Zrkadlové sklo	2
Plavené sklo	1
Tabuľové sklo	1

Nie sú zahrnuté žiadne iné vedľajšie charakteristiky.

2.2.   Počet skúšobných kusov

2.2.1.   Na skúšanie sa vyberú v súlade s týmito kritériami skúšobné kusy každej kategórie tvaru a každej kategórie hrúbky, ktoré je zložité vyrobiť.

2.2.1.1.

V prípade plochých sklených tabúľ sa poskytnú dva súbory skúšobných kusov zodpovedajúce: 2.2.1.1.1. najväčšej rozvinutej ploche; 2.2.1.1.2. najmenšiemu uhlu medzi dvomi priľahlými stranami.

2.2.1.2.

V prípade plochých a zakrivených sklených tabúľ sa poskytnú tri sady vzoriek zodpovedajúce: 2.2.1.2.1. najväčšej rozvinutej ploche; 2.2.1.2.2. najmenšiemu uhlu medzi dvomi priľahlými stranami; 2.2.1.2.3. najväčšej výške segmentu.

2.2.2.   Skúšky vykonané na skúšobných kusoch zodpovedajúcich najväčšej ploche „S“ sa považujú za uplatniteľné na akúkoľvek inú plochu menšiu ako S + 5 percent.

2.2.3.   Ak predložené vzorky vykazujú uhol γ menší ako 30°, skúšky sa považujú za uplatniteľné na všetky vyrobené sklené tabule s uhlom väčším ako γ – 5°.

Ak predložené vzorky vykazujú uhol γ väčší alebo rovný 30°, skúšky sa považujú za uplatniteľné na všetky vyrobené sklené tabule s uhlom rovnajúcim sa 30° alebo väčším ako 30°.

2.2.4.   Ak je výška segmentu h predložených vzoriek väčšia ako 100 mm, skúšky sa považujú za uplatniteľné na všetky vyrobené sklené tabule s výškou segmentu menšou ako h + 30 mm.

Ak je výška segmentu predložených vzoriek menšia alebo sa rovná 100 mm, skúšky sa považujú za uplatniteľné na všetky sklené tabule s výškou segmentu menšou ako 100 mm alebo rovnajúcou sa 100 mm.

2.3.   Počet skúšobných kusov v rámci súboru

Počet skúšobných kusov v každej skupine je tento, podľa kategórie tvaru vymedzenej v bode 1.1.3:

Druh sklenej tabule	Počet skúšobných kusov
Plochá	4
Zakrivená (minimálny polomer zakrivenia ≥ 200 mm)
Zakrivená (minimálny polomer zakrivenia < 200 mm)	8

2.4.   Skúšobná metóda

2.4.1.   Použitá metóda je metóda opísaná v bode 1 prílohy 3.

2.5.   Body nárazu (pozri prílohu 17 obrázok 3)

2.5.1.   Pre ploché a zakrivené sklené tabule sú body nárazu zobrazené v prílohe 17 na obrázkoch 3a a 3b na jednej strane a v prílohe 17 na obrázku 3c na strane druhej tieto:

bod 1	:	v geometrickom strede skla,
bod 2	:	v prípade zakrivených tabúľ s minimálnym polomerom zakrivenia „r“ menším ako 200 mm. Tento bod sa zvolí na najväčšom mediáne v tej časti tabule, kde je polomer zakrivenia najmenší.

2.5.2.   Pre každý bod nárazu sa odskúšajú štyri skúšobné kusy.

2.6.   Interpretácia výsledkov

2.6.1.   Skúška sa považuje za skúšku s uspokojivým výsledkom vtedy, ak trieštivosť spĺňa tieto podmienky:

2.6.1.1.

Počet úlomkov v žiadnom zo štvorcov s rozmermi 5 cm × 5 cm nie je menší ako 40.

2.6.1.2.

Na účely uvedeného pravidla sa úlomok presahujúci stranu štvorca počíta za polovicu úlomku.

2.6.1.3.

Trieštivosť sa nekontroluje v páse širokom 2 cm okolo okraja vzoriek, ak tento pás predstavuje rám skla, a ani v polomere 7,5 cm od bodu nárazu.

2.6.1.4.

Ak úlomok siaha za okraj vylúčenej plochy, posudzuje sa len časť úlomku, ktorý siaha mimo tejto plochy.

2.6.1.5.

Úlomky s plochou presahujúcou 3 cm2 nie sú povolené, s výnimkou častí vymedzených v bode 2.6.1.3.

2.6.1.6.

Nie je povolený žiadny úlomok s dĺžkou väčšou ako 100 mm, s výnimkou plôch vymedzených v bode 2.6.1.3 za predpokladu, že: 2.6.1.6.1. okraje úlomku nesmerujú k určitému bodu; 2.6.1.6.2. ak siahajú po okraj tabule a nezvierajú s ňou uhol väčší ako 45°.

2.6.2.   Súbor skúšobných kusov predložených na typové schválenie sa považuje za uspokojivý z pohľadu trieštivosti, ak sa minimálne tri zo štyroch vykonaných skúšok v každom bode nárazu predpísanom v bode 2.5.1 skončili uspokojivým výsledkom.

2.6.3.   Ak sa zistia vyššie uvedené odchýlky, zaznamenajú sa do skúšobného protokolu a k protokolu sa pripojí(-a) trvalý(-é) záznam(-y) o charaktere trieštivosti príslušných častí sklenej tabule.

3.   SKÚŠKA MECHANICKEJ PEVNOSTI

3.1.   Skúška s použitím gule s hmotnosťou 227 g

3.1.1.   Indexy obtiažnosti vedľajších charakteristik.

Materiál	Index obtiažnosti	Sfarbenie	Index obtiažnosti
Leštené sklo	2	bezfarebné	1
Plavené sklo	1	tónované	2
Tabuľové sklo	1

Nie sú zahrnuté iné vedľajšie charakteristiky (konkrétne zabudovanie alebo neprítomnosť vodičov).

3.1.2.   Počet skúšobných kusov

Pre každú kategóriu hrúbky vymedzenú v bode 1.1.4 sa skúšaniu podrobí šesť skúšobných kusov.

3.1.3.   Skúšobná metóda

3.1.3.1.

Použitá metóda je metóda opísaná v prílohe 3 bode 2.1.

3.1.3.2.

Výška pádu (od spodnej strany gule až po horný povrch skúšobného kusa) je 2,0 m ± 0/5 mm.

3.1.4.   Interpretácia výsledkov

3.1.4.1.

Skúška sa považuje za skúšku s uspokojivým výsledkom vtedy, ak sa minimálne päť skúšobných kusov nerozbije.

4.   OPTICKÉ VLASTNOSTI

4.1.   Ustanovenia týkajúce sa bežnej priepustnosti svetla stanovené v bode 9.1 prílohy 3 sa vzťahujú na rovnomerne tvrdené sklené tabule alebo časti rovnomerne tvrdených sklených tabúľ nachádzajúce sa v miestach, ktoré sú z hľadiska výhľadu vodiča rozhodujúce.

4.2.   Ustanovenia bodu 9 prílohy 3 sa vzťahujú na rovnomerne tvrdené sklené tabule používané ako čelné sklá pomalých vozidiel, ktoré kvôli svojej konštrukcii nemôžu prekročiť rýchlosť 40 km/h. To sa nevzťahuje na ploché čelné sklá, ktoré patria do skupiny, ktorá už bola typovo schválená.

---

(1)  Tento typ rovnomerne tvrdenej sklenej tabule sa môže použiť pre čelné sklá na pomalé vozidlá, ktoré v dôsledku svojej konštrukcie nemôžu prekročiť rýchlosť 40 km/h.

PRÍLOHA 6

ČELNÉ SKLÁ Z OBYČAJNÉHO VRSTVENÉHO SKLA

1.   VYMEDZENIE TYPU

Čelné sklá z obyčajného vrstveného skla sa považujú za patriace do rôznych typov, ak sa líšia minimálne v jednej z týchto hlavných alebo vedľajších charakteristík.

1.1.   Hlavné charakteristiky sú tieto:

1.1.1.

obchodné názvy alebo značky;

1.1.2.

tvar a rozmery. Čelné sklá z obyčajného vrstveného skla sa považujú za patriace do jednej skupiny na účely skúšok mechanických vlastností a odolnosti voči vonkajším podmienkam;

1.1.3.

počet vrstiev skla;

1.1.4.

menovitá hrúbka „e“ čelného skla, pričom je povolená výrobná tolerancia 0,2 mm („n“ je počet vrstiev skla v čelnom skle) nad alebo pod dovolenou menovitou hodnotou;

1.1.5.

menovitá hrúbka medzivrstvy alebo medzivrstiev;

1.1.6.

druh a typ medzivrstvy alebo medzivrstiev (napr. medzivrstva alebo medzivrstvy PVB alebo iných plastových materiálov).

1.2.   Vedľajšie charakteristiky sú tieto:

1.2.1.

druh materiálu [leštené (zrkadlové) sklo, plavené sklo, tabuľové sklo];

1.2.2.

sfarbenie (úplné alebo čiastočné) medzivrstvy alebo medzivrstiev (bezfarebné alebo tónované);

1.2.3.

sfarbenie skla (bezfarebné alebo tónované);

1.2.4.

zabudovanie alebo neprítomnosť vodičov;

1.2.5.

zabudovanie alebo neprítomnosť nepriehľadného zatemnenia.

2.   VŠEOBECNÉ

2.1.   V prípade čelných skiel z obyčajného vrstveného skla sa skúšky iné ako sú skúšky s maketou hlavy (bod 3.2) a skúšky optických vlastností vykonávajú na plochých skúšobných kusoch, ktoré sú buď vyrezané zo skutočných čelných skiel alebo sú na tento účel osobitne vyrobené. V každom prípade musia byť skúšobné kusy vo všetkých smeroch striktne reprezentatívne z hľadiska sériovo vyrábaných čelných skiel, pre ktoré sa žiada typové schválenie.

2.2.   Pred každou skúškou sa skúšobné kusy uskladnia pri teplote 23 °C ± 2 °C najmenej na štyri hodiny. Skúšky sa uskutočnia čo najskôr po tom, ako boli skúšobné kusy vybraté z nádoby, v ktorej boli uskladnené.

3.   SKÚŠKA S MAKETOU HLAVY

3.1.   Indexy obtiažnosti vedľajších charakteristík

Nie sú zahrnuté žiadne vedľajšie charakteristiky.

3.2.   Skúška s maketou hlavy na úplnom čelnom skle

3.2.1.   Počet skúšobných kusov

Skúšajú sa štyri skúšobné kusy zo série s najmenej rozvinutou plochou a štyri vzorky zo série s najviac rozvinutou plochou, vybraté v súlade s ustanoveniami prílohy 13.

3.2.2.   Skúšobná metóda

3.2.2.1.

Použitá metóda je metóda opísaná v bode 3.1 prílohy 3.

3.2.2.2.

Výška pádu je 1,5 m ± 0/5 mm.

3.2.3.   Interpretácia výsledkov

3.2.3.1.

Skúška sa považuje za skúšku s uspokojivým výsledkom vtedy, ak sú splnené tieto podmienky: 3.2.3.1.1. skúšobný kus sa rozbije s vytvorením početných kruhových prasklín sústredených približne okolo bodu nárazu, pričom praskliny najbližšie k bodu nárazu nie sú od neho vzdialené viac ako 80 mm; 3.2.3.1.2. vrstvy skla musia naďalej priliehať k medzivrstve z plastového materiálu. Mimo kruhu s priemerom 60 mm so stredom v bode nárazu je povolené jedno alebo viacero čiastočných oddelení od medzivrstvy na ktorejkoľvek strane praskliny, pričom šírka medzery je menšia ako 4 mm. 3.2.3.1.3. Na strane nárazu: 3.2.3.1.3.1. medzivrstva nesmie byť obnažená na ploche väčšej ako 20 cm2; 3.2.3.1.3.2. je povolené odlúpnutie v medzivrstve až do dĺžky 35 mm.

3.2.3.2.

Súbor skúšobných kusov predložených na typové schválenie sa považuje za vyhovujúci z hľadiska skúšky s maketou hlavy voči vysokej teplote, ak sa všetky skúšky poskytujú uspokojivý výsledok.

4.   SKÚŠKA MECHANICKEJ PEVNOSTI

4.1.   Indexy obtiažnosti vedľajších charakteristík

Nie sú zahrnuté žiadne vedľajšie charakteristiky.

4.2.   Skúška s použitím gule s hmotnosťou 2 260 g

4.2.1.   Skúške sa podrobí dvanásť štvorcových skúšobných kusov so stranou 300 mm ± 0/10 mm.

4.2.2.   Skúšobná metóda

4.2.2.1.

Použitá metóda je metóda opísaná v bode 2.2 prílohy 3.

4.2.2.2.

Výška pádu (od spodnej strany gule až po hornú stranu skúšobného kusa) je 4 m ± 0/25 mm.

4.2.3.   Interpretácia výsledkov

4.2.3.1.

Skúška sa považuje za skúšku s uspokojivým výsledkom, ak guľa neprerazí zasklenie do piatich sekúnd od momentu nárazu.

4.2.3.2.

Súbor skúšobných kusov predložených na typové schválenie sa považuje za vyhovujúci z hľadiska skúšky s použitím gule s hmotnosťou 2 260 g, ak sa minimálne jedenásť z dvanástich skúšok skončilo uspokojivým výsledkom.

4.3.   Skúška s použitím gule s hmotnosťou 227 g

4.3.1.   Indexy obtiažnosti vedľajších charakteristík

Nie sú zahrnuté žiadne vedľajšie charakteristiky.

4.3.2.   Počet skúšobných kusov

Skúške sa podrobí dvadsať štvorcových skúšobných kusov so stranou 300 mm ± 0/10 mm.

4.3.3.   Skúšobná metóda

4.3.3.1.

Použitá metóda je metóda opísaná v bode 2.1 prílohy 3. Desať skúšobných kusov sa skúša pri teplote + 40 °C ± 2 °C a desať pri teplote 20 °C ± 2 °C.

4.3.3.2.

Výška pádu pre rôzne kategórie hrúbky a hmotnosť oddelených úlomkov je uvedená v tejto tabuľke:   + 40 °C ± 2 °C – 20 °C ± 2 °C Menovitá hrúbka skúšobného kusa (mm) Výška pádu (m) Maximálna povolená hmotnosť úlomkov (g) Výška pádu (m) Maximálna povolená hmotnosť úlomkov (g) e ≤ 4,5 9 12 8,5 12 4,5 < e ≤ 5,5 9 15 8,5 15 5,5 < e ≤ 6,5 9 20 8,5 20 e > 6,5 9 25 8,5 25

4.3.4.   Interpretácia výsledkov

4.3.4.1.

skúška sa považuje za skúšku s uspokojivým výsledkom vtedy, ak sú splnené tieto podmienky: — guľa neprerazí skúšobný kus, — skúšobný kus sa nerozbije na niekoľko kusov, — ak sa medzivrstva neroztrhne, hmotnosť úlomkov oddelených od strany skla protiľahlej k bodu nárazu nesmie presiahnuť príslušné hodnoty uvedené v bode 4.3.3.2.

4.3.4.2.

Súbor skúšobných kusov predložených na typové schválenie sa považuje za vyhovujúci z hľadiska skúšky s použitím gule s hmotnosťou 227 g, ak sa minimálne osem z desiatich skúšok vykonaných pri každej uvedenej teplote skončilo uspokojivým výsledkom.

5.   SKÚŠKA ODOLNOSTI VOČI VONKAJŠÍM PODMIENKAM

5.1.   Skúška odolnosti voči abrázii

5.1.1.   Indexy obtiažnosti a skúšobná metóda

Ak skúška pokračuje na 1 000 cyklov, uplatňujú sa požiadavky bodu 4 prílohy 3.

5.1.2.   Interpretácia výsledkov

Tabuľa bezpečnostného skla sa považuje za vyhovujúcu z hľadiska odolnosti voči abrázii vtedy, ak rozptyl svetla v dôsledku abrázie skúšobného kusa nepresahuje 2 percentá.

5.2.   Skúška odolnosti voči vysokej teplote

Uplatňujú sa požiadavky bodu 5 prílohy 3.

5.3.   Skúška odolnosti voči žiareniu

5.3.1.   Všeobecná požiadavka

Táto skúška sa vykonáva iba vtedy, ak ju laboratórium považuje za užitočnú vzhľadom na informácie týkajúce sa medzivrstvy, ktoré má k dispozícii.

5.3.2.   Uplatňujú sa požiadavky bodu 6.3 prílohy 3.

5.4.   Skúška odolnosti voči vlhkosti

Uplatňujú sa požiadavky bodu 7 prílohy 3.

6.   OPTICKÉ VLASTNOSTI

Požiadavky týkajúce sa optických vlastností stanovené v bode 9 prílohy 3 sa vzťahujú na každý typ čelného skla. Nevzťahujú sa na ploché čelné sklá, ktoré patria do skupiny, ktorá už bola typovo schválená, ak je uhol sklonu voči kolmici menší ako 40°.

PRÍLOHA 7

TABULE Z VRSTVENÉHO SKLA

1.   VYMEDZENIE TYPU

Tabule z vrstveného skla sa považujú za sklá patriace do rôznych typov, ak sa líšia minimálne v jednej z týchto hlavných alebo vedľajších charakteristík.

1.1.   Hlavné charakteristiky sú tieto:

1.1.1.

obchodné názvy alebo značky;

1.1.2.

pre kategóriu hrúbky tabule, v ktorej sa nachádza menovitá hrúbka „e“, je povolená výrobná tolerancia ± 0,2. n mm („n“ je počet vrstiev skla v tabuli): kategória I e ≤ 5,5 mm, kategória II 5,5 mm < e ≤ 6,5 mm, kategória III 6,5 mm < e;

1.1.3.

menovitá hrúbka medzivrstvy alebo medzivrstiev;

1.1.4.

druh a typ medzivrstvy alebo medzivrstiev napr. medzivrstva alebo medzivrstvy PVB alebo iných plastových materiálov;

1.1.5.

akékoľvek zvláštne ošetrenie, ktorému bola podrobená jedna alebo viaceré vrstvy skla.

1.2.   Vedľajšie charakteristiky sú tieto:

1.2.1.

druh materiálu (leštené (zrkadlové) sklo, plavené sklo, tabuľové sklo);

1.2.2.

sfarbenie (úplné alebo čiastočné) medzivrstvy alebo medzivrstiev (bezfarebné alebo tónované);

1.2.3.

sfarbenie skla (bezfarebné alebo tónované);

1.2.4.

zabudovanie alebo neprítomnosť nepriehľadného zatemnenia.

2.   VŠEOBECNÉ

2.1.   V prípade tabúľ z vrstveného skla sa skúšky vykonávajú na plochých skúšobných kusoch, ktoré sú buď vyrezané zo skutočných skleného zasklenia, alebo sú osobitne vyrobené. V každom prípade musia byť skúšobné kusy vo všetkých smeroch striktne reprezentatívne z hľadiska sklených zasklení, na výrobu ktorých sa žiada typové schválenie.

2.2.   Pred každou skúškou sa skúšobné kusy z vrstveného skla uskladnia pri teplote 23 °C ± 2 °C najmenej na štyri hodiny. Skúšky sa uskutočnia čo najskôr po tom, ako boli skúšobné kusy vybraté z nádoby, v ktorej boli uskladnené.

2.3.   Ustanovenia tejto prílohy sa považujú za splnené, ak má zasklenie predložené na typové schválenie také isté zloženie ako čelné sklo, ktoré už bolo typovo schválené na základe ustanovení prílohy 6, prílohy 8 alebo prílohy 9.

3.   SKÚŠKA MECHANICKEJ PEVNOSTI S POUŽITÍM GULE S HMOTNOSŤOU 227 G

3.1.   Indexy obtiažnosti vedľajších charakteristík

Nie sú zahrnuté žiadne vedľajšie charakteristiky.

3.2.   Počet skúšobných kusov

Odskúša sa osem plochých vzoriek s rozmermi 300 mm × 300 mm špeciálne vyrobených alebo vyrezaných z najplochejšej časti tabule.

3.2.1.

Skúšobné kusy môžu byť prípadne hotovými výrobkami, ktoré môže byť podopreté nad prístrojom, ako je to popísané v bodoch 2.1.1 až 2.1.1.3 prílohy 3.

3.2.2.

Ak sú skúšobné kusy zakrivené, malo by sa dbať na to, aby sa zabezpečil primeraný kontakt s podperou.

3.3.   Skúšobná metóda

3.3.1.

Použitá metóda je metóda opísaná v bode 2.1 prílohy 3.

3.3.2.

Výška pádu od spodnej strany gule až po hornú stranu skúšobného kusa alebo vzorky je 9 m ± 0/25 mm.

3.4.   Interpretácia výsledkov

3.4.1.

Skúška sa považuje za skúšku s uspokojivým výsledkom vtedy, ak sú splnené tieto podmienky: a) Guľa neprerazí skúšobný kus. b) Laminátový skúšobný kus sa nerozbije na samostatné kusy. c) V bode, ktorý je bezprostredne opačným k bodu nárazu, sa zo vzorky môžu odlomiť malé oddelené kúsky, pričom takto postihnutá plocha nesmie odkryť viac ako 645 mm2 vystuženého alebo zosilneného materiálu, ktorého povrch je vždy posiati drobnými časticami silno súdržného skla. Celkové oddelenie skla od vystuženého alebo zosilneného materiálu nesmie na obidvoch stranách prekročiť plochu 1 935 mm2. Za zlyhanie sa nepovažuje odštiepenie vonkajšej sklenej plochy oproti bodu nárazu a priľahlej k ploche nárazu.

3.4.2.

Súbor skúšobných kusov predložených na typové schválenie sa považuje za vyhovujúci z hľadiska skúšky mechanickej pevnosti, ak sa minimálne šesť z ôsmich skúšok skončilo uspokojivým výsledkom.

4.   SKÚŠKA ODOLNOSTI VOČI VONKAJŠÍM PODMIENKAM

4.1.   Skúška odolnosti voči abrázii

4.1.1.   Indexy obtiažnosti a skúšobná metóda

Ak skúška pokračuje na 1 000 cyklov, uplatňujú sa požiadavky bodu 4 prílohy 3.

4.1.2.   Interpretácia výsledkov

Tabuľa bezpečnostného skla sa považuje za vyhovujúcu z hľadiska odolnosti voči abrázii vtedy, ak rozptyl svetla v dôsledku abrázie skúšobného kusa nepresahuje 2 percentá.

4.2.   Skúška odolnosti voči vysokej teplote

Uplatňujú sa požiadavky bodu 5 prílohy 3.

4.3.   Skúška odolnosti voči žiareniu

4.3.1.   Všeobecná požiadavka

Táto skúška sa vykonáva iba vtedy, ak ju laboratórium považuje za užitočnú vzhľadom na informácie týkajúce sa medzivrstvy, ktoré má k dispozícii.

4.3.2.   Počet skúšobných kusov alebo vzoriek

Uplatňujú sa požiadavky bodu 6.3 prílohy 3.

4.4.   Skúška odolnosti voči vlhkosti

Uplatňujú sa požiadavky bodu 7 prílohy 3.

5.   OPTICKÉ VLASTNOSTI

Ustanovenia týkajúce sa bežnej priepustnosti svetla stanovené v bode 9.1 prílohy 3 sa vzťahujú na sklené tabule alebo časti sklených tabúľ nachádzajúce sa v miestach, ktoré sú z hľadiska výhľadu vodiča rozhodujúce.

PRÍLOHA 8

ČELNÉ SKLÁ Z UPRAVENÉHO VRSTVENÉHO SKLA

1.   VYMEDZENIE TYPU

Čelné sklá z upraveného vrstveného skla sa považujú za patriace do rôznych typov, ak sa líšia minimálne v jednej z týchto hlavných alebo vedľajších charakteristík.

1.1.   Hlavné charakteristiky sú tieto:

1.1.1.

obchodné názvy alebo značky;

1.1.2.

tvar a rozmery. Čelné sklá z upraveného vrstveného skla sa považujú za patriace do jednej skupiny na účely skúšok mechanických vlastností a odolnosti voči vonkajším podmienkam;

1.1.3.

počet vrstiev skla;

1.1.4.

menovitá hrúbka „e“ čelného skla, pričom je povolená výrobná tolerancia ± 0,2. n mm („n“ je počet vrstiev skla v čelnom skle) nad alebo pod dovolenou menovitou hodnotou;

1.1.5.

akékoľvek zvláštne ošetrenie, ktorému bola podrobená jedna alebo viaceré vrstvy skla;

1.1.6.

menovitá hrúbka medzivrstvy alebo medzivrstiev;

1.1.7.

druh a typ medzivrstvy alebo medzivrstiev (napr. medzivrstva alebo medzivrstvy PVB alebo iných plastových materiálov).

1.2.   Vedľajšie charakteristiky sú tieto:

1.2.1.

druh materiálu (leštené (zrkadlové) sklo, plavené sklo, tabuľové sklo);

1.2.2.

sfarbenie (úplné alebo čiastočné) medzivrstvy alebo medzivrstiev (bezfarebné alebo tónované);

1.2.3.

sfarbenie skla (bezfarebné alebo tónované);

1.2.4.

zabudovanie alebo neprítomnosť vodičov;

1.2.5.

zabudovanie alebo neprítomnosť nepriehľadného zatemnenia.

2.   VŠEOBECNÉ

2.1.   V prípade čelných skiel z upraveného vrstveného skla sa skúšky iné ako je skúška s maketou hlavy na celom čelnom skle a skúšky optických vlastností vykonávajú na vzorkách a/alebo plochých skúšobných kusoch, ktoré sú na tento účel osobitne vyrobené. V každom prípade musia byť skúšobné kusy vo všetkých smeroch striktne reprezentatívne z hľadiska sériovo vyrábaných čelných skiel, pre ktoré sa žiada typové schválenie.

2.2.   Pred každou skúškou sa skúšobné kusy uskladnia pri teplote 23 °C ± 2 °C najmenej na štyri hodiny. Skúšky sa uskutočnia čo najskôr po tom, ako boli skúšobné kusy vybraté z nádoby, v ktorej boli uskladnené.

3.   PREDPÍSANÉ SKÚŠKY

Čelné sklá z upraveného vrstveného skla sa musia podrobiť:

3.1.	skúškam predpísaným v prílohe 6 pre čelné sklá z obyčajného vrstveného skla;

3.2.	skúške trieštivosti predpísanej v bode 4.

4.   SKÚŠKA TRIEŠTIVOSTI

4.1.   Indexy obtiažnosti vedľajších charakteristík

Materiál	Index obtiažnosti
Zrkadlové sklo	2
Plavené sklo	1
Tabuľové sklo	1

4.2.   Počet skúšobných kusov alebo vzoriek

Pre každý bod nárazu sa podrobí skúšaniu jeden skúšobný kus s rozmermi (1 100 mm × 500 mm) ± 5/2 mm alebo jedna vzorka.

4.3.   Skúšobná metóda

Použitá metóda je metóda opísaná v bode 1 prílohy 3.

4.4.   Bod alebo body nárazu

Sklená tabuľa sa podrobí nárazu na každej z vonkajších upravených tabúľ v strede skúšobného kusa alebo vzorky.

4.5.   Interpretácia výsledkov

4.5.1.   Pre každý bod nárazu sa skúška trieštivosti považuje za skúšku s uspokojivým výsledkom, ak celková plocha úlomkov s plochou väčšou ako 2 cm2 obsiahnutých v obdĺžniku vymedzenom v bode 2.3.2 prílohy 4 predstavuje najmenej 15 percent plochy tohto obdĺžnika.

4.5.1.1.   V prípade vzorky:

4.5.1.1.1.

pre vozidlá kategórie M1 stred obdĺžnika sa nachádza v kruhu s polomerom 10 cm so stredom na priemete stredu segmentu V1V2;

4.5.1.1.2.

pre vozidlá kategórií M a N iných ako M1 stred obdĺžnika sa nachádza v kruhu s polomerom 10 cm so stredom na priemete bodu 0;

4.5.1.1.3.

pre poľnohospodárske a lesnícke traktory a vozidlá určené na stavby sa zóna výhľadu uvedie v skúšobnom protokole;

4.5.1.1.4.

výška uvedeného obdĺžnika môže byť znížená na 15 cm v prípade čelných skiel, ktoré sú nižšie ako 44 cm alebo ktorých montážny uhol je menší ako 15° od kolmice; percento výhľadu sa musí rovnať minimálne 10 percent plochy zodpovedajúceho obdĺžnika.

4.5.1.2.   V prípade skúšobného kusa sa stred obdĺžnika musí nachádzať na hlavnej osi skúšobného kusa vo vzdialenosti 450 mm od jedného z jeho okrajov.

4.5.2.   Skúšobný(-é) kus(-y) alebo hotová(-é) časť(-ti) predložená na typové schválenie sa považujú za vyhovujúce z hľadiska trieštivosti vtedy, ak je splnená ktorákoľvek z týchto podmienok:

4.5.2.1.

skúška poskytuje uspokojivý výsledok pre každý bod nárazu, alebo

4.5.2.2.

ak sa skúška opakuje na novom súbore štyroch skúšobných kusov pre každý bod nárazu, pre ktorý pôvodne poskytla neuspokojivý výsledok, všetky štyri nové skúšky vykonané v tých istých bodoch nárazu poskytujú uspokojivý výsledok.

PRÍLOHA 9

BEZPEČNOSTNÉ ZASKLENIE POKRYTÉ VRSTVOU PLASTOVÉHO MATERIÁLU

(na vnútornej strane)

1.   VYMEDZENIE TYPU

Bezpečnostné zasklievacie materiály vymedzené v prílohách 4 až 8, ak sú na vnútornej strane pokryté vrstvou plastového materiálu, musia spĺňať nielen požiadavky príslušných príloh, ale aj nasledujúce požiadavky.

2.   SKÚŠKA ODOLNOSTI VOČI ABRÁZII

2.1.   Indexy obtiažnosti a skúšobná metóda

Plastová vrstva sa musí podrobiť skúške na 100 cyklov v súlade s požiadavkami uvedenými v bode 4 prílohy 3.

2.2.   Interpretácia výsledkov

Plastová vrstva sa považuje za vyhovujúcu z hľadiska odolnosti voči abrázii vtedy, ak rozptyl svetla v dôsledku abrázie skúšobného kusa nepresahuje 4 percentá.

3.   SKÚŠKA ODOLNOSTI VOČI VLHKOSTI

3.1.   V prípade tvrdeného bezpečnostného zasklievacieho materiálu pokrytého vrstvou plastu sa musí vykonať skúška odolnosti voči vlhkosti.

3.2.   Uplatňujú sa požiadavky bodu 7 prílohy 3.

4.   SKÚŠKA ODOLNOSTI VOČI ZMENÁM TEPLOTY

Uplatňujú sa požiadavky bodu 8 prílohy 3.

5.   SKÚŠKA ODOLNOSTI VOČI OHŇU

Uplatňujú sa požiadavky bodu 10 prílohy 3.

6.   SKÚŠKA ODOLNOSTI VOČI CHEMICKÝM LÁTKAM

Uplatňujú sa požiadavky bodu 11.2.1 prílohy 3.

PRÍLOHA 10

SKLOPLASTOVÉ ČELNÉ SKLÁ

1.   VYMEDZENIE TYPU

Skloplastové čelné sklá sa považujú za patriace do rôznych typov, ak sa líšia minimálne v jednej z týchto hlavných alebo vedľajších charakteristík.

1.1.   Hlavné charakteristiky sú tieto:

1.1.1.

obchodné názvy alebo značky;

1.1.2.

tvar a rozmery. Skloplastové čelné sklá sa považujú za patriace do jednej skupiny na účely skúšok mechanickej pevnosti, odolnosti voči vonkajším podmienkam, odolnosti voči zmenám teploty a odolnosti voči chemickým faktorom;

1.1.3.

počet plastových vrstiev;

1.1.4.

menovitá hrúbka „e“ čelného skla, pričom je povolená výrobná tolerancia ± 0,2 mm;

1.1.5.

menovitá hrúbka vrstvy skla;

1.1.6.

menovitá hrúbka vrstvy(-iev) plastu pôsobiacej(-ich) ako medzivrstva(-y);

1.1.7.

druh a typ vrstvy(-iev) plastu pôsobiacej(-ich) ako medzivrstva(-y) (napr. PVB alebo iný materiál) a plastovej vrstvy nachádzajúcej sa na vnútornej strane;

1.1.8.

akákoľvek zvláštna úprava, ktorej bolo zasklenie podrobené.

1.2.   Vedľajšie charakteristiky sú tieto:

1.2.1.

druh materiálu (leštené sklo, plavené sklo, tabuľové sklo);

1.2.2.

sfarbenie (úplné alebo čiastočné) akejkoľvek (akýchkoľvek) vrstvy(-iev) plastu (bezfarebné alebo tónované);

1.2.3.

sfarbenie skla (bezfarebné alebo tónované);

1.2.4.

zabudovanie alebo neprítomnosť vodičov;

1.2.5.

zabudovanie alebo neprítomnosť nepriehľadného zatemnenia.

2.   VŠEOBECNÉ

2.1.   V prípade skloplastových čelných skiel sa skúšky iné ako skúšky s maketou hlavy (bod 3.2) a skúšky optických vlastností vykonávajú na plochých skúšobných kusoch, ktoré sú buď vyrezané zo skutočných čelných skiel, alebo sú na tento účel osobitne vyrobené. V každom prípade musia byť skúšobné kusy vo všetkých smeroch striktne reprezentatívne z hľadiska sériovo vyrábaných čelných skiel, pre ktoré sa žiada typové schválenie.

2.2.   Pred každou skúškou sa skúšobné kusy uskladnia pri teplote 23 °C ± 2 °C najmenej na štyri hodiny. Skúšky sa uskutočnia čo najskôr po tom, ako boli skúšobné kusy vybraté z nádoby, v ktorej boli uskladnené.

3.   SKÚŠKA S MAKETOU HLAVY

3.1.   Indexy obtiažnosti vedľajších charakteristík

Nie sú zahrnuté žiadne vedľajšie charakteristiky.

3.2.   Skúška s maketou hlavy na úplnom čelnom skle

3.2.1.   Počet skúšobných kusov

Skúšajú sa štyri skúšobné kusy zo série s najmenej rozvinutou plochou a štyri skúšobné kusy zo série s najviac rozvinutou plochou vybraté v súlade s ustanoveniami prílohy 13.

3.2.2.   Skúšobná metóda

3.2.2.1.   Použitá metóda je metóda opísaná v bode 3.1 prílohy 3.

3.2.2.2.   Výška pádu je 1,50 m ± 0/5 mm.

3.2.3.   Interpretácia výsledkov

3.2.3.1.   Skúška sa považuje za skúšku s uspokojivým výsledkom vtedy, ak sú splnené tieto podmienky:

3.2.3.1.1.

vrstva skla sa rozbije s vytvorením početných kruhových prasklín sústredených približne okolo bodu nárazu, pričom praskliny najbližšie k bodu nárazu nie sú od neho vzdialené viac ako 80 mm;

3.2.3.1.2.

vrstva skla musí naďalej priliehať k medzivrstve z plastového materiálu. Na každej strane praskliny mimo kruhu s priemerom 60 mm opísanej okolo bodu nárazu môže byť povolené jedno alebo viacero čiastočných oddelení od medzivrstvy so šírkou maximálne 4 mm;

3.2.3.1.3.

na strane nárazu je v medzivrstve povolené odlúpnutie s dĺžkou do 35 mm.

3.2.3.2.   Súbor vzoriek predložených na typové schválenie sa považuje za vyhovujúci z hľadiska skúšky s maketou hlavy voči vysokej teplote, ak všetky skúšky poskytli uspokojivý výsledok.

4.   SKÚŠKA MECHANICKEJ PEVNOSTI

4.1.   Indexy obtiažnosti, skúšobná metóda a interpretácia výsledkov

Uplatňujú sa požiadavky bodu 4 prílohy 6.

4.2.   Tretia požiadavka stanovená v bode 4.3.4.1 prílohy 6 však nie je relevantná.

5.   SKÚŠKA ODOLNOSTI VOČI VONKAJŠÍM PODMIENKAM

5.1.   Skúška odolnosti voči abrázii

5.1.1.   Skúška odolnosti voči abrázii na vonkajšej strane

5.1.1.1.   Uplatňujú sa požiadavky bodu 5.1 prílohy 6.

5.1.2.   Skúška odolnosti voči abrázii na vnútornej strane

5.1.2.1.   Uplatňujú sa požiadavky bodu 2 prílohy 9.

5.2.   Skúška odolnosti voči vysokej teplote

Uplatňujú sa požiadavky bodu 5 prílohy 3.

5.3.   Skúška odolnosti voči žiareniu

Uplatňujú sa požiadavky bodu 6.3 prílohy 3.

5.4.   Skúška odolnosti voči vlhkosti

Uplatňujú sa požiadavky bodu 7 prílohy 3.

5.5.   Skúška odolnosti voči zmenám teploty

Uplatňujú sa požiadavky bodu 8 prílohy 3.

6.   OPTICKÉ VLASTNOSTI

Požiadavky týkajúce sa optických vlastností stanovené v bode 9 prílohe 3 sa vzťahujú na každý typ čelného skla.

7.   SKÚŠKA ODOLNOSTI VOČI OHŇU

Uplatňujú sa požiadavky bodu 10 prílohy 3.

8.   SKÚŠKA ODOLNOSTI VOČI CHEMICKÝM LÁTKAM

Uplatňujú sa požiadavky bodu 11.2.1 prílohy 3.

PRÍLOHA 11

SKLOPLASTOVÉ TABULE

1.   VYMEDZENIE TYPU

Skloplastové tabule sa považujú za patriace do rôznych typov, ak sa líšia minimálne v jednej z týchto hlavných alebo vedľajších charakteristík.

1.1.

Hlavné charakteristiky sú tieto: 1.1.1. obchodné názvy alebo značky; 1.1.2. kategória hrúbky uplatniteľná na menovitú hrúbku „e“, pričom je povolená výrobná tolerancia ± 0,2 mm: kategória I e ≤ 3,5 mm, kategória II 3,5 mm < e ≤ 4,5 mm, kategória III 4,5 mm < e; 1.1.3. menovitá hrúbka vrstvy (vrstiev) plastu pôsobiacej(-ich) ako medzivrstva(-y); 1.1.4. menovitá hrúbka sklenej tabule; 1.1.5. druh a typ vrstvy(-iev) plastového materiálu pôsobiacej(-ich) ako medzivrstva(-y) (napr. PVB alebo iný materiál) a plastovej vrstvy nachádzajúcej sa na vnútornej strane; 1.1.6. akékoľvek zvláštne ošetrenie, ktorému bola podrobená jedna z vrstiev skla.

1.2.

Vedľajšie charakteristiky sú tieto: 1.2.1. druh materiálu (leštené sklo, plavené sklo, tabuľové sklo); 1.2.2. sfarbenie (úplné alebo čiastočné) akejkoľvek (akýchkoľvek) vrstvy(-iev) plastu (bezfarebné alebo tónované); 1.2.3. sfarbenie skla (bezfarebné alebo tónované); 1.2.4. zabudovanie alebo neprítomnosť nepriehľadného zatemnenia.

2.   VŠEOBECNÉ

2.1.

V prípade skloplastových tabúľ sa skúšky vykonávajú na plochých skúšobných kusoch, ktoré sú buď vyrezané zo bežných sklených tabúľ, alebo sú osobitne vyrobené. V každom prípade musia byť skúšobné kusy vo všetkých smeroch striktne reprezentatívne z hľadiska sklených tabúľ, na výrobu ktorých sa žiada typové schválenie.

2.2.

Pred každou skúškou sa skúšobné kusy uskladnia pri teplote 23 °C ± 2 °C najmenej na štyri hodiny. Skúšky sa uskutočnia čo najskôr po tom, ako boli skúšobné kusy vybraté z nádoby, v ktorej boli uskladnené.

2.3.

Ustanovenia tejto prílohy sa považujú za splnené, ak sklená tabuľa predložená na typové schválenie má také isté zloženie ako čelné sklo, ktoré už bolo schválené na základe ustanovení prílohy 10.

3.   SKÚŠKA MECHANICKEJ PEVNOSTI S POUŽITÍM GULE S HMOTNOSŤOU 227 G

Uplatňujú sa ustanovenia bodu 3 prílohy 7.

4.   SKÚŠKA ODOLNOSTI VOČI VONKAJŠÍM PODMIENKAM

4.1   Skúška odolnosti voči abrázii

4.1.1.   Skúška odolnosti voči abrázii na vonkajšej strane

Uplatňujú sa požiadavky bodu 5.1 prílohy 7.

4.1.2.   Skúška odolnosti voči abrázii na vnútornej strane

Uplatňujú sa požiadavky bodu 2.1 prílohy 9.

4.2.   Skúška odolnosti voči vysokej teplote

Uplatňujú sa požiadavky bodu 5 prílohy 3.

4.3.   Skúška odolnosti voči žiareniu

Uplatňujú sa požiadavky bodu 6.3 prílohy 3.

4.4.   Skúška odolnosti voči vlhkosti

Uplatňujú sa požiadavky bodu 7 prílohy 3.

4.5.   Skúška odolnosti voči zmenám teploty

Uplatňujú sa požiadavky bodu 8 prílohy 3.

5.   OPTICKÉ VLASTNOSTI

Ustanovenia týkajúce sa bežnej priepustnosti svetla stanovené v bode 9.1 prílohy 3 sa vzťahujú na sklené zasklenia alebo časti sklených tabúľ nachádzajúce sa v miestach, ktoré sú z hľadiska výhľadu vodiča rozhodujúce.

6.   SKÚŠKA ODOLNOSTI VOČI OHŇU

Uplatňujú sa požiadavky bodu 10 prílohy 3.

7.   SKÚŠKA ODOLNOSTI VOČI CHEMICKÝM LÁTKAM

Uplatňujú sa požiadavky bodu 11.2.1 prílohy 3.

PRÍLOHA 12

JEDNOTKY S VIACVRSTVOVÝM ZASKLENÍM

1.   VYMEDZENIE TYPU

Jednotky s viacvrstvovým zasklením sa považujú za patriace do rôznych typov, ak sa líšia minimálne v jednej z týchto hlavných alebo vedľajších charakteristík.

1.1.

Hlavné charakteristiky sú tieto: 1.1.1. obchodné názvy alebo značky; 1.1.2. počet zložkových tabúľ; 1.1.3. zloženie jednotiek s viacvrstvovým zasklením (symetrické/asymetrické); 1.1.4. typ každej zložkovej sklenej tabule vymedzenej v bode 1 príloh 5, 7 alebo 11 k tomuto predpisu; 1.1.5. menovitá(-é) šírka(-y) medzery medzi sklenými tabuľami; 1.1.6. typ tesnenia.

1.2.

Vedľajšie charakteristiky sú tieto: 1.2.1. vedľajšie charakteristiky každej zložkovej sklenej tabule vymedzenej v bode 1.2 príloh 5, 7 alebo 11 k tomuto predpisu.

2.   VŠEOBECNÉ

2.1.

Každá zložková sklená tabuľa tvoriaca jednotku s viacvrstvovým zasklením musí byť buď typovo schválená alebo podrobená požiadavkám uvedeným v príslušnej prílohe k tomuto predpisu (prílohy 5, 7 alebo 11).

2.2.

Skúšky vykonané na jednotkách s viacvrstvovým zasklením s menovitou šírkou medzery „e1“ (… „en“) sa považujú za uplatniteľné na všetky jednotky s viacvrstvovým zasklením majúce tie isté charakteristiky a menovitú šírku medzery „e1 ± 3 mm“ (… „en ± 3 mm“). Žiadateľ o typové schválenie však môže predložiť na schvaľovacie skúšky vzorku s najmenšou(-ími) medzerou(-ami) a vzorku s najväčšou(-ími) medzerou(-ami).

2.3.

V prípade jednotiek s viacvrstvovým zasklením majúcich minimálne jednu vrstvenú sklenú tabuľu alebo jednu skloplastovú tabuľu sa skúšobné kusy uskladnia najmenej na štyri hodiny pred skúškou pri teplote 23 °C ± 2 °C. Skúšky sa uskutočnia hneď po tom, čo sa skúšobné kusy vyberú z nádoby, v ktorej boli uskladnené.

3.   SKÚŠKA S MAKETOU HLAVY

3.1.   Indexy obtiažnosti vedľajších charakteristík

Nie sú zahrnuté žiadne vedľajšie charakteristiky.

3.2.   Počet skúšobných kusov

Skúšaniu sa podrobí šesť skúšobných kusov s rozmermi (1 100 mm × 500 mm) ± 5/2 mm pre každú kategóriu hrúbky zložkovej sklenej tabule a každú šírku medzery vymedzenej v bode 1.1.4.

3.3.   Skúšobná metóda

3.3.1.

Použitá metóda je metóda opísaná v bode 3.1 prílohy 3.

3.3.2.

Výška pádu je 1,50 m ± 0/5 mm.

3.3.3.

V prípade asymetrických jednotiek s viacvrstvovým zasklením sa uskutočnia tri skúšky na jednej strane a tri skúšky na druhej strane.

3.4.   Interpretácia výsledkov

3.4.1.

Viacvrstvové zasklenie pozostávajúce len z rovnomerne tvrdených sklených tabúľ: skúška sa považuje za skúšku s uspokojivým výsledkom vtedy, ak sa všetky zložky rozbijú.

3.4.2.

Viacvrstvové zasklenie pozostávajúce z vrstvených sklených tabúľ a/alebo skloplastových tabúľ: skúška sa považuje za skúšku s uspokojivým výsledkom vtedy, ak sú splnené tieto podmienky: 3.4.2.1. zložky skúšobného kusa povolia a rozbijú sa, pričom vykazujú mnohé kruhové praskliny sústredené približne okolo bodu nárazu; 3.4.2.2. odlúpenia v medzivrstve(-ách) sú povolené, ak hlava figuríny neprejde cez skúšobný kus; 3.4.2.3. od medzivrstvy sa neoddelí žiadny veľký úlomok skla.

3.4.3.

Viacvrstvové zasklenie pozostávajúcez minimálne z jednej rovnomerne tvrdenej sklenej tabule a minimálne z jednej vrstvenej sklenej tabule alebo zo skloplastovej tabule inej ako čelné sklá: 3.4.3.1. tabuľa (tabule) z rovnomerne tvrdeného skla sa rozbije; 3.4.3.2. tabuľa vrstveného skla alebo skloplastová tabuľa sa povolí a rozbije, pričom vykazuje mnohé kruhové praskliny sústredené približne okolo bodu nárazu; 3.4.3.3. odlúpenia v medzivrstve(-ách) sú povolené, ak hlava figuríny neprejde cez skúšobný kus; 3.4.3.4. od medzivrstvy sa neoddelí žiadny veľký úlomok skla.

3.4.4.

Súbor skúšobných kusov predložených na typové schválenie sa považuje za vyhovujúci z hľadiska skúšky s maketou hlavy, ak všetky skúšky dospeli k uspokojivému výsledku.

4.   OPTICKÉ VLASTNOSTI

Ustanovenia týkajúce sa bežnej priepustnosti svetla stanovené v bode 9.1 prílohy 3 sa vzťahujú na jednotky s viacvrstvovým zasklením alebo na časti jednotiek s viacvrstvovým zasklením nachádzajúce sa v miestach, ktoré sú z hľadiska výhľadu vodiča rozhodujúce.

PRÍLOHA 13

ZOSKUPOVANIE ČELNÝCH SKIEL NA ÚČELY SCHVAĽOVACÍCH SKÚŠOK

1.

Znaky čelného skla, ktoré sa zohľadňujú: 1.1. rozvinutá plocha; 1.2. výška segmentu; 1.3. zakrivenie.

2.

Skupina pozostáva z jednej triedy hrúbky.

3.

Klasifikácia sa vykonáva vo vzostupnom poradí podľa rozvinutej plochy. Vyberie sa päť najväčších a päť najmenších rozvinutých plôch, ktoré sa očíslujú takto: 1 pre najväčšiu 1 pre najmenšiu 2 pre najbližšiu najväčšiu po 1 2 pre najbližšiu najmenšiu po 1 3 pre najbližšiu najväčšiu po 2 3 pre najbližšiu najmenšiu po 2 4 pre najbližšiu najväčšiu po 3 4 pre najbližšiu najmenšiu po 3 5 pre najbližšiu najväčšiu po 4 5 pre najbližšiu najmenšiu po 4

4.

V rámci každej z dvoch sérií vymedzených podľa bodu 3 sa výšky segmentu označujú takto:   1 pre najväčšiu výšku segmentu,   2 pre najbližšiu najväčšiu,   3 pre najbližšiu najväčšiu, atď.

5.

V rámci každej z dvoch sérií vymedzených podľa bodu 3 sa zakrivenia označujú takto:   1 pre najmenšie zakrivenie,   2 pre najbližšie najmenšie,   3 pre najbližšie najmenšie, atď.

6.

Čísla pridelené každému čelnému sklu v dvoch sériách vymedzených podľa bodu 3 sa spočítajú.

6.1.

Čelné sklo z tých skiel, ktoré majú päť najväčších plôch a ktoré majú najmenší súčet a čelné sklo z tých skiel, ktoré majú päť najmenších plôch a ktoré majú najmenší súčet, sa podrobí kompletným skúškam vymedzeným v jednej z príloh 4, 6, 8, 9 a 10.

6.2.

Iné čelné sklá tej istej série sa podrobia skúškam optických vlastností opísaných v bode 9 prílohy 3.

7.

Môže sa skúšať aj niekoľko čelných skiel s podstatne odlišnými parametrami tvaru a/alebo zakrivenia z krajných hodnôt vybratej skupiny, ak technická služba vykonávajúca skúšky usúdi, že dané parametre budú mať pravdepodobne značne negatívne účinky.

8.

Limity skupiny sú určené rozvinutou plochou čelného skla. Ak má čelné sklo predložené na typové schválenie rozvinutú plochu mimo rámca schválených limitov a/alebo má výrazne väčšiu výšku segmentu alebo výrazne menšie zakrivenie, považuje sa za čelné sklo nového typu a podrobí sa dodatočným skúškam, ak technická služba takéto skúšky považuje za technicky nevyhnutné, so zreteľom na informácie týkajúce sa použitého výrobku a materiálu, ktoré už má k dispozícii.

9.

Ak by držiteľ typového schválenia následne vyrábal akýkoľvek iný model čelného skla v triede hrúbky, ktorá už bola schválená: 9.1. musí sa zistiť, či môže byť takýto model začlenený medzi päť najväčších alebo päť najmenších vybratých na typové schválenie danej skupiny; 9.2. opäť sa vykoná číslovanie podľa postupov vymedzených v bodoch 3, 4 a 5; 9.3. ak súčet čísiel pridelených čelnému sklu najnovšie začlenenému medzi päť najväčších alebo päť najmenších čelných skiel: 9.3.1. sa ukáže byť menším, vykonajú sa tieto skúšky: 9.3.1.1. Pre čelné sklá z tvrdeného skla: 9.3.1.1.1. trieštenie; 9.3.1.1.2. skúška s maketou hlavy; 9.3.1.1.3. optické skreslenie; 9.3.1.1.4. oddelenie sekundárneho obrazu; 9.3.1.1.5. priepustnosť svetla. 9.3.1.2. Pre čelné sklá z obyčajného vrstveného skla alebo skloplastové čelné sklá: 9.3.1.2.1. skúška s maketou hlavy; 9.3.1.2.2. optické skreslenie; 9.3.1.2.3. oddelenie sekundárneho obrazu; 9.3.1.2.4. priepustnosť svetla. 9.3.1.3. Pre čelné sklá z upraveného vrstveného skla skúšky predpísané v bodoch 9.3.1.1.1, 9.3.1.1.2 a 9.3.1.2. 9.3.1.4. Pre čelné sklá pokryté vrstvou plastového materiálu skúšky predpísané v bode 9.3.1.1 alebo prípadne 9.3.1.2. 9.3.2. Ak nie, vykonajú sa iba skúšky predpísané na kontrolu optických vlastností opísané v bode 9 prílohy 3.