Rozhodnutie predstaviteľov vlád členských štátov, ktorí sa zišli v rámci zasadnutia Rady,

z 19. decembra 1995

o ochrane občanov Európskej únie prostredníctvom diplomatických a konzulárnych zastúpení

(95/553/ES)

PREDSTAVITELIA VLÁD ČLENSKÝCH ŠTÁTOV EURÓPSKEJ ÚNIE, KTORÍ SA ZIŠLI V RÁMCI ZASADNUTIA RADY,

rozhodnutí pokračovať v budovaní únie, ktorá bude čoraz bližšia ich občanom,

berúc do úvahy pojem občianstva únie zavedený Zmluvou o Európskej únii, pričom takýto pojem sa odlišuje a v žiadnom prípade nenahrádza pojem štátneho občianstva,

so želaním, aby sa realizoval záväzok ustanovený v článku 8c Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva,

keďže spoločné dojednania o ochrane posilnia identitu únie tak, ako je chápaná v tretích krajinách;

majúc na pamäti to, že zavedenie spoločných dojednaní o ochrane pre občanov únie v tretích krajinách taktiež posilní ideu európskej solidarity tak, ako je chápaná príslušnými občanmi,

ROZHODLI TAKTO:

Článok 1

Každý občan Európskej únie má nárok na konzulárnu ochranu ktoréhokoľvek diplomatického alebo konzulárneho zastúpenia členského štátu, ak ho v mieste, v ktorom sa nachádza, nemá jeho vlastný členský štát alebo iný štát, ktorý ho trvale zastupuje:

- žiadne dostupné trvalé zastúpenie, alebo

- dostupného honorárneho konzula s kompetenciou pre takéto záležitosti.

Článok 2

1. Diplomatické a konzulárne zastúpenia, na ktoré sa príslušná osoba obráti, reagujú na jej žiadosť o ochranu za predpokladu, že je zistené, že je štátnym príslušníkom členského štátu únie a tým, že predloží svoj pas alebo preukaz totožnosti.

2. V prípade straty alebo krádeže týchto dokumentov môže byť akceptovaný akýkoľvek iný dôkaz štátnej príslušnosti, ak je to potrebné, overený príslušnými ústrednými orgánmi členského štátu, ku ktorého štátnej príslušnosti sa príslušná osoba hlási, alebo najbližším diplomatickým alebo konzulárnym zastúpením tohto štátu.

Článok 3

Diplomatické a konzulárne zastúpenia, ktoré poskytujú ochranu, zaobchádzajú s osobou, ktorá žiada o pomoc tak, ako v prípade štátneho príslušníka členského štátu, ktorý zastupujú.

Článok 4

Bez toho, aby bol dotknutý článok 1, môžu diplomatické a konzulárne zastúpenia súhlasiť s praktickými opatreniami pre účinné vybavovanie žiadostí o ochranu.

Článok 5

1. Ochrana uvedená v článku 1 pozostáva z:

a) pomoci v prípade úmrtia;

b) pomoci v prípadoch vážnej nehody alebo vážneho ochorenia;

c) pomoci v prípadoch uväznenia alebo zadržania;

d) pomoci obetiam násilných trestných činov;

e) podpory a repatriácie občanov únie v núdzi.

2. Okrem toho môžu diplomatické zastúpenia členských štátov, alebo konzulárni zástupcovia zastávajúci úrad v nečlenskom štáte, pokiaľ je to v rámci ich právomocí, taktiež poskytnúť pomoc ktorémukoľvek občanovi únie, ktorý o to požiada za iných okolností.

Článok 6

1. Bez ohľadu na článok 3 a s výnimkou extrémne naliehavých prípadov nemožno v prospech občana únie poskytnúť žiadnu finančnú zálohu ani pomoc, ani vynaložiť výdavky bez súhlasu príslušných orgánov členského štátu, ktorého je tento občan štátnym príslušníkom, ktorý poskytne buď ministerstvo zahraničných vecí alebo najbližšia diplomatická misia.

2. Pokiaľ sa orgány členského štátu, ktorého je žiadateľ štátnym príslušníkom, výslovne nezrieknu tejto požiadavky, musí sa žiadateľ zaviazať k tomu, že splatí plnú sumu akejkoľvek finančnej zálohy, alebo pomoci a vynaložených výdavkov a v prípade potreby aj konzulárny poplatok, o ktorom ho informujú príslušné orgány.

3. Záväzok splatenia dlhu má formu dokumentu, v ktorom sa od občana v núdzi požaduje, aby vláde členského štátu, ktorého je štátnym príslušníkom, splatil všetky náklady vynaložené v jeho prospech, alebo jemu vyplatené peniaze vrátane akéhokoľvek príslušného poplatku.

4. Vláda členského štátu, ktorého je žiadateľ štátnym príslušníkom, na požiadanie uhradí všetky náklady vláde členského štátu, ktorá poskytuje pomoc.

5. Spoločné formuláre záväzkov splatenia dlhu tvoria prílohu I a II.

Článok 7

Päť rokov po nadobudnutí účinnosti sa toto rozhodnutie zreviduje vzhľadom na získané skúseností a na účely článku 8c Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva.

Článok 8

Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť potom, ako všetky členské štáty oznámia Generálnemu sekretariátu Rady, že boli ukončené procedúry, ktoré si ich právne systémy vyžadujú na to, aby bolo rozhodnutie platné.

Článok 9

Toto rozhodnutie sa uverejní v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev.

V Bruseli 19. decembra 1995

Za Radu

predseda

L. Atienza Serna

--------------------------------------------------

PRÍLOHA I

+++++ TIFF +++++

--------------------------------------------------

PRÍLOHA II

+++++ TIFF +++++

--------------------------------------------------