(1)

Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu (ďalej len „dohovor“) je prvým medzinárodným nástrojom, ktorého cieľom je odstrániť násilie na ženách vrátane dievčat vo veku do 18 rokov ako hlavnej príčiny pretrvávajúcej nerovnosti medzi mužmi a ženami prostredníctvom vytvorenia komplexného rámca právnych a politických opatrení na predchádzanie násiliu na ženách, pomoc obetiam takéhoto násilia a ich ochranu. Dohovor nadobudol platnosť 1. apríla 2014. V súlade s článkom 75 dohovoru sa Únia môže stať jeho zmluvnou stranou.

(2)

V súlade s rozhodnutiami Rady (EÚ) 2017/865 (2) a (EÚ) 2017/866 (3) bol v mene Únie 13. júna 2017 podpísaný dohovor, pokiaľ ide o záležitosti, na ktoré sa vzťahuje dohovor, ktoré patria do výlučnej pôsobnosti Európskej únie, s výhradou jeho uzavretia k neskoršiemu dátumu.

(3)

Dohovorom sa vytvára komplexný a mnohoaspektový právny rámec na ochranu žien pred všetkými formami násilia. Jeho cieľom je predchádzanie násiliu na ženách a dievčatách a domácemu násiliu, ako aj jeho stíhanie a odstraňovanie. Vzťahuje sa na širokú škálu opatrení od zhromažďovania údajov a zvyšovania povedomia po právne opatrenia týkajúce sa kriminalizácie jednotlivých foriem násilia na ženách. Zahŕňa opatrenia na ochranu obetí a poskytovanie podporných služieb a venuje sa rozmeru rodovo motivovaného násilia v oblasti azylu a migrácie. Dohovorom sa zavádza osobitný monitorovací mechanizmus, ktorým sa má zabezpečiť účinné vykonávanie jeho ustanovení zmluvnými stranami.

(4)

Uzavretie dohovoru v mene Únie prispeje k dosahovaniu rovnosti medzi ženami a mužmi vo všetkých oblastiach, čo je v súlade s článkami 2 a 3 Zmluvy o Európskej únii, článkom 8 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a článkom 23 Charty základných práv Európskej únie jedným z kľúčových cieľov a jednou z kľúčových hodnôt Únie vo všetkých jej činnostiach. Násilie na ženách nie je len trestným činom, ale aj porušovaním ich ľudských práv a extrémnou formou diskriminácie, vychádza z rodových nerovností a prispieva k ich pretrvávaniu a posilňovaniu. Únia svojím záväzkom vykonávať dohovor potvrdzuje, že je odhodlaná bojovať proti násiliu na ženách tak na svojom území, ako aj v celosvetovom meradle, a posilňuje svoju terajšiu politickú činnosť a existujúci zásadný právny rámec v oblasti trestného práva procesného, ktorý sa osobitne vzťahuje na ženy a dievčatá.

(5)

Dohovor sa vzťahuje na záležitosti, ktoré patria do výlučnej právomoci Únie, a na iné záležitosti, ktoré patria do právomoci členských štátov.

(6)

Únia by mala pristúpiť k dohovoru, len pokiaľ ide o záležitosti, ktoré patria do jej výlučnej právomoci, konkrétne do tej miery, do akej môžu príslušné ustanovenia dohovoru ovplyvniť spoločné pravidlá alebo zmeniť ich rozsah pôsobnosti. Členské štáty si ponechávajú svoju právomoc v rozsahu, v akom dohovor neovplyvňuje spoločné pravidlá alebo nemení rozsah ich pôsobnosti. Pristúpením Únie k dohovoru, pokiaľ ide o záležitosti, ktoré patria do jej výlučnej právomoci, nie je dotknutá právomoc členských štátov, pokiaľ ide o ratifikáciu dohovoru, v záležitostiach, ktoré patria do ich vnútroštátnych právomocí.

(7)

Vo fáze vykonávania dohovoru bude Únia zodpovedná za vykonávanie ustanovení dohovoru, ktoré patria do jej výlučnej právomoci, zatiaľ čo členské štáty, ktoré dohovor ratifikovali, budú mať výlučnú zodpovednosť za vykonávanie ustanovení dohovoru, ktoré patria do ich vnútroštátnej právomoci.

(8)

Únia má tiež výlučnú právomoc prijímať záväzky stanovené v dohovore vo vzťahu k vlastným inštitúciám a verejnej správe. Únia by mala do nadobudnutia platnosti dohovoru pre Úniu zabezpečiť súlad s dohovorom, a to aj pokiaľ ide o jej vlastné inštitúcie a verejnú správu.

(9)

Toto rozhodnutie sa týka len ustanovení dohovoru v rozsahu, v akom sú uplatniteľné na inštitúcie a verejnú správu Únie. Netýka sa ustanovení dohovoru týkajúcich sa justičnej spolupráce v trestných veciach, azylu alebo zásady zákazu vyhostenia alebo vrátenia, ktoré sú predmetom samostatného rozhodnutia Rady, ktoré sa má prijať súčasne s týmto rozhodnutím.

(10)

Rada, členské štáty, ktoré sú zmluvnými stranami dohovoru, a Komisia vypracovali kódex správania, ktorým sa stanovujú vnútorné dojednania týkajúce sa výkonu práv a povinností Únie a členských štátov podľa dohovoru (ďalej len „kódex správania“). Tieto dojednania sa okrem iného vzťahujú na úlohu Komisie ako koordinačného orgánu v zmysle článku 10 dohovoru vo veciach, ktoré patria do výlučnej právomoci Únie, bez toho, aby boli dotknuté príslušné právomoci členských štátov a autonómia inštitúcií Únie v záležitostiach týkajúcich sa ich príslušných činností; monitorovací mechanizmus vrátane podávania správ Skupine expertov pre opatrenia na boj proti násiliu na ženách a domácemu násiliu (GREVIO); účasť Únie na zasadnutiach orgánov zriadených týmto dohovorom, a najmä Výboru zmluvných strán uvedeného v jeho článku 67; vypracovanie spoločných alebo koordinovaných pozícií Únie na takéto zasadnutia; a úzku spoluprácu na takýchto zasadnutiach, najmä pokiaľ ide o spôsob vystupovania a hlasovania. Tento kódex správania má preto byť praktickým vnútorným nástrojom, ktorý Únii a jej členským štátom umožní dosiahnuť koherentné, komplexné a jednotné vonkajšie zastúpenie, pokiaľ ide o dohovor.

(11)

Dohovor by sa mal schváliť,