12.10.2022   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 265/1


NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2022/1925

zo 14. septembra 2022

o súťažeschopných a spravodlivých trhoch digitálneho sektora a o zmene smerníc (EÚ) 2019/1937 a (EÚ) 2020/1828 (akt o digitálnych trhoch)

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 114,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (1),

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov (2),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom (3),

keďže:

(1)

Digitálne služby vo všeobecnosti, a najmä online platformy zohrávajú v hospodárstve, predovšetkým na vnútornom trhu, čoraz dôležitejšiu rolu, keďže umožňujú podnikom osloviť používateľov v celej Únii, uľahčujú cezhraničný obchod a otvárajú úplne nové podnikateľské príležitosti veľkému počtu spoločností v Únii v prospech spotrebiteľov v Únii.

(2)

Medzi tieto digitálne služby patria aj základné platformové služby, ktoré majú zároveň viacero charakteristík, ktoré môžu podniky, ktoré takéto služby poskytujú, využiť. Príkladom takýchto charakteristík základných platformových služieb sú extrémne úspory z rozsahu, ktoré často pramenia z takmer nulových hraničných nákladov na pridávanie komerčných alebo koncových používateľov. Ďalšími takýmito charakteristikami základných platformových služieb sú veľmi silné sieťové účinky, schopnosť spájať mnohých komerčných používateľov s mnohými koncovými používateľmi vďaka mnohostrannosti týchto služieb, veľká miera závislosti komerčných aj koncových používateľov, účinky odkázanosti na poskytovateľa, chýbajúci multihoming koncových používateľov na rovnaký účel, vertikálna integrácia a výhody založené na údajoch. Všetky tieto charakteristiky môžu v spojení s nekalými praktikami podnikov poskytujúcich základné platformové služby podstatne narušiť súťažeschopnosť trhu základných platformových služieb a ovplyvniť spravodlivosť obchodného vzťahu medzi podnikmi poskytujúcimi takéto služby a ich komerčnými a koncovými používateľmi. V praxi to vedie k rýchlemu a potenciálne ďalekosiahlemu obmedzeniu možností voľby komerčných a koncových používateľov, a podniky poskytujúce tieto služby sa tak môžu dostať do pozície tzv. strážcu prístupu („gatekeeper“). Zároveň by sa malo uznať, že služby na nekomerčné účely, ako sú projekty spolupráce, by sa na účely tohto nariadenia nemali považovať za základné platformové služby.

(3)

Niekoľko veľkých podnikov poskytujúcich základné platformové služby nadobudlo veľkú hospodársku silu, ktorá by ich mohla kvalifikovať ako strážcov prístupu podľa tohto nariadenia. Zvyčajne dokážu svojimi službami prepojiť mnohých komerčných používateľov s mnohými koncovými používateľmi, čo im umožňuje, aby výhody ako prístup k veľkému množstvu údajov z jednej oblasti činnosti využili aj v iných oblastiach. Niektoré z týchto podnikov majú v digitálnom hospodárstve kontrolu nad celými platformovými ekosystémami a existujúci alebo noví účastníci trhu s nimi môžu štrukturálne len veľmi ťažko súťažiť alebo sa im vyrovnať, a to bez ohľadu na to, ako sú títo účastníci trhu inovační alebo efektívni. Súťažeschopnosť obmedzujú najmä veľmi veľké prekážky vstupu alebo výstupu vrátane vysokých investičných nákladov, ktoré sa v prípade výstupu nedajú (jednoducho) získať späť, a absencie alebo obmedzenej dostupnosti určitých kľúčových vstupov digitálneho hospodárstva, ako napríklad údajov. To zvyšuje pravdepodobnosť, že podkladové trhy nefungujú dobre alebo čoskoro fungovať prestanú.

(4)

Kombinácia týchto charakteristík strážcu prístupu v mnohých prípadoch pravdepodobne povedie k závažnej nerovnováhe vo vyjednávacej sile a následne k nekalým praktikám a podmienkam pre komerčných, ako aj pre koncových používateľov základných platformových služieb poskytovaných strážcami prístupu, a to na úkor cien, kvality, spravodlivej hospodárskej súťaže, výberu a inovácie v digitálnom sektore.

(5)

Z toho vyplýva, že trhové procesy pri základných platformových službách často nedokážu zabezpečiť spravodlivý hospodársky výsledok. Hoci na správanie strážcov prístupu sa vzťahujú články 101 a 102 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“), rozsah pôsobnosti týchto ustanovení je obmedzený na určité prípady trhovej sily, napríklad dominantné postavenie na konkrétnych trhoch, a protisúťažného správania, k presadzovaniu dochádza až ex post a vyžaduje si rozsiahle vyšetrovanie často veľmi zložitých skutočností jednotlivých prípadov. Okrem toho existujúce právo Únie neupravuje, alebo aspoň nie účinne, problémy týkajúce sa účinného fungovania vnútorného trhu spôsobené správaním tých strážcov prístupu, ktorí nemusia mať nevyhnutne dominantné postavenie z hľadiska práva hospodárskej súťaže.

(6)

Strážcovia prístupu majú významný vplyv na vnútorný trh, keďže poskytujú veľkému počtu komerčných používateľov bránu prístupu na oslovenie koncových používateľov kdekoľvek v Únii a na rôznych trhoch. Nepriaznivý vplyv nekalých praktík na vnútorný trh, a najmä slabá súťažeschopnosť trhu základných platformových služieb vrátane negatívnych spoločenských a hospodárskych dôsledkov takýchto nekalých praktík viedli vnútroštátnych zákonodarcov a odvetvové regulačné orgány k tomu, aby konali. Na riešenie nekalých praktík a súťažeschopnosti trhu digitálnych služieb, alebo aspoň ich časti, už bolo prijatých alebo navrhnutých niekoľko regulačných riešení na vnútroštátnej úrovni. Vznikli tak rozdielne regulačné riešenia, ktoré spôsobili fragmentáciu vnútorného trhu, čím sa zvyšuje riziko nárastu nákladov na dodržiavanie rôznych súborov vnútroštátnych regulačných požiadaviek.

(7)

Účelom tohto nariadenia je preto prispieť k riadnemu fungovaniu vnútorného trhu tým, že sa stanovia pravidlá na zabezpečenie súťažeschopnosti a spravodlivosti pre trhy digitálneho sektora vo všeobecnosti, a najmä pre komerčných, ako aj koncových používateľov základných platformových služieb, ktoré poskytujú strážcovia prístupu. Komerčným aj koncovým používateľom základných platformových služieb strážcov prístupu by sa v celej Únii mali poskytnúť primerané regulačné záruky proti nekalým praktikám strážcov prístupu s cieľom uľahčiť cezhraničný obchod v rámci Únie, a tým zlepšiť riadne fungovanie vnútorného trhu a odstrániť už existujúcu alebo pravdepodobne vznikajúcu fragmentáciu v konkrétnych oblastiach, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie. Okrem toho, hoci strážcovia prístupu majú tendenciu prijímať globálne alebo aspoň celoeurópske obchodné modely a algoritmické štruktúry, môžu v rôznych členských štátoch uplatňovať a v niektorých prípadoch aj uplatňujú odlišné obchodné podmienky a postupy, čo môže viesť k rozdielom medzi konkurenčnými podmienkami pre používateľov základných platformových služieb poskytovaných strážcami prístupu na úkor integrácie vnútorného trhu.

(8)

Aproximáciou rozdielnych vnútroštátnych právnych predpisov je možné odstrániť prekážky slobodného poskytovania a prijímania služieb vrátane maloobchodných služieb na vnútornom trhu. Na zabezpečenie súťažeschopných a spravodlivých digitálnych trhov s prítomnosťou strážcov prístupu by sa preto mal na úrovni vnútorného trhu Únie zaviesť cielený súbor harmonizovaných právnych povinností v prospech hospodárstva Únie ako celku a v konečnom dôsledku spotrebiteľov Únie.

(9)

Fragmentácii vnútorného trhu možno účinne predísť, len ak sa členským štátom zabráni uplatňovať vnútroštátne pravidlá, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia a ktorými sa sledujú tie isté ciele, ako toto nariadenie. Tým sa nevylučuje možnosť uplatňovať na strážcov prístupu v zmysle tohto nariadenia iné vnútroštátne pravidlá, ktorými sa sledujú iné legitímne ciele verejného záujmu stanovené v ZFEÚ alebo ktorými sa sledujú závažné dôvody verejného záujmu uznané judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor“).

(10)

Keďže cieľom tohto nariadenia je doplniť presadzovanie práva hospodárskej súťaže, zároveň by sa malo bez toho, aby boli dotknuté články 101 a 102 ZFEÚ, uplatňovať na zodpovedajúce vnútroštátne pravidlá hospodárskej súťaže a iné vnútroštátne pravidlá hospodárskej súťaže týkajúce sa jednostranného správania, ktoré sú založené na individuálnom posudzovaní postavenia a správania na trhu, vrátane jeho skutočných alebo možných účinkov a presného rozsahu zakázaného správania, a ktoré podnikom umožňujú argumentovať efektívnosťou a objektívnym odôvodnením predmetného správania, ako aj na vnútroštátne pravidlá týkajúce sa kontroly fúzií. Uplatňovanie uvedených pravidiel by však nemalo mať vplyv na povinnosti uložené strážcom prístupu podľa tohto nariadenia a na ich jednotné a účinné uplatňovanie na vnútornom trhu.

(11)

Cieľom článkov 101 a 102 ZFEÚ, ako aj zodpovedajúcich vnútroštátnych pravidiel hospodárskej súťaže týkajúcich sa protikonkurenčného viacstranného a jednostranného správania a kontroly koncentrácií je ochrana nerušenej hospodárskej súťaže na trhu. Cieľ tohto nariadenia je doplnkový, ale odlišný od cieľa ochrany nerušenej hospodárskej súťaže na ktoromkoľvek trhu vymedzeného z pohľadu práva hospodárskej súťaže – je ním zabezpečiť, aby trhy, na ktorých pôsobia strážcovia prístupu, boli a zostali súťažeschopné a spravodlivé, nezávisle od skutočných, možných alebo predpokladaných účinkov správania určitého strážcu prístupu, na ktorého sa vzťahuje toto nariadenie, na hospodársku súťaž na danom trhu. Toto nariadenie sa teda zameriava na ochranu iného právneho záujmu ako záujmu chráneného uvedenými pravidlami a malo by sa uplatňovať bez toho, aby tým bolo dotknuté ich uplatňovanie.

(12)

Toto nariadenie by sa malo uplatňovať bez toho, aby boli dotknuté pravidlá vyplývajúce z iných aktov práva Únie upravujúcich niektoré aspekty poskytovania služieb, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, predovšetkým z nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 (4) a (EÚ)2019/1150 (5) a z nariadenia o jednotnom trhu s digitálnymi službami a zo smerníc Európskeho parlamentu a Rady 2002/58/ES (6), 2005/29/ES (7), 2010/13/EÚ (8), (EÚ) 2015/2366 (9), (EÚ) 2019/790 (10), (EÚ) 2019/882 (11) a zo smernice Rady 93/13/EHS (12), ako aj z vnútroštátnych pravidiel zameraných na presadzovanie alebo vykonávanie týchto právnych aktov Únie.

(13)

Slabá súťažeschopnosť a nekalé praktiky v digitálnom sektore sú pri niektorých digitálnych službách častejšie a výraznejšie než pri iných. Platí to najmä pre rozšírené a bežne používané digitálne služby, ktoré väčšinou priamo spájajú komerčných a koncových používateľov a ktorých najvýraznejšie charakteristiky sú extrémne úspory z rozsahu, veľmi silné sieťové účinky, schopnosť vďaka mnohostrannosti týchto služieb prepojiť mnohých komerčných používateľov s mnohými koncovými používateľmi, odkázanosť na poskytovateľa, nedostatok multihomingu alebo vertikálna integrácia. Uvedené digitálne služby často poskytuje len jeden alebo veľmi málo veľkých podnikov. Uvedené podniky sa najčastejšie vyprofilovali ako strážcovia prístupu komerčných aj koncových používateľov s ďalekosiahlymi dôsledkami. Získali predovšetkým schopnosť ľahko jednostranne určovať obchodné podmienky, ktoré poškodzujú ich komerčných aj koncových používateľov. Preto je potrebné zamerať sa len na tie digitálne služby, ktoré komerční a koncoví používatelia využívajú najčastejšie a pri ktorých sú z pohľadu vnútorného trhu jasnejšie a naliehavejšie obavy zo slabej súťažeschopnosti a nekalých praktík strážcov prístupu.

(14)

Najmä online sprostredkovateľské služby, internetové vyhľadávače, operačné systémy, online sociálne siete, služby platforiem na zdieľanie videí, interpersonálne komunikačné služby nezávislé od číslovania, služby cloud computingu, virtuálni asistenti, webové prehliadače a online reklamné služby vrátane služieb sprostredkovania reklamy dokážu ovplyvniť veľký počet koncových používateľov a podnikov, z čoho vyplýva riziko nekalých obchodných praktík. Preto by mali byť zahrnuté do vymedzenia základných platformových služieb a spadať do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia. Online sprostredkovateľské služby môžu figurovať aj v oblasti finančných služieb a môžu sprostredkúvať alebo sa používať na poskytovanie takýchto služieb, ktorých neúplný zoznam je uvedený v prílohe II k smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1535 (13). Na účely tohto nariadenia by vymedzenia základných platformových služieb mali byť technologicky neutrálne a mali by sa chápať tak, že zahŕňajú tie služby, ktoré sa poskytujú prostredníctvom rôznych prostriedkov alebo zariadení, ako sú napríklad hybridná televízia alebo zabudované digitálne služby vo vozidlách. Za určitých okolností by pojem „koncoví používatelia“ mal zahŕňať používateľov, ktorí sa tradične považujú za komerčných používateľov, ale v danej situácii nevyužívajú základné platformové služby na poskytovanie tovaru alebo služieb iným koncovým používateľom, ako napríklad podniky využívajúce služby cloud computingu na vlastné účely.

(15)

Skutočnosť, že digitálna služba spĺňa definíciu základnej platformovej služby, nevyvoláva sama osebe dostatočne vážne obavy z hľadiska súťažeschopnosti alebo nekalých praktík. Tieto obavy vznikajú len vtedy, keď základná platformová služba predstavuje dôležitú bránu prístupu a prevádzkuje ju podnik s významným vplyvom na vnútornom trhu, ktorý má pevne zakotvené a trvalé postavenie, alebo podnik, ktorý pravdepodobne takéto postavenie dosiahne v blízkej budúcnosti. Preto by sa cielený súbor harmonizovaných pravidiel v tomto nariadení mal vzťahovať len na podniky označené na základe týchto troch objektívnych kritérií, ktoré by sa mali uplatňovať len na tie ich základné platformové služby, ktoré samostatne predstavujú dôležitú bránu prístupu komerčných používateľov ku koncovým používateľom. Skutočnosť, že je možné, aby podnik poskytujúci základné platformové služby pôsobil ako sprostredkovateľ nielen medzi komerčnými a koncovými používateľmi, ale aj medzi koncovými používateľmi navzájom, napríklad v prípade interpersonálnych komunikačných služieb nezávislých od číslovania, by nemala brániť záveru, že takýto podnik je alebo by mohol byť dôležitou bránou prístupu komerčných používateľov ku koncovým používateľom.

(16)

V záujme účinného uplatňovania tohto nariadenia na podniky poskytujúce základné platformové služby, pri ktorých je najväčšia pravdepodobnosť, že uvedené objektívne podmienky spĺňajú, a v prípadoch, keď sú nekalé praktiky oslabujúce súťažeschopnosť najčastejšie a najškodlivejšie, by Komisia mala mať možnosť priamo označiť za strážcov prístupu tie podniky poskytujúce základné platformové služby, ktoré spĺňajú určité kvantitatívne prahové hodnoty. Takéto podniky by v každom prípade mali podliehať rýchlemu procesu označovania, ktorý by sa mal začať odo dňa začatia uplatňovania tohto nariadenia.

(17)

Skutočnosť, že podnik má v Únii významný obrat a poskytuje základnú platformovú službu aspoň v troch členských štátoch je dobrým ukazovateľom toho, že tento podnik má významný vplyv na vnútorný trh. Platí to, aj keď má podnik poskytujúci základnú platformovú službu aspoň v troch členských štátoch veľmi významnú trhovú kapitalizáciu alebo zodpovedajúcu objektívnu trhovú hodnotu. Preto by sa malo predpokladať, že podnik poskytujúci základnú platformovú službu má významný vplyv na vnútorný trh, ak poskytuje základnú platformovú službu aspoň v troch členských štátoch a ak buď obrat jeho skupiny realizovaný v Únii dosiahne alebo prekročí určitú vysokú prahovú hodnotu alebo trhová kapitalizácia skupiny dosiahne alebo prekročí určitú vysokú absolútnu hodnotu. V prípade podnikov poskytujúcich základné platformové služby spadajúcich pod podniky, ktoré nie sú verejne kótované, by sa mala ako referenčná hodnota použiť zodpovedajúca objektívna trhová hodnota. Komisia by mala mať možnosť využiť svoju právomoc prijímať delegované akty na vypracovanie objektívnej metodiky výpočtu tejto hodnoty.

Vysoký obrat skupiny realizovaný v Únii v spojení s prahovou hodnotou počtu používateľov základných platformových služieb v Únii odrážajú relatívne silnú schopnosť zúročiť týchto používateľov. Vysoká trhová kapitalizácia v pomere k rovnakej prahovej hodnote počtu používateľov v Únii odráža relatívne významný potenciál zúročenia týchto používateľov v blízkej budúcnosti. Tento potenciál zúročenia zase v zásade vyjadruje, že dané podniky majú postavenie brány prístupu. Oba ukazovatele navyše odrážajú finančné možnosti dotknutých podnikov vrátane ich schopnosti využiť prístup na finančné trhy na posilnenie svojho postavenia. K tomu môže dôjsť napríklad vtedy, keď sa tento lepší prístup využije na akvizíciu iných podnikov, pričom sa ukázalo, že táto schopnosť má potenciálne negatívny vplyv na inováciu. Trhová kapitalizácia môže odrážať aj očakávané budúce postavenie dotknutých podnikov a ich vplyv na vnútorný trh, a to aj napriek potenciálne relatívne nízkemu aktuálnemu obratu. Trhová kapitalizačná hodnota by mala vychádzať z úrovne, ktorá odráža priemernú trhovú kapitalizáciu najväčších verejne kótovaných podnikov v Únii za primerané obdobie.

(18)

Zatiaľ čo trhová kapitalizácia na úrovni prahovej hodnoty alebo nad prahovou hodnotou v poslednom finančnom roku by mala viesť k domnienke, že podnik poskytujúci základné platformové služby má významný vplyv na vnútorný trh, trvalá trhová kapitalizácia podniku poskytujúceho základné platformové služby na úrovni prahovej hodnoty alebo nad prahovou hodnotou počas troch alebo viacerých rokov by sa mala považovať za ďalšie posilnenie tejto domnienky.

(19)

Naopak, pri trhovej kapitalizácii by mohlo existovať viacero faktorov, ktoré by si vyžadovali hĺbkové posúdenie na určenie toho, či by sa podnik poskytujúci základné platformové služby mal považovať za podnik s významným vplyvom na vnútorný trh. Mohlo by ísť o prípad, keď bola trhová kapitalizácia podniku poskytujúceho základné platformové služby v predošlých finančných rokoch výrazne nižšia než prahová hodnota a volatilita jeho trhovej kapitalizácie počas sledovaného obdobia bola neúmerná celkovej volatilite akciového trhu alebo jeho trajektória trhovej kapitalizácie oproti trhovým trendom nezodpovedala rýchlemu a jednosmernému rastu.

(20)

Ak základnú platformovú službu potrebuje veľmi veľa komerčných používateľov na oslovenie veľmi veľkého počtu mesačne aktívnych koncových používateľov, podnik poskytujúci takúto službu môže ovplyvňovať činnosti podstatnej časti komerčných používateľov vo svoj prospech, čo v zásade naznačuje, že daný podnik je dôležitou bránou prístupu. Úrovne týchto príslušných prahových hodnôt by sa mali stanoviť tak, aby predstavovali podstatné percento z celkového počtu obyvateľov Únie, pokiaľ ide o koncových používateľov, a celej populácie podnikov využívajúcich základné platformové služby, pokiaľ ide o komerčných používateľov. Aktívni koncoví používatelia a komerční používatelia by sa mali identifikovať a spočítať tak, aby primerane reprezentovali úlohu a dosah dotknutej konkrétnej základnej platformovej služby. S cieľom poskytnúť strážcom prístupu právnu istotu by sa v prílohe k tomuto nariadeniu mali stanoviť prvky na určenie počtu aktívnych koncových používateľov a komerčných používateľov pre každú základnú platformovú službu. Na takéto prvky môžu mať vplyv technologický a iný vývoj. Komisia by preto mala byť splnomocnená prijímať delegované akty s cieľom zmeniť toto nariadenie aktualizáciou metodiky a zoznamu ukazovateľov používaných na určenie počet aktívnych koncových používateľov a aktívnych komerčných používateľov.

(21)

K pevne zakotvenému a trvalému postaveniu v oblasti jeho pôsobenia alebo k predpokladu, že takéto postavenie nastane v budúcnosti, dochádza najmä vtedy, keď je možnosť ohroziť postavenie podniku poskytujúceho základnú platformovú službu v rámci hospodárskej súťaže obmedzená. Je to pravdepodobné v prípadoch, keď daný podnik poskytoval základnú platformovú službu aspoň v troch členských štátoch veľmi veľkému počtu komerčných a koncových používateľov počas obdobia najmenej troch rokov.

(22)

Na takéto prahové hodnoty môže mať vplyv trhový a technický vývoj. Komisia by preto mala byť splnomocnená prijímať delegované akty s cieľom stanoviť metodiku určovania toho, či sú dosiahnuté kvantitatívne prahové hodnoty, a podľa potreby ju pravidelne prispôsobovať trhovému a technologickému vývoju. Takýmito delegovanými aktmi by sa nemali meniť kvantitatívne prahové hodnoty stanovené v tomto nariadení.

(23)

Podnik poskytujúci základné platformové služby by mal mať za výnimočných okolností možnosť vyvrátiť domnienku, že má významný vplyv na vnútorný trh, a to preukázaním skutočnosti, že napriek tomu, že spĺňa kvantitatívne prahové hodnoty stanovené v tomto nariadení, nespĺňa požiadavky na to, aby bol označený za strážcu prístupu. Dôkazné bremeno preukázania, že domnienka vyplývajúca z dosiahnutia kvantitatívnych prahových hodnôt by preň nemala platiť, by mal znášať daný podnik. Komisia by vo svojom posúdení predložených dôkazov a argumentov mala zohľadniť len tie aspekty, ktoré priamo súvisia s kvantitatívnymi kritériami, konkrétne vplyv podniku poskytujúceho základné platformové služby na vnútorný trh nad rámec príjmov alebo trhovej kapitalizácie, ako napríklad jeho veľkosť v absolútnom vyjadrení, a počet členských štátov, v ktorých je prítomný; do akej miery počet skutočných komerčných používateľov a koncových používateľov prekračuje prahové hodnoty a význam základnej platformovej služby vzhľadom na celkový rozsah činností príslušnej základnej platformovej služby; a počet rokov, za ktoré boli prahové hodnoty splnené.

Všetky ekonomické odôvodnenia zamerané na zasiahnutie do definície trhu alebo preukázanie efektívnosti vyplývajúce z konkrétneho druhu správania podniku poskytujúceho základné platformové služby by sa mali zamietnuť, pretože nie sú pri označovaní strážcu prístupu relevantné. Ak predložené argumenty nie sú dostatočne podložené, pretože danú domnienku jasným spôsobom nespochybňujú, Komisia by mala mať možnosť tieto argumenty odmietnuť v lehote 45 pracovných dní stanovených na označenie. Komisia by mala mať možnosť prijať rozhodnutie na základe dostupných informácií o kvantitatívnych prahových hodnotách, ak podnik poskytujúci základné platformové služby sťažuje vyšetrovanie tým, že nedodržiava vyšetrovacie opatrenia prijaté Komisiou.

(24)

Posudzovanie roly strážcu prístupu by sa malo stanoviť aj v prípade podnikov poskytujúcich základné platformové služby, ktoré nespĺňajú všetky kvantitatívne prahové hodnoty, a to vzhľadom na celkové objektívne požiadavky, že majú významný vplyv na vnútorný trh, pôsobia ako dôležitá brána prístupu komerčných používateľov ku koncovým používateľom a ich činnosti majú pevne zakotvené a trvalé postavenie alebo sa dá predpokladať, že ho v blízkej budúcnosti nadobudnú. Ak je podnik poskytujúci základné platformové služby stredným podnikom, malým podnikom alebo mikropodnikom, v posúdení by sa malo starostlivo zohľadniť, či by takýto podnik mohol podstatne narušiť súťažeschopnosť trhu základných platformových služieb, keďže toto nariadenie sa primárne zameriava na veľké podniky so značnou hospodárskou silou, a nie na stredné podniky, malé podniky alebo mikropodniky.

(25)

Takéto posúdenie možno vykonať len na základe prieskumu trhu s prihliadnutím na kvantitatívne prahové hodnoty. Komisia by vo svojom posúdení mala sledovať ciele zachovania a podpory inovácie a kvality digitálnych produktov a služieb, miery spravodlivej a konkurenčnej úrovne cien, ako aj miery zachovania súčasnej a budúcej vysokej kvality alebo lepších možností voľby pre komerčných aj koncových používateľov. Môžu sa zohľadniť aspekty špecifické pre podniky poskytujúce príslušné základné platformové služby, ako sú extrémne úspory z rozsahu alebo zo sortimentu, veľmi silné sieťové účinky, výhody založené na údajoch, schopnosť vďaka mnohostrannosti týchto služieb prepojiť mnohých komerčných používateľov s mnohými koncovými používateľmi, odkázanosť na poskytovateľa, nedostatok multihomingu, konglomerátna podniková štruktúra alebo vertikálna integrácia. Ako ukazovatele potenciálu takýchto podnikov využiť pákový efekt a vychýliť rovnováhu trhu na svoju stranu možno navyše použiť veľmi vysokú trhovú kapitalizáciu, veľmi vysoký pomer hodnoty kapitálu k zisku alebo veľmi veľký obrat plynúci od koncových používateľov jednej základnej platformovej služby. Okrem trhovej kapitalizácie sú príkladmi dynamických parametrov mimoriadne relevantných pri identifikácii podnikov poskytujúcich základné platformové služby, u ktorých sa predpokladá, že nadobudnú pevne zakotvené a trvalé postavenie, vysoké relatívne miery rastu. Komisia by mala mať možnosť prijať rozhodnutie, ktorým na základe dostupných skutočností vyvodí nepriaznivé dôsledky, ak podnik poskytujúci základné platformové služby výrazne sťažuje vyšetrovanie tým, že nedodržiava vyšetrovacie opatrenia prijaté Komisiou.

(26)

Osobitná podskupina pravidiel by sa mala vzťahovať na tie podniky poskytujúce základné platformové služby, u ktorých sa predpokladá, že pevne zakotvené a trvalé postavenie nadobudnú v blízkej budúcnosti. Riziko vychýlenia rovnováhy trhu tu vyplýva z tých istých konkrétnych charakteristík základných platformových služieb: keď podnik poskytujúci základnú platformovú službu získa oproti konkurentom alebo potenciálnym vyzývateľom určitú výhodu z hľadiska rozsahu alebo sprostredkovateľskej sily, jeho postavenie by sa mohlo stať nenarušiteľným a situácia sa by sa mohla vyvinúť tak, že v blízkej budúcnosti sa pravdepodobne stane pevne zakotveným a trvalým. Podniky sa môžu pokúsiť o takéto vychýlenie, aby sa stali strážcom prístupu, pomocou niektorých nekalých podmienok a praktík upravených podľa tohto nariadenia. V takej situácii sa javí vhodné zasiahnuť pred tým, než sa trh vychýli nenávratne.

(27)

Takýto včasný zásah by sa však mal obmedziť len na uloženie tých povinností, ktoré sú potrebné a primerané na zabezpečenie, aby trh s predmetnými službami zostal súťažeschopný a aby sa umožnilo vyhnúť sa zistenému riziku nekalých podmienok a praktík. Na tento účel sú priamejšie zamerané povinnosti, ktoré bránia dotknutému podniku poskytujúcemu základné platformové služby dosiahnuť vo svojich činnostiach pevne zakotvené a trvalé postavenie, ako napríklad prevencia zneužívania výhod a uľahčovanie zmeny poskytovateľa a multihomingu. V záujme proporcionality by Komisia okrem toho mala z tejto podskupiny povinností uplatňovať len tie, ktoré sú potrebné a primerané na dosiahnutie cieľov tohto nariadenia, a mala by pravidelne prehodnocovať, či by sa takéto povinnosti mali zachovať, zrušiť alebo upraviť.

(28)

Uplatňovanie len tých povinností, ktoré sú nevyhnutné a primerané na dosiahnutie cieľov tohto nariadenia, by malo Komisii umožniť zasiahnuť včas a účinne pri plnom rešpektovaní proporcionality zvažovaných opatrení. Skutoční alebo potenciálni trhoví účastníci by navyše mali mať istotu, že trh s príslušnými službami je súťažeschopný a spravodlivý.

(29)

Strážcovia prístupu by mali dodržiavať povinnosti stanovené v tomto nariadení vo vzťahu ku každej zo základných platformových služieb uvedených v príslušnom rozhodnutí o ich označení. Povinnosti by sa mali v príslušných prípadoch uplatňovať s prihliadnutím na konglomerátne postavenie strážcov prístupu. Komisia by okrem toho mala mať možnosť uložiť strážcovi prístupu rozhodnutím vykonávacie opatrenia. Tieto vykonávacie opatrenia by mali byť navrhnuté účinne vzhľadom na charakteristiky základných platformových služieb a možné riziká obchádzania a mali by byť v súlade so zásadou proporcionality a so základnými právami dotknutých podnikov, ako aj tretích strán.

(30)

Technologická povaha základných platformových služieb sa rýchlo mení a je zložitá, takže je potrebné pravidelne skúmať postavenie strážcov prístupu vrátane tých, u ktorých sa predpokladá, že v blízkej budúcnosti získajú pevne zakotvené a trvalé postavenie. Aby mali všetci účastníci trhu vrátane strážcov prístupu požadovanú istotu, pokiaľ ide o príslušné právne povinnosti, je potrebná lehota tohto pravidelného preskúmania. Tiež je dôležité vykonávať takéto preskúmania pravidelne, aspoň každé tri roky. Okrem toho je dôležité objasniť, že nie každá zmena skutočností, na základe ktorých bol podnik poskytujúci základné platformové služby označený za strážcu prístupu, by si mala vyžadovať zmenu rozhodnutia o označení. Zmena bude nevyhnutná len v prípade, ak zmena skutočností povedie aj k zmene v posúdení. Či je to tak alebo nie, by sa malo zakladať na posúdení skutočností a okolností každého jednotlivého prípadu.

(31)

V záujme súťažeschopnosti a spravodlivosti trhov so základnými platformovými službami, ktoré poskytujú strážcovia prístupu, je potrebné jasne a jednoznačne stanoviť súbor harmonizovaných pravidiel, ktoré sa s týmito službami spájajú. Takéto pravidlá sú potrebné na riešenie rizika škodlivých účinkov praktík strážcov prístupu v prospech podnikateľského prostredia dotknutých služieb, používateľov a v konečnom dôsledku spoločnosti ako celku. Povinnosti zodpovedajú praktikám, ktoré sa pri zohľadnení charakteristík digitálneho sektora považujú za praktiky narúšajúce súťažeschopnosť alebo za nekalé praktiky, prípadne oboje, a ktoré majú obzvlášť negatívny priamy vplyv na komerčných používateľov a koncových používateľov. Malo by byť možné, aby povinnosti stanovené v tomto nariadení osobitne zohľadňovali povahu poskytovaných základných platformových služieb. Povinnosťami stanovenými v tomto nariadení by sa nemala zabezpečiť len súťažeschopnosť a spravodlivosť, pokiaľ ide o základné platformové služby uvedené v rozhodnutí o označení, ale aj pokiaľ ide o ďalšie digitálne produkty a služby, pri ktorých strážcovia prístupu využívajú svoje postavenie brány prístupu a ktoré sa často poskytujú spolu so základnými platformovými službami alebo na ich podporu.

(32)

Na účely tohto nariadenia by sa súťažeschopnosťou mala rozumieť schopnosť podnikov účinne prekonávať prekážky vstupu na trh a expanzie a konkurovať strážcovi prístupu vďaka kvalite svojich produktov a služieb. Vlastnosti základných platformových služieb v digitálnom sektore, ako sú sieťové účinky, výrazné úspory z rozsahu a prínosy vyplývajúce z údajov, obmedzili súťažeschopnosť týchto služieb a súvisiacich ekosystémov. Takáto slabá súťažeschopnosť znižuje motiváciu inovovať a zlepšovať produkty a služby pre strážcu prístupu, jeho komerčných používateľov, jeho konkurentov a zákazníkov, a tým negatívne ovplyvňuje inovačný potenciál širšej ekonomiky online platforiem. Súťažeschopnosť služieb v digitálnom sektore môže byť obmedzená aj vtedy, ak pre určitú základnú platformovú službu existuje viac ako jeden strážca prístupu. Týmto nariadením by sa preto mali zakázať určité praktiky strážcov prístupu, ktoré by mohli zväčšiť prekážky vstupu na trh alebo expanzie, a uložiť strážcom prístupu určité povinnosti, ktoré majú tendenciu zmenšovať uvedené prekážky. Uvedené povinnosti by mali riešiť aj situácie, keď postavenie strážcu prístupu môže byť pevne zakotvené do takej miery, že hospodárska súťaž medzi platformami nie je z krátkodobého hľadiska účinná, čo znamená, že je potrebné vytvoriť alebo posilniť hospodársku súťaž v rámci platforiem.

(33)

Na účely tohto nariadenia by sa nespravodlivosťou mala rozumieť nerovnováha medzi právami a povinnosťami komerčných používateľov, pri ktorej strážca prístupu získa neprimeranú výhodu. Účastníci trhu vrátane komerčných používateľov základných platformových služieb a alternatívnych poskytovateľov služieb poskytovaných spolu s takýmito základnými platformovými službami alebo na ich podporu by mali mať možnosť primerane zužitkovať výhody vyplývajúce z ich inovačného alebo iného úsilia. Vzhľadom na ich postavenie brány prístupu a lepšiu vyjednávaciu silu je možné, že strážcovia prístupu sa môžu dopúšťať správania, ktoré ostatným neumožňuje naplno zužitkovať výhody vyplývajúce z ich vlastných príspevkov, a jednostranne stanovia nevyvážené podmienky využívania ich základných platformových služieb alebo služieb poskytovaných spolu s ich základnými platformovými službami alebo na ich podporu. Skutočnosť, že strážca prístupu ponúka konkrétnu službu určitej skupine používateľov bezplatne, túto nerovnováhu nevylučuje, pričom táto nerovnováha môže spočívať aj vo vylúčení alebo diskriminácii komerčných používateľov, najmä ak títo používatelia službám poskytovaným strážcom prístupu konkurujú. Týmto nariadením by sa preto mali strážcom prístupu uložiť povinnosti, ktorými sa takéto správanie bude riešiť.

(34)

Súťažeschopnosť a spravodlivosť sú vzájomne prepojené. Chýbajúca alebo slabá súťažeschopnosť určitej služby môže strážcovi prístupu umožniť používanie nekalých praktík. Podobne môžu nekalé praktiky strážcu prístupu obmedziť možnosť komerčných používateľov alebo iných subjektov konkurovať jeho postaveniu. Konkrétna povinnosť stanovená v tomto nariadení sa preto môže týkať oboch prvkov.

(35)

Povinnosti stanovené v tomto nariadení sú preto potrebné na riešenie identifikovaných obáv v oblasti verejnej politiky, keďže neexistujú žiadne alternatívne a menej reštriktívne opatrenia, ktoré by účinne dosiahli rovnaký výsledok so zreteľom na potrebu chrániť verejný poriadok a súkromie a bojovať proti podvodným a klamlivým obchodným praktikám.

(36)

Strážcovia prístupu často priamo získavajú osobné údaje koncových používateľov na účely poskytovania online reklamných služieb, pokiaľ koncoví používatelia používajú webové sídla a softvérové aplikácie tretích strán. Tretie strany strážcom prístupu poskytujú aj osobné údaje svojich koncových používateľov, aby mohli využívať určité služby poskytované strážcami prístupu v kontexte ich základných platformových služieb, ako sú napríklad osobitné cieľové skupiny. Spracúvanie osobných údajov od tretích strán využívajúcich základné platformové služby strážcov prístupu na účely poskytovania online reklamných služieb poskytuje strážcom prístupu potenciálne výhody z hľadiska akumulácie údajov, čím sa vytvárajú prekážky vstupu na trh. Dôvodom je, že strážcovia prístupu spracúvajú osobné údaje od podstatne väčšieho počtu tretích strán než iné podniky. Podobné výhody vyplývajú z i) kombinovania osobných údajov koncových používateľov získaných zo základnej platformovej služby s údajmi získanými z iných služieb, ii) krížového používania osobných údajov zo základnej platformovej služby v rámci iných služieb, ktoré strážca prístupu ponúka samostatne, najmä služieb, ktoré sa neposkytujú spolu s príslušnou základnou platformovou službou alebo na jej podporu, a naopak, alebo iii) prihlasovania koncových používateľov na rôzne služby strážcov prístupu s cieľom kombinovať osobné údaje. S cieľom zabezpečiť, aby strážcovia prístupu nespravodlivo neoslabovali súťažeschopnosť trhov so základnými platformovými službami, by mali strážcovia prístupu koncovým používateľom umožniť, aby sa slobodne rozhodli využiť takéto praktiky spracúvania údajov a prihlasovania tým, že ponúknu menej personalizovanú, ale rovnocennú alternatívu, a bez toho, aby použitie základnej platformovej služby alebo určitých jej funkcií podmienili súhlasom koncového používateľa. Tým by nemalo byť dotknuté spracúvanie osobných údajov strážcom prístupu ani prihlasovanie koncových používateľov k službe v súlade s právnym základom podľa článku 6 ods. 1 písm. c), d) a e) nariadenia (EÚ) 2016/679, nie však podľa článku 6 ods. 1 písm. b) a f) uvedeného nariadenia.

(37)

Menej personalizovaná alternatíva by nemala byť iná alebo menej kvalitná v porovnaní so službou poskytovanou koncovým používateľom, ktorí poskytujú súhlas, pokiaľ zhoršenie kvality nie je priamym dôsledkom toho, že strážca prístupu nie je schopný takéto osobné údaje spracúvať alebo koncových používateľov k službe prihlásiť. Neudelenie súhlasu by nemalo byť ťažšie ako udelenie súhlasu. Keď strážca prístupu požaduje súhlas, mal by koncovému používateľovi proaktívne prezentovať ľahko použiteľné riešenie na poskytnutie, úpravu alebo odvolanie súhlasu explicitným, jasným a jednoznačným spôsobom. Súhlas by sa mal predovšetkým poskytnúť jednoznačným potvrdzujúcim úkonom alebo vyhlásením, ktoré je slobodným, konkrétnym, informovaným a jednoznačným vyjadrením súhlasu koncového používateľa, ako sa vymedzuje v nariadení (EÚ) 2016/679. V čase udelenia súhlasu a len v príslušných prípadoch by mal byť koncový používateľ informovaný o tom, že neudelenie súhlasu môže viesť k menej personalizovanej ponuke, ale že základná platformová služba zostane inak nezmenená a že sa neodstránia žiadne funkcie. Výnimočne, ak súhlas nemožno poskytnúť priamo v rámci základnej platformovej služby strážcu prístupu, koncoví používatelia by mali mať možnosť udeliť súhlas prostredníctvom každej služby tretej strany, ktorá túto základnú platformovú službu využíva, aby strážcovi prístupu umožnili spracúvať osobné údaje na účely poskytovania online reklamných služieb.

A napokon odvolanie súhlasu by malo byť rovnako ľahké ako jeho udelenie. Strážcovia prístupu by nemali navrhovať, organizovať ani prevádzkovať svoje online rozhrania tak, aby zavádzali, manipulovali alebo inak podstatne narúšali alebo obmedzovali schopnosť koncových používateľov slobodne udeliť súhlas. Strážcovia prístupu by predovšetkým nemali mať možnosť vyzývať koncových používateľov viac ako raz ročne, aby udelili súhlas na rovnaký účel spracúvania, na ktorý pôvodne neposkytli súhlas alebo svoj súhlas odvolali. Týmto nariadením nie je dotknuté nariadenie (EÚ) 2016/679 vrátane rámca jeho presadzovania, ktoré je naďalej plne uplatniteľné, pokiaľ ide o akékoľvek nároky dotknutých osôb v súvislosti s porušením ich práv podľa uvedeného nariadenia.

(38)

V prípade detí je na mieste osobitná ochrana ich osobných údajov, najmä pokiaľ ide o používanie ich osobných údajov na účely komerčnej komunikácie alebo vytvárania používateľských profilov. Ochrana detí online je dôležitým cieľom Únie a mala by sa odzrkadliť v príslušnom práve Únie. V tejto súvislosti je potrebné venovať náležitú pozornosť nariadeniu o jednotnom trhu s digitálnymi službami. Nič v tomto nariadení nezbavuje strážcov prístupu povinnosti chrániť deti stanovenej v príslušnom práve Únie.

(39)

V určitých prípadoch môžu strážcovia prístupu, napríklad uložením zmluvných podmienok, obmedziť schopnosť komerčných používateľov ich online sprostredkovateľských služieb ponúkať produkty alebo služby koncovým používateľom za výhodnejších podmienok, vrátane ceny, prostredníctvom iných online sprostredkovateľských služieb alebo priamych online predajných kanálov. Ak sa takéto obmedzenia týkajú online sprostredkovateľských služieb tretích strán, obmedzujú súťažeschopnosť medzi platformami, čo zase obmedzuje možnosti voľby alternatívnych online sprostredkovateľských služieb pre koncových používateľov. Ak sa takéto obmedzenia týkajú priamych online predajných kanálov, nespravodlivo obmedzujú slobodu komerčných používateľov takéto kanály používať. S cieľom zabezpečiť, aby si komerční používatelia online sprostredkovateľských služieb strážcov prístupu mohli slobodne vybrať alternatívne online sprostredkovateľské služby alebo priame online predajné kanály a diferencovať podmienky, za ktorých ponúkajú svoje produkty alebo služby koncovým používateľom, by sa nemalo akceptovať, aby strážcovia prístupu obmedzovali rozhodnutie komerčných používateľov diferencovať obchodné podmienky vrátane ceny. Táto podmienka by sa mala vzťahovať na všetky opatrenia s rovnocenným účinkom, ako napríklad zvýšené provízie alebo vyradenie ponúk komerčných používateľov zo zoznamu.

(40)

Aby sa zabránilo ďalšiemu posilňovaniu ich závislosti od základných platformových služieb strážcov prístupu a s cieľom podporovať multihoming, komerční používatelia služieb týchto strážcov prístupu by mali mať možnosť slobodne propagovať a vybrať si distribučný kanál, ktorý považujú za najvhodnejší na účely interakcie s akýmikoľvek koncovými používateľmi, ktorých už skôr získali prostredníctvom základných platformových služieb poskytovaných strážcom prístupu, alebo prostredníctvom iných kanálov. Malo by sa to vzťahovať na propagáciu ponúk, a to aj prostredníctvom softvérovej aplikácie komerčného používateľa, a na akúkoľvek formu komunikácie a uzatvárania zmlúv medzi komerčnými používateľmi a koncovými používateľmi. Získaný koncový používateľ je koncový používateľ, ktorý už nadviazal obchodný vzťah s komerčným používateľom, a prípadne komerčný používateľ strážcovi prístupu priamo alebo nepriamo poskytol odmenu za uľahčenie prvotného získania koncového používateľa komerčným používateľom. Takéto obchodné vzťahy môžu byť buď platené alebo bezplatné, ako napríklad bezplatné skúšobné obdobie alebo bezplatné úrovne služieb, a môžu byť uzavreté buď prostredníctvom základnej platformovej služby strážcu prístupu alebo akéhokoľvek iného kanála. A naopak, koncoví používatelia by tiež mali mať možnosť slobodne si vybrať ponuky takýchto komerčných používateľov a uzatvárať s nimi zmluvy, a to v príslušných prípadoch buď prostredníctvom základných platformových služieb strážcu prístupu, alebo prostredníctvom priameho distribučného kanála komerčného používateľa alebo iného nepriameho kanála, ktorý takýto komerčný používateľ používa.

(41)

Možnosť koncových používateľov nadobúdať obsah, predplatené produkty, funkcie alebo iné položky mimo základných platformových služieb strážcu prístupu by sa nemala oslabovať ani obmedzovať. Predovšetkým by sa malo zabrániť situácii, v ktorej by strážcovia prístupu obmedzovali koncových používateľov v prístupe k takýmto službám a v ich využívaní prostredníctvom softvérovej aplikácie v rámci ich základnej platformovej služby. Napríklad predplatiteľom online obsahu zakúpeného mimo softvérovej aplikácie, obchodu so softvérovými aplikáciami alebo virtuálneho asistenta by sa nemalo brániť v prístupe k takémuto online obsahu v softvérovej aplikácii základnej platformovej služby strážcu prístupu iba preto, že bol zakúpený mimo takejto softvérovej aplikácie, obchodu so softvérovými aplikáciami alebo virtuálneho asistenta.

(42)

V záujme zachovania spravodlivého obchodného prostredia a ochrany súťažeschopnosti digitálneho sektora je dôležité chrániť právo komerčných používateľov a koncových používateľov vrátane oznamovateľov vyjadriť obavy týkajúce sa nekalých praktík strážcov prístupu oznámením každého nedodržania príslušných právnych predpisov Únie alebo vnútroštátneho práva akýmkoľvek príslušným správnym alebo iným verejným orgánom vrátane vnútroštátnych súdov. Napríklad je možné, že sa komerční používatelia alebo koncoví používatelia budú chcieť sťažovať na rôzne druhy nekalých praktík, ako sú diskriminačné podmienky prístupu, neodôvodnené zrušenie účtov komerčných používateľov alebo nejasné dôvody na vyradenie produktov zo zoznamu ponúk. Preto by sa mala zakázať všetka prax, ktorá by týmto používateľom akýmkoľvek spôsobom bránila vyjadriť ich obavy alebo žiadať o dostupnú nápravu alebo by ich pri tom obmedzovala, napríklad prostredníctvom doložiek o dôvernosti v dohodách alebo iných písomných podmienkach. Týmto zákazom by nemalo byť dotknuté právo komerčných používateľov a strážcov prístupu stanovovať vo svojich dohodách podmienky používania vrátane využitia zákonných mechanizmov riešenia sťažností, vrátane akýchkoľvek mechanizmov alternatívneho riešenia sporov alebo jurisdikcie konkrétnych súdov v súlade s príslušnými právnymi predpismi Únie a vnútroštátnym právom. Nemali by tým byť dotknuté ani úlohy strážcov prístupu v boji proti nezákonnému obsahu online.

(43)

Určité služby poskytované spolu s príslušnými základnými platformovými službami strážcu prístupu alebo na ich podporu, ako sú identifikačné služby, jadrá webových prehliadačov, platobné služby alebo technické služby, ktoré podporujú poskytovanie platobných služieb, ako sú platobné systémy na nákupy v rámci aplikácie, sú kľúčové pre podnikateľskú činnosť komerčných používateľov a umožňujú im optimalizovať služby. Každý prehliadač je postavený najmä na jadre webového prehliadača, ktoré je zodpovedné za kľúčové funkcie prehliadača, ako je rýchlosť, spoľahlivosť a webová kompatibilita. Keď strážcovia prístupu prevádzkujú a vnucujú jadrá webových prehliadačov, môžu určovať funkčnosť a štandardy, ktoré sa budú vzťahovať nielen na ich vlastné webové prehliadače, ale aj na konkurenčné webové prehliadače a následne na webové softvérové aplikácie. Strážcovia prístupu by preto nemali využívať svoje postavenie na to, aby od svojich závislých komerčných používateľov vyžadovali používanie akýchkoľvek služieb poskytovaných spolu so základnými platformovými službami alebo na ich podporu samotným strážcom prístupu ako súčasť poskytovaných služieb alebo produktov týmito komerčnými používateľmi. S cieľom zabrániť tomu, aby strážcovia prístupu komerčným používateľom nepriamo vnucovali svoje vlastné služby poskytované spolu so základnými platformovými službami alebo na ich podporu, by sa tiež malo zakázať, aby strážcovia prístupu požadovali od koncových používateľov používanie takýchto služieb, ak by sa táto požiadavka uplatňovala v súvislosti so službou, ktorú koncovým používateľom poskytuje komerčný používateľ využívajúci základnú platformovú službu strážcu prístupu. Cieľom tohoto zákazu je chrániť právo komerčného používateľa slobodne si zvoliť alternatívne služby k službám strážcu prístupu, avšak nemal by sa vykladať v tom zmysle, že komerčnému používateľovi ukladá povinnosť ponúknuť takéto alternatívy svojim koncovým používateľom.

(44)

Uplatňovanie požiadavky, aby si komerční používatelia alebo koncoví používatelia predplatili akúkoľvek inú základnú platformovú službu strážcu prístupu uvedenú v rozhodnutí o označení alebo sa do nej zaregistrovali, alebo splnili prahové hodnoty aktívnych koncových používateľov alebo komerčných používateľov stanovené v tomto nariadení, ako podmienky používania základnej platformovej služby, prístupu k nej, prihlásenia sa do nej alebo registrácie do nej poskytuje strážcom prístupu prostriedky na zachytenie a dosiahnutie odkázanosti nových komerčných používateľov a koncových používateľov na ich základné platformové služby tým, že zabezpečí, aby komerční používatelia nemali prístup k jednej základnej platformovej službe bez toho, aby sa aspoň zaregistrovali alebo si vytvorili účet na účely získania druhej základnej platformovej služby. Uvedeným postupom sa strážcom prístupu poskytuje aj potenciálna výhoda, pokiaľ ide o akumuláciu údajov. Tento postup ako taký môže viesť k vzniku prekážok týkajúcich sa vstupu a mal by sa zakázať.

(45)

Podmienky, za ktorých strážcovia prístupu poskytujú online reklamné služby komerčným používateľom vrátane inzerentov a vydavateľov, sú často netransparentné a neprehľadné. Táto neprehľadnosť je čiastočne spojená s praktikami niekoľkých platforiem, ale je aj dôsledkom samotnej zložitosti modernej programovej reklamy. Toto odvetvie sa považuje za menej transparentné od zavedenia nových právnych predpisov o ochrane súkromia. Dôsledkom často je, že inzerenti a vydavatelia nemajú dosť informácií a vedomostí o podmienkach online reklamných služieb, ktoré kupujú, a oslabuje sa ich schopnosť meniť podniky poskytujúce online reklamné služby. Okrem toho náklady na online reklamné služby budú za týchto podmienok pravdepodobne vyššie, než by boli v spravodlivejšom, transparentnejšom a súťažeschopnejšom platformovom prostredí. Tieto vyššie náklady sa pravdepodobne odrazia v cenách, ktoré koncoví používatelia zaplatia za mnoho produktov a služieb každodennej spotreby, pri ktorých sa používajú online reklamné služby. Povinnosti v oblasti transparentnosti by preto mali od strážcov prístupu vyžadovať, aby inzerentom a vydavateľom, ktorým poskytujú online reklamné služby, na požiadanie bezplatne poskytovali informácie, ktoré obom stranám umožnia pochopiť cenu zaplatenú za každú z rôznych online reklamných služieb poskytovaných v rámci príslušného reklamného hodnotového reťazca.

Tieto informácie by sa mali na požiadanie poskytnúť inzerentovi na úrovni jednotlivej reklamy vo vzťahu k cene a poplatkom účtovaným tomuto inzerentovi a s výhradou súhlasu vydavateľa, ktorý vlastní inventár, v ktorom sa reklama zobrazuje, aj vo vzťahu k odmene, ktorú tento vydavateľ, ktorý udelil súhlas, dostal. Každodenné poskytovanie týchto informácií umožní inzerentom získať informácie, ktoré sú dostatočne podrobné na porovnanie nákladov na využívanie online reklamných služieb strážcov prístupu s nákladmi na využívanie online reklamných služieb alternatívnych podnikov. V prípade, že niektorí vydavatelia neposkytnú súhlas so zdieľaním príslušných informácií s inzerentom, strážca prístupu by mal inzerentovi poskytnúť informácie o priemernej dennej odmene, ktorú títo vydavatelia za príslušnú reklamu dostávajú. Rovnaká povinnosť a zásady zdieľania príslušných informácií týkajúcich sa poskytovania online reklamných služieb by sa mali uplatňovať v súvislosti so žiadosťami vydavateľov. Keďže strážcovia prístupu môžu používať rôzne cenové modely na poskytovanie online reklamných služieb inzerentom a vydavateľom, napríklad cenu za zobrazenie, pozretie alebo akékoľvek iné kritérium, strážcovia prístupu by mali poskytnúť aj metódu, pomocou ktorej sa všetky tieto ceny a odmeny vypočítavajú.

(46)

Strážca prístupu má za určitých okolností dvojitú rolu ako podnik poskytujúci základné platformové služby, ktorý svojim komerčným používateľom poskytuje základnú platformovú službu a prípadne iné služby poskytované spoločne s touto základnou platformovou službou alebo na jej podporu, a zároveň konkuruje alebo má v úmysle konkurovať týmto komerčným používateľom pri poskytovaní rovnakých alebo podobných služieb alebo produktov tým istým koncovým používateľom. Za týchto okolností môže strážca prístupu na účely svojich vlastných služieb alebo produktov využiť svoju dvojitú rolu na využívanie údajov, ktoré vygenerovali alebo poskytli jeho komerční používatelia v súvislosti s činnosťami vykonávanými týmito komerčnými používateľmi pri používaní základných platformových služieb alebo služieb poskytovaných spoločne s týmito základnými platformovými službami alebo na ich podporu. Údaje komerčného používateľa môžu zahŕňať aj akékoľvek údaje vygenerované alebo poskytnuté počas činností jeho koncových používateľov. Môže ísť napríklad o prípad, keď strážca prístupu poskytuje komerčným používateľom online trh alebo obchod so softvérovými aplikáciami a zároveň poskytuje služby ako podnik poskytujúci online maloobchodné služby alebo softvérové aplikácie. Aby strážcovia prístupu nemali z tejto dvojitej roly nespravodlivú výhodu, je nevyhnutné zabezpečiť, aby nepoužívali žiadne agregované ani neagregované údaje, ktoré by mohli zahŕňať anonymizované a osobné údaje, ktoré nie sú verejne dostupné, na poskytovanie podobných služieb, ako ponúkajú ich komerční používatelia. Uvedená povinnosť by sa mala vzťahovať na strážcu prístupu ako celok, okrem iného na jeho organizačný útvar, ktorý súťaží s komerčnými používateľmi základnej platformovej služby.

(47)

Komerční používatelia môžu tiež nakupovať online reklamné služby od podniku poskytujúceho základné platformové služby na účely poskytovania tovaru a služieb koncovým používateľom. V tomto prípade sa môže stať, že údaje nie sú generované v rámci základnej platformovej služby, ale komerčný používateľ ich základnej platformovej službe poskytne alebo sa vygenerujú na základe jeho činnosti v rámci príslušnej základnej platformovej služby. V určitých prípadoch môže mať táto základná platformová služba, ktorá poskytuje reklamu, dvojitú rolu, a to ako podnik poskytujúci online reklamné služby, ako aj podnik poskytujúci služby konkurujúce komerčným používateľom. Povinnosť, ktorá strážcovi prístupu s dvojitou rolou zakazuje využívať údaje komerčných používateľov, by sa preto mala vzťahovať aj na údaje, ktoré základná platformová služba získala od podnikov na účely poskytovania online reklamných služieb súvisiacich s danou základnou platformovou službou.

(48)

Pokiaľ ide o služby cloud computingu, mala by sa povinnosť nepoužívať údaje komerčných používateľov rozšíriť na údaje, ktoré poskytujú alebo generujú komerční používatelia služieb strážcu prístupu v rámci používania jeho služby v oblasti cloud computingu alebo prostredníctvom jeho obchodu so softvérovými aplikáciami, ktorý koncovým používateľom služieb cloud computingu umožňuje prístup k softvérovým aplikáciám. Uvedená povinnosť by nemala mať vplyv na právo strážcu prístupu používať agregované údaje na poskytovanie iných služieb poskytovaných spoločne s ich základnou platformovou službou, ako sú napríklad služby analýzy údajov, v súlade s nariadením (EÚ) 2016/679 a smernicou 2002/58/ES, ako aj s príslušnými povinnosťami stanovenými v tomto nariadení v oblasti takýchto služieb.

(49)

Strážca prístupu môže na uprednostnenie svojich vlastných služieb či produktov alebo služieb či produktov tretej strany vo svojom operačnom systéme, virtuálnom asistentovi alebo webovom prehliadači použiť aj iné prostriedky, a to na úkor rovnakých alebo podobných služieb, ktoré by koncoví používatelia mohli získať od iných tretích strán. Táto situácia môže nastať napríklad, keď strážca prístupu predinštaluje určité softvérové aplikácie alebo služby. S cieľom zabezpečiť, aby mal koncový používateľ možnosť voľby, by strážcovia prístupu nemali koncovým používateľom brániť v odinštalovaní akýchkoľvek predinštalovaných softvérových aplikácií v ich operačnom systéme. Strážca prístupu by mal mať možnosť takéto odinštalovanie obmedziť len v prípade, ak sú takéto softvérové aplikácie nevyhnutné pre fungovanie operačného systému alebo zariadenia. Strážcovia prístupu by tiež mali koncovým používateľom umožniť ľahko meniť predvolené nastavenia operačného systému, virtuálneho asistenta a webového prehliadača, ak tieto predvolené nastavenia zvýhodňujú ich vlastné softvérové aplikácie a služby. To zahŕňa vyvolanie obrazovky s možnosťou výberu v okamihu, keď používatelia prvýkrát použijú internetový vyhľadávač, virtuálneho asistenta alebo webový prehliadač strážcu prístupu uvedený v rozhodnutí o označení, čím sa koncovým používateľom umožní vybrať alternatívnu predvolenú službu, keď koncových používateľov na tento internetový vyhľadávač, virtuálneho asistenta alebo webový prehliadač nasmeruje operačný systém strážcu prístupu a keď virtuálny asistent alebo webový prehliadač strážcu prístupu nasmeruje používateľa na internetový vyhľadávač uvedený v rozhodnutí o označení.

(50)

Pravidlá, ktoré strážca prístupu stanoví pre distribúciu softvérových aplikácií, môžu za určitých okolností obmedziť možnosť koncových používateľov inštalovať a účinne využívať softvérové aplikácie alebo obchody so softvérovými aplikáciami tretích strán na hardvéri alebo v operačných systémoch daného strážcu prístupu a obmedziť možnosti prístupu koncových používateľov k takýmto softvérovým aplikáciám alebo obchodom so softvérovými aplikáciami mimo základných platformových služieb daného strážcu prístupu. Takéto obmedzenia môžu obmedziť schopnosť vývojárov softvérových aplikácií používať alternatívne distribučné kanály a možnosť koncových používateľov vybrať si medzi rôznymi softvérovými aplikáciami z rôznych distribučných kanálov, takže by sa takéto obmedzenia mali zakázať ako nespravodlivé a schopné oslabiť súťažeschopnosť trhu základných platformových služieb. S cieľom zabezpečiť súťažeschopnosť by strážca prístupu mal okrem toho umožniť, aby softvérové aplikácie alebo obchody so softvérovými aplikáciami tretích strán mohli koncového používateľa vyzvať, aby sa rozhodol, či by sa táto služba mala stať predvolenou, a umožniť jednoduché vykonanie tejto zmeny.

Aby softvérové aplikácie alebo obchody so softvérovými aplikáciami tretích strán neohrozovali integritu hardvéru alebo operačného systému poskytnutého strážcom prístupu, malo by byť možné, aby dotknutý strážca prístupu prijal primerané technické alebo zmluvné opatrenia na dosiahnutie tohto cieľa, ak daný strážca prístupu preukáže, že takéto opatrenia sú potrebné a opodstatnené a že neexistujú menej obmedzujúce prostriedky na zabezpečenie integrity daného hardvéru alebo operačného systému. Integrita hardvéru alebo operačného systému by mala zahŕňať všetky koncepčné možnosti, ktoré je potrebné zaviesť a udržiavať, aby bol hardvér alebo operačný systém chránený pred neoprávneným prístupom, a to zabezpečením toho, aby bezpečnostné kontroly určené pre príslušný hardvér alebo operačný systém neboli ohrozené. Okrem toho s cieľom zabezpečiť, aby softvérové aplikácie alebo obchody so softvérovými aplikáciami tretích strán neohrozovali bezpečnosť koncových používateľov, by mal mať strážca prístupu možnosť zaviesť nevyhnutne potrebné a primerané opatrenia a nastavenia iné ako predvolené nastavenia, ktoré koncovým používateľom umožnia účinne chrániť bezpečnosť vo vzťahu k softvérovým aplikáciám alebo obchodom so softvérovými aplikáciami tretích strán, ak strážca prístupu preukáže, že takéto opatrenia a nastavenia sú nevyhnutne potrebné a odôvodnené a že neexistujú menej obmedzujúce prostriedky na dosiahnutie tohto cieľa. Malo by sa zabrániť tomu, aby strážca prístupu vykonával takéto opatrenia ako predvolené nastavenie alebo predinštaláciu.

(51)

Strážcovia prístupu sú často vertikálne integrovaní a koncovým používateľom ponúkajú určité produkty alebo služby prostredníctvom svojich vlastných základných platformových služieb alebo prostredníctvom komerčného používateľa, nad ktorým majú kontrolu, čo často vedie ku konfliktu záujmov. Môže to zahŕňať situáciu, keď strážca prístupu poskytuje svoje vlastné online sprostredkovateľské služby prostredníctvom internetového vyhľadávača. Pri ponúkaní týchto produktov alebo služieb v rámci základnej platformovej služby môžu strážcovia prístupu vyhradiť z hľadiska poradia a súvisiaceho indexovania a indexového prehľadávania („crawling“) lepšie postavenie pre svoju vlastnú ponuku než pre ponuku produktov alebo služieb tretích strán, ktoré tiež pôsobia na tejto základnej platformovej službe. Môže k tomu dôjsť napríklad v prípade produktov alebo služieb vrátane iných základných platformových služieb, ktoré sú zoradené vo výsledkoch ponúkaných internetovými vyhľadávačmi, alebo ktoré sú čiastočne alebo úplne začlenené do výsledkov internetových vyhľadávačov a skupín výsledkov z určitej tematickej oblasti zobrazených popri výsledkoch internetového vyhľadávača, ktoré niektorí koncoví používatelia zohľadňujú alebo používajú ako službu odlišnú od internetového vyhľadávača alebo dodatočnú službu.

Ďalšími príkladmi sú softvérové aplikácie distribuované prostredníctvom obchodov so softvérovými aplikáciami, videá distribuované prostredníctvom platforiem na zdieľanie videí alebo produkty či služby, ktoré majú prednosť a zobrazujú sa medzi novinkami na online službe sociálnej siete, produkty či služby zoradené vo výsledkoch vyhľadávania alebo zobrazené na online trhu alebo produkty či služby ponúkané prostredníctvom virtuálneho asistenta. K takému vyhradeniu lepšieho postavenia vlastnej ponuky strážcu prístupu môže dôjsť ešte pred určením poradia na základe dopytu, napríklad počas indexového prehľadávania a indexovania. Strážca prístupu môže zvýhodniť svoj vlastný obsah pred obsahom tretích strán napríklad už počas indexového prehľadávania ako procesu objavovania, počas ktorého sa vyhľadáva nový a aktualizovaný obsah, ako aj počas indexovania, ktoré zahŕňa ukladanie a triedenie obsahu nájdeného počas procesu indexového prehľadávania. Za týchto okolností má strážca prístupu dvojitú rolu, a to ako sprostredkovateľ pre podniky, ktoré sú tretími stranami, a ako podnik priamo poskytujúci produkty alebo služby. Takíto strážcovia prístupu majú teda možnosť priamo narušiť súťažeschopnosť trhu s týmito produktmi alebo službami v rámci týchto základných platformových služieb na úkor komerčných používateľov, ktorí nie sú pod kontrolou strážcu prístupu.

(52)

V takýchto situáciách by strážca prístupu pri určovaní poradia v rámci základnej platformovej služby a súvisiaceho indexovania a indexového prehľadávania nemal nijako diferencovať ani uprednostňovať, či už právnymi, obchodnými alebo technickými prostriedkami, produkty alebo služby, ktoré ponúka sám alebo prostredníctvom komerčného používateľa pod jeho kontrolou. Na zaistenie účinnosti tejto povinnosti by aj podmienky takéhoto poradia mali byť všeobecne spravodlivé a transparentné. Poradie by v tejto súvislosti malo zahŕňať všetky formy relatívnej prednosti vrátane zobrazenia, hodnotenia, prepájania alebo hlasových výsledkov a malo by zahŕňať aj prípady, keď základná platformová služba koncovému používateľovi prezentuje alebo oznamuje iba jeden výsledok. Aby táto povinnosť bola účinná a aby ju nebolo možné obísť, mala by sa vzťahovať aj na akékoľvek opatrenie, ktoré má rovnocenný účinok ako diferencované alebo preferenčné zaobchádzanie v poradí. Vykonávanie a presadzovanie tejto povinnosti by mali uľahčiť aj usmernenia prijaté podľa článku 5 nariadenia (EÚ) 2019/1150.

(53)

Strážcovia prístupu by nemali obmedzovať slobodnú voľbu koncových používateľov ani jej brániť tým, že technicky alebo inak zabránia prechodu medzi rôznymi softvérovými aplikáciami a službami alebo ich predplateniu. Svoje služby by tak mohlo ponúkať viac podnikov a koncoví používatelia by tak mali v konečnom dôsledku väčší výber. Strážcovia prístupu by mali zabezpečiť slobodnú voľbu bez ohľadu na to, či sú výrobcom akéhokoľvek hardvéru určeného na prístup k takýmto softvérovým aplikáciám alebo službám, a nemali by vytvárať umelé technické alebo iné prekážky, ktoré by znemožňovali alebo sťažovali takýto prechod. Samotná ponuka daného produktu alebo služby spotrebiteľom vrátane predinštalácie, ako aj zdokonaľovanie ponuky pre koncových používateľov v podobe zliav alebo vyššej kvality by sa samé osebe nemali považovať za zakázanú prekážku prechodu.

(54)

Strážcovia prístupu môžu brániť koncovým používateľom v prístupe k online obsahu a službám vrátane softvérových aplikácií. Preto by sa mali stanoviť pravidlá na zaistenie, aby správanie strážcov prístupu neohrozovalo práva koncových používateľov na prístup k otvorenému internetu. Strážcovia prístupu môžu tiež technicky obmedziť schopnosť koncových používateľov účinne meniť podniky poskytujúce služby prístupu k internetu, najmä vďaka svojej kontrole nad hardvérom alebo operačnými systémami. Narúša to rovnaké podmienky na trhu služieb prístupu k internetu a v konečnom dôsledku poškodzuje koncových používateľov. Malo by sa preto zabezpečiť, aby strážcovia prístupu nenáležite neobmedzovali koncových používateľov pri výbere podniku poskytujúceho službu prístupu k internetu.

(55)

Strážca prístupu môže poskytovať služby alebo hardvér, ako sú nositeľné zariadenia, ktoré majú prístup k hardvérovým alebo softvérovým prvkom zariadenia, ktoré je sprístupnené alebo kontrolované prostredníctvom operačného systému alebo virtuálneho asistenta, s cieľom ponúknuť koncovým používateľom špecifické funkcie. V takomto prípade vyžadujú konkurenční poskytovatelia služieb alebo hardvéru, ako sú poskytovatelia nositeľných zariadení, rovnako účinnú interoperabilitu s rovnakými hardvérovými alebo softvérovými prvkami a prístup k nim na účely interoperability, aby mohli koncovým používateľom poskytnúť konkurenčnú ponuku.

(56)

Strážcovia prístupu môžu tiež zohrávať dvojitú rolu ako vývojári operačných systémov a výrobcovia zariadení vrátane akýchkoľvek ich technických funkcií. Napríklad strážca prístupu, ktorý je výrobcom zariadenia, môže obmedziť prístup k niektorým funkciám tohto zariadenia, napríklad ku komunikačnej technológie NFC (blízke komunikačné pole), k bezpečným prvkom a procesorom, k mechanizmom autentifikácie a k softvéru určenému na obsluhu týchto technológií, ktoré môžu byť potrebné na účinné poskytovanie služby poskytovanej spolu s príslušnou základnou platformovou službou alebo na je podporu strážcom prístupu, ale aj akýmkoľvek prípadným podnikom, ktorý je treťou stranou, ktorý takúto službu poskytuje.

(57)

Ak sa dvojité roly uplatnia spôsobom, ktorý alternatívnym poskytovateľom služieb a hardvéru bráni v rovnocennom prístupe k rovnakému operačnému systému, hardvérovým alebo softvérovým prvkom, ktoré sú dostupné alebo používané pri poskytovaní akýchkoľvek doplnkových alebo podporných služieb či hardvéru zo strany strážcu prístupu, mohlo by to výrazne oslabiť inováciu na strane takýchto alternatívnych poskytovateľov, ako aj možnosť výberu koncových používateľov. Od strážcov prístupu by sa preto malo vyžadovať, aby bezplatne zabezpečili účinnú interoperabilitu s rovnakým operačným systémom, hardvérovými alebo softvérovými prvkami, ktoré sú dostupné alebo používané pri poskytovaní vlastných doplnkových a podporných služieb a hardvéru, a prístup k nim na účely interoperability. Takýto prístup sa môže vyžadovať aj v prípade softvérových aplikácií súvisiacich s príslušnými službami poskytovanými spolu so základnou platformovou službou alebo na jej podporu, aby bolo možné účinne vyvíjať a poskytovať funkcie interoperabilné s funkciami poskytovanými strážcami prístupu. Cieľom týchto povinností je umožniť konkurenčným tretím stranám prepojenie prostredníctvom rozhraní alebo podobných riešení s príslušnými vlastnosťami rovnako účinne ako vlastné služby alebo hardvér strážcu prístupu.

(58)

Podmienky, za ktorých strážcovia prístupu poskytujú online reklamné služby komerčným používateľom vrátane inzerentov a vydavateľov, sú často netransparentné a neprehľadné. Inzerenti a vydavatelia preto často nemajú dostatok informácií o účinku konkrétnej reklamy. Na ďalšie posilnenie spravodlivosti, transparentnosti a súťažeschopnosti trhu online reklamných služieb uvedených v rozhodnutí o označení, ako aj tých, ktoré sú plne integrované s inými základnými platformovými službami toho istého podniku, by strážcovia prístupu mali inzerentom, vydavateľom a tretím stranám oprávneným inzerentmi a vydavateľmi na požiadanie poskytnúť bezplatný prístup k nástrojom strážcu prístupu na meranie výkonnosti a k údajom vrátane agregovaných a neagregovaných údajov, ktoré inzerenti, oprávnené tretie strany ako sú reklamné agentúry konajúce v mene objednávateľa reklamy, ako aj vydavatelia potrebujú na to, aby mohli vykonávať svoje vlastné nezávislé preverovanie poskytovania príslušných online reklamných služieb.

(59)

Strážcovia prístupu majú prístup k obrovskému množstvu údajov, ktoré získavajú pri poskytovaní základných platformových služieb, ako aj iných digitálnych služieb. Aby strážcovia prístupu neoslabovali súťažeschopnosť trhu základných platformových služieb alebo inovačný potenciál dynamického digitálneho sektora obmedzovaním zmeny poskytovateľa alebo multihomingu, koncovým používateľom, ako aj tretím stranám oprávneným koncovým používateľom, by sa mal poskytnúť účinný a okamžitý prístup k údajom, ktoré poskytli alebo ktoré boli vygenerované prostredníctvom ich aktivity v rámci príslušných základných platformových služieb strážcu prístupu. Údaje by sa mali prijímať vo formáte, ktorým sa umožní, aby koncový používateľ alebo príslušná tretia strana oprávnená koncovým používateľom, ktorým sa údaje prenášajú, mali k údajom okamžitý a účinný prístup a mohli ich používať. Prostredníctvom vhodných a vysokokvalitných technických opatrení, ako sú napríklad aplikačné programovacie rozhrania, by strážcovia prístupu mali zabezpečiť aj to, aby koncoví používatelia alebo tretie strany oprávnené koncovými používateľmi mohli údaje voľne prenášať nepretržite a v reálnom čase. Malo by to platiť aj pre všetky ostatné údaje na rôznych úrovniach agregácie potrebné na účinné umožnenie takejto prenosnosti. Pre vylúčenie pochybností, povinnosť strážcu prístupu zabezpečiť účinnú prenosnosť údajov podľa tohto nariadenia dopĺňa právo na prenosnosť údajov podľa nariadenia (EÚ) 2016/679. Uľahčenie zmeny poskytovateľa alebo multihomingu by zas malo zlepšiť možnosti výberu pre koncových používateľov a stimulovať strážcov prístupu a komerčných používateľov k inovácii.

(60)

Komerční používatelia, ktorí využívajú základné platformové služby poskytované strážcami prístupu, a koncoví používatelia takýchto komerčných používateľov poskytujú a generujú veľké objemy údajov. S cieľom zaistiť prístup komerčných používateľov k príslušným údajom, ktoré sa takto generujú, by mal strážca prístupu na ich žiadosť bezplatne poskytnúť účinný prístup k takýmto údajom. Takýto prístup by sa mal poskytnúť aj tretím stranám, s ktorými komerčný používateľ uzavrel zmluvu a ktoré pôsobia ako sprostredkovatelia týchto údajov pre komerčného používateľa. Prístup by mal zahŕňať prístup k údajom poskytnutým alebo generovaným rovnakými komerčnými používateľmi a rovnakými koncovými používateľmi týchto komerčných používateľov v kontexte iných služieb, ktoré poskytuje rovnaký strážca prístupu, vrátane služieb poskytovaných spolu so základnými platformovými službami alebo na ich podporu, pokiaľ sú neoddeliteľne spojené s príslušnou žiadosťou. Na tento účel by strážca prístupu nemal uplatňovať žiadne zmluvné ani iné obmedzenia, ktoré by komerčným používateľom bránili v prístupe k príslušným údajom, a mal by komerčným používateľom umožniť získať súhlas svojich koncových používateľov s takýmto prístupom k údajom a ich získavaním, ak sa takýto súhlas vyžaduje podľa nariadenia (EÚ) 2016/679 a smernice 2002/58/ES. Strážcovia prístupu by mali tiež zabezpečiť nepretržitý prístup k takýmto údajom v reálnom čase vhodnými technickými prostriedkami, napríklad zavedením kvalitných aplikačných programovacích rozhraní alebo integrovaných nástrojov pre komerčných používateľov s malými objemami.

(61)

Hodnota internetových vyhľadávačov pre ich príslušných komerčných a koncových používateľov rastie úmerne k nárastu celkového počtu takýchto používateľov. Podniky poskytujúce služby internetových vyhľadávačov získavajú a uchovávajú agregované súbory údajov s informáciami o tom, čo používatelia hľadali a ako naložili s výsledkami, ktoré im boli poskytnuté. Podniky poskytujúce internetové vyhľadávače získavajú tieto údaje z vyhľadávaní v rámci ich vlastných internetových vyhľadávačov a prípadne z vyhľadávaní na platformách ich nadväzujúcich obchodných partnerov. Prístup strážcov prístupu k takýmto údajom o poradí, vyhľadávaniach, kliknutiach a zobrazeniach predstavuje veľkú prekážku vstupu a expanzie, ktorá narúša súťažeschopnosť internetových vyhľadávačov. Od strážcov prístupu by sa preto malo vyžadovať, aby poskytli iným podnikom poskytujúcim takéto služby spravodlivý, primeraný a nediskriminačný prístup k týmto údajom o poradí, vyhľadávaní, kliknutiach a zobrazeniach spotrebiteľov využívajúcich bezplatné či platené internetové vyhľadávače, aby takéto podniky tretích strán mohli optimalizovať svoje služby a súťažiť s príslušnými základnými platformovými službami. Takýto prístup by sa mal poskytnúť aj tretím stranám, s ktorými poskytovateľ internetového vyhľadávača uzavrel zmluvu a ktoré pôsobia ako sprostredkovatelia týchto údajov pre daný internetový vyhľadávač. Strážca prístupu by mal pri sprístupňovaní svojich údajov o vyhľadávaní zabezpečiť, aby boli osobné údaje koncových používateľov chránené, aj pred možnými rizikami opätovnej identifikácie, a to primeraným spôsobom, ako je napríklad anonymizácia takých osobných údajov, ale bez toho, aby sa podstatne zhoršila kvalita alebo užitočnosť týchto údajov. Príslušné údaje sú anonymizované, ak sa osobné údaje nezvratne zmenili takým spôsobom, že sa informácie netýkajú identifikovanej alebo identifikovateľnej fyzickej osoby, alebo ak sú osobné údaje anonymizované takým spôsobom, že dotknutá osoba nie je alebo už nie je identifikovateľná.

(62)

V prípade obchodov so softvérovými aplikáciami, internetových vyhľadávačov a online služieb sociálnych sietí uvedených v rozhodnutí o označení by strážcovia prístupu mali uverejniť a uplatňovať všeobecné podmienky prístupu, ktoré by mali byť spravodlivé, primerané a nediskriminačné. Týmito všeobecnými podmienkami by sa mal stanoviť mechanizmus alternatívneho riešenia sporov na úrovni Únie, ktorý by mal byť ľahko prístupný, nestranný, nezávislý a bezplatný pre komerčného používateľa bez toho, aby boli dotknuté vlastné náklady komerčného používateľa a primerané opatrenia zamerané na zabránenie zneužívaniu mechanizmu riešenia sporov komerčnými používateľmi. Mechanizmom riešenia sporov by nemalo byť dotknuté právo komerčných používateľov domáhať sa nápravy pred súdnymi orgánmi v súlade s právom Únie a vnútroštátnym právom. Predovšetkým strážcovia prístupu, ktorí poskytujú prístup k obchodom so softvérovými aplikáciami, sú dôležitou bránou prístupu pre komerčných používateľov, ktorí sa snažia osloviť koncových používateľov. Vzhľadom na nerovnováhu vo vyjednávacej sile medzi týmito strážcami prístupu a komerčnými používateľmi ich obchodov so softvérovými aplikáciami by títo strážcovia prístupu nemali mať možnosť stanovovať všeobecné podmienky vrátane cenových podmienok, ktoré by boli nespravodlivé alebo by viedli k neodôvodnenej diferenciácii.

Cenotvorba alebo iné všeobecné podmienky prístupu by sa mali považovať za nespravodlivé, ak vedú k nerovnováhe práv a povinností uložených komerčným používateľom, ak poskytujú strážcovi prístupu výhodu neúmernú službe, ktorú strážca prístupu poskytuje komerčným používateľom, alebo ak znevýhodňujú komerčných používateľov pri poskytovaní rovnakých alebo podobných služieb ako strážca prístupu. Ako mierka spravodlivosti všeobecných podmienok prístupu môžu slúžiť tieto referenčné hodnoty: účtované ceny alebo podmienky pri rovnakých alebo podobných službách iných poskytovateľov obchodov so softvérovými aplikáciami; ceny alebo podmienky, ktoré daný poskytovateľ obchodu so softvérovými aplikáciami uplatňuje pri iných súvisiacich alebo podobných službách alebo pri iných typoch koncových používateľov; ceny alebo podmienky, ktoré daný poskytovateľ obchodu so softvérovými aplikáciami uplatňuje na rovnakú službu v iných zemepisných regiónoch; ceny alebo podmienky, ktoré daný poskytovateľ obchodu so softvérovými aplikáciami uplatňuje na rovnakú službu, ktorú strážca prístupu poskytuje sám sebe. Táto povinnosť by nemala stanovovať právo na prístup a nemala by ňou byť dotknutá schopnosť poskytovateľov obchodov so softvérovými aplikáciami, internetových vyhľadávačov a online služieb sociálnej siete prevziať požadovanú zodpovednosť v boji proti nezákonnému a nežiaducemu obsahu podľa nariadenia o jednotnom trhu s digitálnymi službami.

(63)

Strážcovia prístupu môžu obmedziť schopnosť komerčných používateľov a koncových používateľov odhlásiť sa zo základnej platformovej služby, ktorú si predtým predplatili. Preto by sa mali stanoviť pravidlá s cieľom zabrániť tomu, aby strážcovia prístupu oslabovali práva komerčných používateľov a koncových používateľov slobodne si vybrať, ktorú základnú platformovú službu využívajú. S cieľom zabezpečiť slobodný výber pre komerčných používateľov a koncových používateľov, by sa strážcovi prístupu nemalo umožniť, aby komerčným používateľom alebo koncovým používateľom zbytočne sťažoval alebo skomplikoval odhlásenie sa zo základnej platformovej služby. Zrušenie účtu alebo odhlásenie sa by nemalo byť zložitejšie ako otvorenie účtu alebo predplatenie tej istej služby. Strážcovia prístupu by pri ukončení zmlúv so svojimi koncovými používateľmi alebo komerčnými používateľmi nemali požadovať dodatočné poplatky. Strážcovia prístupu by mali zabezpečiť, aby podmienky ukončenia zmlúv boli vždy primerané a aby ich koncoví používatelia mohli uplatňovať bez neprimeraných ťažkostí, napríklad pokiaľ ide o dôvody ukončenia zmluvy, výpovednú lehotu alebo formu takéhoto ukončenia. Týmto nie sú dotknuté vnútroštátne právne predpisy uplatniteľné v súlade s právom Únie, ktorým sa stanovujú práva a povinnosti týkajúce sa podmienok ukončenia poskytovania základných platformových služieb koncovými používateľmi.

(64)

Nedostatočná interoperabilita umožňuje strážcom prístupu, ktorí poskytujú interpersonálne komunikačné služby nezávislé od číslovania, využívať silné sieťové účinky, čo prispieva k oslabeniu súťažeschopnosti. Bez ohľadu na to, či koncoví používatelia využívajú multihoming, strážcovia prístupu navyše často poskytujú interpersonálne komunikačné služby nezávislé od číslovania ako súčasť svojho platformového ekosystému, čo ešte zväčšuje prekážky vstupu alternatívnych poskytovateľov takýchto služieb na trh a zvyšuje náklady pre koncových používateľov na zmenu poskytovateľa. Bez toho, aby bola dotknutá smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1972 (14), a najmä podmienky a postupy stanovené v jej článku 61, by preto strážcovia prístupu mali bezplatne a na požiadanie zabezpečiť interoperabilitu s určitými základnými funkciami svojich interpersonálnych komunikačných služieb nezávislých od číslovania, ktoré poskytujú svojim vlastným koncovým používateľom, pre poskytovateľov takýchto služieb, ktorí sú tretími stranami.

Strážcovia prístupu by mali zabezpečiť interoperabilitu pre poskytovateľov interpersonálnych komunikačných služieb nezávislých od číslovania, ktorí sú tretími stranami a ktorí ponúkajú alebo majú v úmysle ponúkať svoje interpersonálne komunikačné služby nezávislých od číslovania koncovým používateľom a komerčným používateľom v Únii. S cieľom uľahčiť praktické vykonávanie takejto interoperability by sa od dotknutého strážcu prístupu malo vyžadovať, aby uverejnil referenčnú ponuku, v ktorej sa stanovia technické podrobnosti a všeobecné podmienky interoperability s jeho interpersonálnymi komunikačnými službami nezávislými od číslovania. Komisia by mala mať možnosť v relevantných prípadoch konzultovať s Orgánom európskych regulátorov pre elektronické komunikácie, aby určila, či technické podrobnosti a všeobecné podmienky uverejnené v referenčnej ponuke, ktoré má strážca prístupu v úmysle uplatňovať alebo uplatňuje, zabezpečujú dodržiavanie tejto povinnosti.

Strážca prístupu a žiadajúci poskytovateľ by mali vo všetkých prípadoch zabezpečiť, aby interoperabilita neohrozovala vysokú úroveň bezpečnosti a ochrany údajov v súlade s ich povinnosťami stanovenými v tomto nariadení a príslušnom práve Únie, najmä v nariadení (EÚ) 2016/679 a smernici 2002/58/ES. Povinnosťou týkajúcou sa interoperability by nemali byť dotknuté informácie a možnosti voľby, ktoré sa majú poskytnúť koncovým používateľom interpersonálnych komunikačných služieb nezávislých od číslovania strážcu prístupu a žiadajúceho poskytovateľa podľa tohto nariadenia a iného práva Únie, najmä nariadenia (EÚ) 2016/679.

(65)

S cieľom zabezpečiť, aby povinnosti stanovené v tomto nariadení boli účinné a aby sa zároveň obmedzili na rozsah nevyhnutný na zaistenie súťažeschopnosti a riešenie škodlivých účinkov nekalých praktík strážcov prístupu, je dôležité jasne ich vymedziť a ohraničiť tak, aby ich strážca prístupu mohol v plnej miere splniť, a to pri úplnom dodržiavaní príslušného práva, a najmä nariadenia (EÚ) 2016/679 a smernice 2002/58/ES a právnych predpisov o ochrane spotrebiteľa, kybernetickej bezpečnosti, bezpečnosti produktov a požiadaviek na prístupnosť vrátane smerníc Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/882 a (EÚ) 2016/2102 (15). Strážcovia prístupu by mali cielene zabezpečiť súlad s týmto nariadením. Preto by sa potrebné opatrenia mali čo najviac začleniť do technologických riešení, ktoré strážcovia prístupu používajú.

V určitých prípadoch môže byť vhodné, aby Komisia po dialógu s dotknutým strážcom prístupu a po tom, ako sa tretím stranám umožnilo vyjadriť sa, bližšie špecifikovala niektoré opatrenia, ktoré by mal daný strážca prístupu prijať na účinné splnenie povinností, pri ktorých je pravdepodobné ďalšie spresnenie, alebo v prípade obchádzania splnenie všetkých povinností. Takáto ďalšia špecifikácia by mala byť možná najmä vtedy, keď vykonávanie povinnosti, v súvislosti s ktorou je pravdepodobné ďalšie spresnenie, môže byť ovplyvnené rozdielmi v službách v rámci jednej kategórie základných platformových služieb. Na tento účel by mal mať strážca prístupu možnosť požiadať Komisiu, aby sa zapojila do procesu, v rámci ktorého môže Komisia bližšie špecifikovať niektoré opatrenia, ktoré by mal daný strážca prístupu prijať na účinné splnenie týchto povinností.

Komisia by mala mať možnosť rozhodovať o tom, či a kedy by sa takáto ďalšia špecifikácia mala poskytnúť, pričom by mala rešpektovať zásady rovnakého zaobchádzania, proporcionalitu a dobrú správu vecí verejných. V tejto súvislosti by Komisia mala uviesť hlavné dôvody, na ktorých je jej posúdenie založené, vrátane akýchkoľvek priorít v oblasti presadzovania. Tento proces by sa nemal využívať na oslabenie účinnosti tohto nariadenia. Okrem toho, týmto procesom nie sú dotknuté právomoci Komisie prijať rozhodnutie, ktorým sa potvrdí neplnenie niektorej z povinností stanovených v tomto nariadení zo strany strážcu prístupu vrátane možnosti ukladať pokuty alebo pravidelné penále. Komisia by mala mať možnosť konanie obnoviť, a to aj v prípade, že sa ukáže, že stanovené opatrenia nie sú účinné. Obnovenie z dôvodu neúčinnosti špecifikácie prijatej rozhodnutím by malo Komisii umožniť túto špecifikáciu následne zmeniť. Komisia by tiež mala mať možnosť stanoviť primeranú lehotu, v rámci ktorej možno konanie obnoviť, ak sa preukáže, že špecifikované opatrenia nie sú účinné.

(66)

Ako dodatočný prvok na zabezpečenie proporcionality by sa strážcom prístupu mala poskytnúť možnosť požiadať o pozastavenie určitej osobitnej povinnosti v nevyhnutnom rozsahu za výnimočných okolností, ktoré sú mimo jeho kontroly, napríklad nepredvídaný vonkajší otras, ktorý dočasne eliminoval významnú časť dopytu koncových používateľov po príslušnej základnej platformovej službe, ak dotknutý strážca prístupu preukáže, že plnenie konkrétnej povinnosti ohrozuje hospodársku životaschopnosť jeho činností v Únii. Komisia by mala určiť výnimočné okolnosti odôvodňujúce toto pozastavenie a pravidelne ho preskúmavať s cieľom posúdiť, či podmienky jeho udelenia naďalej platia.

(67)

Za výnimočných okolností odôvodnených obmedzene verejným zdravím alebo verejnou bezpečnosťou, ako sa stanovuje v právnych predpisoch Únie a podľa výkladu Súdneho dvora, by Komisia mala mať možnosť rozhodnúť, že osobitná povinnosť sa na určitú základnú platformovú službu nevzťahuje. Ak sú takéto verejné záujmy poškodené, mohlo by to naznačovať, že náklady presadzovania určitej povinnosti pre spoločnosť ako celok sú v konkrétnom výnimočnom prípade privysoké, a teda neprimerané. Vo vhodných prípadoch by Komisia mala byť schopná uľahčiť dodržiavanie posúdením toho, či sú obmedzené a riadne odôvodnené pozastavenia alebo výnimky odôvodnené. Tým by sa mala zabezpečiť proporcionalita povinností stanovených v tomto nariadení bez toho, aby sa oslabili zamýšľané ex ante účinky v oblasti spravodlivosti a súťažeschopnosti. V prípade udelenia takejto výnimky by Komisia mala každý rok svoje rozhodnutie preskúmať.

(68)

Strážcovia prístupu by mali v lehote na splnenie svojich povinností podľa tohto nariadenia informovať Komisiu prostredníctvom povinného podávania správ o opatreniach, ktoré zamýšľajú vykonať alebo ktoré vykonali s cieľom zabezpečiť účinné dodržiavanie týchto povinností vrátane opatrení týkajúcich sa súladu s nariadením (EÚ) 2016/679, a to v rozsahu, v akom sú relevantné z hľadiska plnenia povinností stanovených v tomto nariadení, čo by malo Komisii umožniť plniť si povinnosti podľa tohto nariadenia. Okrem toho by sa malo zverejniť zrozumiteľné a komplexné zhrnutie takýchto informácií, ktoré nemá dôverný charakter, a to pri zohľadnení oprávnených záujmov strážcov prístupu, pokiaľ ide o ochranu ich obchodného tajomstva a ďalších dôverných informácií. Toto zverejnenie informácií, ktoré nemajú dôverný charakter, by malo tretím stranám umožniť posúdiť, či strážcovia prístupu spĺňajú povinnosti stanovené v tomto nariadení. Takýmto podávaním správ by nemali byť dotknuté žiadne opatrenia Komisie na presadzovanie práva kedykoľvek po podaní správy. Komisia by mala uverejniť online odkaz na zhrnutie správy, ktoré nemá dôverný charakter, ako aj všetky ostatné verejné informácie založené na povinnostiach informovať podľa tohto nariadenia, s cieľom zabezpečiť dostupnosť takýchto informácií použiteľným a komplexným spôsobom, najmä pre malé a stredné podniky (ďalej len „MSP“).

(69)

Povinnosti strážcov prístupu by sa mali aktualizovať až po dôkladnom preskúmaní povahy a vplyvu prípadných nových konkrétnych praktík, ktoré sa hĺbkovým preskúmaním identifikujú ako nekalé alebo obmedzujúce súťažeschopnosť rovnako, ako nekalé praktiky stanovené v tomto nariadení, a ktoré sa potenciálne ocitnú mimo rozsahu pôsobnosti aktuálneho súboru povinností. Komisia by mala mať možnosť začať vyšetrovanie s cieľom určiť, či je potrebné existujúce povinnosti aktualizovať, a to buď z vlastnej iniciatívy, alebo na základe odôvodnenej žiadosti aspoň troch členských štátov. Pri predkladaní takýchto odôvodnených žiadostí by členské štáty mali mať možnosť zahrnúť informácie o novozavedených ponukách produktov, služieb, softvéru alebo charakteristík, ktoré vyvolávajú obavy, pokiaľ ide o súťažeschopnosť alebo spravodlivosť, či už sa zavádzajú v kontexte existujúcich základných platformových služieb alebo inak. Ak Komisia na základe prieskumu trhu považuje za potrebné zmeniť podstatné prvky tohto nariadenia, ako je napríklad zahrnutie nových povinností, ktoré sa odchyľujú od rovnakých otázok týkajúcich sa súťažeschopnosti alebo spravodlivosti, ktorými sa toto nariadenie zaoberá, mala by predložiť návrh na zmenu tohto nariadenia.

(70)

Vzhľadom na značnú hospodársku silu strážcov prístupu je dôležité, aby sa tieto povinnosti uplatňovali účinne a aby sa neobchádzali. Na to by sa príslušné pravidlá mali vzťahovať na všetky praktiky strážcu prístupu bez ohľadu na ich formu a na to, či ide o zmluvné, obchodné, technické alebo akékoľvek iné praktiky, pokiaľ zodpovedajú typu praktík, na ktoré sa vzťahuje niektorá z povinností podľa tohto nariadenia. Strážcovia prístupu by sa nemali dopúšťať správania, ktoré by oslabilo účinnosť zákazov a povinností stanovených v tomto nariadení. K takémuto správaniu patrí riešenie, ktoré používa strážca prístupu, prezentácia rozhodnutí koncového používateľa inak ako neutrálnym spôsobom alebo využívanie štruktúry, funkcie alebo spôsobu fungovania používateľského rozhrania alebo jeho časti na narušovanie alebo obmedzovanie autonómie, rozhodovania alebo výberu používateľa. Okrem toho by strážca prístupu nemal mať možnosť podieľať sa na správaní, ktoré narúša interoperabilitu, ako sa vyžaduje podľa tohto nariadenia, napríklad používaním neodôvodnených technických ochranných opatrení, diskriminačnými podmienkami služby, nezákonným uplatňovaním autorských práv na aplikačné programovacie rozhrania alebo poskytovaním zavádzajúcich informácií. Strážcovia prístupu by nemali mať dovolené obchádzať svoje označenie umelým segmentovaním, rozdeľovaním, podrobnejším rozdeľovaním, fragmentáciou alebo štiepením svojich základných platformových služieb s cieľom obísť kvantitatívne prahové hodnoty stanovené v tomto nariadení.

(71)

V záujme zabezpečenia účinnosti skúmania postavenia strážcov prístupu, ako aj možnosti upraviť zoznam základných platformových služieb, ktoré strážca prístupu poskytuje, by strážcovia prístupu mali informovať Komisiu o všetkých svojich zamýšľaných akvizíciách iných podnikov poskytujúcich základné platformové služby alebo akýchkoľvek iných služieb poskytovaných v digitálnom sektore alebo iných služieb umožňujúcich získavanie údajov, a to ešte pred ich vykonaním. Takéto informácie by nemali slúžiť len v procese skúmania postavenia jednotlivých strážcov prístupu, ale sú aj kľúčovým vstupom pre monitorovanie širších trendov súťažeschopnosti v digitálnom sektore, a preto môžu byť užitočným faktorom na zváženie v kontexte prieskumov trhu, stanovených v tomto nariadení. Komisia by okrem toho mala oboznámiť členské štáty s takýmito informáciami vzhľadom na možnosť použiť ich na účely vnútroštátnej kontroly fúzií a vzhľadom na to, že príslušný vnútroštátny orgán môže za určitých okolností postúpiť tieto akvizície Komisii na účely kontroly fúzií. Komisia by tiež mala každoročne zverejniť zoznam akvizícií, o ktorých ju strážca prístupu informoval. S cieľom zabezpečiť potrebnú transparentnosť a užitočnosť takýchto informácií na rôzne účely stanovené v tomto nariadení by strážcovia prístupu mali poskytovať aspoň informácie o podnikoch, ktorých sa koncentrácia týka, ich ročnom obrate v Únii a celosvetovom ročnom obrate, ich oblasti činnosti vrátane činností priamo súvisiacich s koncentráciou, o hodnote transakcie alebo jej odhade, ako aj súhrn koncentrácie vrátane jej povahy a odôvodnenia a zoznam členských štátov, ktorých sa operácia týka.

(72)

Záujmy koncových používateľov z hľadiska ochrany údajov a súkromia sú relevantné pri každom posudzovaní potenciálnych negatívnych účinkov pozorovanej praxe strážcov prístupu, keď získavajú a zhromažďujú veľké množstvo údajov od koncových používateľov. Zaručenie primeranej úrovne transparentnosti postupov profilovania, ktoré používajú strážcovia prístupu, okrem iného vrátane profilovania v zmysle článku 4 bodu 4 nariadenia (EÚ) 2016/679, podporí súťažeschopnosť základných platformových služieb. Transparentnosť vyvíja na strážcov prístupu vonkajší tlak, aby z hĺbkového profilovania spotrebiteľov nespravili normu odvetvia, keďže potenciálni účastníci alebo startupy nemajú prístup k údajom v rovnakom rozsahu a hĺbke a na podobnej úrovni. Zvýšená transparentnosť by mala umožniť iným podnikom poskytujúcim základné platformové služby lepšiu diferenciáciu vďaka využitiu kvalitnejších záruk ochrany súkromia.

S cieľom zabezpečiť minimálnu úroveň účinnosti tejto povinnosti transparentnosti by strážcovia prístupu mali poskytnúť aspoň nezávisle auditovaný opis základu, z ktorého profilovanie vychádza, vrátane toho, či sa využívajú osobné údaje a údaje odvodené z činnosti používateľov v súlade s nariadením (EÚ) 2016/679, použitého spracúvania, účelu zostavovania a prípadného následného použitia profilu, trvania profilovania, vplyvu takéhoto profilovania na služby strážcu prístupu a podniknutých krokov na účinné informovanie koncových používateľov o relevantných použitiach takéhoto profilovania, ako aj krokov na získavanie ich súhlasu alebo poskytnutia možnosti, aby svoj súhlas odopreli alebo ho odvolali. Komisia by mala zaslať auditovaný opis Európskemu výboru pre ochranu údajov s cieľom informovať na účely presadzovania pravidiel ochrany údajov Únie. Komisia by mala byť splnomocnená na vypracovanie metodiky a postupu pre auditovaný opis v konzultácii s európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov, Európskym výborom pre ochranu údajov, občianskou spoločnosťou a expertmi v súlade s nariadeniami Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (16) a (EÚ) 2018/1725 (17).

(73)

Aby sa ciele tohto nariadenia dosiahli plne a trvalo, Komisia by mala mať možnosť posúdiť, či by sa mal podnik poskytujúci základné platformové služby označiť za strážcu prístupu, aj keď nespĺňa kvantitatívne prahové hodnoty stanovené v tomto nariadení; či si systematické neplnenie povinností zo strany strážcu prístupu vyžaduje uloženie ďalších nápravných opatrení; či by sa do zoznamu základných platformových služieb malo doplniť viac služieb v rámci digitálneho sektora; a či je potrebné preskúmať ďalšie praktiky, ktoré sú podobne nekalé a obmedzujú súťažeschopnosť digitálnych trhov. Takéto posudzovanie by malo vychádzať z prieskumov trhu vykonaných v primeranom časovom rámci s jasnými postupmi a lehotami, aby sa podporil ex ante účinok tohto nariadenia na súťažeschopnosť a spravodlivosť digitálneho sektora a aby sa poskytla potrebná miera právnej istoty.

(74)

Na základe prieskumu trhu by Komisia mala byť schopná zistiť, že podnik poskytujúci základnú platformovú službu spĺňa všetky prierezové kvalitatívne kritériá na to, aby bol identifikovaný ako strážca prístupu. Tento podnik by mal potom v zásade splniť všetky príslušné povinnosti stanovené v tomto nariadení. Avšak v prípade strážcov prístupu, ktorých Komisia označila, pretože sa predpokladá, že nadobudnú pevne zakotvené a trvalé postavenie v blízkej budúcnosti, by Komisia mala uložiť len tie povinnosti, ktoré sú potrebné a primerané na to, aby sa predišlo takémuto pevne zakotvenému a trvalému postaveniu činností daného strážcu prístupu. Pri takýchto vznikajúcich strážcoch prístupu by Komisia mala zohľadniť, že tento stav je v zásade dočasný, a preto by sa malo v určitom bode rozhodnúť, či by takýto podnik poskytujúci základné platformové služby mal podliehať úplnému súboru povinností strážcov prístupu, pretože nadobudol pevne zakotvené a trvalé postavenie, alebo či sa napokon nenaplnili podmienky takéhoto označenia, a teda sa všetky predtým uložené povinnosti majú zrušiť.

(75)

Komisia by mala preskúmať a posúdiť, či sú opodstatnené dodatočné behaviorálne alebo prípadne štrukturálne nápravné opatrenia, aby sa zabezpečilo, že strážca prístupu nemôže mariť ciele tohto nariadenia systematickým neplnením jednej alebo viacerých povinností stanovených v tomto nariadení. Ide o prípad, keď Komisia vydala proti strážcovi prístupu v období ôsmich rokov aspoň tri rozhodnutia o neplnení povinností, ktoré sa môžu týkať rôznych základných platformových služieb a rôznych povinností stanovených v tomto nariadení, a ak si strážca prístupu udržal, rozšíril alebo ďalej posilnil svoj vplyv na vnútornom trhu, hospodársku závislosť svojich komerčných a koncových používateľov od svojich základných platformových služieb alebo zakorenil svoje postavenie. Predpokladá sa, že strážca prístupu si udržal, rozšíril alebo posilnil svoje postavenie strážcu prístupu, ak si napriek opatreniam Komisie na presadzovanie práva naďalej zachováva svoj význam brány prístupu pre komerčných používateľov na oslovenie koncových používateľov, alebo tento význam ďalej konsolidoval alebo zakorenil.

Komisia by mala mať v takýchto prípadoch právomoc nariadiť akékoľvek nápravné opatrenia, či už behaviorálne alebo štrukturálne, s náležitým zohľadnením zásady proporcionality. V tejto súvislosti by Komisia mala mať právomoc v rozsahu, v akom je takéto nápravné opatrenie primerané a potrebné na zachovanie alebo obnovenie spravodlivosti a súťažeschopnosti, ktoré boli narušené systematickým neplnením povinností, strážcovi prístupu zakázať na obmedzený čas zúčastňovať sa na koncentrácii, pokiaľ ide o základné platformové služby alebo iné služby poskytované v digitálnom sektore alebo služby umožňujúce získavanie údajov, ktoré sú ovplyvnené systematickým neplnením povinností. S cieľom umožniť účinné zapojenie tretích strán a možnosť vyskúšať nápravné opatrenia pred ich uplatnením by Komisia mala uverejniť podrobné zhrnutie prípadu, ktoré nemá dôverný charakter, a opatrenia, ktoré sa majú prijať. Komisia by mala mať možnosť konanie obnoviť, a to aj v prípade, že sa ukáže, že stanovené nápravné opatrenia nie sú účinné. Obnovenie z dôvodu neúčinnosti nápravných opatrení prijatých rozhodnutím by malo Komisii umožniť tieto nápravné opatrenia následne zmeniť. Komisia by tiež mala mať možnosť stanoviť primeranú lehotu, v rámci ktorej by bolo možné konanie obnoviť, ak sa preukáže, že nápravné opatrenia nie sú účinné.

(76)

Ak v priebehu vyšetrovania systematického neplnenia povinností strážca prístupu ponúkne Komisii záväzky, Komisia by mala mať možnosť prijať rozhodnutie, na základe ktorého sa tieto záväzky stanú pre dotknutého strážcu prístupu záväznými, ak zistí, že zabezpečujú účinné dodržiavanie povinností stanovených v tomto nariadení. V tomto rozhodnutí by sa malo tiež konštatovať, že v súvislosti so systematickým neplnením povinností, ktoré bolo predmetom vyšetrovania, už neexistujú dôvody na zásah Komisie. Pri posudzovaní toho, či sú záväzky, ktoré ponúkol strážca prístupu, dostatočné na zabezpečenie účinného dodržiavania povinností podľa tohto nariadenia, by Komisia mala mať možnosť zohľadniť testy vykonané strážcom prístupu na preukázanie účinnosti ponúknutých záväzkov v praxi. Komisia by mala overiť, či sa rozhodnutie o záväzkoch v plnej miere dodržiava a či sa dosahujú jeho ciele, a mala by byť oprávnená rozhodnutie opätovne otvoriť, ak zistí, že záväzky nie sú účinné.

(77)

Služby v digitálnom sektore a druhy praktík súvisiacich s týmito službami sa môžu rýchlo a výrazne meniť. Aby toto nariadenie zostalo aktuálne a bolo účinnou a celostnou regulačnou reakciou na problémy spojené so strážcami prístupu, je dôležité zabezpečiť pravidelné preskúmanie zoznamov základných platformových služieb, ako aj povinností stanovených v tomto nariadení. Je to obzvlášť dôležité na zabezpečenie toho, aby sa zistili praktiky, u ktorých je pravdepodobné, že obmedzia súťažeschopnosť trhu základných platformových služieb alebo ktoré sú nespravodlivé. Hoci je vzhľadom na dynamicky sa meniacu povahu digitálneho sektora pravidelné preskúmavanie dôležité, v záujme právnej istoty z hľadiska regulačných podmienok by sa všetky preskúmania mali vykonávať vo vhodnom a primeranom časovom rámci. Prieskumy trhu by zároveň mali zabezpečiť spoľahlivé dôkazy, na základe ktorých môže Komisia vyhodnotiť, či by mala navrhnúť zmenu tohto nariadenia s cieľom preskúmať, rozšíriť alebo podrobnejšie vymedziť zoznamy základných platformových služieb. Rovnako by mali zabezpečiť spoľahlivé dôkazy, na základe ktorých môže Komisia vyhodnotiť, či by mala navrhnúť zmenu povinností stanovených v tomto nariadení alebo či by mala prijať delegovaný akt, ktorým sa tieto povinnosti aktualizujú.

(78)

Pokiaľ ide o konanie strážcov prístupu, na ktoré sa nevzťahujú povinnosti stanovené v tomto nariadení, Komisia by mala mať možnosť začať prieskum trhu týkajúci sa nových služieb a nových praktík na účely zistenia, či sa majú povinnosti stanovené v tomto nariadení doplniť delegovaným aktom, ktorý patrí do rozsahu pôsobnosti splnomocnenia pre takéto delegované akty v tomto nariadení, alebo predložením návrhu na zmenu tohto nariadenia. Nie je tým dotknutá možnosť, aby Komisia vo vhodných prípadoch začala konanie podľa článku 101 alebo 102 ZFEÚ. Takéto konania by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Rady (ES) č. 1/2003 (18). V naliehavých prípadoch z dôvodu rizika vážneho a nenapraviteľného narušenia hospodárskej súťaže by Komisia mala zvážiť prijatie predbežných opatrení v súlade s článkom 8 nariadenia (ES) č. 1/2003.

(79)

Ak sa strážcovia prístupu dopustia praktík, ktoré sú nekalé alebo obmedzujú súťažeschopnosť trhu základných platformových služieb, ktoré už sú podľa tohto nariadenia identifikované, ale na takéto praktiky sa príslušné povinnosti stanovené v tomto nariadení výslovne nevzťahujú, Komisia by mala mať možnosť aktualizovať toto nariadenie formou delegovaných aktov. Takéto aktualizácie delegovanými aktmi by mali prebiehať na základe rovnakej zisťovacej normy, a mal by im predchádzať prieskum trhu. Komisia by mala uplatňovať vopred stanovenú normu aj na identifikáciu týchto druhov praktík. Táto právna norma by mala zabezpečiť dostatočnú predvídateľnosť druhov povinností, ktorým by mohli byť strážcovia prístupu podľa tohto nariadenia kedykoľvek podrobení.

(80)

V záujme účinného vykonávania tohto nariadenia a súladu s ním by Komisia mala mať silné vyšetrovacie a presadzovacie právomoci, aby mohla vyšetrovať, presadzovať a monitorovať pravidlá stanovené v tomto nariadení a zároveň zabezpečiť dodržiavanie základného práva na vypočutie a na prístup k spisu v rámci príslušného vymáhacieho konania. Komisia by mala mať tieto vyšetrovacie právomoci aj na účely prieskumov trhu, a to aj na účely aktualizácie a preskúmania tohto nariadenia.

(81)

Komisia by mala byť splnomocnená požadovať informácie potrebné na účely tohto nariadenia. Komisia by predovšetkým mala mať prístup ku všetkým relevantným dokumentom, údajom, databázam, algoritmom a informáciám potrebným na začatie a vedenie vyšetrovaní a na monitorovanie dodržiavania povinností stanovených v tomto nariadení bez ohľadu na to, kto má takéto informácie v držbe, a bez ohľadu na ich formu alebo formát, pamäťové médium alebo miesto, kde sú uložené.

(82)

Komisia by mala mať možnosť priamo požiadať podniky alebo združenia podnikov o poskytnutie všetkých relevantných dôkazov, údajov a informácií. Komisia by okrem toho mala mať možnosť vyžiadať si akékoľvek relevantné informácie od príslušných orgánov v členskom štáte alebo od akejkoľvek fyzickej alebo právnickej osoby na účely tohto nariadenia. Pri plnení rozhodnutia Komisie sú podniky povinné odpovedať na faktické otázky a poskytnúť dokumenty.

(83)

Komisia by zároveň mala byť splnomocnená vykonávať inšpekcie každého podniku alebo združenia podnikov, klásť otázky všetkým osobám, ktoré by mohli mať užitočné informácie, a zaznamenávať poskytnuté výpovede.

(84)

Predbežné opatrenia môžu byť dôležitým nástrojom na zabezpečenie toho, aby počas prebiehajúceho vyšetrovania porušenie, ktoré sa vyšetruje, neviedlo k vážnej a nenapraviteľnej ujme pre komerčných používateľov alebo koncových používateľov strážcov prístupu. Tento nástroj je dôležitý na to, aby sa zabránilo vývoju, ktorý by mohol byť len veľmi ťažko zvrátený rozhodnutím Komisie prijatým na konci konania. Komisia by preto mala mať právomoc nariadiť predbežné opatrenia v rámci konaní začatých s cieľom prípadného prijatia rozhodnutia o neplnení povinností. Táto právomoc by sa mala uplatňovať v prípadoch, keď Komisia prima facie zistí porušenie povinností zo strany strážcov prístupu a ak existuje riziko vážnej a nenapraviteľnej ujmy pre komerčných používateľov alebo koncových používateľov strážcov prístupu. Predbežné opatrenia by mali platiť len určené obdobie, a to buď do ukončenia konania Komisie, alebo na pevne stanovené obdobie, ktoré možno obnoviť, pokiaľ je to potrebné a primerané.

(85)

Komisia by mala mať možnosť prijať potrebné opatrenia na monitorovanie účinného vykonávania a dodržiavania povinností stanovených v tomto nariadení. V rámci týchto opatrení by Komisia mala môcť vymenovať nezávislých externých expertov a audítorov, ktorí jej budú v tomto procese pomáhať, a to podľa potreby aj z príslušných orgánov členských štátov, ako sú orgány na ochranu údajov alebo spotrebiteľov. Pri vymenúvaní audítorov by Komisia mala zabezpečiť dostatočnú rotáciu.

(86)

Dodržiavanie povinností uložených týmto nariadením by malo byť vynútiteľné formou pokút a pravidelného penále. Na tento účel by sa mali stanoviť primerané výšky pokút a pravidelného penále za neplnenie povinností a porušenie procesných pravidiel, ako aj primerané premlčacie lehoty, v súlade so zásadami proporcionality a ne bis in idem. Komisia a príslušné vnútroštátne orgány by mali koordinovať svoje úsilie v oblasti presadzovania s cieľom zabezpečiť dodržiavanie uvedených zásad. Komisia by predovšetkým mala zohľadniť všetky pokuty a pravidelné penále uložené tej istej právnickej osobe za tie isté skutky prostredníctvom konečného rozhodnutia v konaniach týkajúcich sa porušenia iných pravidiel Únie alebo vnútroštátnych pravidiel, aby sa zabezpečilo, že celkové uložené pokuty a pravidelné penále zodpovedajú závažnosti spáchaných porušení.

(87)

V záujme účinného vymáhania pokút, ktoré boli uložené združeniam podnikov za porušenia, ktorých sa dopustili, je nevyhnutné stanoviť podmienky, na základe ktorých by Komisia mohla vyžadovať zaplatenie pokuty od členov takéhoto združenia podnikov, ak je v platobnej neschopnosti.

(88)

V kontexte konaní vedených podľa tohto nariadenia by sa malo dotknutým podnikom udeliť právo na vypočutie Komisiou a prijaté rozhodnutia by sa mali poskytnúť širokej verejnosti. Pri zabezpečovaní práv na dobrú správu vecí verejných, práva na prístup k spisu a práva na vypočutie, je nevyhnutné chrániť dôverné informácie. Okrem toho by Komisia mala pri rešpektovaní dôvernosti informácií zabezpečiť, aby sa všetky informácie, na ktorých sa rozhodnutie zakladá, zverejnili v rozsahu, ktorý adresátovi rozhodnutia umožní pochopiť skutočnosti a argumenty, ktoré k prijatiu rozhodnutia viedli. Tiež je potrebné zabezpečiť, aby Komisia používala informácie získané podľa tohto nariadenia len na účely tohto nariadenia, pokiaľ sa výslovne nestanovuje inak. A napokon, za určitých podmienok by malo byť možné, aby sa za dôverné považovali aj niektoré obchodné záznamy, ako napríklad komunikácia medzi advokátmi a ich klientmi, ak sú splnené príslušné podmienky.

(89)

Pri príprave zhrnutí, ktoré nemajú dôverný charakter a ktoré sa majú zverejniť, aby zainteresované tretie strany mohli účinne predkladať pripomienky, by Komisia mala náležite zohľadniť oprávnený záujem podnikov chrániť svoje obchodné tajomstvá a iné dôverné informácie.

(90)

Súdržné, účinné a komplementárne presadzovanie dostupných právnych nástrojov, ktoré sa uplatňujú na strážcov prístupu, si vyžaduje spoluprácu a koordináciu medzi Komisiou a vnútroštátnymi orgánmi v rámci ich právomocí. Komisia a vnútroštátne orgány by mali spolupracovať a koordinovať svoje opatrenia potrebné na presadzovanie dostupných právnych nástrojov uplatňovaných na strážcov prístupu v zmysle tohto nariadenia a dodržiavať zásadu lojálnej spolupráce stanovenú v článku 4 Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“). Malo by byť možné, aby podpora, ktorú vnútroštátne orgány poskytujú Komisii, zahŕňala poskytovanie všetkých potrebných informácií, ktoré majú tieto orgány k dispozícii, alebo pomoc Komisii na jej žiadosť s výkonom jej právomocí, aby Komisia mohla lepšie plniť svoje povinnosti podľa tohto nariadenia.

(91)

Komisia je jediným orgánom, ktorý je oprávnený presadzovať toto nariadenie. Malo by byť možné, aby členské štáty na účely podpory Komisie splnomocnili svoje príslušné vnútroštátne orgány presadzujúce pravidlá hospodárskej súťaže na vedenie vyšetrovaní možného neplnenia určitých povinností zo strany strážcov prístupu podľa tohto nariadenia. To by mohlo byť relevantné najmä v prípadoch, keď nie je možné od začiatku určiť, či je strážca prístupu schopný svojím správaním porušovať toto nariadenie, pravidlá hospodárskej súťaže, ktoré je príslušný vnútroštátny orgán oprávnený presadzovať, alebo oboje. Príslušný vnútroštátny orgán presadzujúci pravidlá hospodárskej súťaže by mal podať Komisii správu o svojich zisteniach o možnom neplnení určitých povinností zo strany strážcov prístupu podľa tohto nariadenia, aby Komisia ako jediný orgán presadzovania ustanovení tohto nariadenia začala konanie s cieľom vyšetriť jeho akékoľvek neplnenie.

Komisia by mala mať výlučnú právomoc rozhodnúť, či začať takého konanie. S cieľom zabrániť prekrývaniu vyšetrovaní podľa tohto nariadenia by dotknutý príslušný vnútroštátny orgán mal pred prijatím prvého vyšetrovacieho opatrenia možného neplnenia určitých povinností zo strany strážcov prístupu podľa tohto nariadenia informovať Komisiu. Príslušné vnútroštátne orgány by mali tiež úzko spolupracovať a koordinovať svoju činnosť s Komisiou pri presadzovaní vnútroštátnych pravidiel hospodárskej súťaže voči strážcom prístupu, a to aj pokiaľ ide o stanovovanie pokút. Na tento účel by mali Komisiu informovať o začatí konania proti strážcom prístupu na základe vnútroštátnych pravidiel hospodárskej súťaže, pričom o uložení povinností strážcom prístupu v takýchto konaniach by ju mali informovať vopred. S cieľom zabrániť duplicite by malo byť možné, aby informácie o návrhu rozhodnutia podľa článku 11 nariadenia (ES) č. 1/2003 slúžili v príslušných prípadoch ako oznámenie podľa tohto nariadenia.

(92)

S cieľom zabezpečiť harmonizované uplatňovanie a presadzovanie tohto nariadenia je dôležité zabezpečiť, aby vnútroštátne orgány vrátane vnútroštátnych súdov mali všetky potrebné informácie na zabezpečenie toho, aby ich rozhodnutia neboli v rozpore s rozhodnutím prijatým Komisiou podľa tohto nariadenia. Vnútroštátne súdy by mali mať možnosť požiadať Komisiu o zaslanie informácií alebo stanovísk k otázkam týkajúcim sa uplatňovania tohto nariadenia. Komisia by zároveň mala mať možnosť predkladať ústne alebo písomné pripomienky vnútroštátnym súdom. Týmto nie je dotknutá možnosť vnútroštátnych súdov podať návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ.

(93)

S cieľom zabezpečiť súdržnosť a účinnú komplementárnosť pri vykonávaní tohto nariadenia a iných odvetvových nariadení, ktoré sa uplatňujú na strážcov prístupu, by Komisia mala využívať odborné znalosti špecializovanej skupiny na vysokej úrovni. Skupina na vysokej úrovni by tiež mala mať možnosť v relevantných prípadoch pomáhať Komisii prostredníctvom poradenstva, odborných znalostí a odporúčaní vo všeobecných záležitostiach týkajúcich sa vykonávania alebo presadzovania tohto nariadenia. Skupina na vysokej úrovni by mala byť zložená z príslušných európskych orgánov a sietí a jej zloženie by malo zabezpečiť vysokú úroveň odborných znalostí a geografickú rovnováhu. Členovia skupiny na vysokej úrovni by mali pravidelne podávať správy orgánom a sieťam, ktoré zastupujú, pokiaľ ide o úlohy vykonávané v rámci skupiny, a v tejto súvislosti ich s nimi konzultovať.

(94)

Keďže rozhodnutia prijaté Komisiou podľa tohto nariadenia môže preskúmať Súdny dvor v súlade so ZFEÚ, v súlade s článkom 261 ZFEÚ by mal mať Súdny dvor neobmedzenú právomoc, pokiaľ ide o pokuty a pravidelné penále.

(95)

Komisia by mala mať možnosť vypracovať usmernenia s cieľom poskytnúť ďalšie usmernenie k rôznym aspektom tohto nariadenia alebo pomôcť podnikom poskytujúcim základné platformové služby pri vykonávaní povinností podľa tohto nariadenia. Takéto usmernenia by mali vychádzať najmä zo skúseností, ktoré Komisia získava monitorovaním dodržiavania tohto nariadenia. Vydávanie akýchkoľvek usmernení podľa tohto nariadenia je výsadou Komisie a závisí výlučne od jej vlastného uváženia, pričom by sa nemalo považovať za základný prvok na zabezpečenie toho, aby dotknuté podniky alebo združenia podnikov dodržiavali povinnosti podľa tohto nariadenia.

(96)

Výkon niektorých povinností strážcov prístupu, napríklad povinností súvisiacich s prístupom k údajom, prenosnosťou alebo interoperabilitou údajov by sa mohol podporiť použitím technických noriem. V tejto súvislosti by Komisia mala mať možnosť požiadať európske normalizačné orgány, ak je to vhodné a potrebné, o ich vypracovanie.

(97)

S cieľom zabezpečiť v digitálnom sektore celej Únie súťažeschopné a spravodlivé trhy, na ktorých pôsobia strážcovia prístupu, by sa na Komisiu mala delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o zmenu metodiky určenia toho, či sú splnené kvantitatívne prahové hodnoty týkajúce sa aktívnych koncových používateľov a aktívnych komerčných používateľov na účely označovania strážcov prístupu, ktorá sa uvádza v prílohe k tomuto nariadeniu, pokiaľ ide o ďalšiu špecifikáciu dodatočných prvkov metodiky, ktoré nie sú uvedené v tejto prílohe, na určenie toho, či sú splnené kvantitatívne prahové hodnoty týkajúce sa označovania strážcov prístupu, a pokiaľ ide o doplnenie existujúcich povinností stanovených v tomto nariadení, ak Komisia na základe prieskumu trhu zistí potrebu aktualizovať povinnosti týkajúce sa praktík, ktoré obmedzujú súťažeschopnosť základných platformových služieb alebo sú nespravodlivé, a ak zvažovaná aktualizácia patrí do rozsahu pôsobnosti splnomocnenia pre takéto delegované akty v tomto nariadení.

(98)

Pri prijímaní delegovaných aktov podľa tohto nariadenia je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva (19). Predovšetkým v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov by sa všetky dokumenty mali doručiť Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako expertom z členských štátov, a experti Európskeho parlamentu a Rady majú systematicky prístup na zasadnutia skupín expertov Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

(99)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci s cieľom spresniť opatrenia, ktoré majú strážcovia prístupu vykonať na účinné plnenie povinnosti podľa tohto nariadenia; úplne alebo čiastočne pozastaviť osobitnú povinnosť uloženú strážcovi prístupu; úplne alebo čiastočne oslobodiť strážcu prístupu od konkrétnej povinnosti; špecifikovať opatrenia, ktoré má strážca prístupu vykonať v prípade obchádzania povinností podľa tohto nariadenia; ukončiť prieskum trhu na účely označenia strážcov prístupu; uložiť nápravné opatrenia z dôvodu systematického neplnenia povinností; nariadiť predbežné opatrenia proti strážcovi prístupu; stanoviť povinnosti za záväzné pre strážcu prístupu; rozhodnúť o neplnení povinností; stanoviť konečnú sumu pravidelného penále; určiť formu, obsah a iné podrobnosti oznámení, predkladaných informácií, odôvodnených žiadostí a regulačných správ predkladaných strážcami prístupu; stanoviť prevádzkové a technické opatrenia s cieľom zaviesť interoperabilitu a metodiku a postup auditovaného opisu techník používaných na profilovanie spotrebiteľov; poskytnúť praktické opatrenia na účely konaní, predĺženia lehôt, výkonu práv počas konania, podmienok sprístupnenia, ako aj na účely spolupráce a koordinácie medzi Komisiou a vnútroštátnymi orgánmi. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením (EÚ) č. 182/2011.

(100)

Na prijatie vykonávacieho aktu o praktických opatreniach pre spoluprácu a koordináciu medzi Komisiou a členskými štátmi by sa mal použiť postup preskúmania. Konzultačný postup by sa mal používať v prípade zostávajúcich vykonávacích aktov stanovených v tomto nariadení. Je to odôvodnené skutočnosťou, že tieto zostávajúce vykonávacie akty sa týkajú praktických aspektov postupov stanovených v tomto nariadení, ako napríklad forma, obsah a ďalšie podrobnosti rôznych procesných krokov, ako aj praktických opatrení rôznych procesných krokov, ako je napríklad predĺženie procesných lehôt alebo právo na vypočutie, ako aj individuálnych vykonávacích rozhodnutí určených strážcovi brány.

(101)

V súlade s nariadením (EÚ) č. 182/2011 by mal byť každý členský štát zastúpený v poradnom výbore a mal by rozhodovať o zložení svojej delegácie. Súčasťou takýchto delegácií môžu byť okrem iného experti z príslušných orgánov členských štátov, ktorí majú príslušné odborné znalosti v konkrétnej otázke predloženej poradnému výboru.

(102)

Oznamovatelia môžu upozorniť príslušné orgány na nové informácie, ktoré môžu týmto orgánom pomôcť odhaliť porušenia tohto nariadenia a ktoré im umožnia uložiť sankcie. Malo by sa zabezpečiť zavedenie primeraných opatrení, ktoré oznamovateľom umožnia upozorniť príslušné orgány na skutočné alebo potenciálne porušenie tohto nariadenia a ktoré oznamovateľov ochránia pred protiopatreniami. Na tento účel by sa v tomto nariadení malo stanoviť, že smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1937 (20) sa uplatňuje na nahlasovanie porušení tohto nariadenia a na ochranu osôb nahlasujúcich takéto porušenia.

(103)

V záujme zvýšenia právnej istoty by sa mala uplatniteľnosť smernice (EÚ) 2019/1937 na nahlasovanie porušení tohto nariadenia a na ochranu osôb nahlasujúcich takéto porušenia podľa tohto nariadenia zohľadniť v uvedenej smernici. Príloha k smernici (EÚ) 2019/1937 by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť. Je na členských štátoch, aby zabezpečili, aby sa uvedená zmena zohľadnila v ich transpozičných opatreniach prijatých v súlade so smernicou (EÚ) 2019/1937, hoci prijatie vnútroštátnych transpozičných opatrení nie je podmienkou uplatniteľnosti uvedenej smernice na nahlasovanie porušení tohto nariadenia a na ochranu nahlasujúcich osôb odo dňa začatia uplatňovania tohto nariadenia.

(104)

Spotrebitelia by mali mať právo presadzovať svoje práva v súvislosti s povinnosťami uloženými strážcom prístupu podľa tohto nariadenia prostredníctvom žalôb v zastúpení v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/1828 (21). Na tento účel by sa v tomto nariadení malo stanoviť, že na žaloby v zastúpení podané na strážcov prístupu vo veci porušenia ustanovení tohto nariadenia, ktoré poškodzuje alebo môže poškodiť kolektívne záujmy spotrebiteľov, sa uplatňuje smernica (EÚ) 2020/1828. Príloha k uvedenej smernici by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť. Je na členských štátoch, aby zabezpečili, aby sa uvedená zmena zohľadnila v ich transpozičných opatreniach prijatých v súlade so smernicou (EÚ) 2020/1828, hoci prijatie vnútroštátnych transpozičných opatrení v tejto súvislosti nie je podmienkou uplatniteľnosti uvedenej smernice na uvedené žaloby v zastúpení. Uplatniteľnosť smernice (EÚ) 2020/1828 na žaloby v zastúpení podané vo veci porušovania ustanovení tohto nariadenia strážcami prístupu, ktoré poškodzuje alebo by mohlo poškodiť kolektívne záujmy spotrebiteľov, by sa mala začať odo dňa uplatňovania zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov potrebných na transpozíciu uvedenej smernice alebo odo dňa začatia uplatňovania tohto nariadenia, podľa toho, čo nastane neskôr.

(105)

Komisia by mala toto nariadenie pravidelne hodnotiť a dôsledne monitorovať jeho účinky na súťažeschopnosť a spravodlivosť v obchodných vzťahoch ekonomiky online platforiem, najmä vzhľadom na určenie potreby zmien v prípade relevantného vývoja v technologickej alebo obchodnej oblasti. Toto hodnotenie by malo zahŕňať pravidelné preskúmavanie zoznamu základných platformových služieb a povinností strážcov prístupu, ako aj ich presadzovania s cieľom zabezpečiť, aby boli digitálne trhy v celej Únii súťažeschopné a spravodlivé. V tejto súvislosti by Komisia mala hodnotiť aj rozsah povinnosti týkajúcej sa interoperability elektronických komunikačných služieb nezávislých od číslovania. S cieľom získať široký prehľad o vývoji v digitálnom sektore by toto hodnotenie malo zohľadňovať skúsenosti členských štátov a príslušných zainteresovaných strán. Komisia by mala mať možnosť v tejto súvislosti zohľadniť aj stanoviská a správy predložené strediskom pre monitorovanie ekonomiky online platforiem, ktoré bolo prvýkrát zriadené rozhodnutím Komisie C(2018)2393 z 26. apríla 2018. Komisia by mala v nadväznosti na toto hodnotenie prijať vhodné opatrenia. Komisia by mala pri posudzovaní a preskúmavaní praktík a povinností stanovených v tomto nariadení mať za cieľ zachovanie vysokej úrovne ochrany a dodržiavania spoločných práv a hodnôt, najmä rovnosti a nediskriminácie.

(106)

Bez toho, aby bol dotknutý rozpočtový postup, a prostredníctvom existujúcich finančných nástrojov by sa mali Komisii prideliť primerané ľudské, finančné a technické zdroje s cieľom zabezpečiť, aby mohla účinne plniť svoje úlohy a vykonávať svoje právomoci na presadzovanie tohto nariadenia.

(107)

Keďže cieľ tohto nariadenia, a to zabezpečiť súťažeschopný a spravodlivý digitálny sektor ako taký, a konkrétne sútažeschopné a spravodlivé základné platformové služby, s cieľom podporovať inováciu, vysokú kvalitu digitálnych produktov a služieb, spravodlivé a konkurenčné ceny, ako aj vysokú kvalitu a výber pre koncových používateľov v digitálnom sektore, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale vzhľadom na obchodný model a činnosti strážcov prístupu, ako aj na rozsah a vplyvy ich činností ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o EÚ. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(108)

V súlade s článkom 42 nariadenia (EÚ) 2018/1725 sa konzultovalo s európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov, ktorý vydal stanovisko 10. februára 2021 (22).

(109)

Toto nariadenie rešpektuje základné práva a dodržiava zásady uznané v Charte základných práv Európskej únie, a to najmä v jej článkoch 16, 47 a 50. Toto nariadenie by sa preto malo vykladať a uplatňovať tak, aby sa tieto práva a zásady rešpektovali,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

KAPITOLA I

PREDMET ÚPRAVY, ROZSAH PÔSOBNOSTI A VYMEDZENIE POJMOV

Článok 1

Predmet úpravy a rozsah pôsobnosti

1.   Účelom tohto nariadenia je prispievať k správnemu fungovaniu vnútorného trhu stanovením harmonizovaných pravidiel, ktorými sa pre všetky podniky zabezpečia súťažeschopné a spravodlivé trhy digitálneho sektora v celej Únii, na ktorých pôsobia strážcovia prístupu, a to v prospech všetkých komerčných používateľov a koncových používateľov.

2.   Toto nariadenie sa vzťahuje na základné platformové služby, ktoré strážcovia prístupu poskytujú alebo ponúkajú komerčným používateľom so sídlom v Únii alebo koncovým používateľom, ktorí majú sídlo alebo sa nachádzajú v Únii, bez ohľadu na sídlo alebo bydlisko strážcov prístupu a bez ohľadu na právo, ktoré sa inak na poskytovanie služieb vzťahuje.

3.   Toto nariadenie sa neuplatňuje na trhy súvisiace s:

a)

elektronickými komunikačnými sieťami v zmysle článku 2 bodu 1 smernice (EÚ) 2018/1972;

b)

elektronickými komunikačnými službami v zmysle článku 2 bodu 4 smernice (EÚ) 2018/1972 okrem služieb súvisiacich s interpersonálnymi komunikačnými službami nezávislými od číslovania.

4.   Pokiaľ ide o interpersonálne komunikačné služby v zmysle článku 2 bodu 5 smernice (EÚ) 2018/1972, týmto nariadením nie sú dotknuté právomoci a povinnosti zverené národným regulačným a iným príslušným orgánom na základe článku 61 uvedenej smernice.

5.   S cieľom predísť fragmentácii vnútorného trhu členské štát nesmú ukladať strážcom prístupu ďalšie povinnosti formou zákonov, iných právnych predpisov alebo správnych opatrení na účely zabezpečenia súťažeschopných a spravodlivých trhov. Žiadne z ustanovení tohto nariadenia nebráni členským štátom v tom, aby v záležitostiach, ktoré nepatria do pôsobnosti tohto nariadenia, ukladali podnikom vrátane podnikov poskytujúcich základné platformové služby povinnosti pod podmienkou, že tieto povinnosti sú v súlade s právom Únie a nevyplývajú z toho, že príslušné podniky majú postavenie strážcu prístupu v zmysle tohto nariadenia.

6.   Týmto nariadením nie je dotknuté uplatňovanie článkov 101 a 102 ZFEÚ. Nie je ním dotknuté ani uplatňovanie:

a)

vnútroštátnych pravidiel hospodárskej súťaže zakazujúcich protisúťažné dohody, rozhodnutia združení podnikov, zosúladené postupy a zneužívanie dominantného postavenia;

b)

vnútroštátnych pravidiel hospodárskej súťaže zakazujúcich iné formy jednostranného správania, pokiaľ sa uplatňujú na iné podniky než strážcov prístupu alebo je ich výsledkom uloženie ďalších povinností strážcom prístupu; a

c)

nariadenia Rady (ES) č. 139/2004 (23) a vnútroštátnych pravidiel kontroly koncentrácií.

7.   Vnútroštátne orgány nesmú prijímať rozhodnutia, ktoré sú v rozpore s rozhodnutím prijatým Komisiou podľa tohto nariadenia. Komisia a členské štáty úzko spolupracujú a koordinujú svoje opatrenia na presadzovanie práva na základe zásad stanovených v článkoch 37 a 38.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

1.

„strážca prístupu“ je podnik poskytujúci základné platformové služby označený podľa článku 3;

2.

„základná platformová služba“ je ktorákoľvek z týchto služieb:

a)

online sprostredkovateľské služby;

b)

internetové vyhľadávače;

c)

online služby sociálnej siete;

d)

služby platformy na zdieľanie videí;

e)

interpersonálne komunikačné služby nezávislé od číslovania;

f)

operačné systémy;

g)

webové prehliadače;

h)

virtuálni asistenti;

i)

služby cloud computingu;

j)

online reklamné služby vrátane akýchkoľvek reklamných sietí, reklamných búrz a akýchkoľvek iných služieb sprostredkovania reklamy, ktoré poskytuje podnik poskytujúci ktorúkoľvek zo základných platformových služieb uvedených v písmenách a) až i);

3.

„služba informačnej spoločnosti“ je akákoľvek služba vymedzená v článku 1 bode 1 písm. b) smernice (EÚ) 2015/1535;

4.

„digitálny sektor“ je sektor produktov a služieb poskytovaných prostredníctvom alebo s využitím služieb informačnej spoločnosti;

5.

„online sprostredkovateľské služby“ sú online sprostredkovateľské služby vymedzené v článku 2 bode 2 nariadenia (EÚ) 2019/1150;

6.

„internetový vyhľadávač“ je internetový vyhľadávač vymedzený v článku 2 bode 5 nariadenia (EÚ) 2019/1150;

7.

„online služba sociálnej siete“ je platforma, ktorá koncovým používateľom umožňuje vzájomné prepojenie a komunikáciu, zdieľanie obsahu a spoznávanie ďalších používateľov a obsahu prostredníctvom rôznych zariadení, a najmä prostredníctvom chatov, príspevkov, videí a odporúčaní;

8.

„služba platformy na zdieľanie videí“ je služba platformy na zdieľanie videí vymedzená v článku 1 bode 1 písm. aa) smernice 2010/13/EÚ;

9.

„interpersonálna komunikačná služba nezávislá od číslovania“ je interpersonálna komunikačná služba nezávislá od číslovania vymedzená v článku 2 bode 7 smernice (EÚ) 2018/1972;

10.

„operačný systém“ je systémový softvér, ktorý riadi základné funkcie hardvéru alebo softvéru a umožňuje prevádzku softvérových aplikácií;

11.

„webový prehliadač“ je softvérová aplikácia, ktorá koncovým používateľom umožňuje prístup k obsahu webových stránok na serveroch, ktoré sú pripojené k sieťam, ako je internet, a interakciu s ním, vrátane samostatných webových prehliadačov, ako aj webových prehliadačov, ktoré sú integrované alebo zabudované do softvéru alebo podobne;

12.

„virtuálny asistent“ je softvér, ktorý dokáže spracúvať požiadavky, úlohy alebo otázky vrátane tých, ktoré sú zadané prostredníctvom zvuku, obrazu, písomne, gestami alebo pohybom, a ktorý na základe týchto požiadaviek, úloh alebo otázok poskytuje prístup k iným službám alebo riadi pripojené fyzické zariadenia;

13.

„služba cloud computingu“ je služba v oblasti cloud computingu vymedzená v článku 4 bode 19 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1148 (24);

14.

„obchody so softvérovými aplikáciami“ je typ online sprostredkovateľských služieb, ktorý sa zameriava na softvérové aplikácie ako sprostredkovaný produkt alebo službu;

15.

„softvérová aplikácia“ je akýkoľvek digitálny produkt alebo služba, ktoré pracujú v operačnom systéme;

16.

„platobná služba“ je platobná služba vymedzená v článku 4 bode 3 smernice (EÚ) 2015/2366;

17.

„technická služba na podporu platobnej služby“ je služba v zmysle článku 3 písm. j) smernice (EÚ) 2015/2366;

18.

„platobný systém na nákupy v rámci aplikácie“ je softvérová aplikácia, služba alebo používateľské rozhranie, ktorými sa uľahčuje nákup digitálneho obsahu alebo digitálnych služieb v softvérovej aplikácii vrátane obsahu, predplatného, prvkov alebo funkcií a platby za takéto nákupy;

19.

„identifikačná služba“ je typ služby poskytovanej spolu so základnými platformovými službami alebo na ich podporu, ktorý umožňuje akýkoľvek druh overenia totožnosti koncových používateľov alebo komerčných používateľov bez ohľadu na použitú technológiu;

20.

„koncový používateľ“ je každá fyzická alebo právnická osoba, ktorá využíva základné platformové služby a nie je komerčným používateľom;

21.

„komerčný používateľ“ je každá fyzická alebo právnická osoba konajúca v rámci svojej obchodnej alebo odbornej činnosti, ktorá využíva základné platformové služby na poskytovanie alebo pri poskytovaní tovaru alebo služieb koncovým používateľom;

22.

„poradie“ je relatívne uprednostňovanie tovaru alebo služieb ponúkaných prostredníctvom online sprostredkovateľských služieb, online služieb sociálnej siete, služieb platformy na zdieľanie videí alebo virtuálnych asistentov alebo relevantnosť pripisovaná výsledkom vyhľadávania internetovými vyhľadávačmi, ako ich podniky poskytujúce online sprostredkovateľské služby, online služby sociálnej siete, služby platformy na zdieľanie videí, virtuálnych asistentov alebo internetové vyhľadávače prezentujú, usporadúvajú alebo oznamujú, a to bez ohľadu na technologické prostriedky použité na takúto prezentáciu, usporiadanie alebo oznamovanie, ako aj bez ohľadu na to, či sa prezentuje alebo oznamuje len jeden výsledok;

23.

„výsledky vyhľadávania“ sú akékoľvek informácie v akomkoľvek formáte vrátane textových, grafických, hlasových alebo iných výstupov, ktoré sú odpoveďou na vyhľadávanie a súvisia s ním, bez ohľadu na to, či sú tieto informácie plateným alebo neplateným výsledkom vyhľadávania, priamou odpoveďou alebo akýmkoľvek produktom, službou alebo informáciou, ktoré sú ponúkané v súvislosti s organickými výsledkami vyhľadávania alebo sú zobrazené popri nich alebo sú čiastočne či úplne do nich začlenené;

24.

„údaje“ sú všetky digitálne znázornenia úkonov, skutočností alebo informácií a všetky kompilácie takých úkonov, skutočností alebo informácií, a to aj v podobe zvukových, vizuálnych alebo audiovizuálnych nahrávok;

25.

„osobné údaje“ sú osobné údaje vymedzené v článku 4 bode 1 nariadenia (EÚ) 2016/679;

26.

„iné ako osobné údaje“ sú údaje iné ako osobné údaje;

27.

„podnik“ je subjekt, ktorý vykonáva hospodársku činnosť bez ohľadu na jeho právnu formu alebo spôsob, akým je financovaný, vrátane všetkých prepojených podnikov, ktoré tvoria skupinu na základe priamej alebo nepriamej kontroly podniku iným podnikom;

28.

„kontrola“ je možnosť uplatňovať rozhodujúci vplyv na podnik v zmysle článku 3 ods. 2 nariadenia (ES) č. 139/2004;

29.

„interoperabilita“ je schopnosť vymieňať si informácie a vzájomne využívať informácie, ktoré boli vymenené prostredníctvom rozhraní alebo iných riešení, tak, aby všetky prvky hardvéru alebo softvéru fungovali s iným hardvérom a softvérom a plnili príkazy používateľov všetkými spôsobmi, ktorými ich majú plniť;

30.

„obrat“ je suma získaná podnikom v zmysle článku 5 ods. 1 nariadenia (ES) č. 139/2004;

31.

„profilovanie“ je profilovanie vymedzené v článku 4 bode 4 nariadenia (EÚ) 2016/679;

32.

„súhlas“ je súhlas dotknutej osoby vymedzený v článku 4 bode 11 nariadenia (EÚ) 2016/679;

33.

„vnútroštátny súd“ je akýkoľvek súdny orgán členského štátu v zmysle článku 267 ZFEÚ.

KAPITOLA II

STRÁŽCOVIA PRÍSTUPU

Článok 3

Označenie strážcov prístupu

1.   Podnik sa označí za strážcu prístupu, ak:

a)

má významný vplyv na vnútorný trh;

b)

poskytuje základnú platformovú službu, ktorá je dôležitou bránou prístupu komerčných používateľov ku koncovým používateľom; a

c)

má vo svojej činnosti pevne zakotvené a trvalé postavenie alebo je možné predpokladať, že takéto postavenie dosiahne v blízkej budúcnosti.

2.   Predpokladá sa, že podnik spĺňa príslušné požiadavky uvedené v odseku 1:

a)

pokiaľ ide o odsek 1 písm. a), ak dosiahol ročný obrat v Únii v každom z posledných troch finančných rokoch najmenej 7,5 miliardy EUR alebo ak jeho priemerná trhová kapitalizácia alebo jeho zodpovedajúca objektívna trhová hodnota v poslednom finančnom roku dosiahla aspoň 75 miliárd EUR a poskytuje tú istú základnú platformovú službu najmenej v troch členských štátoch;

b)

pokiaľ ide o odsek 1 písm. b), ak poskytuje základnú platformovú službu, ktorá mala v poslednom finančnom roku mesačne aspoň 45 miliónov aktívnych koncových používateľov usadených alebo nachádzajúcich sa v Únii a ročne aspoň 10 000 aktívnych komerčných používateľov usadených v Únii, ktorí sa identifikujú a spočítavajú v súlade s metodikou a ukazovateľmi stanovenými v prílohe;

c)

pokiaľ ide o odsek 1 písm. c), ak boli prahové hodnoty uvedené v písmene b) tohto odseku dosiahnuté v každom z posledných troch finančných rokov.

3.   Ak podnik poskytujúci základné platformové služby dosiahol všetky prahové hodnoty uvedené v odseku 2, bezodkladne to oznámi Komisii, a to najneskôr do 2 mesiacov od dosiahnutia týchto prahových hodnôt, a poskytne jej príslušné informácie podľa odseku 2. Uvedené oznámenie obsahuje príslušné informácie podľa odseku 2 za každú zo základných platformových služieb podniku, ktorá dosiahla prahové hodnoty uvedené v odseku 2 písm. b). Vždy, keď ďalšia základná platformová služba poskytovaná podnikom, ktorý bol predtým označený za strážcu prístupu, dosiahne prahové hodnoty uvedené v odseku 2 písm. b) a c), podnik to oznámi Komisii do dvoch mesiacov od dosiahnutia uvedených prahových hodnôt.

Ak podnik poskytujúci základnú platformovú službu neinformuje Komisiu v súlade s prvým pododsekom tohto odseku a neposkytne jej v lehote, ktorú stanovila v žiadosti o informácie podľa článku 21, všetky relevantné informácie, ktoré Komisia potrebuje na označenie dotknutého podniku za strážcu prístupu podľa odseku 4 tohto článku, Komisia je aj napriek tomu oprávnená označiť tento podnik za strážcu prístupu na základe informácií, ktoré má k dispozícii.

Ak podnik poskytujúci základné platformové služby splní žiadosť o informácie v súlade s druhým pododsekom tohto odseku alebo ak sa informácie poskytnú po uplynutí lehoty stanovenej v uvedenom odseku, Komisia uplatní postup stanovený v odseku 4.

4.   Komisia bez zbytočného odkladu a najneskôr do 45 pracovných dní po doručení úplných informácií uvedených v odseku 3 označí podnik poskytujúci základné platformové služby, ktorý dosiahol všetky prahové hodnoty uvedené v odseku 2, za strážcu prístupu.

5.   Podnik poskytujúci základné platformové služby môže spolu s oznámením predložiť dostatočne podložené argumenty na preukázanie toho, že výnimočne, aj keď spĺňa všetky prahové hodnoty v odseku 2, za okolností, za ktorých príslušná základná platformová služba funguje, nespĺňa požiadavky uvedené v odseku 1.

Ak Komisia dospeje k záveru, že argumenty, ktoré podnik poskytujúci základné platformové služby predložil podľa prvého pododseku, nie sú dostatočne podložené, pretože zjavne nespochybňujú predpoklady stanovené v odseku 2 tohto článku, môže tieto argumenty zamietnuť v lehote uvedenej v odseku 4 bez uplatnenia postupu stanoveného v článku 17 ods. 3.

Ak podnik poskytujúci základné platformové služby predloží takéto dostatočne podložené argumenty zjavne spochybňujúce predpoklady uvedené v odseku 2 tohto článku, Komisia môže bez ohľadu na prvý pododsek tohto odseku v lehote uvedenej v odseku 4 tohto článku začať postup stanovený v článku 17 ods. 3.

Ak Komisia dospeje k záveru, že podnik poskytujúci základné platformové služby nebol schopný preukázať, že príslušné základné platformové služby, ktoré poskytuje, nespĺňajú požiadavky odseku 1 tohto článku, označí tento podnik za strážcu prístupu v súlade s postupom stanoveným v článku 17 ods. 3.

6.   Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 49 s cieľom doplniť toto nariadenie spresnením metodiky na určenie toho, či sa dosiahli kvantitatívne prahové hodnoty stanovené v odseku 2 tohto článku, a v prípade potreby túto metodiku pravidelne prispôsobovať trhovému a technologickému vývoju.

7.   Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 49 s cieľom zmeniť toto nariadenie aktualizáciou metodiky a zoznamu ukazovateľov uvedených v prílohe.

8.   Komisia v súlade s postupom stanoveným v článku 17 označí za strážcu prístupu každý podnik poskytujúci základné platformové služby, ktorý spĺňa všetky požiadavky uvedené v odseku 1 tohto článku, ale nedosiahol všetky prahové hodnoty uvedené v odseku 2 tohto článku.

Na uvedený účel Komisia zohľadní niektoré alebo všetky z týchto prvkov, pokiaľ sú relevantné pre posudzovaný podnik poskytujúci základné platformové služby:

a)

veľkosť, vrátane obratu a trhovej kapitalizácie, činnosť a postavenie dotknutého podniku;

b)

počet komerčných používateľov, ktorí základnú platformovú službu využívajú na oslovenie koncových používateľov, a počet koncových používateľov;

c)

sieťové účinky a výhody založené na údajoch, najmä vo vzťahu k prístupu dotknutého podniku k osobným údajom a iným ako osobným údajom a k ich získavaniu alebo analytickým možnostiam;

d)

akékoľvek účinky vyplývajúce z rozsahu a sortimentu, ktoré podnik využíva, a to aj pokiaľ ide o údaje, a v príslušných prípadoch, aj pokiaľ ide o jeho činnosť mimo Únie;

e)

odkázanosť komerčných používateľov alebo koncových používateľov na dodávateľa vrátane nákladov na zmenu poskytovateľa behaviorálnej predpojatosti, ktoré znižujú schopnosť komerčných používateľov a koncových používateľov zmeniť poskytovateľa alebo využívať multihoming;

f)

konglomerátnu podnikovú štruktúru alebo vertikálnu integráciu dotknutého podniku, ktorá podniku umožňuje napríklad krížové financovanie, kombinovanie údajov z rôznych zdrojov alebo využívanie svojho postavenia; alebo

g)

iné štrukturálne charakteristiky obchodu alebo služieb.

Komisia pri posudzovaní podľa tohto odseku zohľadňuje predpokladaný vývoj v súvislosti s prvkami uvedenými v druhom pododseku vrátane akýchkoľvek plánovaných koncentrácií, ktoré zahŕňajú ďalší podnik poskytujúci základné platformové služby alebo poskytujúci akékoľvek iné služby v digitálnom sektore alebo umožňujúci získavanie dát.

Ak podnik poskytujúci základnú platformovú službu, ktorý nedosiahol kvantitatívne prahové hodnoty uvedené v odseku 2, výrazným spôsobom nedodržiava vyšetrovacie opatrenia nariadené Komisiou, pričom toto neplnenie povinnosti pretrváva po tom, ako bol dotknutý podnik vyzvaný, aby splnil požiadavky v primeranej lehote a predložil pripomienky, Komisia môže označiť tento podnik za strážcu prístupu na základe faktov, ktoré má k dispozícii.

9.   V prípade každého podniku označeného za strážcu prístupu podľa odseku 4 alebo 8 Komisia v rozhodnutí o označení uvedie príslušné základné platformové služby, ktoré sa poskytujú v rámci tohto podniku a ktoré sú samé osebe dôležitou bránou prístupu komerčných používateľov ku koncovým používateľom, ako sa uvádza v odseku 1 písm. b).

10.   Strážca prístupu musí splniť povinnosti stanovené v článkoch 5, 6 a 7 do šiestich mesiacov od uvedenia základnej platformovej služby v rozhodnutí o označení podľa odseku 9 tohto článku.

Článok 4

Preskúmanie postavenia strážcu prístupu

1.   Komisia môže na požiadanie alebo z vlastnej iniciatívy kedykoľvek prehodnotiť, zmeniť alebo zrušiť rozhodnutie o označení prijaté podľa článku 3 z jedného z týchto dôvodov:

a)

nastala podstatná zmena ktorejkoľvek zo skutočností, na ktorých bolo rozhodnutie o označení založené;

b)

rozhodnutie o označení bolo založené na neúplných, nesprávnych alebo zavádzajúcich informáciách.

2.   Komisia pravidelne a aspoň raz za tri roky preskúma, či strážcovia prístupu naďalej spĺňajú požiadavky stanovené v článku 3 ods. 1. V uvedenom preskúmaní tiež preskúma, či je potrebné zmeniť zoznam základných platformových služieb strážcu prístupu, ktoré sú samé osebe dôležitou bránou prístupu komerčných používateľov ku koncovým používateľom, ako sa uvádza v článku 3 ods. 1 písm. b). Takéto preskúmania nemajú žiadny odkladný účinok na povinnosti strážcu prístupu.

Komisia tiež aspoň raz ročne preskúma, či nové podniky poskytujúce základné platformové služby spĺňajú uvedené požiadavky.

Ak Komisia na základe preskúmaní podľa prvého pododseku zistí, že skutočnosti, na ktorých sa zakladalo označenie podnikov poskytujúcich základné platformové služby za strážcov prístupu, sa zmenili, prijme rozhodnutie, ktorým potvrdí, zmení alebo zruší rozhodnutie o označení.

3.   Komisia priebežne uverejňuje a aktualizuje zoznam strážcov prístupu a zoznam základných platformových služieb, v súvislosti s ktorými musia dodržiavať povinnosti stanovené v kapitole III.

KAPITOLA III

PRAKTIKY STRÁŽCOV PRÍSTUPU, KTORÉ OBMEDZUJÚ SÚŤAŽESCHOPNOSŤ ALEBO SÚ NEKALÉ

Článok 5

Povinnosti strážcov prístupu

1.   Strážca prístupu musí spĺňať všetky povinnosti stanovené v tomto článku v súvislosti s každou z jeho základných platformových služieb uvedených v rozhodnutí o označení podľa článku 3 ods. 9.

2.   Strážca prístupu nesmie:

a)

spracúvať na účely poskytovania online reklamných služieb osobné údaje koncových používateľov využívajúcich služby tretích strán, ktoré využívajú jeho základné platformové služby;

b)

prepájať osobné údaje z príslušnej základnej platformovej služby s osobnými údajmi z akýchkoľvek ďalších základných platformových služieb alebo z akýchkoľvek iných služieb, ktoré poskytuje, ani s osobnými údajmi zo služieb tretích strán;

c)

krížovo využívať osobné údaje z príslušnej základnej platformovej služby v iných službách, ktoré poskytuje osobitne, vrátane iných základných platformových služieb a naopak; a

d)

prihlasovať koncových používateľov do iných svojich služieb na účely prepájania osobných údajov,

pokiaľ nebol koncový používateľ oboznámený s konkrétnou voľbou a neposkytol súhlas v zmysle článku 4 bodu 11 a článku 7 nariadenia (EÚ) 2016/679.

Ak koncový používateľ súhlas udelený na účely prvého pododseku neposkytol alebo ho odvolal, strážca prístupu nesmie svoju žiadosť o súhlas na ten istý účel zopakovať častejšie ako raz v priebehu jedného roka.

Týmto odsekom nie je dotknutá možnosť strážcu prístupu odvolať sa v príslušných prípadoch na článok 6 ods. 1 písm. c), d) a e) nariadenia (EÚ) 2016/679.

3.   Strážca prístupu nebráni komerčným používateľom ponúkať koncovým používateľom rovnaké produkty alebo služby prostredníctvom online sprostredkovateľských služieb tretích strán alebo prostredníctvom ich vlastných priamych online predajných kanálov za ceny alebo za podmienok, ktoré sa líšia od cien alebo podmienok ponúkaných prostredníctvom online sprostredkovateľských služieb strážcu prístupu.

4.   Strážca prístupu povolí komerčným používateľom bezodplatne oznamovať a propagovať ponuky, a to aj za rôznych podmienok, koncovým používateľom získaným prostredníctvom jeho základnej platformovej služby alebo iných kanálov a uzatvárať zmluvy s týmito koncovými používateľmi bez ohľadu na to, či na tento účel využívajú základné platformové služby strážcu prístupu.

5.   Strážca prístupu povolí koncovým používateľom prostredníctvom svojich základných platformových služieb prístup k obsahu, predplatnému, funkciám alebo iným položkám a ich používanie, s využitím softvérovej aplikácie komerčného používateľa, a to aj vtedy, ak títo koncoví používatelia získali takéto položky od príslušného komerčného používateľa bez toho, aby využívali základné platformové služby strážcu prístupu.

6.   Strážca prístupu priamo ani nepriamo nebráni komerčným používateľom alebo koncovým používateľom ani ich neobmedzuje v tom, aby akémukoľvek príslušnému orgánu verejnej moci vrátane vnútroštátnych súdov nahlasovali akýkoľvek prípad nedodržiavania príslušného práva Únie alebo vnútroštátneho práva zo strany strážcu prístupu v súvislosti s akoukoľvek praktikou strážcu prístupu. Nie je tým dotknuté právo komerčných používateľov a strážcov prístupu stanoviť si vo svojich dohodách podmienky používania zákonných mechanizmov riešenia sťažností.

7.   Strážca prístupu nežiada, aby koncoví používatelia používali identifikačnú službu, jadro webového prehliadača alebo platobnú službu alebo technické služby na podporu poskytovania platobných služieb, ako sú platobné systémy na nákupy v rámci aplikácie, tohto strážcu prístupu v kontexte služieb, ktoré poskytujú komerční používatelia využívajúci základné platformové služby tohto strážcu prístupu, a v prípade komerčných používateľov nežiada, aby takéto služby používali, ponúkali alebo s nimi spolupracovali.

8.   Strážca prístupu nežiada, aby si komerční používatelia alebo koncoví používatelia predplatili akékoľvek ďalšie základné platformové služby, ktoré sú uvedené v rozhodnutí o označení podľa článku 3 ods. 9 alebo ktoré dosiahli prahové hodnoty uvedené v článku 3 ods. 2 písm. b), ani aby sa do takýchto služieb zaregistrovali, na to, aby získali možnosť prístupu, prihlásenia alebo registrácie do akýchkoľvek základných platformových služieb dotknutého strážcu prístupu uvedených v rozhodnutí podľa uvedeného článku alebo aby ich mohli využívať.

9.   Strážca prístupu poskytuje každému inzerentovi, ktorému poskytuje online reklamné služby, alebo tretím stranám, ktoré inzerenti poverili, na žiadosť inzerenta každý deň a bezodplatne informácie o každej reklame, ktorú inzerent uverejnil, zahŕňajúce:

a)

cenu a poplatky, ktoré daný inzerent zaplatil, vrátane všetkých zrážok a prirážok za každú z príslušných online reklamných služieb poskytnutých strážcom prístupu;

b)

odmenu vyplatenú vydavateľovi vrátane všetkých zrážok a prirážok pod podmienkou jeho súhlasu; a

c)

vzorec výpočtu jednotlivých cien, poplatkov a odmien.

V prípade, že vydavateľ nesúhlasí s poskytnutím informácií o vyplatenej odmene v súlade s prvým pododsekom písmenom b), strážca prístupu poskytne každému inzerentovi bezodplatne informácie o dennej priemernej odmene vyplatenej uvedenému vydavateľovi vrátane všetkých zrážok a prirážok za príslušné reklamy.

10.   Strážca prístupu poskytuje každému inzerentovi, ktorému poskytuje online reklamné služby, alebo tretím stranám, ktoré inzerenti poverili, na žiadosť inzerenta každý deň a bezodplatne informácie o každej reklame zo súboru vydavateľa, ktorú inzerent zobrazil, zahŕňajúce:

a)

odmenu vyplatenú vydavateľovi a poplatky, ktoré zaplatil, vrátane všetkých zrážok a prirážok za každú z príslušných online reklamných služieb poskytnutých strážcom prístupu;

b)

cenu, ktorú zaplatil inzerent, vrátane všetkých zrážok a prirážok pod podmienkou jeho súhlasu; a

c)

vzorec výpočtu jednotlivých cien a odmien.

V prípade, že inzerent nesúhlasí s poskytnutím informácií, strážca prístupu poskytne každému vydavateľovi bezodplatne informácie o dennej priemernej cene, ktorú zaplatil uvedený inzerent, vrátane všetkých zrážok a prirážok za príslušné reklamy.

Článok 6

Povinnosti strážcov prístupu, ktoré je možné ďalej spresniť podľa článku 8

1.   Strážca prístupu musí spĺňať všetky povinnosti stanovené v tomto článku v súvislosti s každou z jeho základných platformových služieb uvedených v rozhodnutí o označení podľa článku 3 ods. 9.

2.   Strážca prístupu nevyužíva v rámci hospodárskej súťaže s komerčnými používateľmi žiadne verejne nedostupné údaje, ktoré sú generované alebo poskytované týmito komerčnými používateľmi v kontexte ich používania príslušných základných platformových služieb alebo služieb poskytovaných spolu s príslušnými základnými platformovými službami alebo na ich podporu vrátane údajov generovaných alebo poskytovaných zákazníkmi uvedených komerčných používateľov.

Na účely prvého pododseku verejne nedostupné údaje zahŕňajú všetky agregované a neagregované údaje generované komerčnými používateľmi, ktoré možno odvodiť z komerčných aktivít komerčných používateľov alebo ich zákazníkov alebo ich možno prostredníctvom takýchto aktivít získať, a to vrátane údajov o kliknutiach, vyhľadávaní, zobrazeniach a hlasových údajov, v rámci príslušných základných platformových služieb alebo v rámci služieb poskytovaných spolu s príslušnými základnými platformovými službami strážcu prístupu alebo na ich podporu.

3.   Strážca prístupu povolí a technicky umožní koncovým používateľom jednoducho odinštalovať akékoľvek softvérové aplikácie v rámci operačného systému strážcu prístupu bez toho, aby bola dotknutá možnosť dotknutého strážcu prístupu obmedziť takéto odinštalovanie softvérových aplikácií, pokiaľ sú nevyhnutné z hľadiska fungovania operačného systému alebo zariadenia a tretie strany ich technicky nemôžu ponúkať samostatne.

Strážca prístupu povolí a technicky umožní koncovým používateľom jednoducho zmeniť štandardné nastavenia v rámci operačného systému, virtuálneho asistenta a webového prehliadača strážcu prístupu, ktoré koncových používateľov smerujú alebo navigujú k ním poskytovaným produktom alebo službám. Zahŕňa to výzvu, ktorou sa koncoví používatelia pri prvom použití internetového vyhľadávača, virtuálneho asistenta alebo webového prehliadača strážcu prístupu uvedeného v rozhodnutí o označení podľa článku 3 ods. 9 navedú na to, aby si vybrali zo zoznamu hlavných dostupných poskytovateľov služieb internetový vyhľadávač, virtuálneho asistenta alebo webový prehliadač, na ktorý používateľov štandardne smeruje alebo naviguje operačný systém strážcu prístupu, a internetový vyhľadávač, na ktorý používateľov štandardne smeruje alebo naviguje virtuálny asistent a webový prehliadač strážcu prístupu.

4.   Strážca prístupu povolí a technicky umožní inštaláciu a účinné využívanie softvérových aplikácií alebo obchodov so softvérovými aplikáciami tretích strán, ktoré používajú jeho operačný systém alebo s ním spolupracujú, a povolí prístup k týmto softvérovým aplikáciám alebo obchodom so softvérovými aplikáciami aj inými prostriedkami, než sú príslušné základné platformové služby daného strážcu prístupu. Strážca prístupu v príslušných prípadoch nebráni sťahovaným softvérovým aplikáciám alebo obchodom so softvérovými aplikáciami tretích strán, aby koncových používateľov vyzvali, aby rozhodli, či chcú danú sťahovanú softvérovú aplikáciu alebo obchod so softvérovými aplikáciami nastaviť ako svoje štandardné nastavenie. Strážca prístupu technicky umožní koncovým používateľom, ktorí sa rozhodnú nastaviť sťahovanú softvérovú aplikáciu alebo obchod so softvérovými aplikáciami ako svoje štandardné nastavenie, aby túto zmenu vykonali jednoducho.

Strážcovi prístupu nemožno brániť v tom, aby v rozsahu, v akom je to nevyhnutne potrebné a primerané, prijímal opatrenia na zabezpečenie toho, aby softvérové aplikácie alebo obchody so softvérovými aplikáciami tretích strán neohrozovali integritu hardvéru alebo operačného systému, ktorý poskytuje strážca prístupu, a to za predpokladu, že takéto opatrenia strážca prístupu náležite odôvodní.

Strážcovi prístupu okrem toho nemožno brániť v tom, aby v rozsahu, v akom je to nevyhnutne potrebné a primerané, uplatňoval opatrenia a nastavenia iné ako sú štandardné nastavenia umožňujúce koncovým používateľom účinne chrániť bezpečnosť vo vzťahu k softvérovým aplikáciám alebo obchodom so softvérovými aplikáciami tretích strán za predpokladu, že takéto opatrenia a nastavenia, ktoré sú iné ako štandardné nastavenia, strážca prístupu náležite odôvodní.

5.   Strážca prístupu pri určovaní poradia a súvisiacom indexovaní a indexovom prehľadávaní („crawling“) nezvýhodňuje služby a produkty, ktoré on sám poskytuje, oproti podobným službám alebo produktom tretej strany. Strážca prístupu pri takomto určovaní poradia uplatňuje transparentné, spravodlivé a nediskriminačné podmienky.

6.   Strážca prístupu technicky ani inak neobmedzuje schopnosť koncových používateľov zmeniť a predplatiť si iné softvérové aplikácie a služby, ku ktorým sa pristupuje pri používaní základných platformových služieb strážcu prístupu, a to aj pokiaľ ide o výber služieb prístupu k internetu zo strany koncových používateľov.

7.   Strážca prístupu bezplatne umožní poskytovateľom služieb a poskytovateľom hardvéru účinnú interoperabilitu s tým istým hardvérom a softvérovými prvkami, ku ktorým sa pristupuje alebo ktoré sú riadené prostredníctvom operačného systému alebo virtuálneho asistenta uvedeného v rozhodnutí o označení podľa článku 3 ods. 9, aké sú dostupné pri službách alebo hardvéri poskytovaných strážcom prístupu, a umožní k nim tiež prístup na účely interoperability. Strážca prístupu okrem toho bezplatne umožní komerčným používateľom a alternatívnym poskytovateľom služieb, ktoré sa poskytujú spolu so základnými platformovými službami alebo na ich podporu, účinnú interoperabilitu s tým istým operačným systémom, hardvérom alebo softvérovými prvkami bez ohľadu na to, či sú tieto prvky súčasťou operačného systému, aké má k dispozícii alebo aké využíva daný strážca prístupu pri poskytovaní týchto služieb, a umožní k nim tiež prístup na účely interoperability.

Strážcovi prístupu nemožno brániť v tom, aby prijímal nevyhnutne potrebné a primerané opatrenia na zabezpečenie toho, aby takáto interoperabilita neohrozovala integritu operačného systému, virtuálneho asistenta, hardvéru alebo softvérových prvkov, ktoré strážca prístupu poskytuje, a to za predpokladu, že takéto opatrenia náležite odôvodní.

8.   Strážca prístupu poskytne inzerentom a vydavateľom, ako aj tretím stranám, ktoré inzerenti a vydavatelia oprávnili, na ich žiadosť a bezodplatne prístup k svojim nástrojom na meranie výkonnosti a k údajom vrátane agregovaných a neagregovaných údajov, ktoré inzerenti a vydavatelia potrebujú, aby mohli uskutočniť vlastné nezávislé preverenie súboru reklám. Takéto údaje sa poskytujú tak, aby inzerenti a vydavatelia mohli prevádzkovať svoje vlastné preverovacie a meracie nástroje na posúdenie výkonnosti základných platformových služieb poskytovaných strážcami prístupu.

9.   Strážca prístupu poskytne koncovým používateľom a tretím stranám, ktoré koncový používateľ oprávnil, na ich žiadosť a bezodplatne účinnú prenosnosť údajov, ktoré poskytol koncový používateľ alebo ktoré generujú jeho aktivity v súvislosti s využívaním príslušnej základnej platformovej služby, a to aj tým, že bezodplatne poskytne nástroje na uľahčenie účinného uplatňovania takejto prenosnosti údajov, ako aj poskytovaním nepretržitého prístupu k takýmto údajom v reálnom čase.

10.   Strážca prístupu bezodplatne poskytne komerčným používateľom a tretím stranám, ktoré komerčný používateľ oprávnil, na ich žiadosť účinný, kvalitný a nepretržitý prístup v reálnom čase k agregovaným a neagregovaným údajom vrátane osobných údajov, ktoré títo komerční používatelia a koncoví používatelia zapojení do produktov alebo služieb poskytovaných týmito komerčnými používateľmi poskytujú alebo generujú v kontexte používania príslušných základných platformových služieb alebo služieb poskytovaných spolu s príslušnými základnými platformovými službami alebo na ich podporu, a umožní im tieto údaje používať. Pokiaľ ide o osobné údaje, strážca prístupu poskytne takýto prístup k osobným údajom a umožní ich používanie len vtedy, ak tieto údaje priamo súvisia s použitím, ktoré vykonali koncoví používatelia vo vzťahu k produktom alebo službám, ktoré príslušný komerčný používateľ ponúka prostredníctvom príslušnej základnej platformovej služby, a keď sa koncoví používatelia rozhodnú pre takéto zdieľanie udelením svojho súhlasu.

11.   Strážca prístupu poskytne každému podniku poskytujúcemu internetové vyhľadávače, ktorý je treťou stranou, na jeho žiadosť spravodlivý, primeraný a nediskriminačný prístup k údajom o poradí, vyhľadávaní, kliknutiach a zobrazeniach v súvislosti s bezplatným a plateným vyhľadávaním koncovými používateľmi na svojich internetových vyhľadávačoch. Všetky osobné údaje v údajoch o vyhľadávaní, kliknutiach a zobrazeniach sa anonymizujú.

12.   Strážca prístupu uplatňuje spravodlivé, primerané a nediskriminačné všeobecné podmienky prístupu komerčných používateľov k svojim obchodom so softvérovými aplikáciami, internetovým vyhľadávačom a online službám sociálnej siete uvedeným v rozhodnutí o označení podľa článku 3 ods. 9.

Na tento účel strážca prístupu uverejní všeobecné podmienky prístupu vrátane alternatívneho mechanizmu riešenia sporov.

Komisia posúdi, či sú uverejnené všeobecné podmienky prístupu v súlade s týmto odsekom.

13.   Všeobecné podmienky pre ukončenie poskytovania základnej platformovej služby strážcu prístupu nesmú byť neúmerné. Strážca prístupu zabezpečí, aby sa podmienky ukončenia mohli uplatňovať bez neprimeraných ťažkostí.

Článok 7

Povinnosť strážcov prístupu týkajúca sa interoperability interpersonálnych komunikačných služieb nezávislých od číslovania

1.   Ak strážca prístupu poskytuje interpersonálne komunikačné služby nezávislé od číslovania, ktoré sú uvedené v rozhodnutí o označení podľa článku 3 ods. 9, zabezpečí interoperabilitu základných funkcií svojich interpersonálnych komunikačných služieb nezávislých od číslovania s interpersonálnymi komunikačnými službami nezávislými od číslovania iného poskytovateľa, ktorý takéto služby ponúka alebo má v úmysle ponúkať v Únii, tak, že na požiadanie a bezodplatne poskytne potrebné technické rozhrania alebo podobné riešenia, ktoré uľahčujú interoperabilitu.

2.   Strážca prístupu zabezpečí interoperabilitu aspoň týchto základných funkcií podľa odseku 1, pokiaľ on sám poskytuje takéto funkcie svojim vlastným koncovým používateľom:

a)

po zaradení do zoznamu v rozhodnutí o označení podľa článku 3 ods. 9:

i)

zasielanie textových správ medzi koncovými bodmi medzi dvomi individuálnymi koncovými používateľmi;

ii)

zdieľanie obrázkov, hlasových správ, videí a iných pripojených súborov v rámci komunikácie medzi koncovými bodmi medzi dvomi individuálnymi koncovými používateľmi;

b)

do dvoch rokov po označení:

i)

zasielanie textových správ medzi koncovými bodmi v rámci skupín individuálnych koncových používateľov;

ii)

zdieľanie obrázkov, hlasových správ, videí a iných pripojených súborov v rámci komunikácie medzi koncovými bodmi medzi skupinovým chatom a individuálnym koncovým používateľom;

c)

do štyroch rokov po označení:

i)

hlasové volania medzi koncovými bodmi medzi dvomi individuálnymi koncovými používateľmi;

ii)

videohovory medzi koncovými bodmi medzi dvomi individuálnymi koncovými používateľmi;

iii)

hlasové volania medzi koncovými bodmi medzi skupinovým chatom a individuálnym koncovým používateľom;

iv)

videohovory medzi koncovými bodmi medzi skupinovým chatom a individuálnym koncovým používateľom.

3.   Úroveň bezpečnosti vrátane prípadného šifrovania medzi koncovými bodmi, ktorú strážca prístupu poskytuje svojim vlastným koncovým používateľom, sa zachová v rámci všetkých interoperabilných služieb.

4.   Strážca prístupu uverejní referenčnú ponuku, v ktorej stanoví technické podrobnosti a všeobecné podmienky interoperability so svojimi interpersonálnymi komunikačnými službami nezávislých od číslovania vrátane potrebných podrobností o úrovni bezpečnosti a šifrovaní medzi koncovými bodmi. Strážca prístupu uverejní takúto referenčnú ponuku v lehote stanovenej v článku 3 ods. 10 a v prípade potreby ju aktualizuje.

5.   Po uverejnení referenčnej ponuky podľa odseku 4 môže každý poskytovateľ interpersonálnych komunikačných služieb nezávislých od číslovania, ktorý ponúka alebo má v úmysle ponúkať takéto služby v Únii, požiadať o interoperabilitu s interpersonálnymi komunikačnými službami nezávislými od číslovania, ktoré poskytuje strážca prístupu. Takáto žiadosť sa môže vzťahovať na niektoré alebo všetky základné funkcie uvedené v odseku 2. Strážca prístupu vyhovie každej primeranej žiadosti o zabezpečenie interoperability do troch mesiacov od jej prijatia tak, že uvedie do prevádzky požadované základné funkcie.

6.   Komisia môže výnimočne na základe odôvodnenej žiadosti strážcu prístupu predĺžiť lehoty splnenia podmienok podľa odseku 2 a 5, ak strážca prístupu preukáže, že je to potrebné na zabezpečenie účinnej interoperability a zachovanie potrebnej úrovne bezpečnosti vrátane prípadného šifrovania medzi koncovými bodmi.

7.   Koncoví používatelia interpersonálnych komunikačných služieb nezávislých od číslovania strážcu prístupu a žiadajúceho poskytovateľa interpersonálnych komunikačných služieb nezávislých od číslovania majú naďalej možnosť rozhodnúť sa, či využijú interoperabilné základné funkcie, ktoré strážca prístupu môže poskytnúť podľa odseku 1.

8.   Strážca prístupu získava a vymieňa si s poskytovateľom interpersonálnych komunikačných služieb nezávislých od číslovania, ktorý požiadal o zabezpečenie interoperability, len tie osobné údaje koncových používateľov, ktoré sú nevyhnutne potrebné na poskytnutie účinnej interoperability. Takéto získavanie a výmena osobných údajov koncových používateľom je v plnom súlade s nariadením (EÚ) 2016/679 a smernicou 2002/58/ES.

9.   Strážcovi prístupu nemožno brániť, aby prijímal opatrenia na zabezpečenie toho, aby poskytovatelia interpersonálnych komunikačných služieb nezávislých od číslovania, ktorí sú tretími stranami a žiadajú o zabezpečenie interoperability, neohrozili integritu, bezpečnosť a ochranu súkromia v rámci jeho služieb za predpokladu, že takéto opatrenia sú nevyhnutne potrebné a primerané a strážca prístupu ich náležite odôvodní.

Článok 8

Dodržiavanie povinností strážcov prístupu

1.   Strážca prístupu zabezpečí a preukáže dodržiavanie povinností stanovených v článkoch 5, 6 a 7 tohto nariadenia. Opatrenia, ktoré vykonáva strážca prístupu na zabezpečenie dodržiavania uvedených článkov, musia byť účinné pri dosahovaní cieľov tohto nariadenia a plnení príslušnej povinnosti. Strážca prístupu zabezpečí, aby vykonávanie týchto opatrení bolo v súlade s príslušným právom, najmä s nariadením (EÚ) 2016/679, so smernicou 2002/58/ES a s právnymi predpismi o kybernetickej bezpečnosti, ochrane spotrebiteľa a bezpečnosti výrobkov, ako aj s požiadavkami na prístupnosť.

2.   Komisia môže z vlastnej iniciatívy alebo na žiadosť strážcu prístupu podľa odseku 3 tohto článku začať konanie podľa článku 20.

Komisia môže prijať vykonávací akt, v ktorom určí opatrenia, ktoré má dotknutý strážca prístupu vykonať na účinné splnenie povinností stanovených v článkoch 6 a 7. Uvedený vykonávací akt sa prijme do šiestich mesiacov od začatia konania podľa článku 20 v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 50 ods. 2.

V prípade začatia konania z vlastnej iniciatívy z dôvodu obchádzania povinností podľa článku 13 sa takéto opatrenia môžu týkať povinností stanovených v článkoch 5, 6 a 7.

3.   Strážca prístupu môže požiadať Komisiu o zapojenie sa do procesu s cieľom určiť, či sú opatrenia, ktoré má daný strážca prístupu v úmysle vykonať alebo ktoré vykonal s cieľom zabezpečiť súlad s článkami 6 a 7, účinné na dosiahnutie cieľa príslušnej povinnosti za konkrétnych okolností strážcu prístupu. Komisia podľa vlastného uváženia rozhodne, či sa do takéhoto procesu zapojí, pričom zohľadňuje zásady rovnakého zaobchádzania, proporcionality a dobrej správy.

Strážca prístupu vo svojej žiadosti poskytne odôvodnené stanovisko, v ktorom vysvetlí opatrenia, ktoré má v úmysle vykonať alebo ktoré vykonal. Strážca prístupu zároveň poskytne verziu odôvodneného stanoviska, ktorá nemá dôverný charakter a ktorú možno poskytnúť tretím stranám podľa odseku 6.

4.   Odsekmi 2 a 3 tohto článku nie sú dotknuté právomoci Komisie podľa článkov 29, 30 a 31.

5.   S cieľom prijať rozhodnutie podľa odseku 2 Komisia oznámi svoje predbežné zistenia strážcovi prístupu do troch mesiacov od začatia konania podľa článku 20. Komisia v predbežných zisteniach vysvetlí opatrenia, ktoré zvažuje prijať alebo o ktorých usudzuje, že by ich mal prijať dotknutý strážca prístupu s cieľom účinne riešiť tieto predbežné zistenia.

6.   S cieľom účinne umožniť zainteresovaným tretím stranám predkladať pripomienky Komisia súčasne s oznámením svojich predbežných zistení strážcovi prístupu podľa odseku 5 alebo čo najskôr potom uverejní zhrnutie prípadu, ktoré nemá dôverný charakter, ako aj opatrenia, ktoré zvažuje prijať alebo o ktorých usudzuje, že by ich mal prijať dotknutý strážca prístupu. Komisia určí primeranú lehotu na predkladanie takýchto pripomienok.

7.   Pri určovaní opatrení podľa odseku 2 Komisia zabezpečí, aby opatrenia boli účinné pri dosahovaní cieľov tohto nariadenia a plnení príslušnej povinnosti a primerané vzhľadom na osobitné okolnosti strážcu prístupu a príslušnej služby.

8.   Na účely stanovenia povinností podľa článku 6 ods. 11 a 12 Komisia posúdi aj to, či sa zamýšľanými alebo vykonanými opatreniami zabezpečuje, aby nedošlo k nerovnováhe medzi právami a povinnosťami komerčných používateľov, a či opatrenia samy osebe neposkytujú strážcovi prístupu výhodu neúmernú službe, ktorú strážca prístupu poskytuje komerčným používateľom.

9.   Komisia môže rozhodnúť, že konanie podľa odseku 2 na požiadanie alebo z vlastnej iniciatívy obnoví, ak:

a)

nastala podstatná zmena ktorejkoľvek zo skutočností, na ktorých bolo rozhodnutie založené; alebo

b)

rozhodnutie bolo založené na neúplných, nesprávnych alebo zavádzajúcich informáciách; alebo

c)

opatrenia uvedené v rozhodnutí nie sú účinné.

Článok 9

Pozastavenie

1.   Ak strážca prístupu v odôvodnenej žiadosti preukáže, že splnenie konkrétnej povinnosti stanovenej v článku 5, 6 alebo 7 týkajúcej sa základnej platformovej služby uvedenej v rozhodnutí o označení podľa článku 3 ods. 9 by vzhľadom na výnimočné okolnosti mimo kontroly strážcu prístupu ohrozilo hospodársku životaschopnosť jeho činnosti v Únii, Komisia môže prijať vykonávací akt, v ktorom rozhodne, že túto konkrétnu povinnosť uvedenú v danej odôvodnenej žiadosti výnimočne úplne alebo čiastočne pozastaví (ďalej len „rozhodnutie o pozastavení“). Komisia v uvedenom vykonávacom akte podloží svoje rozhodnutie o pozastavení tým, že určí výnimočné okolnosti odôvodňujúce pozastavenie. Uvedený vykonávací akt sa obmedzí na rozsah a trvanie potrebné na vyriešenie takéhoto ohrozenia životaschopnosti strážcu prístupu. Komisia sa usiluje o bezodkladné prijatie uvedeného vykonávacieho aktu, a to najneskôr do troch mesiacov od prijatia úplnej odôvodnenej žiadosti. Uvedený vykonávací akt sa prijme v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 50 ods. 2.

2.   Ak sa pozastavenie odsúhlasí podľa odseku 1, Komisia preskúma svoje rozhodnutie o pozastavení raz ročne, pokiaľ sa v uvedenom rozhodnutí nestanoví kratší interval. Po takomto preskúmaní Komisia buď úplne alebo čiastočne zruší pozastavenie, alebo rozhodne, že podmienky odseku 1 sú naďalej splnené.

3.   Komisia môže v naliehavých prípadoch, konajúc na základe odôvodnenej žiadosti strážcu prístupu, dočasne pozastaviť uplatňovanie konkrétnej povinnosti uvedenej v odseku 1 na jednu alebo viaceré jednotlivé základné platformové služby ešte pred prijatím rozhodnutia podľa uvedeného odseku. Takúto žiadosť možno predložiť a vyhovieť jej kedykoľvek pred ukončením posúdenia Komisiou podľa odseku 1.

4.   Pri posudzovaní žiadosti uvedenej v odseku 1 a 3 Komisia zohľadňuje najmä vplyv plnenia konkrétnej povinnosti na hospodársku životaschopnosť činnosti strážcu prístupu v Únii, ako aj na tretie strany, najmä na MSP a spotrebiteľov. Pozastavenie môže podliehať podmienkam a povinnostiam, ktoré stanoví Komisia, aby zabezpečila spravodlivú rovnováhu medzi uvedenými záujmami a cieľmi tohto nariadenia.

Článok 10

Výnimka z dôvodu verejného zdravia a verejnej bezpečnosti

1.   Komisia môže, konajúc na základe odôvodnenej žiadosti strážcu prístupu alebo z vlastnej iniciatívy, prijať vykonávací akt, v ktorom rozhodne, že dotknutému strážcovi prístupu udelí úplnú alebo čiastočnú výnimku z uplatňovania konkrétnej povinnosti stanovenej v článku 5, 6 alebo 7 v súvislosti so základnou platformovou službou uvedenou v rozhodnutí o označení podľa článku 3 ods. 9, ak je takáto výnimka podložená dôvodmi uvedenými v odseku 3 tohto článku (ďalej len „rozhodnutie o výnimke“). Komisia prijme rozhodnutie o výnimke do troch mesiacov po prijatí úplnej odôvodnenej žiadosti a poskytne odôvodnené stanovisko, v ktorom vysvetlí dôvody udelenia výnimky. Uvedený vykonávací akt sa prijme v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 50 ods. 2.

2.   Ak sa udelí výnimka podľa odseku 1, Komisia preskúma svoje rozhodnutie o výnimke, ak dôvod jej udelenia zanikne, alebo aspoň raz za rok. Po takomto preskúmaní Komisia buď úplne alebo čiastočne zruší výnimku, alebo rozhodne, že podmienky odseku 1 sú naďalej splnené.

3.   Výnimku podľa odseku 1 možno udeliť len z dôvodov verejného zdravia alebo verejnej bezpečnosti.

4.   Komisia môže v naliehavých prípadoch, konajúc na základe odôvodnenej žiadosti strážcu prístupu alebo z vlastnej iniciatívy, dočasne pozastaviť uplatňovanie konkrétnej povinnosti uvedenej v odseku 1 na jednu alebo viaceré jednotlivé základné platformové služby ešte pred prijatím rozhodnutia podľa daného odseku. Takúto žiadosť možno predložiť a vyhovieť jej kedykoľvek pred ukončením posúdenia Komisiou podľa odseku 1.

5.   Pri posudzovaní žiadosti uvedenej v odseku 1 a 4 Komisia zohľadňuje najmä vplyv plnenia konkrétnej povinnosti na dôvody uvedené v odseku 3, ako aj účinky na dotknutého strážcu prístupu a na tretie strany. Komisia môže pozastavenie podmieniť podmienkami a povinnosťami, aby zabezpečila spravodlivú rovnováhu medzi cieľmi dôvodov uvedených v odseku 3 a cieľmi tohto nariadenia.

Článok 11

Podávanie správ

1.   Strážca prístupu do šiestich mesiacov od svojho označenia podľa článku 3 a v súlade s článkom 3 ods. 10 poskytne Komisii správu, v ktorej podrobne a transparentne opíše opatrenia, ktoré vykonal s cieľom zabezpečiť dodržiavanie povinností stanovených v článkoch 5, 6 a 7.

2.   Strážca prístupu v lehote uvedenej v odseku 1 zverejní a poskytne Komisii zhrnutie tejto správy, ktoré nemá dôverný charakter.

Strážca prístupu uvedenú správu a jej zhrnutie, ktoré nemá dôverný charakter, aktualizuje aspoň raz ročne.

Komisia na svojom webovom sídle uvedie odkaz na uvedené zhrnutie, ktoré nemá dôverný charakter.

Článok 12

Aktualizácia povinností strážcov prístupu

1.   Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 49 na účely doplnenia tohto nariadenia, pokiaľ ide o povinnosti stanovené v článkoch 5 a 6. Uvedené delegované akty sa zakladajú na prieskume trhu podľa článku 19, ktorý viedol k zisteniu potreby udržiavať uvedené povinnosti aktualizované s cieľom riešiť praktiky, ktoré obmedzujú súťažeschopnosť základných platformových služieb alebo ktoré sú nekalé rovnako ako praktiky, na ktoré sa vzťahujú povinnosti stanovené v článkoch 5 a 6.

2.   Rozsah pôsobnosti delegovaného aktu prijatého v súlade s odsekom 1 sa obmedzuje na:

a)

rozšírenie povinnosti, ktorá sa uplatňuje len vo vzťahu k niektorým základným platformovým službám, na iné základné platformové služby uvedené v článku 2 bode 2;

b)

rozšírenie povinnosti, z ktorej majú prospech niektorí komerční používatelia alebo koncoví používatelia, s cieľom prinášať prospech ostatným komerčným používateľom alebo koncovým používateľom;

c)

upresnenie spôsobu, akým majú strážcovia prístupu plniť povinnosti stanovené v článkoch 5 a 6, s cieľom zabezpečiť účinné dodržiavanie týchto povinností;

d)

rozšírenie povinnosti, ktorá sa uplatňuje len v súvislosti s určitými službami poskytovanými spolu so základnými platformovými službami alebo na ich podporu, na iné služby poskytované spolu so základnými platformovými službami alebo na ich podporu;

e)

rozšírenie povinnosti, ktorá sa uplatňuje len vo vzťahu k niektorým typom údajov, s cieľom uplatňovať ju vo vzťahu k iným typom údajov;

f)

doplnenie ďalších podmienok, ak sa povinnosťou ukladajú určité podmienky na správanie strážcu prístupu; alebo

g)

uplatňovanie povinnosti, ktorá upravuje vzťah medzi viacerými základnými platformovými službami strážcu prístupu, na vzťah medzi základnou platformovou službou a inými službami strážcu prístupu.

3.   Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 49 s cieľom zmeniť toto nariadenie, pokiaľ ide o zoznam základných funkcií uvedených v článku 7 ods. 2, doplnením alebo odstránením funkcií interpersonálnych komunikačných služieb nezávislých od číslovania.

Uvedené delegované akty sa zakladajú na prieskume trhu podľa článku 19, ktorý viedol k zisteniu potreby udržiavať uvedené povinnosti aktualizované s cieľom riešiť praktiky, ktoré obmedzujú súťažeschopnosť základných platformových služieb alebo ktoré sú nekalé rovnako ako praktiky, na ktoré sa vzťahujú povinnosti stanovené v článku 7.

4.   Komisia je tiež splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 49 s cieľom doplniť toto nariadenie, pokiaľ ide o povinnosti uvedené v článku 7, spresnením spôsobu, akým sa tieto povinnosti majú plniť, aby sa zabezpečilo ich účinné dodržiavanie. Uvedené delegované akty sa zakladajú na prieskume trhu podľa článku 19, ktorý viedol k zisteniu potreby udržiavať uvedené povinnosti aktualizované s cieľom riešiť praktiky, ktoré obmedzujú súťažeschopnosť základných platformových služieb alebo ktoré sú nekalé rovnako ako praktiky, na ktoré sa vzťahujú povinnosti stanovené v článku 7.

5.   Praktika uvedená v odsekoch 1, 3 a 4 sa považuje za obmedzujúcu súťažeschopnosť základných platformových služieb alebo za nekalú, ak:

a)

takúto praktiku uplatňujú strážcovia prístupu a dokáže brániť inovácii a obmedzovať výber pre komerčných používateľov a koncových používateľov, pretože:

i)

trvale ovplyvňuje alebo hrozí, že bude ovplyvňovať súťažeschopnosť základnej platformovej služby alebo iných služieb v digitálnom sektore tým, že pre ostatné podniky vytvára alebo posilňuje prekážky, ktoré im bránia vstúpiť na trh alebo v ňom expandovať ako poskytovatelia základnej platformovej služby alebo iných služieb v digitálnom sektore; alebo

ii)

bráni iným účastníkom v tom, aby mali rovnaký prístup ku kľúčovému vstupu ako strážca prístupu; alebo

b)

existuje nerovnováha medzi právami a povinnosťami komerčných používateľov a strážca prístupu získa od komerčných používateľov výhodu, ktorá je neúmerná službe, ktorú uvedený strážca prístupu poskytuje týmto komerčným používateľom.

Článok 13

Prevencia obchádzania povinností

1.   Podnik poskytujúci základné platformové služby nesmie segmentovať, rozdeľovať, prerozdeľovať, fragmentovať alebo deliť tieto služby prostredníctvom zmluvných, obchodných, technických alebo akýchkoľvek iných prostriedkov s cieľom obchádzať kvantitatívne prahové hodnoty stanovené v článku 3 ods. 2. Takéto konanie podniku nebráni Komisii, aby ho označila za strážcu prístupu podľa článku 3 ods. 4.

2.   Ak má Komisia podozrenie, že podnik poskytujúci základné platformové služby je zapojený do praktík uvedených v odseku 1, môže od tohto podniku vyžadovať akékoľvek informácie, ktoré považuje za nevyhnutné na to, aby určila, či sa dotknutý podnik podieľal na takýchto praktikách.

3.   Strážca prístupu zabezpečí úplné a účinné plnenie povinností vyplývajúcich z článkov 5, 6 a 7.

4.   Strážca prístupu sa nesmie zapojiť do konania, ktorým je ohrozené plnenie povinností podľa článkov 5, 6 a 7, a to bez ohľadu na to, či uvedené konanie má zmluvný, obchodný, technický alebo akýkoľvek iný charakter alebo zahŕňa použitie behaviorálnych techník alebo rozhrania.

5.   Ak sa na zabezpečenie súladu s týmto nariadením vyžaduje súhlas so získavaním, spracúvaním, krížovým používaním a zdieľaním osobných údajov, strážca prístupu prijme potrebné kroky, aby komerčným používateľom buď umožnil priamo získať potrebný súhlas so spracúvaním, ak sa takýto súhlas vyžaduje podľa nariadenia (EÚ) 2016/679 alebo smernice 2002/58/ES, alebo aby súlad s pravidlami a zásadami Únie v oblasti ochrany údajov a súkromia zabezpečil inak, a to aj tak, že komerčným používateľom poskytne vo vhodných prípadoch riadne anonymizované údaje. Strážca prístupu nesmie komerčnému používateľovi sťažovať získanie tohto súhlasu v porovnaní so získavaním súhlasu pre jeho vlastné služby.

6.   Strážca prístupu nesmie zhoršovať podmienky ani kvalitu žiadnej zo základných platformových služieb poskytovaných komerčným alebo koncovým používateľom, ktorí využívajú práva alebo možnosti stanovené v článkoch 5, 6 a 7, ani neprimerane sťažovať využívanie týchto práv alebo možností, a to ani tým, že by koncovým používateľom ponúkal možnosti voľby iným než neutrálnym spôsobom, alebo že by prostredníctvom štruktúry, návrhu, funkcie alebo spôsobu fungovania používateľského rozhrania alebo jeho časti oslaboval autonómiu koncových používateľov alebo komerčných používateľov, ich rozhodovanie alebo slobodný výber.

7.   Ak strážca prístupu obchádza alebo sa snaží obísť niektorú z povinností uvedených v článku 5, 6 alebo 7 spôsobom opísaným v odsekoch 4, 5 a 6 tohto článku, Komisia môže začať konanie podľa článku 20 a prijať vykonávací akt podľa článku 8 ods. 2 s cieľom stanoviť opatrenia, ktoré príslušný strážca prístupu musí vykonať.

8.   Odsekom 6 tohto článku nie sú dotknuté právomoci Komisie podľa článkov 29, 30 a 31.

Článok 14

Povinnosť informovať o koncentráciách

1.   Strážca prístupu informuje Komisiu o akejkoľvek zamýšľanej koncentrácii v zmysle článku 3 nariadenia (ES) č. 139/2004, ak účastníci fúzie alebo cieľ koncentrácie poskytuje základné platformové služby alebo akékoľvek iné služby poskytované v digitálnom sektore alebo umožňuje získavanie údajov, a to bez ohľadu na to, či podlieha povinnosti oznámenia Komisii podľa uvedeného nariadenia alebo príslušnému vnútroštátnemu orgánu na ochranu hospodárskej súťaže podľa vnútroštátnych pravidiel o fúziách.

Strážca prístupu informuje Komisiu o takejto koncentrácii pred jej uskutočnením a po uzavretí dohody, oznámení verejnej ponuky alebo nadobudnutí kontrolného podielu.

2.   Strážca prístupu v informáciách poskytnutých podľa odseku 1 uvedie aspoň podniky, ktorých sa koncentrácia týka, ich ročné obraty v Únii a celosvetové ročné obraty, ich oblasti činnosti vrátane činností priamo súvisiacich s koncentráciou, a hodnotu transakcie dohody alebo jej odhad, ako aj súhrnné údaje o koncentrácii vrátane jej povahy a odôvodnenia, a zoznam členských štátov, ktorých sa koncentrácia týka.

Strážca prístupu zároveň za všetky relevantné základné platformové služby uvedie ich príslušné ročné obraty v Únii, počty ich aktívnych komerčných používateľov ročne a počty ich aktívnych koncových používateľov mesačne.

3.   Ak po akejkoľvek koncentrácii uvedenej v odseku 1 tohto článku dodatočné základné platformové služby samostatne dosahujú prahové hodnoty uvedené v článku 3 ods. 2 písm. b), dotknutý strážca prístupu o tom informuje Komisiu do dvoch mesiacov od uskutočnenia koncentrácie a poskytne Komisii informácie uvedené v článku 3 ods. 2.

4.   Komisia informuje príslušné orgány členských štátov o všetkých informáciách prijatých podľa odseku 1 a každoročne uverejňuje zoznam nadobudnutí, o ktorých ju strážcovia prístupu informovali podľa uvedeného odseku.

Komisia zohľadní oprávnený záujem podnikov na ochrane ich obchodného tajomstva.

5.   Príslušné orgány členských štátov môžu použiť informácie získané podľa odseku 1 tohto článku na požiadanie Komisie o preskúmanie koncentrácie podľa článku 22 nariadenia (ES) č. 139/2004.

Článok 15

Povinnosť vykonať audit

1.   Strážca prístupu predloží Komisii do šiestich mesiacov od svojho označenia podľa článku 3 nezávisle auditovaný opis všetkých techník profilovania spotrebiteľov, ktoré uplatňuje na svoje základné platformové služby uvedené v rozhodnutí o označení podľa článku 3 ods. 9 alebo naprieč nimi. Komisia uvedený auditovaný opis predloží Európskemu výboru pre ochranu údajov.

2.   Komisia môže prijať vykonávací akt podľa článku 46 ods. 1 písm. g) s cieľom vypracovať metodiku a postup auditu.

3.   Strážca prístupu zverejní prehľad auditovaného opisu uvedeného v odseku 1. Je pri tom oprávnený zohľadniť nutnosť zachovať svoje obchodné tajomstvo. Strážca prístupu uvedený opis a prehľad aktualizuje aspoň raz ročne.

KAPITOLA IV

PRIESKUM TRHU

Článok 16

Začatie prieskumu trhu

1.   Ak má Komisia v úmysle uskutočniť prieskum trhu na účely možného prijatia rozhodnutí podľa článkov 17, 18 a 19, prijme rozhodnutie o začatí prieskumu trhu.

2.   Bez ohľadu na odsek 1 môže Komisia vykonávať svoje vyšetrovacie právomoci podľa tohto nariadenia pred začatím prieskumu trhu podľa uvedeného odseku.

3.   V rozhodnutí podľa odseku 1 sa uvádza:

a)

dátum začatia prieskumu trhu;

b)

opis otázky, ktorej sa prieskum trhu týka;

c)

účel prieskumu trhu.

4.   Komisia môže opätovne začať prieskum trhu, ktorý už ukončila, ak:

a)

nastala podstatná zmena ktorejkoľvek zo skutočností, na ktorých bolo rozhodnutie prijaté podľa článku 17, 18 alebo 19 založené; alebo

b)

rozhodnutie prijaté podľa článku 17, 18 alebo 19 bolo založené na neúplných, nesprávnych alebo zavádzajúcich informáciách.

5.   Komisia môže o pomoc pri prieskume trhu požiadať jeden alebo viacero príslušných vnútroštátnych orgánov.

Článok 17

Prieskum trhu na označenie strážcov prístupu

1.   Komisia môže uskutočniť prieskum trhu na účely preskúmania toho, či by podnik poskytujúci základné platformové služby mal byť označený za strážcu prístupu podľa článku 3 ods. 8, alebo s cieľom identifikovať základné platformové služby, ktoré sa majú uviesť v rozhodnutí o označení podľa článku 3 ods. 9. Komisia sa usiluje ukončiť prieskum trhu do 12 mesiacov odo dňa uvedeného v článku 16 ods. 3 písm. a). Komisia na účely ukončenia prieskumu trhu prijme vykonávací akt, v ktorom stanoví svoje rozhodnutie. Uvedený vykonávací akt sa prijme v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 50 ods. 2.

2.   V priebehu prieskumu trhu podľa odseku 1 tohto článku sa Komisia usiluje, aby svoje predbežné zistenia dotknutému podniku poskytujúcemu základné platformové služby oznámila do šiestich mesiacov odo dňa uvedeného v článku 16 ods. 3 písm. a). Komisia v predbežných zisteniach vysvetlí, či sa domnieva, že je dočasne vhodné, aby bol dotknutý podnik označený za strážcu prístupu podľa článku 3 ods. 8 a aby sa príslušné základné platformové služby uviedli v rozhodnutí o označení podľa článku 3 ods. 9.

3.   Ak podnik poskytujúci základné platformové služby dosiahol prahové hodnoty uvedené v článku 3 ods. 2, ale predložil dostatočne podložené argumenty v súlade s článkom 3 ods. 5, ktorými zjavne spochybnil predpoklad uvedený v článku 3 ods. 2, Komisia sa usiluje ukončiť prieskum trhu do piatich mesiacov odo dňa uvedeného v článku 16 ods. 3 písm. a).

Komisia sa v takom prípade usiluje, aby svoje predbežné zistenia podľa odseku 2 tohto článku dotknutému podniku oznámila do troch mesiacov odo dňa uvedeného v článku 16 ods. 3 písm. a).

4.   Ak Komisia v súlade s článkom 3 ods. 8 označí za strážcu prístupu podnik poskytujúci základné platformové služby, ktorý ešte nemá pevne zakotvené a trvalé postavenie vo svojej činnosti, ale pravdepodobne takéto postavenie dosiahne v blízkej budúcnosti, môže za uplatniteľné na daného strážcu prístupu vyhlásiť len jednu alebo viaceré povinnosti stanovené v článku 5 ods. 3 až ods. 6 a v článku 6 ods. 4, 7, 9, 10 a 13, ako sa uvádzajú v rozhodnutí o označení. Komisia vyhlási za uplatniteľné len tie povinnosti, ktoré sú primerané a potrebné, aby sa zabránilo tomu, že dotknutý strážca prístupu dosiahne nekalými prostriedkami pevne zakotvené a trvalé postavenie vo svojej činnosti. Komisia preskúma takéto označenie v súlade s postupom stanoveným v článku 4.

Článok 18

Prieskum trhu týkajúci sa systematického neplnenia povinností

1.   Komisia môže viesť prieskum trhu s cieľom preskúmať, či sa strážca prístupu dopustil systematického neplnenia povinností. Komisia ukončí tento prieskum trhu do 12 mesiacov odo dňa uvedeného v článku 16 ods. 3 písm. a). Ak z prieskumu trhu vyplynie, že strážca prístupu systematicky porušoval jednu alebo viaceré povinnosti stanovené v článkoch 5, 6 alebo 7 a udržiaval, posilňoval alebo rozširoval svoje postavenie strážcu prístupu v súvislosti s požiadavkami stanovenými v článku 3 ods. 1, Komisia môže prijať vykonávací akt, ktorým uloží takémuto strážcovi prístupu akékoľvek behaviorálne alebo štrukturálne nápravné opatrenia, ktoré sú úmerné a potrebné na zabezpečenie účinného súladu s týmto nariadením. Uvedený vykonávací akt sa prijme v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 50 ods. 2

2.   Nápravným opatrením uloženým v súlade s odsekom 1 tohto článku možno za predpokladu, že je úmerné a potrebné na zachovanie alebo obnovenie spravodlivosti a súťažeschopnosti, ktoré boli narušené systematickým neplnením povinností, strážcovi prístupu zakázať na obmedzený čas zúčastňovať sa na koncentrácii v zmysle článku 3 nariadenia (ES) č. 139/2004, pokiaľ ide o základné platformové služby alebo iné služby poskytované v digitálnom sektore, alebo služby umožňujúce získavanie údajov, ktoré sú ovplyvnené systematickým neplnením povinností.

3.   Má sa za to, že strážca prístupu sa dopustil systematického neplnenia povinností stanovených v článkoch 5, 6 a 7, ak Komisia v období ôsmich rokov pred prijatím rozhodnutia o začatí prieskumu trhu na účely možného prijatia rozhodnutia podľa tohto článku vydala najmenej tri rozhodnutia o neplnení povinností podľa článku 29 proti strážcovi prístupu v súvislosti s ktoroukoľvek z jeho základných platformových služieb.

4.   Komisia oznámi dotknutému strážcovi prístupu svoje predbežné zistenia do šiestich mesiacov odo dňa uvedeného v článku 16 ods. 3 písm. a). Komisia vo svojich predbežných zisteniach vysvetlí, či sa predbežne domnieva, že sú podmienky odseku 1 tohto článku splnené, a aké nápravné opatrenie alebo opatrenia predbežne považuje za nevyhnutné a primerané.

5.   S cieľom umožniť zainteresovaným tretím stranám účinne predkladať pripomienky Komisia súčasne s oznámením svojich predbežných zistení strážcovi prístupu podľa odseku 4 alebo čo najskôr potom uverejní zhrnutie prípadu, ktoré nemá dôverný charakter, ako aj nápravné opatrenia, ktoré zvažuje prijať. Komisia určí primeranú lehotu na predkladanie takýchto pripomienok.

6.   Ak má Komisia v úmysle prijať rozhodnutie podľa odseku 1 tohto článku, v ktorom stanoví, že záväzky, ktoré ponúkol strážca prístupu podľa článku 25, sú záväzné, uverejní zhrnutie prípadu, ktoré nemá dôverný charakter, ako aj hlavný obsah uvedených záväzkov. Zainteresované tretie strany môžu predložiť svoje pripomienky v primeranej lehote, ktorú stanoví Komisia.

7.   Komisia môže počas prieskumu trhu predĺžiť jeho trvanie, ak je takéto predĺženie objektívne odôvodnené a primerané. Predĺženie sa môže vzťahovať na lehotu, v rámci ktorej musí Komisia vydať predbežné zistenia, alebo na lehotu na prijatie konečného rozhodnutia. Celkové trvanie akéhokoľvek predĺženia alebo predĺžení podľa tohto odseku nesme presiahnuť šesť mesiacov.

8.   S cieľom zabezpečiť, aby strážca prístupu účinne dodržiaval svoje povinnosti stanovené v článkoch 5, 6 a 7, Komisia pravidelne preskúmava nápravné opatrenia, ktoré ukladá v súlade s odsekmi 1 a 2 tohto článku. Komisia je oprávnená upravovať uvedené nápravné opatrenia, ak po novom prieskume trhu zistí, že nie sú účinné.

Článok 19

Prieskum trhu v súvislosti s novými službami a novými praktikami

1.   Komisia môže uskutočniť prieskum trhu s cieľom preskúmať, či by sa do zoznamu základných platformových služieb stanoveného v článku 2 bode 2 mala doplniť jedna alebo viaceré služby v rámci digitálneho sektora, alebo s cieľom zistiť praktiky, ktoré obmedzujú súťažeschopnosť trhu základných platformových služieb alebo ktoré sú nekalé a ktorými sa toto nariadenie účinne nezaoberá. Komisia vo svojom posúdení zohľadní všetky relevantné zistenia konaní podľa článkov 101 a 102 ZFEÚ, ktoré sa týkajú digitálnych trhov, ako aj akýkoľvek iný relevantný vývoj.

2.   Komisia môže pri vykonávaní prieskumu trhu podľa odseku 1 konzultovať s tretími stranami vrátane komerčných používateľov a koncových používateľov služieb v rámci digitálneho sektora, na ktoré sa prieskum trhu vzťahuje, a komerčných používateľov a koncových používateľov, ktorí sú vystavení vyšetrovaným praktikám.

3.   Komisia zverejní svoje zistenia v správe do 18 mesiacov odo dňa uvedeného v článku 16 ods. 3 písm. a).

Táto správa sa prípadoch predloží Európskemu parlamentu a Rade a vo vhodných prípadoch sa k nej priloží:

a)

legislatívny návrh na zmenu tohto nariadenia s cieľom zahrnúť do zoznamu základných platformových služieb stanoveného v článku 2 bode 2 ďalšie služby v rámci digitálneho sektora alebo s cieľom zahrnúť nové povinnosti do kapitoly III; alebo

b)

návrh delegovaného aktu, ktorým sa toto nariadenie dopĺňa, pokiaľ ide o povinnosti stanovené v článku 5 a 6, alebo návrh delegovaného aktu, ktorým sa toto nariadenie mení alebo dopĺňa, pokiaľ ide o povinnosti stanovené v článku 7, ako sa stanovuje v článku 12.

V legislatívnom návrhu na zmenu tohto nariadenia uvedenom v písmene a) druhého pododseku sa vo vhodných prípadoch môže tiež navrhnúť vypustenie existujúcich služieb zo zoznamu základných platformových služieb stanoveného v článku 2 bode 2 alebo vypustenie existujúcich povinností z článku 5, 6 alebo 7.

KAPITOLA V

PRÁVOMOCI V OBLASTI PRIESKUMU, PRESADZOVANIA A MONITOROVANIA

Článok 20

Začatie konania

1.   Ak má Komisia v úmysle začať konanie na účely možného prijatia rozhodnutí podľa článkov 8, 29 a 30, prijme rozhodnutie o začatí konania.

2.   Bez ohľadu na odsek 1 môže Komisia vykonávať svoje vyšetrovacie právomoci podľa tohto nariadenia pred začatím konania podľa uvedeného odseku.

Článok 21

Žiadosti o informácie

1.   Komisia môže na účely plnenia povinností podľa tohto nariadenia formou jednoduchej žiadosti alebo rozhodnutím žiadať podniky a združenia podnikov o poskytnutie všetkých potrebných informácií. Komisia môže formou jednoduchej žiadosti alebo rozhodnutím žiadať o prístup k akýmkoľvek údajom a algoritmom podnikov a informáciám o testovaní, ako aj o vysvetlenia k nim.

2.   Pri zasielaní jednoduchej žiadosti o informácie podniku alebo združeniu podnikov Komisia uvedie právny základ a účel žiadosti, upresní, aké informácie sa požadujú, a stanoví lehotu na poskytnutie informácií, ako aj pokuty uvedené v článku 30 uplatniteľné za poskytnutie neúplných, nesprávnych alebo zavádzajúcich informácií alebo vysvetlení.

3.   Keď Komisia žiada podniky alebo združenia podnikov o poskytnutie informácií formou rozhodnutia, uvedie právny základ a účel žiadosti, upresní, aké informácie sa požadujú, a stanoví lehotu na poskytnutie informácií. Keď Komisia žiada podniky o poskytnutie prístupu k akýmkoľvek údajom, algoritmom a informáciám o testovaní, uvedie účel žiadosti a stanoví lehotu na poskytnutie tohto prístupu. Uvedie tiež pokuty podľa článku 30 a uvedie alebo uloží pravidelné penále podľa článku 31. Ďalej uvedie právo na preskúmanie rozhodnutia Súdnym dvorom.

4.   Podniky alebo združenia podnikov alebo ich zástupcovia poskytnú požadované informácie v mene dotknutého podniku alebo združenia podnikov. Riadne splnomocnení právnici môžu poskytovať informácie v mene svojich klientov. Za poskytnutie neúplných, nesprávnych alebo zavádzajúcich informácií však ostávajú plne zodpovední klienti.

5.   Na žiadosť Komisie príslušné orgány členských štátov poskytnú Komisii všetky informácie, ktoré majú k dispozícii, potrebné na plnenie úloh, ktoré má pridelené na základe tohto nariadenia.

Článok 22

Právomoc klásť otázky a zaznamenávať výpovede

1.   Komisia môže na účely plnenia svojich povinností podľa tohto nariadenia klásť otázky akejkoľvek fyzickej alebo právnickej osobe, ktorá s tým súhlasí, s cieľom získať informácie týkajúce sa predmetu preskúmania. Komisia je oprávnená zaznamenať takéto kladenie otázok akýmikoľvek technickými prostriedkami.

2.   Ak sa kladenie otázok podľa odseku 1 tohto článku uskutočňuje v priestoroch podniku, Komisia informuje príslušný vnútroštátny orgán členského štátu, ktorý presadzuje pravidlá uvedené v článku 1 ods. 6 a na ktorého území sa kladenie otázok uskutoční. Ak o to uvedený orgán požiada, jeho úradníci môžu pomáhať úradníkom a ostatným sprevádzajúcim osobám povereným Komisiou viesť kladenie otázok.

Článok 23

Právomoc vykonávať inšpekcie

1.   Komisia môže na účely plnenia svojich povinností podľa tohto nariadenia vykonávať všetky potrebné inšpekcie podniku alebo združenia podnikov.

2.   Úradníci a ostatné sprevádzajúce osoby poverené Komisiou na vykonávanie inšpekcie sú oprávnené:

a)

vstupovať do priestorov, na pozemky a do dopravných prostriedkov podnikov a združení podnikov;

b)

skúmať účtovné knihy a iné záznamy týkajúce sa podnikateľskej činnosti bez ohľadu na médium, na ktorom sú uložené;

c)

vyhotoviť alebo získať kópie alebo výňatky z týchto účtovných kníh a iných záznamov;

d)

požiadať podnik alebo združenie podnikov, aby poskytli vysvetlenia o svojej organizácii, fungovaní, IT systéme, algoritmoch, nakladaní s údajmi a obchodných postupoch a prístup k nim a zaznamenávať alebo dokumentovať poskytnuté vysvetlenia akýmikoľvek technickými prostriedkami;

e)

zapečatiť podnikové priestory a účtovné knihy alebo záznamy počas trvania inšpekcie v rozsahu nevyhnutnom na jej vykonanie;

f)

požadovať od každého zástupcu podniku alebo združenia podnikov alebo od ich zamestnancov, aby podali vysvetlenie k skutočnostiam alebo dokumentom, ktoré súvisia s predmetom a účelom inšpekcie, a zaznamenať odpovede akýmikoľvek technickými prostriedkami.

3.   Komisia môže na účely inšpekcie požiadať o pomoc audítorov alebo expertov vymenovaných Komisiou podľa článku 26 ods. 2, ako aj o pomoc príslušného vnútroštátneho orgánu členského štátu, ktorý presadzuje pravidlá uvedené v článku 1 ods. 6 a na ktorého území sa má inšpekcia vykonať.

4.   Počas inšpekcií môže Komisia, audítori alebo experti, ktorých vymenovala, a príslušný vnútroštátny orgán členského štátu, ktorý presadzuje pravidlá uvedené v článku 1 ods. 6 a na ktorého území sa má inšpekcia vykonať, požiadať podnik alebo združenie podnikov, aby poskytli vysvetlenia o svojej organizácii, fungovaní, IT systéme, algoritmoch, nakladaní s údajmi a obchodnom správaní a prístup k nim. Komisia a audítori alebo experti, ktorých vymenovala, a príslušný vnútroštátny orgán členského štátu, ktorý presadzuje pravidlá uvedené v článku 1 ods. 6 a na ktorého území sa má inšpekcia vykonať, môžu adresovať otázky ktorémukoľvek zástupcovi alebo zamestnancovi.

5.   Úradníci a ostatné sprevádzajúce osoby, ktoré Komisia poverila vykonávaním inšpekcie, uplatňujú svoje právomoci na základe predloženého písomného oprávnenia, v ktorom sú uvedené predmet a účel inšpekcie a uplatniteľné pokuty stanovené v článku 30 v prípade, že sú predložené neúplné účtovné knihy alebo iné záznamy súvisiace s podnikaním alebo že odpovede na otázky položené podľa odsekov 2 a 4 tohto článku sú nesprávne alebo zavádzajúce. Komisia pred inšpekciou o nej včas informuje príslušný vnútroštátny orgán členského štátu, ktorý presadzuje pravidlá uvedené v článku 1 ods. 6, na ktorého území sa má inšpekcia vykonávať.

6.   Podniky alebo združenia podnikov sú povinné podrobiť sa inšpekcii nariadenej rozhodnutím Komisie. V uvedenom rozhodnutí sa uvedie predmet a účel inšpekcie, stanovený dátum, kedy sa má začať, a uvedú sa v ňom pokuty a pravidelné penále podľa článkov 30 a 31, ako aj právo na preskúmanie uvedeného rozhodnutia Súdnym dvorom.

7.   Úradníci príslušného vnútroštátneho orgánu členského štátu, ktorý presadzuje pravidlá uvedené v článku 1 ods. 6 a na ktorého území sa má inšpekcia vykonať, a osoby ním poverené alebo vymenované, na žiadosť tohto orgánu alebo Komisie aktívne pomáhajú úradníkom a ostatným sprevádzajúcim osobám povereným Komisiou. Na tento účel majú k dispozícii právomoci stanovené v odsekoch 2 a 4 tohto článku.

8.   Keď úradníci a ostatné sprevádzajúce osoby poverené Komisiou zistia, že sa podnik alebo združenie podnikov bráni inšpekcii nariadenej podľa tohto článku, príslušný členský štát im poskytne nevyhnutnú pomoc, a to vo vhodných prípadoch požiadaním o pomoc polície alebo zodpovedajúceho orgánu presadzovania práva tak, aby im umožnili vykonať inšpekciu.

9.   Ak je podľa vnútroštátnych pravidiel na pomoc uvedenú v odseku 8 tohto článku potrebné povolenie súdneho orgánu, požiada oň Komisia alebo príslušný vnútroštátny orgán členského štátu, ktorý presadzuje pravidlá uvedené v článku 1 ods. 6, alebo úradníci poverení týmito orgánmi. O takéto povolenie možno požiadať aj ako o predbežné opatrenie.

10.   Keď sa žiada o povolenie podľa odseku 9 tohto článku, vnútroštátny súdny orgán overí, či je rozhodnutie Komisie pravé a či navrhované donucovacie opatrenia nie sú svojvoľné ani neprimerané vzhľadom na predmet inšpekcie. Pri kontrole primeranosti donucovacích opatrení môže vnútroštátny súdny orgán požiadať Komisiu, priamo alebo prostredníctvom príslušného vnútroštátneho orgánu členského štátu, ktorý presadzuje pravidlá uvedené v článku 1 ods. 6, o podrobné vysvetlenie, najmä pokiaľ ide o dôvody, ktoré viedli Komisiu k podozreniu o porušení tohto nariadenia, ako aj o závažnosť predpokladaného porušenia a o spôsob účasti dotknutého podniku na ňom. Vnútroštátny súdny orgán však nemôže spochybniť potrebu inšpekcie ani požadovať predloženie informácií zo spisu Komisie. Zákonnosť rozhodnutia Komisie podlieha preskúmaniu iba Súdnym dvorom.

Článok 24

Predbežné opatrenia

V naliehavých prípadoch z dôvodu rizika vážnej a nenapraviteľnej ujmy pre komerčných používateľov alebo koncových používateľov strážcov prístupu môže Komisia na základe prima facie zistenia porušenia článku 5, 6 alebo 7 prijať vykonávací akt, ktorým nariadi predbežné opatrenia voči strážcovi prístupu. Uvedený vykonávací akt sa prijme len v súvislosti s konaním začatým na účely možného prijatia rozhodnutia o neplnení povinností podľa článku 29 ods. 1. Uplatňuje sa len na vymedzené obdobie a toto obdobie sa môže predĺžiť, ak je to potrebné a primerané. Uvedený vykonávací akt sa prijme v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 50 ods. 2.

Článok 25

Záväzky

1.   Ak dotknutý strážca prístupu ponúkne počas konania podľa článku 18 záväzky týkajúce sa príslušných základných platformových služieb s cieľom zabezpečiť plnenie povinností stanovených v článkoch 5, 6 a 7, Komisia môže prijať vykonávací akt, ktorým sa tieto záväzky stanú pre daného strážcu prístupu záväznými, a vyhlásiť, že neexistujú žiadne ďalšie dôvody na prijatie opatrení. Uvedený vykonávací akt sa prijme v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 50 ods. 2.

2.   Komisia môže na požiadanie alebo z vlastnej iniciatívy rozhodnutím príslušné konanie obnoviť, ak:

a)

nastala podstatná zmena ktorejkoľvek zo skutočností, na ktorých bolo rozhodnutie založené;

b)

dotknutý strážca prístupu koná v rozpore so svojimi záväzkami;

c)

rozhodnutie bolo založené na neúplných, nesprávnych alebo zavádzajúcich informáciách poskytnutých stranami;

d)

záväzky nie sú účinné.

3.   Ak Komisia usúdi, že záväzkami, ktoré predložil dotknutý strážca prístupu, sa nemôže zabezpečiť účinné plnenie povinností stanovených v článkoch 5, 6 a 7, vysvetlí dôvody, prečo v rozhodnutí o ukončení príslušného konania nestanovila, že sú uvedené záväzky záväzné.

Článok 26

Monitorovanie povinností a opatrení

1.   Komisia prijme potrebné opatrenia na monitorovanie účinného vykonávania a plnenia povinností stanovených v článkoch 5, 6 a 7 a rozhodnutí prijatých podľa článkov 8, 18, 24, 25 a 29. Uvedené opatrenia môžu zahŕňať najmä uloženie povinnosti strážcovi prístupu uchovávať všetky dokumenty, ktoré sa považujú za relevantné na posúdenie vykonávania a plnenia uvedených povinností a rozhodnutí.

2.   Opatrenia podľa odseku 1 môžu zahŕňať vymenovanie nezávislých externých expertov a audítorov, ako aj vymenovanie úradníkov z príslušných vnútroštátnych orgánov členských štátov, aby Komisii pomáhali pri monitorovaní povinností a opatrení a poskytovali jej osobitné odborné znalosti alebo vedomosti.

Článok 27

Informácie od tretích strán

1.   Akákoľvek tretia strana vrátane komerčných používateľov, konkurentov alebo koncových používateľov základných platformových služieb uvedených v rozhodnutí o označení podľa článku 3 ods. 9, ako aj ich zástupcovia, môžu informovať príslušný vnútroštátny orgán členského štátu, ktorý presadzuje pravidlá uvedené v článku 1 ods. 6, alebo priamo Komisiu o akýchkoľvek praktikách alebo správaní strážcov prístupu, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia.

2.   Príslušný vnútroštátny orgán členského štátu, ktorý presadzuje pravidlá uvedené v článku 1 ods. 6, a Komisia majú výlučnú právomoc, pokiaľ ide o primerané opatrenia, a nie sú povinní prijať opatrenia v nadväznosti na poskytnuté informácie.

3.   Ak príslušný vnútroštátny orgán členského štátu, ktorý presadzuje pravidlá uvedené v článku 1 ods. 6, na základe informácií poskytnutých podľa odseku 1 tohto článku dospeje k záveru, že môže ísť o prípad nesúladu s týmto nariadením, postúpi uvedené informácie Komisii.

Článok 28

Funkcia dodržiavania súladu s predpismi

1.   Strážcovia prístupu zavedú funkciu dodržiavania súladu s predpismi, ktorá je nezávislá od prevádzkových funkcií strážcu prístupu, a vymenujú jedného alebo viacerých pracovníkov zodpovedných za dodržiavanie súladu s predpismi vrátane vedúceho tejto funkcie.

2.   Strážca prístupu zabezpečí, aby funkcia dodržiavania súladu s predpismi podľa odseku 1 mala dostatočnú právomoc, vážnosť a zdroje, ako aj prístup k riadiacemu orgánu strážcu prístupu s cieľom monitorovať dodržiavanie súladu s týmto nariadením zo strany strážcu prístupu.

3.   Riadiaci orgán strážcu prístupu zabezpečí, aby pracovníci zodpovední za dodržiavanie súladu s predpismi vymenovaní podľa odseku 1 mali odbornú kvalifikáciu, znalosti, skúsenosti a schopnosti potrebné na plnenie úloh uvedených v odseku 5.

Riadiaci orgán strážcu prístupu tiež zabezpečí, aby vedúcim funkcie dodržiavania súladu s predpismi bol nezávislý vrcholový manažér s jasnou zodpovednosťou za túto funkciu.

4.   Vedúci funkcie dodržiavania súladu s predpismi podáva správy priamo riadiacemu orgánu strážcu prístupu a môže tento orgán upozorňovať na obavy a varovať ho v prípade vzniku rizika nedodržiavania súladu s týmto nariadením bez toho, aby boli dotknuté povinnosti riadiaceho orgánu v rámci jeho funkcií dohľadu a riadenia.

Vedúci funkcie dodržiavania súladu s predpismi nemôže byť odvolaný bez predchádzajúceho súhlasu riadiaceho orgánu strážcu prístupu.

5.   Pracovníci zodpovední za dodržiavanie súladu s predpismi vymenovaní strážcom prístupu podľa odseku 1 majú tieto úlohy:

a)

organizovať a monitorovať opatrenia a činnosti strážcov prístupu, ktorých cieľom je zabezpečiť súlad s týmto nariadením, a vykonávať nad nimi dohľad;

b)

poskytovať informácie a poradenstvo manažmentu a zamestnancom strážcu prístupu v súvislosti so súladom s týmto nariadením;

c)

vo vhodných prípadoch monitorovať dodržiavanie záväzkov, ktoré sa stali záväznými podľa článku 25, bez toho, aby bola dotknutá možnosť Komisie vymenovať nezávislých externých expertov podľa článku 26 ods. 2;

d)

spolupracovať s Komisiou na účely tohto nariadenia.

6.   Strážcovia prístupu oznámia Komisii meno a kontaktné údaje vedúceho funkcie dodržiavania súladu s predpismi.

7.   Riadiaci orgán strážcu prístupu vymedzí mechanizmy správy a riadenia strážcu prístupu, ktoré zabezpečujú nezávislosť funkcie dodržiavania súladu s predpismi vrátane rozdelenia povinností v organizácii strážcu prístupu a predchádzania konfliktom záujmov, vykonáva dohľad nad týmito mechanizmami a zodpovedá za ich vykonávanie.

8.   Riadiaci orgán pravidelne, najmenej raz ročne, schvaľuje a preskúmava stratégie a politiky týkajúce sa zabezpečenia súladu s týmto nariadením, jeho riadenia a monitorovania.

9.   Riadiaci orgán venuje dostatok času riadeniu a monitorovaniu súladu s týmto nariadením. Aktívne sa zúčastňuje na rozhodnutiach týkajúcich sa uplatňovania a presadzovania tohto nariadenia a zabezpečuje, aby sa na to vyčlenili primerané zdroje.

Článok 29

Neplnenie povinností

1.   Komisia prijme vykonávací akt, v ktorom rozhodne o neplnení povinností (ďalej len „rozhodnutie o neplnení povinností“), ak dospeje k záveru, že strážca prístupu nedodržiava jednu alebo viaceré z týchto požiadaviek:

a)

ktorúkoľvek z povinností stanovených v článku 5, 6 alebo 7;

b)

opatrenia, ktoré Komisia uviedla v rozhodnutí prijatom podľa článku 8 ods. 2;

c)

nápravné opatrenia uložené podľa článku 18 ods. 1;

d)

predbežné opatrenia nariadené podľa článku 24; alebo

e)

záväzky, ktoré sa podľa článku 25 stali právne záväznými.

Uvedený vykonávací akt sa prijme v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 50 ods. 2.

2.   Komisia sa usiluje prijať rozhodnutie o neplnení povinností do 12 mesiacov od začatia konania podľa článku 20.

3.   Pred prijatím rozhodnutia o neplnení povinností Komisia oznámi dotknutému strážcovi prístupu svoje predbežné zistenia. V uvedených predbežných zisteniach Komisia vysvetlí opatrenia, ktoré zvažuje prijať alebo o ktorých usudzuje, že by ich mal prijať strážca prístupu s cieľom účinne riešiť predbežné zistenia.

4.   Komisia v prípadoch, keď má v úmysle prijať rozhodnutie o neplnení povinností, môže konzultovať s tretími stranami.

5.   V rozhodnutí o neplnení povinností Komisia nariadi strážcovi prístupu, aby v primeranej lehote upustil od neplnenia povinností a podal vysvetlenie, ako plánuje dosiahnuť súlad s týmto rozhodnutím.

6.   Strážca prístupu poskytne Komisii opis opatrení, ktoré prijal na zabezpečenie súladu s rozhodnutím o neplnení povinností.

7.   Ak Komisia rozhodne, že rozhodnutie o neplnení povinností neprijme, ukončí príslušné konanie rozhodnutím.

Článok 30

Pokuty

1.   V rozhodnutí o neplnení povinností môže Komisia uložiť strážcovi prístupu pokuty, ktoré nepresahujú 10 % jeho celkového celosvetového obratu v predchádzajúcom finančnom roku, ak zistí, že strážca prístupu úmyselne alebo z nedbanlivosti nedodržiaval:

a)

ktorúkoľvek z povinností stanovených v článkoch 5, 6 a 7;

b)

opatrenia, ktoré Komisia uviedla v rozhodnutí prijatom podľa článku 8 ods. 2;

c)

nápravné opatrenia uložené podľa článku 18 ods. 1;

d)

predbežné opatrenia nariadené podľa článku 24; alebo

e)

záväzky, ktoré sa podľa článku 25 stali právne záväznými.

2.   Bez ohľadu na odsek 1 tohto článku môže Komisia v rozhodnutí o neplnení povinností uložiť strážcovi prístupu pokuty až do výšky 20 % jeho celkového celosvetového obratu v predchádzajúcom finančnom roku, ak dospeje k záveru, že strážca prístupu sa dopustil rovnakého alebo podobného porušenia povinnosti stanovenej v článkoch 5, 6 alebo 7 v súvislosti s rovnakou základnou platformovou službou, aké mu bolo preukázané v jednom z rozhodnutí o neplnení povinností prijatých v ôsmich predchádzajúcich rokoch.

3.   Komisia môže prijať rozhodnutie, ktorým podnikom, vrátane strážcov prístupu v príslušných prípadoch, a združeniam podnikov uloží pokuty, ktoré nepresahujú 1 % ich celkového celosvetového obratu v predchádzajúcom finančnom roku, ak úmyselne alebo z nedbanlivosti:

a)

neposkytnú v stanovenej lehote informácie, ktoré sa vyžadujú na posúdenie ich označenia za strážcov prístupu podľa článku 3, alebo poskytnú nesprávne, neúplné alebo zavádzajúce informácie;

b)

nesplnia povinnosť informovať Komisiu podľa článku 3 ods. 3;

c)

neoznámia informácie, ktoré sa vyžadujú podľa článku 14, alebo ich poskytnú nesprávne, neúplné alebo zavádzajúce;

d)

nepredložia opis, ktorý sa vyžaduje podľa článku 15, alebo ho poskytnú nesprávny, neúplný alebo zavádzajúci;

e)

neposkytnú prístup k údajom, algoritmom alebo informáciám o testovaní v reakcii na žiadosť podľa článku 21 ods. 3;

f)

neposkytnú informácie vyžiadané v lehote stanovenej podľa článku 21 ods. 3 alebo poskytnú nesprávne, neúplné alebo zavádzajúce informácie alebo vysvetlenia vyžiadané podľa článku 21 alebo poskytnuté počas kladenia otázok podľa článku 22;

g)

v lehote stanovenej Komisiou neopravia nesprávne, neúplné alebo zavádzajúce informácie, ktoré poskytol zástupca alebo zamestnanec, alebo neposkytnú či odmietnu poskytnúť úplné informácie o skutočnostiach týkajúcich sa predmetu a účelu inšpekcie podľa článku 23;

h)

odmietnu podrobiť sa inšpekcii podľa článku 23;

i)

nesplnia povinnosti, ktoré Komisia uložila podľa článku 26;

j)

nezavedú funkciu dodržiavania súladu s predpismi v súlade s článkom 28; alebo

k)

nesplnia podmienky na prístup k spisu Komisie podľa článku 34 ods. 4.

4.   Pri stanovovaní výšky pokuty Komisia zohľadňuje závažnosť, trvanie a opakovaný výskyt a v prípade pokút uložených podľa odseku 3 omeškanie v konaní.

5.   Ak je pokuta uložená združeniu podnikov, pričom sa zohľadnil celosvetový obrat jeho členov, a uvedené združenie je v platobnej neschopnosti, združenie je povinné požadovať od svojich členov príspevok na krytie výšky pokuty.

Ak združenie podnikov tieto príspevky nedostane v rámci lehoty stanovenej Komisiou, Komisia môže požadovať uhradenie pokuty priamo od ktoréhokoľvek z podnikov, ktorého zástupcovia boli členmi príslušných rozhodovacích orgánov uvedeného združenia.

Po tom, čo Komisia požiadala o uhradenie v súlade s druhým pododsekom, môže požadovať uhradenie zostatku od ktoréhokoľvek člena združenia podnikov, ak je to potrebné na zabezpečenie úplného uhradenia pokuty.

Komisia však nepožaduje uhradenie podľa druhého alebo tretieho pododseku od podnikov, ktoré preukážu, že nevykonali rozhodnutie združenia podnikov, ktoré viedlo k porušeniu tohto nariadenia, a že predtým, ako Komisia začala konanie podľa článku 20, o tomto porušení nevedeli alebo sa od neho aktívne dištancovali.

Finančná zodpovednosť každého podniku za uhradenie pokuty nepresiahne 20 % jeho celkového celosvetového obratu v predchádzajúcom finančnom roku.

Článok 31

Pravidelné penále

1.   Komisia môže prijať rozhodnutie, ktorým podnikom, vrátane strážcov prístupu v príslušných prípadoch, a združeniam podnikov uloží pravidelné penále nepresahujúce 5 % priemerného denného celosvetového obratu v predchádzajúcom finančnom roku za deň vypočítané odo dňa určeného rozhodnutím s cieľom prinútiť ich k tomu, aby:

a)

dodržiavali opatrenia, ktoré Komisia uviedla v rozhodnutí prijatom podľa článku 8 ods. 2;

b)

dodržiavali rozhodnutie podľa článku 18 ods. 1;

c)

poskytli správne a úplné informácie v lehote, ktorá sa požaduje v žiadosti o informácie podanej na základe rozhodnutia podľa článku 21;

d)

zabezpečili prístup k údajom, algoritmom a informáciám o testovaní v reakcii na žiadosť podľa článku 21 ods. 3 a poskytli k nim vysvetlenia, ako sa vyžaduje v rozhodnutí podľa článku 21;

e)

sa podrobili inšpekcii nariadenej rozhodnutím prijatým podľa článku 23;

f)

dodržiavali rozhodnutie, ktorým sa nariaďujú predbežné opatrenia, podľa článku 24;

g)

splnili záväzky, ktoré sa rozhodnutím podľa článku 25 ods. 1 stali právne záväznými;

h)

dodržiavali rozhodnutie podľa článku 29 ods. 1.

2.   Ak si podniky alebo združenia podnikov splnili povinnosť, ktorú malo vynútiť pravidelné penále, Komisia môže prijať vykonávací akt, v ktorom stanoví konečnú sumu pravidelného penále vo výške, ktorá je nižšia ako suma určená podľa pôvodného rozhodnutia. Uvedený vykonávací akt sa prijme v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 50 ods. 2.

Článok 32

Premlčacie lehoty na uloženie sankcií

1.   Právomoci zverené Komisii článkami 30 a 31 podliehajú premlčacej lehote päť rokov.

2.   Lehota začína plynúť dňom, keď došlo k porušeniu predpisov. V prípade pokračujúceho alebo opakovaného porušovania však lehota začína plynúť dňom ukončenia porušovania.

3.   Každým opatrením Komisie prijatým na účely prieskumu trhu alebo konania v súvislosti s porušovaním predpisov sa preruší premlčacia lehota na uloženie pokút alebo pravidelného penále. Premlčacia lehota sa preruší s účinnosťou odo dňa, keď bolo opatrenie oznámené aspoň jednému podniku alebo združeniu podnikov, ktoré sa podieľali na porušovaní. Opatrenia, ktorými sa preruší plynutie lehoty, sú najmä tieto:

a)

žiadosti Komisie o informácie;

b)

písomné povolenia na vykonávanie inšpekcií, ktoré Komisia vydala svojim úradníkom;

c)

začatie konania Komisie podľa článku 20.

4.   Po každom prerušení začne lehota plynúť odznovu. Premlčacia lehota sa však končí najneskôr v deň, keď lehota rovnajúca sa dvojnásobku premlčacej lehoty uplynula bez toho, aby Komisia uložila pokutu alebo pravidelné penále. Uvedená lehota sa predĺži o obdobie, počas ktorého je premlčanie pozastavené podľa odseku 5.

5.   Premlčacia lehota na uloženie pokút alebo pravidelného penále sa pozastavuje na celé obdobie, počas ktorého je rozhodnutie Komisie predmetom konania na Súdnom dvore.

Článok 33

Premlčacie lehoty na vymáhanie sankcií

1.   Právomoc Komisie vymáhať rozhodnutia prijaté podľa článkov 30 a 31 podlieha premlčacej lehote päť rokov.

2.   Lehota začína plynúť odo dňa, keď sa rozhodnutie stalo právoplatným.

3.   Plynutie premlčacej lehoty na vymáhanie sankcií sa preruší:

a)

oznámením rozhodnutia, ktorým sa mení pôvodná výška pokuty alebo pravidelného penále alebo zamieta žiadosť o takú zmenu; alebo

b)

každým opatrením Komisie alebo členského štátu konajúceho na žiadosť Komisie, ktorým sa vymáha zaplatenie pokuty alebo pravidelného penále.

4.   Po každom prerušení začne lehota plynúť odznovu.

5.   Plynutie premlčacej lehoty na vymáhanie sankcií sa pozastaví:

a)

kým plynie lehota na platbu; alebo

b)

kým je na základe rozhodnutia Súdneho dvora alebo rozhodnutia vnútroštátneho súdu pozastavené vymáhanie platby.

Článok 34

Právo na vypočutie a prístup k spisu

1.   Komisia pred prijatím rozhodnutia podľa článku 8, článku 9 ods. 1, článku 10 ods. 1, článkov 17, 18, 24, 25, 29 a 30 a článku 31 ods. 2 poskytne dotknutému strážcovi prístupu alebo podniku, alebo združeniu podnikov príležitosť vypočutia v súvislosti s:

a)

predbežnými zisteniami Komisie vrátane akejkoľvek záležitosti, voči ktorej Komisia vzniesla námietku; a

b)

opatreniami, ktoré Komisia prípadne zamýšľa prijať vzhľadom na predbežné zistenia podľa písmena a) tohto odseku.

2.   Dotknutí strážcovia prístupu, podniky a združenia podnikov môžu Komisii predložiť svoje pripomienky k predbežným zisteniam Komisie v lehote, ktorú Komisia stanoví vo svojich predbežných zisteniach a ktorá nesmie byť kratšia ako 14 dní.

3.   Komisia svoje rozhodnutia založí len na predbežných zisteniach, vrátane akejkoľvek záležitosti, voči ktorej Komisia vzniesla námietku, ku ktorým sa dotknutí strážcovia prístupu, podniky a združenia podnikov mohli vyjadriť.

4.   V každom konaní sa plne rešpektuje právo dotknutého strážcu prístupu, podniku alebo združenia podnikov na obhajobu. Za dodržania podmienok sprístupnenia s výhradou oprávneného záujmu podnikov na ochrane ich obchodného tajomstva má dotknutý strážca prístupu, podnik, alebo združenie podnikov právo na prístup k spisu Komisie. Komisia môže v prípade nezhody medzi stranami prijať rozhodnutia, v ktorých stanoví tieto podmienky sprístupnenia. Právo na prístup k spisu Komisie sa nevzťahuje na dôverné informácie a interné dokumenty Komisie alebo príslušných orgánov členských štátov. Právo na prístup sa predovšetkým nevzťahuje na korešpondenciu medzi Komisiou a príslušnými orgánmi členských štátov. Nič v tomto odseku nebráni Komisii v tom, aby zverejnila a využívala informácie potrebné na preukázanie porušovania.

Článok 35

Podávanie výročných správ

1.   Komisia predkladá Európskemu parlamentu a Rade výročnú správu o vykonávaní tohto nariadenia a pokroku pri dosahovaní jeho cieľov.

2.   Správa uvedená v odseku 1 zahŕňa:

a)

súhrn činností Komisie vrátane všetkých prijatých opatrení alebo rozhodnutí a prebiehajúcich prieskumov trhu v súvislosti s týmto nariadením;

b)

zistenia vyplývajúce z monitorovania plnenia povinností podľa tohto nariadenia strážcami prístupu;

c)

posúdenie auditovaného opisu uvedeného v článku 15;

d)

prehľad spolupráce medzi Komisiou a vnútroštátnymi orgánmi v súvislosti s týmto nariadením;

e)

prehľad činností a úloh, ktoré vykonáva skupina digitálnych regulačných orgánov na vysokej úrovni, vrátane spôsobu vykonávania jej odporúčaní, pokiaľ ide o presadzovanie tohto nariadenia.

3.   Komisia správu uverejní na svojom webovom sídle.

Článok 36

Služobné tajomstvo

1.   Informácie získané podľa tohto nariadenia sa použijú na účely tohto nariadenia.

2.   Informácie získané podľa článku 14 sa použijú na účely tohto nariadenia, nariadenia (ES) č. 139/2004 a vnútroštátnych pravidiel o fúziách.

3.   Informácie získané podľa článku 15 sa použijú na účely tohto nariadenia a nariadenia (EÚ) 2016/679.

4.   Bez toho, aby bola dotknutá výmena a využívanie informácií poskytnutých na účely použitia podľa článkov 38, 39, 41 a 43, Komisia, príslušné orgány členských štátov, ich úradníci, zamestnanci a iné osoby pracujúce pod dohľadom týchto orgánov, ani žiadna fyzická ani právnická osoba vrátane audítorov a expertov vymenovaných podľa článku 26 ods. 2 nezverejnia informácie, ktoré získali alebo si vymenili podľa tohto nariadenia a na ktoré sa vzťahuje povinnosť služobného tajomstva.

Článok 37

Spolupráca s vnútroštátnymi orgánmi

1.   Komisia a členské štáty úzko spolupracujú a koordinujú svoje opatrenia na presadzovanie práva s cieľom zabezpečiť koherentné, účinné a navzájom sa dopĺňajúce presadzovanie dostupných právnych nástrojov, ktoré sa uplatňujú na strážcov prístupu v zmysle tohto nariadenia.

2.   Komisia môže podľa potreby konzultovať s vnútroštátnymi orgánmi o každej záležitosti súvisiacej s uplatňovaním tohto nariadenia.

Článok 38

Spolupráca a koordinácia s príslušnými vnútroštátnymi orgánmi, ktoré presadzujú pravidlá hospodárskej súťaže

1.   Komisia a príslušné vnútroštátne orgány členských štátov, ktoré presadzujú pravidlá uvedené v článku 1 ods. 6, spolupracujú a prostredníctvom Európskej siete pre hospodársku súťaž (ďalej len „ESHS“) sa navzájom informujú o svojich príslušných opatreniach na presadzovanie práva. Majú právomoc poskytovať si navzájom informácie o akýchkoľvek skutkových alebo právnych záležitostiach vrátane dôverných informácií. Ak príslušný orgán nie je členom ESHS, Komisia prijme potrebné opatrenia na spoluprácu takýchto orgánov a výmenu ich informácií o prípadoch týkajúcich sa presadzovania tohto nariadenia a presadzovania pravidiel uvedených v článku 1 ods. 6. Komisia môže takéto opatrenia stanoviť vo vykonávacích aktoch podľa článku 46 ods. 1 písm. l).

2.   Ak má príslušný vnútroštátny orgán členského štátu, ktorý presadzuje pravidlá uvedené v článku 1 ods. 6, v úmysle začať vyšetrovanie týkajúce sa strážcov prístupu na základe vnútroštátnych právnych predpisov uvedených v článku 1 ods. 6, písomne informuje Komisiu o prvom formálnom vyšetrovacom opatrení, a to pred začatím jeho vykonávania alebo bezprostredne po ňom. Tieto informácie môžu byť sprístupnené aj príslušným vnútroštátnym orgánom, ktoré presadzujú pravidlá uvedené v článku 1 ods. 6, ostatných členských štátov.

3.   Ak má príslušný vnútroštátny orgán členského štátu, ktorý presadzuje pravidlá uvedené v článku 1 ods. 6, v úmysle uložiť strážcom prístupu povinnosti na základe vnútroštátneho práva podľa článku 1 ods. 6, oznámi Komisii návrh opatrenia a jeho odôvodnenie, a to najneskôr 30 dní pred jeho prijatím. V prípade predbežných opatrení príslušný vnútroštátny orgán členského štátu, ktorý presadzuje pravidlá uvedené v článku 1 ods. 6, oznamuje Komisii návrh plánovaných opatrení čo najskôr, najneskôr však ihneď po ich prijatí. Tieto informácie môžu byť sprístupnené aj príslušným vnútroštátnym orgánom, ktoré presadzujú pravidlá uvedené v článku 1 ods. 6, ostatných členských štátov.

4.   Mechanizmus informovania stanovený v odsekoch 2 a 3 sa nevzťahuje na rozhodnutia plánované podľa vnútroštátnych pravidiel o fúziách.

5.   Informácie vymieňané podľa odsekov 1 až 3 tohto článku sa vymieňajú a používajú len na účely koordinácie presadzovania tohto nariadenia a pravidiel uvedených v článku 1 ods. 6.

6.   Komisia môže požiadať príslušné vnútroštátne orgány členských štátov, ktoré presadzujú pravidlá uvedené v článku 1 ods. 6, o podporu pri ktoromkoľvek zo svojich prieskumov trhu podľa tohto nariadenia.

7.   Príslušný vnútroštátny orgán členského štátu, ktorý presadzuje pravidlá uvedené v článku 1 ods. 6, môže z vlastnej iniciatívy vyšetriť prípad možného neplnenia článkov 5, 6 a 7 tohto nariadenia na svojom území, ak podľa vnútroštátneho práva je na to oprávnený a má na to vyšetrovacie právomoci. Pred prijatím prvého formálneho vyšetrovacieho opatrenia tento orgán písomne informuje Komisiu.

Začatie konania Komisiou podľa článku 20 oslobodzuje príslušné vnútroštátne orgány členských štátov, ktoré presadzujú pravidlá uvedené v článku 1 ods. 6, od možnosti viesť takéto vyšetrovanie alebo ho ukončí ak už prebieha. Uvedené orgány podajú Komisii správu o zisteniach takéhoto vyšetrovania s cieľom podporiť ju v jej úlohe jediného orgánu presadzovania tohto nariadenia.

Článok 39

Spolupráca s vnútroštátnymi súdmi

1.   V konaniach týkajúcich sa uplatňovania tohto nariadenia môžu vnútroštátne súdy požiadať Komisiu, aby im poskytla informácie, ktoré má k dispozícii, alebo svoje stanovisko k otázkam, ktoré sa týkajú uplatňovania tohto nariadenia.

2.   Členské štáty zašlú Komisii kópiu každého písomného rozsudku vnútroštátnych súdov, ktorým sa rozhodlo o uplatňovaní tohto nariadenia. Takáto kópia sa zašle bezodkladne po tom, čo bol stranám oznámený úplný písomný rozsudok.

3.   Ak si to vyžaduje jednotné uplatňovanie tohto nariadenia, Komisia môže z vlastnej iniciatívy predložiť vnútroštátnym súdom písomné pripomienky. S povolením príslušného súdu môže Komisia predložiť pripomienky aj ústnou formou.

4.   Komisia môže výlučne na účely vypracovania svojich pripomienok požiadať príslušný vnútroštátny súd, aby jej poskytol všetky dokumenty, ktoré sú potrebné na posúdenie danej veci, alebo aby poskytnutie týchto dokumentov zabezpečil.

5.   Vnútroštátne súdy nevydajú žiadne rozhodnutie, ktoré je v rozpore s rozhodnutím prijatým Komisiou podľa tohto nariadenia. Vyhýbajú sa aj vydaniu takých rozhodnutí, ktoré by boli v rozpore s rozhodnutím, ktoré zvažuje Komisia v konaní začatom podľa tohto nariadenia. Na tento účel môže vnútroštátny súd posúdiť, či je nevyhnutné, aby sa konanie, ktoré začal, prerušilo. Týmto nie je dotknutá možnosť vnútroštátnych súdov podať návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ.

Článok 40

Skupina na vysokej úrovni

1.   Komisia zriadi skupinu na vysokej úrovni pre akt o digitálnych trhoch (ďalej len „skupina na vysokej úrovni“).

2.   Skupina na vysokej úrovni sa skladá z týchto európskych orgánov a sietí:

a)

orgán európskych regulátorov pre elektronické komunikácie;

b)

európsky dozorný úradník pre ochranu údajov a Európsky výbor pre ochranu údajov;

c)

Európska sieť pre hospodársku súťaž;

d)

sieť spolupráce v oblasti ochrany spotrebiteľa; a

e)

skupina európskych regulačných orgánov pre audiovizuálne mediálne služby.

3.   Všetky európske orgány a siete uvedené v odseku 2 majú v skupine na vysokej úrovni rovnaký počet zástupcov. Maximálny počet členov skupiny na vysokej úrovni je 30.

4.   Komisia poskytuje skupine na vysokej úrovni na uľahčenie jej práce služby sekretariátu. Skupine na vysokej úrovni predsedá Komisia, ktorá sa zúčastňuje na jej zasadnutiach. Skupina na vysokej úrovni zasadá na žiadosť Komisie aspoň raz za kalendárny rok. Komisia zvoláva zasadnutia skupiny aj vtedy, ak o to požiada väčšina jej členov s cieľom riešiť konkrétnu otázku.

5.   Skupina na vysokej úrovni môže Komisii poskytovať poradenstvo a odborné znalosti v oblastiach, ktoré patria do pôsobnosti jej členov, vrátane:

a)

poradenstva a odporúčaní v rámci ich odborných znalostí relevantných pre všetky všeobecné záležitosti týkajúce sa vykonávania alebo presadzovania tohto nariadenia; alebo

b)

poradenstva a odborných znalostí na podporu jednotného regulačného prístupu v rámci rôznych regulačných nástrojov.

6.   Skupina na vysokej úrovni môže najmä identifikovať a posudzovať súčasné a potenciálne vzájomné pôsobenie medzi týmto nariadením a pravidlami platnými v jednotlivých odvetviach, ktoré uplatňujú vnútroštátne orgány, ktoré sú súčasťou európskych orgánov a sietí uvedených v odseku 2, a predkladať Komisii výročnú správu, v ktorej uvedie výsledky takéhoto posúdenia a určí potenciálne prierezové otázky týkajúce sa regulácie. K takejto správe môžu byť pripojené odporúčania, ktorých cieľom je priblížiť sa k súdržnému transdisciplinárnemu prístupu a synergii pri vykonávaní tohto nariadenia a iných odvetvových predpisov. Správa sa zašle Európskemu parlamentu a Rade.

7.   V kontexte prieskumov trhu zameraných na nové služby a nové postupy môže skupina na vysokej úrovni poskytovať Komisii odborné znalosti o potrebe upraviť, doplniť alebo odstrániť pravidlá uvedené v tomto nariadení s cieľom zabezpečiť, aby digitálne trhy v celej Únii boli súťažeschopné a spravodlivé.

Článok 41

Žiadosť o prieskum trhu

1.   Tri alebo viaceré členské štáty môžu požiadať Komisiu o začatie prieskumu trhu podľa článku 17, ak usudzujú, že existujú opodstatnené dôvody domnievať sa, že by určitý podnik mal byť označený za strážcu prístupu.

2.   Jeden alebo viaceré členské štáty môžu požiadať Komisiu o začatie prieskumu trhu podľa článku 18, ak usudzujú, že existujú opodstatnené dôvody domnievať sa, že strážca prístupu systematicky porušoval jednu alebo viaceré povinnosti stanovené v článkoch 5, 6 a 7 a udržiaval, posilňoval alebo rozširoval svoje postavenie strážcu prístupu v súvislosti s požiadavkami podľa článku 3 ods. 1.

3.   Tri alebo viaceré členské štáty môžu požiadať Komisiu o vykonanie prieskumu trhu podľa článku 19, ak usudzujú, že existujú opodstatnené dôvody domnievať sa, že:

a)

do zoznamu základných platformových služieb podľa článku 2 bodu 2 by sa mala doplniť jedna alebo viac služieb v rámci digitálneho sektora; alebo

b)

v tomto nariadení sa účinne neupravuje jedna alebo viaceré praktiky, ktoré by mohli viesť k obmedzeniu súťažeschopnosti základných platformových služieb alebo by mohli byť nekalé.

4.   Členské štáty predložia dôkazy na podporu svojich žiadostí podľa odsekov 1, 2 a 3. V prípade žiadostí podľa odseku 3 môžu takéto dôkazy zahŕňať informácie o novozavedených ponukách produktov, služieb, softvéru alebo funkcií, ktoré vyvolávajú obavy, pokiaľ ide o súťažeschopnosť alebo spravodlivosť, či už sa vykonávajú v kontexte existujúcich základných platformových služieb alebo inak.

5.   Komisia do 4 mesiacov od podania žiadosti podľa tohto článku preskúma, či existujú opodstatnené dôvody na začatie prieskumu trhu podľa odsekov 1, 2 alebo 3. Komisia zverejní výsledky svojho posúdenia.

Článok 42

Žaloby v zastúpení

Na žaloby v zastúpení podané na strážcov prístupu vo veci porušenia ustanovení tohto nariadenia, ktoré poškodzuje alebo môže poškodiť kolektívne záujmy spotrebiteľov, sa vzťahuje smernica (EÚ) 2020/1828.

Článok 43

Nahlasovanie porušení a ochrana nahlasujúcich osôb

Pri nahlasovaní všetkých porušení tohto nariadenia a na ochranu osôb nahlasujúcich takéto porušenia sa uplatňuje smernica (EÚ) 2019/1937.

KAPITOLA VI

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 44

Uverejňovanie rozhodnutí

1.   Komisia uverejní rozhodnutia, ktoré prijme podľa článkov 3 a 4, článku 8 ods. 2, článkov 9, 10, 16 až 20 a 24, článku 25 ods. 1, článkov 29, 30 a 31. Takéto uverejnenie obsahuje mená strán a hlavný obsah rozhodnutia vrátane všetkých uložených sankcií.

2.   Pri uverejnení sa zohľadní oprávnený záujem strážcov prístupu alebo tretích strán na ochrane ich dôverných informácií.

Článok 45

Preskúmanie Súdnym dvorom

V súlade s článkom 261 ZFEÚ má Súdny dvor neobmedzenú právomoc preskúmavať rozhodnutia, ktorými Komisia uložila pokuty alebo pravidelné penále. Môže zrušiť, znížiť alebo zvýšiť uloženú pokutu alebo pravidelné penále.

Článok 46

Vykonávacie ustanovenia

1.   Komisia môže prijať vykonávacie akty, ktorými sa stanovia podrobné pravidlá uplatňovania:

a)

formy, obsahu a iných podrobností oznámení a predkladaných informácií podľa článku 3;

b)

formy, obsahu a iných podrobností technických opatrení, ktoré musia strážcovia prístupu vykonať s cieľom zabezpečiť súlad s článkom 5, 6 alebo 7;

c)

prevádzkových a technických opatrení s cieľom zabezpečiť interoperabilitu interpersonálnych komunikačných služieb nezávislých od číslovania podľa článku 7;

d)

formy, obsahu a iných podrobností odôvodnenej žiadosti podľa článku 8 ods. 3;

e)

formy, obsahu a iných podrobností odôvodnených žiadostí podľa článkov 9 a 10;

f)

formy, obsahu a iných podrobností regulačných správ predkladaných podľa článku 11;

g)

metodiky a postupu týkajúcich sa auditovaného opisu techník používaných na profilovanie spotrebiteľov podľa článku 15 ods. 1; Komisia pri vypracúvaní návrhu vykonávacieho aktu na tento účel konzultuje s európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov a môže konzultovať aj s Európskym výborom pre ochranu údajov, občianskou spoločnosťou a inými príslušnými expertmi;

h)

formy, obsahu a iných podrobností oznámení a predkladaných informácií podľa článkov 14 a 15;

i)

praktických opatrení, pokiaľ ide o konania v súvislosti s prieskumami trhu podľa článkov 17, 18 a 19 a konania podľa článkov 24, 25 a 29;

j)

praktických opatrení, pokiaľ ide o uplatnenie práv na vypočutie stanovených v článku 34;

k)

praktických opatrení, pokiaľ ide o podmienky sprístupnenia podľa článku 34;

l)

praktických opatrení, pokiaľ ide o spoluprácu a koordináciu medzi Komisiou a členskými štátmi podľa článkov 37 a 38; a

m)

praktických opatrení na výpočet a predĺženie lehôt.

2.   Vykonávacie akty stanovené v odseku 1 písm. a) až k) a písm. m) tohto článku sa prijmú v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 50 ods. 2.

Vykonávací akt uvedený v odseku 1 písm. l) tohto článku sa prijme v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 50 ods. 3.

3.   Pred prijatím akéhokoľvek vykonávacieho aktu podľa odseku 1 Komisia uverejní jeho návrh a vyzve všetky zúčastnené strany, aby predložili svoje pripomienky v lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako jeden mesiac.

Článok 47

Usmernenia

Komisia môže prijať usmernenia o ktoromkoľvek z aspektov tohto nariadenia s cieľom uľahčiť jeho účinné vykonávanie a presadzovanie.

Článok 48

Normalizácia

Komisia môže v prípade, že je to vhodné a potrebné, poveriť európske normalizačné orgány, aby uľahčili vykonávanie povinností stanovených v tomto nariadení vypracovaním vhodných noriem.

Článok 49

Vykonávanie delegovania právomoci

1.   Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2.   Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 3 ods. 6 a 7 a článku 12 ods. 1, 3 a 4 sa Komisii udeľuje na obdobie päť rokov od 1. novembra 2022. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje o rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia.

3.   Delegovanie právomoci uvedené v článku 3 ods. 6 a 7 a článku 12 ods. 1, 3 a 4 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.   Komisia pred prijatím delegovaného aktu konzultuje s expertmi určenými jednotlivými členskými štátmi v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva.

5.   Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po jeho prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

6.   Delegovaný akt prijatý podľa článku 3 ods. 6 a 7 a článku 12 ods. 1, 3 a 4 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.

Článok 50

Postup výboru

1.   Komisii pomáha výbor („poradný výbor pre digitálne trhy“). Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

2.   Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 4 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

Ak sa má stanovisko výboru získať písomným postupom, uvedený postup sa ukončí bez výsledku, ak tak v rámci lehoty na vydanie stanoviska rozhodne predseda výboru alebo ak o to požiada jednoduchá väčšina členov výboru.

3.   Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

4.   Komisia oznámi stanovisko výboru adresátovi individuálneho rozhodnutia spolu s uvedeným rozhodnutím. Stanovisko uverejní spolu s individuálnym rozhodnutím so zreteľom na oprávnený záujem na ochrane služobného tajomstva.

Článok 51

Zmena smernice (EÚ) 2019/1937

V bode J časti I prílohy k smernici (EÚ) 2019/1937 sa dopĺňa tento bod:

„iv)

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/1925 zo 14. septembra 2022 o súťažeschopných a spravodlivých trhoch digitálneho sektora a o zmene smerníc (EÚ) 2019/1937 a (EÚ) 2020/1828 (akt o digitálnych trhoch) (Ú. v. EÚ L 265, 21.9.2022, s. 1).“

Článok 52

Zmena smernice (EÚ) 2020/1828

V prílohe I k smernici (EÚ) 2020/1828 sa dopĺňa tento bod:

„67.

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/1925 zo 14. septembra 2022 o súťažeschopných a spravodlivých trhoch digitálneho sektora a o zmene smerníc (EÚ) 2019/1937 a (EÚ) 2020/1828 (akt o digitálnych trhoch) (Ú. v. EÚ L 265, 21.9.2022, s. 1).“

Článok 53

Preskúmanie

1.   Komisia do 3. mája 2026 a následne každé tri roky vyhodnotí toto nariadenie a predloží správu Európskemu parlamentu, Rade a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru.

2.   V hodnotení posúdi, či boli dosiahnuté ciele tohto nariadenia, ktorými je zabezpečiť súťažeschopné a spravodlivé trhy, a posúdi tiež jeho vplyv na komerčných používateľov, najmä MSP, a koncových používateľov. Komisia okrem toho vyhodnotí, či možno rozšíriť rozsah pôsobnosti článku 7 na online služby sociálnej siete.

3.   V hodnoteniach sa uvedie, či je potrebné upraviť pravidlá vrátane pravidiel týkajúcich sa zoznamu základných platformových služieb stanoveného v článku 2 bode 2, povinností stanovených v článkoch 5, 6 a 7 a ich presadzovania na zabezpečenie toho, aby boli digitálne trhy v celej Únii súťažeschopné a spravodlivé. Komisia v nadväznosti na tieto hodnotenia prijme vhodné opatrenia, ktoré môžu zahŕňať legislatívne návrhy.

4.   Príslušné orgány členských štátov poskytnú všetky relevantné informácie, ktoré majú k dispozícii a ktoré môže Komisia požadovať na účely vypracovania správy uvedenej v odseku 1.

Článok 54

Nadobudnutie účinnosti a uplatňovanie

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa od 2. mája 2023.

Článok 3 ods. 6 a 7 a články 40, 46, 47, 48, 49 a 50 sa však uplatňujú od 1. novembra 2022 a články 42 a 43 sa uplatňujú od 25. júna 2023.

Ak je však dátum uplatňovania uvedený v druhom pododseku tohto článku neskôr ako 25. júna 2023, uplatňovanie článkov 42 a 43 sa odkladá do dňa uplatňovania uvedeného v druhom pododseku tohto článku.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Štrasburgu 14. septembra 2022

Za Európsky parlament

predsedníčka

R. METSOLA

Za Radu

predseda

M. BEK


(1)  Ú. v. EÚ C 286, 16.7.2021, s. 64.

(2)  Ú. v. EÚ C 440, 29.10.2021, s. 67.

(3)  Pozícia Európskeho parlamentu z 5. júla 2022 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady z 18. júla 2022.

(4)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 1).

(5)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1150 z 20. júna 2019 o podpore spravodlivosti a transparentnosti pre komerčných používateľov online sprostredkovateľských služieb (Ú. v. EÚ L 186, 11.7.2019, s. 57).

(6)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/58/ES z 12. júla 2002 týkajúca sa spracovávania osobných údajov a ochrany súkromia v sektore elektronických komunikácií (Ú. v. ES L 201, 31.7.2002, s. 37).

(7)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005 nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 84/450/EHS, smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES, 98/27/ES a 2002/65/ES a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 („smernica o nekalých obchodných praktikách“) (Ú. v. EÚ L 149, 11.6.2005, s. 22).

(8)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/13/EÚ z 10. marca 2010 o koordinácii niektorých ustanovení upravených zákonom, iným právnym predpisom alebo správnym opatrením v členských štátoch týkajúcich sa poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb (smernica o audiovizuálnych mediálnych službách) (Ú. v. EÚ L 95, 15.4.2010, s. 1).

(9)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2366 z 25. novembra 2015 o platobných službách na vnútornom trhu, ktorou sa menia smernice 2002/65/ES, 2009/110/ES a 2013/36/EÚ a nariadenie (EÚ) č. 1093/2010 a ktorou sa zrušuje smernica 2007/64/ES (Ú. v. EÚ L 337, 23.12.2015, s. 35).

(10)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/790 zo 17. apríla 2019 o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom na digitálnom jednotnom trhu a o zmene smerníc 96/9/ES a 2001/29/ES (Ú. v. EÚ L 130, 17.5.2019, s. 92).

(11)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/882 zo 17. apríla 2019 o požiadavkách na prístupnosť výrobkov a služieb (Ú. v. EÚ L 151, 7.6.2019, s. 70).

(12)  Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, (Ú. v. ES L 95, 21.4.1993, s. 29).

(13)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1535 z 9. septembra 2015, ktorou sa stanovuje postup pri poskytovaní informácií v oblasti technických predpisov a pravidiel vzťahujúcich sa na služby informačnej spoločnosti (Ú. v. EÚ L 241, 17.9.2015, s. 1).

(14)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1972 z 11. decembra 2018, ktorou sa stanovuje európsky kódex elektronických komunikácií (Ú. v. EÚ L 321, 17.12.2018, s. 36).

(15)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/2102 z 26. októbra 2016 o prístupnosti webových sídel a mobilných aplikácií subjektov verejného sektora (Ú. v. EÚ L 327, 2.12.2016, s. 1).

(16)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).

(17)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725 z 23. októbra 2018 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami Únie a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 45/2001 a rozhodnutie č. 1247/2002/ES (Ú. v. EÚ L 295, 21.11.2018, s. 39).

(18)  Nariadenie Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch 81 a 82 zmluvy (Ú. v. ES L 1, 4.1.2003, s. 1).

(19)  Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.

(20)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1937 z 23. októbra 2019 o ochrane osôb, ktoré nahlasujú porušenia práva Únie (Ú. v. EÚ L 305, 26.11.2019, s. 17).

(21)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/1828 z 25. novembra 2020 o žalobách v zastúpení na ochranu kolektívnych záujmov spotrebiteľov a o zrušení smernice 2009/22/ES (Ú. v. EÚ L 409, 4.12.2020, s. 1).

(22)  Ú. v. EÚ C 147, 26.4.2021, s. 4.

(23)  Nariadenie Rady (ES) č. 139/2004 z 20. januára 2004 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi (Nariadenie ES o fúziách) (Ú. v. EÚ L 24, 29.1.2004, s. 1).

(24)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1148 zo 6. júla 2016 o opatreniach na zabezpečenie vysokej spoločnej úrovne bezpečnosti sietí a informačných systémov v Únii (Ú. v. EÚ L 194, 19.7.2016, s. 1).


PRÍLOHA

A.   „Všeobecne“

1.

Cieľom tejto prílohy je upresniť metodiku identifikácie a určenia počtu „aktívnych koncových používateľov“ a „aktívnych komerčných používateľov“ pre každú základnú platformovú službu uvedenú v článku 2 bode 2. Poskytuje referenčný rámec, ktorým sa podniku umožňuje posúdiť, či jeho základné platformové služby spĺňajú kvantitatívne prahové hodnoty stanovené v článku 3 ods. 2 písm. b), a preto sa predpokladá, že spĺňajú požiadavku uvedenú v článku 3 ods. 1 písm. b). Takýto referenčný rámec bude preto rovnako relevantný pre každé širšie posúdenie podľa článku 3 ods. 8. Je povinnosťou podniku dosiahnuť čo najlepší odhad v súlade so spoločnými zásadami a osobitnou metodikou, ktoré sú stanovené v tejto prílohe. Nič v tejto prílohe nebráni Komisii v tom, aby v lehotách stanovených v príslušných ustanoveniach tohto nariadenia od podniku poskytujúceho základné platformové služby požadovala, aby poskytol všetky informácie potrebné na identifikáciu a určenie počtu „aktívnych koncových používateľov“ a „aktívnych komerčných používateľov“. Žiadne ustanovenie tejto prílohy by nemalo predstavovať právny základ pre sledovanie používateľov. Metodikou uvedenou v tejto prílohe nie sú dotknuté ani žiadne povinnosti stanovené v tomto nariadení, a to najmä v článku 3 ods. 3 a 8 a článku 13 ods. 3. Požadovaný súlad s článkom 13 ods. 3 konkrétne tiež znamená identifikáciu a určenie počtu „aktívnych koncových používateľov“ a „aktívnych komerčných používateľov“ na základe presného súčtu alebo najlepšieho dostupného odhadu v súlade so skutočnými kapacitami na identifikáciu a určenie počtu, ktoré má podnik poskytujúci základné platformové služby v príslušnom čase k dispozícii. Tieto súčty alebo najlepší dostupný odhad musia byť v súlade so súčtami oznámenými podľa článku 15 a musia ich zahŕňať.

2.

V článku 2 bodoch 20 a 21 sa stanovujú vymedzenia pojmov „koncový používateľ“ a „komerčný používateľ“, ktoré sú spoločné pre všetky základné platformové služby.

3.

S cieľom identifikovať a určiť počet „aktívnych koncových používateľov“ a „aktívnych komerčných používateľov“ sa v tejto prílohe odkazuje na pojem „jedineční používatelia“. Pojem „jedineční používatelia“ zahŕňa „aktívnych koncových používateľov“ a „aktívnych komerčných používateľov“, ktorí sa pre príslušnú základnú platformovú službu započítajú len raz počas stanoveného časového obdobia (t. j. mesiac v prípade „aktívnych koncových používateľov“ a rok v prípade „aktívnych komerčných používateľov“), a to bez ohľadu na to, koľkokrát počas tohto obdobia použili príslušnú základnú platformovú službu. Nie je tým dotknutá skutočnosť, že tá istá fyzická alebo právnická osoba môže súčasne byť „aktívnym koncovým používateľom“ alebo „aktívnym komerčným používateľom“ pre rôzne základné platformové služby.

B.   „Aktívni koncoví používatelia“

1.

Počet „jedinečných používateľov“, pokiaľ ide o „aktívnych koncových používateľov“ sa určí podľa najpresnejšieho výpočtu, ktorý oznámil podnik poskytujúci ktorúkoľvek zo základných platformových služieb, konkrétne:

a)

Usudzuje sa, že získavanie údajov o používaní základných platformových služieb z prostredí, ktoré si vyžadujú trvalé alebo opakované prihlásenie, by prima facie predstavoval najnižšie riziko duplicity, napríklad vo vzťahu k správaniu používateľov v rámci zariadení alebo platforiem. Podnik preto predloží anonymizované údaje o počte jedinečných koncových používateľov na príslušnú základnú platformovú službu, vychádzajúc z prostredí, ktoré si vyžadujú trvalé alebo opakované prihlásenie, ak takéto údaje existujú.

b)

V prípade základných platformových služieb, ku ktorým majú prístup aj koncoví používatelia mimo prostredí, ktoré si vyžadujú trvalé alebo opakované prihlásenie, podnik okrem toho predloží anonymizované údaje o počte jedinečných koncových používateľov príslušnej základnej platformovej služby na základe alternatívneho výpočtu zahŕňajúceho aj koncových používateľov mimo prostredí, ktoré si vyžadujú trvalé alebo opakované prihlásenie, ako sú napríklad adresy internetového protokolu, identifikátory cookie alebo iné identifikátory, ako sú napríklad rádiofrekvenčné identifikačné štítky, za predpokladu, že tieto adresy alebo identifikátory sú objektívne potrebné na poskytovanie základných platformových služieb.

2.

Počet „mesačne aktívnych koncových používateľov“ sa zakladá na priemernom počte mesačne aktívnych koncových používateľov v priebehu najdlhšej časti posledného finančného roka. Formuláciou „najdlhšia časť posledného finančného roka“ sa má podniku poskytujúcemu základné platformové služby umožniť, aby v danom roku nezohľadňoval extrémne hodnoty. Extrémne hodnoty sú vo svojej podstate hodnoty výrazne mimo normálnych a predvídateľných hodnôt. Nepredvídaný nárast alebo pokles v zapojení používateľov, ku ktorému došlo počas jedného mesiaca finančného roka, je príkladom toho, čo by sa mohlo považovať za takéto extrémne hodnoty. Hodnoty súvisiace s každoročne sa opakujúcimi udalosťami, ako napríklad každoročné výpredaje, nie sú extrémnymi hodnotami.

C.   „Aktívni komerční používatelia“

Počet „jedinečných používateľov“, pokiaľ ide o „aktívnych komerčných používateľov“ sa má v príslušných prípadoch určiť na úrovni účtu, pričom každý samostatný komerčný účet, ktorý je spojený s používaním základnej platformovej služby poskytovanej podnikom, predstavuje jedného jedinečného komerčného používateľa tejto príslušnej základnej platformovej služby. Ak sa pojem „komerčný účet“ nevzťahuje na danú základnú platformovú službu, príslušný podnik poskytujúci základné platformové služby určí počet jedinečných komerčných používateľov odkazom na príslušný podnik.

D.   „Predkladanie informácií“

1.

Podnik, ktorý Komisii podľa článku 3 ods. 3 predkladá informácie týkajúce sa počtu aktívnych koncových používateľov a aktívnych komerčných používateľov na jednu základnú platformovú službu je zodpovedný za zabezpečenie úplnosti a presnosti týchto informácií. V tejto súvislosti:

a)

Podnik je zodpovedný za predkladanie údajov za príslušnú základnú platformovú službu, pričom je potrebné zabezpečiť, aby neboli aktívni koncoví používatelia a aktívni komerční používatelia sčítaní v nedostatočnom ani v nadmernom počte (napríklad ak používatelia majú prístup k základným platformovým službám prostredníctvom rôznych platforiem alebo zariadení).

b)

Podnik je zodpovedný za poskytovanie presných a stručných vysvetlení, pokiaľ ide o metodiku použitú na získanie informácií a za každé riziko sčítania aktívnych koncových používateľov a aktívnych komerčných používateľov v nedostatočnom alebo nadmernom počte pre príslušnú základnú platformovú službu, ako aj za opatrenia prijaté na riešenie tohto rizika.

c)

Podnik poskytne údaje založené na alternatívnom výpočte, ak má Komisia obavy v súvislosti s presnosťou údajov, ktoré predložil podnik poskytujúci základné platformové služby.

2.

Na účely určenia počtu „aktívnych koncových používateľov“ a „aktívnych komerčných používateľov“:

a)

Podnik poskytujúci základnú platformovú službu (základné platformové služby) neidentifikuje základné platformové služby, ktoré patria do rovnakej kategórie základných platformových služieb podľa článku 2 bodu 2, ako samostatné, a to najmä na základe skutočnosti, že sa poskytujú s použitím rôznych mien domén – či už domén najvyššej úrovne s kódom krajiny (ccTLD) alebo generických domén najvyššej úrovne (gTLD) – alebo akýchkoľvek geografických atribútov.

b)

Podnik poskytujúci základnú platformovú službu (základné platformové služby) považuje za samostatné základné platformové služby tie základné platformové služby, ktoré sú používané na rôzne účely buď ich koncovými používateľmi, alebo ich komerčnými používateľmi, alebo oboma typmi používateľov, a to aj vtedy, keď ich koncoví používatelia alebo komerční používatelia môžu byť tí istí, ako aj vtedy, keď patria do rovnakej kategórie základných platformových služieb podľa článku 2 bodu 2.

c)

Podnik poskytujúci základné platformové služby považuje za samostatné základné platformové služby tie služby, ktoré príslušný podnik ponúka integrovaným spôsobom, ale ktoré:

i)

nepatria do rovnakej kategórie základných platformových služieb podľa článku 2 bodu 2; alebo

ii)

sú používané na rôzne účely buď ich koncovými používateľmi, alebo ich komerčnými používateľmi, alebo oboma typmi používateľov, a to aj vtedy, keď ich koncoví používatelia alebo komerční používatelia môžu byť tí istí, ako aj vtedy, keď patria do rovnakej kategórie základných platformových služieb podľa článku 2 bodu 2.

E.   „Osobitné vymedzenia pojmov“

V nasledujúcej tabuľke sa uvádzajú osobitné vymedzenia pojmov „aktívni koncoví používatelia“ a „aktívni komerční používatelia“ pre každú základnú platformovú službu.

Základná platformová služba

Aktívni koncoví používatelia

Aktívni komerční používatelia

Online sprostredkovateľské služby

Počet jedinečných koncových používateľov, ktorí aspoň raz za mesiac využili online sprostredkovateľskú službu, napríklad aktívnym prihlásením sa, vyhľadávaním, kliknutím alebo skrolovaním, alebo prostredníctvom online sprostredkovateľskej služby aspoň raz za mesiac uzavreli transakciu.

Počet jedinečných komerčných používateľov, ktorí mali v online sprostredkovateľskej službe počas celého roka uvedenú aspoň jednu položku alebo ktorí počas roka cez online sprostredkovateľskú službu uzavreli transakciu.

Internetové vyhľadávače

Počet jedinečných koncových používateľov, ktorí aspoň raz za mesiac využili internetový vyhľadávač, napríklad zadaním vyhľadávania.

Počet jedinečných komerčných používateľov s komerčnými webovými sídlami (t. j. webové sídlo používané na komerčné alebo profesionálne účely), ktoré sú počas roka indexované internetovým vyhľadávačom alebo sú súčasťou indexu internetového vyhľadávača.

Online služby sociálnej siete

Počet jedinečných koncových používateľov, ktorí aspoň raz za mesiac využili online služby sociálnej siete, napríklad aktívnym prihlásením sa, otvorením stránky, skrolovaním, kliknutím, lajkovaním, vyhľadávaním, vložením príspevku alebo komentovaním.

Počet jedinečných komerčných používateľov, ktorí majú komerčnú ponuku alebo komerčný účet v rámci online služby sociálnej siete a ktorí túto službu akýmkoľvek spôsobom aspoň raz ročne využili, napríklad aktívnym prihlásením sa, otvorením stránky, skrolovaním, kliknutím, lajkovaním, vyhľadávaním, vložením príspevku, komentovaním alebo použitím jej nástrojov pre podniky.

Služby platformy na zdieľanie videí

Počet jedinečných koncových používateľov, ktorí aspoň raz za mesiac využili službu platformy na zdieľanie videí, napríklad prehrávaním časti audiovizuálneho obsahu, vyhľadávaním alebo nahraním prvku audiovizuálneho obsahu, okrem iného najmä videí vytvorených používateľmi.

Počet jedinečných komerčných používateľov, ktorí počas roka poskytli aspoň jeden prvok audiovizuálneho obsahu, ktorý bol v rámci služby platformy na zdieľanie videí nahratý alebo prehratý.

Interpersonálne komunikačné služby nezávislé od číslovania

Počet jedinečných koncových používateľov, ktorí aspoň raz za mesiac iniciovali komunikáciu prostredníctvom interpersonálnej komunikačnej služby nezávislej od číslovania alebo sa na nej akýmkoľvek spôsobom zúčastnili.

Počet jedinečných komerčných používateľov, ktorí aspoň raz za rok využili komerčný účet alebo akýmkoľvek iným spôsobom iniciovali komunikáciu prostredníctvom interpersonálnej komunikačnej služby nezávislej od číslovania alebo sa na nej zúčastnili s cieľom komunikovať priamo s koncovým používateľom.

Operačné systémy

Počet jedinečných koncových používateľov, ktorí používali zariadenie s operačným systémom, ktorý bol aspoň raz za mesiac aktivovaný, aktualizovaný alebo použitý.

Počet jedinečných vývojárov, ktorí počas roka uverejnili, aktualizovali alebo ponúkli aspoň jednu softvérovú aplikáciu alebo softvérový program, ktoré využívajú programovací jazyk alebo akýkoľvek nástroj na vývoj softvéru daného operačného systému alebo ktoré nejakým spôsobom pracujú v danom operačnom systéme.

Virtuálny asistent

Počet jedinečných koncových používateľov, ktorí aspoň raz za mesiac akýmkoľvek spôsobom použili virtuálneho asistenta, napríklad aktiváciou, zadaním otázky, prístupom k službe prostredníctvom príkazu alebo riadením inteligentného domáceho zariadenia.

Počet jedinečných vývojárov, ktorí počas roka ponúkli aspoň jednu softvérovú aplikáciu virtuálneho asistenta alebo funkciu na sprístupnenie existujúcej softvérovej aplikácie prostredníctvom virtuálneho asistenta.

Webové prehliadače

Počet jedinečných koncových používateľov, ktorí aspoň raz za mesiac použili webový prehliadač, napríklad zadaním vyhľadávania alebo adresy webového sídla do URL riadku webového prehliadača.

Počet jedinečných komerčných používateľov, na ktorých komerčné webové sídla (t. j. webové sídlo používané na komerčné alebo profesionálne účely) sa aspoň raz za rok vykonal prístup cez webový prehliadač alebo ktorí počas roka ponúkali zásuvné a prídavné moduly (plug-in, add-on) a rozšírenia používané na webovom prehliadači.

Služby cloud computingu

Počet jedinečných koncových používateľov, ktorí aspoň raz za mesiac využili akékoľvek služby cloud computingu od príslušného poskytovateľa služieb cloud computingu za akýkoľvek druh odmeny, bez ohľadu na to, či sa odmena zrealizuje v tom istom mesiaci.

Počet jedinečných komerčných používateľov, ktorí počas roka poskytovali akékoľvek služby cloud computingu v rámci cloudovej infraštruktúry príslušného poskytovateľa služieb cloud computingu.

Online reklamné služby

V prípade vlastného predaja reklamného priestoru:

počet jedinečných koncových používateľov, ktorým sa aspoň raz za mesiac zobrazila reklama.

V prípade služieb sprostredkovania reklamy (vrátane reklamných sietí, reklamných búrz a iných služieb sprostredkovania reklamy):

počet jedinečných koncových používateľov, ktorým sa aspoň raz za mesiac zobrazila reklama, ktorá aktivovala službu sprostredkovania reklamy.

V prípade vlastného predaja reklamného priestoru:

počet jedinečných inzerentov, ktorým sa počas roka zobrazila aspoň jedna reklama.

V prípade služieb sprostredkovania reklamy (vrátane reklamných sietí, reklamných búrz a iných služieb sprostredkovania reklamy):

počet jedinečných komerčných používateľov (vrátane inzerentov, vydavateľov alebo iných sprostredkovateľov), ktorí počas roka prostredníctvom služby sprostredkovania reklamy komunikovali alebo túto službu využili.