1.

Predsedníčka Európskej komisie 15. septembra 2021 vo svojom prejave o stave Európskej únie (1) oznámila, že Európska komisia navrhne, aby sa rok 2022 stal Európskym rokom mládeže, „ktorý bude zasvätený uznaniu mladých ľudí, ktorí obetovali tak veľa pre ostatných“. Cieľom Európskeho roku mládeže je okrem iného „podpor[ovať] mladých ľudí pri získavaní lepšej predstavy o verejnej politike na úrovni Únie, vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni a aktívn[e] propag[ovať] rôzn[e] príležitost[i], ktoré im poskytujú verejné politiky na úrovni Únie, vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni, s cieľom podporiť ich osobný, spoločenský, ekonomický a profesijný rozvoj v zelenom, digitálnom a inkluzívnom svete so zameraním sa na odstraňovanie zostávajúcich prekážok“ (2).

2.

Ako sa zdôrazňuje v uznesení Európskeho parlamentu o vplyve pandémie COVID-19 na mladých ľudí a šport [2020/2864(RSP)] (3), mladí ľudia sú v centre činností motivovaných solidaritou s cieľom reagovať na potreby svojich spoločenstiev vzhľadom na pandémiu COVID-19 od vedenia kampaní na zvyšovanie informovanosti cez prácu v prvej línii v rámci Európskeho zboru solidarity až po iné dobrovoľnícke činnosti.

3.

Prostredníctvom dobrovoľníckych činností v rámci Európskeho zboru solidarity a iných programov mladí ľudia zaručujú konkrétny účinok preambuly Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ), v ktorej sa zdôrazňuje želanie signatárov prehĺbiť solidaritu medzi národmi Európy, a článku 2 ZEÚ, v ktorom sa solidarita uvádza ako jedna zo spoločných hodnôt členských štátov, ako aj článku 3 ZEÚ, v ktorom sa uvádza, že cieľom Únie je presadzovať mier, svoje hodnoty a blaho svojich národov. Ich dobrovoľnícke akcie v oblasti humanitárnej pomoci prispievajú k presadzovaniu mieru v Európe a vo svete a k rešpektovaniu ľudskej dôstojnosti a ľudských práv.

4.

Hoci skúsenosti s Európskou dobrovoľníckou službou (1996 – 2018) a Európskym zborom solidarity sú pozitívne, vyplýva z nich aj potreba ďalej uľahčovať nadnárodnú dobrovoľnícku činnosť, a to najmä pre mladých ľudí s nedostatkom príležitostí. V tejto súvislosti Rada vyzvala na preskúmanie odporúčania Rady z 20. novembra 2008 o mobilite mladých dobrovoľníkov v rámci Európskej únie (ďalej len „odporúčanie Rady z roku 2008“) s cieľom posilniť potenciál európskych programov pre mládež pri oslovovaní mladých ľudí a pomoci pri budovaní komunity (4). Uvedené vyplýva konkrétne z prílohy 4 o pracovnom pláne pre stratégiu EÚ pre mládež na roky 2019 – 2027. Okrem toho sa na preskúmanie odporúčania Rady z roku 2008 odkazovalo v správe Komisie o vykonávaní stratégie EÚ pre mládež zo 14. októbra 2021 (5).

5.

Väčšina otázok uvedených v odporúčaní Rady z roku 2008 má stále zásadný význam a zostáva zachovaná aj v tomto návrhu. Aktualizácia odporúčania Rady z roku 2008 je potrebná z dôvodu viacerých zmien, ktoré nastali od roku 2008. Dôležitou z nich je zriadenie Európskeho zboru solidarity v roku 2016 a vytvorenie nových vnútroštátnych systémov dobrovoľníckej činnosti a dobrovoľníckych činností, a to aj s nadnárodnými prvkami (6), ktoré niekedy ponúkajú mladým ľuďom veľmi podobné príležitosti. V stratégii Európskej únie pre mládež na roky 2019 – 2027 (7) boli členské štáty a Komisia vyzvané, aby sa v rámci svojich právomocí snažili dosiahnuť komplementárnosť a synergie medzi finančnými nástrojmi EÚ a vnútroštátnymi, regionálnymi a miestnymi schémami.

6.

Z hodnotenia stratégie EÚ pre mládež a odporúčania Rady z roku 2008 (8) vyplynulo, že potreba začleniť ľudí zo znevýhodneného prostredia bola v roku 2015 naliehavejšia než v roku 2008. Medzi ďalšie identifikované potreby, na ktoré sa však odporúčanie z roku 2008 nezameriavalo, patrilo zabezpečovanie kvality dobrovoľníckych projektov, možnosti budovania kapacít organizácií a lepšie monitorovanie vykonávania odporúčania. Expertná skupina navrhla ďalšie politické odporúčania (9), ktoré sa týkali aj výmeny poznatkov a nadväzovania kontaktov, prístupu k dobrovoľníckym činnostiam, administratívnych prekážok, informovanosti, uznávania, digitálneho dobrovoľníctva a environmentálneho kontextu, z ktorých vychádza navrhované odporúčanie.

7.

Od roku 2008 majú krízy, napríklad tie, ktoré narúšajú nadnárodnú fyzickú mobilitu dobrovoľníkov, vážne dôsledky. Pandémia ochorenia COVID-19 obrátila pozornosť na dôležitosť zaistenia bezpečnosti a ochrany a fyzického a duševného zdravia všetkých účastníkov za každých okolností vrátane prijatia ustanovení na zvládnutie potenciálneho vplyvu nepredvídaných okolností. Okrem toho pojem „nadnárodná dobrovoľnícka činnosť“ v praxi dlho označoval výlučne činnosti zahŕňajúce fyzickú mobilitu dobrovoľníkov. S technologickým pokrokom a pod vplyvom pandémie ochorenia COVID-19 sa však objavili nové trendy v oblasti dobrovoľníckej činnosti. Digitálne dobrovoľníctvo odhalilo svoj potenciál dopĺňať fyzickú mobilitu alebo byť voliteľnou formou dobrovoľníckej činnosti pre mladých ľudí, ktorí nemôžu fyzicky cestovať. Takisto sa jasne ukázal aj význam medzigeneračného rozmeru dobrovoľníckej činnosti pri riešení demografických výziev v našej spoločnosti. Obavy o životné prostredie a zmenu klímy sú jednou z priorít politickej agendy EÚ a musia byť zohľadnené v činnostiach, ktoré zahŕňajú nadnárodnú mobilitu.

8.

V oznámení Európskej komisie o vytvorení európskeho vzdelávacieho priestoru do roku 2025 (10) sa zdôraznil význam inkluzívnosti, kvality a uznávania cezhraničných skúseností v rámci Európskeho zboru solidarity. Záruky kvality dostupných príležitostí a poskytovanie primeranej podpory účastníkom v každej fáze ich dobrovoľníckych skúseností sú nevyhnutným predpokladom na to, aby boli dobrovoľnícke činnosti prospešné pre komunity, ako aj mladých dobrovoľníkov.

9.

Rada vo svojom uznesení o strategickom rámci pre európsku spoluprácu vo vzdelávaní a v odbornej príprave v záujme vytvorenia európskeho vzdelávacieho priestoru a neskôr (2021 – 2030) v prioritnej oblasti č. 1 strategického rámca potvrdila, že „[p]odpora, oceňovanie a uznávanie neformálneho vzdelávania vrátane dobrovoľníckej činnosti a zlepšenie inkluzívnosti, kvality a uznávania cezhraničných činností v rámci solidarity“ je konkrétnou otázkou, v ktorej je potrebné konať.

10.

Jednou z prvých ťažkostí, s ktorými sa mladí ľudia zaujímajúci sa o nadnárodnú dobrovoľnícku činnosť stretávajú, je prístup k používateľsky ústretovým informáciám o ich postavení a právach ako dobrovoľníkov na špecializovanom vnútroštátnom webovom sídle, aby mohli začať svoju nadnárodnú dobrovoľnícku činnosť s plným vedomím toho, aký vplyv bude mať na ich práva a nároky v oblasti sociálneho zabezpečenia v hostiteľskom členskom štáte, ako aj v členskom štáte ich obvyklého pobytu (11). Podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1724 z 2. októbra 2018 o zriadení jednotnej digitálnej brány na poskytovanie prístupu k informáciám, postupom a asistenčným službám a službám riešenia problémov sú Komisia a členské štáty už teraz povinné poskytovať občanom EÚ používateľsky ústretové online informácie o právach, povinnostiach a pravidlách stanovených v práve Únie a vo vnútroštátnom práve v oblasti dobrovoľníckej činnosti v inom členskom štáte (12).

11.

Mnohé otázky súvisiace s nadnárodnou mobilitou nemožno riešiť len na vnútroštátnej úrovni, keďže do týchto činností sú zapojené vysielajúce aj hostiteľské členské štáty. Administratívne a právne rámce dobrovoľníckej činnosti v jednotlivých členských štátoch sa môžu líšiť. Komplexné informácie prispôsobené mládeži o vnútroštátnych právnych a administratívnych pravidlách upravujúcich dobrovoľnícku činnosť, najmä o sociálnom zabezpečení vo vysielajúcich a hostiteľských členských štátoch, sú veľmi dôležité pre mladých ľudí, ktorí si želajú zapojiť sa do nadnárodných dobrovoľníckych činností.

12.

V oznámení Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom Akčný plán pre integráciu a začlenenie 2021 – 2027 (13) sa uznáva úloha dobrovoľníckej činnosti pri integrácii a začleňovaní osôb s nedostatkom príležitostí. Pre mnohých z nich môžu dobrovoľnícke činnosti predstavovať najdostupnejšiu možnosť, ako sa zapojiť do cezhraničnej mobility, najmä forme krátkodobej dobrovoľníckej činnosti alebo skupinovej či tímovej dobrovoľníckej činnosti.

13.

Štátni príslušníci tretích krajín môžu čeliť administratívnym a praktickým prekážkam cezhraničnej dobrovoľníckej činnosti, ak musia žiadať o krátkodobé alebo dlhodobé víza alebo povolenie na pobyt na účely dobrovoľníckej služby v inom členskom štáte. V smernici (EÚ) 2016/801 sa upravujú podmienky získania dlhodobého víza alebo povolenia na pobyt na účely prijatia na územie členského štátu na účely dobrovoľníckej služby. Smernica však neobsahuje ustanovenia o mobilite dobrovoľníkov z tretích krajín v rámci EÚ.

14.

Dobrovoľnícke skúsenosti poskytujú dobrovoľníkom vzdelávacie výstupy, ktoré zvyšujú ich zamestnateľnosť. Existujú vnútroštátne rámce alebo rámce EÚ (t. j. Youthpass (14) a Europass (15)), ktoré podporujú identifikáciu, dokumentáciu a potvrdzovanie vzdelávacích výstupov z dobrovoľníckych činností. V odporúčaní Rady z 20. decembra 2012 o potvrdzovaní neformálneho vzdelávania a informálneho učenia (16) sa zamestnávatelia, mládežnícke organizácie a organizácie občianskej spoločnosti vyzvali, aby podporovali a uľahčovali identifikáciu a dokumentáciu vzdelávacích výstupov získaných v práci alebo prostredníctvom dobrovoľníckych činností. V hodnotení (17) odporúčania Rady z roku 2012 sa identifikovali oblasti, v ktorých treba prijať ďalšie opatrenia na dosiahnutie cieľov odporúčania Rady z roku 2012, aby mali ľudia prístup k väčšiemu počtu lepších možností potvrdzovania, čo im umožní prístup k ďalšiemu vzdelávaniu a dobré využitie ich zručností v európskej spoločnosti a na trhu práce. V rozhodnutí o Europasse z 18. apríla 2018 sa dobrovoľníci zaraďujú medzi cieľové skupiny.

15.

Nový vývoj od roku 2008, dôkazy o prekážkach nadnárodnej dobrovoľníckej činnosti a politické odporúčania expertnej skupiny týkajúce sa podpory mobility mladých dobrovoľníkov si vyžadujú nové odporúčanie Rady o dobrovoľníckej činnosti s cieľom uľahčiť a zlepšiť kvalitu nadnárodnej dobrovoľníckej činnosti mládeže a podporiť vzájomné učenie, vytváranie sietí a synergií medzi systémami dobrovoľníckej činnosti a dobrovoľníckymi činnosťami v členských štátoch a Európskym zborom solidarity.

16.

V tomto odporúčaní sa plne rešpektujú zásady subsidiarity a proporcionality,

17.

Na účely tohto odporúčania sa používa rovnaké vymedzenie pojmu „dobrovoľnícka činnosť“ ako v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/888 z 20. mája 2021, ktorým sa zriaďuje program Európsky zbor solidarity, a to činnosť v oblasti solidarity, ktorá sa vykonáva počas obdobia najviac 12 mesiacov ako dobrovoľná, neplatená (18) činnosť a prispieva k dosiahnutiu spoločného blaha. Ak sa v nadnárodných systémoch existujúcich v členských štátoch predpokladajú činnosti v oblasti solidarity v trvaní dlhšom ako 12 mesiacov, ktoré inak zodpovedajú vymedzeniu pojmu dobrovoľnícka činnosť, majú sa na účely tohto odporúčania považovať za dobrovoľnícku činnosť, a teda sa majú zahrnúť do jeho rozsahu pôsobnosti.

18.

Dobrovoľnícka činnosť mládeže podľa tohto odporúčania zahŕňa dobrovoľnícku činnosť v rámci EÚ vykonávanú občanmi EÚ alebo štátnymi príslušníkmi tretích krajín, ktorí majú pobyt v jednom členskom štáte a presúvajú sa do druhého členského štátu na účely dobrovoľníckej služby v rámci Európskeho zboru solidarity alebo akéhokoľvek vnútroštátneho systému cezhraničnej dobrovoľníckej činnosti alebo na účely cezhraničnej dobrovoľníckej činnosti v členských štátoch. Opatrenia prijaté členskými štátmi a Komisiou v reakcii na toto odporúčanie by mali v čo najväčšej miere zohľadňovať aj dobrovoľnícke činnosti medzi členskými štátmi a tretími krajinami. Dobrovoľnícke činnosti by nemali mať nepriaznivý vplyv na potenciálne alebo už existujúce platené zamestnanie, ani sa nesmú považovať za jeho náhradu. Pojmy „mládež“ a „mladí ľudia“ sa vzťahujú na vekovú skupinu od 18 do 30 rokov.

19.

Mladí ľudia s nedostatkom príležitostí sú mladí ľudia, ktorí z ekonomických, sociálnych, kultúrnych, geografických alebo zdravotných dôvodov, pre svoj prisťahovalecký pôvod alebo z dôvodov, ako je zdravotné postihnutie alebo ťažkosti vo vzdelávaní, alebo z akéhokoľvek iného dôvodu vrátane dôvodu, ktorý by mohol viesť k diskriminácii podľa článku 21 Charty základných práv Európskej únie, čelia prekážkam, ktoré im bránia v účinnom prístupe k príležitostiam (19).

20.

zváženie opatrení prispievajúcich k zachovaniu primeraného a jasného legislatívneho a vykonávacieho rámca pre zdravie, bezpečnosť a ochranu účastníkov nadnárodných dobrovoľníckych činností, a to:

21.

poskytovanie prístupných informácií a zvyšovanie informovanosti o právach dobrovoľníkov, ako je stanovené v uvedenom osobitnom rámci, najmä:

22.

zvýšenie kvality dobrovoľníckych príležitostí podporou organizátorov dobrovoľníckych činností v ich úsilí o budovanie kapacít. To sa dá dosiahnuť najmä:

23.

zabezpečenie, aby prístup k nadnárodným dobrovoľníckym činnostiam bol reálnou príležitosťou pre všetkých mladých ľudí vrátane tých s nedostatkom príležitostí, a to aj:

24.

zvyšovanie informovanosti o výhodách dobrovoľníckych činností prostredníctvom informačných, poradenských a osvetových aktivít, a to aj zapojením vnútroštátnych zainteresovaných strán oblasti vzdelávania, odbornej prípravy, zamestnanosti, sociálnych služieb a mládeže. Venovanie osobitnej pozornosti spravodlivému oslovovaniu mladých ľudí s nedostatkom príležitostí. To zahŕňa aj propagáciu toho, že:

25.

podporovanie a propagovanie činností zameraných na budovanie komunít v súvislosti s dobrovoľníckou činnosťou. To zahŕňa:

26.

preskúmanie nových trendov a alternatívnych rozmerov a formátov dobrovoľníckej činnosti, a to aj prostredníctvom:

27.

vytváranie synergií, komplementárnosti a kontinuity medzi systémami dobrovoľníckej činnosti a dobrovoľníckymi činnosťami existujúcimi na európskej úrovni a (na rôznych úrovniach) v členských štátoch. To zahŕňa napríklad:

28.

podporovanie dobrovoľníckych činností, ktoré zmysluplne prispievajú k riešeniu výziev súvisiacich s klímou a so životným prostredím, a to prostredníctvom:

29.

zahrnutie informácií o pokroku pri plnení tohto odporúčania do pravidelných aktualizácií v rámci stratégie EÚ pre mládež, najmä sekcie Wiki pre mládež.

30.

Uľahčila výmenu postupov medzi členskými štátmi, pokiaľ ide o riešenie prekážok, ktoré by mladým ľuďom mohli brániť v účasti na dobrovoľníckych činnostiach, napríklad prostredníctvom činností partnerského učenia, expertných skupín Komisie alebo platformy stratégie EÚ pre mládež.

31.

Podporila členské štáty, aby sa riadili týmto odporúčaním, prostredníctvom mechanizmov a nástrojov spolupráce v rámci stratégie EÚ pre mládež, európskeho programu práce s mládežou a programov EÚ pre mládež, najmä Európskeho zboru solidarity.

32.

Uľahčovala vzájomné učenie a výmeny medzi členskými štátmi a všetkými príslušnými zainteresovanými stranami na rôznych úrovniach prostredníctvom činností ako partnerské učenie, partnerské poradenstvo, expertné skupiny, vytváranie sietí a iných štruktúr spolupráce, a to aj so zameraním na synergie a komplementárnosť medzi systémami alebo činnosťami na úrovni EÚ a vnútroštátnej úrovni vrátane vnútroštátnych systémov verejnej služby, ak existujú. Na tento účel využila existujúce priestory, ako je napríklad Wiki pre mládež a Európsky portál pre mládež, kde si členské štáty a mimovládne organizácie (MVO) na rôznych úrovniach môžu vymieňať zdroje a poznatky.

33.

Preskúmala nové trendy a formáty dobrovoľníckej činnosti, ktoré sú v súlade so základnými zásadami rovnakých príležitostí a nediskriminácie, prístupnosti, inkluzívnosti a vysokej kvality činnosti, prostredníctvom zhromažďovania dôkazov, vypracovania najlepších postupov a prípravy usmernení a príručiek, najmä pokiaľ ide o digitálne alebo kombinované dobrovoľníctvo a medzigeneračné dobrovoľníctvo.

34.

Propagovala a šírila informácie o európskych príležitostiach v oblasti dobrovoľníckej činnosti mládeže, najmä pre ľudí s nedostatkom príležitostí a informovala o nich prostredníctvom Európskeho portálu pre mládež, ktorý obsahuje nástroj na registráciu na činnosti v oblasti solidarity v rámci Európskeho zboru solidarity. V spolupráci s členskými štátmi pridala na Európsky portál pre mládež odkazy na príslušné vnútroštátne webové sídla (28).

35.

Ďalej rozvíjala, propagovala a podporovala využívanie existujúcich nástrojov EÚ, ktoré podporujú potvrdzovanie výstupov neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa, najmä Youthpass a platformu Europass, a to aj prostredníctvom európskych digitálnych potvrdení pre vzdelávanie.

36.

Podporovala výskum a zber údajov o dlhodobom vplyve dobrovoľníckych činností a činností v oblasti solidarity na jednotlivcov a organizácie, ako aj na spoločnosť vrátane získaných skúseností a poznatkov o vplyve pandémie ochorenia COVID-19 na sektor dobrovoľníctva a jeho pripravenosť na podobné krízy, a to prostredníctvom štúdií, prieskumov, štatistík, výskumov a analýzy údajov.

37.

Využívala online platformu Wiki pre mládež na zhromažďovanie informácií o pokroku členských štátov pri plnení tohto odporúčania.

38.

Podávala správy o využívaní odporúčania Rady pri práci na vykonávaní stratégie EÚ pre mládež a strategického rámca pre európsku spoluprácu vo vzdelávaní a v odbornej príprave v záujme vytvorenia európskeho vzdelávacieho priestoru a neskôr.