6.12.2021 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
L 435/1 |
NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2021/2115
z 2. decembra 2021,
ktorým sa stanovujú pravidlá podpory strategických plánov, ktoré majú zostaviť členské štáty v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky (strategické plány SPP) a ktoré sú financované z Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu (EPZF) a Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV), a ktorým sa zrušujú nariadenia (EÚ) č. 1305/2013 a (EÚ) č. 1307/2013
EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,
so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 42 a článok 43 ods. 2,
so zreteľom na Akt o pristúpení z roku 1979, a najmä na odsek 6 protokolu č. 4 o bavlne, ktorý je pripojený k uvedenému aktu,
so zreteľom na návrh Európskej komisie,
po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,
so zreteľom na stanovisko Dvora audítorov (1),
so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (2),
so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov (3),
konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom (4),
keďže:
(1) |
V oznámení Komisie z 29. novembra 2017 s názvom „Budúcnosť potravinárstva a poľnohospodárstva“ sa stanovujú výzvy, ciele a orientačné vyhliadky budúcej spoločnej poľnohospodárskej politiky (ďalej len „SPP“) po roku 2020. Medzi uvedené ciele patrí prehĺbenie zameranosti SPP na výsledky a jej trhovú orientovanosť, podpora modernizácie a udržateľnosti poľnohospodárskych, lesníckych a vidieckych oblastí, vrátane hospodárskej, sociálnej, environmentálnej a klimatickej udržateľnosti, a pomoc pri znížení administratívnej záťaže súvisiacej s právnymi predpismi Únie na strane prijímateľov. |
(2) |
V záujme riešenia globálneho rozmeru a dôsledkov SPP by Komisia mala zabezpečiť súdržnosť s vonkajšími politikami a nástrojmi Únie, najmä v oblasti rozvojovej spolupráce a obchodu. Záväzok Únie k súdržnosti politík v záujme rozvoja si vyžaduje, aby sa pri navrhovaní politík zohľadňovali rozvojové ciele a zásady. |
(3) |
Vzhľadom na to, že SPP musí zintenzívniť svoje reakcie na výzvy a príležitosti, ktoré vznikajú na medzinárodnej úrovni, na úrovni Únie, na vnútroštátnej, regionálnej i miestnej úrovni, ako aj úrovni poľnohospodárskych podnikov, je potrebné zjednodušiť riadenie SPP a zlepšiť plnenie cieľov Únie a výrazne znížiť administratívnu záťaž. SPP by mala byť založená na výkonnosti (tzv. model vykonávania). Únia by preto mala stanoviť kľúčové politické parametre, ako sú ciele SPP a jej základné požiadavky, zatiaľ čo členské štáty by mali niesť väčšiu zodpovednosť za to, ako plnia uvedené ciele a dosahujú cieľové hodnoty. Posilnená subsidiarita umožní lepšie zohľadňovať miestne podmienky a potreby a osobitnú povahu poľnohospodárskej činnosti, ktorá vyplýva zo sociálnej štruktúry poľnohospodárstva a zo štrukturálnych a prírodných rozdielov medzi rôznymi poľnohospodárskymi regiónmi, vďaka čomu sa podpora upraví „na mieru“ tak, aby sa dosiahol maximálny prínos k dosiahnutiu cieľov Únie. |
(4) |
Na toto nariadenie sa vzťahujú horizontálne rozpočtové pravidlá prijaté Európskym parlamentom a Radou na základe článku 322 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“). Uvedené pravidlá sú stanovené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 (5) (ďalej len „nariadenie o rozpočtových pravidlách“) a určujú najmä postup zostavovania a plnenia rozpočtu prostredníctvom grantov, verejného obstarávania, cien a nepriameho plnenia a zabezpečujú kontroly zodpovednosti účastníkov finančných operácií. Pravidlá prijaté na základe článku 322 ZFEÚ zahŕňajú aj všeobecný režim podmienenosti na ochranu rozpočtu Únie. |
(5) |
Pravidlá, ktoré sa týkajú opatrení spájajúcich efektívnosť fondov Únie s riadnou správou hospodárskych záležitostí, územného rozvoja a viditeľnosti podpory z fondov Únie, stanovené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1060 (6), by sa mali uplatňovať aj na podporu rozvoja vidieka podľa tohto nariadenia, aby sa zabezpečila súdržnosť s príslušnými fondmi Únie v súvislosti s uvedenými aspektami. |
(6) |
Synergie medzi EPFRV a programom Horizont Európa, zriadeným nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/695 (7), by mali podporovať EPFRV v tom, aby čo najlepšie využíval výsledky výskumu a inovácie, predovšetkým tie, ktoré vyplývajú z projektov financovaných z programu Horizont Európa a európskeho partnerstva v oblasti inovácií zameraného na poľnohospodársku produktivitu a udržateľnosť (EIP), aby sa dosiahli inovácie v sektore poľnohospodárstva a vo vidieckych oblastiach. |
(7) |
Vzhľadom na dôležitosť riešenia dramatickej straty biodiverzity by podpora v rámci tohto nariadenia mala prispieť k začleňovaniu akcií v oblasti biodiverzity do politík Únie a k dosiahnutiu celkovej ambície poskytnúť 7,5 % ročných výdavkov v rámci viacročného finančného rámca (ďalej len „VFR“) na ciele v oblasti biodiverzity v roku 2024 a 10 % ročných výdavkov v rámci VFR na ciele v oblasti biodiverzity v rokoch 2026 a 2027. |
(8) |
Členským štátom by sa mala poskytnúť flexibilita, aby vo svojich strategických plánoch SPP mohli vymedziť určité pojmy a podmienky. S cieľom zabezpečiť rovnaké podmienky však treba stanoviť určitý rámec na úrovni Únie, v ktorom sa ukotvia potrebné spoločné prvky, ktoré sa majú zahrnúť do predmetného vymedzenia pojmov a podmienok (ďalej len „rámcové vymedzenia pojmov“). |
(9) |
S cieľom posilniť úlohu poľnohospodárstva pri poskytovaní verejných statkov je potrebné stanoviť vhodné rámcové vymedzenie poľnohospodárskej činnosti. Navyše by sa na zabezpečenie toho, aby Únia mohla dodržiavať svoje medzinárodné záväzky týkajúce sa domácej podpory, ako sa stanovujú v Dohode WTO o poľnohospodárstve, a najmä toho, aby sa základná podpora príjmu v záujme udržateľnosti a súvisiace typy intervencií naďalej oznamovali ako podpora typu „zelený kôš“, ktorá vôbec alebo len minimálne narúša obchod či vplýva na výrobu, malo rámcové vymedzenie pojmu „poľnohospodárska činnosť“ stanoviť tak, aby zahŕňalo aj výrobu poľnohospodárskych výrobkov, aj údržbu poľnohospodárskej plochy, pričom poľnohospodári by mali mať možnosť voľby medzi týmito dvoma druhmi činností. S cieľom prispôsobiť sa miestnym podmienkam by členské štáty mali stanoviť svoje vlastné vymedzenie pojmu „poľnohospodárska činnosť“ a príslušné podmienky vo svojich strategických plánoch SPP. |
(10) |
S cieľom zachovať podstatné prvky platné na celom území Únie v záujme zabezpečenia porovnateľnosti medzi rozhodnutiami členských štátov, avšak bez ich obmedzovania pri dosahovaní cieľov Únie, by sa malo stanoviť rámcové vymedzenie pojmu „poľnohospodárska plocha“. Súvisiace rámcové vymedzenia pojmov „orná pôda“, „trvalé plodiny“ a „trvalý trávny porast“ by sa mali stanoviť všeobecne, aby členské štáty mohli vymedzenia konkretizovať podľa svojich miestnych podmienok. |
(11) |
Rámcové vymedzenie pojmu „orná pôda“ by sa malo stanoviť takým spôsobom, aby ho členské štáty mohli vztiahnuť na rôzne spôsoby výroby a aby sa doň vyžadovalo začlenenie plôch pôdy ležiacej úhorom, čím by sa zabezpečil oddelený charakter intervencií. |
(12) |
Rámcové vymedzenie pojmu „trvalé plodiny“ by malo zahŕňať plochy skutočne využívané na výrobu a tie, ktoré nie sú využívané na výrobu, ako aj škôlky a rýchlorastúce dreviny, ktoré majú vymedziť členské štáty. |
(13) |
Rámcové vymedzenie pojmu „trvalý trávny porast“ by sa malo stanoviť tak, aby sa v prípadoch, keď trávy a iné bylinné krmoviny prevládajú, nevylučovali iné druhy, ktoré možno spásať. Členské štáty by takisto mali mať možnosť podrobnejšie špecifikovať v tomto vymedzení ďalšie kritériá a začleniť doň aj iné druhy než trávy alebo iné porasty, ktoré môžu slúžiť ako bylinné krmoviny, bez ohľadu na to, či sa využívajú na samotnú výrobu alebo nie. Vymedzenie by mohlo zahŕňať aj druhy, ktorých časti rastlín, ako sú listy, kvety, stonky alebo plody, sa môžu spásať priamo alebo potom, čo spadnú na zem. Členské štáty by tiež mali mať možnosť rozhodnúť, či obmedzia pôdu, na ktorej trávy a iné bylinné krmoviny na spásaných plochách neprevládajú alebo sa na nich nevyskytujú vôbec, vrátane obmedzenia na pôdu, ktorá sa využíva v súlade so zaužívanými miestnymi postupmi. |
(14) |
Rámcovým vymedzením pojmu „poľnohospodárska plocha“ by sa malo zabezpečiť, aby ho členské štáty vztiahli na agrolesnícke systémy, kde sa stromy pestujú na poľnohospodárskych pozemkoch, na ktorých sa vykonávajú poľnohospodárske činnosti s cieľom zlepšiť udržateľné využívanie pôdy. |
(15) |
S cieľom zabezpečiť právnu istotu, že podpora sa vypláca na poľnohospodársku plochu, ktorú má poľnohospodár k dispozícii a na ktorej sa vykonáva poľnohospodárska činnosť, by sa malo stanoviť rámcové vymedzenie pojmu „hektár, na ktorý možno poskytnúť podporu“ zahŕňajúce podstatné prvky. Predovšetkým by členské štáty mali stanoviť podmienky určovania toho, či má poľnohospodár danú pôdu k dispozícii. Vzhľadom na pravdepodobnosť príležitostného a dočasného využívania poľnohospodárskej pôdy na činnosť, ktorá nie je poľnohospodárskou činnosťou v prísnom zmysle slova, a vzhľadom na potenciál určitých nepoľnohospodárskych činností prispieť k diverzifikácii príjmov poľnohospodárskych podnikov by členské štáty mali stanoviť vhodné podmienky, aby hektáre, na ktoré možno poskytnúť podporu, zahŕňali plochy využívané aj na nepoľnohospodárske činnosti. |
(16) |
Vzhľadom na vysoké environmentálne ambície SPP by sa plocha, na ktorú možno poskytnúť podporu, nemala zredukovať v dôsledku uplatňovania určitých pravidiel kondicionality a režimov v záujme klímy, životného prostredia a dobrých životných podmienok zvierat (ďalej len „ekoschémy“) v rámci priamych platieb. Poľnohospodárske plochy by nemali stratiť oprávnenosť na poskytnutie priamych platieb, ak sa na nich pestujú nepoľnohospodárske výrobky prostredníctvom paludikultúry v rámci režimov Únie alebo vnútroštátnych režimov, ktoré prispievajú k dosiahnutiu jedného alebo viacerých environmentálnych alebo klimatických cieľov Únie. Poľnohospodárske plochy by okrem toho mali zostať oprávnené na poskytnutie priamych platieb, ak sa na ne vzťahujú určité požiadavky Únie týkajúce sa ochrany životného prostredia alebo ak sú zalesnené v rámci opatrení na rozvoj vidieka, nevynímajúc tie plochy, ktoré sú zalesnené v rámci vnútroštátnych systémov spĺňajúcich príslušné požiadavky, ani plochy, na ktoré sa vzťahujú určité záväzky vyňatia pôdy z produkcie. |
(17) |
Vzhľadom na potrebu zjednodušenia by členské štáty mali mať možnosť rozhodnúť, že krajinné prvky, ktoré významne neobmedzujú vykonávanie poľnohospodárskej činnosti na pozemku, zostanú súčasťou plochy, na ktorú možno poskytnúť podporu. Pri výpočte plochy, na ktorú možno poskytnúť podporu a ktorá pozostáva z trvalého trávneho porastu, by sa na účely odpočítania plôch s prvkami, na ktoré nemožno poskytnúť podporu, malo členským štátom umožniť uplatniť zjednodušenú metodiku. |
(18) |
Pokiaľ ide o plochy využívané na pestovanie konopy, s cieľom zachovať verejné zdravie a zabezpečiť súlad s inými právnymi predpismi by sa malo do vymedzenia pojmu „hektár, na ktorý možno poskytnúť podporu“ zahrnúť používanie semena odrôd konopy s obsahom tetrahydrokanabinolu nižším než 0,3 %. |
(19) |
S perspektívou ďalej zlepšovať výkonnosť SPP by podpora príjmu mala byť nasmerovaná na aktívnych poľnohospodárov. Na zabezpečenie spoločnej koncepcie na úrovni Únie by sa malo stanoviť rámcové vymedzenie pojmu „aktívny poľnohospodár“ zahŕňajúce jeho podstatné prvky. Členské štáty by vo svojich strategických plánoch SPP mali na základe objektívnych podmienok určiť, ktorí poľnohospodári sa považujú za „aktívnych poľnohospodárov“. S cieľom znížiť administratívne zaťaženie by členské štáty mali mať možnosť poskytovať priame platby menším poľnohospodárom, ktorí takisto prispievajú k životaschopnosti vidieckych oblastí, a zostaviť negatívny zoznam nepoľnohospodárskych činností, v porovnaní s ktorými sú poľnohospodárske činnosti poväčšine okrajové. Negatívny zoznam by nemal byť jediným spôsobom vymedzenia pojmu, a mal by sa používať ako doplnkový nástroj na pomoc pri identifikácii takýchto nepoľnohospodárskych činností bez toho, aby to ovplyvnilo dotknuté osoby pri dokazovaní, že spĺňajú kritériá vymedzenia pojmu aktívny poľnohospodár. Na to, aby sa zabezpečil lepší príjem, posilnila sociálno-ekonomická štruktúra vidieckych oblastí alebo dosahovali súvisiace ciele, by vymedzenie pojmu aktívny poľnohospodár nemalo z poskytnutia podpory vylúčiť poľnohospodárov vykonávajúcich viaceré činnosti alebo poľnohospodárov na čiastočný úväzok, ktorí sa okrem poľnohospodárstva venujú aj nepoľnohospodárskym činnostiam. |
(20) |
S cieľom zabezpečiť súlad medzi typmi intervencií vo forme priamych platieb a typmi intervencií v oblasti rozvoja vidieka pri plnení cieľa generačnej obnovy by sa malo na úrovni Únie stanoviť rámcové vymedzenie pojmu „mladý poľnohospodár“ zahŕňajúce jeho podstatné prvky. |
(21) |
S cieľom zabezpečiť súlad medzi typmi intervencií vo forme priamych platieb a typmi intervencií v oblasti rozvoja vidieka pri plnení cieľa uľahčenia podnikateľskej činnosti vo vidieckych oblastiach by sa malo na úrovni Únie stanoviť rámcové vymedzenie pojmu „nový poľnohospodár“ zahŕňajúce spoločné prvky. |
(22) |
S cieľom skonkretizovať ciele SPP, ako sa stanovuje v článku 39 ZFEÚ, ako aj zabezpečiť, aby Únia zodpovedajúcim spôsobom riešila súvisiace aktuálne výzvy, je vhodné stanoviť súbor všeobecných cieľov odrážajúcich smerovanie vytýčené v oznámení Komisie s názvom „Budúcnosť potravinárstva a poľnohospodárstva“. Na úrovni Únie by sa mal podrobnejšie vymedziť súbor špecifických cieľov, ktorý by členské štáty uplatňovali vo svojich strategických plánoch SPP, pričom by sa mala zohľadniť skutočnosť, že poľnohospodárstvo predstavuje v členských štátoch sektor úzko spätý s celým hospodárstvom. Tieto špecifické ciele by v súlade s posúdením vplyvu mali zabezpečiť rovnováhu medzi jednotlivými rozmermi udržateľného rozvoja a všeobecné ciele SPP by sa prostredníctvom nich mali premietnuť do konkrétnejších priorít, a to so zreteľom na relevantné právne predpisy Únie, predovšetkým v oblasti klímy, energetiky a životného prostredia. |
(23) |
Inteligentnejšia, modernizovaná a udržateľnejšia SPP musí obsiahnuť výskum a inovácie, aby mohla slúžiť multifunkčnosti systémov poľnohospodárstva, lesného hospodárstva a potravinových systémov Únie, investovaniu do technologického rozvoja a digitalizácie, zlepšovaniu zavádzania a účinného využívania technológií, predovšetkým digitálnych technológií, ako aj zlepšovaniu prístupu k nestranným, spoľahlivým, relevantným a novým vedomostiam a zvyšovaniu ich výmeny. |
(24) |
Únia musí podporovať moderný, konkurencieschopný, odolný a diverzifikovaný sektor poľnohospodárstva, ktorý využíva výhody vysokokvalitnej výroby a efektívneho využívania zdrojov a ktorý zaručí dlhodobú potravinovú bezpečnosť ako súčasť konkurencieschopného a produktívneho agropotravinárskeho sektora a zároveň bude chrániť model rodinných poľnohospodárskych podnikov. |
(25) |
Na to, aby sa podporili hospodársky udržateľné poľnohospodárske príjmy a odolnosť poľnohospodárskeho sektora v celej Únii a zvýšila tak dlhodobá potravinová bezpečnosť, je potrebné zlepšiť postavenie poľnohospodárov v hodnotovom reťazci, a to najmä nabádaním k formám spolupráce, ktoré zahŕňajú poľnohospodárov a sú pre nich prospešné, ako aj podporovaním krátkych dodávateľských reťazcov a zlepšovaním transparentnosti trhu. |
(26) |
Únia musí lepšie reagovať na požiadavky spoločnosti týkajúce sa potravín a zdravia vrátane požiadaviek na vysokokvalitné, bezpečné a výživné potraviny vyrobené udržateľným spôsobom. Na dosiahnutie pokroku v uvedenom smere bude potrebné podporovať špecifické udržateľné poľnohospodárske postupy, ako sú ekologické poľnohospodárstvo, integrovaná ochrana proti škodcom, agroekológia, agrolesníctvo alebo presné poľnohospodárstvo. Podobne by sa mali stimulovať aj akcie na podporu vyšších úrovní dobrých životných podmienok zvierat a iniciatívy na boj proti antimikrobiálnej rezistencii. |
(27) |
Model vykonávania by nemal viesť k situácii, že budeme mať 27 rozličných vnútroštátnych poľnohospodárskych politík, čo by ohrozilo spoločnú povahu SPP a vnútorný trh. Členským štátom by sa však mal ponechať určitý stupeň flexibility v rámci pevného spoločného regulačného rámca. Týmto nariadením by sa preto mali stanoviť ciele Únie a stanoviť typy intervencií, ako aj spoločné požiadavky Únie uplatniteľné na členské štáty, čím sa zabezpečí spoločná povaha SPP. Členské štáty by mali byť zodpovedné za premietnutie tohto regulačného rámca Únie do podôb režimov podpory vzťahujúcich sa na prijímateľov, využívajúc pritom zvýšenú mieru flexibility. V tomto kontexte by členské štáty mali konať v súlade s Chartou základných práv Európskej únie a všeobecnými zásadami práva Únie a zabezpečiť, aby právny rámec poskytovania podpory Únie prijímateľom bol založený na ich strategických plánoch SPP a bol v súlade so zásadami a požiadavkami stanovenými v tomto nariadení a v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/2116 (8). Takisto by mali vykonávať svoje strategické plány SPP, ako ich schválila Komisia. |
(28) |
V záujme podpory inteligentného a odolného sektora poľnohospodárstva sú priame platby aj naďalej zásadným faktorom záruky spravodlivej podpory príjmu poľnohospodárov. Podobne sú na zlepšenie trhového oceňovania poľnohospodárov potrebné investície do reštrukturalizácie, modernizácie, inovácie a diverzifikácie poľnohospodárskych podnikov a do zavádzania nových postupov a technológií. |
(29) |
V súvislosti s intenzívnejšou orientáciou SPP na trh, ako sa načrtla v oznámení s názvom „Budúcnosť potravinárstva a poľnohospodárstva“, môže trhová expozícia, zmena klímy a súvisiaca častosť a závažnosť extrémnych poveternostných javov, ako aj sanitárne a rastlinolekárske krízy mať za následok riziko v podobe cenovej volatility a zvýšeného tlaku na príjmy, predovšetkým pokiaľ ide o prvovýrobcov. A preto, hoci poľnohospodári sú zodpovední za zostavenie vlastných poľnohospodárskych stratégií a za zlepšovanie odolnosti svojich podnikov v konečnom dôsledku sami, mal by sa stanoviť aj dôsledný rámec na zabezpečenie primeraného riadenia rizík. |
(30) |
Podpora a zlepšenie ochrany životného prostredia, opatrenia v oblasti klímy a prispievanie k dosahovaniu environmentálnych a klimatických cieľov Únie sú mimoriadne dôležitou prioritou v budúcnosti poľnohospodárstva a lesného hospodárstva Únie. SPP by mala zohrávať úlohu pri znižovaní negatívnych vplyvov na životné prostredie a klímu vrátane biodiverzity, a pri zvyšovaní poskytovania environmentálnych verejných statkov – na všetkých typoch poľnohospodárskej a lesnej pôdy (vrátane oblastí s vysokou prírodnou hodnotou) a vo vidieckych oblastiach celkovo. Štruktúra SPP by preto mala odrážať väčšie ambície vzhľadom na uvedené ciele. Mala by zahŕňať prvky, ktoré podporujú alebo inak podnecujú širokú škálu opatrení na dosiahnutie uvedených cieľov – v rámci poľnohospodárstva, výroby potravín, lesného hospodárstva a vidieckych oblastí celkovo. |
(31) |
Najlepšia možná kombinácia typov opatrení na dosiahnutie uvedených cieľov bude v jednotlivých členských štátoch odlišná. Zároveň s potrebou zintenzívniť úsilie o adaptáciu na zmenu klímy je pre zmierňovanie zmeny klímy dôležité zníženie emisií skleníkových plynov a zvýšenie sekvestrácie uhlíka. Výroba a využívanie energie podporované prostredníctvom SPP by sa mali týkať energie, ktorá jasne vykazuje vlastnosti udržateľnosti, aj pokiaľ ide o skleníkové plyny. Pokiaľ ide o manažment prírodných zdrojov, obzvlášť môže pomôcť nižšia závislosť od chemických látok, ako sú umelé hnojivá a pesticídy, a to isté sa týka aj ochrany biodiverzity, kde je v mnohých častiach Únie potrebné včas znížiť závislosť od pesticídov a prijať opatrenia na zastavenie a zvrátenie úbytku populácií opeľovačov. |
(32) |
Mnohé vidiecke oblasti v Únii trpia štrukturálnymi problémami, akými sú napríklad nedostatok atraktívnych pracovných príležitostí, chýbajúce zručnosti, nedostatočné investície do širokopásmového pripojenia a pripojiteľnosti, digitálnych a iných infraštruktúr a základných služieb, ako aj odlev mladých ľudí, a preto je mimoriadne dôležité v súlade s deklaráciou Cork 2.0 „Lepší život vo vidieckych oblastiach“ posilniť sociálno-ekonomickú štruktúru v týchto oblastiach, predovšetkým prostredníctvom tvorby pracovných miest a generačnej obnovy, pričom na tento účel treba vo vidieckych oblastiach na celom území Európy uplatniť program Komisie v záujme rastu a zamestnanosti a presadzovať v nich sociálne začlenenie, podporu pre mladých ľudí, generačnú obnovu a rozvoj „inteligentných dedín“, a čím sa prispeje k zmierneniu vyľudňovania. |
(33) |
Rovnosť medzi ženami a mužmi patrí medzi hlavné zásady Únie a uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti je dôležitým nástrojom pri začleňovaní tejto zásady do SPP. Preto by sa mala venovať osobitná pozornosť podpore účasti žien na sociálno-ekonomickom rozvoji vidieckych oblastí, s osobitným dôrazom na poľnohospodárstvo, a mala by sa podporovať ich zásadná úloha. Od členských štátov by sa malo vyžadovať, aby posúdili situáciu žien v poľnohospodárstve a zaoberali sa vo svojich strategických plánoch SPP príslušnými výzvami. Rodová rovnosť by mala byť neoddeliteľnou súčasťou prípravy, vykonávania a hodnotenia intervencií SPP. Okrem toho by členské štáty mali posilniť svoje kapacity v oblasti uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti a pri zbere údajov rozčlenených podľa pohlavia. |
(34) |
S cieľom stabilizovať a diverzifikovať vidiecke hospodárstvo by sa mal podporovať rozvoj, zakladanie a zachovanie nepoľnohospodárskych podnikov. Ako sa uvádza v oznámení „Budúcnosť potravinárstva a poľnohospodárstva“, nové hodnotové reťazce na vidieku, ako napríklad energia z obnoviteľných zdrojov, vzmáhajúce sa biohospodárstvo, obehové hospodárstvo a ekologický cestovný ruch môžu predstavovať sľubný potenciál rastu a vytvárania pracovných miest vo vidieckych oblastiach pri súčasnej ochrane prírodných zdrojov. V tejto súvislosti môžu kľúčovú úlohu pri zabezpečení prístupu k financovaniu a podpore kapacity rastu poľnohospodárskych podnikov a podnikania zohrávať finančné nástroje a využívanie záruky EÚ v rámci Programu InvestEU zriadeného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/523 (9). Pre štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí majú oprávnený pobyt, existuje potenciál zamestnať sa vo vidieckych oblastiach, čo podporí ich spoločenskú a hospodársku integráciu, predovšetkým v rámci stratégií miestneho rozvoja vedeného komunitou. |
(35) |
SPP by aj naďalej mala zabezpečovať potravinovú bezpečnosť, čo by sa malo chápať ako prístup k dostatočným, bezpečným a výživným potravinám za každých okolností. Navyše by mala pomôcť zlepšiť reakcie poľnohospodárstva Únie na nové požiadavky spoločnosti týkajúce sa potravín a zdravia vrátane oblastí udržateľnej poľnohospodárskej výroby, zdravšieho stravovania, dobrých životných podmienok zvierat a zníženia plytvania potravinami. SPP by mala naďalej propagovať výrobu vyznačujúcu sa osobitnými a cennými vlastnosťami a zároveň pomáhať poľnohospodárom prispôsobovať svoju výrobu podľa trhových signálov a dopytu spotrebiteľov. |
(36) |
Z hľadiska rozsahu reformy potrebnej na dosiahnutie sledovaných cieľov a riešenie otázok je vhodné stanoviť nový právny rámec v jedinom nariadení, ktoré sa vzťahuje na podporu Únie financovanú z Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu (EPZF) a Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) a ktoré nahrádza právne úpravy v súčasnosti stanovené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1305/2013 (10) a nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1307/2013 (11). |
(37) |
V tomto nariadení by sa mali stanoviť pravidlá vzťahujúce sa na podporu Únie financovanú z EPZF a EPFRV a udeľovanú v podobe typov intervencií vymedzených v strategických plánoch SPP, ktoré zostavili členské štáty a schválila Komisia. |
(38) |
S cieľom zabezpečiť, aby Únia mohla dodržiavať svoje medzinárodné záväzky týkajúce sa domácej podpory, ako sa stanovujú v Dohode WTO o poľnohospodárstve, by sa určité typy intervencií stanovené v tomto nariadení mali naďalej oznamovať ako podpora typu „zelený kôš“, ktorá vôbec alebo len minimálne narúša obchod či vplýva na výrobu, alebo ako podpora typu „modrý kôš“ v rámci programov na obmedzenie výroby, a preto je oslobodená od záväzkov zníženia. Ustanovenia tohto nariadenia týkajúce sa takýchto typov intervencií už síce sú v súlade s požiadavkami na podporu typu „zelený kôš“ stanovenými v prílohe 2 k Dohode WTO o poľnohospodárstve alebo s požiadavkami na podporu typu „modrý kôš“ stanovenými v jej článku 6 ods. 5, malo by sa však zabezpečiť, aby intervencie, ako ich vo svojich strategických plánoch SPP plánujú členské štáty, naďalej spĺňali tieto požiadavky vzťahujúce sa na tieto typy intervencií. Predovšetkým osobitná platba na bavlnu podľa tohto nariadenia by sa mala skoncipovať tak, aby bola v súlade s ustanoveniami tzv. modrého koša. |
(39) |
Mal by sa zabezpečiť súlad viazanej podpory príjmu s medzinárodnými záväzkami Únie. To zahŕňa požiadavky Memoranda o porozumení medzi Európskym hospodárskym spoločenstvom a Spojenými štátmi americkými v súvislosti s olejninami v rámci GATT (12) v znení platnom po zmenách osobitnej základnej plochy Únie pre olejniny na základe zmien v zložení Únie. |
(40) |
Informácie a posúdenie výkonnosti SPP založené na vykonávaní strategických plánov SPP sa zohľadnia v pravidelných posúdeniach súdržnosti politík v záujme udržateľného rozvoja stanovených na základe Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj, ktoré vykonáva Komisia. |
(41) |
Podľa nového systému kondicionality, ktorý vychádza z predchádzajúceho systému krížového plnenia vykonávaného do roku 2022, musia poľnohospodári a iní prijímatelia na to, aby mohli čerpať podporu SPP v plnej výške, dodržiavať základné normy týkajúce sa životného prostredia, zmeny klímy, verejného zdravia, zdravia rastlín a dobrých životných podmienok zvierat. Základné normy zahŕňajú v zjednodušenej podobe zoznam povinných požiadaviek týkajúcich sa hospodárenia (SMR) a normy dobrého poľnohospodárskeho a environmentálneho stavu (normy GAEC) pôdy. V uvedených základných normách by mali byť dôkladnejšie zohľadnené výzvy v oblasti životného prostredia a zmeny klímy, ako aj nová environmentálna architektúra SPP, vďaka čomu sa dospeje k ambicióznejším environmentálnym a klimatickým záväzkom, ako sa stanovuje v oznámení Komisie „Budúcnosť potravinárstva a poľnohospodárstva“ a vo VFR na roky 2021 až 2027 stanovenom nariadením Rady (EÚ, Euratom) 2020/2093 (13). |
(42) |
Kondicionalita má takisto prispieť k rozvoju udržateľného poľnohospodárstva vďaka lepšej informovanosti prijímateľov o potrebe dodržiavať tieto základné normy. Jej cieľom je tiež ďalej prispieť k tomu, aby SPP viac napĺňala očakávania spoločnosti, a to prostredníctvom zlepšenia súladu SPP s cieľmi v oblasti životného prostredia, verejného zdravia, zdravia rastlín a dobrých životných podmienok zvierat. Kondicionalita by mala byť neoddeliteľnou súčasťou environmentálnej architektúry SPP, a to ako súčasť východiska pre ambicióznejšie záväzky v oblasti životného prostredia a klímy, a mala by sa uplatňovať dôsledne na celom území Únie. Členské štáty by mali zabezpečiť uplatňovanie primeraných, účinných a odrádzajúcich sankcií v súlade s nariadením (EÚ) 2021/2116 v prípade poľnohospodárov a iných prijímateľov, ktorí tieto požiadavky nespĺňajú. |
(43) |
Rámec noriem GAEC má prispieť k zmierňovaniu zmeny klímy a adaptácii na ňu a k riešeniu problémov v oblasti vody, ochrany kvality pôdy a ochrany a kvality biodiverzity. Rámec treba zlepšiť tak, aby sa zohľadnili predovšetkým postupy stanovené do roku 2022 v rámci ekologizácie priamych platieb, zmierňovania zmeny klímy a potreby zlepšiť udržateľnosť poľnohospodárskych podnikov a ich príspevok k biodiverzite. Treba skonštatovať, že každá norma GAEC prispieva k dosiahnutiu viacerých cieľov. Členské štáty by na vykonávanie rámca mali stanoviť vnútroštátnu normu pre každú z noriem stanovených na úrovni Únie, pričom treba zohľadniť osobité črty dotknutej oblasti vrátane pôdnych a klimatických podmienok, existujúce poľnohospodárske podmienky poľnohospodárske postupy, veľkosť poľnohospodárskych podnikov, ich štruktúra, využívanie pôdy a osobitosti najvzdialenejších regiónov. Členské štáty by mali mať možnosť stanoviť ďalšie vnútroštátne normy týkajúce sa hlavných cieľov noriem GAEC s cieľom zlepšiť dosahovanie cieľov rámca noriem GAEC v environmentálnej a klimatickej oblasti. Vzhľadom na existujúce postupy v rámci systému ekologického poľnohospodárstva by sa ekologickým poľnohospodárom nemala uložiť žiadna ďalšia požiadavka, pokiaľ ide o striedanie plodín. Okrem toho, pokiaľ ide o normy týkajúce sa striedania plodín a minimálneho podielu ornej pôdy z hľadiska biodiverzity by mali mať členské štáty možnosť zvážiť určité výnimky, aby sa zabránilo nadmernému zaťaženiu menších poľnohospodárskych podnikov alebo aby sa oslobodili niektoré poľnohospodárske podniky, ktoré už spĺňajú cieľ noriem GAEC, pretože nimi obhospodarované plochy sú do značnej miery pokryté trávnym porastom, pôdou ležiacou úhorom alebo strukovinami. V prípade prevažne zalesnených členských štátov by sa mala stanoviť aj výnimka pre požiadavku minimálneho podielu ornej pôdy z hľadiska biodiverzity. |
(44) |
Na to, aby sa povinné požiadavky týkajúce sa hospodárenia (SMR) mohli uplatňovať na úrovni poľnohospodárskych podnikov a aby sa zabezpečilo rovnaké zaobchádzanie s poľnohospodármi, musia ich členské štáty vykonávať v plnej miere. Aby sa pri posilňovaní udržateľnosti politiky zabezpečila konzistentnosť pravidiel týkajúcich sa kondicionality, SMR by mali zahŕňať hlavné právne predpisy Únie týkajúce sa životného prostredia, verejného zdravia, zdravia rastlín a dobrých životných podmienok zvierat, vykonané na vnútroštátnej úrovni, ktoré so sebou prinášajú presné povinnosti pre jednotlivých poľnohospodárov a iných prijímateľov vrátane povinností podľa smernice Rady 92/43/EHS (14) a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/147/ES (15) alebo smernice Rady 91/676/EHS (16). V nadväznosti na spoločné vyhlásenie Európskeho parlamentu a Rady pripojené k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1306/2013 (17) by sa mali relevantné ustanovenia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES (18) a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/128/ES (19) zahrnúť ako SMR do rozsahu pôsobnosti kondicionality a zoznam noriem GAEC by sa mal upraviť zodpovedajúcim spôsobom. |
(45) |
S cieľom prispieť k rozvoju sociálne udržateľného poľnohospodárstva prostredníctvom lepšej informovanosti prijímateľov podpory SPP o normách týkajúcich sa zamestnanosti a sociálnej oblasti by sa mal zaviesť nový mechanizmus, ktorý by začleňoval sociálne otázky. |
(46) |
V takomto mechanizme by sa plná miera prijímania priamych platieb SPP ako aj platieb na environmentálne, klimatické a iné záväzky týkajúce sa hospodárenia, platieb na oblasti s prírodnými alebo inými osobitnými obmedzeniami a platieb na oblasti s osobitnými znevýhodneniami vyplývajúcich z určitých povinných požiadaviek mala prepojiť s dodržiavaním základných noriem týkajúcich sa pracovných podmienok a podmienok zamestnávania poľnohospodárskych pracovníkov a bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci zo strany poľnohospodárov a iných prijímateľov, a to predovšetkým určitých noriem podľa smernice 89/391/EHS (20), smernice 2009/104/ES (21) a smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1152 (22). Komisia by mala do roku 2025 posúdiť uskutočniteľnosť zahrnutia článku 7 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 492/2011 (23) a v prípade potreby by mala na tento účel navrhnúť právny predpis. |
(47) |
Členské štáty by mali zabezpečiť uplatňovanie primeraných, účinných a odrádzajúcich sankcií v súlade s nariadením (EÚ) 2021/2116 v prípade poľnohospodárov a iných prijímateľov, ktorí tieto normy nespĺňajú. Vzhľadom na zásadu nezávislosti súdnictva nie je možné uložiť justičným systémom osobitné požiadavky na to, ako sa prijímajú rozhodnutia a odsúdenia, okrem požiadaviek stanovených v právnych predpisoch, na ktorých sú tieto rozhodnutia a odsúdenia založené. |
(48) |
Pri vytváraní mechanizmu sociálnej kondicionality by sa mali náležite zohľadniť rôzne vnútroštátne rámce, aby sa dodržalo právo členských štátov vymedziť základné zásady svojich sociálnych a pracovnoprávnych systémov. Preto by sa mala zvážiť možnosť výberu členských štátov, pokiaľ ide o metódy presadzovania práva, kolektívne vyjednávanie a o úlohu sociálnych partnerov, a to prípadne aj pri vykonávaní smerníc v sociálnej oblasti a oblasti zamestnanosti. Mali by sa rešpektovať vnútroštátne modely trhu práce a autonómia sociálnych partnerov. Týmto nariadením by sa sociálnym partnerom ani členským štátom nemali ukladať žiadne povinnosti, pokiaľ ide o presadzovanie práva či kontrolu v oblastiach, za ktoré podľa vnútroštátnych modelov trhu práce zodpovedajú sociálni partneri. |
(49) |
Vzhľadom na zložitosť vytvárania systémov na vnútroštátnej úrovni, ktoré rešpektujú autonómiu a osobitosť vnútroštátnych systémov, by členské štáty mali mať možnosť zaviesť sociálnu kondicionalitu neskôr, ale v každom prípade najneskôr od 1. januára 2025. |
(50) |
Členské štáty by mali zabezpečiť poľnohospodárske poradenské služby prispôsobené rôznym typom výroby s cieľom zlepšiť udržateľné riadenie a celkovú výkonnosť poľnohospodárskych a vidieckych podnikov, pričom služby by mali zahŕňať hospodársky, environmentálny a sociálny rozmer, s cieľom identifikovať potrebné zlepšenia, pokiaľ ide o všetky opatrenia na úrovni poľnohospodárskeho podniku vrátane digitalizácie stanovené v strategických plánoch SPP. Poľnohospodárske poradenské služby by poľnohospodárom a iným prijímateľom podpory SPP mali pomôcť lepšie si uvedomiť súvislosti medzi riadením poľnohospodárskeho podniku a obhospodarovaním pôdy na jednej strane a určitými normami, požiadavkami a informáciami vrátane environmentálnych a klimatických, na druhej strane. Patria sem normy stanovené v strategických plánoch SPP, ktoré sa vzťahujú na poľnohospodárov a iných prijímateľov podpory SPP vrátane družstiev alebo ktoré sú pre nich dôležité, a zároveň aj normy vyplývajúce z právnych predpisov o vode, udržateľnom používaní pesticídov a o hospodárení so živinami, ako aj informácie o iniciatívach na boj proti antimikrobiálnej rezistencii. K dispozícii by malo byť aj poradenstvo o riadení rizík a o podpore inovácií v záujme prípravy a vykonávania projektov vznikajúcich operačných skupín EIP, pričom by sa mali zachytiť a využiť inovačné myšlienky na miestnej úrovni. S cieľom zvýšiť kvalitu a efektívnosť poradenstva by členské štáty mali zapojiť všetkých verejných aj súkromných poradcov a poradenské siete v rámci poľnohospodárskych vedomostných a inovačných systémov (AKIS), aby mohli poskytovať aktuálne technologické a vedecké informácie získané prostredníctvom výskumu a inovácie. |
(51) |
S cieľom podporiť agronomickú výkonnosť a environmentálne správanie poľnohospodárskych podnikov sa informácie o hospodárení so živinami so zameraním na dusík a fosforečnan, ktoré môžu z environmentálneho hľadiska predstavovať osobitné výzvy, čím si zasluhujú mimoriadnu pozornosť, by mala poskytovať pomocou špecializovaného elektronického nástroja udržateľnosti poľnohospodárskeho podniku, ktorý jednotlivým poľnohospodárom sprístupnia členské štáty. Nástroj udržateľnosti poľnohospodárskeho podniku by mal poskytovať podporu pri rozhodovaní v poľnohospodárskom podniku. Komisia by v záujme zabezpečenia rovnakých podmienok pre všetkých poľnohospodárov a na celom území Únie mala mať možnosť členským štátom poskytnúť podporu pri zostavovaní nástroja udržateľnosti poľnohospodárskeho podniku. |
(52) |
V snahe lepšie informovať poľnohospodárov a poskytovať im poradenstvo v súvislosti s ich povinnosťami voči ich pracovníkom, pokiaľ ide o sociálny rozmer SPP, by poľnohospodárske poradenské služby mali písomne informovať o požiadavkách týkajúcich sa poskytovania informácií uvedených v článku 4 smernice (EÚ) 2019/1152 a o zdravotných a bezpečnostných normách uplatniteľných v poľnohospodárskych podnikoch. |
(53) |
Na zabezpečenie spravodlivejšieho rozdelenia podpory príjmu by sa členským štátom malo umožniť stanoviť strop alebo znížiť sumy priamych platieb presahujúce určitý strop a výsledok tohto zníženia by sa mal buď využiť na oddelené priame platby a prioritne na komplementárnu redistributívnu podporu príjmu v záujme udržateľnosti alebo presunúť do EPFRV. S cieľom zabrániť negatívnym účinkom na zamestnanosť by pri uplatnení tohto mechanizmu členské štáty mali mať možnosť zohľadniť aspekt práce. |
(54) |
V snahe zabrániť nadmernému administratívnemu zaťaženiu spôsobenému riadením veľkého počtu platieb malých súm a zabezpečiť skutočný prínos podpory k dosahovaniu cieľov SPP, ku ktorým priame platby prispievajú, by členské štáty mali vo svojich strategických plánoch SPP určiť ako podmienku na prijímanie priamych platieb súbor požiadaviek vzťahujúcich sa na minimálnu plochu alebo minimálnu sumu súvisiacu s podporou. Ak sa členské štáty rozhodnú poskytnúť podporu príjmu vyplácaná na zviera, vždy by mali stanoviť prahovú hodnotu z hľadiska minimálnej sumy, aby sa zabránilo penalizácii poľnohospodárov, ktorí sú na túto podporu oprávnení, ale ktorých plocha sa nachádza pod prahovou hodnotou. Vzhľadom na veľmi špecifickú štruktúru poľnohospodárskych podnikov na menších ostrovoch v Egejskom mori by Grécko malo mať možnosť rozhodnúť, či by sa v tejto oblasti mala uplatňovať nejaká minimálna prahová hodnota. |
(55) |
Vzhľadom na význam účasti poľnohospodárov na nástrojoch na riadenie rizík by členské štáty mali mať možnosť vyčleniť určitý percentuálny podiel priamych platieb na podporu príspevkov poľnohospodárov na takéto nástroje. |
(56) |
Na zaručenie minimálnej úrovne podpory príjmov v poľnohospodárstve pre všetkých aktívnych poľnohospodárov, ako aj na splnenie cieľa zmluvy zabezpečiť primeranú životnú úroveň poľnohospodárov ako sa stanovuje v článku 39 ods. 1 písm. b) ZFEÚ by sa mala v rámci typu intervencie „základná podpora príjmu v záujme udržateľnosti“ zaviesť ročná oddelená platba na plochu. Na presnejšie nasmerovanie uvedenej podpory malo by byť možné sumy platby diferencovať podľa skupín území, a to na základe sociálno-ekonomických alebo agronomických podmienok alebo znížiť ich pri zohľadnení iných intervencií. S ohľadom na predchádzanie účinkom narúšajúcim príjem poľnohospodárov by členské štáty mali mať možnosť vykonávať základnú podporu príjmu v záujme udržateľnosti na základe platobných nárokov. V tom prípade by hodnota platobných nárokov pred akoukoľvek ďalšou konvergenciou mala byť úmerná ich hodnote, ako sa stanovuje v režimoch základných platieb podľa nariadenia (EÚ) č. 1307/2013, pričom treba zohľadniť platby na poľnohospodárske postupy prospešné pre klímu a životné prostredie. Členské štáty by mali dosiahnuť aj ďalšiu konvergenciu, aby sa postupne odpútali od hodnôt z minulosti. |
(57) |
Členské štáty by pri poskytovaní oddelených priamych platieb na základe systému platobných nárokov mali naďalej riadiť národnú rezervu alebo rezervy podľa skupín území. Takéto rezervy by sa mali využívať prioritne pre mladých poľnohospodárov a nových poľnohospodárov. Pravidlá využívania a prevodu platobných nárokov sú potrebné aj na zaručenie bezproblémového fungovania systému. |
(58) |
Malé poľnohospodárskej podniky zostávajú základným pilierom poľnohospodárstva v Únii, pretože zohrávajú kľúčovú úlohu pri podpore zamestnanosti na vidieku a prispievajú k územnému rozvoju. Členské štáty by s cieľom podporovať vyváženejšie rozdelenie podpory a znížiť administratívne zaťaženie pre prijímateľov mali mať možnosť navrhnúť špecifickú intervenciu pre malých poľnohospodárov, ktorá by nahradila iné intervencie vo forme priamych platieb. Na zabezpečenie lepšieho nasmerovania tejto podpory by mala byť možná diferenciácia platby. Aby si malí poľnohospodári mohli vybrať systém, ktorý najlepšie vyhovuje ich potrebám, účasť poľnohospodárov na intervencii by mala byť dobrovoľná. |
(59) |
Vzhľadom na uznanú potrebu presadzovať vyváženejšie rozdelenie podpory medzi malé a stredné podniky viditeľným a merateľným spôsobom by členské štáty mali uplatňovať komplementárnu redistributívnu podporu príjmu v záujme udržateľnosti a vyčleniť na takúto podporu aspoň 10 % finančného krytia na priame platby. Členské štáty by na lepšie nasmerovanie tejto komplementárnej podpory a s cieľom zohľadniť rozdiely v štruktúre poľnohospodárskych podnikov na celom území Únie mali mať možnosť poskytovať rôzne sumy komplementárnej podpory na rôzne rozsahy hektárov, ako aj diferencovať podporu podľa regionálnej úrovne alebo tých istých skupín území, ako sa stanovuje v ich strategických plánoch SPP pre základnú podporu príjmu v záujme udržateľnosti. |
(60) |
Je v kompetencii členských štátov zabezpečiť nasmerovanie rozdeľovania priamych platieb a posilniť podporu príjmov pre tých, ktorí ju najviac potrebujú. K dosahovaniu tohto cieľa môžu účinne prispieť rôzne nástroje, ktoré majú členské štáty k dispozícii, vrátane stropovania a znižovania platieb, ako aj intervencií, akými sú komplementárna redistributívna podpora príjmu v záujme udržateľnosti a platba malým poľnohospodárom. Prehľad úsilia členských štátov v uvedenej oblasti by sa mal stanoviť v ich strategických plánoch SPP. Členské štáty by vzhľadom na potreby spravodlivejšieho rozdelenia priamych platieb vrátane potrieb týkajúcich sa špecifickej štruktúry poľnohospodárskych podnikov mali mať možnosť rozhodnúť sa buď pre uplatňovanie povinnej redistributívnej platby a zodpovedajúceho minimálneho percentuálneho podielu, alebo pre iné vhodné opatrenia vrátane redistributívnej platby s nižším percentuálnym podielom. |
(61) |
Zavádzanie a rozvoj nových hospodárskych činností v sektore poľnohospodárstva je pre mladých poľnohospodárov finančne náročné a tento prvok je potrebné brať do úvahy pri koncipovaní intervenčnej stratégie pri prideľovaní a smerovaní priamych platieb. Uvedený rozvoj nových činností je mimoriadne dôležitý pre konkurencieschopnosť sektora poľnohospodárstva v Únii, a preto by členské štáty mali mať možnosť zaviesť komplementárnu podporu príjmu pre mladých poľnohospodárov. Uvedený typ intervencií by mal mladým poľnohospodárom poskytnúť dodatočnú podporu príjmu po založení podniku. Na základe posúdenia potrieb by členské štáty mali mať možnosť rozhodnúť o metóde výpočtu platby, a to buď na hektár, alebo ako paušálnu sumu, a prípadne ju obmedziť na maximálny počet hektárov. Keďže takáto platba by sa mala vzťahovať len na počiatočné obdobie existencie podniku, mala by sa poskytovať len počas určitého maximálneho obdobia po podaní žiadosti o pomoc a rýchlo po založení podniku. V prípade, že trvanie poskytovania platby presahuje rok 2027, členské štáty by mali zabezpečiť, aby na obdobie po uvedenom roku nevznikli žiadne právne očakávania prijímateľov. |
(62) |
SPP by mala zaručiť, že členské štáty zintenzívnia dosahovanie environmentálnych výsledkov tým, že budú rešpektovať miestne potreby a skutočné okolnosti poľnohospodárov. Členské štáty by v rámci priamych platieb v strategických plánoch SPP mali zriadiť ekoschémy, ktoré sú dobrovoľné pre poľnohospodárov, a ktoré by sa mali v plnej miere koordinovať s inými relevantnými intervenciami. Vymedziť by ich mali ako platbu poskytovanú buď za podnecovanie a odmeňovanie poskytovania verejných statkov prostredníctvom poľnohospodárskych postupov prospešných pre klímu a životné prostredie, alebo ako kompenzáciu za vykonávanie uvedených postupov. V oboch prípadoch by platby mali byť prejavom úsilia zlepšiť environmentálnu a klimatickú výkonnosť SPP, a teda by sa mali skoncipovať tak, aby presahovali rámec povinných požiadaviek ukotvených v systéme kondicionality. |
(63) |
Na zabezpečenie efektívnosti by ekoschémy mali spravidla pokrývať aspoň dve oblasti činnosti týkajúce sa klímy, životného prostredia, dobrých životných podmienok zvierat a boja proti antimikrobiálnej rezistencii. Zatiaľ čo kompenzácia by mala byť založená na vzniknutých nákladoch, strate príjmu a transakčných nákladoch vyplývajúcich z poľnohospodárskych postupov, ku ktorým sa poľnohospodári zaviazali, a zohľadňovať ciele stanovené v rámci ekoschém a doplňujúce platby k základnej podpore príjmu musia odrážať úroveň ambícií postupov, ku ktorým sa poľnohospodári zaviazali, členské štáty by mali mať možnosť zriadiť na ten istý účel ekoschémy pre poľnohospodárske postupy vykonávané poľnohospodármi na poľnohospodárskych plochách, najmä poľnohospodárske činnosti, ale aj niektoré postupy nad rámec poľnohospodárskych činností. Uvedené postupy môžu zahŕňať posilnené obhospodarovanie trvalých pasienkov a krajinných prvkov, opätovné zavlažovanie rašelinísk, paludikultúru, ako aj ekologické poľnohospodárstvo. |
(64) |
Ekologické poľnohospodárstvo, upravené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/848 (24), je systém poľnohospodárskej výroby, ktorý má potenciál podstatne prispieť k dosiahnutiu viacerých špecifických cieľov SPP a predovšetkým jej špecifických environmentálnych a klimatických cieľov. Vzhľadom na pozitívne účinky ekologického poľnohospodárstva na životné prostredie a klímu by mali mať členské štáty možnosť zvážiť ekologické poľnohospodárstvo najmä pri vytváraní ekoschém pre poľnohospodárske postupy a v tejto súvislosti posúdiť úroveň podpory potrebnej pre poľnohospodársku pôdu obhospodarovanú v rámci ekologického poľnohospodárstva. |
(65) |
Členské štáty by mali mať možnosť stanoviť ekoschémy ako „režimy vstupnej úrovne“ ako podmienku pre poľnohospodárov na prijatie ambicióznejších environmentálnych, klimatických záväzkov a záväzkov v oblasti dobrých životných podmienok zvierat v rámci rozvoja vidieka. Na zabezpečenie zjednodušenia by členské štáty mali mať možnosť stanoviť posilnené ekoschémy. Členské štáty by takisto mali mať možnosť stanoviť ekoschémy na podporu postupov v oblasti dobrých životných podmienok zvierat a boja proti antimikrobiálnej rezistencii. |
(66) |
S cieľom zabezpečiť rovnaké podmienky pre poľnohospodárov by sa mali stanoviť maximálne alokácie na viazanú podporu príjmu v rámci priamych platieb, ktoré môžu členské štáty udeliť s cieľom zlepšiť konkurencieschopnosť, udržateľnosť alebo kvalitu v určitých sektoroch a výrobách, ktoré sú mimoriadne dôležité zo sociálnych, ekonomických alebo environmentálnych dôvodov a čelia istým ťažkostiam. Pri navrhovaní týchto intervencií by členské štáty mali zohľadniť ich potenciálny vplyv na vnútorný trh. |
(67) |
Keďže sa všeobecne uznáva, že produkcia bielkovinových plodín čelí v Únii vážnym ťažkostiam, v prípade intervencií vo forme viazanej podpory príjmu, ktoré sú zamerané na uvedené plodiny, takéto ťažkosti nie je potrebné preukazovať. Členským štátom by sa malo povoliť využívať dodatočnú časť svojho finančného stropu k dispozícii na priame platby na udeľovanie viazanej podpory príjmu konkrétne na podporu pestovania bielkovinových plodín s cieľom znížiť deficit Únie v tejto oblasti. Okrem toho by členské štáty mali mať možnosť podporovať viazanou podporou príjmu zmesi bôbovitých plodín a tráv, ak v zmesiach prevládajú bôbovité plodiny. |
(68) |
V súlade s cieľmi stanovenými v protokole č. 4 o bavlne pripojenom k aktu o pristúpení z roku 1979 je potrebné naďalej poskytovať „osobitnú platbu na bavlnu“ na hektár, na ktorý možno poskytnúť podporu, pri pestovaní tejto plodiny, ako aj podporu medziodvetvovým organizáciám v regiónoch produkujúcich bavlnu. Keďže je však alokácia rozpočtových prostriedkov na bavlnu pevne stanovená a nemožno ich využiť na iné účely a keďže vykonávanie osobitnej platby na bavlnu má právny základ v zmluvách, platba na bavlnu by nemala byť súčasťou intervencií schválených v strategickom pláne SPP a nemala by podliehať schvaľovaniu výkonnosti a preskúmaniu výkonnosti. Preto by sa mali zodpovedajúcim spôsobom stanoviť osobitné pravidlá, ako aj výnimky z tohto nariadenia a nariadenia (EÚ) 2021/2116. V záujme konzistentnosti je vhodné, aby sa stanovili v tomto nariadení. |
(69) |
Typy intervencií v určitých sektoroch sú potrebné na prispievanie k dosahovaniu cieľov SPP a na posilnenie synergií s inými nástrojmi SPP. V súlade s modelom vykonávania by sa na úrovni Únie mali stanoviť minimálne požiadavky týkajúce sa obsahu a cieľov takýchto typov intervencií v určitých sektoroch s cieľom zabezpečiť rovnaké podmienky na vnútornom trhu a zabrániť nerovnej a nespravodlivej hospodárskej súťaži. Členské štáty by mali odôvodniť ich zahrnutie do svojich strategických plánov SPP a zabezpečiť súlad s inými intervenciami na úrovni sektora. Všeobecné typy intervencií, ktoré sa majú zaviesť na úrovni Únie, by sa mali stanoviť pre sektory ovocia a zeleniny, vinohradníctva a vinárstva, včelárskych výrobkov, olivového oleja a stolových olív a sektor chmeľu, ako aj pre iné sektory spomedzi tých, ktoré sa uvádzajú v článku 1 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1308/2013 (25) a sektory zahŕňajúce výrobky, ktoré sa majú uviesť v prílohe k tomuto nariadeniu, v prípade ktorých sa stanovenie osobitných intervencií považuje za prínosné pre dosiahnutie niektorých alebo všetkých všeobecných a špecifických cieľov SPP sledovaných v tomto nariadení. Vzhľadom na deficit Únie v oblasti rastlinných bielkovín a environmentálny prínos ich výroby by sa predovšetkým bôbovité plodiny mali zahrnúť medzi výrobky uvedené v uvedenej prílohe, pričom by sa mala dodržiavať listina EÚ v rámci WTO pre olejniny, a tieto prínosy by sa mali propagovať medzi poľnohospodármi okrem iného prostredníctvom poľnohospodárskych poradenských služieb. |
(70) |
Na zachovanie špecifickosti intervencie a uľahčenie programovania intervencií v prípade včelárskych výrobkov, vína, olivového oleja a stolových olív, chmeľu a iných sektorov, ktoré sa majú v tomto nariadení vymedziť, je potrebné vnútroštátne finančné krytie alebo iné obmedzenia vo forme stropov. Nemali by sa však uplatňovať žiadne finančné obmedzenia v súlade so súčasným prístupom, aby sa neohrozilo dosiahnutie cieľov typov intervencií v sektore ovocia a zeleniny. Ak členské štáty vo svojich strategických plánoch SPP zavedú podporu na typy intervencií v iných sektoroch, zodpovedajúca finančná alokácia by sa mala odpočítať od alokácií na priame platby dotknutých členských štátov, aby sa zachovala finančná neutralita. Ak sa členský štát rozhodne nevykonávať osobitné intervencie v prípade chmeľu a alebo sektora olivového oleja a stolových olív, súvisiace alokácie pre daný členský štáty by sa mali sprístupniť ako dodatočné alokácie na typy intervencií vo forme priamych platieb. |
(71) |
Pokiaľ ide o intervencie v záujme rozvoja vidieka, zásady sú stanovené na úrovni Únie, predovšetkým vzhľadom na základné požiadavky, aby členské štáty uplatňovali kritériá výberu. Členské štáty by však mali mať široký priestor na stanovenie konkrétnych podmienok podľa svojich vlastných potrieb. Typy intervencií v záujme rozvoja vidieka zahŕňajú platby na environmentálne, klimatické a iné záväzky týkajúce sa hospodárenia, ktoré by členské štáty mali podporovať na celom svojom území podľa svojich konkrétnych vnútroštátnych, regionálnych alebo miestnych potrieb. Členské štáty by mali poskytovať platby poľnohospodárom a iným pôdohospodárom, ktorí dobrovoľne prijímajú záväzky týkajúce sa hospodárenia, ktoré prispievajú k zmierňovaniu zmeny klímy a adaptácii na ňu a k ochrane a zlepšeniu životného prostredia vrátane kvality a množstva vody, kvality ovzdušia, pôdy, biodiverzity a ekosystémových služieb vrátane dobrovoľných záväzkov v súvislosti so systémom Natura 2000 a podpory genetickej diverzity. Podpora v rámci platieb na záväzky týkajúce sa hospodárenia sa môže udeľovať aj v podobe miestnych, integrovaných koncepcií alebo koncepcií spolupráce a intervencií zameraných na výsledky. |
(72) |
Podpora na záväzky týkajúce sa hospodárenia môže zahŕňať predovšetkým prémie na ekologické poľnohospodárstvo za konverziu na ekologické plochy a za ich udržiavanie. Členské štáty by mali na základe svojej hĺbkovej analýzy sektora ekologickej poľnohospodárskej výroby a s prihliadnutím na ciele, ktoré plánujú dosiahnuť v súvislosti s ekologickou poľnohospodárskou výrobou, zvážiť záväzky týkajúce sa hospodárenia v oblasti ekologického poľnohospodárstva v súlade so svojimi osobitnými územnými potrebami, prideliť podporu na zvýšenie podielu poľnohospodárskej pôdy obhospodarovanej v ekologickom poľnohospodárstve a zabezpečiť, aby pridelené rozpočty zodpovedali očakávanému rastu ekologickej výroby. Podpora na záväzky týkajúce sa hospodárenia by mohla zahŕňať platby na iné typy intervencií v prospech výrobných systémov šetrných k životnému prostrediu, ako sú napríklad agroekológia, pôdoochranné poľnohospodárstvo a integrovaná výroba; lesnícko-environmentálne a klimatické služby a ochrana lesov; prémie na lesy a vytvorenie agrolesníckych systémov, dobré životné podmienky zvierat; ochrana, udržateľné využívanie a rozvoj genetických zdrojov, najmä prostredníctvom tradičných metód šľachtenia. Členské štáty by mali mať možnosť podľa vlastných potrieb vyvinúť iné režimy v rámci uvedeného typu intervencií. Uvedený typ platieb by mal pokrývať dodatočné náklady a stratu príjmu len v dôsledku záväzkov presahujúcich východiskový rámec povinných noriem a požiadaviek stanovených v únijných a vo vnútroštátnych právnych predpisoch, ako aj rámec kondicionality stanovenej v strategickom pláne SPP. Malo by byť možné, aby sa záväzky týkajúce sa uvedeného druhu intervencií prijímali na vopred určené ročné alebo viacročné obdobie a v náležite opodstatnených prípadoch presiahli aj časový rámec siedmich rokov. |
(73) |
Intervencie v oblasti lesného hospodárstva by mali prispieť k vykonávaniu oznámenia Komisie zo 16. júla 2021 s názvom „Stratégia EÚ pre lesy do roku 2030“ a v prípade potreby k rozšíreniu využívania agrolesníckych systémov. Mali by byť založené na programoch členských štátov pre lesy na vnútroštátnej alebo nižšej úrovni alebo na rovnocenných nástrojoch, ktoré by mali vychádzať zo záväzkov vyplývajúcich z nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/841 (26) a zo záväzkov prijatých na Ministerskej konferencii o ochrane lesov v Európe. Intervencie by mali byť založené na plánoch udržateľného obhospodarovania lesov alebo na rovnocenných nástrojoch, v ktorých sa náležitým spôsobom zohľadňuje účinné ukladanie uhlíka a jeho sekvestrácia z atmosféry a zároveň posilňuje ochrana biodiverzity a ktoré môžu zahŕňať rozvoj lesných území a udržateľné obhospodarovanie lesov vrátane zalesňovania pôdy, prevencie požiarov a tvorby a regenerácie agrolesníckych systémov; ochranu, obnovu a zlepšenie lesných zdrojov so zreteľom na potreby spojené s adaptáciou; investície do zaručenia a zlepšenia ochrany lesov a ich odolnosti a poskytovanie lesných ekosystémových a klimatických služieb; a opatrenia a investície na podporu energie z obnoviteľných zdrojov a biohospodárstva. |
(74) |
S cieľom zabezpečiť spravodlivé príjmy a odolnosť sektora poľnohospodárstva na celom území Únie by členské štáty mali mať možnosť poskytovať podporu poľnohospodárom v oblastiach s prírodnými a inými osobitnými obmedzeniami vrátane horských a ostrovných oblastí. Pokiaľ ide o platby na oblasti s prírodnými a inými osobitnými obmedzeniami, označenie podľa článku 32 nariadenia (EÚ) č. 1305/2013 by sa malo uplatňovať naďalej. |
(75) |
Na to, aby sa prostredníctvom SPP podarilo zvýšiť pridanú hodnotu Únie v oblasti životného prostredia a aby sa posilnili jej synergie s financovaním investícií do prírody a biodiverzity, je potrebné osobitné opatrenie zamerané na kompenzáciu prijímateľov za znevýhodnenia súvisiace s realizáciou sústavy Natura 2000 stanovenej smernicou 92/43/EHS a smernicou 2000/60/ES. Podpora by sa preto mala naďalej poskytovať poľnohospodárom a vlastníkom lesov na prekonanie osobitných znevýhodnení, ktoré vyplývajú z vykonávania smerníc 92/43/EHS a 2009/147/ES, a aby sa prispelo k účinnému riadeniu lokalít sústavy Natura 2000. Poľnohospodárom by sa pritom mala poskytovať aj podpora určená na prekonávanie znevýhodnení v povodiach riek, ktoré vyplývajú z vykonávania smernice 2000/60/ES. Podpora by mala byť spojená so špecifickými požiadavkami opísanými v strategických plánoch SPP, ktoré presahujú príslušné povinné normy a požiadavky. Členské štáty by takisto mali zabezpečiť, aby platby poľnohospodárom nemali za následok dvojité financovanie, teda súčasné financovanie z prostriedkov na ekoschémy, a súčasne by mali v strategických plánoch SPP umožniť dostatočnú flexibilitu na to, aby sa uľahčila komplementárnosť rôznych intervencií. Okrem toho by členské štáty mali pri celkovom zostavovaní svojich strategických plánov SPP zohľadniť osobitné potreby území sústavy Natura 2000. |
(76) |
Ciele SPP by sa mali sledovať aj prostredníctvom podpory investícií, a to produktívnych i neproduktívnych, v poľnohospodárskom podniku i mimo neho. Takéto investície sa môžu okrem iného vzťahovať na infraštruktúry týkajúce sa rozvoja, modernizácie alebo adaptácie poľnohospodárstva a lesného hospodárstva na zmenu klímy vrátane prístupu k poľnohospodárskej a lesnej pôde, pozemkovým úpravám a zlepšovania pozemkov, agrolesníckych postupov a dodávok a úspor energie a vody. Môžu zahŕňať aj investície do obnovy poľnohospodárskeho alebo lesohospodárskeho potenciálu po prírodných katastrofách, nepriaznivých poveternostných udalostiach alebo po katastrofických udalostiach vrátane požiarov, búrok, záplav, škodcov a chorôb. Na lepšie zabezpečenie súladu strategických plánov SPP s cieľmi Únie, ako aj rovnakých podmienok pre členské štáty by sa do tohto nariadenia mal zahrnúť negatívny zoznam predmetov investovania. Členské štáty by mali čo najlepšie využiť dostupné finančné prostriedky na investície zosúladením podpory investícií s príslušnými pravidlami Únie v oblasti životného prostredia a dobrých životných podmienok zvierat. |
(77) |
Mladí poľnohospodári musia predovšetkým modernizovať svoje poľnohospodárske podniky, aby sa stali hospodársky udržateľnými z dlhodobého hľadiska. V prvých rokoch podnikania však často čelia nízkemu obratu. Je preto dôležité, aby členské štáty uľahčovali investičné intervencie vykonávané mladými poľnohospodármi a uprednostňovali ich. Na uvedený účel by mali mať členské štáty možnosť vo svojich strategických plánoch SPP stanoviť vyššie miery podpory a iné preferenčné podmienky pre investície do podnikov mladých poľnohospodárov. Členské štáty by mali mať tiež možnosť poskytnúť zvýšenú investičnú podporu malým poľnohospodárskym podnikom. |
(78) |
Členské štáty by pri poskytovaní podpory na investície mali venovať osobitnú pozornosť prierezovému cieľu modernizovať poľnohospodárstvo a vidiek s podporou a zdieľaním vedomostí, inovácií a digitálnych riešení v poľnohospodárstve a vo vidieckych oblastiach a podnecovaním ich využívania. Podpora investícií do zavádzania digitálnych technológií v poľnohospodárstve, lesnom hospodárstve a vo vidieckych oblastiach, akými sú investície do presného poľnohospodárstva, inteligentných dedín, vidieckych podnikov a infraštruktúr informačných a komunikačných technológií, by mala byť súčasťou strategických plánov SPP vo forme opisu príspevku týchto plánov k prierezovému cieľu. |
(79) |
Vzhľadom na cieľ Únie, ktorým je dobrý stav vodných útvarov, a na potrebu zosúladiť investície s týmto cieľom je dôležité stanoviť pravidlá týkajúce sa podpory modernizácie a rozvoja zavlažovacích infraštruktúr tak, aby využívanie vody v poľnohospodárstve neohrozilo tento cieľ. |
(80) |
V súvislosti s potrebou vyrovnať nedostatok investícií v sektore poľnohospodárstva v Únii a zlepšiť prístup k financovaniu pre prioritné skupiny, najmä mladých poľnohospodárov a nových poľnohospodárov s vyšším rizikovým profilom, by sa malo podporovať využívanie záruky EÚ v rámci programu InvestEU a kombinovanie grantov a finančných nástrojov. Členské štáty sa líšia z hľadiska prístupu k financiám, rozvoja bankového sektora, prítomnosti rizikového kapitálu, oboznámenosti orgánov verejnej správy a potenciálnej škály prijímateľov, v dôsledku čoho využívajú finančné nástroje veľmi odlišným spôsobom, a preto by mali v svojich strategických plánoch SPP vytýčiť primerané cieľové hodnoty, určiť prijímateľov, preferenčné podmienky a iné možné pravidlá oprávnenosti. |
(81) |
Mladí poľnohospodári, noví poľnohospodári a iní noví účastníci naďalej čelia výrazným prekážkam, pokiaľ ide o prístup k pôde, vysoké ceny alebo prístup k úverom. Ich podniky sú viac ohrozené volatilitou cien (pri vstupoch i výrobkoch) a ich potreby z hľadiska odbornej prípravy v podnikateľských zručnostiach, zručnostiach predchádzania riziku a v zručnostiach riadenia rizika sú výrazné. Preto je mimoriadne dôležité aj naďalej podporovať vytváranie nových fariem a poľnohospodárskych podnikov. Členské štáty by mali mať možnosť vo svojich strategických plánoch SPP stanoviť aj preferenčné podmienky pre finančné nástroje pre mladých poľnohospodárov, nových poľnohospodárov a iných nových účastníkov. Mala by sa zvýšiť maximálna suma pomoci mladým poľnohospodárom na začatie činnosti a zakladanie podnikov na vidieku až do100 000 EUR, pričom prístup k nej by bol možný aj prostredníctvom finančných nástrojov alebo kombinácie s nimi. |
(82) |
V súvislosti s potrebou zabezpečiť primerané nástroje na riadenie rizika by sa v rámci EPFRV mala zachovať a rozšíriť podpora na pomoc poľnohospodárom pri riadení ich produkčných a príjmových rizík. Konkrétne by sa malo zachovať poistné a vzájomné fondy vrátane nástroja stabilizácie príjmu, ale podpora by sa mala sprístupniť aj pre iné nástroje na riadenie rizík. Okrem toho by všetky druhy nástrojov na riadenie rizík malo byť možné rozšíriť na produkčné alebo príjmové riziká a nasmerovať ich v prípade potreby na poľnohospodárske odvetvia alebo územné oblasti. Členským štátom by sa malo umožniť využiť zjednodušenia postupov, akými je použitie indexov na výpočet produkcie a príjmu poľnohospodára, pričom by sa mala zaručiť náležitá schopnosť nástrojov reagovať na individuálnu výkonnosť poľnohospodára a malo by sa vyhnúť nadmernej kompenzácii strát. |
(83) |
Podpora by mala umožňovať nadviazanie a realizáciu spolupráce medzi minimálne dvoma subjektmi s cieľom dosiahnuť ciele SPP. Malo by byť možné, aby takáto podpora zahŕňala všetky aspekty takejto spolupráce, napríklad vytvorenie systémov kvality a informačné a propagačné činnosti na ne zamerané; spoločné environmentálne a klimatické opatrenia; podporu krátkych dodávateľských reťazcov a miestnych trhov; pilotné projekty; projekty operačných skupín v rámci projektov miestneho rozvoja EIP, inteligentné dediny, združenia nákupcov a strojové spolky; partnerstvá poľnohospodárskych podnikov; plány obhospodarovania lesov; siete a klastre; sociálne poľnohospodárstvo; poľnohospodárstvo podporované komunitou; akcie v rozsahu iniciatívy LEADER; a vytvorenie skupín výrobcov a organizácií výrobcov, ako aj iných foriem spolupráce považovaných za potrebné na dosiahnutie špecifických cieľov SPP. |
(84) |
Je dôležité podporovať prípravu určitého druhu spolupráce, najmä pokiaľ ide o operačné skupiny EIP, skupiny v rámci iniciatívy LEADER a stratégie „inteligentných dedín“. |
(85) |
V oznámení „Budúcnosť potravinárstva a poľnohospodárstva“ sa uvádza výmena vedomostí a zameranie na inovácie ako prierezové ciele novej SPP. V rámci SPP by sa mal naďalej podporovať interaktívny inovačný model, ktorým sa zintenzívňuje spolupráca aktérov, aby sa čo najlepším spôsobom využívali dopĺňajúce sa vedomosti s cieľom šíriť riešenia použiteľné v praxi. Poľnohospodárske poradenské služby by sa v rámci systémov AKIS mali posilniť. V strategickom pláne SPP by sa mali uvádzať informácie o tom, ako budú medzi sebou spolupracovať poradcovia, výskumní pracovníci a národná sieť SPP. Každý členský štát alebo prípadne región by mal mať možnosť na posilnenie svojich systémov AKIS a v súlade so svojím strategickým prístupom pre AKIS financovať viaceré akcie zamerané na výmenu vedomostí a inovácie ako aj uľahčiť poľnohospodárom rozvíjať stratégie na úrovni poľnohospodárskych podnikov s cieľom zvýšiť odolnosť ich poľnohospodárskych podnikov a na tento účel využívať typy intervencií rozvedené v tomto nariadení. Okrem toho by mal každý členský štát vypracovať stratégiu pre rozvoj digitálnych technológií a využívanie uvedených technológií s cieľom preukázať, ako sa posilní digitalizácia v poľnohospodárstve a vo vidieckych oblastiach. |
(86) |
Typy intervencií vo forme priamych platieb a typy intervencií v určitých sektoroch by sa naďalej mali financovať z EPZF, typy intervencií v záujme rozvoja vidieka by sa zas naďalej mali financovať z EPFRV. Pravidlá finančného riadenia SPP by sa mali stanoviť osobitne pre každý z týchto dvoch fondov, ako aj pre činnosti z nich podporované, pričom treba zohľadniť skutočnosť, že nový model vykonávania poskytuje členským štátom viac flexibility a subsidiarity pri dosahovaní ich cieľov. Typy intervencií podľa tohto nariadenia by sa mali vzťahovať na obdobie od 1. januára 2023 do 31. decembra 2027. |
(87) |
Podpora na priame platby podľa strategických plánov SPP by sa mala poskytovať v rámci národných alokácií, ktoré sa majú stanoviť v tomto nariadení. Tieto národné alokácie by mali odrážať pokračujúce zmeny, pričom alokácie členským štátom s najnižšou úrovňou podpory na hektár sa postupne zvyšujú, aby sa odstránilo 50 % rozdielu vzhľadom na 90 % priemer Únie. Na zohľadnenie mechanizmu znižovania platieb a možnosti použiť jeho výsledok v členskom štáte by sa malo povoliť, aby celková orientačná finančná alokácia na rok v strategickom pláne SPP daného členského štátu mohla presiahnuť národnú alokáciu. |
(88) |
S cieľom uľahčiť riadenie fondov EPFRV by sa mala stanoviť jedna miera príspevku na podporu z EPFRV vo vzťahu k verejným výdavkom v členských štátoch. S cieľom zohľadniť osobitný význam alebo charakter určitých typov operácií by sa vo vzťahu k nim mali stanoviť osobitné miery príspevku. S cieľom zmierniť osobitné obmedzenia vyplývajúce z ich úrovne rozvoja, odľahlosti alebo ich ostrovného charakteru by sa mala stanoviť vhodná miera príspevku z EPFRV pre menej rozvinuté regióny, najvzdialenejšie regióny a pre menšie ostrovy v Egejskom mori ako aj pre prechodné regióny. |
(89) |
Mali by sa stanoviť objektívne kritériá na kategorizáciu regiónov a oblastí na úrovni Únie na účely podpory z EPFRV. Na tento účel by určenie regiónov a oblastí na úrovni Únie malo vychádzať zo spoločného systému klasifikácie regiónov stanoveného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1059/2003 (27) . Na zabezpečenie primeranej podpory by sa mali použiť najnovšie klasifikácie a údaje, najmä pokiaľ ide o riešenie problematiky zaostávajúcich regiónov a medziregionálnych rozdielov v rámci členského štátu. |
(90) |
Z EPFRV by sa nemali podporovať investície, v dôsledku ktorých by došlo k ohrozeniu životného prostredia. Preto je potrebné stanoviť v tomto nariadení viaceré pravidlá vylúčenia. Predovšetkým by sa z EPFRV nemali financovať investície do zavlažovania, ktoré neprispieva k dosiahnutiu alebo zachovaniu dobrého stavu súvisiaceho vodného útvaru alebo útvarov, ani investície do zalesňovania, ktoré nemožno zlúčiť s environmentálnymi a klimatickými cieľmi v súlade so zásadami udržateľného obhospodarovania lesov. |
(91) |
Na účely zabezpečenia primeraného financovania určitých priorít by sa mali stanoviť pravidlá minimálnych a maximálnych finančných alokácií na tieto priority. Členské štáty by pred akýmkoľvek prevodom na intervencie zamerané na generačnú obnovu mali vyhradiť sumu zodpovedajúcu minimálne 3 % ich ročného finančného krytia na priame platby. Takéto intervencie môžu zahŕňať zvýšenú podporu príjmu a podporu na začatie činnosti. Vzhľadom na dôležitosť investičnej podpory pre mladých poľnohospodárov s cieľom zabezpečiť hospodársku udržateľnosť ich poľnohospodárskych podnikov z dlhodobého hľadiska a zvýšiť atraktívnosť sektora by sa časť výdavkov na investičné intervencie s vyššou mierou podpory pre mladých poľnohospodárov mala započítať aj do minimálnej sumy vyhradenej na prispievanie k dosahovaniu špecifického cieľa získavať a udržať si mladých poľnohospodárov a nových poľnohospodárov a uľahčiť udržateľný rozvoj podnikania na vidieku. |
(92) |
S cieľom zabezpečiť, aby sa v rámci SPP sprístupnilo dostatočné financovanie na plnenie environmentálnych, klimatických cieľov a cieľov v oblasti dobrých životných podmienok zvierat v súlade s prioritami Únie, by sa na tieto účely mal vyhradiť určitý podiel podpory tak z EPFRV, vrátane investícií, ako aj z priamych platieb. Vzhľadom na to, že klimatické režimy, environmentálne režimy a režimy zamerané na dobré životné podmienky zvierat sa v rámci priamych platieb zavádzajú po prvýkrát, najmä počas prvých dvoch rokov by sa mala umožniť určitá miera flexibility z hľadiska plánovania a vykonávania s cieľom umožniť členským štátom a poľnohospodárom nadobudnúť skúsenosti a zabezpečiť hladké a úspešné vykonávanie, pričom sa zohľadní aj úroveň environmentálnych a klimatických ambícií v rámci EPFRV. V snahe rešpektovať celkové ambície v oblasti životného prostredia a klímy by sa takáto flexibilita mala vymedziť a mala by podliehať kompenzácii v rámci určitých limitov. |
(93) |
Prístup k miestnemu rozvoju v rámci iniciatívy LEADER preukázal svoju efektívnosť pri podpore rozvoja vidieckych oblastí, ktorá v celom rozsahu zohľadňuje multisektorové potreby endogénneho rozvoja vidieka prostredníctvom prístupu zdola nahor. V iniciatíve LEADER by sa preto malo v budúcnosti pokračovať a jej uplatňovanie by malo zostať povinné s minimálnou alokáciou z EPFRV. |
(94) |
V záujme zohľadnenia významu boja proti zmene klímy v súlade so záväzkom Únie vykonávať Parížsku dohodu a plniť ciele Organizácie Spojených národov v oblasti udržateľného rozvoja SPP by mal prispieť k zdôrazneniu opatrení v oblasti klímy v politikách Únie a k dosiahnutiu celkového cieľa, podľa ktorého má k plneniu cieľov v oblasti klímy prispievať 30 % rozpočtových výdavkov Únie. Očakáva sa, že prostredníctvom opatrení v rámci SPP sa prispeje k dosahovaniu cieľov v oblasti klímy prostriedkami vo výške 40 % celkového finančného krytia SPP. Relevantné opatrenia by sa mali určiť počas prípravy a implementácie strategických plánov SPP a opätovne sa posúdiť v rámci príslušných postupov hodnotenia a preskúmania. |
(95) |
Ak jednotkové sumy nie sú založené na skutočných nákladoch alebo strate príjmu, členské štáty by mali stanoviť vhodnú úroveň podpory na základe posúdenia svojich potrieb. Vhodnou jednotkovou sumou by mohla byť škála vhodných jednotkových súm namiesto jedinej jednotnej alebo priemernej jednotkovej sumy. Členské štáty by preto mali mať možnosť stanoviť vo svojich strategických plánoch SPP odôvodnenú maximálnu alebo minimálnu jednotkovú sumu pre určité intervencie bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia týkajúce sa úrovne platieb na príslušné intervencie. |
(96) |
Presun zodpovednosti za posúdenie potrieb a dosahovanie cieľov na členské štáty je spojený so zvýšenou flexibilitou pri stanovovaní kombinácie typov intervencií vo forme priamych platieb, typov intervencií v určitých sektoroch i typov intervencií v záujme rozvoja vidieka. Uvedená skutočnosť by mala byť podporená určitou flexibilitou pri úprave príslušných národných alokácií finančných prostriedkov. Ak sa členský štát domnieva, že vopred alokované finančné krytie nie je dostatočné, aby existoval priestor pre všetky plánované opatrenia, určitý stupeň flexibility je opodstatnený, pričom treba zabrániť výrazným výkyvom vo výške ročnej priamej podpory príjmu a súm dostupných na viacročné intervencie v rámci EPFRV. |
(97) |
Členské štáty by s cieľom zvýšiť pridanú hodnotu Únie a zachovať fungovanie vnútorného poľnohospodárskeho trhu, ako aj s cieľom napĺňať všeobecné a špecifické ciele SPP nemali prijímať rozhodnutia podľa tohto nariadenia izolovane, ale v rámci štruktúrovaného postupu, ktorý by sa mal ukotviť v strategickom pláne SPP. V pravidlách Únie „zhora nadol“ by sa mali stanoviť špecifické ciele SPP platné pre celú Úniu, hlavné typy intervencií, výkonnostný rámec a riadiaca štruktúra. Účelom tohto rozdelenia úloh je zabezpečiť úplnú zhodu medzi investovanými finančnými zdrojmi a dosiahnutými výsledkami. |
(98) |
Na zabezpečenie jednoznačne strategickej povahy týchto strategických plánov SPP a uľahčenie prepojenia s ostatnými politikami Únie, a najmä s vytýčenými dlhodobými vnútroštátnymi cieľovými hodnotami vyplývajúcimi z právnych predpisov Únie alebo medzinárodných dohôd, napríklad predpisov a dohôd v oblasti zmeny klímy, lesov, biodiverzity a vody, je vhodné stanoviť, že každý členský štát by mal mať jeden jediný strategický plán SPP, pričom sa zohľadnia jeho ústavné a inštitucionálne ustanovenia. Strategický plán SPP môže v prípade potreby zahŕňať regionalizované intervencie. |
(99) |
Členské štáty by v procese vypracúvania svojich strategických plánov SPP mali analyzovať svoju konkrétnu situáciu a potreby, vytýčiť cieľové hodnoty súvisiace s dosahovaním cieľov SPP a navrhnúť intervencie, ktoré im umožnia tieto cieľové hodnoty dosiahnuť, pričom by ich mali prispôsobiť vnútroštátnemu a konkrétnemu regionálnemu kontextu vrátane kontextu najvzdialenejších regiónov. Takýto proces by mal podporovať väčšiu mieru subsidiarity v spoločnom rámci Únie, pričom by sa malo zaručiť dodržiavanie všeobecných zásad práva Únie a cieľov SPP. Preto je vhodné stanoviť pravidlá týkajúce sa štruktúry a obsahu strategických plánov SPP. |
(100) |
Na zabezpečenie toho, aby členské štáty určovali vhodné cieľové hodnoty a zostavovali vhodné intervencie a aby sa maximalizoval prínos k dosahovaniu cieľov SPP, je potrebné založiť stratégiu strategických plánov SPP na predchádzajúcej analýze miestneho kontextu a posúdení potrieb v súvislosti s cieľmi SPP. Takisto je dôležité zabezpečiť, aby sa v strategických plánoch SPP mohli primerane zohľadniť zmeny podmienok, štruktúr (vonkajších aj vnútorných), ako aj situácie na trhu v členských štátoch a aby ich časom bolo možné upraviť na účely zohľadnenia takýchto zmien. |
(101) |
Strategické plány SPP by mali byť zamerané na zabezpečenie zvýšenej súdržnosti všetkých nástrojov SPP, pretože by sa mali vzťahovať tak na typy intervencií vo forme priamych platieb, typy intervencií v určitých sektoroch, ako aj na typy intervencií v záujme rozvoja vidieka. Takisto by mali zabezpečiť a vykazovať súlad rozhodnutí členských štátov s prioritami a cieľmi Únie a ich vhodnosť vzhľadom na ne. V tejto súvislosti by strategické plány SPP mali obsahovať prehľad a vysvetlenie nástrojov zabezpečujúcich spravodlivejšie rozdelenie a účinnejšie a efektívnejšie nasmerovanie podpory príjmu. Preto je vhodné, aby obsahovali intervenčnú stratégiu zameranú na výsledky, štruktúrovanú podľa špecifických cieľov SPP vrátane kvantifikovaných cieľových hodnôt vo vzťahu k uvedeným cieľom. Je vhodné, aby uvedené cieľové hodnoty boli založené na ukazovateľoch výsledkov, aby ich bolo možné monitorovať na ročnej báze. |
(102) |
V intervenčnej stratégii by sa takisto mala zdôrazňovať komplementarita jednak medzi nástrojmi SPP, a jednak s inými politikami Únie. V každom strategickom pláne SPP by mali byť predovšetkým zohľadnené príslušné právne predpisy v oblasti životného prostredia a klímy, pričom národné plány vyplývajúce z týchto právnych predpisov by sa mali opísať v rámci analýzy aktuálnej situácie (ďalej len „analýza SWOT“). Je vhodné zostaviť zoznam legislatívnych aktov, na ktoré sa strategický plán SPP bude odvolávať. |
(103) |
Vzhľadom na to, že členským štátom by sa mala umožniť flexibilita, pokiaľ ide o rozhodnutia vo vnútroštátnom rámci čiastočne delegovať koncepciu a vykonávanie ich strategických plánov SPP na regionálnu úroveň, aby sa uľahčila koordinácia medzi regiónmi pri riešení celoštátnych výziev, je vhodné, aby strategické plány SPP obsahovali opis vzájomného pôsobenia intervencií na vnútroštátnej a regionálnej úrovni. |
(104) |
Strategické plány SPP by Komisii mali umožniť prevziať zodpovednosť za riadenie rozpočtu Únie a členským štátom zabezpečiť právnu istotu vzhľadom na určité prvky strategického plánu SPP, a preto je vhodné, aby strategické plány SPP obsahovali špecifický opis jednotlivých intervencií vrátane podmienok oprávnenosti, rozpočtových alokácií, plánovaných výstupov a jednotkových nákladov. Na získanie prehľadu o všetkých rozpočtových aspektoch a o každej intervencii je potrebný finančný plán spolu s plánom cieľových hodnôt. |
(105) |
S cieľom zabezpečiť okamžité začatie a efektívne vykonávanie strategických plánov SPP by podpora z EPZF a EPFRV mala byť založená na existencii dobrých podmienok administratívneho rámca. Každý strategický plán SPP by preto mal zahŕňať identifikáciu všetkých štruktúr riadenia a koordinácie strategického plánu SPP vrátane systémov kontroly a sankcií, ako aj štruktúry monitorovania a podávania správ. |
(106) |
Vzhľadom na význam špecifického cieľa modernizovať poľnohospodárstvo a vidiek a z hľadiska jeho prierezovej povahy je vhodné, aby členské štáty do svojich strategických plánov SPP zahrnuli dôkladný opis prínosu, ktorý takéto strategické plány SPP budú predstavovať pre dosiahnutie uvedeného cieľa, vrátane ich príspevku k digitálnej transformácii. |
(107) |
Vzhľadom na obavy z administratívneho zaťaženia vyplývajúceho zo zdieľaného riadenia by sa v strategickom pláne SPP mala venovať osobitná pozornosť aj zjednodušeniu. |
(108) |
So zreteľom na to, že nie je vhodné, aby Komisia schvaľovala informácie, ktoré možno považovať za kontextové alebo historické informácie, alebo za ktoré zodpovedajú členské štáty, by sa niektoré informácie mali poskytovať ako prílohy k strategickému plánu SPP. |
(109) |
Podľa odsekov 22 a 23 Medziinštitucionálnej dohody z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva (28) je potrebné hodnotiť fondy Únie na základe informácií získaných prostredníctvom špecifických požiadaviek monitorovania a zároveň predchádzať nadmernej regulácii a administratívnemu zaťaženiu, najmä vo vzťahu k členským štátom. Ak je to vhodné, môžu tieto požiadavky zahŕňať, ako základ pre hodnotenie účinkov fondov v praxi, merateľné ukazovatele. |
(110) |
Schválenie strategického plánu SPP Komisiou je kľúčovým krokom, aby sa zabezpečilo vykonávanie politiky v súlade so spoločnými cieľmi. Komisia by v súlade so zásadou subsidiarity mala členským štátom poskytovať vhodné usmernenie, pokiaľ ide o predloženie súdržnej a ambicióznej intervenčnej logiky. |
(111) |
Je potrebné stanoviť možnosť programovania a revízie strategických plánov SPP v súlade s podmienkami stanovenými v tomto nariadení. |
(112) |
Za riadenie a vykonávanie každého strategického plánu SPP by mal byť zodpovedný národný riadiaci orgán, ktorý by mal byť primárnym kontaktom pre Komisiu. Ak sa však prvky súvisiace s politikou rozvoja vidieka riešia na regionálnom základe, členské štáty by mali mať možnosť ustanoviť regionálne riadiace orgány. Riadiace orgány by mali mať možnosť delegovať časť svojich povinností, pričom si ponechajú zodpovednosť za efektívnosť a správnosť riadenia a zaručia súdržnosť a konzistentnosť strategického plánu SPP a koordináciu medzi národným riadiacim orgánom a regionálnymi riadiacimi orgánmi. Členské štáty by mali zabezpečiť, aby pri riadení a vykonávaní strategických plánov SPP boli chránené finančné záujmy Únie v súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách a s nariadením (EÚ) 2021/2116. |
(113) |
Zodpovednosť za monitorovanie strategického plánu SPP by sa mala rozdeliť medzi národný riadiaci orgán a národný monitorovací výbor zriadené na tento účel. Národný monitorovací výbor by mal byť zodpovedný za monitorovanie účinnosti vykonávania strategického plánu SPP. Na tento účel by sa mali špecifikovať jeho povinnosti. Ak strategický plán SPP obsahuje prvky, ktoré stanovili regióny, členské štáty a dotknuté regióny by mali mať možnosť zriadiť a zostaviť regionálne monitorovacie výbory. V takomto prípade by sa mali objasniť pravidlá koordinácie s národným monitorovacím výborom. |
(114) |
EPFRV by na podnet Komisie mal prostredníctvom technickej pomoci podporovať akcie týkajúce sa plnenia úloh uvedených v článku 7 nariadenia (EÚ) 2021/2116. Technická pomoc sa na podnet členských štátov môže poskytovať na účely plnenia úloh potrebných pre účinnú správu a vykonávanie podpory v súvislosti so strategickým plánom SPP. Intenzívnejšie poskytovanie technickej pomoci na podnet členských štátov je k dispozícii len pre členské štáty, ktorých alokácia z EPFRV nie je vyššia než 1,1 miliardy EUR. V rámci podpory poskytovania technickej pomoci z EPFRV by sa malo vziať do úvahy zvýšenie budovania administratívnych kapacít v súvislosti s novými systémami riadenia a kontroly v členských štátoch. |
(115) |
V kontexte oveľa výraznejšej subsidiarity a väčšej flexibility pre členské štáty pri koncipovaní intervencií na účel dosiahnutia spoločných cieľov sú siete kľúčovým nástrojom pre napredovanie a určovanie smeru politiky a pre podporu zapájania zainteresovaných strán, zdieľanie vedomostí a budovanie kapacít pre členské štáty a iných aktérov. Rozsah činností v oblasti vytvárania sietí sa rozšíri nad rámec rozvoja vidieka tak, aby zahŕňal oba piliere SPP. Jedinou sieťou SPP na úrovni Únie by sa mala zaručiť lepšia koordinácia medzi činnosťami v oblasti vytvárania sietí na úrovni Únie a na vnútroštátnej a regionálnej úrovni. Európska sieť SPP by mala nahradiť súčasnú Európsku sieť pre rozvoj vidieka a sieť EIP-AGRI na úrovni Únie a národné siete SPP by mali nahradiť národné vidiecke siete. Európska sieť SPP by mala v čo najväčšej miere prispievať k činnostiam národných sietí SPP. Siete by mali tvoriť platformu na podporu intenzívnejšej výmeny vedomostí s cieľom zlepšiť vykonávanie strategických plánov SPP a zaznamenávať výsledky a pridanú hodnotu politiky na úrovni Únie vrátane politiky Horizont Európa a jej projektov so zapojením viacerých aktérov. S rovnakým cieľom zlepšenia výmeny vedomostí a inovácie by EIP s pomocou európskych a národných sietí SPP mal podporovať vykonávanie interaktívneho inovačného modelu v súlade s metodikou uvedenou v tomto nariadení. |
(116) |
Vykonávanie každého strategického plánu SPP, ako aj pokrok pri dosahovaní vytýčených cieľových hodnôt by sa mali pravidelne monitorovať. Mal by sa stanoviť rámec výkonnosti, monitorovania a hodnotenia SPP s cieľom dokumentovať pokrok a posudzovať vplyv a efektívnosť vykonávania politiky. |
(117) |
Zameranie na výsledky vyplývajúce z modelu vykonávania si vyžaduje silný výkonnostný rámec, predovšetkým preto, lebo strategické plány SPP by mali prispievať k dosahovaniu rozsiahlych všeobecných cieľov pre iné politiky so zdieľaným riadením. Súčasťou politiky založenej na výkonnosti sú ročné a viacročné hodnotenia na základe vybraných ukazovateľov výstupov, výsledkov a vplyvu, ako sa vymedzujú v uvedenom rámci výkonnosti, monitorovania a hodnotenia. Na uvedený účel by sa mal vybrať obmedzený a presne zameraný súbor ukazovateľov, a to spôsobom, ktorý čo najpresnejšie zachytáva, či podporované intervencie prispievajú k dosahovaniu plánovaných cieľov. Malo by byť možné, aby sa ukazovatele týkajúce sa špecifických environmentálnych a klimatických cieľov vzťahovali na intervencie, ktoré prispievajú k splneniu záväzkov vyplývajúcim z príslušných právnych aktov Únie. |
(118) |
Členské štáty by ako súčasť realizácie rámca výkonnosti, monitorovania a hodnotenia mali monitorovať a ročne Komisii nahlasovať dosiahnutý pokrok. Informácie poskytované členskými štátmi sú základom pre správy Komisie o pokroku pri plnení špecifických cieľov počas celého obdobia strategických plánov SPP, pričom sa na uvedený účel použije základný súbor ukazovateľov. |
(119) |
Mali by sa zaviesť mechanizmy na prijatie opatrení na ochranu finančných záujmov Únie v prípade, že vykonávanie strategického plánu SPP sa výrazne odchýli od vytýčených cieľových hodnôt. Komisia by preto mala mať možnosť adresovať členským štátom žiadosť, aby predložili akčné plány v prípade výrazne nedostatočnej výkonnosti, ktorá je neopodstatnená. Dôsledkom by mohlo byť pozastavenie platieb a napokon zníženie finančných prostriedkov zo zdrojov Únie, ak sa plánované výsledky nedosiahnu. |
(120) |
Členské štáty by v súlade so zásadou zdieľaného riadenia mali byť zodpovedné za hodnotenie svojich strategických plánov SPP, pričom v náležitých prípadoch zaručia zapojenie regiónov do koncepcie plánu hodnotenia a do monitorovania a hodnotenia regionálnych intervencií strategického plánu SPP, zatiaľ čo Komisia by bola na úrovni Únie zodpovedná za syntézu ex ante hodnotení a za vykonanie priebežných a ex post hodnotení členských štátov. |
(121) |
S cieľom zabezpečiť komplexné a zmysluplné hodnotenie SPP na úrovni Únie by sa Komisia mala opierať o kontextové ukazovatele a ukazovatele vplyvu. Tieto ukazovatele by mali byť založené predovšetkým na spoľahlivých zdrojoch údajov. Komisia a členské štáty by mali spolupracovať s cieľom zabezpečiť a ďalej zlepšovať spoľahlivosť údajov potrebných pre kontextové ukazovatele a ukazovatele vplyvu. |
(122) |
Pri posudzovaní navrhovaných strategických plánov SPP by Komisia mala posúdiť konzistentnosť navrhovaných strategických plánov SPP a ich príspevok k právnym predpisom a záväzkom Únie v oblasti životného prostredia a klímy, a najmä k cieľom Únie do roku 2030 stanoveným v oznámení Komisie z 20. mája 2020 s názvom „Stratégia „z farmy na stôl“ v záujme spravodlivého, zdravého potravinového systému šetrného k životnému prostrediu (stratégia „z farmy na stôl“)“ a v oznámení Komisie z 20. mája 2020 s názvom „Stratégia EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030: Prinavrátenie prírody do našich životov (stratégia EÚ v oblasti biodiverzity)“. |
(123) |
Od členských štátov by sa malo vyžadovať, aby prostredníctvom svojich strategických plánov SPP preukázali väčšie celkové ambície, pokiaľ ide o špecifické environmentálne a klimatické ciele SPP, ako v minulosti. Za takéto ambície by sa malo považovať úsilie tvorené celou škálou prvkov, ktoré okrem iného súvisia s ukazovateľmi vplyvu, cieľovými hodnotami stanovenými na základe ukazovateľov výsledkov, koncipovaním intervencií, plánovaným vykonávaním systému kondicionality a s finančným plánovaním. Od členských štátov by sa malo vyžadovať, aby vo svojich strategických plánoch SPP vysvetlili, ako preukazujú požadované väčšie celkové ambície, a aby pritom odkázali na rôzne relevantné prvky. Toto vysvetlenie by malo zahŕňať vnútroštátne príspevky k dosiahnutiu cieľov Únie do roku 2030 stanovených v stratégii „z farmy na stôl“ a v stratégii EÚ v oblasti biodiverzity. |
(124) |
Komisia by mala vypracovať súhrnnú správu o strategických plánoch SPP členských štátov s cieľom posúdiť spoločné úsilie a kolektívne ambície členských štátov riešiť špecifické ciele SPP na začiatku obdobia vykonávania, pričom zohľadní ciele Únie do roku 2030 stanovené v stratégii „z farmy na stôl“ a v stratégii EÚ v oblasti biodiverzity. |
(125) |
Komisia by mala Európskemu parlamentu a Rade predložiť správu s cieľom posúdiť fungovanie nového modelu vykonávania v členských štátoch a kombinovaný príspevok intervencií stanovených v strategických plánoch SPP členských štátov k dosiahnutiu environmentálnych a klimatických záväzkov Únie, najmä tých, ktoré vyplývajú z Európskej zelenej dohody. |
(126) |
Články 107, 108 a 109 ZFEÚ by sa mali uplatňovať na podporu typov intervencií podľa tohto nariadenia. Napriek tomu by sa vzhľadom na špecifické charakteristiky poľnohospodárskeho sektora uvedené ustanovenia ZFEÚ nemali uplatňovať na typy intervencií vo forme priamych platieb a na typy intervencií v záujme rozvoja vidieka týkajúce sa operácií patriacich do rozsahu pôsobnosti článku 42 ZFEÚ, ktoré sa vykonávajú podľa tohto nariadenia a v súlade s ním, ani na platby realizované členskými štátmi a určené na poskytovanie dodatočného národného financovania na typy intervencií v záujme rozvoja vidieka, na ktoré sa poskytuje podpora Únie a ktoré patria do rozsahu pôsobnosti článku 42 ZFEÚ. |
(127) |
S cieľom zabrániť náhlemu a podstatnému zníženiu podpory v niektorých sektoroch v členských štátoch, ktoré udelili prechodnú vnútroštátnu pomoc v období rokov 2015 – 2022, by sa uvedeným členským štátom malo umožniť naďalej poskytovať takúto pomoc za určitých podmienok a obmedzení. Vzhľadom na prechodný charakter tejto pomoci je vhodné pokračovať v jej postupnom ukončovaní postupným znižovaním finančného krytia tejto pomoci pre jednotlivé sektory, a to na ročnom základe. |
(128) |
Osobné údaje získavané na účely uplatňovania ustanovení ukotvených v tomto nariadení by sa mali spracúvať spôsobom, ktorý zodpovedá týmto účelom. Získavanie údajov by malo byť tiež anonymné pri spracúvaní na účely monitorovania alebo hodnotenia a mali by sa chrániť v súlade s právom Únie týkajúcim sa ochrany fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a voľného pohybu týchto údajov, predovšetkým s nariadením Európskeho parlamentu a Rady ( EÚ) 2016/679 (29) a s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725. (30) Osoby, ktorých sa údaje týkajú, by mali byť informované o takomto spracúvaní a o svojich právach na ochranu údajov. |
(129) |
Na účel uplatňovania tohto nariadenia a na účel monitorovania, analyzovania a riadenia finančných nárokov sú potrebné oznámenia od členských štátov. |
(130) |
S cieľom doplniť alebo zmeniť určité nepodstatné prvky tohto nariadenia by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva. Predovšetkým v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov, sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako expertom z členských štátov, a experti Európskeho parlamentu a Rady majú systematicky prístup na zasadnutia skupín expertov Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov. |
(131) |
S cieľom zabezpečiť právnu istotu, ochranu práv poľnohospodárov a rovnaké podmienky pre členské štáty pokiaľ ide o spoločné požiadavky a ukazovatele, by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať určité akty, pokiaľ ide o prispôsobenie spoločných ukazovateľov výstupov, výsledkov a vplyvu a spoločných kontextových ukazovateľov na riešenie technických problémov pri ich vykonávaní a pravidlá pokiaľ ide o pomer obsiahnutý v norme GAEC 1. |
(132) |
V záujme zabezpečenia právnej istoty, ochrany práv poľnohospodárov a zaručenia bezproblémového, koherentného a efektívneho fungovania typov intervencií vo forme priamych platieb by sa na Komisiu mala delegovať právomoc prijímať určité akty týkajúce sa pravidiel podmieňujúcich poskytovanie platieb používaním certifikovaných osív určitých odrôd konopy a postupu určovania odrôd konopy, ako aj overovaním obsahu tetrahydrokanabinolu v nich; pravidiel, ktorými sa stanovuje harmonizovaný základ výpočtu znižovania platieb v rámci stropovania a znižovania platieb; opatrení na predchádzanie toho, aby boli prijímatelia viazanej podpory príjmov vystavení štrukturálnej nerovnováhe trhu v určitom sektore, vrátane rozhodnutia, že vo vyplácaní takejto podpory možno pokračovať do roku 2027 na základe výrobných jednotiek, na ktoré sa podpora poskytovala v minulom referenčnom období; pravidiel a podmienok povoľovania pôdy a odrôd na účely vyplatenia osobitnej platby na bavlnu, pravidiel týkajúcich sa podmienok poskytovania takejto platby a požiadaviek oprávnenosti a agronomických postupov s tým súvisiacich, pravidiel týkajúcich sa kritérií schvaľovania medziodvetvových organizácií a pravidiel spravujúcich dôsledky nesplnenia takýchto kritérií a povinností pre výrobcov zo strany schválenej medziodvetvovej organizácie. |
(133) |
S cieľom zabezpečiť, aby typy intervencií v určitých sektoroch prispievali k dosahovaniu cieľov SPP a posilňovali sa nimi synergie s inými nástrojmi SPP, a s cieľom zaručiť rovnaké podmienky na vnútornom trhu a zabrániť nerovnej alebo nespravodlivej hospodárskej súťaži by sa na Komisiu mala delegovať právomoc prijímať určité akty, pokiaľ ide o pravidlá správneho fungovania typov intervencií v určitých sektoroch, typy výdavkov, ktoré sa majú zahrnúť, a najmä administratívne náklady a náklady na zamestnancov, základ pre výpočet finančnej pomoci Únie vrátane referenčných období a pre výpočet hodnoty predávanej produkcie, mieru organizovanosti výrobcov v určitých regiónoch a maximálnu úroveň finančnej pomoci Únie na určité intervencie zamerané na predchádzanie krízam na trhu a riadenie rizík v určitých sektoroch; pravidlá stanovovania stropu výdavkov na opätovnú výsadbu sadov, olivových hájov alebo vinohradov; pravidlá, podľa ktorých majú výrobcovia stiahnuť vedľajšie produkty výroby vína, a výnimky z tejto povinnosti, aby sa predišlo ďalšiemu administratívnemu zaťaženiu, ako aj pravidlá týkajúce sa dobrovoľnej certifikácie liehovarov, a pravidlá týkajúce sa rôznej formy podpory a minimálneho trvania podporovaných investícií v určitých sektoroch, ako aj o pravidlá kombinácie financovania pre niektoré intervencie v sektore vinohradníctva a vinárstva. Predovšetkým s cieľom zabezpečiť účinné a efektívne využívanie fondov Únie na intervencie v sektore včelárstva by sa na Komisiu mala delegovať právomoc prijímať určité akty vzhľadom na dodatočné požiadavky vzťahujúce sa na oznamovaciu povinnosť a na určenie minimálneho príspevku Únie na výdavky na vykonávanie uvedených typov intervencií. |
(134) |
S cieľom zabezpečiť právnu istotu a zaručiť, že intervencie v záujme rozvoja vidieka naplnia svoje ciele, by sa na Komisiu mala delegovať právomoc prijímať určité akty vzhľadom na podporu na záväzky týkajúce sa hospodárenia v oblasti genetických zdrojov a dobrých životných podmienok zvierat a na systémy kvality. |
(135) |
S cieľom zohľadniť budúce zmeny vo finančných alokáciách členských štátov alebo riešiť problémy, ktorým čelia členské štáty pri vykonávaní svojich strategických plánov SPP by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať určité akty, pokiaľ ide o alokácie členských štátov na typy intervencií vo forme priamych platieb, úpravu váhových koeficientov uplatniteľných na podporu na základe jeho príspevku k dosahovaniu cieľov v oblasti zmeny klímy a o pravidlá týkajúce sa obsahu strategických plánov SPP. |
(136) |
S cieľom uľahčiť prechod od ustanovení nariadenia (EÚ) č. 1305/2013 a nariadenia (EÚ) č. 1307/2013 na ustanovenia tohto nariadenia by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať určité akty, pokiaľ ide o stanovenie opatrení potrebných na ochranu všetkých nadobudnutých práv a legitímnych očakávaní poľnohospodárov. |
(137) |
S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia a zabrániť nespravodlivej hospodárskej súťaži alebo diskriminácii medzi poľnohospodármi by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci, pokiaľ ide o stanovenie referenčných oblastí pre podporu na olejniny, pravidlá povoľovania pôdy a odrôd na účely vyplatenia osobitnej platby na bavlnu a súvisiacich oznámení, výpočet zníženia, ak plocha, na ktorej sa pestuje bavlna a na ktorú možno poskytnúť podporu, prevyšuje základnú plochu, finančnú pomoc Únie na destiláciu vedľajších produktov výroby vína, pravidlá prezentovania prvkov, ktoré sa majú začleniť do strategického plánu SPP, jednotné podmienky uplatňovania požiadaviek na informácie a publicitu týkajúce sa možností uvedených v strategických plánoch SPP, stanovenie organizačnej štruktúry a spôsobu fungovania európskej siete SPP, pravidlá týkajúce sa rámca výkonnosti, monitorovania a hodnotenia, pravidlá prezentácie obsahu výročnej správy o výkonnosti, pravidlá týkajúce sa informácií, ktoré majú zasielať členské štáty na účel posúdenia výkonnosti, ktoré vykonáva Komisia, a o pravidlá týkajúce sa potrieb súvisiacich s údajmi a synergií medzi potenciálnymi zdrojmi údajov a o pravidlá prevádzky systému umožňujúceho bezpečnú výmenu údajov spoločného záujmu medzi Komisiou a členskými štátmi. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (31). |
(138) |
Vzhľadom na to, že ukazovatele sú už stanovené v prílohe I na účely monitorovania, hodnotenia a podávania výročných správ o výkonnosti, by prijatie ďalších ukazovateľov pre monitorovanie a hodnotenie SPP malo podliehať dodatočnej kontrole zo strany členských štátov. Rovnako by dodatočné informácie, ktoré majú členské štáty poskytnúť Komisii na účely monitorovania a hodnotenia SPP, mali podliehať kladnému stanovisku Výboru pre spoločnú poľnohospodársku politiku. Komisia by preto nemala mať možnosť stanoviť pre členské štáty povinnosť poskytovať dodatočné ukazovatele a informácie o vykonávaní SPP na účely monitorovania a hodnotenia SPP v prípade, ak sa vo Výbore pre spoločnú poľnohospodársku politiku nedosiahne kvalifikovaná väčšinu za návrh Komisie ani proti nemu, a výbor preto nemôže vyjadriť žiadne stanovisko. |
(139) |
S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci prijímať vykonávacie akty bez uplatnenia nariadenia (EÚ) č. 182/2011, ktorým sa schvália strategické plány SPP a ich zmeny. |
(140) |
Komisia by mala prijať okamžite uplatniteľné vykonávacie akty, ak sa to vyžaduje z vážnych a naliehavých dôvodov v riadne odôvodnených prípadoch týkajúcich sa riešenia konkrétnych problémov, pričom však zabezpečí pokračovanie režimu priamych platieb v prípade mimoriadnych okolností. Navyše, s cieľom vyriešiť naliehavé problémy vyskytujúce sa v jednom alebo vo viacerých členských štátoch a zároveň zabezpečiť pokračovanie režimu priamych platieb by mala Komisia prijať okamžite uplatniteľné vykonávacie akty, ak v riadne odôvodnených prípadoch výnimočné okolnosti ovplyvňujú poskytovanie podpory a ohrozujú účinné vykonávanie platieb v rámci režimov podpory uvedených v tomto nariadení. |
(141) |
Toto nariadenie by sa naďalej nemalo vzťahovať na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 228/2013 (32) a na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 229/2013 (33), s výnimkou ich ustanovení, na ktoré sa výslovne odkazuje. |
(142) |
Keďže ciele tohto nariadenia nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodu rozdielov medzi rôznymi vidieckymi oblasťami a obmedzených finančných zdrojov členských štátov ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie prostredníctvom viacročnej záruky financovania zo zdrojov Únie a sústredením sa na jednoznačne vymedzené priority, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov. |
(143) |
Nariadenie (EÚ) č. 1305/2013 a nariadenie (EÚ) č. 1307/2013 by sa preto mali zrušiť. |
(144) |
S cieľom zabezpečiť bezproblémové vykonanie plánovaných opatrení by toto nariadenie malo nadobudnúť účinnosť z dôvodu naliehavosti dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie, |
PRIJALI TOTO NARIADENIE:
HLAVA I
PREDMET ÚPRAVY A ROZSAH PÔSOBNOSTI, UPLATNITEĽNÉ USTANOVENIA A VYMEDZENIE POJMOV
Článok 1
Predmet úpravy a rozsah pôsobnosti
1. V tomto nariadení sa stanovujú pravidlá týkajúce sa:
a) |
všeobecných a špecifických cieľov, ktoré sa majú dosahovať prostredníctvom podpory Únie financovanej z Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu (EPZF) a Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP), ako aj súvisiacich ukazovateľov; |
b) |
typov intervencií a spoločných požiadaviek vzťahujúcich sa na členské štáty, aby sa usilovali dosiahnuť tieto ciele, ako aj súvisiacich finančných úprav; |
c) |
strategických plánov SPP, ktoré majú členské štáty zostaviť a v ktorých majú stanoviť cieľové hodnoty, vymedziť podmienky pre intervencie a alokovať finančné zdroje podľa špecifických cieľov a identifikovaných potrieb; |
d) |
koordinácie a riadenia, ako aj monitorovania, podávania správ a hodnotenia. |
2. Toto nariadenie sa uplatňuje na podporu Únie financovanú z EPZF a EPFRV poskytovanú na intervencie vymedzené v strategickom pláne SPP, ktorý zostavil členský štát a schválila Komisia a ktorý sa vzťahuje na obdobie od 1. januára 2023 do 31. decembra 2027 (ďalej len „obdobie strategického plánu SPP“).
Článok 2
Uplatniteľné ustanovenia
1. Na podporu poskytovanú podľa tohto nariadenia sa uplatňuje nariadenie (EÚ) 2021/2116 a ustanovenia prijaté podľa uvedeného nariadenia.
2. Na podporu financovanú z EPFRV podľa tohto nariadenia sa uplatňuje článok 19, hlava III kapitola II s výnimkou článku 28 prvého pododseku písm. c) a články 46 a 48 nariadenia (EÚ) 2021/1060.
Článok 3
Vymedzenie pojmov
Na účely tohto nariadenia sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:
1. |
„poľnohospodár“ je fyzická alebo právnická osoba alebo skupina fyzických alebo právnických osôb bez ohľadu na právne postavenie takejto skupiny a jej členov podľa vnútroštátneho práva, ktorej podnik sa nachádza v rámci územnej pôsobnosti zmlúv, ako sa vymedzuje v článku 52 Zmluvy o Európskej únii v spojení s článkami 349 a 355 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), a ktorá vykonáva poľnohospodársku činnosť, ako ju určili členské štáty v súlade s článkom 4 ods. 2 tohto nariadenia; |
2. |
„podnik“ sú všetky jednotky používané na poľnohospodárske činnosti a spravované poľnohospodárom, ktoré sa nachádzajú na území toho istého členského štátu; |
3. |
„intervencia“ je nástroj podpory založený na typoch intervencií stanovených v tomto nariadení so súborom podmienok oprávnenosti, ktoré členský štát vymedzil vo svojom strategickom pláne SPP; |
4. |
„operácia“ je:
|
5. |
„verejné výdavky“ sú akékoľvek príspevky na financovanie operácií, ktoré pochádzajú z rozpočtu vnútroštátnych, regionálnych alebo miestnych orgánov verejnej moci, z rozpočtu Únie dostupného pre EPZF a EPFRV, z rozpočtu verejnoprávnych subjektov alebo z rozpočtu združení orgánov verejnej moci alebo združení verejnoprávnych subjektov; |
6. |
„čiastkové ciele“ sú priebežné hodnoty, ktoré si vopred stanovia členské štáty v rámci svojich intervenčných stratégií uvedených v článku 107 ods. 1 písm. b) na určitý finančný rok a ktoré treba dosiahnuť v určitom časovom okamihu obdobia strategického plánu SPP s cieľom zabezpečiť včasný pokrok v súvislosti s ukazovateľmi výsledkov; |
7. |
„cieľové hodnoty“ sú hodnoty, ktoré si vopred stanovia členské štáty v rámci svojich intervenčných stratégií uvedených v článku 107 ods. 1 písm. b) a ktoré treba dosiahnuť na konci obdobia strategického plánu SPP v súvislosti s ukazovateľmi výsledkov; |
8. |
„najvzdialenejšie regióny“ sú najvzdialenejšie regióny uvedené v článku 349 ZFEÚ; |
9. |
„AKIS“ sú kombinované organizačné a vedomostné toky medzi osobami, organizáciami a inštitúciami, ktoré využívajú a generujú vedomosti pre poľnohospodárstvo a súvisiace oblasti (poľnohospodársky vedomostný a inovačný systém); |
10. |
„menšie ostrovy v Egejskom mori“ sú menšie ostrovy v Egejskom mori vymedzené v článku 1 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 229/2013; |
11. |
„vzájomný fond“ je systém akreditovaný členským štátom v súlade s jeho vnútroštátnymi právnymi predpismi, ktorý umožňuje združeným poľnohospodárom, aby sa poistili, a pomocou ktorého sa združeným poľnohospodárom vyplácajú kompenzačné platby za hospodárske straty; |
12. |
„menej rozvinuté regióny“ sú menej rozvinuté regióny v zmysle článku 108 ods. 2 prvého pododseku písm. a) nariadenia (EÚ) 2021/1060; |
13. |
„prijímateľ“ je v prípade typov intervencií v záujme rozvoja vidieka uvedených v článku 69:
|
14. |
„miera podpory“ je miera verejných výdavkov na operáciu. V kontexte finančných nástrojov sa táto miera vzťahuje na ekvivalent hrubého grantu podpory, ako sa vymedzuje v článku 2 bode 20 nariadenia Komisie (EÚ) č. 702/2014 (34); |
15. |
„LEADER“ je miestny rozvoj vedený komunitou uvedený v článku 31 nariadenia (EÚ) 2021/1060; |
16. |
„sprostredkovateľský orgán“ je každý verejnoprávny alebo súkromnoprávny subjekt vrátane regionálnych alebo miestnych subjektov, subjektov regionálneho rozvoja alebo mimovládnych organizácií, ktorý koná na zodpovednosť vnútroštátneho alebo regionálneho riadiaceho orgánu alebo ktorý plní povinnosti v mene tohto orgánu; |
17. |
„finančný rok“ je poľnohospodársky finančný rok v súlade s článkom 35 nariadenia (EÚ) 2021/2116. |
Článok 4
Pojmy a podmienky, ktoré sa majú stanoviť v strategických plánoch SPP
1. Členské štáty vo svojich strategických plánoch SPP stanovia vymedzenie pojmov „poľnohospodárska činnosť“, „poľnohospodárska plocha“, „hektár, na ktorý možno poskytnúť podporu“, „aktívni poľnohospodári“, „mladí poľnohospodári“ a „noví poľnohospodári“, ako aj príslušné podmienky v súlade s týmto článkom.
2. „Poľnohospodárska činnosť“ sa určí takým spôsobom, aby umožňovala prispievať k poskytovaniu súkromných a verejných statkov prostredníctvom jednej alebo oboch z týchto činností:
a) |
výroba poľnohospodárskych výrobkov, ktorá zahŕňa činnosti ako chov zvierat alebo pestovanie plodín, a to aj prostredníctvom paludikultúry, pričom poľnohospodárske výrobky sú výrobky uvedené v prílohe I k ZFEÚ, s výnimkou produktov rybolovu, ako aj bavlna a rýchlorastúce dreviny; |
b) |
udržiavanie poľnohospodárskej plochy v stave, v ktorom je vhodná na pastvu alebo pestovanie bez prípravných činností presahujúcich rámec použitia bežných poľnohospodárskych postupov a strojov. |
3. „Poľnohospodárska plocha“ sa určí takým spôsobom, aby zahŕňala ornú pôdu, trvalé plodiny a trvalý trávny porast, a to aj keď tvoria na tejto ploche agrolesnícke systémy. Pojmy „orná pôda“, „trvalé plodiny“ a „trvalý trávny porast“ členské štáty ďalej vymedzia na základe nasledujúceho rámca:
a) |
„orná pôda“ je pôda obrábaná na účely pestovania plodín alebo plocha vhodná na pestovanie plodín, ale ležiaca úhorom; okrem toho, počas trvania záväzku je to pôda obrábaná na účely pestovania plodín alebo plocha vhodná na pestovanie plodín, ale ležiaca úhorom, ktorá bola vyňatá z produkcie v súlade s článkom 31 alebo článkom 70 alebo normou GAEC 8 uvedenou v prílohe III k tomuto nariadeniu, alebo s článkami 22, 23 alebo 24 nariadenia Rady (ES) č. 1257/1999 (35), alebo s článkom 39 nariadenia Rady (ES) č. 1698/2005 (36), alebo s článkom 28 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1305/2013 (37); |
b) |
„trvalé plodiny“ sú plodiny pestované mimo osevného postupu okrem trvalého trávneho porastu a trvalých pasienkov, ktoré zaberajú pôdu najmenej päť rokov a opakovane produkujú úrodu, vrátane škôlok a rýchlorastúcich drevín; |
c) |
„trvalý trávny porast a trvalé pasienky“ (spolu ďalej len „trvalý trávny porast“) sú pôda využívaná na pestovanie tráv alebo iných bylinných krmovín, ktoré vyrástli prirodzene (samovysiate) alebo boli vypestované (zasiate), a najmenej päť rokov nezahrnutá do systému striedania plodín v podniku, a ak sa tak členské štáty rozhodnú, aj pôda, ktorá nebola najmenej päť rokov oraná ani inak obrobená ani opätovne osiata rôznymi typmi tráv alebo iných bylinných krmovín. Uvedené vymedzenie môže zahŕňať aj ďalšie druhy, napríklad kry alebo stromy, ktoré možno spásať, a ak sa tak členské štáty rozhodnú, aj ďalšie druhy, napríklad kry alebo stromy vhodné na spásanie zvieratami pod podmienkou, že naďalej prevládajú trávy a iné bylinné krmoviny. Členské štáty sa môžu takisto rozhodnúť, že za trvalý trávny porast budú považovať tieto druhy pôdy:
|
4. Na účely typov intervencií vo forme priamych platieb sa „hektár, na ktorý možno poskytnúť podporu“ určí takým spôsobom, aby pokrýval plochy, ktoré má poľnohospodár k dispozícii a ktoré pozostávajú z:
a) |
akejkoľvek poľnohospodárskej plochy podniku, ktorá sa počas roka, na ktorý sa žiada o podporu, využíva na poľnohospodársku činnosť alebo, ak sa plocha využíva aj na nepoľnohospodárske činnosti, využíva sa prevažne na poľnohospodársku činnosť. V prípadoch náležite opodstatnených z dôvodov týkajúcich sa životného prostredia, biodiverzity a klímy môžu členské štáty rozhodnúť, že hektáre, na ktoré možno poskytnúť podporu, zahŕňajú aj určité plochy využívané na poľnohospodárske činnosti len každý druhý rok; |
b) |
akejkoľvek plochy podniku, ktorá je:
Ak sa tak členské štáty rozhodnú, hektár, na ktorý možno poskytnúť podporu, môže zahŕňať aj ďalšie krajinné prvky za predpokladu, že neprevládajú a významne nebránia výkonu poľnohospodárskej činnosti z dôvodu plochy, ktorú zaberajú na poľnohospodárskej parcele. Pri uplatňovaní tejto zásady môžu členské štáty stanoviť maximálny podiel poľnohospodárskeho pozemku, ktorú pokrývajú tieto ďalšie krajinné prvky. V prípade trvalého trávneho porastu obsahujúceho roztrúsené prvky, na ktoré nemožno poskytnúť podporu, sa členské štáty môžu rozhodnúť, že na určenie plochy považovanej za plochu, na ktorú možno poskytnúť podporu, sa použijú fixné koeficienty zníženia; |
c) |
akejkoľvek plochy podniku, ktorá oprávňuje na platby podľa hlavy III kapitoly II oddielu 2 pododdielu 2 tohto nariadenia alebo podľa režimu základných platieb alebo režimu jednotnej platby na plochu stanovených v hlave III nariadenia (EÚ) č. 1307/2013 a ktorá nie je „hektárom, na ktorý možno poskytnúť podporu“, ako ho určili členské štáty na základe písmen a) a b) tohto odseku:
|
Plochy využívané na pestovanie konopy sa považujú za hektáre, na ktoré možno poskytnúť podporu, len ak obsah tetrahydrokanabinolu používaných odrôd nepresahuje 0,3 %.
5. „Aktívny poľnohospodár“ sa určí takým spôsobom, aby sa zabezpečilo, že sa podpora poskytuje len fyzickým alebo právnickým osobám, alebo skupinám fyzických alebo právnických osôb, ktoré vykonávajú aspoň minimálnu úroveň poľnohospodárskej činnosti, pričom by z poskytnutia podpory nemali byť nevyhnutne vylúčení poľnohospodári vykonávajúci viaceré činnosti alebo poľnohospodári na čiastočný úväzok.
Pri určení toho, kto je „aktívny poľnohospodár“, členské štáty uplatňujú objektívne a nediskriminačné kritériá, ako napríklad: testy príjmov, vstupy práce v poľnohospodárskom podniku, účel podnikania a zápis jeho poľnohospodárskych činností vo vnútroštátnych alebo regionálnych registroch. Takéto kritériá sa môžu zaviesť v jednej alebo vo viacerých formách zvolených členskými štátmi, a to aj prostredníctvom negatívneho zoznamu, na základe ktorého sa poľnohospodár nemôže považovať za aktívneho poľnohospodára. V prípade, ak členský štát považuje za aktívnych poľnohospodárov tých poľnohospodárov, ktorí nedostali priame platby presahujúce určitú sumu za predchádzajúci rok, takáto suma nesmie byť vyššia ako 5 000 EUR.
6. „Mladý poľnohospodár“ sa určí takým spôsobom, aby tento pojem zahŕňal:
a) |
hornú vekovú hranicu stanovenú medzi 35 a 40 rokmi; |
b) |
podmienky, ktoré treba splniť na to, aby mohol byť „vedúcim predstaviteľom podniku“; |
c) |
primeranú odbornú prípravu alebo požadované zručnosti, ako ich určia členské štáty. |
7. „Nový poľnohospodár“ sa určí takým spôsobom, aby sa vzťahoval na iného poľnohospodára ako mladého poľnohospodára a aby bol po prvýkrát „vedúcim predstaviteľom podniku“. Členské štáty do pojmu zahrnú ďalšie objektívne a nediskriminačné požiadavky týkajúce sa vhodnej odbornej prípravy a zručností.
8. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 152, ktorými sa v záujme ochrany verejného zdravia toto nariadenie dopĺňa o pravidlá podmieňujúce poskytovanie platieb používaním certifikovaných osív určitých odrôd konopy a postupu určovania odrôd konopy, ako aj overovaním obsahu tetrahydrokanabinolu v nich podľa odseku 4 druhého pododseku tohto článku.
HLAVA II
CIELE A UKAZOVATELE
Článok 5
Všeobecné ciele
V súlade s cieľmi SPP stanovenými v článku 39 ZFEÚ, cieľom zachovať fungovanie vnútorného trhu a rovnaké podmienky pre poľnohospodárov v Únii a v súlade so zásadou subsidiarity je podpora z EPZF a EPFRV zameraná na ďalšie zlepšenie udržateľného rozvoja poľnohospodárstva, potravinárstva a vidieckych oblastí a prispieva k dosahovaniu týchto všeobecných cieľov v hospodárskej, environmentálnej a sociálnej oblasti, ktoré prispejú k vykonávaniu Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj:
a) |
podporovať inteligentný, konkurencieschopný, odolný a diverzifikovaný poľnohospodársky sektor, ktorý zaručuje dlhodobú potravinovú bezpečnosť; |
b) |
podporovať a posilňovať ochranu životného prostredia vrátane biodiverzity a opatrenia v oblasti klímy a prispieť k dosahovaniu environmentálnych a klimatických cieľov Únie vrátane jej záväzkov podľa Parížskej dohody; |
c) |
posilniť sociálno-ekonomickú štruktúru vidieckych oblastí. |
Článok 6
Špecifické ciele
1. Všeobecné ciele sa dosahujú prostredníctvom týchto špecifických cieľov:
a) |
podporiť hospodársky udržateľný poľnohospodársky príjem a odolnosť poľnohospodárskeho sektora na celom území Únie s cieľom zvýšiť dlhodobú potravinovú bezpečnosť a poľnohospodársku rozmanitosť, ako aj zabezpečiť hospodársku udržateľnosť poľnohospodárskej výroby v Únii; |
b) |
posilniť trhovú orientáciu a zvýšiť konkurencieschopnosť poľnohospodárskych podnikov, a to z krátkodobého i dlhodobého hľadiska, vrátane intenzívnejšieho zamerania sa na výskum, technológie a digitalizáciu; |
c) |
zlepšiť postavenie poľnohospodárov v hodnotovom reťazci; |
d) |
prispieť k zmierňovaniu zmeny klímy a adaptácii na ňu, a to aj znižovaním emisií skleníkových plynov a zvyšovaním sekvestrácie uhlíka, ako aj podporovať udržateľnú energiu; |
e) |
podporiť udržateľný rozvoj a efektívny manažment prírodných zdrojov, ako sú voda, pôda a vzduch, a to aj znížením závislosti od chemických látok; |
f) |
prispieť k zastaveniu a zvráteniu straty biodiverzity, zlepšiť ekosystémové služby a zachovať biotopy a krajinné oblasti, |
g) |
získavať a udržať si mladých poľnohospodárov a nových poľnohospodárov a uľahčiť udržateľný rozvoj podnikania na vidieku; |
h) |
podporiť zamestnanosť, rast, rodovú rovnosť vrátane účasti žien v poľnohospodárstve, sociálne začlenenie a miestny rozvoj vo vidieckych oblastiach vrátane obehového biohospodárstva a udržateľného lesného hospodárstva; |
i) |
zlepšiť reakciu poľnohospodárstva Únie na požiadavky spoločnosti týkajúce sa potravín a zdravia vrátane požiadaviek na kvalitné, bezpečné a výživné potraviny vyrobené udržateľným spôsobom, znížiť plytvanie potravinami, ako aj zlepšiť dobré životné podmienky zvierat a bojovať proti antimikrobiálnej rezistencii. |
2. K cieľom stanoveným v odseku 1 sa doplní a prepojí sa s nimi prierezový cieľ, ktorým je modernizovať poľnohospodárstvo a vidiek s podporou a zdieľaním vedomostí, inovácií a digitálnych riešení v poľnohospodárstve a vo vidieckych oblastiach a podnecovaním ich využívania zo strany poľnohospodárov prostredníctvom lepšieho prístupu k výskumu, inovácii, výmene vedomostí a odbornej príprave.
3. Členské štáty s podporou Komisie prijmú pri plnení špecifických cieľov stanovených v odsekoch 1 a 2 vhodné opatrenia na zníženie administratívneho zaťaženia a zabezpečenie zjednodušenia vykonávania SPP.
Článok 7
Ukazovatele
1. Dosahovanie cieľov stanovených v článku 5 a článku 6 ods. 1 a 2 sa posudzuje na základe spoločných ukazovateľov týkajúcich sa výstupov, výsledkov, vplyvu a kontextu, ako sa stanovujú v prílohe I. Uvedené spoločné ukazovatele zahŕňajú:
a) |
ukazovatele výstupov vzťahujúce sa na realizované výstupy podporovaných intervencií; |
b) |
ukazovatele výsledkov, ktoré sa vzťahujú na príslušné špecifické ciele stanovené v článku 6 ods. 1 a 2, a ktoré sa používajú na stanovenie kvantifikovaných čiastkových cieľov a cieľových hodnôt v súvislosti s danými špecifickými cieľmi v strategických plánoch SPP a na posúdenie pokroku pri dosahovaní uvedených cieľových hodnôt; ukazovatele výsledkov týkajúce sa špecifických environmentálnych a klimatických cieľov sa môžu vzťahovať na intervencie, ktoré prispievajú k plneniu záväzkov vyplývajúcich z legislatívnych aktov Únie uvedených v prílohe XIII; |
c) |
ukazovatele vplyvu vzťahujúce sa na ciele stanovené v článku 5 a článku 6 ods. 1 a 2 a používané v kontexte strategických plánov SPP aj celej SPP; |
d) |
kontextové ukazovatele uvedené v článku 115 ods. 2 a v prílohe I. |
2. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 152, ktorými sa mení príloha I s cieľom prispôsobiť spoločné ukazovatele výstupov, výsledkov a vplyvu a spoločné kontextové ukazovatele. Uvedené delegované akty sú prísne obmedzené len na riešenie technických problémov, s ktorými sa stretli členské štáty pri uplatňovaní týchto ukazovateľov.
HLAVA III
SPOLOČNÉ POŽIADAVKY A TYPY INTERVENCIÍ
KAPITOLA I
SPOLOČNÉ POŽIADAVKY
Článok 8
Strategický prístup
Členské štáty sa usilujú dosahovať ciele stanovené v hlave II a na tento účel vymedzia intervencie na základe typov intervencií stanovených v tejto hlave kapitolách II, III a IV v súlade s ich posúdením potrieb a so spoločnými požiadavkami stanovenými v tejto kapitole.
Článok 9
Všeobecné zásady
Členské štáty skoncipujú intervencie vo svojich strategických plánoch SPP a normy GAEC uvedené v článku 13 v súlade s Chartou základných práv Európskej únie a so všeobecnými zásadami práva Únie.
Členské štáty zabezpečia, aby sa intervencie a normy GAEC uvedené v článku 14 stanovovali na základe objektívnych a nediskriminačných kritérií, boli zlučiteľné s riadnym fungovaním vnútorného trhu a nenarúšali hospodársku súťaž.
Členské štáty stanovia právny rámec, ktorým sa riadi poskytovanie podpory Únie poľnohospodárom a iným prijímateľom v súlade so strategickými plánmi SPP, ktoré schváli Komisia v súlade s článkami 118 a 119 tohto nariadenia, a zásadami a požiadavkami stanovenými v tomto nariadení a nariadení (EÚ) 2021/2116. Vykonávajú tieto strategické plány SPP tak, ako boli schválené Komisiou.
Článok 10
Domáca podpora v rámci WTO
Členské štáty skoncipujú intervencie na základe typov intervencií uvedených v prílohe II k tomuto nariadeniu, ako aj na základe vymedzenia pojmov a podmienok stanovených v článku 4 takým spôsobom, aby vyhovovali kritériám prílohy 2 k Dohode WTO o poľnohospodárstve.
Predovšetkým základná podpora príjmu v záujme udržateľnosti, komplementárna redistributívna podpora príjmu v záujme udržateľnosti, komplementárna podpora príjmu pre mladých poľnohospodárov a režimy v záujme klímy, životného prostredia a dobrých životných podmienok zvierat musia byť v súlade s kritériami z príslušných odsekov prílohy 2 k Dohode WTO o poľnohospodárstve, ako sa uvádzajú v prílohe II k tomuto nariadeniu pre príslušné intervencie. Pokiaľ ide o iné intervencie, odseky prílohy 2 k Dohode WTO o poľnohospodárstve uvedené v prílohe II k tomuto nariadeniu sú len orientačné a namiesto týchto odsekov môžu byť tieto iné intervencie v súlade s iným odsekom prílohy 2 k Dohode WTO o poľnohospodárstve, ak je to špecifikované a vysvetlené v strategickom pláne SPP.
Článok 11
Vykonávanie Memoranda o porozumení v súvislosti s olejninami
1. Ak členské štáty stanovia intervencie na plochu, iné ako intervencie, ktoré sú v súlade s ustanoveniami prílohy 2 k Dohode WTO o poľnohospodárstve, vrátane viazanej podpory príjmu podľa hlavy III kapitoly II oddielu 3 pododdielu 1 tohto nariadenia a ak sa tieto intervencie vzťahujú na niektoré alebo všetky olejniny uvedené v prílohe k Memorandu o porozumení medzi Európskym hospodárskym spoločenstvom a Spojenými štátmi americkými v súvislosti s olejninami v rámci GATT, celková podporovaná plocha na základe plánovaných výstupov uvedených v strategických plánoch SPP dotknutých členských štátov nesmie presiahnuť maximálnu podporovanú plochu za celú Úniu v záujme zaručenia súladu s jej medzinárodnými záväzkami.
2. Komisia do 8. júna 2022 prijme vykonávacie akty, v ktorých pre každý členský štát stanoví orientačnú referenčnú podporovanú plochu, vypočítanú na základe podielu každého členského štátu na priemernej obrábanej ploche v Únii počas rokov 2016 až 2020. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 153 ods. 2.
3. Každý členský štát, ktorý plánuje poskytovať podporu podľa odseku 1 tohto článku, uvedie v návrhu svojho strategického plánu SPP uvedenom v článku 118 ods. 1 zodpovedajúce plánované výstupy vyjadrené v hektároch.
Ak sa po oznámení všetkých plánovaných výstupov členských štátov ukáže, že maximálna podporovaná plocha za celú Úniu uvedená v odseku 1 tohto článku sa presiahla, Komisia pre každý členský štát, ktorý oznámil presiahnutie v porovnaní so svojou referenčnou plochou, vypočíta koeficient zníženia úmerný presiahnutiu jeho plánovaných výstupov tak, aby sa zachovala maximálna podporovaná plocha. Komisia musí vo svojich pripomienkach k strategickému plánu SPP v súlade s článkom 118 ods. 3 informovať každý dotknutý členský štát o tomto koeficiente zníženia. Koeficient zníženia sa pre každý členský štát stanoví vo vykonávacom rozhodnutí uvedenom v článku 118 ods. 6, ktorým Komisia schváli jeho strategický plán SPP.
Členské štáty po dátume uvedenom v článku 118 ods. 1 nesmú z vlastnej iniciatívy zmeniť svoju podporovanú plochu.
4. Keď členský štát plánuje zvýšiť svoje plánované výstupy uvedené v odseku 1 tohto článku stanovené vo svojom strategickom pláne SPP, ktorý Komisia schválila, oznámi Komisii revidované plánované výstupy prostredníctvom žiadosti o zmenu svojho strategického plánu SPP v súlade s článkom 119, a to pred 1. januárom roka, ktorý predchádza dotknutému roku podávania žiadostí.
5. S cieľom zabrániť tomu, aby sa presiahla maximálna podporovaná plocha za celú Úniu, ako sa uvádza v odseku 1, Komisia stanoví koeficienty zníženia alebo zreviduje existujúce koeficienty zníženia, ak boli takéto koeficienty stanovené v súlade s odsekom 3 druhým pododsekom, v prípade všetkých členských štátov, ktoré vo svojich strategických plánoch SPP presiahli svoju referenčnú podporovanú plochu.
Komisia upovedomí dotknuté členské štáty o koeficientoch zníženia do 31. januára roka, ktorý predchádza dotknutý rok podávania žiadostí.
Každý dotknutý členský štát predloží zodpovedajúcu žiadosť o zmenu svojho strategického plánu SPP s koeficientom zníženia uvedeným v druhom pododseku do 31. marca roka, ktorý predchádza dotknutý rok podávania žiadostí. Koeficient zníženia sa pre daný členský štát stanoví vo vykonávacom rozhodnutí uvedenom v článku 119 ods. 10, ktorým Komisia schváli zmenu strategického plánu SPP.
6. V súvislosti s olejninami, na ktoré sa vzťahuje memorandum o porozumení uvedené v odseku 1 tohto článku, členské štáty vo výročných správach o výkonnosti uvedených v článku 134 informujú Komisiu o celkovom počte hektárov, na ktoré sa podpora skutočne vyplatila.
7. Členské štáty vylúčia pestovanie slnečnicových semien na konzumáciu z akýchkoľvek intervencií na plochu uvedených v odseku 1.
Článok 12
Princíp a rozsah
1. Členské štáty do svojich strategických plánov SPP začlenia systém kondicionality, podľa ktorého poľnohospodári a iní prijímatelia, ktorí dostávajú priame platby podľa kapitoly II alebo ročné platby podľa článkov 70, 71 a 72, podliehajú administratívnym sankciám, ak nespĺňajú povinné požiadavky týkajúce sa hospodárenia podľa práva Únie a normy GAEC stanovené v strategickom pláne SPP, ako sa uvádzajú v prílohe III, pre tieto konkrétne oblasti:
a) |
klíma a životné prostredie vrátane vody, pôdy a biodiverzity ekosystémov; |
b) |
verejné zdravie a zdravie rastlín; |
c) |
dobré životné podmienky zvierat. |
2. Strategické plány SPP musia zahŕňať pravidlá účinného a primeraného systému administratívnych sankcií. Tieto pravidlá musia byť v súlade najmä s požiadavkami stanovenými v hlave IV kapitole IV nariadenia (EÚ) 2021/2116.
3. Právne akty uvedené v prílohe III vzťahujúce sa na povinné požiadavky týkajúce sa hospodárenia platia v znení, ktoré je uplatniteľné, a v prípade smerníc v takom znení, v akom boli vykonané členskými štátmi.
4. Na účely tohto oddielu je „povinná požiadavka týkajúca sa hospodárenia“ každá jednotlivá povinná požiadavka na hospodárenie podľa práva Únie, ktorá je uvedená v prílohe III v danom právnom akte a ktorá sa vo svojej podstate líši od akejkoľvek inej požiadavky v tom istom akte.
Článok 13
Povinnosti členských štátov týkajúce sa dobrého poľnohospodárskeho a environmentálneho stavu
1. Členské štáty zabezpečia, aby všetky poľnohospodárske plochy vrátane pôdy, ktorá sa už nevyužíva na účely produkcie, boli udržiavané v dobrom poľnohospodárskom a environmentálnom stave. Pre každú normu GAEC uvedenú v prílohe III stanovia členské štáty na vnútroštátnej alebo regionálnej úrovni minimálne normy pre poľnohospodárov a iných prijímateľov, a to v súlade s hlavnými cieľmi uvedených noriem, ako sa uvádzajú v danej prílohe. Pri stanovovaní svojich noriem členské štáty zohľadnia v relevantných prípadoch osobitné charakteristiky dotknutých plôch vrátane pôdnych a klimatických podmienok, existujúce poľnohospodárske systémy, poľnohospodárske postupy, veľkosť poľnohospodárskych podnikov a ich štruktúru, využívanie pôdy a osobitosti najvzdialenejších regiónov.
2. Popri normách stanovených v prílohe III pre príslušné hlavné ciele môžu členské štáty pre tieto hlavné ciele stanovené v uvedenej prílohe stanoviť aj ďalšie normy. Takéto dodatočné normy sú nediskriminačné, primerané a zodpovedajú identifikovaným potrebám.
Členské štáty nesmú stanovovať minimálne normy pre iné hlavné ciele, ako sú hlavné ciele stanovené v prílohe III.
3. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 152, ktorými sa toto nariadenie dopĺňa o pravidlá na zabezpečenie rovnakých podmienok, pokiaľ ide o pomer obsiahnutý v norme GAEC 1.
Článok 14
Princíp a rozsah
1. Členské štáty uvedú vo svojich strategických plánoch SPP, že najneskôr od 1. januára 2025 poľnohospodári a iní prijímatelia, ktorí dostávajú priame platby podľa kapitoly II alebo ročné platby podľa článkov 70, 71 a 72, budú podliehať administratívnym sankciám, ak nebudú spĺňať požiadavky týkajúce sa uplatniteľných pracovných podmienok a podmienok zamestnávania alebo povinností zamestnávateľa, vyplývajúce z právnych aktov uvedených v prílohe IV.
2. Členské štáty pri začleňovaní systému administratívnych sankcií do svojich strategických plánov SPP, ako sa uvádza v odseku 1, konzultujú v súlade so svojimi inštitucionálnymi ustanoveniami s príslušnými vnútroštátnymi sociálnymi partnermi zastupujúcimi manažment a pracovníkov v poľnohospodárskom sektore a v plnej miere rešpektujú ich nezávislosť, ako aj ich právo vyjednávať a uzatvárať kolektívne zmluvy. Tento systém administratívnych sankcií sa nedotýka práv a povinností sociálnych partnerov, ak sú v súlade s vnútroštátnymi právnymi rámcami a rámcami kolektívneho vyjednávania zodpovední za vykonávanie alebo presadzovanie právnych aktov uvedených v prílohe IV.
3. Strategický plán SPP zahŕňa pravidlá účinného a primeraného systému administratívnych sankcií. Tieto pravidlá musia byť v súlade s príslušnými požiadavkami stanovenými v hlave IV kapitole V nariadenia (EÚ) 2021/2116.
4. Právne akty uvedené v prílohe IV obsahujúce ustanovenia, na ktoré sa má vzťahovať systém administratívnych sankcií uvedený v odseku 1, platia v znení, ktoré je uplatniteľné a v akom boli vykonané členskými štátmi.
Článok 15
Poľnohospodárske poradenské služby
1. Členské štáty do strategického plánu SPP začlenia systém poskytovania poradenských služieb poľnohospodárom a iným prijímateľom podpory SPP v otázkach obhospodarovania pôdy a riadenia poľnohospodárskeho podniku (ďalej len „poľnohospodárske poradenské služby“). Členské štáty môžu vychádzať z existujúcich systémov.
2. Poľnohospodárske poradenské služby zahŕňajú hospodársky, environmentálny a sociálny rozmer s ohľadom na existujúce poľnohospodárske postupy a poskytujú aktuálne technologické a vedecké informácie získané prostredníctvom projektov výskumu a inovácií, a to aj pokiaľ ide o poskytovanie verejných statkov.
Prostredníctvom poľnohospodárskych poradenských služieb sa ponúka vhodná pomoc počas celého cyklu vývoja poľnohospodárskeho podniku, a to aj pri zakladaní podniku po prvýkrát, konverzii modelu výroby podľa spotrebiteľského dopytu, inovačnej praxi, poľnohospodárskych metódach na dosiahnutie odolnosti voči zmene klímy vrátane agrolesníctva a agroekológie, v záujme zlepšenia dobrých životných podmienok zvierat a v prípade potreby aj v súvislosti s bezpečnostnými normami a sociálnou podporou.
Poľnohospodárske poradenské služby sa začlenia do prepojených služieb poľnohospodárskych poradcov, výskumných pracovníkov, organizácií poľnohospodárov a iných zainteresovaných strán, ktoré tvoria AKIS.
3. Členské štáty zabezpečia, aby poskytované poradenstvo bolo nestranné a aby poradcovia boli dostatočne kvalifikovaní, primerane vyškolení a aby neboli vystavení konfliktu záujmov.
4. Poľnohospodárske poradenské služby sú prispôsobené rôznym typom výroby a poľnohospodárskych podnikov a zahŕňajú aspoň:
a) |
všetky požiadavky, podmienky a záväzky týkajúce sa hospodárenia vzťahujúce sa na poľnohospodárov a iných prijímateľov stanovené v strategickom pláne SPP vrátane požiadaviek a noriem v rámci kondicionality a podmienok pre intervencie, ako aj informácie o finančných nástrojoch a podnikateľských plánoch stanovených podľa strategického plánu SPP; |
b) |
požiadavky, ktoré stanovili členské štáty na vykonanie smernice 92/43/EHS, smernice 2000/60/ES, článku 55 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2009 (38), smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/50/ES (39), smernice 2009/128/ES, smernice 2009/147/ES, nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/429 (40), nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/2031 (41) a smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/2284 (42); |
c) |
poľnohospodárske postupy, ktoré bránia šíreniu antimikrobiálnej rezistencie, ako sa uvádzajú v oznámení Komisie z 29. júna 2017 s názvom „Európsky akčný plán „jedno zdravie“ proti antimikrobiálnej rezistencii (AMR)“; |
d) |
predchádzanie riziku a riadenie rizika; |
e) |
podporu inovácie predovšetkým na účely prípravy a vykonávania projektov operačných skupín EIP, ako sa uvádza v článku 127 ods. 3; |
f) |
digitálne technológie v poľnohospodárstve a vo vidieckych oblastiach, ako sa uvádza v článku 114 písm. b); |
g) |
udržateľné hospodárenie so živinami vrátane najneskôr od roku 2024 využívania nástroja udržateľnosti poľnohospodárskeho podniku pre živiny, čo je akákoľvek digitálna aplikácia, ktorá poskytuje aspoň:
|
h) |
podmienky zamestnávania, povinnosti zamestnávateľa, bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a sociálnu podporu v poľnohospodárskych komunitách. |
KAPITOLA II
TYPY INTERVENCIÍ VO FORME PRIAMYCH PLATIEB
Článok 16
Typy intervencií vo forme priamych platieb
1. Typy intervencií podľa tejto kapitoly môžu mať formu oddelených a viazaných priamych platieb.
2. Oddelenými priamymi platbami sú:
a) |
základná podpora príjmu v záujme udržateľnosti; |
b) |
komplementárna redistributívna podpora príjmu v záujme udržateľnosti; |
c) |
komplementárna podpora príjmu pre mladých poľnohospodárov; |
d) |
režimy v záujme klímy, životného prostredia a dobrých životných podmienok zvierat. |
3. Viazanými priamymi platbami sú:
a) |
viazaná podpora príjmu; |
b) |
osobitná platba na bavlnu. |
Článok 17
Stropovanie a znižovanie platieb
1. Členské štáty môžu stanoviť strop pre základnú podporu príjmu v záujme udržateľnosti, ktorá sa má poskytnúť poľnohospodárovi na daný kalendárny rok. Členské štáty, ktoré sa rozhodnú stanoviť stropy, znížia o 100 % sumu presahujúcu 100 000 EUR.
2. Členské štáty môžu znížiť sumu základnej podpory príjmu v záujme udržateľnosti, ktorá sa má poskytnúť poľnohospodárovi na daný kalendárny rok presahujúcu 60 000 EUR, a to až o 85 %.
Členské štáty môžu stanoviť dodatočné tranže nad 60 000 EUR a určiť percentuálne hodnoty zníženia pre tieto dodatočné tranže. Zabezpečia, aby zníženie zodpovedajúce každej tranži bolo rovnaké alebo vyššie ako v prípade predchádzajúcej tranže.
3. Pred uplatnením odsekov 1 alebo 2 členské štáty môžu od sumy základnej podpory príjmu v záujme udržateľnosti, ktorá sa má poskytnúť poľnohospodárovi v danom kalendárnom roku, odpočítať:
a) |
všetky mzdy súvisiace s poľnohospodárskou činnosťou, ktoré poľnohospodár nahlásil, vrátane daní a sociálnych príspevkov súvisiacich so zamestnaním; |
b) |
ekvivalent nákladov na pravidelnú a neplatenú prácu spojenú s poľnohospodárskou činnosťou vykonávanou osobami pracujúcimi v dotknutom poľnohospodárskom podniku, ktorým sa nevypláca mzda alebo ktorých odmena je nižšia než suma bežne uhrádzaná za poskytnuté služby, ale ktoré sú odmeňované prostredníctvom hospodárskych výsledkov poľnohospodárskeho podniku; |
c) |
zložku nákladov práce v rámci zmluvných nákladov spojených s poľnohospodárskou činnosťou, ktoré poľnohospodár nahlásil. |
Na výpočet súm uvedených v prvom pododseku písm. a) členské štáty použijú mzdové náklady, ktoré poľnohospodárovi skutočne vznikli. V riadne odôvodnených prípadoch môžu poľnohospodári požiadať o použitie štandardných nákladov, ktoré určí dotknutý členský štát podľa metódy, ktorá sa bližšie určí v jeho strategickom pláne SPP na základe priemerných štandardných miezd súvisiacich s poľnohospodárskou činnosťou na vnútroštátnej alebo regionálnej úrovni vynásobených počtom ročných pracovných jednotiek, ktoré dotknutý poľnohospodár nahlásil.
Na výpočet súm uvedených v prvom pododseku písm. b) členské štáty použijú štandardné náklady, ktoré určí dotknutý členský štát podľa metódy, ktorá sa bližšie určí v jeho strategickom pláne SPP na základe priemerných štandardných miezd súvisiacich s poľnohospodárskou činnosťou na vnútroštátnej alebo regionálnej úrovni vynásobených počtom ročných pracovných jednotiek, ktoré dotknutý poľnohospodár nahlásil.
4. V prípade právnickej osoby alebo skupiny fyzických alebo právnických osôb môžu členské štáty uplatniť zníženie uvedené v odsekoch 1 a 2 na úrovni členov týchto právnických osôb alebo skupín, ak sa podľa vnútroštátneho práva jednotlivým členom priznávajú práva a povinnosti porovnateľné s právami a povinnosťami jednotlivých poľnohospodárov, ktorí majú postavenie vedúceho predstaviteľa podniku, najmä pokiaľ ide o ich ekonomické, sociálne a daňové postavenie, za predpokladu, že prispeli k posilneniu poľnohospodárskych štruktúr dotknutých právnických osôb alebo skupín.
5. Odhadovaný výsledok znižovania platieb sa využije prednostne na príspevok k financovaniu komplementárnej redistributívnej podpory príjmu v záujme udržateľnosti, ak je stanovený v príslušnom strategickom pláne SPP, a následne k financovaniu iných intervencií patriacich do oddelených priamych platieb.
Členské štáty môžu prostredníctvom prevodu využiť celý tento výsledok alebo jeho časť na financovanie typov intervencií v rámci EPFRV, ako sa uvádza v kapitole IV. Takýto prevod do EPFRV musí byť súčasťou finančných tabuliek v strategickom pláne SPP a možno ho prehodnotiť v roku 2025 v súlade s článkom 103. Nevzťahujú sa naň maximálne limity pre prevody finančných prostriedkov z EPZF do EPFRV stanovené v uvedenom článku.
6. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 152 dopĺňajúce toto nariadenie o pravidlá, ktorými sa stanovuje harmonizovaný základ výpočtu znižovania platieb ustanoveného v odsekoch 1 a 2 tohto článku s cieľom vymedziť podrobné pravidlá pre rozdelenie finančných prostriedkov poľnohospodárom.
Článok 18
Minimálne požiadavky
1. Členské štáty stanovia minimálnu plochu a priame platby neposkytnú tým aktívnym poľnohospodárom, ktorých plocha podniku, na ktorú možno poskytnúť podporu a na ktorú žiadajú o priame platby, je menšia ako uvedená minimálna plocha.
Alternatívne môžu členské štáty stanoviť minimálnu sumu priamych platieb, ktorú je možné vyplatiť poľnohospodárovi.
2. Ak sa členský štát rozhodol stanoviť minimálnu plochu v súlade s odsekom 1 prvým pododsekom, napriek tomu musí stanoviť aj minimálnu sumu v súlade s odsekom 1 druhým pododsekom pre tých poľnohospodárov, ktorým sa poskytuje podpora vo forme priamych platieb vyplácaná na zviera, pričom majú menej hektárov, ako je uvedená minimálna plocha.
Pri stanovovaní minimálnej plochy alebo minimálnej sumy sa členské štáty usilujú zabezpečiť, aby sa priame platby poskytli aktívnym poľnohospodárom len vtedy, ak:
a) |
riadenie zodpovedajúcich platieb nespôsobuje nadmerné administratívne zaťaženie; a |
b) |
zodpovedajúce sumy predstavujú efektívny príspevok k dosahovaniu špecifických cieľov stanovených v článku 6 ods. 1, ku ktorým priame platby prispievajú. |
3. Grécko sa môže rozhodnúť, že tento článok neuplatní na menšie ostrovy v Egejskom mori.
Článok 19
Príspevok na nástroje na riadenie rizika
Odchylne od článku 44 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2021/2116 sa členský štát môže rozhodnúť, že až do 3 % priamych platieb, ktoré sa majú vyplatiť poľnohospodárovi, sa pridelí na príspevok daného poľnohospodára na nástroj na riadenie rizika.
Členské štáty, ktoré sa rozhodnú využiť toto ustanovenie, ho uplatňujú na všetkých poľnohospodárov, ktorí v danom roku dostávajú priame platby.
Článok 20
Všeobecné požiadavky na získanie oddelených priamych platieb
Členské štáty poskytujú oddelené priame platby aktívnym poľnohospodárom za podmienok stanovených v tomto oddiele a podľa toho, ako ich bližšie vymedzia vo svojich strategických plánoch SPP.
Článok 21
Všeobecné pravidlá
1. Členské štáty poskytujú základnú podporu príjmu v záujme udržateľnosti (ďalej len „základná podpora príjmu“) za podmienok stanovených v tomto pododdiele a podľa toho, ako ich bližšie vymedzia vo svojich strategických plánoch SPP.
2. Členské štáty poskytujú základnú podporu príjmu vo forme ročnej oddelenej platby na hektár, na ktorý možno poskytnúť podporu.
3. Bez toho, aby boli dotknuté články 23 až 27, základná podpora príjmu sa poskytne na každý hektár, na ktorý možno poskytnúť podporu, ktorý nahlásil aktívny poľnohospodár.
Článok 22
Suma podpory na hektár
1. Podpora sa vypláca ako jednotná suma na hektár okrem prípadu, keď sa členské štáty rozhodnú poskytnúť základnú podporu príjmu na základe platobných nárokov uvedených v článku 23.
2. Členské štáty sa môžu rozhodnúť rozlišovať sumu základnej podpory príjmu na hektár podľa rôznych skupín území s podobnými sociálno-ekonomickými alebo agronomickými podmienkami, vrátane tradičných foriem poľnohospodárstva, ktoré určili členské štáty, ako je napríklad tradičná extenzívna vysokohorská pastva. V súlade s článkom 109 ods. 2 písm. d) sa suma základnej podpory príjmu na hektár môže znížiť pri zohľadnení podpory v rámci iných intervencií v danom strategickom pláne SPP.
Článok 23
Platobné nároky
1. Členské štáty, ktoré uplatňovali režim základných platieb stanovený v hlave III kapitole I oddiele 1 nariadenia (EÚ) č. 1307/2013, sa môžu rozhodnúť poskytovať základnú podporu príjmu na základe platobných nárokov v súlade s článkami 24 až 27 tohto nariadenia.
2. Ak sa členské štáty, ktoré uplatňovali režim základných platieb stanovený v hlave III kapitole I oddiele 1 nariadenia (EÚ) č. 1307/2013, rozhodnú, že už nebudú poskytovať základnú podporu príjmu na základe platobných nárokov, platnosť platobných nárokov alokovaných podľa uvedeného nariadenia uplynie 31. decembra roka, ktorý predchádza rok, od ktorého sa má uplatňovať príslušné rozhodnutie.
Článok 24
Hodnota platobných nárokov a konvergencia
1. Členské štáty určia jednotkovú hodnotu platobných nárokov pred konvergenciou v súlade s týmto článkom, tak, že prispôsobia hodnotu platobných nárokov úmerne k ich hodnote, ako sa stanovila na rok podávania žiadostí 2022 v súlade s nariadením (EÚ) č. 1307/2013, a súvisiacej platbe na poľnohospodárske postupy prospešné pre klímu a životné prostredie stanovené v hlave III kapitole III uvedeného nariadenia na rok podávania žiadostí 2022.
2. Členské štáty sa môžu rozhodnúť rozlišovať hodnotu platobných nárokov v súlade s článkom 22 ods. 2.
3. Každý členský štát stanoví najneskôr do roku podávania žiadostí 2026 maximálnu úroveň hodnoty jednotlivých platobných nárokov pre členský štát alebo pre každú skupinu území podľa článku 22 ods. 2.
4. Ak hodnota platobných nárokov určená v súlade s odsekom 1 nie je v členskom štáte alebo v rámci skupiny území podľa článku 22 ods. 2 jednotná, dotknutý členský štát zabezpečí konvergenciu hodnoty platobných nárokov k jednotnej jednotkovej hodnote, a to najneskôr do roku podávania žiadostí 2026.
5. Na účely odseku 4 každý členský štát zabezpečí, aby najneskôr pre rok podávania žiadostí 2026 všetky platobné nároky mali hodnotu aspoň 85 % plánovanej priemernej jednotkovej sumy podľa článku 102 ods. 1 základnej podpory príjmu na rok podávania žiadostí 2026, ako sa stanovuje v jeho strategickom pláne SPP za členský štát alebo za skupinu území podľa článku 22 ods. 2.
6. Zvýšenie hodnoty platobných nárokov potrebné na dosiahnutie súladu s odsekmi 4 a 5 tohto článku financujú členské štáty využitím všetkých možných súm, ktoré sa stanú dostupnými vďaka uplatneniu odseku 3 tohto článku, a v prípade potreby znížením rozdielu medzi jednotkovou hodnotou platobných nárokov určenou v súlade s odsekom 1 tohto článku a plánovanou jednotkovou sumou podľa článku 102 ods. 1 základnej podpory príjmu na rok podávania žiadostí 2026, ako sa stanovuje v strategickom pláne SPP za členský štát alebo za skupinu území podľa článku 22 ods. 2.
Členské štáty sa môžu rozhodnúť uplatniť zníženie v prípade časti alebo všetkých platobných nárokov s hodnotou určenou v súlade s odsekom 1 tohto článku, ktorá presahuje plánovanú jednotkovú sumu podľa článku 102 ods. 1 základnej podpory príjmu na rok podávania žiadostí 2026, ako sa stanovuje v strategickom pláne SPP za členský štát alebo za skupinu území podľa článku 22 ods. 2.
7. Zníženia uvedené v odseku 6 musia byť založené na objektívnych a nediskriminačných kritériách. Bez toho, aby bola dotknutá minimálna hodnota stanovená v súlade s odsekom 5, takéto kritériá môžu zahŕňať stanovenie maximálneho zníženia, ktoré nesmie byť nižšie ako 30 %.
8. Členské štáty zabezpečia, aby sa úprava hodnôt platobných nárokov v súlade s odsekmi 3 až 7 začala od roku 2023.
Článok 25
Aktivácia platobných nárokov
1. Členské štáty, ktoré sa rozhodli poskytovať podporu na základe platobných nárokov, poskytnú základnú podporu príjmu aktívnym poľnohospodárom, ktorí sú držiteľmi platobných nárokov prostredníctvom vlastníctva alebo prenájmu, po aktivácii daných platobných nárokov. Členské štáty zabezpečia, aby aktívni poľnohospodári na účely aktivácie platobných nárokov nahlásili hektáre, na ktoré možno poskytnúť podporu a na ktoré sa zároveň vzťahuje platobný nárok.
2. Členské štáty zabezpečia, aby sa platobné nároky, a to aj v prípade skutočného alebo predpokladaného dedičstva, aktivovali len v tom členskom štáte alebo v rámci tej skupiny území podľa článku 22 ods. 2, kde boli alokované.
3. Členské štáty zabezpečia, aby aktivované platobné nároky oprávňovali na platbu na základe súm, ktoré sú v nich stanovené.
Článok 26
Rezervy platobných nárokov
1. Každý členský štát, ktorý sa rozhodne poskytovať základnú podporu príjmu na základe platobných nárokov, spravuje národnú rezervu.
2. Odchylne od odseku 1 tohto článku platí, že ak sa členský štát rozhodne rozlišovať základnú podporu príjmu v súlade s článkom 22 ods. 2, môže sa rozhodnúť viesť rezervu pre každú skupinu území podľa daného článku.
3. Členské štáty zabezpečia, aby sa platobné nároky z rezervy alokovali len aktívnym poľnohospodárom.
4. Členské štáty použijú svoju rezervu na alokáciu platobných nárokov predovšetkým týmto poľnohospodárom:
a) |
mladým poľnohospodárom, ktorí prvýkrát založili nový podnik; |
b) |
novým poľnohospodárom. |
5. Členský štát alokuje platobné nároky aktívnym poľnohospodárom, ktorí sú na ne oprávnení na základe konečného rozhodnutia súdu alebo na základe konečného administratívneho aktu príslušného orgánu daného členského štátu, alebo zvýši hodnotu existujúcich platobných nárokov takýchto poľnohospodárov. Zabezpečí, aby uvedení aktívni poľnohospodári dostali taký počet a takú hodnotu platobných nárokov, ktoré sú stanovené v uvedenom rozhodnutí alebo akte, k dátumu, ktorý určí daný členský štát.
6. Členské štáty zabezpečia, aby sa rezerva dopĺňala prostredníctvom lineárneho zníženia hodnoty všetkých platobných nárokov v prípade, keď nepostačuje na pokrytie alokácií platobných nárokov v súlade s odsekmi 4 a 5.
7. Členské štáty môžu stanoviť dodatočné pravidlá využívania rezervy vrátane ďalších kategórií poľnohospodárov, pre ktorých sa má rezerva využiť, pod podmienkou, že pre prioritné skupiny uvedené v odsekoch 4 a 5 sa rezerva už využila, a dodatočné pravidlá pre prípady, keď by sa malo začať s dopĺňaním rezervy. V prípade, keď sa rezerva dopĺňa prostredníctvom lineárneho zníženia hodnoty platobných nárokov, uplatňuje sa takéto lineárne zníženie na všetky platobné nároky na vnútroštátnej úrovni, alebo v prípade, keď členské štáty uplatňujú výnimku stanovenú v odseku 2, na úrovni relevantnej skupiny území podľa článku 22 ods. 2.
8. Členské štáty stanovia hodnotu nových platobných nárokov alokovaných z rezervy na úrovni vnútroštátnej priemernej hodnoty platobných nárokov v roku alokácie alebo na úrovni priemernej hodnoty platobných nárokov pre každú skupinu území podľa článku 22 ods. 2 v roku alokácie.
9. Členské štáty sa môžu rozhodnúť zvýšiť hodnotu existujúcich platobných nárokov až na úroveň vnútroštátnej priemernej hodnoty v roku alokácie alebo až na úroveň priemernej hodnoty pre každú skupinu území podľa článku 22 ods. 2.
Článok 27
Prevody platobných nárokov
1. S výnimkou prípadov prevodu v dôsledku skutočného alebo predpokladaného dedičstva sa platobné nároky prevádzajú len na aktívneho poľnohospodára usadeného v tom istom členskom štáte.
2. Ak sa členské štáty rozhodnú rozlišovať základnú podporu príjmu v súlade s článkom 22 ods. 2, platobné nároky sa prevádzajú len v rámci skupiny území, kde boli alokované.
Článok 28
Platby pre malých poľnohospodárov
Členské štáty môžu malým poľnohospodárom, podľa toho ako ich určia, poskytovať platbu v podobe paušálnej sumy alebo súm na hektár, čím nahradia priame platby podľa tohto oddielu a oddielu 3 tejto kapitoly. Členské štáty skoncipujú v strategickom pláne SPP zodpovedajúcu intervenciu ako nepovinnú pre poľnohospodárov.
Ročná platba pre každého poľnohospodára nepresiahne 1 250 EUR.
Členské štáty sa môžu rozhodnúť stanoviť rôzne paušálne sumy alebo sumy na hektár spojené s rôznymi prahovými hodnotami týkajúcimi sa plochy.
Článok 29
Komplementárna redistributívna podpora príjmu v záujme udržateľnosti
1. Členské štáty poskytujú komplementárnu redistributívnu podporu príjmu v záujme udržateľnosti (ďalej len „redistributívna podpora príjmu“) za podmienok stanovených v tomto článku a podľa toho, ako ich bližšie vymedzia vo svojich strategických plánoch SPP.
Odchylne od prvého pododseku tohto odseku alebo od článku 98 môžu členské štáty riešiť potrebu prerozdelenia podpory príjmu pomocou iných nástrojov a intervencií financovaných z EPZF s cieľom dosiahnuť spravodlivejšie rozdelenie a účinnejšie a efektívnejšie nasmerovanie podpory príjmu, pod podmienkou, že vo svojich strategických plánoch SPP môžu preukázať, že takáto potreba sa tým dostatočne rieši.
2. Členské štáty zabezpečia prerozdelenie priamych platieb z väčších podnikov na malé alebo stredné podniky, pričom na tento účel stanovia redistributívnu podporu príjmu vo forme ročnej oddelenej platby na hektár, na ktorý možno poskytnúť podporu tým poľnohospodárom, ktorí sú oprávnení na platbu v rámci základnej podpory príjmu uvedenej v článku 21.
3. Členské štáty stanovia na vnútroštátnej alebo na regionálnej úrovni, ktorú môže predstavovať úroveň pre skupiny území podľa článku 22 ods. 2, sumu na hektár alebo rôzne sumy na rôzne rozsahy hektárov, ako aj maximálny počet hektárov na poľnohospodára, na ktoré sa vypláca redistributívna podpora príjmu.
4. Suma na hektár plánovaná na daný rok podávania žiadostí nesmie presiahnuť vnútroštátnu priemernú sumu priamych platieb na hektár pre tento rok podávania žiadostí.
5. Vnútroštátna priemerná suma priamych platieb na hektár sa vymedzuje ako pomer vnútroštátneho stropu priamych platieb na daný rok podávania žiadostí, ako sa stanovuje v prílohe V, a celkových plánovaných výstupov pre základnú podporu príjmu na daný rok podávania žiadostí vyjadrených v počte hektárov.
6. V prípade právnickej osoby alebo skupiny fyzických alebo právnických osôb môžu členské štáty uplatniť maximálny počet hektárov uvedený v odseku 3 na úrovni členov týchto právnických osôb alebo skupín, ak sa podľa vnútroštátneho práva jednotlivým členom priznávajú práva a povinnosti porovnateľné s právami a povinnosťami jednotlivých poľnohospodárov, ktorí majú postavenie vedúceho predstaviteľa podniku, najmä pokiaľ ide o ich ekonomické, sociálne a daňové postavenie, za predpokladu, že prispeli k posilneniu poľnohospodárskych štruktúr dotknutých právnických osôb alebo skupín.
V prípade poľnohospodárov, ktorí sú súčasťou skupiny pridružených právnych subjektov, ako ich určili členské štáty, môžu členské štáty uplatniť maximálny počet hektárov uvedený v odseku 3 na úrovni tejto skupiny za podmienok, ktoré určia.
Článok 30
Komplementárna podpora príjmu pre mladých poľnohospodárov
1. Členské štáty môžu poskytovať komplementárnu podporu príjmu pre mladých poľnohospodárov určených v súlade s kritériami stanovenými v článku 4 ods. 6 za podmienok stanovených v tomto článku a podľa toho, ako ich bližšie vymedzia vo svojich strategických plánoch SPP.
2. Členské štáty ako súčasť svojich povinností získavať si mladých poľnohospodárov v súlade s cieľom stanoveným v článku 6 ods. 1 písm. g) a vyčleniť na tento cieľ v súlade s článkom 95 aspoň sumu uvedenú v prílohe XII môžu poskytovať komplementárnu podporu príjmu pre mladých poľnohospodárov, ktorí prvýkrát založili nový podnik a ktorí sú oprávnení na platbu v rámci základnej podpory príjmu uvedenej v článku 21.
Členské štáty sa môžu rozhodnúť, že poľnohospodárom, ktorí dostali podporu podľa článku 50 nariadenia (EÚ) č. 1307/2013, budú poskytovať podporu podľa tohto článku po zvyšok obdobia stanoveného v odseku 5 uvedeného článku.
3. Komplementárna podpora príjmu pre mladých poľnohospodárov sa poskytuje najviac na obdobie piatich rokov, počnúc prvým rokom predloženia žiadosti o platbu pre mladých poľnohospodárov, a za podmienok, ktoré sa určia v právnom rámci SPP uplatniteľnom na obdobie po roku 2027, ak obdobie piatich rokov presahuje rok 2027. Členské štáty zabezpečia, aby u prijímateľov nevznikli vo vzťahu k obdobiu po roku 2027 žiadne právne očakávania.
Uvedená podpora má formu buď ročnej oddelenej platby na hektár, na ktorý možno poskytnúť podporu, alebo paušálnej sumy na mladého poľnohospodára.
Členské štáty sa môžu rozhodnúť, že podporu podľa tohto článku budú poskytovať len na maximálny počet hektárov na mladého poľnohospodára.
4. V prípade právnickej osoby alebo skupiny fyzických alebo právnických osôb, ako je napríklad skupina poľnohospodárov, organizácie výrobcov alebo družstvá, môžu členské štáty uplatňovať maximálny počet hektárov uvedený v odseku 3 na úrovni členov týchto právnických osôb alebo skupín:
a) |
ktorí spĺňajú vymedzenie a podmienky „mladého poľnohospodára“ určené v súlade s článkom 4 ods. 6; a |
b) |
ak sa podľa vnútroštátneho práva jednotlivým členom priznávajú práva a povinnosti porovnateľné s právami a povinnosťami jednotlivých poľnohospodárov, ktorí majú postavenie vedúceho predstaviteľa podniku, najmä pokiaľ ide o ich ekonomické, sociálne a daňové postavenie, za predpokladu, že prispeli k posilneniu poľnohospodárskych štruktúr dotknutých právnických osôb alebo skupín. |
Článok 31
Režimy v záujme klímy, životného prostredia a dobrých životných podmienok zvierat
1. Členské štáty ustanovia a poskytujú podporu na dobrovoľné režimy v záujme klímy, životného prostredia a dobrých životných podmienok zvierat (ďalej len „ekoschémy“) za podmienok stanovených v tomto článku a podľa toho, ako ich bližšie vymedzia vo svojich strategických plánoch SPP.
2. Členské štáty podporujú podľa tohto článku aktívnych poľnohospodárov alebo skupiny aktívnych poľnohospodárov, ktorí(-é) prijmú záväzky, že budú dodržiavať poľnohospodárske postupy prospešné pre klímu, životné prostredie a dobré životné podmienky zvierat a boj proti antimikrobiálnej rezistencii.
3. Členské štáty zostavia zoznam poľnohospodárskych postupov, ktoré sú prospešné pre klímu, životné prostredie a dobré životné podmienky zvierat a boj proti antimikrobiálnej rezistencii, ako sa uvádza v odseku 2. Uvedené postupy sú navrhnuté tak, aby spĺňali jeden alebo viaceré špecifické ciele stanovené v článku 6 ods. 1 písm. d), e) a f) a v článku 6 ods. 1 písm. i), pokiaľ ide o zlepšenie dobrých životných podmienok zvierat a boj proti antimikrobiálnej rezistencii.
4. Každá ekoschéma v zásade pokrýva aspoň dve z nasledujúcich oblastí opatrení týkajúcich sa klímy, životného prostredia a dobrých životných podmienok zvierat a boja proti antimikrobiálnej rezistencii:
a) |
zmierňovanie zmeny klímy vrátane zníženia emisií skleníkových plynov z poľnohospodárskych postupov, ako aj udržiavanie existujúcich úložísk uhlíka a zlepšenie sekvestrácie uhlíka; |
b) |
adaptácia na zmenu klímy vrátane činností na zlepšenie odolnosti systémov výroby potravín a na zvýšenie rozmanitosti zvierat a rastlín v záujme väčšej odolnosti voči chorobám a zmene klímy; |
c) |
ochrana alebo zlepšenie kvality vody a zníženie tlaku na vodné zdroje; |
d) |
predchádzanie degradácii pôdy, obnova pôdy, zlepšenie úrodnosti pôdy a hospodárenia so živinami ako aj pôdnej bioty; |
e) |
ochrana biodiverzity, zachovanie alebo obnova biotopov alebo druhov vrátane udržiavania a vytvárania krajinných prvkov alebo neproduktívnych oblastí; |
f) |
činnosti zamerané na udržateľné a obmedzené používanie pesticídov, najmä pesticídov, ktoré predstavujú riziko pre ľudské zdravie alebo životné prostredie; |
g) |
činnosti na zlepšenie dobrých životných podmienok zvierat alebo na boj proti antimikrobiálnej rezistencii. |
5. Členské štáty poskytujú podľa tohto článku platby vzťahujúce sa len na záväzky, ktoré:
a) |
presahujú rámec príslušných povinných požiadaviek týkajúcich sa hospodárenia a noriem GAEC stanovených v kapitole I oddiele 2; |
b) |
presahujú rámec príslušných minimálnych požiadaviek vzťahujúcich sa na používanie hnojív a prípravkov na ochranu rastlín a na dobré životné podmienky zvierat, ako aj iných príslušných povinných požiadaviek stanovených vo vnútroštátnom práve a v práve Únie; |
c) |
presahujú rámec podmienok stanovených na údržbu poľnohospodárskej plochy v súlade s článkom 4 ods. 2 písm. b); |
d) |
sa líšia od záväzkov, na ktoré sa poskytujú platby podľa článku 70. |
Pokiaľ ide o záväzky uvedené v prvom pododseku písm. b), ak sa vo vnútroštátnom práve ukladajú nové požiadavky, ktoré presahujú rámec zodpovedajúcich minimálnych požiadaviek stanovených v práve Únie, podpora sa môže poskytnúť na záväzky prispievajúce k splneniu týchto požiadaviek najviac na obdobie maximálne 24 mesiacov od dátumu, keď sa stali pre podnik povinnými.
6. Podľa odseku 5 členské štáty pri opise záväzkov, ktoré má splniť prijímateľ podpory na ekoschémy uvedené v tomto článku, môžu vychádzať z jednej alebo viacerých požiadaviek a noriem stanovených v kapitole I oddiele 2 za predpokladu, že povinnosti vyplývajúce z ekoschém presahujú rámec príslušných povinných požiadaviek týkajúcich sa hospodárenia a minimálnych noriem dobrého poľnohospodárskeho a environmentálneho stavu pôdy, ktoré stanovili členské štáty podľa kapitoly I oddielu 2.
Bez toho, aby bol dotknutý článok 87 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2021/2116, usudzuje sa, že aktívni poľnohospodári alebo skupiny aktívnych poľnohospodárov, ktorí(-é) sa zúčastňujú na ekoschémach stanovených v súlade s prvým pododsekom, spĺňajú príslušné požiadavky a normy uvedené v prílohe III, pokiaľ spĺňajú záväzky vyplývajúce z príslušnej ekoschémy.
Členské štáty, ktoré ustanovia ekoschémy v súlade s prvým pododsekom tohto odseku, môžu zabezpečiť, aby sa v rámci ich systémov riadenia a kontroly neduplikovali kontroly tam, kde sa uplatňujú rovnaké požiadavky a normy tak v rámci uvedených ekoschém, ako aj povinností stanovených v prílohe III.
7. Podpora na konkrétnu ekoschému má formu ročnej platby na všetky hektáre, na ktoré možno poskytnúť podporu, na ktoré sa vzťahujú záväzky. Platby sa poskytujú ako:
a) |
doplňujúce platby k základnej podpore príjmu stanovenej v pododdiele 2; alebo |
b) |
platby, ktoré aktívnym poľnohospodárom alebo skupinám aktívnych poľnohospodárov v plnej výške alebo čiastočne kompenzujú dodatočné náklady a stratu príjmu vzniknuté v dôsledku prijatých záväzkov a ktoré sa vypočítajú v súlade s článkom 82 a s ohľadom na cieľové hodnoty pre ekoschémy; uvedené platby môžu zahŕňať aj transakčné náklady. |
Odchylne od prvého pododseku môžu platby poskytnuté v súlade s písmenom b) na záväzky týkajúce sa dobrých životných podmienok zvierat, záväzky týkajúce sa boja proti antimikrobiálnej rezistencii a v riadne odôvodnených prípadoch na záväzky týkajúce sa poľnohospodárskych postupov prospešných pre klímu mať aj formu ročnej platby na dobytčie jednotky.
8. Členské štáty preukážu, ako poľnohospodárske postupy, ku ktorým sa zaviazali v rámci ekoschém, reagujú na potreby uvedené v článku 108 a ako prispievajú k environmentálnej a klimatickej architektúre uvedenej v článku 109 ods. 2 písm. a) a k dobrým životným podmienkam zvierat a boju proti antimikrobiálnej rezistencii. Používajú hodnotiaci alebo bodovací systém alebo akúkoľvek inú vhodnú metodiku na zabezpečenie účinnosti a efektívnosti ekoschém pri dosahovaní stanovených cieľových hodnôt. Členské štáty pri stanovovaní výšky platieb pre rôzne záväzky v rámci ekoschém podľa odseku 7 prvého pododseku písm. a) tohto článku zohľadnia úroveň udržateľnosti a ambícií každej ekoschémy, a to na základe objektívnych a transparentných kritérií.
9. Členské štáty zabezpečia, aby intervencie podľa tohto článku boli v súlade s intervenciami založenými na článku 70.
Článok 32
Všeobecné pravidlá
1. Členské štáty môžu poskytovať aktívnym poľnohospodárom viazanú podporu príjmu za podmienok stanovených v tomto pododdiele a podľa toho, ako ich bližšie vymedzia vo svojich strategických plánoch SPP.
2. Intervencie členských štátov pomáhajú podporovaným sektorom a výrobám alebo špecifickým typom hospodárenia v ich rámci uvedeným v článku 33 riešiť ťažkosti, ktorým čelia, a to prostredníctvom zlepšovania konkurencieschopnosti, udržateľnosti alebo kvality. Od členských štátov sa nevyžaduje, aby v prípade bielkovinových plodín preukázali ťažkosti, ktorým čelia.
3. Viazaná podpora príjmu má formu ročnej platby na hektár alebo na zviera.
Článok 33
Rozsah pôsobnosti
Viazanú podporu príjmu možno poskytnúť len nasledujúcim sektorom a výrobám alebo špecifickým typom hospodárenia v ich rámci, ak sú významné zo sociálno-ekonomických alebo environmentálnych dôvodov:
a) |
obilniny; |
b) |
olejniny s výnimkou slnečnicových semien na konzumáciu uvedených v článku 11 ods. 7; |
c) |
bielkovinové plodiny zahŕňajúce bôbovité plodiny a zmesi bôbovitých plodín a tráv za predpokladu, že v týchto zmesiach prevládajú bôbovité plodiny; |
d) |
ľan; |
e) |
konopa; |
f) |
ryža; |
g) |
orechy; |
h) |
zemiaky na výrobu škrobu; |
i) |
mlieko a mliečne výrobky; |
j) |
osivá; |
k) |
ovčie a kozie mäso; |
l) |
hovädzie a teľacie mäso; |
m) |
olivový olej a stolové olivy; |
n) |
húsenice priadky morušovej; |
o) |
sušené krmivo; |
p) |
chmeľ; |
q) |
cukrová repa, cukrová trstina a korene čakanky; |
r) |
ovocie a zelenina; |
s) |
rýchlorastúce dreviny. |
Článok 34
Oprávnenosť
1. Členské štáty môžu poskytovať viazanú podporu príjmu vo forme platby na hektár iba na plochy, ktoré určili ako hektáre, na ktoré možno poskytnúť podporu.
2. V prípadoch, keď sa viazaná podpora príjmu týka hovädzieho dobytka alebo oviec a kôz, členské štáty ako podmienky oprávnenosti na podporu stanovia požiadavky identifikovať a registrovať zvieratá v súlade s časťou IV, hlavou I, kapitolou 2, oddielom 1 nariadenia (EÚ) 2016/429. Bez toho, aby boli dotknuté iné uplatniteľné podmienky oprávnenosti, sa však hovädzí dobytok alebo ovce a kozy považujú za oprávnené na poskytnutie podpory, keď sa požiadavky na identifikáciu a registráciu splnia do určitého dátumu v predmetnom roku podávania žiadostí, ktorý majú určiť členské štáty.
Článok 35
Delegované právomoci v prípade štrukturálnej nerovnováhy na trhu v niektorom sektore
Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 152, ktorými sa toto nariadenie dopĺňa o opatrenia na zabránenie tomu, aby boli prijímatelia viazanej podpory príjmu znevýhodnení v dôsledku štrukturálnej nerovnováhy na trhu v niektorom sektore. Na základe uvedených delegovaných aktov sa členské štáty môžu rozhodnúť, že možno pokračovať vo vyplácaní viazanej podpory príjmu až do roku 2027 na základe výrobných jednotiek, na ktoré sa takáto podpora poskytla v minulom referenčnom období.
Článok 36
Rozsah pôsobnosti
Aktívnym poľnohospodárom, ktorí pestujú bavlnu s číselným znakom KN 5201 00, poskytujú Bulharsko, Grécko, Španielsko a Portugalsko osobitnú platbu na bavlnu za podmienok stanovených v tomto pododdiele.
Článok 37
Všeobecné pravidlá
1. Osobitná platba na bavlnu sa poskytuje na hektár plochy, na ktorú možno poskytnúť podporu a na ktorej sa pestuje bavlna. Na plochu možno poskytnúť podporu, iba ak sa nachádza na poľnohospodárskej pôde, na ktorej príslušný členský štát povolil pestovanie bavlny, je osiata odrodami, ktoré členský štát povolil, a skutočne sa na nej vykonáva zber úrody za bežných pestovateľských podmienok.
2. Osobitná platba na bavlnu sa vypláca na bavlnu náležitej, primeranej a obchodovateľnej kvality.
3. Bulharsko, Grécko, Španielsko a Portugalsko povoľujú pôdu a odrody, ktoré sa uvádzajú v odseku 1, v súlade so všetkými pravidlami a podmienkami prijatými podľa odseku 5.
4. Pokiaľ ide o intervencie v tomto pododdiele:
a) |
oprávnenosť vynaložených výdavkov sa určuje na základe článku 37 písm. a) nariadenia (EÚ) 2021/2116; |
b) |
na účely článku 12 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2021/2116 sa stanovisko, ktoré majú poskytnúť certifikačné orgány, vzťahuje na písmená a), b) a d) uvedeného článku a odseku, ako aj na vyhlásenie riadiaceho subjektu. |
5. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 152, ktorými sa toto nariadenie dopĺňa o pravidlá a podmienky povoľovania pôdy a odrôd na účely vyplatenia osobitnej platby na bavlnu.
6. Komisia prijme vykonávacie akty, ktorými sa stanovia pravidlá postupu pri povoľovaní pôdy a odrôd na účely vyplatenia osobitnej platby na bavlnu a pravidlá oznamovania výrobcom v súvislosti s týmto povoľovaním. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 153 ods. 2.
Článok 38
Základné plochy, stanovené výnosy a referenčné sumy
1. Stanovujú sa tieto vnútroštátne základné plochy:
— |
Bulharsko: 3 342 ha, |
— |
Grécko: 250 000 ha, |
— |
Španielsko: 48 000 ha, |
— |
Portugalsko: 360 ha. |
2. Stanovujú sa tieto výnosy v referenčnom období:
— |
Bulharsko: 1,2 tony/ha, |
— |
Grécko: 3,2 tony/ha, |
— |
Španielsko: 3,5 tony/ha, |
— |
Portugalsko: 2,2 tony/ha. |
3. Suma osobitnej platby na bavlnu na hektár plochy, na ktorú možno poskytnúť podporu, sa vypočíta vynásobením výnosov stanovených v odseku 2 týmito referenčnými sumami:
— |
Bulharsko: 636,13 EUR, |
— |
Grécko: 229,37 EUR, |
— |
Španielsko: 354,73 EUR, |
— |
Portugalsko: 223,32 EUR. |
4. Ak plocha, na ktorú možno poskytnúť podporu a na ktorej sa v danom členskom štáte a danom roku pestuje bavlna, prevyšuje základnú plochu stanovenú v odseku 1, suma, ktorá sa pre tento členský štát uvádza v odseku 3, sa zníži úmerne k prekročeniu základnej plochy.
5. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 152, ktorými sa toto nariadenie dopĺňa o pravidlá týkajúce sa podmienok poskytovania osobitnej platby na bavlnu, požiadaviek na oprávnenosť a agronomických postupov.
6. Komisia môže prijať vykonávacie akty, ktorými sa stanovia pravidlá výpočtu zníženia stanoveného v odseku 4. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 153 ods. 2.
Článok 39
Schválené medziodvetvové organizácie
1. Na účely tohto pododdielu je „schválená medziodvetvová organizácia“ právny subjekt, ktorý tvoria poľnohospodári produkujúci bavlnu a aspoň jeden podnik čistiaci bavlnu a ktorý vykonáva činnosti ako napríklad:
a) |
pomoc zameranú na zlepšenie koordinácie spôsobu uvádzania bavlny na trh, najmä prostredníctvom výskumných štúdií a prieskumov trhu; |
b) |
vypracúvanie štandardných vzorov zmlúv, ktoré sú zlučiteľné s pravidlami Únie; |
c) |
zameriavanie produkcie na výrobky, ktoré sú lepšie prispôsobené potrebám trhu a dopytu spotrebiteľov, najmä pokiaľ ide o kvalitu a ochranu spotrebiteľa; |
d) |
aktualizáciu metód a prostriedkov na zlepšenie kvality výrobku; |
e) |
vývoj marketingových stratégií na propagáciu bavlny prostredníctvom schém pre certifikáciu kvality. |
2. Členský štát, v ktorom sú podniky čistiace bavlnu usadené, schváli medziodvetvové organizácie, ktoré spĺňajú všetky kritériá stanovené podľa odseku 3.
3. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 152, ktorými sa toto nariadenie dopĺňa o pravidlá týkajúce sa:
a) |
kritérií schvaľovania medziodvetvových organizácií; |
b) |
povinností výrobcov; |
c) |
dôsledkov nesplnenia kritérií uvedených v písmene a) zo strany schválenej medziodvetvovej organizácie. |
Článok 40
Poskytnutie platby
1. Poľnohospodárom sa poskytuje osobitná platba na bavlnu na hektáre, na ktoré možno poskytnúť podporu, ako sa stanovuje v článku 38.
2. V prípade poľnohospodárov, ktorí sú členmi schválenej medziodvetvovej organizácie, sa osobitná platba na bavlnu na hektáre, na ktoré možno poskytnúť podporu, v rámci základnej plochy stanovenej v článku 38 ods. 1 zvýši o 2 EUR.
Článok 41
Výnimky
1. Na osobitnú platbu na bavlnu stanovenú v tomto pododdiele sa neuplatňujú články 101 a 102 a hlava VII s výnimkou jej kapitoly III.
2. Osobitná platba na bavlnu sa nezahŕňa do žiadneho z oddielov strategického plánu SPP uvedených v článkoch 108 až 114, s výnimkou článku 112 ods. 2 písm. a) týkajúceho sa finančného plánu.
3. Na intervencie uvedené v tomto pododdiele sa neuplatňuje článok 55 ods. 1 druhý a tretí pododsek nariadenia (EÚ) 2021/2116.
KAPITOLA III
TYPY INTERVENCIÍ V URČITÝCH SEKTOROCH
Článok 42
Rozsah pôsobnosti
V tejto kapitole sa stanovujú pravidlá vzťahujúce sa na typy intervencií:
a) |
v sektore ovocia a zeleniny, ako sa uvádza v článku 1 ods. 2 písm. i) nariadenia (EÚ) č. 1308/2013; |
b) |
v sektore včelárskych výrobkov, ako sa uvádza v článku 1 ods. 2 písm. v) nariadenia (EÚ) č. 1308/2013 (ďalej len „sektor včelárstva“); |
c) |
v sektore vinohradníctva a vinárstva, ako sa uvádza v článku 1 ods. 2 písm. l) nariadenia (EÚ) č. 1308/2013; |
d) |
v sektore chmeľu, ako sa uvádza v článku 1 ods. 2 písm. f) nariadenia (EÚ) č. 1308/2013; |
e) |
v sektore olivového oleja a stolových olív, ako sa uvádza v článku 1 ods. 2 písm. g) nariadenia (EÚ) č. 1308/2013; |
f) |
v ďalších sektoroch uvedených v článku 1 ods. 2 písm. a) až h), k), m), o) až t) a w) nariadenia (EÚ) č. 1308/2013 a v sektoroch zahŕňajúcich výrobky uvedené v prílohe VI k tomuto nariadeniu. |
Článok 43
Povinné a nepovinné typy intervencií
1. Typy intervencií v sektore ovocia a zeleniny uvedené v článku 42 písm. a) sú povinné pre členské štáty s organizáciami výrobcov v tomto sektore, ktoré sú uznané podľa nariadenia (EÚ) č. 1308/2013.
Ak členský štát, v ktorom v čase predloženia jeho strategického plánu SPP nie sú uznané organizácie výrobcov v sektore ovocia a zeleniny, uzná počas obdobia strategického plánu SPP organizáciu výrobcov v tomto sektore podľa nariadenia (EÚ) č. 1308/2013, tento členský štát predloží žiadosť o zmenu svojho strategického plánu SPP v súlade s článkom 119 s cieľom zahrnúť doň intervencie v sektore ovocia a zeleniny.
2. Typy intervencií v sektore včelárstva uvedené v článku 42 písm. b) sú povinné pre každý členský štát.
3. Typy intervencií v sektore vinohradníctva a vinárstva uvedené v článku 42 písm. c) sú povinné pre členské štáty uvedené v prílohe VII.
4. To, či členské štáty budú vykonávať typy intervencií uvedené v článku 42 písm. d), e) a f), si môžu zvoliť vo svojich strategických plánoch SPP.
5. Nemecko môže v sektore chmeľu vykonávať typy intervencií uvedené v článku 42 písm. f) len vtedy, ak sa vo svojom strategickom pláne SPP rozhodne nevykonávať typy intervencií uvedené v článku 42 písm. d).
6. Grécko, Francúzsko a Taliansko môžu v sektore olivového oleja a stolových olív vykonávať typy intervencií uvedené v článku 42 písm. f) len vtedy, ak sa vo svojich strategických plánoch SPP rozhodnú nevykonávať typy intervencií uvedené v článku 42 písm. e).
Článok 44
Formy podpory
1. Podpora v sektoroch uvedených v článku 42 môže mať ktorúkoľvek z týchto foriem:
a) |
refundácia oprávnených nákladov, ktoré prijímateľ skutočne vynaložil; |
b) |
jednotkové náklady; |
c) |
paušálne sumy; |
d) |
paušálne financovanie. |
2. Sumy pre formy podpory uvedené v odseku 1 písm. b), c) a d) sa stanovia jedným z týchto spôsobov:
a) |
spravodlivou, nestrannou a overiteľnou metódou výpočtu založenou na:
|
b) |
návrhmi rozpočtov vypracovanými na základe jednotlivých prípadov a vopred odsúhlaseným orgánom, ktorý operáciu vyberá v prípade intervencií v sektore vinohradníctva a vinárstva a v sektore včelárstva alebo orgánom, ktorý schvaľuje operačné programy uvedené v článku 50 v prípade intervencií v ostatných oprávnených sektoroch; |
c) |
v súlade s pravidlami uplatňovania zodpovedajúcich jednotkových nákladov, paušálnych súm a paušálnych sadzieb uplatniteľných v politikách Únie pri podobnom type intervencie; |
d) |
v súlade s pravidlami uplatňovania zodpovedajúcich jednotkových nákladov, paušálnych súm a paušálnych sadzieb uplatňovaných v režimoch podpory financovaných výhradne členským štátom pri podobnom type intervencie. |
Článok 45
Delegované právomoci, pokiaľ ide o doplňujúce požiadavky na typy intervencií
Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 152, ktorými sa toto nariadenie dopĺňa o požiadavky, ktoré sú doplňujúce k požiadavkám stanoveným v tejto kapitole, pokiaľ ide o:
a) |
zabezpečenie správneho fungovania typov intervencií stanovených v tejto kapitole, a to najmä zabránením narušeniu hospodárskej súťaže na vnútornom trhu; |
b) |
typ výdavkov, na ktoré sa vzťahujú intervencie zahrnuté v tejto kapitole, a odchylne od článku 22 nariadenia (EÚ) 2021/2116 aj o oprávnenosť administratívnych nákladov a nákladov na zamestnancov organizácií výrobcov alebo iných prijímateľov pri vykonávaní týchto intervencií; |
c) |
základ pre výpočet finančnej pomoci Únie uvedenej v tejto kapitole vrátane referenčných období a výpočtu hodnoty predávanej produkcie a pre výpočet miery organizovanosti výrobcov na účely vnútroštátnej finančnej pomoci uvedenej v článku 53; |
d) |
maximálnu úroveň finančnej pomoci Únie na typy intervencií uvedené v článku 47 ods. 2 písm. a), c), f), g), h) a i) a na typy intervencií uvedené v článku 58 ods. 1 prvom pododseku písm. c), d) a l) vrátane sadzieb za obalové materiály a prepravu výrobkov stiahnutých z trhu na účely bezplatnej distribúcie a nákladov na spracovanie pred dodávkou na tento účel; |
e) |
pravidlá stanovovania stropu výdavkov a merania plochy, na ktorú možno poskytnúť podporu, na účely typov intervencií uvedených v článku 47 ods. 2 písm. d) a v článku 58 ods. 1 prvom pododseku písm. a); |
f) |
pravidlá, podľa ktorých výrobcovia majú stiahnuť vedľajšie produkty výroby vína, pravidlá o výnimkách z tejto povinnosti, aby sa predišlo ďalšiemu administratívnemu zaťaženiu, ako aj o pravidlá týkajúce sa dobrovoľnej certifikácie liehovarov; |
g) |
podmienky, ktoré sa majú vzťahovať na používanie foriem podpory uvedených v článku 44 ods. 1; |
h) |
pravidlá týkajúce sa požiadavky na minimálne trvanie produktívnych a neproduktívnych investícií podporovaných intervenciami zahrnutými v tejto kapitole; |
i) |
pravidlá týkajúce sa kombinácie financovania investícií podľa článku 58 ods. 1 prvého pododseku písm. b) a propagácie podľa článku 58 ods. 1 prvého pododseku písm. k). |
Článok 46
Ciele v sektore ovocia a zeleniny, sektore chmeľu, sektore olivového oleja a stolových olív a v ďalších sektoroch uvedených v článku 42 písm. f)
Ciele v sektoroch uvedených v článku 42 písm. a), d), e) a f) sú tieto:
a) |
plánovanie a organizácia výroby, prispôsobovanie výroby dopytu, najmä pokiaľ ide o kvalitu a kvantitu, optimalizácia výrobných nákladov a návratnosti investícií, ako aj stabilizácia výrobných cien; uvedené ciele súvisia so špecifickými cieľmi stanovenými v článku 6 ods. 1 písm. a), b), c) a i); |
b) |
koncentrácia ponuky a uvádzanie výrobkov na trh, a to aj prostredníctvom priameho marketingu; uvedené ciele súvisia so špecifickými cieľmi stanovenými v článku 6 ods. 1 písm. a), b) a c); |
c) |
zlepšenie stredno- a dlhodobej konkurencieschopnosti, najmä prostredníctvom modernizácie; uvedený cieľ súvisí so špecifickým cieľom stanoveným v článku 6 ods. 1 písm. c); |
d) |
výskum a vývoj udržateľných výrobných metód vrátane odolnosti proti škodcom, proti chorobám zvierat, zmierňovania zmeny klímy a adaptácie na ňu, inovačných postupov a výrobných techník, ktoré posilňujú hospodársku konkurencieschopnosť a podnecujú vývoj na trhu; uvedené ciele súvisia so špecifickými cieľmi stanovenými v článku 6 ods. 1 písm. a), b), c) a i); |
e) |
podpora, vývoj a uplatňovanie:
Uvedené ciele súvisia so špecifickými cieľmi stanovenými v článku 6 ods. 1 písm. e), f) a i); |
f) |
prispievanie k zmierňovaniu zmeny klímy a adaptácii na ňu, ako sa stanovuje v článku 6 ods. 1 písm. d); |
g) |
zvýšenie obchodnej hodnoty a kvality výrobkov vrátane zlepšovania kvality výrobkov a vývoja výrobkov s chráneným označením pôvodu alebo chráneným zemepisným označením alebo výrobkov, na ktoré sa vzťahujú únijné alebo vnútroštátne systémy kvality uznané členskými štátmi; uvedené ciele súvisia so špecifickým cieľom stanoveným v článku 6 ods. 1 písm. b); |
h) |
propagácia a marketing výrobkov; uvedené ciele súvisia so špecifickými cieľmi stanovenými v článku 6 ods. 1 písm. b), c) a i); |
i) |
zvyšovanie konzumácie produktov sektora ovocia a zeleniny, či už v čerstvej, alebo spracovanej podobe; uvedený cieľ súvisí so špecifickým cieľom stanoveným v článku 6 ods. 1 písm. i); |
j) |
predchádzanie krízam a riadenie rizika so zameraním na prevenciu a riešenie narušení trhov v relevantnom sektore; uvedené ciele súvisia so špecifickými cieľmi stanovenými v článku 6 ods. 1 písm. a), b) a c); |
k) |
zlepšenie podmienok zamestnávania a presadzovanie povinností zamestnávateľa, ako aj požiadaviek bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v súlade so smernicami 89/391/EHS, 2009/104/ES a (EÚ) 2019/1152. |
Článok 47
Typy intervencií v sektore ovocia a zeleniny, sektore chmeľu, sektore olivového oleja a stolových olív a v ďalších sektoroch uvedených v článku 42 písm. f)
1. Pre každý cieľ zvolený spomedzi cieľov uvedených v článku 46 písm. a) až i) a k) si členské štáty vo svojich strategických plánoch SPP zvolia jeden alebo viaceré z týchto typov intervencií v sektoroch uvedených v článku 42 písm. a), d), e) a f):
a) |
investície do hmotných a nehmotných aktív, výskum a experimentálne a inovačné výrobné metódy a iné akcie v oblastiach, ako sú napríklad:
|
b) |
poradenské služby a technická pomoc, predovšetkým v otázkach udržateľných techník kontroly škodcov a chorôb, udržateľného používania prípravkov na ochranu rastlín a veterinárnych liekov, adaptácie na zmenu klímy a jej zmierňovanie, podmienok zamestnávania, povinností zamestnávateľov a bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci; |
c) |
odborná príprava vrátane odborného poradenstva a výmeny najlepších postupov, predovšetkým v otázkach udržateľných techník kontroly škodcov a chorôb, udržateľného používania prípravkov na ochranu rastlín a veterinárnych liekov, adaptácie na zmenu klímy a jej zmierňovanie, ako aj v otázkach používania organizovaných obchodných platforiem a komoditných búrz na spotovom a termínovanom trhu; |
d) |
ekologická poľnohospodárska výroba alebo integrovaná výroba; |
e) |
akcie na zvýšenie udržateľnosti a efektívnosti prepravy a skladovania výrobkov; |
f) |
propagácia, komunikácia a marketing vrátane akcií a činností zameraných najmä na zvyšovanie informovanosti spotrebiteľov o systémoch kvality Únie a o význame zdravého stravovania a na diverzifikáciu a konsolidáciu trhov; |
g) |
vykonávanie systémov kvality Únie a vnútroštátnych systémov kvality; |
h) |
vykonávanie systémov vysledovateľnosti a certifikácie, najmä sledovanie kvality výrobkov predávaných konečným spotrebiteľom; |
i) |
akcie zamerané na zmierňovanie zmeny klímy a adaptáciu na ňu. |
2. V súvislosti s cieľom uvedeným v článku 46 písm. j) si členské štáty vo svojich strategických plánoch SPP zvolia jeden alebo viaceré z týchto typov intervencií v sektoroch uvedených v článku 42 písm. a), d), e) a f):
a) |
vytvorenie, naplnenie a doplnenie vzájomných fondov zo strany organizácií výrobcov a združení organizácií výrobcov uznaných podľa nariadenia (EÚ) č. 1308/2013 alebo podľa článku 67 ods. 7 tohto nariadenia; |
b) |
investície do hmotných a nehmotných aktív umožňujúce zvýšenie efektívnosti riadenia objemov uvedených na trh, a to aj v prípade hromadného skladovania; |
c) |
hromadné skladovanie výrobkov vyrobených organizáciou výrobcov alebo jej členmi a v prípade potreby aj kolektívne spracovanie s cieľom uľahčiť uvedené skladovanie; |
d) |
opätovná výsadba sadov alebo olivových hájov, ak je to potrebné po povinnom vyklčovaní, ktoré sa vykonalo zo zdravotných alebo rastlinolekárskych dôvodov na príkaz príslušného orgánu členského štátu, alebo v záujme adaptácie na zmenu klímy; |
e) |
obnova stád hospodárskeho dobytka po povinnom usmrtení zo zdravotných dôvodov alebo z dôvodu strát v dôsledku prírodných katastrof; |
f) |
stiahnutie výrobkov z trhu na bezplatnú distribúciu alebo iné účely a v prípade potreby aj spracovanie s cieľom uľahčiť uvedené stiahnutie; |
g) |
zelený zber, čiže zber všetkých nezrelých nepredajných produktov v určitej oblasti, ktoré neboli pred uskutočnením zeleného zberu poškodené, či už v dôsledku poveternostných udalostí, choroby alebo z iných dôvodov; |
h) |
neuskutočnenie zberu, čiže ukončenie súčasného výrobného cyklu v dotknutej oblasti, keď je produkt dobre vyvinutý a má náležitú, primeranú a obchodovateľnú kvalitu, s výnimkou zničenia produktov v dôsledku poveternostnej udalosti alebo choroby; |
i) |
poistenie úrody a produkcie, ktoré prispieva k zaručeniu príjmov výrobcov, ak nastanú straty v dôsledku prírodných katastrof, nepriaznivých poveternostných udalostí, chorôb alebo napadnutia škodcami, a súčasne sa ním zaručuje, že prijímatelia vykonajú potrebné opatrenia na predchádzanie riziku; |
j) |
odborné poradenstvo pre iné organizácie výrobcov a združenia organizácií výrobcov uznané podľa nariadenia (EÚ) č. 1308/2013 alebo podľa článku 67 ods. 7 tohto nariadenia alebo pre jednotlivých výrobcov; |
k) |
vykonávanie a riadenie sanitárnych a rastlinolekárskych požiadaviek tretích krajín na území Únie s cieľom uľahčiť prístup na trhy v tretích krajinách; |
l) |
komunikačné akcie zamerané na zvyšovanie povedomia a informovanie spotrebiteľov. |
Článok 48
Plánovanie, podávanie správ a schvaľovanie výkonnosti na úrovni operačných programov
Článok 7 ods. 1 písm. a), článok 102, článok 111 písm. g) a h), článok 112 ods. 3 písm. b) a článok 134 sa uplatňujú na typy intervencií v sektoroch uvedených v článku 42 písm. a), d), e) a f) na úrovni operačných programov, a nie na úrovni intervencie. Plánovanie, podávanie správ a schvaľovanie výkonnosti pre tieto typy intervencií sa uskutočňuje aj na úrovni operačných programov.
Článok 49
Ciele v sektore ovocia a zeleniny
Členské štáty sa usilujú dosahovať v sektore ovocia a zeleniny uvedenom v článku 42 písm. a) jeden alebo viaceré z cieľov stanovených v článku 46. Ciele stanovené v článku 46 písm. g), h), i) a k) sa vzťahujú na produkty v čerstvej aj spracovanej podobe, zatiaľ čo ciele stanovené v ostatných písmenách uvedeného článku sa vzťahujú len na produkty v čerstvej podobe.
Členské štáty zabezpečia, aby intervencie zodpovedali typom intervencií zvoleným v súlade s článkom 47.
Článok 50
Operačné programy
1. Ciele uvedené v článku 46 a intervencie v sektore ovocia a zeleniny, ktoré členské štáty stanovili vo svojich strategických plánoch SPP, sa vykonávajú prostredníctvom schválených operačných programov organizácií výrobcov alebo združení organizácií výrobcov uznaných podľa nariadenia (EÚ) č. 1308/2013, alebo oboch, a to za podmienok stanovených v tomto článku.
2. Operačné programy trvajú najmenej tri roky a najviac sedem rokov.
3. Operačné programy sledujú aspoň tie ciele, ktoré sú uvedené v článku 46 písm. b), e) a f).
4. V operačných programoch sa za každý zvolený cieľ opíšu intervencie vybraté z intervencií, ktoré členské štáty stanovili vo svojich strategických plánoch SPP.
5. Organizácie výrobcov alebo združenia organizácií výrobcov uznané podľa nariadenia (EÚ) č. 1308/2013 predkladajú operačné programy členským štátom na schválenie a v prípade ich schválenia ich vykonávajú.
6. Operačné programy združení organizácií výrobcov sa nesmú vzťahovať na tie isté intervencie ako operačné programy členských organizácií. Členské štáty posúdia operačné programy združení organizácií výrobcov súčasne s operačnými programami členských organizácií.
Na tento účel členské štáty zaistia, aby:
a) |
sa intervencie v rámci operačných programov združenia organizácií výrobcov financovali výhradne z príspevkov uvedených členských organizácií príslušného združenia, a to bez toho, aby bol dotknutý článok 51 ods. 1 písm. b), a aby takéto finančné prostriedky pochádzali z operačných fondov týchto členských organizácií; |
b) |
intervencie a ich príslušný finančný podiel boli určené v operačnom programe každej členskej organizácie; |
c) |
nedochádzalo k duplicite financovania. |
7. Členské štáty zabezpečia pre každý operačný program, aby:
a) |
minimálne 15 % výdavkov bolo použitých na intervencie spojené s cieľmi uvedenými v článku 46 písm. e) a f); |
b) |
operačný program zahŕňal tri alebo viac akcií spojených s cieľmi uvedenými v článku 46 písm. e) a f); |
c) |
minimálne 2 % výdavkov bolo použitých na intervencie spojené s cieľmi uvedenými v článku 46 písm. d); a |
d) |
na výdavky na intervencie patriace do typov intervencií uvedených v článku 47 ods. 2 písm. f), g) a h) nepripadala viac než jedna tretina celkových výdavkov. |
Ak sa aspoň na 80 % členov organizácie výrobcov vzťahuje jeden alebo viacero rovnakých agroenvironmentálno-klimatických záväzkov alebo záväzkov v oblasti ekologického poľnohospodárstva stanovených v kapitole IV, každý z týchto záväzkov sa považuje za jednu akciu z minimálneho počtu troch akcií uvedeného v prvom pododseku písm. b).
8. V operačných programoch sa môžu stanoviť akcie navrhované na zabezpečenie spravodlivých a bezpečných pracovných podmienok pracovníkov v tomto sektore.
Článok 51
Operačné fondy
1. Organizácie výrobcov v sektore ovocia a zeleniny alebo združenia takýchto organizácií výrobcov môžu zriadiť operačný fond. Tento fond sa financuje:
a) |
z finančných príspevkov:
|
b) |
z finančnej pomoci Únie, ktorá sa môže poskytnúť organizáciám výrobcov alebo ich združeniam, keď tieto organizácie alebo združenia predložia operačný program. |
2. Operačné fondy sa použijú len na financovanie operačných programov, ktoré členské štáty schválili.
Článok 52
Finančná pomoc Únie sektoru ovocia a zeleniny
1. Finančná pomoc Únie sa rovná sume skutočne vyplatených finančných príspevkov uvedených v článku 51 ods. 1 písm. a) a obmedzuje sa na 50 % skutočne vynaložených výdavkov.
2. Finančná pomoc Únie sa obmedzí na:
a) |
4,1 % hodnoty predávanej produkcie každej organizácie výrobcov; |
b) |
4,5 % hodnoty predávanej produkcie každého združenia organizácií výrobcov; |
c) |
5 % hodnoty predávanej produkcie každej nadnárodnej organizácie výrobcov alebo nadnárodného združenia organizácií výrobcov. |
Tieto limity sa môžu zvýšiť o 0,5 percentuálneho bodu za predpokladu, že suma presahujúca príslušný percentuálny podiel stanovený v prvom pododseku sa použije výlučne na jednu alebo viacero intervencií spojených s cieľmi uvedenými v článku 46 písm. d), e), f), h), i) a j). V prípade združení organizácií výrobcov vrátane nadnárodných združení organizácií výrobcov môže tieto intervencie vykonávať združenie v mene svojich členov.
3. Na žiadosť organizácie výrobcov alebo združenia organizácií výrobcov sa limit 50 % stanovený v odseku 1 zvýši na 60 % na operačný program alebo časť operačného programu, ak platí aspoň jedna z týchto podmienok:
a) |
nadnárodné organizácie výrobcov vykonávajú intervencie v dvoch alebo viacerých členských štátoch spojené s cieľmi uvedenými v článku 46 písm. b), e) a f); |
b) |
jedna alebo viaceré organizácie výrobcov alebo združenia organizácií výrobcov sú zapojené do intervencií vykonávaných na medziodvetvovom základe; |
c) |
operačný program sa vzťahuje iba na osobitnú podporu na výrobu ekologických produktov, na ktoré sa vzťahuje nariadenie (EÚ) 2018/848; |
d) |
organizácia výrobcov alebo združenie organizácií výrobcov uznané podľa nariadenia (EÚ) č. 1308/2013 vykonávajú operačný program po prvýkrát; |
e) |
na organizácie výrobcov pripadá menej než 20 % produkcie ovocia a zeleniny v danom členskom štáte; |
f) |
organizácia výrobcov pôsobí v jednom z najvzdialenejších regiónov; |
g) |
operačný program zahŕňa intervencie spojené s cieľmi uvedenými v článku 46 písm. d), e), f), i) a j); |
h) |
operačný program po prvýkrát vykonáva uznaná organizácia výrobcov, ktorá je výsledkom zlúčenia dvoch alebo viacerých uznaných organizácií výrobcov. |
4. Limit 50 % stanovený v odseku 1 sa zvýši na 80 % v prípade výdavkov spojených s cieľom uvedeným v článku 46 písm. d), ak tieto výdavky pokrývajú aspoň 5 % výdavkov v rámci operačného programu.
5. Limit 50 % stanovený v odseku 1 sa zvýši na 80 % v prípade výdavkov spojených s cieľom uvedeným v článku 46 písm. e) a f), ak tieto výdavky pokrývajú aspoň 20 % výdavkov v rámci operačného programu.
6. Limit 50 % stanovený v odseku 1 sa zvýši na 100 % v týchto prípadoch:
a) |
stiahnutie ovocia a zeleniny z trhu v množstve, ktoré nepresiahne 5 % objemu predávanej produkcie žiadnej organizácie výrobcov a s ktorým sa naloží spôsobom:
|
b) |
akcie súvisiace s odborným poradenstvom poskytovaným iným organizáciám výrobcov uznaným podľa nariadenia (EÚ) č. 1308/2013 pod podmienkou, že tieto organizácie výrobcov sú z regiónov členských štátov uvedených v článku 53 ods. 2 tohto nariadenia, alebo poskytovaným jednotlivým výrobcom. |
Článok 53
Vnútroštátna finančná pomoc
1. V regiónoch členských štátov, v ktorých je miera organizovanosti výrobcov v sektore ovocia a zeleniny výrazne pod priemerom Únie, môžu členské štáty poskytnúť organizáciám výrobcov uznaným podľa nariadenia (EÚ) č. 1308/2013 vnútroštátnu finančnú pomoc zodpovedajúcu najviac 80 % finančných príspevkov uvedených v článku 51 ods. 1 písm. a) tohto nariadenia a do výšky 10 % hodnoty predávanej produkcie ktorejkoľvek takejto organizácie výrobcov. Vnútroštátna finančná pomoc dopĺňa operačný fond.
2. Miera organizovanosti výrobcov v určitom regióne členského štátu sa považuje za mieru výrazne pod priemerom Únie, ak bola priemerná miera organizovanosti za posledné tri po sebe nasledujúce roky predchádzajúce vykonávaniu operačného programu nižšia ako 20 %. Miera organizovanosti sa počíta ako hodnota produkcie ovocia a zeleniny v dotknutom regióne, ktorú na trh uvádzajú organizácie výrobcov a združenia organizácií výrobcov uznané podľa nariadenia (EÚ) č. 1308/2013, vydelená celkovou hodnotou produkcie ovocia a zeleniny v danom regióne.
3. Členské štáty, ktoré poskytujú vnútroštátnu finančnú pomoc v súlade s odsekom 1, informujú Komisiu o regiónoch, ktoré spĺňajú kritériá uvedené v odseku 2, a o vnútroštátnej finančnej pomoci poskytovanej organizáciám výrobcov v týchto regiónoch.
Článok 54
Ciele v sektore včelárstva
Členské štáty sa usilujú dosahovať v sektore včelárstva aspoň jeden z príslušných špecifických cieľov stanovených v článku 6 ods. 1.
Článok 55
Typy intervencií v sektore včelárstva a finančná pomoc Únie
1. Členské štáty si vo svojich strategických plánoch SPP zvolia pre každý vybraný špecifický cieľ stanovený v článku 6 ods. 1 jeden alebo viacero z týchto typov intervencií v sektore včelárstva:
a) |
poradenské služby, technická pomoc, odborná príprava, informácie a výmena najlepších postupov, a to aj prostredníctvom vytvárania sietí, pre včelárov a včelárske organizácie; |
b) |
investície do hmotných a nehmotných aktív, ako aj ďalšie akcie vrátane akcií zameraných na:
|
c) |
akcie na podporu laboratórií na analýzu včelárskych výrobkov, úbytku včiel alebo poklesov produktivity a látok, ktoré môžu byť pre včely toxické; |
d) |
akcie na zachovanie alebo zvýšenie existujúceho počtu včelstiev v Únii vrátane šľachtenia včiel; |
e) |
spolupráca so subjektmi špecializovanými na vykonávanie výskumných programov v oblasti včelárstva a včelárskych výrobkov; |
f) |
propagácia, komunikácia a marketing vrátane akcií na monitorovanie trhu a činností zameraných najmä na zvyšovanie informovanosti spotrebiteľov o kvalite včelárskych výrobkov; |
g) |
akcie na zvýšenie kvality výrobkov. |
2. Členské štáty vo svojich strategických plánoch SPP odôvodnia svoj výber špecifických cieľov a typov intervencií. V rámci zvolených typov intervencií vymedzia jednotlivé intervencie.
3. Členské štáty vo svojich strategických plánoch SPP stanovia financovanie, ktoré poskytujú na typy intervencií, ktoré si vo svojich strategických plánoch SPP zvolili.
4. Členské štáty poskytujú aspoň tie isté sumy financovania, ako sú sumy finančnej pomoci Únie, ktoré používajú na základe článku 88 ods. 2 na podporu typov intervencií uvedených v odseku 2 tohto článku.
5. Celková finančná pomoc, ktorú poskytne Únia a členské štáty, nesmie presiahnuť výdavky, ktoré vznikli prijímateľovi.
6. Členské štáty pri zostavovaní svojich strategických plánov SPP spolupracujú so zástupcami organizácií v oblasti včelárstva.
7. Členské štáty každoročne Komisii oznamujú počet včelstiev na svojom území.
Článok 56
Dodatočné delegované právomoci pre typy intervencií v sektore včelárstva
Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 152, ktorými sa toto nariadenie dopĺňa o požiadavky, ktoré sú doplňujúce k požiadavkám stanoveným v tomto oddiele, pokiaľ ide o:
a) |
povinnosť členských štátov každoročne Komisii oznamovať počet včelstiev na ich území stanovenú v článku 55 ods. 7; |
b) |
vymedzenie pojmu včelstvo a metódy určovania počtu včelstiev; |
c) |
minimálny príspevok Únie na výdavky súvisiace s vykonávaním typov intervencií a intervencií uvedených v článku 55. |
Článok 57
Ciele v sektore vinohradníctva a vinárstva
Členské štáty uvedené v článku 88 ods. 1 sa usilujú dosahovať v sektore vinohradníctva a vinárstva jeden alebo viaceré z týchto cieľov:
a) |
zlepšenie hospodárskej udržateľnosti a konkurencieschopnosti výrobcov vína v Únii; uvedený cieľ súvisí so špecifickými cieľmi stanovenými v článku 6 ods. 1 písm. a), b), c) a h); |
b) |
prispievanie k zmierňovaniu zmeny klímy a adaptácii na ňu a k zlepšeniu udržateľnosti výrobných systémov a zníženiu vplyvu sektora vinohradníctva a vinárstva Únie na životné prostredie, a to aj prostredníctvom podpory vinohradníkov pri obmedzovaní používania vstupov a zavádzaní environmentálne udržateľnejších metód a pestovateľskej praxe; uvedené ciele súvisia so špecifickými cieľmi stanovenými v článku 6 ods. 1 písm. d) až f) a i); |
c) |
zlepšenie podmienok zamestnávania a presadzovanie povinností zamestnávateľa, ako aj požiadaviek bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v súlade so smernicami 89/391/EHS, 2009/104/ES a (EÚ) 2019/1152; |
d) |
zlepšenie výkonnosti vinohradníckych a vinárskych podnikov Únie a ich prispôsobenie požiadavkám trhu a zároveň zvýšenie ich dlhodobej konkurencieschopnosti, pokiaľ ide o výrobu a marketing vinárskych výrobkov vrátane úspor energie, celkovej energetickej efektívnosti a udržateľných postupov; uvedené ciele súvisia so špecifickými cieľmi stanovenými v článku 6 ods. 1 písm. a) až e), g) a h); |
e) |
prispievanie k obnoveniu rovnováhy medzi ponukou a dopytom na trhu s vínom v Únii s cieľom predchádzať krízam na trhu; uvedený cieľ súvisí so špecifickým cieľom stanoveným v článku 6 ods. 1 písm. a); |
f) |
prispievanie k zaručeniu príjmov výrobcov v Únii, ktorí utrpeli straty v dôsledku prírodných katastrof, nepriaznivých poveternostných udalostí, zvierat, chorôb alebo v dôsledku napadnutia škodcami; uvedený cieľ súvisí so špecifickým cieľom stanoveným v článku 6 ods. 1 písm. a); |
g) |
zvýšenie predajnosti a konkurencieschopnosti vinárskych výrobkov Únie, predovšetkým prostredníctvom vývoja inovačných výrobkov, postupov a technológií a dodávaním pridanej hodnoty v ktorejkoľvek fáze dodávateľského reťazca, uvedený cieľ môže zahŕňať prenos vedomostí a súvisí so špecifickými cieľmi stanovenými v článku 6 ods. 1 písm. a), b), c), e) a i); |
h) |
udržanie využívania vedľajších produktov výroby vína na priemyselné a energetické účely s cieľom zabezpečiť kvalitu vína Únie a zároveň chrániť životné prostredie; uvedený cieľ súvisí so špecifickými cieľmi stanovenými v článku 6 ods. 1 písm. d) a e); |
i) |
prispievanie k zvýšeniu informovanosti spotrebiteľov o zodpovednej konzumácii vína a o systémoch kvality Únie týkajúcich sa vína; uvedený cieľ súvisí so špecifickými cieľmi stanovenými v článku 6 ods. 1 písm. b) a i); |
j) |
zlepšenie konkurencieschopnosti vinárskych výrobkov Únie v tretích krajinách vrátane otvárania a diverzifikácie trhov s vínom; uvedený cieľ súvisí so špecifickými cieľmi stanovenými v článku 6 ods. 1 písm. b) a h); |
k) |
prispievanie k zvýšeniu odolnosti výrobcov voči výkyvom na trhu; uvedený cieľ súvisí so špecifickým cieľom stanoveným v článku 6 ods. 1 písm. a). |
Článok 58
Typy intervencií v sektore vinohradníctva a vinárstva
1. Členské štáty uvedené v článku 88 ods. 1 si pre každý cieľ zvolený spomedzi cieľov stanovených v článku 57 zvolia vo svojich strategických plánoch SPP jeden alebo viaceré z týchto typov intervencií:
a) |
reštrukturalizácia a konverzia vinohradov, čo je postup, ktorý pozostáva z jednej alebo viacerých z týchto možností:
|
b) |
investície do hmotných a nehmotných aktív vo vinohradníckych a vinárskych poľnohospodárskych systémoch, s výnimkou operácií relevantných pre typ intervencie stanovený v písmene a), do spracovateľských zariadení a infraštruktúry vinárskych podnikov, ako aj do marketingových štruktúr a nástrojov; |
c) |
zelený zber, čo znamená úplné zničenie alebo odstránenie ešte nedozretých strapcov hrozna, a tým zníženie výnosu príslušnej plochy na nulu, pričom sem nepatrí neuskutočnenie zberu, teda ponechanie hrozna určeného na komerčné účely na rastline viniča na konci riadneho výrobného cyklu; |
d) |
poistenie úrody proti stratám príjmu zapríčineným nepriaznivými poveternostnými udalosťami, ktoré možno prirovnať k prírodným katastrofám, nepriaznivými poveternostnými udalosťami, škodami spôsobenými zvieratami, chorobami rastlín alebo napadnutím škodcami; |
e) |
hmotné a nehmotné investície do inovácie, teda do vývoja inovačných výrobkov vrátane výrobkov, ktoré sú výsledkom výroby vína, aj vedľajších produktov výroby vína, do vývoja inovačných postupov a technológií výroby vinárskych produktov a digitalizácie týchto postupov a technológií, ako aj iné investície, ktoré dodávajú pridanú hodnotu v ktorejkoľvek fáze dodávateľského reťazca, a to aj z hľadiska výmeny vedomostí a prispenia k adaptácii na zmenu klímy; |
f) |
poradenské služby, najmä pokiaľ ide o podmienky zamestnávania, povinnosti zamestnávateľa a bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci; |
g) |
destilácia vedľajších produktov výroby vína vykonávaná v súlade s obmedzeniami stanovenými v časti II oddiele D prílohy VIII k nariadeniu (EÚ) č. 1308/2013; |
h) |
informačné akcie týkajúce sa vín Únie vykonávané v členských štátoch, zamerané na podporu zodpovednej konzumácie vína alebo propagáciu systémov kvality Únie vzťahujúcich sa na označenia pôvodu a zemepisné označenia; |
i) |
akcie, ktoré vykonávajú medziodvetvové organizácie uznané členskými štátmi v sektore vinohradníctva a vinárstva v súlade s nariadením (EÚ) č. 1308/2013, zamerané na zlepšenie reputácie viníc Únie prostredníctvom podpory vínnej turistiky vo výrobných regiónoch; |
j) |
akcie, ktoré vykonávajú medziodvetvové organizácie uznané členskými štátmi v sektore vinohradníctva a vinárstva v súlade s nariadením (EÚ) č. 1308/2013, zamerané na zlepšenie vedomostí o trhu; |
k) |
propagácia a komunikácia v tretích krajinách, ktorá zahŕňa jednu alebo viaceré z týchto akcií a činností zameraných na zlepšenie konkurencieschopnosti sektora vinohradníctva a vinárstva a otváranie, diverzifikáciu alebo konsolidáciu trhov:
|
l) |
dočasná a degresívna pomoc na pokrytie administratívnych nákladov na zriadenie vzájomných fondov; |
m) |
investície do hmotných a nehmotných aktív zamerané na posilnenie udržateľnosti výroby vína prostredníctvom:
|
Prvý pododsek písm. k) sa uplatňuje len na vína s chráneným označením pôvodu alebo chráneným zemepisným označením, alebo na vína s označením muštovej odrody. Propagačné a komunikačné akcie zamerané na konsolidáciu odbytísk sú obmedzené najviac na obdobie troch rokov, ktoré sa nedá predĺžiť, a týkajú sa len systémov kvality Únie, ktoré sa vzťahujú na označenia pôvodu a zemepisné označenia.
2. Členské štáty uvedené v článku 88 ods. 1 vo svojich strategických plánoch SPP odôvodnia svoj výber cieľov a typov intervencií v sektore vinohradníctva a vinárstva. V rámci zvolených typov intervencií vymedzia jednotlivé intervencie.
Členské štáty, ktoré si zvolili typy intervencií stanovené v odseku 1 prvom pododseku písm. k) tohto článku, uvedú osobitné ustanovenia pre informačné a propagačné akcie a činnosti, najmä pokiaľ ide o ich maximálnu dĺžku trvania.
3. Okrem požiadaviek stanovených v hlave V členské štáty uvedené v článku 88 ods. 1 stanovia vo svojich strategických plánoch SPP časový plán vykonávania vybraných typov intervencií, jednotlivé intervencie a všeobecnú finančnú tabuľku s údajmi o zdrojoch, ktoré sa majú poskytnúť, a plánovanou alokáciou zdrojov na vybrané typy intervencií a na jednotlivé intervencie v súlade s finančnými alokáciami stanovenými v prílohe VII.
Článok 59
Finančná pomoc Únie sektoru vinohradníctva a vinárstva
1. Finančná pomoc Únie na reštrukturalizáciu a konverziu vinohradov uvedenú v článku 58 ods. 1 prvom pododseku písm. a) nesmie presiahnuť 50 % skutočných nákladov na reštrukturalizáciu a konverziu vinohradov alebo 75 % skutočných nákladov na reštrukturalizáciu a konverziu vinohradov v menej rozvinutých regiónoch.
Uvedená finančná pomoc však v prípade strmých svahov a terás v zónach, v ktorých je sklon väčší ako 40 %, môže dosiahnuť až 60 % skutočných nákladov na reštrukturalizáciu a konverziu vinohradov alebo až 80 % skutočných nákladov na reštrukturalizáciu a konverziu vinohradov v menej rozvinutých regiónoch.
Pomoc môže mať výlučne formu kompenzácie straty príjmu výrobcom v dôsledku vykonávania intervencie a formu príspevku na náklady na reštrukturalizáciu a konverziu. Kompenzácia straty príjmu výrobcom v dôsledku vykonávania intervencie môže pokrývať až 100 % predmetnej straty a môže mať jednu z týchto foriem:
a) |
povolenie súbežnej existencie starých a nových viničov počas maximálneho obdobia, ktoré neprekročí tri roky; |
b) |
finančná kompenzácia počas maximálneho obdobia, ktoré neprekročí tri roky. |
2. Finančná pomoc Únie na investície uvedené v článku 58 ods. 1 prvom pododseku písm. b) nesmie presiahnuť:
a) |
50 % oprávnených investičných nákladov v menej rozvinutých regiónoch; |
b) |
40 % oprávnených investičných nákladov v iných regiónoch než menej rozvinutých regiónoch; |
c) |
75 % oprávnených investičných nákladov v najvzdialenejších regiónoch; |
d) |
65 % oprávnených investičných nákladov na menších ostrovoch v Egejskom mori. |
Maximálna miera finančnej pomoci Únie uvedená v prvom pododseku sa poskytuje len mikropodnikom a malým a stredným podnikom v zmysle odporúčania Komisie 2003/361/ES (43). Môže sa však poskytnúť všetkým podnikom v najvzdialenejších regiónoch a na menších ostrovoch v Egejskom mori.
Pre podniky, na ktoré sa nevzťahuje článok 2 ods. 1 prílohy k odporúčaniu 2003/361/ES a ktoré majú menej ako 750 zamestnancov alebo majú ročný obrat nižší ako 200 miliónov EUR, sa maximálne úrovne finančnej pomoci Únie uvedené v prvom pododseku tohto odseku znižujú na polovicu.
Finančná pomoc Únie sa neposkytuje podnikom v ťažkostiach v zmysle oznámenia Komisie s názvom „Usmernenia o štátnej pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu nefinančných podnikov v ťažkostiach“ (44).
3. Finančná pomoc Únie na zelený zber uvedený v článku 58 ods. 1 prvom pododseku písm. c ) nesmie presiahnuť 50 % súčtu priamych nákladov na zničenie alebo odstránenie strapcov hrozna a straty na príjmoch v súvislosti s takýmto zničením alebo odstránením.
4. Finančná pomoc Únie na intervencie uvedené v článku 58 ods. 1 prvom pododseku písm. i), j) a m) nesmie presiahnuť 50 % priamych alebo oprávnených nákladov.
5. Finančná pomoc Únie na poistenie úrody uvedené v článku 58 ods. 1 prvom pododseku písm. d) nesmie presiahnuť:
a) |
80 % nákladov na poistné, ktoré výrobcovia zaplatia za poistenie proti stratám zapríčineným nepriaznivými poveternostnými udalosťami, ktoré možno prirovnať k prírodným katastrofám; |
b) |
50 % nákladov na poistné, ktoré výrobcovia zaplatia za poistenie proti:
|
Finančná pomoc Únie na poistenie úrody sa môže poskytnúť, ak sa príslušnými poistnými platbami výrobcom neposkytuje kompenzácia vo výške viac ako 100 % vzniknutej straty príjmu, pričom sa zohľadnia všetky kompenzácie, ktoré výrobcovia mohli získať z iných režimov podpory súvisiacich s poisteným rizikom. V poistných zmluvách sa vyžaduje, aby prijímatelia vykonali potrebné opatrenia na predchádzanie riziku.
6. Finančná pomoc Únie na inováciu uvedenú v článku 58 ods. 1 prvom pododseku písm. e) nesmie presiahnuť:
a) |
50 % oprávnených investičných nákladov v menej rozvinutých regiónoch; |
b) |
40 % oprávnených investičných nákladov v iných regiónoch než menej rozvinutých regiónoch; |
c) |
80 % oprávnených investičných nákladov v najvzdialenejších regiónoch; |
d) |
65 % oprávnených investičných nákladov na menších ostrovoch v Egejskom mori. |
Maximálna miera finančnej pomoci Únie stanovená v prvom pododseku sa poskytuje len mikropodnikom, malým a stredným podnikom v zmysle odporúčania 2003/361/ES; môže sa však poskytnúť všetkým podnikom v najvzdialenejších regiónoch a na menších ostrovoch v Egejskom mori.
Pre podniky, na ktoré sa nevzťahuje článok 2 ods. 1 prílohy k odporúčaniu 2003/361/ES a ktoré majú menej ako 750 zamestnancov alebo majú ročný obrat nižší ako 200 miliónov EUR, sa maximálne úrovne finančnej pomoci Únie uvedené v prvom pododseku tohto odseku znížia na polovicu.
7. Finančná pomoc Únie na informačné akcie a propagáciu uvedené v článku 58 ods. 1 prvom pododseku písm. h) a k) nesmie presiahnuť 50 % oprávnených výdavkov.
Okrem toho môžu členské štáty uvedené v článku 88 ods. 1 poskytnúť aj vnútroštátne platby až do výšky 30 % oprávnených výdavkov, pričom finančná pomoc Únie a platby členských štátov spolu nesmú presiahnuť 80 % oprávnených výdavkov.
8. Komisia prijme vykonávacie akty, ktorými stanoví finančnú pomoc Únie na destiláciu vedľajších produktov výroby vína uvedenú v článku 58 ods. 1 prvom pododseku písm. g) v súlade s osobitnými pravidlami stanovenými v článku 60 ods. 3. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 153 ods. 2.
Článok 60
Osobitné pravidlá finančnej pomoci Únie sektoru vinohradníctva a vinárstva
1. Členské štáty uvedené v článku 88 ods. 1 zabezpečia, aby finančná pomoc Únie na poistenie úrody nenarúšala hospodársku súťaž na poistnom trhu.
2. Členské štáty uvedené v článku 88 ods. 1 vytvoria systém založený na objektívnych kritériách s cieľom zaistiť, aby zelený zber neviedol k poskytnutiu kompenzácie jednotlivým výrobcom nad rámec limitu stanoveného v článku 59 ods. 3.
3. Suma pomoci Únie na destiláciu vedľajších produktov výroby vína uvedenú v článku 58 ods. 1 prvom pododseku písm. g) sa stanoví na % objemu a na hektoliter vyrobeného alkoholu. Na objem alkoholu obsiahnutý vo vedľajších produktoch určených na destiláciu, ktorý prevyšuje 10 % alkoholu obsiahnutého vo vyrobenom víne, sa finančná pomoc Únie nevypláca.
Členské štáty uvedené v článku 88 ods. 1 zabezpečia, aby sa finančná pomoc Únie na destiláciu vedľajších produktov výroby vína vyplácala liehovarom, ktoré spracúvajú vedľajšie produkty výroby vína dodané na destiláciu na čistý alkohol s obsahom alkoholu minimálne 92 obj. %.
Finančná pomoc Únie zahŕňa paušálnu sumu na kompenzáciu nákladov na zber vedľajších produktov výroby vína. Ak príslušné náklady znáša výrobca, uvedená suma sa prevedie z liehovaru na výrobcu.
Členské štáty uvedené v článku 88 ods. 1 zabezpečia, aby sa alkohol, ktorý je výsledkom destilácie vedľajších produktov výroby vína, na ktorú Únia poskytla finančnú pomoc, využíval výlučne na priemyselné alebo energetické účely, ktoré nenarúšajú hospodársku súťaž.
4. Členské štáty uvedené v článku 88 ods. 1 vo svojich strategických plánoch SPP zabezpečia, aby sa vyčlenilo aspoň 5 % výdavkov a prijala aspoň jedna akcia na účely splnenia cieľov v záujme ochrany životného prostredia, adaptácie na zmenu klímy, zlepšenia udržateľnosti výrobných systémov a postupov, zníženia vplyvu sektora vinohradníctva a vinárstva Únie na životné prostredie, úspor energie a zlepšenia celkovej energetickej efektívnosti sektora vinohradníctva a vinárstva, a to v súlade s cieľmi uvedenými v článku 57 písm. b), d) a h).
Článok 61
Ciele a typy intervencií v sektore chmeľu
1. Nemecko sa usiluje dosahovať v sektore chmeľu jeden alebo viaceré z cieľov stanovených v článku 46 písm. a) až h), j) a k).
2. Nemecko si vo svojom strategickom pláne SPP zvolí jeden alebo viacero typov intervencií uvedených v článku 47 v záujme dosahovania cieľov zvolených v súlade s odsekom 1 tohto článku. V rámci zvolených typov intervencií Nemecko vymedzí jednotlivé intervencie. Nemecko vo svojom strategickom pláne SPP odôvodní výber cieľov, typov intervencií a intervencií na dosiahnutie predmetných cieľov.
3. Intervencie, ktoré vymedzí Nemecko, sa vykonávajú prostredníctvom schválených operačných programov organizácií výrobcov alebo ich združení uznaných podľa nariadenia (EÚ) č. 1308/2013.
4. Operačné programy uvedené v odseku 3 musia spĺňať podmienky stanovené v článku 50 ods. 2, 4, 5, 6 a 8.
5. Nemecko zabezpečí, aby finančná pomoc Únie poskytnutá každej organizácii výrobcov alebo združeniam organizácií výrobcov podľa tohto článku na typy intervencií uvedené v článku 47 ods. 2 písm. f), g) a h) nepresiahla v priemere za tri po sebe nasledujúce roky jednu tretinu celkovej finančnej pomoci Únie prijatej na jeho operačný program za rovnaké obdobie.
Článok 62
Finančná pomoc Únie
1. V rámci finančnej alokácie stanovenej v článku 88 ods. 3 alokuje Nemecko maximálnu finančnú pomoc Únie organizáciám výrobcov alebo ich združeniam, ktoré vykonávajú operačné programy uvedené v článku 61 ods. 3, úmerne k počtu hektárov, na ktorých sa pestuje chmeľ a ktoré reprezentujú jednotlivé organizácie výrobcov.
2. V rámci maximálnych súm alokovaných jednotlivým organizáciám výrobcov alebo združeniu organizácií výrobcov podľa odseku 1 sa finančná pomoc Únie na operačné programy uvedené v článku 61 obmedzí na 50 % skutočných výdavkov vynaložených na typy intervencií uvedené v danom článku. Zvyšnú časť výdavkov znáša organizácia výrobcov alebo združenie, ktoré čerpajú finančnú pomoc Únie.
Finančná pomoc Únie sa vypláca do operačných fondov zriadených organizáciami výrobcov alebo ich združeniami uznanými podľa nariadenia (EÚ) č. 1308/2013, ktoré vykonávajú operačné programy. Na tento účel sa mutatis mutandis uplatňuje článok 51 tohto nariadenia.
3. Limit 50 % stanovený v odseku 2 sa zvýši na 100 %:
a) |
pre typy intervencií spojené s jedným alebo viacerými cieľmi uvedenými v článku 46 písm. d), e), f), a h); |
b) |
pre intervencie, ktorými sú kolektívne skladovanie, poradenské služby, technická pomoc, odborná príprava a výmena najlepších postupov a ktoré sú spojené s jedným alebo oboma cieľmi uvedenými v článku 46 písm. a) a j). |
Článok 63
Ciele v sektore olivového oleja a stolových olív
Grécko, Francúzsko a Taliansko sa usilujú dosiahnuť v sektore olivového oleja a stolových olív jeden alebo viaceré z cieľov stanovených v článku 46 písm. a), až h), j) a k).
Článok 64
Typy intervencií v sektore olivového oleja a stolových olív
1. V záujme úsilia o dosiahnutie cieľov uvedených v článku 63 si Grécko, Francúzsko a Taliansko vo svojich strategických plánoch SPP zvolia jeden alebo viacero typov intervencií uvedených v článku 47. V rámci zvolených typov intervencií vymedzia jednotlivé intervencie.
2. Intervencie, ktoré vymedzia Grécko, Francúzsko a Taliansko, sa vykonávajú prostredníctvom schválených operačných programov organizácií výrobcov alebo združení organizácií výrobcov uznaných podľa nariadenia (EÚ) č. 1308/2013. Na tento účel sa mutatis mutandis uplatňuje článok 50 ods. 2, 4, 5, 6 a 8 a článok 51 tohto nariadenia bez toho, aby bol dotknutý článok 65 ods. 3.
Článok 65
Finančná pomoc Únie
1. Finančná pomoc Únie na oprávnené náklady nesmie presiahnuť:
a) |
75 % skutočných výdavkov vynaložených na intervencie spojené s cieľmi uvedenými v článku 46 písm. a) až f), h) a k); |
b) |
75 % skutočných výdavkov vynaložených na investície do stálych aktív a 50 % na ostatné intervencie spojené s cieľom uvedeným v článku 46 písm. g); |
c) |
50 % skutočných výdavkov vynaložených na intervencie spojené s cieľom uvedeným v článku 46 písm. j); |
d) |
75 % skutočných výdavkov vynaložených na typy intervencií uvedené v článku 47 ods. 1 písm. f) a h), ak operačný program vykonávajú organizácie výrobcov alebo združenia organizácií výrobcov z aspoň dvoch producentských členských štátov minimálne v troch tretích krajinách alebo neproducentských členských štátoch, alebo 50 %, ak táto podmienka nie je splnená. |
2. Finančná pomoc Únie sa v rokoch 2023 a 2024 obmedzí na 30 % hodnoty predávanej produkcie každej organizácie výrobcov alebo združenia organizácií výrobcov, v rokoch 2025 a 2026 na 15 % a od roku 2027 na 10 %.
3. Grécko, Francúzsko a Taliansko môžu poskytnúť doplnkové financovanie operačných fondov uvedených v článku 51 do výšky maximálne 50 % nákladov, na ktoré sa nevzťahuje finančná pomoc Únie.
4. Grécko, Francúzsko a Taliansko zabezpečia, aby výdavky na typy intervencií uvedených v článku 47 ods. 2 písm. f), g) a h) nepresiahli jednu tretinu celkových výdavkov v rámci každého operačného programu uvedeného v ich strategických plánoch SPP.
Článok 66
Ciele v iných sektoroch
Členské štáty si vo svojich strategických plánoch SPP môžu zvoliť tie sektory uvedené v článku 42 písm. f), v ktorých vykonávajú typy intervencií stanovené v článku 47. Členské štáty sa v prípade každého sektora, ktorý si zvolia, usilujú dosahovať jeden alebo viaceré z cieľov stanovených v článku 46 písm. a) až h), j) a k). Členské štáty odôvodnia svoj výber sektorov a cieľov.
Článok 67
Typy intervencií v iných sektoroch
1. Pre každý sektor vybraný v súlade s článkom 66 si členské štáty zvolia jeden alebo viacero typov intervencií uvedených v článku 47, ktoré sa majú vykonávať prostredníctvom schválených operačných programov vypracovaných:
a) |
organizáciami výrobcov a ich združeniami uznanými podľa nariadenia (EÚ) č. 1308/2013 alebo podľa odseku 7 tohto článku; alebo |
b) |
družstvami, ako aj inými formami spolupráce medzi výrobcami, ktoré boli zriadené na ich podnet, sú nimi kontrolované a príslušný orgán členského štátu ich uznal ako skupiny výrobcov, pričom intervencie sa majú vykonávať počas prechodného obdobia najviac štyroch rokov od začatia plynutia schváleného operačného programu, ktoré sa skončí najneskôr 31. decembra 2027. |
2. Členské štáty stanovia kritériá na uznanie skupín výrobcov a určia činnosti a ciele skupín výrobcov uvedených v odseku 1 písm. b) s tým cieľom, aby uvedené skupiny výrobcov mohli spĺňať požiadavky na uznanie za organizácie výrobcov podľa článkov 152 až 154 alebo podľa článku 161 nariadenia (EÚ) č. 1308/2013 alebo podľa odseku 7 tohto článku.
3. Skupiny výrobcov uvedené v odseku 1 písm. b) vypracujú a predložia okrem operačného programu aj plán na získanie uznania s cieľom splniť počas prechodného obdobia uvedeného v danom písmene požiadavky stanovené v článkoch 152 až 154 alebo v článku 161 nariadenia (EÚ) č. 1308/2013 alebo podľa odseku 7 tohto článku na účely uznania za organizácie výrobcov.
V pláne na získanie uznania sa vymedzia činnosti a cieľové hodnoty na zabezpečenie pokroku pri dosahovaní takéhoto uznania.
Podpora poskytnutá skupine výrobcov, ktorá sa neuzná za organizáciu výrobcov do konca prechodného obdobia, podlieha vymáhaniu.
4. Členské štáty odôvodnia svoj výber typov intervencií podľa odseku 1.
Členské štáty, ktoré sa rozhodnú vykonávať typy intervencií stanovené v tomto oddiele v prípade výrobkov uvedených v prílohe VI, uvedú pre každý sektor, ktorý vyberú, zoznam výrobkov, na ktoré sa daný sektor vzťahuje.
5. Typy intervencií uvedené v článku 47 ods. 2 písm. c) a f) až i) sa nevzťahujú na bavlnu, semená repky a repky olejnej, slnečnicové semená a sójové bôby zahrnuté do prílohy VI.
6. Operačné programy uvedené v odseku 1 musia spĺňať podmienky stanovené v článku 50 ods. 2, 4, 5, 6 a 8.
7. Členské štáty, ktoré sa rozhodnú vykonávať typy intervencií uvedené v článku 42 písm. f) v sektore bavlny, uznajú organizácie výrobcov v danom sektore a združenia takýchto organizácií výrobcov v súlade s požiadavkami a použitím postupov stanovených v článku 152 ods. 1 a v článkoch 153 až 156 nariadenia (EÚ) č. 1308/2013. Skupiny výrobcov bavlny a federácie takýchto skupín výrobcov, ktoré členské štáty uznali v súlade s protokolom č. 4 pripojenom k Aktu o pristúpení Helénskej republiky z roku 1979 ešte pred začatím uplatňovania tohto nariadenia, sa na účely tohto oddielu považujú za organizácie výrobcov alebo združenia organizácií výrobcov podľa náležitého prípadu.
8. Členské štáty zabezpečia, aby výdavky na typy intervencií uvedených v článku 47 ods. 2 písm. f), g) a h) nepresiahli jednu tretinu celkových výdavkov v rámci každého operačného programu uvedeného v ich strategických plánoch SPP.
Článok 68
Finančná pomoc Únie
1. Finančná pomoc Únie sa obmedzí na 50 % skutočných výdavkov vynaložených na typy intervencií uvedené v článku 67. Zostávajúcu časť výdavkov znášajú prijímatelia.
Finančná pomoc Únie sa vypláca do operačných fondov zriadených organizáciami výrobcov alebo ich združeniami uznanými podľa nariadenia (EÚ) č. 1308/2013 alebo podľa článku 67 ods. 7 tohto nariadenia alebo skupinami výrobcov uvedenými v článku 67 ods. 1 písm. b) tohto nariadenia. Na tento účel sa mutatis mutandis uplatňuje článok 51 a článok 52 ods. 1 tohto nariadenia.
2. Limit 50 % stanovený v odseku 1 sa zvýši na 60 % v prípade organizácií výrobcov alebo združení organizácií výrobcov uznaných podľa nariadenia (EÚ) č. 1308/2013 alebo podľa článku 67 ods. 7 tohto nariadenia, a to počas prvých piatich rokov po roku uznania.
3. Finančná pomoc Únie sa obmedzí na 6 % hodnoty predávanej produkcie:
a) |
každej organizácie výrobcov alebo združenia organizácií výrobcov uvedených v článku 67 ods. 1 písm. a); alebo |
b) |
každej skupiny výrobcov uvedenej v článku 67 ods. 1 písm. b). |
KAPITOLA IV
TYPY INTERVENCIÍ V ZÁUJME ROZVOJA VIDIEKA
Článok 69
Typy intervencií v záujme rozvoja vidieka
Typy intervencií podľa tejto kapitoly pozostávajú z platieb alebo podpory, pokiaľ ide o:
a) |
environmentálne, klimatické a iné záväzky týkajúce sa hospodárenia; |
b) |
prírodné alebo iné osobitné obmedzenia jednotlivých oblastí; |
c) |
osobitné znevýhodnenia jednotlivých oblastí vyplývajúce z určitých povinných požiadaviek; |
d) |
investície vrátane investícií do zavlažovania; |
e) |
začatie činnosti mladých poľnohospodárov a nových poľnohospodárov a zakladanie podnikov na vidieku; |
f) |
nástroje na riadenie rizika; |
g) |
spoluprácu; |
h) |
výmenu vedomostí a šírenie informácií. |
Článok 70
Environmentálne, klimatické a iné záväzky týkajúce sa hospodárenia
1. Členské štáty zahrnú do intervencií vo svojich strategických plánoch SPP agroenvironmentálno-klimatické záväzky, pričom do nich môžu zahrnúť aj iné záväzky týkajúce sa hospodárenia. Platby týkajúce sa týchto záväzkov sa poskytujú v súlade s podmienkami stanovenými v tomto článku a podľa toho, ako sa bližšie vymedzia v strategických plánoch SPP.
2. Členské štáty poskytujú platby len tým poľnohospodárom alebo iným prijímateľom, ktorí dobrovoľne prijmú záväzky týkajúce sa hospodárenia, ktoré sa považujú za prospešné na dosahovanie jedného alebo viacerých špecifických cieľov stanovených v článku 6 ods. 1 a 2.
3. Členské štáty poskytujú podľa tohto článku platby vzťahujúce sa len na záväzky, ktoré:
a) |
presahujú rámec príslušných povinných požiadaviek týkajúcich sa hospodárenia a noriem GAEC stanovených v kapitole I oddiele 2; |
b) |
presahujú rámec príslušných minimálnych požiadaviek vzťahujúcich sa na používanie hnojív a prípravkov na ochranu rastlín alebo na dobré životné podmienky zvierat, ako aj iných príslušných povinných požiadaviek stanovených vo vnútroštátnom práve a v práve Únie; táto požiadavka sa neuplatňuje na záväzky týkajúce sa agrolesníckych systémov a údržby zalesnených oblastí; |
c) |
presahujú rámec podmienok stanovených na údržbu poľnohospodárskej plochy v súlade s článkom 4 ods. 2; |
d) |
sa líšia od záväzkov, na ktoré sa poskytujú platby podľa článku 31. |
Pokiaľ ide o záväzky uvedené v prvom pododseku písm. b), ak sa vo vnútroštátnom práve ukladajú nové požiadavky, ktoré presahujú rámec zodpovedajúcich minimálnych požiadaviek stanovených v práve Únie, podpora sa môže poskytnúť na záväzky prispievajúce k dosiahnutiu súladu s uvedenými požiadavkami, a to najviac počas 24 mesiacov odo dňa, keď sa tieto požiadavky stanú pre podnik povinné.
4. Členské štáty stanovia platby, ktoré sa majú vyplatiť na základe dodatočných nákladov a straty príjmu vzniknutých v dôsledku prijatých záväzkov, pričom zohľadnia stanovené cieľové hodnoty. Uvedené platby sa poskytujú ročne a môžu zahŕňať aj transakčné náklady. V riadne odôvodnených prípadoch môžu členské štáty poskytovať podporu ako jednorazovú platbu na jednotku.
5. Členské štáty môžu presadzovať a podporovať kolektívne systémy a systémy platieb založené na výsledkoch s cieľom povzbudiť poľnohospodárov alebo iných prijímateľov, aby výrazne zlepšovali kvalitu životného prostredia vo väčšom rozsahu alebo merateľným spôsobom.
6. Záväzky sa prijmú na obdobie piatich až siedmich rokov.
Členské štáty však môžu vo svojich strategických plánoch SPP určiť:
a) |
dlhšie obdobie pre osobitné druhy záväzkov, a to aj tak, že stanovia ich ročné predĺženie po uplynutí počiatočného obdobia, ak je to však potrebné v záujme dosiahnutia alebo udržania určitých environmentálnych prínosov alebo prínosov pre dobré životné podmienky zvierat; |
b) |
kratšie obdobie v trvaní aspoň jedného roka v prípade záväzkov v oblasti dobrých životných podmienok zvierat, záväzkov týkajúcich sa ochrany, udržateľného využívania a rozvoja genetických zdrojov, záväzkov týkajúcich sa konverzie na ekologické poľnohospodárstvo, nových záväzkov priamo nadväzujúcich na záväzok uplatňovaný v počiatočnom období alebo v iných riadne odôvodnených prípadoch. |
7. Členské štáty zabezpečia, aby sa zaviedla doložka o revízii pre operácie vykonávané v rámci typu intervencie uvedeného v tomto článku s cieľom zabezpečiť ich prispôsobenie v dôsledku zmien príslušných povinných noriem, požiadaviek alebo povinností uvedených v odseku 3, ktorých rámec záväzky musia presiahnuť, alebo zabezpečiť ich súlad s prvým pododsekom písm. d) uvedeného odseku. Ak prijímateľ takéto prispôsobenie neakceptuje, účinnosť záväzku uplynie a za obdobie, v ktorom bol záväzok účinný, sa žiadna refundácia platieb podľa tohto článku nevyžaduje.
Členské štáty zabezpečia, aby sa zaviedla doložka o revízii aj pre operácie vykonávané v rámci typu intervencie uvedeného v tomto článku, ktoré presahujú obdobie strategického plánu SPP, s cieľom umožniť ich prispôsobenie právnemu rámcu uplatniteľnému v nasledujúcom období.
8. Ak sa podpora podľa tohto článku poskytuje na agroenvironmentálno-klimatické záväzky alebo na záväzky týkajúce sa konverzie na postupy a metódy ekologického poľnohospodárstva alebo ich zachovania, ako sa stanovuje v nariadení (EÚ) 2018/848, členské štáty zavedú platbu na hektár. V prípade iných záväzkov môžu členské štáty použiť iné jednotky ako hektáre. V riadne odôvodnených prípadoch môžu členské štáty poskytovať podporu podľa tohto článku ako paušálnu sumu.
9. Členské štáty zabezpečia, aby osoby vykonávajúce operácie v rámci tohto typu intervencií mali prístup k príslušným vedomostiam a informáciám potrebným na vykonávanie takýchto operácií a aby s cieľom pomôcť poľnohospodárom, ktorí sa zaviažu zmeniť svoje výrobné systémy bola pre osoby, ktoré to požadujú, k dispozícii vhodná odborná príprava, ako aj prístup k odborným znalostiam.
10. Členské štáty zabezpečia, aby intervencie podľa tohto článku boli v súlade s intervenciami založenými na článku 31.
Článok 71
Prírodné alebo iné osobitné obmedzenia jednotlivých oblastí
1. Členské štáty môžu s cieľom prispieť k dosiahnutiu jedného alebo viacerých špecifických cieľov stanovených v článku 6 ods. 1 a 2 poskytovať platby na oblasti s prírodnými alebo inými osobitnými obmedzeniami za podmienok stanovených v tomto článku a podľa toho, ako ich bližšie vymedzia vo svojich strategických plánoch SPP.
2. Platby podľa tohto článku sa poskytujú aktívnym poľnohospodárom v oblastiach určených podľa článku 32 nariadenia (EÚ) č. 1305/2013.
3. Členské štáty môžu vykonať spresnenie v súlade s podmienkami stanovenými v článku 32 ods. 3 treťom pododseku nariadenia (EÚ) č. 1305/2013.
4. Členské štáty môžu poskytovať platby podľa tohto článku iba na to, aby prijímateľom v plnej výške alebo čiastočne kompenzovali dodatočné náklady a stratu príjmu v dôsledku prírodných alebo iných osobitných obmedzení v dotknutej oblasti.
5. Dodatočné náklady a strata príjmu v dôsledku prírodných alebo iných osobitných obmedzení jednotlivých oblastí, ako sa uvádza v odseku 4, sa vypočítajú na základe porovnania s oblasťami, ktoré nie sú postihnuté prírodnými ani inými osobitnými obmedzeniami jednotlivých oblastí.
6. Platby podľa tohto článku sa poskytujú ročne na hektár poľnohospodárskej plochy.
Článok 72
Osobitné znevýhodnenia jednotlivých oblastí vyplývajúce z určitých povinných požiadaviek
1. Členské štáty môžu s cieľom prispieť k dosiahnutiu jedného alebo viacerých špecifických cieľov stanovených v článku 6 ods. 1 a 2 poskytovať platby na oblasti s osobitnými znevýhodneniami v dôsledku požiadaviek vyplývajúcich z vykonávania smerníc 92/43/EHS, 2009/147/ES alebo 2000/60/ES, a to za podmienok stanovených v tomto článku a podľa toho, ako ich bližšie vymedzia vo svojich strategických plánoch SPP.
2. Platby podľa tohto článku sa poskytujú poľnohospodárom, vlastníkom lesov a ich združeniam, ako aj iným pôdohospodárom.
3. Pri stanovovaní oblastí so znevýhodneniami môžu členské štáty zahrnúť jednu alebo viaceré z týchto oblastí:
a) |
poľnohospodárske a lesné územia sústavy Natura 2000 určené podľa smerníc 92/43/EHS a 2009/147/ES; |
b) |
iné vymedzené chránené prírodné územia s environmentálnymi obmedzeniami uplatniteľnými na poľnohospodárstvo alebo lesy, ktoré prispievajú k vykonávaniu článku 10 smernice 92/43/EHS, pod podmienkou, že tieto územia nepresiahnu 5 % určených území sústavy Natura 2000, na ktoré sa vzťahuje územná pôsobnosť jednotlivých strategických plánov SPP; |
c) |
poľnohospodárske plochy zahrnuté do plánov vodohospodárskeho manažmentu povodia podľa smernice 2000/60/ES. |
4. Členské štáty môžu poskytovať platby podľa tohto článku iba na to, aby prijímateľom v plnej výške alebo čiastočne kompenzovali dodatočné náklady a stratu príjmu v dôsledku osobitných znevýhodnení v dotknutej oblasti vrátane akýchkoľvek transakčných nákladov.
5. Dodatočné náklady a strata príjmu, ako sa uvádza v odseku 4, sa vypočítajú:
a) |
pokiaľ ide o obmedzenia vyplývajúce zo smerníc 92/43/EHS a 2009/147/ES, vo vzťahu k znevýhodneniam vyplývajúcim z požiadaviek, ktoré presahujú rámec príslušných noriem GAEC stanovených podľa tejto hlavy kapitoly I oddielu 2, ako aj rámec podmienok stanovených na údržbu poľnohospodárskej plochy v súlade s článkom 4 ods. 2 tohto nariadenia; |
b) |
pokiaľ ide o obmedzenia vyplývajúce zo smernice 2000/60/ES, vo vzťahu k znevýhodneniam vyplývajúcim z požiadaviek, ktoré presahujú rámec príslušných povinných požiadaviek týkajúcich sa hospodárenia s výnimkou SMR 1 uvedenej v prílohe III k tomuto nariadeniu, a rámec noriem GAEC stanovených podľa tejto hlavy kapitoly 1 oddielu 2, ako aj rámec podmienok stanovených na údržbu poľnohospodárskej plochy v súlade s článkom 4 ods. 2 tohto nariadenia. |
6. Platby podľa tohto nariadenia sa poskytujú ročne na hektár.
Článok 73
Investície
1. Členské štáty môžu poskytovať podporu na investície za podmienok stanovených v tomto článku a podľa toho, ako ich bližšie vymedzia vo svojich strategických plánoch SPP.
2. Členské štáty môžu poskytovať podporu podľa tohto článku len na tie investície do hmotných a nehmotných aktív, ktoré prispievajú k dosahovaniu jedného alebo viacerých špecifických cieľov stanovených v článku 6 ods. 1 a 2.
V prípade podnikov presahujúcich určitú veľkosť, ktorú členské štáty určia vo svojich strategických plánoch SPP, je podpora pre lesohospodársky sektor podmienená predložením relevantných informácií z plánu obhospodarovania lesov alebo ekvivalentného nástroja v súlade s udržateľným obhospodarovaním lesov vymedzeným vo Všeobecných usmerneniach pre udržateľné obhospodarovanie lesov v Európe prijatých na druhej Ministerskej konferencii o ochrane lesov v Európe, ktorá sa konala v Helsinkách 16.-17. júna 1993.
3. Členské štáty zostavia zoznam neoprávnených investícií a kategórií výdavkov, ktoré zahŕňajú aspoň:
a) |
nákup práv na poľnohospodársku výrobu; |
b) |
nákup platobných nárokov; |
c) |
nákup pôdy za sumu presahujúcu 10 % celkových oprávnených výdavkov na príslušnú operáciu s výnimkou nákupu pôdy na účely ochrany životného prostredia a zachovania pôdy bohatej na uhlík alebo nákupu pôdy mladými poľnohospodármi prostredníctvom využitia finančných nástrojov; v prípade finančných nástrojov sa uvedený strop vzťahuje na oprávnené verejné výdavky uhradené konečnému príjemcovi a v prípade záruk sa vzťahuje na sumu príslušného úveru; |
d) |
nákup zvierat, nákup jednoročných rastlín a ich pestovanie na iný účel ako:
|
e) |
úrokovú sadzbu z dlhu, okrem prípadov súvisiacich s grantmi poskytnutými vo forme bonifikácie úrokovej sadzby alebo dotácií poplatkov za záruku; |
f) |
investície do rozsiahlej infraštruktúry, ktorú si zadefinujú členské štáty vo svojich strategických plánoch SPP a ktoré nie sú súčasťou stratégií miestneho rozvoja vedeného komunitou, ako sa uvádzajú v článku 32 nariadenia (EÚ) 2021/1060, s výnimkou investícií do infraštruktúry pre širokopásmové pripojenie a preventívnych akcií protipovodňovej ochrany alebo ochrany pobrežia zameraných na zníženie dôsledkov pravdepodobných prírodných katastrof, nepriaznivých poveternostných udalostí alebo katastrofických udalostí; |
g) |
investície do zalesňovania, ktoré nie sú v súlade s environmentálnymi a klimatickými cieľmi podľa zásad udržateľného obhospodarovania lesov zakotvených v celoeurópskych usmerneniach pre zalesňovanie a obnovu lesa. |
Písmená a), b), d) a f) prvého pododseku sa neuplatňujú, ak sa podpora poskytuje prostredníctvom finančných nástrojov.
4. Členské štáty obmedzia podporu na jednu alebo viaceré miery, z ktorých žiadna nepresahuje 65 % oprávnených nákladov.
Maximálne miery podpory sa môžu zvýšiť:
a) |
až do 80 % v prípade týchto investícií:
|
b) |
až do 85 % v prípade investícií malých poľnohospodárskych podnikov, ako ich určia členské štáty; |
c) |
až do 100 % v prípade týchto investícií:
|
5. Ak z práva Únie vyplynie uloženie nových požiadaviek na poľnohospodárov, môže sa poskytnúť podpora na investície vykonané s cieľom splniť tieto požiadavky, a to najviac počas 24 mesiacov odo dňa, keď sa tieto požiadavky stanú pre podnik povinné.
Článok 74
Investície do zavlažovania
1. Členské štáty môžu poskytovať podporu na investície do zavlažovania nových a existujúcich zavlažovaných plôch za predpokladu, že sú splnené podmienky stanovené v článku 73 a v tomto článku.
2. Investície do zavlažovania sú podporované iba, ak dotknutý členský štát zaslal Komisii plán vodohospodárskeho manažmentu povodia, ako sa stanovuje v smernici 2000/60/ES, v súvislosti s celou oblasťou, v ktorej sa má investícia uskutočniť, ako aj s inými oblasťami, ktorých životné prostredie by táto investícia mohla ovplyvniť. Opatrenia, ktoré sa uplatňujú na základe plánu vodohospodárskeho manažmentu povodia v súlade s článkom 11 uvedenej smernice a ktoré sú pre poľnohospodársky sektor dôležité, sa upresnili v príslušnom programe opatrení.
3. Zariadenia na meranie vody umožňujúce meranie spotreby vody na úrovni podporovanej investície sú už zavedené alebo sa zavedú ako súčasť investície.
4. Členské štáty môžu poskytnúť podporu na investíciu do vylepšenia existujúcich zavlažovacích inštalácií alebo prvku zavlažovacej infraštruktúry len vtedy, ak:
a) |
sa v rámci posúdenia ex ante dospeje k záveru, že daná investícia má s ohľadom na technické parametre existujúcich inštalácií alebo infraštruktúry potenciál dosiahnuť úspory vody; |
b) |
sa v prípade, že investícia má vplyv na útvary podzemnej alebo povrchovej vody, ktorých stav bol v príslušnom pláne vodohospodárskeho manažmentu povodia označený za horší ako dobrý z dôvodov súvisiacich s množstvom vody, dosiahne účinné zníženie spotreby vody, čo prispeje k dosiahnutiu dobrého stavu týchto vodných útvarov, ako sa stanovuje v článku 4 ods. 1 smernice 2000/60/ES. |
Členské štáty vo svojich strategických plánoch SPP stanovia ako podmienku oprávnenosti, v súlade s článkom 111 písm. d), percentuálne hodnoty potenciálnych úspor vody a účinného zníženia spotreby vody. Takéto úspory vody odrážajú potreby stanovené v plánoch vodohospodárskeho manažmentu povodia vyplývajúcich zo smernice 2000/60/ES uvedenej v prílohe XIII k tomuto nariadeniu.
Žiadna z podmienok v tomto odseku sa nevzťahuje na investíciu do existujúcich inštalácií, ktorá má vplyv len na energetickú efektívnosť, ani na investíciu do vytvorenia nádrže, ani na investíciu do využívania regenerovanej vody, ktorá nemá vplyv na útvar podzemnej alebo povrchovej vody.
5. Členské štáty môžu poskytnúť podporu na investície do využívania regenerovanej vody ako alternatívnej možnosti zásobovania vodou len v prípade, ak je poskytovanie a využívanie takejto vody v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/741 (46).
6. Členské štáty môžu poskytnúť podporu na investíciu, ktorá povedie k čistému zväčšeniu zavlažovanej plochy a má vplyv na daný útvar podzemnej alebo povrchovej vody len vtedy, ak:
a) |
stav vodného útvaru nie je v príslušnom pláne vodohospodárskeho manažmentu povodia označený z dôvodov týkajúcich sa množstva vody za horší ako dobrý; a |
b) |
analýza vplyvu na životné prostredie preukazuje, že daná investícia nebude mať výrazný negatívny vplyv na životné prostredie; túto analýzu vplyvu na životné prostredie vykoná alebo schváli príslušný orgán a môže sa vzťahovať aj na skupiny podnikov. |
7. Členské štáty môžu poskytnúť podporu na investíciu do vytvorenia alebo rozšírenia nádrže na účely zavlažovania len za predpokladu, že to nepovedie k výraznému negatívnemu vplyvu na životné prostredie.
8. Členské štáty obmedzia podporu na jednu alebo viaceré miery, z ktorých žiadna nepresahuje:
a) |
80 % oprávnených nákladov na investície do zavlažovania realizované v poľnohospodárskom podniku podľa odseku 4; |
b) |
100 % oprávnených nákladov na investície do poľnohospodárskej infraštruktúry mimo poľnohospodárskeho podniku, ktorá sa má využívať na zavlažovanie; |
c) |
65 % oprávnených nákladov na iné investície do zavlažovania realizované v poľnohospodárskom podniku. |
Článok 75
Začatie činnosti mladých poľnohospodárov a nových poľnohospodárov a zakladanie podnikov na vidieku
1. Členské štáty môžu v záujme prispenia k dosiahnutiu jedného alebo viacerých špecifických cieľov stanovených v článku 6 ods. 1 a 2 poskytovať podporu pri začatí činnosti mladých poľnohospodárov, a pri zakladaní podnikov na vidieku, vrátane začatia činností nových poľnohospodárov, za podmienok stanovených v tomto článku a podľa toho, ako ich bližšie vymedzia vo svojich strategických plánoch SPP.
2. Členské štáty môžu poskytovať podporu podľa tohto článku len na pomoc pri:
a) |
začatí činnosti mladých poľnohospodárov, ktorí spĺňajú podmienky stanovené členskými štátmi v ich strategických plánoch SPP v súlade s článkom 4 ods. 6; |
b) |
zakladaní podnikov na vidieku spojených s poľnohospodárstvom alebo lesným hospodárstvom vrátane začatia činností nových poľnohospodárov alebo pri diverzifikácii príjmov poľnohospodárskych domácností na nepoľnohospodárske činnosti; |
c) |
zakladaní podnikov s nepoľnohospodárskymi činnosťami vo vidieckych oblastiach v súvislosti so stratégiami miestneho rozvoja vedeného komunitou uvedenými v článku 32 nariadenia (EÚ) 2021/1060. |
3. Členské štáty stanovia podmienky upravujúce predkladanie a obsah podnikateľského plánu, ktoré musia prijímatelia poskytnúť, aby obdržali podporu podľa tohto článku.
4. Členské štáty poskytujú podporu vo forme paušálnych súm, finančných nástrojov alebo ich kombinácie. Výška podpory je maximálne 100 000 EUR a môže sa diferencovať v súlade s objektívnymi kritériami.
Článok 76
Nástroje na riadenie rizika
1. Členské štáty môžu poskytovať podporu na nástroje na riadenie rizika za podmienok stanovených v tomto článku a podľa toho, ako ich bližšie vymedzia vo svojich strategických plánoch SPP.
2. Podpora podľa tohto článku sa môže poskytovať na podporu nástrojov na riadenie rizika, ktoré aktívnym poľnohospodárom pomáhajú pri riadení produkčných a príjmových rizík súvisiacich s ich poľnohospodárskou činnosťou, ktoré sú mimo ich kontroly, a ktoré prispievajú k dosahovaniu jedného alebo viacerých špecifických cieľov stanovených v článku 6 ods. 1 a 2.
3. Členské štáty môžu v súlade so svojím posúdením potrieb poskytovať podporu na rôzne typy nástrojov na riadenie rizika vrátane nástrojov stabilizácie príjmov, a to predovšetkým:
a) |
finančné príspevky na poistné v rámci systémov poistenia; |
b) |
finančné príspevky do vzájomných fondov vrátane príspevkov na administratívne náklady na začatie činnosti. |
4. Členské štáty stanovia pri poskytovaní podpory uvedenej v odseku 3 tieto podmienky oprávnenosti:
a) |
typy a krytie oprávnených nástrojov na riadenie rizika; |
b) |
metodiku výpočtu strát a faktory aktivujúce kompenzáciu; |
c) |
pravidlá vytvárania a riadenia vzájomných fondov a, ak je to relevantné, iných oprávnených nástrojov na riadenie rizika. |
5. Členské štáty zabezpečia, aby sa podpora poskytovala len na krytie strát, ktoré prekračujú prahovú hodnotu vo výške najmenej 20 % priemernej ročnej produkcie alebo príjmu poľnohospodára za predchádzajúce trojročné obdobie alebo priemeru za trojročné obdobie na základe predchádzajúcich piatich rokov s vylúčením najvyššieho a najnižšieho údaja. Nástrojmi na riadenie sektorových výrobných rizík sa počítajú straty buď na úrovni podniku, alebo na úrovni činnosti podniku v dotknutom sektore.
Poľnohospodárom, ktorí sa nezúčastňujú na nástroji na riadenie rizika, môžu členské štáty poskytovať podporu formou financovania samostatného prevádzkového kapitálu v rámci finančných nástrojov uvedených v článku 80 ods. 3 na kompenzáciu strát uvedených v prvom pododseku tohto odseku.
6. Členské štáty obmedzia podporu na jednu alebo viaceré miery, z ktorých žiadna nepresahuje 70 % oprávnených nákladov.
Tento odsek sa neuplatňuje na príspevky uvedené v článku 19.
7. Členské štáty zabezpečia, aby sa zamedzilo akejkoľvek nadmernej kompenzácii vyplývajúcej z kombinácie intervencií podľa tohto článku s inými verejnými alebo súkromnými systémami riadenia rizika.
Článok 77
Spolupráca
1. Členské štáty môžu poskytovať podporu na spoluprácu za podmienok stanovených v tomto článku a podľa toho, ako ich bližšie vymedzia vo svojich strategických plánoch SPP, s cieľom:
a) |
pripravovať a vykonávať projekty operačných skupín EIP, ako sa uvádza v článku 127 ods. 3; |
b) |
pripravovať a vykonávať iniciatívu LEADER; |
c) |
presadzovať a podporovať systémy kvality uznané Úniou alebo členskými štátmi a ich využívanie poľnohospodármi; |
d) |
podporovať skupiny výrobcov, organizácie výrobcov alebo medziodvetvové organizácie; |
e) |
pripravovať a vykonávať stratégie „inteligentných dedín“, ako ich určia členské štáty; |
f) |
podporovať iné formy spolupráce. |
2. Členské štáty môžu poskytovať podporu podľa tohto článku len na podporu nových foriem spolupráce vrátane existujúcich foriem, ak sa začne nová činnosť. Táto spolupráca musí zahŕňať aspoň dvoch aktérov a prispievať k dosiahnutiu jedného alebo viacerých špecifických cieľov stanovených v článku 6 ods. 1 a 2.
3. Členské štáty môžu podľa tohto článku pokrývať náklady súvisiace so všetkými aspektmi uvedenej spolupráce.
4. Členské štáty môžu poskytovať podporu ako celkovú sumu podľa tohto článku pokrývajúcu náklady na spoluprácu a náklady na vykonané operácie alebo môžu pokrývať iba náklady na spoluprácu a môžu využívať finančné prostriedky z iných typov intervencií v záujme rozvoja vidieka alebo z iných vnútroštátnych či únijných nástrojov na pokrytie nákladov na vykonané operácie.
Ak sa podpora vypláca ako celková suma, členské štáty zabezpečia, aby vykonaná operácia bola v súlade s príslušnými pravidlami a požiadavkami stanovenými v článkoch 70 až 76 a 78.
V prípade iniciatívy LEADER platí odchylne od prvého pododseku tohto odseku, že:
a) |
podpora pokrývajúca všetky náklady oprávnené na prípravnú podporu podľa článku 34 ods. 1 písm. a) nariadenia (EÚ) 2021/1060 a na vykonávanie vybraných stratégií podľa uvedeného odseku písm. b) a c) sa poskytuje len ako celková suma podľa tohto článku; a |
b) |
členské štáty zabezpečia, aby vykonané operácie, ktoré pozostávajú z investícií, boli v súlade s príslušnými pravidlami a požiadavkami Únie v rámci typu intervencie na investície stanoveného v článku 73 tohto nariadenia. |
5. Členské štáty nesmú podľa tohto článku podporovať spoluprácu, ktorá zahŕňajúce výlučne výskumné subjekty.
6. V prípade spolupráce v kontexte nástupníctva v poľnohospodárskom podniku, najmä pokiaľ ide o generačnú obnovu v podniku, členské štáty môžu poskytnúť podporu len poľnohospodárom, ktorí dosiahli vek odchodu do dôchodku, alebo ktorí tento vek dosiahnu do skončenia operácie, podľa toho, ako je to určené dotknutým členským štátom v súlade s jeho vnútroštátnymi právnymi predpismi.
7. Členské štáty obmedzia podporu na maximálne sedem rokov. Táto podmienka sa neuplatňuje na iniciatívu LEADER a v riadne odôvodnených prípadoch na kolektívne opatrenia v oblasti životného prostredia a klímy potrebné na dosiahnutie špecifických cieľov stanovených v článku 6 ods. 1 písm. d), e) a f).
8. Členské štáty obmedzia podporu na:
a) |
informačné a propagačné akcie na systémy kvality na jednu alebo viaceré miery, z ktorých žiadna nepresahuje 70 % oprávnených nákladov; |
b) |
zakladanie skupín výrobcov, organizácií výrobcov alebo medziodvetvových organizácií na 10 % ročnej predávanej produkcie skupiny alebo organizácie s maximálnou výškou 100 000 EUR ročne; táto podpora je degresívna a obmedzuje sa na prvých päť rokov po uznaní. |
Článok 78
Výmena vedomostí a šírenie informácií
1. Členské štáty môžu poskytovať podporu na výmenu vedomostí a šírenie informácií za podmienok stanovených v tomto článku a podľa toho, ako ich bližšie vymedzia vo svojich strategických plánoch SPP, s cieľom prispieť k dosiahnutiu jedného alebo viacerých špecifických cieľov stanovených v článku 6 ods. 1 a 2, pričom sa osobitne zameriavajú na ochranu prírody, životného prostredia a klímy vrátane akcií v oblasti environmentálneho vzdelávania a povedomia a tiež vrátane rozvoja vidieckych podnikov a komunít.
2. Podpora podľa tohto článku môže pokrývať náklady na akúkoľvek príslušnú akciu na podporu inovácie, odbornej prípravy a poradenstva a iné formy výmeny vedomostí a šírenia informácií, a to aj prostredníctvom zostavovania a aktualizácie plánov a štúdií s cieľom výmeny vedomostí a šírenia informácií. Takéto akcie musia prispievať k dosahovaniu jedného alebo viacerých špecifických cieľov stanovených v článku 6 ods. 1 a 2.
3. Podpora na poradenské služby sa poskytuje len na poradenské služby, ktoré sú v súlade s článkom 15 ods. 3.
4. Členské štáty môžu v prípade zriaďovania poradenských služieb poskytovať podporu vo forme pevne stanovenej sumy v maximálnej výške 200 000 EUR. Členské štáty zabezpečia, aby bola podpora časovo obmedzená.
5. Členské štáty zabezpečia, aby akcie podporované v rámci tohto typu intervencií vychádzali z opisu AKIS uvedeného v ich strategických plánoch SPP v súlade s článkom 114 písm. a) bodom i) a aby boli s týmto opisom konzistentné.
Článok 79
Výber operácií
1. Národný riadiaci orgán, v relevantnom prípade regionálne riadiace orgány alebo určené sprostredkovateľské orgány vymedzia po konzultácii s monitorovacím výborom uvedeným v článku 124 (ďalej len „monitorovací výbor“) kritériá výberu v prípade intervencií, ktoré súvisia s týmito typmi intervencií: investície, začatie činnosti mladých poľnohospodárov a nových poľnohospodárov a zakladanie podnikov na vidieku, spolupráca, výmena vedomostí a šírenie informácií. Cieľom uvedených kritérií výberu je zabezpečiť rovnaký prístup ku všetkým uchádzačom, lepšie využitie finančných zdrojov a nasmerovanie podpory v súlade s účelom intervencií.
Členské štáty sa môžu rozhodnúť, že v prípade investičných intervencií jasne zameraných na environmentálne účely alebo realizovaných v súvislosti s činnosťami obnovy nebudú uplatňovať kritériá výberu.
Odchylne od prvého pododseku sa môže v riadne odôvodnených prípadoch a po konzultácii s monitorovacím výborom stanoviť iná metóda výberu.
2. Zodpovednosť riadiacich orgánov alebo určených sprostredkovateľských orgánov stanovená v odseku 1 sa uplatňuje bez toho, aby tým boli dotknuté úlohy miestnych akčných skupín uvedené v článku 33 nariadenia (EÚ) 2021/1060.
3. Odsek 1 sa neuplatňuje, ak sa podpora poskytuje vo forme finančných nástrojov.
4. Členské štáty sa môžu rozhodnúť, že nebudú uplatňovať kritériá výberu uvedené v odseku 1 v prípade operácií, ktoré získali certifikáciu v podobe známky excelentnosti v rámci programu Horizont 2020 zriadeného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1291/2013 (47), programu Horizont Európa alebo Programu pre životné prostredie a ochranu klímy (LIFE) zriadeného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/783 (48), a to za predpokladu, že tieto operácie sú konzistentné so strategickým plánom SPP.
5. Celá operácia alebo jej časť sa môže vykonávať mimo dotknutého členského štátu, aj mimo Únie za predpokladu, že operácia prispieva k dosiahnutiu cieľov strategického plánu SPP.
Článok 80
Osobitné pravidlá pre finančné nástroje
1. Podpora vo forme finančných nástrojov, ako sa uvádza v článku 58 nariadenia (EÚ) 2021/1060, sa môže poskytovať v rámci typov intervencií uvedených v článkoch 73 až 78 tohto nariadenia.
2. Ak sa podpora udeľuje vo forme finančných nástrojov, uplatňujú sa vymedzenia pojmov „finančný nástroj“, „finančný produkt“, „konečný príjemca“, „holdingový fond“, „osobitný fond“, „pákový efekt“, „multiplikačný pomer“, „náklady na riadenie“ a „poplatky za riadenie“, ako sa stanovujú v článku 2 nariadenia (EÚ) 2021/1060, a ustanovenia hlavy V kapitoly II oddielu II uvedeného nariadenia.
Okrem toho sa uplatňujú odseky 3, 4 a 5 tohto článku.
3. V súlade s článkom 58 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2021/1060 môže byť prevádzkový kapitál vrátane samostatného prevádzkového kapitálu oprávneným výdavkom podľa článkov 73, 74, 76, 77 a 78 tohto nariadenia, ak prispieva k dosiahnutiu aspoň jedného špecifického cieľa relevantného pre danú intervenciu. Podpora na financovanie samostatného prevádzkového kapitálu podľa ktoréhokoľvek z uvedených článkov sa môže poskytnúť bez toho, aby podliehala požiadavke, že konečný príjemca dostáva podporu na iné výdavky podľa toho istého článku.
V prípade činností patriacich do rozsahu pôsobnosti článku 42 ZFEÚ celková suma podpory na prevádzkový kapitál poskytnutá konečnému príjemcovi nesmie presiahnuť ekvivalent hrubého grantu vo výške 200 000 EUR v priebehu akéhokoľvek obdobia troch rozpočtových rokov.
4. Odchylne od článkov 73, 74, 76, 77 a 78 sa miery podpory stanovené v uvedených článkoch neuplatňujú na financovanie samostatného prevádzkového kapitálu.
5. Oprávnené výdavky finančného nástroja predstavujú celkovú sumu oprávnených verejných výdavkov bez dodatočného národného financovania uvedeného v článku 115 ods. 5, ktorá bola vyplatená, alebo v prípade záruk vyčlenená na záručné zmluvy prostredníctvom finančného nástroja počas obdobia oprávnenosti. Táto suma zodpovedá:
a) |
platbám konečným príjemcom v prípade úverov, kapitálových a kvázi-kapitálových investícií; |
b) |
prostriedkom vyčleneným na záručné zmluvy bez ohľadu nato, či ešte nie sú vyplatené, alebo sa už stali splatnými, s cieľom uhradiť možné vznesené nároky na uplatnenie záruky v prípade strát, ktoré sa vypočítajú na základe multiplikačného pomeru stanoveného pre príslušné vyplatené nové úvery alebo kapitálové investície do konečných príjemcov; |
c) |
platbám konečným príjemcom alebo v ich prospech, keď sú finančné nástroje skombinované s inými príspevkami Únie v jednej operácii finančného nástroja v súlade s článkom 58 ods. 5 nariadenia (EÚ) 2021/1060; |
d) |
platbám poplatkov za riadenie a refundáciám nákladov na riadenie vynaložených orgánmi implementujúcimi finančný nástroj. |
Ak sa finančný nástroj implementuje počas za sebou nasledujúcich programových období, konečným príjemcom alebo v ich prospech je možné poskytnúť podporu vrátane nákladov a poplatkov súvisiacich s riadením, a to na základe dohôd prijatých v rámci predchádzajúceho programového obdobia, za predpokladu, že takáto podpora je v súlade s pravidlami oprávnenosti nasledujúceho programového obdobia. V takých prípadoch sa oprávnenosť výdavkov predložených vo vyhláseniach o výdavkoch určí v súlade s pravidlami dotknutého programového obdobia.
Na účely písmena b) prvého pododseku platí, že ak subjekt, ktorý má prospech zo záruk, nevyplatil plánovanú sumu nových úverov, kapitálových alebo kvázi-kapitálových investícií konečným príjemcom v súlade s multiplikačným pomerom, oprávnené výdavky sa proporcionálne znížia. Multiplikačný pomer sa môže preskúmať, ak je to odôvodnené následnými zmenami trhových podmienok. Takéto preskúmanie nemá spätnú účinnosť.
Na účely písmena d) prvého pododseku tohto odseku sú poplatky za riadenie založené na výkonnosti. Ak sa orgány implementujúce holdingový fond vyberajú prostredníctvom priameho zadania zákazky podľa článku 59 ods. 3 nariadenia (EÚ) 2021/1060, na sumu nákladov a poplatkov súvisiacich s riadením zaplatených uvedeným orgánom, ktorá sa môže vykázať ako oprávnený výdavok, sa vzťahuje prahová hodnota do výšky 5 % celkovej sumy oprávnených verejných výdavkov vyplatených konečným príjemcom v úveroch alebo vyčlenených na záručné zmluvy a do výšky 7 % celkovej sumy oprávnených verejných výdavkov vyplatených konečným príjemcom v kapitálových a kvázi kapitálových investíciách.
Ak sa orgány implementujúce osobitný fond vyberajú prostredníctvom priameho zadania zákazky podľa článku 59 ods. 3 nariadenia (EÚ) 2021/1060, na sumu nákladov a poplatkov súvisiacich s riadením zaplatených týmto orgánom, ktorá sa môže vykázať ako oprávnený výdavok, sa vzťahuje prahová hodnota do výšky 7 % celkovej sumy oprávnených verejných výdavkov vyplatených konečným príjemcom v úveroch alebo vyčlenených na záručné zmluvy a do výšky 15 % celkovej sumy oprávnených verejných výdavkov vyplatených konečným príjemcom v kapitálových alebo kvázi kapitálových investíciách.
Na účely písmena d) prvého pododseku platí, že ak sa orgány implementujúce holdingový fond alebo osobitné fondy vyberú prostredníctvom verejnej súťaže v súlade s uplatniteľným právom, suma nákladov a poplatkov súvisiacich s riadením sa stanoví v zmluve o financovaní a odzrkadľuje výsledok verejnej súťaže.
Ak sa zmluvné poplatky alebo niektorá ich časť účtujú konečným príjemcom, nedeklarujú sa ako oprávnené výdavky.
Článok 81
Používanie EPFRV prostredníctvom Programu InvestEU
1. Členské štáty môžu v návrhu strategického plánu SPP uvedeného v článku 118 alebo v žiadosti o zmenu strategického plánu SPP uvedenej v článku 119 alokovať sumu do výšky 3 % počiatočnej celkovej alokácie z EPFRV na strategický plán SPP, ktorou sa má prispieť do Programu InvestEU a vykonávaného prostredníctvom záruky EÚ a Poradenského centra InvestEU. Strategický plán SPP obsahuje odôvodnenie, pokiaľ ide o používanie Programu InvestEU a o jeho prínos k dosiahnutiu jedného alebo viacerých špecifických cieľov stanovených v článku 6 ods. 1 a 2 a vybraných v rámci strategického plánu SPP.
Suma, ktorou sa prispelo do Programu InvestEU, sa implementuje v súlade s pravidlami stanovenými v nariadení (EÚ) 2021/523.
2. Členské štáty určia celkovú sumu príspevku za každý rok. Pokiaľ ide o žiadosti o zmenu strategického plánu SPP, tieto sumy sa týkajú len budúcich rokov.
3. Suma uvedená v odseku 1 sa po uzavretí dohody o príspevku uvedenej v článku 10 ods. 3 nariadenia (EÚ) 2021/523 použije na tvorbu rezerv tej časti záruky EÚ, ktorá je v zodpovednosti členského štátu, a na Poradenské centrum InvestEU. Rozpočtové záväzky Únie vo vzťahu ku každej dohode o príspevku môže Komisia rozdeliť na ročné čiastkové platby v období od 1. januára 2023 do 31. decembra 2027.
4. Ak sa do štyroch mesiacov od prijatia vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa schvaľuje strategický plán SPP v súlade s článkom 118 tohto nariadenia, neuzavrie dohoda o príspevku podľa článku 10 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2021/523 týkajúca sa sumy uvedenej v odseku 1 tohto článku alokovanej v danom strategickom pláne SPP, v strategickom pláne SPP sa realokuje zodpovedajúca suma na základe schválenia žiadosti členského štátu o zmenu v súlade s článkom 119 tohto nariadenia.
Dohoda o príspevku týkajúca sa sumy uvedenej v odseku 1 tohto článku, ktorá sa alokovala v žiadosti o zmenu strategického plánu SPP predloženej v súlade s článkom 119 tohto nariadenia, sa uzavrie súčasne s prijatím vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa schvaľuje zmena daného strategického plánu SPP.
5. Ak sa do deviatich mesiacov od schválenia dohody o príspevku neuzavrie dohoda o záruke podľa článku 10 ods. 4 druhého pododseku nariadenia (EÚ) 2021/523, dohoda o príspevku sa ukončí alebo predĺži prostredníctvom vzájomnej dohody.
Ak sa účasť členského štátu na Programe InvestEU preruší, príslušné sumy vyplatené do spoločného rezervného fondu ako rezervy sa vymôžu ako vnútorné pripísané príjmy v súlade s článkom 21 ods. 5 nariadenia o rozpočtových pravidlách a členský štát predloží žiadosť o zmenu svojho strategického plánu SPP s cieľom použiť vymožené sumy a sumy alokované na budúce kalendárne roky v súlade s odsekom 2.
Ukončenie alebo zmena dohody o príspevku sa uzavrie súčasne s prijatím vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa schvaľuje príslušná zmena strategického plánu SPP, a to najneskôr 31. decembra 2026.
6. Ak dohoda o záruke, ako sa uvádza v článku 10 ods. 4 treťom pododseku nariadenia (EÚ) 2021/523, nebola plne implementovaná v rámci obdobia dohodnutého v dohode o príspevku, ktoré nepresahuje štyri roky od podpísania dohody o záruke, dohoda o príspevku sa zmení. Členský štát môže požiadať, aby sa so sumami, ktorými sa prispelo do záruky EÚ podľa odseku 1 tohto článku a ktoré sú v dohode o záruke viazané, ale nevzťahujú sa na príslušné úvery, kapitálové investície, ani na iné nástroje spojené s rizikom, zaobchádzalo v súlade s odsekom 5 tohto článku.
7. Zdroje vytvorené zo súm alebo pripísateľné sumám, ktorými sa prispelo do záruky EÚ, sa sprístupnia členskému štátu v súlade s článkom 10 ods. 5 písm. a) nariadenia (EÚ) 2021/523 a použijú sa na podporu v rámci toho istého cieľa alebo cieľov uvedených v odseku 1 tohto článku vo forme finančných nástrojov alebo rozpočtových záruk.
8. Lehota na automatické zrušenie viazanosti, ako sa stanovuje v článku 34 nariadenia EÚ 2021/2116, pre sumy, ktoré sa majú opätovne použiť v strategickom pláne SPP v súlade s odsekmi 4, 5 a 6 tohto článku, začne plynúť v roku, v ktorom sa prijmú zodpovedajúce rozpočtové záväzky.
Článok 82
Primeranosť a správnosť výpočtu platieb
Keď sa platby poskytujú na základe dodatočných nákladov a straty príjmu v súlade s článkami 70, 71 a 72, členské štáty zabezpečia, aby príslušné výpočty boli primerané a správne a aby sa stanovili vopred na základe spravodlivej, nestrannej a overiteľnej metódy výpočtu. Na uvedený účel uskutočnia výpočty alebo potvrdia primeranosť a správnosť výpočtov subjekty, ktoré sú funkčne nezávislé od orgánov zodpovedných za vykonávanie strategického plánu SPP a ktoré disponujú vhodnými odbornými znalosťami.
Článok 83
Formy grantov
1. Bez toho, aby boli dotknuté články 70, 71, 72 a 75, granty podľa tejto kapitoly môžu mať niektorú z týchto foriem:
a) |
refundácia oprávnených nákladov, ktoré prijímateľ skutočne vynaložil; |
b) |
jednotkové náklady; |
c) |
paušálne sumy; |
d) |
paušálne financovanie. |
2. Sumy pre formy grantov uvedené v odseku 1 písm. b), c) a d) sa stanovia jedným z týchto spôsobov:
a) |
spravodlivou, nestrannou a overiteľnou metódou výpočtu založenou na:
|
b) |
návrhmi rozpočtov vypracovanými na základe jednotlivých prípadov a vopred odsúhlasenými orgánom, ktorý operáciu vyberá; |
c) |
v súlade s pravidlami uplatňovania zodpovedajúcich jednotkových nákladov, paušálnych súm a paušálnych sadzieb uplatniteľných v politikách Únie pri podobnom type operácie; |
d) |
v súlade s pravidlami uplatňovania zodpovedajúcich jednotkových nákladov, paušálnych súm a paušálnych sadzieb uplatňovaných v grantových schémach financovaných výlučne členským štátom pri podobnom type operácie. |
3. Členské štáty môžu poskytovať prijímateľom podmienené granty, ktoré sú plne alebo čiastočne návratné podľa toho, ako sa uvádza v dokumente, v ktorom sa stanovujú podmienky podpory, a v súlade s týmito podmienkami:
a) |
prijímateľ vykonáva splátky za podmienok dohodnutých riadiacim orgánom a prijímateľom; |
b) |
členské štáty opätovne použijú zdroje, ktoré splatil prijímateľ, na ten istý špecifický cieľ strategického plánu SPP do 31. decembra 2029, a to vo forme podmienených grantov, vo forme finančného nástroja alebo v inej forme podpory; splatené sumy a informácie o ich opätovnom použití sa uvedú vo výročnej správe o výkonnosti; |
c) |
členské štáty prijmú potrebné opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby sa tieto zdroje viedli na samostatných účtoch alebo pod vhodnými účtovnými kódmi; |
d) |
zdroje Únie, ktoré prijímatelia kedykoľvek splatili, ale ktoré neboli do 31. decembra 2029 opätovne použité, sa v súlade s článkom 34 nariadenia (EÚ) 2021/2116 vrátia do rozpočtu Únie. |
Článok 84
Delegované právomoci, pokiaľ ide o doplňujúce požiadavky na typy intervencií v záujme rozvoja vidieka
Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 152, ktorými sa toto nariadenie dopĺňa o požiadavky, ktoré sú doplňujúce k požiadavkám stanoveným v tejto kapitole, pokiaľ ide o podmienky poskytovania podpory na:
a) |
záväzky týkajúce sa hospodárenia uvedené v článku 70 v oblasti genetických zdrojov a dobrých životných podmienok zvierat; |
b) |
systémy kvality uvedené v článku 77, pokiaľ ide o špecifickosť konečného výrobku, prístup k systému, overovanie záväzných špecifikácií výrobku, transparentnosť systému a vysledovateľnosť výrobkov, ako aj uznávanie dobrovoľných certifikačných schém členskými štátmi. |
HLAVA IV
FINANČNÉ USTANOVENIA
Článok 85
Výdavky v rámci EPZF a EPFRV
1. Z EPZF sa financujú typy intervencií, ktoré sa týkajú:
a) |
priamych platieb stanovených v článku 16; |
b) |
intervencií v určitých sektoroch stanovených v hlave III kapitole III. |
2. Z EPFRV sa financujú typy intervencií uvedené v hlave III kapitole IV a technická pomoc z iniciatívy členských štátov uvedená v článku 94.
Článok 86
Oprávnenosť výdavkov
1. Výdavky sú oprávnené:
a) |
na príspevok z EPZF od 1. januára roku nasledujúceho po roku, v ktorom Komisia schváli strategický plán SPP; |
b) |
na príspevok z EPFRV od dátumu predloženia strategického plánu SPP, ale nie pred 1. januárom 2023. |
2. Výdavky, ktoré sa stanú oprávnenými v dôsledku zmeny strategického plánu SPP, sú oprávnené na príspevok z EPZF po schválení zmeny Komisiou a od dátumu nadobudnutia účinnosti zmeny stanoveného dotknutým členským štátom v súlade s článkom 119 ods. 8.
3. Výdavky, ktoré sa stanú oprávnenými v dôsledku zmeny strategického plánu SPP, sú oprávnené na príspevok z EPFRV od dátumu predloženia žiadosti o zmenu Komisii alebo od dátumu oznámenia o úprave podľa článku 119 ods. 9.
Odchylne od prvého pododseku tohto odseku a od odseku 4 druhého pododseku sa môže v strategickom pláne SPP stanoviť, že v prípadoch núdzových opatrení v dôsledku prírodných katastrof, katastrofických udalostí, nepriaznivých poveternostných udalostí alebo výraznej a náhlej zmeny sociálno-ekonomických podmienok v členskom štáte alebo regióne výdavky financované z EPFRV súvisiace so zmenami strategického plánu SPP sú oprávnené odo dňa, keď k danej udalosti došlo.
4. Výdavky sú oprávnené na príspevok z EPFRV, ak ich prijímateľ vynaložil a vyplatil do 31. decembra 2029. Okrem toho sú výdavky oprávnené na príspevok z EPFRV len vtedy, keď platobná agentúra príslušnú pomoc skutočne vyplatila do 31. decembra 2029.
Členské štáty stanovia dátum začatia obdobia oprávnenosti nákladov, ktoré vznikli prijímateľovi. Dátum začatia nesmie byť pred 1. januárom 2023.
Na podporu nie sú oprávnené operácie, ktoré sa fyzicky dokončili alebo plne vykonali ešte pred tým, ako sa žiadosť o podporu predložila riadiacemu orgánu, a to bez ohľadu na to, či už boli uhradené všetky súvisiace platby.
Na podporu však môžu byť oprávnené operácie týkajúce sa včasnej starostlivosti o porasty semenáčikov a starostlivosti o mladé porasty v súlade so zásadami udržateľného obhospodarovania lesov a plnením jedného alebo viacerých špecifických cieľov stanovených v článku 6 ods. 1 písm. d), e) a f), ako sú vymedzené členským štátom, aj keď boli tieto operácie fyzicky dokončené pred predložením žiadosti o podporu riadiacemu orgánu.
5. Nepeňažné príspevky a náklady na odpisy môžu byť oprávnené na podporu v rámci EPFRV v súlade s podmienkami, ktoré stanovia členské štáty.
Článok 87
Finančné alokácie na typy intervencií vo forme priamych platieb
1. Bez toho, aby bol dotknutý článok 17 nariadenia (EÚ) 2021/2116, celková suma na typy intervencií vo forme priamych platieb, ktorú je možné v členskom štáte poskytnúť podľa hlavy III kapitoly II tohto nariadenia za kalendárny rok, nesmie prekročiť finančnú alokáciu daného členského štátu, ako sa stanovuje v prílohe V.
Bez toho, aby bol dotknutý článok 17 nariadenia (EÚ) 2021/2116 maximálna suma, ktorá sa môže poskytnúť v členskom štáte za kalendárny rok podľa hlavy III kapitoly II oddielu 3 pododdielu 2 tohto nariadenia a pred uplatnením článku 17 tohto nariadenia, nesmie prekročiť finančnú alokáciu daného členského štátu stanovenú v prílohe VIII.
Na účely článkov 96, 97 a 98 sa finančná alokácia členského štátu uvedená v prílohe V po odpočítaní súm stanovených v prílohe VIII a pred akýmkoľvek prevodom podľa článku 17 stanovuje v prílohe IX.
2. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 152, ktorými sa menia alokácie členských štátov stanovené v prílohách V a IX, s cieľom zohľadniť vývoj v súvislosti s celkovou maximálnou sumou priamych platieb, ktorú je možné poskytnúť, vrátane prevodov uvedených v článkoch 17 a 103, prevodov finančných alokácií uvedených v článku 88 ods. 5 a akýchkoľvek odpočítaní potrebných na financovanie typov intervencií v iných sektoroch uvedených v článku 88 ods. 6.
Pri prispôsobovaní prílohy IX sa však neberú do úvahy žiadne prevody v súlade s článkom 17.
3. Výška orientačných finančných alokácií na jednotlivé intervencie uvedených v článku 101 na typy intervencií vo forme priamych platieb uvedené v článku 16, ktorá sa má poskytnúť v členskom štáte za kalendárny rok, môže prekročiť alokáciu tohto členského štátu stanovenú v prílohe V o odhadovanú sumu znižovania platieb v rámci strategického plánu SPP v súlade s článkom 112 ods. 3 písm. a) druhým pododsekom.
Článok 88
Finančné alokácie na určité typy intervencií v určitých sektoroch
1. Finančná pomoc Únie na typy intervencií v sektore vinohradníctva a vinárstva je alokovaná medzi členské štáty tak, ako sa stanovuje v prílohe VII.
2. Finančná pomoc Únie na typy intervencií v sektore včelárstva je alokovaná medzi členské štáty tak, ako sa stanovuje v prílohe X.
3. Finančná pomoc Únie na typy intervencií v sektore chmeľu alokovaná Nemecku sa stanovuje na 2 188 000 EUR na finančný rok.
4. Finančná pomoc Únie na typy intervencií v sektore olivového oleja a stolových olív je alokovaná na finančný rok takto:
a) |
10 666 000 EUR pre Grécko; |
b) |
554 000 EUR pre Francúzsko; a |
c) |
34 590 000 EUR pre Taliansko. |
5. Dotknuté členské štáty sa vo svojich strategických plánoch SPP môžu rozhodnúť previesť celkové finančné alokácie uvedené v odsekoch 3 a 4 do svojich alokácií na priame platby. Uvedené rozhodnutie nemožno prehodnotiť.
Finančné alokácie členských štátov prevedené do alokácií na priame platby už nebudú k dispozícii na typy intervencií uvedené v odsekoch 3 a 4.
6. Členské štáty sa môžu vo svojich strategických plánoch SPP rozhodnúť použiť až 3 % svojich alokácií na priame platby stanovených v prílohe V, v prípade potreby po odpočítaní alokácií na bavlnu stanovených v prílohe VIII, na typy intervencií v iných sektoroch uvedených v hlave III kapitole III oddiele 7.
Členské štáty sa môžu rozhodnúť zvýšiť percentuálny podiel uvedený v prvom pododseku až na 5 %. V takomto prípade sa suma zodpovedajúca tomuto zvýšeniu odpočíta od maximálnej sumy stanovenej v článku 96 ods. 1, 2 alebo 5 a už nebude k dispozícii na alokácie na intervencie vo forme viazanej podpory príjmu uvedené v hlave III kapitole II oddiele 3, pododdiele 1.
Suma zodpovedajúca percentuálnemu podielu alokácií členských štátov na priame platby uvedená v prvom a druhom pododseku tohto odseku a použitá na typy intervencií v iných sektoroch v určitom finančnom roku sa považuje za alokácie členských štátov na finančný rok na typy intervencií v iných sektoroch.
7. Členské štáty môžu v roku 2025 prehodnotiť svoje rozhodnutia uvedené v odseku 6 ako súčasť žiadosti o zmenu svojich strategických plánov SPP podanej v súlade s článkom 119.
8. Sumy stanovené v schválenom strategickom pláne SPP, ktoré sú výsledkom uplatnenia odsekov 6 a 7, sú v dotknutom členskom štáte záväzné.
Článok 89
Finančné alokácie na typy intervencií v záujme rozvoja vidieka
1. Celková suma podpory Únie na typy intervencií v záujme rozvoja vidieka podľa tohto nariadenia na obdobie od 1. januára 2023 do 31. decembra 2027 je 60 544 439 600 EUR v bežných cenách v súlade s viacročným finančným rámcom na roky 2021 až 2027, ako sa uvádza v nariadení (EÚ, Euratom) 2020/2093.
2. 0,25 % zdrojov uvedených v odseku 1 sa vyčlení na financovanie činností technickej pomoci z iniciatívy Komisie, ako sa uvádza v článku 7 nariadenia (EÚ) 2021/2116, vrátane európskej siete SPP uvedenej v článku 126 ods. 2 tohto nariadenia a EIP uvedeného v článku 127 tohto nariadenia. Tieto činnosti sa môžu týkať predchádzajúcich programových období a nasledujúcich období strategického plánu SPP.
3. Ročné rozdelenie súm uvedených v odseku 1 medzi členské štáty po odpočítaní sumy uvedenej v odseku 2 je stanovené v prílohe XI.
4. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 152, ktorými sa mení príloha XI, s cieľom zrevidovať ročné rozdelenie medzi členské štáty tak, aby sa zohľadnil príslušný vývoj vrátane prevodov uvedených v článkoch 17 a 103, aby sa vykonali technické úpravy bez zmeny celkových alokácií alebo aby sa zohľadnila akákoľvek iná zmena stanovená legislatívnym aktom po prijatí tohto nariadenia.
Článok 90
Príspevok z EPFRV
Maximálny príspevok z EPFRV na strategický plán SPP sa stanoví vykonávacím rozhodnutím Komisie, ktorým sa schvaľuje strategický plán SPP podľa článku 118 ods. 6. Príspevok EPFRV sa vypočíta na základe sumy oprávnených verejných výdavkov bez dodatočného národného financovania uvedeného v článku 115 ods. 5.
Článok 91
Miery príspevku z EPFRV
1. V strategických plánoch SPP sa stanoví na regionálnej alebo vnútroštátnej úrovni jednotná miera príspevku z EPFRV uplatniteľná na všetky intervencie.
2. Odchylne od odseku 1 je maximálna miera príspevku z EPFRV:
a) |
85 % oprávnených verejných výdavkov v menej rozvinutých regiónoch; |
b) |
80 % oprávnených verejných výdavkov v najvzdialenejších regiónoch a na menších ostrovoch v Egejskom mori; |
c) |
60 % oprávnených verejných výdavkov v prechodných regiónoch v zmysle článku 108 ods. 2 prvého pododseku písm. b) nariadenia (EÚ) 2021/1060; |
d) |
43 % oprávnených verejných výdavkov v ostatných regiónoch. |
3. Odchylne od odsekov 1 a 2 v prípade, ak je miera stanovená v strategickom pláne SPP v súlade s odsekom 2 nižšia, je maximálna miera príspevku z EPFRV:
a) |
65 % oprávnených verejných výdavkov na platby na oblasti s prírodnými alebo inými osobitnými obmedzeniami podľa článku 71; |
b) |
80 % oprávnených verejných výdavkov na platby podľa článku 70, na platby podľa článku 72, na podporu neproduktívnych investícií uvedených v článku 73, na projekty operačných skupín EIP podľa článku 77 ods. 1 písm. a) a na iniciatívu LEADER podľa článku 77 ods. 1 písm. b); |
c) |
100 % oprávnených verejných výdavkov v prípade operácií financovaných z finančných prostriedkov prevedených do EPFRV v súlade s článkami 17 a 103. |
4. Minimálna miera príspevku z EPFRV je 20 % oprávnených verejných výdavkov.
5. Oprávnené verejné výdavky uvedené v odsekoch 2, 3 a 4 nezahŕňajú dodatočné národné financovanie uvedené v článku 115 ods. 5.
Článok 92
Minimálne finančné alokácie na iniciatívu LEADER
1. Najmenej 5 % celkového príspevku z EPFRV na strategický plán SPP, ako sa stanovuje v prílohe XI, sa vyhradí na iniciatívu LEADER.
2. Celkové výdavky EPFRV na rozvoj vidieka okrem výdavkov na iniciatívu LEADER, ako sú stanovené vo finančnom pláne v súlade s článkom 112 ods. 2 písm. a), nesmú počas celého obdobia strategického plánu SPP presiahnuť 95 % celkového príspevku z EPFRV na strategický plán SPP, ako sa stanovuje v prílohe XI. Tento finančný strop schválený Komisiou v súlade s článkom 118 alebo 119 predstavuje finančný strop stanovený právom Únie.
Článok 93
Minimálne finančné alokácie na intervencie zamerané na dosahovanie špecifických environmentálnych a klimatických cieľov
1. Najmenej 35 % celkového príspevku z EPFRV na strategický plán SPP, ako sa stanovuje v prílohe XI, sa vyhradí na intervencie zamerané na dosahovanie špecifických cieľov stanovených v článku 6 ods. 1 písm. d), e) a f) a pokiaľ ide o dobré životné podmienky zvierat, špecifického cieľa stanoveného v článku 6 ods. 1 písm. i).
2. Na účely stanovenia príspevku k percentuálnemu podielu uvedenému v odseku 1 zahrnú členské štáty výdavky na tieto intervencie:
a) |
100 % na záväzky týkajúce sa hospodárenia uvedené v článku 70; |
b) |
50 % na prírodné alebo iné osobitné obmedzenia jednotlivých oblastí uvedené v článku 71; |
c) |
100 % na osobitné znevýhodnenia jednotlivých oblastí uvedené v článku 72; |
d) |
100 % na investície podľa článkov 73 a 74 súvisiace s jedným alebo viacerými špecifickými cieľmi stanovenými v článku 6 ods. 1 písm. d), e) a f), a pokiaľ ide dobré životné podmienky zvierat, súvisiace so špecifickým cieľom stanoveným v článku 6 ods. 1 písm. i). |
3. Celkové výdavky EPFRV na rozvoj vidieka okrem výdavkov na intervencie uvedených v odseku 2 tohto článku, ako sú stanovené vo finančnom pláne v súlade s článkom 112 ods. 2 písm. a), nesmú počas celého obdobia strategického plánu SPP presiahnuť 65 % celkového príspevku z EPFRV na strategický plán SPP, ako sa stanovuje v prílohe XI. Tento finančný strop, akonáhle je schválený Komisiou v súlade s článkom 118 alebo 119, predstavuje finančný strop stanovený právom Únie.
4. Tento článok sa nevzťahuje na výdavky na najvzdialenejšie regióny.
Článok 94
Maximálne finančné alokácie na technickú pomoc
1. Maximálne 4 % celkového príspevku z EPFRV na strategický plán SPP, ako sa stanovuje v prílohe XI, sa môže použiť na financovanie akcií technickej pomoci z iniciatívy členských štátov, ako sa uvádza v článku 125.
Príspevok z EPFRV na strategické plány SPP možno zvýšiť na 6 %, keď celková suma podpory Únie v záujme rozvoja vidieka dosahuje výšku maximálne 1,1 miliardy EUR.
2. Technická pomoc sa refunduje ako paušálne financovanie v súlade s článkom 125 ods. 1 písm. e) nariadenia o rozpočtových pravidlách v rámci priebežných platieb podľa článku 32 nariadenia (EÚ) 2021/2116. Uvedená paušálna sadzba predstavuje percentuálny podiel z celkových deklarovaných výdavkov stanovený v strategickom pláne SPP pre technickú pomoc.
Článok 95
Minimálne finančné alokácie na podporu pre mladých poľnohospodárov
1. Pre každý členský štát sa na prispievanie k dosahovaniu špecifického cieľa stanoveného v článku 6 ods. 1 písm. g) vyhradí minimálna suma stanovená v prílohe XII. Na základe analýzy situácie z hľadiska silných a slabých stránok, príležitostí a hrozieb (ďalej len „analýza SWOT“) a identifikácie potrieb, ktoré sa majú riešiť, sa táto suma použije buď na jeden, alebo na oba z nasledujúcich typov intervencií:
a) |
komplementárna podpora príjmu pre mladých poľnohospodárov, ako sa stanovuje v článku 30; |
b) |
začatie činnosti mladých poľnohospodárov, ako sa uvádza v článku 75 ods. 2 písm. a). |
2. Okrem typov intervencií uvedených v odseku 1 tohto článku môžu členské štáty použiť minimálnu sumu stanovenú v uvedenom odseku na investičné intervencie pre mladých poľnohospodárov uvedené v článku 73 za predpokladu, že sa uplatňuje vyššia miera podpory v súlade s článkom 73 ods. 4 druhým pododsekom písm. a) bodom ii). Ak sa uvedená možnosť využije, do minimálnej sumy, ktorá sa má vyhradiť, sa započíta maximálne 50 % výdavkov na investície uvedené v prvej vete.
3. Celkové výdavky na typy intervencií vo forme priamych platieb iné ako komplementárna podpora príjmu pre mladých poľnohospodárov stanovená v článku 30, nepresiahnu za každý kalendárny rok finančnú alokáciu na priame platby na príslušný kalendárny rok stanovenú v prílohe V, zníženú o časť uvedenú v prílohe XII vyhradenú v rámci komplementárnej podpory príjmu pre mladých poľnohospodárov na príslušný kalendárny rok, ako ju stanovili členské štáty vo svojom finančnom pláne v súlade s článkom 112 ods. 2 písm. a) a schválila Komisia v súlade s článkom 118 alebo 119. Uvedený finančný strop predstavuje finančný strop stanovený právom Únie.
4. Celkové výdavky EPFRV na rozvoj vidieka na celé obdobie strategického plánu SPP, ktoré sú iné ako výdavky na začatie činnosti mladých poľnohospodárov podľa článku 75 ods. 2 písm. a), nepresiahnu celkový príspevok z EPFRV na strategický plán SPP, ako sa stanovuje v prílohe XI, znížený o časť uvedenú v prílohe XII vyhradenú na začatie činnosti mladých poľnohospodárov podľa článku 75 ods. 2 písm. a) na celé obdobie strategického plánu SPP, ako ho stanovili členské štáty vo svojich finančných plánoch v súlade s článkom 112 ods. 2 písm. a) a schválila Komisia v súlade s článkom 118 alebo 119. Tento finančný strop predstavuje finančný strop stanovený právom Únie.
5. Ak sa členský štát rozhodne využiť možnosť stanovenú v odseku 2 tohto článku, podiel výdavkov na investičné intervencie pre mladých poľnohospodárov s vyššou mierou podpory v súlade s článkom 73 ods. 4 druhým pododsekom písm. a) bodom ii), ktorý nepresahuje 50 %, ako ho členské štáty stanovili vo svojom finančnom pláne v súlade s článkom 112 ods. 2 písm. a) a schválila Komisia v súlade s článkom 118 alebo 119, sa započíta do stanovenia finančného stropu uvedeného v odseku 4 tohto článku.
Článok 96
Maximálne finančné alokácie na viazanú podporu príjmu
1. Orientačné finančné alokácie na intervencie vo forme viazanej podpory príjmu uvedené v hlave III kapitole II oddiele 3 pododdiele 1 sú obmedzené na maximálne 13 % súm stanovených v prílohe IX.
2. Odchylne od odseku 1 sa členské štáty, ktoré v súlade s článkom 53 ods. 4 nariadenia (EÚ) č. 1307/2013 použili na účely dobrovoľnej viazanej podpory viac ako 13 % svojho ročného vnútroštátneho stropu stanoveného v prílohe II k uvedenému nariadeniu, môžu rozhodnúť použiť na účely viazanej podpory príjmu viac ako 13 % zo sumy stanovenej v prílohe IX k tomuto nariadeniu. Výsledný percentuálny podiel nesmie presiahnuť percentuálny podiel, ktorý na dobrovoľnú viazanú podporu v súvislosti s rokom podávania žiadostí 2018 schválila Komisia.
3. Percentuálny podiel uvedený v odseku 1 sa môže zvýšiť maximálne o 2 percentuálne body za predpokladu, že suma zodpovedajúca percentuálnemu podielu presahujúcemu 13 % je alokovaná na podporu bielkovinových plodín podľa hlavy III kapitoly II oddielu 3 pododdielu 1.
4. Suma zahrnutá do schváleného strategického plánu SPP vyplývajúca z uplatňovania odsekov 1, 2 a 3 sa nesmie presiahnuť.
5. Odchylne od odsekov 1 a 2 sa členské štáty môžu rozhodnúť použiť až 3 milióny EUR ročne na financovanie viazanej podpory príjmu.
6. Bez toho, aby bol dotknutý článok 17 nariadenia (EÚ) 2021/2116, maximálna suma, ktorá sa môže poskytnúť v členskom štáte pred uplatnením článku 17 tohto nariadenia podľa hlavy III kapitoly II oddielu 3 pododdielu 1 tohto nariadenia za kalendárny rok, nesmie prekročiť sumy stanovené v strategickom pláne SPP v súlade s týmto článkom.
Článok 97
Minimálne finančné alokácie na ekoschémy
1. Najmenej 25 % alokácií stanovených v prílohe IX sa vyhradí na každý kalendárny rok v období rokov 2023 až 2027 na ekoschémy uvedené v hlave III kapitole II oddiele 2 pododdiele 4.
2. Ak suma celkového príspevku z EPFRV vyhradená členským štátom na intervencie v súlade s článkami 70, 72, 73 a 74 presahuje 30 % celkového príspevku z EPFRV stanoveného v prílohe XI na obdobie strategického plánu SPP a pokiaľ sa tieto intervencie zameriavajú na dosahovanie špecifických cieľov stanovených v článku 6 ods. 1 písm. d), e) a f) a pokiaľ ide o dobré životné podmienky zvierat, špecifického cieľa stanoveného v článku 6 ods. 1 písm. i), členské štáty môžu znížiť súčet súm, ktoré sa majú vyhradiť podľa odseku 1 tohto článku. Celkové zníženie nesmie byť vyššie ako suma, o ktorú sa prekročia percentá uvedené v prvej vete.
3. Zníženie uvedené v odseku 2 nesmie viesť k zníženiu ročnej sumy, ktorá sa má vyhradiť podľa odseku 1 na ekoschémy na obdobie strategického plánu SPP, o viac ako o 50 %.
4. Odchylne od odseku 3 môžu členské štáty znížiť ročnú sumu, ktorá sa má vyhradiť podľa odseku 1, až o 75 %, ak celková suma plánovaná na intervencie podľa článku 70 počas obdobia strategického plánu SPP predstavuje viac ako 150 % súčtu súm, ktoré sa majú vyhradiť podľa odseku 1 tohto článku pred uplatnením odseku 2.
5. Členské štáty môžu v kalendárnych rokoch 2023 a 2024 v súlade s článkom 101 ods. 3 použiť sumy vyhradené v súlade s týmto článkom na ekoschémy na to, aby v danom roku financovali iné intervencie uvedené v hlave III kapitole II oddiele 2 za predpokladu, že sa vyčerpali všetky možnosti použiť finančné prostriedky na ekoschémy,
a) |
do výšky prahovej hodnoty, ktorá zodpovedá 5 % súm stanovených v prílohe IX na dotknutý kalendárny rok, |
b) |
nad prahovú hodnotu, ktorá zodpovedá 5 % súm stanovených v prílohe IX na dotknutý kalendárny rok za predpokladu, že sú dodržané podmienky odseku 6. |
6. Pri uplatňovaní odseku 5 písm. b) členské štáty zmenia svoje strategické plány SPP v súlade s článkom 119 s cieľom:
a) |
zvýšiť sumy vyhradené v súlade s týmto článkom na ekoschémy na zostávajúce roky obdobia strategického plánu SPP o sumu, ktorá zodpovedá aspoň sume použitej na financovanie iných intervencií uvedených v hlave III kapitole II oddiele 2 v súlade odsekom 5 písm. b) tohto článku; alebo |
b) |
zvýšiť sumy vyhradené na intervencie podľa článkov 70, 72, 73 a 74, pokiaľ sa tieto intervencie zameriavajú na dosahovanie špecifických cieľov stanovených v článku 6 ods. 1 písm. d), e) a f), a pokiaľ ide o dobré životné podmienky zvierat, špecifického cieľa stanoveného v článku 6 ods. 1 písm. i) o sumu, ktorá zodpovedá aspoň sume použitej na financovanie iných intervencií uvedených v hlave III kapitole II oddiele 2 v súlade so odsekom 5 písm. b) tohto článku. Dodatočné sumy vyhradené na intervencie podľa článkov 70, 72, 73 a 74 v súlade s týmto odsekom sa nezohľadnia v prípade, ak členský štát využije možnosť uvedenú v odseku 2 tohto článku. |
7. Ak členský štát pri uplatňovaní odseku 5 písm. a) použije na celé obdobie 2023 až 2024 sumu presahujúcu 2,5 % súčtu alokácií stanovených v prílohe IX na roky 2023 a 2024, aby financoval iné intervencie uvedené v hlave III kapitole II oddiele 2, kompenzuje sumy, ktoré presahujú 2,5 % súčtu alokácií stanovených v prílohe IX na roky 2023 a 2024 a ktoré sa v uvedených rokoch použili na financovanie iných intervencií uvedených v hlave III kapitole II oddiele 2, a to zmenou svojho strategického plánu SPP v súlade s článkom 119 s cieľom:
a) |
zvýšiť sumy vyhradené v súlade s týmto článkom na ekoschémy na zostávajúce roky obdobia strategického plánu SPP o sumu, ktorá zodpovedá aspoň sumám presahujúcim 2,5 % súčtu alokácií stanovených v prílohe IX na roky 2023 a 2024; alebo |
b) |
zvýšiť sumy vyhradené na intervencie podľa článkov 70, 72, 73 a 74, pokiaľ sa tieto intervencie zameriavajú na dosahovanie špecifických cieľov stanovených v článku 6 ods. 1 písm. d), e) a f), a pokiaľ ide o dobré životné podmienky zvierat, špecifického cieľa stanoveného v článku 6 ods. 1 písm. i), o sumu, ktorá zodpovedá aspoň sume presahujúcej 2,5 % súčtu alokácií stanovených v prílohe IX na roky 2023 a 2024. Dodatočné sumy vyhradené na intervencie podľa článkov 70, 72, 73 a 74 v súlade s týmto odsekom sa nezohľadnia, ak členský štát využije možnosť uvedenú v odseku 2 tohto článku. |
8. Členské štáty môžu v kalendárnych rokoch 2025 a 2026 v súlade s článkom 101 ods. 3 použiť sumu do výšky prahovej hodnoty, ktorá zodpovedá 2 % súm stanovených v prílohe IX na dotknutý kalendárny rok, a vyhradenú v súlade s týmto článkom na ekoschémy na to, aby v tom istom roku financovali iné intervencie uvedené v hlave III kapitole II oddiele 2 za predpokladu, že sa vyčerpali všetky možnosti použiť finančné prostriedky na ekoschémy a sú splnené podmienky v odseku 9.
9. Pri uplatňovaní odseku 8 členské štáty zmenia svoje strategické plány SPP v súlade s článkom 119 s cieľom:
a) |
zvýšiť sumy vyhradené v súlade s týmto článkom na ekoschémy na zostávajúce roky obdobia strategického plánu SPP o sumu, ktorá zodpovedá aspoň sume použitej na financovanie iných intervencií uvedených v hlave III kapitole II oddiele 2 v súlade s odsekom 8; alebo |
b) |
zvýšiť sumy vyhradené na intervencie podľa článkov 70, 72, 73 a 74, pokiaľ sa tieto intervencie zameriavajú na dosahovanie špecifických cieľov stanovených v článku 6 ods. 1 písm. d), e) a f), a pokiaľ ide o dobré životné podmienky zvierat, špecifického cieľa stanoveného v článku 6 ods. 1 písm. i), o sumu, ktorá zodpovedá aspoň sume použitej na financovanie iných intervencií uvedených v hlave III kapitole II oddiele 2 v súlade s odsekom 8 tohto článku. Dodatočné sumy vyhradené na intervencie podľa článkov 70, 72, 73 a 74 v súlade s týmto odsekom sa nezohľadnia v prípade, ak členský štát využije možnosť uvedenú v odseku 2 tohto článku. |
10. Celkové výdavky na typy intervencií vo forme priamych platieb iné ako ekoschémy, nepresiahnu od kalendárneho roku 2025 za každý kalendárny rok finančnú alokáciu na priame platby na príslušný kalendárny rok stanovenú v prílohe V a zníženú o sumu zodpovedajúcu 23 % sumy stanovenej v prílohe IX, ktorá je vyhradená na ekoschémy v súlade s týmto odsekom na kalendárne roky 2025 a 2026 a zodpovedajúcu 25 % sumy stanovenej v prílohe IX, ktorá je vyhradená na ekoschémy v súlade s týmto odsekom na kalendárny rok 2027, pričom sa v relevantných prípadoch upraví o sumu vyplývajúcu z uplatnenia odsekov 2, 3, 4, 6, 7 a 9 tohto článku, ako ju stanovili členské štáty vo svojich finančných plánoch v súlade s článkom 112 ods. 2 písm. a) a schválila Komisia v súlade s článkom 118 alebo 119. Tento finančný strop predstavuje finančný strop stanovený právom Únie.
11. Ak členský štát uplatňuje odseky 2, 3, 4, 6, 7 a 9 tohto článku na celé obdobie strategického plánu SPP nepresiahnu celkové výdavky EPFRV na rozvoj vidieka, ktoré sú iné ako sumy vyhradené na intervencie v súlade s článkami 70, 72, 73 a 74, pokiaľ sa týmito intervenciami dosahujú špecifické ciele stanovené v článku 6 ods. 1, písm. d), e) a f), a pokiaľ ide o dobré životné podmienky zvierat, špecifický cieľ stanovený v článku 6 ods. 1 písm. i), celkový príspevok z EPFRV na rozvoj vidieka na celé obdobie strategického plánu SPP stanovený v prílohe XI, znížený o sumy vyhradené na intervencie v súlade s článkami 70, 72, 73 a 74, pokiaľ sa týmito intervenciami dosahujú špecifické ciele stanovené v článku 6 ods. 1, písm. d), e) a f) a pokiaľ ide o dobré životné podmienky zvierat, špecifický cieľ stanovený v článku 6 ods. 1 písm. i), po uplatnení odsekov 2,6,7 a 9 tohto článku, ako ho stanovili členské štáty vo svojich finančných plánoch uvedených v článku 112 ods. 2 písm. a) a schválila Komisia v súlade s článkom 118 alebo 119. Tento finančný strop predstavuje finančný strop stanovený právom Únie.
Článok 98
Minimálne finančné alokácie na redistributívnu podporu príjmu
1. Minimálne 10 % alokácií stanovených v prílohe IX sa každoročne vyhradí na redistributívnu podporu príjmu uvedenú v článku 29.
2. Celkové výdavky na typy intervencií vo forme priamych platieb iné ako redistributívna podpora príjmu stanovená v článku 29, nepresiahnu za každý kalendárny rok finančnú alokáciu na priame platby na príslušný kalendárny rok stanovenú v prílohe V, zníženú o časť, ktorá zodpovedá 10 % finančnej alokácie na priame platby na príslušný kalendárny rok stanovenej v prílohe IX, v relevantnom prípade upravenú po uplatnení článku 29 ods. 1 druhého pododseku, ako ju stanovili členské štáty vo svojich finančných plánoch v súlade s článkom 112 ods. 2 písm. a) a schválila Komisia v súlade s článkom 118 alebo 119. Tento finančný strop predstavuje finančný strop stanovený právom Únie.
Článok 99
Dobrovoľný príspevok z alokácie z EPFRV na akcie podľa programov LIFE a Erasmus+
Členské štáty sa môžu vo svojich strategických plánoch SPP rozhodnúť použiť určitú časť alokácie z EPFRV na maximalizáciu podpory a rozšírenie integrovaných strategických projektov v oblasti ochrany prírody, ktoré využívajú komunity poľnohospodárov, ako sa stanovuje v nariadení (EÚ) 2021/783, a na financovanie akcií týkajúcich sa nadnárodnej vzdelávacej mobility ľudí v oblasti rozvoja poľnohospodárstva a vidieka so zameraním na mladých poľnohospodárov a ženy vo vidieckych oblastiach v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/817 (49).
Článok 100
Sledovanie výdavkov na klímu
1. Na základe informácií, ktoré poskytli členské štáty, vyhodnotí Komisia pomocou jednoduchej a spoločnej metodiky prínos politiky z hľadiska dosahovania cieľov v oblasti zmeny klímy.
2. Prínos k dosiahnutiu cieľovej hodnoty výdavkov sa odhadne prostredníctvom uplatnenia špecifických váhových koeficientov diferencovaných na základe toho, či daná podpora predstavuje významný alebo mierny príspevok k dosahovaniu cieľov v oblasti zmeny klímy. Tieto koeficienty sú takéto:
a) |
40 % v prípade výdavkov v rámci základnej podpory príjmu a komplementárnej podpory príjmu, ktoré sú uvedené v hlave III kapitole II oddiele 2 pododdieloch 2 a 3; |
b) |
100 % v prípade výdavkov v rámci ekoschém uvedených v hlave III kapitole II oddiele 2 pododdiele 4; |
c) |
100 % v prípade výdavkov na intervencie uvedené v článku 93 ods. 1, s výnimkou intervencií uvedených v písmene d) tohto odseku; |
d) |
40 % v prípade výdavkov na oblasti s prírodnými alebo inými osobitnými obmedzeniami uvedené v článku 71. |
3. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty po 31. decembri 2025 v súlade s článkom 152, ktorými sa mení odsek 2 tohto článku s cieľom upraviť váhové koeficienty v ňom uvedené, ak je takáto úprava odôvodnená na účely presnejšieho sledovania výdavkov na environmentálne a klimatické ciele.
Článok 101
Orientačné finančné alokácie
1. Členské štáty si vo svojom strategickom pláne SPP stanovia orientačnú finančnú alokáciu na každú intervenciu a na každý rok. Táto orientačná finančná alokácia predstavuje očakávanú úroveň platieb podľa strategického plánu SPP na intervenciu v príslušnom finančnom roku, s výnimkou očakávaných platieb na základe dodatočného národného financovania uvedeného v článku 115 ods. 5.
2. Odchylne od odseku 1 stanovia členské štáty vo svojich strategických plánoch SPP na typy intervencií v sektoroch uvedených v článku 42 písm. a), d), e) a f) orientačnú finančnú alokáciu pre každý sektor a na každý rok predstavujúcu očakávanú úroveň platieb na intervencie v danom sektore za finančný rok, s výnimkou očakávaných platieb na základe vnútroštátnej finančnej pomoci uvedenej v článku 53.
3. Orientačné finančné alokácie stanovené členskými štátmi v súlade s odsekom 1 a 2 nebránia uvedeným členským štátom v tom, aby finančné prostriedky z týchto orientačných finančných alokácií využívali ako prostriedky na iné intervencie bez toho, aby menili svoje strategické plány SPP v súlade s článkom 119, za predpokladu, že sa dodrží súlad s ustanoveniami tohto nariadenia, najmä s článkami 87, 88, 89, 90, 92 až 98 a článok 102, a s nariadením (EÚ) 2021/2116, a najmä s článkom 32 ods. 6 písm. b) uvedeného nariadenia, ako aj za predpokladu splnenia týchto podmienok:
a) |
finančné alokácie na intervencie vo forme priamych platieb sa použijú na iné intervencie vo forme priamych platieb, |
b) |
finančné alokácie na intervencie v záujme rozvoja vidieka sa použijú na iné intervencie v záujme rozvoja vidieka, |
c) |
finančné alokácie na intervencie v sektore včelárstva a v sektore vinohradníctva a vinárstva sa použijú na iné intervencie len v tom istom sektore; |
d) |
finančné alokácie na intervencie v iných sektoroch uvedených v článku 42 písm. f) sa použijú na intervencie v iných sektoroch uvedených v danom písmene, ktoré sú stanovené v strategickom pláne SPP, pričom takéto použitie nemá vplyv na schválené operačné programy. |
Na účely prvého pododseku písm. a) členské štáty, ktoré sa rozhodli poskytnúť základnú podporu príjmu na základe platobných nárokov v súlade s článkom 23, môžu lineárne zvýšiť alebo znížiť sumy, ktoré sa majú vyplatiť na základe hodnoty nárokov aktivovaných v kalendárnom roku, a to v rámci limitov minimálnych a maximálnych plánovaných jednotkových súm stanovených pre intervencie v rámci základnej podpory príjmu v súlade s článkom 102 ods. 2.
Článok 102
Plánované jednotkové sumy a plánované výstupy
1. Členské štáty stanovia pre každú intervenciu začlenenú do svojich strategických plánov SPP jednu alebo viacero plánovaných jednotkových súm. Plánovaná jednotková suma môže byť jednotná alebo priemerná podľa toho, ako to určia členské štáty. „Plánovaná jednotná jednotková suma“ je hodnota, ktorá sa má podľa očakávania vyplatiť za každý príslušný výstup. „Plánovaná priemerná jednotková suma“ je priemerná hodnota jednotlivých jednotkových súm, ktoré sa majú podľa očakávania vyplatiť za príslušné výstupy.
Pre intervencie, na ktoré sa vzťahuje integrovaný systém uvedený v článku 65 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2021/2116, sa stanovia jednotné jednotkové sumy s výnimkou prípadov, keď vzhľadom na štruktúru alebo rozsah intervencie jednotné jednotkové sumy nie sú možné alebo nie sú vhodné. V takýchto prípadoch sa stanovia priemerné jednotkové sumy.
2. Pokiaľ ide o typy intervencií vo forme priamych platieb, členské štáty môžu pre každú jednotkovú sumu plánovanú pre každú intervenciu stanoviť maximálne alebo minimálne plánované jednotkové sumy alebo obidve tieto sumy.
„Maximálna plánovaná jednotková suma“ a „minimálna plánovaná jednotková suma“ sú maximálne a minimálne jednotkové sumy, ktoré sa majú podľa očakávania vyplatiť za príslušný výstup.
Pri stanovovaní maximálnych alebo minimálnych plánovaných jednotkových súm alebo oboch týchto súm môžu členské štáty tieto hodnoty odôvodniť potrebnou flexibilitou na realokáciu, aby sa zamedzilo nevyužitiu finančných prostriedkov.
Realizovaná jednotková suma uvedená v článku 134 ods. 5 prvom pododseku písm. c) môže byť len nižšia ako plánovaná jednotková suma alebo ako minimálna plánovaná jednotková suma, ak je takáto suma stanovená, len aby sa zabránilo prekročeniu finančných alokácií na typy intervencií vo forme priamych platieb podľa článku 87 ods. 1.
3. Ak pre typy intervencií v záujme rozvoja vidieka používajú členské štáty plánované priemerné jednotkové sumy, môžu pre ne stanoviť maximálnu plánovanú priemernú jednotkovú sumu.
„Maximálna plánovaná priemerná jednotková suma“ je maximálna suma, ktorá sa má podľa očakávania v priemere vyplatiť za príslušné výstupy.
4. Ak sa pre nejakú intervenciu stanovia rôzne jednotkové sumy, odseky 2 a 3 sa uplatňujú na každú príslušnú jednotkovú sumu danej intervencie.
5. Členské štáty stanovia pre každú intervenciu ročné plánované výstupy, kvantifikované pre každú plánovanú jednotnú alebo priemernú jednotkovú sumu. V rámci jednej intervencie sa ročné plánované výstupy môžu poskytnúť na agregovanej úrovni za všetky jednotkové sumy alebo za skupinu jednotkových súm.
Článok 103
Flexibilita medzi alokáciami na priame platby a alokáciami z EPFRV
1. Členský štát sa v rámci svojho návrhu strategického plánu SPP uvedeného v článku 118 ods. 1 môže rozhodnúť previesť:
a) |
najviac 25 % svojej alokácie na priame platby stanovenej v prílohe V, ak je to relevantné po odpočítaní alokácií na bavlnu stanovených v prílohe VIII na kalendárne roky 2023 až 2026, do svojej alokácie v rámci EPFRV vo finančných rokoch 2024 – 2027; alebo |
b) |
najviac 25 % svojej alokácie v rámci EPFRV vo finančných rokoch 2024 – 2027 do svojej alokácie na priame platby stanovenej v prílohe V na kalendárne roky 2023 až 2026. |
2. Percento prevodu z alokácie členského štátu na priame platby do jeho alokácie v rámci EPFRV uvedené v odseku 1 písm. a) možno zvýšiť o:
a) |
najviac 15 percentuálnych bodov za predpokladu, že členské štáty použijú zodpovedajúce zvýšenie na intervencie financované z EPFRV zamerané na riešenie špecifických cieľov stanovených v článku 6 ods. 1 písm. d), e) a f); |
b) |
najviac 2 percentuálne body za predpokladu, že členské štáty použijú zodpovedajúce zvýšenie v súlade s článkom 95 ods. 1 písm. b). |
3. Percento prevodu z alokácie členského štátu v rámci EPFRV do jeho alokácie na priame platby uvedené v odseku 1 písm. b) možno zvýšiť na 30 % v prípade členských štátov, ktorých priame platby na hektár sú nižšie ako 90 % priemeru Únie. Táto podmienka je splnená v prípade Bulharska, Estónska, Španielska, Lotyšska, Litvy, Poľska, Portugalska, Rumunska, Slovenska, Fínska a Švédska.
4. V rozhodnutiach uvedených v odseku 1 sa stanovia percentuálne hodnoty uvedené v odseku 1, 2 a 3, ktoré sa môžu v každom kalendárnom roku líšiť.
5. Členské štáty môžu v roku 2025 prehodnotiť svoje rozhodnutia uvedené v odseku 1 ako súčasť žiadosti o zmenu svojich strategických plánov SPP, ako sa uvádza v článku 119.
HLAVA V
STRATEGICKÝ PLÁN SPP
KAPITOLA I
VŠEOBECNÉ POŽIADAVKY
Článok 104
Strategické plány SPP
1. Členské štáty vypracujú strategické plány SPP v súlade s týmto nariadením s cieľom implementovať podporu Únie financovanú z EPZF a EPFRV na dosiahnutie špecifických cieľov stanovených v článku 6 ods. 1 a 2.
2. Každý členský štát vypracuje jediný strategický plán SPP pre celé svoje územie, pričom zohľadní svoje ústavné a inštitucionálne ustanovenia.
Ak sa prvky strategického plánu SPP vypracúvajú na regionálnej úrovni, členský štát zabezpečí súdržnosť a súlad s prvkami strategického plánu vypracovaného na vnútroštátnej úrovni. Prvky vypracované na regionálnej úrovni sa náležite zohľadnia v príslušných oddieloch strategického plánu SPP, ako sa stanovuje v článku 107.
3. Na základe analýzy SWOT uvedenej v článku 115 ods. 2 a posúdenia potrieb uvedeného v článku 108 členské štáty stanovia v strategických plánoch SPP intervenčnú stratégiu uvedenú v článku 109, v ktorej sa stanovia kvantitatívne cieľové hodnoty a čiastkové ciele zamerané na dosiahnutie špecifických cieľov stanovených v článku 6 ods. 1 a 2. Cieľové hodnoty sa stanovia pomocou spoločného súboru ukazovateľov výsledkov stanovených v prílohe I.
Na dosiahnutie týchto cieľových hodnôt členské štáty stanovia intervencie založené na typoch intervencií stanovených v hlave III.
4. Každý strategický plán SPP sa vzťahuje na obdobie od 1. januára 2023 do 31. decembra 2027.
Článok 105
Väčšie ambície v súvislosti s environmentálnymi a klimatickými cieľmi
1. Členské štáty sa snažia zabezpečiť, aby bol celkový prínos k špecifickým cieľom stanoveným v článku 6 ods. 1 písm. d), e) a f) dosiahnutý prostredníctvom ich strategických plánov SPP, a najmä prostredníctvom prvkov intervenčnej stratégie uvedených v článku 109 ods. 2 písm. a) väčší v porovnaní s celkovým prínosom k cieľu stanovenému v článku 110 ods. 2 prvom pododseku písm. b) nariadenia (EÚ) č. 1306/2013 dosiahnutým prostredníctvom podpory z EPZF a EPFRV v období rokov 2014 až 2020.
2. Členské štáty vo svojich strategických plánoch SPP na základe dostupných informácií vysvetlia, ako plánujú dosiahnuť väčší celkový príspevok uvedený v odseku 1. Toto vysvetlenie sa zakladá na relevantných informáciách, napríklad na prvkoch uvedených v článku 107 ods. 1 písm. a) až f) a v článku 107 ods. 2 písm. b), ako aj na očakávaných zlepšeniach v porovnaní s príslušnými ukazovateľmi vplyvu uvedenými v prílohe I.
Článok 106
Procedurálne požiadavky
1. Členské štáty vypracujú strategické plány SPP na základe transparentných postupov a v súlade s ich inštitucionálnym a právnym rámcom a v uplatniteľnom prípade v spolupráci so svojimi regiónmi.
2. Orgán členského štátu zodpovedný za vypracovanie strategického plánu SPP zabezpečí, aby:
a) |
príslušné orgány na regionálnej úrovni boli v uplatniteľnom prípade zapojené do vypracúvania strategického plánu SPP; a |
b) |
príslušné orgány verejnej moci pre životné prostredie a klímu boli účinne zapojené do vypracúvania environmentálnych a klimatických aspektov strategického plánu SPP. |
3. Každý členský štát zorganizuje partnerstvo s príslušnými regionálnymi a miestnymi orgánmi. Toto partnerstvo tvoria aspoň títo partneri:
a) |
relevantné orgány na regionálnej a miestnej úrovni, ako aj iné orgány verejnej moci vrátane príslušných orgánov pre environmentálne a klimatické otázky; |
b) |
hospodárski a sociálni partneri vrátane zástupcov poľnohospodárskeho sektora; |
c) |
príslušné subjekty, ktoré zastupujú občiansku spoločnosť, a ak je to relevantné, subjekty zodpovedné za podporu sociálneho začleňovania, základných práv, rodovej rovnosti a nediskriminácie. |
Členské štáty účinne zapoja uvedených partnerov do prípravy strategických plánov SPP a konzultujú s príslušnými zainteresovanými stranami, v náležitom prípade aj pokiaľ ide o minimálne normy uvedené v článku 13.
4. Členské štáty, v uplatniteľnom prípade aj ich regióny, a Komisia spolupracujú v záujme zabezpečenia účinnej koordinácie pri vykonávaní strategických plánov SPP, pričom zohľadnia zásady proporcionality a zdieľaného riadenia.
5. Organizácia a vykonávanie partnerstva sa vykonávajú v súlade s delegovaným aktom prijatým na základe článku 5 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013.
KAPITOLA II
OBSAH STRATEGICKÉHO PLÁNU SPP
Článok 107
Obsah strategického plánu SPP
1. Každý strategický plán SPP obsahuje oddiely týkajúce sa:
a) |
posúdenia potrieb; |
b) |
intervenčnej stratégie; |
c) |
prvkov spoločných pre viaceré intervencie; |
d) |
intervencií vo forme priamych platieb, intervencií v určitých sektoroch a intervencií v záujme rozvoja vidieka špecifikovaných v stratégii; |
e) |
plánu cieľových hodnôt a finančného plánu; |
f) |
riadiaceho a koordinačného systému; |
g) |
prvkov, ktoré zabezpečujú modernizáciu SPP; |
h) |
ak sa prvky strategického plánu SPP vypracúvajú na regionálnej úrovni, stručný opis vnútroštátneho alebo regionálneho zriadenia členského štátu, a najmä to, ktoré prvky sa vypracúvajú na vnútroštátnej úrovni a ktoré na regionálnej úrovni. |
2. Každý strategický plán SPP obsahuje tieto prílohy:
a) |
prílohu I o ex ante hodnotení a strategickom environmentálnom hodnotení (SEA) uvedenom v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2001/42/ES (50); |
b) |
prílohu II o analýze SWOT; |
c) |
prílohu III o konzultácii s partnermi; |
d) |
v relevantných prípadoch prílohu IV o osobitnej platbe na bavlnu; |
e) |
prílohu V o dodatočnom národnom financovaní v rámci rozsahu pôsobnosti strategického plánu SPP; |
f) |
v relevantných prípadoch prílohu VI o prechodnej vnútroštátnej pomoci. |
3. Podrobné pravidlá týkajúce sa obsahu oddielov strategických plánov SPP a príloh k nim podľa odsekov 1 a 2 sú stanovené v článkoch 108 až 115.
Článok 108
Posúdenie potrieb
Posúdenie potrieb uvedené v článku 107 ods. 1 písm. a) zahŕňa:
a) |
zhrnutie zistení analýzy SWOT, ako sa uvádza v článku 115 ods. 2; |
b) |
identifikáciu potrieb pre každý špecifický cieľ stanovený v článku 6 ods. 1 a 2 na základe zistení analýzy SWOT; všetky potreby vyplývajúce z analýzy SWOT musia byť opísané bez ohľadu na to, či sa budú riešiť v rámci strategického plánu alebo nie; |
c) |
v prípade špecifického cieľa, ktorým je podpora hospodársky udržateľného poľnohospodárskeho príjmu a odolnosti poľnohospodárstva a ktorý je stanovený v článku 6 ods. 1 písm. a), posúdenie potrieb v súvislosti so spravodlivejším rozdelením a účinnejším a efektívnejším nasmerovaním priamych platieb, v relevantných prípadoch so zreteľom na štruktúru poľnohospodárskych podnikov, a v súvislosti s riadením rizika; |
d) |
v relevantných prípadoch analýzu potrieb špecifických, geografických oblastí, ako sú napríklad najvzdialenejšie regióny ako aj horské a ostrovné oblasti; |
e) |
prioritizáciu potrieb vrátane riadneho odôvodnenia zvolených prvkov, ktoré v prípade, že je to relevantné, obsahuje dôvody, prečo sa v strategickom pláne SPP niektoré identifikované potreby neriešia alebo sa riešia len čiastočne. |
V prípade špecifických cieľov stanovených v článku 6 ods. 1 písm. d), e) a f) sa v posúdení potrieb zohľadnia národné plány v oblasti životného prostredia a klímy, ktoré vychádzajú z legislatívnych aktov uvedených v prílohe XIII.
Členské štáty použijú na účely posúdenia potrieb aktuálne a spoľahlivé údaje, a ak majú k dispozícii údaje rozčlenené podľa pohlavia, použijú ich tiež.
Článok 109
Intervenčná stratégia
1. V intervenčnej stratégii uvedenej v článku 107 ods. 1 písm. b) sa pre každý špecifický cieľ stanovený v článku 6 ods. 1 a 2 a začlenený do strategického plánu SPP stanovia:
a) |
ciele a súvisiace čiastkové ciele pre relevantné ukazovatele výsledkov, ktoré členský štát používa na základe svojho posúdenia potrieb uvedeného v článku 108. Hodnota týchto cieľových hodnôt musí byť odôvodnená na základe uvedeného posúdenia potrieb. Pokiaľ ide o špecifické ciele stanovené v článku 6 ods. 1 písm. d), e) a f), cieľové hodnoty musia byť odvodené z prvkov vysvetlenia uvedených v tomto článku ods. 2 písm. a); |
b) |
intervencie založené na typoch intervencií stanovených v hlave III, ktoré musia byť zamerané na riešenie špecifickej situácie v príslušnej oblasti, opierať sa o vhodnú intervenčnú logiku a vychádzať z ex ante hodnotenia uvedeného v článku 139, analýzy SWOT uvedenej v článku 115 ods. 2 a posúdenia potrieb uvedeného v článku 108; |
c) |
prvky preukazujúce, ako intervencie umožňujú dosiahnutie cieľových hodnôt a ako sú navzájom súdržné a zlučiteľné; |
d) |
prvky preukazujúce, že alokácia finančných prostriedkov na intervencie v rámci strategického plánu SPP je odôvodnená a primeraná dosiahnutiu stanovených cieľových hodnôt a že je v súlade s finančným plánom uvedeným v článku 112. |
2. V intervenčnej stratégii sa preukazuje konzistentnosť stratégie a komplementarita intervencií naprieč špecifickými cieľmi stanovenými v článku 6 ods. 1 a 2 tým, že sa v nej poskytne:
a) |
prehľad environmentálnej a klimatickej architektúry strategického plánu SPP, v ktorom sa opisuje:
|
b) |
pokiaľ ide o špecifický cieľ stanovený v článku 6 ods. 1 písm. g), prehľad relevantných intervencií a špecifických podmienok pre mladých poľnohospodárov stanovených v strategickom pláne SPP, ako sú tie uvedené v článku 26 ods. 4 písm. a), článkoch 30, 73 a 75 a v článku 77 ods. 6. Členské štáty sa pri predkladaní finančného plánu v súvislosti s typmi intervencií uvedenými v článkoch 30, 73 a 75 opierajú najmä o článok 95. V prehľade sa vo všeobecnosti objasňuje aj vzájomná interakcia s vnútroštátnymi nástrojmi s cieľom zlepšiť konzistentnosť medzi akciami Únie a vnútroštátnymi akciami v tejto oblasti; |
c) |
vysvetlenie, ako sú intervencie v rámci viazanej podpory príjmu, ako sa uvádza v hlave III kapitole II oddiele 3 pododdiele 1, v súlade so smernicou 2000/60/ES; |
d) |
pokiaľ ide o špecifický cieľ stanovený v článku 6 ods. 1 písm. a), prehľad toho, ako sa rieši cieľ spravodlivejšieho rozdelenia a účinnejšieho a efektívnejšieho nasmerovania podpory príjmu, ktorá sa má poskytnúť poľnohospodárom v rámci strategického plánu SPP, v uplatniteľnom prípade vrátane informácií odôvodňujúcich použitie výnimky stanovenej v článku 29 ods. 1 druhom pododseku. Uvedený prehľad sa v relevantných prípadoch zameria aj na konzistentnosť a komplementaritu teritorializácie základnej podpory príjmu uvedenej v článku 22 ods. 2 s podporou v rámci iných intervencií, najmä platieb na oblasti s prírodnými alebo inými osobitnými obmedzeniami uvedené v článku 71; |
e) |
prehľad intervencií, ktoré sa uplatňujú len na niektoré sektory, vrátane viazanej podpory príjmu, ako sa uvádza v hlave III kapitole II oddiele 3 pododdiele 1, a intervencií v určitých sektoroch uvedených v hlave III kapitole III, pričom sa poskytne odôvodnenie zamerania na predmetné sektory, zoznam intervencií podľa sektorov a opis ich komplementarity; |
f) |
ak je to relevantné, vysvetlenie, ktorými intervenciami sa má prispieť k zabezpečeniu koherentného a integrovaného prístupu k riadeniu rizika; |
g) |
ak je to relevantné, opis vzájomného pôsobenia medzi vnútroštátnymi a regionálnymi intervenciami vrátane rozdelenia finančných alokácií podľa intervencie a fondu; |
h) |
prehľad toho, ako strategický plán SPP prispieva k dosiahnutiu špecifického cieľa zlepšiť dobré životné podmienky zvierat a bojovať proti antimikrobiálnej rezistencii stanovenému v článku 6 ods. 1 písm. i), vrátane východiskových podmienok a komplementarity medzi kondicionalitou a rôznymi intervenciami; |
i) |
vysvetlenie toho, ako intervencie a prvky spoločné pre viaceré intervencie prispievajú k zjednodušeniu pre konečných prijímateľov a k zníženiu administratívnej záťaže. |
3. Ak sa prvky strategického plánu SPP vypracúvajú na regionálnej úrovni, v intervenčnej stratégii sa zabezpečí súdržnosť a súlad s prvkami strategického plánu vypracovaného na vnútroštátnej úrovni.
Článok 110
Prvky spoločné pre viaceré intervencie
Oddiel týkajúci sa prvkov spoločných pre viaceré intervencie uvedený v článku 107 ods. 1 písm. c) zahŕňa:
a) |
vymedzenia pojmov a podmienky, ktoré stanovili členské štáty v súlade s článkom 4, ako aj minimálne požiadavky na intervencie vo forme priamych platieb podľa článku 18; |
b) |
opis využívania „technickej pomoci“, ako sa uvádza v článkoch 94 a 125, a opis národných sietí SPP, ako sa uvádzajú v článku 126; |
c) |
pokiaľ ide o špecifické ciele stanovené v článku 6 ods. 1, vymedzenie pojmu „vidiecke oblasti“ použitého v strategickom pláne SPP, ako ho určili členské štáty; |
d) |
ďalšie informácie o vykonávaní, najmä:
|
Článok 111
Intervencie
Oddiel týkajúci sa každej intervencie špecifikovanej v stratégii uvedenej v článku 107 ods. 1 písm. d), vrátane intervencií stanovených na regionálnej úrovni, zahŕňa:
a) |
typ intervencií, na ktorej je založená; |
b) |
územnú pôsobnosť; |
c) |
špecifickú koncepciu alebo požiadavky danej intervencie, ktorými sa zabezpečí účinný prínos k dosahovaniu špecifického cieľa alebo cieľov stanoveným v článku 6 ods. 1 a 2; v prípade environmentálnych a klimatických intervencií musí prepojenie s podmienkami kondicionality preukázať, že postupy sú komplementárne a neprekrývajú sa; |
d) |
podmienky oprávnenosti; |
e) |
ukazovatele výsledkov stanovené v prílohe I, ku ktorým by mala intervencia priamo a výrazným spôsobom prispieť; |
f) |
v prípade každej intervencie, ktorá je založená na typoch intervencií uvedených v prílohe II k tomuto nariadeniu, opis toho, ako sa dodržiavajú príslušné ustanovenia prílohy 2 k Dohode WTO o poľnohospodárstve podľa článku 10 tohto nariadenia a prílohy II k tomuto nariadeniu, a v prípade každej intervencie, ktorá nie je založená na typoch intervencií uvedených v prílohe II k tomuto nariadeniu, opis toho, či sa dodržiavajú príslušné ustanovenia článku 6 ods. 5 alebo prílohy 2 k Dohode WTO o poľnohospodárstve, a ak áno, ako sa dodržiavajú; |
g) |
jeden ukazovateľ výstupu a ročné plánované výstupy pre túto intervenciu, ako sa uvádza v článku 102 ods. 5; |
h) |
ročné plánované jednotné alebo priemerné jednotkové sumy, ako sa uvádza v článku 102 ods. 1, a v relevantných prípadoch aj maximálne alebo minimálne plánované jednotkové sumy, ako sa uvádza v článku 102 ods. 2 a 3; |
i) |
vysvetlenie, ako sa dospelo k stanoveniu súm uvedených v písmene h) tohto odseku; |
j) |
v uplatniteľnom prípade:
|
k) |
ročnú finančnú alokáciu na intervenciu, ako sa uvádza v článku 101 ods. 1, alebo v prípade sektorov uvedených v článku 42 písm. a), d), e) a f) ročnú finančnú alokáciu na príslušný sektor, ako sa uvádza v článku 101 ods. 2; vrátane, v uplatniteľnom prípade, rozpis súm plánovaných na granty a súm plánovaných na finančné nástroje; |
l) |
údaj o tom, či sa intervencia nenachádza mimo rozsahu pôsobnosti článku 42 ZFEÚ a či je, alebo nie je predmetom posúdenia podľa pravidiel štátnej pomoci. |
Písmeno e) prvého pododseku sa neuplatňuje na intervencie v rámci typu intervencie v sektore včelárstva uvedené v článku 55 ods. 1 písm. a) a c) až g), na intervencie v rámci typu intervencie v sektore vinohradníctva a vinárstva uvedené v článku 58 ods. 1 písm. h) až k) a na informačné a propagačné akcie pre systémy kvality v rámci typu intervencie na účely spolupráce uvedené v článku 77.
Článok 112
Plán cieľových hodnôt a finančný plán
1. Plán cieľových hodnôt uvedený v článku 107 ods. 1 písm. e) pozostáva zo súhrnnej tabuľky znázorňujúcej cieľové hodnoty a čiastkové ciele, ako sa uvádzajú v článku 109 ods. 1 písm. a).
2. Finančný plán uvedený v článku 107 ods. 1 písm. e) obsahuje prehľadnú tabuľku, ktorá obsahuje:
a) |
alokácie členského štátu na typy intervencií vo forme priamych platieb uvedené v článku 87 ods. 1, na typy intervencií v sektore vinohradníctva a vinárstva uvedené v článku 88 ods. 1, na typy intervencií v sektore včelárstva uvedené v článku 88 ods. 2 a na typy intervencií v záujme rozvoja vidieka uvedené v článku 89 ods. 3, pričom sa špecifikuje ročná a celková suma, ktorú si vyhradia členské štáty na účely dodržania požiadaviek na minimálne finančné alokácie stanovené v článkoch 92 až 98; |
b) |
prevody súm uvedených v písmene a) medzi typmi intervencií vo forme priamych platieb a typmi intervencií v záujme rozvoja vidieka v súlade s článkom 103, ako aj akékoľvek zníženia alokácií členského štátu na typy intervencií vo forme priamych platieb s cieľom sprístupniť sumy pre typy intervencií v iných sektoroch uvedených v hlave III kapitole III oddiele 7 v súlade s článkom 88 ods. 6); |
c) |
alokácie členského štátu na typy intervencií v sektore chmeľu uvedené v článku 88 ods. 3 a typy intervencií v sektore olivového oleja a stolových olív uvedené v článku 88 ods. 4, a ak sa tieto typy intervencií nevykonávajú, rozhodnutie zahrnúť zodpovedajúce alokácie do alokácie členského štátu na priame platby v súlade s článkom 88 ods. 5; |
d) |
v relevantnom prípade prevod alokácií členského štátu z EPFRV na podporu podľa Programu InvestEU v súlade s článkom 81 tohto nariadenia, podľa nariadenia (EÚ) 2021/783 alebo podľa nariadenia (EÚ) 2021/817 v súlade s článkom 99 tohto nariadenia; |
e) |
v relevantnom prípade sumy plánované pre najvzdialenejšie regióny. |
3. Okrem údajov v druhom odseku obsahuje podrobný finančný plán pre každý finančný rok aj nasledujúce tabuľky v súlade s článkom 111 písm. g) a k), ktoré predstavujú prognózy členského štátu o realizácii platieb:
a) |
rozdelenie alokácií členského štátu podľa typov intervencií vo forme priamych platieb po uskutočnení prevodov tak, ako je uvedené v odseku 2 písm. b) a c), na základe orientačných finančných alokácií podľa typu intervencie a podľa intervencie, pričom sa pre každú intervenciu špecifikujú plánované výstupy, plánované priemerné alebo jednotné jednotkové sumy uvedené v článku 102 ods. 1 a v náležitom prípade maximálne alebo minimálne plánované jednotkové sumy alebo obidve tieto sumy uvedené v článku 102 ods. 2. V uplatniteľnom prípade uvedené rozdelenie alokácií zahŕňa výšku rezervy platobných nárokov. Uvedie sa aj celkový odhadovaný výsledok znižovania platieb uvedený v článku 17. So zreteľom na použitie odhadovaného výsledku znižovania platieb, ako sa uvádza v článku 17 a v článku 87 ods. 3, sa tieto orientačné finančné alokácie, súvisiace plánované výstupy a zodpovedajúce plánované priemerné alebo jednotné jednotkové sumy určia ešte pred znižovaním platieb; |
b) |
rozdelenie alokácií na typy intervencií uvedené v hlave III kapitole III podľa intervencie a s uvedením plánovaných výstupov alebo v prípade sektorov uvedených v článku 42 písm. a), d), e) a f) orientačné finančné alokácie na sektor s uvedením plánovaných výstupov vyjadrených ako počet operačných programov na sektor; |
c) |
rozdelenie alokácií členského štátu na rozvoj vidieka po prevodoch do priamych platieb a z priamych platieb, ako sa uvádza v písmene b), podľa typu intervencie a podľa intervencie, a to vrátane celkových hodnôt za obdobie strategického plánu SPP, pričom sa uvedie aj uplatniteľná miera príspevku z EPFRV rozčlenená podľa intervencie a v uplatniteľnom prípade aj podľa typu regiónu. V prípade prevodu finančných prostriedkov z priamych platieb sa špecifikujú intervencie alebo časti intervencií financované z prevodu. V uvedenej tabuľke sa uvádzajú aj plánované výstupy za intervenciu a plánované priemerné alebo jednotné jednotkové sumy uvedené v článku 102 ods. 1 a v náležitom prípade aj maximálne plánované priemerné jednotkové sumy, ako sa uvádza v článku 102 ods. 3. V uplatniteľných prípadoch sa v tabuľke uvádza aj rozpis grantov a súm plánovaných na finančné nástroje. Uvádzajú sa aj sumy na technickú pomoc. |
Článok 113
Riadiace a koordinačné systémy
Oddiel týkajúci sa riadiacich a koordinačných systémov uvedených v článku 107 ods. 1 písm. f) obsahuje:
a) |
identifikáciu všetkých riadiacich subjektov uvedených v hlave II kapitole II nariadenia (EÚ) 2021/2116, ako aj národného riadiaceho orgánu a v relevantných prípadoch regionálnych riadiacich orgánov; |
b) |
identifikáciu a úlohu sprostredkovateľských orgánov uvedených v článku 123 ods. 4 tohto nariadenia; |
c) |
informácie o systémoch kontroly a sankciách uvedených v hlave IV nariadenia (EÚ) 2021/2116 vrátane:
|
d) |
prehľad štruktúry monitorovania a podávania správ. |
Článok 114
Modernizácia
V oddiele týkajúcom sa prvkov, ktoré zabezpečujú modernizáciu SPP, uvedených v článku 107 ods. 1 písm. g) sa zdôraznia tie prvky strategického plánu SPP, ktoré podporujú modernizáciu poľnohospodárskych a vidieckych oblastí a SPP, a zahrnie sa doň najmä:
a) |
prehľad toho, ako strategický plán SPP prispeje k dosiahnutiu prierezového cieľa stanoveného v článku 6 ods. 2, a to najmä prostredníctvom:
|
b) |
opis stratégie pre rozvoj digitálnych technológií v poľnohospodárstve a vo vidieckych oblastiach a pre používanie týchto technológií na zvýšenie účinnosti a efektívnosti intervencií v rámci strategického plánu SPP. |
Článok 115
Prílohy
1. Príloha I k strategickému plánu SPP uvedená v článku 107 ods. 2 písm. a) zahŕňa zhrnutie hlavných výsledkov ex ante hodnotenia uvedeného v článku 139 a hodnotenia SEA, ako sa uvádza v smernici 2001/42/ES, a opis toho, ako sa zohľadnili, alebo odôvodnenie, prečo sa nezohľadnili, ako aj odkaz na úplnú správu o ex ante hodnotení a správu o SEA.
2. Príloha II k strategickému plánu SPP uvedená v článku 107 ods. 2 písm. b) zahŕňa analýzu SWOT súčasnej situácie v oblasti, na ktorú sa vzťahuje strategický plán SPP.
Analýza SWOT vychádza zo súčasnej situácie v oblasti, na ktorú sa vzťahuje strategický plán SPP, a za každý špecifický cieľ stanovený v článku 6 ods. 1 a 2 obsahuje celkový opis súčasnej situácie v oblasti, na ktorú sa vzťahuje strategický plán SPP, pričom vychádza zo spoločných kontextových ukazovateľov a iných aktuálnych kvantitatívnych a kvalitatívnych informácií, ako sú štúdie, hodnotiace správy z minulosti, sektorová analýza a poučenia z predchádzajúcich skúseností.
Ak je to relevantné, analýza SWOT zahŕňa analýzu územných aspektov vrátane regionálnych osobitostí, v ktorej sa zdôraznia tie územia, na ktoré sa intervencie osobitne zameriavajú, a analýzu sektorových aspektov, najmä pre tie sektory, na ktoré sa vzťahujú osobitné intervencie alebo programy.
Okrem toho sa v tomto opise musia vo vzťahu ku každému všeobecnému a špecifickému cieľu stanovenému v článku 5 a článku 6 ods. 1 a 2 predovšetkým osobitne uviesť:
a) |
silné stránky identifikované v oblasti, na ktorú sa vzťahuje strategický plán SPP; |
b) |
slabé stránky identifikované v oblasti, na ktorú sa vzťahuje strategický plán SPP; |
c) |
príležitosti identifikované v oblasti, na ktorú sa vzťahuje strategický plán SPP; |
d) |
hrozby identifikované v oblasti, na ktorú sa vzťahuje strategický plán SPP. |
V prípade špecifických cieľov stanovených v článku 6 ods. 1 písm. d), e) a f) odkazuje analýza SWOT na národné plány, ktoré vychádzajú z legislatívnych aktov uvedených v prílohe XIII.
V prípade špecifického cieľa stanoveného v článku 6 ods. 1 písm. g) zahŕňa analýza SWOT krátku analýzu prístupu k pôde, mobility pôdy a reštrukturalizácie pôdy, prístupu k financovaniu a úverom, ako aj prístupu k vedomostiam a poradenstvu.
V prípade prierezového cieľa stanoveného v článku 6 ods. 2 analýza SWOT takisto poskytuje relevantné informácie o fungovaní AKIS a súvisiacich štruktúr.
3. Príloha III k strategickému plánu SPP uvedená v článku 107 ods. 2 písm. c) zahŕňa výsledky konzultácie s partnermi, a predovšetkým s relevantnými orgánmi na regionálnej a miestnej úrovni, a stručný opis toho, ako konzultácie prebehli.
4. Príloha IV k strategickému plánu SPP uvedená v článku 107 ods. 2 písm. d) obsahuje stručný opis osobitnej platby na bavlnu a jej komplementaritu s inými intervenciami v strategickom pláne SPP.
5. Príloha V k strategickému plánu SPP uvedená v článku 107 ods. 2 písm. e) obsahuje tieto prvky:
a) |
stručný opis dodatočného národného financovania pre intervencie v záujme rozvoja vidieka stanovené v hlave III kapitole IV, ktoré sa poskytuje v rámci pôsobnosti strategického plánu SPP, vrátane súm na každú intervenciu a informácií o súlade s požiadavkami podľa tohto nariadenia; |
b) |
vysvetlenie komplementarity s intervenciami v rámci strategického plánu SPP; |
c) |
údaj o tom, či sa dodatočné národné financovanie nenachádza mimo rozsahu pôsobnosti článku 42 ZFEÚ a či je, alebo nie je predmetom posúdenia podľa pravidiel štátnej pomoci; a |
d) |
vnútroštátnu finančnú pomoc v sektore ovocia a zeleniny uvedenú v článku 53. |
6. Príloha VI k strategickému plánu SPP uvedená v článku 107 ods. 2 písm. f) obsahuje tieto informácie, pokiaľ ide o prechodnú vnútroštátnu pomoc:
a) |
ročné finančné krytie pre jednotlivé sektory za každý sektor, ktorému sa poskytla prechodná vnútroštátna pomoc; |
b) |
ak je to relevantné, maximálnu jednotkovú mieru podpory pre každý rok príslušného obdobia; |
c) |
ak je to relevantné, informácie týkajúce sa referenčného obdobia upraveného v súlade s článkom 147 ods. 2 druhým pododsekom; |
d) |
stručný opis komplementarity prechodnej vnútroštátnej pomoci s intervenciami v rámci strategického plánu SPP. |
Článok 116
Delegované právomoci, pokiaľ ide o obsah strategického plánu SPP
Komisia je do 31. decembra 2023 splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 152, ktorými sa mení táto kapitola, pokiaľ ide o obsah strategického plánu SPP a príloh k nemu. Uvedené delegované akty sú prísne obmedzené len na riešenie problémov, s ktorými sa stretli členské štáty.
Článok 117
Vykonávacie právomoci, pokiaľ ide o obsah strategického plánu SPP
Komisia môže prijímať vykonávacie akty stanovujúce pravidlá toho, ako sa v strategických plánoch SPP majú predkladať prvky opísané v článkoch 108 až 115. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 153 ods. 2.
KAPITOLA III
SCHVÁLENIE A ZMENA STRATEGICKÉHO PLÁNU SPP
Článok 118
Schválenie strategického plánu SPP
1. Každý členský štát predloží Komisii návrh strategického plánu SPP s obsahom uvedeným v článku 107 najneskôr do 1. januára 2022.
2. Komisia posúdi navrhovaný strategický plán SPP z hľadiska jeho úplnosti, jeho konzistentnosti a súdržnosti so všeobecnými zásadami práva Únie, s týmto nariadením a s delegovanými a vykonávacími aktami prijatými podľa neho, a ako aj s nariadením (EÚ) 2021/2116, jeho skutočného prínosu pre dosiahnutie špecifických cieľov stanovených v článku 6 ods. 1 a 2 a jeho vplyvu na riadne fungovanie vnútorného trhu a narušenie hospodárskej súťaže, ako aj úrovne administratívneho zaťaženia pre prijímateľov a verejnú správu. Posúdenie sa zameria predovšetkým na vhodnosť stratégie strategického plánu SPP, zodpovedajúce špecifické ciele, cieľové hodnoty, intervencie a na alokáciu rozpočtových prostriedkov v záujme splnenia špecifických cieľov strategického plánu SPP prostredníctvom navrhovaného súboru intervencií na základe analýzy SWOT a ex ante hodnotenia.
3. V závislosti od výsledkov posúdenia uvedeného v odseku 2 môže Komisia do troch mesiacov od dátumu predloženia strategického plánu SPP adresovať členským štátom pripomienky.
Členský štát poskytne Komisii všetky potrebné dodatočné informácie a v náležitom prípade navrhovaný plán zreviduje.
4. Komisia navrhovaný strategický plán SPP schváli za predpokladu, že boli predložené potrebné informácie a že tento plán je v súlade s článkom 9 a ďalšími požiadavkami stanovenými v tomto nariadení a v nariadení (EÚ) 2021/2116, ako aj s delegovanými a vykonávacími aktami prijatými na ich základe. Schválenie plánu vychádza výhradne z aktov, ktoré sú pre členské štáty právne záväzné.
5. Každý strategický plán SPP sa schváli najneskôr do šiestich mesiacov po tom, ako ho dotknutý členský štát predloží.
Schválenie sa nevzťahuje na informácie uvedené v článku 113 písm. c) a v prílohách I až IV k strategickému plánu SPP uvedených v článku 107 ods. 2 písm. a) až d ).
V riadne odôvodnených prípadoch môže členský štát požiadať Komisiu o schválenie strategického plánu SPP, ktorý neobsahuje všetky prvky. V takomto prípade dotknutý členský štát uvedie, ktoré časti strategického plánu SPP chýbajú, a predloží orientačné cieľové hodnoty a finančné plány, ako sa uvádza v článku 112, pre celý strategický plán SPP, aby preukázal celkovú konzistentnosť a súdržnosť plánu. Chýbajúce prvky strategického plánu SPP sa predložia Komisii ako zmena plánu v súlade s článkom 119 v rámci lehoty nepresahujúcej tri mesiace od dátumu schválenia strategického plánu SPP.
6. Komisia každý strategický plán SPP schváli vykonávacím rozhodnutím bez uplatnenia postupu výboru uvedeného v článku 153.
7. Strategické plány SPP majú právne účinky až po tom, ako ich Komisia schváli.
Článok 119
Zmena strategického plánu SPP
1. Členské štáty môžu Komisii predkladať žiadosti o zmenu svojich strategických plánov SPP.
2. Žiadosti o zmenu strategických plánov SPP musia byť riadne odôvodnené a musí sa v nich najmä uviesť očakávaný vplyv zmien plánu na dosiahnutie špecifických cieľov stanovených v článku 6 ods. 1 a 2. K žiadosti sa pripojí zmenený plán a v relevantnom prípade aj aktualizované prílohy.
3. Komisia posúdi konzistentnosť zmeny s týmto nariadením a delegovanými a vykonávacími aktami prijatými na jeho základe, ako aj s nariadením (EÚ) 2021/2116, a jej účinné prispievanie k dosahovaniu špecifických cieľov.
4. Komisia žiadanú zmenu strategického plánu SPP schváli za predpokladu, že boli predložené potrebné informácie a že tento zmenený plán je v súlade s článkom 9 a ďalšími požiadavkami stanovenými v tomto nariadení a v nariadení (EÚ) 2021/2116, ako aj s delegovanými a vykonávacími aktami prijatými na ich základe.
5. Komisia môže predložiť pripomienky do 30 pracovných dní od predloženia žiadosti o zmenu strategického plánu SPP. Členský štát poskytne Komisii všetky potrebné dodatočné informácie.
6. Žiadosť o zmenu strategického plánu SPP sa schváli najneskôr do troch mesiacov po tom, ako ju členský štát predloží.
7. Žiadosť o zmenu strategického plánu SPP sa môže predložiť jedenkrát za kalendárny rok s prihliadnutím na prípadné výnimky, ktoré sú stanovené v tomto nariadení alebo ktoré určí Komisia v súlade s článkom 122. Okrem toho sa počas obdobia strategického plánu SPP môžu predložiť tri ďalšie žiadosti o zmenu strategického plánu SPP. Tento odsek sa neuplatňuje na žiadosti o zmeny s cieľom predložiť chýbajúce prvky v súlade s článkom 118 ods. 5.
Žiadosť o zmenu strategického plánu SPP v súvislosti s článkom 17 ods. 5, článkom 88 ods. 7, článkom 103 ods. 5 alebo článkom 120 sa nezapočítava do obmedzenia stanoveného v prvom pododseku tohto odseku.
8. Zmena strategického plánu SPP v súvislosti s článkom 17 ods. 5, článkom 88 ods. 7 alebo článkom 103 ods. 1, ktorá sa týka EPZF, nadobudne účinnosť od 1. januára kalendárneho roka nasledujúceho po roku schválenia žiadosti o zmenu Komisiou a po zodpovedajúcej zmene alokácií v súlade s článkom 87 ods. 2.
Zmena strategického plánu SPP v súvislosti s článkom 103 ods. 1, ktorá sa týka EPFRV, nadobudne účinnosť po schválení žiadosti o zmenu Komisiou a po zodpovedajúcej zmene alokácií v súlade s článkom 89 ods. 4.
Zmena strategického plánu SPP týkajúca sa EPZF, s výnimkou zmien uvedených v prvom pododseku tohto odseku, nadobudne účinnosť od dátumu, ktorý určí členský štát a ktorý je neskorší ako dátum schválenia žiadosti o danú zmenu Komisiou. Členské štáty môžu pre rôzne prvky zmeny stanoviť iný dátum alebo dátumy nadobudnutia účinnosti. Členské štáty pri určovaní tohto dátumu zohľadnia lehoty pre postup schvaľovania stanovené v tomto článku a potrebu poľnohospodárov a iných prijímateľov disponovať dostatočným časom na zohľadnenie zmeny. Tento plánovaný dátum, ktorý členský štát uvedie spolu so žiadosťou o zmenu strategického plánu SPP, podlieha schváleniu Komisiou v súlade s odsekom 10 tohto článku.
9. Odchylne od odsekov 2 až 8 a odsekov 10 a 11 tohto článku môžu členské štáty kedykoľvek vykonať a uplatniť úpravy prvkov svojich strategických plánov SPP týkajúce sa intervencií podľa hlavy III kapitoly IV, ktoré nemajú za následok zmeny cieľových hodnôt uvedených v článku 109 ods. 1 písm. a), a to vrátane úprav podmienok oprávnenosti takýchto intervencií. Uvedené úpravy oznámia Komisii k dátumu, keď ich začnú uplatňovať, a zahrnú ich do nasledujúcej žiadosti o zmenu strategického plánu SPP v súlade s odsekom 1 tohto článku.
10. Komisia každú zmenu strategického plánu SPP schváli vykonávacím rozhodnutím bez uplatnenia postupu výboru uvedeného v článku 153.
11. Bez toho, aby bol dotknutý článok 86, majú zmeny strategických plánov SPP právne účinky až po tom, ako ich Komisia schváli.
12. Opravy, ktoré sú administratívneho charakteru alebo zjavné chyby alebo opravy redakčného charakteru, ktoré nemajú vplyv na vykonávanie politiky ani na intervencie, sa nepovažujú za žiadosť o zmenu podľa tohto článku. Členské štáty informujú Komisiu o takýchto opravách.
Článok 120
Preskúmanie strategických plánov SPP
Ak dôjde k zmene niektorého z legislatívnych aktov uvedených v prílohe XIII, každý členský štát posúdi, či by sa jeho strategický plán SPP mal zodpovedajúcim spôsobom zmeniť, a to najmä pokiaľ ide o vysvetlenie uvedené v článku 109 ods. 2 písm. a) bode v), a o ďalšie prvky strategického plánu SPP uvedené v tomto vysvetlení. Každý členský štát do šiestich mesiacov po uplynutí lehoty na transpozíciu zmeny v prípade smernice uvedenej v prílohe XIII alebo do šiestich mesiacov od dátumu začatia uplatňovania zmeny v prípade nariadenia uvedeného v prílohe XIII oznámi Komisii výsledok svojho posúdenia spolu so sprievodným vysvetlením a v prípade potreby predloží žiadosť o zmenu svojho strategického plánu SPP v súlade s článkom 119 ods. 2.
Článok 121
Výpočet lehôt pre akcie Komisie
Na účely tejto kapitoly platí, že ak je pre určitú akciu Komisie stanovená lehota, táto lehota začína plynúť po predložení všetkých informácií, ktorými sa plnia požiadavky stanovené v tomto nariadení a ustanovenia prijaté na jeho základe.
Táto lehota nezahŕňa:
a) |
obdobie, ktoré sa začína dňom nasledujúcim po dni, keď Komisia zaslala členskému štátu svoje pripomienky alebo žiadosť o revidované dokumenty, a končí dňom, keď dotknutý členský štát Komisii odpovie; |
b) |
v prípade zmien týkajúcich sa článku 17 ods. 5, článku 88 ods. 7 a článku 103 ods. 5 obdobie na prijatie delegovaného aktu na zmenu alokácií v súlade s článkom 87 ods. 2. |
Článok 122
Delegované právomoci týkajúce sa zmien strategických plánov SPP
Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 152, ktorými sa táto kapitola dopĺňa, pokiaľ ide o:
a) |
postupy a lehoty na predloženie žiadostí o zmenu strategických plánov SPP; |
b) |
stanovenie ďalších prípadov, pri ktorých sa neuplatňuje maximálny počet zmien uvedený v článku 119 ods. 7. |
HLAVA VI
KOORDINÁCIA A RIADENIE
Článok 123
Riadiaci orgán
1. Každý členský štát určí pre svoj strategický plán SPP národný riadiaci orgán.
Členské štáty môžu so zreteľom na svoje ústavné a inštitucionálne ustanovenia určiť regionálne riadiace orgány, ktoré budú zodpovedné za niektoré alebo za všetky úlohy uvedené v odseku 2.
Členské štáty zabezpečia, aby mal príslušný systém riadenia a kontroly takú štruktúru, ktorou sa zabezpečí jasné zadelenie a oddelenie funkcií medzi národným riadiacim orgánom a v relevantných prípadoch regionálnymi riadiacimi orgánmi a ostatnými orgánmi a subjektmi. Členské štáty sú zodpovedné za zabezpečenie účinného fungovania systému počas celého obdobia strategického plánu SPP.
2. Riadiaci orgán je zodpovedný za riadenie a vykonávanie strategického plánu SPP účinným, efektívnym a správnym spôsobom. Predovšetkým zabezpečuje, aby:
a) |
existoval elektronický informačný systém, ako sa uvádza v článku 130; |
b) |
poľnohospodári, iní prijímatelia a iné subjekty zapojené do vykonávania intervencií:
|
c) |
sa dotknutým poľnohospodárom a iným prijímateľom poskytli jasné a presné informácie o povinných požiadavkách týkajúcich sa hospodárenia a o minimálnych normách GAEC stanovených podľa hlavy III kapitoly I oddielu 2, ako aj o požiadavkách týkajúcich sa sociálnej podmienenosti stanovených podľa hlavy III kapitoly I oddielu 3, ktoré sa majú uplatňovať na úrovni poľnohospodárskeho podniku, pričom v náležitých prípadoch sa tieto informácie môžu poskytnúť aj elektronicky; |
d) |
ex ante hodnotenie uvedené v článku 139 bolo v súlade so systémom hodnotenia a monitorovania a predložilo sa Komisii; |
e) |
existoval plán hodnotenia uvedený v článku 140 ods. 4, a aby sa ex post hodnotenie uvedené v danom článku vykonalo v rámci lehôt stanovených v tomto nariadení, aby takéto hodnotenia boli v súlade so systémom monitorovania a hodnotenia a aby sa predkladali monitorovaciemu výboru a Komisii; |
f) |
monitorovací výbor mal k dispozícii informácie a dokumenty potrebné na monitorovanie vykonávania strategického plánu SPP vzhľadom na jeho špecifické ciele a priority; |
g) |
sa vypracovala výročná správa o výkonnosti vrátane súhrnných monitorovacích tabuliek a aby sa táto správa po tom, ako sa predloží monitorovaciemu výboru na udelenie stanoviska, predložila Komisii v súlade s článkom 9 ods. 3 prvým pododsekom písm. b) nariadenia (EÚ) 2021/2116; |
h) |
sa prijali príslušné následné opatrenia nadväzujúce na pripomienky Komisie týkajúce sa výročných správ o výkonnosti; |
i) |
platobná agentúra pred schválením platieb dostala všetky potrebné informácie, najmä o vykonaných postupoch a akýchkoľvek kontrolách vykonaných v súvislosti s intervenciami vybranými na financovanie; |
j) |
prijímatelia v rámci intervencií financovaných z EPFRV, s výnimkou intervencií na plochu a na zvieratá, priznávali finančnú podporu, ktorú dostali, a náležite používali znak Únie v súlade s pravidlami stanovenými Komisiou v súlade s odsekom 5; |
k) |
sa strategický plán SPP propagoval, okrem iného aj prostredníctvom národnej siete SPP, informovaním:
|
V prípade podpory financovanej z EPZF členské štáty vtedy, ak je to vhodné, stanovia riadiacemu orgánu používanie nástrojov a štruktúr na zabezpečenie viditeľnosti a na komunikáciu, ktoré používa EPFRV.
3. V prípade, že za úlohy uvedené v odseku 2 sú zodpovedné regionálne riadiace orgány uvedené v odseku 1 druhom pododseku, národný riadiaci orgán zabezpečí náležitú koordináciu medzi týmito orgánmi s cieľom zaručiť súdržnosť a konzistentnosť koncepcie a vykonávania strategického plánu SPP.
4. Národný riadiaci orgán alebo v relevantných prípadoch regionálne riadiace orgány môžu delegovať úlohy na sprostredkovateľské orgány. V takom prípade delegujúci riadiaci orgán v plnej miere zodpovedá za účinnosť a správnosť riadenia a plnenia týchto úloh a zabezpečí, aby boli zavedené náležité ustanovenia s cieľom umožniť sprostredkovateľskému orgánu získať všetky údaje a informácie potrebné na vykonávanie týchto úloh.
5. Komisia môže prijať vykonávacie akty, ktorými stanoví jednotné podmienky uplatňovania požiadaviek na informácie, publicitu a viditeľnosť uvedených v odseku 2 písm. j) a k).Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 153 ods. 2.
Článok 124
Monitorovací výbor
1. Každý členský štát zriadi národný výbor na monitorovanie vykonávania strategického plánu SPP, a to do troch mesiacov od dátumu, keď sa členskému štátu oznámi vykonávacie rozhodnutie Komisie, ktorým sa strategický plán SPP schvaľuje.
Každý monitorovací výbor prijme svoj rokovací poriadok, ktorý zahŕňa ustanovenia o koordinácii s regionálnymi monitorovacími výbormi, ak sú zriadené v súlade s odsekom 5, a o predchádzaní konfliktom záujmov a uplatňovaní zásady transparentnosti.
Monitorovací výbor sa schádza aspoň raz do roka a posudzuje všetky otázky, ktoré majú vplyv na pokrok dosiahnutý v napĺňaní cieľových hodnôt strategického plánu SPP.
Každý členský štát uverejní rokovací poriadok a stanoviská monitorovacieho výboru.
2. O zložení monitorovacieho výboru rozhoduje sám členský štát, ktorý zabezpečí rovnomerné zastúpenie príslušných orgánov verejnej moci, sprostredkovateľských orgánov a zástupcov partnerov uvedených v článku 106 ods. 3.
Každý člen monitorovacieho výboru má hlasovacie právo.
Členský štát uverejní zoznam členov monitorovacieho výboru online.
Na práci monitorovacieho výboru sa zúčastňujú v poradnej funkcii zástupcovia Komisie.
3. Monitorovací výbor skúma najmä:
a) |
pokrok pri vykonávaní strategického plánu SPP a pri plnení čiastkových cieľov a cieľových hodnôt; |
b) |
všetky otázky, ktoré ovplyvňujú výkonnosť strategického plánu SPP, a opatrenia prijaté na riešenie týchto otázok vrátane pokroku vedúceho k zjednodušeniu a zníženiu administratívneho zaťaženia pre konečných prijímateľov; |
c) |
prvky ex ante posúdenia uvedené v článku 58 ods. 3 nariadenia (EÚ) 2021/1060 a strategický dokument uvedený v článku 59 ods. 1 uvedeného nariadenia; |
d) |
pokrok dosiahnutý pri realizácii hodnotení, syntézy hodnotení a akékoľvek následné opatrenia prijaté na základe zistení týchto hodnotení; |
e) |
relevantné informácie týkajúce sa výkonnosti strategického plánu SPP poskytované národnou sieťou SPP; |
f) |
vykonávanie akcií týkajúcich sa komunikácie a zabezpečenia viditeľnosti; |
g) |
budovanie administratívnych kapacít verejných orgánov a poľnohospodárov a iných prijímateľov, ak je to relevantné. |
4. Monitorovací výbor vydáva stanovisko k:
a) |
metodike a kritériám použitým pri výbere operácií; |
b) |
výročným správam o výkonnosti; |
c) |
plánu hodnotenia a jeho zmenám; |
d) |
všetkým návrhom riadiaceho orgánu na zmenu strategického plánu SPP. |
5. Ak sa prvky stanovia na regionálnej úrovni, dotknutý členský štát môže zriadiť regionálne monitorovacie výbory, ktoré budú monitorovať vykonávanie regionálnych prvkov a poskytovať v tejto súvislosti informácie národnému monitorovaciemu výboru. Tento článok sa uplatňuje mutatis mutandis na uvedené regionálne monitorovacie výbory, pokiaľ ide o prvky stanovené na regionálnej úrovni.
Článok 125
Technická pomoc z iniciatívy členských štátov
1. Z iniciatívy členského štátu sa z EPFRV môžu podporovať akcie, ktoré sú potrebné na efektívnu správu a implementáciu podpory v súvislosti so strategickým plánom SPP, ako aj akcie na zriadenie a prevádzku národných sietí SPP uvedených v článku 126 ods. 1. Akcie uvedené v tomto odseku sa môžu týkať predchádzajúcich programových období a nasledujúcich období strategického plánu SPP.
2. Podporovať sa môžu aj akcie orgánu hlavného fondu v súlade s článkom 31 ods. 4, 5 a 6 nariadenia (EÚ) 2021/1060 za predpokladu, že iniciatíva LEADER zahŕňa podporu z EPFRV.
3. Technická pomoc z iniciatívy členských štátov sa nesmie použiť na financovanie certifikačných orgánov uvedených v článku 12 nariadenia (EÚ) 2021/2116.
Článok 126
Národné siete SPP a európska sieť SPP
1. Každý členský štát najneskôr 12 mesiacov po tom, čo Komisia schváli strategický plán SPP, zriadi národnú sieť SPP (ďalej len „národná sieť SPP“) s cieľom prepájať organizácie a správne orgány, poradcov, výskumných pracovníkov a iných inovačných aktérov a ďalších aktérov v oblasti poľnohospodárstva a rozvoja vidieka na vnútroštátnej úrovni. Národná sieť SPP bude vychádzať z existujúcich skúseností a postupov pri vytváraní sietí v členských štátoch.
2. Komisia zriadi európsku sieť spoločnej poľnohospodárskej politiky (ďalej len „európska sieť SPP“) s cieľom prepájať národné siete, organizácie a správne orgány v oblasti poľnohospodárstva a rozvoja vidieka na úrovni Únie.
3. Prepájanie prostredníctvom národných sietí SPP a európskej siete SPP má tieto ciele:
a) |
zvýšiť mieru zapojenia všetkých príslušných zainteresovaných strán do vykonávania strategických plánov SPP a prípadne do ich koncipovania; |
b) |
asistovať správnym orgánom členských štátov pri vykonávaní strategických plánov SPP a prechode na model vykonávania založený na výkonnosti; |
c) |
prispievať k zlepšeniu kvality vykonávania strategických plánov SPP; |
d) |
prispievať k informovaniu verejnosti a potenciálnych prijímateľov o SPP a možnostiach financovania; |
e) |
podnecovať inováciu v oblasti poľnohospodárstva a rozvoja vidieka a podporovať partnerské učenie a začlenenie všetkých zainteresovaných strán do procesu výmeny a rozvíjania vedomostí a vzájomnú interakciu medzi týmito stranami; |
f) |
prispievať ku kapacitám a činnostiam v oblasti monitorovania a hodnotenia; |
g) |
prispievať k šíreniu výsledkov strategických plánov SPP. |
Cieľ stanovený v prvom pododseku písm. d) sa rieši predovšetkým prostredníctvom národných sietí SPP.
4. Národné siete SPP a európska sieť SPP majú v záujme dosiahnutia cieľov stanovených v odseku 3 tieto úlohy:
a) |
zhromažďovanie, analýza a šírenie informácií o akciách a osvedčených postupoch uplatňovaných alebo podporovaných v rámci strategických plánov SPP, ako aj analýza vývoja v poľnohospodárstve a vo vidieckych oblastiach, ktorý je relevantný z hľadiska špecifických cieľov stanovených v článku 6 ods. 1 a 2; |
b) |
prispievanie k budovaniu kapacít pre správne orgány členských štátov a iných aktérov zúčastnených na vykonávaní strategických plánov SPP, a to aj pokiaľ ide o monitorovacie a hodnotiace procesy; |
c) |
tvorba platforiem a fór a organizácia podujatí s cieľom uľahčovať výmenu skúseností medzi zainteresovanými stranami a podporovať partnerské učenie, a to v relevantných prípadoch i vrátane výmeny so sieťami v tretích krajinách; |
d) |
zhromažďovanie informácií a uľahčovanie ich šírenia, ako aj prepájanie financovaných štruktúr a projektov, ako sú napr. miestne akčné skupiny uvedené v článku 33 nariadenia (EÚ) 2021/1060 alebo operačné skupiny EIP uvedené v článku 127 ods. 3 tohto nariadenia, či rovnocenné štruktúry a projekty; |
e) |
podpora projektov spolupráce medzi operačnými skupinami EIP uvedenými v článku 127 ods. 3 tohto nariadenia, miestnymi akčnými skupinami uvedenými v článku 33 nariadenia (EÚ) 2021/1060 alebo podobnými miestnymi štruktúrami rozvoja vrátane nadnárodnej spolupráce; |
f) |
tvorba prepojení s inými stratégiami alebo sieťami financovanými Úniou; |
g) |
prispievanie k ďalšiemu rozvoju SPP a k príprave nasledujúceho obdobia strategického plánu SPP; |
h) |
v prípade národných sietí SPP účasť na činnostiach európskej siete SPP a prispievanie k nim; |
i) |
v prípade európskej siete SPP spolupráca s národnými sieťami SPP a prispievanie k ich činnostiam; |
5. Komisia prijme vykonávacie akty, ktorými stanoví organizačnú štruktúru a spôsob fungovania európskej siete SPP. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 153 ods. 2.
Článok 127
Európske partnerstvo v oblasti inovácií zamerané na poľnohospodársku produktivitu a udržateľnosť
1. Cieľom európskeho partnerstva v oblasti inovácií zameraného na poľnohospodársku produktivitu a udržateľnosť (ďalej len „EIP“) je stimulovať inováciu a zlepšiť výmenu vedomostí.
EIP podporuje systémy AKIS prepájaním politík a nástrojov na urýchlenie inovácie.
2. EIP prispieva k dosiahnutiu špecifických cieľov stanovených v článku 6 ods. 1 a 2.
EIP predovšetkým:
a) |
vytvára pridanú hodnotu lepším prepojením výskumu s poľnohospodárskou praxou a podporou širšieho používania dostupných inovačných opatrení; |
b) |
prepája inovačných aktérov a inovačné projekty; |
c) |
podporuje rýchlejšiu a širšiu transpozíciu inovačných riešení do praxe vrátane vzájomnej výmeny medzi poľnohospodármi; a |
d) |
informuje vedeckú obec o výskumných potrebách poľnohospodárskej praxe. |
3. Súčasťou EIP sú operačné skupiny EIP podporované v rámci typu intervencií týkajúceho sa spolupráce a uvedeného v článku 77. Každá operačná skupina EIP vypracuje plán inovačného projektu, ktorý sa má vyvinúť alebo vykonať. Uvedený inovačný projekt sa zakladá na interaktívnom inovačnom modeli, ktorý má tieto hlavné zásady:
a) |
rozvoj inovačných riešení zameraných na potreby poľnohospodárov alebo lesných hospodárov a zohľadňujúcich aj interakcie v celom dodávateľskom reťazci tam, kde je to užitočné; |
b) |
združovanie partnerov s dopĺňajúcimi sa vedomosťami, napríklad poľnohospodárov, poradcov, výskumných pracovníkov, podnikov alebo mimovládnych organizácií v takej cielenej kombinácii, ktorá je čo najvhodnejšia na dosiahnutie cieľov projektu; a |
c) |
spolurozhodovanie a spoločná tvorba počas celého projektu. |
Operačné skupiny EIP môžu pôsobiť na nadnárodnej úrovni vrátane cezhraničnej úrovne. Predpokladané inovácie môžu byť založené na nových, ale aj tradičných postupoch v novom geografickom alebo environmentálnom kontexte.
Operačné skupiny EIP šíria zhrnutie svojich plánov a výsledkov svojich projektov, a to najmä prostredníctvom národných a európskych sietí SPP.
HLAVA VII
MONITOROVANIE, PODÁVANIE SPRÁV A HODNOTENIE
KAPITOLA I
VÝKONNOSTNÝ RÁMEC
Článok 128
Zavedenie výkonnostného rámca
1. Zavedie sa výkonnostný rámec, za ktorý sú spoločne zodpovedné členské štáty a Komisia. Výkonnostný rámec umožní podávanie správ, monitorovanie a hodnotenie výkonnosti strategického plánu SPP počas jeho vykonávania.
2. Výkonnostný rámec zahŕňa tieto prvky:
a) |
súbor spoločných ukazovateľov výstupov, výsledkov, vplyvu a kontextu, ako sa uvádza v článku 7, ktoré sa použijú ako základ pre monitorovanie, hodnotenie a podávanie výročných správ o výkonnosti; |
b) |
cieľové hodnoty a ročné čiastkové ciele stanovené vo vzťahu k príslušným špecifickým cieľom pomocou príslušných ukazovateľov výsledkov; |
c) |
zber, ukladanie a prenos údajov; |
d) |
pravidelné podávanie správ o výkonnosti a o činnostiach monitorovania a hodnotenia; |
e) |
ex ante, priebežné a ex post hodnotenia a všetky ostatné hodnotiace činnosti súvisiace so strategickým plánom SPP. |
Článok 129
Ciele výkonnostného rámca
Ciele výkonnostného rámca sú:
a) |
posúdiť SPP z hľadiska vplyvu, účinnosti, efektívnosti, relevantnosti, súdržnosti a pridanej hodnoty Únie; |
b) |
monitorovať pokrok pri dosahovaní cieľových hodnôt strategických plánov SPP; |
c) |
posúdiť intervencie strategických plánov SPP z hľadiska vplyvu, účinnosti, efektívnosti, relevantnosti a súdržnosti; |
d) |
podporovať spoločný proces učenia sa vyplývajúceho z monitorovania a hodnotenia. |
Článok 130
Elektronický informačný systém
Členské štáty zavedú bezpečný elektronický informačný systém alebo budú využívať takýto existujúci systém, v ktorom budú zaznamenávať a uchovávať kľúčové informácie o vykonávaní strategického plánu SPP, ktoré sú potrebné na monitorovanie a hodnotenie, najmä na monitorovanie pokroku pri dosahovaní stanovených cieľov a cieľových hodnôt, vrátane informácií o každom prijímateľovi a operácii.
Článok 131
Poskytovanie informácií
Členské štáty zabezpečia, aby prijímatelia podpory v rámci intervencií patriacich do strategického plánu SPP a miestne akčné skupiny uvedené v článku 33 nariadenia (EÚ) 2021/1060 poskytovali riadiacemu orgánu alebo iným subjektom povereným výkonom funkcií v jeho mene všetky informácie potrebné na účely monitorovania a hodnotenia strategického plánu SPP.
Členské štáty zabezpečia, aby boli k dispozícii vyčerpávajúce, včasné a spoľahlivé zdroje údajov s cieľom umožniť účinné sledovanie napredovania politiky v dosahovaní cieľov pomocou ukazovateľov výstupov, výsledkov a vplyvu.
Článok 132
Postupy monitorovania
Riadiaci orgán a monitorovací výbor monitorujú vykonávanie strategického plánu SPP a pokrok v dosahovaní cieľových hodnôt strategického plánu SPP na základe ukazovateľov výstupov a výsledkov.
Článok 133
Vykonávacie právomoci, pokiaľ ide o výkonnostný rámec
Komisia prijme vykonávacie akty týkajúce sa obsahu výkonnostného rámca. Takéto akty zahŕňajú ukazovatele iné než ukazovatele uvedené v prílohe I, ktoré sú potrebné na primerané monitorovanie a hodnotenie politiky, metódy výpočtu ukazovateľov uvedených v prílohe I aj mimo nej a potrebné ustanovenia na účely zabezpečenia presnosti a spoľahlivosti údajov zozbieraných členskými štátmi. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 153 ods. 2.
KAPITOLA II
VÝROČNÉ SPRÁVY O VÝKONNOSTI
Článok 134
Výročné správy o výkonnosti
1. Členské štáty v súlade s článkom 9 ods. 3 a článkom 10 nariadenia (EÚ)2021/2116 poskytnú výročnú správu o výkonnosti týkajúcu sa vykonávania strategického plánu SPP v predchádzajúcom finančnom roku.
2. Posledná výročná správa o výkonnosti, ktorá sa má poskytnúť v súlade s článkom 9 ods. 3 a článkom 10 nariadenia (EÚ) 2021/2116, obsahuje zhrnutie hodnotení uskutočnených počas obdobia vykonávania.
3. Na to, aby bola výročná správa o výkonnosti prípustná, musí obsahovať všetky informácie požadované v odsekoch 4, 5, 7, 8, 9 a 10 a v náležitom prípade aj v odseku 6. Bez toho, aby boli dotknuté postupy výročného schvaľovania stanovené v nariadení (EÚ) 2021/2116, ak výročná správa o výkonnosti nie je prípustná, Komisia o tom informuje dotknutý členský štát do 15 pracovných dní od jej predloženia, v opačnom prípade sa správa považuje za prípustnú.
4. Výročné správy o výkonnosti obsahujú kľúčové kvalitatívne a kvantitatívne informácie o vykonávaní strategického plánu SPP s odvolaním sa na finančné údaje a na ukazovatele výstupov a výsledkov, a to v relevantných prípadoch aj na regionálnej úrovni.
5. Kvantitatívne informácie uvedené v odseku 4 zahŕňajú:
a) |
realizované výstupy; |
b) |
deklarované výdavky v ročných účtoch a relevantné pre výstupy uvedené v písmene a) pred uplatnením akýchkoľvek sankcií alebo iných znížení a v prípade EPFRV sa zohľadňuje realokácia zrušených alebo vymožených finančných prostriedkov podľa článku 57 nariadenia (EÚ) 2021/2116; |
c) |
pomer medzi výdavkami uvedenými v písmene b) a príslušnými výstupmi uvedenými v písmene a) (ďalej len „realizovaná jednotková suma“); |
d) |
výsledky a rozdiel oproti zodpovedajúcim čiastkovým cieľom stanoveným v súlade s článkom 109 ods. 1 písm. a). |
Na účely schvaľovania výkonnosti musia byť informácie uvedené v prvom pododseku písm. a) b) a c) rozčlenené podľa jednotkovej sumy, ako sa stanovuje v strategickom pláne SPP v súlade s článkom 111 písm. h). V prípade ukazovateľov výstupov, ktoré sú v prílohe I označené ako ukazovatele používané len na monitorovanie sa uvedú len informácie uvedené v prvom pododseku písm. a) tohto odseku.
6. V prípade intervencie, na ktorú sa nevzťahuje integrovaný systém uvedený v článku 65 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2021/2116, sa môžu členské štáty rozhodnúť, že okrem informácií stanovených v odseku 5 tohto článku poskytnú v každej výročnej správe o výkonnosti aj:
a) |
buď priemerné jednotkové sumy určené na operácie vybrané v predchádzajúcom finančnom roku a súvisiaci počet výstupov a výdavkov; alebo |
b) |
pomer medzi celkovými verejnými výdavkami bez dodatočného národného financovania uvedeného v článku 115 ods. 5, vyčlenenými na operácie, za ktoré sa uhradili platby v predchádzajúcom finančnom roku, a realizovanými výstupmi, ako aj súvisiaci počet výstupov a výdavkov. |
Tieto informácie použije Komisia na účely článkov 40 a 54 nariadenia (EÚ) 2021/2116 pre každý rok, za ktorý sa uhradili platby na zodpovedajúce operácie.
7. Kvalitatívne informácie uvedené v odseku 4 zahŕňajú:
a) |
súhrn stavu vykonávania strategického plánu SPP, pokiaľ ide o predchádzajúci finančný rok; |
b) |
akékoľvek okolnosti, ktoré majú vplyv na výkonnosť strategického plánu SPP, najmä pokiaľ ide o odchýlky od čiastkových cieľov, pričom sa v náležitých prípadoch uvedú dôvody, a ak je to relevantné, prijaté opatrenia. |
8. Na účely článku 54 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2021/2116 sa členské štáty môžu rozhodnúť zahrnúť do kvalitatívnych informácií uvedených v odseku 4 tohto článku aj:
a) |
odôvodnenie akéhokoľvek prekročenia realizovanej jednotkovej sumy oproti zodpovedajúcej plánovanej jednotkovej sume alebo, ak je to uplatniteľné, oproti maximálnej plánovanej jednotkovej sume uvedenej v článku 102 tohto nariadenia; alebo |
b) |
ak sa členský štát rozhodne využiť jednu z možností uvedených v odseku 6 tohto článku, odôvodnenie akéhokoľvek prekročenia realizovanej jednotkovej sumy v porovnaní buď so zodpovedajúcou priemernou jednotkovou sumou pre vybrané operácie, alebo s pomerom medzi celkovými verejnými výdavkami bez dodatočného národného financovania uvedeného v článku 115 ods. 5 vyčlenenými na operácie, za ktoré sa uhradili platby v predchádzajúcom finančnom roku, a súvisiacimi realizovanými výstupmi, a to v závislosti od voľby členského štátu. |
9. Ak prekročenie uvedené v odseku 8 písm. a) tohto článku presahuje 50 %, uvedie sa odôvodnenie na účely článku 40 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2021/2116.
Na druhej strane, ak sa členský štát rozhodne využiť možnosť ustanovenú v odseku 6, odôvodnenie sa vyžaduje len vtedy, ak prekročenie uvedené v odseku 8 písm. b) presahuje 50 %.
10. V prípade finančných nástrojov sa okrem údajov, ktoré sa majú poskytnúť podľa odseku 4, poskytnú informácie o:
a) |
oprávnených výdavkoch podľa typu finančného produktu; |
b) |
sume nákladov a poplatkov súvisiacich s riadením deklarovaných ako oprávnené výdavky; |
c) |
sume súkromných a verejných zdrojov (podľa typu finančného produktu) mobilizovaných nad rámec EPFRV; |
d) |
úrokoch a iných výnosoch získaných vďaka podpore z príspevku EPFRV na finančné nástroje v súlade s článkom 60 nariadenia (EÚ) 2021/1060, a o vrátených prostriedkoch, ktoré sú pripísateľné podpore z EPFRV v súlade s článkom 62 uvedeného nariadenia. |
e) |
celkovej hodnote úverov, kapitálových a kvázi-kapitálových investícií v prospech konečných príjemcov, ktoré boli zaručené oprávnenými verejnými výdavkami bez dodatočného národného financovania uvedeného v článku 115 ods. 5 tohto nariadenia a ktoré sa skutočne vyplatili konečným príjemcom. |
Ak sa členské štáty rozhodnú uplatňovať odsek 6 tohto článku na finančné nástroje, na úrovni konečných príjemcov sa poskytujú informácie uvedené v danom odseku.
11. Na účely dvojročného preskúmania výkonnosti uvedeného v článku 135 obsahuje výročná správa o výkonnosti informácie o dodatočnom národnom financovaní uvedenom v článku 115 ods. 5 písm. a) a d). Uvedené financovanie sa zohľadní pri dvojročnom preskúmaní výkonnosti.
12. Výročné správy o výkonnosti, ako aj zhrnutie ich obsahu pre občanov sa sprístupnia verejnosti.
13. Bez toho, aby boli dotknuté postupy výročného schvaľovania stanovené v nariadení (EÚ) 2021/2116, Komisia môže predložiť pripomienky k prípustným výročným správam o výkonnosti do jedného mesiaca od ich predloženia. Ak Komisia nepredloží pripomienky v tejto lehote, správy sa považujú za schválené. Článok 121 tohto nariadenia o výpočte lehôt pre akcie Komisie sa uplatňuje mutatis mutandis.
14. Komisia prijme vykonávacie akty, ktorými sa stanovia pravidlá týkajúce sa prezentácie obsahu výročnej správy o výkonnosti. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 153 ods. 2.
Článok 135
Dvojročné preskúmanie výkonnosti
1. Na základe informácií poskytnutých vo výročných správach o výkonnosti Komisia uskutočňuje dvojročné preskúmanie výkonnosti.
2. Ak hodnota jedného alebo viacerých ukazovateľov výsledkov nahlásených v súlade s článkom 134, ktoré dotknutý členský štát použil na preskúmanie výkonnosti v strategickom pláne SPP v súlade s prílohou I, ukáže zaostávanie za príslušným čiastkovým cieľom o viac ako 35 % za finančný rok 2024 a 25 % za finančný rok 2026, dotknutý členský štát poskytne pre túto odchýlku odôvodnenie. Komisia môže po posúdení tohto odôvodnenia v prípade potreby dotknutý členský štát požiadať, aby predložil akčný plán v súlade s článkom 41 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2021/2116, v ktorom sa opíšu zamýšľané nápravné opatrenia a očakávaný časový rámec.
3. V roku 2026 Komisia preskúma informácie poskytnuté v správach o výkonnosti za finančný rok 2025. Ak hodnota jedného alebo viacerých ukazovateľov výsledkov nahlásených v súlade s článkom 134, ktoré dotknutý členský štát použil na preskúmanie výkonnosti v strategickom pláne SPP v súlade s prílohou I, ukáže zaostávanie za príslušným čiastkovým cieľom o viac ako 35 % za finančný rok 2025, Komisia môže požiadať dotknutý členský štát o nápravné opatrenia.
Článok 136
Výročné stretnutia zamerané na preskúmanie
1. Členské štáty každý rok organizujú stretnutie s Komisiou zamerané na preskúmanie. Stretnutiu zameranému na preskúmanie predsedajú spoločne členské štáty s Komisiou alebo len Komisia a uskutoční sa nie skôr ako dva mesiace po predložení výročnej správy o výkonnosti.
2. Cieľom tohto stretnutia je preskúmať výkonnosť každého plánu vrátane pokroku pri dosahovaní stanovených cieľových hodnôt a dostupných informácií o relevantných vplyvoch, ako aj akýchkoľvek okolností, ktoré majú vplyv na výkonnosť, a minulých alebo budúcich opatrení prijímaných na ich riešenie.
KAPITOLA III
PODÁVANIE SPRÁV TÝKAJÚCE SA OSOBITNEJ PLATBY NA BAVLNU A PRECHODNEJ VNÚTROŠTÁTNEJ POMOCI
Článok 137
Podávanie výročných správ
Do 15. februára 2025 a do 15. februára každého nasledujúceho roka až do roku 2030 poskytnú členské štáty, ktoré poskytujú osobitnú platbu na bavlnu, ako sa stanovuje v hlave III kapitole II oddiele 3 pododdiele 2, Komisii tieto informácie o vykonávaní danej platby v predchádzajúcom finančnom roku:
a) |
počet prijímateľov; |
b) |
výška platby na hektár; a |
c) |
počet vyplatených hektárov, na ktoré bola poskytnutá platba. |
Článok 138
Podávanie výročných správ o prechodnej vnútroštátnej pomoci
Do 15. februára 2025 a do 15. februára každého nasledujúceho roka až do roku 2030 poskytnú členské štáty, ktoré poskytujú prechodnú vnútroštátnu pomoc stanovenú v článku 147, Komisii tieto informácie o vykonávaní danej pomoci v predchádzajúcom finančnom roku za každý príslušný sektor:
a) |
počet prijímateľov; |
b) |
celková výška poskytnutej prechodnej vnútroštátnej pomoci; a |
c) |
počet hektárov, zvierat alebo iných jednotiek, na ktoré sa táto pomoc poskytla. |
KAPITOLA IV
HODNOTENIE STRATEGICKÉHO PLÁNU SPP
Článok 139
Ex ante hodnotenia
1. Členské štáty uskutočnia ex ante hodnotenia s cieľom zlepšiť kvalitu koncepcie svojich strategických plánov SPP.
2. Ex ante hodnotenie sa uskutočňuje pod vedením orgánu zodpovedného za prípravu strategického plánu SPP.
3. V ex ante hodnotení sa posúdi:
a) |
príspevok strategického plánu SPP k dosiahnutiu špecifických cieľov stanoveného v článku 6 ods. 1 a 2, pričom sa berú do úvahy národné a regionálne potreby a potenciál rozvoja, ako aj ponaučenia získané z vykonávania SPP v predchádzajúcich programových obdobiach; |
b) |
vnútorná súdržnosť navrhovaného strategického plánu SPP a jeho vzťah k iným príslušným nástrojom; |
c) |
konzistentnosť alokácie rozpočtových prostriedkov s tými špecifickými cieľmi stanovenými v článku 6 ods. 1 a 2, ktoré sa riešia v strategickom pláne SPP; |
d) |
spôsob, akým očakávané výstupy prispejú k výsledkom; |
e) |
či sú kvantifikované cieľové hodnoty výsledkov a čiastkové ciele primerané a realistické vzhľadom na podporu plánovanú z EPZF a EPFRV; |
f) |
plánované opatrenia na zníženie administratívneho zaťaženia poľnohospodárov a iných prijímateľov; |
g) |
ak je to relevantné, zdôvodnenie používania finančných nástrojov financovaných z EPFRV. |
4. Do ex ante hodnotenia sa môžu zahrnúť požiadavky týkajúce sa hodnotenia SEA stanovené v smernici 2001/42/ES, pričom sa vezmú do úvahy potreby v oblasti zmierňovania zmeny klímy.
Článok 140
Hodnotenie strategických plánov SPP počas obdobia vykonávania a ex post
1. Členské štáty vykonávajú hodnotenia svojich strategických plánov SPP počas vykonávania a ex post s cieľom zlepšiť kvalitu koncepcie plánov a ich vykonávanie. Členské štáty posudzujú svoje strategické plány SPP z hľadiska účinnosti, efektívnosti, relevantnosti, súdržnosti, pridanej hodnoty Únie a z hľadiska vplyvu vo vzťahu k jeho príspevku k dosahovaniu všeobecných cieľov SPP uvedeným v článku 5, ako aj k tým špecifickým cieľom stanoveným v článku 6 ods. 1 a 2, ktoré sa riešia v predmetnom strategickom pláne SPP. Celkový vplyv strategického plánu SPP sa posudzuje len v rámci ex post hodnotenia.
2. Členské štáty poveria týmito hodnoteniami funkčne nezávislých odborníkov.
3. Členské štáty zabezpečia, aby sa zaviedli postupy na generovanie a zber údajov potrebných na hodnotenie.
4. Členské štáty vypracujú plán hodnotenia, ktorý obsahuje informácie o zamýšľaných hodnotiacich činnostiach počas obdobia vykonávania.
5. Členské štáty predložia plán hodnotenia monitorovaciemu výboru najneskôr rok po prijatí strategického plánu SPP.
6. Riadiaci orgán je zodpovedný za to, aby sa komplexné ex post hodnotenie strategického plánu SPP vyhotovilo do 31. decembra 2031.
7. Členské štáty sprístupnia všetky hodnotenia verejnosti.
KAPITOLA V
POSUDZOVANIE VÝKONNOSTI ZO STRANY KOMISIE
Článok 141
Posudzovanie a hodnotenie výkonnosti
1. Komisia vypracuje viacročný plán hodnotenia SPP, ktorý sa má plniť pod jej vedením. Tento plán hodnotenia sa vzťahuje aj na opatrenia podľa nariadenia (EÚ) č. 1308/2013.
2. Komisia predloží do 31. decembra 2023 Európskemu parlamentu a Rade súhrnnú správu o strategických plánoch SPP členských štátov. Správa obsahuje analýzu spoločného úsilia a kolektívnej ambície členských štátov riešiť špecifické ciele stanovené v článku 6 ods. 1 a 2, najmä špecifické ciele stanovené v článku 6 ods. 1 písm. d), e), f) a i).
3. Komisia do 31. decembra 2025 predloží Európskemu parlamentu a Rade správu s cieľom posúdiť fungovanie nového modelu vykonávania v členských štátoch a konzistentnosť a kombinovaný príspevok intervencií v strategických plánoch SPP členských štátov k dosiahnutiu environmentálnych a klimatických záväzkov. Komisia v prípade potreby vydá členským štátom odporúčania na uľahčenie dosiahnutia týchto záväzkov.
4. Do 31. decembra 2026 Komisia vykoná priebežné hodnotenie s cieľom preskúmať EPZF a EPFRV z hľadiska účinnosti, efektívnosti, relevantnosti, súdržnosti a pridanej hodnoty Únie, pričom zohľadní ukazovatele stanovené v prílohe I. Komisia môže použiť všetky už dostupné relevantné informácie v súlade s článkom 128 nariadenia o rozpočtových pravidlách.
5. Komisia vykoná ex post hodnotenie s cieľom preskúmať EPZF a EPFRV z hľadiska účinnosti, efektívnosti, relevantnosti, súdržnosti a pridanej hodnoty Únie.
6. Komisia do 31. decembra 2027 predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o priebežnom hodnotení vrátane prvých výsledkov výkonnosti SPP vychádzajúc z dôkazov získaných z hodnotení SPP vrátane hodnotení strategických plánov SPP, ako aj iných relevantných zdrojov informácií. Druhá správa vrátane posúdenia výkonnosti SPP sa predloží do 31. decembra 2031.
Článok 142
Podávanie správ na základe kľúčového súboru ukazovateľov
V súlade s požiadavkou podávania správ podľa článku 41 ods. 3 písm. h) bodu iii) nariadenia o rozpočtových pravidlách Komisia poskytuje Európskemu parlamentu a Rade informácie o výkonnosti uvedené v danom článku, pričom na meranie výkonnosti sa používa kľúčový súbor ukazovateľov stanovený v prílohe XIV k tomuto nariadeniu.
Článok 143
Všeobecné ustanovenia
1. Členské štáty poskytnú Komisii dostupné informácie potrebné na to, aby mohla vykonávať monitorovanie a hodnotenie SPP, ako sa uvádza v článku 141.
2. Údaje potrebné pre kontextové ukazovatele a ukazovatele vplyvu pochádzajú prednostne zo spoľahlivých zdrojov údajov, ako je informačná sieť poľnohospodárskeho účtovníctva a Eurostat. Ak údaje pre tieto ukazovatele nie sú k dispozícii alebo nie sú úplné, medzery sa doplnia v kontexte Európskeho štatistického programu zriadeného podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 223/2009 (51), informačnej siete poľnohospodárskeho účtovníctva zriadenej nariadením Rady (ES) č. 1217/2009 (52) alebo prostredníctvom formálnych dohôd s inými poskytovateľmi údajov, ako je napríklad Spoločné výskumné centrum a Európska environmentálna agentúra.
3. Údaje z administratívnych registrov, ako sú integrovaný systém uvedený v článku 65 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2021/2116, systém identifikácie poľnohospodárskych pozemkov uvedený v článku 68 uvedeného nariadenia, registre zvierat či vinohradnícke registre, sa tiež použijú na štatistické účely, a to v spolupráci so štatistickými úradmi členských štátov a s Eurostatom.
4. Komisia môže prijať vykonávacie akty, ktorými stanoví pravidlá týkajúce sa informácií, ktoré majú zasielať členské štáty, pričom zohľadní potrebu vyhnúť sa nenáležitému administratívnemu zaťaženiu, ako týkajúce sa potrieb súvisiacich s údajmi a synergií medzi potenciálnymi zdrojmi údajov. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 153 ods. 2.
HLAVA VIII
USTANOVENIA O HOSPODÁRSKEJ SÚŤAŽI
Článok 144
Pravidlá uplatňujúce sa na podniky
Keď sa podpora podľa hlavy III tohto nariadenia poskytuje na formy spolupráce medzi podnikmi, môže sa poskytovať iba na také formy spolupráce, ktoré sú v súlade s pravidlami hospodárskej súťaže tak, ako sa uplatňujú na základe článkov 206 až 210 nariadenia (EÚ) č. 1308/2013.
Článok 145
Štátna pomoc
1. Pokiaľ sa v tejto hlave neustanovuje inak, na podporu podľa tohto nariadenia sa uplatňujú články 107, 108 a 109 ZFEÚ.
2. Články 107, 108 a 109 ZFEÚ sa neuplatňujú na podporu poskytnutú členskými štátmi na základe tohto nariadenia a v súlade s ním, ani na dodatočné národné financovanie uvedené v článku 146 tohto nariadenia patriace do rozsahu pôsobnosti článku 42 ZFEÚ.
Článok 146
Dodatočné národné financovanie
Podpora poskytovaná členskými štátmi v súvislosti s operáciami patriacimi do rozsahu pôsobnosti článku 42 ZFEÚ, ktorá je určená na zabezpečenie dodatočného financovania intervencií v záujme rozvoja vidieka stanovených v hlave III kapitole IV tohto nariadenia, na ktoré sa poskytuje podpora Únie kedykoľvek počas obdobia strategického plánu SPP, sa môže uskutočniť iba vtedy, ak je v súlade s týmto nariadením a je uvedená v prílohe V k strategickým plánom SPP schváleným Komisiou.
Členské štáty neposkytujú podporu na intervencie v sektoroch uvedených v hlave III kapitole III tohto nariadenia okrem prípadov, ktoré sú v uvedenej kapitole výslovne stanovené.
Článok 147
Prechodná vnútroštátna pomoc
1. Členské štáty, ktoré poskytovali prechodnú vnútroštátnu pomoc v období rokov 2015 – 2022 v súlade s článkom 37 nariadenia (EÚ) č. 1307/2013, môžu naďalej poskytovať prechodnú vnútroštátnu pomoc poľnohospodárom.
2. Podmienky poskytovania prechodnej vnútroštátnej pomoci sú rovnaké ako podmienky uvedené v článku 37 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 1307/2013.
Odchylne od prvého pododseku tohto odseku platí že, pokiaľ sa podmienky poskytovania prechodnej vnútroštátnej pomoci uvedené v prvom pododseku vzťahujú na referenčné obdobie, členské štáty môžu rozhodnúť o zmene tohto referenčného obdobia, pričom posledným možným referenčným obdobím je rok 2018.
3. Celková výška prechodnej vnútroštátnej pomoci, ktorú možno poskytnúť pre jednotlivé sektory, sa obmedzí na nasledujúce percentuálne podiely úrovne platieb v každom finančnom krytí pre jednotlivé sektory schválenom Komisiou v roku 2013 v súlade s článkom 132 ods. 7 alebo s článkom 133a ods. 5 nariadenia Rady (ES) č. 73/2009 (53):
— |
50 % v roku 2023, |
— |
45 % v roku 2024, |
— |
40 % v roku 2025, |
— |
35 % v roku 2026, |
— |
30 % v roku 2027. |
V prípade Cypru sa percentuálny podiel vypočíta na základe finančného krytia pre jednotlivé sektory, ako sa stanovuje v prílohe XVIIa k nariadeniu (ES) č. 73/2009.
HLAVA IX
VŠEOBECNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
KAPITOLA I
VŠEOBECNÉ USTANOVENIA
Článok 148
Opatrenia na riešenie špecifických problémov
1. Na vyriešenie špecifických problémov Komisia prijme vykonávacie akty, ktoré sú v núdzovej situácii nevyhnutné a zároveň odôvodnené. Takéto vykonávacie akty sa môžu odchyľovať od ustanovení tohto nariadenia v miere a počas obdobia, ktoré sú striktne nevyhnutné. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 153 ods. 2.
2. Z riadne odôvodnených vážnych a naliehavých dôvodov a s cieľom vyriešiť uvedené špecifické problémy, ako sa uvádza v odseku 1, a zároveň zabezpečiť pokračovanie strategického plánu SPP za mimoriadnych okolností Komisia prijme okamžite uplatniteľné vykonávacie akty v súlade s postupom uvedeným v článku 153 ods. 3.
3. Opatrenia prijaté podľa odseku 1 alebo 2 zostanú účinné počas obdobia najviac dvanástich mesiacov. Ak špecifické problémy uvedené v týchto odsekoch pretrvávajú po tomto období, Komisia môže predložiť vhodný legislatívny návrh s cieľom zaviesť trvalé riešenie.
4. Komisia informuje Európsky parlament a Radu o akomkoľvek opatrení prijatom podľa odseku 1 alebo 2 do dvoch pracovných dní od jeho prijatia.
Článok 149
Uplatňovanie na najvzdialenejšie regióny a menšie ostrovy v Egejskom mori
1. Na najvzdialenejšie regióny sa neuplatňuje hlava III kapitola II.
2. V prípade priamych platieb poskytovaných v najvzdialenejších regiónoch Únie v súlade s kapitolou IV nariadenia (EÚ) č. 228/2013 a na menších ostrovoch v Egejskom mori v súlade s kapitolou IV nariadenia (EÚ) č. 229/2013 sa uplatňuje článok 3 body 1 a 2, článok 4 ods. 2, 3 a 5, článok 4 ods. 4 druhý pododsek, hlava III kapitola I oddiely 2 a 3 a hlava IX tohto nariadenia. Článok 4 ods. 2, 3 a 5 a hlava III kapitola I oddiel 2 sa uplatňujú bez akýchkoľvek povinností súvisiacich so strategickým plánom SPP.
KAPITOLA II
INFORMAČNÝ SYSTÉM A OCHRANA OSOBNÝCH ÚDAJOV
Článok 150
Výmena informácií a dokumentov
1. Komisia v spolupráci s členskými štátmi zavedie informačný systém, ktorý umožní bezpečnú výmenu údajov spoločného záujmu medzi Komisiou a každým členským štátom.
2. Komisia zabezpečí, aby bol k dispozícii vhodný bezpečný elektronický systém, v ktorom možno zaznamenávať, uchovávať a spravovať kľúčové informácie a správy o monitorovaní a hodnotení.
3. Komisia prijme vykonávacie akty, ktorými sa stanovia pravidlá prevádzky systému uvedeného v odseku 1. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 153 ods. 2.
Článok 151
Spracúvanie a ochrana osobných údajov
1. Bez toho, aby boli dotknuté články 98, 99 a 100 nariadenia (EÚ) 2021/2116, členské štáty a Komisia zbierajú osobné údaje na účely plnenia svojich príslušných povinností kontroly riadenia, monitorovania a hodnotenia podľa tohto nariadenia, najmä tých povinností, ktoré sú stanovené v hlavách VI a VII, pričom tieto údaje nespracúvajú spôsobom, ktorý nie je zlučiteľný s týmto účelom.
2. Ak sa osobné údaje spracúvajú na účely monitorovania a hodnotenia podľa hlavy VII za využitia bezpečného elektronického systému uvedeného v článku 150, tieto údaje sú anonymné.
3. Osobné údaje vrátane prípadov, keď takéto údaje spracúvajú poskytovatelia poľnohospodárskych poradenských služieb uvedených v článku 15, sa spracúvajú v súlade s nariadeniami (EÚ) 2016/679 a (EÚ) 2018/1725. Takéto údaje sa predovšetkým neuchovávajú v podobe umožňujúcej identifikáciu dotknutých osôb dlhšie, ako je nevyhnutné na účely, na ktoré sa údaje zozbierali alebo sa ďalej spracúvajú, a to s prihliadnutím na minimálne obdobia uchovávania údajov stanovené v uplatniteľnom vnútroštátnom práve a v práve Únie.
4. Členské štáty informujú dotknuté osoby o tom, že vnútroštátne orgány a orgány Únie môžu v súlade s odsekom 1 spracúvať ich osobné údaje a že v tejto súvislosti požívajú práva na ochranu osobných údajov stanovené v nariadeniach (EÚ) 2016/679 a (EÚ) 2018/1725.
KAPITOLA III
DELEGOVANÉ AKTY A VYKONÁVACIE AKTY
Článok 152
Vykonávanie delegovania právomoci
1. Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.
2. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 4 ods. 8, článku 7 ods. 2, článku 13 ods. 3, článku 17 ods. 6, článku 35, článku 37 ods. 5, článku 38 ods. 5, článku 39 ods. 3, článkoch 45, 56 a 84, článku 87 ods. 2, článku 89 ods. 4, článku 100 ods. 3 a článkoch 116, 122 a 158 sa Komisii udeľuje na obdobie siedmich rokov od 7. decembra 2021. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto sedemročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje o rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia.
3. Delegovanie právomoci uvedené v článku 4 ods. 8, článku 7 ods. 2, článku 13 ods. 3, článku 17 ods. 6, článku 35, článku 37 ods. 5, článku 38 ods. 5, článku 39 ods. 3, článkoch 45, 56 a 84, článku 87 ods. 2, článku 89 ods. 4, článku 100 ods. 3 a článkoch 116, 122 a 158 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.
4. Komisia pred prijatím delegovaného aktu konzultuje s expertmi určenými jednotlivými členskými štátmi v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva.
5. Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.
6. Delegovaný akt prijatý podľa článku 4 ods. 8, článku 7 ods. 2, článku 13 ods. 3, článku 17 ods. 6, článku 35, článku 37 ods. 5, článku 38 ods. 5, článku 39 ods. 3, článkov 45, 56 a 84, článku 87 ods. 2, článku 89 ods. 4, článku 100 ods. 3 a článkov 116, 122 a 158 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.
Článok 153
Postup výboru
1. Komisii pomáha výbor nazvaný Výbor pre spoločnú poľnohospodársku politiku. Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.
2. Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.
V prípade aktov uvedených v článku 133 a článku 143 ods. 4 tohto nariadenia platí, že keď výbor nevydá žiadne stanovisko, Komisia neprijme návrh vykonávacieho aktu a uplatňuje sa článok 5 ods. 4 tretí pododsek nariadenia (EÚ) č. 182/2011.
3. Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 8 nariadenia (EÚ) č. 182/2011 v spojení s jeho článkom 5.
KAPITOLA IV
PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
Článok 154
Zrušenie
1. Nariadenie (EÚ) č. 1305/2013 sa zrušuje s účinnosťou od 1. januára 2023.
S prihliadnutím na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/2220 (54) sa však naďalej uplatňuje na vykonávanie programov rozvoja vidieka podľa nariadenia (EÚ) č. 1305/2013 až do 31. decembra 2025. Za rovnakých podmienok sa uplatňuje aj na výdavky, ktoré vznikli prijímateľom a ktoré vyplatila platobná agentúra v rámci uvedených programov rozvoja vidieka do 31. decembra 2025.
Článok 32 nariadenia (EÚ) č. 1305/2013 a príloha III k nemu sa naďalej uplatňujú na určovanie oblastí s prírodnými a inými osobitnými obmedzeniami. Odkazy na programy rozvoja vidieka sa považujú za odkazy na strategické plány SPP.
Kým sa nezriadia národné siete SPP a európska sieť SPP uvedené v článku 126 tohto nariadenia, Európska sieť pre rozvoj vidieka, sieť európskeho partnerstva v oblasti inovácií a národné vidiecke siete uvedené v článkoch 52, 53 a 54 nariadenia (EÚ) č. 1305/2013 môžu okrem činností uvedených v daných článkoch vykonávať aj činnosti uvedené v článkoch 126 a 127 tohto nariadenia.
Keď sa zriadia národné siete SPP a európska sieť SPP uvedené v článku 126 tohto nariadenia, do 31. decembra 2025 môžu vykonávať okrem činností uvedených v článkoch 126 a 127 tohto nariadenia aj úlohy uvedené v článku 52 ods. 3, článku 53 ods. 3 a v článku 54 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 1305/2013, ktoré súvisia s vykonávaním programov rozvoja vidieka podľa uvedeného nariadenia.
2. Nariadenie (EÚ) č. 1307/2013 sa zrušuje s účinnosťou od 1. januára 2023.
Naďalej sa však uplatňuje v súvislosti so žiadosťami o poskytnutie pomoci týkajúcimi sa rokov podávania žiadostí začínajúcich sa pred 1. januárom 2023.
3. Odkazy v tomto nariadení na nariadenia (ES) č. 73/2009 a (EÚ) č. 1307/2013 sa považujú za odkazy na uvedené nariadenia v znení, ktoré bolo v účinnosti pred ich zrušením.
Článok 155
Oprávnenosť určitých druhov výdavkov týkajúcich sa obdobia strategického plánu SPP
1. Výdavky súvisiace s právnymi záväzkami voči prijímateľom, ktoré boli vynaložené v rámci opatrení uvedených v článku 31 nariadenia (ES) č. 1257/1999 alebo v článku 39 alebo 43 nariadenia (ES) č. 1698/2005, na ktoré sa poskytuje podpora na základe nariadenia (EÚ) č. 1305/2013, môžu byť naďalej oprávnené na príspevok z EPFRV aj v období strategického plánu SPP, a to za týchto podmienok:
a) |
takéto výdavky sú stanovené v príslušnom strategickom pláne SPP v súlade s týmto nariadením a sú v súlade s nariadením (EÚ) 2021/2116; |
b) |
na pokrytie uvedených opatrení sa uplatňuje miera príspevku z EPFRV vzťahujúca sa na zodpovedajúcu intervenciu stanovená v strategickom pláne SPP v súlade s týmto nariadením; |
c) |
integrovaný systém uvedený v článku 65 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2021/2116 sa vzťahuje na právne záväzky prijaté v rámci opatrení, ktoré zodpovedajú typom intervencií na plochu a na zviera uvedeným v hlave III kapitolách II a IV tohto nariadenia, a príslušné operácie sú jednoznačne určené; a |
d) |
platby na právne záväzky uvedené v písmene c) sa realizujú v lehote stanovenej v článku 44 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2021/2116. |
2. Výdavky súvisiace s právnymi záväzkami voči prijímateľom, ktoré boli vynaložené v rámci opatrení uvedených v článku 23 nariadenia (ES) č. 1698/2005, môžu byť naďalej oprávnené na príspevok z EPFRV aj v období strategického plánu SPP, a to za týchto podmienok:
a) |
tieto výdavky sa oznamujú Komisii ako dodatočné informácie v tej časti strategického plánu SPP, ktorá je venovaná intervenčnej stratégii, ako sa uvádza v článku 109, a uvedením výdavkov vo finančnom pláne strategického plánu SPP uvedenom v článku 112 ods. 2; |
b) |
sú v súlade s nariadením (EÚ) č. 1306/2013, ktoré sa na takéto výdavky naďalej uplatňuje v súlade s článkom 104 ods. 1 druhým pododsekom písm. d) nariadenia (EÚ) 2021/2116; a |
c) |
uplatňuje sa miera príspevku z EPFRV stanovená v strategickom pláne SPP podľa článku 91 ods. 2 písm. d) tohto nariadenia. |
3. Výdavky súvisiace s právnymi záväzkami voči prijímateľom, ktoré boli vynaložené v rámci viacročných opatrení uvedených v článkoch 22, 28, 29, 33 a 34 nariadenia (EÚ) č. 1305/2013, môžu byť oprávnené na príspevok z EPFRV v období strategického plánu SPP, a to za týchto podmienok:
a) |
takéto výdavky sú stanovené v príslušnom strategickom pláne SPP v súlade s týmto nariadením a sú v súlade s nariadením (EÚ) 2021/2116; |
b) |
na pokrytie uvedených opatrení sa uplatňuje miera príspevku z EPFRV vzťahujúca sa na zodpovedajúcu intervenciu stanovená v strategickom pláne SPP v súlade s týmto nariadením; |
c) |
integrovaný systém uvedený v článku 65 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2021/2116 sa vzťahuje na právne záväzky prijaté v rámci opatrení, ktoré zodpovedajú typom intervencií na plochu a na zviera uvedeným v hlave III kapitolách II a IV tohto nariadenia, a príslušné operácie sú jednoznačne určené; a |
d) |
platby na právne záväzky uvedené v písmene c) tohto odseku sa realizujú v lehote stanovenej v článku 44 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2021/2116. |
4. Výdavky súvisiace s právnymi záväzkami voči prijímateľom, ktoré boli vynaložené v rámci opatrení uvedených v článkoch 14 až 18, článku 19 ods. 1 písm. a) a b) a článkoch 20, 23 až 27, 35, 38, 39 a 39a nariadenia (EÚ) č. 1305/2013, článku 35 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013 a v článku 4 nariadenia EÚ 2020/2220 po 31. decembri 2025 môžu byť oprávnené na príspevok z EPFRV v období strategického plánu SPP a to za týchto podmienok:
a) |
takéto výdavky sú stanovené v príslušnom strategickom pláne SPP v súlade s týmto nariadením s výnimkou článku 73 ods. 3 prvého pododseku písm. f) a sú v súlade s nariadením (EÚ) 2021/2116; |
b) |
na pokrytie uvedených opatrení sa uplatňuje miera príspevku z EPFRV vzťahujúca sa na zodpovedajúcu intervenciu stanovená v strategickom pláne SPP v súlade s týmto nariadením. |
5. Výdavky súvisiace s právnymi záväzkami voči prijímateľom, ktoré boli vynaložené v rámci viacročných opatrení uvedených v článkoch 28 a 29 nariadenia (EÚ) č. 1305/2013, môžu byť oprávnené na podporu z EPZF v období strategického plánu SPP, a to za týchto podmienok:
a) |
takéto výdavky sú stanovené v príslušnom strategickom pláne SPP v súlade s článkom 31 ods. 7 prvým pododsekom písm. b) tohto nariadenia a sú v súlade s nariadením (EÚ) 2021/2116; |
b) |
integrovaný systém uvedený v článku 65 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2021/2116 sa vzťahuje na právne záväzky prijaté v rámci opatrení, ktoré zodpovedajú ekoschémam uvedeným v článku 31 tohto nariadenia, a príslušné operácie sú jednoznačne určené; |
c) |
platby na právne záväzky uvedené v písmene b) tohto odseku sa realizujú v lehote stanovenej v článku 44 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2021/2116. |
Článok 156
Prechodné ustanovenia týkajúce sa finančných alokácií na typy intervencií v určitých sektoroch
Od dátumu, od ktorého má strategický plán SPP právne účinky v súlade s článkom 118 ods. 7 tohto nariadenia, suma platieb zrealizovaných vo finančnom roku v rámci každého z režimov pomoci uvedených v článkoch 29 až 31 a článkoch 39 až 60 nariadenia (EÚ) č. 1308/2013 a v rámci každého z typov intervencií pre určité sektory uvedených v článku 42 písm. b) až e) tohto nariadenia nesmie prekročiť finančné alokácie stanovené v článku 88 tohto nariadenia pre každý finančný rok na každý typ uvedených intervencií.
Článok 157
Oprávnenosť výdavkov na miestny rozvoj vedený komunitou financovaný z viacerých zdrojov
Odchylne od článku 86 ods. 1 a článku 118 ods. 7 tohto nariadenia sú výdavky vzniknuté podľa článku 31 ods. 2 písm. c) a článku 31 ods. 3 nariadenia (EÚ) 2021/1060 v spojení s článkom 77 ods. 1 písm. b) a článkom 2 ods. 2 tohto nariadenia oprávnené na príspevok z EPFRV od dátumu predloženia strategického plánu SPP za predpokladu, že podporu vypláca platobná agentúra od 1. januára 2023. Nariadenie (EÚ) č. 1306/2013 sa na takéto výdavky uplatňuje od dátumu predloženia strategického plánu SPP do 31. decembra 2022.
Článok 158
Prechodné opatrenia
Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 152, ktorými sa toto nariadenie doplní o opatrenia na ochranu všetkých nadobudnutých práv a oprávnených očakávaní prijímateľov, a to v rozsahu potrebnom na prechod z režimov ustanovených v nariadeniach (EÚ) č. 1305/2013, (EÚ) č. 1307/2013 a (EÚ) č. 1308/2013 na režimy, ktoré sú stanovené v tomto nariadení. V prechodných pravidlách sa stanovia najmä podmienky, za ktorých sa podpora schválená Komisiou podľa nariadení (EÚ) č. 1305/2013 a (EÚ) č. 1308/2013 môže začleniť do podpory stanovenej v tomto nariadení, a to aj pre technickú pomoc a pre ex post hodnotenia.
Článok 159
Preskúmanie prílohy XIII
Komisia do 31. decembra 2025 preskúma zoznam uvedený v prílohe XIII na základe acquis Únie v oblasti životného prostredia a klímy, ktoré v tom čase existovalo, a v prípade potreby predloží legislatívne návrhy na doplnenie ďalších právnych aktov do uvedeného zoznamu.
Článok 160
Nadobudnutie účinnosti
Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.
Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.
V Bruseli 2. decembra 2021
Za Európsky parlament
predseda
D. M. SASSOLI
Za Radu
predseda
J. VRTOVEC
(1) Ú. v. EÚ C 41, 1.2.2019, s. 1.
(2) Ú. v. EÚ C 62, 15.2.2019, s. 214.
(3) Ú. v. EÚ C 86, 7.3.2019, s. 173.
(4) Pozícia Európskeho parlamentu z 23. novembra 2021 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady z 2. decembra 2021.
(5) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 z 18. júla 2018 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, o zmene nariadení (EÚ) č. 1296/2013, (EÚ) č. 1301/2013, (EÚ) č. 1303/2013, (EÚ) č. 1304/2013, (EÚ) č. 1309/2013, (EÚ) č. 1316/2013, (EÚ) č. 223/2014, (EÚ) č. 283/2014 a rozhodnutia č. 541/2014/EÚ a o zrušení nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 (Ú. v. EÚ L 193, 30.7.2018, s. 1).
(6) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1060 z 24. júna 2021, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde plus, Kohéznom fonde, Fonde na spravodlivú transformáciu a Európskom námornom, rybolovnom a akvakultúrnom fonde a rozpočtové pravidlá pre uvedené fondy, ako aj pre Fond pre azyl, migráciu a integráciu, Fond pre vnútornú bezpečnosť a Nástroj finančnej podpory na riadenie hraníc a vízovú politiku (Ú. v. EÚ L 231, 30.6.2021, s. 159).
(7) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/695 z 28. apríla 2021, ktorým sa zriaďuje Horizont Európa – rámcový program pre výskum a inovácie, stanovujú jeho pravidlá účasti a šírenia a zrušujú nariadenia (EÚ) č. 1290/2013 a (EÚ) č. 1291/2013 (Ú. v. EÚ L 170, 12.5.2021, s. 1).
(8) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/2116 z 2. decembra 2021 o financovaní, riadení a monitorovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky, ktorým sa zrušuje nariadenie (EÚ) č. 1306/2013 (pozri stranu 187 tohto úradného vestníka).
(9) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/523 z 24. marca 2021, ktorým sa zriaďuje Program InvestEU a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2015/1017 (Ú. v. EÚ L 107, 26.3.2021, s. 30).
(10) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1305/2013 zo 17. decembra 2013 o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1698/2005 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 487).
(11) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1307/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa ustanovujú pravidlá priamych platieb pre poľnohospodárov na základe režimov podpory v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 637/2008 a nariadenie Rady (ES) č. 73/2009 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 608).
(12) Ú. v. ES L 147, 18.6.1993, s. 26.
(13) Nariadenie Rady (EÚ, Euratom) 2020/2093 zo 17. decembra 2020, ktorým sa stanovuje viacročný finančný rámec na roky 2021 až 2027 (Ú. v. EÚ L 433I, 22.12.2020, s. 11).
(14) Smernica Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín (Ú. v. ES L 206, 22.7.1992, s. 7).
(15) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/147/ES z 30. novembra 2009 o ochrane voľne žijúceho vtáctva (Ú. v. EÚ L 20, 26.1.2010, s. 7).
(16) Smernica Rady 91/676/EHS z 12. decembra 1991 o ochrane vôd pred znečistením dusičnanmi z poľnohospodárskych zdrojov (Ú. v. ES L 375, 31.12.1991, s. 1).
(17) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1306/2013 zo 17. decembra 2013 o financovaní, riadení a monitorovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 352/78, (ES) č. 165/94, (ES) č. 2799/98, (ES) č. 814/2000, (ES) č. 1290/2005 a (ES) č. 485/2008 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 549).
(18) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES z 23. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia Spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva (Ú. v. ES L 327, 22.12.2000, s. 1).
(19) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/128/ES z 21. októbra 2009, ktorou sa ustanovuje rámec pre činnosť Spoločenstva na dosiahnutie trvalo udržateľného používania pesticídov (Ú. v. EÚ L 309, 24.11.2009, s. 71).
(20) Smernica Rady 89/391/EHS z 12. júna 1989 o zavádzaní opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pracovníkov pri práci (Ú. v. ES L 183, 29.6.1989, s. 1).
(21) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/104/ES zo 16. septembra 2009 o minimálnych požiadavkách na bezpečnosť a ochranu zdravia pri používaní pracovných prostriedkov pracovníkmi pri práci (druhá samostatná smernica v zmysle článku 16 ods. 1 smernice 89/391/EHS) (Ú. v. EÚ L 260, 3.10.2009. s. 5).
(22) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1152 z 20. júna 2019 o transparentných a predvídateľných pracovných podmienkach v Európskej únii (Ú. v. EÚ L 186, 11.7.2019, s. 105).
(23) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 492/2011 z 5. apríla 2011 o slobode pohybu pracovníkov v rámci Únie (Ú. v. EÚ L 141, 27.5.2011, s. 1).
(24) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/848 z 30. mája 2018 o ekologickej poľnohospodárskej výrobe a označovaní produktov ekologickej poľnohospodárskej výroby a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 834/2007 (Ú. v. EÚ L 150, 14.6.2018, s. 1).
(25) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1308/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa vytvára spoločná organizácia trhov s poľnohospodárskymi výrobkami, a ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 922/72, (EHS) č. 234/79, (ES) č. 1037/2001 a (ES) č. 1234/2007 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 671).
(26) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/841 z 30. mája 2018 o začlenení emisií a odstraňovania skleníkových plynov z využívania pôdy, zo zmien vo využívaní pôdy a z lesného hospodárstva do rámca politík v oblasti klímy a energetiky na rok 2030, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 525/2013 a rozhodnutie č. 529/2013/EÚ (Ú. v. EÚ L 156, 19.6.2018, s. 1).
(27) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1059/2003 z 26. mája 2003 o zostavení spoločnej nomenklatúry územných jednotiek pre štatistické účely (NUTS) (Ú. v. EÚ L 154, 21.6.2003, s. 1).
(28) Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.
(29) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 1).
(30) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725 z 23. októbra 2018 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami Únie a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 45/2001 a rozhodnutie č. 1247/2002/ES (Ú. v. EÚ L 295, 21.11.2018, s. 39).
(31) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).
(32) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 228/2013 z 13. marca 2013 o osobitných opatreniach v oblasti poľnohospodárstva v prospech najvzdialenejších regiónov Únie a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 247/2006 (Ú. v. EÚ L 78, 20.3.2013, s. 23).
(33) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 229/2013 z 13. marca 2013 o osobitných opatreniach v oblasti poľnohospodárstva v prospech menších ostrovov v Egejskom mori a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1405/2006 (Ú. v. EÚ L 78, 20.3.2013, s. 41).
(34) Nariadenie Komisie (EÚ) č. 702/2014 z 25. júna 2014, ktorým sa určité kategórie pomoci v odvetví poľnohospodárstva a lesného hospodárstva a vo vidieckych oblastiach vyhlasujú za zlučiteľné s vnútorným trhom pri uplatňovaní článkov 107 a 108 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Ú. v. EÚ L 193, 1.7.2014, s. 1).
(35) Nariadenie Rady (ES) č. 1257/1999 zo 17. mája 1999 o podpore rozvoja vidieka z Európskeho poľnohospodárskeho usmerňovacieho a záručného fondu (EPUZF) a ktorým sa menia a rušia niektoré nariadenia (Ú. v. ES L 160, 26.6.1999, s. 80).
(36) Nariadenie Rady (ES) č. 1698/2005 z 20. septembra 2005 o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) (Ú. v. EÚ L 277, 21.10.2005, s. 1).
(37) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1305/2013 zo 17. decembra 2013 o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1698/2005 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 487).
(38) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2009 z 21. októbra 2009 o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh a o zrušení smerníc Rady 79/117/EHS a 91/414/EHS (Ú. v. EÚ L 309, 24.11.2009, s. 1).
(39) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/50/ES z 21. mája 2008 o kvalite okolitého ovzdušia a čistejšom ovzduší v Európe (Ú. v. EÚ L 152, 11.6.2008, s. 1).
(40) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/429 z 9. marca 2016 o prenosných chorobách zvierat a zmene a zrušení určitých aktov v oblasti zdravia zvierat („právna úprava v oblasti zdravia zvierat“) (Ú. v. EÚ L 84, 31.3.2016, s. 1).
(41) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/2031 z 26. októbra 2016 o ochranných opatreniach proti škodcom rastlín, ktorým sa menia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 228/2013, (EÚ) č. 652/2014 a (EÚ) č. 1143/2014 a zrušujú smernice Rady 69/464/EHS, 74/647/EHS, 93/85/EHS, 98/57/ES, 2000/29/ES, 2006/91/ES a 2007/33/ES (Ú. v. EÚ L 317, 23.11.2016, s. 4).
(42) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/2284 zo 14. decembra 2016 o znížení národných emisií určitých látok znečisťujúcich ovzdušie, ktorou sa mení smernica 2003/35/ES a zrušuje smernica 2001/81/ES (Ú. v. EÚ L 344, 17.12.2016, s. 1).
(43) Odporúčanie Komisie 2003/361/ES zo 6. mája 2003 týkajúce sa vymedzenia pojmov mikropodniky, malé a stredné podniky (Ú. v. EÚ L 124, 20.5.2003, s. 36).
(44) Ú. v. EÚ C 249, 31.7.2014, s. 1.
(45) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1012 z 8. júna 2016 o zootechnických a genealogických podmienkach na plemenitbu čistokrvných plemenných zvierat, hybridných plemenných ošípaných a ich zárodočných produktov a na obchodovanie s nimi a ich vstup do Únie a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 652/2014, smernice Rady 89/608/EHS a 90/425/EHS a zrušujú určité akty v oblasti plemenitby zvierat („nariadenie o plemenitbe zvierat“) (Ú. v. EÚ L 171, 29.6.2016, s. 66).
(46) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/741 z 25. mája 2020 o minimálnych požiadavkách na opätovné využívanie vody (Ú. v. EÚ L 177, 5.6.2020, s. 32).
(47) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1291/2013 z 11. decembra 2013, ktorým sa zriaďuje program Horizont 2020 – rámcový program pre výskum a inováciu (2014 – 2020) a zrušuje rozhodnutie č. 1982/2006/ES (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 104).
(48) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/783 z 29. apríla 2021, ktorým sa zriaďuje Program pre životné prostredie a ochranu klímy (LIFE) a zrušuje nariadenie (EÚ) č. 1293/2013 (Ú. v. EÚ L 172, 17.5.2021, s. 53).
(49) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/817 z 20. mája 2021, ktorým sa zriaďuje Erasmus+: program Únie pre vzdelávanie a odbornú prípravu, mládež a šport a ktorým sa zrušuje nariadenie (EÚ) č. 1288/2013 (Ú. v. EÚ L 189, 28.5.2021, s. 1).
(50) Smernica 2001/42/ES Európskeho parlamentu a Rady z 27. júna 2001 o posudzovaní účinkov určitých plánov a programov na životné prostredie (Ú. v. ES L 197, 21.7.2001, s. 30).
(51) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 223/2009 z 11. marca 2009 o európskej štatistike a o zrušení nariadenia (ES, Euratom) č. 1101/2008 o prenose dôverných štatistických údajov Štatistickému úradu Európskych spoločenstiev, nariadenia Rady (ES) č. 322/97 o štatistike Spoločenstva a rozhodnutia Rady 89/382/EHS, Euratom o založení Výboru pre štatistické programy Európskych spoločenstiev (Ú. v. EÚ L 87, 31.3.2009, s. 164).
(52) Nariadenie Rady (ES) č. 1217/2009 z 30. novembra 2009 o vytvorení siete na zhromažďovanie účtovných údajov o príjmoch a o hospodárskej činnosti poľnohospodárskych podnikov v Európskom spoločenstve (Ú. v. EÚ, L 328, 15.12.2009, s. 27).
(53) Nariadenie Rady (ES) č. 73/2009 z 19. januára 2009, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá režimov priamej podpory pre poľnohospodárov v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa ustanovujú niektoré režimy podpory pre poľnohospodárov, ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia (ES) č. 1290/2005, (ES) č. 247/2006, (ES) č. 378/2007 a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1782/2003 (Ú. v. EÚ L 30, 31.1.2009, s. 16).
(54) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/2220 z 23. decembra 2020, ktorým sa stanovujú určité prechodné ustanovenia týkajúce sa podpory z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) a Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu (EPZF) v rokoch 2021 a 2022 a ktorým sa menia nariadenia (EÚ) č. 1305/2013, (EÚ) č. 1306/2013 a (EÚ) č. 1307/2013, pokiaľ ide o zdroje a uplatňovanie v rokoch 2021 a 2022, a nariadenie (EÚ) č. 1308/2013, pokiaľ ide o zdroje a distribúciu tejto podpory v rokoch 2021 a 2022 (Ú. v. EÚ L 437, 28.12.2020, s. 1).
PRÍLOHA I
UKAZOVATELE VPLYVU, VÝSLEDKOV, VÝSTUPOV A KONTEXTOVÉ UKAZOVATELE PODĽA ČLÁNKU 7
Posúdenie výkonnosti politiky (viacročné) – VPLYV Ciele a ich zodpovedajúce ukazovatele vplyvu (1) |
Preskúmanie výkonnosti – VÝSLEDOK (2) Len na základe intervencií podporovaných z SPP |
Prierezový cieľ EÚ |
Ukazovatele vplyvu |
|
Ukazovatele výsledkov |
||||||||
Modernizovať poľnohospodárstvo a vidiek s podporou a zdieľaním vedomostí, inovácií a digitálnych riešení v poľnohospodárstve a vo vidieckych oblastiach a podnecovaním ich využívania zo strany poľnohospodárov prostredníctvom lepšieho prístupu k výskumu, inovácii, výmene vedomostí a odbornej príprave |
|
|
|
Špecifické ciele EÚ |
Ukazovatele vplyvu |
|
Ukazovatele výsledkov |
||||||||||||||||||||||||||||||||
Podporiť hospodársky udržateľný poľnohospodársky príjem a odolnosť poľnohospodárskeho sektora na celom území Únie s cieľom zvýšiť dlhodobú potravinovú bezpečnosť a poľnohospodársku rozmanitosť, ako aj zabezpečiť hospodársku udržateľnosť poľnohospodárskej výroby v Únii |
|
|
|
||||||||||||||||||||||||||||||||
Posilniť trhovú orientáciu a zvýšiť konkurencieschopnosť poľnohospodárskych podnikov, a to z krátkodobého i dlhodobého hľadiska, vrátane intenzívnejšieho zamerania sa na výskum, technológie a digitalizáciu |
|
|
|
||||||||||||||||||||||||||||||||
Zlepšiť postavenie poľnohospodárov v hodnotovom reťazci |
|
|
|
||||||||||||||||||||||||||||||||
Prispieť k zmierňovaniu zmeny klímy a adaptácii na ňu, a to aj znižovaním emisií skleníkových plynov a zvyšovaním sekvestrácie uhlíka, ako aj k podpore udržateľnej energie |
|
|
|
||||||||||||||||||||||||||||||||
Podporiť udržateľný rozvoj a efektívny manažment prírodných zdrojov, ako sú voda, pôda a vzduch, a to aj znížením závislosti od chemických látok |
|
|
|
||||||||||||||||||||||||||||||||
Prispieť k zastaveniu a zvráteniu straty biodiverzity, zlepšiť ekosystémové služby a zachovať biotopy a krajinné oblasti |
|