(1)

S cieľom dosiahnuť najväčší možný vplyv financovania z prostriedkov Únie a najúčinnejší príspevok k politickým cieľom Únie sa nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/695 (3) (ďalej len „nariadenie o programe Horizont Európa“) zriadil politický a právny rámec pre európske partnerstvá s partnermi zo súkromného alebo verejného sektora. Európske partnerstvá sú kľúčovým prvkom politického prístupu programu Horizont Európa – rámcový program pre výskum a inovácie (ďalej len „ program Horizont Európa“). Vytvárajú sa s cieľom plniť priority Únie, na ktoré sa zameriava program Horizont Európa, a zabezpečiť zreteľné účinky pre Úniu a jej obyvateľov, čo možno účinnejšie dosiahnuť v partnerstve, než na úrovni samotnej Únie, a to prostredníctvom strategickej vízie, ktorú si partneri spoločne stanovia a ku ktorej sa zaviažu.

(2)

Najmä európske partnerstvá v rámci piliera „Globálne výzvy a európska priemyselná konkurencieschopnosť“ programu Horizont Európa zohrávajú dôležitú úlohu pri dosahovaní strategických cieľov, akými je urýchlenie transformácie smerom k plneniu cieľov udržateľného rozvoja a k zelenej a digitálnej Európe, a mali by prispievať k obnove po bezprecedentnej kríze spôsobenej pandémiou COVID-19. Európske partnerstvá riešia komplexné cezhraničné výzvy, ktoré si vyžadujú integrovaný prístup. Umožňujú riešiť transformačné, systémové a trhové zlyhania opísané v posúdeniach vplyvu priložených k tomuto nariadeniu, a to zoskupovaním širokej škály aktérov vo všetkých hodnotových reťazcoch a ekosystémoch v záujme spolupráce na spoločnej vízii a jej premeny na konkrétne plány a koordinované vykonávanie činností. Okrem toho umožňujú sústredenie úsilia a zdrojov na spoločné priority s cieľom riešiť komplexné výzvy.

(3)

S cieľom plniť priority a dosiahnuť vplyv by sa mali európske partnerstvá vytvárať prostredníctvom širokého zapojenia relevantných zainteresovaných strán v celej Európe vrátane priemyslu, výskumných organizácií, orgánov poverených vykonávaním verejnej služby na miestnej, regionálnej, vnútroštátnej alebo medzinárodnej úrovni, a organizácií občianskej spoločnosti, ako sú nadácie, ktoré podporujú alebo vykonávajú výskum a inovácie. Zároveň by mali predstavovať jedno z opatrení na posilnenie spolupráce medzi partnermi zo súkromného alebo verejného sektora na medzinárodnej úrovni, a to aj spájaním programov pre výskum a inovácie s cezhraničnými investíciami do výskumu a inovácií, čo ľuďom a podnikom prinesie vzájomné výhody a zároveň zabezpečí zachovanie záujmov Únie v strategických oblastiach.

(4)

Priebežné hodnotenie programu Horizont 2020 zriadeného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1291/2013 (4) odhalilo, že v priebehu času sa zaviedol značný súbor partnerských nástrojov a iniciatív so siedmimi formami vykonávania a s takmer 120 partnerskými iniciatívami prebiehajúcimi v rámci programu Horizont 2020. Okrem komplexnosti spôsobenej rastúcim počtom nástrojov a iniciatív sa v rámci posúdenia dospelo k záveru, že ich schopnosť prispievať k súvisiacim politikám na úrovni Únie a na vnútroštátnej úrovni nie je celkovo dostatočná, a to napriek skutočnosti, že pri dosahovaní svojich cieľov prinášajú pozitívny výsledok, napríklad stanovovaním dlhodobých programov, štruktúrovaním spolupráce v oblasti výskumu a inovácií medzi inak rozptýlenými subjektmi a mobilizovaním dodatočných investícií. V posúdení vplyvu programu Horizont Európa sa preto identifikuje potreba riešiť a racionalizovať oblasť financovania výskumu a inovácií v EÚ, najmä v súvislosti s partnerstvami, ako aj potreba preorientovať partnerstvá, aby prinášali lepšie výsledky a plnili priority Únie.

(5)

V snahe reagovať na takéto obavy a dosiahnuť vyššie ambície, pokiaľ ide o európske investície, by sa malo v programe Horizont Európa navrhnúť zásadné zjednodušenie a reforma politiky Komisie týkajúcej sa partnerstiev v oblasti výskumu a inovácií. Aby program Horizont Európa odrážal svoju systémovú povahu, ktorá sa zameriava na prispievanie k „transformáciám“ smerom k udržateľným cieľom v celej Únii, mal by účinnejšie využívať tieto partnerstvá uplatňovaním strategickejšieho a koherentnejšieho prístupu viac zameraného na vplyv.

(6)

V nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/852 (5) sa stanovuje všeobecný rámec na stanovenie, či sa hospodárska činnosť označuje za environmentálne udržateľnú na účely vymedzenia udržateľných investícií. Vytvára sa ním spoločný referenčný rámec, ktorý môžu investori, banky, priemysel a výskumní pracovníci použiť pri investovaní do projektov a hospodárskych činností, ktoré majú zásadný pozitívny vplyv na klímu a životné prostredie a výrazne ich nenarušujú. Ide o referenčný rámec pre zelené investície v Únii.

(7)

Európske partnerstvá by mali v príslušných prípadoch zohľadňovať technické kritériá preskúmania uvedené v článku 3 a zásadu „výrazne nenarušiť“ stanovené v článku 17 nariadenia (EÚ) 2020/852 ako nástroj na zlepšenie pripravenosti a prístupu svojich projektov k zelenému financovaniu, ktoré bude kľúčové pre prienik nimi vyvinutých inovačných technológií a riešení na trh a ich širšie zavádzanie. V centre technických kritérií preskúmania stoja vedecké dôkazy. Výskum a inovácie vykonávané v rámci európskych partnerstiev by mali zohrávať dôležitú úlohu pri podpore hospodárskych subjektov v tom, aby dosiahli alebo prekročili rámec noriem a prahových hodnôt stanovených v nariadení, ako aj pri udržiavaní aktuálnosti technických kritérií preskúmania a ich súladu s cieľmi stanovenými v oznámení Komisie z 11. decembra 2019 o „Európskej zelenej dohode“.

(8)

Na základe nariadenia o programe Horizont Európa by sa malo umožniť zakladať európske partnerstvá v troch rôznych formách, a to „spolufinancované“, „spoločne programované“ a „inštitucionalizované“. Vytvorenie inštitucionalizovaných európskych partnerstiev, ktoré sú spoločnými podnikmi medzi partnermi zo súkromného a verejného sektora, by sa malo opierať o nové právne predpisy Únie a vytvorenie špecializovaných vykonávacích štruktúr podľa článku 187 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“).

(9)

V nariadení o programe Horizont Európa sa vymedzuje osem prioritných oblastí, v ktorých by sa mohli inštitucionalizované európske partnerstvá zriadené podľa článku 185 alebo 187 ZFEÚ navrhovať. V rámci týchto prioritných oblastí boli predložené viaceré iniciatívy na tieto inštitucionalizované európske partnerstvá a toto nariadenie sa vzťahuje na deväť z nich.

(10)

Činnosti v oblasti výskumu a inovácií vykonávané spoločnými podnikmi by sa mali financovať z programu Horizont Európa, ako sa stanovuje v článkoch 12 a 13 nariadenia o programe Horizont Európa. Na dosiahnutie maximálneho vplyvu by mali spoločné podniky rozvíjať úzke synergie s inými iniciatívami v rámci programu Horizont Európa a ďalšími programami a nástrojmi financovania z prostriedkov Únie, najmä s tými, ktoré podporujú zavádzanie inovačných riešení, vzdelávanie a regionálny rozvoj, s cieľom zvýšiť hospodársku a sociálnu súdržnosť a znížiť nerovnováhy.

(11)

Nový politický prístup k európskym partnerstvám, a predovšetkým inštitucionalizovaným európskym partnerstvám, si vyžaduje nový spôsob vytvárania právneho rámca, na základe ktorého by fungovali. Hoci sa vytváranie spoločných podnikov podľa článku 187 ZFEÚ na účely programu Horizont 2020 preukázalo ako účinné, pokiaľ ide o vykonávanie, je potrebné zvýšiť úsilie v tejto oblasti. Cieľom tohto nariadenia je preto posilniť koherentnosť, efektívnosť, otvorenosť, účinnosť a zameranie na vplyv v rámci vykonávania, a to prostredníctvom premietnutia ustanovení nariadenia o programe Horizont Európa, ako aj skúseností získaných pri vykonávaní programu Horizont 2020, do spoločných ustanovení pre všetky spoločné podniky harmonizovaným spôsobom. Má uľahčiť nadväzovanie spolupráce a vytváranie synergií medzi európskymi partnerstvami, a v plnej miere tak využívať ich prepojenie na organizačnej úrovni. Spoločné podniky by mali hľadať príležitosti na zapojenie zástupcov ďalších európskych partnerstiev do diskusií počas vypracúvania návrhov svojich pracovných programov, identifikovať oblasti, v ktorých by komplementárne alebo spoločné činnosti účinnejšie a efektívnejšie riešili výzvy, vyhýbať sa prekrývaniu, zosúladiť načasovanie svojich činností a zabezpečiť prístup k výsledkom a ďalším relevantným prostriedkom výmeny poznatkov.

(12)

Po identifikovaní vzájomných synergií by sa spoločné podniky mali zamerať na určenie podielov rozpočtu, ktoré by sa mali použiť na komplementárne alebo spoločné činnosti medzi spoločnými podnikmi. Cieľom tohto nariadenia je okrem toho zlepšiť mieru účinnosti a harmonizácie pravidiel zintenzívnením prevádzkovej spolupráce, ako aj preskúmaním možností úspor z rozsahu vrátane ustanovenia dojednaní o administratívnom útvare, ktorý by mal spoločným podnikom poskytovať horizontálne podporné funkcie. Uvedené dojednania o administratívnom útvare by mali uľahčiť dosahovanie väčšieho vplyvu a harmonizácie v spoločných bodoch, pričom sa zachová určitá miera flexibility na uspokojenie konkrétnych potrieb každého spoločného podniku. Táto štruktúra by sa mala zriadiť prostredníctvom dohôd o úrovni poskytovaných služieb, ktoré uzavrú spoločné podniky. Dojednania o administratívnom útvare by sa mali vzťahovať na funkcie koordinácie a administratívnej podpory v oblastiach, v ktorých sa ich preskúmanie preukázalo ako účinné a nákladovo efektívne, a mali by zohľadňovať, pokiaľ je to možné, súlad s požiadavkou zodpovednosti každého jednotlivého povoľujúceho úradníka a harmonizáciu pravidiel vrátane práv duševného vlastníctva. Právne usporiadanie by malo byť navrhnuté tak, aby čo najlepšie slúžilo spoločným potrebám spoločných podnikov, aby sa zabezpečila ich úzka spolupráca a aby sa preskúmali všetky možné synergie medzi európskymi partnerstvami a následne medzi rôznymi časťami programu Horizont Európa, ako aj medzi ďalšími programami riadenými spoločnými podnikmi.

(13)

Posúdenia vplyvu týkajúce sa jednotlivých spoločných podnikov, ktoré sprevádzajú návrh tohto nariadenia poskytli dôkazy, ktoré odôvodňujú realizáciu európskych partnerstiev v súlade s nariadením o programe Horizont Európa len v prípade, ak by ostatné časti programu Horizont Európa vrátane ďalších foriem európskych partnerstiev nedosiahli ciele alebo ak by nevytvorili potrebný očakávaný vplyv a ak je pritom táto realizácia odôvodnená dlhodobou perspektívou a vysokou mierou integrácie.

(14)

V rámci programu Horizont Európa sa zavádza strategickejší a koherentnejší prístup k európskym partnerstvám, ktorý je viac zameraný na vplyv, pričom stavia na poznatkoch získaných z priebežného hodnotenia programu Horizont 2020. Cieľom tohto nariadenia je v súlade s touto novou ambíciou dosiahnuť účinnejšie využívanie inštitucionalizovaných európskych partnerstiev, a to najmä zameraním sa na jasné ciele, výsledky a vplyv, ktoré možno dosiahnuť do roku 2030, a zabezpečením jasného príspevku k súvisiacim politickým prioritám a politikám Únie. Úzka spolupráca a synergie s ďalšími relevantnými iniciatívami na úrovni Únie, ako aj na vnútroštátnej a regionálnej úrovni, najmä s inými európskymi partnerstvami, sú kľúčom na dosiahnutie väčšieho vedeckého, sociálno-ekonomického a environmentálneho vplyvu a na zabezpečenie využívania výsledkov. Na tento účel môžu spoločné podniky uplatňovať ustanovenia programu Horizont Európa, ktoré umožňujú rôzne druhy synergií, ako je alternatívne, kumulatívne alebo kombinované financovanie a prevod zdrojov. Pri posudzovaní celkového vplyvu by sa mali zohľadniť širšie investície nad rámec príspevkov partnerov podnietené spoločnými podnikmi, ktoré prispievajú k dosahovaniu ich cieľov, aby sa uľahčil prienik inovačných riešení na trh.

(15)

S cieľom zabezpečiť koherentný prístup a vedecký, technologický, hospodársky, spoločenský a environmentálny vplyv európskych partnerstiev vo vzťahu k cieľom programu Horizont Európa a prioritám Únie by sa v tomto nariadení mali stanoviť kolektívne všeobecné a spoločné špecifické ciele, ktoré by mali všetky spoločné podniky dosiahnuť. K dosiahnutiu týchto cieľov prispievajú spoločne všetky spoločné podniky, a to plnením svojich individuálnych cieľov. V spoločných častiach tohto nariadenia sa okrem toho vymedzujú spoločné operačné ciele odvodené od cieľov stanovených pre osobitný program na vykonávanie programu Horizont Európa zriadený rozhodnutím Rady (EÚ) 2021/764 (6) (ďalej len „osobitný program na vykonávanie programu Horizont Európa“). Všetky spoločné podniky by mali vykonávať svoje úlohy tak, aby splnili zásady a kritériá stanovené pre európske partnerstvá v nariadení o programe Horizont Európa (článok 10 a príloha III) a zabezpečili európsku pridanú hodnotu v porovnaní s výzvami v rámci hlavného pracovného programu Horizont Európa. Ciele a úlohy spoločných podnikov sú doplnené o dodatočné ciele a úlohy špecifické pre jednotlivé spoločné podniky. Zosúladením intervenčnej logiky jednotlivých spoločných podnikov s programom Horizont Európa by sa malo podporovať koordinované posudzovanie pokroku spoločných podnikov v rámci činností monitorovania a hodnotenia programu Horizont Európa, pričom by sa zároveň mali zohľadniť ich špecifiká a politické súvislosti.

(16)

Toto nariadenie vychádza zo zásad a kritérií stanovených v nariadení o programe Horizont Európa a takisto zo zásad otvorenosti a transparentnosti, silného pákového efektu a dlhodobých záväzkov všetkých zúčastnených strán. Jedným z cieľov tohto nariadenia je zabezpečiť otvorenosť spoločných podnikov a ich činností voči širokej škále subjektov vrátane nových účastníkov, ktorí sa budú monitorovať aj v rámci procesu strategickej koordinácie pre európske partnerstvá stanoveného v článku 6 ods. 5 osobitného programu na vykonávanie programu Horizont Európa. Tieto partnerstvá by mali byť otvorené pre akýkoľvek subjekt, ktorý je ochotný a schopný pracovať na spoločnom cieli, mali by podporovať široké a aktívne zapojenie zúčastnených strán do svojich činností, členstva a správy a mali by zabezpečiť prospech z výsledkov pre všetkých Európanov, najmä prostredníctvom rozsiahleho šírenia výsledkov a činností uskutočňovaných pred zavedením v celej Únii. Pokiaľ ide o súkromných členov a ich konštituentov alebo prepojené subjekty, ktorí sú usadení v tretích krajinách, mali by sa chrániť záujmy Únie a spoločného podniku z hľadiska bezpečnosti alebo verejného poriadku. Na tento účel by Komisia mala mať možnosť požiadať súkromných členov, aby prijali vhodné opatrenia. Takéto opatrenia by mohli zahŕňať primerané zaobchádzanie s dôvernými informáciami alebo obmedzenie účasti určitých subjektov na osobitných operačných činnostiach tohto súkromného člena.

(17)

V záujme zabezpečenia jednotného uplatňovania článku 22 ods. 5 nariadenia o programe Horizont Európa by spoločné podniky mali zabezpečiť súlad s prístupom zvoleným v prípade akcií financovaných v rámci pracovného programu Horizont Európa, pokiaľ ide o uplatňovanie uvedeného článku, ako aj s právnymi predpismi a usmerneniami Únie relevantnými pre jeho uplatňovanie v prípade podobných tém v pracovnom programe dotknutého spoločného podniku.

(18)

Ak Komisia a členské štáty zvažujú obmedzenie účasti na osobitných akciách spoločného podniku v súlade s článkom 22 ods. 5 nariadenia o programe Horizont Európa, Komisia a členské štáty v skupine zástupcov štátov by sa pred prijatím pracovného programu mali usilovať o to, aby sa v jednotlivých prípadoch dosiahla dohodnutá pozícia. V prípade spoločných podnikov s radou verejných orgánov by mala uplatňovanie uvedeného článku schváliť na žiadosť Komisie a pred prijatím pracovného programu rada verejných orgánov. Výkonný riaditeľ by mal okrem toho na základe výzvy predsedu pravidelne informovať príslušné zloženie programového výboru programu Horizont Európa o uplatňovaní článku 22 ods. 5 nariadenia o programe Horizont Európa, a to v nadväznosti na povinnosť Komisie informovať programový výbor podľa článku 14 ods. 7 osobitného programu na vykonávanie programu Horizont Európa a jeho prílohy III, a najmä pred prijatím pracovného programu dotknutého spoločného podniku.

(19)

V prílohe III k nariadeniu o programe Horizont Európa sa vyžaduje, aby finančné alebo nepeňažné príspevky od členov iných ako Únia dosahovali aspoň 50 % a mohli dosiahnuť až 75 % celkových rozpočtových záväzkov spoločného podniku. Príspevok Únie vrátane akýchkoľvek dodatočných finančných prostriedkov od pridružených krajín by naopak nemal presiahnuť 50 % celkových rozpočtových záväzkov každého spoločného podniku. V dôsledku toho by sa v tomto nariadení mal stanoviť požadovaný príspevok členov iných ako Únia na rovnakej alebo vyššej úrovni v porovnaní s príspevkom Únie. Únia by mala mať možnosť znížiť svoj príspevok, ak členovia iní ako Únia neplnia svoje záväzky.

(20)

V súlade s článkom 10 ods. 1 písm. c) nariadenia o programe Horizont Európa majú spoločné podniky vykonávať centrálne riadenie všetkých finančných príspevkov koordinovaným prístupom. Každý zúčastnený štát by preto mal uzavrieť so spoločným podnikom jednu alebo viaceré administratívne dohody, v ktorých sa stanoví koordinačný mechanizmus na úhradu príspevkov žiadateľom usadeným v danom zúčastnenom štáte a podávanie správ o týchto príspevkoch. Zúčastneným štátom by sa malo poskytnúť právo veta pri využívaní ich vnútroštátnych finančných príspevkov pre žiadateľov, ktorí sú usadení v týchto zúčastnených štátoch, aby bolo možné zabezpečiť súlad s ich vnútroštátnymi strategickými prioritami. S cieľom minimalizovať administratívne zaťaženie prijímateľov, dosiahnuť zjednodušenie a zabezpečiť účinnejšie vykonávanie by sa mal každý zúčastnený štát usilovať o zosúladenie svojho harmonogramu platieb, podávania správ a auditov s týmito činnosťami spoločného podniku a o konvergenciu oprávnenosti jeho nákladov s nariadením o programe Horizont Európa. Prijímatelia usadení v zúčastnených štátoch, ktorí zverili platobné činnosti spoločnému podniku, by mali podpísať so spoločným podnikom jednotnú dohodu o grante podľa nariadenia o programe Horizont Európa.

(21)

V súlade s ambíciami stanovenými v nariadení o programe Horizont Európa je jedným z predpokladov zriadenia inštitucionalizovaných európskych partnerstiev zabezpečenie príspevkov partnerov počas celého životného cyklu spoločných podnikov. V tejto súvislosti by mali súkromní partneri poskytovať podstatnú časť svojich príspevkov vo forme nepeňažných príspevkov na prevádzkové náklady spoločného podniku. Spoločné podniky by mali byť schopné identifikovať opatrenia na uľahčenie poskytovania týchto príspevkov prostredníctvom svojich pracovných programov, najmä znižovaním miery financovania. Tieto opatrenia by mali byť založené na špecifických potrebách spoločného podniku a súvisiacich činnostiach. V riadne odôvodnených prípadoch by malo byť možné zaviesť dodatočné podmienky, ktoré si budú vyžadovať účasť člena spoločného podniku alebo ich konštituentov alebo prepojených subjektov, zameriavajúce sa na činnosti, v ktorých priemyselní partneri spoločného podniku môžu zohrávať kľúčovú úlohu, ako sú rozsiahle demonštračné a hlavné projekty, ktoré sú bližšie k trhu, a prispievať viac prostredníctvom zníženej miery financovania. Mieru účasti členov by mal monitorovať výkonný riaditeľ s cieľom umožniť správnej rade prijať primerané opatrenia, čím sa zabezpečí vyváženosť medzi záväzkami partnerov a otvorenosťou. V riadne odôvodnených prípadoch sa môžu kapitálové výdavky, napríklad na rozsiahle demonštračné projekty alebo hlavné projekty, považovať za oprávnené náklady v súlade s platným právnym rámcom.

(22)

Malo by byť možné, aby sa v súlade s článkom 15 ods. 3 nariadenia o programe Horizont Európa príspevky z programov spolufinancovaných z Európskeho fondu regionálneho rozvoja zriadeného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1058 (7) (EFRR), Európskeho sociálneho fondu plus zriadeného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1057 (8) (ESF+), Európskeho námorného, rybolovného a akvakultúrneho fondu zriadeného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1139 (9) (ENRAF) a Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka zriadeného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1306/2013 (10) (EPFRV) považovali za príspevok zúčastnených štátov, ktoré sú členskými štátmi, do spoločných podnikov za predpokladu, že sa dodržia ustanovenia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1060 (11) a nariadení pre jednotlivé fondy. Okrem toho by malo byť možné, aby sa príspevky z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti zriadeného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/241 (12) (ďalej len „mechanizmus“) považovali za príspevok členských štátov, ktoré sú zúčastnenými štátmi, do spoločných podnikov za predpokladu, že sa dodržia ustanovenia mechanizmu a záväzky stanovené v národných plánoch obnovy a odolnosti.

(23)

V súlade so zásadou spravodlivého rozdelenia príspevkov medzi členmi spoločného podniku by sa mali finančné príspevky na administratívne náklady spoločných podnikov rozdeliť rovnakým dielom medzi Úniu a členov iných ako Únia. Odchýlky od tejto zásady by sa mali zvážiť len vo výnimočných a riadne odôvodnených prípadoch, napríklad ak by veľkosť alebo štruktúra členstva člena spoločného podniku iného ako Únia viedla k príspevku konštituenta alebo prepojeného subjektu, najmä malých a stredných podnikov (MSP), v takej výške, ktorá závažne ohrozuje motiváciu stať sa konštituentom alebo pridruženým subjektom člena spoločného podniku alebo ním ostať. V takých prípadoch by minimálny percentuálny podiel ročného finančného príspevku na administratívne náklady spoločného podniku od členov iných ako Únia mal dosahovať 20 % celkových ročných administratívnych nákladov a príspevky MSP by mali byť výrazne nižšie v porovnaní s príspevkami väčších konštituentov alebo prepojených subjektov. Keď sa dosiahne kritická úroveň členstva, ktorá umožní príspevky vyššie ako 20 % celkových ročných administratívnych nákladov, ročné príspevky konštituenta alebo prepojeného subjektu by sa mali zachovať alebo zvýšiť s cieľom postupne zvyšovať podiel členov iných ako Únia na celkovom príspevku na ročné administratívne náklady spoločného podniku. Členovia spoločného podniku iní ako Únia by sa počas celého životného cyklu spoločného podniku mali usilovať o zvýšenie počtu konštituentov alebo prepojených subjektov s cieľom zvýšiť ich príspevok na 50 % administratívnych nákladov.

(24)

Nariadením o programe Horizont Európa sa od partnerov vyžaduje, aby preukázali svoj dlhodobý záväzok, okrem iného prostredníctvom minimálneho podielu verejných alebo súkromných investícií. Následne je potrebné, aby Únia v tomto nariadení stanovila zakladajúcich členov so sídlom v členských štátoch, krajinách pridružených k programu Horizont Európa alebo v medzinárodných organizáciách. Avšak tam, kde je to potrebné, by malo byť možné rozšíriť členskú základňu spoločných podnikov po ich zriadení o pridružených členov na základe otvorených a transparentných postupov, najmä so zreteľom na nový technologický vývoj alebo pridruženie ďalších krajín k programu Horizont Európa.

(25)

Právnické subjekty, ktoré majú záujem podporovať ciele spoločných podnikov v ich konkrétnych oblastiach výskumu bez toho, aby sa stali členmi, by tiež mali mať možnosť stať sa prispievajúcimi partnermi týchto spoločných podnikov.

(26)

V súlade s článkom 16 ods. 5 nariadenia o programe Horizont Európa by sa pri prideľovaní finančných príspevkov z tretích krajín pridružených k programu Horizont Európa mala zohľadniť úroveň účasti právnych subjektov pridružených tretích krajín. Výška príspevku Únie do spoločných podnikov sa môže zodpovedajúcim spôsobom zvýšiť o príspevky tretích krajín pridružených k programu Horizont Európa s prihliadnutím na úroveň účasti takýchto právnych subjektov a pod podmienkou, že celkovú sumu, o ktorú sa príspevok Únie zvýši, doplní minimálne rovnaký príspevok členov iných ako Únia alebo ich konštituentov alebo prepojených subjektov.

(27)

Zriadením spoločného podniku sa zabezpečuje vzájomne výhodné verejno-súkromné partnerstvo pre zapojených členov, a to aj podporou istoty, pokiaľ ide o významné rozpočtové prostriedky pre príslušné odvetvia na obdobie siedmich rokov. Získaním štatútu zakladajúceho alebo pridruženého člena, alebo jedného z ich konštituentov alebo prepojených subjektov, umožňuje členom nadobudnúť vplyv v správnej rade spoločného podniku, či už priamo alebo prostredníctvom zástupcov priemyselného odvetvia. Správna rada je rozhodovací orgán spoločného podniku, ktorý prijíma rozhodnutia týkajúce sa dlhodobého strategického smerovania partnerstva, ako aj jeho každoročných priorít. Únia, v príslušných prípadoch zúčastnené štáty, zakladajúci členovia a pridružení členovia by preto mali mať možnosť prispievať k programu a stanovovaniu priorít spoločného podniku prijatím a možnou zmenou strategického výskumného a inovačného programu, ako aj prijatím ročného pracovného programu vrátane obsahu výziev na predkladanie návrhov, uplatniteľnej miery financovania podľa témy výzvy a súvisiacich pravidiel pre postupy predkladania, hodnotenia, výberu, udeľovania a preskúmania.

(28)

Je vhodné, aby sa členovia iní ako Únia zaviazali vykonávať toto nariadenie prostredníctvom listu obsahujúceho záväzok alebo spoločného listu obsahujúceho záväzok, v ktorom sa v príslušných prípadoch uvedie celková suma ich príspevkov, bez toho, aby sa ukladali podmienky ich pristúpenia. Takéto listy obsahujúce záväzok by mali byť právne platné počas celého životného cyklu spoločného podniku a spoločný podnik a Komisia by ich mali dôkladne monitorovať. Spoločné podniky by mali vytvoriť právne a organizačné prostredie, ktoré umožní členom plniť svoje záväzky, pričom sa zabezpečí atraktívnosť pre všetky zainteresované strany, neustála otvorenosť spoločných podnikov a transparentnosť počas ich realizácie, najmä v oblasti stanovovania priorít a účasti na výzvach na predkladanie návrhov.

(29)

Ďalšie zjednodušenie je základným kameňom programu Horizont Európa. V tejto súvislosti by mal existovať zjednodušený mechanizmus podávania správ pre partnerov, ktorí už nie sú povinní podávať správy o neoprávnených nákladoch. Nepeňažné príspevky na prevádzkové činnosti by sa mali účtovať výlučne na báze oprávnených nákladov a mali by sa vykazovať a podrobiť auditu v súlade s mechanizmom uplatniteľným na konkrétnu dohodu o grante. Takýmto účtovaním na báze oprávnených nákladov sa umožní len automatizácia výpočtu nepeňažných príspevkov na prevádzkové činnosti prostredníctvom IT nástrojov programu Horizont Európa, zníži sa administratívne zaťaženie partnerov a zvýši sa účinnosť mechanizmu vykazovania príspevkov. Spoločné podniky by mali dôkladne monitorovať nepeňažné príspevky na prevádzkové činnosti a výkonný riaditeľ by mal pravidelne podávať správy a zverejňovať ich s cieľom určiť, či je pokrok pri dosahovaní cieľových nepeňažných príspevkov dostatočne uspokojivý. Správna rada by mala posúdiť vynaložené úsilie aj dosiahnuté výsledky členov prispievajúcich na prevádzkové činnosti, ako aj ďalšie faktory, napríklad mieru účasti MSP a atraktivitu spoločných podnikov pre nových účastníkov. V prípade potreby by sa mali prijať vhodné nápravné a opravné opatrenia so zreteľom na zásady otvorenosti a transparentnosti.

(30)

Spoločné podniky by mali členom iným ako Únia poskytovať systematické príležitosti a stimuly na spájanie ich činností v oblasti výskumu a inovácií s činnosťami spoločného podniku. Dodatočné činnosti by nemali dostávať finančnú podporu od spoločného podniku. Môžu sa však započítať ako nepeňažné príspevky členov na dodatočné činnosti v prípade, že prispievajú k cieľom spoločného podniku a sú s jeho činnosťami priamo spojené, a to vrátane neoprávnených nákladov na nepriame akcie financované spoločným podnikom, ak sa tak stanovuje v ročnom pláne dodatočných činností. Takéto spojenie sa môže vytvoriť využívaním výsledkov nepriamych akcií financovaných spoločným podnikom alebo jeho predchádzajúcimi iniciatívami, alebo preukázaním významnej pridanej hodnoty Únie. Príslušné náklady by mal certifikovať nezávislý audítorský subjekt vymenovaný dotknutým subjektom pod podmienkou, že spoločný podnik môže v prípade neistoty overiť metódu oceňovania. Týmto nariadením by sa mali stanoviť špecifickejšie ustanovenia týkajúce sa rozsahu dodatočných činností každého spoločného podniku, pokiaľ je to potrebné na dosiahnutie požadovaného smerovania a vplyvu. Správne rady spoločných podnikov by mali ďalej rozhodnúť, či je na účely oceňovania týchto príspevkov potrebné využiť zjednodušujúce metódy, ako sú jednorazové platby alebo jednotkové náklady, aby sa dosiahlo zjednodušenie, nákladová efektívnosť a primeraná úroveň ochrany dôverných obchodných údajov.

(31)

Správou spoločných podnikov by sa malo zabezpečiť, aby ich rozhodovacie procesy boli schopné držať krok s rýchlo sa meniacim sociálno-ekonomickým a technologickým prostredím a globálnymi výzvami. Spoločné podniky by mali využívať odborné znalosti, poradenstvo a podporu všetkých relevantných zainteresovaných strán s cieľom účinne vykonávať svoje úlohy a zabezpečiť synergie na úrovni Únie a na vnútroštátnej úrovni. Spoločné podniky by preto mali byť oprávnené zriaďovať poradné orgány, ktoré by im poskytovali odborné poradenstvo a vykonávali akékoľvek iné poradenské úlohy, ktoré sú potrebné na dosiahnutie cieľov spoločných podnikov. Spoločné podniky by pri zriaďovaní poradných orgánov mali zabezpečiť vyvážené zastúpenie odborníkov v rozsahu činností spoločného podniku, a to aj so zreteľom na rodovú rovnováhu. Poradenstvo poskytované týmito orgánmi by malo obsahovať vedecké hľadiská, ako aj hľadiská vnútroštátnych a regionálnych orgánov a ďalších zainteresovaných strán spoločných podnikov.

(32)

Spoločné podniky by mali zabezpečiť, aby členské štáty boli o činnostiach spoločných podnikov dostatočne informované, mohli poskytnúť včasné informácie o činnostiach vykonávaných na svojom území a mali príležitosť prispievať k prípravným a rozhodovacím procesom. Taký dialóg s členskými štátmi je mimoriadne dôležitý v súvislosti so synergiami a potrebou zabezpečiť zosúladenie úsilia a činností na vnútroštátnej a regionálnej úrovni, na úrovni Únie a na európskej úrovni, aby sa vytvoril väčší vplyv. Spoločné podniky bez priameho alebo nepriameho zapojenia členských štátov ako členov alebo konštituentov by mali vytvoriť skupinu zástupcov štátov s cieľom zosúlaďovať činnosti spoločných podnikov s politikami a opatreniami prijímanými na vnútroštátnej a regionálnej úrovni.

(33)

Spoločné podniky by mali mať možnosť zriadiť poradný orgán s vedeckou poradnou funkciou. Taký orgán alebo jeho členovia by mali byť schopní poskytovať príslušnému spoločnému podniku nezávislé vedecké poradenstvo a podporu. Vedecké poradenstvo by sa malo týkať najmä ročných pracovných programov a dodatočných činností a prípadne aj akéhokoľvek ďalšieho aspektu úloh spoločných podnikov.

(34)

S cieľom zabezpečiť, aby boli spoločné podniky informované o stanoviskách a názoroch zainteresovaných strán z celého hodnotového reťazca v ich príslušných oblastiach, mali by mať spoločné podniky možnosť zriaďovať príslušné poradné skupiny zainteresovaných strán, s ktorými by podľa potreby každého spoločného podniku konzultovali o horizontálnych alebo konkrétnych otázkach. Takéto skupiny by mali byť otvorené zainteresovaným stranám z verejného i súkromného sektora vrátane organizovaných záujmových a medzinárodných záujmových skupín z členských štátov, pridružených krajín alebo z iných krajín, ktoré sú aktívne v oblasti činnosti spoločného podniku.

(35)

Spoločné podniky by mali fungovať otvoreným a transparentným spôsobom, mali by svojim príslušným orgánom pravidelne a včas poskytovať všetky náležité informácie a mali by propagovať svoje činnosti, okrem iného informačnými činnosťami a šírením informácií v radoch širokej verejnosti. To zahŕňa včasné informácie podliehajúce pravidlám dôvernosti a rozčlenení podľa krajín o žiadostiach o grant a účasti na nepriamych akciách financovaných spoločným podnikom, o výsledkoch hodnotenia jednotlivých výziev na predkladanie návrhov a vykonávaní projektov, o synergiách s inými relevantnými programami Únie a inými európskymi partnerstvami, o dodatočných činnostiach, o prisľúbených a skutočne poskytnutých finančných a nepeňažných príspevkoch, o plnení rozpočtu spoločného podniku, ako aj o prepojení medzi cieľmi spoločného podniku a nepeňažnými príspevkami na dodatočné činnosti.

(36)

Spoločné podniky by sa mali realizovať s použitím štruktúry a pravidiel, ktoré zvyšujú účinnosť a zabezpečujú zjednodušenie. Na tento účel by spoločné podniky mali prijať rozpočtové pravidlá zodpovedajúce ich špecifickým potrebám, a to v súlade s článkom 71 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 (13).

(37)

Realizácia spoločných podnikov by sa mala zakladať na kritériách stanovených pre inštitucionalizované európske partnerstvá v nariadení o programe Horizont Európa. Mala by sa podporovať využívaním elektronických prostriedkov spravovaných Komisiou. Informácie súvisiace s nepriamymi akciami financovanými spoločnými podnikmi vrátane výsledkov sú nevyhnutné na účely rozvoja, vykonávania, monitorovania a hodnotenia politík a programov Únie. Spoločné podniky by preto mali zabezpečiť, aby inštitúcie Únie a orgány, úrady alebo agentúry Únie mali prístup k všetkým informáciám týkajúcim sa nepriamych akcií, ktoré financujú, vrátane príspevkov a výsledkov prijímateľov zúčastňujúcich sa na nepriamych akciách. Tieto prístupové práva by mali byť obmedzené na nekomerčné a nekonkurenčné využívanie a mali by byť v súlade s platnými pravidlami dôvernosti. Zamestnancom inštitúcií Únie a orgánov, úradov alebo agentúr Únie by mal byť umožnený prístup k týmto informáciám pod podmienkou dodržania primeraných noriem bezpečnosti IT a bezpečnosti informácií a v súlade so zásadami nevyhnutnosti a proporcionality.

(38)

Účasť na nepriamych akciách financovaných spoločnými podnikmi v rámci programu Horizont Európa by mala byť v súlade s pravidlami stanovenými v nariadení o programe Horizont Európa. Spoločné podniky by mali zabezpečiť jednotné uplatňovanie týchto pravidiel na základe príslušných opatrení prijatých Komisiou. Spoločné podniky by mali využívať vzorovú dohodu o grante, ktorú vypracovala Komisia. V súvislosti s obdobím na vyjadrenie námietok proti prevodom vlastníctva výsledkov, ako sa uvádza v článku 40 ods. 4 nariadenia o programe Horizont Európa, by sa malo zohľadniť trvanie inovačných cyklov v oblastiach, ktorými sa príslušné spoločné podniky zaoberajú.

(39)

Jedným z hlavných účelov spoločných podnikov je posilňovať hospodárske kapacity Únie a predovšetkým jej vedecké a technologické líderstvo. V súvislosti s obnovou po ochorení COVID-19 sa navyše zdôraznila potreba investícií do kľúčových technológií, ako sú siete 5G, umelá inteligencia, cloudové technológie, kybernetická bezpečnosť a zelené technológie, ako aj potreba zhodnocovania týchto technológií v Únii. Spoločné podniky by mali v súlade s článkami 14 a 39 nariadenia o programe Horizont Európa prispievať k podpore otvorenej vedy. Výsledky vytvárané všetkými účastníkmi budú v tejto súvislosti zohrávať dôležitú úlohu, pričom všetci účastníci budú využívať výhody financovania z prostriedkov Únie prostredníctvom výsledkov vytváraných v projekte a prístupu k nim, a to aj účastníci, ktorým neboli poskytnuté finančné prostriedky Únie. S cieľom chrániť záujmy Únie by sa preto právo spoločných podnikov namietať proti prevodom vlastníctva výsledkov alebo proti udeľovaniu výlučnej licencie týkajúcej sa výsledkov malo uplatňovať aj na účastníkov, ktorým neboli poskytnuté finančné prostriedky Únie. Pri uplatňovaní tohto práva namietať a v súlade so zásadou proporcionality by spoločný podnik mal dosiahnuť spravodlivú rovnováhu medzi záujmami Únie a ochranou základných práv týkajúcich sa výsledkov účastníkov, ktorým nebolo poskytnuté financovanie z prostriedkov Únie a so zreteľom na to, že títo účastníci nezískali na akciu, ktorá priniesla výsledky, žiadne finančné prostriedky z Únie.

(40)

Finančný príspevok Únie by sa mal spravovať v súlade so zásadou správneho finančného riadenia a s pravidlami nepriameho riadenia stanovenými v nariadení (EÚ, Euratom) 2018/1046.

(41)

Na účely zjednodušenia by sa pre všetky zúčastnené strany malo znížiť administratívne zaťaženie. Malo by sa predchádzať zdvojeným auditom, neprimerane rozsiahlej dokumentácii a neprimerane rozsiahlemu podávaniu správ. Audity príjemcov finančných prostriedkov Únie podľa tohto nariadenia by sa mali uskutočňovať v súlade s nariadením o programe Horizont Európa a ďalšími relevantnými programami financovania z prostriedkov Únie.

(42)

Finančné záujmy Únie a ostatných členov spoločných podnikov by mali byť chránené prostredníctvom primeraných opatrení v celom cykle výdavkov vrátane predchádzania nezrovnalostiam, ich odhaľovania a vyšetrovania, vymáhania stratených, nesprávne vyplatených alebo nesprávne použitých finančných prostriedkov a podľa potreby správnymi a peňažnými sankciami v súlade s nariadením (EÚ, Euratom) 2018/1046. Vzhľadom na osobitnú povahu akcií vykonávaných niektorými zo spoločných podnikov, ktoré si vyžadujú rozloženie na niekoľko rokov, by malo byť možné rozdeliť viacročné rozpočtové záväzky Komisie a príslušného spoločného podniku na ročné čiastkové platby. V tejto súvislosti môžu byť rozpočtové záväzky spoločného podniku pre čisté letectvo, spoločného podniku pre európske železnice a spoločného podniku pre výskum manažmentu letovej prevádzky jednotného európskeho neba 3 rozdelené na ročné čiastkové platby. Do 31. decembra 2024 nepresiahne kumulatívna výška týchto rozpočtových záväzkov 50 % príslušného maximálneho príspevku Únie. Od 1. januára 2025 by najmenej 20 % kumulatívneho rozpočtu na zostávajúce roky nemalo byť krytých ročnými čiastkovými platbami.

(43)

Vzhľadom na osobitnú povahu a súčasné postavenie spoločných podnikov by sa im malo naďalej udeľovať samostatné absolutórium. Audit účtov a zákonnosti a správnosti príslušných transakcií by mal vykonávať Dvor audítorov.

(44)

V súlade s článkom 10 ods. 2 písm. c) nariadenia o programe Horizont Európa by mali spoločné podniky uplatňovať jasný prístup založený na životnom cykle. S cieľom primerane chrániť finančné záujmy Únie by sa mali spoločné podniky zriadiť na obdobie do 31. decembra 2031, aby mohli plniť svoje povinnosti v súvislosti s realizáciou grantov dovtedy, kým nebudú dokončené posledné začaté nepriame akcie. Spoločné podniky by sa mali financovať z programov Únie v rámci viacročného finančného rámca na roky 2021 – 2027 (ďalej len „VFR na roky 2021 – 2027“). V náležite odôvodnených prípadoch súvisiacich s dostupnosťou zostávajúceho rozpočtu pochádzajúceho z VFR na roky 2021 – 2027 by spoločný podnik mal mať možnosť vyhlasovať výzvy na predkladanie návrhov do 31. decembra 2028.

(45)

V súvislosti s prioritou Komisie týkajúcou sa „Európskej zelenej dohody“, ktorú podporujú oznámenia Komisie z 11. októbra 2018 o Udržateľnom biohospodárstve pre Európu: Ako lepšie prepojiť hospodárstvo, spoločnosť a životné prostredie, z 28. novembra 2018 o Čistej planéte pre všetkých: Európska dlhodobá strategická vízia pre prosperujúce, moderné, konkurencieschopné a klimaticky neutrálne hospodárstvo, z 11. marca 2020 o Novom akčnom pláne EÚ pre obehové hospodárstvo: Za čistejšiu a konkurencieschopnejšiu Európu, z 20. mája 2020 o Stratégii EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030: Prinavrátenie prírody do našich životov, z 20. mája 2020 o Stratégii „z farmy na stôl“ v záujme spravodlivého, zdravého potravinového systému šetrného k životnému prostrediu a zo 17. októbra 2020 o Chemikáliách – stratégia udržateľnosti: Na ceste k životnému prostrediu bez toxických látok, by sa európske odvetvia využívajúce biologické materiály vrátane MSP, regiónov a prvovýrobcov mali stať klimaticky neutrálne, udržateľnejšie a viac zamerané na obehové hospodárstvo pri zachovaní konkurencieschopnosti v celosvetovom rozsahu. Silný, konkurencieschopný inovačný ekosystém efektívne využívajúci zdroje a založený na využívaní biologických materiálov môže znížiť závislosť od neobnoviteľných fosílnych a nerastných surovín, ako aj urýchliť ich náhradu. Prostredníctvom inovácií založených na udržateľnosti a obehovosti môže tento ekosystém vyvíjať obnoviteľné výrobky z biologických materiálov, materiály, procesy a živiny z biomasy a odpadu. Tento ekosystém môže zároveň vytvárať hodnotu z miestnych surovín, okrem iného z odpadových, zvyškových a vedľajších tokov, s cieľom vytvárať pracovné miesta, hospodársky rast a rozvoj v celej Únii, a to nielen v mestských, ale aj vo vidieckych a pobrežných oblastiach, v ktorých sa biomasa vyrába a ktoré sú často okrajovými regiónmi, ktoré len zriedka využívajú výhody priemyselného rozvoja.

(46)

Spoločný podnik pre priemyselné odvetvia využívajúce biologické materiály zriadený v rámci programu Horizont 2020 sa zameriava na udržateľné využívanie zdrojov, najmä v sektoroch s intenzívnym využívaním zdrojov a s veľkým vplyvom, ako je poľnohospodárstvo, výroba textílií a stavebníctvo, a najmä na miestnych prevádzkovateľov, výrobcov, závody a továrne. Jeho priebežné hodnotenie zverejnené v októbri 2017 obsahovalo rozsiahly súbor 34 odporúčaní, ktoré sa zohľadnili v návrhu spoločného podniku pre európske obehové hospodárstvo využívajúce biologické materiály zriadeného týmto nariadením. Spoločný podnik pre európske obehové hospodárstvo využívajúce biologické materiály nie je priamym pokračovaním spoločného podniku pre priemyselné odvetvia využívajúce biologické materiály, ide skôr o program, ktorý stavia na dosiahnutých výsledkoch predchádzajúcej iniciatívy a rieši jej nedostatky. V súlade s odporúčaniami by mal spoločný podnik pre európske obehové hospodárstvo využívajúce biologické materiály zapájať širšiu škálu zainteresovaných strán vrátane primárnych odvetví (a to poľnohospodárstvo, akvakultúra, rybárstvo a lesné hospodárstvo), ako aj poskytovateľov odpadových, zvyškových a vedľajších tokov, regionálne orgány a investorov s cieľom predchádzať zlyhaniam trhu a neudržateľným postupom využívajúcim biologické materiály. Aby dosiahol svoje ciele, mal by financovať len projekty, ktoré dodržiavajú zásady obehovosti, udržateľnosti a planetárnych medzí.

(47)

Spoločný podnik pre európske obehové hospodárstvo využívajúce biologické materiály by mal vytvoriť skupiny na zavádzanie, ktoré by mali slúžiť ako poradné orgány a aktívne sa zúčastňovať na strategických rokovaniach, na ktorých sa stanovujú programy partnerstva. Je kľúčové zapájať tieto poradné orgány do štruktúr riadenia s cieľom zabezpečiť širšiu účasť a vyššiu mieru súkromných investícií do odvetvia obehového hospodárstva využívajúceho biologické materiály. Skupiny na zavádzanie by mali poskytovať najmä podporu v rámci strategických zasadnutí správnej rady, na ktorých sa stála správna rada stretáva s poprednými predstaviteľmi priemyslu, zástupcami zainteresovaných strán a zástupcami Komisie na vysokej úrovni, aby prerokovali a stanovili strategické smerovanie partnerstva.

(48)

Hlavným cieľom spoločného podniku pre čisté letectvo by malo byť prispievanie k zníženiu ekologickej stopy letectva, a to urýchlením vývoja klimaticky neutrálnych leteckých technológií, aby sa dali čo najskôr zaviesť, čo významne prispeje k ambicióznym cieľom Európskej zelenej dohody a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1119 (14) (ďalej len „európsky právny predpis v oblasti klímy“), pokiaľ ide o zmierňovanie vplyvu na životné prostredie, a teda k zníženiu emisií o 55 % do roku 2030 v porovnaní s rokom 1990 a ku klimatickej neutralite najneskôr do roku 2050 v súlade s Parížskou dohodou prijatou na základe Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (15). Tento cieľ možno dosiahnuť len prostredníctvom urýchlenia a optimalizácie postupov v oblasti výskumu a inovácií v aeronautike a zvyšovaním globálnej konkurencieschopnosti leteckého odvetvia Únie. Spoločný podnik pre čisté letectvo by mal zároveň zabezpečiť, že ekologickejšie letectvo ostane bezpečným, spoľahlivým a účinným spôsobom leteckej prepravy cestujúcich a tovaru.

(49)

Spoločný podnik pre čisté letectvo stavia na skúsenostiach získaných zo spoločných podnikov Čisté nebo a Čisté nebo 2. Nové európske partnerstvo by malo byť ambicióznejšie so zameraním na rozvoj prelomových demonštračných projektov. V súlade so závermi priebežného hodnotenia spoločného podniku Čisté nebo 2 by nová iniciatíva mala zaručiť, aby každý demonštračný projekt bol na kritickej ceste k vývoju budúcich programov týkajúcich sa lietadiel, aby vyvíjané technológie skutočne slúžili na dosiahnutie kľúčovej priority, ktorou je „čo najskoršie zavedenie“. Nový spoločný podnik by sa teda mal zamerať na zviditeľňovanie svojich jednotlivých cieľov, ako aj posilňovanie svojich kapacít v oblasti monitorovania, riadenia a podávania správ, aby odrážali komplexnosť úsilia v oblasti výskumu a inovácií nevyhnutného na dosiahnutie cieľov európskeho partnerstva.

(50)

Spoločný podnik pre čisté letectvo by mal stavať na rozhodnom vedení zo strany európskeho leteckého priemyslu a rozmanitej členskej základni a spájať široké spektrum zainteresovaných strán a nápadov v celej Európe. S cieľom určiť najsľubnejšie prístupy a subjekty schopné ich plnenia vyhlásila Komisia výzvu na predkladanie nápadov a vyjadrenie záujmu možných členov. Správna rada by mala mať možnosť vybrať pridružených členov na základe výsledkov tejto výzvy i budúcich výziev s cieľom zabezpečiť rýchle rozšírenie členskej základne.

(51)

S cieľom urýchliť a maximalizovať vplyv výskumných a inovačných činností vykonávaných spoločnými podnikmi pre čisté letectvo a pre výskum manažmentu letovej prevádzky jednotného európskeho neba 3 v oblasti účinného znižovania emisií a digitalizácie leteckého odvetvia by sa mali tieto spoločné podniky v rámci činností európskeho partnerstva usilovať o úzku spoluprácu s Agentúrou Európskej únie pre bezpečnosť letectva (EASA), čím sa zabezpečí včasná výmena poznatkov o nových vyvíjaných technológiách. Táto spolupráca bude kľúčová, aby sa urýchlilo zavádzanie výsledných výrobkov a služieb na trh prostredníctvom uľahčenia postupu osvedčovania, ako sa to vyžaduje v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1139 (16).

(52)

S cieľom maximalizovať synergie medzi programami na úrovni Únie a na regionálnej a vnútroštátnej úrovni, by mali členovia skupiny zástupcov štátov spoločného podniku pre čisté letectvo preskúmať možnosti poskytovania finančnej podpory excelentným návrhom na vnútroštátnej úrovni, ktoré neboli vybrané na financovanie v rámci spoločného podniku pre čisté letectvo v dôsledku nadmerného počtu predložených návrhov.

(53)

Európa čelí výzve spojenej s tým, že musí zohrávať vedúcu úlohu pri urýchľovaní environmentálnej transformácie ďalšej generácie lietadiel a internalizácii spoločenských nákladov emisií skleníkových plynov v rámci obchodného modelu leteckej dopravy a zároveň naďalej zabezpečovať „rovnaké podmienky“ pre európske výrobky na svetovom trhu. Spoločný podnik pre čisté letectvo by mal preto podporovať európskych zástupcov v medzinárodnom normalizačnom a medzinárodnom legislatívnom úsilí.

(54)

Počas uplynulých piatich rokov sa dramaticky zvýšil záujem o vodík, pričom všetky členské štáty na 21. konferencii zmluvných strán (COP21) podpísali a ratifikovali Rámcový dohovor Organizácie Spojených národov o zmene klímy (Parížska dohoda). Cieľom Európskej zelenej dohody je transformovať Úniu na spravodlivú a prosperujúcu spoločnosť s moderným a konkurencieschopným hospodárstvom, ktoré efektívne využíva zdroje, v rámci ktorej budú najneskôr do roku 2050 čisté emisie skleníkových plynov na nule. Medzi prioritné oblasti patria čistý vodík, palivové články, iné alternatívne palivá a uskladňovanie energie. Vodík má popredné miesto v oznámeniach Komisie z 8. júla 2020 o vodíkovej stratégii pre klimaticky neutrálnu Európu a o ceste ku klimaticky neutrálnemu hospodárstvu: stratégia integrácie energetického systému EÚ, ako aj v rámci začatia činnosti Európskej aliancie pre čistý vodík, ktorá združuje všetky zainteresované strany s cieľom určiť technologické potreby, investičné príležitosti a regulačné prekážky v oblasti budovania ekosystému čistého vodíka v Únii, ktorý prispieva k zníženiu súčasnej závislosti od fosílnych palív a emisií skleníkových plynov v príslušných odvetviach. Spoločný podnik pre čistý vodík môže umožniť využívanie výsledkov výskumu a inovácií investičnými rámcami, ako sú Európska aliancia pre čistý vodík a dôležité projekty spoločného európskeho záujmu (IPCEI) v oblasti vodíka.

(55)

Špecializované činnosti v oblasti výskumu a inovácií týkajúce sa využitia vodíka, ktoré sa vzťahujú na všetky fázy/oblasti hodnotového reťazca pre vodík, sa podporujú od roku 2008, najmä prostredníctvom spoločných podnikov pre palivové články a vodík spoločný podnik pre palivové články a vodík a spoločný podnik pre palivové články a vodík 2 v rámci siedmeho rámcového programu zriadeného rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady č. 1982/2006/ES (17) a programu Horizont 2020, ako aj prostredníctvom tradičných projektov spolupráce. Spoločný podnik pre čistý vodík by mal posilniť a integrovať vedecké kapacity Únie s cieľom urýchliť vývoj a zdokonalenie pokročilých aplikácií čistého vodíka pripravených na zavedenie na trh pre konečné použitie v oblasti energetiky, dopravy, stavebníctva a priemyslu. Možné to bude dosiahnuť len pri súbežnom posilňovaní konkurencieschopnosti hodnotového reťazca čistého vodíka Únie, a najmä MSP.

(56)

S cieľom dosiahnuť vedecké ciele spoločného podniku pre čistý vodík by sa mala všetkým sektorom, ktorých sa vodíkové hospodárstvo dotýka, poskytnúť príležitosť zapojiť sa do prípravy a vykonávania strategického výskumného a inovačného programu podniku. V rámci akcií vykonávaných spoločným podnikom pre čistý vodík by sa mali ako alternatíva k bežným technológiám zohľadňovať prelomové technologické trajektórie. Zapojiť by sa mal verejný sektor, najmä regionálne orgány, ako aj vnútroštátne orgány, ktoré sú zodpovedné za nastavenie politík v oblasti klímy a opatrení súvisiacich s trhovými mechanizmami, a to s cieľom preklenúť medzery medzi vývojom technológií pripravených na zavedenie na trh a ich rozsiahlym využívaním.

(57)

Vzhľadom na to, že spoločný podnik pre čistý vodík zahŕňa výskumnú obec ako člena združenia Hydrogen Europe Research, nemal by sa zriaďovať orgán poskytujúci vedecké poradenstvo.

(58)

Keďže sa vodík môže využiť ako palivo alebo energetický nosič a na uskladnenie energie, je nevyhnutné, aby partnerstvo pre čistý vodík nadviazalo štruktúrovanú spoluprácu s mnohými inými európskymi partnerstvami, najmä v oblasti jeho konečného použitia. Európske partnerstvo pre čistý vodík by malo pôsobiť najmä v súčinnosti s európskymi partnerstvami pre cestnú a vodnú dopravu s nulovými emisiami, európske železnice, čisté letectvo, postupy pre planétu a čistú oceľ. Na tento účel by sa mala zriadiť štruktúra, ktorá by podliehala správnej rade, s cieľom zabezpečiť spoluprácu a synergie medzi uvedenými partnerstvami v oblasti vodíka. Spoločný podnik pre čistý vodík by bol jediným partnerstvom zameraným na riešenie technológií výroby vodíka. Spolupráca s partnerstvami v oblasti konečného použitia by sa mala zamerať predovšetkým na demonštráciu technológií a spoločné vymedzovanie špecifikácií.

(59)

Železnice prispievajú k jednotnému európskemu dopravnému priestoru (SETA) a predstavujú základný prvok politiky Únie v oblasti dlhodobej stratégie udržateľného rozvoja. Pokiaľ ide o ekonomickú veľkosť, priama hrubá pridaná hodnota európskeho železničného odvetvia dosahuje hodnotu 69 miliárd EUR a nepriama hodnota 80 miliárd EUR. V odvetví železničnej dopravy je priamo zamestnaných 1,3 milióna osôb a nepriamo viac ako milión osôb.

(60)

V oznámení Komisie z 10. marca 2020 o novej priemyselnej stratégii pre Európu sa zdôrazňuje, že odvetvia udržateľnej a inteligentnej mobility, ako je železničná doprava, majú zodpovednosť a potenciál byť hnacím motorom digitálnej a zelenej transformácie, podporovať konkurencieschopnosť priemyslu v Európe a zlepšovať prepojenosť. Cestná, železničná, letecká a vodná doprava by preto mali do roku 2050 spoločne prispieť k zníženiu emisií dopravy o 90 %. Prioritou by mal byť presun podstatnej časti zo 75 % vnútrozemskej nákladnej dopravy, ktorá sa v súčasnosti uskutočňuje po cestách, na železničnú a vnútrozemskú vodnú dopravu.

(61)

Spoločný podnik Shift2Rail bol zriadený v roku 2014 s cieľom riadiť činnosti výskumu, vývoja a overovania v rámci iniciatívy, ktorá mu predchádzala, a to spojením finančných prostriedkov verejného a súkromného sektora, ktoré poskytnú jeho členovia, a využívaním vnútorných a vonkajších technických zdrojov. V rámci spoločného podniku sa zriadili nové formy spolupráce, ktoré boli v súlade s pravidlami hospodárskej súťaže, medzi zainteresovanými stranami z celého železničného hodnotového reťazca a aj z oblastí mimo tradičného odvetvia železničnej dopravy a získali skúsenosti a odborné znalosti Železničnej agentúry Európskej únie týkajúce sa otázok interoperability a bezpečnosti.

(62)

Cieľom spoločného podniku pre európske železnice by malo byť zabezpečenie vysokokapacitnej integrovanej európskej železničnej siete odstraňovaním prekážok interoperability a poskytovaním riešení pre plnú integráciu, ktoré sa budú vzťahovať na riadenie dopravy, vozidlá, infraštruktúru a služby, a to so zameraním na dosiahnutie rýchlejšieho využívania a zavádzania projektov a inovácií. Týmto spôsobom by sa mal využiť obrovský potenciál na digitalizáciu a automatizáciu s cieľom znížiť železničné náklady, zvýšiť svoje kapacity a posilniť flexibilitu a spoľahlivosť, pričom by sa mal zakladať na pevnej spoločnej referenčnej architektúre funkčného systému v tomto odvetví, a na spolupráci so Železničnou agentúrou Európskej únie.

(63)

Spoločný podnik pre európske železnice by mal vo svojom hlavnom pláne vymedziť prioritné činnosti v oblasti výskumu a inovácií, ako aj celkovú architektúru systému a harmonizovaný prístup k prevádzke vrátane rozsiahlych demonštračných činností a hlavných oblastí, ktoré sú potrebné na urýchlenie prenikania integrovaných, interoperabilných a štandardizovaných technologických inovácií potrebných na podporu jednotného európskeho železničného priestoru.

(64)

Železnice predstavujú komplexný systém s veľmi úzkymi interakciami medzi manažérmi infraštruktúr, železničnými podnikmi (prevádzkovateľmi vlakových služieb) a ich príslušným vybavením (infraštruktúrou a železničnými koľajovými vozidlami). Bez spoločných špecifikácií a stratégie v rámci celého železničného systému nie je možné zabezpečiť inovácie. Systémový pilier spoločného podniku pre európske železnice, ktorý bude získavať vstupné informácie od relevantných zainteresovaných strán v rámci spoločného podniku i mimo neho, by mal preto odvetviu umožniť dospieť k jednotnej koncepcii prevádzky a architektúre systému vrátane vymedzenia služieb, funkčných blokov a rozhraní, ktoré tvoria základ prevádzky železničného systému. Mal by poskytovať celkový rámec s cieľom zabezpečiť, aby sa výskum zameriaval na spoločné dohodnuté a zdieľané požiadavky zákazníkov a spoločne dohodnuté a zdieľané prevádzkové potreby. Výstup systémového piliera by mal podporovať interoperabilitu pre celú železničnú sieť vrátane základnej a súhrnnej siete TEN-T a hlavné a regionálne trate nezahrnuté v sieti TEN-T. Model riadenia a rozhodovací proces spoločného podniku pre európske železnice by mal odrážať vedúce postavenie Komisie pri zjednocovaní a integrácii európskeho železničného systému, predovšetkým v oblasti rýchleho a účinného dosiahnutia jednotnej prevádzkovej koncepcie a architektúry systému, a to pri zapojení súkromných partnerov do úloh v oblasti poradenstva a technickej podpory.

(65)

S cieľom zabezpečiť účinné využívanie výsledkov výskumu na nízkej úrovni technologickej pripravenosti (TLR) v rámci vyšších úrovní TLR, a predovšetkým v rámci spoločného podniku pre európske železnice, by mala takéto činnosti vykonávať programová kancelária spoločného podniku pre európske železnice.

(66)

V prípade potreby by správna rada spoločného podniku pre európske železnice mala mať v záujme zabezpečenia rýchleho prechodu a rozšírenia členstva možnosť vybrať pridružených členov na základe výsledkov výzvy na vyjadrenie záujmu vyhlásenej Komisiou.

(67)

V súvislosti s prioritami Komisie v rámci cieľov OSN v oblasti udržateľného rozvoja, konkrétne cieľa udržateľného rozvoja 3, ako aj v súvislosti so spoločným oznámením Komisie z 9. marca 2020 s názvom „Na ceste ku komplexnej stratégii pre Afriku“ sa Únia zaviazala prispievať k zdraviu a podpore blahobytu pre všetkých, budovať ešte silnejšie partnerstvo medzi našimi dvoma kontinentmi a podporovať rozvoj výskumných a inovačných kapacít v Afrike. Spoločný podnik Globálne zdravie EDCTP3 by mal popri iných takzvaných zdravotníckych technológiách riešiť nedostatok primeranej diagnostiky, liečby a vakcín s cieľom bojovať proti infekčným ochoreniam, ako sú HIV, malária a tuberkulóza, ale aj proti iným zanedbávaným infekčným chorobám súvisiacim s chudobou, ktoré sú rozšírené v Afrike, a predovšetkým v subsaharskej Afrike. Pandémia COVID-19 poukázala na skutočnosť, že infekčné choroby sa môžu vďaka lepšiemu prepojeniu rôznych regiónov sveta, svetovému obchodu a cestovnému ruchu rýchlo rozšíriť po celom svete. Vývoj zdravotníckych technológií je preto kľúčovým faktorom pri obmedzovaní šírenia infekčných ochorení, ako aj v rámci boja proti nim v prípade, že sa rozšíria, a takisto pri ochrane zdravia občanov v dotknutých krajinách a v Únii. S cieľom dosiahnuť silnejšie vedúce postavenie v oblasti globálneho zdravia v porovnaní s predchádzajúcou iniciatívou EDCTP2 by sa mal rozsah pôsobnosti partnerstva rozšíriť tak, aby sa vzťahoval na reakcie na nové ohrozenia súvisiace s infekčnými chorobami, ako aj na narastajúce problémy v dôsledku antimikrobiálnej rezistencie a komorbidít v prípade neprenosných ochorení.

(68)

Boj proti infekčným ochoreniam postihujúcim subsaharskú Afriku prostredníctvom nástrojov moderných technológií si vyžaduje zapojenie širokej škály subjektov a dlhodobé záväzky. Spoločný podnik Globálne zdravie EDCTP3 by mal vytvárať produktívne a udržateľné siete a spoluprácu sever – juh a juh – juh, budujúc vzťahy s veľkým počtom organizácií z verejného a súkromného sektora s cieľom posilňovať projektovú a inštitucionálnu spoluprácu. Program by mal zároveň pomôcť nadviazať novú spoluprácu sever – juh a juh – juh na účely vykonávania štúdií vo viacerých krajinách a lokalitách subsaharskej Afriky. Pravidelná medzinárodná konferencia – fórum partnerstva európskych a rozvojových krajín v oblasti klinického skúšania (EDCTP) – by okrem toho mala poskytovať platformu pre vedeckých pracovníkov a relevantné siete z Európy, Afriky a iných oblastí na zdieľanie zistení a nápadov, ako aj na vytváranie prepojení týkajúcich sa spolupráce.

(69)

Spoločný podnik Globálne zdravie EDCTP3 by mal stavať na skúsenostiach získaných počas programov EDCTP a EDCTP2 a dosahovať výsledky využívaním investícií Únie, členských štátov, pridružených štátov a krajín Afriky, ktoré by nebolo možné dosiahnuť samostatne v rámci jednotlivých krajín alebo rámcového programu Únie v oblasti výskumu. Združenie EDCTP, zastupujúce štáty zúčastnené na programe, by malo prispievať k programu EDCTP3 a jeho vykonávaniu dodatočnými činnosťami a môže prispievať aj finančne. Malo by zabezpečovať zmysluplnú účasť a zapojenie subsaharských krajín do rozhodovacieho procesu, čo je nevyhnutné na boj proti záťaži ochorení v subsaharských krajinách. Tento spoločný podnik by mal zahŕňať ďalších medzinárodných financovateľov výskumu, ako sú filantropické organizácie, farmaceutický priemysel a ďalšie tretie krajiny, ktoré by mali prispievať k partnerstvu v úlohe prispievajúcich partnerov na báze ad hoc. Okrem toho s cieľom zvýšiť vplyv programu by spoločný podnik Globálne zdravie EDCTP3 mal mať v rámci špecifických výziev možnosť určovať právne subjekty, ktoré by sa mohli zúčastňovať na nepriamych akciách. V pracovnom programe by malo byť možné stanoviť, že takéto právne subjekty nie sú oprávnené na financovanie zo spoločného podniku.

(70)

Vzhľadom na to, že spoločný podnik Globálne zdravie EDCTP3 zahŕňa členské štáty a pridružené krajiny ako členov združenia EDCTP, nemala by sa zriaďovať skupina zástupcov štátov.

(71)

Je nevyhnutné, aby výskumné činnosti financované v rámci spoločného podniku Globálne zdravie EDCTP3, alebo na ktoré sa inak vzťahuje jeho pracovný program, boli v úplnom súlade s Chartou základných práv Európskej únie, Európskym dohovorom o ľudských právach a jeho dodatkovými protokolmi, etickými princípmi zahrnutými v Helsinskej deklarácii Svetovej asociácie lekárov z roku 2008, normami správnej klinickej praxe prijatými Medzinárodnou konferenciou o zosúladení technických požiadaviek na registráciu farmaceutík na humánne použitie, príslušnými právnymi predpismi Únie a miestnymi etickými požiadavkami krajín, v ktorých sa majú vykonávať výskumné činnosti. Okrem toho by mal spoločný podnik Globálne zdravie EDCTP3 vyžadovať, aby boli inovácie a intervencie vyvíjané na základe výsledkov nepriamych akcií podporených programom cenovo dostupné a prístupné pre zraniteľné skupiny.

(72)

Aby mohol spoločný podnik Globálne zdravie EDCTP3 uspieť a stimulovať účasť na partnerstve, financovanie v rámci spoločného podniku by sa malo obmedziť na právne subjekty usadené v členských štátoch alebo pridružených krajinách alebo usadené v zakladajúcich štátoch združenia v rámci EDCTP, v súlade s nariadením o programe Horizont Európa. Subjekty usadené v krajinách subsaharskej Afriky a iných tretích krajinách by mali mať naďalej možnosť zúčastňovať na výzvach bez toho, aby im bolo poskytnuté financovanie. Okrem toho by subjekty usadené v iných krajinách, než sú členovia združenia EDCTP3, mali byť oprávnené na financovanie v rámci špecifických tém výziev alebo v prípade výziev, ktorými sa riešia núdzové situácie v oblasti verejného zdravia, ak sa tak stanovuje v pracovnom programe. Spoločný podnik Globálne zdravie EDCTP3 by mal prijať všetky primerané opatrenia, vrátane zmluvných, s cieľom chrániť finančné záujmy Únie. Malo by sa usilovať o uzatváranie dohôd s tretími krajinami v oblasti vedy a technológií. V prípade, že sa pred ich uzavretím subjekty usadené v tretej krajine bez takejto dohody finančne zúčastňujú na nepriamych akciách, spoločný podnik Globálne zdravie EDCTP3 by mal na ochranu záujmov Únie uplatniť alternatívne opatrenia, najmä by sa mal stanoviť finančný koordinátor akcie v členskom štáte alebo pridruženej krajine a suma predbežného financovania a tiež by sa mali prispôsobiť ustanovenia dohody o grante týkajúce sa zodpovednosti s cieľom primerane zohľadniť finančné riziká.

(73)

V súvislosti s prioritami Komisie „hospodárstvo, ktoré pracuje v prospech ľudí“ a „Európa pripravená na digitálny vek“ by sa európsky priemysel vrátane MSP mal stať ekologickejším, obehovejším a digitalizovanejším pri zachovaní konkurencieschopnosti v celosvetovom rozsahu. Komisia zdôraznila úlohu zdravotníckych pomôcok a digitálnych technológií pri riešení nových výziev a úlohu využitia služieb elektronického zdravotníctva na poskytovanie vysokokvalitnej zdravotnej starostlivosti a zároveň vyzvala na zabezpečenie zásob cenovo dostupných liekov na uspokojenie potrieb Únie pri súčasnej podpore inovatívneho európskeho farmaceutického priemyslu, ktorý by mal vedúcu úlohu vo svete. Cieľom spoločného podniku pre iniciatívu Inovatívne zdravotníctvo je prispievať k posilňovaniu konkurencieschopnosti zdravotníckeho priemyslu Únie, ktorý je základným kameňom vedomostnej ekonomiky Únie, k zvyšovaniu hospodárskej činnosti v oblasti vývoja zdravotníckych technológií, najmä integrovaných riešení v oblasti zdravotníctva, a tak slúžiť ako nástroj na posilňovanie technologického líderstva a podporu digitálnej transformácie našej spoločnosti. Takéto politické priority možno dosiahnuť zoskupením kľúčových aktérov, najmä akademickej obce, podnikov rôznych veľkostí a koncových používateľov inovácií v oblasti zdravia pod záštitou verejno-súkromného výskumného a inovačného partnerstva v oblasti zdravia. Spoločný podnik pre iniciatívu Inovatívne zdravotníctvo by mal pomôcť dosiahnuť ciele „európskeho plánu na boj proti rakovine“ a „Európskeho akčného plánu ‚jedno zdravie‘ proti antimikrobiálnej rezistencii“. Spoločný podnik pre iniciatívu Inovatívne zdravotníctvo by mal byť v súlade s oznámeniami Komisie z 10. marca 2020 o Novej priemyselnej stratégii pre Európu, z 10. marca 2020 o Stratégii pre MSP pre udržateľnú a digitálnu Európu a z 25. novembra 2020 o Farmaceutickej stratégii pre Európu.

(74)

Spoločný podnik pre iniciatívu Inovatívne zdravotníctvo stavia na skúsenostiach získaných zo spoločného podniku pre iniciatívu pre inovačné lieky 2 (spoločný podnik IIL 2), ako aj z činností tejto predchádzajúcej iniciatívy pri boji s pandémiou ochorenia COVID-19. V súlade s odporúčaniami priebežného hodnotenia spoločného podniku IIL 2 musí nasledujúca iniciatíva „umožniť aktívnu spoluprácu ďalších priemyselných odvetví s farmaceutickým priemyslom s cieľom využiť ich odborné znalosti pri vývoji nových intervencií v oblasti zdravotnej starostlivosti.“ Priemyselné odvetvia preto musia zahŕňať odvetvia biofarmaceutických technológií, biotechnológií a zdravotníckych technológií vrátane spoločností pôsobiacich v digitálnej oblasti. Rozsah pôsobnosti spoločného podniku by sa mal vzťahovať na prevenciu, diagnostiku, liečbu a manažment chorôb a musí byť stanovený so zreteľom na vysokú záťaž pre pacientov alebo spoločnosť alebo pre obe strany v dôsledku závažnosti ochorenia alebo počtu ľudí, ktorých ochorenie postihlo, ako aj na výrazný ekonomický vplyv ochorenia na pacientov a systémy zdravotnej starostlivosti. Financované opatrenia musia reagovať na potreby Únie v oblasti verejného zdravia a zároveň podporovať rozvoj budúcich inovácií v oblasti zdravotníctva, ktoré budú bezpečné, zamerané na ľudí, účinné, nákladovo efektívne a cenovo dostupné pre pacientov a systémy zdravotnej starostlivosti.

(75)

Aby sa zabezpečila čo najlepšia príležitosť vytvárať nové vedecké nápady a úspešné činnosti v oblasti výskumu a inovácií, kľúčovými aktérmi v spoločnom podniku pre iniciatívu Inovatívne zdravotníctvo by mali byť výskumní pracovníci z rôznych druhov verejných aj súkromných subjektov. Zároveň by koncoví používatelia, napríklad občania Únie, zdravotnícki pracovníci a poskytovatelia zdravotnej starostlivosti mali poskytnúť vstupné informácie do strategického návrhu a činností spoločného podniku, čím sa zabezpečí riešenie ich potrieb. Okrem toho by k činnostiam partnerstva mali poskytnúť včasné vstupné informácie aj orgány v rámci Únie a národné regulačné orgány, orgány hodnotenia zdravotníckej technológie a platitelia zdravotnej starostlivosti, pričom sa má zabrániť akémukoľvek konfliktu záujmov, a to s cieľom zvýšiť pravdepodobnosť, že výsledky financovaných opatrení budú spĺňať potrebné požiadavky na ich využitie a dosiahnu tak očakávaný vplyv. Všetky takéto vstupné informácie by mali pomôcť lepšie zacieliť úsilie v oblasti výskumu smerom k oblastiam s nenaplnenými potrebami.

(76)

Súčasné výzvy a ohrozenia v oblasti zdravia sú celosvetové. Spoločný podnik pre iniciatívu Inovatívne zdravotníctvo by preto mal byť otvorený účasti medzinárodných akademických, priemyselných a regulačných aktérov s cieľom využívať výhody širšieho prístupu k údajom a odborným znalostiam, reagovať na vznikajúce ohrozenia zdravia a dosiahnuť potrebný spoločenský vplyv, najmä zlepšené výsledky v oblasti zdravia pre občanov Únie. Väčšina činností partnerstva by sa zároveň mala vykonávať v členských štátoch a v pridružených krajinách k programu Horizont Európa.

(77)

Ciele partnerstva by sa mali zameriavať na predkonkurenčnú oblasť, a vytvárať tak bezpečné prostredie na efektívnu spoluprácu medzi spoločnosťami pôsobiacimi v rôznych oblastiach zdravotníckych technológií. Väčšina projektov financovaných zo spoločného podniku pre iniciatívu Inovatívne zdravotníctvo by mala byť medzisektorová, aby sa zohľadnila integračná povaha spoločného podniku, prispelo k prekonávaniu uzavretosti jednotlivých odvetví zdravotníckeho priemyslu a posilňovala spolupráca medzi priemyslom a akademickou obcou.

(78)

Pojem kľúčové digitálne technológie označuje elektrické komponenty a systémy, ktoré sú základom všetkých veľkých hospodárskych odvetví. Komisia zdôraznila potrebu dokonalého osvojenia si týchto technológií v Európe, najmä v kontexte plnenia európskych politických priorít, ako je vedúce postavenie v oblasti digitálnych technológií. Dôležitosť tejto oblasti a problémy, s ktorými sa stretávajú zainteresované strany v Únii, si vyžadujú naliehavé kroky, aby v inovačnom a hodnotovom reťazci Európy nezostalo žiadne slabé ohnivko. Mal by sa preto vytvoriť mechanizmus na úrovni Únie na spájanie a sústredenie poskytovania podpory členských štátov, Únie a súkromného sektora na výskum a inovácie v oblasti elektronických komponentov a systémov.

(79)

Spoločný podnik pre kľúčové digitálne technológie by sa mal zaoberať jasne vymedzenými témami, ktoré by umožnili európskemu priemyslu ako celku navrhovať, vyrábať a používať najinovačnejšie technológie v oblasti elektronických komponentov a systémov. Štruktúrovaná a koordinovaná finančná podpora na európskej úrovni je potrebná na podporu udržania výskumných skupín a európskych priemyselných odvetví na vrchole vo vysoko konkurenčnom medzinárodnom kontexte a na preklenutie medzier v oblastiach technológií kľúčových pre digitálnu transformáciu v Európe, ktorá odráža základné hodnoty Únie vrátane súkromia a dôvery, zabezpečenia a bezpečnosti. Spolupráca medzi zainteresovanými stranami ekosystému, v ktorom sú zastúpené všetky segmenty hodnotových reťazcov, je nevyhnutná na vývoj nových technológií a rýchle prenikanie inovácií na trh. Otvorenosť a flexibilita pri začleňovaní relevantných zainteresovaných strán, najmä vrátane MSP, do vznikajúcich alebo príbuzných technologických oblastí je rovnako kľúčová.

(80)

Spoločný podnik pre kľúčové digitálne technológie by mal spájať finančné a technické prostriedky, ktoré sú zásadné na udržanie kroku so zrýchľujúcim sa tempom inovácií v tejto oblasti, na tvorbu externalít dôležitých pre spoločnosť, ako aj spoločné znášanie rizík pri zlaďovaní stratégií a investícií v duchu spoločného európskeho záujmu. Členmi spoločného podniku pre kľúčové digitálne technológie by preto mali byť Únia, členské štáty a pridružené krajiny v rámci programu Horizont Európa na základe dobrovoľnosti a združenia ako súkromní členovia zastupujúci svojich konštituentov. Účasť členských štátov okrem toho uľahčí súdržné zosúladenie s vnútroštátnymi programami a stratégiami, pričom sa obmedzí prekrývanie a fragmentácia úsilia a zároveň sa zabezpečia synergie medzi všetkými zainteresovanými stranami a činnosťami.

(81)

Spoločný podnik pre kľúčové digitálne technológie by mal pri poskytovaní príspevkov zúčastnených štátov ich vnútroštátnym účastníkom v nepriamych akciách zohľadniť skutočnosť, že zúčastnené štáty sa musia riadiť prísnymi vnútroštátnymi rozpočtovými pravidlami. V tejto súvislosti by zúčastnené štáty mali pred prijatím každého ročného pracovného programu uviesť orientačné finančné záväzky a mali by so spoločným podnikom uzavrieť právne záväzné dohody, ktorými sa zúčastnené štáty zaviažu k spôsobu platby príspevku na nepriame akcie počas celého životného cyklu spoločného podniku. Tieto dohody by sa mali uzatvárať v rámci ročného rozpočtového postupu a programovania spoločného podniku. Správna rada by mala prijať ročný pracovný program s náležitým zohľadnením týchto orientačných záväzkov. Rada verejných orgánov by mala vybrať návrhy. Len po týchto krokoch a v súlade s rozpočtovými pravidlami spoločného podniku by mal povoľujúci úradník vykonať rozpočtové a právne záväzky na tieto nepriame akcie.

(82)

Ako pokračovanie postupu zavedeného v rámci spoločného podniku ECSEL je potrebná odchýlka od článku 34 nariadenia o programe Horizont Európa s cieľom umožniť rôzne miery financovania v závislosti od typu účastníka, najmä MSP a neziskových právnych subjektov, ako aj od typu akcie, ktorá sa má uplatňovať rovnako na všetkých prijímateľov zo všetkých zúčastnených štátov. Týmto spôsobom by sa mala zaručiť správna rovnováha účasti zainteresovanej strany na akciách financovaných spoločným podnikom pre kľúčové digitálne technológie, ako aj podporiť vyššia miera zapojenia MSP podľa odporúčaní priebežného hodnotenia spoločného podniku ECSEL.

(83)

Vzhľadom na to, že spoločný podnik pre kľúčové digitálne technológie zahŕňa členské štáty a pridružené krajiny ako členov rady verejných orgánov, nemala by sa zriaďovať skupina zástupcov štátov.

(84)

Právny rámec Únie v oblasti jednotného európskeho neba zriadeného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 549/2004 (18) sa usiluje zreformovať európsky systém manažmentu letovej prevádzky (ATM) prostredníctvom inštitucionálnych, operačných, technologických a regulačných opatrení s cieľom zlepšiť výkonnosť z hľadiska kapacity, bezpečnosti, efektívnosti a environmentálneho vplyvu.

(85)

Cieľom projektu Výskum a rozvoj manažmentu letovej prevádzky (ATM) jednotného európskeho neba (ďalej len „projekt SESAR“) zriadeného nariadením Rady (ES) č. 219/2007 z 27. februára 2007 (19) je modernizácia ATM a spájanie technologických a prevádzkových inovácií na podporu jednotného európskeho neba. Cieľom projektu je poskytnúť technologické riešenia pre vysokovýkonné systémy ATM do roku 2035, aby sa umožnila ešte bezpečnejšia prevádzka odvetvia leteckej dopravy bez preťažení, ktorá by bola šetrnejšia k životnému prostrediu a klíme, v súlade s Európskou zelenou dohodu a európskym právnym predpisom v oblasti klímy. Projekt SESAR tvoria tri navzájom súvisiace, kontinuálne a vyvíjajúce sa procesy spolupráce, ktorými sa vymedzujú, vyvíjajú a zavádzajú inovatívne technologické systémy a operačné postupy, ktoré sú základom digitálneho európskeho neba, ako sa vymedzuje v európskom riadiacom pláne ATM uvedenom v rozhodnutí Rady 2009/320/ES (20).

(86)

„Európsky riadiaci plán ATM“ je plánovacím nástrojom na modernizáciu ATM v celej Európe, ktorý spája výskumné a inovačné činnosti v oblasti ATM so scenármi pre činnosti zavádzania s cieľom dosiahnuť ciele jednotného európskeho neba týkajúce sa výkonnosti.

(87)

Spoločný podnik SESAR bol zriadený cieľom riadiť fázy definovania a zavádzania projektu SESAR, a to spájaním finančných prostriedkov poskytovaných jeho členmi z verejného a súkromného sektora a využívaním vnútorných a vonkajších technických zdrojov, ako aj vykonávať a v prípade potreby aktualizovať európsky riadiaci plán ATM. Vytvoril novú a efektívnu formu spolupráce medzi zainteresovanými stranami v odvetví, v ktorom je pokrok možné dosiahnuť len pri synchronizovanom zavádzaní nových riešení všetkými zainteresovanými stranami. Vzhľadom na úspešné zavedenie značky SESAR by mal nový spoločný podnik pre výskum manažmentu letovej prevádzky jednotného európskeho neba 3 pokračovať v jej využívaní.

(88)

Spoločný podnik pre výskum manažmentu letovej prevádzky jednotného európskeho neba 3 by mal stavať na skúsenostiach zo spoločného podniku SESAR a pokračovať v jeho koordinačnej úlohe v oblasti výskumu ATM v Únii. Hlavnými cieľmi spoločného podniku pre výskum manažmentu letovej prevádzky jednotného európskeho neba 3 by malo byť posilňovanie a ďalšia integrácia kapacít v oblasti výskumu a inovácií v Európe, čím sa podporí urýchľovanie digitalizácie v tomto odvetví a posilní jeho odolnosť a prispôsobiteľnosť vzhľadom na výkyvy v prevádzke. S cieľom podporovať hospodársku obnovu a rast by mal spoločný podnik prostredníctvom inovácií posilniť konkurencieschopnosť pilotnej a bezpilotnej leteckej dopravy a služieb ATM. V záujme vytvorenia jednotného európskeho neba ako najefektívnejšieho a k životnému prostrediu najšetrnejšieho vzdušného priestoru na svete by mal spoločný podnik vyvíjať inovačné riešenia a urýchľovať ich prienik na trh.

(89)

Nový spoločný podnik pre výskum manažmentu letovej prevádzky jednotného európskeho neba 3 by mal byť schopný vypracovávať a overovať vstupné technické informácie, ktoré pomáhajú Komisii pri regulačných činnostiach v oblasti ATM, napríklad pri príprave kompletnej technickej dokumentácie pre spoločné projekty zriadené v rámci nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o implementácii jednotného európskeho neba, vykonávaní technických štúdií alebo podpore normalizačných činnosti. Zároveň by mal zabezpečiť správu európskeho riadiaceho plánu ATM, ktorý bol schválený rozhodnutím 2009/320/ES, ako aj jeho monitorovanie, oznamovanie a aktualizáciu. Okrem toho by Komisia mala mať počet hlasov úmerný príspevku Únie do rozpočtu, a to minimálne 25 % počtu hlasov. Týmto usporiadaním sa zabezpečí, že si Komisia udrží silnú schopnosť riadiť z politického hľadiska prácu vykonávanú spoločným podnikom vo vzťahu k uvedeným úlohám, a to prostredníctvom posilnených mechanizmov dohľadu zavedených pre tieto orgány.

(90)

Účasť v spoločnom podniku pre výskum manažmentu letovej prevádzky jednotného európskeho neba 3 by mala byť otvorená čo najširšej škále a zastúpeniu zainteresovaných strán zo všetkých členských štátov a krajín pridružených k programu Horizont Európa vrátane MSP, a to prostredníctvom rôznych foriem účasti. Účasť by predovšetkým mala zabezpečiť riadnu rovnováhu medzi výrobcami vybavenia pre pilotné aj bezpilotné letectvo, používateľmi vzdušného priestoru, poskytovateľmi leteckých navigačných služieb, letiskami, armádou a profesijnými združeniami zamestnancov, ako aj ponúkať príležitosti pre MSP, akademickú obec a výskumné organizácie. S cieľom identifikovať najsľubnejšie prístupy a subjekty schopné ich plnenia zverejnila Komisia výzvu na vyjadrenie záujmu potenciálnych členov. Správna rada by mala mať možnosť vybrať pridružených členov na základe výsledkov tejto výzvy, aby sa zabezpečilo rýchle rozšírenie členskej základne.

(91)

Traťové poplatky hradia v plnom rozsahu používatelia vzdušného priestoru, ktorí sa nepriamo podieľajú na úsilí v oblasti výskumu a vývoja financovanom významnými zainteresovanými stranami v oblasti ATM, ako sú poskytovatelia leteckých navigačných služieb alebo výrobný priemysel, ktorý vyrába a vybavuje lietadlá používané používateľmi vzdušného priestoru. Používatelia vzdušného priestoru by preto mali byť primerane zastúpení v správnej rade spoločného podniku pre výskum manažmentu letovej prevádzky jednotného európskeho neba 3.

(92)

S cieľom zabezpečiť účinné využívanie výsledkov bádateľského výskumu ATM (nízke TRL) v rámci vyšších TRL, a predovšetkým v rámci spoločného podniku pre výskum manažmentu letovej prevádzky jednotného európskeho neba 3, by mala programová kancelária spoločného podniku také činnosti riadiť.

(93)

Agentúra Eurocontrol disponuje primeranou infraštruktúrou a potrebnými administratívnymi, IT, komunikačnými a logistickými podpornými službami. Spoločný podnik pre výskum manažmentu letovej prevádzky jednotného európskeho neba 3 by mal túto infraštruktúru a služby agentúry Eurocontrol využívať. V tejto súvislosti existuje málo potenciálnych synergií, ktoré by sa mohli získať združovaním administratívnych zdrojov s inými spoločnými podnikmi prostredníctvom spoločného administratívneho útvaru. Na spoločný podnik pre výskum manažmentu letovej prevádzky jednotného európskeho neba 3 by sa mali preto nemali vzťahovať dojednania o administratívnom útvare ustanovené týmto nariadením.

(94)

Odvetvové združenie pre inteligentné siete a služby infraštruktúry 6G (6G-IA), ktoré stavia na predchádzajúcom združení, bolo zriadené na účely vytvorenia širokej základne zainteresovaných strán s cieľom zabezpečiť plnenie cieľov partnerstva pre inteligentné siete a služby. Hoci sa očakáva, že toto nové odvetvové združenie bude mať v prvých rokoch po zriadení len obmedzený počet konštituentov a prepojených subjektov, jeho cieľom je prijímať nových členov spomedzi konštituentov zainteresovaných strán pôsobiacich v hodnotovom reťazci inteligentných sietí a služieb. Vzhľadom na predpokladanú skromnú veľkosť a vplyv združenia na svojich konštituentov spomedzi MSP nie je udržateľné, aby združenie prispievalo na 50 % administratívnych nákladov spoločného podniku pre inteligentné siete a služby počas celého životného cyklu, najmä v prvých rokoch od jeho zriadenia. Okrem toho kríza spôsobená pandémiou COVID-19 a jej vplyv na hospodárstvo znamenajú výzvy pre európske hospodárske subjekty, a to aj v oblasti informačných a komunikačných technológií. Malo by sa preto zabezpečiť, aby súkromní partneri spoločného podniku boli schopní plniť svoje záväzky, pričom podmienky by mali byť aj naďalej atraktívne a mali by motivovať nových partnerov k vstupu do združenia. Minimálna percentuálna hodnota ročného finančného príspevku na administratívne náklady od členov iných ako Únia by preto mala predstavovať 20 % celkových ročných administratívnych nákladov. Predovšetkým by malo byť možné, aby konštituenti MSP prispievali sumou nižšou v porovnaní s väčšími podnikmi. Členovia spoločného podniku iní ako Únia by sa počas celého životného cyklu mali usilovať o zvýšenie počtu konštituentov alebo prepojených subjektov s cieľom zvýšiť svoj príspevok na 50 % administratívnych nákladov.

(95)

V súvislosti s prioritami Komisie na obdobie 2019 – 2024 „Európa pripravená na digitálny vek,“„hospodárstvo, ktoré pracuje pre ľudí“ a politickými cieľmi stanovenými v kontexte oznámenia „Formovanie digitálnej budúcnosti Európy“ musí Európa rozvíjať kritické digitálne infraštruktúry založené na sieťach 5G a budovať svoje technologické kapacity pre siete 6G v časovom horizonte do roku 2030. Komisia v tejto súvislosti zdôraznila strategický význam európskeho partnerstva pre inteligentné siete a služby s cieľom poskytovať zákazníkom a podnikom bezpečné služby založené na pripojiteľnosti. Uvedené priority možno dosiahnuť zoskupením kľúčových aktérov, konkrétne priemyslu, akademickej obce a verejných orgánov, pod záštitou európskeho partnerstva vychádzajúceho z výsledkov dosiahnutých v rámci predchádzajúcej iniciatívy infraštruktúry verejno-súkromného partnerstva v oblasti 5G, v rámci ktorej sa úspešne vyvinuli technológie a normy sietí 5G.

(96)

Spoločný podnik pre inteligentné siete a služby je navrhnutý s cieľom riešiť politické otázky v oblasti digitálnej infraštruktúry, podporovať zavádzanie infraštruktúry 5G v rámci rozsahu pôsobnosti programu v rámci Nástroja na prepájanie Európy 2 (NPE 2) – Digitalizácia zriadeného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1153 (21) a rozširovať technologický rozsah výskumu a inovácií v oblasti sietí 6G. V úzkej spolupráci s členskými štátmi by mal posilňovať reakciu na politické a spoločenské potreby Únie týkajúce sa energetickej účinnosti sietí, kybernetickej bezpečnosti, technologického líderstva, súkromia a etiky a mal by rozšíriť rozsah výskumu a inovácií zo sietí na poskytovanie služieb založených na cloude, ako aj podporných služieb týkajúcich sa komponentov a zariadení pre občanov a širokú škálu hospodárskych odvetví, ako sú zdravotná starostlivosť, doprava, výroba a médiá.

(97)

Ciele verejnej politiky týkajúce sa inteligentných sietí a služieb nemôžu dosiahnuť výlučne priemysel a Komisia. Ich riešenie z celostného a koordinovaného hľadiska si vyžaduje predovšetkým strategické zapojenie členských štátov do štruktúry riadenia. Správna rada by preto mala v čo najväčšej miere zohľadňovať názory skupiny zástupcov štátov, najmä v súvislosti so strategickými usmerneniami v oblasti pracovných programov a rozhodnutí o financovaní.

(98)

Pokročilé infraštruktúry sietí 5G budú základom pre rozvoj ekosystémov pre digitálnu a zelenú transformáciu a následne pre schopnosť Európy zavádzať technológie sietí 6G. Program v rámci NPE 2 – Digitalizácia, ako aj program Digitálna Európa (DEP) zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/694 (22) a Program InvestEU zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/523 (23) poskytujú príležitosti na rozvoj digitálnych ekosystémov založených na sieťach 5G a následne sieťach 6G. So zreteľom na široký súbor zainteresovaných strán z verejného i súkromného sektora v týchto projektoch zavádzania je kľúčové koordinovať vypracovanie strategického programu, príspevky k programovaniu a informácie a účasť zainteresovaných strán v súvislosti s týmito programami. Spoločný podnik pre inteligentné siete a služby by mal ako strategická základňa pre tieto úlohy koordinovať vypracúvanie programov strategického zavádzania pre príslušné oblasti zavádzania, ako sú systémy sietí 5G pozdĺž ciest a železníc. V týchto programoch by sa okrem iného malo podporovať stanovenie plánov zavádzania, hlavných možností pre modely spolupráce a ďalších strategických otázok.

(99)

V článku 20 ods. 3 nariadenia o programe Horizont Európa sa stanovuje, že v náležitom prípade musí Komisia alebo financujúci orgán vykonať bezpečnostnú previerku návrhov, ktoré vzbudzujú bezpečnostné obavy.

(100)

Na základe záverov Rady z 3. decembra 2019 a odporúčania o kybernetickej bezpečnosti sietí 5G z 26. marca 2019 pre koordinovanú činnosť na úrovni Únie zverejnila skupina pre spoluprácu členských štátov v oblasti sieťovej a informačnej bezpečnosti v januári 2020 súbor nástrojov EÚ obsahujúci opatrenia na zmierňovanie rizík týkajúcich sa kybernetickej bezpečnosti sietí 5G (ďalej len „súbor nástrojov“). Súbor nástrojov obsahuje súbor strategických a technických opatrení, ako aj podporné opatrenia, s cieľom zmierniť hlavné riziká v oblasti kybernetickej bezpečnosti sietí 5G, ktoré boli identifikované v správe o koordinovanom posúdení rizík na úrovni Únie, a poskytovať usmernenia pre výber opatrení, ktoré by sa mali uprednostniť v plánoch na zmiernenie rizík na vnútroštátnej úrovni a na úrovni Únie. V oznámení Komisie z 29. januára 2020 o Vykonávaní súboru nástrojov EÚ sa podporujú všetky opatrenia a usmernenia stanovené v súbore nástrojov a zdôrazňuje sa potreba obmedzení, a to vrátane potrebných vylúčení, týkajúcich sa dodávateľov, ktorí sa na základe faktorov špecifikovaných v koordinovanom posúdení rizík na úrovni Únie považujú za vysokorizikových, ako aj opatrení na zabránenie závislosti od týchto dodávateľov. Zároveň sa v ňom stanovujú osobitné akcie pre Komisiu, najmä s cieľom zabezpečiť, aby účasť na programoch financovania z prostriedkov Únie bola v príslušných technologických oblastiach podmienená splnením bezpečnostných požiadaviek, a to plným využívaním a ďalším zavádzaním bezpečnostných podmienok. Vykonávaním tohto nariadenia by sa preto mali zaviesť primerané ustanovenia na zohľadnenie bezpečnostných opatrení prostredníctvom akcií financovaných spoločným podnikom pre inteligentné siete a služby a na základe jeho odporúčaní aj ďalšími financujúcimi subjektmi, ktoré vykonávajú iné programy Únie v oblasti inteligentných sietí a služieb.

(101)

Spoločné podniky v rámci programu Horizont 2020 boli zriadené na obdobie do 31. decembra 2024. Spoločné podniky by mali poskytovať neustálu podporu príslušným výskumným programom vykonávaním zostávajúcich začatých alebo pokračujúcich akcií na základe nariadení Rady (ES) č. 219/2007, (EÚ) č. 557/2014 (24), (EÚ) č. 558/2014 (25), (EÚ) č. 559/2014 (26), (EÚ) č. 560/2014 (27), (EÚ) č. 561/2014 (28) a (EÚ) č. 642/2014 (29) a v súlade s týmito nariadeniami až do ich likvidácie. V záujme právnej istoty a zrozumiteľnosti by sa preto tieto nariadenia mali zrušiť.

(102)

Únia by mala konať, len ak existuje preukázateľná výhoda, že opatrenia na úrovni Únie sú účinnejšie ako opatrenia prijímané na vnútroštátnej, regionálnej alebo miestnej úrovni. Spoločné podniky sa zameriavajú na oblasti, v ktorých je preukázateľná pridaná hodnota konania na úrovni Únie z dôvodu rozsahu, rýchlosti a miery úsilia potrebného na to, aby Únia plnila svoje dlhodobé ciele stanovené v ZFEÚ a naplnila svoje strategické politické priority a záväzky. Okrem toho by sa navrhované spoločné podniky mali považovať za komplementárne k vnútroštátnym činnostiam a činnostiam na nižšej úrovni štátnej správy v rovnakej oblasti a mali by ich posilňovať.

(103)

Keďže ciele tohto nariadenia nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodu zamedzenia zbytočnej duplicite, zachovania kritického množstva a zabezpečenia optimálneho využitia verejných financií ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity, ako je uvedené v článku 5 Zmluvy o Európskej únii (Zmluva o EÚ). V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(104)

V záujme zabezpečenia kontinuity v poskytovaní podpory v príslušných oblastiach politiky by malo toto nariadenie nadobudnúť účinnosť čo najskôr a to dňom jeho uverejnenia,