(1)

Na dosiahnutie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu, stimulovanie tvorby pracovných miest a dodržiavanie dlhodobých záväzkov v oblasti dekarbonizácie potrebuje Únia vo svojich odvetviach dopravy, energetiky a digitálnych technológií modernú, multimodálnu a vysokovýkonnú infraštruktúru, ktorá pomáha prepojiť a integrovať Úniu a všetky jej ostrovy a regióny vrátane jej odľahlých, najvzdialenejších, okrajových, horských a riedko osídlených regiónov. Uvedené prepojenia by mali pomôcť zlepšeniu voľného pohybu osôb, tovaru, kapitálu a služieb. Transeurópske siete by mali uľahčiť cezhraničné prepojenia, podporiť väčšiu hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť a prispieť ku konkurencieschopnejšiemu a udržateľnejšiemu sociálnemu trhovému hospodárstvu a k boju proti zmene klímy.

(2)

Cieľom Nástroja na prepájanie Európy (ďalej len „NPE“) má byť urýchlenie investícií v oblasti transeurópskych sietí a posilnenie účinku financovania z verejného a súkromného sektora a súčasne zvýšenie právnej istoty a dodržiavanie zásady technologickej neutrality. NPE by mal umožniť maximálne využitie synergií medzi odvetviami dopravy, energetiky a digitálnych technológií a zvýšiť tak účinnosť akcií Únie a umožniť, aby boli náklady na vykonávanie minimalizované.

(3)

V rámci NPE by sa malo prispieť aj k akciám Únie proti zmene klímy a mali by sa podporiť environmentálne a sociálne udržateľné projekty, v prípade potreby vrátane akcií na zmiernenie zmeny klímy a adaptáciu na ňu. NPE by mal najmä viac prispievať k tomu, aby sa dosiahli ciele Parížskej dohody prijatej na základe Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (4) (ďalej len „Parížska dohoda“), ako aj ciele na rok 2030 v oblasti klímy a energetiky a dlhodobý cieľ v oblasti dekarbonizácie.

(4)

NPE by mal zaručiť vysokú úroveň transparentnosti a zabezpečiť verejnú konzultáciu v súlade s uplatniteľným právom Únie a vnútroštátnym právom.

(5)

Vzhľadom na význam boja proti zmene klímy v súlade so záväzkami Únie vykonávať Parížsku dohodu a plniť ciele Organizácie Spojených národov v oblasti udržateľného rozvoja by toto nariadenie malo prispieť k všeobecnému začleňovaniu klimatických opatrení a k dosiahnutiu celkového cieľa v rámci ktorého má k plneniu cieľov v oblasti klímy prispievať aspoň 30 % rozpočtových výdavkov Únie. Okrem toho by toto nariadenie malo prispieť k ambícii vynaložiť v roku 2024 na ciele v oblasti biodiverzity 7,5 % ročných výdavkov v rámci viacročného finančného rámca (ďalej len „VFR“) na roky 2021-2027 a v rokoch 2026 a 2027 vynaložiť na ciele v oblasti biodiverzity 10 % ročných výdavkov v rámci VFR na roky 2021-2027, pričom sa zohľadní existujúce prekrývanie cieľov v oblasti klímy a biodiverzity. Prostredníctvom svojich akcií by mal NPE prispieť na ciele v oblasti klímy prostriedkami vo výške 60 % jeho celkového finančného krytia, a to okrem iného na základe týchto koeficientov: i) 100 % v prípade výdavkov týkajúcich sa železničnej infraštruktúry, nabíjacej infraštruktúry, alternatívnych palív a udržateľných palív, čistej mestskej dopravy, prenosu elektriny, uskladnenia elektriny, inteligentných sietí, prepravy CO2 a energie z obnoviteľných zdrojov; ii) 40 % v prípade vnútrozemských vodných ciest a multimodálnej dopravy, ako aj plynárenskej infraštruktúry, ak sa tým umožní zvýšenie využívania vodíka z obnoviteľných zdrojov alebo biometánu. Uplatnené podrobné koeficienty sledovania výdavkov v oblasti klímy by mali byť v prípade potreby v súlade s koeficientmi stanovenými v prílohe I k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1060 (5). Príslušné akcie sa určia počas tvorby a vykonávania NPE a opätovne sa posúdia v rámci príslušných postupov hodnotenia a preskúmania. S cieľom predísť tomu, aby bola infraštruktúra zraniteľná vzhľadom na možné dlhodobé účinky zmeny klímy, a zaistiť, že náklady spojené s emisiami skleníkových plynov, ktoré z projektu vyplývajú, budú zahrnuté v ekonomickom hodnotení projektu, by projekty podporované v rámci NPE mali byť v prípade potreby zabezpečené z hľadiska odolnosti proti zmene klímy podľa usmernenia, ktoré by mala Komisia vypracovať v súlade s usmernením vypracovaným pre iné programy Únie.

(6)

Podľa článku 8 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) sa Únia vo všetkých svojich činnostiach má zameriavať na odstránenie nerovností a podporu rovnosti medzi mužmi a ženami. Rodová rovnosť, ako aj rovnaké práva a príležitosti pre všetkých a široké uplatňovanie uvedených cieľov by sa mali zohľadňovať a presadzovať počas celého posudzovania, prípravy, vykonávania a monitorovania NPE.

(7)

S cieľom splniť povinnosti v oblasti podávania správ, pokiaľ ide o využívanie finančných prostriedkov Únie na podporu opatrení prijatých na splnenie cieľov smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/2284 (6), by sa mali sledovať výdavky súvisiace so znižovaním emisií alebo látok znečisťujúcich ovzdušie podľa uvedenej smernice.

(8)

Dôležitým cieľom NPE má byť poskytnutie väčšej synergie a komplementarity medzi odvetviami dopravy, energetiky a digitálnych technológií. Na tento účel by sa v NPE malo ustanoviť prijatie pracovných programov, v rámci ktorých by sa riešili konkrétne oblasti pôsobnosti, napríklad prepojená a automatizovaná mobilita alebo udržateľné alternatívne palivá. Umožnenie digitálnej komunikácie by mohlo predstavovať neoddeliteľnú súčasť projektu spoločného záujmu v oblasti energetiky a dopravy. NPE by mal navyše umožniť, aby v každom odvetví existovala možnosť považovať za oprávnené niektoré synergetické prvky týkajúce sa iného odvetvia, pokiaľ sa takýmto prístupom zlepšia sociálno-ekonomické prínosy investícií. Synergie medzi odvetviami by sa mali stimulovať prostredníctvom kritérií na vyhodnotenie návrhov pri výbere akcií, ako aj prostredníctvom zvýšeného spolufinancovania.

(9)

V nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1315/2013 (7) sa stanovujú usmernenia pre transeurópsku dopravnú sieť (ďalej len „TEN-T“) (ďalej len „usmernenia pre TEN-T“), ktorými sa vymedzuje infraštruktúra TEN-T, špecifikujú požiadavky, ktoré má spĺňať, a tiež stanovujú opatrenia na realizáciu TEN-T. V usmerneniach pre TEN-T sa predovšetkým predpokladá dobudovanie základnej siete do roku 2030 vytvorením novej infraštruktúry a podstatnou modernizáciou a obnovou existujúcej infraštruktúry potrebnej na zabezpečenie kontinuity siete.

(10)

V záujme zabezpečenia prepojenia v rámci celej Únie by sa pri akciách prispievajúcich k rozvoju projektov spoločného záujmu v odvetví dopravy, ktoré sú financované z NPE, malo vychádzať z komplementarity všetkých druhov dopravy s cieľom vytvoriť efektívne, prepojené a multimodálne siete. Malo by to zahŕňať cestné komunikácie v tých členských štátoch, v ktorých sú na dokončenie ich základnej cestnej siete TEN-T stále potrebné významné investície.

(11)

V súlade s článkom 193 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 (8) (ďalej len „nariadenie o rozpočtových pravidlách“) sa grant môže udeliť na už začatú akciu pod podmienkou, že žiadateľ je schopný preukázať potrebu začať akciu pred podpísaním dohody o grante. Náklady, ktoré vznikli pred dátumom predloženia žiadosti o grant, však s výnimkou riadne odôvodnených výnimočných prípadov nie sú oprávnené. S cieľom predísť akémukoľvek narušeniu podpory Únie, ktoré by mohlo poškodiť záujmy Únie, by počas obmedzeného obdobia na začiatku VFR na roky 2021 – 2027 malo byť možné, aby sa náklady vzniknuté v súvislosti s už začatými akciami podporovanými podľa tohto nariadenia považovali za oprávnené od 1. januára 2021, a to aj v prípade, ak tieto náklady vznikli pred podaním žiadosti o grant.

(12)

Na dosiahnutie cieľov stanovených v usmerneniach pre TEN-T je potrebné prioritne podporiť prebiehajúce projekty TEN-T, ako aj cezhraničné prepojenia a chýbajúce prepojenia a podľa potreby zaistiť, aby podporované akcie boli v súlade s pracovnými plánmi pre koridory stanovenými podľa nariadenia (EÚ) č. 1315/2013 a s celkovým rozvojom siete, pokiaľ ide o výkonnosť a interoperabilitu.

(13)

Predovšetkým, úplné zavedenie Európskeho systému riadenia železničnej dopravy (ďalej len „ERTMS“) do základnej siete do roku 2030, ako sa stanovuje v nariadení (EÚ) č. 1315/2013, si vyžaduje zvýšiť podporu na úrovni Únie a stimulovať účasť súkromných investorov.

(14)

Spojenie letísk so základnou sieťou TEN-T je navyše dôležitým predpokladom pre úspešné dokončenie základnej siete TEN-T a zabezpečenie účinnej intermodality. Prioritou by preto malo byť vytvorenie takýchto spojení tam, kde chýbajú.

(15)

Na implementáciu cezhraničných akcií je potrebná vysoká miera integrácie pri plánovaní a implementácii. Príkladom takejto integrácie by mohlo byť zriadenie jedinej projektovej spoločnosti, spoločnej štruktúry riadenia, spoločného podniku, bilaterálneho právneho rámca, rámca založeného na vykonávacom akte podľa článku 47 nariadenia (EÚ) č. 1315/2013 alebo zavedenie akejkoľvek inej formy spolupráce, a to bez uprednostnenia ktorejkoľvek z uvedených možností. Malo by sa podporovať vytvorenie integrovaných štruktúr riadenia vrátane spoločných podnikov, a to aj prostredníctvom vyššej miery spolufinancovania.

(16)

Zefektívnenie opatrení na podporu realizácie TEN-T, ktoré sa v súčasnosti vyvíjajú, by malo podporiť efektívnejšiu implementáciu projektov spoločného záujmu v oblasti dopravy.

(17)

V záujme zohľadnenia narastajúcich dopravných tokov a vývoja TEN-T by sa malo prispôsobiť smerovanie koridorov základnej siete a ich predbežne identifikovaných úsekov. Takéto prispôsobenia koridorov základnej siete by nemali mať vplyv na jej dokončenie do roku 2030, mali by zlepšiť pokrytie územia členských štátov koridormi a mali by byť primerané, aby sa zachoval súlad a efektívnosť rozvoja a koordinácie koridorov. Dĺžka koridorov základnej siete by sa preto nemala zvýšiť o viac ako 15 %. Pri smerovaní koridorov základnej siete by sa teda včas mali zohľadniť výsledky preskúmania realizácie základnej siete, ktoré sa ustanovuje v nariadení (EÚ) č. 1315/2013. V preskúmaní by sa mali zohľadniť regionálne cezhraničné železničné spojenia na TEN-T, ktoré boli opustené alebo demontované, ako aj iné zmeny komplexnej siete a vplyv vystúpenia Spojeného kráľovstva z Únie.

(18)

Je dôležité podporovať verejné a súkromné investície do všetkých druhov dopravy s cieľom podporovať inteligentnú, interoperabilnú, udržateľnú, multimodálnu, inkluzívnu, dostupnú, bezpečnú a zabezpečenú mobilitu v celej Únii. Komisia vo svojom oznámení z 31. mája 2017 s názvom „Európa v pohybe: Agenda sociálne spravodlivého prechodu na ekologickú, konkurencieschopnú a prepojenú mobilitu pre všetkých“ predstavila rozsiahly súbor iniciatív na zvýšenie bezpečnosti premávky, podporu inteligentného spoplatňovania ciest, zníženie emisií CO2, znečistenia ovzdušia a dopravného preťaženia, podporu prepojenej a autonómnej mobility a zabezpečenie primeraných pracovných podmienok a času odpočinku pre pracovníkov. Uvedené iniciatívy by mali byť podľa potreby sprevádzané finančnou podporou Únie prostredníctvom NPE.

(19)

V usmerneniach TEN-T sa v súvislosti s novými technológiami a inováciou požaduje, aby sa v TEN-T umožnila dekarbonizácia všetkých druhov dopravy stimuláciou energetickej účinnosti a využívanie alternatívnych palív, a to pri dodržiavaní zásady technologickej neutrality. V smernici Európskeho parlamentu a Rady 2014/94/EÚ (9) sa stanovuje spoločný rámec opatrení týkajúcich sa zavádzania infraštruktúry pre alternatívne palivá pre všetky druhy dopravy v Únii s cieľom čo najviac obmedziť závislosť od fosílnych palív a zmierňovať vplyv dopravy na životné prostredie a klímu. Od členských štátov sa uvedenou smernicou tiež vyžaduje zabezpečiť, aby do 31. decembra 2025 boli k dispozícii verejne prístupné nabíjacie alebo čerpacie stanice. Ako Komisia uviedla vo svojom oznámení z 8. novembra 2017 s názvom „Nízkoemisná mobilita sa stáva skutočnosťou – Európska únia, ktorá chráni planétu, posilňuje postavenie spotrebiteľov a obraňuje svoj priemysel a pracovníkov“, je potrebné prijať komplexný súbor opatrení na podporu nízkoemisnej mobility vrátane finančnej podpory, ak trhové podmienky neposkytujú dostatočné stimuly.

(20)

Komisia v súvislosti so svojím oznámením zo 17. mája 2018 s názvom „Udržateľná mobilita pre Európu: bezpečná, prepojená a ekologická“ zdôraznila, že automatizované vozidlá a vyspelé systémy prepojenosti zvýšia bezpečnosť vozidiel, zjednodušia ich spoločné využívanie a zvýšia ich dostupnosť pre všetkých občanov vrátane tých, ktorí v súčasnosti môžu byť od služieb mobility odrezaní, ako napríklad staršie osoby a osoby so zníženou pohyblivosťou. Komisia v tomto kontexte taktiež navrhla strategický akčný plán EÚ týkajúci sa bezpečnosti cestnej premávky a zmenu smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/96/ES (10).

(21)

S cieľom zlepšiť dokončovanie dopravných projektov v menej rozvinutých častiach siete by sa pridelenie z Kohézneho fondu, ktorý sa riadi nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1058 (11), malo presunúť do NPE na financovanie dopravných projektov v členských štátoch, ktoré sú oprávnené na financovanie z tohto fondu. V počiatočnej fáze týkajúcej sa 70 % presunutých prostriedkov, by sa pri pridelení na projekty oprávnené na financovanie mali v dodržiavať národné pridelenia v rámci Kohézneho fondu. Zvyšných 30 % presunutých prostriedkov by sa malo na základe súťaže prideliť na čo najviac projektov v členských štátoch, ktoré sú oprávnené získať financovanie z Kohézneho fondu, pričom uprednostniť by sa mali cezhraničné a chýbajúce prepojenia. K členským štátom by sa malo pristupovať rovnako a náležite by sa mali zohľadniť nevýhody spôsobené trvalou geografickou zraniteľnosťou. Komisia by mala podporovať členské štáty oprávnené na financovanie z Kohézneho fondu v ich úsilí vytvoriť vhodný súbor oprávnených projektov, najmä posilnením inštitucionálnej kapacity dotknutých orgánov verejnej správy.

(22)

Európska rada sa vo svojich záveroch z 21. júla 2020 dohodla, že v širšom kontexte VFR na roky 2021-2027 sa má suma 1 384 000 000 EUR (v cenách z roku 2018) z NPE použiť na dokončenie chýbajúcich veľkých cezhraničných železničných spojení medzi krajinami čerpajúcimi finančné prostriedky z Kohézneho fondu na podporu fungovania vnútorného trhu a že na túto sumu sa majú uplatňovať pravidlá spolufinancovania prevodu z Kohézneho fondu do NPE.

(23)

V nadväznosti na spoločné oznámenie z 10. novembra 2017 s názvom „Zlepšenie vojenskej mobility v Európskej únii“ sa v spoločnom oznámení z 28. marca 2018 o akčnom pláne vojenskej mobility zdôraznilo, že politika dopravnej infraštruktúry je jasnou príležitosťou na posilnenie synergií medzi obrannými potrebami a TEN-T s celkovým cieľom zlepšiť vojenskú mobilitu v celej Únii s prihliadnutím na zemepisnú rovnováhu a prípadné prínosy pre civilnú ochranu. V súlade s akčným plánom vojenskej mobility Rada v roku 2018 vyhodnotila a schválila vojenské požiadavky v súvislosti s dopravnou infraštruktúrou a v roku 2019 útvary Komisie identifikovali časti TEN-T vhodné na dvojaké použitie vrátane potrebnej modernizácie existujúcej infraštruktúry. Financovanie z prostriedkov Únie na projekty dvojakého použitia by sa malo vykonávať prostredníctvom NPE na základe pracovných programov, berúc do úvahy uplatniteľné požiadavky stanovené v rámci akčného plánu vojenskej mobility, a na základe akéhokoľvek ďalšieho orientačného zoznamu prioritných projektov, ktoré členské štáty identifikovali v súlade s uvedeným plánom.

(24)

V usmerneniach pre TEN-T sa uznáva, že súhrnná sieť zabezpečuje dostupnosť a prepojenosť všetkých ostrovov a regiónov v Únii vrátane odľahlých a najvzdialenejších regiónov. Okrem toho Komisia vo svojom oznámení z 24. októbra 2017 s názvom „Silnejšie a obnovené strategické partnerstvo s najvzdialenejšími regiónmi EÚ“ zdôraznila osobitné potreby v oblasti dopravy, energetiky a v digitálnej oblasti v najvzdialenejších regiónoch a nevyhnutnosť zabezpečiť primerané financovanie z prostriedkov Únie na ich riešenie, a to aj prostredníctvom NPE pri uplatnení miery spolufinancovania na úrovni maximálne 70 %.

(25)

Vzhľadom na to, že sú potrebné významné investície s cieľom pokročiť v dokončovaní základnej siete TEN-T do roku 2030 (odhadnuté na 350 miliárd EUR počas obdobia 2021 – 2027), v dokončovaní súhrnnej siete TEN-T do roku 2050 a investície na dekarbonizáciu, digitalizáciu a dopravu v mestách (odhadnuté na 700 miliárd EUR počas obdobia 2021 – 2027), je vhodné čo najefektívnejšie využiť rôzne finančné programy a nástroje Únie a maximalizovať tak pridanú hodnotu investícií podporovaných Úniou. To by sa dosiahlo prostredníctvom zjednodušeného investičného procesu, ktorý by zlepšil zviditeľnenie pripravovaných dopravných projektov a zvýšil konzistentnosť v rámci príslušných programov Únie, najmä NPE, Európskeho fondu regionálneho rozvoja (ďalej len „EFRR“), Kohézneho fondu a Programu InvestEU. V prípade potreby by sa mali zohľadniť najmä základné podmienky uvedené v prílohe IV k nariadeniu (EÚ) 2021/1060.

(26)

V nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 347/2013 (12) sa vymedzujú priority transeurópskej energetickej infraštruktúry, ktoré sa majú zrealizovať na účely dosiahnutia cieľov politiky Únie v oblasti energetiky a klímy, určujú sa v ňom projekty spoločného záujmu potrebné na realizáciu týchto priorít a zavádzajú sa opatrenia týkajúce sa vydávania povolení, zapojenia verejného sektora a regulácie na urýchlenie a/alebo uľahčenie vykonávania týchto projektov vrátane kritérií oprávnenosti takýchto projektov na finančnú podporu Únie. Určovanie projektov spoločného záujmu v súlade s uvedeným nariadením sa bude naďalej riadiť zásadou prvoradosti energetickej efektívnosti tak, že sa projekty posúdia na základe scenárov dopytu po energii, ktoré sú plne v súlade s cieľmi Únie v oblasti energetiky a klímy.

(27)

V smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/2001 (13) sa zdôrazňuje, že je potrebné zriadiť podporný rámec umožňujúci posilnené využívanie finančných prostriedkov Únie s výslovným odkazom na podporné akcie zamerané na cezhraničnú spoluprácu v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov.

(28)

Zatiaľ čo dokončenie sieťovej infraštruktúry zostáva prioritou v záujme dosiahnutia väčšieho využívania energie z obnoviteľných zdrojov, začlenenie cezhraničnej spolupráce v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov, ako aj vytváranie inteligentného a efektívneho energetického systému, ktorý zahŕňa riešenia v oblasti uskladňovania a reakcie strany spotreby, ktoré pomáhajú pri dosahovaní rovnováhy siete, odráža prístup prijatý v rámci balíka opatrení v oblasti čistej energie pre všetkých Európanov s kolektívnou zodpovednosťou dosiahnuť ambiciózny cieľ v oblasti využívania energie z obnoviteľných zdrojov v roku 2030 a zmenený kontext politiky, ktorý zaručuje spravodlivú a primeranú transformáciu, s ambicióznymi dlhodobými cieľmi v oblasti dekarbonizácie.

(29)

Vzhľadom na program Únie v oblasti dekarbonizácie sú nevyhnutné inovatívne technológie v oblasti infraštruktúry, ktoré umožnia prechod na nízkoemisné energetické systémy a systémy mobility a ktoré zvýšia bezpečnosť dodávok energie v snahe dosiahnuť väčšiu energetickú nezávislosť Únie. Komisia predovšetkým vo svojom oznámení z 23. novembra 2017 s názvom „Posilňovanie európskych energetických sietí“ zdôraznila, že vzhľadom na to, že obnoviteľné zdroje energie majú do roku 2030 zabezpečovať polovicu výroby elektriny, úlohou elektriny bude čoraz viac stimulovať dekarbonizáciu odvetví, ktorým doposiaľ dominovali fosílne palivá, ako sú napríklad doprava, priemysel, vykurovanie a chladenie, a že preto sa v rámci politiky transeurópskej energetickej infraštruktúry musí dôraz klásť na investície na prepojenie elektrizačných sústav, uskladňovanie elektriny, projekty inteligentných sietí a do plynárenskej infraštruktúry. S cieľom podporiť ciele Únie v oblasti dekarbonizácie, integráciu vnútorného trhu a bezpečnosť dodávok energie by sa mali náležite zohľadniť a uprednostniť tie technológie a projekty, ktoré prispievajú k prechodu na nízkoemisné hospodárstvo. Komisia sa bude snažiť zvyšovať počet projektov týkajúcich sa cezhraničných inteligentných sietí a inovatívneho uskladňovania, ako aj prepravy CO2, ktoré sa podporia z NPE.

(30)

Cezhraničné projekty v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov majú umožniť nákladovo efektívne rozšírenie využívania energie z obnoviteľných zdrojov v Únii a splnenie záväzného cieľa Únie dosiahnuť, aby v roku 2030 bolo aspoň 32 % energie z obnoviteľných zdrojov, ako sa uvádza v článku 3 smernice (EÚ) 2018/2001, a majú prispieť k strategickému využívaniu inovačných technológií týkajúcich sa energie z obnoviteľných zdrojov. Príklady oprávnených technológií zahŕňajú výrobu energie z obnoviteľných zdrojov, ako je veterná energia na mori a na pevnine, slnečná energia, udržateľná biomasa, energia z oceánov, geotermálna energia alebo ich kombinácie; ich prepojenie s prenosovou sústavou a ďalšie prvky, ako sú zariadenia na uskladňovanie alebo konverziu. Oprávnená akcia nie je obmedzená len na odvetvie elektrickej energie, ale môže sa vzťahovať aj na iné nosiče energie a možné prepojenie sektorov, napríklad s vykurovaním a chladením, premenou energie na plyn, uskladňovaním a prepravou. Tento zoznam nie je vyčerpávajúci, aby sa zachovala flexibilita, pokiaľ ide o technický pokrok a vývoj. Takéto projekty nemusia nevyhnutne zahŕňať fyzické prepojenie medzi spolupracujúcimi členskými štátmi. Uvedené projekty sa môžu nachádzať na území len jedného zúčastneného členského štátu za predpokladu, že sa uplatňujú všeobecné kritériá časti IV prílohy k tomuto nariadeniu.

(31)

Na podporu cezhraničnej spolupráce v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov a uplatnenia projektov na trhu by Komisia mala uľahčiť rozvoj cezhraničných projektov v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov. V odvetví energetiky by sa pri nedostatočnom uplatnení cezhraničných projektov v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov na trhu mali nevyužité rozpočtové prostriedky plánované na cezhraničné projekty v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov využiť na dosiahnutie cieľov transeurópskych energetických sietí pre akcie súvisiace s projektami spoločného záujmu, ako sa uvádza v nariadení (EÚ) č. 347/2013, pred tým, ako sa zváži možné použitie pre mechanizmus financovania Únie v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov zriadený v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1999 (14).

(32)

Je potrebné podporiť projekty inteligentných sietí, ktoré integrujú výrobu, distribúciu alebo spotrebu elektriny použitím riadenia systému v reálnom čase a ovplyvňovaním cezhraničných tokov energie. Podpora z NPE určená pre takéto projekty by tiež mala odrážať ústrednú úlohu inteligentných sietí v rámci transformácie energetiky a mala by pomôcť vyplniť medzery vo financovaní, ktoré v súčasnosti brzdia investície do rozsiahleho zavádzania technológií inteligentnej siete.

(33)

V kontexte podpory Únie by sa osobitná pozornosť mala venovať cezhraničným energetickým prepojeniam vrátane prepojení potrebných na dosiahnutie cieľa v oblasti prepojenia elektrizačných sústav na úrovni 10 % na rok 2020 a 15 % na rok 2030 stanoveného v nariadení (EÚ) 2018/1999. Zavádzanie elektrických prepojovacích vedení je kľúčové pre integráciu trhov a ukončenie energetickej izolácie tým, že umožní väčší podiel energie z obnoviteľných zdrojov v systéme a tým aj využívanie výhod ich rozdielneho portfólia dopytu a ponuky obnoviteľných zdrojov, ako aj zo sietí veterných elektrární na mori a inteligentných sietí, čím sa všetky krajiny zapoja do likvidného a konkurencieschopného trhu s energiou.

(34)

Dokončenie Jednotného digitálneho trhu závisí od základnej infraštruktúry digitálnej pripojiteľnosti. Digitalizácia priemyslu Únie a modernizácia odvetví, ako sú doprava, energetika, zdravotníctvo a verejná správa, závisia od všeobecného prístupu k spoľahlivým a cenovo dostupným sieťam s vysokou a veľmi vysokou kapacitou. Digitálna pripojiteľnosť sa stala jedným z rozhodujúcich faktorov pri odstraňovaní ekonomických, sociálnych a územných rozdielov, prostredníctvom ktorého sa podporuje modernizácia miestnych ekonomík a podnecuje diverzifikácia hospodárskych činností. Rozsah pôsobnosti NPE v oblasti infraštruktúry digitálnej pripojiteľnosti by sa mal upraviť tak, aby odrážal jej rastúci význam pre hospodárstvo a spoločnosť vo všeobecnosti. Je preto potrebné stanoviť projekty spoločného záujmu v oblasti infraštruktúry digitálnej pripojiteľnosti, ktoré sú nevyhnutné na splnenie cieľov Únie v oblasti digitálneho jednotného trhu, a zrušiť nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 283/2014 (15).

(35)

Vo svojom oznámení zo 14. septembra 2016 s názvom „Pripojenie pre konkurencieschopný jednotný digitálny trh – smerom k európskej gigabitovej spoločnosti (ďalej len „stratégia gigabitovej spoločnosti“)“ Komisia stanovuje strategické ciele na rok 2025 s cieľom optimalizovať investície do infraštruktúry digitálnej pripojiteľnosti. Cieľom smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1972 (16) je okrem iného vytvoriť regulačné prostredie, ktoré stimuluje súkromné investície do sietí digitálnej pripojiteľnosti. Je však jasné, že zavádzanie sietí nebude v mnohých oblastiach Únie komerčne životaschopné kvôli viacerým faktorom, ako sú odľahlosť, územné alebo geografické osobitosti, nízka hustota obyvateľstva a rôzne sociálno-ekonomické faktory, a preto si naliehavo vyžaduje väčšiu pozornosť. NPE by sa preto mal upraviť tak, aby prispieval k dosiahnutiu uvedených strategických cieľov stanovených v stratégii gigabitovej spoločnosti, ktoré sa zameriavajú na prispievanie k rovnováhe medzi rozvojom vidieka a miest a na doplnenie podpory, ktorá sa na zavádzanie sietí s veľmi vysokou kapacitou poskytuje cez iné programy, najmä EFRR, Kohézny fond a Program InvestEU.

(36)

Hoci transeurópske sú vo svojej podstate všetky siete digitálnej pripojiteľnosti, ktoré sú pripojené na internet, čo je hlavne z dôvodu fungovania aplikácií a služieb, ktoré umožňujú, za prioritné z hľadiska podpory v rámci NPE by sa mali považovať akcie s najväčším očakávaným vplyvom na digitálny jednotný trh, okrem iného prostredníctvom ich súladu s cieľmi stratégie gigabitovej spoločnosti, ako aj s vplyvom na digitálnu transformáciu hospodárstva a spoločnosti, zohľadňujúc zároveň zlyhania trhu a prekážky zaznamenané pri vykonávaní.

(37)

Školy, univerzity, knižnice, miestne, regionálne alebo celoštátne orgány, hlavní poskytovatelia verejných služieb, nemocnice a zdravotnícke zariadenia, dopravné uzly a podniky s vysokou digitálnou intenzitou sú subjekty a miesta, ktoré môžu ovplyvniť významný sociálno-ekonomický rozvoj v oblastiach, v ktorých sa nachádzajú, vrátane vidieckych a riedko osídlených oblastí. Takíto sociálno-ekonomickí aktéri majú mať prístup k špičkovému gigabitovému pripojeniu, aby mohli domácnostiam, podnikom a miestnym komunitám v Únii poskytovať prístup k najlepším službám a aplikáciám. V rámci NPE by sa mal podporiť prístup k sieťam s veľmi vysokou kapacitou vrátane systémov 5G a iného najmodernejšieho pripojenia schopného poskytovať gigabitové pripojenie týmto sociálno-ekonomických aktérom, aby sa maximalizovali ich pozitívne účinky na širšiu ekonomiku a spoločnosť v rámci ich oblastí vrátane vytvárania väčšieho dopytu používateľov po pripojení a službách.

(38)

Nepripojené územia v celej Únii predstavujú pre Jednotný digitálny trh prekážky a nevyužitý potenciál. Vo väčšine vidieckych a odľahlých oblastí môže byť vysokokvalitné internetové pripojenie mimoriadne dôležité na zabránenie vzniku digitálnej priepasti, izolácie a vyľudňovania, keďže znižuje náklady na dodávky tovarov a služieb a čiastočne kompenzuje odľahlosť. Vysokokvalitné internetové pripojenie je nevyhnutné pre nové hospodárske príležitosti, akými sú presné poľnohospodárstvo alebo rozvoj biohospodárstva vo vidieckych oblastiach. NPE by mal prispieť k tomu, aby boli všetky domácnosti v Únii, či už na vidieku alebo v mestách, vybavené pevným alebo bezdrôtovým pripojením s veľmi vysokou kapacitou, pričom je potrebné zamerať sa na tie prípady zavádzania, pri ktorých sa zaznamenal určitý stupeň zlyhania trhu, ktorý je možné vyriešiť využitým grantov s nízkou intenzitou. Mali by sa maximalizovať synergie akcií podporovaných z NPE, a to s náležitým zreteľom na úroveň koncentrácie sociálno-ekonomických aktérov v danej oblasti a úroveň financovania potrebnej na dosiahnutie pokrytia. NPE by sa mal okrem toho zamerať na dosiahnutie komplexného pokrytia domácností a území, keďže je nehospodárne v neskoršom štádiu riešiť nedostatky na už pokrytom území.

(39)

Nadväzujúc na úspech iniciatívy WiFi4EU by sa v rámci NPE malo tiež naďalej podporovať poskytovanie bezplatného, zabezpečeného, vysokokvalitného miestneho bezdrôtového pripojenia v centrách miestneho verejného života vrátane subjektov s verejným poslaním, akými sú orgány verejnej moci a poskytovatelia verejných služieb, ako aj vo vonkajších priestoroch prístupných širokej verejnosti s cieľom podporiť digitálnu víziu Únie v miestnych komunitách.

(40)

Digitálna infraštruktúra je dôležitým odrazovým mostíkom inovácie. NPE by mal byť zameraný na financovanie infraštruktúry, aby sa jeho vplyv maximalizoval. Jednotlivé digitálne služby a aplikácie, napríklad tie, ktoré zahŕňajú rôzne technológie distribuovanej databázy transakcií alebo využívajú umelú inteligenciu, by preto mali byť mimo rozsahu pôsobnosti NPE a mali by sa na ne prípadne vzťahovať iné nástroje, ako napríklad program Digitálna Európa zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/694 (17). Je tiež dôležité maximalizovať synergie medzi rôznymi programami.

(41)

Na zabezpečenie životaschopnosti predpokladaných digitálnych služieb novej generácie, ako sú služby „internetu vecí“ a digitálne aplikácie, ktoré majú priniesť značné výhody do rôznych odvetví a aj pre spoločnosť ako celok, bude nevyhnutné neprerušené cezhraničné pokrytie systémami 5G, najmä s cieľom umožniť používateľom a predmetom prístup k pripojeniu aj v pohybe. Možnosti rozdelenia nákladov pri zavádzaní sietí 5G v týchto odvetviach však zostávajú nejasné a predpokladané riziká ich komerčného zavádzania v niektorých kľúčových oblastiach sú veľmi vysoké. Očakáva sa, že cestné koridory a vlakové spojenia budú kľúčovými oblasťami pre prvú fázu nových aplikácií v oblasti prepojenej mobility a predstavujú preto zásadné cezhraničné projekty na financovanie v rámci NPE.

(42)

Zavádzanie chrbticových elektronických komunikačných sietí vrátane podmorských káblov, ktoré majú prepájať európske územia s tretími krajinami na iných kontinentoch alebo ktoré majú prepájať európske ostrovy, najvzdialenejšie regióny či zámorské krajiny a územia, a to aj cez pobrežné vody Únie a výhradné hospodárske zóny členských štátov, je nevyhnutné na to, aby sa pre takúto kľúčovú infraštruktúru zabezpečila potrebná redundancia, zvýšila kapacita a odolnosť digitálnych sietí Únie a prispelo sa k územnej súdržnosti. Takéto projekty však bez verejnej podpory často nie sú komerčne životaschopné. Okrem toho by mala byť k dispozícii podpora na doplnenie európskych zdrojov vysokovýkonnej výpočtovej techniky primeranými pripojeniami s terabitovou kapacitou.

(43)

Akciami prispievajúcimi k projektom spoločného záujmu v oblasti infraštruktúry digitálnej pripojiteľnosti by sa mala zaviesť najlepšie dostupná a najvhodnejšia technológia pre konkrétny projekt, ktorá bude spomedzi najmodernejších technológií ponúkať najvyváženejšie riešenie z hľadiska kapacity toku údajov, bezpečnosti prenosu, odolnosti siete a nákladovej efektívnosti. Takéto zavádzanie by sa malo priorizovať v rámci pracovných programov, pričom by sa mali zohľadniť kritériá stanovené v tomto nariadení. Zavádzanie sietí s veľmi vysokou kapacitou môže zahŕňať pasívnu infraštruktúru s cieľom maximalizovať sociálno-ekonomické, ako aj environmentálne prínosy. Napokon, pri určovaní toho, ktoré akcie budú prioritné, by sa mali zohľadniť aj možné pozitívne účinky presahovania (spill-overs), pokiaľ ide o pripojiteľnosť, napr. ak realizovaný projekt môže zlepšiť zdôvodnenie realizácie ďalších projektov, čo by viedlo k väčšiemu pokrytiu území a obyvateľstva v oblastiach, ktoré doteraz pokryté neboli.

(44)

Únia vyvinula vlastnú satelitnú technológiu na určovanie polohy, navigáciu a určovanie času (PNT) (programy Galileo a EGNOS) a vlastný program pre pozorovanie a monitorovanie Zeme (Copernicus). Programy Galileo a EGNOS aj program Copernicus ponúkajú pokročilé služby, ktoré prinášajú významné hospodárske prínosy verejným aj súkromným používateľom. Každá dopravná, energetická alebo digitálna infraštruktúra financovaná z NPE, ktorá využíva technológiu PNT alebo služby pozorovania Zeme, by preto mala byť s týmito programami technicky kompatibilná.

(45)

Pozitívne výsledky prvej výzvy na prekladanie návrhov v oblasti kombinovaného financovania otvorenej v roku 2017 v rámci súčasného programu potvrdili relevantnosť a pridanú hodnotu využívania grantov Únie na kombinované financovanie s financovaním z Európskej investičnej banky alebo národných podporných bánk či iných rozvojových a verejných finančných inštitúcií, ako aj finančných inštitúcií a investorov zo súkromného sektora vrátane verejno-súkromných partnerstiev. Kombinovaným financovaním by sa malo prispieť k prilákaniu súkromných investícií a k posilneniu celkového príspevku verejného sektora v súlade s cieľmi Programu InvestEU. Z NPE by sa preto mali naďalej podporovať akcie, ktoré môžu byť financované kombináciou grantov Únie a iných zdrojov financovania.

(46)

V odvetví dopravy by sumy použité na operácie kombinovaného financovania nemali presiahnuť 10 % sumy z okruhu 1 klastra 2 VFR na roky 2021-2027. Malo by byť možné použiť operácie kombinovaného financovania napríklad na akcie súvisiace s inteligentnou, interoperabilnou, udržateľnou, inkluzívnou, dostupnou, bezpečnou a zabezpečenou mobilitou.

(47)

Ciele politík NPE sa majú dosahovať aj prostredníctvom finančných nástrojov a rozpočtových záruk v rámci segmentov politiky Programu InvestEU. Akcie NPE by sa mali využívať na podporu investícií tak, že sa pomocou nich budú primeraným spôsobom a bez toho, aby sa zdvojovalo alebo vytláčalo súkromné financovanie, riešiť prípady zlyhania trhu alebo suboptimálne investičné situácie, a to najmä v prípade, že akcie nie sú komerčne životaschopné, ale majú jasnú pridanú hodnotu Únie.

(48)

Aby sa podporil integrovaný rozvoj inovačného cyklu, je nevyhnuté zabezpečiť komplementaritu medzi inovačnými riešeniami vyvinutými v kontexte rámcových programov Únie pre výskum a inováciu a inovačnými riešeniami, ktoré sa zavádzajú s podporou NPE. Na tento účel synergie s programom Horizont Európa, zriadeným nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ)2021/695 (18), majú zabezpečiť, aby sa výskumné a inovačné potreby v odvetviach dopravy, energetiky a digitálnych technológií v rámci Únie identifikovali a stanovili počas procesu strategického plánovania v rámci programu Horizont Európa. Synergie s programom Horizont Európa okrem toho majú zabezpečiť, aby sa prostredníctvom NPE podporovalo rozsiahle zavádzanie inovačných technológií a riešení v oblasti dopravy, energetiky a digitálnej infraštruktúry, a to najmä tých, ktoré vyplývajú z programu Horizont Európa. Synergie s programom Horizont Európa majú tie uľahčí výmenu informácií a údajov medzi týmto programom a NPE, napr. tým, že sa bude klásť dôraz na technológie z programu Horizont Európa s vysokou mierou pripravenosti na uvedenie na trh, ktoré môžu byť ďalej zavádzané prostredníctvom NPE.

(49)

Trvanie NPE by sa malo zosúladiť s trvaním VFR. Týmto nariadením by sa malo stanoviť finančné krytie na celé obdobie 2021 – 2027, pričom toto finančné krytie má počas ročného rozpočtového postupu predstavovať pre Európsky parlament a Radu hlavnú referenčnú sumu v zmysle bodu 18 Medziinštitucionálnej dohody zo 16. decembra 2020 medzi Európskym parlamentom, Radou Európskej únie a Európskou komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových záležitostiach a správnom finančnom riadení, ako aj o nových vlastných zdrojoch vrátane plánu na zavedenie nových vlastných zdrojov (19).

(50)

Európsky semester pre koordináciu hospodárskych politík je na úrovni Únie rámcom na určenie národných reformných priorít a monitorovanie ich vykonávania. Členské štáty vypracujú svoje vlastné národné viacročné investičné stratégie na podporu uvedených reformných priorít. Uvedené stratégie by sa mali predložiť spolu s každoročnými národnými programami reforiem ako prostriedok na stanovenie a koordináciu prioritných investičných projektov, ktoré majú byť podporované financovaním z prostriedkov členských štátov alebo financovaním z prostriedkov Únie alebo z oboch zdrojov. Mali by slúžiť aj na koherentné využívanie financovania z prostriedkov Únie a na maximalizáciu pridanej hodnoty finančnej podpory, ktorá sa má podľa potreby získať najmä z EFRR a Kohézneho fondu, Európskeho nástroja stabilizácie investícií, Programu InvestEU a NPE. Finančná podpora by sa mala v náležitých prípadoch využívať tak, aby bola v súlade s plánmi Únie a národnými energetickými a klimatickými plánmi.

(51)

Na toto nariadenie sa vzťahujú horizontálne rozpočtové pravidlá prijaté Európskym parlamentom a Radou na základe článku 322 ZFEÚ. Uvedené pravidlá sú ustanovené v nariadení o rozpočtových pravidlách a vymedzujú predovšetkým postup zostavovania a plnenia rozpočtu prostredníctvom grantov, cien, verejného obstarávania a nepriameho plnenia, ako aj kontroly zodpovednosti účastníkov finančných operácií. Pravidlá prijaté na základe článku 322 ZFEÚ zahŕňajú aj všeobecný režim podmienenosti na ochranu rozpočtu Únie.

(52)

Typy financovania a spôsoby vykonávania podľa tohto nariadenia by sa mali zvoliť na základe ich schopnosti dosiahnuť špecifické ciele akcií a výsledky s osobitným zreteľom na náklady na kontroly, administratívne zaťaženie a očakávané riziko nesúladu. Pri takýchto voľbách by sa malo zvážiť použitie jednorazových platieb, paušálnych sadzieb a jednotkových nákladov, ako aj financovanie, ktoré nie je spojené s nákladmi, ako sa uvádza v článku 125 ods. 1 nariadenia o rozpočtových pravidlách.

(53)

Právne subjekty usadené v Únii by mali mať v čo najväčšej miere možnosť zúčastňovať sa na recipročnom základe na rovnocenných programoch tretích krajín, ktoré sa zúčastňujú na NPE.

(54)

Tretie krajiny, ktoré sú členmi Európskeho hospodárskeho priestoru (ďalej len „EHP“), sa môžu zapojiť do programov Únie v rámci spolupráce založenej na Dohode o Európskom hospodárskom priestore (20) (ďalej len „Dohoda EHP“), ktorá umožňuje vykonávanie programov na základe rozhodnutia prijatého podľa uvedenej dohody. Tretie krajiny sa môžu zapojiť aj na základe iných právnych nástrojov. V tomto nariadení by sa malo zaviesť osobitné ustanovenie vyžadujúce od tretích krajín, aby udelili potrebné práva a prístup požadované pre zodpovedného povoľujúceho úradníka, Európskemu úradu pre boj proti podvodom (ďalej len „OLAF“) a Dvoru audítorov na riadne vykonávanie ich príslušných právomocí.

(55)

V nariadení o rozpočtových pravidlách sa stanovujú pravidlá, ktorými sa upravuje postup udeľovania grantov. Aby sa zohľadnila špecifickosť akcií podporovaných z NPE a zaistilo sa dôsledné vykonávanie v odvetviach, na ktoré sa NPE vzťahuje, je nevyhnutné poskytnúť doplňujúce informácie o kritériách oprávnenosti a kritériách na vyhodnotenie návrhov. Výber operácií a ich financovanie by mali podliehať podmienkam stanoveným v tomto nariadení a v nariadení o rozpočtových pravidlách. Bez toho, aby bolo dotknuté nariadenie o rozpočtových pravidlách, by malo byť možné stanoviť v pracovných programoch zjednodušené postupy.

(56)

V súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách sa podmienky účasti a kritériá na vyhodnotenie návrhov stanovujú v pracovných programoch. V odvetví dopravy by sa kvalita a relevantnosť projektu mala posudzovať aj so zreteľom na očakávaný vplyv projektu na európsku pripojiteľnosť, na jeho súlad s požiadavkami v oblasti prístupnosti a na jeho stratégiu týkajúcu sa budúcich potrieb v oblasti údržby.

(57)

V súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 (21) a nariadeniami Rady (ES, Euratom) č. 2988/95 (22), (Euratom, ES) č. 2185/96 (23) a (EÚ) 2017/1939 (24) sa finančné záujmy Únie majú chrániť prostredníctvom primeraných opatrení vrátane opatrení týkajúcich sa prevencie, odhaľovania, nápravy a vyšetrovania nezrovnalostí vrátane podvodov; vymáhania stratených, nesprávne vyplatených alebo nesprávne použitých finančných prostriedkov; a uloženia administratívnych sankcií v náležitých prípadoch. Konkrétne má OLAF právomoc vykonávať v súlade s nariadeniami (Euratom, ES) č. 2185/96 a (EÚ, Euratom) č. 883/2013 administratívne vyšetrovania vrátane kontrol a inšpekcií na mieste s cieľom zistiť, či nedošlo k podvodu, ku korupcii alebo k akémukoľvek inému protiprávnemu konaniu poškodzujúcemu finančné záujmy Únie. Európska prokuratúra je v súlade s nariadením (EÚ) 2017/1939 splnomocnená vyšetrovať a stíhať trestné činy poškodzujúce finančné záujmy Únie, ako sa stanovuje v smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1371 (25). V súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách má každá osoba alebo každý subjekt, ktoré prijímajú finančné prostriedky Únie, v plnej miere spolupracovať pri ochrane finančných záujmov Únie, udeliť potrebné práva a prístup Komisii, OLAF-u, Dvoru audítorov a, pokiaľ ide o tie členské štáty, ktoré sa zúčastňujú na posilnenej spolupráci podľa nariadenia (EÚ) 2017/1939, Európskej prokuratúre, a zabezpečiť, aby všetky tretie strany zúčastňujúce sa na implementácii finančných prostriedkov Únie udelili rovnocenné práva.

(58)

Podľa rozhodnutia Rady 2013/755/EÚ (26) sú osoby a subjekty usadené v zámorských krajinách a na zámorských územiach oprávnené získať financovanie v súlade s pravidlami a cieľmi NPE a prípadnými dojednaniami uplatniteľnými na členský štát, s ktorým sú zámorská krajina alebo územie spojené.

(59)

Únia by sa mala usilovať o koherenciu a synergie s programami Únie v oblasti vonkajších politík vrátane predvstupovej pomoci v nadväznosti na záväzky prijaté v kontexte oznámenia Komisie zo 6. februára 2018 s názvom „Dôveryhodná perspektíva rozšírenia pre krajiny západného Balkánu a väčšia angažovanosť EÚ v tejto oblasti“.

(60)

Ak sa tretie krajiny alebo subjekty usadené v tretích krajinách zúčastňujú na akciách prispievajúcich k projektom spoločného záujmu alebo k cezhraničným projektom v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov, finančná podpora by mala byť dostupná, len ak je to nevyhnutné na splnenie cieľov týchto projektov. Pokiaľ ide o cezhraničné projekty v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov, spolupráca medzi jedným alebo viacerými členskými štátmi a treťou krajinou (vrátane v rámci Energetického spoločenstva) by mala byť v súlade s podmienkami stanovenými v smernici (EÚ) 2018/2001, ktoré sa týkajú potreby fyzického prepojenia s Úniou.

(61)

Vo svojom oznámení z 3. októbra 2017 s názvom „Za fungujúce a prínosné verejné obstarávanie v Európe“ Komisia konštatuje, že čo sa týka verejného obstarávania, Únia je najotvorenejším trhom na svete, podniky z Únie však nemajú vždy rovnaký prístup na trh v iných krajinách. Prijímatelia prostriedkov z NPE by preto mali v plnej miere využiť možnosti strategického obstarávania, ktoré ponúka smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/25/EÚ (27).

(62)

Podľa bodov 22 a 23 Medziinštitucionálnej dohody z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva (28) by sa NPE mal hodnotiť na základe informácií získaných v súlade s osobitnými požiadavkami na monitorovanie, ako napríklad sledovanie výdavkov na klímu, pričom by sa malo predchádzať administratívnemu zaťaženiu, najmä vo vzťahu k členským štátom, a nadmernej regulácii. V prípade potreby by uvedené požiadavky mali zahŕňať merateľné ukazovatele ako základ hodnotenia účinkov NPE v praxi. Komisia by mala vykonávať hodnotenia, ktoré postúpi Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov, s cieľom posúdiť efektívnosť a účinnosť financovania a jeho vplyv na celkové ciele NPE a vykonať akékoľvek potrebné zmeny.

(63)

Mali by sa vykonávať transparentné, zodpovedné a adekvátne opatrenia na monitorovanie a podávanie správ, vrátane merateľných ukazovateľov, s cieľom posudzovať pokrok pri dosahovaní všeobecných a špecifických cieľov NPE, ktoré sú stanovené v tomto nariadení, a podávať o ňom správy. Uvedenými opatreniami by sa tiež malo zabezpečiť, aby boli výsledky NPE uznávané. Systémom podávania správ o výkonnosti by sa malo zabezpečiť, aby údaje na monitorovanie vykonávania NPE a jeho výsledkov boli vhodné na hĺbkovú analýzu dosiahnutého pokroku a ťažkostí, ktoré sa vyskytli, a aby tieto údaje a výsledky boli zozbierané efektívne, účinne a včas. Príjemcom finančných prostriedkov Únie je nevyhnutné uložiť primerané požiadavky na podávanie správ s cieľom zbierať relevantné údaje na účely NPE.

(64)

NPE by sa mal vykonávať prostredníctvom pracovných programov. Komisia by mala do 15. októbra 2021 prijať prvé viacročné pracovné programy, ktoré by mali zahŕňať harmonogram výziev na predkladanie návrhov na prvé tri roky fungovania NPE, ich témy a orientačný rozpočet, ako aj výhľadový rámec vzťahujúci sa na celé programové obdobie.

(65)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci, pokiaľ ide o stanovenie osobitných pravidiel týkajúcich sa spolufinancovania častí cezhraničných projektov v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov; o prípadné spresnenie požiadaviek na infraštruktúru, ktoré sa vzťahujú na určité kategórie akcií zamerané na infraštruktúru na dvojaké použitie, ako aj postupu hodnotenia týkajúceho sa akcií súvisiacich s akciami zameranými na infraštruktúru na dvojaké použitie; o prijatie pracovných programov a o poskytovanie finančnej podpory Únie. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (29).

(66)

S cieľom upraviť ukazovatele použité na monitorovanie NPE, orientačné percentuálne hodnoty rozpočtových zdrojov pridelených na jednotlivé špecifické ciele v odvetví dopravy a vymedzenie dopravných koridorov základnej siete, ak to bude potrebné, by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o zmeny častí I, II a III prílohy k tomuto nariadeniu. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva. Predovšetkým, v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov, sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako expertom z členských štátov, a experti Európskeho parlamentu a Rady majú systematický prístup na zasadnutia skupín expertov Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

(67)

Keďže ciele tohto nariadenia, a to budovať, rozvíjať, modernizovať a dokončiť transeurópske siete v odvetviach dopravy, energetiky a digitálnych technológií a uľahčiť cezhraničnú spoluprácu v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodov rozsahu alebo dôsledkov činnosti ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(68)

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1316/2013 (30) a nariadenie (EÚ) č. 283/2014 by sa preto mali zrušiť. Účinky článku 29 nariadenia (EÚ) č. 1316/2013, ktorým sa mení príloha k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 913/2010 (31), pokiaľ ide o zoznam koridorov nákladnej dopravy, by sa však mali zachovať.

(69)

S cieľom zabezpečiť kontinuitu poskytovania podpory v príslušných oblastiach politiky a umožniť, aby sa vykonávanie začalo od začiatku VFR na roky 2021 – 2027, by toto nariadenie malo nadobudnúť účinnosť čo najskôr a malo by sa uplatňovať so spätnou účinnosťou od 1. januára 2021,