(1)

Cieľ Únie, ktorým je zaistiť vysokú úroveň bezpečnosti v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti podľa článku 67 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“), by sa mal okrem iného dosiahnuť prostredníctvom spoločných opatrení týkajúcich sa prekračovania vnútorných hraníc osobami a kontroly hraníc na vonkajších hraniciach, ako aj prostredníctvom spoločnej vízovej politiky, pričom treba zachovať správnu rovnováhu medzi voľným pohybom osôb na jednej strane a bezpečnosťou na strane druhej.

(2)

Podľa článku 80 ZFEÚ sa politiky Únie vzťahujúce sa na hraničné kontroly, azyl a prisťahovalectvo a ich vykonávanie majú spravovať zásadou solidarity a spravodlivého rozdelenia zodpovednosti medzi členskými štátmi vrátane finančných dôsledkov.

(3)

V Rímskej deklarácii podpísanej 25. marca 2017 vedúci predstavitelia 27 členských štátov potvrdili svoje odhodlanie usilovať sa o bezpečnú a chránenú Európu a vybudovať Úniu, v ktorej sa všetci občania cítia bezpečne a v ktorej sa môžu slobodne pohybovať, v ktorej sú vonkajšie hranice zabezpečené, Úniu s účinnou, zodpovednou a udržateľnou migračnou politikou, v ktorej sa rešpektujú medzinárodné normy, ako aj Európu, ktorá je odhodlaná bojovať proti terorizmu a organizovanej trestnej činnosti.

(4)

Všetky akcie financované v rámci Nástroja finančnej podpory na riadenie hraníc a vízovú politiku (ďalej len „nástroj“) zriadeného týmto nariadením vrátane tých, ktoré sa vykonávajú v tretích krajinách, by sa mali vykonávať v plnom súlade s právami a zásadami zakotvenými v acquis Únie a Charte základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“) a mali by byť v súlade s medzinárodnými záväzkami Únie a členských štátov vyplývajúcimi z medzinárodných nástrojov, ktorých sú zmluvnými stranami, najmä zabezpečením dodržiavania zásad nediskriminácie a zákazu vyhostenia alebo vrátenia.

(5)

Cieľom politiky nástroja je rozvíjať a vykonávať silné a účinné európske integrované riadenie hraníc na vonkajších hraniciach, čím sa prispeje k zaisteniu vysokej úrovne vnútornej bezpečnosti v rámci Únie pri súčasnom zabezpečení voľného pohybu osôb v rámci Únie a plne sa dodržiava príslušné acquis Únie a medzinárodné záväzky Únie a členských štátov vyplývajúce z medzinárodných nástrojov, ktorých sú zmluvnými stranami.

(6)

Európske integrované riadenie hraníc, ktoré vykonáva európska pohraničná a pobrežná stráž zriadená nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1896 (3), je spoločnou zodpovednosťou Európskej agentúry pre pohraničnú a pobrežnú stráž a vnútroštátnych orgánov zodpovedných za riadenie hraníc vrátane pobrežnej stráže v rozsahu, v akom vykonávajú kontrolu hraníc. Malo by prispievať k uľahčovaniu legitímneho prekračovania hraníc, predchádzaniu nelegálnemu prisťahovalectvu a cezhraničnej trestnej činnosti a ich odhaľovaniu, ako aj k účinnému riadeniu migračných tokov.

(7)

Umožnenie legitímneho cestovania pri súčasnom predchádzaní rizikám neregulárnej migrácie a bezpečnostným rizikám bolo označené za jeden z hlavných cieľov prístupu Únie predstaveného v oznámení Komisie z 23. septembra 2020 o Novom pakte o migrácii a azyle.

(8)

Finančná podpora z rozpočtu Únie je nevyhnutná na to, aby bolo možné vykonávať európske integrované riadenie hraníc s cieľom podporovať členské štáty, konajúce za plného dodržiavania základných práv, pri účinnom riadení prekračovania vonkajších hraníc, ako aj pri riešení budúcich výziev na týchto hraniciach, ktorým by sa prispelo k boju proti závažnej trestnej činnosti s cezhraničným rozmerom.

(9)

Členským štátom by sa mala poskytnúť primeraná finančná podpora Únie, aby sa podporilo vykonávania európskeho integrovaného riadenia hraníc a aby sa zabezpečilo, že európske integrované riadenie bude zavedené do bežnej praxe. Európske integrované riadenie hraníc pozostáva okrem iného z týchto zložiek stanovených v nariadení (EÚ) 2019/1896: kontrola hraníc; pátracie a záchranné operácie v rámci hraničného dozoru; analýza rizík; spolupráca medzi členskými štátmi vrátane podpory koordinovanej Európskou agentúrou pre pohraničnú a pobrežnú stráž; medziagentúrna spolupráca vrátane pravidelnej výmeny informácií; spolupráca s tretími krajinami; technické a operačné opatrenia v rámci schengenského priestoru, ktoré súvisia s kontrolou hraníc a sú zamerané na lepšie riešenie nelegálneho prisťahovalectva a na boj proti cezhraničnej trestnej činnosti; využívanie najmodernejších technológií; mechanizmus kontroly kvality a mechanizmy solidarity.

(10)

Z nástroja by malo byť možné poskytovať členským štátom potrebnú podporu pri vykonávaní spoločných minimálnych noriem pre dozor na vonkajších hraniciach v súlade s príslušnými právomocami členských štátov, Európskej agentúry pre pohraničnú a pobrežnú stráž a Komisie.

(11)

Keďže colné orgány členských štátov preberajú čoraz viac povinností, ktoré často zasahujú do oblasti bezpečnosti a ktoré sa vykonávajú na vonkajších hraniciach, je dôležité podporovať medziagentúrnu spoluprácu ako súčasť európskeho integrovaného riadenia hraníc v súlade s nariadením (EÚ) 2019/1896. Je potrebné, aby sa pri vykonávaní kontroly hraníc a colnej kontroly na vonkajších hraniciach zabezpečila komplementárnosť, a to poskytnutím primeranej finančnej podpory Únie členským štátom. Medziagentúrnou spoluprácou sa nielen posilnia colné kontroly s cieľom bojovať proti všetkým formám nedovoleného obchodovania, ale zároveň sa ňou uľahčí legitímne obchodovanie a cestovanie a prispeje k vytvoreniu bezpečnej a efektívnej colnej únie.

(12)

Preto je potrebné okrem iného zriadiť Fond pre integrované riadenie hraníc (ďalej len „fond“), ktorý bude nástupcom Fondu pre vnútornú bezpečnosť, ktorý bol zriadený na obdobie 2014 – 2020 nariadeniami Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 513/2014 (4) a (EÚ) č. 515/2014 (5).

(13)

Vzhľadom na právne špecifiká hlavy V ZFEÚ, ako aj na rôzne uplatniteľné právne základy týkajúce sa politík v oblasti vonkajších hraníc a colnej kontroly, nie je právne možné zriadiť fond ako jeden nástroj.

(14)

Fond by sa mal preto zriadiť ako komplexný rámec pre finančnú podporu Únie v oblasti riadenia hraníc a vízovej politiky, ktorý by zahŕňal nástroj, ako aj nástroj finančnej podpory na vybavenie na colné kontroly zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1077 (6). Uvedený rámec by malo dopĺňať nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1060 (7), na ktoré by malo toto nariadenie odkazovať, pokiaľ ide o pravidlá týkajúce sa zdieľaného riadenia.

(15)

Nástroj by mal nadviazať na výsledky a investície svojich predchodcov, a to Fondu pre vonkajšie hranice na obdobie rokov 2007 až 2013 zriadeného rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady č. 574/2007/ES (8) a nástroja pre finančnú podporu v oblasti vonkajších hraníc a víz zriadeného ako súčasť Fondu pre vnútornú bezpečnosť na obdobie 2014 – 2020 zriadeného nariadením (EÚ) č. 515/2014, a mal by sa rozšíriť, aby sa zohľadnil nový vývoj.

(16)

V záujme zabezpečenia jednotnej a vysokokvalitnej kontroly vonkajších hraníc a umožnenia legitímneho cestovania cez vonkajšie hranice by mal nástroj prispievať k rozvoju európskeho integrovaného riadenia hraníc, do ktorého sú zahrnuté opatrenia týkajúce sa politiky, práva, systematickej spolupráce, rozdelenia záťaže, vyhodnocovania situácie a meniacich sa okolností, pokiaľ ide o priechody, ktoré neregulárni migranti využívajú na prekračovanie hraníc, personál, vybavenie a technológie, ktoré môžu prijímať na rozličných úrovniach príslušné orgány členských štátov a Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž, konajúce v spolupráci s ďalšími subjektmi, ako sú napríklad iné orgány, úrady a agentúry Únie, najmä Agentúra Európskej únie na prevádzkové riadenie rozsiahlych informačných systémov v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti (eu-LISA) zriadená nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1726 (9), Agentúra Európskej únie pre spoluprácu v oblasti presadzovania práva (Europol) zriadená nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/794 (10), a prípadne tretie krajiny a medzinárodné organizácie.

(17)

Nástroj by mal prispieť k zvýšeniu účinnosti procesu spracovania žiadostí o víza, pokiaľ ide o uľahčenie konaní o udelení víza pre cestujúcich bona fide a o zisťovanie a posudzovanie rizík z hľadiska bezpečnosti a neregulárnej migrácie. Konkrétne by mal nástroj poskytovať finančnú pomoc na podporu digitalizácie procesu spracovania žiadostí o víza, aby bolo možné zabezpečiť rýchle, bezpečné a klientsky ústretové konanie o udelení víza, z ktorého budú mať prospech tak žiadatelia o udelenie víza, ako aj konzulárne úrady. Nástroj by mal zároveň prispieť k zabezpečeniu rozsiahleho pokrytia konzulárnymi službami na celom svete. Nástroj by sa mal vzťahovať aj na jednotné vykonávanie a modernizáciu spoločnej vízovej politiky, ako aj na opatrenia vyplývajúce z nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 767/2008 (11), ako aj na pomoc členským štátom pri udeľovaní víz vrátane víz s obmedzenou územnou platnosťou vydávaných z humanitárnych dôvodov, z dôvodov národného záujmu alebo z dôvodu medzinárodných záväzkov v súlade s acquis Únie v oblasti víz.

(18)

V rámci vykonávania európskeho integrovaného riadenia hraníc, ktoré zlepšuje celkové fungovanie schengenského priestoru, by mal nástroj na území krajín uplatňujúcich schengenské acquis podporovať opatrenia, ktoré sa týkajú kontroly vonkajších hraníc.

(19)

Na to, aby bolo možné zlepšiť riadenie vonkajších hraníc, uľahčiť legitímne cestovanie, prispievať k predchádzaniu neoprávnenému prekračovaniu hraníc a k boju proti nemu, k vykonávaniu spoločnej vízovej politiky a k zaisťovaniu vysokej úrovne bezpečnosti v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti Únie, by mal nástroj podporovať vývoj rozsiahlych informačných systémov v súlade s právom Únie v oblasti riadenia hraníc. Mal by tiež podporovať vytvorenie interoperability v členských štátoch, ako sa stanovuje v nariadeniach Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/817 (12) a (EÚ) 2019/818 (13), medzi informačnými systémami Únie, konkrétne systémom vstup/výstup zriadeným nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/2226 (14), vízovým informačným systémom (VIS) zriadeným nariadením (ES) č. 767/2008, Európskym systémom pre cestovné informácie a povolenia (ETIAS) zriadeným nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1240 (15), systémom Eurodac zriadeným nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 603/2013 (16), Schengenským informačným systémom (SIS) zriadeným nariadeniami Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1860 (17), (EÚ) 2018/1861 (18) a (EÚ) 2018/1862 (19) a centralizovaným systémom na identifikáciu členských štátov, ktoré majú informácie o odsúdeniach štátnych príslušníkov tretích krajín a osôb bez štátnej príslušnosti (ECRIS-TCN) zriadeným nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/816 (20), aby sa uvedené informačné systémy Únie a ich údaje navzájom dopĺňali. Po implementácii jednotlivých komponentov interoperability na centrálnej úrovni, konkrétne Európskeho vyhľadávacieho portálu (ESP), spoločnej služby porovnávania biometrických údajov (spoločná BMS), spoločnej databázy údajov o totožnosti (CIR) a detektora viacnásobných totožností (MID), by mal nástroj prispieť aj k zabezpečeniu požadovaného vývoja na vnútroštátnej úrovni.

(20)

S cieľom využiť vedomosti a odborné znalosti decentralizovaných agentúr s právomocou v oblasti riadenia hraníc, vízovej politiky a rozsiahlych informačných systémov by Komisia mala včas zapojiť príslušné agentúry do práce výboru pre fondy v oblasti vnútorných záležitostí zriadeného týmto nariadením, najmä na začiatku a v polovici programového obdobia. V prípade potreby by Komisia mala mať možnosť zapojiť príslušné orgány, úrady a agentúry Únie do monitorovania a hodnotenia, najmä s cieľom zabezpečiť, aby akcie podporované nástrojom boli v súlade s príslušným acquis Únie a dohodnutými prioritami Únie. V súlade so zásadou spoločnej zodpovednosti a solidarity členských štátov a Európskej agentúry pre pohraničnú a pobrežnú stráž, ktoré predstavujú dva piliere európskej pohraničnej a pobrežnej stráže, by mal nástroj dopĺňať a posilňovať činnosti, ktorými sa vykonáva európske integrované riadenie hraníc. Predovšetkým to znamená, že pri vypracúvaní svojich programov vykonávaných v rámci zdieľaného riadenia by mali členské štáty prihliadať na analytické nástroje a operačné a technické usmernenia vypracované Európskou agentúrou pre pohraničnú a pobrežnú stráž, ako aj na učebné osnovy vypracované touto agentúrou, ako sú napríklad spoločné kľúčové učebné osnovy pre odbornú prípravu príslušníkov pohraničnej stráže vrátane zložiek uvedených osnov, ktoré sa týkajú základných práva a prístupu k medzinárodnej ochrane. V záujme dosiahnutia komplementárnosti medzi úlohami a zodpovednosťou členských štátov v oblasti kontroly vonkajších hraníc a v záujme zaručenia konzistentnosti a zamedzenia nákladovej neefektívnosti by mala Komisia s Európskou agentúrou pre pohraničnú a pobrežnú stráž včas prekonzultovať návrhy programov, ktoré predložili členské štáty, pokiaľ patria do pôsobnosti uvedenej agentúry, a to najmä v prípade činností financovaných v rámci operačnej podpory.

(21)

Pokiaľ o to dotknuté členské štáty požiadajú, nástroj by mal podporovať uplatňovanie prístupu založeného na problémových oblastiach (hotspotoch), ktorý bol predstavený v oznámení Komisie z 13. mája 2015 s názvom „Európska migračná agenda“, odsúhlasený Európskou radou 25. a 26. júna 2015 a podrobnejšie špecifikovaný v nariadení (EÚ) 2019/1896. V rámci prístupu založeného na problémových oblastiach (hotspotoch) sa poskytuje operačná podpora tým členským štátom, ktoré čelia neúmerným migračným výzvam na vonkajších hraniciach. Ponúka integrovanú, komplexnú a cielenú pomoc v duchu solidarity a spoločnej zodpovednosti.

(22)

Ak sa zistia zraniteľnosti alebo riziká, a to najmä v nadväznosti na schengenské hodnotenie vykonané v súlade s nariadením Rady (EÚ) č. 1053/2013 (21), by mal dotknutý členský štát v duchu solidarity a spoločnej zodpovednosti za ochranu vonkajších hraníc tieto záležitosti náležite riešiť, pričom by mal využiť zdroje, ktoré má k dispozícii v rámci svojho programu, aby implementoval odporúčania prijaté podľa uvedeného nariadenia a v súlade s posúdením zraniteľnosti, ktoré vykonala Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž v súlade s nariadením (EÚ) 2019/1896.

(23)

Nástroj by mal poskytovať finančnú pomoc tým členským štátom, ktoré v plnom rozsahu uplatňujú ustanovenia schengenského acquis o vonkajších hraniciach a vízach, a tým členským štátom, ktoré sa pripravujú na plnohodnotnú účasť v Schengene, pričom by ju mali členské štáty využívať v záujme spoločnej politiky Únie v oblasti riadenia vonkajších hraníc.

(24)

Pri poskytovaní podpory na investície členských štátov do riadenia hraníc by nástroj nemal poskytovať finančné prostriedky na novú, trvalú infraštruktúru a budovy na vnútorných hraniciach, na ktorých ešte neboli zrušené kontroly. Na týchto hraniciach by sa však z nástroja mali podporovať investície do hnuteľnej infraštruktúry na kontrolu hraníc a údržbu, obmedzenú modernizáciu alebo výmenu existujúcej infraštruktúry, ktorá je potrebná na to, aby sa naďalej dodržiavalo nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/399 (22).

(25)

V súlade s protokolom č. 5 k Aktu o pristúpení z roku 2003 o pozemnom tranzite osôb medzi Kaliningradskou oblasťou a ostatnými časťami Ruskej federácie by mal nástroj znášať všetky dodatočné náklady, ktoré vzniknú vykonávaním osobitných ustanovení acquis Únie o tomto tranzite, konkrétne nariadení Rady (ES) č. 693/2003 (23) a (ES) č. 694/2003 (24). Potreba nepretržitej finančnej podpory z dôvodu ušlých poplatkov by však mala závisieť od platného vízového režimu Únie s Ruskou federáciou.

(26)

S cieľom prispieť k dosiahnutiu cieľa politiky nástroja by mali členské štáty zabezpečiť, aby sa do ich programov zahrnuli akcie zamerané na dosiahnutie všetkých špecifických cieľov nástroja a aby sa pridelením zdrojov na špecifické ciele zabezpečilo ich dosiahnutie.

(27)

V rámci dodržiavania zásady efektívnosti by sa malo vyvíjať úsilie o dosiahnutie synergií a konzistentnosti s ostatnými fondmi Únie a malo by sa zabrániť prekrývaniu jednotlivých akcií.

(28)

Návrat štátnych príslušníkov tretích krajín, na ktorých sa vzťahujú rozhodnutia o návrate vydané členským štátom, je jednou zo zložiek európskeho integrovaného riadenia hraníc stanoveného v nariadení (EÚ) 2019/1896. Opatrenia v oblasti návratu však vzhľadom na svoju povahu a cieľ nepatria do rozsahu pôsobnosti nástroja a vzťahuje sa na ne nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1147 (25).

(29)

Na to, aby bolo možné oceniť dôležitú úlohu, ktorú zohrávajú colné orgány členských štátov na vonkajších hraniciach a zároveň zabezpečiť, aby mali k dispozícii dostatočné prostriedky na vykonávanie širokého rozsahu ich úloh na uvedených hraniciach, by mal Nástroj finančnej podpory na vybavenie na colné kontroly poskytovať týmto vnútroštátnym orgánom potrebné finančné prostriedky na investovanie do vybavenia na vykonávanie colnej kontroly, ako aj vybavenie, ktoré môže okrem colnej kontroly slúžiť aj na iné účely, ako je napríklad kontrola hraníc.

(30)

Prevažná časť vybavenia na colné kontroly a systémy informačných a komunikačných technológií (IKT) by mohli byť primárne alebo sekundárne spôsobilé na vykonávanie kontrol dodržiavania iných právnych aktov Únie, napríklad ustanovení týkajúcich sa riadenia hraníc, víz alebo policajnej spolupráce. Fond bol teda koncipovaný vo forme dvoch vzájomne sa doplňujúcich nástrojov s rozdielnym, ale komplementárnym rozsahom pôsobnosti, pokiaľ ide o nákup vybavenia. Na jednej strane nástroj bude finančne podporovať vybavenie a systémy IKT, ktorých primárnym účelom je integrované riadenie hraníc, a bude umožňovať ich použitie aj v komplementárnej oblasti colnej kontroly. Na strane druhej Nástroj finančnej podpory na vybavenie na colné kontroly bude finančne podporovať vybavenie, ktorého hlavným účelom je colná kontrola, a bude umožňovať jeho použitie aj na ďalšie účely, ako je kontrola hraníc a bezpečnosť. Takéto rozdelenie úloh prispeje k prehĺbeniu medziagentúrnej spolupráce ako jednej zo zložiek európskeho integrovaného riadenia hraníc, ako sa uvádza v nariadení (EÚ) 2019/1896, čo následne umožní colným a pohraničným orgánom, aby vzájomne spolupracovali a aby prostredníctvom spoločného využívania a interoperability vybavenia na kontroly maximalizovali vplyv rozpočtu Únie.

(31)

Hraničný dozor na mori je jednou z činností vykonávaných pobrežnou strážou v námornej oblasti Únie. Vnútroštátne orgány, ktoré vykonávajú činnosti pobrežnej stráže, sú zodpovedné aj za široké spektrum úloh, ktoré by okrem iného mohli zahŕňať námornú bezpečnosť, ochranu, pátracie a záchranné operácie, kontrolu hraníc, kontrolu rybárstva, colnú kontrolu, všeobecné presadzovanie práva a ochranu životného prostredia. V dôsledku širokého rozsahu svojej činnosti spadá pobrežná stráž do oblasti pôsobnosti rôznych politík Únie, ktoré by sa v záujme dosiahnutia účinnejších a efektívnejších výsledkov mali usilovať o vzájomnú súčinnosť.

(32)

Pri vykonávaní akcií financovaných v rámci nástroja, ktoré sa týkajú dohľadu nad námornými hranicami, by mali členské štáty venovať osobitnú pozornosť svojim medzinárodným záväzkom, pokiaľ ide o pátracie a záchranné operácie na mori. V tejto súvislosti by malo byť možné použiť vybavenie a systémy podporované v rámci nástroja na pátracie a záchranné operácie v situáciách, ktoré by mohli vzniknúť počas operácie hraničného dozoru na mori.

(33)

Okrem spolupráce v oblasti činností pobrežnej stráže, ktorá na úrovni Únie prebieha medzi Európskou agentúrou pre pohraničnú a pobrežnú stráž, Európskou námornou bezpečnostnou agentúrou zriadenou nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1406/2002 (26) a Európskou agentúrou pre kontrolu rybárstva zriadenou nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/473 (27), by sa mala väčšia koherencia činností v námornej oblasti dosiahnuť aj na vnútroštátnej úrovni. Súčinnosť jednotlivých aktérov, ktorí pôsobia v námornom prostredí, by mala byť v súlade so stratégiami v oblasti európskeho integrovaného riadenia hraníc a námornej bezpečnosti.

(34)

V záujme posilnenia komplementárnosti a konzistentnosti námorných činností, zamedzenia duplicite vynakladaného úsilia a zmiernenia rozpočtových obmedzení v oblasti nákladných činností, akými je námorná oblasť, by tiež malo byť možné nástroj dodatočne použiť na podporu námorných operácií, ktoré majú viacúčelový charakter.

(35)

Vybavenie a systémy IKT financované v rámci nástroja by sa mali dať použiť aj na dosiahnutie cieľov Fondu pre vnútornú bezpečnosť zriadeného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1149 (28) a Fondu pre azyl, migráciu a integráciu zriadeného nariadením (EÚ) 2021/1147. Takéto vybavenie a systémy IKT by mali zostať dostupné a použiteľné na účinné a bezpečné činnosti kontroly hraníc a použitie takého vybavenia a systémov IKT na ciele Fondu pre vnútornú bezpečnosť a Fondu pre azyl, migráciu a integráciu by malo byť časovo obmedzené.

(36)

Nástroj by mal v súlade s jeho špecifickými cieľmi slúžiť predovšetkým vnútornej politike Únie. Nástrojom by sa mali dať vo vhodnom prípade zároveň podporovať akcie v súlade s prioritami Únie v tretích krajinách a vo vzťahu k nim. Uvedené akcie by sa mali realizovať pri plnej súčinnosti a v plnom súlade s ostatnými akciami mimo Únie, ktoré sú podporované prostredníctvom nástrojov Únie na financovanie vonkajšej činnosti, a zároveň by mali tieto akcie dopĺňať. Osobitne by takéto akcie mali byť vykonávané spôsobom, ktorý zabezpečí plný súlad s vonkajšou politikou Únie, dodržiava zásadu súdržnosti politík v záujme rozvoja a je v súlade so strategickými programovými dokumentmi pre danú krajinu alebo región. Takéto akcie by sa mali zameriavať aj na opatrenia, ktoré nie sú zamerané na rozvoj, slúžiť záujmom vnútornej politiky Únie a byť v súlade s činnosťami vykonávanými vo vnútri Únie. Komisia by vo svojom hodnotení v polovici obdobia a spätnom hodnotení mala venovať osobitnú pozornosť vykonávaniu akcií v tretích krajinách alebo vo vzťahu k nim.

(37)

Financovanie z rozpočtu Únie by sa malo sústrediť na tie akcie, pre ktoré môžu intervencie Únie priniesť pridanú hodnotu v porovnaní s tým, ak by akcie vykonávali členské štáty samy. Keďže Únia je na rozdiel od členských štátov schopná lepšie vytvoriť rámec, ktorý vyjadruje solidaritu Únie v oblasti riadenia hraníc a spoločnej vízovej politiky, a zároveň poskytnúť platformu pre rozvoj spoločných rozsiahlych informačných systémov, ktoré podporujú uvedené politiky, finančná podpora poskytovaná na základe tohto nariadenia by mala prispieť najmä k posilneniu kapacít v uvedených oblastiach na vnútroštátnej úrovni a úrovni Únie.

(38)

Pri propagácii akcií podporovaných z nástroja by mali príjemcovia finančných prostriedkov Únie poskytovať informácie v jazyku alebo jazykoch cieľovej skupiny. Na zabezpečenie viditeľnosti finančných prostriedkov Únie by mali príjemcovia finančných prostriedkov z Únie uviesť pri komunikácii o akcii odkaz na ich pôvod. Na uvedený účel by mali príjemcovia zabezpečiť, aby všetky oznámenia určené médiám a verejnosti zobrazovali znak Únie a výslovne uvádzali finančnú podporu Únie.

(39)

Komisia by mala mať možnosť využívať finančné zdroje v rámci nástroja na podporu najlepších postupov a výmeny informácií, pokiaľ ide o vykonávanie nástroja.

(40)

Komisia by mala včas zverejňovať informácie o podpore poskytovanej z tematického nástroja v rámci priameho alebo nepriameho riadenia a v prípade potreby aktualizovať takéto informácie. Údaje by malo byť možné triediť podľa špecifického cieľa, mena prijímateľa, právne viazanej sumy a povahy a účelu opatrenia.

(41)

Predpokladá sa, že členský štát nekoná v súlade s príslušným acquis Únie, a to aj pokiaľ ide o využívanie operačnej podpory v rámci nástroja, ak si nesplnil svoje povinnosti v oblasti riadenia hraníc a vízovej politiky, ktoré pre neho vyplývajú zo zmlúv, vrátane povinností v oblasti základných práv, ak existuje jasné riziko závažného porušenia hodnôt Únie uvedeným členským štátom pri vykonávaní acquis v oblasti riadenia hraníc a vízovej politiky, alebo ak boli v hodnotiacej správe v rámci schengenského hodnotiaceho a monitorovacieho mechanizmu stanoveného v nariadení (EÚ) č. 1053/2013 zistené nedostatky v príslušnej oblasti.

(42)

Nástroj by mal zabezpečiť spravodlivé a transparentné rozdeľovanie zdrojov v záujme plnenia cieľov stanovených v tomto nariadení. S cieľom splniť požiadavky transparentnosti by Komisia mala uverejňovať informácie o ročných a viacročných pracovných programoch tematického nástroja. V súlade s nariadením (EÚ) 2021/1060 by každý členský štát mal zabezpečiť, aby do šiestich mesiacov od schválenia jeho programu bolo zriadené webové sídlo, na ktorom sú k dispozícii informácie o jeho programe zahŕňajúce ciele programu, činnosti, dostupné možnosti financovania a výsledky programu.

(43)

V tomto nariadení by sa mali stanoviť počiatočné sumy pre programy členských štátov, ktoré pozostávajú z pevne stanovených súm uvedených v prílohe I a zo sumy vypočítanej na základe kritérií stanovených v uvedenej prílohe a ktoré odrážajú dĺžku pozemných a námorných hraničných úsekov a stupeň vplyvu na týchto hraničných úsekoch, pracovné zaťaženie na letiskách a konzulárnych úradoch a počet konzulárnych úradov. Vzhľadom na osobitné potreby tých členských štátov, ktoré v rokoch 2018 a 2019 zaznamenali najvyšší počet žiadostí o azyl na obyvateľa, je vhodné zvýšiť pevne stanovené sumy pre Cyprus, Maltu a Grécko.

(44)

Počiatočné sumy pre programy členských štátov by mali predstavovať základ dlhodobých investícií členských štátov. S cieľom zohľadniť zmeny východiskovej situácie, ako je tlak na vonkajších hraniciach a pracovné zaťaženie na vonkajších hraniciach a konzulárnych úradoch, by sa mala členským štátom v polovici programového obdobia prideliť dodatočná suma, a to na základe štatistických údajov v súlade s prílohou I, pričom sa vezme do úvahy stav vykonávania ich programov.

(45)

Komisia by mala vykonať hodnotenie tohto nariadenia v polovici obdobia. Uvedené hodnotenie v polovici obdobia by sa malo využiť na posúdenie účinnosti a pridanej hodnoty nástroja pre Úniu a poskytnutie transparentného prehľadu o vykonávaní nástroja.

(46)

Vzhľadom na to, že výzvy v oblasti riadenia hraníc a vízovej politiky sa neustále vyvíjajú, je potrebné prispôsobiť prideľovanie finančných prostriedkov zmenám priorít vízovej politiky a riadenia hraníc, a to aj vrátane zmien, ktoré vyplývajú zo zvýšeného tlaku na hraniciach, a nasmerovať finančné prostriedky na priority s najvyššou pridanou hodnotou Únie. S cieľom reagovať na naliehavé potreby a zmeny v politike a prioritách Únie a nasmerovať finančné prostriedky na akcie s vysokou úrovňou pridanej hodnoty Únie, by sa časť finančných prostriedkov mala pravidelne prideľovať prostredníctvom tematického nástroja na osobitné akcie, akcie Únie a núdzovú pomoc. Tematický nástroj ponúka flexibilitu pri riadení nástroja a mohol by sa tiež vykonávať prostredníctvom programov členských štátov.

(47)

Členské štáty by mali byť nabádané, aby časť svojich prostriedkov, ktoré boli pridelené na program, využili na financovanie akcií uvedených v prílohe IV, s čím bude spojený väčší príspevok Únie.

(48)

Nástroj by mal prispievať k podpore prevádzkových nákladov súvisiacich s riadením hraníc, spoločnou vízovou politikou a rozsiahlymi informačnými systémami s cieľom umožniť členským štátom, aby si udržali svoje kapacity, ktoré majú zásadný význam pre celú Úniu. Takáto podpora by mala pozostávať z plnej refundácie špecifických nákladov súvisiacich s cieľmi nástroja a mala by tvoriť nedeliteľnú súčasť programov členských štátov.

(49)

Časť zdrojov, ktoré budú v rámci nástroja k dispozícii, by sa mohla prideliť na programy členských štátov na účely vykonávania osobitných akcií, a to nad rámec počiatočne pridelených prostriedkov. Uvedené osobitné akcie by sa mali identifikovať na úrovni Únie a mali by sa týkať akcií s pridanou hodnotou Únie, ktoré si vyžadujú spoluprácu medzi členskými štátmi, alebo akcií, ktoré sú potrebné z hľadiska reakcie na vývoj v Únii a pri ktorých sa vyžaduje, aby sa jednému alebo viacerým členským štátom poskytli dodatočné finančné prostriedky, ako napríklad nákup technického vybavenia prostredníctvom programov členských štátov, ktoré Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž potrebuje na vykonávanie svojich operačných činností, modernizáciu procesu spracovania žiadostí o víza, vývoj rozsiahlych informačných systémov a zabezpečenie interoperability uvedených systémov. Komisia by mala uvedené osobitné akcie stanoviť vo svojich pracovných programoch.

(50)

V záujme doplnenia realizácie politického cieľa nástroja na vnútroštátnej úrovni prostredníctvom programov členských štátov by mal nástroj poskytovať podporu aj pre akcie na úrovni Únie. Takéto akcie by mali slúžiť na celkové strategické účely v rámci rozsahu pôsobnosti intervencie nástroja a mali by sa týkať analýzy politík a inovácií, nadnárodného vzájomného učenia sa a partnerstiev, ako aj testovania nových iniciatív a akcií v celej Únii.

(51)

S cieľom posilniť schopnosť Únie okamžite riešiť naliehavé a osobitné potreby v prípade núdzovej situácie, ako je veľký alebo neúmerný prílev štátnych príslušníkov tretích krajín, najmä na tých hraničných úsekoch, ktorým je priradený vysoký alebo kritický stupeň vplyvu podľa nariadenia (EÚ) 2019/1896, alebo iných situácií, v súvislosti s ktorými je riadne odôvodnené, že sa vyžadujú okamžité opatrenia na vonkajších hraniciach, by malo byť možné poskytnúť núdzovú pomoc v súlade s rámcom stanoveným v tomto nariadení.

(52)

Týmto nariadením sa na celé obdobie trvania nástroja stanovuje finančné krytie, ktoré má pre Európsky parlament a Radu v priebehu ročného rozpočtového postupu predstavovať hlavnú referenčnú sumu v zmysle bodu 18 Medziinštitucionálnej dohody zo 16. decembra 2020 medzi Európskym parlamentom, Radou Európskej únie a Európskou komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových záležitostiach a správnom finančnom riadení, ako aj o nových vlastných zdrojoch vrátane plánu na zavedenie nových vlastných zdrojov (29). Hlavná referenčná suma pridelená na nástroj sa zvyšuje o dodatočnú sumu vo výške 1 miliardy EUR v cenách z roku 2018, ako sa uvádza v prílohe II k nariadeniu Rady (EÚ, Euratom) 2020/2093 (30).

(53)

Na nástroj sa vzťahuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 (31) (ďalej len „nariadenie o rozpočtových pravidlách“). Nariadenie o rozpočtových pravidlách stanovuje pravidlá plnenia rozpočtu Únie vrátane pravidiel, ktoré sa týkajú grantov, cien, verejného obstarávania, nepriameho riadenia, finančných nástrojov, rozpočtových záruk, finančnej pomoci a refundácie výdavkov externých expertov.

(54)

Na účely vykonávania akcií v rámci zdieľaného riadenia by mal nástroj tvoriť súčasť koherentného rámca, ktorý pozostáva z tohto nariadenia, nariadenia o rozpočtových pravidlách a nariadenia (EÚ) 2021/1060.

(55)

V nariadení (EÚ) 2021/1060 sa stanovuje rámec pre akcie, pokiaľ ide o Európsky fond regionálneho rozvoja, Európsky sociálny fond plus, Kohézny fond, Európsky námorný, rybolovný a akvakultúrny fond, Fond na spravodlivú transformáciu, Fond pre azyl, migráciu a integráciu, Fond pre vnútornú bezpečnosť a Nástroj finančnej podpory na riadenie hraníc a vízovú politiku, ako súčasť Fondu pre integrované riadenie hraníc, pričom sa v ňom stanovujú najmä pravidlá programovania, monitorovania, hodnotenia, riadenia a kontroly v súvislosti s implementáciou finančných prostriedkov Únie v rámci zdieľaného riadenia. V tomto nariadení je ďalej potrebné vymedziť ciele nástroja v súvislosti s riadením hraníc a vízovou politikou a stanoviť osobitné ustanovenia týkajúce sa akcií, ktoré možno financovať v rámci nástroja.

(56)

V nariadení (EÚ) 2021/1060 sa stanovuje systém predbežného financovania nástroja a osobitná miera predbežného financovania sa stanovuje v tomto nariadení. Okrem toho je v záujme zabezpečenia rýchlej reakcie na núdzové situácie vhodné stanoviť osobitnú mieru predbežného financovania pre núdzovú pomoc. Systémom predbežného financovania by sa malo zabezpečiť, že členské štáty budú mať od začiatku vykonávania svojich programov prostriedky na poskytovanie podpory prijímateľom.

(57)

Typy financovania a spôsoby vykonávania podľa tohto nariadenia by sa mali voliť na základe schopnosti dosiahnuť špecifické ciele akcií a priniesť výsledky, a to najmä pri zohľadnení nákladov na kontroly, administratívneho zaťaženia a rizika nedodržiavania predpisov. Pri tejto voľbe by sa malo zvážiť aj využitie jednorazových platieb, paušálnych sadzieb a jednotkových nákladov, ako aj financovania, ktoré nie je spojené s nákladmi, v zmysle článku 125 ods. 1 nariadenia o rozpočtových pravidlách.

(58)

V súlade s článkom 193 ods. 2 nariadenia o rozpočtových pravidlách sa grant môže udeliť na už začatú akciu pod podmienkou, že žiadateľ je schopný preukázať potrebu začať akciu pred podpísaním dohody o grante. Náklady, ktoré vznikli pred dátumom predloženia žiadosti o grant, však s výnimkou riadne odôvodnených výnimočných prípadov nie sú oprávnené na financovanie Úniou. S cieľom predísť narušeniu podpory Únie, ktoré by mohlo poškodiť záujmy Únie, by malo byť počas obmedzeného obdobia na začiatku viacročného finančného rámca na roky 2021 – 2027 možné, aby sa náklady vzniknuté v súvislosti s už začatými akciami podporovanými podľa tohto nariadenia v rámci priameho riadenia považovali za oprávnené na financovanie Úniou od 1. januára 2021, a to aj vtedy, ak tieto náklady vznikli pred podaním žiadosti o grant alebo žiadosti o pomoc.

(59)

Na čo najlepšie využitie zásady jednotného auditu by sa mali stanoviť osobitné pravidlá kontroly a auditu projektov, v ktorých sú prijímateľmi medzinárodné organizácie, ktorých systémy vnútornej kontroly získali pozitívne hodnotenie Komisie. V prípade takýchto projektov by riadiace orgány mali mať možnosť obmedziť svoje overovanie, ak prijímateľ včas poskytne všetky potrebné údaje a informácie o pokroku projektu a oprávnenosti príslušných výdavkov. Okrem toho, ak je projekt vykonávaný takouto medzinárodnou organizáciou súčasťou kontrolovanej vzorky, orgán auditu by mal mať možnosť vykonávať svoju prácu v súlade so zásadami Medzinárodného štandardu na súvisiace služby (ISRS) 4400 „Zákazky na vykonanie odsúhlasených postupov týkajúcich sa finančných informácií“.

(60)

V súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách, nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 (32) a nariadeniami Rady (ES, Euratom) č. 2988/95 (33), (Euratom, ES) č. 2185/96 (34) a (EÚ) 2017/1939 (35) sa finančné záujmy Únie majú chrániť prostredníctvom primeraných opatrení vrátane opatrení týkajúcich sa: prevencie, odhaľovania, nápravy a vyšetrovania nezrovnalostí vrátane podvodov; vymáhania stratených, neoprávnene vyplatených alebo nesprávne použitých finančných prostriedkov; a uloženia administratívnych sankcií v náležitých prípadoch. Európsky úrad pre boj proti podvodom (ďalej len „OLAF“) právomoc vykonávať v súlade s nariadeniami (Euratom, ES) č. 2185/96 a (EÚ, Euratom) č. 883/2013 administratívne vyšetrovania vrátane kontrol a inšpekcií na mieste s cieľom zistiť, či nedošlo k podvodu, ku korupcii alebo k akémukoľvek inému protiprávnemu konaniu poškodzujúcemu finančné záujmy Únie. Európska prokuratúra je v súlade s nariadením (EÚ) 2017/1939 splnomocnená vyšetrovať a stíhať trestné činy poškodzujúce finančné záujmy Únie, ako sa stanovuje v smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1371 (36). V súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách má každá osoba alebo každý subjekt, ktoré prijímajú finančné prostriedky Únie, v plnej miere spolupracovať pri ochrane finančných záujmov Únie, udeliť potrebné práva a prístup Komisii, OLAF-u, Dvoru audítorov a, pokiaľ ide o tie členské štáty, ktoré sa zúčastňujú na posilnenej spolupráci podľa nariadenia (EÚ) 2017/1939, Európskej prokuratúre, a zabezpečiť, aby všetky tretie strany zúčastňujúce sa na implementácii finančných prostriedkov Únie udelili rovnocenné práva. Členské štáty by mali v plnej miere spolupracovať a poskytovať inštitúciám, orgánom, úradom a agentúram Únie všetku potrebnú pomoc pri ochrane finančných záujmov Únie.

(61)

Na toto nariadenie sa vzťahujú horizontálne rozpočtové pravidlá prijaté Európskym parlamentom a Radou na základe článku 322 ZFEÚ. Tieto pravidlá sú stanovené v nariadení o rozpočtových pravidlách a určujú najmä postup zostavovania a plnenia rozpočtu prostredníctvom grantov, verejného obstarávania, cien, nepriameho plnenia a zabezpečujú kontroly zodpovednosti finančných aktérov. Pravidlá prijaté na základe článku 322 ZFEÚ zahŕňajú aj všeobecný režim podmienenosti na ochranu rozpočtu Únie.

(62)

Podľa rozhodnutia Rady 2013/755/EÚ (37) sú osoby a subjekty usadené v zámorských krajinách alebo na zámorských územiach oprávnené získať financovanie v súlade s pravidlami a cieľmi nástroja a prípadnými dojednaniami uplatniteľnými na členský štát, s ktorým sú zámorská krajina alebo územie spojené.

(63)

Podľa článku 349 ZFEÚ a v súlade s oznámením Komisie z 24. októbra 2017 s názvom „Silnejšie a obnovené strategické partnerstvo s najvzdialenejšími regiónmi EÚ“, ktoré Rada podporila vo svojich záveroch z 12. apríla 2018, by príslušné členské štáty mali zabezpečiť, aby ich programy riešili vznikajúce hrozby, ktorým čelia najvzdialenejšie regióny. Prostredníctvom podpory z nástroja by mali získať tieto členské štáty primerané zdroje, aby mohli najvzdialenejším regiónom náležite pomáhať.

(64)

Podľa bodov 22 a 23 Medziinštitucionálnej dohody z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva (38) by sa tento nástroj mal hodnotiť na základe informácií získaných v súlade s osobitnými požiadavkami na monitorovanie, pričom by sa malo predchádzať administratívnemu zaťaženiu, najmä vo vzťahu k členským štátom, a nadmernej regulácii. V prípade potreby by uvedené požiadavky mali zahŕňať merateľné ukazovatele ako základ hodnotenia účinkov nástroja v praxi. Pre každý špecifický cieľ nástroja by sa mali stanoviť ukazovatele a s tým súvisiace cieľové hodnoty, aby bolo možné hodnotiť výsledky nástroja. Tieto ukazovatele by mali byť tak kvalitatívne, ako aj kvantitatívne.

(65)

Vzhľadom na význam boja proti zmene klímy v súlade so záväzkami Únie vykonávať Parížsku dohodu prijatú na základe Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (39) a plniť ciele Organizácie Spojených národov v oblasti udržateľného rozvoja by mali akcie podľa tohto nariadenia prispievať k dosiahnutiu všeobecného cieľa, ktorým je vynaložiť 30 % všetkých výdavkov viacročného finančného rámca na zohľadňovanie cieľov v oblasti klímy, ako aj k ambícii vyhradiť 7,5 % z rozpočtu na výdavky na biodiverzitu v roku 2024 a 10 % v rokoch 2026 a 2027, pričom sa zohľadní existujúce prekrývanie sa cieľov v oblasti klímy a biodiverzity. Z nástroja by sa mali podporovať činnosti, v rámci ktorých sa dodržiavajú normy v oblasti klímy a životného prostredia, ako aj priority Únie a ktoré výrazne nenarúšajú plnenie environmentálnych cieľov v zmysle článku 17 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/852 (40).

(66)

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 514/2014 (41) a akýkoľvek akt uplatniteľný na programové obdobie 2014 – 2020 by sa mali naďalej uplatňovať na programy a projekty podporované v rámci nástroja počas programového obdobia 2014 – 2020. Keďže sa obdobie vykonávania nariadenia (EÚ) č. 514/2014 prelína s programovým obdobím, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, mali by sa v záujme zabezpečenia kontinuity vykonávania určitých projektov schválených uvedeným nariadením prijať ustanovenia týkajúce sa jednotlivých fáz projektov. Každá jednotlivá fáza projektu by sa mala vykonávať v súlade s pravidlami programového obdobia, v rámci ktorého získala finančné prostriedky.

(67)

Komisia a členské štáty by mali pomocou ukazovateľov a finančného vykazovania monitorovať vykonávanie nástroja v súlade s príslušnými ustanoveniami nariadenia (EÚ) 2021/1060 a tohto nariadenia. Od roku 2023 by členské štáty mali Komisii predkladať výročné správy o výkonnosti za posledný účtovný rok. Uvedené správy by mali obsahovať informácie o pokroku dosiahnutom pri vykonávaní programov členských štátov. Členské štáty by mali takisto predložiť Komisii zhrnutia týchto správ. Komisia by mala tieto zhrnutia preložiť do všetkých úradných jazykov Únie a zverejniť ich na svojom webovom sídle spolu s odkazmi na webové sídla členských štátov uvedené v nariadení (EÚ) 2021/1060.

(68)

S cieľom doplniť a zmeniť nepodstatné prvky tohto nariadenia by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o zoznam akcií v prílohe III, zoznam akcií, ktoré sú oprávnené na vyššiu mieru spolufinancovania, v prílohe IV, operačnú podporu podľa prílohy VII a na ďalší rozvoj rámca pre monitorovanie a hodnotenie. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva. Predovšetkým v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako expertom z členských štátov, a experti Európskeho parlamentu a Rady majú systematicky prístup na zasadnutia skupín expertov Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

(69)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (42). Na prijímanie vykonávacích aktov, v ktorých sa stanovujú spoločné povinnosti členských štátov, najmä povinnosti týkajúce sa poskytovania informácií Komisii, by sa mal uplatňovať postup preskúmania, zatiaľ čo na prijímanie vykonávacích aktov, ktorými sa upravujú podrobnosti poskytovania informácií Komisii v rámci programovania a podávania správ, by sa vzhľadom na ich čisto technickú povahu mal uplatňovať konzultačný postup. Komisia by mala prijať okamžite uplatniteľné vykonávacie akty týkajúce sa prijatia rozhodnutí o poskytnutí núdzovej pomoci stanovené v tomto nariadení, ak sa to vyžaduje z vážnych a naliehavých dôvodov v riadne odôvodnených prípadoch týkajúcich sa povahy a účelu takejto pomoci.

(70)

Účasť členského štátu na nástroji by nemala kolidovať s jeho účasťou na dočasnom finančnom nástroji Únie, ktorý podporuje prijímateľské členské štáty okrem iného aj financovaním akcií na nových vonkajších hraniciach Únie na účely vykonávania schengenského acquis týkajúceho sa hraníc, víz a kontroly vonkajších hraníc.

(71)

Keďže ciele tohto nariadenia nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“). V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(72)

Pokiaľ ide o Island a Nórsko, toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis v zmysle Dohody uzavretej medzi Radou Európskej únie a Islandskou republikou a Nórskym kráľovstvom o pridružení Islandskej republiky a Nórskeho kráľovstva pri vykonávaní, uplatňovaní a rozvoji schengenského acquis (43), ktoré patria do oblasti uvedenej v článku 1 bodoch A a B rozhodnutia Rady 1999/437/ES (44).

(73)

Pokiaľ ide o Švajčiarsko, toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis v zmysle Dohody medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení Švajčiarskej konfederácie k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis (45), ktoré patria do oblasti uvedenej v článku 1 bodoch A a B rozhodnutia 1999/437/ES v spojení s článkom 3 rozhodnutia Rady 2008/146/ES (46).

(74)

Pokiaľ ide o Lichtenštajnsko, toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis v zmysle Protokolu medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom, Švajčiarskou konfederáciou a Lichtenštajnským kniežatstvom o pristúpení Lichtenštajnského kniežatstva k Dohode medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení Švajčiarskej konfederácie k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis (47), ktoré patria do oblasti uvedenej v článku 1 bodoch A a B rozhodnutia 1999/437/ES v spojení s článkom 3 rozhodnutia Rady 2011/350/EÚ (48).

(75)

S cieľom stanoviť povahu a spôsoby účasti krajín, ktoré sú pridružené k vykonávaniu, uplatňovaniu a rozvoju schengenského acquis, na nástroji by sa mali medzi Úniou a týmito krajinami uzavrieť ďalšie dojednania podľa príslušných ustanovení ich dohôd o pridružení. Takéto dojednania by mali byť medzinárodnými dohodami v zmysle článku 218 ZFEÚ. S cieľom minimalizovať akúkoľvek prípadnú medzeru medzi okamihom, v ktorom sa nástroj stáva pre príslušnú krajinu záväzným, a nadobudnutím účinnosti dojednaní je vhodné začať rokovania o takýchto dojednaniach čo najskôr po tom, ako príslušná krajina oznámila Rade a Komisii svoje rozhodnutie akceptovať obsah nástroja a implementovať ho vo svojom právnom poriadku. Uzavretie takýchto dojednaní by sa malo uskutočniť po tom, ako príslušná krajina písomne informovala o splnení všetkých svojich vnútorných požiadaviek.

(76)

V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu č. 22 o postavení Dánska, ktorý je pripojený k Zmluve o EÚ a ZFEÚ, sa Dánsko nezúčastňuje na prijatí tohto nariadenia, nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu. Vzhľadom na to, že toto nariadenie je založené na schengenskom acquis, sa Dánsko v súlade s článkom 4 uvedeného protokolu rozhodne do šiestich mesiacov po rozhodnutí Rady o tomto nariadení, či ho bude transponovať do svojho vnútroštátneho práva.

(77)

Toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis, na ktorom sa Írsko nezúčastňuje v súlade s rozhodnutím Rady 2002/192/ES (49). Írsko sa preto nezúčastňuje na prijatí tohto nariadenia, nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu.

(78)

Je vhodné zosúladiť obdobie uplatňovania tohto nariadenia s obdobím uplatňovania nariadenia (EÚ, Euratom) 2020/2093.

(79)

V záujme zabezpečenia kontinuity v poskytovaní podpory v príslušnej oblasti politiky a umožnenia začatia vykonávania od začiatku viacročného finančného rámca na roky 2021 – 2027 by toto nariadenie malo nadobudnúť účinnosť čo najskôr a malo by sa uplatňovať so spätnou účinnosťou od 1. januára 2021,