(1)

V článku 176 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) sa stanovuje, že zámerom Európskeho fondu regionálneho rozvoja (ďalej len „EFRR“) je pomáhať odstraňovať hlavné regionálne rozdiely v Únii. Podľa uvedeného článku a podľa článku 174 druhého a tretieho odseku ZFEÚ má EFRR prispievať k zmenšovaniu rozdielov medzi úrovňami rozvoja v jednotlivých regiónoch a zaostalosti v najviac znevýhodnených regiónoch, medzi ktorými sa má mimoriadna pozornosť venovať regiónom závažne a trvalo znevýhodneným prírodnými a demografickými podmienkami vrátane osobitných znevýhodnení vyplývajúcich z demografického poklesu, napríklad najsevernejším regiónom s veľmi nízkou hustotou obyvateľstva, ostrovným a cezhraničným a horským regiónom.

(2)

Kohézny fond bol zriadený s cieľom prispieť k celkovému cieľu spočívajúcemu v posilnení hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti Únie poskytovaním finančných príspevkov v oblastiach životného prostredia a transeurópskych sietí v oblasti dopravnej infraštruktúry (ďalej len „TEN-T“), ako sa uvádza v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1315/2013 (4).

(3)

V nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/... (5) sa stanovujú spoločné pravidlá uplatniteľné na EFRR, Európsky sociálny fond plus (ďalej len „ESF+“), Kohézny fond, Fond na spravodlivú transformáciu, Európsky námorný, rybolovný a akvakultúrny fond (ďalej len „ENRAF“), Fond pre azyl, migráciu a integráciu (ďalej len „AMIF“), Fond pre vnútornú bezpečnosť (ďalej len „ISF“) a Nástroj finančnej podpory na riadenie hraníc a vízovú politiku (ďalej len „BMVI“), ktoré fungujú na základe spoločného rámca.

(4)

S cieľom zjednodušiť pravidlá, ktoré platili pre EFRR aj Kohézny fond počas programového obdobia 2014 – 2020, by sa mali uplatniteľné pravidlá vzťahujúce sa na oba fondy stanoviť v jednom nariadení.

(5)

Horizontálne zásady stanovené v článku 3 Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“) a v článku 10 ZFEÚ vrátane zásady subsidiarity a zásady proporcionality, ako sa stanovujú v článku 5 Zmluvy o EÚ, by sa mali dodržiavať pri vykonávaní EFRR a Kohézneho fondu pri zohľadnení Charty základných práv Európskej únie. Členské štáty by mali dodržiavať aj povinnosti stanovené v Dohovore Organizácie Spojených národov o právach dieťaťa a v Dohovore Organizácie Spojených národov o právach osôb so zdravotným postihnutím, ako aj zásady stanovené v Európskom pilieri sociálnych práv vyhlásenom Európskym parlamentom, Radou a Komisiou v roku 2017, a zabezpečiť prístupnosť v súlade s článkom 9 Dohovoru Organizácie Spojených národov o právach osôb so zdravotným postihnutím a v súlade s právom Únie, ktorým sa harmonizujú požiadavky na prístupnosť výrobkov a služieb. V tejto súvislosti by sa EFRR a Kohézny fond mali v súčinnosti s ESF+ vykonávať spôsobom, ktorý podporuje prechod od inštitucionálnej starostlivosti na rodinnú a komunitnú starostlivosť, a mali by sledovať svoje ciele so zámerom prispieť k vytváraniu kvalitných pracovných miest, odstráneniu chudoby a podpore sociálneho začlenenia. Členské štáty a Komisia by sa mali zamerať na odstraňovanie nerovností a presadzovanie rovnosti mužov a žien a začlenenie rodového hľadiska, ako aj na boj proti diskriminácii na základe pohlavia, rasy alebo etnického pôvodu, náboženstva alebo viery, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie. Žiadny fond by nemal podporovať akcie, ktoré prispievajú k akejkoľvek forme segregácie alebo vylúčenia, a pri financovaní infraštruktúry by oba fondy mali zabezpečiť prístupnosť pre osoby so zdravotným postihnutím.

(6)

Ciele EFRR a Kohézneho fondu by sa mali dosahovať v rámci udržateľného rozvoja a snahy Únie o podporu cieľa spočívajúceho v zachovaní, ochrane a zlepšovaní kvality životného prostredia, ako sa stanovuje v článku 11 a článku 191 ods. 1 ZFEÚ, pričom sa zohľadňuje zásada „znečisťovateľ platí“. Vzhľadom na význam boja proti zmene klímy v súlade so záväzkom Únie vykonávať Parížsku dohodu z roku 2015 o zmene klímy v nadväznosti na 21. konferenciu zmluvných strán, prijatú na základe Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy, a plniť ciele Organizácie Spojených národov v oblasti udržateľného rozvoja (ďalej len „ciele OSN v oblasti udržateľného rozvoja“) prispejú oba fondy k zohľadňovaniu opatrení v oblasti klímy a k dosiahnutiu všeobecného cieľa, aby sa klimatické ciele podporovali 30 % rozpočtových výdavkov Únie. Očakáva sa, že na tento účel prispejú operácie v rámci EFRR na klimatické ciele prostriedkami vo výške 30 % z celkového finančného krytia EFRR. Očakáva sa, že operácie v rámci Kohézneho fondu prispejú na klimatické ciele prostriedkami vo výške 37 % z celkového finančného krytia Kohézneho fondu. Akcie v rámci tohto nariadenia by okrem toho mali prispieť k ambícii poskytnúť 7,5 % ročných výdavkov na základe viacročného finančného rámca (ďalej len „VFR“) na ciele v oblasti biodiverzity v roku 2024 a 10 % ročných výdavkov v rámci VFR na ciele v oblasti biodiverzity v rokoch 2026 a 2027, pričom sa zohľadní existujúce prekrývanie cieľov v oblasti klímy a biodiverzity.

Oba fondy by mali podporovať činnosti, ktoré rešpektujú normy a priority Únie v oblasti klímy a životného prostredia a výrazne nenarušujú plnenie environmentálnych cieľov v zmysle článku 17 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/852 (6) a ktoré zabezpečujú prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo na ceste k dosiahnutiu klimatickej neutrality do roku 2050. V programoch EFRR a Kohézneho fondu by sa mal zohľadňovať obsah integrovaných národných energetických a klimatických plánov prijatých v rámci riadenia energetickej únie a opatrení v oblasti klímy, ako sa stanovuje v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1999 (7).

(7)

V záujme ochrany integrity vnútorného trhu majú byť operácie EFRR a Kohézneho fondu, ktoré sú prospešné pre podniky, v súlade s pravidlami Únie v oblasti štátnej pomoci stanovenými v článkoch 107 a 108 ZFEÚ.

(8)

Pri vykonávaní EFRR a Kohézneho fondu je kľúčovým prvkom zásada partnerstva, ktorá vychádza z prístupu založenom na viacúrovňovom riadení a zabezpečuje zapojenie regionálnych, miestnych, mestských a iných orgánov verejnej správy, občianskej spoločnosti, hospodárskych a sociálnych partnerov, a vo vhodnom prípade výskumných organizácií a univerzít. Vykonávaním oboch fondov by sa mala zabezpečiť koordinácia a komplementárnosť s ESF+, Fondom na spravodlivú transformáciu, ENRAF a Európskym poľnohospodárskym fondom pre rozvoj vidieka (ďalej len „EPFRV“).

(9)

Je potrebné stanoviť ustanovenia, pokiaľ ide o podporu z EFRR v rámci cieľa Investovanie do zamestnanosti a rastu a cieľa Európska územná spolupráca (Interreg).

(10)

S cieľom určiť typy činností, ktoré možno podporovať z EFRR a Kohézneho fondu, by sa mali stanoviť špecifické ciele politiky na poskytovanie podpory z oboch fondov, aby sa zabezpečilo ich prispievanie k jednému alebo viacerým spoločným cieľom politiky stanoveným v článku 5 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2021/....

(11)

Keďže malé a stredné podniky (ďalej len „MSP“) sú základom európskeho hospodárstva, EFRR by mal naďalej podporovať rozvoj MSP posilnením ich udržateľného rastu a konkurencieschopnosti. Navyše vzhľadom na potenciálne závažné dôsledky pandémie ochorenia COVID-19 alebo akúkoľvek inú prípadnú krízovú situáciu, ktorá vznikne v budúcnosti a bude mať vplyv na podniky a zamestnanosť, by EFRR mal podporovať zotavenie z takýchto krízových situácií podporovaním vytvárania pracovných miest v MSP, a to aj prostredníctvom produktívnych investícií.

(12)

Investície v rámci EFRR by mali prispieť k rozvoju komplexnej siete vysokorýchlostnej digitálnej infraštruktúry a k podpore udržateľnej multimodálnej mobility bez znečistenia so zameraním na verejnú dopravu, zdieľanú mobilitu, chôdzu a cyklistiku ako súčasť prechodu na hospodárstvo s nulovou bilanciou uhlíka.

(13)

Na využitie príležitostí vyplývajúcich z digitálneho veku by mal EFRR prispievať k rozvoju inkluzívnej digitálnej spoločnosti, v ktorej občania, výskumné organizácie, podniky a orgány verejnej správy v plnej miere využívajú príležitosti, ktoré ponúka digitalizácia. Efektívna elektronická verejná správa na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni zahŕňa vývoj nástrojov, ako aj prehodnotenie organizácie a procesov s cieľom poskytovať verejné služby efektívnejšie, jednoduchšie, rýchlejšie a lacnejšie. Digitálne a telekomunikačné technológie by sa mali využívať najmä na zlepšenie tradičných sietí a služieb v prospech miestnych komunít prostredníctvom rozvoja projektov, ako sú inteligentné mestá a dediny.

(14)

Podpora z EFRR v rámci cieľa politiky 1 (CP 1) by mala byť založená na budovaní kapacít pre stratégie inteligentnej špecializácie, v ktorých sa stanovujú priority na vnútroštátnej alebo regionálnej úrovni alebo na oboch úrovniach s cieľom zvýšiť ich konkurenčnú výhodu rozvíjaním a zosúlaďovaním silných stránok výskumu a inovácií s podnikateľskými potrebami a potrebnými zručnosťami prostredníctvom procesu podnikateľského objavovania. Tento proces by mal umožniť podnikateľským subjektom vrátane priemyslu, vzdelávacích a výskumných organizácií, verejnej správy a občianskej spoločnosti identifikovať najsľubnejšie oblasti udržateľného hospodárskeho rozvoja na základe osobitných štruktúr a vedomostnej základne regiónu. Keďže proces riadenia inteligentnej špecializácie má pre kvalitu stratégie zásadný význam, EFRR by mal poskytovať podporu na rozvoj a posilnenie kapacít potrebných na účinný proces podnikateľského objavovania a prípravu alebo aktualizáciu stratégií inteligentnej špecializácie.

(15)

Na podporu dosiahnutia klimatickej neutrality Únie do roku 2050 by EFRR a Kohézny fond mali prispieť k zníženiu emisií skleníkových plynov a k boju proti energetickej chudobe, pričom sa náležite zohľadnia sociálne a hospodárske dôsledky, ktoré z toho vyplývajú. V tejto súvislosti by boli obzvlášť dôležité investície do energetickej efektívnosti vrátane systémov úspor energie, do udržateľnej energie z obnoviteľných zdrojov v súlade s kritériami udržateľnosti stanovenými v smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/2001 (8), do inteligentných energetických systémov, ako aj investície zamerané na predchádzanie katastrofám, podporu biodiverzity a zelenej infraštruktúry vrátane zachovania, zhodnocovania a zdôrazňovania chránených prírodných oblastí, ako aj iné opatrenia na zníženie emisií skleníkových plynov, ako je napríklad zachovanie a obnova prírodných oblastí s vysokým potenciálom na absorpciu a ukladanie uhlíka, vrátane opätovného zavlažovania mokradí, zachytávania plynov zo skládok alebo znižovania emisií v priemyselných procesoch alebo produktoch. Okrem toho by sa mali podporovať investície zamerané na zníženie všetkých foriem znečistenia, ako je znečistenie vzduchu, vody, pôdy, hluk a svetelné znečistenie.

(16)

Pri príprave programov spolufinancovaných z EFRR a Kohézneho fondu je potrebné zohľadniť integrované národné energetické a klimatické plány, v ktorých sa uvádzajú politiky a opatrenia a riešia sa energetická chudoba a emisie skleníkových plynov. S cieľom prispieť k dosiahnutiu národných cieľov v oblasti zníženia energetickej chudoby stanovených v integrovaných národných energetických a klimatických plánoch by EFRR mal podporovať najmä zlepšenia energetickej efektívnosti v oblasti bývania a budov v súlade s pozmenenou smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/844 (9) s cieľom prispieť k dosiahnutiu do roku 2050 dekarbonizovaného fondu budov, čím sa zníži spotreba energie a vzniknú úspory domácnostiam postihnutým energetickou chudobou.

(17)

Na zlepšenie dopravnej prepojenosti by EFRR a Kohézny fond mali podporovať rozvoj transeurópskej dopravnej siete, ako sa uvádza v nariadení (EÚ) č. 1315/2013, prostredníctvom investícií do infraštruktúry pre železničnú dopravu, vnútrozemskú vodnú dopravu, cestnú dopravu, námornú dopravu a multimodálnu dopravu vrátane opatrení na zníženie hluku. EFRR a Kohézny fond by mali podporovať aj vnútroštátnu, regionálnu a miestnu, cezhraničnú a mestskú mobilitu. Pri tom by oba fondy mali venovať pozornosť zvyšovaniu bezpečnosti najmä existujúcich mostov a tunelov.

(18)

V čoraz viac vzájomne prepojenom svete a vzhľadom na demografickú a migračnú dynamiku je jasné, že migračná politika Únie si vyžaduje spoločný prístup, ktorý sa opiera o synergiu a komplementárnosť rôznych nástrojov financovania. EFRR by mal preto pri príprave a vykonávaní programov venovať pozornosť demografickým výzvam. S cieľom zabezpečiť jednotnú, silnú a konzistentnú podporu solidarity a úsilia o rozdelenie zodpovednosti medzi členskými štátmi pri riadení migrácie by EFRR mal na najvhodnejšej územnej úrovni poskytovať podporu s cieľom uľahčiť dlhodobú a inkluzívnu integráciu štátnych príslušníkov tretích krajín vrátane migrantov v prospech sociálneho a hospodárskeho rozvoja, a to prijatím prístupu zameraného na ochranu ich dôstojnosti a práv.

(19)

Na podporu sociálnej inovácie a inkluzívneho prístupu k vysokokvalitným pracovným miestam by EFRR mal podporovať subjekty „sociálneho hospodárstva“, ako sú družstvá, vzájomné poisťovacie spolky, neziskové združenia a sociálne podniky.

(20)

S cieľom podporiť sociálne začlenenie a bojovať proti chudobe, najmä medzi marginalizovanými komunitami, je potrebné zlepšiť prístup, a to aj prostredníctvom infraštruktúry, k sociálnym, vzdelávacím, kultúrnym a rekreačným službám vrátane športu, pričom je potrebné zohľadniť osobitné potreby osôb so zdravotným postihnutím, detí a starších osôb.

(21)

EFRR a Kohézny fond by mali podporovať sociálno-ekonomické začlenenie marginalizovaných komunít s osobitným dôrazom na vnútroštátny strategický politický rámec integrácie Rómov uvedený v prílohe IV k nariadeniu (EÚ) 2021/..., ktorý stanovuje integračné opatrenia, domácností s nízkymi príjmami vrátane domácností ohrozených chudobou a sociálnym vylúčením a znevýhodnených skupín vrátane osôb s osobitnými potrebami. V súlade so zásadou 19 Európskeho piliera sociálnych práv by EFRR a Kohézny fond mali mať možnosť podporovať najmä poskytovanie sociálneho bývania. Vzhľadom na výzvy, ktorým čelia marginalizované rómske komunity z hľadiska prístupu k základným službám, by EFRR a Kohézny fond mali prispieť k zlepšeniu ich životných podmienok a vyhliadok na rozvoj.

(22)

S cieľom posilniť pripravenosť na dištančné a online vzdelávanie a odbornú prípravu tak, aby boli sociálne inkluzívne, by EFRR mal v rámci plnenia svojej úlohy, ktorou je zlepšovanie rovného prístupu k inkluzívnym a kvalitným službám v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy a celoživotného vzdelávania, najmä prispievať k posilneniu odolnosti pre dištančné a online učenie. Úsilie o zabezpečenie kontinuity vzdelávania a odbornej prípravy počas pandémie ochorenia COVID-19 poukázalo na závažné nedostatky v prístupe k potrebným zariadeniam informačných a komunikačných technológií (IKT) a pripojiteľnosti vzdelávajúcich sa osôb zo znevýhodneného prostredia a zo vzdialených regiónov. V tejto súvislosti by EFRR mal podporovať sprístupňovanie potrebného vybavenia a pripojiteľnosti IKT, čím sa posilní odolnosť systémov vzdelávania a odbornej prípravy pre dištančné a online učenie.

(23)

S cieľom posilniť schopnosť verejných systémov zdravotnej starostlivosti predchádzať núdzovým situáciám v oblasti zdravia, rýchlo na ne reagovať a zotaviť sa z nich by mal EFRR prispievať aj k odolnosti systémov zdravotnej starostlivosti. Navyše, keďže bezprecedentná pandémia ochorenia COVID-19 odhalila význam okamžitej dostupnosti kritických dodávok na zabezpečenie účinnej reakcie na núdzovú situáciu, rozsah podpory z EFRR by sa mal rozšíriť tak, aby umožňoval nákup zásob potrebných na posilnenie odolnosti voči katastrofám a odolnosti systémov zdravotnej starostlivosti vrátane primárnej starostlivosti, a podporenie prechodu od inštitucionálnej na rodinnú a komunitnú starostlivosť. Pri nákupe zásob na posilnenie odolnosti systémov zdravotnej starostlivosti by tieto zásoby mali byť v súlade s národnou stratégiou v oblasti zdravia, nemali by presahovať jej rámec a mali by zabezpečovať komplementárnosť s programom EU4Health zriadeným nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/522 (10), ako aj kapacitami rescEU v rámci mechanizmu Únie v oblasti civilnej ochrany zriadeného rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady č. 1313/2013/EÚ (11).

(24)

EFRR by mal podporovať a presadzovať prechod od inštitucionálnej na rodinnú alebo komunitnú starostlivosť prostredníctvom podpory zariadení, ktoré by sa snažili zabrániť segregácii od komunity, uľahčili by integráciu ľudí do spoločnosti a snažili by sa zabezpečiť nezávislé životné podmienky.

(25)

Mal by sa stanoviť osobitný špecifický cieľ pre podporu regionálnych hospodárstiev, ktoré sú silne závislé od odvetví cestovného ruchu a kultúry. Umožnilo by to využiť plný potenciál kultúry a udržateľného cestovného ruchu na obnovu hospodárstva, na sociálne začlenenie a na sociálnu inováciu bez toho, aby boli dotknuté možnosti poskytovať podporu z EFRR pre tieto odvetvia v rámci iných špecifických cieľov.

(26)

Investície na podporu kreatívneho a kultúrneho priemyslu, kultúrnych služieb a lokalít kultúrneho dedičstva by sa mohli financovať v rámci akéhokoľvek cieľa politiky za predpokladu, že prispejú k špecifickým cieľom a že patria do rozsahu podpory z EFRR.

(27)

Udržateľný cestovný ruch si vyžaduje rovnováhu medzi hospodárskou, sociálnou, kultúrnou a environmentálnou udržateľnosťou. Prístup k podpore udržateľného cestovného ruchu by mal byť v súlade s oznámením Komisie z 19. októbra 2007 s názvom „Agenda pre trvalo udržateľný a konkurencieschopný európsky cestovný ruch“. Predovšetkým by mal zohľadňovať dobré podmienky pre turistov, rešpektovať prírodné a kultúrne prostredie a zabezpečiť sociálno-ekonomický rozvoj a konkurencieschopnosť destinácií a podnikov prostredníctvom integrovaného a holistického politického prístupu.

(28)

S cieľom podporiť úsilie členských štátov a regiónov pri riešení nových výziev a zaistení vysokej úrovne bezpečnosti pre občanov, ako aj pri predchádzaní marginalizácii a radikalizácii, opierajúc sa pritom o synergiu a komplementárnosť s ostatnými politikami Únie, by investície v rámci EFRR mali prispievať k bezpečnosti v oblastiach, kde treba zaručiť bezpečné a chránené verejné priestory a kritickú infraštruktúru, ako je doprava a energetika, a tým prispievať k vytváraniu inkluzívnejších a bezpečnejších spoločností.

(29)

EFRR by mal integrovaným spôsobom poskytovať podporu v rámci cieľa politiky 5 (CP 5) na hospodársky, sociálny a environmentálny rozvoj založený na medzisektorových územných stratégiách s využitím nástrojov integrovaného územného rozvoja s cieľom zabezpečiť harmonický rozvoj mestských aj mimomestských oblastí. Okrem toho by sa pri rozvoji mestských oblastí mala osobitná pozornosť venovať podpore funkčných mestských oblastí vzhľadom na ich význam pri iniciovaní spolupráce medzi miestnymi orgánmi a partnermi naprieč administratívnymi hranicami, ako aj pri posilňovaní prepojení medzi mestom a vidiekom.

(30)

EFRR by mal podporovať udržateľný cestovný ruch integrovaným spôsobom, najmä posilnením spolupráce v rámci funkčných území. S cieľom posilniť vplyv udržateľného cestovného ruchu na hospodárstvo by podniky a orgány verejnej správy mali systematicky spolupracovať, aby efektívnejšie poskytovali kvalitné služby v oblastiach s vysokým potenciálom pre cestovný ruch, pričom by mali venovať náležitú pozornosť vytvoreniu stabilného právneho a administratívneho prostredia priaznivého pre udržateľný rast takýchto oblastí. Podporované opatrenia v oblasti udržateľného cestovného ruchu by mohli zohľadňovať najlepšie postupy v tejto oblasti, ako je napríklad prístup „turistických oblastí“.

(31)

Na základe celkového cieľa Kohézneho fondu stanoveného v ZFEÚ je nevyhnutné stanoviť a ohraničiť ciele politiky, na ktoré má Kohézny fond poskytovať podporu.

(32)

S cieľom zlepšiť celkovú administratívnu kapacitu inštitúcií a správu vecí verejných v členských štátoch, ktoré vykonávajú programy v rámci cieľa Investovanie do zamestnanosti a rastu, je potrebné umožniť podporné opatrenia pre subjekty zodpovedné za program a odvetvových alebo územných aktérov zodpovedných za vykonávanie činností relevantných pre vykonávanie EFRR a Kohézneho fondu v rámci všetkých sledovaných špecifických cieľov pri zohľadnení horizontálnych zásad uvedených v nariadení (EÚ) 2021/… vrátane cieľov OSN v oblasti udržateľného rozvoja.

(33)

Na podnietenie a posilnenie opatrení spolupráce v programoch vykonávaných v rámci cieľa Investovanie do zamestnanosti a rastu je nevyhnutné posilniť opatrenia spolupráce s partnermi vrátane partnerov na miestnej a regionálnej úrovni v rámci daného členského štátu alebo medzi rôznymi členskými štátmi vo vzťahu k podpore poskytovanej v rámci všetkých špecifických cieľov. Takáto posilnená spolupráca dopĺňa spoluprácu v rámci cieľa Interreg a mala by predovšetkým podporovať spoluprácu medzi štruktúrovanými partnerstvami s cieľom implementovať regionálne stratégie, ako sa uvádza v oznámení Komisie z 18. júla 2017 s názvom „Posilňovanie inovácie v regiónoch Európy: stratégie pre odolný, inkluzívny a udržateľný rast“. Partneri by preto mohli pochádzať z ktoréhokoľvek regiónu Únie, ale aj z cezhraničných regiónov a regiónov, ktoré sú zahrnuté v Európskom zoskupení územnej spolupráce podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1082/2006 (12), stratégii pre makroregióny alebo pre morskú oblasť alebo kombinácii týchto dvoch typov stratégií.

(34)

EFRR by mal pomáhať odstraňovať hlavné regionálne rozdiely v Únii a znižovať rozdiely medzi úrovňami rozvoja v jednotlivých regiónoch a zaostalosť v najviac znevýhodnených regiónoch vrátane tých, ktoré čelia výzvam vzhľadom na záväzky spojené s elimináciou emisií uhlíka, a tým posilňovať regionálnu odolnosť. Podpora z EFRR v rámci cieľa Investovanie do zamestnanosti a rastu by sa preto mala sústreďovať na kľúčové priority Únie v súlade s cieľmi politiky stanovenými v nariadení (EÚ) 2021/…. Podpora z EFRR by sa preto mala koncentrovať na ciele politiky „konkurencieschopnejšia a inteligentnejšia Európa vďaka presadzovaniu inovatívnej a inteligentnej transformácie hospodárstva a regionálnej prepojenosti IKT“ a „ekologickejšie, nízkouhlíkové hospodárstvo prechádzajúce k hospodárstvu s nulovou bilanciou uhlíka a odolná Európa vďaka presadzovaniu čistej a spravodlivej energetickej transformácie, zelených a modrých investícií, obehového hospodárstva, zmierňovania zmeny klímy a adaptácie na zmenu klímy, prevencie a riadenia rizika a udržateľnej mestskej mobility“. Zdroje určené na udržateľnú mestskú mobilitu a investície do širokopásmového pripojenia by sa mohli čiastočne zohľadniť pri výpočte súladu s požiadavkami tematickej koncentrácie. Členské štáty by sa mali vo svojich dohodách o partnerstve rozhodnúť, či splnia požiadavky tematickej koncentrácie na úrovni kategórie regiónu alebo na národnej úrovni počas celého programového obdobia. Tematická koncentrácia na národnej úrovni by sa mala stanoviť troma skupinami členských štátov vytvorenými na základe príslušného hrubého národného dôchodku a mala by umožniť flexibilitu na úrovni jednotlivých programov. Keďže podpora z Kohézneho fondu by mohla prispieť aj k tematickej koncentrácii, mali by sa stanoviť podmienky takéhoto príspevku. Okrem toho by sa mala podrobne stanoviť metodika klasifikácie členských štátov, ktorá by zohľadňovala špecifickú situáciu najvzdialenejších regiónov a severných riedko osídlených regiónov.

(35)

V záujme koncentrácie podpory na kľúčové priority Únie je takisto vhodné, aby sa požiadavky tematickej koncentrácie dodržiavali v priebehu celého programového obdobia, ako aj v prípade prevodu medzi prioritami v rámci programu alebo medzi programami.

(36)

Aby sa mohla z EFRR poskytnúť podpora v rámci cieľa Interreg na investície do infraštruktúry a na s nimi súvisiace investície, ako aj vzdelávacie a integračné činnosti, je nevyhnuté stanoviť, že EFRR by mal umožniť poskytovanie podpory aj na činnosti v rámci špecifických cieľov ESF+ stanovených v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1057 (13).

(37)

S cieľom čo najefektívnejšie sústrediť využívanie obmedzených zdrojov by sa mala podpora z EFRR poskytovaná na produktívne investície v rámci príslušného špecifického cieľa obmedziť na mikro, malé a stredné podniky v zmysle odporúčania Komisie 2003/361/ES (14) okrem špecifických investícií stanovených v tomto nariadení.

(38)

V kontexte podpory z EFRR pre produktívne investície je vhodné objasniť, že produktívne investície by sa mali chápať ako investície do fixného kapitálu alebo do nehmotných aktív podnikov s cieľom vyrábať tovar a poskytovať služby a prispievať tak k tvorbe hrubého kapitálu a zamestnanosti. Malo by sa tiež stanoviť, že za určitých podmienok by EFRR a Kohézny fond mohli podporovať investície do iných podnikov ako MSP. Okrem toho by EFRR a Kohézny fond mali na základe skúseností z predchádzajúcich programových období podporovať aj investície do iných podnikov ako MSP, a to najmä do podnikov verejnoprospešných služieb, ak sa týkajú investícií do infraštruktúry, ktorá zabezpečuje prístup k službám dostupným pre verejnosť v oblasti energetiky, životného prostredia a biodiverzity, dopravy a digitálnej pripojiteľnosti.

(39)

V tomto nariadení by sa mali stanoviť rôzne typy činností, ktorých náklady by malo byť možné podporiť investíciami z EFRR a Kohézneho fondu v rámci ich príslušných cieľov, ako sa uvádza v ZFEÚ, vrátane hromadného investovania (tzv. crowdfunding). Kohézny fond by mal byť schopný podporovať investície do TEN-T a životného prostredia vrátane investícií súvisiacich s udržateľným rozvojom a energiou, ktoré predstavujú prínos pre životné prostredie. V tejto súvislosti by Kohézny fond mal mať možnosť podporovať aj kombinovanú energetickú a seizmickú dodatočnú modernizáciu. Pokiaľ ide o EFRR, zoznam činností by mal zohľadňovať osobitné vnútroštátne a regionálne potreby v oblasti rozvoja, ako aj vnútorný potenciál a mal by sa zjednodušiť. EFRR by mal mať možnosť podporovať investície do infraštruktúry vrátane investícií do výskumnej a inovačnej podnikateľskej infraštruktúry pre MSP, do bývania pre marginalizované komunity a znevýhodnené skupiny, domácnosti s nízkym príjmom a migrantov, kultúry a kultúrneho dedičstva, udržateľného cestovného ruchu a služieb pre podniky, investícií súvisiacich s prístupom k službám s osobitným zameraním na znevýhodnené, marginalizované a segregované komunity, produktívnych investícií do MSP, vybavenia, softvéru a nehmotného majetku, ako aj opatrení týkajúcich sa informácií, komunikácie, štúdií, vytvárania sietí, spolupráce, výmeny skúseností medzi partnermi a činností zahŕňajúcich klastre. V záujme podpory vykonania programu by oba fondy mali umožniť podporu činností technickej pomoci. Napokon v záujme poskytovania podpory širšej škály intervencií na programy Interreg by sa mal rozšíriť rozsah pôsobnosti, aby zahŕňal aj spoločné využívanie širokej škály zariadení a ľudských zdrojov a náklady spojené s opatreniami v rámci rozsahu pôsobnosti ESF+.

(40)

Projekty transeurópskych dopravných sietí podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1316/2013 (15) sa majú naďalej financovať z Kohézneho fondu prostredníctvom zdieľaného riadenia a priameho spôsobu implementácie v rámci Nástroja na prepájanie Európy zriadeného nariadením Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje Nástroj na prepájanie Európy (ďalej len „nariadenie o NPE na roky 2021 – 2027“).

(41)

Zároveň je dôležité objasniť tie činnosti, ktoré patria mimo rozsah pôsobnosti EFRR a Kohézneho fondu, vrátane investícií na dosiahnutie zníženia emisií skleníkových plynov z činností uvedených v prílohe I k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES (16), aby sa predišlo duplicite dostupného financovania, ktoré už existuje v rámci uvedenej smernice, a investícií do podnikov v ťažkostiach, ako sú vymedzené v nariadení Komisie (EÚ) č. 651/2014 (17), pokiaľ podpora nie je povolená na základe pomoci de minimis alebo dočasných pravidiel štátnej pomoci stanovených na riešenie mimoriadnych okolností. EFRR a Kohézny fond by takisto nemali podporovať určité investície do letísk, zariadení na skládkovanie a spracovania zvyškového odpadu alebo fosílnych palív. EFRR by preto mal mať možnosť podporovať cielené opatrenia na zmiernenie vplyvu na životné prostredie, opatrenia v oblasti bezpečnosti a ochrany na regionálnych letiskách, pokiaľ by bol hlavný cieľ investícií jasne identifikovaný z hľadiska noriem Únie v oblasti životného prostredia, bezpečnosti alebo ochrany a bol by v súlade s pravidlami štátnej pomoci.

V prípade investícií zvyšujúcich kapacitu zariadení na spracovanie zvyškového odpadu by sa zvyškový odpad mal chápať predovšetkým ako netriedený komunálny odpad a zvyšky zo spracovania odpadu. Modernizácia sietí centralizovaného zásobovania teplom by sa mohla podporiť s cieľom zlepšiť energetickú efektívnosť efektívnych systémov centralizovaného zásobovania teplom v zmysle vymedzenia v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2012/27/EÚ (18), podľa cieľov stanovených v integrovaných národných energetických a klimatických plánoch. V záujme podpory energie z obnoviteľných zdrojov by sa mohla poskytovať podpora pre kotly centralizovaného zásobovania teplom zásobované kombináciou plynu a energie z obnoviteľných zdrojov. V takýchto prípadoch by podpora z oboch fondov mala zodpovedať pomerne podielu vstupu energie z obnoviteľných zdrojov do takýchto kotlov. Okrem toho by sa malo výslovne stanoviť, že zámorské krajiny a územia uvedené v prílohe II k ZFEÚ nie sú oprávnené na podporu z EFRR alebo Kohézneho fondu.

(42)

Členské štáty by mali pravidelne zasielať Komisii informácie o dosiahnutom pokroku použitím spoločných ukazovateľov výstupov a výsledkov stanovených v prílohe I. Tieto spoločné ukazovatele výstupov a výsledkov by sa v prípade, že je to relevantné, mohli doplniť ukazovateľmi výstupov a výsledkov pre jednotlivé programy. Informácie poskytované členskými štátmi by mali tvoriť základ, z ktorého by Komisia mala vychádzať pri predložení správy o pokroku pri plnení špecifických cieľov počas celého programového obdobia, pričom sa na tento účel použije základný súbor ukazovateľov stanovených v prílohe II.

(43)

Podľa bodov 22 a 23 Medziinštitucionálnej dohody z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva (19) by sa EFRR a Kohézny fond mali hodnotiť na základe informácií získaných v súlade s osobitnými požiadavkami na monitorovanie, pričom by sa malo predchádzať administratívnemu zaťaženiu, najmä vo vzťahu k členským štátom a nadmernej regulácii. V prípade potreby by uvedené požiadavky mali zahŕňať merateľné ukazovatele ako základ hodnotenia účinkov oboch fondov v praxi.

(44)

V rámci príslušných pravidiel podľa Paktu stability a rastu, upresnených v kódexe správania, by členské štáty mali mať možnosť predložiť náležite odôvodnenú žiadosť o ďalšiu flexibilitu pre verejné alebo rovnocenné štrukturálne výdavky, ktoré podporuje verejná správa prostredníctvom spolufinancovania investícií aktivovaných ako súčasť EFRR a Kohézneho fondu. Komisia by mala takúto žiadosť preskúmať v súlade s Paktom stability a rastu a kódexom správania.

(45)

EFRR by mal riešiť problémy znevýhodnených oblastí, najmä vidieckych oblastí a oblastí závažne a trvalo znevýhodnených prírodnými alebo demografickými podmienkami vrátane demografického poklesu, pokiaľ ide o prístup k základným službám vrátane digitálnych služieb, zvyšovaním atraktívnosti pre investície, a to aj prostredníctvom podnikateľských investícií a pripojenia na veľké trhy. Pri tom by mal EFRR venovať pozornosť špecifickým výzvam v oblasti rozvoja, s ktorými sa stretávajú určité ostrovné, pohraničné alebo horské regióny. EFRR by mal okrem toho venovať osobitnú pozornosť špecifickým ťažkostiam oblastí na úrovni NUTS 3 a lokálnej administratívnej jednotky, ako sa uvádza v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1059/2003 (20), ktoré sú riedko osídlené, v súlade s kritériami stanovenými v bode 161 usmernení o regionálnej štátnej pomoci na roky 2014 – 2020, konkrétne tých, ktoré majú hustotu obyvateľstva menej ako 12,5 obyvateľa na kilometer štvorcový, alebo oblastí, ktoré zaznamenali priemerný ročný pokles obyvateľstva aspoň o 1 % obyvateľov v období rokov 2007 – 2017. Členské štáty by mali zvážiť vypracovanie osobitných dobrovoľných akčných plánov na miestnej úrovni pre takéto oblasti s cieľom čeliť týmto výzvam týkajúcim sa obyvateľstva.

(46)

S cieľom maximalizovať príspevok k účinnejšiemu riešeniu hospodárskych, demografických, environmentálnych a sociálnych výziev, najmä v oblastiach s prírodným a demografickým znevýhodnením, ako sa uvádza v článku 174 ZFEÚ, by akcie v oblasti územného rozvoja mali byť založené na integrovaných územných stratégiách, a to aj v mestských a vidieckych oblastiach, pričom pozornosť by sa mala venovať prepojeniam medzi mestom a vidiekom. Podpora z EFRR by sa preto mala poskytovať prostredníctvom foriem stanovených v článku 28 nariadenia (EÚ) 2021/…, čím sa zabezpečí primerané zapojenie miestnych, regionálnych a mestských orgánov, hospodárskych a sociálnych partnerov a zástupcov občianskej spoločnosti a mimovládnych organizácií. Územné stratégie by mali mať tiež možnosť využívať financovanie viacerými fondmi a integrovaný prístup so zapojením EFRR, ESF+, ENRAF a EPFRV.

(47)

Na zlepšenie odolnosti komunít vo vidieckych oblastiach a ich hospodárskych, sociálnych a environmentálnych podmienok by sa podpora z EFRR mala využívať na rozvoj projektov, ako sú inteligentné dediny, ako sa uvádza v uznesení Európskeho parlamentu z 3. októbra 2018 o riešení osobitných potrieb vidieckych, horských a vzdialených oblastí, a to najmä rozvíjaním nových príležitostí, ako sú decentralizované služby a energetické riešenia, digitálne technológie a inovácie.

(48)

V rámci udržateľného rozvoja miest sa považuje za nevyhnutné podporovať integrovaný územný rozvoj s cieľom účinnejšie riešiť hospodárske, environmentálne, klimatické, demografické a sociálne výzvy, ktoré majú vplyv na mestské oblasti vrátane funkčných mestských oblastí, pričom sa zohľadňuje potreba propagovať prepojenia medzi mestom a vidiekom. Podpora zameraná na mestské oblasti by mohla mať formu samostatného programu alebo samostatnej priority a mala by byť schopná využívať prístup založený na financovaní z viacerých fondov. Zásady pre výber mestských oblastí, v ktorých sa majú implementovať integrované akcie zamerané na udržateľný urbánny rozvoj, a orientačné sumy na tieto opatrenia by sa mali stanoviť v programoch v rámci cieľa Investovanie do zamestnanosti a rastu, pričom by sa na uvedený účel malo na vnútroštátnej úrovni prideliť minimálne 8 % zdrojov EFRR. Malo by sa takisto stanoviť, že táto percentuálna hodnota by sa mala dodržiavať počas celého programového obdobia v prípade prevodu medzi prioritami v rámci programu alebo medzi programami, a to aj počas strednodobého preskúmania.

(49)

S cieľom identifikovať alebo poskytovať riešenia otázok súvisiacich s udržateľným urbánnym rozvojom na úrovni Únie by sa mali mestské inovatívne akcie v oblasti udržateľného urbánneho rozvoja nahradiť Európskou urbánnou iniciatívou, ktorá sa má implementovať v rámci priameho alebo nepriameho riadenia. Táto iniciatíva by mala zahŕňať všetky mestské oblasti vrátane funkčných mestských oblastí a podporovať Urbánnu agendu pre Európsku úniu. S cieľom stimulovať účasť miestnych orgánov v tematických partnerstvách v rámci urbánnej agendy by EFRR mal poskytovať podporu na organizačné náklady súvisiace s takouto účasťou. Iniciatíva by mohla zahŕňať medzivládnu spoluprácu v oblasti mestských záležitostí, najmä spoluprácu zameranú na budovanie kapacít na miestnej úrovni s cieľom dosiahnuť ciele OSN v oblasti udržateľného rozvoja. Členské štáty, regionálne a miestne orgány by sa mali aktívne zapájať do zavádzania a implementácie Európskej urbánnej iniciatívy. Akcie dohodnuté v rámci takéhoto modelu riadenia by mohli zahŕňať výmenu informácií pre regionálnych a miestnych zástupcov. Akcie podniknuté v rámci Európskej urbánnej iniciatívy by mali podporovať prepojenia medzi mestom a vidiekom v rámci funkčných mestských oblastí. V tejto súvislosti je obzvlášť dôležitá spolupráca s Európskou sieťou pre rozvoj vidieka.

(50)

Komercializácia a rozširovanie medziregionálnych inovačných projektov by sa mali podporovať na celom území Únie prostredníctvom nových medziregionálnych inovačných investícií, ktoré má riadiť Komisia. Podporou inovačných projektov v oblastiach inteligentnej špecializácie vrátane pilotných projektov a opatrení na budovanie kapacít budú prospešné najmä pre menej rozvinuté regióny, čím sa posilnia ich inovačné ekosystémy a ich schopnosť integrovať sa do väčších hodnotových reťazcov Únie. Mali by tiež prispieť k vykonávaniu oznámenia Komisie z 18. júla 2017 s názvom „Posilňovanie inovácie v regiónoch Európy: stratégie pre odolný, inkluzívny a udržateľný rast“, a najmä podporovať tematické platformy inteligentnej špecializácie v kritických oblastiach.

(51)

Osobitná pozornosť by sa mala venovať najvzdialenejším regiónom, a to prijatím opatrení podľa článku 349 ZFEÚ, ktorými sa poskytnú dodatočné prostriedky pridelené pre najvzdialenejšie regióny na vyrovnanie dodatočných nákladov vynaložených v týchto regiónoch v dôsledku jedného alebo viacerých trvalých obmedzení uvedených v článku 349 ZFEÚ, konkrétne v dôsledku odľahlosti, ostrovnej polohy, malej rozlohy, obťažných topografických a klimatických podmienok, hospodárskej závislosti od malého množstva výrobkov, ktorých nemennosť a kombinácia závažne obmedzujú ich rozvoj. Uvedené pridelené prostriedky by mali byť schopné pokrývať investície, prevádzkové náklady a záväzky vyplývajúce zo služieb vo verejnom záujme, ktoré sú zamerané na vyrovnanie dodatočných nákladov spôsobených takýmito obmedzeniami. Prevádzková pomoc by mala byť schopná pokryť výdavky na služby nákladnej dopravy a pomoc pre začatie podnikateľskej činnosti týkajúcej sa dopravných služieb, ako aj výdavky na operácie súvisiace s obmedzeniami skladovania, nadmernými rozmermi a údržbou výrobných nástrojov a nedostatkom ľudského kapitálu na miestnom trhu. Uvedené pridelené prostriedky by nemali podliehať požiadavkám tematickej koncentrácie. V záujme ochrany integrity vnútorného trhu, podobne ako je tomu v prípade všetkých operácií spolufinancovaných z EFRR a Kohézneho fondu, by každá podpora z EFRR na financovanie prevádzkovej a investičnej pomoci pre najvzdialenejšie regióny mala byť v súlade s pravidlami štátnej pomoci stanovenými v článkoch 107 a 108 ZFEÚ.

(52)

V záujme rýchlej reakcie na mimoriadne a nezvyčajné okolnosti v zmysle Paktu stability a rastu, ktoré by mohli vzniknúť počas programového obdobia, by sa mali v reakcii na takéto okolnosti na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci s cieľom prijať dočasné opatrenia na uľahčenie využívania podpory z EFRR. Komisia by mala prijať opatrenia, ktoré sú najvhodnejšie vzhľadom na mimoriadne alebo nezvyčajné okolnosti, ktorým členský štát čelí, a zároveň zachovať ciele fondu. Okrem toho by sa vykonávacie rozhodnutia týkajúce sa dočasného opatrenia na využívanie EFRR v reakcii na mimoriadne alebo nezvyčajné okolnosti mali prijať bez postupov výboru, keďže rozsah uplatňovania je určený v Pakte stability a rastu a obmedzuje sa na opatrenie stanovené v tomto nariadení. Komisia by tiež mala monitorovať vykonávanie a posúdiť vhodnosť opatrení.

(53)

S cieľom zmeniť určité nepodstatné prvky tohto nariadenia by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o vykonanie prípadných odôvodnených úprav prílohy II, v ktorej sa uvádza zoznam ukazovateľov použitých ako základ na poskytovanie informácií Európskemu parlamentu a Rade o výkonnosti programov. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva. Predovšetkým v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako expertom z členských štátov a experti Európskeho parlamentu a Rady majú systematicky prístup na zasadnutia skupín expertov Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

(54)

Keďže cieľ tohto nariadenia, a to posilnenie hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti vyrovnávaním hlavných regionálnych rozdielov v Únii, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodu rozsahu rozdielov medzi úrovňami rozvoja v jednotlivých regiónoch a zaostalosti v najviac znevýhodnených regiónoch, ako aj obmedzenosti finančných zdrojov členských štátov a regiónov ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity uvedenou v článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(55)

Vzhľadom na prijatie tohto nariadenia po začatí programového obdobia a s ohľadom na potrebu koordinovane a harmonizovane vykonávať EFRR aj Kohézny fond a s cieľom umožniť jeho urýchlené vykonávanie by toto nariadenie malo nadobudnúť účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie,

KAPITOLA I

Článok 1

Článok 2

Článok 3

Článok 4

Článok 5

Článok 6

Článok 7

Článok 8

KAPITOLA II

Článok 9

Článok 10

Článok 11

Článok 12

Článok 13

Článok 14

KAPITOLA III

Článok 15

Článok 16

Článok 17

Článok 18

PRÍLOHA I

PRÍLOHA II