(1)

Európsky parlament, Rada a Komisia 17. novembra 2017 spoločne vyhlásili Európsky pilier sociálnych práv (ďalej len „pilier“) ako odpoveď na sociálne výzvy v Európe. 20 základných zásad piliera je rozdelených do troch kategórií: rovnosť príležitostí a prístup na trh práce, spravodlivé pracovné podmienky, a sociálna ochrana a začleňovanie. 20 zásadami piliera by sa mali riadiť akcie v rámci Európskeho sociálneho fondu plus (ďalej len „ESF+“). S cieľom prispieť k vykonávaniu piliera by ESF+ mal podporovať investície do ľudí a systémov v oblastiach politiky, ako je zamestnanosť, vzdelávanie a sociálne začlenenie, čím by sa mala posilniť hospodárska, sociálna a územná súdržnosť v súlade s článkom 174 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“).

(2)

Na úrovni Únie slúži európsky semester pre koordináciu hospodárskych politík (ďalej len „európsky semester“) ako rámec na identifikáciu národných priorít v oblasti reforiem a monitorovanie ich vykonávania. Členské štáty vypracúvajú na podporu týchto priorít reforiem vlastné národné viacročné investičné stratégie. Uvedené stratégie by sa mali predkladať spolu s každoročnými národnými programami reforiem, aby slúžili na načrtnutie a koordináciu prioritných investičných projektov, ktoré sa majú podporiť z finančných prostriedkov Únie alebo z vnútroštátnych finančných prostriedkov.

Mali by pomôcť aj na to, aby sa financovanie z prostriedkov Únie využívalo koherentným spôsobom a aby sa maximalizovala pridaná hodnota finančnej podpory, ktorá sa má poskytovať najmä z programov podporovaných Úniou v náležitých prípadoch v rámci Európskeho fondu regionálneho rozvoja (ďalej len „EFRR“) a Kohézneho fondu, ktorých špecifické ciele a rozsah podpory sú stanovené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1058 (4), ESF+, Európskeho námorného, rybolovného a akvakultúrneho fondu (ďalej len „ENRAF“) zriadeného nariadením Európskeho parlamentu a Rady , Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (ďalej len „EPFRV“) zriadeného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1305/2013 (5) a Programu InvestEU zriadeného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/523 (6) (ďalej len „Program InvestEU“).

(3)

Rozhodnutím Rady (EÚ) 2020/1512 (7) sa prijali revidované usmernenia pre politiky zamestnanosti členských štátov. Znenie uvedených usmernení bolo zosúladené so zásadami piliera, s cieľom zlepšiť konkurencieschopnosť Európy, ako aj podmienky na investovanie v Európe, vytváranie pracovných miest a posilnenie sociálnej súdržnosti. S cieľom zabezpečiť úplné zosúladenie ESF+ s cieľmi týchto usmernení, najmä pokiaľ ide o zamestnanosť, vzdelávanie, odbornú prípravu a boj proti sociálnemu vylúčeniu, chudobe a diskriminácii, by mal ESF+ podporovať členské štáty s prihliadnutím na príslušné integrované usmernenia a príslušné odporúčania pre jednotlivé krajiny prijaté podľa článku 121 ods. 2 a článku 148 ods. 2 a 4 ZFEÚ a v príslušných prípadoch, s prihliadnutím na národné programy reforiem opierajúce sa o národné stratégie. ESF+ by mal prispievať aj k relevantným aspektom vykonávania hlavných iniciatív a činností Únie, najmä oznámení Komisie z 10. júna 2016 s názvom Nový program v oblasti zručností pre Európu, z 30. septembra 2020 s názvom Európsky vzdelávací priestor a zo 7. októbra 2020 s názvom Únia rovnosti: Strategický rámec EÚ pre rovnosť, začleňovanie a účasť Rómov, ako aj odporúčaní Rady z 15. februára 2016 týkajúcom sa integrácie dlhodobo nezamestnaných do trhu práce, z 19. decembra 2016 s názvom Cesty zvyšovania úrovne zručností, z 30. októbra 2020 o moste k pracovným miestam – posilnení záruky pre mladých ľudí a z 12. marca 2021 o rovnosti, začleňovaní a účasti Rómov.

(4)

Rada 20. júna 2017 prijala závery s názvom Udržateľná budúcnosť Európy: reakcia EÚ na program trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030. Rada zdôraznila význam dosiahnutia udržateľného rozvoja v rámci troch rozmerov (hospodárskeho, sociálneho a environmentálneho), a to vyváženým a integrovaným spôsobom. Je nesmierne dôležité, aby sa udržateľný rozvoj začleňoval do všetkých oblastí vnútornej aj vonkajšej politiky Únie a aby Únia bola ambiciózna pri uplatňovaní svojich politík zacielených na riešenie globálnych výziev. Rada privítala oznámenie Komisie z 22. novembra 2016 s názvom Ďalšie kroky smerom k udržateľnej budúcnosti Európy ako prvý krok pri začleňovaní cieľov Organizácie Spojených národov (ďalej len „OSN“) v oblasti udržateľného rozvoja (ďalej len „cieľ udržateľného rozvoja“) a uplatňovaní udržateľného rozvoja ako hlavnej usmerňujúcej zásady pre všetky politiky Únie, a to aj prostredníctvom jej finančných nástrojov. ESF+ by mal prispievať k plneniu cieľov v oblasti udržateľného rozvoja okrem iného odstránením extrémnych foriem chudoby (cieľ udržateľného rozvoja 1), podporou kvalitného a inkluzívneho vzdelávania (cieľ udržateľného rozvoja 4), podporou rodovej rovnosti (cieľ udržateľného rozvoja 5), podporou stabilného, inkluzívneho a udržateľného hospodárskeho rastu, plnej a produktívnej zamestnanosti a dôstojnej práce pre všetkých (cieľ udržateľného rozvoja 8), a znižovaním nerovnosti (cieľ udržateľného rozvoja 10).

(5)

Nedávny a pretrvávajúci vývoj zhoršil štrukturálne výzvy, ktoré vyplývajú z hospodárskej globalizácie, sociálnych nerovností, riadenia migračných tokov a zvýšených bezpečnostných hrozieb, prechodu na čistú energiu, technologických zmien, demografického poklesu, nezamestnanosti najmä nezamestnanosti mladých ľudí a čoraz výraznejšieho starnutia pracovnej sily, ako aj výziev vyplývajúcich z narastajúceho nesúladu medzi dopytom a ponukou, pokiaľ ide o zručnosti a pracovnú silu v niektorých sektoroch a regiónoch, čo pociťujú najmä malé a stredné podniky (ďalej len „MSP“). Zelená a digitálna transformácia a transformácia európskych priemyselných ekosystémov pravdepodobne prinesie množstvo nových príležitostí, ak ich bude sprevádzať správny súbor zručností a vhodné politiky a opatrenia v oblasti zamestnanosti, ako aj v sociálnej oblasti. Vzhľadom na meniacu sa realitu sveta práce by sa Únia mala pripraviť na súčasné a budúce výzvy tým, že bude investovať do relevantných zručností, vzdelávania, odbornej prípravy a celoživotného vzdelávania, usilovať sa o inkluzívnejší rast a zlepšovať politiku zamestnanosti a sociálnu politiku, pričom je potrebné prihliadať na hospodársku a priemyselnú udržateľnosť, mobilitu pracovnej sily a snažiť sa vytvoriť rodovú rovnováhu na trhu práce.

(6)

Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1060 (8) sa zriaďuje rámec pre činnosť EFRR, ESF+, Kohézneho fondu, Fondu na spravodlivú transformáciu (ďalej len „FST“) zriadeného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1056 (9), ENRAF, Fondu pre azyl, migráciu a integráciu (ďalej len „FAMI“), Fondu pre vnútornú bezpečnosť a nástroja finančnej podpory na riadenie hraníc a vízovú politiku ako súčasti Fondu pre integrované riadenie hraníc a stanovujú sa v ňom najmä ciele politiky a pravidlá programovania, monitorovania a hodnotenia, riadenia a kontroly pre fondy Únie, ktoré sa implementujú v rámci zdieľaného riadenia. Je preto potrebné špecifikovať všeobecné ciele ESF+ a stanoviť osobitné ustanovenia týkajúce sa typu činností, ktoré je možné financovať z ESF+.

(7)

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 (10) (ďalej len „nariadenie o rozpočtových pravidlách“) stanovuje pravidlá plnenia všeobecného rozpočtu Únie (ďalej len „rozpočet Únie“), vrátane pravidiel, ktoré sa týkajú grantov, cien, verejného obstarávania, nepriameho riadenia, finančných nástrojov, rozpočtových záruk, finančnej pomoci a refundácie výdavkov externých expertov. Spolufinancovanie grantov sa môže zabezpečiť z vlastných zdrojov prijímateľov, príjmu plynúceho z projektu alebo finančných či nepeňažných príspevkov tretích strán. S cieľom zabezpečiť konzistentnosť pri vykonávaní programov Únie sa má nariadenie o rozpočtových pravidlách vzťahovať na akcie, ktoré sa majú v rámci ESF+ vykonávať prostredníctvom priameho alebo nepriameho riadenia.

(8)

Formy financovania z prostriedkov Únie a spôsoby vykonávania podľa tohto nariadenia by sa mali zvoliť na základe toho, či je prostredníctvom nich možné splniť špecifické ciele akcií a dosiahnuť výsledky, berúc do úvahy najmä náklady na kontroly, administratívne zaťaženie a očakávané riziko nesúladu. V prípade grantov by to malo zahŕňať zváženie využitia jednorazových platieb, paušálnych sadzieb a jednotkových nákladov, ako aj financovania, ktoré nie je spojené s nákladmi, ako sa uvádza v článku 125 ods. 1 písm. a) nariadenia o rozpočtových pravidlách. V záujme vykonávania opatrení týkajúcich sa sociálno-ekonomickej integrácie štátnych príslušníkov tretích krajín a v súlade s článkom 94 nariadenia (EÚ) 2021/1060 môže Komisia poskytovať refundáciu výdavkov členských štátov používajúcich zjednodušené vykazovanie nákladov vrátane jednorazových platieb.

(9)

S cieľom zefektívniť a zjednodušiť oblasť financovania a vytvoriť ďalšie príležitosti na synergie prostredníctvom integrovaných prístupov k financovaniu by sa mali akcie, ktoré boli podporované z Fondu európskej pomoci pre najodkázanejšie osoby zriadeného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 223/2014 (11) a programu Európskej únie v oblasti zamestnanosti a sociálnej inovácie zriadeného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1296/2013 (12), začleniť do ESF+. ESF+ by mal pozostávať z dvoch zložiek: zložky podliehajúcej zdieľanému riadeniu (ďalej len „zložka ESF+ podliehajúca zdieľanému riadeniu“), ktorá sa má vykonávať v rámci zdieľaného riadenia a zložky „zamestnanosť a sociálna inovácia“ (ďalej len „zložka EaSI“), ktorá sa má vykonávať v rámci priameho a nepriameho riadenia. Malo by to prispieť k zníženiu administratívneho zaťaženia súvisiaceho s riadením rôznych fondov, a to najmä pre členské štáty a prijímateľov, pričom by sa mali zachovať jednoduchšie pravidlá pre jednoduchšie operácie, ako napríklad distribúcia potravinovej a/alebo základnej materiálnej pomoci.

(10)

Vzhľadom na širší rozsah pôsobnosti ESF+ je vhodné, aby sa ciele založené na zvýšení účinnosti trhov práce, podpore rovného prístupu ku kvalitnému zamestnaniu, zlepšení rovného prístupu k vzdelávaniu a odbornej príprave a zvýšení ich kvality v záujme opätovného začlenenia do systémov vzdelávania, podpore sociálneho začlenenia, uľahčení prístupu k zdravotnej starostlivosti pre zraniteľné osoby a prispievaní k odstráneniu chudoby, plnili nielen v rámci zdieľaného riadenia v rámci zložky ESF+ podliehajúcej zdieľanému riadeniu, ale aj v prípade akcií požadovaných na úrovni Únie v rámci priameho a nepriameho riadenia v rámci zložky EaSI.

(11)

Týmto nariadením sa na celé obdobie ESF+ stanovuje finančné krytie, ktoré má pre Európsky parlament a Radu v priebehu ročného rozpočtového postupu predstavovať hlavnú referenčnú sumu v zmysle bodu 18 Medziinštitucionálnej dohody zo 16. decembra 2020 medzi Európskym parlamentom, Radou Európskej únie a Európskou komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových záležitostiach a správnom finančnom riadení, ako aj o nových vlastných zdrojoch vrátane plánu na zavedenie nových vlastných zdrojov (13). Malo by sa v ňom špecifikovať pridelenie pre zložku ESF+ podliehajúcu zdieľanému riadeniu a pridelenie pre akcie, ktoré sa majú vykonávať v rámci zložky EaSI.

(12)

S cieľom uľahčiť plnenie špecifických a operačných cieľov zložky EaSI by ESF+ mal podporovať činnosti súvisiace s technickou a administratívnou pomocou, ako sú prípravné, monitorovacie, kontrolné, audítorské a hodnotiace činnosti, zatiaľ čo komunikačné činnosti a činnosti zamerané na šírenie informácií mali byť súčasťou akcií oprávnených v rámci zložky EaSI.

(13)

Cieľom ESF+ by mala byť podpora zamestnanosti prostredníctvom aktívnych intervencií umožňujúcich začlenenie a opätovné začlenenie na trh práce, predovšetkým v prípade mladých ľudí, a to najmä prostredníctvom vykonávania posilnenej záruky pre mladých ľudí, v prípade dlhodobo nezamestnaných osôb, znevýhodnených skupín na trhu práce a neaktívnych osôb, ako aj prostredníctvom podpory samostatnej zárobkovej činnosti a sociálneho hospodárstva. Cieľom ESF+ by malo byť zlepšenie fungovania trhov práce podporou modernizácie inštitúcií trhu práce, ako sú verejné služby zamestnanosti, s cieľom zlepšiť ich schopnosť poskytovať intenzívnejšie cielené poradenstvo a profesijnú orientáciu pri hľadaní zamestnania a prechode do zamestnania, ako aj ich schopnosť zvyšovať mobilitu pracovníkov. ESF+ by mal podporovať rodovo vyváženú účasť na trhu práce prostredníctvom opatrení, ktorých cieľom je zabezpečiť okrem iného aj rovnaké pracovné podmienky, lepšiu rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom a prístup k starostlivosti o deti vrátane vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve. Cieľom ESF+ by malo byť aj zabezpečenie zdravého a vhodne prispôsobeného pracovného prostredia s cieľom reagovať na zdravotné riziká súvisiace s meniacimi sa formami práce a na potreby starnúcej pracovnej sily.

(14)

ESF+ by mal poskytovať podporu na zlepšenie kvality, inkluzívnosti a účinnosti systémov vzdelávania a odbornej prípravy, ako aj ich relevantnosti z hľadiska trhu práce, okrem iného aj prostredníctvom podpory digitálneho vzdelávania, potvrdzovania výsledkov neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa a profesijného rozvoja pedagogických zamestnancov s cieľom uľahčiť nadobúdanie kľúčových kompetencií, najmä základných zručností, vrátane zdravotnej gramotnosti, mediálnej gramotnosti, podnikateľských zručností, jazykových zručností, digitálnych zručností a kompetencií v oblasti udržateľného rozvoja, ktoré potrebujú všetci jednotlivci na osobné naplnenie a rozvoj, zamestnanosť, sociálne začlenenie a aktívne občianstvo. ESF+ by mal pomáhať pri dosahovaní pokroku vo vzdelávaní a v odbornej príprave, ako aj pri prechode do zamestnania, mal by podporovať celoživotné vzdelávanie a zamestnateľnosť s cieľom uľahčiť plnú účasť v spoločnosti pre všetkých a mal by prispievať ku konkurencieschopnosti aj prostredníctvom sledovania uplatnenia absolventov a k spoločenskej a hospodárskej inovácii podporou rozšíriteľných a udržateľných iniciatív, ktoré je možné rozšíriť v uvedených oblastiach a prispôsobiť rôznym cieľovým skupinám, ako sú napríklad osoby so zdravotným postihnutím. Takúto pomoc, podporu a príspevok by bolo možné dosiahnuť napríklad prostredníctvom online vzdelávania, odbornej prípravy na pracovisku, stáží, systémov duálneho vzdelávania a odbornej prípravy a učňovskej prípravy, ako sa vymedzuje v odporúčaní Rady z 15. marca 2018 týkajúcom sa európskeho rámca pre kvalitnú a účinnú učňovskú prípravu, celoživotného poradenstva, predvídania zručností v úzkej spolupráci s priemyselnými odvetviami, aktualizovaných školiacich materiálov a metód poskytovania odbornej prípravy, prognózovania a sledovania uplatnenia absolventov, odbornej prípravy pedagógov, potvrdzovania a overovania vzdelávacích výstupov a uznávania kvalifikácií a certifikácie poskytovaných podnikmi.

(15)

Podpora z ESF+ by sa mala použiť na podporu rovného prístupu pre všetkých, najmä znevýhodnených skupín, ku kvalitnému, nesegregovanému a inkluzívnemu vzdelávaniu a odbornej príprave, a to počnúc vzdelávaním a starostlivosťou v ranom detstve, pričom osobitná pozornosť by sa mala venovať deťom pochádzajúcim zo znevýhodneného sociálno-ekonomického prostredia, a to prostredníctvom všeobecného a odborného vzdelávania a prípravy, najmä učňovskej prípravy, až po terciárnu úroveň, ako aj prostredníctvom vzdelávania a učenia sa dospelých, vrátane športových a kultúrnych činností. ESF+ by mal poskytovať cielenú podporu vzdelávajúcim sa osobám v núdzi a znižovať nerovnosti v oblasti vzdelávania vrátane digitálnej priepasti, predchádzať predčasnému ukončovaniu školskej dochádzky a znižovať ho, podporovať priepustnosť medzi sektormi vzdelávania a odbornej prípravy, posilňovať väzby na neformálne vzdelávanie a informálne učenie sa a uľahčovať vzdelávaciu mobilitu pre všetkých, ako aj prístupnosť pre osoby so zdravotným postihnutím. V tejto súvislosti by sa mali podporovať synergie s programom Erasmus+ zriadeným nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/817 (14), najmä preto, aby sa uľahčila účasť znevýhodnených študentov na vzdelávacej mobilite.

(16)

ESF+ by mal podporovať pružné príležitosti na zvyšovanie úrovne zručností a získavanie nových a rôznorodých zručností pre všetkých, najmä podnikateľských a digitálnych zručností, zručností pre kľúčové podporné technológie a zručností pre zelené hospodárstvo ako aj priemyselné ekosystémy v súlade s oznámením Komisie z 10. marca 2020 s názvom Nová priemyselná stratégia pre Európu. V súlade s programom v oblasti zručností pre Európu a odporúčaním Rady o cestách zvyšovania úrovne zručností (15) by ESF+ mal podporovať flexibilné vzdelávacie cesty vrátane dostupnej krátkej cielenej modulárnej odbornej prípravy vedúcej k získaniu certifikátov s cieľom umožniť ľuďom získať zručnosti, ktoré sú prispôsobené potrebám trhu práce a priemyselných ekosystémov, zelenej a digitálnej transformácii, inovácii a sociálnej a hospodárskej zmene, uľahčovať rekvalifikáciu a zvyšovanie kvalifikácie a zamestnateľnosť, kariérne zmeny, geografickú a odvetvovú mobilitu a podporovať najmä osoby s nízkou úrovňou zručností, osoby so zdravotným postihnutím a dospelých s nízkou úrovňou vzdelania. ESF+ by mal tiež uľahčovať poskytovanie podpory integrovaných zručností pre jednotlivcov vrátane zamestnaných, samostatne zárobkovo činných osôb a nezamestnaných , prostredníctvom nástrojov, ako sú napríklad individuálne vzdelávacie účty.

(17)

Synergie s Horizont Európa – rámcovým programom pre výskum a inovácie zriadeným nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/695 (16) (ďalej len „Horizont Európa“) by mali zabezpečiť, aby ESF+ bol schopný presadzovať a rozširovať inovačné učebné osnovy podporované programom Horizont Európa, s cieľom umožniť ľuďom získať zručnosti a kompetencie potrebné na pracovných miestach v budúcnosti.

(18)

ESF+ by mal podporovať úsilie členských štátov zamerané na prispievanie k odstráneniu chudoby s cieľom nájsť východisko z bludného kruhu znevýhodnenia prenášaného z generácie na generáciu, ako aj ich úsilie zamerané na podporu sociálneho začlenenia, a to zabezpečovaním rovných príležitostí pre všetkých, odstraňovaním prekážok, bojom proti diskriminácii a riešením nerovností v oblasti zdravia. Takáto podpora si vyžaduje mobilizáciu celej škály politík zameraných na najviac znevýhodnené osoby bez ohľadu na ich pohlavie, sexuálnu orientáciu, vek, náboženstvo alebo vieru, rasový alebo etnický pôvod, najmä marginalizované komunity, akými sú Rómovia, osoby so zdravotným postihnutím alebo chronickými chorobami, ľudia bez domova, deti a starší ľudia. ESF+ by mal podporovať aktívne začleňovanie osôb, ktoré sú vzdialené od trhu práce, s cieľom zabezpečiť ich sociálno-ekonomickú integráciu. ESF+ by sa mal tiež využívať na zlepšenie včasného a rovného prístupu k cenovo dostupným, udržateľným a vysokokvalitným službám, ktoré podporujú prístup k bývaniu a individualizovanú starostlivosť, ako sú zdravotníctvo a dlhodobá starostlivosť, a to najmä pokiaľ ide o rodinné a komunitné služby starostlivosti. ESF+ by mal prispievať k modernizácii systémov sociálnej ochrany s osobitným zameraním na deti a znevýhodnené skupiny a najmä s cieľom podporovať prístupnosť týchto systémov, okrem iného aj pre osoby so zdravotným postihnutím.

(19)

ESF+ by mal prispievať k odstráneniu chudoby podporou vnútroštátnych schém, ktorých cieľom je zmierniť potravinovú a materiálnu depriváciu, a podporovať sociálnu integráciu osôb ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením, ako aj najodkázanejších osôb. Vzhľadom na celkový cieľ, ktorým je, aby sa na úrovni Únie poskytli najmenej 4 % zdrojov zo zložky ESF+ podliehajúcej zdieľanému riadeniu na podporu najodkázanejších osôb, členské štáty by mali prideliť najmenej 3 % svojich zdrojov zo zložky ESF+ podliehajúcej zdieľanému riadeniu na riešenie foriem extrémnej chudoby s najväčším vplyvom na sociálne vylúčenie, ako je bezdomovectvo, chudoba detí a potravinová deprivácia. Poskytovanie potravinovej a/alebo základnej materiálnej pomoci najodkázanejším osobám by nemalo nahrádzať existujúce sociálne dávky, ktoré sa im poskytujú v rámci vnútroštátnych sociálnych systémov alebo podľa vnútroštátneho práva. Z dôvodu povahy operácií a typu konečných príjemcov je nevyhnutné, aby sa na podporu určenú na riešenie materiálnej deprivácie najodkázanejších osôb uplatňovali jednoduchšie pravidlá.

(20)

Vzhľadom na pretrvávajúcu potrebu posilniť úsilie zamerané na riešenie otázky riadenia migračných tokov v Únii ako celku a s cieľom zabezpečiť koherentnú, silnú a konzistentnú podporu solidarity a snáh o zdieľanie zodpovednosti by ESF+ mal poskytovať podporu na účely sociálno-ekonomickej integrácie štátnych príslušníkov tretích krajín vrátane migrantov, do ktorej možno zahrnúť iniciatívy na miestnej úrovni a ktorá by dopĺňala akcie financované z FAMI, EFRR a iných fondov Únie, ktoré môžu mať pozitívny účinok na začlenenie štátnych príslušníkov tretích krajín.

(21)

Vzhľadom na význam prístupu k zdravotnej starostlivosti by ESF+ mal zabezpečiť synergie a komplementárnosť s programom EU4Health zriadeným nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/522 (17) a do rozsahu pôsobnosti ESF+ by sa mal zahrnúť prístup ľudí v zraniteľných situáciách k zdravotnej starostlivosti.

(22)

ESF+ by mal podporovať reformy politiky a systémové reformy v oblasti zamestnanosti, sociálneho začlenenia, prístupu k zdravotnej starostlivosti pre zraniteľné osoby, dlhodobej starostlivosti, vzdelávania a odbornej prípravy a prispievať k odstráneniu chudoby. V záujme posilnenia súladu s európskym semestrom by členské štáty mali prideliť primeranú sumu zo svojich zdrojov zo zložky ESF+ podliehajúcej zdieľanému riadeniu na vykonávanie príslušných odporúčaní pre jednotlivé krajiny týkajúcich sa štrukturálnych výziev, ktoré je vhodné riešiť pomocou viacročných investícií spadajúcich do rozsahu pôsobnosti ESF+, pričom je potrebné zohľadniť pilier, sociálny prehľad ukazovateľov revidovaný po prijatí nových cieľov stanovených v akčnom pláne sociálneho piliera a regionálne špecifiká.

Komisia a členské štáty by mali zaručiť koherentnosť, koordináciu a komplementárnosť medzi zložkou ESF+ podliehajúcou zdieľanému riadeniu a inými fondmi, programami a nástrojmi Únie, ako je napríklad FST, EFRR, program EU4Health, Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/241 (18), Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii pre pracovníkov, ktorí prišli o zamestnanie zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/691 (19), ENRAF, Erasmus+, FAMI, program Horizont Európa, EPFRV, program Digitálna Európa zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/694 (20), Program InvestEU, program Kreatívna Európa zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/818 (21), Európsky zbor solidarity zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/888 (22) a Nástroj technickej podpory zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/240 (23).

Komisia a členské štáty by mali najmä vo všetkých fázach procesu zabezpečiť účinnú koordináciu s cieľom zabezpečiť konzistentnosť, koherentnosť, komplementárnosť a synergiu medzi zdrojmi financovania vrátane súvisiacej technickej pomoci.

(23)

Podporou špecifických cieľov uvedených v tomto nariadení, okrem iného prispievaním k cieľu politiky „sociálnejšia a inkluzívnejšia Európa, ktorou sa vykonáva Európsky pilier sociálnych práv“, ako sa uvádza v nariadení (EÚ) 2021/1060 bude ESF + naďalej prispievať k stratégiám územného a miestneho rozvoja s cieľom vykonávať pilier. Bude podporovať nástroje uvedené v článku 28 uvedeného nariadenia a tým zároveň prispievať k plneniu cieľa politiky „Európa bližšie k občanom vďaka podpore udržateľného a integrovaného rozvoja všetkých typov území a miestnych iniciatív“, ako sa uvádza v nariadení (EÚ) 2021/1060, okrem iného opatreniami na zníženie chudoby a sociálne začlenenie, pri ktorých sa budú zohľadňovať špecifiká mestských, vidieckych a pobrežných regiónov s cieľom riešiť sociálno-ekonomické nerovnosti v mestách a regiónoch.

(24)

Aby sa zabezpečilo, že sociálny rozmer Európy vymedzený v pilieri sa náležite presadzuje a že minimálna časť zdrojov je zacielená na najodkázanejšie osoby, členské štáty by mali prideliť najmenej 25 % svojich zdrojov zo zložky ESF+ podliehajúcej zdieľanému riadeniu na podporu sociálneho začlenenia.

(25)

S cieľom riešiť pretrvávajúcu vysokú úroveň chudoby detí v Únii a v súlade so zásadou 11 piliera, v ktorej sa uvádza, že deti majú právo na ochranu proti chudobe a že deti zo znevýhodneného prostredia majú právo na osobitné opatrenia na podporu rovnosti príležitostí, by členské štáty mali pri programovaní prideliť primeranú sumu zo svojich zdrojov zo zložky ESF+ podliehajúcej zdieľanému riadeniu na vykonávanie záruky pre deti pre činnosti zamerané na riešenie chudoby detí v súlade so špecifickými cieľmi ESF+, ktoré umožňujú programovanie zdrojov na akcie, ktoré priamo podporujú rovný prístup detí k starostlivosti o ne, vzdelávaniu, zdravotnej starostlivosti, dôstojnému bývaniu a primeranej výžive. Členské štáty, v ktorých bola v rokoch 2017 až 2019 podľa údajov Eurostatu priemerná miera detí mladších ako 18 rokov ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením vyššia, než bol v tomto období priemer Únie, by mali na uvedené činnosti prideliť aspoň 5 % svojich zdrojov zo zložky ESF+ podliehajúcich zdieľanému riadeniu. Operácie prispievajúce k tejto požiadavke tematickej koncentrácie by sa mali započítavať do plnenia požiadavky tematickej koncentrácie týkajúcej sa sociálneho začlenenia vo výške 25 %, ak sa programujú v rámci príslušných špecifických cieľov .

(26)

S cieľom uľahčiť inkluzívnu hospodársku obnovu po závažnej kríze a podporovať zamestnanosť mladých ľudí v meniacom sa svete práce a vzhľadom na pretrvávajúce vysoké úrovne nezamestnanosti a neaktivity mladých ľudí vo viacerých členských štátoch a regiónoch je potrebné, aby členské štáty investovali primeranú časť svojich zdrojov z ESF+ do opatrení na podporu zamestnanosti a zručností mladých ľudí, a to aj prostredníctvom vykonávania systémov záruk pre mladých ľudí. V nadväznosti na akcie, ktoré boli v programovom období 2014 – 2020 podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1304/2013 (24) podporené z iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí a zamerané na jednotlivé osoby, ako aj na základe získaných poznatkov, by členské štáty mali ďalej podporovať spôsoby opätovného začleňovania do kvalitného zamestnania a vzdelávania a investovať do včasnej prevencie a účinnej osvety tým, že sa budú v príslušných prípadoch prioritne zaoberať situáciou dlhodobo nezamestnaných, neaktívnych a znevýhodnených mladých ľudí, a to aj prostredníctvom práce s mládežou. Členské štáty by takisto mali investovať do opatrení zameraných na uľahčenie prechodu zo školy do zamestnania, ako aj do primeraných kapacít služieb zamestnanosti s cieľom poskytovať mladým ľuďom individualizovanú a celostnú podporu a lepšie zacielené ponuky. Úplným začlenením iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí do ESF+ bude implementácia cielených akcií v oblasti zamestnanosti mladých ľudí účinnejšia a efektívnejšia a rozsah pôsobnosti sa rozšíri aj na štrukturálne opatrenia a reformy, čím sa zabezpečí lepší súlad medzi podporou z finančných prostriedkov Únie a vykonávaním posilnenej záruky pre mladých ľudí.

Zvyšovanie úrovne zručností a získavanie nových a rôznorodých zručností pomáha mladým ľuďom využiť príležitosti v rastúcich odvetviach a pripraviť sa na meniaci sa charakter práce a zároveň využiť príležitosti vyplývajúce z digitálnej a zelenej transformácie a transformácie priemyselných ekosystémov Únie. Preto by členské štáty, v ktorých bola v rokoch 2017 – 2019 podľa údajov Eurostatu miera mladých ľudí vo veku 15 až 29 rokov, ktorí neboli zamestnaní, ani neboli v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy, vyššia, než bol v tomto období priemer Únie, mali na tieto akcie prideliť aspoň 12,5 % svojich zdrojov zo zložky ESF+ podliehajúcej zdieľanému riadeniu.

(27)

V súlade s článkom 349 ZFEÚ a článkom 2 protokolu č. 6 o osobitných ustanoveniach pre cieľ 6 v rámci štrukturálnych fondov vo Fínsku, Nórsku a Švédsku k Aktu o pristúpení z roku 1994 (25) sú najvzdialenejšie regióny a severné riedko osídlené regióny oprávnené na osobitné opatrenia v rámci spoločných politík a programov Únie. Uvedené regióny potrebujú osobitnú podporu z dôvodu trvalých znevýhodnení, ako je napríklad vyľudňovanie.

(28)

Efektívna a účinná implementácia akcií podporovaných z ESF+ závisí od dobrej správy vecí verejných a partnerstva medzi všetkými aktérmi na príslušných územných úrovniach a sociálno-ekonomickými aktérmi, najmä sociálnymi partnermi a organizáciami občianskej spoločnosti. Je preto nevyhnutné, aby členské štáty pridelili primeranú sumu zo svojich zdrojov zo zložky ESF+ podliehajúcej zdieľanému riadeniu na zabezpečenie zmysluplnej účasti sociálnych partnerov a organizácií občianskej spoločnosti na implementácii zložky ESF+ podliehajúcej zdieľanému riadeniu. Uvedená účasť by mala zahŕňať príslušné orgány zastupujúce občiansku spoločnosť, ako sú partneri z oblasti životného prostredia, mimovládne organizácie a subjekty zodpovedné za podporu sociálneho začleňovania, základných práv, práv osôb so zdravotným postihnutím, rodovej rovnosti a nediskriminácie. Členské štáty, ktoré v rámci odporúčaní pre jednotlivé krajiny dostali odporúčanie týkajúce sa budovania kapacít sociálnych partnerov alebo organizácií občianskej spoločnosti, by mali prideliť aspoň 0,25 % ich zdrojov zo zložky ESF+ podliehajúcej zdieľanému riadeniu na tento účel vzhľadom na osobitné potreby, ktoré majú v tejto oblasti.

(29)

Podpora sociálnej inovácie má zásadný význam pre to, aby sa zlepšila schopnosť politík reagovať na sociálne zmeny a aby sa podnietili a podporovali inovačné riešenia. Pri zlepšovaní efektívnosti politík je rozhodujúce najmä testovanie a hodnotenie inovačných riešení pred tým, než sa začnú využívať vo väčšej miere, čo opodstatňuje ich osobitnú podporu z ESF+. Kľúčovú úlohu pri realizácii sociálnej inovácie a prispievaní k hospodárskej a sociálnej odolnosti by mohli zohrávať podniky sociálneho hospodárstva. Vymedzenie podniku sociálneho hospodárstva by malo byť v súlade s vymedzeniami použitými vo vnútroštátnom práve a v záveroch Rady zo 7. decembra 2015 o podpore sociálneho hospodárstva ako kľúčovej hybnej sily hospodárskeho a sociálneho rozvoja v Európe. S cieľom posilniť vzájomné učenie a výmenu poznatkov a postupov by sa členské štáty mali okrem toho nabádať, aby pokračovali vo svojich akciách nadnárodnej spolupráce v rámci zdieľaného riadenia v oblastiach zamestnanosti, vzdelávania a odbornej prípravy a sociálneho začlenenia v súlade so špecifickými cieľmi ESF+.

(30)

Členské štáty a Komisia by mali zabezpečiť, aby ESF+ prispieval k podpore rovnosti medzi ženami a mužmi v súlade s článkom 8 ZFEÚ v záujme podpory rovnosti zaobchádzania a rovnosti príležitostí medzi ženami a mužmi vo všetkých oblastiach vrátane účasti na trhu práce, podmienok zamestnávania a kariérneho rastu. Takisto by mali zabezpečiť, aby ESF+ slúžil na podporu rovných príležitostí pre všetkých bez diskriminácie v súlade s článkom 10 ZFEÚ, podporoval začlenenie osôb so zdravotným postihnutím do spoločnosti na rovnakom základe s ostatnými a prispieval k vykonávaniu Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím prijatého 13. decembra 2006 v New Yorku. ESF+ by mal prispievať k podpore prístupnosti pre osoby so zdravotným postihnutím s cieľom zlepšiť ich integráciu do zamestnania, vzdelávania a odbornej prípravy, a tým zlepšiť ich začlenenie do všetkých sfér života. Podpora takejto prístupnosti by sa mala včas a konzistentne zohľadňovať vo všetkých aspektoch a vo všetkých etapách prípravy, monitorovania, vykonávania a hodnotenia programov a súčasne by sa malo zabezpečiť, aby sa vykonávali osobitné činnosti na podporu rodovej rovnosti a rovných príležitostí. ESF+ by mal takisto podporovať prechod z rezidenčnej alebo ústavnej starostlivosti do rodinnej a komunitnej starostlivosti, najmä v prípade osôb, ktoré čelia viacnásobnej diskriminácii. ESF+ by nemal podporovať žiadne akcie, ktoré prispievajú k segregácii alebo sociálnemu vylúčeniu. V nariadení (EÚ) 2021/1060 sa stanovuje, že pravidlá oprávnenosti výdavkov sa majú stanoviť na vnútroštátnej úrovni s určitými výnimkami, v súvislosti s ktorými je potrebné zaviesť osobitné ustanovenia, pokiaľ ide o zložku ESF+ podliehajúcu zdieľanému riadeniu.

(31)

Všetky operácie by sa mali vyberať a vykonávať pri dodržiavaní Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“). Komisia by mala urobiť všetko pre to, aby zabezpečila včasné posúdenie sťažností vrátane sťažností týkajúcich sa porušenia charty, a mala by sťažovateľa informovať o výsledku svojho posúdenia v súlade s oznámením Komisie z 19. januára 2017 s názvom Právo EÚ: Lepšie výsledky pomocou lepšieho uplatňovania práva.

(32)

S cieľom znížiť administratívne zaťaženie pri získavaní údajov by mali byť požiadavky na podávanie správ čo najjednoduchšie. Ak sú údaje dostupné v registroch alebo rovnocenných zdrojoch, členské štáty by mali mať možnosť umožniť riadiacim orgánom, aby získavali údaje z registrov.

(33)

Pokiaľ ide o spracúvanie osobných údajov v rámci tohto nariadenia, vnútroštátni prevádzkovatelia by svoje úlohy na účely tohto nariadenia mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 (26). Mala by sa zaručiť dôstojnosť a rešpektovanie súkromia konečných príjemcov operácií v rámci špecifického cieľa „riešenie materiálnej deprivácie prostredníctvom potravinovej a/alebo základnej materiálnej pomoci najodkázanejším osobám vrátane detí a poskytovanie sprievodných opatrení na podporu ich sociálneho začlenenia“. S cieľom zabrániť akejkoľvek stigmatizácii by sa od osôb prijímajúcich potravinovú a/alebo základnú materiálnu pomoc nemalo vyžadovať, aby sa pri prijímaní podpory a pri účasti na prieskumoch o najodkázanejších osobách využívajúcich ESF+ identifikovali.

(34)

Sociálne experimentovanie predstavuje testovanie projektov v malom rozsahu, ktoré umožňuje zhromažďovanie dôkazov o realizovateľnosti sociálnych inovácií. Malo by sa umožniť a nabádať k tomu, aby sa nápady testovali na miestnej úrovni a aby sa tie nápady, ktoré sú realizovateľné, v náležitých prípadoch uplatňovali alebo sa preniesli do iných kontextov v rôznych regiónoch alebo členských štátoch s finančnou podporou z ESF+ alebo v kombinácii s ďalšími zdrojmi.

(35)

ESF+ obsahuje ustanovenia zamerané na dosiahnutie slobody pohybu pracovníkov na nediskriminačnom základe prostredníctvom zabezpečenia úzkej spolupráce medzi verejnými službami zamestnanosti členských štátov, Komisiou a sociálnymi partnermi. Európska sieť služieb zamestnanosti by mala podporovať lepšie fungovanie trhov práce uľahčovaním cezhraničnej mobility pracovníkov, najmä prostredníctvom cezhraničných partnerstiev a väčšou transparentnosťou informácií na trhoch práce. Rozsah pôsobnosti ESF+ by mal zahŕňať rozvoj a podporu cielených programov mobility s cieľom obsadiť voľné pracovné miesta tam, kde boli na trhu práce zistené nedostatky.

(36)

Nedostatočný prístup mikropodnikov, sociálnych podnikov a podnikov sociálneho hospodárstva k finančným prostriedkom je jednou z hlavných prekážok zriaďovania podnikov, predovšetkým pokiaľ ide o osoby, ktoré sú najviac vzdialené od trhu práce. Toto nariadenie by malo v rámci zložky EaSI obsahovať ustanovenia, ktorých cieľom je vytvoriť trhový ekosystém na zvýšenie ponuky a zlepšenie prístupu k finančným prostriedkom pre sociálne podniky, ako aj na uspokojenie dopytu zo strany tých, ktorí to najviac potrebujú, najmä nezamestnaných, žien a zraniteľných ľudí, ktorí by si chceli založiť alebo rozvíjať mikropodnik. Uvedený cieľ sa bude plniť aj prostredníctvom finančných nástrojov a rozpočtových záruk v rámci segmentu politiky fondu InvestEU týkajúceho sa sociálnych investícií a zručností. Podniky sociálneho hospodárstva, ak sú vymedzené vo vnútroštátnom práve, by sa mali považovať za sociálne podniky v kontexte zložky EaSI bez ohľadu na ich právne postavenie, pokiaľ sa na dané podniky vzťahuje vymedzenie sociálneho podniku stanovené v tomto nariadení.

(37)

Účastníci trhu zaoberajúci sa sociálnymi investíciami vrátane filantropov by mohli zohrávať kľúčovú úlohu pri dosahovaní viacerých cieľov ESF+, keďže ponúkajú finančné prostriedky, ako aj inovatívne a doplnkové prístupy k boju proti sociálnemu vylúčeniu a chudobe, znižovaniu nezamestnanosti a dosahovaniu cieľov udržateľného rozvoja. Filantropi, ako napríklad nadácie a darcovia, by sa preto mali, vo vhodných prípadoch a pokiaľ nemajú politickú alebo sociálnu agendu, ktorá by bola v rozpore s ideálmi Únie, zapájať do akcií v rámci ESF+, a to najmä tých akcií, ktorých cieľom je vytvoriť trhový ekosystém sociálnych investícií.

(38)

V rámci zložky EaSI sú potrebné usmernenia týkajúce sa rozvoja sociálnej infraštruktúry a súvisiacich služieb, najmä v oblasti sociálneho bývania, starostlivosti o deti a vzdelávania, zdravotnej starostlivosti a dlhodobej starostlivosti vrátane zariadení na pomoc pri prechode z ústavnej do rodinnej a komunitnej starostlivosti, pričom je potrebné zohľadniť požiadavky na prístupnosť pre osoby so zdravotným postihnutím.

(39)

Vzhľadom na význam boja proti zmene klímy v súlade so záväzkami Únie vykonávať Parížsku dohodu prijatú na základe Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy (27) a plniť ciele udržateľného rozvoja prispeje toto nariadenie k zohľadňovaniu akcií v oblasti klímy a k dosahovaniu všeobecného cieľa, aby sa klimatické ciele podporovali 30 % rozpočtových výdavkov Únie. Príslušné akcie sa určia počas prípravy a implementácie a opätovne sa posúdia v rámci strednodobého hodnotenia.

(40)

Podľa rozhodnutia Rady 2013/755/EÚ (28) osoby a subjekty usadené v zámorských krajinách a na zámorských územiach sú oprávnené získať finančné prostriedky v súlade s pravidlami a cieľmi zložky EaSI a dojednaniami uplatniteľnými na členský štát, s ktorým sú zámorské krajiny alebo územia spojené.

(41)

Tretie krajiny, ktoré sú členmi Európskeho hospodárskeho priestoru, by sa mohli zapojiť do programov Únie v rámci spolupráce zriadenej podľa Dohody o Európskom hospodárskom priestore (29), ktorá umožňuje vykonávanie týchto programov na základe rozhodnutia podľa uvedenej dohody. Tretie krajiny sa môžu zapojiť aj na základe iných právnych nástrojov. V tomto nariadení by sa malo zaviesť osobitné ustanovenie vyžadujúce od tretích krajín, aby udelili potrebné práva a prístup zodpovednému povoľujúcemu úradníkovi, Európskemu úradu pre boj proti podvodom (ďalej len „OLAF“) a Dvoru audítorov na riadne vykonávanie ich príslušných právomocí.

(42)

Je vhodné stanoviť ukazovatele na účely podávania správ v rámci zložky EaSI. Uvedené ukazovatele by mali byť založené na výstupoch, objektívne, ľahko získateľné a primerané podielu zložky EaSI v rámci celého ESF+. Mali by sa vzťahovať na operačné ciele a činnosti financovania v rámci zložky EaSI bez toho, aby bolo nutné stanoviť zodpovedajúce ciele.

(43)

V súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách, nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 (30) a nariadeniami Rady (ES, Euratom) č. 2988/95 (31), (Euratom, ES) č. 2185/96 (32) a (EÚ) 2017/1939 (33) sa finančné záujmy Únie majú chrániť prostredníctvom primeraných opatrení vrátane opatrení týkajúcich sa: prevencie, odhaľovania, nápravy a vyšetrovania nezrovnalostí a podvodov; vymáhania stratených, neoprávnene vyplatených alebo nesprávne použitých finančných prostriedkov. Konkrétne má OLAF právomoc vykonávať v súlade s nariadeniami (ES, Euratom) č. 2185/96 a (EÚ, Euratom) č. 883/2013 administratívne vyšetrovania vrátane kontrol a inšpekcií na mieste s cieľom zistiť, či nedošlo k podvodu, ku korupcii alebo k akémukoľvek inému protiprávnemu konaniu poškodzujúcemu finančné záujmy Únie.

Európska prokuratúra je v súlade s nariadením (EÚ) 2017/1939 splnomocnená vyšetrovať a stíhať trestné činy poškodzujúce finančné záujmy Únie, ako sa stanovuje v smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1371 (34). V súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách má každá osoba alebo každý subjekt, ktoré prijímajú finančné prostriedky Únie, v plnej miere spolupracovať pri ochrane finančných záujmov Únie, udeliť potrebné práva a prístup Komisii, OLAF-u, Dvoru audítorov a, pokiaľ ide o tie členské štáty, ktoré sa zúčastňujú na posilnenej spolupráci podľa nariadenia (EÚ) 2017/1939, Európskej prokuratúre a zabezpečiť, aby sa všetkým tretím stranám zúčastňujúcim sa na implementácii finančných prostriedkov Únie udelili rovnocenné práva.

(44)

Na toto nariadenie sa vzťahujú horizontálne rozpočtové pravidlá prijaté Európskym parlamentom a Radou na základe článku 322 ZFEÚ. Uvedené pravidlá sú stanovené v nariadení o rozpočtových pravidlách a určujú najmä postup zostavovania a plnenia rozpočtu prostredníctvom grantov, cien, verejného obstarávania, nepriameho riadenia a zabezpečujú kontroly zodpovednosti finančných aktérov. Pravidlá prijaté na základe článku 322 ZFEÚ zahŕňajú aj všeobecný režim podmienenosti na ochranu rozpočtu Únie.

(45)

Keďže ciele tohto nariadenia, a to zvýšenie účinnosti trhov práce, podpora rovného prístupu ku kvalitnému zamestnaniu, zlepšenie rovného prístupu k vzdelávaniu a odbornej príprave a zlepšenie ich kvality, podpora sociálneho začlenenia a prispievanie k odstráneniu chudoby, ako aj ciele v rámci zložky EaSI, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale možno ich z dôvodu rozsahu alebo účinkov činnosti lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie uvedených cieľov.

(46)

S cieľom zmeniť určité nepodstatné prvky tohto nariadenia by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o zmenu a doplnenie príloh týkajúcich sa ukazovateľov. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva (35). Predovšetkým v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako expertom z členských štátov a experti Európskeho parlamentu a Rady majú systematicky prístup na zasadnutia skupín expertov Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

(47)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci. Vykonávacie právomoci týkajúce sa vzoru štruktúrovaného prieskumu konečných príjemcov by sa vzhľadom na charakter daného vzoru mali vykonávať v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 4 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (36).

(48)

V záujme rýchlej reakcie na mimoriadne alebo nezvyčajné okolnosti uvedené v Pakte stability a rastu, ktoré môžu vzniknúť počas programového obdobia, by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci s cieľom prijať dočasné opatrenia na uľahčenie využívania podpory z ESF+ v reakcii na takéto okolnosti, pričom maximálna dĺžka trvania by mala byť 18 mesiacov. Komisia by mala prijať opatrenia, ktoré sú najvhodnejšie vzhľadom na mimoriadne alebo nezvyčajné okolnosti, ktorým členský štát čelí, a zároveň zachovať ciele ESF+, nemalo by to však zahŕňať zmeny požiadaviek tematickej koncentrácie. Okrem toho by sa vykonávacie právomoci týkajúce sa dočasných opatrení na využívanie podpory z ESF+ v reakcii na mimoriadne alebo nezvyčajné okolnosti mali preniesť na Komisiu bez postupov výboru, keďže rozsah uplatňovania uvedených opatrení sa určuje v Pakte stability a rastu a obmedzuje sa na opatrenia stanovené v tomto nariadení. Komisia by okrem toho mala monitorovať vykonávanie a posudzovať vhodnosť dočasných opatrení. Ak Komisia považuje za potrebné zmeniť toto nariadenie z dôvodu mimoriadnych alebo nezvyčajných okolností, rozsah pôsobnosti zmeny by sa nemal vzťahovať na požiadavky tematickej koncentrácie týkajúce sa zamestnanosti mladých ľudí ani na podporu pre najodkázanejšie osoby vzhľadom na skutočnosť, že sú takýmito krízovými situáciami často najviac postihnutí mladí ľudia a najodkázanejšie osoby. Preto je potrebné zabezpečiť, aby uvedené cieľové skupiny naďalej dostávali primeranú sumu podpory.

(49)

Pri správe ESF+ by mal Komisii pomáhať výbor uvedený v článku 163 ZFEÚ (ďalej len „výbor ESF+“). S cieľom umožniť výboru ESF+, aby mal k dispozícii všetky potrebné informácie a získal širokú škálu názorov príslušných zainteresovaných strán, mal by mať možnosť prizvať zástupcov bez hlasovacieho práva za predpokladu, že si program zasadnutia vyžaduje ich účasť, a to okrem iného zástupcov Európskej investičnej banky a Európskeho investičného fondu a príslušných organizácií občianskej spoločnosti.

(50)

Aby sa zabezpečilo, že sa budú naďalej riešiť špecifiká každej zložky ESF+, mal by výbor ESF+ stanoviť pre každú z týchto zložiek ESF+ pracovnú skupinu. Zloženie a úlohy uvedených pracovných skupín stanoví výbor ESF+. Pracovné skupiny by mali mať možnosť prizvať na svoje zasadnutia zástupcov občianskej spoločnosti, ako aj iné zainteresované strany. Medzi úlohy pracovných skupín môže patriť zabezpečovanie koordinácie a spolupráce medzi orgánmi členských štátov a Komisiou pri implementácii ESF+ vrátane konzultácií o pracovnom programe zložky EaSI, monitorovanie implementácie každej zložky ESF+, výmena skúseností a osvedčených postupov v rámci zložiek ESF+, a medzi nimi a podpora potenciálnych synergií s inými programami Únie.

(51)

Na zabezpečenie väčšej transparentnosti, pokiaľ ide o vykonávanie tohto nariadenia, by Komisia mala vytvoriť potrebné prepojenia s príslušnými politickými výbormi pôsobiacimi v sociálnej oblasti a v oblasti zamestnanosti, ako je Výbor pre zamestnanosť, Výbor pre sociálnu ochranu alebo Poradný výbor pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci.

(52)

V súlade s článkom 193 ods. 2 nariadenia o rozpočtových pravidlách sa grant môže udeliť na akciu, ktorá sa už začala, za predpokladu, že žiadateľ môže preukázať potrebu začať akciu pred podpísaním dohody o grante. Náklady, ktoré vznikli pred dátumom predloženia žiadosti o grant, však s výnimkou riadne odôvodnených výnimočných prípadov nie sú oprávnené. S cieľom predísť akémukoľvek narušeniu podpory Únie, ktoré by mohlo poškodiť záujmy Únie, malo by byť možné počas obmedzeného obdobia na začiatku viacročného finančného rámca na roky 2021 – 2027 a len v riadne odôvodnených prípadoch stanoviť v rozhodnutí o financovaní oprávnenosť činností a nákladov od začiatku rozpočtového roka 2021, aj vtedy, ak boli uvedené činnosti vykonané a uvedené náklady vznikli pred podaním žiadosti o grant.

(53)

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1296/2013 by sa malo preto zrušiť.

(54)

S cieľom zabezpečiť kontinuitu poskytovania podpory v príslušnej oblasti politiky a umožniť vykonávanie od začiatku viacročného finančného rámca na roky 2021 – 2027 by toto nariadenie malo z dôvodu naliehavosti nadobudnúť účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie a malo by sa uplatňovať v prípade zložky EaSI so spätnou účinnosťou od 1. januára 2021,

Časť I

Článok 1

Článok 2

Článok 3

Článok 4

Článok 5

Článok 6

Časť II

Kapitola I

Článok 7

Článok 8

Článok 9

Článok 10

Článok 11

Článok 12

Kapitola II

Článok 13

Článok 14

Článok 15

Článok 16

Článok 17

Kapitola III

Článok 18

Článok 19

Článok 20

Článok 21

Článok 22

Článok 23

Článok 24

Časť III

Kapitola I

Článok 25

Kapitola II

Článok 26

Článok 27

Článok 28

Článok 29

Kapitola III

Článok 30

Článok 31

Článok 32

Článok 33

Článok 34

Článok 35

Článok 36

Časť IV

Článok 37

Článok 38

Článok 39

Článok 40

Článok 41

Článok 42

PRÍLOHA I

PRÍLOHA II

PRÍLOHA III

PRÍLOHA IV