(1)

Dňa 14. októbra 2020 Európska komisia (ďalej len „Komisia“) začala antidumpingové prešetrovanie týkajúce sa dovozu brezovej preglejky s pôvodom v Rusku (ďalej len „dotknutá krajina“) na základe článku 5 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1036 (ďalej len „základné nariadenie“). Komisia uverejnila oznámenie o začatí konania v Úradnom vestníku Európskej únie (2) (ďalej len „oznámenie o začatí konania“).

(2)

Komisia začala prešetrovanie na základe podnetu, ktorý 31. augusta 2020 podalo konzorcium Woodstock (ďalej len „navrhovateľ“). Podnet podalo výrobné odvetvie Únie vyrábajúce brezovú preglejku v zmysle článku 5 ods. 4 základného nariadenia. Podnet obsahoval dôkazy o existencii dumpingu a výslednej značnej ujme, ktoré boli dostatočné na odôvodnenie začatia prešetrovania.

(3)

V oznámení o začatí konania bola neúmyselne vynechaná časť týkajúca sa postupu posudzovania záujmu Únie. Hoci týmto vynechaním neboli dotknuté práva zainteresovaných strán predkladať podania týkajúce sa záujmu Únie, v záujme transparentnosti postupu sa považovalo za vhodné túto vynechanú časť doplniť. Preto bolo oznámenie 11. decembra 2020 zmenené. (3)

(4)

Podľa článku 14 ods. 5a základného nariadenia by mala Komisia registrovať dovoz podliehajúci antidumpingovému prešetrovaniu počas obdobia predbežného poskytovania informácií okrem prípadov, keď má v zmysle článku 5 dostatočné dôkazy o tom, že nie sú splnené požiadavky podľa článku 10 ods. 4 buď písm. c), alebo písm. d). Podľa jednej z týchto požiadaviek uvedenej v článku 10 ods. 4 písm. d) základného nariadenia by mal okrem úrovne dovozu, ktorý spôsobil ujmu v období prešetrovania, existovať ďalší podstatný nárast dovozu. Komisia analyzovala vývoj dovozu a nezistila žiadny ďalší podstatný nárast dovozu.

(5)

V dôsledku toho Komisia nezaviedla registráciu dovozu brezovej preglejky z Ruska vymedzenej v oddiele 2 podľa článku 14 ods. 5a základného nariadenia.

(6)

V oznámení o začatí konania v znení zmien Komisia vyzvala zainteresované strany, aby sa na ňu obrátili s cieľom zúčastniť sa na prešetrovaní. Komisia okrem toho osobitne informovala navrhovateľa, ostatných známych výrobcov z Únie, známych vyvážajúcich výrobcov a ruské orgány, známych dovozcov, dodávateľov a používateľov, obchodníkov, ako aj združenia, o ktorých je známe, že sa ich začatie prešetrovania týka, a vyzvala ich, aby sa na ňom zúčastnili.

(7)

Zainteresované strany mali možnosť vyjadriť sa k začatiu prešetrovania a požiadať o vypočutie Komisiou a/alebo úradníkom pre vypočutie v obchodných konaniach. Niekoľko zainteresovaných strán požiadalo o vypočutie pred Komisiou. Komisia zorganizovala vypočutie s konzorciom Woodstock, so spoločnosťami UPM Plywood Oy a UPM Kymmene Otepää OÜ a s ruským výrobcom UPM Kymmene Chudovo LLC.

(8)

Niekoľko zainteresovaných strán tvrdilo, že podnet neobsahuje dostatočné informácie o jeho verejne prístupnej verzii.

(9)

Komisia usúdila, že verzia podnetu otvorená na nahliadnutie zainteresovaným stranám obsahuje dostatočné podstatné dôkazy a zhrnutia inak dôverných údajov, ktoré nemali dôverný charakter, aby si zainteresované strany mohli počas konania uplatniť svoje právo na obhajobu.

(10)

Niekoľko zainteresovaných strán tvrdilo, že určité ukazovatele ujmy, ako je výrobná kapacita, ceny v Únii a spotreba v Únii, obsiahnuté v podnete nepotvrdzujú zistenie o ujme počas obdobia prešetrovania.

(11)

Komisia pripomína, že zistenie značnej ujmy prima facie potrebné na začatie prešetrovania si vyžaduje okrem iného preskúmanie relevantných faktorov opísaných v základnom nariadení. V článku 5 základného nariadenia sa však špecificky nestanovuje, že značná ujma je na účely začatia prešetrovania dostatočne podložená len vtedy, keď zhoršenie vykazujú všetky faktory ujmy uvedené v článku 3 ods. 5 V znení článku 5 ods. 2 základného nariadenia sa v skutočnosti stanovuje, že podnet obsahuje informácie o zmenách v objeme údajne dumpingového dovozu, vplyve tohto dovozu na ceny podobného výrobku na trhu Únie a následný dosah príslušného dovozu na výrobné odvetvie Únie, čo sa preukáže prostredníctvom relevantných (nie nevyhnutne všetkých) faktorov. Podnet obsahoval uvedené informácie poukazujúce na existenciu ujmy. Na základe toho Komisia usúdila, že podnet obsahuje dostatočné dôkazy o ujme.

(12)

V oznámení o začatí konania Komisia uviedla, že v súlade s článkom 17 základného nariadenia môže vybrať vzorku zainteresovaných strán.

(13)

Komisia v oznámení o začatí konania uviedla, že predbežne vybrala vzorku výrobcov z Únie. Predbežná vzorka pozostávala z troch výrobcov z Únie sídliacich v troch rôznych členských štátoch, ktorí tvoria takmer 40 % odhadovanej celkovej výroby a 35 % odhadovaného celkového objemu predaja podobného výrobku v Únii. Výber uvedených troch spoločností vychádzal z najväčšieho objemu výroby a predaja podobného výrobku v EÚ od júla 2019 do júna 2020, ktorý mohol byť primerane prešetrený, pričom sa prihliadalo aj na geografické rozloženie. Komisia vyzvala zainteresované strany, aby predložili pripomienky k predbežnej vzorke.

(14)

Komisia dostala pripomienky od skupiny prepojených výrobcov z Únie, UPM, ktorá požiadala o zahrnutie do vzorky. Po dôkladnej analýze predložených informácií však Komisia nenašla presvedčivý dôvod na zmenu predbežne vybranej vzorky. Po prvé, vzhľadom na podnikovú štruktúru a predajné kanály skupiny by doplnenie alebo zahrnutie ktorejkoľvek z týchto dvoch spoločností do vzorky ohrozilo schopnosť Komisie vykonať svoje prešetrovanie v zákonných lehotách v dôsledku značne zvýšenej pracovnej záťaže. Okrem toho by zahrnutie ktorejkoľvek zo spoločností do vzorky len minimálne zmenilo reprezentatívnosť predbežne vybranej vzorky, pokiaľ ide o objem výroby alebo predaja v Únii alebo geografické rozloženie. Komisia sa preto rozhodla zachovať predbežne vybrané spoločnosti ako konečnú vzorku.

(15)

Po oznámení výberu konečnej vzorky jedna zo spoločností, UPM, tvrdila, že iní výrobcovia zaradení do vzorky majú rovnako zložitú alebo zložitejšiu podnikovú štruktúru a predajné kanály. Podobne tvrdila, že zahrnutie jedného z jej subjektov, UPM-Kymmene Otepää Oü, do vzorky a jeho overenie by nebolo náročné, a keďže overovanie na mieste by sa uskutočnilo na diaľku, nezasahovalo by do schopnosti Komisie vykonať prešetrovanie.

(16)

Komisia uviedla, že keďže vzorka už zahŕňa spoločnosti so zložitou štruktúrou, začlenenie ďalšej spoločnosti so zložitou štruktúrou by značne zvýšilo pracovnú záťaž, a tým ohrozilo schopnosť Komisie vykonať svoje prešetrovanie v zákonných lehotách. V tejto súvislosti by si zahrnutie subjektu UPM-Kymmene Otepää Oü z dôvodu jeho organizácie predaja vyžadovalo overenie niekoľkých ďalších právnych subjektov skupiny UPM zahŕňajúcich predajné a výrobné útvary. Tieto subjekty by v rámci dostupného času nebolo možné primerane prešetriť.

(17)

Komisia preto nezmenila svoje rozhodnutie nezahrnúť skupinu UPM do konečnej vybranej vzorky. Predbežná vzorka sa preto potvrdila ako konečná vzorka a je reprezentatívnou vzorkou výrobného odvetvia Únie.

(18)

S cieľom rozhodnúť o potrebe výberu vzorky a v prípade kladného rozhodnutia k nemu pristúpiť Komisia požiadala neprepojených dovozcov, aby poskytli informácie uvedené v oznámení o začatí konania.

(19)

Trinásť neprepojených dovozcov poskytlo požadované informácie a súhlasilo so zaradením do vzorky. V súlade s článkom 17 ods. 1 základného nariadenia Komisia vybrala vzorku troch dovozcov na základe najväčšieho objemu predaja prešetrovaného výrobku v Únii. V súlade s článkom 17 ods. 2 základného nariadenia boli všetci známi dotknutí dovozcovia informovaní o výbere vzorky, neboli však predložené žiadne pripomienky.

(20)

S cieľom rozhodnúť o potrebe výberu vzorky a v prípade kladného rozhodnutia k nemu pristúpiť Komisia požiadala všetkých vyvážajúcich výrobcov v Rusku, aby poskytli informácie uvedené v oznámení o začatí konania. Komisia okrem toho požiadala zastúpenie Ruskej federácie pri Európskej únii, aby identifikovalo a/alebo kontaktovalo iných vyvážajúcich výrobcov, ak existujú, ktorí by mohli mať záujem zúčastniť sa na prešetrovaní.

(21)

Pätnásť vyvážajúcich výrobcov/skupina vyvážajúcich výrobcov v dotknutej krajine poskytlo/poskytla požadované informácie a súhlasilo/súhlasila so zahrnutím do vzorky. V súlade s článkom 17 ods. 1 základného nariadenia Komisia vybrala vzorku troch skupín spoločností, z ktorých jedna pozostávala zo siedmich prepojených vyvážajúcich výrobcov, na základe najväčšieho reprezentatívneho objemu vývozu do Únie, ktorý mohol byť primerane prešetrený v rámci dostupného času. V súlade s článkom 17 ods. 2 základného nariadenia konzultovala výber vzorky so všetkými známymi dotknutými vyvážajúcimi výrobcami a orgánmi dotknutej krajiny. Vzorka predstavovala približne 47 % celého vývozu do Únie počas obdobia prešetrovania.

(22)

Dvaja spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia nezaradení do vzorky tvrdili, že by takisto mali byť zaradení do vzorky. Prvý tvrdil, že by mal byť zaradený do vzorky, pretože sa svojím objemom predaja do Únie približuje tretiemu vyvážajúcemu výrobcovi zaradenému do vzorky. Druhý tvrdil, že Komisia v minulosti prešetrovala oveľa väčší počet vyvážajúcich výrobcov, a preto by jeho doplnenie nepredstavovalo neprimeranú záťaž pre kapacitu a zdroje Komisie. Ten istý vyvážajúci výrobca ďalej tvrdil, že vzhľadom na to, že je prepojený so skupinou výrobcov z Únie, sa odlišuje od iných vyvážajúcich výrobcov. Tvrdil najmä, že svojím vedením, štruktúrou predaja a organizáciou logistiky sa odlišuje od niektorých alebo všetkých vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky (4).

(23)

Ako sa uvádza v odôvodnení 21, Komisia vybrala vzorku troch spoločností/skupín spoločností. Počet subjektov, ktoré sa mali prešetriť, však bol oveľa vyšší, keďže jedna zo skupín pozostávala zo siedmich vyvážajúcich výrobcov. Okrem toho mali spoločnosti/skupiny aj prepojených obchodníkov a prepojeného dovozcu, ktorí sa zapájali do predaja dotknutého výrobku. Tvrdenie prvého vyvážajúceho výrobcu o objeme predaja sa zakladalo na verejne prístupnej verzii odpovede k výberu vzorky dostupnej všetkým spolupracujúcim vyvážajúcim výrobcom, zatiaľ čo rozhodnutie o výbere vzorky sa zakladalo na skutočnom objeme nahlásenom všetkými vyvážajúcimi výrobcami. V súvislosti s objemom predaja nahláseným dvomi dotknutými vyvážajúcimi výrobcami tretí vyvážajúci výrobca nahlásil o [5 % – 10 %] vyšší objem predaja v porovnaní so štvrtým. Argumenty predložené druhým vyvážajúcim výrobcom okrem toho nie sú relevantným kritériom na výber vzorky podľa článku 17 ods. 1 základného nariadenia. V dôsledku toho Komisia dospela k záveru, že vybraná vzorka je reprezentatívna na základe kritérií uvedených v článku 17 ods. 1 a že dve dotknuté strany nepredložili žiadne relevantné údaje, ktoré by tento záver spochybnili. Žiadosti boli preto zamietnuté.

(24)

Desať vyvážajúcich výrobcov z Ruska požiadalo o individuálne preskúmanie podľa článku 17 ods. 3 základného nariadenia. Vyplnené dotazníky však v lehote predložili len traja vyvážajúci výrobcovia. Preskúmanie týchto žiadostí počas predbežnej fázy prešetrovania by bolo príliš náročné. Komisia preto rozhodne o tom, či sa umožní individuálne preskúmanie, v konečnej fáze prešetrovania.

(25)

Komisia zaslala dotazníky trom ruským vyvážajúcim výrobcom/skupine vyvážajúcich výrobcov zaradeným/zaradenej do vzorky, výrobcom z Únie zaradeným do vzorky a neprepojeným dovozcom zaradeným do vzorky. Dotazníky boli v deň začatia konania sprístupnené aj online (5).

(26)

Vyplnené dotazníky doručili traja ruskí vyvážajúci výrobcovia/skupina vyvážajúcich výrobcov zaradení/zaradená do vzorky, traja spolupracujúci ruskí vyvážajúci výrobcovia, výrobcovia z Únie zaradení do vzorky a neprepojení dovozcovia zaradení do vzorky a deviati používatelia.

(27)

Vzhľadom na pandémiu ochorenia COVID-19 a opatrenia na obmedzenie pohybu zavedené rôznymi členskými štátmi, ako aj rôznymi tretími krajinami Komisia nemohla v predbežnej fáze vykonať overovania na mieste podľa článku 16 základného nariadenia. Namiesto toho v súlade so svojím oznámením o dôsledkoch vypuknutia ochorenia COVID-19 na antidumpingové a antisubvenčné prešetrovania na diaľku krížovo skontrolovala všetky informácie, ktoré považovala za potrebné pre svoje predbežné zistenia (6). Komisia vykonala krížovú kontrolu na diaľku týchto spoločností/strán:

Výrobcovia z Únie

Dovozcovia

Vyvážajúci výrobcovia v Rusku

(28)

Prešetrovanie dumpingu a ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. júla 2019 do 30. júna 2020 (ďalej len „obdobie prešetrovania“). Preskúmanie vývoja relevantného z hľadiska posúdenia ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. januára 2017 do konca obdobia prešetrovania (ďalej len „posudzované obdobie“).

(29)

Konanie v tejto veci sa začalo 14. októbra 2020, t. j. v prechodnom období dohodnutom medzi Spojeným kráľovstvom a EÚ, počas ktorého sa na Spojené kráľovstvo naďalej vzťahovalo právo Únie. Toto obdobie sa skončilo 31. decembra 2020. Od 1. januára 2021 sa už teda spoločnosti a združenia zo Spojeného kráľovstva nepovažujú za zainteresované strany tohto konania.

(30)

Poznámkou do spisu z 19. januára 2021 Komisia vyzvala prevádzkovateľov zo Spojeného kráľovstva, ktorí sa naďalej považovali za zainteresované strany, aby ju kontaktovali (7). Neprihlásila sa žiadna spoločnosť.

(31)

S cieľom zosúladiť súbor údajov získaných od zainteresovaných strán s ukončením prechodného obdobia a so skutočnosťou, že na Spojené kráľovstvo sa už nevzťahuje právo Únie, boli dotknuté zainteresované strany vyzvané, aby predložili revidovaný vyplnený dotazník za krajiny EÚ27.

(32)

Dotknutý výrobok je preglejka pozostávajúca výlučne z drevených listov, s každou vrstvou nepresahujúcou 6 mm hrúbky, s vonkajšími vrstvami dreva uvedeného v podpoložke 4412 33, aspoň s jednou vonkajšou vrstvou z brezového dreva, tiež potiahnutou (ďalej len „brezová preglejka“ alebo „prešetrovaný výrobok“), s pôvodom v Rusku, v súčasnosti patriaca pod číselný znak KN ex 4412 33 00 (kód TARIC 4412330010) (ďalej len „dotknutý výrobok“).

(33)

Brezová preglejka je materiál z drevených listov pozostávajúci z vrstiev alebo vlákien drevených dýh zlisovaných s lepidlom do veľkých, plochých listov. Používa sa na najrôznejšie účely, napríklad v odvetví stavebníctva, baliarenskom priemysle a odvetví výroby nábytku.

(34)

Z prešetrovania vyplynulo, že rovnaké základné fyzické, chemické a technické vlastnosti, ako aj rovnaké základné použitia majú tieto výrobky:

(35)

Komisia v tejto fáze rozhodla, že uvedené výrobky sú preto podobnými výrobkami v zmysle článku 1 ods. 4 základného nariadenia.

(36)

Jeden používateľ, spoločnosť Emiliana Imballaggi S.p.A., a dvaja ruskí vyvážajúci výrobcovia, Sveza a Vlas Truda, požiadali, aby štvorcová brezová preglejka s dĺžkou a šírkou päť stôp (1 525 x 1 525 mm) bola z prešetrovania vylúčená z dôvodu rozdielov súvisiacich s/so: i) fyzickými, technickými a chemickými vlastnosťami a geometrickými charakteristickými znakmi; ii) konečným použitím a zameniteľnosťou; iii) kvalitou výrobku a iv) vnímaním spotrebiteľa a cenami; ako aj v) nedostatočnou konkurenciou medzi obdĺžnikovými a štvorcovými brezovými preglejkami.

(37)

Komisia žiadosti zanalyzovala a dospela k záveru, že štvorcovú preglejku nemožno z vymedzenia výrobku vylúčiť z týchto dôvodov: má rovnaké základné fyzické, technické a chemické vlastnosti ako preglejka obdĺžnikového tvaru. Štvorcová brezová preglejka rovnako vyvíja konkurenčný tlak na obdĺžnikovú brezovú preglejku, keďže existuje určitá miera nahraditeľnosti a štvorcovú brezovú preglejku možno po dovoze ďalej spracovať na obdĺžnikovú brezovú preglejku, čím vzniká riziko obchádzania. Okrem toho majú výrobcovia z Únie vybavenie potrebné na to, aby sa prispôsobili osobitným potrebám zákazníkov. Komisia preto žiadosti o vylúčenie zamietla.

(38)

Ruský výrobca Segezha tvrdil, že vymedzenie výrobku by sa malo rozšíriť tak, aby zahŕňalo nielen brezovú preglejku, ale aj borovicovú, topoľovú, okoumé a bukovú preglejku. Tvrdil, že medzi preglejkami z uvedených druhov dreva a brezovou preglejkou existuje priama konkurencia a zameniteľnosť a spolu tvoria jeden výrobok.

(39)

Komisia toto tvrdenie zamietla, keďže borovicová, topoľová, okoumé a buková preglejka nemajú rovnaké základné fyzikálne, technické a chemické vlastnosti ako brezová preglejka. Skutočnosť, že na niektoré účely, ktoré sa v tvrdení nerozoberali ani neidentifikovali, by sa mohli použiť alternatívne výrobky s podceňovanou úrovňou schopnosti slúžiť ako náhrada, nemení povahu fyzických, technických a chemických rozdielov medzi dotknutým výrobkom a uvedenými výrobkami.

(40)

Vybrala sa vzorka troch skupín vyvážajúcich výrobcov.

(41)

Skupina Sveza sa skladala zo siedmich výrobcov a z jedného obchodníka, z ktorých sa všetci priamo zapájajú do výroby a predaja dotknutého výrobku. Siedmi výrobcovia predávali prostredníctvom prepojeného obchodníka na domácom trhu a vyvážali priamo do Únie.

(42)

Spoločnosť Zheshartsky LРK LLC je súčasťou skupiny spoločností s názvom UPG. Tento výrobca vyvážal priamo aj prostredníctvom prepojenej spoločnosti sídliacej v Lotyšsku.

(43)

Spoločnosť Syktyvkar Plywood Mill Ltd. je súčasťou skupiny spoločností priamo zapojených do výroby a predaja dotknutého výrobku. Táto skupina zahŕňala štyroch prepojených obchodníkov pôsobiacich na domácom trhu.

(44)

Na stanovenie normálnej hodnoty Komisia požiadala všetkých výrobcov zaradených do vzorky vyrábajúcich dotknutý výrobok o vyplnenie dotazníka.

(45)

Komisia najskôr preskúmala, či je celkový objem predaja na domácom trhu každého spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu zaradeného do vzorky reprezentatívny v súlade s článkom 2 ods. 2 základného nariadenia. Predaj na domácom trhu je reprezentatívny, ak celkový objem predaja podobného výrobku na domácom trhu nezávislým zákazníkom na domácom trhu v prípade jednotlivého vyvážajúceho výrobcu predstavuje počas obdobia prešetrovania najmenej 5 % jeho celkového objemu predaja dotknutého výrobku na vývoz do Únie.

(46)

Na základe toho bol celkový predaj podobného výrobku na domácom trhu v prípade každého vyvážajúceho výrobcu zaradeného do vzorky reprezentatívny.

(47)

Komisia následne identifikovala druhy výrobku predávané na domácom trhu, ktoré boli rovnaké alebo porovnateľné s druhmi výrobku predávanými na vývoz do Únie v prípade vyvážajúceho výrobcu s reprezentatívnym predajom na domácom trhu.

(48)

Komisia potom preskúmala, či bol predaj na domácom trhu v prípade každého vyvážajúceho výrobcu zaradeného do vzorky pre každý druh výrobku, ktorý je rovnaký alebo porovnateľný s druhom výrobku predávaným na vývoz do Únie, reprezentatívny v súlade s článkom 2 ods. 2 základného nariadenia. Predaj určitého druhu výrobku na domácom trhu je reprezentatívny, ak celkový objem predaja daného druhu výrobku na domácom trhu nezávislým zákazníkom počas obdobia prešetrovania predstavuje aspoň 5 % celkového objemu predaja identického alebo porovnateľného druhu výrobku na vývoz do Únie.

(49)

Pri troch vyvážajúcich výrobcoch/skupine vyvážajúcich výrobcov v prípade niektorých druhov výrobkov, ktoré sa vyvážali do Únie počas obdobia prešetrovania, buď neexistoval vôbec žiadny predaj na domácom trhu, alebo predaj daného druhu výrobku na domácom trhu nedosahoval 5 % objemu, a tak nebol reprezentatívny.

(50)

Následne Komisia vymedzila podiel ziskového predaja nezávislým zákazníkom na domácom trhu pre každý druh výrobku počas obdobia prešetrovania s cieľom rozhodnúť o tom, či na výpočet normálnej hodnoty v súlade s článkom 2 ods. 4 základného nariadenia použiť skutočný predaj na domácom trhu.

(51)

Normálna hodnota je založená na skutočnej cene jednotlivých druhov výrobku na domácom trhu bez ohľadu na to, či je tento predaj ziskový alebo nie, ak:

(52)

V tomto prípade je normálna hodnota váženým priemerom cien celého objemu predaja daného druhu výrobku na domácom trhu počas obdobia prešetrovania.

(53)

Na druhej strane je normálna hodnota skutočná cena jednotlivých druhov výrobku na domácom trhu len v prípade ziskového predaja druhov výrobku na domácom trhu počas obdobia prešetrovania, ak:

(54)

Z analýzy predaja na domácom trhu vyplynulo, že 28 – 93 % všetkých predajov na domácom trhu bolo ziskových a že vážený priemer predajných cien bol vyšší ako výrobné náklady. V závislosti od druhu výrobku sa teda normálna hodnota vypočítala ako vážený priemer cien celého objemu predaja na domácom trhu počas obdobia prešetrovania v situácii opísanej v odôvodnení 51 alebo ako vážený priemer ziskového predaja len v situácii opísanej v predchádzajúcom odôvodnení.

(55)

Ak sa určitý druh podobného výrobku v rámci bežného obchodovania nepredával alebo sa predával v nedostatočnom objeme, alebo ak sa určitý druh výrobku nepredával na domácom trhu v reprezentatívnom množstve, Komisia vytvorila normálnu hodnotu v súlade s článkom 2 ods. 3 a 6 základného nariadenia.

(56)

Normálna hodnota bola vytvorená spočítaním týchto priemerných výrobných nákladov podobného výrobku v prípade spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky počas obdobia prešetrovania:

(57)

V prípade druhov výrobku, ktoré sa na domácom trhu nepredávali v reprezentatívnych množstvách, sa pripočítali priemerné PVA náklady a zisk z transakcií uskutočnených v bežnom obchode na domácom trhu v súvislosti s uvedenými druhmi výrobku. V prípade druhov výrobku, ktoré sa na domácom trhu nepredávali vôbec, sa pripočítali vážené priemerné PVA výdavky a zisk zo všetkých transakcií uskutočnených v bežnom obchode na domácom trhu.

(58)

Vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky uskutočňovali vývoz do Únie buď priamo nezávislým zákazníkom, alebo prostredníctvom prepojenej spoločnosti, ako je opísané v odôvodneniach (40) a (43).

(59)

V prípade výrobcov vyvážajúcich dotknutý výrobok priamo nezávislým zákazníkom v Únii bola vývoznou cenou v súlade s článkom 2 ods. 8 základného nariadenia cena dotknutého výrobku skutočne zaplatená alebo splatná za dotknutý výrobok pri jeho predaji na vývoz do Únie.

(60)

V prípade výrobcov vyvážajúcich dotknutý výrobok do Únie prostredníctvom prepojenej spoločnosti pôsobiacej ako dovozca bola vývozná cena v súlade s článkom 2 ods. 9 základného nariadenia stanovená na základe ceny, za ktorú bol dovážaný výrobok prvýkrát predaný nezávislým zákazníkom v Únii. V tomto prípade bola cena upravená o všetky náklady, ktoré vznikli medzi dovozom a ďalším predajom, vrátane predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a o dosiahnuté zisky.

(61)

Komisia porovnala normálnu hodnotu a vývoznú cenu vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky na základe cien zo závodu.

(62)

Ak to bolo odôvodnené potrebou zabezpečiť spravodlivé porovnanie, Komisia v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia upravila normálnu hodnotu a/alebo vývoznú cenu s cieľom zohľadniť rozdiely, ktoré ovplyvňujú ceny a porovnateľnosť cien. Išlo o úpravy o náklady na dopravu, poistenie, manipuláciu a nakladanie, balenie, úverové náklady, clá EÚ, iné dovozné platby a provízie.

(63)

Vyvážajúci výrobca UPG tvrdil, že vláda Ruskej federácie vracia až do 80 % nákladov na dopravu, ktoré vznikajú výrobcom pri preprave ich výrobkov na zahraničné trhy. Tento vyvážajúci výrobca tvrdil, že vývozná cena by sa mala upraviť nahor v súlade s článkom 2 ods. 10 písm. e) a písm. k) základného nariadenia, keďže v prípade predaja na domácom trhu sa neudeľuje podobná náhrada.

(64)

V článku 2 ods. 10 písm. k) základného nariadenia sa stanovuje, že úprava sa môže vykonať aj kvôli rozdielom v iných faktoroch, ktoré nie sú uvedené v písmenách a) až j), ak sa preukáže, že ovplyvňujú porovnateľnosť cien požadovanú v tomto odseku, najmä ak spotrebitelia sústavne platia rozdielne ceny na domácom trhu v dôsledku rozdielu v týchto faktoroch. Vyvážajúci výrobca však nepredložil žiadne dôkazy o tom, že táto schéma subvencovania ovplyvňuje ceny. Vyvážajúci výrobca žiadajúci úpravu konkrétne nepredložil žiadne dôkazy o tom, že jeho zákazníci sústavne platia rozdielne ceny na domácom trhu v dôsledku údajného rozdielu v náhrade nákladov na dopravu zo strany vlády Ruskej federácie medzi predajom na domácom trhu a predajom na vývoz. Bez toho, aby boli dotknuté uvedené skutočnosti, Komisia takisto uviedla, že náhrada nákladov na dopravu pri predaji na zahraničné trhy s vylúčením predaja na domácom trhu pravdepodobne predstavuje subvenciu na vývoz v zmysle článku 4 ods. 4 písm. a) nariadenia (EÚ) 2016/1037. Takéto schémy zvyšujú schopnosť vývozcov nekalo konkurovať na zahraničných trhoch, a najmä finančne ustáť dumpingové praktiky. Ako také nepredstavujú faktor, ktorý spĺňa podmienky na úpravu podľa článku 2 ods. 10 základného nariadenia. Umožnením úpravy o faktory, ktoré vývozcovi uľahčujú uplatňovanie dumpingových praktík, by v skutočnosti viedlo k zakrytiu závažnosti skutočne praktizovaného dumpingu. Komisia preto toto tvrdenie zamietla.

(65)

Ten istý vyvážajúci výrobca takisto požiadal, aby sa v súlade s článkom 2 ods. 10 písm. i) základného nariadenia vykonala úprava o provízie platené prepojenému obchodníkovi za predaj na domácom trhu. Vyvážajúci výrobca však takisto informoval, že platené provízie sa týkali predaja na domácom trhu aj predaja na vývoz do Únie. Komisia následne priradila výšku provízií zaplatených prepojenému obchodníkovi k predaju na domácom trhu aj predaju na vývoz na základe objemu týchto predajov.

(66)

Všetci vyvážajúci výrobcovia skupiny Sveza zaradenej do vzorky vyvážali dotknutý výrobok do Únie prostredníctvom prepojenej domácej spoločnosti, konkrétne spoločnosti Sveza-Les LLC (ďalej len „Sveza-Les“) sídliacej v Petrohrade. Všetci vyvážajúci výrobcovia skupiny Sveza podpísali s dotknutým prepojeným obchodníkom komisionársku zmluvu. Všetci vyvážajúci výrobcovia v skupine sú s danou spoločnosťou priamo alebo nepriamo prepojení. Tvrdili, že provízie platené obchodníkovi by sa nemali odpočítať od vývoznej ceny, keďže neovplyvňujú porovnateľnosť cien, pretože prepojený obchodník vykonáva tie isté funkcie v rámci predaja na vývoz a predaja na domácom trhu. Jediný rozdiel sa údajne týka odmeny za činnosti prepojeného obchodníka: na predaj na domácom trhu sa vzťahuje marža, zatiaľ čo na predaj na vývoz sa vzťahuje provízia na základe komisionárskych zmlúv. Vyvážajúci výrobcovia ďalej tvrdili, že s obchodníkom tvoria jeden hospodársky subjekt, čo ovplyvňuje predaj na domácom trhu aj predaj na vývoz.

(67)

Komisia v odpovedi pripomenula, že všetkých sedem výrobných spoločností skupiny podpísalo zmluvu, v ktorej sa stanovuje jasne vymedzená provízia za každý predaj na vývoz, a táto provízia bola skutočne vyplatená. Na domácom trhu to tak nebolo. Otvára sa tak otázka porovnateľnosti cien podľa článku 2 ods. 10 medzi vývoznou cenou a normálnou hodnotou, a preto Komisia odpočítala províziu zaplatenú podľa článku 2 ods. 10 písm. i).

(68)

Okrem toho v súvislosti s existenciou jedného hospodárskeho subjektu Komisia pripomína, že podľa judikatúry Únie je existencia písomnej komisionárskej zmluvy týkajúcej sa len predaja na vývoz dôležitým prvkom, ktorý zvyčajne poukazuje na to, že obchodník nie je interným predajným oddelením vyvážajúcich výrobcov, pokiaľ ide o predaj na vývoz (8). Zmluva tiež obsahuje množstvo ustanovení, napríklad rozhodcovskú doložku, čo preukazuje na nesolidaritu medzi spoločnosťami. Tieto ustanovenia ťažko zosúladiť s tvrdením, že vyvážajúci výrobcovia a prepojený obchodník by sa mali považovať za jediný hospodársky subjekt napriek tomu, že ide o právne odlišné spoločnosti. Takisto sa ukázalo, že vyvážajúci výrobcovia si ponechali niektoré funkcie v oblasti predaja vzhľadom na svoje predajné, všeobecné a administratívne náklady na tento účel. Komisia napokon poznamenáva, že faktúry, ktoré prepojený obchodník vystavoval prvým nezávislým zákazníkom v Únii, boli vyhotovené v mene vyvážajúcich výrobcov. Vzhľadom na uvedené úvahy Komisia predbežne zamietla tvrdenie, že obchodník a vyvážajúci výrobcovia tvoria jeden hospodársky subjekt, pokiaľ ide o predaj na vývoz.

(69)

Z prešetrovania ďalej vyplynulo, že neprepojení zástupcovia sídliaci v Únii sa takisto zapájali do niektorého predaja na vývoz skupiny Sveza. Títo zástupcovia dostali províziu, ktorá sa v účtovníctve spoločnosti Sveza-Les zaznamenala v rámci jej predajných, všeobecných a administratívnych nákladov. Komisia preto upravila vývoznú cenu v súlade s článkom 2 ods. 10 písm. i) základného nariadenia o províziu zaplatenú neprepojeným zástupcom za predaj na vývoz. Úprava bola vo výške provízie tvoriacej poplatky zástupcovi zaznamenané v účtovníctve spoločnosti Sveza-Les.

(70)

Napokon tá istá skupina tvrdila, že ak Komisia upraví vývoznú cenu, vyplývalo by z toho, že Komisia sa domnieva, že vyvážajúci výrobcovia a prepojený obchodník netvoria jeden hospodársky subjekt. Následne by sa preto takisto mali odpočítať predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk súvisiaci s opätovným predajom podobného výrobku predávaného na domácom trhu.

(71)

Komisia pripomína, že na rozdiel od situácie predaja na vývoz, keď preglejkárne fakturujú priamo prvým nezávislým zákazníkom v Únii, predaj na domácom trhu prvým nezávislým zákazníkom sa uskutočňuje prostredníctvom spoločnosti Sveza-Les. Inak povedané, spoločnosť Sveza-Les ďalej predáva dotknutý výrobok, ktorý kúpila od rôznych preglejkární skupiny. Podľa článku 2 ods. 1 základného nariadenia sa normálna hodnota musí stanoviť práve na základe ceny predaja na domácom trhu prvému nezávislému zákazníkovi. Úprava v záujme zohľadnenia prirážky podľa článku 2 ods. 10 písm. i) by predpokladala, že relevantným predajom na účely stanovenia normálnej hodnoty by bol skôr predaj medzi preglejkárňami a spoločnosťou Sveza-Les, pre ktorý by sa určila cena po odpočítaní údajnej prirážky, ktorú si účtuje spoločnosť Sveza-Les pri ďalšom predaji výrobku. Predaj, ktorý prebieha medzi preglejkárňami a spoločnosťou Sveza-Les, však nie je predajom prvému nezávislému zákazníkovi. Za týchto okolností by odpočítanie prirážky účtovanej spoločnosťou Sveza-Les nebolo v súlade s článkom 2 ods. 1 základného nariadenia. Okrem toho v súlade so znením článku 2 ods. 10 písm. i) by sa pri úprave v záujme zohľadnenia prirážky, ktorú dostal obchodník, vyžadoval dôkaz o tom, že spoločnosť Sveza-Les vykonáva podobné funkcie ako zástupca konajúci za províziu za predaj na domácom trhu. V spise takýto dôkaz nie je. Na základe uvedených úvah Komisia predbežne zamietla tvrdenie, že úprava v záujme zohľadnenia prirážky k predaju na domácom trhu je opodstatnená.

(72)

V prípade spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky Komisia porovnala váženú priemernú normálnu hodnotu každého druhu podobného výrobku s váženou priemernou vývoznou cenou zodpovedajúceho druhu dotknutého výrobku v súlade s článkom 2 ods. 11 a 12 základného nariadenia.

(73)

V prípade vyvážajúcich výrobcov v rámci skupiny Sveza Komisia najskôr vypočítala individuálne dumpingové rozpätie za každého vyvážajúceho výrobcu a v druhom kroku vypočítala vážené dumpingové rozpätie za celú skupinu Sveza.

(74)

Na tomto základe sú predbežné vážené priemerné dumpingové rozpätia vyjadrené ako percentuálny podiel ceny CIF na hranici Únie, clo nezaplatené, takéto:

(75)

V prípade spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov nezaradených do vzorky Komisia vypočítala vážené priemerné dumpingové rozpätie v súlade s článkom 9 ods. 6 základného nariadenia. Toto rozpätie sa teda stanovilo na základe rozpätí vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky.

(76)

Na tomto základe predstavuje predbežné dumpingové rozpätie spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov nezaradených do vzorky 15,7 %.

(77)

V prípade všetkých ostatných vyvážajúcich výrobcov v Rusku Komisia stanovila dumpingové rozpätie na základe dostupných skutočností v súlade s článkom 18 základného nariadenia. Na tento účel Komisia určila úroveň spolupráce vyvážajúcich výrobcov. Úroveň spolupráce je objem vývozu spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov do Únie vyjadrený ako podiel na celkovom objeme dovozu z dotknutej krajiny do Únie počas obdobia prešetrovania, ktorý bol stanovený na základe údajov Eurostatu.

(78)

Úroveň spolupráce je v tomto prípade vysoká, pretože vývoz spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov počas obdobia prešetrovania predstavoval približne 81 % celkového objemu dovozu. Na základe toho sa Komisia rozhodla stanoviť dumpingové rozpätie pre nespolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov na úrovni spolupracujúcej individuálne preskúmanej spoločnosti zaradenej do vzorky s najvyšším dumpingovým rozpätím.

(79)

Predbežné dumpingové rozpätia vyjadrené ako percentuálny podiel ceny CIF na hranici Únie, clo nezaplatené, sú:

(80)

Počas obdobia prešetrovania vyrábalo podobný výrobok v Únii pätnásť známych výrobcov. Títo výrobcovia predstavujú „výrobné odvetvie Únie“ v zmysle článku 4 ods. 1 základného nariadenia.

(81)

Celková výroba v Únii počas obdobia prešetrovania sa odhadovala približne na 849 000 kubických metrov. Komisia stanovila tento údaj na základe všetkých dostupných informácií o výrobnom odvetví Únie, ako sú vyplnené dotazníky doručené od výrobcov z Únie zaradených do vzorky. Ako sa uvádza v oddiele 1.6, traja výrobcovia z Únie zaradení do vzorky predstavovali 39 % celkovej výroby podobného výrobku v Únii.

(82)

Výroba v Únii určená na vlastnú spotrebu sa odhadovala na menej ako 0,5 %. V dôsledku svojej nepodstatnosti sa vlastná spotreba v tomto prípade nepovažovala za relevantnú pre analýzu ujmy.

(83)

Komisia stanovila spotrebu v Únii na základe a) údajov predložených navrhovateľom týkajúcich sa predaja podobného výrobku výrobného odvetvia Únie neprepojeným zákazníkom v Únii, ktoré sa krížovo skontrolovali s objemom predaja nahláseným výrobcami z Únie zaradenými do vzorky; b) dovozu prešetrovaného výrobku zo všetkých tretích krajín podľa údajov Eurostatu (9).

(84)

Spotreba v Únii sa vyvíjala takto:

Tabuľka 1

Spotreba v Únii v kubických metroch (v m3)

(85)

Spotreba v Únii vzrástla v posudzovanom období o 14 %. Z podrobnej analýzy vyplýva každoročný rovnomerný nárast, pričom k najväčšiemu nárastu došlo medzi rokmi 2017 a 2018, a to o 7 %, čím sa znížila miera v nasledujúcich rokoch, ale s konštantným rastom.

(86)

Pred začatím konania a následným vytvorením osobitného kódu TARIC (10) sa dovoz dotknutého výrobku zaznamenával na úrovni KN (11) takisto vrátane iných výrobkov ako dotknutý výrobok. S cieľom odhadnúť objem dovozu dotknutého výrobku počas posudzovaného obdobia Komisia uplatnila rovnaký pomer (TARIC/KN) objemu dovozu celého číselného znaku KN k objemu dovozu dotknutého výrobku na základe údajov TARIC zaznamenaný po začatí prešetrovania. V prípade dovozu z dotknutej krajiny sa pomer stanovil na 78 %.

(87)

Výsledky tejto metodiky potvrdzujú dovozný trend uvedený v podnete.

(88)

Pomocou uvedenej metodiky Komisia stanovila objem dovozu na základe údajov Eurostatu. Podiel dovozu na trhu sa stanovil porovnaním objemu dovozu so spotrebou v Únii.

(89)

Dovoz z dotknutej krajiny sa vyvíjal takto:

Tabuľka 2

Objem dovozu (v m3) a podiel na trhu

(90)

Dovoz z dotknutej krajiny sa v posudzovanom období zvýšil približne z 871 050 kubických metrov približne na 1 192 712 kubických metrov, čo predstavuje nárast o 37 %. Podiel tohto dovozu na trhu sa v posudzovanom období zvýšil zo 46 % na 56 %, čo predstavuje nárast o 20 %.

(91)

Komisia stanovila ceny dovozu na základe štatistík Eurostatu v EUR/tona na úrovni KN. Hoci, ako sa vysvetľuje v oddiele 4.3.1, objem dovozu dotknutého výrobku sa zaznamenával spolu s väčšou skupinou výrobkov, táto metodika poskytuje spoľahlivý odhad cien a ich vývoja v čase, keďže prevažná väčšina dovozu v rámci tohto číselného znaku KN predstavovala dotknutý výrobok, a umožňuje porovnanie vývoja ceny v rozličných vyvážajúcich krajinách.

(92)

Priemerná cena dovozu z dotknutej krajiny sa vyvíjala takto:

Tabuľka 3

Dovozné ceny (v EUR/tona)

(93)

Priemerné ceny dovozu z Ruska sa znížili zo 646 EUR/tona v roku 2017 na 584 EUR/tona počas obdobia prešetrovania, čo predstavuje pokles o 10 %. Priemerná cena dovozu v roku 2018 stúpla o 5 % a v nasledujúcich obdobiach sa znížila o 15 %.

(94)

Rovnaký trend možno pozorovať, ak sa použije vážený priemer vývozných cien nahlásených vyvážajúcimi výrobcami zaradenými do vzorky, ktorý sa rovná cene 434 EUR/m3 v období prešetrovania prešetrovaného výrobku. Dovozné ceny tak boli sústavne pod úrovňou predajných cien výrobcov z Únie (pozri tabuľku 7), pričom cenový rozdiel bol počas obdobia prešetrovania 38 %.

(95)

Brezová preglejka sa predáva vo veľmi rozličných rozmeroch, kvalite a podľa osobitných špecifikácií zákazníka. V dôsledku veľkej rôznorodosti druhov výrobkov predávaných výrobným odvetvím Únie a ruskými vyvážajúcimi výrobcami podrobný systém založený na číselnom kóde výrobku, ktorý bol zriadený pri začatí konania, sťažoval dosahovanie vysokého stupňa priraďovania identických výrobkov. Na účely porovnania ceny Komisia preto vykonala primeraný a technicky rozsiahly približný odhad zoskupením niektorých podobných druhov výrobkov, čím umožnila náležité porovnanie výrobkov predávaných výrobným odvetvím Únie s ekvivalentnými druhmi výrobkov predávanými ruskými vyvážajúcimi výrobcami. Na základe toho bola úroveň priradenia rôznych druhov výrobkov predávaných výrobným odvetvím Únie a druhov výrobkov predávaných ruskými vyvážajúcimi výrobcami viac ako 68 % objemu dovezeného ruskými vyvážajúcimi výrobcami zaradenými do vzorky.

(96)

Komisia určila cenové podhodnotenie v období prešetrovania tak, že porovnala:

(97)

vážené priemerné predajné ceny podľa druhu výrobku účtované výrobcami z Únie zaradenými do vzorky neprepojeným zákazníkom na trhu Únie. Vzhľadom na to, že výrobcovia z Únie predávali dotknutý výrobok priamo, ako aj prostredníctvom prepojených obchodných spoločností, predajné ceny boli podľa potreby upravené o náklady na dopravu, poistenie a manipuláciu na úroveň cien zo závodu; ako aj

(98)

zodpovedajúce vážené priemerné ceny podľa druhu výrobku z dovozu od ruských výrobcov zaradených do vzorky účtované prvému nezávislému zákazníkovi na trhu Únie a upravené na úroveň ciel na hranici Únie. Predaj prostredníctvom prepojeného dovozcu bol ďalej upravený podľa článku 2 ods. 9 základného nariadenia. K stanovenej cene na úrovni ciel na hranici Únie bola ďalej pripočítaná suma za náklady po dovoze a clá. Tento predaj predstavoval menej ako 5 % celého objemu predaja ruských výrobcov zaradených do vzorky.

(99)

Ceny boli porovnané podľa jednotlivých druhov transakcií a v prípade potreby náležite upravené o rabaty a zľavy. Výsledok porovnania bol vyjadrený ako percentuálny podiel teoretického obratu výrobcov z Únie zaradených do vzorky v období prešetrovania.

(100)

Z uvedeného vyplynulo, že vážený priemer rozpätia podhodnotenia ceny v prípade dumpingového dovozu vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky bol 12,6 % (v rozmedzí od 9,5 % do 18,5 %). Rozpätia podhodnotenia ceny sa považujú za značné.

(101)

V súlade s článkom 3 ods. 5 základného nariadenia zahŕňalo skúmanie vplyvu dumpingového dovozu na výrobné odvetvie Únie hodnotenie všetkých hospodárskych ukazovateľov, ktoré mali v posudzovanom období vplyv na stav výrobného odvetvia Únie.

(102)

Ako sa uvádza v oddiele 1.6.1, na stanovenie možnej ujmy, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, sa použil výber vzorky.

(103)

Komisia na účely stanovenia ujmy rozlišovala medzi makroekonomickými a mikroekonomickými ukazovateľmi ujmy. Komisia vyhodnotila makroekonomické ukazovatele na základe údajov z vyplneného dotazníka navrhovateľa, ktorý sa týkal všetkých výrobcov z Únie a v prípade potreby bol krížovo skontrolovaný s vyplnenými dotazníkmi od výrobcov z Únie zaradených do vzorky. Komisia preskúmala mikroekonomické ukazovatele na základe údajov vyplnených dotazníkov od výrobcov z Únie zaradených do vzorky, ktoré na diaľku krížovo skontrolovala. O obidvoch súboroch údajov sa konštatovalo, že sú z hľadiska hospodárskej situácie výrobného odvetvia Únie reprezentatívne.

(104)

Makroekonomické ukazovatele sú: výroba, výrobná kapacita, využitie kapacity, objem predaja, podiel na trhu, rast, zamestnanosť, produktivita, veľkosť dumpingového rozpätia a zotavenie z minulého dumpingu.

(105)

Mikroekonomické ukazovatele sú: priemerné jednotkové ceny, jednotkové náklady, náklady práce, zásoby, ziskovosť, peňažný tok, investície, návratnosť investícií a schopnosť získavať kapitál.

(106)

Celková výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity v Únii sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 4

Výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity

(107)

Počas posudzovaného obdobia objem výroby výrobného odvetvia Únie klesol o 14 % alebo približne o 140 000 kubických metrov. Od roku 2017 do roku 2018 došlo k miernemu nárastu, po ktorom nasledoval výrazný pokles v nasledujúcich obdobiach.

(108)

Výrobná kapacita Únie v posudzovanom období klesla celkovo o 3 %. V rokoch 2018 a 2019 sa výrobná kapacita Únie mierne zvýšila, čo možno vysvetliť časovým rozdielom medzi rozhodnutím zvýšiť kapacity a jeho účinkom. Počas obdobia prešetrovania sa však výrobné odvetvie Únie zmenšilo o 10 % v porovnaní s rokom 2019.

(109)

Využitie kapacity výrobného odvetvia Únie v posudzovanom období kleslo o 11 %, keďže výrobcovia z Únie nedokázali zvýšiť výrobu v súlade s rastom trhu. Od roku 2017 do roku 2019 využitie kleslo o 16 % a následne sa počas obdobia prešetrovania zvýšilo o 5 % v dôsledku zníženia objemu investícií a zatvorenia výrobných lokalít.

(110)

Objem predaja a podiel na trhu výrobného odvetvia Únie sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 5

Objem predaja a podiel na trhu

(111)

Počas posudzovaného obdobia celkový objem predaja výrobného odvetvia Únie výrazne klesol o 17 %. Od roku 2017 do roku 2018 objem predaja Únie zostal na rovnakej úrovni, v roku 2019 však došlo k poklesu o 8 % a ďalšiemu poklesu o 9 % od roku 2019 do obdobia prešetrovania.

(112)

V kombinácii s poklesom predaja podiel výrobného odvetvia Únie na trhu klesol o 27 % počas konštantne klesajúceho trendu, ktorý znížil prítomnosť výrobného odvetvia Únie na trhu zo 44 % podielu na trhu v roku 2017 na 32 % počas obdobia prešetrovania.

(113)

V súvislosti s rozširovaním trhu a so zvýšenou spotrebou Únie z uvedených údajov vyplýva, že výrobné odvetvie Únie utrpelo značné poklesy, pokiaľ ide o výrobu, objem predaja a podiel na trhu.

(114)

Zamestnanosť a produktivita sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 6

Zamestnanosť a produktivita

(115)

Úroveň zamestnanosti výrobného odvetvia Únie sa počas posudzovaného obdobia znížila o 12 %. Zamestnanosť zostávala v rokoch 2017 až 2018 relatívne stabilná, hoci aj počas tohto relatívne stabilného obdobia počet zamestnancov klesol o 79. K ďalšiemu výraznému poklesu zamestnanosti došlo v roku 2019 a počas obdobia prešetrovania sa zamestnanosť nezvýšila, ale naďalej v menšej miere klesala.

(116)

Vzhľadom na pokles výroby a zamestnanosti sa produktivita pracovnej sily vo výrobnom odvetví Únie meraná v tonách vyrobených za rok na zamestnanca v posudzovanom období znížila o 2 %. Medzi rokmi 2017 a 2018 sa zvýšila o 4 % a v nasledujúcich obdobiach sa znížila.

(117)

Všetky dumpingové rozpätia boli výrazne nad úrovňou de minimis. Vplyv veľkosti skutočných dumpingových rozpätí na výrobné odvetvie Únie bol vzhľadom na objem a ceny dovozu z dotknutej krajiny podstatný.

(118)

Ide o prvé antidumpingové prešetrovanie týkajúce sa dotknutého výrobku. Neboli preto k dispozícii žiadne údaje na posúdenie vplyvu možného minulého dumpingu.

(119)

Vážený priemer jednotkových predajných cien výrobcov z Únie zaradených do vzorky účtovaných neprepojeným zákazníkom v Únii sa v posudzovanom období vyvíjal takto:

Tabuľka 7

Predajné ceny v Únii

(120)

Predajné ceny na trhu Únie neprepojeným stranám počas posudzovaného obdobia klesli zo 717 EUR/m3 na 694 EUR/m3, čo predstavuje pokles o 3 %. V roku 2018 došlo k miernemu, ale dočasnému nárastu úrovne cien o 4 %, ktorý sa v nasledujúcich obdobiach zmiernil.

(121)

V rovnakom období sa jednotkové výrobné náklady výrobcov z Únie zaradených do vzorky zvýšili o 10 %. Výrobné náklady ovplyvnil vývoj cien hlavných surovín, dýh z brezovej guľatiny, ako aj skutočnosť, že z dôvodu poklesu predaja a výroby bolo ťažké v plnej miere ťažiť z úspor z rozsahu.

(122)

Priemerné náklady práce výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 8

Priemerné náklady práce na zamestnanca

(123)

Priemerné náklady práce na jedného zamestnanca sa počas posudzovaného obdobia zvýšili o 1 %.

(124)

Úroveň zásob výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa v posudzovanom období vyvíjala takto:

Tabuľka 9

Zásoby

(125)

Zásoby výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa v tomto období zvýšili o 22 %. V rokoch 2017 až 2018 došlo k najväčšiemu nárastu o 41 %, pričom zásoby dosiahli svoju maximálnu úroveň v roku 2018. Výrobnému odvetviu Únie sa v roku 2019 následne podarilo znížiť zásoby o 25 % úpravou výroby, hoci od roku 2019 do obdobia prešetrovania sa zásoby opäť zvýšili o 6 % v dôsledku neustáleho poklesu predaja Únie. Konečný stav zásob ako percentuálny podiel výroby sa zvýšil z 3,1 % v roku 2017 na 4,4 % počas obdobia prešetrovania.

(126)

Ziskovosť, peňažný tok, investície a návratnosť investícií výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 10

Ziskovosť, peňažný tok, investície a návratnosť investícií

(127)

Komisia stanovila ziskovosť výrobcov z Únie zaradených do vzorky tak, že vyjadrila čistý zisk pred zdanením z predaja podobného výrobku neprepojeným zákazníkom v Únii ako percentuálny podiel obratu z tohto predaja. Ziskovosť výrobcov zaradených do vzorky v posudzovanom období prudko klesla z takmer 10 % v roku 2017 na takmer -3 % v období prešetrovania.

(128)

Ako sa vysvetľuje v oddiele 4.4.3.1, náklady výrobcov z Únie sa zvýšili výraznejšie ako ich ceny. Výrobné odvetvie Únie nedokázalo zvýšiť ceny v rovnakom rozsahu, v akom dochádzalo k zvyšovaniu nákladov, pričom dôvodom bol tlak smerom nadol spôsobený dumpingovým dovozom z Ruska, a to z hľadiska objemov aj nízkych cien. Počas posudzovaného obdobia ruský dovoz vskutku prichádzal vo vysokých a konštante sa zvyšujúcich objemoch za ceny, ktoré boli sústavne nízke a počas posudzovaného obdobia mali jasne klesajúci trend. Priemerná cena ruského dovozu bola výrazne pod úrovňou cien výrobného odvetvia Únie, čím obmedzovala možnosť zvyšovania cien, ktoré by sa očakávalo v súvislosti so zvyšovaním nákladov na suroviny a s rastúcim dopytom. Dôsledkom toho bola znížená a klesajúca ziskovosť do takej miery, že výrobné odvetvie Únie bolo počas obdobia prešetrovania v strate.

(129)

Čistý peňažný tok predstavuje schopnosť výrobcov z Únie samostatne financovať svoje činnosti. Vývoj čistého peňažného toku bol počas obdobia prešetrovania negatívny s ročnými poklesmi, čo viedlo k celkovému poklesu o 14 % od roku 2017 do obdobia prešetrovania. Schopnosť získať kapitál negatívne ovplyvnil pokles zisku.

(130)

Úroveň ročných investícií počas posudzovaného obdobia klesla o 1 %, medzi rokmi 2018 a 2019 sa však znížila o 22 % a v období prešetrovania sotva opäť dosiahla úroveň z roku 2017. Hoci počiatočné poklesy možno vysvetliť vývojom trhu a vplyvom na predaj a ziskovosť, cieľom nedávneho nárastu počas obdobia prešetrovania bolo zachovanie existujúcich kapacít a náležité nahrádzanie potrebných výrobných aktív.

(131)

Návratnosť investícií je zisk vyjadrený ako percentuálny podiel z čistej účtovnej hodnoty investícií. Počas posudzovaného obdobia sa vyvíjala negatívne a z 20 % v roku 2017 sa prepadla na úroveň -2 % v období prešetrovania. Z negatívneho vývoja vyplýva, že hoci investície pokračovali, aby sa zachovala konkurencieschopnosť, návratnosť týchto investícií počas posudzovaného obdobia značne klesla.

(132)

V súvislosti so značným nárastom spotreby v Únii (+ 14 %) sa dovoz z Ruska počas posudzovaného obdobia ešte výraznejšie zvýšil (+ 37 %), a to za ceny, ktoré výrazne podhodnocovali ceny výrobného odvetvia Únie. To umožnilo ruským vyvážajúcim výrobcom dosiahnuť počas obdobia prešetrovania podiel na trhu 56 % (nárast zo 46 % v roku 2017).

(133)

Tieto okolnosti nielenže výrobnému odvetviu Únie bránili ťažiť z rozširujúceho sa trhu, ale jeho hospodárska situácia sa zhoršila, čo dokazujú všetky hlavné makroekonomické ukazovatele potvrdzujúce negatívny trend: výroba (-14 %), predaj v EÚ (-17 %) a výrazný pokles jeho podielu na trhu (zo 44 % na 32 %) počas posudzovaného obdobia.

(134)

V reakcii na tlak nízkych ruských cien sa výrobné odvetvie Únie pokúsilo znížiť náklady a upravilo zamestnanosť (-12 %). V dôsledku tlaku vyvíjaného ruským dumpingovým dovozom, pokiaľ ide o zvýšený objem a nízke ceny, však predaj v EÚ klesol a zásoby sa v posudzovanom období prudko zvýšili (+ 22 %), pričom v roku 2018 dosiahli svoju maximálnu úroveň (+ 41 %).

(135)

Výrobné náklady výrobného odvetvia Únie sa počas posudzovaného obdobia výrazne zvýšili (+ 10 %), najmä z dôvodu prudkého zvýšenia cien za suroviny.

(136)

Náklady výrobného odvetvia Únie sa zvýšili viac ako predajné ceny a ziskovosť v posudzovanom období následne prudko klesla z priaznivého stavu (+ 10 %) v roku 2017 na neudržateľný stratový scenár (-3 %) v období prešetrovania.

(137)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti Komisia dospela v tejto fáze k záveru, že výrobné odvetvie Únie utrpelo značnú ujmu v zmysle článku 3 ods. 5 základného nariadenia.

(138)

Zhoršovanie hospodárskej situácie výrobného odvetvia Únie sa zhodovalo s výrazným a čoraz väčším prenikaním zvýšeného dovozu z Ruska na trh, ktorým dochádzalo k sústavnému podhodnocovaniu cien výrobného odvetvia Únie a ktoré v každom prípade viedlo k stláčaniu cien. Vývoj objemu dovozu a cien znázornený v tabuľkách 2 a 3 v tejto súvislosti stlačil úrovne cien výrobného odvetvia Únie, čím vznikla príčinná súvislosť medzi týmito dvomi faktormi.

(139)

Dovoz z Ruska sa počas posudzovaného obdobia zvýšil o 37 % z približne 870 050 m3 v roku 2017, čo predstavovalo podiel na trhu 46 %, na 1 192 712 m3 v období prešetrovania, čo predstavovalo podiel na trhu 56 %. Tento rastúci dovoz sa uskutočnil za ceny nižšie ako ceny výrobného odvetvia Únie počas celého posudzovaného obdobia a v každom prípade za ceny na úrovni vedúcej k stláčaniu cien vzhľadom na skutočnosť, že výrobné odvetvie Únie nemohlo zvýšiť svoje ceny v súlade so zvyšovaním výrobných nákladov.

(140)

V období prešetrovania to malo na výrobné odvetvie Únie prudko negatívny vplyv. Situácia, v ktorej sa náklady zvyšovali a ruský dumpingový dovoz vyvíjal tlak na ceny, výrobnému odvetviu Únie znemožňovala stanoviť udržateľné ceny, čo viedlo k prudkému poklesu ziskovosti z 10 % až k stratám (-3 %) a následnému zhoršeniu jeho finančných ukazovateľov.

(141)

Preto sa predbežne dospelo k záveru, že dumpingový dovoz z Ruska spôsobil značnú ujmu výrobnému odvetviu Únie, pokiaľ ide o cenu a objem.

(142)

S cieľom stanoviť objem dovozu z tretích krajín Komisia uplatnila rovnaký pomer (TARIC/KN) objemu dovozu celého číselného znaku KN k objemu dovozu dotknutého výrobku na základe údajov TARIC zaznamenaný po začatí prešetrovania, ako sa vysvetľuje v oddiele 4.3.1. Jediné tretie krajiny vyvážajúce značný objem do Únie boli Bielorusko a Ukrajina. V prípade Bieloruska sa pomer stanovil na 43 %.

(143)

V prípade Ukrajiny Komisia zistila skreslené údaje v nahlásených štatistikách na úrovni doplnkovej jednotky (v tomto prípade kubický meter). Na účely porovnania sa Komisia preto rozhodla prepočítať nahlásenú hmotnosť (v tonách), ktorá predstavuje spoľahlivejší a stabilnejší súbor údajov, na kubické metre.

(144)

Na prepočítanie ton na kubické metre Komisia použila konverzný kľúč, konkrétne „modus“ Ruska a Bieloruska pre objem a hmotnosť na úrovni TARIC po začatí prešetrovania (modus vymedzený ako hodnota, ktorá sa najčastejšie objavuje v súbore dátových hodnôt). Konverzný kľúč na prepočítanie dovezených ton z Ukrajiny na kubické metre sa stanovil na 0,69.

(145)

Komisia stanovila ceny dovozu založené na EUR/tona na úrovni KN, ako sa vysvetľuje v oddiele 4.3.3.

(146)

Objem dovozu z iných tretích krajín sa v posudzovanom období vyvíjal takto:

Tabuľka 11

Dovoz z tretích krajín

(147)

V porovnaní s Ruskom je prítomnosť Bieloruska a Ukrajiny na trhu Únie obmedzená. Počas posudzovaného obdobia zostávali ich podiely na trhu stabilné s minimálnymi alebo žiadnymi odchýlkami, a to na úrovni 4 % a 5 % v uvedenom poradí. Prítomnosť všetkých ostatných tretích krajín sa mierne zvýšila z podielu na trhu 1 % na stále veľmi malý podiel na trhu 3 %. Celkový podiel dovozu zo všetkých tretích krajín okrem Ruska na trhu sa medzi rokmi 2017 a 2018 zvýšil o 2 % a následne zostal stabilný na úrovni 12 %.

(148)

Pokiaľ ide o ceny počas posudzovaného obdobia, Ukrajina predávala za o niečo vyššie ceny ako Rusko, a Bielorusko predávalo za nižšie ceny. Nižšie ceny Bieloruska možno vysvetliť jeho obmedzenými technológiami, ktoré umožňujú vyrábať len veľmi špecifický výrobok lacnejšej kvality na trhu. V porovnaní s Bieloruskom ide pri dovoze z Ruska o brezovú preglejku vyššej kvality, z čoho vyplývajú vyššie priemerné ceny.

(149)

Na základe toho Komisia predbežne dospela k záveru, že vplyv dovozu z iných krajín neoslabuje príčinnú súvislosť medzi ruským dumpingovým dovozom a značnou ujmou spôsobenou výrobcom z Únie.

(150)

Objem vývozu výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa v posudzovanom období vyvíjal takto:

Tabuľka 12

Vývozná výkonnosť výrobcov z Únie zaradených do vzorky

(151)

Objem vývozu výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa v posudzovanom období zvýšil o 4 %. Od roku 2017 do roku 2019 vývoz klesol o 5 % a následne sa počas obdobia prešetrovania zvýšil o 9 %. Priemerné ceny vývozu sa počas posudzovaného obdobia zvýšili o 2 %. Od roku 2017 do roku 2018 sa priemerné ceny zvýšili o 10 %, pričom v nasledujúcich obdobiach došlo k znižovaniu.

(152)

Vzhľadom na priaznivý vývoj objemu vývozu aj priemerných cien počas posudzovaného obdobia Komisia dospela k predbežnému záveru, že vplyv výkonnosti vývozu nemohol prispieť k ujme, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie.

(153)

Niektoré strany tvrdili, že výrobné odvetvie Únie čelí v porovnaní s Ruskom obmedzenej dostupnosti hlavnej suroviny, brezovej guľatiny. Obmedzená dostupnosť surovín by spôsobila nižší objem výroby a rast cien, a preto by bola príčinou ujmy.

(154)

Ujmu nemožno vysvetliť prístupom k hlavnej surovine, brezovej guľatine, keďže výrobcovia z Únie majú dostatočný prístup k dodávkam brezovej guľatiny. Zvýšenie zásob je dôkazom toho, že problém nespočíva vo výrobe, ale v jej komercializácii. Pokles výroby počas posudzovaného obdobia preto nemožno vysvetliť dostupnosťou dreva.

(155)

Pokiaľ ide o údajnú nevýhodu v súvislosti s nákladmi, z prešetrovania vyplynulo, že dôležitým faktorom ovplyvňujúcim zvýšenie výrobných nákladov výrobného odvetvia Únie je cena brezovej guľatiny. Náklady na suroviny a ich vplyv na celkové zvýšenie výrobných nákladov výrobného odvetvia Únie však neoslabujú príčinnú súvislosť. To možno konkrétne pozorovať na skutočnosti, že od roku 2019 do obdobia prešetrovania sa výrobné náklady výrobného odvetvia Únie znížili, pričom to neviedlo k zlepšeniu ziskovosti.

(156)

Niektoré strany tvrdili, že výrobné odvetvie Únie neopodstatnene investuje do rozšírenia kapacít, keď sa predaj spomaľuje, a že to je zdrojom ujmy.

(157)

Výrobná kapacita Únie však v posudzovanom období klesla celkovo o 3 %. V rokoch 2018 a 2019 sa výrobná kapacita Únie mierne zvýšila, za celé posudzované obdobie sa však výrobné odvetvie Únie zmenšilo. Tvrdenie, že investície do rozšírenia kapacít sú zdrojom ujmy, je preto nepodložené.

(158)

Niektoré strany tvrdili, že viaceré štrajky vo fínskych preglejkárňach, ktoré sa uskutočnili v decembri 2019 a začiatkom roka 2020, boli dôvodom poklesu výroby.

(159)

Komisia dospela k predbežnému záveru, že štrajky v preglejkárňach vo Fínsku neoslabili príčinnú súvislosť, pretože ich vplyv bol obmedzený geograficky (Fínsko) a obmedzený v čase (štrajky sa uskutočnili od decembra 2019 do januára 2020).

(160)

Niektoré strany tvrdili, že Komisia by mala zohľadniť údaje z konca roka 2019 a prvej polovice roka 2020 mimoriadne dôkladne, aby odlíšila vplyv pandémie ochorenia COVID-19 v hospodárstve od vplyvu údajne dumpingového dovozu.

(161)

Z prešetrovania vyplynulo, že dopyt po brezovej preglejke zostal v druhom štvrťroku 2020 relatívne stabilný. Okrem toho nedošlo k vážnym narušeniam dodávateľského reťazca a predaj na vývoz v tomto období takisto pokračoval. Komisia preto dospela k záveru, že vplyv pandémie ochorenia COVID-19 neoslabuje príčinnú súvislosť.

(162)

Niektoré strany tvrdili, že brezová preglejka vyrábaná výrobným odvetvím Ruska nekonkuruje preglejke vyrábanej výrobným odvetvím Únie, keďže údajne vyrábajú rôznu kvalitu určenú pre iné segmenty, a preto ruský dovoz nie je príčinou ujmy.

(163)

Z porovnania rôznych druhov výrobkov predávaných výrobným odvetvím Únie a druhov výrobkov predávaných ruskými vyvážajúcimi výrobcami však vyplýva, že druhy výrobkov sú veľmi podobné a často dokonca rovnaké, a rovnako z neho vyplýva značná úroveň zameniteľnosti. Okrem toho z prešetrovania vyplynulo, že výrobné odvetvie Únie aj ruskí výrobcovia dodávajú hlavným odvetviam používajúcim brezovú preglejku. Ako sa vysvetľuje v oddiele 2, z prešetrovania v každom prípade vyplynulo, že výrobky predávané výrobným odvetvím Únie a ruskými vyvážajúcimi výrobcami sú podobné výrobky, keďže majú rovnaké základné fyzické, chemické a technické vlastnosti, ako aj rovnaké základné použitia. Toto tvrdenie sa preto považuje za nepodložené.

(164)

Komisia na základe uvedených úvah predbežne stanovila príčinnú súvislosť medzi ujmou spôsobenou výrobnému odvetviu Únie a dumpingovým dovozom z Ruska. Prudký nárast dumpingového dovozu z Ruska výrobnému odvetviu Únie znemožnil stanoviť udržateľné ceny, čo viedlo k prudkému zhoršeniu jeho hospodárskej situácie.

(165)

Komisia rozlíšila a oddelila vplyv všetkých známych faktorov na situáciu výrobného odvetvia Únie od vplyvu dumpingového dovozu spôsobujúceho ujmu.

(166)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti Komisia dospela v tejto fáze k záveru, že dumpingový dovoz z dotknutej krajiny spôsobil výrobnému odvetviu Únie ujmu a že ostatné faktory posudzované individuálne alebo kolektívne neoslabili kauzálnu súvislosť medzi dumpingovým dovozom a ujmou.

(167)

Na stanovenie úrovne opatrení Komisia preskúmala, či by clo nižšie než dumpingové rozpätie stačilo na odstránenie ujmy, ktorú dumpingový dovoz spôsobil výrobnému odvetviu Únie.

(168)

Ujma by sa odstránila, keby výrobné odvetvie Únie dokázalo získať cieľový zisk predajom za cieľovú cenu v zmysle článku 7 ods. 2c a 2d základného nariadenia.

(169)

V súlade s článkom 7 ods. 2c základného nariadenia Komisia pri určovaní cieľového zisku zohľadnila tieto faktory: úroveň ziskovosti pred zvýšením dovozu z dotknutej krajiny, úroveň ziskovosti potrebná na pokrytie celkových nákladov a investícií, výskum a vývoj a inovácie, ako aj úroveň ziskovosti, ktorú možno očakávať za bežných podmienok hospodárskej súťaže. Takéto ziskové rozpätie by nemalo byť nižšie ako 6 %.

(170)

V prvom kroku Komisia stanovila základný zisk pokrývajúci celé náklady za bežných podmienok hospodárskej súťaže. Komisia použila zisky, ktoré výrobcovia z Únie zaradení do vzorky dosahovali predtým, ako vzrástol nekalý dovoz z Ruska a začal spôsobovať ujmu výrobnému odvetviu Únie. Toto ziskové rozpätie sa stanovilo na 9,7 %, čo zodpovedá úrovni zisku dosiahnutej výrobným odvetvím Únie v roku 2017.

(171)

Niektorí výrobcovia z Únie tvrdili, že jeho úroveň investícií, výskumu a vývoja a inovácií počas posudzovaného obdobia by bola za bežných podmienok hospodárskej súťaže vyššia.

(172)

Komisia posúdila toto tvrdenie, ale zistila, že napriek klesajúcemu obratu bola úroveň investícií počas obdobia prešetrovania vyššia než v dvoch predchádzajúcich rokoch a veľmi sa približovala úrovni investícií v roku 2017, keď výrobné odvetvie Únie dosiahlo priemerný zisk 9,7 %. Na základe toho a s prihliadnutím na skutočnosť, že investície do výskumu a vývoja a inovácií sú výhľadové prognózy založené na investičných plánoch, Komisia tieto tvrdenia predbežne neuznala.

(173)

Na základe toho je cena nespôsobujúca ujmu 766,33 EUR/kubický meter a vyplýva z uplatnenia uvedeného ziskového rozpätia 9,7 % na výrobné náklady počas obdobia prešetrovania výrobcov z Únie zaradených do vzorky.

(174)

V súlade s článkom 7 ods. 2d základného nariadenia Komisia ako posledný krok posúdila budúce náklady vyplývajúce z mnohostranných environmentálnych dohôd a protokolov k nim, ktorých je Únia zmluvnou stranou, a z dohovorov MOP uvedených v prílohe Ia, ktoré výrobnému odvetviu Únie vzniknú v období uplatňovania opatrenia podľa článku 11 ods. 2 Na základe na diaľku krížovo skontrolovaných vyplnených dotazníkov a dostupných dôkazov predložených niektorými z výrobcov z Únie zaradenými do vzorky Komisia stanovila dodatočné náklady vo výške 6,68 EUR/kubický meter, od ktorých odpočítala skutočné náklady na súlad s týmito dohovormi počas obdobia prešetrovania, a to konkrétne 5,28 EUR za mernú jednotku, čo sa rovná výške 1,40 EUR/kubický meter. Tento rozdiel bol pripočítaný k cene nespôsobujúcej ujmu.

(175)

Komisia na tomto základe vypočítala pre výrobné odvetvie Únie cenu podobného výrobku 767,73 EUR/kubický meter nespôsobujúcu ujmu tak, že na výrobné náklady výrobcov z Únie zaradených do vzorky počas obdobia prešetrovania uplatnila uvedené ziskové rozpätie a potom pripočítala úpravy podľa článku 7 ods. 2d podľa jednotlivých druhov.

(176)

Komisia potom určila úroveň rozpätia predaja pod cenu na základe porovnania váženej priemernej dovoznej ceny spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky v dotknutej krajine, stanovenej na účely výpočtov cenového podhodnotenia, s váženou priemernou cenou podobného výrobku nespôsobujúcou ujmu, ktorý počas obdobia prešetrovania predávali výrobcovia z Únie zaradení do vzorky na trhu Únie. Prípadný rozdiel vyplývajúci z tohto porovnania sa vyjadril ako percentuálny podiel váženej priemernej hodnoty CIF dovozu.

(177)

Úroveň odstránenia ujmy v prípade „ostatných spolupracujúcich spoločností“ a v prípade „všetkých ostatných spoločností“ je vymedzená rovnako ako dumpingové rozpätie pre tieto spoločnosti.

(178)

Komisia v súlade s článkom 21 základného nariadenia skúmala, či môže napriek stanoveniu existencie dumpingu spôsobujúceho ujmu dospieť k jednoznačnému záveru, že v tomto prípade nie je v záujme Únie prijať opatrenia. Určenie záujmu Únie bolo založené na vyhodnotení všetkých jednotlivých dotknutých záujmov vrátane záujmov výrobného odvetvia Únie, dovozcov a používateľov.

(179)

Výrobné odvetvie Únie tvorí približne pätnásť spoločností. Geograficky sa nachádzajú v blízkosti regiónov s brezovými lesmi v severovýchodnej Európe (Fínsko, pobaltské štáty a Poľsko) a priamo zamestnávajú viac ako 5 000 pracovníkov. Väčšina výrobcov z Únie podnet podporila, dvaja zaujali neutrálne stanovisko a žiadny nenamietal proti začatiu prešetrovania.

(180)

Súčasné úrovne ziskovosti sú neudržateľné. Očakáva sa uloženie opatrení, ktoré by výrobnému odvetviu Únie umožnili znova získať časť strateného podielu na trhu a stanoviť ceny na úrovni, ktorá by aspoň pokrývala náklady.

(181)

Neexistencia opatrení bude mať pravdepodobne výrazne negatívny vplyv na výrobné odvetvie Únie, pokiaľ ide o ďalšie stláčanie cien a ďalšie znižovanie objemu predaja, čo sa premietne do väčších strát a pravdepodobne do zatvorenia výrobných zariadení a prepúšťania.

(182)

Komisia preto dospela k záveru, že uloženie predbežných opatrení je v záujme výrobného odvetvia Únie.

(183)

Prihlásilo sa dvadsaťdeväť dovozcov a boli doručené viaceré podania a pripomienky. Ako sa uvádza v oddiele 1.6.2, Komisia vybrala vzorku troch dovozcov, ktorí predložili vyplnené dotazníky.

(184)

Niekoľko dovozcov tvrdilo, že uloženie antidumpingového cla by pre nich a ich zákazníkov znamenalo zvýšenie nákladov na materiály. Tieto dodatočné náklady by len ťažko mohli pokryť, a preto by ohrozili ich ziskovosť a konkurencieschopnosť. Ďalšie tvrdenia boli predložené v súvislosti s nedostatkom kapacít výrobného odvetvia Únie na pokrytie dopytu v Únii, ktorý sa odhaduje približne na 2,1 milióna m3, v dôsledku čoho by opatrenia údajne spôsobili nedostatok na trhu. Okrem toho boli predložené tvrdenia týkajúce sa nedostatočného záujmu výrobcov Únie o dodávanie malým podnikom, ako aj odmietania poskytovať určité materiály.

(185)

Pokiaľ ide o hospodárske dôsledky pre dovozcov, z prešetrovania vyplynulo, že dovozcovia zaradení do vzorky majú vážený zisk 4,7 %, pričom brezová preglejka tvorí rôzne podiely ich portfólia výrobkov. Okrem toho, hoci sa podiel ruskej preglejky distribuovanej dovozcami môže znížiť, ak sa uložia opatrenia, neočakáva sa, že by úroveň opatrení spôsobila úplné zastavenie ruského dovozu. Vzhľadom na to, že existujú aj alternatívne zdroje dodávok v susedných krajinách, ako je Ukrajina a Bielorusko, očakáva sa, že vplyv opatrení na ziskovosť a konkurencieschopnosť dovozcov bude obmedzená. Záujmom používateľov sa zaoberá oddiel 7.3.

(186)

Pokiaľ ide o ohrozenie dodávok, nie je pravdepodobné, že by úroveň opatrení zastavila ruský dovoz, ale skôr umožní naďalej získavať brezovú preglejku z Ruska za spravodlivé ceny. Okrem toho brezovú preglejku možno stále dovážať z iných tretích krajín, ako je Ukrajina a Bielorusko.

(187)

Pokiaľ ide o dodávku spotrebiteľom menších množstiev, z prešetrovania vyplynulo, že výrobné odvetvie Únie vytvorilo rozsiahlu sieť maloobchodníkov, prepojených a neprepojených, ktorá umožňuje výrobnému odvetviu Únie dosah na malých zákazníkov, ktorí nemajú kapacitu na kúpu celých kontajnerov. Okrem toho, ako už bolo uvedené, každý spotrebiteľ môže naďalej čerpať dodávky od ruských výrobcov.

(188)

Z prešetrovania takisto vyplynulo, že výrobné odvetvie Únie má potrebné vybavenie a kapacity na to, aby sa prispôsobilo osobitným požiadavkám zákazníka na výrobok, a je tak schopné vyrábať všetky požadované druhy výrobkov.

(189)

Antidumpingové opatrenia na stanovenej úrovni môžu teda negatívne ovplyvniť niektorých neprepojených dovozcov. Vo všeobecnosti by však takýto vplyv nemal byť významný a do veľkej miery bude závisieť od obchodného modelu dovozcov, rozmanitosti ich zdrojov dodávok a rozsahu, v akom sú zvýšené náklady prenesené na ich zákazníkov.

(190)

Na základe uvedeného Komisia predbežne zistila, že akýkoľvek negatívny vplyv opatrení na neprepojených dovozcov ako celok bude podľa očakávaní obmedzený a že nebude prevažovať nad pozitívnym účinkom opatrení na výrobcov z Únie.

(191)

Prihlásilo sa trinásť používateľov. Deväť používateľov predložilo pripomienky a/alebo vyplnené dotazníky.

(192)

Komisia s väčšinou používateľov, ktorí poskytli vyplnený dotazník, pracuje na procese riešenia nedostatkov vzhľadom na chýbajúce verzie, ktoré možno sprístupniť na nahliadnutie zainteresovaným stranám. V tejto fáze poskytla verejne prístupnú verziu vyplneného dotazníka len jedna spoločnosť, a to Emiliana Imballaggi S.p.A., ktorá nakupuje brezovú preglejku na činnosti v baliarenskom odvetví.

(193)

Podľa niektorých tvrdení by uloženie antidumpingových ciel zvýšilo náklady pre používateľov, ktoré by len ťažko bolo možné preniesť na zákazníkov, a preto by ohrozili ich ziskovosť a konkurencieschopnosť.

(194)

Brezová preglejka sa používa v rôznych druhoch odvetví. Uloženie opatrení bude mať na jednotlivých používateľov pravdepodobne rôzny vplyv, a to v závislosti od podielu nákladov na brezovú preglejku na celkových nákladoch daného odvetvia a od schopnosti preniesť náklady na nadväzujúcich spotrebiteľov. Podrobné informácie od používateľov spolu s verejne prístupnou verziou poskytla len jedna spoločnosť používajúca preglejku v baliarenskom odvetví. Okrem toho navrhovateľ predložil nezávislú štúdiu, v ktorej sa analyzuje očakávaný vplyv opatrení na používateľov na základe teoretických ciel na úrovni 20 % až 30 %.

(195)

Hlavné odvetvia používajúce brezovú preglejku v EÚ podľa spotreby sú: stavebníctvo (39 %), doprava (27 %), nábytkársky (10 %) a baliarenský priemysel (8 %). Na základe dostupných informácií o odvetviach zodpovedných za väčšinu spotreby brezovej preglejky sa vplyv opatrení predbežne posúdil ako obmedzený alebo zanedbateľný. Odvetvia, v ktorých môžu mať clá najväčší vplyv, predstavujú výrobcovia obalov a parkiet. Aj v týchto odvetviach je však vplyv opatrení obmedzený. Pokiaľ ide o baliarenské odvetvie, očakávaný vplyv je približne na úrovni 2 % až 4 % v štruktúre nákladov, pričom možno očakávať, že sa prenesie na zákazníkov. Pokiaľ ide o odvetvie výroby parkiet a podláh, brezová preglejka má rôzne náhrady, ako sú iné druhy dreva a alternatívne materiály, čo je ďalším dôvodom, prečo sa očakáva, že vplyv potenciálne vyšších nákladov na brezovú preglejku bude obmedzený.

(196)

Na základe uvedeného Komisia predbežne zistila, že akýkoľvek negatívny vplyv opatrení na používateľov bude podľa očakávaní obmedzený a že nebude prevažovať nad pozitívnym účinkom opatrení na výrobcov z Únie.

(197)

Ako zainteresované strany sa prihlásili traja dodávatelia.

(198)

Všetky tri spoločnosti sú dodávateľmi strojných zariadení a vybavenia na spracovanie dreva alebo materiálov používaných na výrobu brezovej preglejky pre ruských vyvážajúcich výrobcov. Spoločnosti tvrdili, že uloženie opatrení spôsobí pokles ruského dovozu, čo povedie k poklesu investícií ruských vyvážajúcich výrobcov do vybavenia, a teda bude mať negatívny vplyv na ich podnikanie.

(199)

Komisia očakáva, že ruské investície do vybavenia by neboli výrazne ovplyvnené, keďže sa neočakáva, že by úroveň opatrení zastavila ruský dovoz. Na druhej strane je pravdepodobné, že opatrenia umožnia výrobnému odvetviu Únie investovať do vybavenia, čím pozitívne ovplyvnia dodávateľov vybavenia na spracovanie dreva v Únii.

(200)

Na základe uvedeného Komisia predbežne zistila, že akýkoľvek negatívny vplyv opatrení na dodávateľov ako celok bude podľa očakávaní obmedzený a že nebude prevažovať nad pozitívnym účinkom opatrení na výrobcov z Únie.

(201)

Ako zainteresované strany sa prihlásili tri národné združenia (z Francúzska, Talianska a zo Španielska) zastupujúce výrobcov preglejok z topoľového, borovicového a iného dreva. Tvrdili, že hoci sa dotknutý výrobok a ich výrobky odlišujú, v určitej miere môže dôjsť k nahradzovaniu. Tvrdili, že hoci sú ceny brezovej preglejky bežne na vyšších úrovniach, dumpingové ceny brezovej preglejky z Ruska prilákali dopyt, ktorý tradične býva po iných druhoch dreva, ako je topoľ, borovica a okoumé, a ohrozujú hodnotový reťazec existujúci v iných druhoch drevárskych odvetví. Preto uloženie opatrení podporujú.

(202)

Niekoľko strán tvrdilo, že uloženie ciel môže spôsobiť únik uhlíka z dôvodu nahradenia ruskej brezovej preglejky čínskou topoľovou preglejkou alebo preglejkou z iných krajín vzdialenejších od Európy, čím sa zvýšia dopravné emisie a riziko, že náhradné výrobky budú menej udržateľné ako ruská brezová preglejka. Komisia poznamenala, že sa neočakáva, že by úroveň opatrení, ktoré sa majú uložiť, zastavila ruský dovoz. Okrem toho sa nepotvrdilo, že v prípade nahradenia dovozu z Ruska dovozom z inej tretej krajiny by išlo o dovoz z Číny, ani to, že výroba iného druhu dreva by bola menej udržateľná ako výroba ruského brezového dreva. Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(203)

Strany tvrdili, že clá by prehĺbili vplyv pandémie ochorenia COVID-19 na používateľov. Ako už však bolo vysvetlené, očakáva sa, že vplyv opatrení na hlavné odvetvia používajúce brezovú preglejku bude obmedzený. Okrem toho Komisia momentálne nemá k dispozícii žiadne dôkazy o vplyve pandémie na rôzne odvetvia používateľov ani o tom, že vplyv na výrobcov by bol iný ako vplyv na používateľov. Keďže neexistujú takéto dôkazy, pandémia ochorenia COVID-19 sa v rámci posúdenia záujmu Únie považuje za neutrálny faktor.

(204)

Na základe uvedených skutočností Komisia dospela k záveru, že neexistujú žiadne presvedčivé dôvody domnievať sa, že uloženie opatrení na dovoz brezovej preglejky s pôvodom v Rusku nie je v tejto fáze prešetrovania v záujme Únie.

(205)

Na základe záverov, ku ktorým dospela Komisia vo vzťahu k dumpingu, ujme, príčinnej súvislosti a záujmu Únie, by sa mali uložiť predbežné opatrenia, aby sa predišlo ďalšej ujme, ktorú výrobnému odvetviu Únie spôsobuje dumpingový dovoz.

(206)

V súlade s pravidlom menšieho cla uvedeným v článku 7 ods. 2 základného nariadenia je potrebné na dovoz brezovej preglejky s pôvodom v Rusku uložiť predbežné antidumpingové opatrenia. Komisia porovnala rozpätia predaja pod cenu a dumpingové rozpätia. Výška cla bola stanovená na úrovni nižšieho z dumpingového rozpätia a rozpätia predaja pod cenu.

(207)

Na základe toho by mali byť predbežné antidumpingové colné sadzby vyjadrené ako cena CIF na hranici Únie, clo nezaplatené, takéto:

(208)

Individuálne antidumpingové colné sadzby pre jednotlivé spoločnosti vymedzené v tomto nariadení sa stanovili na základe zistení v rámci tohto prešetrovania. Odrážali preto situáciu zistenú počas tohto prešetrovania, pokiaľ ide o tieto spoločnosti. Tieto colné sadzby sa vzťahujú výlučne na dovoz dotknutého výrobku s pôvodom v dotknutej krajine a vyrábaného uvedenými právnymi subjektmi. Na dovoz dotknutého výrobku vyrábaného akoukoľvek inou spoločnosťou, ktorá sa osobitne neuvádza v normatívnej časti tohto nariadenia, vrátane subjektov prepojených s danými osobitne uvedenými spoločnosťami by sa mala vzťahovať colná sadzba uplatňovaná na „všetky ostatné spoločnosti“. Nemali by sa naň vzťahovať žiadne individuálne antidumpingové colné sadzby.

(209)

S cieľom zabezpečiť riadne presadzovanie antidumpingových ciel by sa antidumpingové clo pre všetky ostatné spoločnosti nemalo vzťahovať iba na vyvážajúcich výrobcov, ktorí pri tomto prešetrovaní nespolupracovali, ale aj na výrobcov, ktorí počas obdobia prešetrovania nevyvážali do Únie.

(210)

S cieľom minimalizovať riziko obchádzania vzhľadom na veľký rozdiel v colných sadzbách je potrebné prijať osobitné opatrenia, ktorými sa zabezpečí uplatňovanie individuálnych antidumpingových ciel. Spoločnosti, na ktoré sa vzťahujú individuálne antidumpingové clá, musia colným orgánom členských štátov predložiť platnú obchodnú faktúru. Faktúra musí spĺňať požiadavky stanovené v článku 1 ods. 3 tohto nariadenia. Na tovar, ktorý sa dovezie bez takejto faktúry, by sa malo vzťahovať antidumpingové clo uplatňované na „všetky ostatné spoločnosti“.

(211)

Hoci je predloženie faktúry nevyhnutné na to, aby colné orgány členských štátov mohli na dovoz uplatňovať individuálne sadzby antidumpingového cla, nejde o jediný prvok, ktorý majú zohľadňovať. Colné orgány členských štátov totiž aj v prípade, že sa tovar predkladá s faktúrou spĺňajúcou všetky požiadavky stanovené v článku 1 ods. 3 tohto nariadenia, musia vykonať svoje zvyčajné kontroly a môžu si podobne ako vo všetkých ostatných prípadoch vyžiadať ďalšie doklady (prepravné doklady atď.), aby mohli overiť správnosť údajov uvedených vo vyhlásení a zabezpečiť, že následné uplatnenie nižšej colnej sadzby je odôvodnené v súlade s colnými predpismi.

(212)

V súlade s článkom 19a základného nariadenia Komisia informovala zainteresované strany o plánovanom uložení predbežných ciel. Tieto informácie sa sprístupnili aj všeobecnej verejnosti na webovom sídle GR TRADE. Zainteresovaným stranám boli poskytnuté tri pracovné dni na predloženie pripomienok k presnosti výpočtov, o ktorých boli osobitne informované.

(213)

Boli doručené žiadne pripomienky k presnosti výpočtov. Skupina UPG predložila relevantné pripomienky, ktoré boli zohľadnené, zatiaľ čo pripomienky skupiny Sveza a spoločnosti Syktyvkar Plywood Mill Ltd. nemali vplyv na presnosť výpočtov. Ruské orgány predložili pripomienky proti uloženiu predbežných opatrení, neposkytli však konkrétne podrobnosti týkajúce sa presnosti výpočtov.

(214)

V záujme riadneho úradného postupu Komisia vyzve zainteresované strany, aby v stanovenej lehote predložili písomné pripomienky a/alebo požiadali o vypočutie Komisiou a/alebo úradníkom pre vypočutie v obchodných konaniach.

(215)

Zistenia týkajúce sa uloženia predbežných ciel sú predbežné a môžu sa v konečnej fáze prešetrovania zmeniť,