NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2021/847

z 20. mája 2021,

ktorým sa zriaďuje program „Fiscalis“ pre spoluprácu v oblasti zdaňovania a zrušuje nariadenie (EÚ) č. 1286/2013

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej články 114 a 197,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (1),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom (2),

keďže:

(1)

Program Fiscalis 2020, ktorý bol stanovený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1286/2013 (3) a ktorý vykonáva Komisia v spolupráci s členskými štátmi a pridruženými krajinami, ako aj programy, ktoré sú jeho predchodcami, významne prispeli k zjednodušeniu a zlepšeniu spolupráce medzi daňovými orgánmi v rámci Únie. Daňové orgány zúčastnených krajín uznali pridanú hodnotu uvedených programov vrátane pridanej hodnoty pre ochranu finančných a hospodárskych záujmov členských štátov a daňovníka. Výzvy nasledujúceho desaťročia možno riešiť, len ak sa členské štáty budú pozerať za hranice svojich administratívnych území a budú intenzívne spolupracovať so svojimi náprotivkami.

(2)

Program Fiscalis 2020 ponúka členským štátom rámec Únie, v ktorom sa majú rozvíjať činnosti spolupráce. Uvedený rámec je nákladovo efektívnejší, než keby si každý členský štát vytvoril samostatné rámce spolupráce na dvojstrannej alebo mnohostrannej úrovni. Preto je primerané, aby sa zabezpečilo pokračovanie programu Fiscalis 2020 zriadením nového programu v rovnakej oblasti, programu Fiscalis (ďalej len „program“).

(3)

Poskytnutím rámca pre akcie, ktorý podporuje vnútorný trh, posilňuje konkurencieschopnosť Únie a chráni finančné a hospodárske záujmy Únie a jej členských štátov, by mal program prispieť k: podpore daňovej politiky a vykonávaniu práva Únie súvisiaceho so zdaňovaním; predchádzaniu daňovým podvodom, daňovým únikom, agresívnemu daňovému plánovaniu a dvojitému nezdaneniu a boju proti nim; predchádzaniu a znižovaniu zbytočného administratívneho zaťaženia občanov a podnikov v súvislosti s cezhraničnými transakciami; podpore spravodlivejších a efektívnejších daňových systémov; dosiahnutiu plného potenciálu vnútorného trhu a podpore spravodlivej hospodárskej súťaže v Únii; podpore spoločného prístupu Únie na medzinárodných fórach; podpore budovania administratívnych kapacít daňových orgánov vrátane modernizácie metód výkazníctva a vykonávania auditov; ako aj podpore odbornej prípravy pracovníkov daňových orgánov v tomto ohľade.

(4)

Týmto nariadením sa pre program stanovuje finančné krytie, ktoré má pre Európsky parlament a Radu v priebehu ročného rozpočtového postupu predstavovať hlavnú referenčnú sumu v zmysle bodu 18 Medziinštitucionálnej dohody zo 16. decembra 2020 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových záležitostiach a správnom finančnom riadení, ako aj o nových vlastných zdrojoch vrátane plánu na zavedenie nových vlastných zdrojov (4).

(5)

S cieľom podporiť proces pristúpenia a pridruženia tretích krajín by sa mal program za predpokladu splnenia určitých podmienok otvoriť účasti pristupujúcich krajín a kandidátskych krajín, ako aj potenciálnym kandidátom a partnerským krajinám európskej susedskej politiky. Mohol by sa otvoriť aj pre iné tretie krajiny v súlade s podmienkami stanovenými v osobitných dohodách medzi Úniou a uvedenými krajinami, ktoré sa vzťahujú na ich účasť na akomkoľvek programe Únie.

(6)

Na program sa vzťahuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 (5) (ďalej len „nariadenie o rozpočtových pravidlách“). Nariadenie o rozpočtových pravidlách stanovuje pravidlá plnenia rozpočtu Únie vrátane pravidiel, ktoré sa týkajú grantov, cien, verejného obstarávania, nepriameho riadenia, finančných nástrojov, rozpočtových záruk, finančnej pomoci a refundácie výdavkov externých expertov.

(7)

Akcie v rámci programu Fiscalis 2020 sa ukázali ako primerané, a preto by sa mali zachovať. S cieľom zjednodušiť vykonávanie programu a poskytnúť väčšiu flexibilitu pri jeho vykonávaní, a tým lepšie dosahovať jeho ciele, by sa tieto akcie mali vymedziť iba ako všeobecné kategórie s uvedením zoznamu vysvetľujúcich príkladov konkrétnych činností, ako sú stretnutia a podobné podujatia ad hoc, podľa vhodnosti zahŕňajúce prítomnosť v kanceláriách administratívy a účasť na administratívnom vyšetrovaní, štruktúrovaná spolupráca na projektoch, podľa vhodnosti zahŕňajúca spoločné audity, a budovanie kapacít v oblasti IT, podľa vhodnosti zahŕňajúce prístup daňových úradov do prepojených registrov. Akcie by podľa vhodnosti mali byť zamerané aj na riešenie prioritných tém na dosiahnutie cieľov programu. Prostredníctvom spolupráce a budovania kapacít by mal program presadzovať a podporovať aj zavádzanie a využívanie inovácií s cieľom ďalej zlepšovať spôsobilosti na plnenie základných priorít zdaňovania.

(8)

Vzhľadom na rastúcu mobilitu daňovníkov, počet cezhraničných transakcií, internacionalizáciu finančných nástrojov a následné zvýšené riziko daňových podvodov, daňových únikov a agresívneho daňového plánovania, ktoré všetky výrazne presahujú hranice Únie, by pre Úniu alebo pre členské štáty mohli byť zaujímavá úpravy alebo rozšírenia európskych elektronických systémov pre spoluprácu s tretími krajinami, ktoré sa na programe nezúčastňujú, a medzinárodnými organizáciami. Konkrétne by sa takýmito úpravami alebo rozšíreniami zabránilo administratívnemu zaťaženiu a nákladom vyplývajúcim z vývoja a prevádzky dvoch podobných elektronických systémov pre výmenu informácií v rámci Únie a medzinárodnú výmenu informácií. Preto, ak to uvedený záujem riadne odôvodňuje, takéto úpravy alebo rozšírenia by mali byť oprávnenými na financovanie v rámci programu.

(9)

Vzhľadom na význam globalizácie a dôležitosť boja proti daňovým podvodom, daňovým únikom a agresívnemu daňovému plánovaniu by program mal umožňovať zapojenie externých expertov v zmysle článku 238 nariadenia o rozpočtových pravidlách. Takýmito externými expertmi by mali byť najmä zástupcovia vládnych orgánov vrátane vládnych orgánov z nepridružených tretích krajín, a to aj z najmenej rozvinutých krajín, ako aj zástupcovia medzinárodných organizácií, hospodárskych subjektov, daňovníkov a občianskej spoločnosti. V uvedenom kontexte by sa najmenej rozvinutá krajina mala chápať ako tretia krajina alebo územie mimo Únie oprávnené na oficiálnu rozvojovú pomoc v súlade s príslušným zoznamom, ktorý zverejnil Výbor pre rozvojovú pomoc Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj, a na základe definície najmenej rozvinutých krajín podľa Organizácie Spojených národov. Výber expertov do skupín expertov by mal vychádzať z rozhodnutia Komisie z 30. mája 2016 o stanovení horizontálnych pravidiel pre vytvorenie a fungovanie skupín expertov Komisie. Aby experti vymenovaní ako súkromné osoby konali vo verejnom záujme nezávisle, Komisia by mala zabezpečiť, aby uvedení experti boli nestranní, aby nemali žiadne možné konflikty záujmov s ich profesionálnymi funkciami a aby informácie o ich výbere a účasti boli zverejnené.

(10)

V súlade so záväzkom Komisie zabezpečiť súdržnosť a zjednodušenie programov financovania, stanoveným v jej oznámení z 19. októbra 2010 o preskúmaní rozpočtu EÚ, by sa zdroje mali využívať spoločne s ďalšími nástrojmi financovania zo strany Únie, ak plánované akcie v rámci programu sledujú ciele, ktoré sú spoločné pre rôzne nástroje financovania, pri vylúčení dvojitého financovania. Akciami v rámci programu by sa mala zabezpečiť súdržnosť pri využívaní zdrojov Únie na podporu daňovej politiky a daňových orgánov.

(11)

V záujme nákladovej efektívnosti by sa v rámci programu mali využívať možné synergie s inými opatreniami Únie v príbuzných oblastiach, ako je program Colníctvo, zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/444 (6), Program Únie pre boj proti podvodom, zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/785 (7), Program pre jednotný trh, zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/690 (8), Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti, zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/241 (9), a Nástroj technickej podpory, zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/240 (10).

(12)

Najväčšou časťou rozpočtu v rámci programu majú byť akcie na budovanie kapacít v oblasti informačných technológií (ďalej len „IT“). V osobitných ustanoveniach by sa preto mali opísať a rozlíšiť spoločné a vnútroštátne komponenty európskych elektronických systémov. Okrem toho by sa mal jasne vymedziť rozsah akcií a zodpovednosti Komisie a členských štátov. Pokiaľ je to možné, spoločné a vnútroštátne komponenty európskych elektronických systémov by mali byť interoperabilné a mali by sa vytvárať synergie s ďalšími elektronickými systémami príslušných programov Únie.

(13)

V súčasnosti neexistuje požiadavka na vypracovanie viacročného strategického plánu pre zdaňovanie na vytvorenie koherentného a interoperabilného elektronického daňového prostredia v Únii. S cieľom zabezpečiť, aby akcie na budovanie kapacít IT boli koherentné a koordinované, v programe by sa mala stanoviť požiadavka vypracovať takýto plán, nástroj plánovania, ktorý by mal byť v súlade s príslušnými právnymi aktmi Únie a nemal byť ísť nad rámec z nich vyplývajúcich povinností.

(14)

Toto nariadenie by sa malo vykonávať prostredníctvom pracovných programov. Vzhľadom na strednodobý až dlhodobý charakter sledovaných cieľov a na základe skúseností získaných v priebehu času by malo byť možné, aby sa pracovné programy vzťahovali na niekoľko rokov. Prechodom z ročných pracovných programov na viacročné, pričom každý program by sa mal vzťahovať najviac na tri roky, by sa znížilo administratívne zaťaženie Komisie aj členských štátov.

(15)	S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (11).

(16)

Podľa bodov 22 a 23 Medziinštitucionálnej dohody z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva (12) by sa tento program mal hodnotiť na základe informácií získaných v súlade s osobitnými požiadavkami na monitorovanie, pričom by sa malo predchádzať administratívnemu zaťaženiu, najmä vo vzťahu k členským štátom, a nadmernej regulácii. V prípade potreby by uvedené požiadavky mali zahŕňať merateľné ukazovatele ako základ hodnotenia účinkov programu v praxi. Priebežné a záverečné hodnotenia, ktoré by sa mali vykonať najneskôr štyri roky od začiatku vykonávania a dokončenia programu, by mali pomôcť v procese rozhodovania o ďalších viacročných finančných rámcoch. Priebežné a záverečné hodnotenia by mali tiež obsahovať informácie o zostávajúcich prekážkach, ktoré bránia dosiahnuť ciele programu, a návrhy najlepších postupov. Okrem priebežných a záverečných hodnotení by sa ako súčasť systému podávania správ o výkonnosti mali na monitorovanie dosiahnutého pokroku vypracúvať výročné správy o pokroku. Uvedené správy by mali obsahovať zhrnutie získaných skúseností a vo vhodnom prípade prekážok, ktoré sa vyskytli v danom roku v súvislosti s vykonávanými programovými činnosťami.

(17)	Komisia by mala organizovať pravidelné semináre s daňovými orgánmi za účasti zástupcov členských štátov, ktoré sú prijímateľmi, aby sa prediskutovala problematika a navrhli možné zlepšenia súvisiace s cieľmi programu vrátane výmeny informácií medzi daňovými orgánmi.

(18)

S cieľom primerane reagovať na zmeny priorít daňovej politiky by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“), pokiaľ ide o zmenu zoznamu ukazovateľov, s cieľom zhodnotiť dosiahnutie špecifických cieľov programu a doplnenie tohto nariadenia o ustanovenia týkajúce sa zriadenia rámca pre monitorovanie a hodnotenie. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva. Predovšetkým v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako expertom z členských štátov, a experti Európskeho parlamentu a Rady majú systematicky prístup na zasadnutia skupín expertov Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

(19)

V súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách, nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 (13) a nariadeniami Rady (ES, Euratom) č. 2988/95 (14), (Euratom, ES) č. 2185/96 (15) a (EÚ) 2017/1939 (16) sa finančné záujmy Únie majú chrániť prostredníctvom primeraných opatrení vrátane opatrení týkajúcich sa: prevencie, odhaľovania, nápravy a vyšetrovania nezrovnalostí vrátane podvodov; vymáhania stratených, nesprávne vyplatených alebo nesprávne použitých finančných prostriedkov; a uloženia administratívnych sankcií v náležitých prípadoch. Konkrétne má Európsky úrad pre boj proti podvodom (ďalej len „OLAF“) právomoc vykonávať v súlade s nariadeniami (Euratom, ES) č. 2185/96 a (EÚ, Euratom) č. 883/2013 administratívne vyšetrovania vrátane kontrol a inšpekcií na mieste s cieľom zistiť, či nedošlo k podvodu, ku korupcii alebo k akémukoľvek inému protiprávnemu konaniu poškodzujúcemu finančné záujmy Únie. Európska prokuratúra je v súlade s nariadením (EÚ) 2017/1939 splnomocnená vyšetrovať a stíhať trestné činy poškodzujúce finančné záujmy Únie, ako sa stanovuje v smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1371 (17). V súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách má každá osoba alebo každý subjekt, ktoré prijímajú finančné prostriedky Únie, v plnej miere spolupracovať pri ochrane finančných záujmov Únie, udeliť potrebné práva a prístup Komisii, OLAF-u, Dvoru audítorov a, pokiaľ ide o tie členské štáty, ktoré sa zúčastňujú na posilnenej spolupráci podľa nariadenia (EÚ) 2017/1939, Európskej prokuratúre a zabezpečiť, aby všetky tretie strany zúčastňujúce sa na implementácii finančných prostriedkov Únie udelili rovnocenné práva.

(20)

Tretie krajiny, ktoré sú členmi Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP), sa môžu zapojiť do programov Únie v rámci spolupráce zriadenej podľa Dohody o Európskom hospodárskom priestore (18), ktorá umožňuje vykonávanie týchto programov na základe rozhodnutia prijatého podľa uvedenej dohody. Tretie krajiny sa môžu zapojiť aj na základe iných právnych nástrojov. V tomto nariadení by sa malo zaviesť osobitné ustanovenie vyžadujúce od tretích krajín, aby udelili potrebné práva a prístup zodpovednému povoľujúcemu úradníkovi, OLAF-u a Dvoru audítorov na riadne vykonávanie ich príslušných právomocí.

(21)

Na toto nariadenie sa vzťahujú horizontálne finančné pravidlá prijaté Európskym parlamentom a Radou na základe článku 322 ZFEÚ. Uvedené pravidlá sú stanovené v nariadení o rozpočtových pravidlách a určujú najmä postup zostavovania a plnenia rozpočtu prostredníctvom grantov, verejného obstarávania, cien a nepriameho plnenia a zabezpečujú kontroly zodpovednosti účastníkov finančných operácií. Pravidlá prijaté na základe článku 322 ZFEÚ zahŕňajú aj všeobecný režim podmienenosti na ochranu rozpočtu Únie.

(22)

Typy financovania a spôsoby plnenia podľa tohto nariadenia by sa mali zvoliť na základe ich schopnosti dosiahnuť špecifické ciele akcií a prinášať výsledky, najmä s prihliadnutím na náklady na kontroly, administratívnu záťaž a očakávané riziko nesúladu. Uvedená voľba by mala zahŕňať posúdenie využitia jednorazových platieb, paušálneho financovania a jednotkových nákladov, ako aj financovania, ktoré nie je spojené s nákladmi, ako sa uvádza v článku 125 ods. 1 nariadenia o rozpočtových pravidlách. Oprávnené náklady by sa mali stanoviť podľa povahy oprávnených akcií. Úhrada nákladov na cestovanie, ubytovanie a diéty pre účastníkov stretnutí a podobných ad hoc podujatí a úhrada nákladov spojených s usporiadaním podujatí je maximálne dôležitá, aby sa tak zabezpečila účasť národných expertov a daňových orgánov na spoločných akciách.

(23)

V súlade s článkom 193 ods. 2 nariadenia o rozpočtových pravidlách sa grant môže udeliť na už začatú akciu pod podmienkou, že žiadateľ je schopný preukázať potrebu začať akciu pred podpísaním dohody o grante. Náklady, ktoré vznikli pred dátumom predloženia žiadosti o grant, však s výnimkou riadne odôvodnených výnimočných prípadov nie sú oprávnené. S cieľom predísť akémukoľvek narušeniu podpory Únie, ktoré by mohlo poškodiť záujmy Únie, by počas obmedzeného obdobia na začiatku viacročného finančného rámca na roky 2021 – 2027 a len v riadne odôvodnených prípadoch malo byť možné stanoviť v rozhodnutí o financovaní oprávnenosť činností a nákladov od začiatku rozpočtového roka 2021, a to aj v prípade, že tieto činnosti boli vykonané a tieto náklady vznikli pred podaním žiadosti o grant.

(24)

Keďže cieľ tohto nariadenia nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodov jeho rozsahu a dôsledkov ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(25)	Nariadenie (EÚ) č. 1286/2013 by sa preto malo zrušiť.

(26)	S cieľom zabezpečiť kontinuitu v poskytovaní podpory v príslušnej oblasti politiky a umožniť, aby sa vykonávanie začalo od začiatku viacročného finančného rámca na roky 2021–2027 by toto nariadenie malo nadobudnúť účinnosť čo najskôr a malo by sa uplatňovať so spätnou účinnosťou od 1. januára 2021,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

KAPITOLA I

Všeobecné ustanovenia

Článok 1

Predmet úpravy

Týmto nariadením sa zriaďuje program „Fiscalis“ pre spoluprácu v oblasti zdaňovania (ďalej len „program“) na obdobie od 1. januára 2021 do 31. decembra 2027.

Týmto nariadením sa stanovujú ciele programu, jeho rozpočet na obdobie rokov 2021 – 2027, formy financovania zo strany Únie a pravidlá poskytovania takéhoto financovania.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

„zdaňovanie“ sú záležitosti, a to vrátane koncepcie, správy, presadzovania a dodržiavania predpisov, týkajúce sa týchto daní a poplatkov:

a)	dane z pridanej hodnoty podľa smernice Rady 2006/112/ES (19);

b)	spotrebných daní z alkoholu podľa smernice Rady 92/83/EHS (20);

c)	spotrebných daní z tabakových výrobkov podľa smernice Rady 2011/64/EÚ (21);

d)	daní z energetických výrobkov a elektriny podľa smernice Rady 2003/96/ES (22);

e)	ďalších daní a poplatkov uvedených v článku 2 ods. 1 písm. a) smernice Rady 2010/24/EÚ (23), pokiaľ sú relevantné pre vnútorný trh a administratívnu spoluprácu medzi členskými štátmi;

2.	„daňové orgány“ sú verejné orgány a iné subjekty, ktoré sú zodpovedné za zdaňovanie alebo s ním súvisiace činnosti;

3.	„európsky elektronický systém“ je elektronický systém, ktorý je potrebný pre zdaňovanie a na vykonávanie úloh daňových orgánov.

Článok 3

Ciele programu

1. Všeobecnými cieľmi programu sú podpora daňových orgánov a zdaňovania v záujme zlepšeného fungovania vnútorného trhu, posilnenie konkurencieschopnosti Únie a spravodlivej hospodárskej súťaže v Únii, ochrana finančných a hospodárskych záujmov Únie a jej členských štátov vrátane ochrany uvedených záujmov pred daňovými podvodmi, daňovými únikmi a vyhýbaním sa daňovým povinnostiam, a zlepšenie výberu daní.

2. Špecifickými cieľmi programu sú podpora daňovej politiky a vykonávania práva Únie súvisiaceho so zdaňovaním, posilnenie spolupráce medzi daňovými orgánmi vrátane výmeny informácií v daňovej oblasti a podpora budovania administratívnych kapacít vrátane odbornej spôsobilosti a vývoja a prevádzky európskych elektronických systémov.

Článok 4

Rozpočet

1. Finančné krytie na vykonávanie programu na obdobie rokov 2021 – 2027 je 269 000 000 EUR v bežných cenách.

2. Zo sumy uvedenej v odseku 1 sa môžu uhrádzať aj výdavky na prípravu, monitorovanie, kontrolu, audit, hodnotenie a iné činnosti súvisiace s riadením programu a hodnotením dosahovania jeho cieľov. Okrem toho sa z nej môžu uhrádzať výdavky na štúdie, stretnutia expertov, informačné a komunikačné akcie, pokiaľ sa týkajú cieľov programu, ako aj výdavky spojené so sieťami informačných technológií, ktoré sú zamerané na spracovanie a výmenu informácií vrátane nástrojov informačných technológií na úrovni inštitúcií a ostatné výdavky na technickú a administratívnu pomoc potrebnú v súvislosti s riadením programu.

Článok 5

Tretie krajiny pridružené k programu

Program je otvorený účasti týchto tretích krajín:

pristupujúcim krajinám, kandidátskym krajinám a potenciálnym kandidátom v súlade so všeobecnými zásadami a všeobecnými podmienkami účasti týchto krajín na programoch Únie stanovenými v príslušných rámcových dohodách a rozhodnutiach Rady pre pridruženie alebo v podobných dohodách a v súlade s osobitnými podmienkami stanovenými v dohodách medzi Úniou a týmito krajinami;

krajinám európskej susedskej politiky v súlade so všeobecnými zásadami a všeobecnými podmienkami účasti týchto krajín na programoch Únie stanovenými v príslušných rámcových dohodách a rozhodnutiach Rady pre pridruženie alebo v podobných dohodách a v súlade s osobitnými podmienkami stanovenými v dohodách medzi Úniou a týmito krajinami za predpokladu, že tieto krajiny dosiahli dostatočnú úroveň aproximácie príslušných právnych predpisov a administratívnych metód s právnymi predpismi a administratívnymi metódami Únie;

iným tretím krajinám v súlade s podmienkami stanovenými v osobitnej dohode vzťahujúcej sa na účasť príslušnej tretej krajiny na akomkoľvek programe Únie, ak sa touto dohodou:

i)	zabezpečuje spravodlivá rovnováha, pokiaľ ide o príspevky a výhody tretej krajiny zúčastňujúcej sa na programoch Únie;

ii)	stanovujú podmienky účasti na programoch vrátane výpočtu finančných príspevkov na jednotlivé programy a ich administratívne náklady;

iii)	neudeľuje tretej krajine rozhodovacia právomoc v súvislosti s programom;

iv)	zaručujú práva Únie na zabezpečenie správneho finančného riadenia a na ochranu jej finančných záujmov.

Príspevky uvedené v prvom odseku písm. c) bode ii) predstavujú pripísané príjmy v súlade s článkom 21 ods. 5 nariadenia o rozpočtových pravidlách.

Článok 6

Vykonávanie a formy financovania zo strany Únie

1. Program sa vykonáva v rámci priameho riadenia v súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách.

2. Z programu sa môže poskytovať financovanie v akejkoľvek forme stanovenej v nariadení o rozpočtových pravidlách, a to najmä prostredníctvom grantov, cien, verejného obstarávania a refundácie cestovných výdavkov a výdavkov spojených s pobytom externých expertov.

KAPITOLA II

Oprávnenosť

Článok 7

Oprávnené akcie

1. Na financovanie sú oprávnené len akcie, ktoré sú implementované za účelom dosiahnutia cieľov stanovených v článku 3.

2. Akcie uvedené v odseku 1 zahŕňajú:

a)	stretnutia a podobné ad hoc podujatia;

b)	štruktúrovanú spoluprácu založenú na projektoch;

c)	akcie zamerané na budovanie kapacít IT, najmä vývoj a prevádzku európskych elektronických systémov;

d)	akcie na budovanie odbornej spôsobilosti a akcie na budovanie iných kapacít;

podporné akcie a iné akcie vrátane:

i)	prípravy štúdií a iných relevantných písomných materiálov;

ii)	inovačných činností, najmä overovania koncepcií, pilotných projektov a prototypových iniciatív;

iii)	spoločne pripravených komunikačných akcií;

iv)	akýchkoľvek iných relevantných akcií stanovených v pracovných programoch uvedených v článku 13, ktoré sú potrebné na dosiahnutie cieľov stanovených v článku 3 alebo podporujú uvedené ciele.

Príloha I obsahuje neúplný zoznam možných foriem relevantných akcií uvedených v prvom pododseku písm. a), b) a d).

Príloha III obsahuje neúplný zoznam prioritných tém akcií.

3. Akcie spočívajúce vo vývoji a prevádzke úprav alebo rozšírení spoločných komponentov európskych elektronických systémov pre spoluprácu s tretími krajinami, ktoré nie sú pridružené k programu, alebo s medzinárodnými organizáciami, sú oprávnené na financovanie, ak sú v záujme Únie alebo členských štátov. Komisia zavedie potrebné administratívne opatrenia, v ktorých sa môže stanoviť, že dotknuté tretie strany prispievajú finančne na uvedené akcie.

4. Ak sa akcia zameraná na budovanie kapacít IT uvedená v odseku 2 prvom pododseku písm. c) tohto článku týka vývoja a prevádzky európskeho elektronického systému, sú oprávnené na financovanie v rámci programu iba náklady súvisiace s úlohami, ktoré boli prenesené na Komisiu podľa článku 11 ods. 2 Členské štáty znášajú náklady súvisiace s úlohami, ktoré boli na ne prenesené podľa článku 11 ods. 3

Článok 8

Účasť externých expertov

1. Ak to prispieva k ukončeniu akcie, ktorou sa plnia ciele programu stanovené v článku 3, zástupcovia vládnych orgánov vrátane orgánov tretích krajín, ktoré nie sú pridružené k programu, a to aj z najmenej rozvinutých krajín, a v relevantnom prípade aj zástupcovia medzinárodných a iných relevantných organizácií, zástupcovia hospodárskych subjektov, zástupcovia organizácií zastupujúcich hospodárske subjekty a zástupcovia občianskej spoločnosti sa môžu zúčastňovať na takejto akcii ako externí experti.

2. Náklady, ktoré vzniknú externým expertom uvedeným v odseku 1 tohto článku, sú oprávnené na refundáciu v rámci programu v súlade s článkom 238 nariadenia o rozpočtových pravidlách.

3. Externých expertov uvedených v odseku 1 vyberá Komisia, a to aj z expertov, ktorých navrhli členské štáty, na základe ich kvalifikácie, skúseností a znalostí, ktoré sú relevantné pre konkrétnu akciu, a to ad hoc na základe potrieb.

Komisia okrem iného posúdi nestrannosť uvedených externých expertov a to, či neexistuje konflikt záujmov s ich profesionálnymi funkciami.

KAPITOLA III

Granty

Článok 9

Udeľovanie grantov, doplnkovosť a kombinované financovanie

1. Granty v rámci programu sa udeľujú a riadia v súlade s hlavou VIII nariadenia o rozpočtových pravidlách.

2. Na akciu, na ktorú sa poskytol príspevok z iného programu Únie, možno poskytnúť príspevok aj z programu, ak sa rôzne príspevky nevzťahujú na tie isté náklady. Pravidlá každého programu Únie, z ktorého sa poskytuje finančný príspevok, sa uplatňujú na jeho príslušný príspevok na akciu. Kumulatívne financovanie nesmie presiahnuť celkové oprávnené náklady na akciu a podpora z rôznych programov Únie sa môže vypočítať na pomernom základe v súlade s dokumentmi, v ktorých sa stanovujú podmienky podpory.

3. V súlade s článkom 195 prvým odsekom písm. f) nariadenia o rozpočtových pravidlách sa granty udeľujú bez výzvy na predkladanie návrhov v prípade, že oprávnenými subjektmi sú daňové orgány členských štátov a tretích krajín pridružených k programu, ako sa uvádza v článku 5 tohto nariadenia, za predpokladu, že sú splnené podmienky stanovené v článku 5 tohto nariadenia.

4. V súlade s článkom 193 ods. 2 druhým pododsekom písm. a) nariadenia o rozpočtových pravidlách sa v riadne odôvodnených prípadoch uvedených v rozhodnutí o financovaní a na obmedzené obdobie môžu činnosti podporované podľa tohto nariadenia a príslušné náklady považovať za oprávnené od 1. januára 2021, a to aj vtedy, ak boli vykonané a vznikli pred podaním žiadosti o grant.

Článok 10

Miera spolufinancovania

1. Odchylne od článku 190 nariadenia o rozpočtových pravidlách sa z programu môže financovať až 100 % oprávnených nákladov na akciu.

2. Uplatniteľná miera spolufinancovania, ak si akcie vyžadujú udelenie grantov, sa stanovuje vo viacročných pracovných programoch uvedených v článku 13.

KAPITOLA IV

Osobitné ustanovenia pre akcie na budovanie kapacít it

Článok 11

Úlohy

1. Komisia a členské štáty spoločne zabezpečia vývoj a prevádzku európskych elektronických systémov, ktoré sú uvedené vo viacročnom strategickom pláne pre zdaňovanie uvedenom v článku 12, a to vrátane koncepcie, špecifikácie, testovania zhody, zavádzania, údržby, vývoja, bezpečnosti, zabezpečenia kvality a kontroly kvality uvedených systémov.

2. Komisia zabezpečuje najmä:

a)	vývoj a prevádzku spoločných komponentov stanovených podľa viacročného strategického plánu pre zdaňovanie;

b)	celkovú koordináciu vývoja a prevádzky európskych elektronických systémov s ohľadom na ich funkčnosť, vzájomné prepojenie a neustále zlepšovanie a ich synchronizovanú implementáciu;

c)	koordináciu európskych elektronických systémov na úrovni Únie s cieľom ich podpory a implementácie na vnútroštátnej úrovni;

d)	koordináciu vývoja a prevádzky európskych elektronických systémov, pokiaľ ide o ich vzájomné pôsobenie s tretími stranami, okrem akcií určených na plnenie vnútroštátnych požiadaviek;

e)	koordináciu európskych elektronických systémov s ostatnými príslušnými akciami na úrovni Únie týkajúcimi sa elektronickej verejnej správy.

3. Každý členský štát zabezpečuje najmä:

a)	vývoj a prevádzku vnútroštátnych komponentov stanovených podľa viacročného strategického plánu pre zdaňovanie;

b)	koordináciu vývoja a prevádzky vnútroštátnych komponentov európskych elektronických systémov na vnútroštátnej úrovni;

c)	koordináciu európskych elektronických systémov s ostatnými príslušnými akciami na vnútroštátnej úrovni týkajúcimi sa elektronickej verejnej správy;

d)	pravidelné poskytovanie informácií Komisii o opatreniach prijatých, ktoré prijal s cieľom umožniť jeho orgánom a hospodárskym subjektom v plnej miere využívať európske elektronické systémy;

e)	implementáciu európskych elektronických systémov na vnútroštátnej úrovni.

Článok 12

Viacročný strategický plán pre zdaňovanie

1. Komisia a členské štáty vypracujú viacročný strategický plán pre zdaňovanie a priebežne ho aktualizujú. Viacročný strategický plán pre zdaňovanie musí byť v súlade s príslušnými právnymi aktmi Únie. Uvádzajú sa v ňom všetky úlohy, ktoré sú relevantné pre vývoj a prevádzku európskych elektronických systémov, a klasifikuje sa v ňom každý európsky elektronický systém alebo časť takéhoto európskeho elektronického systému ako:

a)	spoločný komponent, to znamená komponent európskych elektronických systémov vyvinutý na úrovni Únie, ktorý je k dispozícii pre všetky členské štáty alebo ktorý Komisia identifikovala ako spoločný z dôvodu efektívnosti, bezpečnosti a racionalizácie;

b)	vnútroštátny komponent, to znamená komponent európskych elektronických systémov vyvinutý na vnútroštátnej úrovni, ktorý je k dispozícii v členskom štáte, ktorý ho vytvoril alebo ktorý prispel k jeho spoločnému vytvoreniu; alebo

c)	kombinácia komponentov uvedených v písmenách a) a b).

2. Viacročný strategický plán pre zdaňovanie sa vzťahuje aj na inovačné a pilotné akcie, ako aj podporné metodiky a nástroje súvisiace s európskymi elektronickými systémami.

3. Členské štáty oznámia Komisii ukončenie každej úlohy, ktorá im bola pridelená podľa viacročného strategického plánu pre zdaňovanie. Komisii takisto predkladajú pravidelne správy o pokroku dosiahnutom pri plnení svojich úloh.

4. Členské štáty každý rok najneskôr do 31. marca predložia Komisii výročné správy o pokroku pri vykonávaní viacročného strategického plánu pre zdaňovanie na obdobie od 1. januára do 31. decembra predchádzajúceho roku. Uvedené výročné správy sú vypracované podľa vopred stanoveného formátu.

5. Komisia na základe výročných správ uvedených v odseku 4 každý rok najneskôr do 31. októbra vypracuje konsolidovanú správu hodnotiacu pokrok, ktorý Komisia a členské štáty dosiahli pri vykonávaní viacročného strategického plánu pre zdaňovanie, a túto správu zverejní.

KAPITOLA V

Plánovanie, monitorovanie, hodnotenie a kontrola

Článok 13

Pracovný program

1. Program sa vykonáva prostredníctvom viacročných pracovných programov uvedených v článku 110 ods. 2 nariadenia o rozpočtových pravidlách.

2. Komisia prijíma viacročné pracovné programy prostredníctvom vykonávacích aktov. Uvedené vykonávacie akty sa prijímajú v súlade s postupom uvedeným v článku 18 ods. 2

Článok 14

Monitorovanie a podávanie správ

1. Ukazovatele na účely podávania správ o pokroku programu pri dosahovaní špecifických cieľov stanovených v článku 3 ods. 2 sú uvedené v prílohe II.

2. Na zabezpečenie účinného posúdenia pokroku programu pri dosahovaní jeho cieľov je Komisia splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 17 s cieľom zmeniť prílohu II na účely preskúmania alebo doplnenia ukazovateľov, ak sa to považuje za potrebné, a na účely doplnenia tohto nariadenia o ustanovenia o vytvorení rámca pre monitorovanie a hodnotenie.

3. Systémom podávania správ o výkonnosti sa zabezpečí, aby sa údaje na monitorovanie vykonávania a výsledkov programu získavali efektívne, účinne a včas. Na uvedený účel sa príjemcom finančných prostriedkov Únie ukladajú primerané požiadavky na podávanie správ.

Článok 15

Hodnotenie

1. Hodnotenia programu sa vykonávajú tak, aby sa využili v rozhodovacom procese včas. Komisia hodnotenia zverejňuje.

2. Komisia vykoná priebežné hodnotenie programu hneď, ako sú k dispozícii dostatočné informácie o vykonávaní programu, najneskôr však štyri roky po začatí jeho vykonávania.

3. Na konci vykonávania programu, najneskôr však štyri roky po uplynutí obdobia uvedeného v článku 1, Komisia vykoná záverečné hodnotenie programu.

4. Komisia oznámi závery priebežných a záverečných hodnotení vrátane svojich pripomienok Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov.

Článok 16

Ochrana finančných záujmov Únie

Ak sa prostredníctvom rozhodnutia prijatého podľa medzinárodnej dohody alebo na základe akéhokoľvek iného právneho nástroja zúčastňuje na programe tretia krajina, táto tretia krajina udelí potrebné práva a prístup zodpovednému povoľujúcemu úradníkovi, OLAF-u a Dvoru audítorov na riadne vykonávanie ich príslušných právomocí. V prípade OLAF-u tieto práva zahŕňajú právo viesť vyšetrovania vrátane kontrol a inšpekcií na mieste, ako sa stanovuje v nariadení (EÚ, Euratom) č. 883/2013.

KAPITOLA VI

Vykonávanie delegovania právomocí a postup výboru

Článok 17

Vykonávanie delegovania právomoci

1. Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 14 ods. 2 sa Komisii udeľuje do 31. decembra 2028.

3. Delegovanie právomoci uvedené v článku 14 ods. 2 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4. Komisia pred prijatím delegovaného aktu konzultuje s expertmi určenými jednotlivými členskými štátmi v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva.

5. Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po jeho prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

6. Delegovaný akt prijatý podľa článku 14 ods. 2 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa uvedená lehota predĺži o dva mesiace.

Článok 18

Postup výboru

1. Komisii pomáha výbor, ktorý sa uvádza ako „výbor pre program Fiscalis“. Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

2. Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

KAPITOLA VII

Poskytovanie informácií, komunikácia a publicita

Článok 19

Poskytovanie informácií, komunikácia a publicita

1. Príjemcovia finančných prostriedkov Únie musia priznať pôvod uvedených finančných prostriedkov a zabezpečiť viditeľnosť finančných prostriedkov Únie, najmä pri propagácii akcií a ich výsledkov, a to tým, že poskytnú ucelené, účinné a primerané cielené informácie rôznym cieľovým skupinám vrátane médií a verejnosti.

2. Komisia vykonáva informačné a komunikačné akcie v súvislosti s programom, akciami vykonávanými v rámci programu a dosiahnutými výsledkami. Finančné zdroje vyčlenené na program zároveň prispievajú k inštitucionálnej komunikácii o politických prioritách Únie, pokiaľ sa uvedené priority týkajú cieľov stanovených v článku 3.

KAPITOLA VIII

Prechodné a záverečné ustanovenia

Článok 20

Zrušenie

Nariadenie (EÚ) č. 1286/2013 sa zrušuje s účinnosťou od 1. januára 2021.

Článok 21

Prechodné ustanovenia

1. Toto nariadenie nemá vplyv na pokračovanie ani zmenu akcií začatých podľa nariadenia (EÚ) č. 1286/2013, ktoré sa na uvedené akcie aj naďalej vzťahuje až do ich ukončenia.

2. Z finančného krytia programu sa môžu uhrádzať aj výdavky na technickú a administratívnu pomoc potrebné na zabezpečenie prechodu medzi programom a opatreniami prijatými podľa nariadenia (EÚ) č. 1286/2013.

3. V prípade potreby možno rozpočtové prostriedky na pokrytie výdavkov uvedených v článku 4 ods. 2 zahrnúť do rozpočtu Únie na obdobie po roku 2027, aby sa umožnilo riadenie akcií, ktoré sa neskončia do 31. decembra 2027.

Článok 22

Nadobudnutie účinnosti a uplatňovanie

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa od 1. januára 2021.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 20. mája 2021

Za Európsky parlament

predseda

D. M. SASSOLI

Za Radu

predsedníčka

A. P. ZACARIAS

(1) Ú. v. EÚ C 62, 15.2.2019, s. 118.

(2) Pozícia Európskeho parlamentu zo 17. apríla 2019 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku) a pozícia Rady v prvom čítaní z 10. mája 2021 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku). Pozícia Európskeho parlamentu z 19. mája 2021 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku).

(3) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1286/2013 z 11. decembra 2013, ktorým sa stanovuje akčný program na zlepšenie fungovania daňových systémov v Európskej únii na obdobie rokov 2014 – 2020 (Fiscalis 2020) a ktorým sa zrušuje rozhodnutie č. 1482/2007/ES (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 25).

(4) Ú. v. EÚ L 433I, 22.12.2020, s. 28.

(5) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 z 18. júla 2018 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, o zmene nariadení (EÚ) č. 1296/2013, (EÚ) č. 1301/2013, (EÚ) č. 1303/2013, (EÚ) č. 1304/2013, (EÚ) č. 1309/2013, (EÚ) č. 1316/2013, (EÚ) č. 223/2014, (EÚ) č. 283/2014 a rozhodnutia č. 541/2014/EÚ a o zrušení nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 (Ú. v. EÚ L 193, 30.7.2018, s. 1).

(6) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/444 z 11. marca 2021, ktorým sa zriaďuje program Colníctvo pre spoluprácu v colnej oblasti a ktorým sa zrušuje nariadenie (EÚ) č. 1294/2013 (Ú. v. EÚ L 87, 15.3.2021, s. 1).

(7) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/785 z 29. apríla 2021, ktorým sa zriaďuje Program Únie pre boj proti podvodom a zrušuje nariadenie (EÚ) č. 250/2014 (Ú. v. EÚ L 172, 17.5.2021, s. 110).

(8) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/690 z 28. apríla 2021, ktorým sa zriaďuje Program pre vnútorný trh, konkurencieschopnosť podnikov vrátane malých a stredných podnikov, oblasť rastlín, zvierat, potravín a krmív a európsku štatistiku (Program pre jednotný trh) a ktorým sa zrušujú nariadenia (EÚ) č. 99/2013, (EÚ) č. 1287/2013, (EÚ) č. 254/2014 a (EÚ) č. 652/2014 (Ú. v. EÚ L 153, 3.5.2021, s. 1).

(9) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/241 z 12. februára 2021, ktorým sa zriaďuje Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti (Ú. v. EÚ L 57, 18.2.2021, s. 17).

(10) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/240 z 10. februára 2021, ktorým sa zriaďuje Nástroj technickej podpory (Ú. v. EÚ L 57, 18.2.2021, s. 1).

(11) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).

(12) Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.

(13) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 z 11. septembra 2013 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF), ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1073/1999 a nariadenie Rady (Euratom) č. 1074/1999 (Ú. v. EÚ L 248, 18.9.2013, s. 1).

(14) Nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 2988/95 z 18. decembra 1995 o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev (Ú. v. ES L 312, 23.12.1995, s. 1).

(15) Nariadenie Rady (Euratom, ES) č. 2185/96 z 11. novembra 1996 o kontrolách a inšpekciách na mieste, vykonávaných Komisiou s cieľom ochrany finančných záujmov Európskych spoločenstiev pred spreneverou a inými podvodmi (Ú. v. ES L 292, 15.11.1996, s. 2).

(16) Nariadenie Rady (EÚ) 2017/1939 z 12. októbra 2017, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca na účely zriadenia Európskej prokuratúry (Ú. v. EÚ L 283, 31.10.2017, s. 1).

(17) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1371 z 5. júla 2017 o boji proti podvodom, ktoré poškodzujú finančné záujmy Únie, prostredníctvom trestného práva (Ú. v. EÚ L 198, 28.7.2017, s. 29).

(18) Ú. v. ES L 1, 3.1.1994, s. 3.

(19) Smernica Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (Ú. v. EÚ L 347, 11.12.2006, s. 1).

(20) Smernica Rady 92/83/EHS z 19. októbra 1992 o zosúladení štruktúr spotrebných daní pre etanol a alkoholické nápoje (Ú. v. ES L 316, 31.10.1992, s. 21).

(21) Smernica Rady 2011/64/EÚ z 21. júna 2011 o štruktúre a sadzbách spotrebnej dane z tabakových výrobkov (Ú. v. EÚ L 176, 5.7.2011, s. 24).

(22) Smernica Rady 2003/96/ES z 27. októbra 2003 o reštrukturalizácii právneho rámca Spoločenstva pre zdaňovanie energetických výrobkov a elektriny (Ú. v. EÚ L 283, 31.10.2003, s. 51).

(23) Smernica Rady 2010/24/EÚ zo 16. marca 2010 o vzájomnej pomoci pri vymáhaní pohľadávok vyplývajúcich z daní, poplatkov a ďalších opatrení (Ú. v. EÚ L 84, 31.3.2010, s. 1).