(1)

V súlade s článkom 2 Zmluvy o Európskej Únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“) je Únia založená na hodnotách úcty k ľudskej dôstojnosti, slobody, demokracie, rovnosti, právneho štátu a rešpektovania ľudských práv vrátane práv osôb patriacich k menšinám. Tieto hodnoty sú spoločné členským štátom v spoločnosti, v ktorej prevláda pluralizmus, nediskriminácia, tolerancia, spravodlivosť, solidarita a rovnosť medzi ženami a mužmi. V článku 3 Zmluvy o EÚ sa ďalej uvádza, že cieľom Únie je presadzovať mier, svoje hodnoty a blaho svojich národov a že rešpektuje svoju bohatú kultúrnu a jazykovú rozmanitosť a zabezpečuje zachovávanie a zveľaďovanie európskeho kultúrneho dedičstva. Uvedené hodnoty sa ďalej opätovne potvrdzujú a stanovujú v právach, slobodách a zásadách zakotvených v Charte základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“).

(2)

Je dôležité, aby sa uvedené práva a hodnoty naďalej aktívne pestovali, chránili, podporovali, presadzovali a vymieňali medzi občanmi a národmi a aby zostali stredobodom projektu Únie vzhľadom na to, že zhoršenie ochrany týchto práv a hodnôt v ktoromkoľvek členskom štáte môže mať nepriaznivé účinky na Úniu ako celok. Preto by sa mal vo všeobecnom rozpočte Únie vytvoriť nový Fond pre spravodlivosť, práva a hodnoty pozostávajúci z programu Občania, rovnosť, práva a hodnoty a programu Spravodlivosť, zriadeného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/693 (4). V čase, keď európske spoločnosti čelia extrémizmu, radikalizmu a rozdeleniu a priestor pre nezávislú občiansku spoločnosť sa zmenšuje, je dôležitejšie ako kedykoľvek predtým podporovať, posilňovať a obhajovať spravodlivosť, práva a hodnoty Únie - úctu k ľudskej dôstojnosti, slobodu, demokraciu, rovnosť, právny štát a rešpektovanie ľudských práv. Toto úsilie zásadne a priamo ovplyvní politický, sociálny, kultúrny a hospodársky život v Únii. Ako súčasť nového Fondu pre spravodlivosť, práva a hodnoty bude program Spravodlivosť v súlade s programom Spravodlivosť na obdobie rokov 2014-2020, zriadeným nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1382/2013 (5), naďalej podporovať ďalší rozvoj priestoru spravodlivosti v rámci Únie založeného na právnom štáte, nezávislosti a nestrannosti súdnictva, vzájomnom uznávaní a vzájomnej dôvere, prístupe k spravodlivosti a na cezhraničnej spolupráci.

Program Občania, rovnosť, práva a hodnoty (ďalej len „program“) spojí program Práva, rovnosť a občianstvo na obdobie rokov 2014 – 2020, zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1381/2013 (6), a program Európa pre občanov, zriadený nariadením Rady (EÚ) č. 390/2014 (7) (ďalej len „predchádzajúce programy“).

(3)

Program by sa mal zriadiť na obdobie siedmich rokov, aby sa jeho trvanie zosúladilo s trvaním viacročného finančného rámca stanoveným v nariadení Rady (EÚ, Euratom) 2020/2093 (8).

(4)

Fond pre spravodlivosť, práva a hodnoty a jeho dva podkladové programy financovania budú zamerané na osoby a subjekty, ktoré prispievajú k tomu, aby boli naše spoločné hodnoty a bohatá rozmanitosť, ako aj práva a rovnosť zavedené do praxe a dobre fungujúce. Hlavným cieľom má byť podpora a zachovanie otvorenej, pluralitnej, inkluzívnej a demokratickej spoločnosti založenej na právach a rovnosti. Zahŕňa to dynamickú a silnú občiansku spoločnosť, ktorá podporuje demokratickú, občiansku a spoločenskú účasť obyvateľov a rozvíja bohatú rozmanitosť európskej spoločnosti na základe našich spoločných hodnôt, našej spoločnej histórie a pamäte. V článku 11 Zmluvy o EÚ sa vyžaduje, aby inštitúcie Únie udržiavali otvorený, transparentný a pravidelný dialóg s občianskou spoločnosťou a primeraným spôsobom poskytovali občanom a zastupujúcim združeniam možnosť vyjadrovať a verejne si vymieňať názory na všetky oblasti činnosti Únie.

(5)

Mal by sa nadviazať otvorený, transparentný a pravidelný dialóg s prijímateľmi programu a ďalšími príslušnými zainteresovanými stranami, a to zriadením skupiny pre občiansky dialóg. Skupina pre občiansky dialóg by mala byť otvoreným a neformálnym priestorom na diskusiu a mala by prispievať k výmene skúseností a osvedčených postupov a k diskusii o politickom vývoji v oblastiach a cieľoch programu a súvisiacich oblastiach. Skupina pre občiansky dialóg by nemala mať žiadnu zodpovednosť za riadenie programu.

(6)

Nadviazaním na pozitívne skúsenosti z predchádzajúcich programov a ich ďalším rozvíjaním by mal program umožniť rozvoj synergií s cieľom riešiť výzvy spoločné pre podporu a ochranu hodnôt Únie a s cieľom nadobudnúť zásadný rozmer potrebný na dosiahnutie konkrétnych výsledkov v danej oblasti. Umožní sa tým plné využitie potenciálu pre synergie s cieľom účinnejšie podporiť oblasti politiky, na ktoré sa program vzťahuje, a zvýšiť potenciál súvisiacich politík osloviť jednotlivcov a občiansku spoločnosť, pričom by sa malo usilovať o rovnovážne zemepisné rozdelenie. Ak má byť program účinný, mal by zohľadňovať špecifickú povahu jednotlivých politík, ich rozdielne cieľové skupiny a ich osobitné potreby prostredníctvom na mieru prispôsobených a zacielených prístupov.

(7)

Úplné rešpektovanie a podpora právneho štátu a demokracie sú základom pre budovanie dôvery občanov v Úniu a pri zaručovaní vzájomnej dôvery medzi členskými štátmi. Podporou práv a hodnôt program prispeje k budovaniu demokratickejšej Únie, rešpektovaniu právneho štátu a demokratického dialógu, transparentnosti a dobrej správe vecí verejných, a to aj v prípadoch, kde sa priestor pre občiansku spoločnosť zmenšuje.

(8)

Na to, aby sa Únia priblížila občanom, a na posilnenie demokratickej účasti sú potrebné rôzne akcie a koordinované úsilie. Európske občianstvo a európska identita by sa mali rozvíjať a zlepšovať povzbudzovaním chápania občanov procesu tvorby politík a podporou občianskej angažovanosti v činnostiach Únie. Navyše, nadväzovanie kontaktov medzi občanmi prostredníctvom projektov partnerských miest a sietí miest a podpora organizácií občianskej spoločnosti na miestnej, regionálnej, národnej a nadnárodnej úrovni v oblastiach, na ktoré sa program vzťahuje, prispejú k zvýšeniu angažovanosti občanov v spoločnosti a v konečnom dôsledku k ich aktívnemu zapojeniu do demokratického života Únie. Podpora činností, ktoré presadzujú vzájomné porozumenie, medzikultúrny dialóg, kultúrnu a jazykovú rozmanitosť, sociálne začlenenie a rešpektovanie iných, zároveň posilní zmysel pre spolupatričnosť k Únii a spoločné občianstvo v rámci európskej identity opierajúce sa o spoločné chápanie našich spoločných európskych hodnôt, našej kultúry, histórie a nášho dedičstva. Podpora silnejšieho zmyslu pre spolupatričnosť k Únii a jej hodnoty je obzvlášť dôležitá medzi občanmi jej najvzdialenejších regiónov v dôsledku ich odľahlosti a vzdialenosti od kontinentálnej Európy.

(9)

Činnosti zamerané na historické povedomie a kritický pohľad na historickú pamäť Európy sú potrebné na to, aby si občania, najmä mladí ľudia, boli vedomí svojej spoločnej histórie a hodnôt ako základu spoločnej budúcnosti. Cieľom činností zameraných na historické povedomie by malo byť zamyslieť sa nad príčinami totalitných režimov v moderných dejinách Európy, najmä nacizmu, ktorý viedol k holokaustu; fašizmu; stalinizmu a totalitných komunistických režimov, a pripomenúť si obete ich zločinov. Mali by zahŕňať aj činnosti týkajúce sa iných rozhodujúcich udalostí a referenčných bodov v nedávnej európskej histórii. Do úvahy by sa mal taktiež vziať význam historických, sociálnych, kultúrnych a medzikultúrnych faktorov, aby sa vytvorila európska identita založená na spoločných hodnotách a zmysle pre spolupatričnosť.

(10)

Občania by mali byť lepšie informovaní o svojich právach vyplývajúcich z občianstva Únie a malo by pre nich byť prirodzené využívať možnosti na život, cestovanie, štúdium, prácu a dobrovoľníctvo v inom členskom štáte. Mali by mať pocit, že môžu vyžívať a uplatňovať všetky svoje práva spojené s občianstvom a dôverovať v rovnaký prístup, plnú vymáhateľnosť a ochranu svojich práv bez akejkoľvek diskriminácie bez ohľadu na to, kde v Únii sa práve nachádzajú. Je potrebné podporovať občiansku spoločnosť pri podpore a ochrane hodnôt Únie a zvyšovaní informovanosti o hodnotách Únie, a pri prispievaní k účinnému uplatňovaniu práv podľa práva Únie.

(11)

Rodová rovnosť je základnou hodnotou a cieľom Únie. Celkový pokrok v oblasti rodovej rovnosti však stagnuje. Diskriminácia žien a dievčat a nerovnaké zaobchádzanie s nimi, ako aj rôzne formy násilia páchaného na nich porušujú ich základné práva a bránia im v plnej politickej, spoločenskej a ekonomickej účasti v spoločnosti. Existencia politických, štrukturálnych a kultúrnych bariér okrem toho bráni dosiahnutiu skutočnej rodovej rovnosti. Presadzovanie rodovej rovnosti a uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti vo všetkých činnostiach Únie je preto prioritnou úlohou Únie a hybnou silou hospodárskeho rastu a sociálneho rozvoja a malo by sa v rámci programu podporovať. Osobitne dôležité je aktívne bojovať proti stereotypom a venovať sa tichej a prierezovej diskriminácii. Rovnaký prístup k práci, rovnaká účasť na trhu práce a odstránenie prekážok v kariérnom postupe vo všetkých odvetviach, napríklad v súdnictve a v odvetviach týkajúcich sa vedy, technológie, inžinierstva a matematiky, sú piliermi rodovej rovnosti. Dôraz by sa mal klásť aj na rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom a rovnomerné rozdelenie úloh neplatenej práce v domácnosti a neplatenej starostlivosti o deti, staršie osoby a iné osoby odkázané na starostlivosť, medzi mužmi a ženami, keďže ide o záležitosti, ktoré sú neoddeliteľne spojené s dosahovaním rovnakej hospodárskej nezávislosti a účasti a s dosahovaním rovnosti medzi ženami a mužmi.

(12)

Rodovo motivované násilie a násilie voči ohrozeným skupinám (deti, mladí ľudia a ďalšie ohrozené skupiny, ako sú LGBTIQ osoby a osoby so zdravotným postihnutím) predstavuje vážne porušenie základných práv a dochádza k nemu v celej Únii, a to vo všetkých sociálnych a hospodárskych súvislostiach, a má vážne dôsledky na fyzické, mentálne a duševné zdravie obetí, ako aj pre spoločnosť ako celok. Rodovo motivované násilie a obťažovanie tak v domácej, ako aj vo verejnej sfére, postihuje najviac ženy. Boj proti takémuto násiliu a obťažovaniu je preto kľúčovou akciou na podporu rodovej rovnosti. V Dohovore Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu (Istanbulský dohovor) sa násilie na ženách vymedzuje ako všetky činy rodovo podmieneného násilia, ktoré majú alebo môžu mať za následok telesnú, sexuálnu, duševnú, ale aj ekonomickú ujmu alebo utrpenie žien vrátane vyhrážania sa takýmito činmi, nátlaku alebo svojvoľného zbavenia slobody, či už vo verejnom alebo v súkromnom živote. Boj proti rodovo motivovanému násiliu si vyžaduje viacrozmerný prístup a zahŕňa zaoberanie sa jeho právnymi, hospodárskymi, vzdelávacími a zdravotnými hľadiskami. Rovnako je potrebné aktívne bojovať proti rodovým stereotypom už od raného veku, ako aj proti všetkým formám nenávistných prejavov a násilia na internete. V tejto súvislosti je naďalej nevyhnutné podporovať organizácie bojujúce za práva žien a ďalších aktérov pôsobiacich v tejto oblasti. Deti, mladí ľudia a iné ohrozené skupiny, ako sú LGBTIQ osoby a osoby so zdravotným postihnutím, sú tiež vystavené zvýšenému riziku, že sa stanú obeťami násilia, najmä v prostredí rodiny a v intímnych vzťahoch.

Mala by sa prijať akcia na podporu práv ohrozených osôb, najmä práv detí vrátane detí osirelých či už v dôsledku domácej trestnej činnosti alebo inak, a iných obzvlášť zraniteľných skupín detí, a na prispievanie k ich ochrane a zabezpečovanie ich práv na rozvoj a dôstojnosť. Boj proti všetkým formám násilia, najmä rodovo motivovaného násilia, posilňovanie jeho predchádzania a ochrana a podpora jeho obetí sú prioritami Únie, ktoré pomáhajú jednotlivcom využívať ich základné práva a prispievajú k rodovej rovnosti. Uvedené priority by sa mali podporovať v rámci programu. Zdôrazňuje sa význam poskytovania finančných prostriedkov v rámci programu organizáciám občianskej spoločnosti, ktoré podporujú rodovú rovnosť, boj proti rodovo motivovanému násiliu a presadzovanie práv žien vrátane sexuálneho a reprodukčného zdravia a práv a práv LGBTIQ osôb vo všetkých členských štátoch. Všetky uvedené činnosti sú zamerané na presadzovanie kľúčových hodnôt Únie, a preto majú byť podporované v celej Únii bez výnimky.

(13)

Silná politická vôľa a koordinované akcie založené na metódach a výsledkoch predchádzajúcich programov Daphne, programu Práva, rovnosť a občianstvo a programu Spravodlivosť sú potrebné na predchádzanie všetkým formám násilia a na boj proti nim. Predovšetkým financovanie z programu Daphne na predchádzanie násiliu páchanému na deťoch, mladých ľuďoch a ženách a boj proti nemu, ako aj na ochranu obetí, je od svojho začiatku v roku 1997 naozaj úspešné, a to tak pokiaľ ide o pozitívnu odozvu naň zo strany zainteresovaných strán (orgánov verejnej moci, akademických inštitúcií a mimovládnych organizácií), ako aj o účinnosť financovaných projektov. V rámci programu Daphne sa poskytli finančné prostriedky na projekty na zvyšovanie informovanosti, poskytovanie služieb podpory pre obete a podporu činností organizácií občianskej spoločnosti pôsobiacich v teréne. Program sa zaoberal všetkými formami násilia vrátane domáceho násilia, sexuálneho násilia, obchodovania s ľuďmi, nebezpečného prenasledovania a tradičných škodlivých praktík, ako je napríklad mrzačenie ženských pohlavných orgánov, ako aj novoobjavujúcimi sa formami násilia, ako napríklad kybernetickým šikanovaním či online obťažovaním. Vzhľadom na stále alarmujúci počet obetí rodovo motivovaného násilia je dôležité pokračovať vo všetkých týchto akciách s pridelenými nezávislými rozpočtovými prostriedkami na činnosti, ktorými sa vykonáva špecifický cieľ predchádzania všetkým formám rodovo motivovaného násilia a boja proti nim v rámci programu Daphne, a pri vykonávaní programu náležite zohľadniť z nich získané výsledky a poznatky.

(14)

Nediskriminácia je základným princípom Únie. V článku 19 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) sa stanovujú opatrenia na boj proti diskriminácii z dôvodu pohlavia, rasového alebo etnického pôvodu, náboženstva alebo viery, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie. Nediskriminácia je zakotvená aj v článku 21 charty. Mali by sa zohľadniť osobitné črty rôznych podôb diskriminácie vrátane priamej, nepriamej a štrukturálnej diskriminácie a súčasne by sa mala vypracovať primeraná akcia na predchádzanie diskriminácii z jedného alebo viacerých dôvodov a boj proti nej. Program by mal podporovať akcie na predchádzanie všetkých foriem diskriminácie, rasizmu, xenofóbie, afrofóbie, antisemitizmu, protirómskych nálad, islamofóbie a všetkých foriem neznášanlivosti vrátane homofóbie, bifóbie, transfóbie, interfóbie a neznášanlivosti na základe rodovej identity, či už online alebo offline, ako aj neznášanlivosti voči osobám patriacim k menšinám, a boj proti nim, berúc do úvahy viacnásobnú diskrimináciu. V uvedenom kontexte by sa osobitná pozornosť mala venovať aj predchádzaniu všetkým formám násilia a nenávisti, segregácie a stigmatizácie a boju proti nim, ako aj boju proti šikanovaniu, obťažovaniu a netolerantnému zaobchádzaniu. Program by sa mal vykonávať vzájomne podporujúcim spôsobom s ostatnými činnosťami Únie, ktoré majú rovnaké ciele, najmä s činnosťami uvedenými v oznámení Komisie z 5. apríla 2011 s názvom „Rámec EÚ pre vnútroštátne stratégie integrácie Rómov do roku 2020“ a v odporúčaní Rady z 9. decembra 2013 o účinných opatreniach na integráciu Rómov v členských štátoch (9).

(15)

Sociálne prekážky a prekážky súvisiace s prostredím, ako aj nedostatočná prístupnosť bránia plnej a účinnej účasti osôb so zdravotným postihnutím v spoločnosti na rovnakom základe s ostatnými. Osoby so zdravotným postihnutím čelia prekážkam súvisiacim okrem iného s prístupom na trh práce, s využívaním inkluzívneho a kvalitného vzdelávania, s možnosťou vyhnúť sa chudobe a sociálnemu vylúčeniu, s prístupom ku kultúrnym iniciatívam a k médiám a s vykonávaním politických práv. Ako zmluvné strany Dohovoru Organizácie Spojených národov o právach osôb so zdravotným postihnutím sa Únia a všetky členské štáty zaviazali podporovať, chrániť a zabezpečiť plné a rovnocenné uplatňovanie všetkých ľudských práv a základných slobôd všetkými osobami so zdravotným postihnutím. Uvedený dohovor sa stal neoddeliteľnou súčasťou právneho poriadku Únie.

(16)

Právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života, obydlia a komunikácie je základným právom zakotveným v článku 7 charty. Ochrana osobných údajov je základným právom zakotveným v článku 16 ZFEÚ a článku 8 charty. Dodržiavanie pravidiel ochrany osobných údajov podlieha kontrole nezávislých dozorných orgánov. Právny rámec Únie, najmä nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 (10) a smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/680 (11), obsahujú ustanovenia na zabezpečenie účinného presadzovania práva na ochranu osobných údajov. Uvedenými právnymi nástrojmi sa zveruje vnútroštátnym dozorným orgánom pre ochranu údajov úloha, ktorou je podpora informovanosti verejnosti a pochopenia rizík, pravidiel, záruk a práv súvisiacich so spracúvaním osobných údajov. Vzhľadom na význam práva na ochranu osobných údajov v čase rýchleho technologického rozvoja by Únia mala byť schopná vykonávať činnosti na zvyšovanie informovanosti, a to aj podporou organizácií občianskej spoločnosti pri zasadzovaní sa za ochranu osobných údajov v súlade s normami Únie, a vypracúvať štúdie a vykonávať ďalšie príslušné činnosti.

(17)

Článkom 24 ZFEÚ sa Európskemu parlamentu a Rade ukladá povinnosť prijať ustanovenia o postupoch a podmienkach predloženia iniciatívy občanov v zmysle článku 11 Zmluvy o EÚ. Stalo sa tak prijatím nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/788 (12). Program by mal podporovať financovanie technickej a organizačnej podpory vykonávania uvedeného nariadenia, čím by sa podporil výkon práva občanov začať a podporovať európske iniciatívy občanov.

(18)

V súlade s článkami 8 a 10 ZFEÚ by sa programom vo všetkých jeho činnostiach malo podporovať uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti a uplatňovanie hľadiska nediskriminácie. V priebežnom a záverečnom hodnotení programu by sa mali hodnotiť rodové vplyvy s cieľom posúdiť, do akej miery program prispieva k rodovej rovnosti, a posúdiť, či program nemá neželaný negatívny vplyv na rodovú rovnosť. V tejto súvislosti a pri zohľadnení odlišnej povahy a rozsahu činností jednotlivých častí programu bude dôležité, aby jednotlivé údaje zhromaždené realizátormi projektov boli vždy, keď je to možné, rozčlenené podľa pohlavia. Takisto je dôležité, aby sa žiadateľom poskytovali informácie o tom, ako zohľadniť rodovú rovnosť, a to aj informácie o využívaní nástrojov uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti, ako je v prípade potreby napríklad rodové rozpočtovanie a posúdenie vplyvu na rodovú rovnosť. Pri konzultáciách s expertmi a zainteresovanými stranami by sa malo zvážiť vyvážené rodové zastúpenie.

(19)

V článku 3 Zmluvy o EÚ sa od Únie vyžaduje, aby okrem iného podporovala ochranu práv dieťaťa v súlade s článkom 24 charty a s Dohovorom Organizácie Spojených národov o právach dieťaťa.

(20)

V súlade s aktmi Únie týkajúcimi sa rovnakého zaobchádzania zriadili členské štáty nezávislé orgány na podporu rovnakého zaobchádzania (ďalej len „orgány pre otázky rovnosti“) s cieľom bojovať proti diskriminácii na základe rasového a etnického pôvodu, ako aj pohlavia. Mnohé členské štáty však išli nad rámec požiadaviek uvedených aktov Únie a zabezpečili, aby sa orgány pre otázky rovnosti mohli zaoberať aj diskrimináciou na základe iných dôvodov, ako je napríklad jazyk, vek, pohlavné znaky, rodová identita a rodová rozmanitosť, sexuálna orientácia, náboženstvo a viera a zdravotné postihnutie. Orgány pre otázky rovnosti zohrávajú kľúčovú úlohu pri presadzovaní rovnosti a zabezpečovaní účinného uplatňovania právnych predpisov o rovnakom zaobchádzaní, a to najmä poskytovaním nezávislej pomoci obetiam diskriminácie, vykonávaním nezávislých prieskumov týkajúcich sa diskriminácie, uverejňovaním nezávislých správ a vydávaním odporúčaní v akýchkoľvek otázkach týkajúcich sa diskriminácie v ich príslušných členských štátoch. Je nevyhnutné, aby sa v tejto súvislosti práca orgánov pre otázky rovnosti koordinovala na úrovni Únie.

V roku 2007 vznikla Európska sieť vnútroštátnych orgánov pre otázky rovnosti (ďalej len „Equinet“) a je zložená z vnútroštátnych orgánov pre otázky rovnosti, ako sa stanovuje v smerniciach Rady 2000/43/ES (13) a 2004/113/ES (14) a v smerniciach Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES (15) a 2010/41/EÚ (16). Komisia prijala 22. júna 2018 odporúčanie (EÚ) 2018/951 (17) o normách pre orgány pre otázky rovnosti, ktoré sa zaoberá ich mandátom, nezávislosťou, účinnosťou, koordináciou a spoluprácou. Sieť Equinet má výnimočné postavenie, keďže je jediným subjektom zabezpečujúcim koordináciu činností medzi orgánmi pre otázky rovnosti. Uvedená koordinácia sieťou Equinet je mimoriadne dôležitá pre účinné vykonávanie práva Únie v oblasti boja proti diskriminácii v členských štátoch a mala by sa podporovať v rámci programu.

(21)

S cieľom zvýšiť užívateľsky ústretovú prístupnosť a poskytnúť nestranné usmernenia, praktické informácie a pomoc žiadateľom, zainteresovaným stranám a prijímateľom v súvislosti so všetkými aspektmi programu by členské štáty mali mať možnosť zriadiť kontaktné miesta programu. Kontaktné miesta programu by mali vykonávať svoje funkcie nezávisle a bez zasahovania orgánov verejnej moci do ich rozhodovania. Je dôležité, aby členské štáty mali možnosť vybrať si najvhodnejší spôsob riadenia takýchto kontaktných miest programu, a to aj prostredníctvom orgánov verejnej moci, organizácií občianskej spoločnosti alebo ich konzorcií. Kontaktné miesta programu nemajú mať žiadnu zodpovednosť za riadenie programu.

(22)

Nezávislé orgány pre ľudské práva a organizácie občianskej spoločnosti zohrávajú dôležitú úlohu pri podpore a ochrane spoločných hodnôt Únie a zvyšovaní informovanosti o nich a pri prispievaní k účinnému uplatňovaniu práv vyplývajúcich z práva Únie vrátane charty. Ako sa uvádza v uznesení Európskeho parlamentu z 19. apríla 2018 (18), zvýšenie finančných prostriedkov a náležitá finančná podpora sú kľúčom k rozvoju priaznivého a udržateľného prostredia pre organizácie občianskej spoločnosti s cieľom posilniť ich úlohu a umožniť im nezávislé a účinné plnenie si svojich funkcií. Financovanie z prostriedkov Únie by malo dopĺňať úsilie vynakladané na vnútroštátnej úrovni prispievaním k podpore, posilneniu postavenia a tvorbe kapacít nezávislých organizácií občianskej spoločnosti, ktoré pôsobia v oblasti presadzovania práv a hodnôt a ktorých činnosti prispievajú k strategickému presadzovaniu práv vyplývajúcich z práva Únie vrátane charty, okrem iného presadzovaním, ako sú strategické súdne spory, kampane, komunikácia a iné kontrolné činnosti, ako aj k podpore a ochrane hodnôt Únie a zvyšovaniu informovanosti o nich na miestnej, regionálnej, národnej a nadnárodnej úrovni. Program by sa mal vykonávať užívateľsky ústretovým spôsobom, napríklad prostredníctvom užívateľsky ústretového postupu podávania žiadostí a podávania správ. Osobitná pozornosť by sa mala venovať prístupnosti programu pre organizácie občianskej spoločnosti na miestnej, regionálnej, národnej a nadnárodnej úrovni vrátane základných organizácií občianskej spoločnosti, ako aj kapacitám prijímateľov. Malo by to v prípade potreby zahŕňať zváženie poskytovania finančnej podpory tretím stranám.

(23)

Komisia by mala zabezpečiť celkovú konzistentnosť, komplementárnosť a synergie s prácou orgánov, úradov a agentúr Únie, najmä s Európskym inštitútom pre rodovú rovnosť a Agentúrou Európskej únie pre základné práva, a mala by zohľadniť prácu iných vnútroštátnych a medzinárodných aktérov v oblastiach, na ktoré sa program vzťahuje.

(24)

Program by mal byť za určitých podmienok otvorený účasti členov Európskeho združenia voľného obchodu (ďalej len „EZVO“), ktorí sú členmi Európskeho hospodárskeho priestoru (ďalej len „EHP“). Účasť na programe by sa mala umožniť aj pristupujúcim, kandidátskym, potenciálnym kandidátskym krajinám, využívajúcim predvstupovú stratégiu, krajinám, na ktoré sa vzťahuje európska susedská politika, a iným tretím krajinám.

(25)

Na to, aby sa zabezpečilo účinné prideľovanie finančných prostriedkov zo všeobecného rozpočtu Únie, je potrebné zabezpečiť, aby všetky akcie vykonávané v rámci programu mali pridanú hodnotu Únie, dopĺňali akcie členských štátov a boli konzistentné s inými akciami Únie. Malo by sa vyvinúť úsilie o konzistentnosť, komplementárnosť a synergie s programami financovania na podporu oblastí politiky, ktoré sú úzko prepojené, a to najmä s programom Spravodlivosť, ako aj s programom Kreatívna Európa, zriadeným nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) XXXX/XXXX (19), a s programom Erasmus+, zriadeným nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) XXXX/XXXX (20), s cieľom využiť potenciál prienikov v oblastiach kultúry, médií, umenia, vzdelávania a tvorivosti. Je potrebné vytvoriť synergie s ostatnými programami financovania z prostriedkov Únie, najmä v oblastiach zamestnanosti a boja proti sociálnemu vylúčeniu, najmä s Európskym sociálnym fondom plus, ako aj v oblastiach vnútorného trhu, podnikania, mládeže, zdravia, občianstva, spravodlivosti, migrácie, bezpečnosti, výskumu, inovácií, technológií, priemyslu, súdržnosti, cestovného ruchu, vonkajších vzťahov, obchodu a udržateľného rozvoja.

(26)

Týmto nariadením sa na celé obdobie trvania programu stanovuje finančné krytie, ktoré má predstavovať hlavnú referenčnú sumu v zmysle bodu 18 Medziinštitucionálnej dohody zo 16. decembra 2020 medzi Európskym parlamentom, Radou Európskej únie a Európskou komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových záležitostiach a správnom finančnom riadení, ako aj o nových vlastných zdrojoch vrátane plánu na zavedenie nových vlastných zdrojov (21), pre Európsky parlament a Radu v priebehu ročného rozpočtového postupu.

(27)

V súlade s článkom 193 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 (22) (ďalej len „nariadenie o rozpočtových pravidlách“) je možné udeliť grant na už začatú akciu pod podmienkou, že žiadateľ je schopný preukázať potrebu začať akciu pred podpísaním dohody o grante. Náklady, ktoré vznikli pred dátumom predloženia žiadosti o grant, však s výnimkou riadne odôvodnených výnimočných prípadov nie sú oprávnené,. S cieľom predísť akémukoľvek narušeniu podpory Únie, ktoré by mohlo poškodiť záujmy Únie, malo by byť možné počas obmedzeného obdobia na začiatku viacročného finančného rámca na roky 2021 – 2027, aby sa náklady vzniknuté v súvislosti s akciami podporovanými v rámci tohto nariadenia, ktoré sa už začali, považovali za oprávnené od 1. januára 2021, a to aj v prípade, že tieto náklady vznikli pred podaním žiadosti o grant.

(28)

Na program sa vzťahuje nariadenie o rozpočtových pravidlách. Nariadenie o rozpočtových pravidlách stanovuje pravidlá plnenia rozpočtu Únie vrátane pravidiel, ktoré sa týkajú grantov, cien, verejného obstarávania, nepriameho riadenia, finančných nástrojov, rozpočtových záruk, finančnej pomoci a refundácie výdavkov externých expertov.

(29)

Formy financovania a spôsoby plnenia podľa tohto nariadenia by sa mali zvoliť na základe ich schopnosti dosiahnuť špecifické ciele akcií a priniesť výsledky, berúc do úvahy najmä náklady na kontroly, administratívne zaťaženie, kapacitu príslušných zainteresovaných strán a cieľových prijímateľov a predpokladané riziko nesúladu. Malo by to zahŕňať zohľadnenie použitia jednorazových platieb, paušálnych sadzieb a jednotkových nákladov, ako aj financovanie, ktoré nie je spojené s nákladmi, ako sa uvádza v článku 125 ods. 1 nariadenia o rozpočtových pravidlách.

(30)

V súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách, nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 (23) a nariadeniami Rady (ES, Euratom) č. 2988/95 (24) a (Euratom, ES) č. 2185/96 (25) a (EÚ) 2017/1939 (26) sa finančné záujmy Únie majú chrániť prostredníctvom primeraných opatrení vrátane opatrení týkajúcich sa prevencie, odhaľovania, nápravy a vyšetrovania nezrovnalostí a vrátane podvodov, vymáhania stratených, neoprávnene vyplatených alebo nesprávne použitých finančných prostriedkov, a uloženia administratívnych sankcií v náležitých prípadoch. Konkrétne má Európsky úrad pre boj proti podvodom (ďalej len „OLAF“) právomoc vykonávať v súlade s nariadeniami (Euratom, ES) č. 2185/96 a (EÚ, Euratom) č. 883/2013 administratívne vyšetrovania vrátane kontrol a inšpekcií na mieste s cieľom zistiť, či nedošlo k podvodu, ku korupcii alebo k akémukoľvek inému protiprávnemu konaniu poškodzujúcemu finančné záujmy Únie. Európska prokuratúra je v súlade s nariadením (EÚ) 2017/1939 splnomocnená vyšetrovať a stíhať trestné činy poškodzujúce finančné záujmy Únie, ako sa stanovuje v smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1371 (27).

V súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách má každá osoba alebo každý subjekt, ktorý prijíma finančné prostriedky Únie, v plnej miere spolupracovať pri ochrane finančných záujmov Únie, udeliť potrebné práva a prístup Komisii, OLAF-u, Dvoru audítorov, a pokiaľ ide o členské štáty, ktoré sa zúčastňujú sa na posilnenej spolupráci podľa nariadenia (EÚ) 2017/1939, Európskej prokuratúre, a zabezpečiť, aby všetky tretie strany zúčastňujúce sa na implementácii finančných prostriedkov Únie udelili rovnocenné práva.

(31)

Tretie krajiny, ktoré sú členmi EHP, sa môžu zapojiť do programov Únie v rámci spolupráce zriadenej podľa Dohody o Európskom hospodárskom priestore (28), ktorá umožňuje vykonávanie týchto programov na základe rozhodnutia prijatého podľa uvedenej dohody. Tretie krajiny sa môžu zapojiť aj na základe iných právnych nástrojov. V tomto nariadení by sa malo zaviesť osobitné ustanovenie vyžadujúce od tretích krajín, aby udelili potrebné práva a prístup zodpovednému povoľujúcemu úradníkovi, OLAF-u, a Dvoru audítorov na riadne vykonávanie ich príslušných právomocí.

(32)

Na toto nariadenie sa vzťahujú horizontálne rozpočtové pravidlá prijaté Európskym parlamentom a Radou na základe článku 322 ZFEÚ. Uvedené pravidlá sú stanovené v nariadení o rozpočtových pravidlách a určujú najmä postup zostavovania a plnenia rozpočtu prostredníctvom grantov, verejného obstarávania, cien a nepriamej implementácie a kontroly zodpovednosti účastníkov finančných operácií. Pravidlá prijaté na základe článku 322 ZFEÚ zahŕňajú aj všeobecný režim podmienenosti na ochranu rozpočtu Únie.

(33)

Podľa rozhodnutia Rady 2013/755/EÚ (29) osoby a príslušné verejné a/alebo súkromné subjekty a inštitúcie v zámorských krajinách a na zámorských územiach sú oprávnené získať financovanie v súlade s pravidlami a cieľmi programu a prípadnými dojednaniami uplatniteľnými na členský štát, s ktorým sú príslušná zámorská krajina alebo príslušné územie spojené.

(34)

Vzhľadom na význam boja proti zmene klímy v súlade so záväzkami Únie vykonávať Parížsku dohodu, prijatú na základe Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy a plniť ciele Organizácie Spojených národov v oblasti udržateľného rozvoja, prispeje program k zohľadňovaniu opatrení v oblasti klímy a k dosahovaniu všeobecného cieľa, aby sa klimatické ciele podporovali 30 % rozpočtových výdavkov Únie, a k ambícii, aby v roku 2024 odrážalo výdavky na biodiverzitu 7,5 % rozpočtu Únie a v rokoch 2026 a 2027 10 %, pričom sa zohľadní existujúce prekrývanie cieľov v oblasti klímy a biodiverzity. Programom sa majú podporovať činnosti, ktoré rešpektujú klimatické a environmentálne normy a priority Únie a zásadu Európskej zelenej dohody „nespôsobovať škodu“. Počas prípravy a vykonávania programu sa majú identifikovať relevantné akcie, ktoré sa prehodnotia v kontexte príslušných postupov hodnotenia a preskúmania.

(35)

Podľa bodov 22 a 23 Medziinštitucionálnej dohody z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva (30) by sa mal program hodnotiť na základe informácií získaných v súlade s osobitnými požiadavkami na monitorovanie, pričom by sa malo predchádzať administratívnemu zaťaženiu, najmä vo vzťahu k členským štátom, a nadmernej regulácii. V náležitom prípade by uvedené požiadavky mali zahŕňať merateľné ukazovatele ako základ hodnotenia účinkov programu v praxi.

(36)

S cieľom zabezpečiť účinné posúdenie pokroku programu smerom k dosahovaniu jeho cieľov by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o ukazovatele uvedené v článkoch 14 a 16 a v prílohe II. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva. Predovšetkým v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako expertom z členských štátov a experti Európskeho parlamentu a Rady majú systematicky prístup na zasadnutia skupín expertov Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

(37)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (31).

(38)

Keďže ciele tohto nariadenia, a to chrániť a podporovať práva a hodnoty zakotvené v zmluvách, charte a v uplatniteľných medzinárodných dohovoroch v oblasti ľudských práv, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodu rozsahu a dôsledkov činnosti ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o EÚ. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(39)

Nariadenia (EÚ) č. 1381/2013 a (EÚ) č. 390/2014 by sa preto mali zrušiť.

(40)

S cieľom zabezpečiť kontinuitu v poskytovaní podpory v príslušnej oblasti politiky a umožniť, aby sa vykonávanie programu začalo od začiatku viacročného finančného rámca na roky 2021 – 2027, by toto nariadenie malo nadobudnúť účinnosť čo najskôr a malo by sa uplatňovať so spätnou účinnosťou od 1. januára 2021,