(1)

Dňa 14. augusta 2020 Európska komisia (ďalej len „Komisia“) začala antidumpingové prešetrovanie týkajúce sa dovozu plochých valcovaných výrobkov z hliníka (ďalej len „dotknutý výrobok“) s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (ďalej len „ČĽR“ alebo „dotknutá krajina“) na základe článku 5 základného nariadenia. Komisia uverejnila oznámenie o začatí konania v Úradnom vestníku Európskej únie (2) (ďalej len „oznámenie o začatí konania“).

(2)

Komisia začala prešetrovanie po podnete, ktorý 30. júna 2020 podalo združenie European Aluminium (ďalej len „navrhovateľ“) v mene výrobcov plochých valcovaných výrobkov z hliníka. Výroba navrhovateľa predstavuje viac ako 25 % celkovej výroby plochých valcovaných výrobkov z hliníka v Únii. Ďalej, ako sa uvádza v poznámke o reprezentatívnosti, podnet podporili výrobcovia, ktorých výroba predstavovala v období prešetrovania viac ako 80 % celkovej výroby v Únii na inú ako vlastnú spotrebu. Podnet obsahoval dôkazy o existencii dumpingu a výslednej značnej ujme, ktoré boli dostatočné na odôvodnenie začatia prešetrovania.

(3)

Podľa článku 14 ods. 5a základného nariadenia by mala Komisia registrovať dovoz podliehajúci antidumpingovému prešetrovaniu počas obdobia predbežného poskytovania informácií okrem prípadov, keď má dostatočné dôkazy o tom, že nie sú splnené určité požiadavky. Podľa jednej z týchto požiadaviek uvedenej v článku 10 ods. 4 písm. d) základného nariadenia by mal okrem úrovne dovozu, ktorý spôsobil ujmu v období prešetrovania, existovať ďalší podstatný nárast dovozu. Ako vyplýva z tabuľky 1, dovoz plochých valcovaných výrobkov z hliníka s pôvodom v ČĽR klesol za štyri mesiace od začatia konania v porovnaní s obdobím prešetrovania o 26 %. Keďže v spise nič nenaznačovalo, že dovoz plochých valcovaných výrobkov z hliníka podľa vymedzenia v odôvodnení 55 podlieha sezónnym výkyvom, Komisia nepovažovala za potrebné porovnávať aj úroveň dovozu za obdobie od septembra do decembra 2019 s úrovňou dovozu za tie isté mesiace predchádzajúceho roka. Údaje po začatí konania vychádzali z kódov TARIC vytvorených pre dotknutý výrobok pri začatí konania. Porovnali sa s priemerným mesačným objemom dovozu z ČĽR za štyri mesiace obdobia prešetrovania.

Tabuľka 1

Dovoz z Číny v období prešetrovania a po začatí konania (v tonách)

(4)

Komisia teda dovoz dotknutého výrobku nepodmienila registráciou podľa článku 14 ods. 5a základného nariadenia, keďže podmienka článku 10 ods. 4 písm. d) základného nariadenia, t. j. ďalší podstatný nárast dovozu, nebola splnená.

(5)

V oznámení o začatí konania Komisia vyzvala zainteresované strany, aby sa na ňu obrátili s cieľom zúčastniť sa na prešetrovaní. Okrem toho osobitne informovala navrhovateľov, známych výrobcov z Únie, známych vyvážajúcich výrobcov a orgány ČĽR, známych dovozcov, používateľov, ako aj združenia, o ktorých je známe, že sa ich začatie prešetrovania dotýka, a vyzvala ich na účasť.

(6)

Zainteresované strany mali možnosť vyjadriť sa k začatiu prešetrovania a požiadať o vypočutie pred Komisiou a/alebo úradníkom pre vypočutie v obchodných konaniach.

(7)

Niekoľko zainteresovaných strán požiadalo o vypočutie pred útvarmi Komisie. Stranám, ktoré o to požiadali, bola poskytnutá možnosť vypočutia.

(8)

Jeden používateľ, spoločnosť A, požiadal o anonymitu s cieľom vyhnúť sa možným odvetným opatreniami niektorých navrhovateľov, ktorí sú zároveň jeho dodávateľmi.

(9)

Združenie European Aluminium sa vyjadrilo, že spoločnosť A nemá v tomto konaní reprezentatívne postavenie, keďže sa podľa neho sama neprihlásila ani neuviedla objektívnu súvislosť medzi svojimi činnosťami a podobným výrobkom vymedzeným v oddiele 2.2. Okrem toho združenie tvrdilo, že dôvernosť totožnosti spoločnosti A nie je opodstatnená rizikom odvetných opatrení zo strany subjektov z EÚ, keďže spoločnosť A sa nachádza v EÚ, čiže sa na ňu vzťahujú základné európske hodnoty a európski výrobcovia podobného výrobku by sa k takýmto praktikám neznížili.

(10)

Z informácií v spise (3) a dôverných informácií, ktoré spoločnosť A poskytla Komisii, vyplýva, že spoločnosť A sa včas zaregistrovala ako zainteresovaná strana a preukázala objektívnu súvislosť medzi svojimi činnosťami a prešetrovaným výrobkom. Pokiaľ ide o odôvodnenie žiadosti o anonymitu, Komisia usúdila, že spoločnosť svoju žiadosť odôvodnila dostatočne. Konkrétne spoločnosť A predložila riadne zdokumentované informácie o obavách z odvetných obchodných opatrení z dôvodu povahy svojich činností a obchodných vzťahov s ostatnými stranami pôsobiacimi na predmetnom trhu. Komisia teda zaručila predmetnej spoločnosti anonymitu na účely tohto prešetrovania.

(11)

Spoločnosť A a spoločnosť Shanghai Huafon Aluminium Corporation (ďalej len „Huafon“) sa sťažovali na nedostatočne odôvodnené vylúčenie výrobkov uvedených v odôvodnení 57 a v definícii prešetrovaného výrobku v oznámení o začatí konania.

(12)

V základnom nariadení sa uvádza, že podnet by mal obsahovať úplný opis údajne dumpingového výrobku. Neobsahuje žiadnu požiadavku, podľa ktorej by mal navrhovateľ odôvodniť, prečo niektoré výrobky nechce do podnetu začleniť. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(13)

Spoločnosť A takisto tvrdila, že zo skutočnosti, že podnet podali výrobcovia reprezentujúci iba 80 % výroby v Únii, možno usudzovať, že výrobcovia predstavujúci 20 % výroby v Únii neutrpeli žiadnu značnú ujmu.

(14)

Úroveň podpory vyjadrená začatiu prešetrovania nemá pre ujmu, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, žiadnu výpovednú hodnotu. Zákonné požiadavky týkajúce sa začatia prešetrovania sú stanovené v článku 5 základného nariadenia. Podnet obsahoval dostatočné dôkazy na opodstatnenie začatia prešetrovania podľa článku 5 ods. 2 Ďalej, ako pripomenula spoločnosť A, podnet podali a podporili výrobcovia z Únie predstavujúci 80 % celkovej výroby v Únii na inú ako vlastnú spotrebu, čo je jednoznačne väčšina výrobného odvetvia Únie, ako sa to vyžaduje podľa článku 5 ods. 4 Komisia preto toto tvrdenie zamietla.

(15)

Ten istý používateľ tvrdil, že určité ukazovatele ujmy opísané v podnete vychádzali z výrobkov, ktoré boli vylúčené z rozsahu prešetrovania. Keďže však toto tvrdenie nebolo dostatočne konkrétne a v každom prípade ani podporené dôkazmi, zamietlo sa.

(16)

Používateľ Valeo Systèmes Thermiques SAS (ďalej len „Valeo“) tvrdil, že navrhovateľ vykonal analýzu ujmy rozdelenú podľa segmentov, z ktorej nevyplynula ujma v prípade plochých valcovaných výrobkov z hliníka určených pre automobilové výmenníky tepla, pokiaľ ide o úrovne de minimis rozpätia podhodnotenia ceny a predaja pod cieľovú cenu uvedené v podnete. Používateľ Valeo sa takisto odvolal na účtovnú závierku hlavného výrobcu tejto kategórie výrobku a uviedol, že za rok 2019 a prvú polovicu roka 2020 vykázal dobré finančné výsledky, pričom dovoz z ČĽR neuvádzal ako rizikový.

(17)

Komisia konštatovala, že podnet neobsahuje kompletnú analýzu ujmy rozdelenú podľa segmentov, len výpočty cenového podhodnotenia a predaja pod cieľovú cenu za tri reprezentatívne druhy výrobku vrátane plochých valcovaných výrobkov z hliníka určených pre automobilové výmenníky tepla. Pri tomto druhu výrobku neobsahoval všetky špecifické ukazovatele ujmy. Podnet namiesto nich obsahoval jeden súbor všetkých ukazovateľov týkajúcich sa podobného výrobku ako celku, nie však analýzu ujmy rozdelenú podľa segmentov.

(18)

Komisia zistila, že rad výrobkov hlavného výrobcu plochých valcovaných výrobkov z hliníka určených pre automobilové výmenníky tepla sa neobmedzuje výlučne na ploché valcované výrobky z hliníka určené pre automobilové výmenníky tepla, ale patria doň aj vykurovacie, ventilačné, klimatizačné a chladiace výrobky. Okrem toho sa účtovná závierka uvedeného výrobcu netýka výlučne jeho predaja v Únii, ale aj jeho činností v celosvetovom meradle, čím sa vysvetľuje, prečo v nej neuvádza dovoz z ČĽR ako rizikový. Tieto tvrdenia sa preto zamietli.

(19)

Spoločnosť Valeo a spoločnosť A tvrdili, že podnet neobsahuje dôkaz o tom, že by výrobné odvetvie Únie utrpelo značnú ujmu, pretože niekoľko ukazovateľov, ako napríklad predaj na vývoz, investície, kapacita, zásoby, cena a zamestnanosť, vykazuje pozitívny trend.

(20)

Komisia pripomenula, že v článku 5 ods. 2 písm. d) základného nariadenia sa okrem iného vyžaduje, aby sa vo fáze začatia konania preskúmali relevantné faktory ujmy. V článku 5 základného nariadenia sa špecificky nevyžaduje, aby sa značná ujma stanovila len vtedy, keď zhoršenie vykazujú všetky faktory ujmy uvedené v článku 3 ods. 5 uvedeného nariadenia. V znení článku 5 ods. 2 základného nariadenia sa v skutočnosti stanovuje, že podnet obsahuje informácie o zmenách v objeme údajne dumpingového dovozu, vplyve tohto dovozu na ceny podobného výrobku na trhu Únie a následný dosah príslušného dovozu na výrobné odvetvie Únie, čo sa preukáže prostredníctvom relevantných (ale nie nevyhnutne všetkých) faktorov a ukazovateľov, ktoré majú vplyv na stav výrobného odvetvia Únie, ako sú faktory a ukazovatele uvedené v článku 3 ods. 3 a 5 základného nariadenia. Zo špecifickej analýzy ujmy uvedenej v podnete v skutočnosti vyplýva, že existujú dostatočné dôkazy poukazujúce na závažný prienik čínskeho dovozu na trh EÚ za ceny, ktorými sa významne podhodnocujú ceny výrobného odvetvia Únie a ktoré spôsobujú predaj pod jeho cenu. Podnet obsahoval dôkazy o tom, že to v rokoch 2016 až 2019 významne prispelo k značnej ujme na stave výrobného odvetvia Únie, napríklad v oblastiach podielu na trhu a ziskovosti. Tieto tvrdenia sa preto zamietli.

(21)

Ďalšia zainteresovaná strana, Nilo Asia PTE Ltd/Lodec Metall-Handel Niederlassung Bremen der O. Wilms GMBH (ďalej len „Nilo“), tvrdila, že číselné znaky KN použité pri výpočtoch cenového podhodnotenia a predaja pod cieľovú cenu neumožňujú identifikáciu dosák a bežných plechov a mohli by viesť k nepresnostiam. Spochybnila aj metódu výpočtu predaja pod cieľovú cenu.

(22)

Pokiaľ ide o metódu výpočtu predaja pod cieľovú cenu, Komisia usúdila, že navrhovateľ použil na stanovenie vývoznej ceny výrobkov vstupujúcich do EÚ objektívne údaje a metodiku. Číselné znaky KN okrem toho Komisia overila a v danej fáze konania boli správne. Cieľová cena Únie vychádzala z výrobných nákladov navrhovateľa, ku ktorej sa pripočítal cieľový zisk 6 % v súlade s článkom 7 základného nariadenia. Komisia teda určila, že navrhovateľ predaj pod cieľovú cenu stanovil správne a tvrdenie zamietla.

(23)

Spoločnosť Nilo a vyvážajúci výrobca Xiamen Xiashun Aluminium Foil Co., Ltd. (ďalej len „Xiamen Xiashun“) tvrdili, že navrhovateľ nadhodnotil celkovú spotrebu v EÚ. Odvolali sa na správu združenia European Aluminium za rok 2019 (4), v ktorej sa uvádza spotreba 5,447 miliónov ton.

(24)

Komisia zistila, že rozsah tohto prešetrovania je iný ako rozsah správy, na ktorú sa daná strana odvoláva. Ako sa uvádza v oznámení o začatí konania, niektoré výrobky boli naozaj z vymedzenia výrobku vylúčené. Uvedená správa sa okrem toho netýka iba EÚ, ale aj ďalších členských krajín EZVO, ako sú Nórsko, Švajčiarsko a Turecko. Vzhľadom na tieto rozdiely sa toto tvrdenie zamietlo.

(25)

Vyvážajúci výrobca Xiamen Xiashun spochybnil tvrdenie navrhovateľa, že dovozné ceny z ČĽR sú stále nižšie ako dovozná cena z iných krajín, pričom sa odvolával na to, že analýza založená na všetkých príslušných číselných znakoch KN nebola dostatočne presná. Predložil analýzu pre číselný znak KN 7607 11 90, z ktorej vyplýva, že najnižšie boli turecké ceny a že ujma, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, bola dôsledkom dovozu z iných krajín ako ČĽR.

(26)

Komisia poukázala na to, že táto analýza sa obmedzuje na jeden číselný znak KN a nie je v rozpore s tvrdením navrhovateľa. Pokiaľ ide o celkovú analýzu dovozu v posudzovanom období, odkazuje na odôvodnenia 51 až 59. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(27)

Spoločnosť Xiamen Xiashun tvrdila aj to, že podnet neobsahuje nesporný dôkaz existencie značnej ujmy spôsobenej dovozom s pôvodom v ČĽR, a poukázala na chyby v tvrdeniach o makroukazovateľoch a mikroukazovateľoch. Táto strana spochybnila spoľahlivosť a presnosť ukazovateľov uvedených v podnete tak, že poukázala na viaceré samostatné prvky týkajúce sa rôznych výrobcov z Únie, ktoré mali údajne na ukazovatele vplyv. Nepreukázala však, ako by tieto príklady mohli spochybniť celkové posúdenie Komisie, z ktorého vyplýva, že podnet obsahuje dostatočné dôkazy na opodstatnenie začatia tohto konania.

(28)

Niekoľko zainteresovaných strán tvrdilo, že ploché valcované výrobky z hliníka určené pre automobilové výmenníky tepla, ako aj hliníkové pásy, mali byť z rozsahu prešetrovania vylúčené, alebo sa v ich prípade aspoň mala vykonať analýza rozdelená podľa segmentov.

(29)

Vo fáze začatia konania nič nenasvedčovalo tomu, že by bolo potrebné tieto segmenty analyzovať samostatne. Počas prešetrovania Komisia zhromaždila pripomienky zainteresovaných strán k dotknutému výrobku, žiadostiam o vylúčenie a potrebe vykonania analýzy rozdelenej podľa segmentov. Žiadosti o vylúčenie sa analyzujú v odôvodneniach 61 až 105 a domnelá potreba analýzy rozdelenej podľa segmentov sa skúma v odôvodneniach 38 až 45.

(30)

Jeden dovozca, Nilo, spochybnil metodiku a číselné znaky KN použité navrhovateľom pri výpočte dumpingu dosák a bežných plechov a usúdil, že ide o zásadnú chybu podnetu.

(31)

Komisia usúdila, že navrhovateľ použil na stanovenie vývoznej ceny objektívne údaje a metodiku. Číselné znaky KN okrem toho Komisia overila a v danej fáze konania boli správne. Ďalej, pokiaľ ide o výpočet dumpingu, na základe úrovne normálnej hodnoty stanovenej v podnete pre dosky a bežné hliníkové plechy by sa dospelo k rovnakému záveru o existencii dumpingu a výsledné dumpingové rozpätie by do veľkej miery prekročilo prahovú hodnotu de minimis. Toto tvrdenie sa teda zamietlo.

(32)

Jeden z vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky, Xiamen Xiashun, uviedol, že podnet neobsahuje dostatočný dôkaz o dumpingu. Podľa tejto spoločnosti bola cena hliníkového ingotu nadhodnotená, preto to isté platí o normálnej hodnote. Konkrétne sa domnievala, že na výpočet dumpingu sa použila priemerná cena hliníkového ingotu za rok 2019 vo výške 1 792 USD, a nie 2 300 až 2 700 EUR za tonu, ako sa uvádza v podnete. Spoločnosť sa takisto domnievala, že spotreba 1 – 2 hliníkových ingotov na výrobu jednej tony bežného hliníkového plechu uvedená v podnete je príliš vysoká. Spoločnosť Xiamen Xiashun ďalej tvrdila, že náklady na prepravu bežného plechu vo výške 107,77 EUR na tonu použité pri výpočte dumpingu v podnete sú v porovnaní s jej vlastnými nákladmi na dopravu toho istého výrobku príliš vysoké (5).

(33)

Komisia tieto tvrdenia zamietla. Navrhovateľ použil na výpočet cenu hliníkového ingotu 1 797 EUR za tonu, a nie 2 300 až 2 700 EUR za tonu, ako tvrdila spoločnosť Xiamen Xiashun (6). Okrem toho Komisia usúdila, že údaje o spotrebe hliníkových ingotov na výrobu jednej tony bežného plechu, ako aj náklady na prepravu, ktoré použil navrhovateľ, sú podporené dostatočnými dôkazmi. Aj pri prepočítaní normálnej hodnoty na základe nákladov na prepravu navrhovaných spoločnosťou Xiamen Xiashun výsledné dumpingové rozpätie do veľkej miery prekračuje prahovú hodnotu de minimis. Na základe toho Komisia usúdila, že podnet obsahuje dostatočné dôkazy o dumpingu na začatie konania.

(34)

V oznámení o začatí revízneho prešetrovania Komisia uviedla, že v súlade s článkom 17 základného nariadenia môže vybrať vzorku zainteresovaných strán.

(35)

Komisia v oznámení o začatí konania uviedla, že predbežne vybrala vzorku výrobcov z Únie. Vzorka vychádzala z objemu výroby a predaja podobného výrobku v Únii v období prešetrovania. Táto vzorka pozostávala z troch výrobcov z Únie. Výrobcovia z Únie zaradení do vzorky tvorili 35 % odhadovanej celkovej výroby a 35 % odhadovaného celkového objemu predaja podobného výrobku v Únii. Komisia vyzvala zainteresované strany, aby predložili pripomienky k predbežnej vzorke. Združenie European Aluminium predložilo pripomienky v mene dvoch svojich členov zaradených do vzorky. Jedna spoločnosť predbežne zaradená do vzorky požiadala, aby bola do vzorky zaradená iba jedna jej valcovňa, pretože sa v nej vyrábajú presne tie typické výrobky, ktoré sa dovážajú z ČĽR. Takisto tvrdila, že začlenením len jednej valcovne sa zabezpečí lepšia reprezentatívnosť vzorky. Komisia podotkla, že spoločnosti zaradené do vzorky sú tvorené jednotlivými právnymi subjektmi a na základe internej organizácie v rámci právneho subjektu nemožno rozlišovať medzi jednotlivými valcovňami, ak všetky podriadené subjekty patria do toho istého právneho subjektu. Táto žiadosť sa preto zamietla.

(36)

Iná spoločnosť zaradená do vzorky tvrdila, že ak sa do vzorky začlení iba jeden právny subjekt zo skupiny, skomplikuje sa overovanie, keďže systém IT a účtovníctvo sa vedú za skupinu ako celok. Komisia rozhodla, že vzhľadom na obmedzený čas, ktorý má k dispozícii, sa zameria iba na predmetný právny subjekt. Vzhľadom na predajné kanály výrobkov vyrábaných týmto právnym subjektom a na skutočnosť, že súčasťou tokov predaja môžu byť aj prepojené spoločnosti, však budú musieť relevantné časti dotazníka vyplniť aj ostatné subjekty v rámci skupiny.

(37)

Vzhľadom na uvedené sa vzorka považovala za reprezentatívnu pre výrobné odvetvie Únie.

(38)

S cieľom rozhodnúť o potrebe výberu vzorky a v prípade kladného rozhodnutia k nemu pristúpiť Komisia požiadala neprepojených dovozcov, aby poskytli informácie uvedené v oznámení o začatí konania.

(39)

Štyria neprepojení dovozcovia poskytli požadované informácie a súhlasili so zaradením do vzorky. V súlade s článkom 17 ods. 1 základného nariadenia Komisia vybrala vzorku troch dovozcov na základe najväčšieho objemu dovozu. V súlade s článkom 17 ods. 2 základného nariadenia sa výber vzorky konzultoval so všetkými známymi dotknutými dovozcami. Neboli predložené žiadne pripomienky.

(40)

S cieľom rozhodnúť o potrebe výberu vzorky a v prípade kladného rozhodnutia k nemu pristúpiť Komisia požiadala všetkých známych vyvážajúcich výrobcov v ČĽR, aby poskytli informácie uvedené v oznámení o začatí konania. Komisia okrem toho požiadala zastúpenie Čínskej ľudovej republiky pri Európskej únii, aby identifikovalo a/alebo kontaktovalo iných vyvážajúcich výrobcov, ak existujú, ktorí by mohli mať záujem zúčastniť sa na prešetrovaní.

(41)

Dvadsaťštyri vyvážajúcich výrobcov v dotknutej krajine poskytlo požadované informácie a súhlasilo so zaradením do vzorky. V súlade s článkom 17 ods. 1 základného nariadenia Komisia vybrala vzorku troch spoločností/skupín spoločností na základe najväčšieho reprezentatívneho objemu vývozu do Únie, ktorý bolo možné v dostupnom čase primerane prešetriť. Tieto spoločnosti/skupiny spoločností predstavovali 18,9 % odhadovaného celkového vývozu. V súlade s článkom 17 ods. 2 základného nariadenia dostali všetci známi dotknutí vyvážajúci výrobcovia a orgány dotknutej krajiny príležitosť vyjadriť pripomienky k výberu vzorky.

(42)

Listom z 27. augusta 2020 predložila spoločnosť Yantai Jintai International Trade Co., Ltd (súčasť skupiny Nanshan) svoje pripomienky a požiadala o zaradenie do vzorky. E-mailom z 2. septembra 2020 informovala jedna zo spoločností zaradených do vzorky, konkrétne Tianjin Zhongwang Aluminium Co., Komisiu o tom, že ukončuje spoluprácu. Komisia sa teda rozhodla nahradiť spoločnosť Tianjin Zhongwang Aluminium Co. skupinou Nanshan. Upravená vzorka takisto tvorí 18,9 % odhadovaného celkového objemu vývozu z Čínskej ľudovej republiky do Únie v období prešetrovania. K upravenej vzorke neboli doručené žiadne pripomienky.

(43)

Sedemnásť vyvážajúcich výrobcov v Číne, ktorí požiadali o individuálne preskúmanie podľa článku 17 ods. 3 základného nariadenia, bolo v oznámení o začatí konania vyzvaných na predloženie vyplneného dotazníka. Vyplnený dotazník však v stanovenej lehote nepredložil žiadny vyvážajúci výrobca. Neuskutočnilo sa preto žiadne individuálne preskúmanie.

(44)

Komisia zaslala vláde Čínskej ľudovej republiky (ďalej len „čínska vláda“) dotazník týkajúci sa existencie výrazných deformácií v Číne v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia. Takisto čínskej vláde zaslala dotazník týkajúci sa narušení v súvislosti so surovinami v zmysle článku 7 ods. 2a a ods. 2b základného nariadenia.

(45)

Komisia zaslala dotazníky aj výrobcom z Únie zaradeným do vzorky, dovozcom zaradeným do vzorky, používateľom a vyvážajúcim výrobcom zaradeným do vzorky. Tiet isté dotazníky boli v deň začatia konania sprístupnené aj online (7).

(46)

Komisii boli doručené vyplnené dotazníky od troch výrobcov z Únie zaradených do vzorky, združenia výrobcov z Únie, troch neprepojených dovozcov zaradených do vzorky, piatich používateľov a troch spoločností/skupín vyvážajúcich výrobcov.

(47)

Jeden ďalší používateľ predložil neúplne vyplnený dotazník, ktorý neobsahoval ani zmysluplnú verziu bez dôverného charakteru. Napriek niekoľkým žiadostiam a pripomienkam tento používateľ požadované informácie neposkytol. Na jeho vyplnený dotazník sa preto pri analýze neprihliadalo.

(48)

Vzhľadom na pandémiu ochorenia COVID-19 a opatrenia na obmedzenie pohybu zavedené rôznymi členskými štátmi, ako aj rôznymi tretími krajinami Komisia nemohla v predbežnej fáze vykonať overovania na mieste podľa článku 16 základného nariadenia. Namiesto toho v súlade so svojím oznámením o dôsledkoch vypuknutia ochorenia COVID-19 na antidumpingové a antisubvenčné prešetrovania na diaľku krížovo skontrolovala všetky informácie, ktoré považovala za potrebné pre svoje predbežné zistenia (8). Komisia vykonala overenie na diaľku porovnaním týchto spoločností/strán:

—

European Aluminium, Brusel, Belgicko.

—

skupina Hydro (ďalej len „Hydro“):

—

skupina Elval Halcor:

—

skupina Aludium:

—

spoločnosť A,

—

skupina Valeo:

—

Jiangsu Alcha Aluminum Group Co., Ltd. (ďalej len „skupina Jiangsu Alcha“),

—

skupina Nanshan:

—

Xiamen Xiashun Aluminium Foil Co., Ltd.

(49)

Prešetrovanie dumpingu a ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. júla 2019 do 30. júna 2020 (ďalej len „obdobie prešetrovania“). Preskúmanie vývoja relevantného z hľadiska posúdenia ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. januára 2017 do konca obdobia prešetrovania (ďalej len „posudzované obdobie“).

(50)

Konanie v tejto veci sa začalo 14. augusta 2020, t. j. v prechodnom období dohodnutom medzi Spojeným kráľovstvom a EÚ, počas ktorého sa na Spojené kráľovstvo naďalej vzťahovalo právo Únie. Toto obdobie sa skončilo 31. decembra 2020. Od 1. januára 2021 sa už teda spoločnosti a združenia zo Spojeného kráľovstva nepovažujú za zainteresované strany tohto konania.

(51)

Poznámkou do spisu (9) z 18. januára 2021 Komisia vyzvala prevádzkovateľov zo Spojeného kráľovstva, ktorí sa naďalej považovali za zainteresované strany, aby ju kontaktovali. Neprihlásila sa žiadna spoločnosť.

(52)

S cieľom zosúladiť súbor údajov získaných od zainteresovaných strán s ukončením prechodného obdobia a so skutočnosťou, že na Spojené kráľovstvo sa už nevzťahuje právo Únie, boli dotknuté zainteresované strany vyzvané, aby predložili revidovaný vyplnený dotazník za krajiny EÚ27.

(53)

Jeden používateľ, Valeo, tvrdil, že podnet má závažné procesné nedostatky, pretože vychádza z údajov za krajiny EÚ28, teda vrátane Spojeného kráľovstva, hoci táto krajina už v čase podania podnetu a začatia konania nebola členským štátom.

(54)

V tomto zmysle je potrebné uviesť, ako sa uvádza v odôvodnení 50, že Spojené kráľovstvo a EÚ sa dohodli na prechodnom období, počas ktorého sa na Spojené kráľovstvo naďalej vzťahovalo právo Únie. Uvedené obdobie sa skončilo 31. decembra 2020 (10). Keďže vo veci sa začalo konať počas prechodného obdobia, podnet bol správne podaný na základe údajov za krajiny EÚ28. Toto tvrdenie sa teda zamietlo.

(55)

Dotknutým výrobkom sú ploché valcované výrobky z hliníka, tiež legované, po plochom valcovaní tiež ďalej upravené, bez podložky, bez vnútorných vrstiev z iného materiálu,

(56)

Dotknutý výrobok (11) sa bežne označuje ako „ploché valcované výrobky z hliníka“. Je výsledkom štyroch po sebe nasledujúcich výrobných procesov: tavenia, odlievania, valcovania a konečnej úpravy. Niektoré spoločnosti môžu v závislosti od svojej úrovne integrácie začať výrobný proces v inej fáze.

(57)

Z rozsahu tohto prešetrovania sú vyňaté tieto výrobky:

(58)

Ploché valcované výrobky z hliníka sa používajú na najrôznejšie účely v odvetviach ako stavebníctvo, fólie, technické odvetvie, doprava a predmety dlhodobej spotreby.

(59)

Z prešetrovania vyplynulo, že nasledujúce výrobky majú rovnaké základné fyzické, chemické a technické vlastnosti, ako aj rovnaké základné použitia:

(60)

Komisia v tejto fáze rozhodla, že uvedené výrobky sú preto podobnými výrobkami v zmysle článku 1 ods. 4 základného nariadenia.

(61)

Niekoľko strán podalo žiadosti o vylúčenie výrobku, a to pre tieto výrobky: plátované rúry, plátované dosky, plátované tenké pásy a neplátované tenké pásy na použitie pri výrobe automobilových spájkovaných hliníkových výmenníkov tepla a pri výrobe chladičov batérií do elektrických vozidiel (ďalej len „ploché valcované výrobky z hliníka určené pre automobilové výmenníky tepla“); hliníkové zvitky na výrobu potiahnutých zvitkov a hliníkových kompozitných panelov; litografické pásy; pásy do batérií; upravované hliníkové fólie s hrúbkou 30 až 60 mikrónov (ďalej len „UHF-30-60“) a ploché valcované výrobky z hliníka používané na výrobu žalúziových lamiel.

(62)

Niektoré zainteresované strany, konkrétne Huafon, Valeo, Mahle GmbH, Európske združenie dodávateľov automobilových komponentov (ďalej len „Clepa“) a TitanX Holding AB (ďalej len „TitanX“), tvrdili, že ploché valcované výrobky z hliníka určené pre automobilové výmenníky tepla nemajú rovnaké základné fyzické, technické a chemické vlastnosti. Špecifický výrobný proces (osobitné zariadenia) a chemické vlastnosti (vyplývajúce z využitia vlastných patentovaných zliatin, ktoré sa líšia od štandardných) majú za následok inú spájkovateľnosť, tvárnosť, pevnosť, odolnosť proti korózii a pomer plátovania, čím sa ploché valcované výrobky z hliníka určené pre automobilové výmenníky tepla úplne odlišujú od iných plochých valcovaných výrobkov z hliníka, ktoré patria do definície výrobku. Takisto tvrdili, že ploché valcované výrobky z hliníka určené pre automobilové výmenníky tepla nie sú pre svoje jedinečné fyzické, mechanické a chemické vlastnosti, ktoré sa vyvíjajú spoločne s dodávateľským a odberateľským odvetvím, zameniteľné za komoditné ploché valcované výrobky z hliníka používané na iné účely patriace do rozsahu prešetrovania. Okrem toho tvrdili, že sa vyrábali najmä na objednávku, obchodovalo sa s nimi v malom množstve, ktoré predstavuje menej ako 5 % celkového trhu EÚ s plochými valcovanými výrobkami z hliníka, a predávali sa za vysokú cenu dodávateľom komponentov pre automobilový priemysel prvej úrovne, ktorí z technických a obchodných dôvodov, ako aj z dôvodu minimalizácie rizika, nakupujú výrobky všetkých kategórií plochých valcovaných výrobkov z hliníka určených pre automobilové výmenníky tepla od rovnakého „dodávateľa všetkých druhov výrobkov“.

(63)

Strany ďalej tvrdili, že ploché valcované výrobky z hliníka určené pre automobilové výmenníky tepla by sa mohli identifikovať na colných úradoch podobne ako výrobky vylúčené z vymedzenia výrobku navrhovateľmi a určené pre automobilový (12) alebo letecký priemysel. Tvrdili, že ploché valcované výrobky z hliníka určené pre automobilové výmenníky tepla by sa teda mali vylúčiť podobne ako panely karosérií určené pre automobilový priemysel.

(64)

Spoločnosť Huafon tvrdila aj to, že jej ploché valcované výrobky z hliníka určené pre automobilové výmenníky tepla sa líšia od tých, ktoré sa vyrábajú v Únii iným výrobným procesom (kontinuálnym odlievaním), vďaka čomu majú v rôznych aspektoch jedinečné špecifikácie, napríklad pokiaľ ide o granulometrické zloženie, pevnosť, odolnosť proti korózii, tvárnosť, spájkovateľnosť, tolerancie a opotrebenie. Takisto tvrdila, že väčšina výrobcov z Únie nie je ochotná poskytovať zákazníkom špecifické ploché valcované výrobky z hliníka určené pre automobilové výmenníky tepla.

(65)

Tieto strany svoje žiadosti odôvodnili aj týmito argumentmi:

(66)

Po prvé, Komisia zistila, že ploché valcované výrobky z hliníka určené pre automobilové výmenníky tepla patria do skupiny plochých valcovaných výrobkov z hliníka určených pre automobilové výmenníky tepla, ktorá nezahŕňa len automobilové výmenníky tepla, ale aj výmenníky tepla určené do vykurovacích, ventilačných, klimatizačných a chladiacich zariadení a na iné účely, napríklad do veterných mlynov. Ploché valcované výrobky z hliníka určené pre automobilové výmenníky tepla podobné výmenníkom tepla určeným do vykurovacích, ventilačných, klimatizačných a chladiacich zariadení a na iné účely zahŕňajú výrobky, ktoré môžu byť plátované (rúry, dosky, tenké pásy) alebo neplátované (tenké pásy). V rozpore s tvrdením používateľa Valeo z dôkazov v spise vyplýva, že trh s výmenníkmi tepla do vykurovacích, ventilačných, klimatizačných a chladiacich zariadení je dostatočne veľký a predstavuje 20 % celkového trhu EÚ s výmenníkmi tepla. Z dôkazov v spise vyplýva aj to, že výmenníky tepla do vykurovacích, ventilačných, klimatizačných a chladiacich zariadení sú čo do zliatiny, popúšťania a hrúbky podobné automobilovým výmenníkom tepla.

(67)

Po druhé, v podnete podanom združením European Aluminium sa ploché valcované výrobky z hliníka určené pre výmenníky tepla uvádzajú bez ohľadu na svoje použitie a patria do vymedzenia výrobku uvedeného v oznámení o začatí konania a odôvodneniach 55 až 58. Ploché valcované výrobky z hliníka určené pre automobilové výmenníky tepla sa okrem toho môžu na základe kódu výrobku stanoveného pri prešetrovaní rozdeľovať podľa hrúbky, tvaru, použitého materiálu, konečnej úpravy a tvrdosti.

(68)

Po tretie, pri prešetrovaní sa zistilo, že ploché valcované výrobky z hliníka určené pre automobilové výmenníky tepla majú rovnaké základné chemické vlastnosti ako iné ploché valcované výrobky z hliníka. Aj plátované pozostávajú z viac ako 95 % čistého hliníka, podobne ako ostatné ploché valcované výrobky z hliníka. Okrem toho, aj keď sa v plochých valcovaných výrobkoch z hliníka určených pre automobilové výmenníky tepla používajú takzvané vlastné patentované zliatiny, do veľkej miery pripomínajú iné zliatiny, keďže zväčša pochádzajú zo zliatin série 3XXX.

(69)

Pokiaľ ide o fyzické a technické vlastnosti, väčšina plochých valcovaných výrobkov z hliníka má vlastné špecifikácie v závislosti od použitia alebo požiadaviek dotknutého koncového používateľa. Skutočnosť, že výrobcovia plochých valcovaných výrobkov z hliníka musia dosiahnuť špecifickú spájkovateľnosť, tvárnosť, pevnosť, granulometrické zloženie alebo odolnosť proti korózii, neznamená, že nemajú rovnaké základné technické a fyzické vlastnosti ako iné ploché valcované výrobky z hliníka. Aj keby nemali rovnaké základné vlastnosti ako niektoré ploché valcované výrobky z hliníka patriace do rozsahu prešetrovania, čo nie je tento prípad, mali by rovnaké základné vlastnosti ako ploché valcované výrobky z hliníka, ktoré patria do rovnakej skupiny výrobkov, čiže do plochých valcovaných výrobkov z hliníka určených pre výmenníky tepla do vykurovacích, ventilačných, klimatizačných a chladiacich zariadení a na iné účely.

(70)

Pokiaľ ide o zameniteľnosť, ploché valcované výrobky z hliníka, ktoré patria do iných skupín výrobkov, nemusia byť z rôznych príčin zameniteľné, napríklad z dôvodu použitia špecifickej zliatiny alebo druhu konečnej úpravy. Tieto výrobky však naďalej patria do rozsahu prešetrovania, keďže majú rovnaké základné fyzické, chemické a technické vlastnosti.

(71)

Pokiaľ ide o výrobný proces, Komisia zistila, že ploché valcované výrobky z hliníka určené pre automobilové výmenníky tepla sa vyrábajú rovnakým výrobným procesom, aký je opísaný v odôvodnení 56, a do veľkej miery sa pri ich výrobe používajú rovnaké zariadenia ako v prípade iných plochých valcovaných výrobkov z hliníka. Potreba vývoja niektorých zliatin alebo overenia výrobkov nie je súčasťou výrobného procesu, ale fázy výskumu a vývoja, ktorá sa od výrobného procesu odlišuje. Aj keď sa pri plochých valcovaných výrobkoch z hliníka určených pre automobilové výmenníky tepla používajú špecifické zariadenia (plátovacie zariadenie, rezacie zariadenie), tieto zariadenia sa môžu používať aj na výrobu iných plochých valcovaných výrobkov z hliníka určených pre výmenníky tepla alebo jednoducho iných plochých valcovaných výrobkov z hliníka určitej šírky. Ani na základe skutočnosti, že niektoré ploché valcované výrobky z hliníka určené pre automobilové výmenníky tepla sa vyrábajú kontinuálnym odlievaním, nemožno tento výrobok z vymedzenia vylúčiť, pretože aj iné výrobky patriace do rozsahu prešetrovania možno vyrábať týmto procesom.

(72)

Po tretie, pokiaľ ide o komercializáciu plochých valcovaných výrobkov z hliníka určených pre automobilové výmenníky tepla, Komisia zistila, že väčšina plochých valcovaných výrobkov z hliníka sa vyrába na objednávku a že podiel komoditných výrobkov je malý. Takisto ani vzhľadom na to, že takýto výrobok tvorí približne 9 % spotreby na trhu Únie, nemožno predpokladať, že sa s ním obchoduje v malých množstvách alebo že predstavuje úzko špecializovaný trh.

(73)

Po štvrté, Komisia ďalej zistila, že automobilové výmenníky tepla nie sú jedinými výrobkami predávanými dodávateľom komponentov pre automobilový priemysel prvej úrovne, ktoré patria do rozsahu prešetrovania. Aj ďalšie výrobky ako šasi a diely sú napokon určené pre automobilový priemysel, predávajú sa cez rovnaký predajný kanál a vyžadujú si proces overovania. Okrem toho môžu výrobcovia výmenníkov tepla nakupovať v rámci rôznych kategórií plochých valcovaných výrobkov z hliníka určených pre automobilové výmenníky tepla od rôznych dodávateľov, a nielen od jedného „dodávateľa všetkých druhov výrobkov“, ako sa nesprávne tvrdilo. Napokon Komisia zistila aj to, že výrobcovia z Únie zaradení do vzorky predávali značnú časť ďalších výrobkov patriacich do vymedzenia výrobku za vyššie ceny ako ploché valcované výrobky z hliníka určené pre automobilové výmenníky tepla. Tieto ďalšie výrobky tvorili v období prešetrovania viac ako 8 % celkového objemu predaja výrobcov z Únie zaradených do vzorky.

(74)

Po piate, Komisia nesúhlasila s tým, že ploché valcované výrobky z hliníka určené pre výmenníky tepla by mali byť vylúčené, pretože sa používajú v automobilovom priemysle. Pripomenula, že nie všetky výrobky určené pre automobilový priemysel sú z rozsahu prešetrovania vylúčené. Prešetrovaný výrobok naozaj tvoria ploché valcované výrobky z hliníka určené pre výrobky automobilového priemyslu, ako sú štrukturálne časti automobilov (šasi, diely).

(75)

Pokiaľ ide o tvrdenia týkajúce sa záujmu Únie, Komisia zistila, že výrobné odvetvie Únie má dostatočnú kapacitu na uspokojenie súčasného dopytu a že vzhľadom na podmienky hospodárskej súťaže a dostupné kapacity v EÚ neexistuje riziko štrukturálneho zvýšenia cien, ako sa to potvrdilo v nedávnom rozhodnutí Komisie o fúzii spoločností Gränges a Impexmetal (14). Z informácií, ktoré poskytlo výrobné odvetvie Únie a ktoré Komisia overila, takisto vyplýva, že výrobné odvetvie Únie nedávno investovalo do zvýšenia svojej výrobnej kapacity a v súčasnosti realizuje aj ďalšie projekty s týmto cieľom. Komisia na základe informácií, ktoré mala k dispozícii, usúdila, že toto zvýšenie pravdepodobne absorbuje predpokladaný nárast dopytu po uskutočnení očakávaných zmien vo výrobných modeloch automobilov, najmä po znížení objemu výroby vozidiel so spaľovacím motorom a zvýšení objemu výroby dobíjateľných hybridných/elektrických vozidiel.

(76)

Pokiaľ ide o zvýšené náklady, Komisia usúdila, že úroveň zisku dosiahnutého pred pandémiou umožní výrobcom automobilových výmenníkov tepla absorbovať mimoriadne náklady v podobe antidumpingového cla alebo nákladov na overovanie, ak budú mať znovu záujem o dodávky od výrobcov z Únie. Ďalej napríklad ani celková finančná situácia týchto spoločností, prípadne skupín, do ktorých patria, ani ich nerozdelené zisky nepoukazujú na dramatickú finančnú situáciu, ktorá by ohrozovala pokračovanie ich činností za súčasnej situácie.

(77)

Okrem toho, pokiaľ ide o vplyv na dodávateľský reťazec, treba uviesť, že výrobcovia automobilových výmenníkov tepla zvyčajne v prípade špecifických výrobkov využívajú dva zdroje dodávok a obyčajne majú niekoľko overených dodávateľov v každej kategórii výrobku (rúry, dosky, tenké pásy). Výrobcovia z Únie vyrábajúci ploché valcované výrobky z hliníka určené pre automobilové výmenníky tepla predložili mnohoročné záznamy o dodávkach veľkého množstva týchto špecifických výrobkov najväčším výrobcom v Únii aj mimo nej. Majú teda príslušné zariadenia aj technické know-how na vývoj a dodávky týchto výrobkov a často patria k predbežne kvalifikovaným dodávateľom. Hoci to neznamená, že používatelia môžu v prípade potreby okamžite zmeniť pri všetkých svojich výrobkoch dodávateľa plochých valcovaných výrobkov z hliníka, výrobné odvetvie Únie by si mohlo dovoliť rýchlo nahradiť čínsky dovoz a ponúknuť bezpečný alternatívny zdroj dodávok. Jeden výrobca z Únie tvrdil, že podobný proces už prebieha na trhu USA, na ktorom dokázali niektorí výrobcovia mimo USA nahradiť čínsky dovoz po uložení antidumpingového cla na čínske ploché valcované výrobky z hliníka.

(78)

Hoci je nepochybné, že vývoj novej generácie elektrických vozidiel prispeje k zníženiu emisií skleníkových plynov v Únii, Komisia predbežne usúdila, že výroba hliníka potrebného do takýchto vozidiel v EÚ bude znamenať menšie znečistenie ako jeho dovoz z ČĽR. Bez ohľadu na náklady na dopravu z ČĽR do EÚ totiž platí, že pri výrobe hliníka v Únii vzniká priemerne trikrát menej emisií CO2 ako v ČĽR (15). Vzhľadom na to Komisia usúdila, že uloženie cla na ploché valcované výrobky z hliníka určené pre automobilové výmenníky tepla s pôvodom v ČĽR nie je nezlučiteľné so všeobecnejšími politikami Únie. V tejto súvislosti jeden vyvážajúci výrobca, Huafon, tvrdil že jeho objem CO2 je oveľa nižší ako čínsky priemer. Toto tvrdenie však nepodporil dôkazmi a ani ho v žiadnom prípade nebolo možné extrapolovať na celé čínske odvetvie hliníka.

(79)

Okrem toho dvaja používatelia, Mahle a TitanX, takisto uviedli, že výrobcovia automobilových výmenníkov tepla mimo Európskeho hospodárskeho priestoru (ďalej len „EHP“) získajú konkurenčnú výhodu pri nakupovaní plochých valcovaných výrobkov z hliníka z Číny, lebo nebudú musieť platiť antidumpingové clo, a odvolali sa na čínskeho výrobcu automobilových výmenníkov tepla so sídlom v Maroku. Komisia zistila, že investície predmetných výrobcov automobilových výmenníkov tepla sa realizovali s cieľom zabezpečiť dodávky pre úplne novú výrobňu automobilov mimo EÚ, pričom dostupné dôkazy poukazujú na to, že investícia bola zameraná na dodávky na miestny trh (16). Toto tvrdenie sa teda zamietlo.

(80)

Vzhľadom na uvedené úvahy Komisia predbežne zamietla žiadosť o vylúčenie plochých valcovaných výrobkov z hliníka určených pre automobilové výmenníky tepla z vymedzenia prešetrovaného výrobku.

(81)

Jeden používateľ, spoločnosť A, požiadal o vylúčenie hliníkových zvitkov na výrobu potiahnutých zvitkov a hliníkových kompozitných panelov z dôvodu, že tieto zvitky majú odlišné fyzické, technické a chemické vlastnosti, pokiaľ ide o vyrovnávanie pnutia, ako aj vzhľad, keďže akákoľvek najmenšia nedokonalosť spôsobuje, že výrobok nie je vhodný na účel, na ktorý bol zakúpený.

(82)

Vzhľadom na prísne požiadavky na kvalitu spoločnosť tvrdila, že takýto výrobok nie je zameniteľný s inými plochými valcovanými výrobkami z hliníka, ani nahraditeľný inými výrobkami. Pokiaľ ide o výrobný proces, táto strana tvrdila, že čínski výrobcovia vyrábajú predmetný druh výrobku na najmodernejších zariadeniach (linka na valcovanie za tepla, linka na vyrovnávanie pnutia a stojanová tandemová linka na konečnú tepelnú úpravu), výsledkom čoho je vyššia kvalita a produktivita, ako aj nižšie náklady.

(83)

Tá istá strana tvrdila aj to, že mala veľké problémy nielen zakúpiť od výrobného odvetvia Únie predmetný druh výrobku v požadovanej kvalite, ale aj zmeniť niektoré zo svojich čínskych zdrojov na zdroje z Únie. Tvrdila, že predmetný druh výrobku predstavuje podstatnú časť jej výrobných nákladov a že v prípade uloženia cla bude musieť overiť nových dodávateľov, čo bude viesť k zvýšeniu jej nákladov.

(84)

Komisia zistila, že hliníkové zvitky na výrobu potiahnutých zvitkov a hliníkových kompozitných panelov patria do vymedzenia výrobku uvedeného v odôvodneniach 55 až 58 a možno ich na základe kódu výrobku stanoveného pri prešetrovaní rozdeľovať podľa hrúbky, tvaru, použitého materiálu, konečnej úpravy a tvrdosti. Takisto majú rovnaké základné chemické, technické a fyzické vlastnosti ako iné ploché valcované výrobky z hliníka, keďže pozostávajú z viac ako 95 % čistého hliníka podobne ako iné ploché valcované výrobky z hliníka. Okrem toho sú vyrobené z podobných zliatin a majú podobnú konečnú úpravu, tvrdosť a hrúbku ako iné ploché valcované výrobky z hliníka patriace do rozsahu prešetrovania. Proces vyrovnávania pnutia sa nevyužíva výlučne pri predmetnom druhu výrobku, ale aj pri iných kategóriách plochých valcovaných výrobkov z hliníka, ako sú ploché valcované výrobky z hliníka určené pre výmenníky tepla.

(85)

Pokiaľ ide o zameniteľnosť, ploché valcované výrobky z hliníka, ktoré patria do iných skupín výrobkov, nemusia byť z rôznych príčin zameniteľné, napríklad z dôvodu použitia špecifickej zliatiny alebo druhu konečnej úpravy. Tieto výrobky však naďalej patria do rozsahu prešetrovania výrobku, keďže majú rovnaké základné fyzické, chemické a technické vlastnosti.

(86)

Pokiaľ ide o výrobný proces, Komisia predbežne usúdila, že hliníkové zvitky na výrobu potiahnutých zvitkov a hliníkových kompozitných panelov sa vyrábajú rovnakým výrobným procesom, aký je opísaný v odôvodnení 56, a do veľkej miery sa pri ich výrobe používajú rovnaké zariadenia ako v prípade iných plochých valcovaných výrobkov z hliníka. Skutočnosť, že čínski výrobcovia údajne používajú najmodernejšie zariadenia, nemá na odlišnosť výrobku vplyv. V každom prípade majú podobné výrobné zariadenia aj niektorí výrobcovia z Únie.

(87)

Komisia však uznala špecifickosť výrobkov, ktoré spoločnosť A vyrába, ako aj ťažkosti, ktoré mala pri získavaní zdrojov na hliníkové zvitky na výrobu potiahnutých zvitkov a hliníkových kompozitných panelov v Únii. Výrobné odvetvie Únie zatiaľ nepredložilo žiadne dôkazy, ktoré by svedčili o opaku. Okrem toho Komisia na základe informácií od výrobcov z Únie zaradených do vzorky predbežne zistila, že žiadny z nich nevyrábal takéto špeciálne druhy výrobku určené na voľný trh v dostatočnom množstve. Okrem toho možno v Únii podiel hliníkových kompozitných panelov v skupine všetkých plochých valcovaných výrobkov z hliníka odhadnúť na úrovni do 2 %.

(88)

Komisia vzhľadom na uvedené úvahy a na dôkazy, ktoré má k dispozícii, dospela predbežne k záveru, že dovoz hliníkových zvitkov, ktoré sa používajú na výrobu potiahnutých zvitkov a hliníkových kompozitných panelov, by sa mal z platenia cla vylúčiť.

(89)

Jeden vyvážajúci výrobca, Xiamen Xiashun, požiadal o objasnenie, či sú do vymedzenia výrobku zahrnuté aj litografické pásy a batériové fólie. Tvrdil pritom, že tieto výrobky sa svojím použitím, cieľovým trhom, ako aj fyzickými a chemickými vlastnosťami a výrobnými procesmi odlišujú od tenkých pásov.

(90)

V tejto súvislosti treba predovšetkým konštatovať, že litografické pásy a batériové fólie patria do vymedzenia výrobku uvedeného v odôvodneniach 55 až 58 a možno ich na základe kódu výrobku stanoveného pri prešetrovaní rozdeľovať podľa hrúbky, tvaru, použitého materiálu, konečnej úpravy a tvrdosti.

(91)

Po druhé, na rozdiel od tvrdení tejto strany je vymedzenie výrobku v rámci tohto prešetrovania oveľa širšie a neobmedzuje sa len na tenké pásy. Okrem toho z prešetrovania vyplynulo, že litografické pásy a batériové fólie majú rovnaké základné chemické vlastnosti ako iné ploché valcované výrobky z hliníka, keďže pozostávajú z viac ako 95 % čistého hliníka podobne ako iné ploché valcované výrobky z hliníka. Sú takisto vyrobené z podobných zliatin a majú podobnú konečnú úpravu, tvrdosť a hrúbku ako iné ploché valcované výrobky z hliníka patriace do rozsahu prešetrovania. Ďalej to, že sú tieto výrobky určené na špeciálne použitie v špecifických odvetviach, nie je ich jedinečnou vlastnosťou, keďže väčšina plochých valcovaných výrobkov z hliníka má vlastné špecifikácie, ktoré závisia od ich použitia alebo požiadaviek dotknutého koncového používateľa.

(92)

Pokiaľ ide o výrobný proces, Komisia usúdila, že litografické pásy a batériové fólie sa vyrábajú rovnakým výrobným procesom, aký je opísaný v odôvodnení 56, a do veľkej miery sa pri ich výrobe používajú rovnaké zariadenia ako v prípade iných plochých valcovaných výrobkov z hliníka. To, že si tieto výrobky vyžadujú špecifické zariadenia (na odmasťovanie a vyrovnávanie pnutia), nie je ich jedinečnou vlastnosťou, keďže takéto zariadenia možno použiť aj na výrobu iných plochých valcovaných výrobkov z hliníka. Vzhľadom na to Komisia predbežne potvrdila, že litografické pásy a batériové fólie sú súčasťou predmetu prešetrovania.

(93)

Vyvážajúci výrobca, skupina Nanshan, požiadal o objasnenie, či sú do predmetu tohto prešetrovania zahrnuté aj upravované hliníkové fólie s hrúbkou 30 až 60 mikrónov, a požiadal o ich vylúčenie z vymedzenia výrobku. Tvrdil, že UHF-30-60 majú dve rozdielne strany (matnú a lesklú), vyrábajú sa z určitých zliatin (1xxx a 8xxx) a musia byť v súlade s právnymi predpismi EÚ o styku s potravinami [nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1935/2004 (17), nariadenie Komisie (ES) č. 2023/2006 (18), smernica Európskeho parlamentu a Rady 94/62/ES (19) a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 (20) (nariadenie REACH)] a európskou normou CEN EN 602. Odvolal sa aj na skutočnosť, že Komisia na základe špecifikácií týkajúcich sa hliníkových zliatin, zmáčateľnosti a dierok v hliníkovej fólii považovala v predchádzajúcom prešetrovaní obchádzania (21) upravované hliníkové fólie a hliníkové fólie pre domácnosť za rôzne výrobky.

(94)

Tá istá strana sa odvolala aj na konečné a iné použitia, a najmä na skutočnosť, že UHF-30-60 sa používajú najmä v prípade potravín, zatiaľ čo dotknutý výrobok sa používa údajne najmä ako viečková a farmaceutická fólia. Okrem toho tvrdila, že UHF-30-60 nekonkurujú dotknutému výrobku, ani zaň nie sú zameniteľné, keďže na rozdiel od kupujúcich plochých valcovaných výrobkov z hliníka pôsobia kupujúci UHF-30-60 v potravinárskom alebo farmaceutickom priemysle a UHF-30-60 sa predávajú za vyššiu cenu. Tá istá strana zároveň tvrdila, že sa líši ich výrobný proces, a to tým, že pri konečnej úprave valcovaním sa vytvorí matná a lesklá strana a že väčšina navrhovateľov UHF-30-60 nevyrába.

(95)

V tejto súvislosti treba predovšetkým konštatovať, že UHF-30-60 patria do vymedzenia výrobku uvedeného v odôvodneniach 55 až 58 a na základe kódu výrobku stanoveného pri prešetrovaní sa rozdeľujú podľa hrúbky, tvaru, použitého materiálu, konečnej úpravy a tvrdosti. Okrem toho Komisia zistila, že UHF-30-60 majú rovnaké základné chemické vlastnosti ako iné ploché valcované výrobky z hliníka, keďže pozostávajú z viac ako 95 % čistého hliníka podobne ako iné ploché valcované výrobky z hliníka. Sú takisto vyrobené z podobných zliatin a majú podobnú konečnú úpravu, tvrdosť a hrúbku ako iné ploché valcované výrobky z hliníka patriace do rozsahu prešetrovania.

(96)

Po druhé, to, že majú tieto výrobky dve rozdielne strany a musia byť v súlade s určitými potravinárskymi právnymi predpismi, nie je ich jedinečnou vlastnosťou, keďže väčšina plochých valcovaných výrobkov z hliníka má vlastné špecifikácie, ktoré závisia od ich použitia alebo požiadaviek dotknutého koncového používateľa a od dodržania určitých zákonných požiadaviek. To platí napríklad pre ostatné výrobky na uskladňovanie potravín, ktorých sa týka toto konanie.

(97)

Pokiaľ ide o predchádzajúce prešetrovanie obchádzania, v článku 1 ods. 4 nariadenia (EÚ) 2017/271 sa z rozšírenia existujúceho antidumpingového cla vylúčila iba hliníková fólia dovážaná na iné použitia ako v domácnosti. Preto sa dané opatrenia na hliníkovú fóliu používanú ako upravovaná fólia nevzťahovali. V nariadení (EÚ) 2017/271 sa však v konečnom dôsledku uznalo, že na základe technických vlastností zliatin, zmáčateľnosti a dierok v hliníkovej fólii nie je možné rozlišovať medzi upravovanou hliníkovou fóliou a fóliou, ktorá bola predmetom daného prešetrovania, používanou v domácnostiach (pozri odôvodnenie 72 uvedeného nariadenia). Analýza sa v každom prípade v súvislosti s praktikami obchádzania zistenými pri mierne upravovaných hliníkových fóliách pre domácnosť vykonala iba na určujúcich prvkoch, ktoré umožňujú rozlišovanie medzi hliníkovými fóliami pre domácnosť a upravovanými hliníkovými fóliami. Závery vypracované pri danom prešetrovaní nemajú teda na toto prešetrovanie žiadny vplyv.

(98)

Pokiaľ ide o konečné použitie, Komisia usúdila, že tieto parametre nie sú relevantné na podporu žiadosti o vylúčenie výrobku, keďže predmetný druh výrobku má rovnaké základné fyzické, chemické a technické vlastnosti ako iné ploché valcované výrobky z hliníka. V tomto prípade však z prešetrovania v každom prípade v rozpore s tým, čo tvrdila táto strana, vyplynulo, že ploché valcované výrobky z hliníka nie sú určené len pre viečkovú a farmaceutickú fóliu, ale aj pre potravinové obaly, ako sa to uvádza v podnete, čo sa prešetrovaním potvrdilo.

(99)

Pokiaľ ide o zameniteľnosť, Komisia zistila, že tento parameter nepredstavuje relevantný argument na podporu žiadosti o vylúčenie výrobku, keďže predmetný výrobok má rovnaké základné fyzické, chemické a technické vlastnosti ako iné ploché valcované výrobky z hliníka. V tomto prípade nemusia byť ploché valcované výrobky z hliníka patriace do rôznych skupín výrobkov zameniteľné ani vtedy, ak majú rovnaké základné vlastnosti a vyrábajú sa na rovnakých zariadeniach, a to z rôznych príčin, napríklad z dôvodu použitia špecifickej zliatiny alebo druhu konečnej úpravy. Tieto výrobky však naďalej patria do vymedzenia výrobku v tomto prešetrovaní, keďže majú rovnaké základné fyzické, chemické a technické vlastnosti.

(100)

Pokiaľ ide o výrobný proces, UHF-30-60 sa vyrábajú rovnakým výrobným procesom, aký je opísaný v odôvodnení 56, a do veľkej miery sa pri ich výrobe používajú rovnaké zariadenia ako v prípade iných plochých valcovaných výrobkov z hliníka. To, že výrobok musí prejsť určitým procesom konečnej úpravy, nemá na jeho odlišnosť vplyv, ak má rovnaké základné fyzické, chemické a technické vlastnosti ako iné ploché valcované výrobky z hliníka.

(101)

Napokon tvrdenie, že väčšina navrhovateľov UHF-30-60 nevyrába, nebolo podložené dôkazmi. Naopak, Komisia zistila, že výrobné odvetvie Únie tieto výrobky vyrába.

(102)

Vzhľadom na uvedené úvahy Komisia predbežne zamietla žiadosť o vylúčenie UHF-30-60 z rozsahu prešetrovania.

(103)

Jeden používateľ, OPL System AB, požiadal o vylúčenie plochých valcovaných výrobkov z hliníka používaných na výrobu žalúziových lamiel z rozsahu prešetrovania. Tvrdil, že na trhu Únie nikto tento materiál nevyrába, a odvolal sa na nariadenie Rady (EÚ) 2019/2220 (22), v ktorom sa stanovuje bezcolná dovozná kvóta pre pás alebo fóliu zo zliatiny hliníka a horčíka na použitie pri výrobe žalúziových lamiel. Takisto tvrdil, že predmetný výrobok musí zodpovedať špecifikáciám vypracovaným pre zariadenia, na ktorých sa vyrába.

(104)

Komisia zistila, že táto zainteresovaná strana nepredložila žiadne podporné dôkazy, z ktorých by vyplývalo, že predmetný výrobok nemá rovnaké základné chemické, fyzické a technické vlastnosti ako iné ploché valcované výrobky z hliníka zahrnuté do rozsahu prešetrovania. Ďalej táto zainteresovaná strana nepredložila žiadne dôkazy o údajnej neschopnosti výrobného odvetvia Únie vyrábať predmetný výrobok. Výrobné odvetvie Únie, naopak, pripomenulo, že dokáže predmetný výrobok vyrábať.

(105)

Vzhľadom na chýbajúce ďalšie dôkazy Komisia predbežne túto žiadosť o vylúčenie výrobku zamietla.

(106)

Z dôkazov dostupných na začiatku prešetrovania vyplývala existencia výrazných deformácií v ČĽR v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia. Komisia preto považovala za vhodné začať prešetrovanie podľa článku 2 ods. 6a základného nariadenia.

(107)

S cieľom získať údaje potrebné na možné uplatnenie článku 2 ods. 6a základného nariadenia Komisia vyzvala všetkých vyvážajúcich výrobcov v dotknutej krajine, aby poskytli informácie o vstupoch používaných na výrobu plochých valcovaných výrobkov z hliníka. Relevantné informácie predložili štrnásti vyvážajúci výrobcovia.

(108)

Komisia takisto požiadala, ako sa uvádza v odôvodnení 44, čínsku vládu o vyplnenie dotazníka týkajúceho sa údajnej existencie deformácií v ČĽR. Nebola doručená žiadna odpoveď. Komisia teda informovala čínsku vládu o svojom úmysle uplatniť článok 18 základného nariadenia a určiť existenciu výrazných deformácií v ČĽR na základe dostupných skutočností. Nebola doručená žiadna odpoveď.

(109)

Komisia navyše vyzvala všetky zainteresované strany, aby do 37 dní odo dňa uverejnenia oznámenia o začatí konania v Úradnom vestníku Európskej únie oznámili svoje stanoviská, predložili informácie a poskytli podporné dôkazy v súvislosti s uplatnením článku 2 ods. 6a základného nariadenia. Bolo doručené podanie od spoločnosti Xiamen Xiashun.

(110)

V bode 5.3.2 oznámenia o začatí konania Komisia informovala zainteresované strany, že na základe informácií dostupných v danej fáze by mohla byť prípadnou vhodnou reprezentatívnou krajinou podľa článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia Brazília, ak sa potvrdia podmienky uplatnenia tohto ustanovenia. Komisia takisto uviedla, že preskúma prípadné ďalšie vhodné reprezentatívne krajiny v súlade s kritériami stanovenými v článku 2 ods. 6a písm. a) prvej zarážke základného nariadenia.

(111)

Dňa 5. októbra 2020 Komisia vydala prvú poznámku o zdrojoch na určenie normálnej hodnoty (ďalej len „poznámka z 5. októbra“ alebo „prvá poznámka“), ktorou informovala zainteresované strany o relevantných zdrojoch, ktoré zamýšľa využiť na určenie normálnej hodnoty. Komisia v uvedenej poznámke uviedla zoznam všetkých výrobných faktorov, ako sú suroviny, práca a energia, ktoré sa používajú pri výrobe plochých valcovaných výrobkov z hliníka. Okrem toho Komisia ako prípadné vhodné reprezentatívne krajiny identifikovala Brazíliu, Thajsko a Turecko. Komisia poskytla všetkým zainteresovaným stranám možnosť, aby predložili svoje pripomienky. Komisii boli doručené pripomienky od navrhovateľa, spoločnosti Airoldi Metalli Spa (ďalej len „Airoldi“), spoločnosti A, skupiny Jiangsu Alcha, spoločnosti Nilo, skupiny Nanshan a spoločnosti Xiamen Xiashun.

(112)

Po analýze doručených pripomienok Komisia 25. novembra 2020 vydala druhú poznámku o zdrojoch na určenie normálnej hodnoty (ďalej len „poznámka z 25. novembra“ alebo „druhá poznámka“). V uvedenej poznámke Komisia stanovila predbežný zoznam výrobných faktorov a informovala zainteresované strany o svojom úmysle použiť Brazíliu ako reprezentatívnu krajinu podľa článku 2 ods. 6a písm. a) prvej zarážky základného nariadenia. Zainteresované strany informovala aj o tom, že predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk stanoví na základe verejne dostupnej účtovnej závierky brazílskej spoločnosti Novelis do Brasil Ltda. Komisia vyzvala zainteresované strany, aby predložili pripomienky. Pripomienky boli doručené od navrhovateľa, spoločnosti Airoldi, spoločnosti A, skupiny Jiangsu Alcha, spoločnosti Lodec Metal, skupiny Nanshan a spoločnosti Xiamen Xiashun.

(113)

Po analýze pripomienok a informácií doručených k druhej poznámke Komisia predbežne dospela k záveru, že vhodnou reprezentatívnou krajinou, z ktorej možno získať nedeformované ceny a náklady na určenie normálnej hodnoty, je Turecko. Základné dôvody tohto rozhodnutia sú podrobnejšie opísané v oddiele 3.3.

(114)

Pri začatí prešetrovania na základe článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia Komisia zaslala čínskej vláde dva dotazníky týkajúce sa existencie deformácií (23). Čínska vláda však vyplnené dotazníky nepredložila. Komisia informovala čínsku vládu verbálnou nótou z 28. septembra 2020, že v súvislosti s informáciami, ktorých sa týkajú tieto dva dotazníky, zamýšľa využiť ustanovenie článku 18 základného nariadenia, a vyzvala ju, aby predložila svoje pripomienky k uplatneniu článku 18. Neboli doručené žiadne pripomienky.

(115)

Podľa článku 2 ods. 1 základného nariadenia „[N]ormálna hodnota je spravidla založená na cenách zaplatených alebo obvykle platených v bežnom obchode nezávislými zákazníkmi v krajine vývozu“.

(116)

Podľa článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia, „[A]k sa […] zistí, že vzhľadom na existenciu výrazných deformácií v zmysle písmena b) vo vyvážajúcej krajine nie je vhodné použiť domáce ceny a náklady v tejto krajine, normálna hodnota sa vytvorí výlučne na základe nákladov na výrobu a predaj odrážajúcich nedeformované ceny alebo referenčné hodnoty“ a táto vytvorená normálna hodnota „musí zahŕňať nedeformovanú a primeranú sumu na administratívne, predajné a všeobecné náklady a zisk“.

(117)

Ako sa bližšie vysvetľuje ďalej, Komisia v súčasnom prešetrovaní dospela k záveru, že na základe dostupných dôkazov a vzhľadom na nedostatočnú spoluprácu zo strany čínskej vlády bolo uplatnenie článku 2 ods. 6a základného nariadenia primerané.

(118)

V článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia sa uvádza, že „[V]ýrazné deformácie sú deformácie, ku ktorým dochádza vtedy, keď vykazované ceny alebo náklady vrátane nákladov na suroviny a energiu nie sú výsledkom voľného pôsobenia trhových síl, pretože sú ovplyvnené značným zasahovaním vlády. Pri vyhodnocovaní existencie výrazných deformácií sa prihliada okrem iného na potenciálne dôsledky jedného alebo viacerých z týchto faktorov:

(119)

Keďže zoznam v článku 2 ods. 6a písm. b) nie je kumulatívny, pri zisťovaní výrazných deformácií sa nemusí prihliadať na všetky faktory. Tie isté skutkové okolnosti sa navyše môžu použiť na preukázanie existencie jedného alebo viacerých prvkov zo zoznamu. Každý záver v súvislosti s výraznými deformáciami v zmysle článku 2 ods. 6a písm. a) však musí byť založený na všetkých dôkazoch, ktoré sú k dispozícii. Pri celkovom posúdení existencie deformácií sa môže zohľadniť aj všeobecný kontext a situácia vo vyvážajúcej krajine, najmä ak základné prvky jej hospodárskeho a administratívneho nastavenia dávajú vláde podstatné právomoci zasahovať do hospodárstva takým spôsobom, že ceny a náklady nie sú výsledkom voľného pôsobenia trhových síl.

(120)

V článku 2 ods. 6a písm. c) základného nariadenia sa stanovuje, že „[A]k má Komisia informácie o odôvodnených známkach možnej existencie výrazných deformácií uvedených v písmene b) v určitej krajine alebo v určitom odvetví v danej krajine a ak je to vhodné na účinné uplatňovanie tohto nariadenia, Komisia vypracuje, zverejní a pravidelne aktualizuje správu s opisom trhových podmienok uvedených v písmene b) v danej krajine alebo odvetví“.

(121)

Komisia podľa uvedeného ustanovenia vydala správu o krajine týkajúcu sa ČĽR (ďalej len „správa“) (24), v ktorej sa poukazuje na existenciu značného zasahovania vlády na mnohých úrovniach hospodárstva vrátane konkrétnych deformácií v mnohých kľúčových výrobných faktoroch (ako napr. pozemky, energia, kapitál, suroviny a práca), ako aj v konkrétnych odvetviach (ako napr. oceliarsky a chemický priemysel). Správa bola vo fáze začatia konania vložená do vyšetrovacieho spisu. Podnet obsahoval aj niektoré relevantné dôkazy, ktoré správu dopĺňajú. Zainteresované strany boli v čase začatia konania vyzvané, aby vyvrátili, pripomienkovali alebo doplnili dôkazy vo vyšetrovacom spise.

(122)

Súčasťou podnetu boli informácie o dodatočných štúdiách a správach, v ktorých sa analyzuje situácia v odvetví hliníka v ČĽR. Prvým zdrojom bola správa o nadmerných kapacitách v Číne, ktorú vydala Obchodná komora Európskej únie v Číne (ďalej len „správa Obchodnej komory EÚ“) a v ktorej sa preukázala existencia nadbytočnej výrobnej kapacity v Číne. Po druhé, navrhovateľ uviedol štúdiu OECD s názvom Measuring distortions in international markets – The aluminium value chain (Meranie deformácií na medzinárodných trhoch – hodnotový reťazec v odvetví hliníka) (ďalej len „štúdia OECD“) (25), v ktorej sa podrobne analyzuje otázka finančných subvencií udelených spoločnostiam v odvetví hliníka, ako aj skutočnosť, že vývozné dane na primárny hliník a neúplné úľavy na DPH pri vývoze určitých výrobkov z hliníka odrádzali od vývozu primárneho hliníka a podporovali výrobu a vývoz polotovarov a spracovaných výrobkov z hliníka vrátane hliníkových výliskov. Nakoniec navrhovateľ uviedol, že v nedávnom revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti v súvislosti s antidumpingovým clom na dovoz určitých hliníkových fólií vo zvitkoch s pôvodom v Číne (26) Komisia potvrdila existenciu výrazných deformácií, pričom toto zistenie bolo systémového charakteru a netýkalo sa iba dotknutého výrobku v danom prešetrovaní, a že neexistuje dôvod na odklon od tejto metodiky.

(123)

Ako sa uvádza v odôvodnení 114, čínska vláda vo fáze začatia konania nepredložila pripomienky ani neposkytla dôkazy na podporu alebo vyvrátenie existujúcich dôkazov v spise vrátane správy a ďalších dôkazov, ktoré predložil navrhovateľ, o existencii výrazných deformácií a/alebo o vhodnosti uplatnenia článku 2 ods. 6a základného nariadenia v predmetnom prípade. Pripomienky doručené v tejto súvislosti od viacerých zainteresovaných strán sa rozoberajú v oddiele 3.3.1.11.

(124)

Komisia preskúmala, či vzhľadom na existenciu výrazných deformácií v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia je, resp. nie je vhodné použiť ceny a náklady na domácom trhu v ČĽR. Komisia toto preskúmanie vykonala na základe dôkazov dostupných v spise vrátane dôkazov uvedených v správe, ktorá vychádza z verejne dostupných zdrojov. Uvedená analýza bola zameraná na preskúmanie značného zasahovania vlády do hospodárstva ČĽR vo všeobecnosti, ale aj na konkrétnu situáciu na trhu v danom odvetví vrátane dotknutého výrobku. Komisia tieto dôkazové prvky ďalej doplnila o svoj vlastný výskum týkajúci sa rôznych kritérií relevantných na potvrdenie existencie výrazných deformácií v ČĽR.

(125)

Čínsky hospodársky systém je založený na koncepcii „socialistického trhového hospodárstva“. Táto koncepcia je zakotvená v čínskej ústave a určuje spôsob správy hospodárskych záležitostí v Čínskej ľudovej republike. Hlavnou zásadou je „socialistické verejné vlastníctvo výrobných prostriedkov, t. j. všeľudové vlastníctvo a kolektívne vlastníctvo pracujúceho ľudu“. Štátne hospodárstvo sa považuje za „vedúcu silu národného hospodárstva“ a štát má mandát na „zabezpečenie jeho konsolidácie a rastu“ (27). Celkové nastavenie čínskeho hospodárstva preto nielenže umožňuje značné zasahovanie vlády do hospodárstva, ale takéto zasahovanie je výslovne nariadené. Koncepcia nadradenosti verejného vlastníctva nad súkromným vlastníctvom preniká celým právnym systémom a zdôrazňuje sa ako všeobecná zásada vo všetkých kľúčových právnych predpisoch. Najlepším príkladom je čínsky zákon o vlastníctve: odkazuje sa v ňom na primárne štádium socializmu a štát sa v ňom poveruje, aby presadzoval základný hospodársky systém, v ktorom zohráva dominantnú úlohu verejné vlastníctvo. Iné formy vlastníctva sú tolerované, pričom právny poriadok im umožňuje, aby sa rozvíjali popri štátnom vlastníctve (28).

(126)

Okrem toho sa podľa čínskeho právneho poriadku socialistické trhové hospodárstvo rozvíja pod vedením Komunistickej strany Číny. Štruktúry čínskeho štátu a Komunistickej strany Číny sú vzájomne prepojené na každej úrovni (právnej, inštitucionálnej a personálnej) a vytvárajú mimoriadne komplexnú štruktúru, v ktorej sa úlohy Komunistickej strany Číny a štátu nedajú oddeliť. Po zmene čínskej ústavy v marci 2018 sa na vedúcu úlohu Komunistickej strany Číny kladie ešte väčší dôraz, čo potvrdzuje aj text článku 1 ústavy. Za pôvodnú prvú vetu ustanovenia: „Socialistické zriadenie je základným systémom Čínskej ľudovej republiky,“ bola doplnená nová, druhá veta, ktorá znie takto: „Určujúcim prvkom socializmu charakteristického pre Čínu je vedúca úloha Komunistickej strany Číny“ (29). Je to názorný príklad nespochybniteľnej a čoraz intenzívnejšej kontroly Komunistickej strany Číny nad hospodárskym systémom v ČĽR. Táto vedúca úloha a kontrola je neoddeliteľnou súčasťou čínskeho systému a výrazne presahuje to, čo je obvyklé v iných krajinách, v ktorých vlády uplatňujú všeobecnú makroekonomickú kontrolu, v rámci ktorej ale voľne pôsobia trhové sily.

(127)

Čínsky štát uplatňuje intervenčnú hospodársku politiku pri plnení cieľov, ktoré sa zhodujú s politickou agendou stanovenou Komunistickou stranou Číny, a nezohľadňuje prevládajúce hospodárske podmienky na voľnom trhu (30). Intervenčné ekonomické nástroje uplatňované čínskymi orgánmi sú rôznorodé, zahŕňajú aj systém priemyselného plánovania a finančný systém a uplatňujú sa aj na úrovni regulačného prostredia.

(128)

Po prvé, na úrovni celkovej administratívnej kontroly sa smerovanie čínskeho hospodárstva riadi komplexným systémom priemyselného plánovania, ktorý ovplyvňuje všetky hospodárske činnosti v krajine. Všetky tieto plány zahŕňajú komplexnú a zložitú sústavu odvetví a prierezových politík a sú prítomné na všetkých úrovniach štátnej správy. Plány na úrovni provincií sú podrobné, zatiaľ čo v národných plánoch sa stanovujú širšie ciele. V plánoch sú vymedzené aj nástroje na podporu príslušných priemyselných odvetví/sektorov a časové rámce, v ktorých sa majú ciele dosiahnuť. Niektoré plány stále obsahujú výslovne stanovené výkonnostné ciele, čo bol zvyčajný prvok v prechádzajúcich plánovacích cykloch. Na základe týchto plánov sa jednotlivé priemyselné odvetvia a/alebo projekty zvolia za (pozitívne alebo negatívne) priority v súlade s prioritami vlády a priradia sa im konkrétne rozvojové ciele (modernizácia priemyslu, expanzia do zahraničia atď.). Hospodárske subjekty, tak súkromné, ako aj štátom vlastnené, musia efektívne prispôsobovať svoje podnikateľské činnosti reáliám, ktoré ukladá systém plánovania. Dôvodom nie je len záväznosť plánov, ale aj to, že príslušné čínske orgány na všetkých úrovniach verejnej správy sa pridŕžajú systému plánov a zodpovedajúcim spôsobom využívajú právomoci, ktoré im boli zverené, a nútia tak hospodárske subjekty, aby plnili priority stanovené v plánoch (pozri aj oddiel 3.3.1.5) (31).

(129)

Po druhé, pokiaľ ide o prideľovanie finančných zdrojov, finančný systém ČĽR ovládajú štátom vlastnené komerčné banky. Tieto banky musia pri vytváraní a vykonávaní svojich úverových politík postupovať v súlade s cieľmi priemyselnej politiky vlády namiesto toho, aby v prvom rade posúdili ekonomické prínosy daného projektu (pozri aj oddiel 3.3.1.8 ďalej) (32). To isté platí aj vo vzťahu k ostatným zložkám čínskeho finančného systému, ako sú napr. akciové trhy, trhy s dlhopismi, trhy so súkromným vlastným kapitálom atď. Ani tieto súčasti finančného sektora, ktoré nepatria k bankovému sektoru, nie sú inštitucionálne a prevádzkovo zriadené tak, aby maximalizovali efektívne fungovanie finančných trhov, ale aby zabezpečovali kontrolu nad systémom a umožňovali zasahovanie zo strany štátu a Komunistickej strany Číny. (33)

(130)

Po tretie, pokiaľ ide o regulačné prostredie, zásahy štátu do hospodárstva majú viacero foriem. Napríklad pravidlá verejného obstarávania sa pravidelne používajú na dosahovanie politických cieľov, ktoré sú iné než ekonomická efektívnosť, čím oslabujú trhové zásady v tejto oblasti. V príslušných právnych predpisoch sa konkrétne stanovuje, že verejné obstarávanie sa má vykonávať tak, aby sa uľahčilo dosahovanie cieľov vytýčených v štátnych politikách. Povaha týchto cieľov však nie je presne vymedzená, čo rozhodovacím orgánom ponecháva široký priestor na voľné rozhodovanie (34). Podobne aj v oblasti investícií si vláda ČĽR udržiava značnú kontrolu nad smerovaním a veľkosťou štátnych aj súkromných investícií a značný vplyv v tomto ohľade. Orgány využívajú preverovanie investícií, ako aj rôzne investičné stimuly, obmedzenia a zákazy, ktoré im slúžia ako dôležitý nástroj na podporu cieľov priemyselnej politiky, ako je napr. zachovanie kontroly štátu nad kľúčovými sektormi alebo posilnenie domáceho výrobného odvetvia (35).

(131)

Možno teda zhrnúť, že čínsky hospodársky model sa zakladá na určitých základných axiómach, ktorými sa zaisťuje a podporuje široká škála zásahov vlády. Takéto značné zasahovanie vlády je v rozpore s voľným pôsobením trhových síl, v dôsledku čoho sa deformuje efektívne rozdeľovanie zdrojov v súlade s trhovými zásadami (36).

(132)

Podniky, ktoré vlastní, ovláda a/alebo nad ktorými vykonáva dozor alebo ktoré usmerňuje štát, predstavujú v ČĽR podstatnú časť hospodárstva.

(133)

Čínska vláda a Komunistická strana Číny udržujú štruktúry, ktorými zabezpečujú svoj neprestajný vplyv v podnikoch, a to najmä v štátom vlastnených podnikoch. Štát (a v mnohých ohľadoch aj Komunistická strana Číny) nielen aktívne stanovuje všeobecné hospodárske politiky a dohliada na ich realizáciu jednotlivými štátom vlastnenými podnikmi, ale prisvojuje si aj právo zúčastňovať sa na ich prevádzkovom rozhodovaní. To sa zvyčajne uskutočňuje prostredníctvom rotácie kádrov medzi orgánmi štátnej správy a štátom vlastnenými podnikmi, prostredníctvom pôsobenia členov strany vo výkonných orgánoch štátom vlastnených podnikov a prítomnosti straníckych buniek v podnikoch (pozri aj oddiel 3.3.1.4), ako aj prostredníctvom formovania podnikových štruktúr v sektore štátom vlastnených podnikov (37). Výmenou za to majú štátom vlastnené podniky osobitné postavenie v rámci čínskeho hospodárstva a s tým sú spojené viaceré hospodárske výhody, najmä ochrana pred konkurenciou a prednostný prístup k relevantným vstupom vrátane financovania (38). Prvky, ktoré poukazujú na existenciu kontroly vlády nad podnikmi v odvetví hliníka, sa podrobnejšie rozoberajú v oddiele 3.3.1.5.

(134)

V štúdii OECD, ktorú navrhovateľ predložil ako dôkaz, sa odkazuje na štátom vlastnené podniky v odvetví hliníka, ktoré osobitne zdôrazňujú vo svojich regulačných podaniach, ako aspekt štátneho vlastníctva ovplyvňuje príslušné priemyselné politiky a ako sa tento aspekt štátneho vlastníctva premieta do vládnej podpory. Osobitne možno uviesť, že napr. jeden štátom vlastnený podnik vo svojom dlhopisovom prospekte z roku 2016 uvádza, že je jedným z 52 hlavných štátom vlastnených podnikov a že zohráva kľúčovú úlohu pri stanovovaní a realizácii politík v oblasti energetiky a má komplexnú a udržateľnú podporu od čínskej vlády. Iný štátom vlastnený podnik zase vo svojom dlhopisovom prospekte z roku 2017 uvádza skutočnosť, že vláda jeho provincie môže mať značný vplyv na skupinu (39).

(135)

ČĽR je najväčším svetovým výrobcom hliníka, pričom niekoľko veľkých štátom vlastnených podnikov patrí medzi najväčších výrobcov na svete. Podľa odhadov pripadá na štátom vlastnené podniky viac ako 50 % celkovej výroby primárneho hliníka v ČĽR (40). V štúdii zameranej na odvetvie neželezných kovov v ČĽR sa takisto naznačuje, že štátom vlastnené podniky majú dominantný podiel na domácom trhu (41). Hoci sa rast kapacity v ostatných rokoch pripisuje čiastočne súkromným spoločnostiam, takýto rast kapacity je zvyčajne spojený s rôznymi formami účasti (miestnej) vlády, ako je napr. tolerovanie nelegálneho rozširovania kapacít (42). Kapacita výroby hliníka navyše narástla aj medzi hlavnými štátom vlastnenými podnikmi, hoci v menšej miere (43).

(136)

Čínska vláda okrem kontroly štátom vlastnených podnikov ovplyvňuje aj súkromné spoločnosti v ČĽR. Počas prešetrovania sa zistilo, že výrobcovia plochých valcovaných výrobkov z hliníka dostali od vlády subvencie. Jedna zo spoločností zaradených do vzorky, skupina Jiangsu Alcha, uvádza napríklad vo svojej výročnej správe množstvo vládnych subvencií. Medzi vývozcami plochých valcovaných výrobkov z hliníka je množstvo štátom vlastnených podnikov, ako napríklad spoločnosť Chalco Ruimin a skupina Southwest Aluminium, ktoré sú dcérskymi spoločnosťami spoločnosti Chalco, čo je štátom vlastnený podnik pod správou komisie SASAC (44).

(137)

Vzhľadom na vysokú mieru zasahovania vlády do odvetvia hliníka a na vysoký podiel štátom vlastnených podnikov v tomto odvetví sa aj súkromným výrobcom bráni vo fungovaní za trhových podmienok. Verejné aj súkromné podniky v odvetví hliníka totiž podliehajú dozoru a usmerneniam, ako sa uvádza v oddiele 3.3.1.5.

(138)

Okrem ovládania hospodárstva prostredníctvom vlastníctva štátom vlastnených podnikov a iných nástrojov môže čínska vláda zasahovať do cien a nákladov prostredníctvom svojej prítomnosti vo firmách. Aj keď právo príslušných štátnych orgánov vymenúvať a odvolávať kľúčových riadiacich pracovníkov v štátom vlastnených podnikoch v súlade s čínskymi právnymi predpismi možno považovať za prostriedok na výkon príslušných vlastníckych práv (45), bunky Komunistickej strany Číny v podnikoch (a to štátnych, ako aj súkromných) sú ďalším významným kanálom, cez ktorý môže štát zasahovať do obchodných rozhodnutí. Podľa čínskeho práva obchodných spoločností sa má v každej spoločnosti zriadiť podniková organizácia Komunistickej strany Číny (s najmenej troma členmi Komunistickej strany Číny, ako sa uvádza v stanovách tejto strany (46)), pričom daná spoločnosť je povinná zabezpečiť na činnosť tejto straníckej organizácie potrebné podmienky. Táto požiadavka podľa všetkého nebola v minulosti vždy dodržiavaná ani striktne presadzovaná. Prinajmenšom od roku 2016 však Komunistická strana Číny dôraznejšie uplatňuje svoje požiadavky na kontrolu obchodných rozhodnutí v štátom vlastnených podnikoch s tým, že ide o politickú zásadu. Objavujú sa aj informácie, že Komunistická strana Číny vyvíja tlak na súkromné spoločnosti, aby kládli „patriotizmus“ na prvé miesto a dodržiavali stranícku disciplínu (47). Podľa informácií z roku 2017 pôsobili stranícke bunky v 70 % z približne 1,86 milióna súkromných spoločností, pričom sa vyvíja čoraz väčší tlak, aby tieto organizácie Komunistickej strany Číny mali pri obchodných rozhodnutiach spoločností, v ktorých pôsobia, posledné slovo (48). Tieto pravidlá sa uplatňujú všeobecne v celom čínskom hospodárstve, vo všetkých jeho odvetviach vrátane výrobcov hliníkových výrobkov a dodávateľov ich vstupov.

(139)

Okrem toho bol 15. septembra 2020 uverejnený dokument s názvom Smernice sekretariátu Ústredného výboru Komunistickej strany Číny k zintenzívneniu práce jednotného frontu v súkromnom sektore pre novú éru (49), v ktorom sa ešte viac rozšírila úloha straníckych výborov v súkromných podnikoch. V oddiele II.4 týchto smerníc sa uvádza: „Musíme zvýšiť celkovú kapacitu strany pri riadení práce jednotného frontu v súkromnom sektore a efektívne zintenzívniť prácu v tejto oblasti“; a v oddiele III.6: „Musíme ešte viac zintenzívniť budovanie strany v súkromných podnikoch a zabezpečiť, aby stranícke bunky efektívne plnili svoju úlohu pevnosti a členovia strany svoje povinnosti v oblasti predvoja a priekopníctva.“ V tomto dokumente strana zdôraznila úlohu súkromných podnikov v „práci jednotného frontu“ a snahe o posilnenie úlohy Komunistickej strany Číny v nestraníckych organizáciách a subjektoch (50).

(140)

Nasledujúci príklad dobre ilustruje opísaný trend rastúcej miery zasahovania zo strany čínskej vlády do odvetvia hliníka.

(141)

Ako zistila Komisia v inom prešetrovaní týkajúcom sa určitých hliníkových fólií vo zvitkoch s pôvodom v Číne (51), štátom vlastnená hlinikáreň China Aluminium International Engineering Corporation Limited (ďalej len „Chalieco“) v roku 2017 zmenila svoje stanovy tak, že sa viac zamerala na úlohu straníckych buniek v spoločnosti. Do týchto stanov bola vložená celá kapitola o straníckom výbore, pričom v článku 113 sa uvádza: „Správna rada je pri rozhodovaní o zásadných podnikových záležitostiach povinná vopred tieto záležitosti prediskutovať so straníckym výborom spoločnosti.“ (52) Okrem toho sa vo výročnej správe čínskej hlinikárne Aluminum Corporation of China (ďalej len „Chalco“) za rok 2017 (53) uvádzalo, že viacerí členovia predstavenstva, členovia dozornej rady a vyššieho manažmentu – vrátane predsedu predstavenstva, výkonného riaditeľa a predsedu dozornej rady – sú členmi Komunistickej strany Číny.

(142)

Pokiaľ ide o podniky pôsobiace v oblasti výroby plochých valcovaných výrobkov z hliníka vrátane skupiny Southwest Aluminium, skupiny Jiangsu Alcha a spoločnosti Chalco Ruimin, z prešetrovania vyplynulo, že vo vedení týchto troch spoločností sú členovia Komunistickej strany Číny. Množstvo výrobcov plochých valcovaných výrobkov z hliníka organizuje pre svojich zamestnancov aj činnosti budovania strany, napríklad Southwest Aluminium: „s cieľom realizovať požiadavky generálneho tajomníka Si Ťin-pchinga v oblasti úsilia o politické budovanie stranícky výbor skupiny Southwest Aluminum Co., Ltd neochvejne propaguje budovanie študijných straníckych organizácií, zabezpečuje plnú účasť v straníckych organizáciách a na práci strany, podporuje dvojnásobné povýšenie členov strany a nasleduje členov strany ako priekopníkov a vzory.“ (54) Spoločnosť Xiamen Xiashun vysvetľuje činnosti budovania strany takto: „Spoločnosť Xiashun podporuje budovanie strany a prácu odborov a celé roky je verná systému spoločných zasadnutí strany, vlády a pracovníkov, ktorý predstavuje významnú platformu účasti zamestnancov na rozhodovaní, ochrany ich práv a záujmov a vytvárania harmonickej atmosféry.“ (55) K ďalším spoločnostiam, ktoré sa podieľajú na činnostiach budovania strany, patria Tianjin Zhongwang Aluminium Industry, skupina Jiangsu Alcha a Chalco Ruimin.

(143)

Na trh má ďalej rušivý vplyv prítomnosť štátu na finančných trhoch a jeho zasahovanie do nich (pozri aj oddiel 3.3.1.8), ako aj do poskytovania surovín a vstupov (56). Prítomnosť štátu vo firmách vrátane štátom vlastnených podnikov v odvetví hliníka a iných odvetviach (ako napr. vo finančnom sektore a odvetví vstupov) preto umožňuje čínskej vláde zasahovať do cien a nákladov.

(144)

Smerovanie čínskeho hospodárstva je do značnej miery určované prepracovaným systémom plánovania, ktorý stanovuje priority a predpisuje ciele, na ktoré sa musia ústredné štátne orgány a miestne samosprávy zamerať, pričom príslušné plány existujú na všetkých úrovniach štátnej správy a pokrývajú prakticky všetky hospodárske odvetvia. Ciele stanovené plánovacími nástrojmi sú záväzné a orgány na každej správnej úrovni monitorujú plnenie plánov príslušnými orgánmi štátnej správy na nižšej úrovni. Z celkového hľadiska tento systém plánovania v ČĽR vedie k tomu, že zdroje smerujú do odvetví, ktoré vláda určila za strategické, resp. inak politicky významné, namiesto toho, aby boli prideľované v súlade s trhovými silami (57).

(145)

Vláda napríklad zohráva kľúčovú úlohu v rozvoji čínskeho odvetvia hliníka. Túto skutočnosť potvrdzuje množstvo plánov, smerníc a iných dokumentov, ktoré sa priamo alebo nepriamo týkajú odvetvia a ktoré sa vydávajú na vnútroštátnej, regionálnej a komunálnej úrovni. Vláda prostredníctvom týchto a ďalších nástrojov riadi a kontroluje doslova každý aspekt rozvoja a fungovania odvetvia hliníka. Takéto politiky majú významný priamy alebo nepriamy vplyv na výrobné náklady na výrobky z hliníka.

(146)

V súlade so zisteniami Komisie v prípade určitých hliníkových fólií vo zvitkoch s pôvodom v Číne (58) a v prípade hliníkových výliskov (predbežné opatrenia) (59) sa tieto skutočnosti rovnako vzťahujú aj na tento dotknutý výrobok, ktorý podobne predstavuje výrobok z hliníka v ďalšom článku výrobného/distribučného reťazca.

(147)

Hoci 13. päťročný plán hospodárskeho a sociálneho rozvoja (60) neobsahuje osobitné ustanovenia o hliníku, pre odvetvie neželezných kovov vo všeobecnosti sa v ňom stanovuje stratégia podpory spolupráce zameranej na rozvoj medzinárodných výrobných kapacít a výroby zariadení. V tomto pláne sa na účely dosiahnutia uvedených cieľov potvrdzuje, že plán posilní podporné systémy súvisiace s oblasťami zdaňovania, financií, poistenia, investícií a financovania, ako aj oblasť posúdenia rizika (61).

(148)

V príslušnom odvetvovom pláne s názvom Plán rozvoja odvetvia neželezných kovov (2016 – 2020) (ďalej len „plán“) sa stanovujú konkrétne politiky a ciele, ktoré chce vláda dosiahnuť vo viacerých odvetviach neželezných kovov (62) vrátane odvetvia hliníka.

(149)

V pláne sa vytyčuje cieľ modernizácie celého radu rôznych druhov výrobkov čínskeho odvetvia hliníka, a to okrem iného aj prostredníctvom podpory inovácií. Plán obsahuje výzvu na urýchlený rozvoj systému zmiešaného vlastníctva a na podporu životaschopnosti štátom vlastnených podnikov. Okrem toho umožňuje vytváranie zásob neželezných kovov, zlepšenie bezpečnosti zdrojov, a to aj pokiaľ ide o hliník, pričom sa v ňom stanovujú konkrétne kvantitatívne ciele v oblasti znižovania spotreby energie, zvýšenia podielu recyklovaného hliníka vo výrobe a lepšieho využitia kapacity (63).

(150)

V pláne sa ďalej stanovujú štrukturálne úpravy s prísnejšou kontrolou nových taviacich zariadení a likvidáciou zastaraných kapacít. Stanovuje sa v ňom geografické rozmiestnenie spracovateľských závodov, pozornosť sa v ňom venuje projektom na zlepšenie využívania zdrojov bauxitu a oxidu hlinitého, ako aj problematike dodávok elektrickej energie a cenovej politike (64).

(151)

Plán s týmto komplexným súborom opatrení a politík predstavuje pokračovanie Plánu úpravy a revitalizácie odvetvia neželezných kovov z roku 2009, ktorý bol prijatý s cieľom zmierniť negatívne účinky finančnej krízy na odvetvie neželezných kovov. V tomto pláne boli okrem iného stanovené kľúčové ciele, ako je kontrola objemu výroby, reštrukturalizácia, zdroje surovín, politika v oblasti vývozných daní, bezpečnosť zdrojov, vytváranie zásob, technologické inovácie, finančná politika, plánovanie a vykonávanie (65).

(152)

Ďalším dokumentom upravujúcim politiku v oblasti odvetvia hliníka sú Štandardné podmienky uplatniteľné na odvetvie hliníka, ktoré 18. júla 2013 vydalo ministerstvo priemyslu a informačných technológií (ďalej len „MPIT“) s cieľom urýchliť štrukturálne úpravy a obmedziť neriadenú expanziu kapacít v oblasti tavenia hliníka. V týchto štandardných podmienkach sa stanovujú výrobné minimá pre nové závody, štandardy kvality a bezpečnosť dodávok, pokiaľ ide o dovážaný a domáci bauxit a oxid hlinitý. Zo štandardných podmienok vyplýva, že MPIT je orgán, ktorý je zodpovedný za normalizáciu a riadenie v odvetví hliníka, ako aj za uverejňovanie zoznamu podnikov, ktoré môžu pôsobiť v tomto odvetví (66).

(153)

V Usmernení o vytvorení vynikajúceho trhového prostredia, podpore štrukturálnych úprav a transformácie odvetvia neželezných kovov a zvyšovaní prínosov, ktoré vydal generálny úrad Štátnej rady v roku 2016 (2016/42) (67), čínske orgány uvádzajú ako hlavný cieľ „optimalizovať štruktúru odvetvia neželezných kovov; v zásade vytvoriť rovnováhu medzi ponukou kľúčových kategórií výrobkov a dopytom po nich; udržiavať mieru využitia výrobnej kapacity elektrolytického hliníka nad 80 %; výrazne zvýšiť kapacitu bezpečnosti dodávok nerastných surovín, ako sú meď a hliník.“ (68) V dokumente sa takisto stanovuje povinnosť „prísne kontrolovať novú výrobnú kapacitu“. Na tento účel štát vyžaduje: „zabezpečiť realizáciu nevyhnutných nových (reformovaných, rozšírených) projektov na budovanie zariadení na výrobu hliníka elektrolýzou; […] využívať spoločenský dohľad a ďalšie nástroje; zintenzívniť úsilie v oblasti dohľadu a kontroly; dôsledne prešetrovať a zaoberať sa novými projektmi v oblasti elektrolytického hliníka, ktoré porušujú nariadenia.“ (69) Tieto ustanovenia svedčia o značnej miere zásahov čínskej vlády do odvetvia neželezných kovov vrátane odvetvia hliníka.

(154)

Uvedené zasahovania štátu do fungovania odvetvia hliníka prostredníctvom plánovacích dokumentov sa odzrkadľujú aj na provinčnej úrovni. V Oznámení vlády provincie Šan-tung zo 6. novembra 2018 o pláne vykonávania urýchlenia kvalitného rozvoja siedmich energeticky náročných priemyselných odvetví (2018/248) sa napríklad vyžaduje, aby sa „podporovalo rozširovanie reťazca odvetvia elektrolytického hliníka“ prostredníctvom týchto opatrení: „ďalej zvyšovať podiel jemného a hlbokého spracovania tekutého elektrolytického hliníka a materiálov na spracovanie hliníka; urýchliť a podporiť rozšírenie reťazca odvetvia hliníka na hotové výrobky a výrobky vyššej kategórie; rozšíriť používanie hliníkových materiálov vyššej kategórie; zvýšiť možnosti rozvoja v odvetví spracovania hliníka.“ (70)

(155)

Štát zasahoval do fungovania odvetvia hliníka mnoho rokov pred vydaním uvedených politických dokumentov, čo je napríklad preukázané aj v smerniciach na urýchlenie reštrukturalizácie odvetvia výroby hliníka (ďalej len „reštrukturalizačné smernice“) (71), ktoré vydala Národná komisia pre rozvoj a reformu (ďalej len „NDRC“) v apríli 2006. Komisia NDRC hliník považovala za základný výrobok pre rozvoj národného hospodárstva. V reštrukturalizačných smerniciach sa uvádza, že v rámci plnenia politiky rozvoja priemyslu, ktorú schválila Štátna rada, sa majú v niektorých oblastiach dosiahnuť konkrétne ciele. Tieto oblasti zahŕňali: zvýšenie koncentrácie priemyslu; prístup k finančnému kapitálu (pozri takisto časť 3.3.1.8 ďalej); organizáciu priemyslu; prísnu kontrolu vývozu elektrolytického hliníka a likvidáciu zastaraných kapacít.

(156)

Čínsky štát okrem toho zasahuje do voľného pôsobenia trhových síl v sektore výrobkov z hliníka v predchádzajúcom článku výrobného/distribučného reťazca, to znamená vo výrobe vstupov a vstupov používaných na výrobu vstupov, ktoré používajú výrobcovia dotknutého výrobku. V tejto súvislosti sa napríklad v Oznámení o podpore riadneho rozvoja v odvetví oxidu hlinitého (2018/1655) vydanom 28. decembra 2018 generálnym úradom ministerstva MPIT (72) stanovuje, že pokiaľ ide o oxid hlinitý (kľúčový vstup pri výrobe primárneho hliníka), „pod vedením socialistickej ideológie Si Ťin-pchinga s čínskymi charakteristikami v novej ére [budú všetky príslušné strany] komplexne a dôkladne uplatňovať ducha 19. národného zjazdu strany; dodržiavať všeobecnú orientáciu stability pri prebiehajúcich prácach; dodržiavať novú koncepciu rozvoja; zameriavať sa na štrukturálne reformy na strane ponuky; plne využívať rozhodujúcu úlohu trhu pri prideľovaní zdrojov, lepšie zapájať vládu, […] uspokojovať potreby domáceho rozvoja a podporovať riadny a zdravý rozvoj priemyslu oxidu hlinitého.“ (73) V tom istom dokumente sa uvádza, že „provinčné komisie pre rozvoj a reformu a správy ministerstva MPIT musia: držať krok s aktuálnym vývojom v priemysle oxidu hlinitého vo svojom regióne; kombinovať hospodársky a sociálny rozvoj vo svojom regióne, priemyselnú základňu, trhový dopyt a spotrebu energie a environmentálnu kapacitu; posilniť vedecké plánovanie rozvoja priemyslu na výrobu oxidu hlinitého; koordinovať rozsah a usporiadanie priemyselného rozvoja vo svojom regióne; zabezpečiť demonštrácie projektu; dôsledne uplatňovať požiadavky na konštrukciu; riadne podporovať výstavbu projektov; posilniť dohľad nad celým procesom; zabezpečiť, aby rozsah rozvoja priemyslu zodpovedal dopytu na domácom trhu a miestnej únosnosti; zabrániť zhonu pri výstavbe projektov.“ (74) Na dosiahnutie tohto cieľa sa v dokumente stanovuje posilnenie dohľadu a kontroly: „V súlade s požiadavkami tohto oznámenia Národná komisia pre rozvoj a reformy, Ministerstvo priemyslu a informačných technológií spolu s Čínskym združením priemyslu neželezných kovov a ďalšími príslušnými stranami pristúpia k inšpekciám stavebných projektov v oblasti oxidu hlinitého vo forme listov s požiadavkami, výskumu a náhodných prešetrovaní. Ak vzniknú problémy, budú sa striktne riešiť v súlade s príslušnými predpismi.“ (75) Predchádzajúce ustanovenia poukazujú na stupeň zasahovania štátu na čínskom trhu s oxidom hlinitým – kľúčovým vstupom do výroby primárneho hliníka – surovinou, ktorú používajú výrobcovia plochých valcovaných výrobkov z hliníka, a kontroly štátu nad týmto trhom.

(157)

Ďalším vstupom pri výrobe dotknutého výrobku je elektrická energia, ktorá predstavuje 4 % výrobných nákladov spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov na ploché valcované výrobky z hliníka. V tejto súvislosti Komisia zistila štátom navodené deformácie, ktoré ovplyvnili cenu elektrickej energie, ktorá sa dodáva čínskym výrobcom hliníka. Zistilo sa najmä, že štát zasiahol v prospech čínskych výrobcov prostredníctvom diferencovanej a výhodnejšej ceny energie. V Usmernení o vytvorení vynikajúceho trhového prostredia, podpore štrukturálnych úprav a transformácie odvetvia neželezných kovov a zvyšovaní prínosov uvedenom v predchádzajúcom texte čínske orgány uznali ako cieľ politiky „pokračovať v zavedení diferencovanej cenovej politiky elektrickej energie; podporovať oprávnených používateľov elektrickej energie, aby uzatvárali priame obchody so spoločnosťami zaoberajúcimi sa výrobou energie; určiť ceny na základe rokovaní.“ (76) Komisia okrem toho zistila, že podobné politiky sa zaviedli na úrovni provincií. Napríklad v provincii Jün-nan podľa informácií, ktoré priniesol čínsky priemyselný vestník v novembri 2019: „S cieľom realizovať plán sa v provincii Jün-nan úspešne zaviedli špeciálne politiky, ako je Vykonávacie stanovisko k podpore integrovaného rozvoja vodnej energie a hliníkových materiálov a Plán na vykonávanie zvýhodnených cien na podporu využívania vodnej energie. Jasne sa zdá, že každý podnik, ktorý prinesie svoje kapacitné kvóty do provincie Jün-nan, môže využívať politiku „zvýhodnenej ceny, úplného prenosu“, čo znamená, že počas prvých piatich rokov sa na elektrolytický hliník bude vzťahovať špeciálna zvýhodnená cena elektrickej energie 0,25 CNY za kWh. Pokiaľ ide o hĺbkové spracovanie materiálov, poskytne sa osobitná zvýhodnená cena elektrickej energie 0,20 CNY za kWh. Podľa správ sa už na integrované projekty spoločností Henan Shenhuo a Sichuan Qiya obsahujúce kvóty, ktoré sa majú postaviť v provincii Jün-nan, vzťahovali politiky pre integrované projekty a podpísali príslušné dohody s miestnymi samosprávami, spoločnosťami spravujúcimi rozvodové elektrické siete a spoločnosťami zaoberajúcimi sa výrobou energie.“ (77)

(158)

Ďalším príkladom zasahovania štátu na úrovni provincie je to, že v už spomínanom Oznámení vlády provincie Šan-tung o pláne vykonávania urýchlenia kvalitného rozvoja siedmich energeticky náročných priemyselných odvetví orgány stanovili ciele transformácie a modernizácie pre odvetvie elektrolytického hliníka s ohľadom na využitie energie: „Do roku 2022 spotreba elektrickej energie elektrolytického hliníka na tonu hliníka klesne približne na 12 800 kWh, hodnota elektrolytického hĺbkového spracovania elektrolytického hliníka v provincii dosiahne približne 50 % a pridaná hodnota hliníka na tonu sa zvýši v priemerne viac ako o 30 %.“ (78)

(159)

Pokiaľ ide o presadzovanie ustanovení nachádzajúcich sa v plánovacích dokumentoch uvedených v predchádzajúcom texte, čínske priemyselné združenia zohrávajú dôležitú úlohu. Tieto subjekty zaručujú, že sa v priemyselnom odvetví vykonávajú politiky čínskej vlády. Túto úlohu potvrdzuje skutočnosť, že pri svojej činnosti úzko spolupracujú so štátnymi orgánmi, čo sa odráža v ich stanovách. Pokiaľ ide o odvetvie hliníka, v stanovách Čínskeho združenia priemyslu neželezných kovov sa stanovuje najmä to, že „[Z]druženie dodržiava základnú líniu strany a jednotlivé zásady a politiky, riadi sa ústavou, zákonmi, inými právnymi predpismi a národnými politikami a dodržiava sociálne a morálne hodnoty. Bude dbať na cieľ slúžiť vláde, priemyslu, podnikom a obchodným manažérom; nastaví a zlepší mechanizmus priemyselnej sebadisciplíny; plne zapojí zamestnancov vlády na účely získania súčinnosti; bude plniť úlohu mostu medzi vládou a podnikmi“ (článok 3). Podobne sa v článku 25 stanovuje, že predseda, podpredseda a generálny tajomník združenia musia splniť ako prvú podmienku: „Dbať na líniu strany, jej zásady a politiky a mať dobré politické kvality.“ (79)

(160)

Podobne sa v stanovách združenia priemyslu výroby neželezných kovov uvádza, že „združenie prijíma obchodné usmernenia, ako aj dohľad a riadenie zo strany Komisie Štátnej rady pre správu aktív vo vlastníctve štátu a dohľad nad nimi, ministerstva vnútra a čínskeho združenia priemyslu neželezných kovov“ (článok 4). Jedeným zo zavedených prvkov rozsahu pôsobnosti združenia je aj „aktívne predkladať návrhy a stanoviská týkajúce sa vývoja priemyslu, priemyselných politík, zákonov a iných právnych predpisov v súlade so všeobecnými zásadami a úlohami strany a štátu týkajúcimi sa budovania systému socialistického trhového hospodárstva a zohľadniť aktuálnu situáciu v priemysle“ (článok 6). Napokon sa aj v článku 22 stanovuje, že predseda, podpredseda a generálny tajomník združenia musia okrem iného splniť podmienku: „Dbať na líniu strany, jej zásady a politiky a mať dobré politické kvality.“ (80)

(161)

Z uvedených mnohopočetných plánov, smerníc a iných dokumentov týkajúcich sa hliníka, vydávaných na celoštátnej, regionálnej a komunálnej úrovni, tak jasne vyplýva vysoká miera zasahovania zo strany čínskej vlády do odvetvia hliníka. (81) Vláda prostredníctvom týchto a ďalších nástrojov riadi a kontroluje doslova každý aspekt rozvoja a fungovania tohto odvetvia.

(162)

Vládne zasahovanie do predmetného odvetvia sa uskutočňovalo popri plánoch aj inými formami, okrem iného opatreniami súvisiacimi s vývozom, ako sú napríklad vývozné clá, vývozné kvóty, výkonnostné požiadavky týkajúce sa vývozu a požiadavky v súvislosti s minimálnou vývoznou cenou rôznych surovín na výrobu hliníka.

(163)

Čínska vláda okrem toho odrádza od vývozu primárneho hliníka a jeho vstupov, a to v záujme podpory hliníkových výrobkov s vyššou pridanou hodnotou. Tento cieľ sa sleduje poskytnutím úplnej alebo čiastočnej úľavy na DPH v prípade hliníkových výrobkov v ďalšom článku výrobného/distribučného reťazca v kombinácii s neúplnou úľavou na DPH a vývoznými daňami v prípade primárneho hliníka (82).

(164)

Ceny kľúčových vstupov, ako napríklad energií a elektrickej energie, sú ovplyvňované rôznymi druhmi vládneho zasahovania (83). Spomedzi iných druhov vládneho zasahovania vedúcich k deformáciám trhu možno uviesť politiku vytvárania zásob prostredníctvom Úradu pre štátne rezervy a úlohu Šanghajskej burzy pre termínované obchody (ďalej len „SHFE“) (84). Okrem toho sa v rámci niekoľkých prešetrovaní na ochranu obchodu zistilo, že čínska vláda trvalo udeľovala rôzne druhy štátnej podpory výrobcom hliníka (85). Rozsiahle zásahy čínskej vlády do odvetvia hliníka viedli k nadmernej kapacite (86), čo možno považovať za najlepší príklad dôsledkov politík čínskej vlády a vyplývajúcich deformácií.

(165)

V štúdii OECD boli uvedené aj ďalšie príklady vládnej podpory, ktoré mali vplyv na trhové sily v odvetví hliníka. Táto podpora bola poskytovaná zvyčajne vo forme vstupov, a to najmä elektrickej energie a primárneho hliníka, predávaných za nižšie ako trhové ceny (87). V štúdii OECD sa ďalej opisuje, ako sa ciele čínskej vlády pre odvetvie hliníka premietali do priemyselných politík a konkrétnych opatrení na úrovni provincií a na miestnej úrovni, a to napr. aj vo forme kapitálových injekcií, prednostných práv na osvojenie si nerastných zdrojov, vládnych subvencií alebo daňových stimulov (88).

(166)

Celkovo možno zhrnúť, že čínska vláda má zavedené opatrenia, ktorými môže prinútiť subjekty, aby sa riadili cieľmi verejnej politiky, ktorými je podpora kľúčových priemyselných odvetví vrátane odvetvia hliníka, ktoré zahŕňa výrobu plochých valcovaných výrobkov z hliníka, ako aj primárneho hliníka – hlavnej suroviny používanej na výrobu dotknutého výrobku (predstavuje viac ako 50 % jeho výrobných nákladov). Takéto opatrenia bránia voľnému fungovaniu trhových síl.

(167)

Podľa informácií v spise čínsky konkurzný systém nie je dostatočný, pokiaľ ide o plnenie jeho hlavných funkcií, ako napr. spravodlivé uspokojenie pohľadávok a dlhov a zabezpečenie oprávnených nárokov a záujmov veriteľov a dlžníkov. Príčinou je podľa všetkého skutočnosť, že aj keď čínske konkurzné právo formálne vychádza zo zásad podobných tým, ktoré sa uplatňujú v zodpovedajúcich právnych predpisoch v krajinách iných ako Čína, čínsky systém sa vyznačuje systematicky neuspokojivým presadzovaním práva. Počet konkurzov zostáva tradične nízky v pomere k veľkosti hospodárstva krajiny, a to v neposlednom rade aj z dôvodu, že insolvenčné konania sú poznačené viacerými nedostatkami, ktoré v praxi pôsobia odrádzajúco pri podávaní žiadosti o konkurz. Okrem toho štát stále zohráva silnú a aktívnu úlohu v insolvenčnom konaní, pričom nezriedka priamo ovplyvňuje jeho výsledok (89).

(168)

Nedostatky v systéme vlastníckych práv sú okrem toho obzvlášť zreteľné vo vzťahu k vlastníctvu pozemkov a k právam na využívanie pôdy v ČĽR (90). Všetku pôdu vlastní čínsky štát (pozemky na vidieku sú v kolektívnom vlastníctve a mestské pozemky vo vlastníctve štátu). Jej prideľovanie závisí výlučne od štátu. V krajine existujú právne ustanovenia, ktorých cieľom je udeľovať práva na užívanie pôdy transparentným spôsobom a za trhové ceny, napr. zavedením ponukových konaní. Tieto ustanovenia sa však často nedodržiavajú a niektorí kupujúci získavajú pôdu zadarmo alebo za sadzby, ktoré sú nižšie ako trhové (91). Okrem toho orgány pri prideľovaní pozemkov často sledujú konkrétne politické ciele vrátane vykonávania hospodárskych plánov (92).

(169)

Na výrobcov plochých valcovaných výrobkov z hliníka sa veľmi podobne ako na iné odvetvia čínskeho hospodárstva vzťahuje všeobecný režim čínskych predpisov z oblasti konkurzného práva, práva obchodných spoločností a majetkového práva. V dôsledku toho sú aj tieto spoločnosti vystavené deformáciám zhora nadol vyplývajúcim z diskriminačného uplatňovania alebo nedostatočného presadzovania predpisov z oblasti konkurzného a majetkového práva. Zo súčasného prešetrovania nevyplynuli žiadne skutočnosti, ktorými by sa tieto zistenia spochybňovali. Komisia teda dospela k záveru, že čínske predpisy v oblasti konkurzného a majetkového práva nefungujú tak, ako by mali, čo spôsobuje deformácie, keď sa platobne neschopné firmy udržiavajú nad vodou, a pri udeľovaní práv na využívanie pôdy v ČĽR. Tieto úvahy, ktoré vychádzajú z dostupných dôkazov, sa podľa všetkého v plnej miere vzťahujú aj na odvetvie plochých valcovaných výrobkov z hliníka.

(170)

Uvedený záver potvrdzujú aj predbežné pozitívne zistenia ministerstva obchodu USA v rámci jeho prešetrovania týkajúceho sa vyrovnávacieho cla v súvislosti s určitou hliníkovou fóliou z Číny, kde sa na základe dostupných skutočností zistilo, že poskytovanie pôdy zo strany čínskej vlády za nižšiu než primeranú odplatu predstavuje finančný príspevok v zmysle článku 771 ods. 5 písm. D colného zákona z roku 1930 v znení zmien (93).

(171)

So zreteľom na uvedené skutočnosti Komisia dospela k záveru, že došlo k diskriminačnému uplatňovaniu alebo nedostatočnému presadzovaniu predpisov v oblasti konkurzného a majetkového práva v odvetví hliníka, a to aj pokiaľ ide o dotknutý výrobok.

(172)

Systém miezd založených na trhových princípoch sa v ČĽR nemôže naplno rozvíjať, pretože pracovníkom a zamestnávateľom sa bráni vo výkone ich práv na kolektívne organizovanie sa. Čína neratifikovala viacero základných dohovorov Medzinárodnej organizácie práce, a to najmä dohovorov súvisiacich so slobodou združovania a s kolektívnym vyjednávaním (94). Podľa celoštátneho práva pôsobí len jedna odborová organizácia. Táto organizácia však nie je nezávislá od štátnych orgánov a jej zapájanie sa do kolektívneho vyjednávania a ochrany práv pracovníkov je stále len rudimentárne (95). Mobilitu čínskej pracovnej sily okrem toho sťažuje aj systém registrácie domácností, ktorý obmedzuje prístup k plnej škále dávok sociálneho zabezpečenia a iných dávok len na miestnych obyvateľov v danej správnej oblasti. Vedie to zvyčajne k tomu, že pracovníci, ktorí nemajú bydlisko registrované v danej lokalite, majú krehkú pozíciu v zamestnaní a nižší príjem než držitelia miestnej registrácie bydliska (96). Na základe týchto zistení možno konštatovať, že dochádza k deformácii mzdových nákladov v ČĽR.

(173)

Nebol predložený žiadny relevantný dôkaz v tom zmysle, že by sa opísaný systém čínskeho pracovného práva nemal dotýkať odvetvia hliníka vrátane výrobcov plochých valcovaných výrobkov z hliníka. Odvetvie hliníka teda ovplyvňujú deformácie mzdových nákladov priamo (pri výrobe dotknutého výrobku alebo hlavných surovín potrebných na jeho výrobu), ako aj nepriamo (pri prístupe ku kapitálu alebo k vstupom od spoločností, ktoré podliehajú rovnakému systému v oblasti pracovného práva v ČĽR).

(174)

Prístup obchodných subjektov ku kapitálu v ČĽR je poznačený rôznymi deformáciami.

(175)

Po prvé, čínsky finančný systém sa vyznačuje silným postavením štátom vlastnených bánk (97), ktoré pri poskytovaní prístupu k financovaniu zohľadňujú iné kritériá než hospodársku životaschopnosť projektu. Podobne ako štátom vlastnené nefinančné podniky, aj banky sú stále prepojené so štátom, a to nielen prostredníctvom vlastníckych, ale aj osobných vzťahov (vrcholové vedenie vo veľkých štátom vlastnených finančných inštitúciách vymenúva v konečnom dôsledku Komunistická strana Číny) (98), a takisto rovnako ako štátom vlastnené nefinančné podniky aj banky pravidelne vykonávajú verejné politiky, ktoré skoncipovala vláda. Banky si takýmto spôsobom plnia svoju výslovnú zákonnú povinnosť vykonávať svoju podnikateľskú činnosť v súlade s potrebami národného hospodárskeho a sociálneho rozvoja a na základe usmernení priemyselných politík štátu (99). Túto situáciu ešte zhoršujú ďalšie pravidlá, na základe ktorých sa financie smerujú do odvetví, ktoré vláda označila za podporované alebo inak významné (100).

(176)

Aj keď treba uznať, že rôzne právne ustanovenia odkazujú na nutnosť dodržiavať obvyklé bankové postupy a prudenciálne pravidlá, ako napr. nutnosť posúdenia úverovej bonity dlžníka, z veľmi presvedčivých dôkazov vrátane zistení v rámci prešetrovaní na ochranu obchodu vyplýva, že tieto ustanovenia zohrávajú pri uplatňovaní týchto rôznych právnych nástrojov len vedľajšiu úlohu.

(177)

Dlhopisové a úverové ratingy sú navyše často skreslené, a to z viacerých dôvodov, okrem iného aj preto, že posúdenie rizika je ovplyvnené strategickým významom firmy pre čínsku vládu a silou implicitnej vládnej záruky. Odhady jasne naznačujú, že čínske úverové ratingy systematicky zodpovedajú nižším medzinárodným ratingom (101).

(178)

Túto situáciu ešte zhoršujú ďalšie pravidlá, na základe ktorých sa financie smerujú do odvetví, ktoré vláda označila za podporované alebo inak významné (102). To má za následok zvýhodnené poskytovanie úverov štátom vlastneným podnikom, veľkým a náležite prepojeným súkromným firmám a firmám v kľúčových priemyselných odvetviach, čo znamená, že dostupnosť kapitálu a náklady naň nie sú rovnaké pre všetky subjekty na trhu.

(179)

V tejto súvislosti sa správa OECD odvoláva na neoficiálne dôkazy, že niektorí výrobcovia hliníka v ČĽR dostali financovanie za zvýhodnených podmienok, pričom náklady financovania zjavne nekorešpondovali s príslušnou úrovňou zadlženia finančných prostriedkov. Podľa tejto štúdie jeden štátom vlastnený podnik na výrobu hliníka výslovne v roku 2016 uvádzal vo svojom dlhopisovom prospekte, že dostáva značnú finančnú podporu od politických čínskych bánk, a to s úrokovou sadzbou pod referenčnou hodnotou. Podobne sa v dlhopisovom prospekte inej štátom vlastnenej spoločnosti z roku 2017 uvádza, že táto spoločnosť si uchováva silné väzby na čínske banky vrátane politických bánk, ktoré jej poskytli finančné zdroje s nízkym úrokom. V štúdii OECD sa v tejto súvislosti dospelo k záveru, že hoci môže existovať mnoho dôvodov, prečo majú tieto podniky nízke úroky, kontrast medzi zlými finančnými ukazovateľmi a nízkymi úrokovými sadzbami môže naznačovať určité potenciálne podhodnotenie rizík spojených s týmito dlžníkmi (103).

(180)

Po druhé, náklady na prijaté úvery a pôžičky sa v snahe podporiť rast investícií udržiavali na umelo nízkej úrovni. To viedlo k nadmernému využívaniu kapitálových investícií s čoraz nižšou návratnosťou investícií. Túto skutočnosť dokladá nedávny nárast zadlženosti podnikov v štátnom sektore napriek výraznému poklesu ziskovosti, čo svedčí o tom, že mechanizmy uplatňované v bankovom systéme nefungujú štandardným komerčným spôsobom.

(181)

Po tretie, hoci sa v októbri 2015 dosiahla liberalizácia nominálnych úrokových sadzieb, cenové signály stále nie sú výsledkom voľného pôsobenia trhových síl, ale sú ovplyvnené vládou spôsobenými deformáciami. Podiel úverov poskytnutých pri referenčnej úrokovej sadzbe, resp. pod ňou, predstavuje totiž aj naďalej 45 % zo všetkých poskytnutých úverov a podľa všetkého sa viac využívajú cielené úvery, pretože tento podiel sa od roku 2015 markantne zvýšil napriek zhoršujúcim sa hospodárskym podmienkam. Umelo nízke úrokové sadzby vedú k podhodnocovaniu ceny kapitálu a následne k jeho nadmernému užívaniu.

(182)

Celkový nárast úverov v ČĽR poukazuje na zhoršujúcu sa efektívnosť prideľovania kapitálu bez akýchkoľvek náznakov sprísnenia úverových podmienok, ktoré by sa dalo očakávať v nedeformovanom trhovom prostredí. V dôsledku toho sa v uplynulých rokoch prudko zvýšilo množstvo nesplácaných úverov. V situácii zvyšovania rizikovej zadlženosti sa čínska vláda rozhodla vyhýbať sa úverovým zlyhaniam. Následne sa problémy s nedobytnými pohľadávkami riešili prolongovaním, v dôsledku čoho vznikli tzv. zombie spoločnosti, alebo prevodom vlastníctva dlhu (napr. prostredníctvom fúzií alebo konverzie dlhu na kapitál) bez toho, aby sa nutne odstránil celkový problém s dlhom alebo riešili jeho hlavné príčiny.

(183)

Aj napriek nedávnym krokom, ktoré sa podnikli v snahe liberalizovať trh, je systém poskytovania úverov pre podnikových klientov v ČĽR poznačený výraznými deformáciami, ktoré vyplývajú z pretrvávajúcej všadeprítomnej úlohy štátu na kapitálových trhoch.

(184)

Nebol predložený žiadny dôkaz v tom zmysle, že by sa uvedené zásahy vlády do finančného systému netýkali odvetvia hliníka vrátane výrobcov plochých valcovaných výrobkov z hliníka. Značné zasahovanie vlády do finančného systému preto vedie k závažnému ovplyvňovaniu trhových podmienok na všetkých úrovniach.

(185)

Komisia poznamenala, že deformácie opísané v správe sú pre čínske hospodárstvo charakteristické. Z dostupných dôkazov vyplýva, že skutočnosti a prvky čínskeho systému opísané v predchádzajúcich oddieloch 3.3.1.1 – 3.3.1.5 sa uplatňujú v celej krajine a naprieč odvetviami hospodárstva. To isté platí aj pre opis výrobných faktorov uvedený v oddieloch 3.3.1.6 – 3.3.1.8.

(186)

Komisia pripomína, že na výrobu plochých valcovaných výrobkov z hliníka je potrebná široká škála vstupov. Keď výrobcovia plochých valcovaných výrobkov z hliníka nakupujú/kontrahujú tieto vstupy, ceny, ktoré platia (a ktoré vykazujú ako svoje náklady), sú jednoznačne ovplyvnené rovnakými systémovými deformáciami, ktoré už boli uvedené. Napríklad dodávatelia vstupov zamestnávajú pracovnú silu, ktorá je ovplyvnená týmito deformáciami. Môžu si požičať peniaze, ktoré podliehajú deformáciám vo finančnom sektore, resp. pri prideľovaní kapitálu. Okrem toho sa na nich vzťahuje systém plánovania, ktorý sa uplatňuje na všetkých úrovniach štátnej správy a vo všetkých odvetviach.

(187)

V dôsledku toho nielenže nie je vhodné použiť v zmysle článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia ceny predaja plochých valcovaných výrobkov z hliníka na domácom trhu, ale ovplyvnené sú aj všetky náklady na vstupy (vrátane surovín, energie, pozemkov, financovania, práce atď.), pretože ich cenotvorba je ovplyvnená značným zasahovaním vlády, ako sa uvádza v častiach A a B správy. Zásahy vlády opísané v súvislosti s prideľovaním kapitálu, pôdou, prácou, energiou a surovinami sú totiž prítomné v celej ČĽR. To napríklad znamená, že vstup, ktorý bol sám osebe vyrobený v ČĽR kombináciou rôznych výrobných faktorov, je vystavený výrazným deformáciám. To isté platí aj pre vstupy používané na výrobu takéhoto vstupu atď. Ďalší oddiel je venovaný argumentom a dôkazom, ktoré v tejto súvislosti uviedli vyvážajúci výrobcovia.

(188)

Predchádzajúcou analýzou, ktorá zahŕňa preskúmanie všetkých dostupných dôkazov o zasahovaní štátu do čínskeho hospodárstva vo všeobecnosti, ako aj o jeho zasahovaní do odvetvia hliníka (vrátane dotknutého výrobku), sa preukázalo, že ceny alebo náklady dotknutého výrobku vrátane nákladov na suroviny, energiu a prácu nie sú výsledkom voľného pôsobenia trhových síl, pretože sú ovplyvnené značným zasahovaním vlády v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia, ako vyplýva z reálneho alebo potenciálneho vplyvu jedného alebo viacerých v ňom uvedených relevantných prvkov. Na základe toho a vzhľadom na skutočnosť, že čínska vláda nespolupracovala, Komisia dospela k záveru, že na stanovenie normálnej hodnoty nie je v tomto prípade vhodné použiť ceny a náklady na domácom trhu.

(189)

Vo svojich pripomienkach jeden vyvážajúci výrobca, Xiamen Xiashun, najskôr poukázal na to, že článok 2 ods. 6a nie je zlučiteľný s antidumpingovou dohodou WTO (ďalej len „antidumpingová dohoda“). Dôvodom je, že, po prvé, v článku 2.2 antidumpingovej dohody sa uvádzajú tri scenáre, v rámci ktorých je možné vytvoriť normálnu hodnotu: i) predaj sa neuskutočňuje v bežnom obchode; ii) existuje zvláštna situácia na trhu alebo iii) na domácom trhu je nízky objem predaja, preto je tento predaj nereprezentatívny. Spoločnosť Xiamen Xiashun uviedla, že výrazné deformácie nespĺňajú žiadne z týchto troch kritérií. Ďalej uviedla, že aj v prípade, ak by mohla koncepcia výrazných deformácií patriť do druhého z uvedených kritérií, porota WTO v spore DS529 Austrália – antidumpingové opatrenia na kopírovací papier A4 potvrdila, že samotná skutočnosť, že na ceny dotknutého výrobku na domácom trhu a jeho vstupy majú vplyv vládne deformácie, nestačí na prijatie záveru, že „zvláštna situácia na trhu“ má vplyv na riadne porovnanie predaja na domácom trhu a predaja na vývoz. Okrem toho spoločnosť Xiamen Xiashun pripomenula, že Komisia vytvárala normálnu hodnotu systematicky, zatiaľ čo mala v každom jednotlivom prípade skontrolovať, či sú splnené podmienky článku 2.2 antidumpingovej dohody. Spoločnosť Xiamen Xiashun ďalej uviedla, že v článku 2.2 antidumpingovej dohody sa vyžaduje, aby sa pri vytváraní normálnej hodnoty prihliadalo na „náklady v krajine pôvodu“, ako sa to potvrdilo v sporoch WTO DS529 Austrália – antidumpingové opatrenia na kopírovací papier A4a WTO DS473 EÚ – bionafta. Spoločnosť Xiamen Xiashun ďalej tvrdila, že normálna hodnota by sa mala vytvárať v súlade s požiadavkami článku 2.2.1.1 antidumpingovej dohody a veci DS473 a dodala, že v zisteniach v rámci sporu WTO DS427 Čína – antidumpingové a vyrovnávacie clo na brojlery zo Spojených štátov sa od orgánov prešetrovania vyžadovalo zohľadnenie vykázaných nákladov vyvážajúcich výrobcov, ktoré sú v súlade so všeobecne akceptovanými účtovnými zásadami alebo v dostatočnej miere odrážajú náklady súvisiace s výrobou a predajom posudzovaného výrobku. Aj keby vykázané náklady vyhovovali dvom uvedeným podmienkam, článok 2 ods. 6a základného nariadenia je podľa spoločnosti Xiamen Xiashun nezlučiteľný s článkom 2.2.1.1 antidumpingovej dohody WTO, pretože sa v ňom systematicky ignorujú náklady vyvážajúceho výrobcu.

(190)

Komisia usúdila, že ustanovenia článku 2 ods. 6a základného nariadenia sú plne zlučiteľné so záväzkami Európskej únie v rámci WTO. Ako jednoznačne objasnil Odvolací orgán WTO v spore DS473 Európska únia – antidumpingové opatrenia pre bionaftu z Argentíny, v práve WTO sa umožňuje použitie náležite upravených údajov z tretej krajiny, pokiaľ sú tieto úpravy nevyhnutné a opodstatnené. Komisia pripomenula, že spory DS529 Austrália – antidumpingové opatrenia na kopírovací papier A4 a DS427 Čína – brojlery sa netýkali výkladu článku 2 ods. 6a základného nariadenia a podmienok jeho uplatňovania. Skutkový stav vo všetkých týchto uvedených sporoch sa navyše líšil od východiskovej situácie a kritérií, na základe ktorých sa uplatňuje metodika podľa daného ustanovenia základného nariadenia, ktorá sa týka existencie výrazných deformácií vo vyvážajúcej krajine. Podľa článku 2 ods. 6a sa normálna hodnota vytvorí s odvolaním na nedeformované ceny a ceny z reprezentatívnej krajiny alebo s odvolaním na medzinárodnú referenčnú hodnotu len vtedy, ak sa zistí výskyt výrazných deformácií, ktoré ovplyvňujú náklady a ceny. V každom prípade sa v článku 2 ods. 6a druhom pododseku tretej zarážke základného nariadenia stanovuje možnosť využitia nákladov na domácom trhu, pokiaľ sú stanovené ako nedeformované. Komisia preto tieto tvrdenia zamietla.

(191)

Po druhé, spoločnosť Xiamen Xiashun uviedla, že článok 2 ods. 6a základného nariadenia je nezlučiteľný s článkom 2.2.2 antidumpingovej dohody. Ďalej uviedla, že Odvolací orgán v spore DS219 EK – príslušenstvo k rúram a rúrkam potvrdil, že orgán prešetrovania je povinný využiť aktuálne údaje o predajných, všeobecných a administratívnych nákladoch a zisku vyvážajúcich výrobcov, ak tieto údaje existujú. Spoločnosť Xiamen Xiashun preto uviedla, že článok 2 ods. 6a základného nariadenia je nezlučiteľný s článkom 2.2.2 antidumpingovej dohody.

(192)

Komisia konštatovala, že keď po preukázaní existencie výrazných deformácií vo vyvážajúcej krajine v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia nie je vhodné použiť ceny na domácom trhu a náklady vo vyvážajúcej krajine, normálna hodnota sa v súlade s článkom 2 ods. 6a) písm. a) základného nariadenia vytvorí s odvolaním na nedeformované ceny alebo referenčné hodnoty vo vhodnej reprezentatívnej krajine pre každého vyvážajúceho výrobcu. Ako sa vysvetľuje v odôvodnení 190, v tomto istom ustanovení základného nariadenia sa umožňuje aj využitie nákladov na domácom trhu, ak sa s istotou určí, že sú nedeformované. V tejto súvislosti mali preto vyvážajúci výrobcovia možnosť poskytnúť dôkazy o tom, že ich individuálne predajné, všeobecné a administratívne náklady a/alebo iné náklady na vstupy boli skutočne nedeformované. Ako sa však dokázalo v oddieloch 3.3.1.2 až 3.3.1.9, Komisia zistila existenciu deformácií v čínskom odvetví plochých valcovaných výrobkov z hliníka a nebol predložený žiadny nesporný dôkaz o tom, že by výrobné faktory jednotlivých vyvážajúcich výrobcov boli nedeformované. Tieto tvrdenia sa preto zamietli.

(193)

Po tretie, spoločnosť Xiamen Xiashun uviedla, že Komisia bola povinná podľa ustanovení článku 2 ods. 6a základného nariadenia vykonať analýzu jednotlivých spoločností a ich nákladov. Preto by mala existovať osobitná analýza spoločnosti Xiamen Xiashun vychádzajúca z jej vyplneného dotazníka.

(194)

Komisia konštatovala, že existencia výrazných deformácií, ktoré sú dôvodom na uplatnenie článku 2 ods. 6a základného nariadenia, sa stanovuje na úrovni celej krajiny. Ak sa stanoví existencia výrazných deformácií, ustanovenia článku 2 ods. 6a sa uplatnia a priori na všetkých vyvážajúcich výrobcov v ČĽR a týkajú sa všetkých nákladov na ich výrobné faktory. V každom prípade platí, že v tom istom ustanovení základného nariadenia sa stanovuje, že je možné použiť náklady na domácom trhu, ak sa nesporne stanoví, že nie sú ovplyvnené výraznými deformáciami. Na základe presných a primeraných dôkazov sa však nestanovili žiadne nedeformované náklady na domácom trhu. Konkrétne vyvážajúci výrobcovia nepredložili presné a primerané dôkazy o nedeformovaných cenách a nákladoch.

(195)

Ďalej sa vo výpočtoch antidumpingovej sadzby pre spoločnosť Xiamen Xiashun prihliada na údaje, ktoré predložila samotná spoločnosť a ktoré boli vypočítané v súlade s ustanoveniami základného nariadenia, konkrétne s jeho článkom 2 ods. 6a. Neexistoval žiadny dôkaz o tom, že ceny a náklady spoločnosti Xiamen Xiashun neboli deformované prevládajúcimi deformáciami stanovenými na základe dostupných dôkazov. V predbežných dumpingových rozpätiach sa teda prihliada na osobitnú situáciu spoločnosti, ako aj na výrobné faktory a sumy, ktoré uviedla spoločnosť vo vyplnenom dotazníku, zároveň sa však riadne zohľadňuje aj existencia a vplyv výrazných deformácií v ČĽR. Tieto tvrdenia sa preto zamietli.

(196)

Vzhľadom na svoju individuálnu situáciu najskôr spoločnosť Xiamen Xiashun uviedla, že je v úplnom vlastníctve zahraničného podniku (ďalej len „WOFE“) a vzťahujú sa na ňu čínske zákony. Jej akcionárom bola spoločnosť Daching Enterprises Limited založená v Hongkongu. Ďalej uviedla, že jej účtovná závierka bola auditovaná podľa medzinárodných účtovných štandardov, keďže tvorí súčasť medzinárodnej skupiny. Takisto uviedla, že je spoločnosťou v súkromnom vlastníctve a neexistuje žiadny dôkaz o tom, že čínske orgány ju vlastnia, ovládajú, vykonávajú nad ňou dozor alebo ju usmerňujú ako štátom vlastný podnik, ako aj to, že štát nad ňou nevykonáva dozor, ani ju neusmerňuje, teda nezasahuje do jej cien a nákladov. Tvrdila teda, že ju „nevlastnia, neovládajú, nevykonávajú nad ňou dozor ani ju usmerňujú orgány vyvážajúcej krajiny“, ako sa to uvádza v článku 2 ods. 6a písm. b) prvej zarážke základného nariadenia.

(197)

Komisia opätovne zdôraznila, že po stanovení výrazných deformácií sa metodika z článku 2 ods. 6a základného nariadenia uplatňuje na celú krajinu, ak sa nesporne nestanoví, že na určité náklady nemajú deformácie vplyv. Spoločnosť Xiamen Xiashun nepredložila žiadny taký dôkaz, len niekoľko všeobecných tvrdení o určitých kritériách z článku 2 ods. 6a písm. b) týkajúcich sa existencie výrazných deformácií vo vyvážajúcej krajine ako celku, a nie jej konkrétnych nedeformovaných nákladov. Dôkaz o osobitnom postavení spoločnosti Xiamen Xiashun ako údajne nezávislej od štátnej kontroly preto nie je v tejto súvislosti relevantný. Komisia v každom prípade konštatovala, že aj keby boli tieto tvrdenia v tejto súvislosti relevantné, čo nie je tento prípad, tvrdenie spoločnosti Xiamen Xiashun, že nepodlieha žiadnym vládnym vplyvom, ani ju nevlastnia, neovládajú, nevykonávajú nad ňou dozor ani ju neusmerňujú čínske orgány, nezodpovedá skutočnosti. Rozsiahly súbor dôkazov a záverov uvedených v oddieloch 3.3.1.3 až 3.3.1.5 poukazuje na mieru a všadeprítomnosť vplyvu vlády a Komunistickej strany Číny v čínskom hospodárstve, a to aj v odvetví hliníka. Spoločnosť Xiamen Xiashun nepredložila dostatočné dôkazy, ktorými by tieto závery spochybnila. Okrem toho, ako sa uvádza v oddiele 3.3.1.8, vláda disponuje veľkým množstvom nástrojov a finančných stimulov na riadenie spoločností, a to aj v súkromnom vlastníctve, ktoré ich prostredníctvom usmerňuje. Ako sa opisuje v tom istom oddiele, finančné inštitúcie vrátane súkromných majú k dispozícii stimuly na uľahčovanie prístupu k financiám v prípade projektov, ktoré zodpovedajú plánom vlády, čo má veľký vplyv na spoločnosti v súkromnom vlastníctve, ktoré teda musia spĺňať vládne pokyny, ak si chcú zabezpečiť finančnú likviditu.

(198)

Konkrétne v prípade spoločnosti Xiamen Xiashun Komisia konštatovala, že túto spoločnosť Štátna rada oficiálne označuje ako kľúčový národný podnik s vyspelou technológiou; Komisia pre hospodárstvo a informačné technológie provincie Fu-ťien ju označuje ako nosný podnik provincie Fu-ťien v strategických a rozvíjajúcich sa odvetviach; Úrad pre vedu a technológie provincie Fu-ťien, Komisia pre hospodárstvo a informačné technológie provincie Fu-ťien, Združenie odborových organizácií provincie Fu-ťien a Komisia ľudovej vlády pre správu aktív vo vlastníctve štátu provincie Fu-ťien ako inovačný podnik provincie Fu-ťien (104). Na získanie týchto oficiálnych označení musela spoločnosť splniť príslušné požiadavky oprávnenosti, ku ktorým okrem iného patrí dodržiavanie oficiálnej línie čínskej vlády a oficiálnych vládnych stratégií a politík. To je potrebné aj na zachovanie týchto označení a využívanie ďalších výhod vyplývajúcich z priamej alebo nepriamej vládnej podpory, ktorá je ich súčasťou. K niektorým špecifickým politikám, cieľom a prínosom, ktoré súvisia s označením za nosný podnik provincie Fu-ťien v strategických a rozvíjajúcich sa odvetviach, čo je označenie priznané spoločnosti Xiamen Xiashun, patria napríklad: „Nosné podniky by mali viesť a ísť príkladom, posilňovať a zrýchľovať vedecký rozvoj strategických rozvíjajúcich sa odvetví v provincii Fu-ťien, ako aj dosahovať ciele a plniť úlohy stanovené v Pláne vykonávania urýchlenia rozvoja strategických rozvíjajúcich sa odvetví v provincii Fu-ťien.“„Podporovať rôzne druhy fondov rizikového kapitálu provincie Fu-ťien, ktoré sú určené pre strategické rozvíjajúce sa odvetvia, s cieľom realizovať kapitálové investície do prípravy kľúčových projektov nosných podnikov.“„Povzbudzovať a podporovať nosné podniky v strategických rozvíjajúcich sa odvetviach provincie pri vstupe na verejné trhy a vydávaní podnikových dlhopisov s cieľom získať financovanie a krátkodobé finančné úvery atď. a poskytovať relevantnú podporu a služby v oblasti podnikového financovania.“„Spoločne s hospodárskymi a obchodnými odbormi okresov a miest Komplexnej experimentálnej zóny Pching-tchan a s provinčnou (holdingovou) skupinou spoločností zaviedol Provinčný hospodársky a obchodný výbor systém spolupráce a kontaktov s nosnými podnikmi v rozvíjajúcom sa odvetví s cieľom nadviazať s nimi spoluprácu a riešiť ťažkosti a problémy, s ktorými sa pri svojom rozvoji stretávajú, ako aj zabezpečovať monitorovanie a analýzu rozvoja nosných podnikov.“ (105) Komisia preto neprijíma špecifickú obhajobu spoločnosti Xiamen Xiashun, že ju neovládajú, nevykonávajú nad ňou dozor ani ju usmerňujú orgány ČĽR.

(199)

Ďalej spoločnosť Xiamen Xiashun uviedla, že bola založená podľa zákona Čínskej ľudovej republiky o zahraničnom obchode, zákona Čínskej ľudovej republiky o zahraničných investíciách a zákona Čínskej ľudovej republiky o obchodných spoločnostiach a že sa na ňu vzťahuje zákon Čínskej ľudovej republiky o podnikových konkurzoch. Podľa uvedených právnych predpisov je chránená konkurzným právom a jej kapitál možno v súlade s nimi voľne prevádzať do spoločnosti aj z nej. Ďalej tvrdila, že jej účtovnú závierku auditovala na základe medzinárodných účtovných štandardov spoločnosť Ernst & Young a keby bolo jej finančné zdravie ohrozené, musela by postupovať podľa medzinárodných štandardov a pravdepodobne vyhlásiť konkurz.

(200)

Komisia pripomenula, ako sa opisuje v oddiele 3.3.1.6, že deformácie v ČĽR v oblasti právnych predpisov nevyplývajú zo skutočnosti, že by čínske zákony neboli primerané svojmu účelu. Naopak, čínske zákony boli vypracované po vzore podobných zákonov v iných krajinách, a preto nejde o problém ich kvality. Problém spočíva v neprimeranom presadzovaní týchto zákonov a v úlohe, ktorú štát zastáva v insolvenčnom konaní. Vzhľadom na zistenia uvedené v oddiele 3.3.1.6 a chýbajúce dôkazy o tom, že na spoločnosť Xiamen Xiashun sa nevzťahujú deformácie na úrovni celej krajiny, pokiaľ ide o konkurzné konanie, sa toto tvrdenie zamietlo.

(201)

Spoločnosť Xiamen Xiashun ďalej pripomenula, že svoje nezávislé rokovania o cenách viedla so svojimi zákazníkmi v EÚ aj inde na základe výrobných nákladov a prevládajúcich podmienok na trhu. Takisto dodala, že predaj jej zákazníkom v EÚ sa uskutočňoval za cenu, ktorá vychádzala z konverznej prémie, ku ktorej sa pripočítala kótovaná cena hliníka na predaj do EÚ stanovená na Londýnskej burze kovov.

(202)

Podľa požiadaviek článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia sa musí normálna hodnota vytvoriť na základe nedeformovaných cien alebo referenčných hodnôt, ak sa určí, že z dôvodu existencie výrazných deformácií v danej krajine nie je vhodné použiť ceny na domácom trhu a náklady vo vývoznej krajine. Tvrdenia zhrnuté v predchádzajúcom odôvodnení sa opierajú o výrobné náklady a prevládajúce podmienky na trhu pri predaji zákazníkom v EÚ (alebo inde). Preto sa ich súvislosti a skutková situácia týkajú vývoznej ceny do EÚ (a inde), a nie normálnej hodnoty, ktorá je predmetom tohto ustanovenia. Komisia preto toto tvrdenie zamietla.

(203)

Pokiaľ ide o suroviny, spoločnosť Xiamen Xiashun uviedla, že v ČĽR neexistujú žiadne diskriminačné verejné politiky alebo opatrenia v prospech domácich dodávateľov alebo iné ovplyvňovanie síl voľného trhu. Podľa jej názoru si môže slobodne vyberať svojich dodávateľov, výrobcov alebo distribútorov za slobodne dohodnuté ceny. Okrem toho dodala, že nákupná cena surovín a ďalších vstupov sa určila na základe rokovaní a ponukového konania s viacerými dodávateľmi. Spoločnosť Xiamen Xiashun ďalej dodala, že niektoré suroviny nakupovala v zahraničí. Konkrétne sa to týka titánovo-bórovo-hliníkových tyčí, ktoré nakupuje výhradne v Spojenom kráľovstve.

(204)

V tejto súvislosti Komisia pripomenula, že spoločnosť Xiamen Xiashun nepredložila dôkaz, na základe ktorého by bolo možné nesporne stanoviť, že na jej náklady na vstupy zo zdrojov na domácom trhu nemalo vplyv značné zasahovanie vlády vyplývajúce zo zistení uvedených v oddieloch 3.3.1.2 až 3.3.1.9. Pri prešetrovaní sa stanovili deformácie v celom reťazci odvetvia plochých valcovaných výrobkov z hliníka. Uvedené deformácie sa týkajú aj dodávateľov surovín, ktorí sú vystavení všetkým druhom deformácií zistených v ČĽR, a to aj v oblastiach nákladov na elektrinu, prácu, v prístupe k financiám atď. Naopak, v prípade nákupov spoločnosti Xiamen Xiashun v zahraničí sa na základe predložených dôkazov, ktoré boli následne na diaľku krížovo skontrolované a ku ktorým patrí vyplnený dotazník, relevantné zmluvy a analýza cien týchto nákupov (z ktorej vyplynuli ceny podobné cenám používaným v reprezentatívnej krajine), ako aj vzhľadom na chýbajúci dôkaz o deformáciách v prípade tohto vstupu v Spojenom kráľovstve, nesporne stanovilo, že nákupná cena titánovo-bórovo-hliníkových tyčí zo Spojeného kráľovstva (ktorá predstavuje malú časť celkových nákladov tejto spoločnosti na suroviny) nie je deformovaná a nemusí byť nahradená údajmi z reprezentatívnej krajiny.

(205)

Ďalej z prešetrovania vyplynulo, že spoločnosť Xiamen Xiashun spoločne so štátom vlastneným podnikom Yunlu Aluminum Co. založila v okrese Ťien-šuej v provincii Jün-nan podnik s názvom Yunnan Yongshun Aluminium Co., Ltd. Hlavnou činnosťou uvedenej spoločnosti je výroba veľkých tabúľ z hliníkovej zliatiny, pričom táto spoločnosť je dodávateľom spoločnosti Xiamen Xiashun. Z uvedených príkladov vyplýva, po prvé, že spoločnosť Xiamen Xiashun úzko spolupracuje s čínskym štátom, keďže vytvorila spoločný podnik so štátom vlastným podnikom, a po druhé, že deformácie v celej krajine sa týkajú aj jej dodávateľov.

(206)

Spoločnosť Xiamen Xiashun ďalej uviedla, že vláda nemá žiadny vplyv na jej schopnosť získať prístup k úverom ani na podmienky, za ktorých spoločnosť úvery získala, a že úverové podmienky, ku ktorým patrí napríklad úroková sadzba, sa určujú na základe príslušnej sadzby prevažujúcej na trhu. Spoločnosť Xiamen Xiashun takisto uviedla, že jej predajné, všeobecné a administratívne náklady sú nedeformované a primerané a mali by sa zohľadniť.

(207)

Komisia pripomenula, že na účely preukázania existencie výrazných deformácií podľa článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia sa analyzuje potenciálny vplyv jedného alebo viacerých z deformujúcich faktorov uvedených v danom ustanovení z hľadiska cien a nákladov vo vyvážajúcej krajine. Ak by aj vyvážajúci výrobca nepožíval výhody vyplývajúce z akéhokoľvek významného priameho financovania zo strany štátu, čo nie je tento prípad, spoločnosť Xiamen Xiashun bola oprávnená získať finančnú podporu opísanú v oddieloch 3.3.1.8 a 3.3.1.5. Dôvodom je to, ako sa vysvetľuje v oddiele 3.3.1.5, že na vyvážajúceho výrobcu, ako aj na všetky spoločnosti v odvetví hliníka, sa vzťahovali plánovacie a usmerňovacie dokumenty čínskeho štátu a mohli využívať prístup k financovaniu prostredníctvom čínskeho finančného systému opísaného v oddiele 3.3.1.8. V tejto súvislosti banky a iné finančné inštitúcie, ktoré postupujú podľa usmernení vlády ČĽR, uľahčujú prístup k financiám pre účastníkov trhu vrátane výrobcov hliníkových výrobkov, čím pre tieto podniky vytvárajú finančnú záchrannú sieť a poskytujú im dodatočnú výhodu v porovnaní s protistranami, ktoré sa nachádzajú mimo ČĽR. Ďalej, ako sa vysvetľuje v odôvodnení 198, sa na spoločnosť Xiamen Xiashun, ktorá má postavenie strategického rozvíjajúceho sa odvetvia, vzťahuje finančná podpora dostupná pre spoločnosti s týmto postavením.

(208)

Pokiaľ ide o prácu, spoločnosť Xiamen Xiashun uviedla, že má zavedený primeraný a normálny systém mzdových nákladov. So svojimi zamestnancami si dohodla individuálne mzdy na základe trhových sadzieb a ich osobných odborných znalostí a výsledkov. Dodala, že v ČĽR štát nemá mandát na kontrolu miezd.

(209)

Komisia pripomenula, že v oddiele 3.3.1.7 sa stanovili na úrovni celej krajiny deformácie na trhu práce. Vnútorné problémy čínskeho trhu práce vrátane nedostatku odborov, ktoré by boli nezávislé od vlády, a obmedzenia mobility pracovnej sily v dôsledku systému registrácie domácností opísané v odôvodnení 172 majú deformujúci vplyv na tvorbu miezd v ČĽR. V tejto súvislosti nemožno na základe žiadnych dôkazov stanoviť, že deformujúce vplyvy nedostatku nezávislých odborov na úrovni celej krajiny a problém systému registrácie domácností, sa na spoločnosť Xiamen Xiashun nevzťahujú. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(210)

Napokon spoločnosť Xiamen Xiashun uviedla, že jej predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk sú nedeformované a primerané a mali by sa pri výpočtoch zohľadniť.

(211)

Pokiaľ ide o tvrdenie týkajúce sa predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a zisku, Komisia predovšetkým konštatovala, že je všeobecné a nepodložené, keďže jednoducho iba odkazuje na ďalšie tvrdenia tohto vyvážajúceho výrobcu, ktoré boli všetky zamietnuté. V článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia sa ďalej špecificky vyžaduje, aby v prípade zistenia výrazných deformácií vytvorená normálna hodnota zahŕňala nedeformovanú a primeranú sumu na predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk. Keďže o to ide pri tomto prešetrovaní a na vyvážajúceho výrobcu, ako aj jeho dodávateľov majú tieto deformácie vplyv, tieto tvrdenia sa zamietli.

(212)

V reakcii na pripomienky spoločnosti Xiamen Xiashun predložila spoločnosť Airoldi súbor pripomienok k výrazným deformáciám, ktorý sa týka informácií predložených inými zainteresovanými stranami podľa bodu 8 písm. i) oznámenia o začatí konania.

(213)

Po prvé, spoločnosť Airoldi vyjadrila podporu pripomienkam spoločnosti Xiamen Xiashun predloženým k začatiu konania, ktoré sa týkali nezlučiteľnosti článku 2 ods. 6a základného nariadenia s rôznymi ustanoveniami antidumpingovej dohody WTO.

(214)

Problematika zlučiteľnosti článku 2 ods. 6a základného antidumpingového nariadenia s právom WTO sa už rozoberala v odôvodneniach 189 až 195. Tieto tvrdenia sa preto zamietli.

(215)

Ďalej spoločnosť Airoldi uviedla, že ak aj Komisia dospeje k záveru, že v ČĽR existujú výrazné deformácie, musí vypracovať špecifickú analýzu nákladov každého vyvážajúceho výrobcu a zohľadniť tie náklady vývozcu na domácom trhu, ktoré sa považujú za nedeformované.

(216)

Komisia v odôvodnení 195 vysvetlila, že všetky výpočty vychádzali zo špecifických údajov spoločnosti, pričom druhy výrobných faktorov, ako aj jednotlivé sumy sa použili tak, ako ich spoločnosť vykázala, a len hodnoty boli nahradené nedeformovanými referenčnými hodnotami. Tieto tvrdenia sa preto zamietli.

(217)

Po tretie, spoločnosť Airoldi pripomenula, že podnet podaný združením European Aluminium bol v skutočnosti antisubvenčným podnetom, keďže v texte podnetu sa v mnohých prípadoch odkazovalo na subvencie poskytované výrobcom plochých valcovaných výrobkov z hliníka v ČĽR. Spoločnosť Airoldi pripomenula, že podaním antidumpingového podnetu a opieraním sa o predpoklad, že sa automaticky uplatní metodika reprezentatívnej krajiny, sa navrhovateľ pokúsil obísť samotnú podstatu rôznych cieľov antisubvenčného a antidumpingového prešetrovania. Antisubvenčné prešetrovanie sa zaoberalo nespravodlivými obchodnými praktikami vyplývajúcimi z výhod priznávaných štátom. Antidumpingové prešetrovanie sa týkalo nespravodlivých obchodných praktík jednotlivých vývozcov. Spoločnosť Airoldi zistila, že prijatím takýchto tvrdení došlo k porušeniu samotných cieľov základného antidumpingového a antisubvenčného nariadenia (106).

(218)

Komisia pripomenula, že v článku 2 ods. 6a základného nariadenia sa vyžaduje preukázanie výrazných deformácií v predmetnej vyvážajúcej krajine. Podnet sa opiera o určité subvencie, na základe ktorých ilustruje výskyt výrazných deformácií v ČĽR, a to konkrétne v súlade s požiadavkou článku 2 ods. 6a písm. b) tretej zarážky (diskriminačné verejné politiky alebo opatrenia v prospech domácich dodávateľov alebo iné ovplyvňovanie síl voľného trhu). Je nepopierateľné, že subvencie predstavujú len jeden z prostriedkov, ktoré vlády využívajú na zasahovanie do síl voľného trhu, čiže poukazujú na značné zasahovanie vlády podľa tohto ustanovenia základného antidumpingového nariadenia. Podnet bol teda plne v súlade s ustanoveniami a cieľmi základného antidumpingového nariadenia. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(219)

Po štvrté, spoločnosť Airoldi uviedla, že navrhovateľ naznačil, že Komisia bola v predchádzajúcich prešetrovaniach viazaná zásadou stare decisis, ako to vyplýva z bodov 85 – 87 podnetu. Spoločnosť Airoldi vysvetlila, že takéto odôvodnenie je jednoznačne neprijateľné, keďže odporuje základným normám dôkazného bremena vyplývajúcim zo základného antidumpingového a antisubvenčného nariadenia. Podľa názoru spoločnosti Airoldi spočíval celý predpoklad uplatnenia metodiky reprezentatívnej krajiny len na dvoch dôkazových dokumentoch: i) správe Komisie z roku 2017 a ii) správe OECD. Navrhovateľ nevykonal pri stanovovaní existencie špecifických plánov, z ktorých vyplývali výhody len pre odvetvie hliníka v ČĽR, náležitú starostlivosť, pri ktorej by sa opieral o špecifické opatrenia platné v ČĽR. Tvrdenia boli nepodložené a neopierali sa o dôkazy. Preto spoločnosť Airoldi žiadala, aby sa podnet zamietol, keďže navrhovateľ nedokázal uniesť dôkazné bremeno.

(220)

Komisia pripomenula, že určenie skutočnej existencie výrazných deformácií a následné použitie metodiky predpísanej článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia sa uskutočňuje až v čase predbežného a/alebo konečného poskytnutia informácií, a nie pri začatí konania. Na základe dôkazov predložených v podnete, ku ktorým patria aj dve správy, konkrétne správa o krajine a správa OECD, a rôzne základné objektívne zdroje, na ktoré sa v nich odkazuje, Komisia považovala dôkazy predložené navrhovateľom o výrazných deformáciách za dostatočné na začatie prešetrovania na tomto základe a za plne zlučiteľné s článkom 2 ods. 6a písm. d) základného nariadenia, v ktorom sa špecificky umožňuje navrhovateľom použiť pri podávaní podnetu správu o krajine ako dôkaz. Pokiaľ ide o správu o krajine, Komisia pripomenula, že ide o komplexný dokument, ktorý je založený na obsiahlych objektívnych dôkazoch vrátane právnych predpisov, nariadení a iných oficiálnych politických dokumentov, ktoré uverejňuje čínska vláda, správ tretích strán od medzinárodných organizácií, akademických štúdií a článkov vedeckých odborníkov, ako aj ďalších spoľahlivých nezávislých zdrojov. Správa bola uverejnená v decembri 2017 a všetky strany mali dostatočnú príležitosť ju vyvrátiť, doplniť alebo pripomienkovať v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. c) základného nariadenia, Komisia však nedostala žiadne takéto pripomienky ani dôkazy, ktorými by sa správa zneplatnila. Pokiaľ ide o zistenia z predchádzajúcich prešetrovaní, ako sú zistenia z bodov 85 – 87 podnetu, predstavujú relevantný dôkaz, a to najmä preto, lebo sa pri tomto prešetrovaní nepovažujú len za deformácie na úrovni krajiny v tej istej krajine, ale najmä za deformácie a situácie v odvetví hliníka, ktoré veľmi pravdepodobne ovplyvňujú aj vyvážajúcich výrobcov. Tieto tvrdenia sa preto zamietli.

(221)

Napokon spoločnosť Airoldi podporila tvrdenie spoločnosti Xiamen Xiashun, že ceny hliníkových ingotov v Číne určujú trhové sily, a to buď Londýnska burza kovov, alebo Šanghajská burza pre termínované obchody, a pripočítava sa k nim konverzná prémia. Podobnú pripomienku doručila aj skupina Jiangsu Alcha, ktorá vo vyplnenom dotazníku uviedla, že všetky svoje nákupy uskutočňovala na základe trhových vyjednávaní s dodávateľmi, čiže na ne nemajú vplyv žiadne výrazné deformácie. Ako príklad predložila skupina Jiangsu Alcha dôkaz o tom, že jej nákupná cena hliníkových ingotov v období prešetrovania bola vyššia ako cena na Londýnskej burze kovov.

(222)

Komisia konštatovala, že na hliníkové ingoty sa v ČĽR uplatňuje vývozná daň. Uplatňovaním tejto špecifickej vývoznej dane sa deformuje normálne fungovanie trhových síl, pretože sa obmedzuje vývoz, a tým zvyšujú dodávky hliníkových ingotov na domácom trhu pre výrobcov hliníka v Číne. Komisia preto zamietla tvrdenie, že do cien hliníkových ingotov v Číne štát nezasahoval a že tieto ceny určovali trhové sily. V tejto súvislosti nie je určujúca skutočná zaplatená cena. Na základe zistení uvedených v oddieloch 3.3.1.2 až 3.3.1.9 nebolo nesporne stanovené, že do cien hliníkových ingotov štát nezasahoval. Tieto deformácie sa týkajú aj dodávateľov hliníkových ingotov na domácom trhu, ktorí sú vystavení všetkým druhom deformácií zistených v ČĽR, a to aj v oblasti nákladov na elektrinu, prácu, v prístupe k financiám atď.

(223)

Keďže Komisia všetky uvedené tvrdenia zamietla, znovu potvrdila svoj záver podľa odôvodnenia 188, že vzhľadom na existenciu výrazných deformácií v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia nie je vhodné použiť ceny a náklady na domácom trhu v ČĽR.

(224)

Komisia teda pristúpila k vytvoreniu normálnej hodnoty na základe výrobných a predajných nákladov odrážajúcich nedeformované ceny alebo referenčné hodnoty, čiže v tomto prípade na základe zodpovedajúcich výrobných a predajných nákladov vo vhodnej reprezentatívnej krajine v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia. Zároveň prijala ceny titánovo-bórovo-hliníkových tyčí od jedného vyvážajúceho výrobcu, ktorý túto konkrétnu surovinu získaval len zo Spojeného kráľovstva, ako sa vysvetľuje v odôvodnení 204.

(225)

Výber reprezentatívnej krajiny podľa článku 2 ods. 6a základného nariadenia sa uskutočnil na základe týchto kritérií:

(226)

Ako sa uvádza v odôvodneniach 111 až 113, Komisia sprístupnila v spise dve poznámky do spisu týkajúce sa zdrojov na určenie normálnej hodnoty a zainteresované strany vyzvala, aby k nim predložili pripomienky: poznámka z 5. októbra (ďalej len „prvá poznámka“) a poznámka z 25. novembra (ďalej len „druhá poznámka“). V týchto poznámkach sa opisujú skutočnosti a dôkazy, z ktorých vychádzajú relevantné kritériá, a rozoberajú pripomienky, ktoré predložili strany k týmto prvkom a k relevantným zdrojom. Posúdenie týchto skutočností a dôkazov, ako aj závery Komisie možno zhrnúť takto:

(227)

V prvej poznámke Komisia identifikovala 55 krajín s podobnou úrovňou hospodárskeho rozvoja ako Čína. V období prešetrovania tieto krajiny Svetová banka zaradila na základe ich hrubého národného dôchodku medzi krajiny s vyššími strednými príjmami. Ako sa však uvádza v podnete, značný objem výroby prešetrovaného výrobku bol známy iba v šiestich z nich, konkrétne v Brazílii, Indonézii, Rusku, Južnej Afrike, Thajsku a Turecku.

(228)

V Indonézii, Južnej Afrike a Rusku platili v období prešetrovania pre hliník, jednu z hlavných surovín na výrobu prešetrovaného výrobku (108), vývozné obmedzenia. Vzhľadom na to, že aj tieto obmedzenia mohli ovplyvniť a deformovať dovoznú cenu tejto suroviny, teda Komisia dospela k záveru, že tieto krajiny nebude považovať za vhodné reprezentatívne krajiny a podrobnejšie posúdila dostupnosť relevantných verejných údajov iba v prípade Brazílie, Thajska a Turecka.

(229)

V prvej poznámke Komisia poskytla informácie o relevantných verejných údajoch, najmä o dostupnosti finančných informácií spoločností, ktoré vyrábajú prešetrovaný výrobok v Brazílii, Thajsku a Turecku, a o dovoze surovín do týchto krajín na výrobu prešetrovaného výrobku, ktoré identifikovali zainteresované strany.

(230)

Podľa databázy Global Trade Atlas (ďalej len „GTA“) dovážala Brazília, Thajsko a Turecko väčšinu relevantných surovín v reprezentatívnych množstvách, čiže tento dovoz možno použiť ako referenčný na stanovenie normálnej hodnoty v súlade s článkom 2 ods. 6a základného nariadenia. Komisia v týchto krajinách identifikovala aj výrobcov s verejne dostupnými informáciami (109).

(231)

Po doručení pripomienok k prvej poznámke Komisia na základe analýzy informácií, ktoré mala k dispozícii, usúdila, že najvhodnejšie verejné údaje sú dostupné v prípade brazílskej spoločnosti Novelis do Brasil Ltda (ďalej len „Novelis do Brasil“). Na rozdiel od výrobcov identifikovaných v Thajsku a Turecku mala táto spoločnosť na svojom webovom sídle (110) uverejnenú kompletne auditovanú finančnú závierku, pričom finančné informácie za deväť mesiacov sa prekrývali s obdobím prešetrovania.

(232)

Následne Komisia v druhej poznámke navrhla vybrať Brazíliu ako vhodnú reprezentatívnu krajinu na stanovenie nedeformovaných cien a referenčných hodnôt a použiť údaje brazílskej spoločnosti Novelis do Brasil na stanovenie nedeformovaných a primeraných predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a zisku na výpočet normálnej hodnoty.

(233)

Niekoľko zainteresovaných strán (111) vznieslo námietky proti výberu Brazílie ako vhodnej reprezentatívnej krajiny. Tvrdili najmä to, že vládne politiky, existencia rôznych daní (112) na dovážané výrobky a neefektívnosť výroby prešetrovaného výrobku v Brazílii viedli k mimoriadne vysokým cenám prešetrovaného výrobku na brazílskom trhu a k neprimerane vysokým ziskom brazílskej spoločnosti. Zisk brazílskej spoločnosti Novelis do Brasil preto údajne nepredstavoval vhodnú referenčnú hodnotu v zmysle článku 2 ods. 6a písm. a) posledného odseku základného nariadenia (113).

(234)

Okrem toho niektoré zainteresované strany (Airoldi Metalli Spa a Xiamen Xiashun) poukázali aj na to, že brazílske orgány začali 29. júla 2020 antidumpingové prešetrovanie čínskeho dovozu výrobkov z hliníka do Brazílie (obežník č. 46 z 28. júla 2020 – obežník č. 46 brazílskeho sekretariátu zahraničného obchodu – SECEX) (114).

(235)

Vymedzenie prešetrovaného výrobku uvedeného v obežníku č. 46 sa do veľkej miery prekrýva s vymedzením dotknutého výrobku v rámci tohto prešetrovania, ktoré je uvedené v oddiele 2. V obežníku č. 46 boli vo forme indexu uverejnené aj príjmy navrhovateľov (tri spoločnosti vrátane Novelis do Brasil) pred započítaním úrokov a daní, z ktorých vyplynulo, že v období 2015 – 2019 navrhovatelia zaznamenali straty (115).

(236)

Na základe tohto nového dôkazu a napriek skutočnosti, že v obežníku č. 46 sa uvádzajú konsolidované indexované údaje za tri spoločnosti navrhovateľov, Komisia usúdila, že je nepravdepodobné, aby spoločnosť Novelis do Brasil dosiahla v prípade prešetrovaného výrobku vykázaný zisk (19,4 % v poslednom účtovnom období (116)). Vzhľadom na to, a keďže spoločnosť vyrába rozsiahly sortiment výrobkov (117), Komisia usúdila, že takýto zisk sa s najväčšou pravdepodobnosťou dosiahol vo veľkej miere za iné výrobky, ktoré spoločnosť Novelis do Brasil vyrába, napríklad za výrobky pre letecké a automobilové odvetvie a nápojové plechovky.

(237)

Komisia preto predbežne usúdila, že údaje o spoločnosti Novelis do Brasil nepredstavujú vhodnú referenčnú hodnotu na stanovenie primeraných predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a zisku za prešetrovaný výrobok.

(238)

Komisia teda opätovne posúdila príslušné charakteristiky Thajska a Turecka ako možných vhodných reprezentatívnych krajín. Jediné verejne dostupné finančné údaje o spoločnostiach v Thajsku a Turecku sa však len čiastočne prekrývali s obdobím prešetrovania. Okrem toho, v najnovšom účtovnom období, ktoré bolo k dispozícii, boli príjmy týchto spoločností pred započítaním úrokov a daní na prahu rentability (118). Komisia preto usúdila, že údaje o týchto spoločnostiach nepredstavovali vhodnú referenčnú hodnotu na stanovenie nedeformovaného a primeraného zisku a predajných, všeobecných a administratívnych nákladov.

(239)

Vzhľadom na to Komisia usúdila, že za týchto okolností môžu byť vhodné údaje o spoločnostiach v odvetví vyrábajúcom podobný produkt. K tomuto záveru dospela krátko pred prijatím predbežných opatrení. Vzhľadom na obmedzenia, ktoré predstavujú povinné lehoty stanovené v základnom nariadení, sa Komisia rozhodla, že bude pri analýze predbežne vychádzať z poznatkov a informácií, ktoré má už k dispozícii z iného prebiehajúceho antidumpingového prešetrovania v tom istom odvetví (hliníka) týkajúceho sa podobného výrobku a podobného obdobia – hliníkových výliskov (119). Hliníkové výlisky predstavujú výrobky s podobnými technickými a fyzickými vlastnosťami, aké majú ploché valcované výrobky z hliníka. Pokiaľ ide o výrobný proces, hliník môže byť prostredníctvom pretláčania, valcovania alebo odlievania vytvarovaný do podoby rôznych výrobkov. Pretláčaný hliník sa vytvaruje do hliníkových profilov rôznych tvarov. Plochými valcovanými výrobkami z hliníka môžu byť ploché plechy, zvinuté plechy, dosky a fólie. Okrem toho tieto výrobky často vyrábajú tie isté spoločnosti ako ploché valcované výrobky z hliníka, prípadne ich vyrábajú spoločnosti v rámci tej istej skupiny.

(240)

Komisia bude pokračovať v prešetrovaní, a ak získa nové a vhodné údaje z potenciálnych reprezentatívnych krajín, situácia sa môže znovu posúdiť.

(241)

Preto sa vzhľadom na podobnosti medzi plochými valcovanými výrobkami z hliníka a hliníkovými výliskami, ako aj na to, že relevantné údaje sú verejne dostupné (120), Komisia rozhodla predbežne použiť údaje spoločností vyrábajúcich hliníkové výlisky, keďže tieto údaje boli podľa názoru Komisie reprezentatívne pre situáciu spoločností vyrábajúcich ploché valcované výrobky z hliníka.

(242)

Po stanovení Turecka ako vhodnej reprezentatívnej krajiny v tejto fáze prešetrovania na základe všetkých uvedených okolností nebolo potrebné vykonať posúdenie úrovne sociálnej a environmentálnej ochrany v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) prvou zarážkou poslednou vetou základného nariadenia.

(243)

Vzhľadom na uvedenú analýzu sa Komisia rozhodla na účely článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia predbežne považovať Turecko za vhodnú reprezentatívnu krajinu.

(244)

Na základe informácií, ktoré predložili zainteresované strany, a ďalších relevantných informácií, ktoré sú k dispozícii v spise, Komisia v prvej poznámke stanovila úvodný zoznam výrobných faktorov, ako sú napríklad materiály, energia a práca, ktoré sa využívajú pri výrobe prešetrovaného výrobku.

(245)

V súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia Komisia identifikovala aj zdroje, ktoré sa majú použiť na stanovenie nedeformovaných cien a referenčných hodnôt. Jedným z hlavných zdrojov, ktoré Komisia navrhla na použitie, je databáza Global Trade Atlas (ďalej len „GTA“). Napokon v tej istej poznámke Komisia identifikovala kódy harmonizovaného systému (HS) pre jednotlivé výrobné faktory, ktoré sa podľa informácií poskytnutých zainteresovanými stranami pôvodne mali použiť na analýzu na základe databázy Global Trade Atlas.

(246)

Komisia vyzvala zainteresované strany, aby predložili pripomienky a navrhli verejne dostupné informácie o nedeformovaných hodnotách jednotlivých výrobných faktorov uvedených v poznámke.

(247)

Následne v druhej poznámke Komisia aktualizovala zoznam výrobných faktorov na základe pripomienok strán a informácií poskytnutých vyvážajúcimi výrobcami zaradenými do vzorky vo vyplnených dotazníkoch.

(248)

Na základe všetkých informácií predložených zainteresovanými stranami boli v prípade Turecka identifikované tieto výrobné faktory a ich zdroje na účely vytvorenia normálnej hodnoty v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia:

Tabuľka 2

Výrobné faktory a zdroje informácií

(249)

Na stanovenie nedeformovanej ceny surovín Komisia použila ako základ váženú priemernú dovoznú cenu CIF do reprezentatívnej krajiny (uvedenú v databáze GTA) zo všetkých tretích krajín s výnimkou ČĽR, krajín, ktoré nie sú členmi WTO, a krajín uvedených v prílohe 1 k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/755 (121). Komisia sa rozhodla vyňať dovoz z ČĽR, keďže dospela k záveru, že z dôvodu existencie výrazných deformácií v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia (odôvodnenia 188 až 224) nie je vhodné použiť ceny a náklady na domácom trhu v Číne. Keďže neexistujú žiadne dôkazy o tom, že tieto deformácie nemajú rovnaký vplyv aj na výrobky určené na vývoz, Komisia usúdila, že týmito deformáciami je ovplyvnený aj vývoz. Vážená priemerná dovozná cena bola v prípade potreby upravená o dovozné clo.

(250)

V prípade malého počtu výrobných faktorov predstavujú v období revízneho prešetrovania skutočné náklady, ktoré vznikli spolupracujúcim vyvážajúcim výrobcom, zanedbateľný podiel celkových nákladov na suroviny. Keďže hodnota, ktorá sa v týchto prípadoch použila, nemala bez ohľadu na použitý zdroj žiadny citeľný vplyv na výpočet dumpingového rozpätia, Komisia pristupovala k týmto výrobným faktorom ako k spotrebným materiálom, ako sa vysvetľuje v odôvodnení 13.

(251)

Komisia vyjadrila náklady na dopravu, ktoré vznikli spolupracujúcim vyvážajúcim výrobcom pri dodávke surovín, ako percentuálny podiel skutočných nákladov na suroviny a potom ten istý percentuálny podiel uplatnila na nedeformované náklady tých istých surovín, aby získala nedeformované náklady na dopravu. Komisia usúdila, že pomer medzi nákladmi vyvážajúceho výrobcu na suroviny a vykázanými nákladmi na dopravu by sa mohol v rámci tohto prešetrovania oprávnene použiť ako indikátor na účely odhadu nedeformovaných nákladov na suroviny pri dodávke do závodu spoločnosti.

(252)

Komisia konštatovala, že tekutý hliník, ktorý jedna zo spoločností v skupine Nanshan používala ako vstupnú surovinu, sa nemohol prepravovať na dlhšie vzdialenosti a že preň neexistuje žiadna medzinárodná referenčná hodnota. Komisia sa preto rozhodla, že namiesto neho ako referenčnú hodnotu použije nedeformovanú cenu hliníkového ingotu patriaceho pod kód HS 7601 10, od ktorej odpočítala percentuálne vyjadrené náklady na spracovanie tekutého hliníka do podoby ingotu, ktoré vznikli dotknutej spoločnosti (122).

(253)

Po uverejnení druhej poznámky skupina Nanshan zopakovala svoje tvrdenie predložené po uverejnení prvej poznámky, že hliníkový šrot, ktorý používala na výrobu prešetrovaného výrobku, mal rovnakú čistotu hliníka ako hotové výrobky a že pokiaľ ide o používanie, tento výrobok sa vo fáze odlievania recykloval rovnakým spôsobom ako hliníkové ingoty. Podľa skupiny Nanshan sa teda kód HS uvádzaný Komisiou v prvej a druhej poznámke týkal iného výrobku, konkrétne hliníkového šrotu z rôznych zdrojov, s menšou čistotou a odlišným zložením zliatiny.

(254)

Komisia toto tvrdenie preskúmala. Pri procese krížovej kontroly na diaľku zistila na základe dôkazov predložených skupinou Nanshan, že hliníkový šrot používaný (a predávaný) rôznymi spoločnosťami v rámci skupiny Nanshan nemal cenu stanovenú na rovnakej úrovni ako hliníkové ingoty, ale v závislosti od jeho triedy sa na účely zohľadnenia čistoty šrotu uplatňoval 2 % až 9 % odpočet. Potvrdilo sa teda, že cena hliníkového ingotu bola vyššia ako cena šrotu.

(255)

Komisia zistila aj to, že v príslušnom kóde tovaru v tureckej nomenklatúre sa rozlišuje medzi takzvaným výrobným šrotom (v podrobnejšom kóde tovaru 760200190000), ktorý v porovnaní so šrotom patriacim do kódu tovaru 760200 900000 podľa všetkého lepšie vystihuje druh šrotu spotrebúvaný a vyrábaný skupinou Nanshan. Napokon Komisia zopakovala, že jej neboli doručené žiadne dôkazy o konkrétnom zložení hliníkového šrotu dovážaného v rámci uvedeného kódu HS, ktoré by podporovali tvrdenie o šrote s nižšou čistotou a iným zložením zliatiny. Preto sa Komisia rozhodla použiť ako referenčnú hodnotu dovoznú cenu v rámci kódu tovaru 760200190000, a nie dovoznú cenu ingotu, ako navrhovala spoločnosť.

(256)

Skupina Nanshan takisto tvrdila, že v cene podľa databázy GTA vychádzajúcej z kódov HS sa nerozlišuje medzi konečnými použitiami a zliatinami hliníkových zvitkov, pričom pri rozlišovaní podľa množstva možno veľmi veľkú časť dovážaných hliníkových zvitkov použiť na výrobu výrobkov, ktoré nepatria do vymedzenia výrobku, a to najmä v automobilovom alebo leteckom priemysle, alebo ako materiál na výrobu plechoviek. Tvrdila, že ceny rôznych zliatin a rôzne konečné použitia sa podstatne líšia, a preto podľa jej názoru priemerné ceny podľa databázy GTA nepredstavujú náhradnú hodnotu hliníkových zvitkov, ktorá by zodpovedala hodnote zvitkov spotrebúvaných skupinou Nanshan na výrobu prešetrovaného výrobku. Skupina Nanshan navrhla, aby sa namiesto referenčnej hodnoty podľa databázy GTA použili ceny hliníkových pásov zo zliatiny 1050 uvedené v správach CRU, keďže sú podľa jej názoru svojím chemickým zložením veľmi podobné hliníkovým pásom zo zliatiny 8079.

(257)

Komisia toto tvrdenie posúdila. Po prvé, zistila, že podľa tureckej nomenklatúry je z kódu HS použitého ako referenčná hodnota na výpočet predbežného rozpätia, v rozpore s tvrdením skupiny Nanshan, vylúčená najväčšia skupina výrobkov, ktoré nepatria do vymedzenia výrobku, konkrétne skupina výrobkov, ktoré sa využívajú v odvetví výroby plechoviek. Po druhé, v porovnaní s cenami zo správ CRU, ktoré sa uvádzajú len za jednu konkrétnu hrúbku, v tureckej nomenklatúre sa v jednotlivých kódoch tovaru rozlišuje aj medzi rôznymi hrúbkami, a tým sa umožňuje presnejšie delenie na rôzne druhy výrobku. Po tretie, ceny uvedené v správach CRU sa týkali trhov v Únii, a preto sa v nich nezohľadňujú ceny v krajine s podobnou úrovňou hospodárskeho rozvoja. Komisia preto usúdila, že ceny dovážaných zvitkov uvedené v databáze GTA predstavujú vhodnejší referenčný základ na vytvorenie normálnej hodnoty ako ceny uvedené v správach CRU. Toto tvrdenie preto Komisia zamietla a ako referenčnú hodnotu sa rozhodla použiť dovoznú cenu podľa kódu tovaru 760612920000 v prípade zvitkov valcovaných za studena, priemer cien podľa kódu tovaru 760612930000 a kódu tovaru 760612990000 v prípade zvitkov valcovaných za tepla a cenu podľa kódu tovaru 760612990000 v prípade dosák.

(258)

Skupina Nanshan takisto argumentovala, že v prípade bituminózneho uhlia by sa Komisia nemala opierať o dovozné ceny uhlia uvedené v databáze GTA, keďže do Turecka sa ho v roku 2019 doviezli zanedbateľné množstvá. Namiesto toho by Komisia mohla zvážiť ceny energetického a ropného koksu uvedené v správe IHS (123).

(259)

Po prvé, Komisia zistila, že chýba dôkaz, na základe ktorého by mohla usúdiť, že cena za dovezené množstvo (viac ako 500 ton) uvedená v databáze GTA nie je reprezentatívnou trhovou cenou, alebo že by bola cena uvedená v databáze GTA v podstatnej miere odlišná, ak by bol objem dovozu vyšší. Po druhé, v predloženej správe sa ceny okrem Číny týkali iba piatich ďalších krajín, konkrétne Austrálie, Indie, Ruska, Južnej Afriky a Indonézie. Tieto ceny sa v jednotlivých regiónoch a krajinách líšili. Komisia nenašla žiadny presvedčivý dôkaz o tom, že ceny v týchto krajinách by boli pre medzinárodnú nedeformovanú cenu reprezentatívnejšie ako ceny v reprezentatívnej krajine. Preto komisia toto tvrdenie zamietla a rozhodla sa ako referenčnú hodnotu použiť dovoznú cenu uhlia do Turecka.

(260)

Na stanovenie referenčnej hodnoty pre náklady práce Komisia použila najnovšie štatistiky uverejnené Tureckým štatistickým úradom (124). Tento úrad uverejňuje podrobné informácie o mzdách v rôznych hospodárskych odvetviach v Turecku. Komisia stanovila referenčnú hodnotu na základe hodinových nákladov práce v rámci hospodárskej činnosti C.24 (výroba základných kovov) (125). Hodnoty boli upravené, pričom ako deflátor bol použitý index domácich produkčných cien, ktorý uverejnil Turecký štatistický úrad (126).

(261)

Na stanovenie referenčnej ceny elektriny Komisia použila ceny elektriny pre spoločnosti (priemyselných odberateľov) v Turecku uverejnené Tureckým štatistickým úradom (127). Referenčná hodnota sa stanovila na základe cien elektriny uverejnených 25. marca 2020. Cena sa týkala druhého polroka 2019. Komisia použila údaje o priemyselných cenách elektriny v príslušnom pásme spotreby, teda 2 000 ≤ T < 20 000 MWh pre stredných odberateľov a > 150 000 MWh pre veľkých odberateľov.

(262)

Na stanovenie referenčnej ceny plynu Komisia použila ceny plynu pre spoločnosti (priemyselných odberateľov) v Turecku uverejnené Tureckým štatistickým úradom. Ceny sa líšia v závislosti do objemu spotreby (128). Komisia použila príslušné ceny pre stredných alebo veľkých odberateľov. Ako referenčnú hodnotu Komisia použila najnovšie údaje týkajúce sa druhého polroka 2019.

(263)

V prípade elektriny aj plynu Komisia použila čisté ceny (bez DPH).

(264)

Cenu vody v Turecku uverejňujú Správa vôd a odpadových vôd Istanbulu (ISKI), Správa vôd a odpadových vôd Eskişehiru a Správa vôd a odpadových vôd Antalye (129). Na stanovenie referenčnej ceny vody Komisia použila priemernú priemyselnú cenu v istanbulskom regióne a organizovanej priemyselnej zóne Eskişehir a ceny v organizovanej priemyselnej zóne Antalya, za ktoré boli verejne dostupné relevantné informácie.

(265)

Podľa článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia „vytvorená normálna hodnota musí zahŕňať nedeformovanú a primeranú sumu na administratívne, predajné a všeobecné náklady a zisk“.

(266)

Na stanovenie nedeformovanej a primeranej výšky predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a zisku Komisia použila predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk piatich spoločností v Turecku, ktoré boli identifikované pri antidumpingovom prešetrovaní týkajúcom sa podobného výrobku, t. j. hliníkových výliskov, ako sa vysvetľuje v odôvodneniach 239 – 241. Komisia teda v súvislosti s finančnými údajmi za rok 2018 použila tie isté údaje, aké sa používajú v najnovšom nariadení, ktorým sa ukladajú predbežné opatrenia na daný výrobok v prebiehajúcom antidumpingovom konaní týkajúcom sa hliníkových výliskov (130). Išlo o týchto päť spoločností:

(267)

Pri tomto prešetrovaní bola použitá rovnaká úroveň váženého priemerného zisku 7,2 % a váženého priemerného podielu predajných, všeobecných a administratívnych nákladov 12,2 %.

(268)

Na základe opísaných nedeformovaných cien a referenčných hodnôt Komisia vytvorila normálnu hodnotu pre jednotlivé druhy výrobku na základe cien zo závodu v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia.

(269)

Na účely stanovenia nedeformovaných priamych výrobných nákladov pre každý právny subjekt vyrábajúci a vyvážajúci dotknutý výrobok Komisia v prípade každého vyvážajúceho výrobcu nahradila výrobné faktory zakúpené od prepojených aj neprepojených strán výrobnými faktormi uvedenými v tabuľke 2.

(270)

Skupina Nanshan tvrdila, že normálna hodnota za skupinu by sa mala vypočítať konsolidovaným spôsobom, čiže Komisia by mala zvážiť nahradenie referenčnými cenami iba v prípade cien tých výrobných faktorov, ktoré skupina nakupovala na začiatku výrobného procesu od neprepojenej strany. Preto sa domnievala, že Komisia by nemala brať do úvahy predaj medziproduktov v rámci skupiny. Skupina Nanshan sa konkrétne odvolala na prax Komisie pri stanovovaní vývoznej ceny spočívajúcu v koncepcii „jedného hospodárskeho subjektu“. Skupina tvrdila najmä to, že všetky spoločnosti v rámci skupiny kontroloval jeden právny subjekt, spoločnosti medzi sebou nemali uzavretú kúpnu zmluvu, nachádzali sa v rovnakom zariadení alebo v jeho blízkosti, ich druhy výroby sa neprekrývali, výroba výrobkov v ďalšom článku výrobného reťazca závisí od ďalšej výroby, a napokon, že spoločnosti nemajú nezávislý predaj na vývoz.

(271)

Komisia zistila, že výroba rôznych druhov výrobku a/alebo rôzne kroky výrobných procesov v skupine sú naozaj rozdelené medzi spoločnosti v rámci skupiny a že jednotlivé spoločnosti využívali výrobné vstupy vyrábané prepojenou spoločnosťou v rámci skupiny. Predaj v rámci skupiny zahŕňal suroviny (napríklad tekutý hliník), energiu (napríklad elektrinu) a aj dotknutý výrobok, ktorý potom odberateľská spoločnosť používala ako výrobný vstup (napríklad zvitky valcované za studena používala jedna zo spoločností na výrobu hliníkovej fólie).

(272)

Vo svojej reakcii Komisia konštatovala, že tvrdenie skupiny Nanshan sa týka vytvorenia normálnej hodnoty pre rôznych vyvážajúcich výrobcov v rámci skupiny. Ak dotknutý výrobok vyrábajú a vyvážajú viaceré subjekty v rámci skupiny, praxou Komisie je vytvoriť normálnu hodnotu pre každý jednotlivý prešetrovaný druh výrobku, ktorý sa vyváža do Únie, a v rámci skupiny spoločností pre každého jednotlivého vyvážajúceho výrobcu samostatne na základe špecifických údajov (v tomto prípade výrobných faktorov) dotknutého vyvážajúceho výrobcu. Žiadosť o vytvorenie normálnej hodnoty na konsolidovanom základe vychádza z nesprávneho predpokladu, že skupina prestavuje jedného integrovaného výrobcu. Ako už bolo vysvetlené, v tomto prípade to tak nie je. Dotknutý výrobok vyrábajú viaceré výrobné spoločnosti zo skupiny samostatne. Táto žiadosť sa preto zamieta.

(273)

Po prvé, Komisia stanovila nedeformované priame výrobné náklady na základe výrobných faktorov zakúpených každou spoločnosťou. Potom použila nedeformované jednotkové náklady na skutočnú spotrebu jednotlivých výrobných faktorov každého spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu. Od priamych výrobných nákladov Komisia odpočítala nedeformované náklady na vedľajšie produkty, ktoré sa opätovne použili vo výrobnom procese.

(274)

Po druhé, s cieľom získať celkové nedeformované priame výrobné náklady Komisia pripočítala režijné náklady spojené s výrobou. Režijné náklady spojené s výrobou, ktoré vznikli spolupracujúcim vyvážajúcim výrobcom, sa zvýšili o náklady na suroviny a spotrebné materiály uvedené v odôvodnení 250 a následne sa vyjadrili ako podiel z priamych výrobných nákladov skutočne vynaložených jednotlivými vyvážajúcimi výrobcami. Tento percentuálny podiel sa uplatnil na nedeformované priame výrobné náklady.

(275)

Napokon Komisia pripočítala predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk určené na základe piatich tureckých spoločností (pozri oddiel 3.5.6). Predajné, všeobecné a administratívne náklady vyjadrené ako percentuálny podiel priamych výrobných nákladov a uplatnené na nedeformované celkové priame výrobné náklady dosiahli 15,16 %. Zisk vyjadrený ako percentuálny podiel nákladov na predaný tovar a uplatnený na celkové nedeformované priame výrobné náklady dosiahol 9,07 %.

(276)

Na tomto základe Komisia vytvorila normálnu hodnotu pre jednotlivé druhy výrobku na základe cien zo závodu v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia.

(277)

Keď vyvážajúci výrobcovia zo skupiny Nanshan zaradení do vzorky vyviezli dotknutý výrobok do Únie nezávislým zákazníkom buď priamo, alebo prostredníctvom prepojených spoločností nachádzajúcich sa v Číne alebo v tretích krajinách, vývoznou cenou bola v súlade s článkom 2 ods. 8 základného nariadenia cena dotknutého výrobku skutočne zaplatená alebo splatná za dotknutý výrobok pri jeho predaji na vývoz do Únie.

(278)

Dve spoločnosti zo skupiny Nanshan predávali dotknutý výrobok do Únie aj prostredníctvom ďalšej prepojenej spoločnosti v Únii, ktorá pôsobí ako dovozca. V prípade tohto predaja sa vývozná cena vytvorila v súlade s článkom 2 ods. 9 základného nariadenia na základe ceny, za ktorú bol dovážaný výrobok prvýkrát opätovne predaný nezávislým zákazníkom v Únii. S cieľom stanoviť spoľahlivú vývoznú cenu na hranici Únie sa vykonali úpravy všetkých nákladov, ktoré vznikli medzi dovozom a opätovným predajom vrátane predajných, všeobecných a administratívnych nákladov, ako aj úpravy zisku.

(279)

Dotknuté výrobky vyvážala priamo nezávislým zákazníkom v Únii ďalšia spoločnosť zaradená do vzorky, Xiamen Xiashun. V prípade tohto predaja bola teda vývoznou cenou cena skutočne zaplatená alebo splatná za dotknutý výrobok pri jeho predaji na vývoz do Únie v súlade s článkom 2 ods. 8 základného nariadenia.

(280)

Komisia porovnala normálnu hodnotu a vývoznú cenu vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky na základe cien zo závodu.

(281)

S cieľom zabezpečiť spravodlivé porovnanie Komisia v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia upravila normálnu hodnotu a/alebo vývoznú cenu o rozdiely, ktoré ovplyvňujú ceny a porovnateľnosť cien. Vývozná cena sa upravila o náklady na dopravu, poistenie, manipuláciu a nakladanie, balenie, zľavy, úverové náklady, bankové poplatky a ďalšie dovozné platby.

(282)

Celý predaj dotknutého výrobku na vývoz uskutočňovala skupina Nanshan prostredníctvom domácej obchodnej spoločnosti v Číne, ktorá bola v jej plnom vlastníctve. Tá dotknutý výrobok predávala nezávislým zákazníkom priamo alebo prostredníctvom prepojenej obchodnej spoločnosti v Singapure. Skupina Nanshan tvrdila, že táto domáca obchodná spoločnosť pôsobila ako vnútorné oddelenie predaja výrobných spoločností. Na základe posúdenia aktuálne dostupných dôkazov Komisia toto tvrdenie predbežne prijala a nevykonala žiadne úpravy podľa článku 2 ods. 10 písm. i).

(283)

Skupina Jiangsu Alcha vyviezla celú výrobu dotknutého výrobku prostredníctvom prepojených obchodníkov v Číne a Hongkongu. Jedna zo spoločností v skupine Nanshan takisto dotknutý výrobok čiastočne predávala do Únie prostredníctvom prepojeného obchodníka v Singapure, ako sa uvádza v predchádzajúcom odôvodnení. V prípade tohto predaja preto Komisia upravila vývozné ceny uvedených spoločností v súlade s článkom 2 ods. 10 písm. i) základného nariadenia, keďže títo obchodníci pôsobia ako zástupcovia vykonávajúci prácu za províziu. Táto úprava bola vo výške predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a zisku obchodníka.

(284)

V prípade spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky Komisia v súlade s článkom 2 ods. 11 a 12 základného nariadenia porovnala vážený priemer normálnej hodnoty každého druhu podobného výrobku s váženou priemernou vývoznou cenou zodpovedajúceho druhu dotknutého výrobku s cieľom vypočítať dumpingové rozpätie.

(285)

V prípade spoločností v rámci skupiny Nanshan vypočítala individuálne dumpingové rozpätia za každú spoločnosť v rámci skupiny a potom vypočítala vážené dumpingové rozpätie za celú skupinu.

(286)

V prípade spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov nezaradených do vzorky Komisia vypočítala vážený priemer dumpingového rozpätia v súlade s článkom 9 ods. 6 základného nariadenia. Toto rozpätie sa teda stanovilo na základe rozpätí vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky.

(287)

Na tomto základe predstavuje predbežné dumpingové rozpätie spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov nezaradených do vzorky 67,1 %.

(288)

V prípade všetkých ostatných vyvážajúcich výrobcov v Číne Komisia stanovila dumpingové rozpätie na základe dostupných skutočností v súlade s článkom 18 základného nariadenia. Na tento účel Komisia určila úroveň spolupráce vyvážajúcich výrobcov. Úroveň spolupráce je objem vývozu spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov do Únie vyjadrený ako podiel na celkovom objeme vývozu (podľa dovozných štatistík Eurostatu) z dotknutej krajiny do Únie.

(289)

Úroveň spolupráce je v tomto prípade nízka, lebo vývoz spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov v období prešetrovania predstavoval iba približne 40 % celkového vývozu do Únie. Komisia preto považovala za vhodné stanoviť celoštátne dumpingové rozpätie vzťahujúce sa na všetkých ostatných nespolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov na úrovni najvyššieho rozpätia stanoveného pre druhy výrobku predávané v reprezentatívnych množstvách, a to na základe údajov o spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcoch. Takto stanovené dumpingové rozpätie tvorilo 183,3 %.

(290)

Predbežné dumpingové rozpätia, vyjadrené ako percentuálny podiel ceny CIF na hranici Únie, clo nezaplatené, sú takéto:

(291)

Ako sa uvádza v odôvodneniach 50 až 52, prechodné obdobie na vystúpenie Spojeného kráľovstva sa skončilo 31. decembra 2020 a na Spojené kráľovstvo sa od 1. januára 2021 prestalo vzťahovať právo Únie. Komisia teda požiadala zainteresované strany, aby poskytli aktualizované informácie za krajiny EÚ27. Vzhľadom na pokročilé štádium predbežnej fázy v čase podania žiadosti o tieto aktualizované údaje predbežné zistenia Komisie s výnimkou cenového podhodnotenia už vychádzali z údajov za krajiny EÚ28, a to z dôvodov vysvetlených v nasledujúcom odôvodnení.

(292)

Komisia po analýze informácií v spise dospela predbežne k záveru, že údaje za krajiny EÚ28 boli v danom štádiu primerané. Je to tak preto, lebo vplyv vystúpenia Spojeného kráľovstva z Únie na analýzu ujmy je podľa všetkého obmedzený. Predaj výrobcov z Únie zaradených do vzorky do Spojeného kráľovstva predstavoval menej ako 5 % ich celkového predaja neprepojeným zákazníkom v EÚ. V Spojenom kráľovstve sa nachádza len jeden výrobca plochých valcovaných výrobkov z hliníka. Čínsky vývoz do Spojeného kráľovstva zostal stabilný a vyvíjal sa v súlade s vývozom do EÚ, pričom vývoz zo Spojeného kráľovstva do EÚ zostal takisto stabilný.

(293)

V každom prípade sa zistenia týkajúce sa ujmy, príčinnej súvislosti a záujmu Únie v prípade potreby opätovne posúdia v konečnej fáze na základe údajov za krajiny EÚ27 a zmenených údajov. Tieto zistenia sa zverejnia a strany budú mať príležitosť vyjadriť k nim pripomienky.

(294)

Podobný výrobok vyrábalo v Únii v období prešetrovania viac ako 20 výrobcov. Títo výrobcovia predstavujú „výrobné odvetvie Únie“ v zmysle článku 4 ods. 1 základného nariadenia.

(295)

Celková výroba v Únii v období prešetrovania bola stanovená na približne 1 907 127 ton. Komisia určila tento údaj na základe údajov združenia European Aluminium o výrobe v Únii, pričom porovnaním overila ich spoľahlivosť a úplnosť a porovnala ich s informáciami poskytnutými výrobcami z Únie vrátane údajov od výrobcov z Únie zaradených do vzorky. Ako sa uvádza v odôvodnení 35, do vzorky boli zaradení traja výrobcovia z Únie, ktorí predstavujú 35 % celkovej výroby podobného výrobku v Únii.

(296)

S cieľom stanoviť, či výrobné odvetvie Únie utrpelo ujmu, a určiť spotrebu a rôzne hospodárske ukazovatele súvisiace so situáciou výrobného odvetvia Únie Komisia skúmala, či sa následné použitie výroby podobného výrobku výrobným odvetvím Únie malo zohľadniť v analýze a v akom rozsahu.

(297)

S cieľom poskytnúť čo najúplnejší obraz výrobného odvetvia Únie Komisia získala údaje za celkovú výrobu plochých valcovaných výrobkov z hliníka a určila, či bola výroba určená na vlastnú spotrebu alebo pre voľný trh.

(298)

Komisia zistila, že veľmi malá časť celkovej výroby výrobcov z Únie bola určená na trh vlastnej spotreby, ako sa uvádza ďalej v tabuľke 3. Trh vlastnej spotreby sa v posudzovanom období zväčšil, naďalej si však udržiaval veľmi nízke úrovne, do 1,5 % spotreby. V prípade potreby sa údaje o trhu vlastnej spotreby poskytujú a posudzujú samostatne. Pokiaľ ide o ďalšie ukazovatele, ako je výroba, kapacita, produktivita, zamestnanosť a mzdy, ďalej posudzované číselné údaje sa týkajú celej činnosti, takže nebol dôvod na ich delenie.

(299)

Ako bolo uvedené v oddiele 2.3.1, vyvážajúci výrobca Huafon nezaradený do vzorky požiadal o vylúčenie plochých valcovaných výrobkov z hliníka určených pre automobilové výmenníky tepla z vymedzenia tohto prešetrovaného výrobku. Ak by k tomuto vylúčeniu nedošlo, žiadal, aby sa v prípade plochých valcovaných výrobkov z hliníka určených pre automobilové výmenníky tepla vykonala analýza dumpingu, ujmy, príčinnej súvislosti a záujmu Únie rozdelená podľa segmentov. Túto žiadosť podporil tvrdením, že ploché valcované výrobky z hliníka určené pre automobilové výmenníky tepla vykazujú v iných identifikovaných distribučných kanáloch (výrobca pôvodného zariadenia verzus trh s náhradnými dielmi) podobnosti s hliníkovými skriňami prevodovky (131), čo by opodstatňovalo analýzu rozdelenú podľa segmentov. Odvolal sa aj na správy Odvolacieho orgánu vo veciach Čína – HP-SSST (Japonsko)/Čína – HP-SSST (EÚ) (132), nevysvetlil však presne, ako sa má táto judikatúra uplatňovať na skutočnosti v tejto veci.

(300)

Ako sa vysvetľuje v odôvodneniach 62 až 80, ploché valcované výrobky z hliníka určené pre automobilové výmenníky tepla mali podľa zistení rovnaké základné fyzické, technické a chemické vlastnosti ako iné ploché valcované výrobky z hliníka, a preto patria do vymedzenia výrobku v tomto prešetrovaní. Komisia takisto dospela k záveru, že z hľadiska záujmu Únie neexistuje žiadny dôvod vylúčiť výrobok z vymedzenia prešetrovaného výrobku.

(301)

Pokiaľ ide o spomenuté hliníkové skrine prevodovky, z hľadiska distribučných kanálov neexistujú medzi plochými valcovanými výrobkami z hliníka určeným pre automobilové výmenníky tepla a inými plochými valcovanými výrobkami z hliníka žiadne jasné deliace línie. Ako sa vysvetľuje v odôvodnení 74, ploché valcované výrobky z hliníka určené pre automobilové výmenníky tepla naozaj nie sú jedinými výrobkami určenými pre automobilový priemysel. Do prešetrovaného výrobku patria aj ďalšie výrobky pre automobilový priemysel, ako sú konštrukčné časti pre automobilové aplikácie (podvozok, diely), ktoré sa takisto predávajú dodávateľom prvej úrovne.

(302)

Takisto platí, že hoci sa tento vyvážajúci výrobca neodvolal na špecifické prvky správy Odvolacieho orgánu vo veci HP-SSST uvedenej v odôvodnení 299, skutočnosti aktuálneho prešetrovania sú odlišné. V uvedenej veci sú cenové rozdiely medzi rôznymi predmetnými triedami veľmi výrazné (+ 100 alebo +200 %). Na druhej strane v aktuálnej veci nie je výrazný cenový rozdiel medzi plochými valcovanými výrobkami z hliníka určenými pre automobilové výmenníky tepla a inými plochými valcovanými výrobkami z hliníka, ktorý by poukazoval na jasné deliace línie medzi týmto výrobkom a inými plochými valcovanými výrobkami z hliníka. Analýza vo veci HP-SSST sa teda týka špecifickej skutkovej situácie v danej veci a nemožno ju extrapolovať na aktuálnu vec, v ktorej sa analýza vykonala na základe kontrolných čísel výrobku. Pripomenulo sa, že čínsky orgán prešetrovania neuplatňuje metódu porovnávania na základe PCN. V každom prípade Komisia nemá žiadnu zákonnú povinnosť vykonať v každom jednotlivom prípade bez ohľadu na skutkové okolnosti analýzu rozdelenú podľa segmentov. Nevyplýva jej to ani zo základného nariadenia, ani z antidumpingovej dohody WTO, pričom ani v správach týkajúcich sa veci HP-SSST nič nenaznačuje, že by Odvolací orgán zaujal takéto stanovisko. Túto žiadosť o vykonanie analýzy rozdelenej podľa segmentov preto Komisia zamietla.

(303)

Vyvážajúci výrobca Xiamen Xiashun zaradený do vzorky tvrdil, že do podnetu nemali byť začlenené hliníkové pásy. Vyvážajúci výrobca požiadal o vykonanie analýzy rozdelenej podľa segmentov, pretože hliníkové pásy sa odlišovali od ostatných výrobkov opísaných ako bežné plechy a predávali sa cez iný distribučný kanál. Takisto tvrdil, že hliníkové pásy predávalo veľmi málo spoločností, pričom sa vyrábali a spotrebúvali najmä na trhu vlastnej spotreby. Túto žiadosť podporil tvrdením, že automobilové hliníkové pásy vykazujú v iných identifikovaných distribučných kanáloch (výrobca pôvodného zariadenia verzus trh s náhradnými dielmi) podobnosti s hliníkovými skriňami prevodovky (133), čo by opodstatňovalo analýzu podľa segmentov. Odvolal sa aj na správy Odvolacieho orgánu vo veciach Čína – HP-SSST (Japonsko)/Čína – HP-SSST (EÚ) (134), konkrétnejšie podrobnosti však neuviedol. Napokon tvrdil, že v podnete nie je uvedený ako výrobca a ani jeho výrobky sa v ňom jednoznačne neuvádzajú.

(304)

Skutočnosť, že výrobcu navrhovateľ neuviedol ako vyvážajúceho výrobcu, neznamená, že sa konanie jeho či jeho výrobkov netýka. Navrhovatelia predsa nemusia vedieť o všetkých existujúcich výrobcoch v danej krajine, a preto sa poskytnutý zoznam nemôže považovať za úplný.

(305)

Hliníkové pásy patria do vymedzenia výrobku uvedeného v odôvodneniach 55 až 61 a možno ich na základe kódu výrobku stanoveného pri prešetrovaní rozdeľovať podľa hrúbky, tvaru, použitého materiálu, konečnej úpravy a tvrdosti. Majú rovnaké základné chemické, technické a fyzické vlastnosti ako iné ploché valcované výrobky z hliníka, keďže pozostávajú z viac ako 95 % čistého hliníka. Ďalej sú vyrobené z rovnakých alebo podobných zliatin a majú rovnakú alebo podobnú konečnú úpravu, tvrdosť a hrúbku ako iné ploché valcované výrobky z hliníka.

(306)

Pokiaľ ide o distribučné kanály, medzi hliníkovými pásmi a inými plochými valcovanými výrobkami z hliníka neexistujú jasné deliace línie. Spoločnosť Xiamen Xiashun sa pri svojom tvrdení odvolávala na hliníkové skrine prevodovky (135), pri ktorých sa rozlišovalo medzi segmentmi výrobcu pôvodného zariadenia a trhom s náhradnými dielmi. Situácia v predmetnom prípade je však odlišná, keďže hliníkové pásy sa predávajú v rovnakých trhových segmentoch ako iné ploché valcované výrobky z hliníka. Hoci majú hliníkové pásy, tak ako iné ploché valcované výrobky z hliníka, vlastné špecifikácie, tento výrobok sa predáva priemyselným odberateľom, ktorí ho spracujú na iný výrobok. Platí to napríklad pre polypropylénové uzávery, ktoré budú vyrobené z plochých valcovaných výrobkov z hliníka. Z prešetrovania takisto vyplynulo, že tento výrobok predávali výrobcovia z Únie vo veľkých množstvách. Podobne platí, že výrobcovia z Únie zaradení do vzorky takisto predávali výrobky vyvážané inými výrobcami zaradenými do vzorky, a to bez ohľadu na ich údajný segment. Ďalej, na rozdiel od správy Odvolacieho orgánu týkajúcej sa HP-SSST, v aktuálnej veci neexistuje výrazný cenový rozdiel medzi hliníkovými pásmi a inými plochými valcovanými výrobkami z hliníka, na základe ktorého by sa tento výrobok jednoznačne odlišoval od iných plochých valcovaných výrobkov z hliníka. Takisto sa pripomenulo, že čínsky orgán prešetrovania neuplatňuje metódu porovnávania na základe PCN. Okrem toho, ako sa uvádza v odôvodnení 302, Komisia nemá žiadnu zákonnú povinnosť vykonať v každom jednotlivom prípade bez ohľadu na skutkové okolnosti analýzu rozdelenú podľa segmentov. Nevyplýva jej to ani zo základného nariadenia, ani z antidumpingovej dohody WTO, pričom ani vo veci HP-SSST nič nenaznačuje, že by Odvolací orgán zaujal takéto stanovisko. Na základe toho Komisia túto žiadosť o vykonanie analýzy rozdelenej podľa segmentov zamietla.

(307)

Dovozca Airoldi požiadal o vykonanie analýzy v prípade mäkkých a tvrdých zliatin rozdelenej podľa segmentov, pričom tvrdil, že ploché valcované výrobky z hliníka vyrábalo z mäkkej zliatiny množstvo výrobcov a z tvrdej zliatiny len niekoľko. Takisto tvrdil, že v prípade tvrdých zliatin existuje nedostatočná výrobná kapacita.

(308)

Spoločnosť Airoldi neposkytla žiadny dôkaz o nedostatočnej ponuke plochých valcovaných výrobkov z hliníka vyrábaných z tvrdej zliatiny. Pri prešetrovaní sa takisto zistilo, že ploché valcované výrobky z hliníka vyrábané z tvrdých alebo mäkkých zliatin majú rovnaké základné fyzikálne, technické a chemické vlastnosti ako iné ploché valcované výrobky z hliníka, na ktoré sa vzťahuje definícia. V každom prípade traja výrobcovia z Únie zaradení do vzorky vyrábali mäkké aj tvrdé zliatiny vo veľkých množstvách. Jednou z vlastností uvedených v definícii rôznych druhov tohto prešetrovaného výrobku je aj tvrdosť. Údajné rozdiely medzi týmito výrobkami boli teda v každom prípade zachytené v porovnaní cien. Komisia preto zamietla aj túto žiadosť o vykonanie analýzy rozdelenej podľa segmentov.

(309)

Komisia stanovila spotrebu v Únii na základe údajov združenia European Aluminium o predaji na trhu Únie a údajov Eurostatu o dovoze, ako sa to vymedzuje v odôvodnení 312.

(310)

Spotreba v Únii sa vyvíjala takto:

Tabuľka 3

Spotreba v Únii (v tonách)

(311)

Spotreba na voľnom trhu Únie klesla v posudzovanom období o 9 %. V období od roku 2017 do roku 2018 narástol trh Únie o 6 % z približne 2,6 na 2,7 milióna ton a potom v roku 2019 o 4 percentuálne body klesol a ďalej sa zmenšoval až na 2,4 milióna ton v období prešetrovania. Celková spotreba v Únii sledovala podobný trend, čiže nárast v roku 2018 a následný pokles v roku 2019, ktorý v období prešetrovania pokračoval v dôsledku pandémie COVID-19.

(312)

Komisia stanovila objem dovozu na základe upravených údajov Eurostatu za číselné znaky KN, pričom sa riadila metodikou, ktorú navrhol navrhovateľ a proti ktorej neboli vznesené námietky. Komisia skontrolovala a potvrdila odhady navrhovateľa týkajúce sa podielu dotknutého výrobku na objeme dovozu v rámci číselných znakov KN uvedených v oznámení o začatí konania (136).

(313)

Po uverejnení zmeneného oznámenia uvedeného v poznámke pod čiarou č. 11 sa zohľadnil aj dovoz v rámci číselného znaku KN 7607 19 90 s cieľom stanoviť objem dovozu z dotknutej krajiny. Podiel dovozu na trhu bol stanovený na základe objemu dovozu z dotknutej krajiny v porovnaní s objemom celkovej spotreby na trhu Únie uvedeným v tabuľke 3.

(314)

Okrem analýzy celkového dovozu Komisia samostatne analyzovala aj dovoz v rámci aktívneho zušľachťovacieho styku vzhľadom na jeho významný podiel v predmetnom prípade.

(315)

Dovoz z dotknutej krajiny sa vyvíjal takto:

Tabuľka 4

Objem dovozu (v tonách) a jeho podiel na trhu

(316)

Dovoz z dotknutej krajiny sa v rokoch 2017 až 2019 viac ako zdvojnásobil a dosiahol 345 720 ton. Potom v období od roku 2019 do obdobia prešetrovania klesol o 23 %. V posudzovanom období sa dovoz plochých valcovaných výrobkov z hliníka z Číny celkovo zvýšil o 65 %.

(317)

Dovoz z dotknutej krajiny v rámci aktívneho zušľachťovacieho styku sa v roku 2018 výrazne zvýšil a dosiahol 108 188 ton. Potom v roku 2019 klesol mierne a v období prešetrovania v oveľa väčšom rozsahu (o 278 percentuálnych bodov). Celkovo sa dovoz plochých valcovaných výrobkov z hliníka z Číny v rámci aktívneho zušľachťovacieho styku zvýšil v posudzovanom období o 290 %.

(318)

Dovoz z dotknutej krajiny mimo aktívneho zušľachťovacieho styku sa v rokoch 2017 až 2018 výrazne zvýšil zo 145 281 na 213 662 ton. V roku 2019 sa na rozdiel od dovozu v rámci aktívneho zušľachťovacieho styku a celkového dovozu z dotknutej krajiny v porovnaní s rokom 2018 znovu zvýšil o 19 percentuálnych bodov. V období prešetrovania sa znížil o 36 762 ton. Celkovo sa v posudzovanom období tento dovoz zvýšil o 41 %.

(319)

Vyvážajúci výrobca Xiamen Xiashun pripomenul vývoj dovozu v rámci číselného znaku KN 7606 11 99 do Grécka v rokoch 2019 až 2020 a spochybnil, že výrobky oznámené v rámci tohto číselného kódu, pokiaľ ide o dovoz do Grécka, naozaj patria do vymedzenia výrobku.

(320)

Komisia záležitosť prešetrila, v predbežnej fáze však nedokázala dospieť k zmysluplným záverom. V každom prípade sa podľa všetkého veľká časť čínskeho dovozu v rokoch 2018 – 2019 v rámci číselného znaku KN 7606 11 99 do Grécka a všeobecnejšie do EÚ uskutočnila v rámci aktívneho zušľachťovacieho styku a v období prešetrovania tento dovoz klesol. Komisia bude pokračovať v prešetrovaní tejto veci aj v konečnej fáze.

(321)

Podiel dovozu z dotknutej krajiny na trhu sa najskôr zvýšil zo 6,1 % v roku 2017 na 11,6 % v roku 2018, čím predstihol nárast spotreby. V roku 2019, kým sa spotreba znižovala, viedol dovoz z dotknutej krajiny k ďalšiemu nárastu na 13,2 % podielu na trhu. Podiel na trhu sa v období prešetrovania znížil na 11,2 %. Celkovo sa však podiel dovozu z dotknutej krajiny na trhu zvýšil v posudzovanom období o 5 percentuálnych bodov, čo sa rovná nárastu o 81 %.

(322)

Trhový podiel dovozu z dotknutej krajiny v rámci aktívneho zušľachťovacieho styku sa zvýšil z 0,6 % v roku 2017 na 3,9 % v roku 2018 a 2019 a potom v období prešetrovania klesol na 2,5 %.

(323)

Podiel dovozu z dotknutej krajiny v rámci aktívneho zušľachťovacieho styku na trhu sa zvýšil z 5,5 % v roku 2017 na 9,1 % v roku 2019. V období prešetrovania po výraznom poklese dovozu a spotreby sa podiel dovozu mimo aktívneho zušľachťovacieho styku na trhu znížil na 8,5 %. Celkovo sa tento podiel na trhu v posudzovanom období zvýšil o 54 %.

(324)

Komisia stanovila ceny dovozu na základe údajov Eurostatu pomocou číselných znakov KN a metodiky uvedenej v odôvodneniach 312 a 313.

(325)

Vážený priemer ceny dovozu z dotknutej krajiny sa vyvíjal takto:

Tabuľka 5

Dovozné ceny z dotknutej krajiny (v EUR/t)

(326)

Priemerné ceny dovozu z Číny sa v posudzovanom období znížili o 9 % z 2 437 na 2 205 EUR/t. Tieto ceny zostali v posudzovanom období výrazne pod predajnými cenami Únie, ako sa to uvádza v tabuľke 9.

(327)

Cena dovozu v rámci aktívneho zušľachťovacieho styku sa v roku 2018 výrazne znížila, pričom objem tohto dovozu sa výrazne zvýšil. Celkovo sa znížila o 27 % a od roku 2018 zostala výrazne pod priemernou dovoznou cenou mimo aktívneho zušľachťovacieho styku.

(328)

Cena dovozu mimo aktívneho zušľachťovacieho styku sa neustále znižovala, a to z počiatočných 2 391 EUR/t v roku 2017, pričom v období prešetrovania dosiahla úroveň 2 237 EUR (–6 %).

(329)

Tento vývoj treba chápať v kontexte vývoja svetových indikátorov hliníka, ako je 3-mesačná cenová ponuka za hliník na Londýnskej burze kovov (v EUR/t), z ktorej vyplýva cena hliníka ako suroviny a ktorá sa často používa ako referenčná pri rokovaní o konečnej cene plochých valcovaných výrobkov z hliníka. Vzhľadom na to bola podľa všetkého korelácia medzi cenami na Londýnskej burze kovov a čínskymi dovoznými cenami najvyššia v rámci iných režimov (0,97). Korelácia medzi cenami na Londýnskej burze kovov a dovoznými cenami v rámci aktívneho zušľachťovacieho styku bola najnižšia (0,5). Z priemerných cien v Únii uvedených v tabuľke 9 vyplýva, že v období prešetrovania existoval cenový rozdiel medzi dovozom z Číny a cenami Únie na úrovni približne 18 % v porovnaní s priemernou cenou čínskeho dovozu a približne 17 % v porovnaní s priemernou cenou čínskeho dovozu mimo aktívneho zušľachťovacieho styku.

(330)

Komisia určila cenové podhodnotenie v období prešetrovania (137) tak, že porovnala:

(331)

Cenové porovnanie sa uskutočnilo podľa druhu pri každej transakcii na rovnakej úrovni obchodu, v prípade potreby s primeranými úpravami, a po odpočítaní zliav a zrážok. Výsledok porovnania bol vyjadrený ako percentuálny podiel obratu výrobcov z Únie zaradených do vzorky v období prešetrovania. Z porovnania vyplynulo, že dovoz z dotknutej krajiny vykazuje na trhu Únie vážený priemer rozpätia podhodnotenia ceny v rozmedzí 4,6 % až 11,2 %. Vážený priemer podhodnotenia ceny bol zistený na úrovni 7,5 %.

(332)

Vyvážajúci výrobca Xiamen Xiashun tvrdil, že na základe vlastností PCN sú hliníkové pásy podobné tenkým pásom, polypropylénovým uzáverom a litografickým pásom. Takisto tvrdil, že vzhľadom na to, že sa používa ako surovina do valcovacích stolíc na výrobu fólií, si tento výrobok vyžaduje inú cenu, než akú majú už uvedené druhy výrobku. Spoločnosť Xiamen Xiashun požiadala Komisiu, aby si od výrobcov z Únie vyžiadala zmluvy a ceny za predaj hliníkových pásov a porovnala ich s cenami, ktoré si spoločnosť Xiamen Xiashun účtuje za hliníkové pásy predávané do EÚ.

(333)

Spoločnosť Xiamen Xiashun však nepredložila dôkazy o údajnom cenovom rozdiele pri rôznych použitiach (tenké pásy, polypropylénové uzávery a litografické pásy) a modeloch, ktoré vyvážala do EÚ. Okrem toho tieto rozdiely ani nevyčíslila. V každom prípade platí, že výrobky spoločnosti Xiamen Xiashun neboli porovnané s tenkými pásmi ani s litografickými pásmi, pretože tieto výrobky výrobcovia z Únie zaradení do vzorky nepredávali pod tým istým kódom výrobku ako hliníkové pásy. Komisia preto toto tvrdenie zamietla.

(334)

V súlade s článkom 3 ods. 5 základného nariadenia zahŕňalo skúmanie vplyvu dumpingového dovozu na výrobné odvetvie Únie hodnotenie všetkých hospodárskych ukazovateľov, ktoré mali v posudzovanom období vplyv na stav výrobného odvetvia Únie.

(335)

Ako bolo uvedené v odôvodneniach 35 až 37, výber vzorky sa použil na stanovenie prípadnej ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie.

(336)

Na účely určenia ujmy Komisia rozlišovala medzi makroekonomickými a mikroekonomickými ukazovateľmi ujmy. Komisia vyhodnotila makroekonomické ukazovatele na základe údajov zahrnutých v odpovedi združenia European Aluminium, ktorá obsahovala údaje týkajúce sa všetkých výrobcov z Únie. Komisia posúdila mikroekonomické ukazovatele na základe údajov z vyplnených dotazníkov od výrobcov z Únie zaradených do vzorky. O obidvoch súboroch údajov sa konštatovalo, že sú reprezentatívne, pokiaľ ide o hospodársku situáciu výrobného odvetvia Únie.

(337)

Makroekonomickými ukazovateľmi sú: výroba, výrobná kapacita, využitie kapacity, objem predaja, podiel na trhu, rast, zamestnanosť, produktivita, veľkosť dumpingového rozpätia a zotavenie z minulého dumpingu.

(338)

Mikroekonomickými ukazovateľmi sú: priemerné jednotkové ceny, jednotkové náklady, náklady práce, zásoby, ziskovosť, peňažný tok, investície, návratnosť investícií a schopnosť získať kapitál.

(339)

Celková výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity v Únii sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 6

Výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity

(340)

Objem výroby sa najskôr v roku 2018 zvýšil v dôsledku zvýšenia predaja na vývoz a trh vlastnej spotreby. V roku 2019 sa znížil a v období prešetrovania došlo k ďalšiemu zníženiu. V posudzovanom období objem výroby klesol o 11 %.

(341)

Výrobná kapacita sa v posudzovanom období mierne zvýšila. Keďže objem výroby sa celkovo znížil a kapacita mierne zvýšila, využitie kapacity vykazuje v posudzovanom období klesajúci trend (–12 %).

(342)

Objem predaja a podiel na trhu výrobného odvetvia Únie sa počas posudzovaného obdobia vyvíjali takto:

Tabuľka 7

Objem predaja a podiel na trhu

(343)

Celkový predaj v EÚ sledoval v posudzovanom období klesajúci trend (–13 %) a už v roku 2019 sa znížil o 5 %.

(344)

Ako sa uvádza v odôvodnení 298, veľmi malá časť celkovej výroby výrobcov z Únie bola určená na trh vlastnej spotreby. Táto časť tvorila menej ako 1,5 % spotreby v Únii.

(345)

Celkový predaj výrobného odvetvia Únie na voľný trh sa v posudzovanom období znížil takmer o 240 000 ton. Hoci spotreba v roku 2018 dosiahla najvyššiu úroveň (+ 5 %), predaj už vykazoval klesajúci trend (–2 %), ktorý pokračoval aj v roku 2019 a v období prešetrovania. Celkovo predaj na voľnom trhu EÚ klesol o 14 %.

(346)

Podiel predaja výrobného odvetvia Únie na voľnom trhu sa znížil zo 66,2 % v roku 2017 na 62,7 % v období prešetrovania. Po poklese o 7 % v období 2018 – 2019 sa zvýšil o 1,2 percentuálneho bodu.

(347)

V dôsledku znižujúcej sa spotreby výrobné odvetvie Únie nestratilo len objem predaja v EÚ, ale aj podiel na voľnom trhu.

(348)

Zamestnanosť a produktivita sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 8

Zamestnanosť a produktivita

(349)

Zamestnanosť sa v posudzovanom období znížila o 9 %, keďže výrobné odvetvie Únie sa snažilo zabezpečiť svoju udržateľnosť a zosúladiť ju s dopytom na domácom trhu.

(350)

Jeho produktivita sa následne najskôr v roku 2018 zvýšila z 236 na 254 ton na ekvivalent plného pracovného času a potom po znížení objemu výroby klesla. Celková produktivita sa zhoršila o 2 %.

(351)

Všetky dumpingové rozpätia boli výrazne nad úrovňou de minimis. Vplyv veľkosti skutočných dumpingových rozpätí na výrobné odvetvie Únie bol vzhľadom na objem a ceny dovozu z dotknutej krajiny podstatný.

(352)

Ide o prvé antidumpingové prešetrovanie týkajúce sa dotknutého výrobku. Neboli preto k dispozícii žiadne údaje na posúdenie vplyvu možného minulého dumpingu.

(353)

Vážené priemerné jednotkové predajné ceny výrobcov z Únie zaradených do vzorky účtované neprepojeným zákazníkom v Únii sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 9

Predajné ceny v Únii

(354)

Predajné ceny na trhu Únie neprepojeným stranám (voľný trh) sa najskôr v roku 2018 zvýšili z 2 792 na 2 888 EUR/t. Potom sa v roku 2019 znížili o 4 percentuálne body a v období prešetrovania klesli na 2 680 EUR/t.

(355)

Tento trend by sa mal posudzovať v kontexte vývoja v odvetví. Po prvé, v posudzovanom období sa výrobcovia z Únie zaradení do vzorky pokúšali udržať si rovnaký objem výroby, aby mohli znížiť náklady a zároveň prispôsobiť sortiment výrobkov a dosiahnuť zvýšenie predaja výrobkov s vysokou pridanou hodnotou. Ich ceny potom sledovali klesajúci trend v súlade s vývojom ceny za hliník ako suroviny na Londýnskej burze kovov, ako sa to uvádza v tabuľke 9.

(356)

Jednotkové výrobné náklady výrobcov zaradených do vzorky takisto výrazne ovplyvnil vývoj ceny na Londýnskej burze kovov a obsiahnutých dodatočných nákladov, ktoré výrobcom zaradeným do vzorky vznikli v dôsledku prechodu na výrobky s vyššou pridanou hodnotou. Na jednotkové výrobné náklady mal negatívny vplyv aj pokles objemu výroby pozorovaný od roku 2019. Celkovo sa výrobné náklady v posudzovanom období zvýšili o 1 %, pričom priemerná jednotková predajná cena na voľnom trhu sa znížila o 4 %. Zároveň sa cena za hliník na Londýnskej burze kovov znížila o 12 %.

(357)

Jeden dovozca, Nilo, tvrdil, že pre nemeckých výrobcov bolo zníženie nákladov výhodné, keďže sa im znížili náklady na elektrinu. Komisia zistila, že výrobcovia z Únie museli absorbovať vyššie priame a nepriame náklady na elektrinu vyplývajúce zo systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v EÚ (ďalej len „EU ETS“) (139), keďže spoločnosti v EÚ získajú menej bezodplatných kvót CO2, a preto, ak chcú vyrábať rovnaký objem plochých valcovaných výrobkov z hliníka, musia nakupovať dodatočné kvóty CO2 EÚ. V predmetnom prípade bola pre nemeckých výrobcov čistým výsledkom zvýšenia nákladov na elektrinu a získanej kompenzácie čistá strata, preto je tvrdenie dovozcu vecne nesprávne. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(358)

Priemerné náklady práce výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 10

Priemerné náklady práce na zamestnanca

(359)

Priemerné náklady práce na jedného zamestnanca sa v posudzovanom období zvýšili o 5 %. Jednej spoločnosti zaradenej do vzorky vznikli náklady na reštrukturalizáciu, ktoré sa premietajú do nákladov práce.

(360)

Úroveň zásob výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa v posudzovanom období vyvíjala takto:

Tabuľka 11

Zásoby

(361)

Konečný stav zásob zostal v celom posudzovanom období na primeranej úrovni. Keďže odvetvie plochých valcovaných výrobkov z hliníka funguje na základe výroby na objednávku, tento ukazovateľ má v celkovej analýze ujmy menšiu dôležitosť.

(362)

Percentuálny podiel konečného stavu zásob na výrobe vykazuje celkový nárast, ktorý je najmä dôsledkom zníženia objemu výroby.

(363)

Ziskovosť, peňažný tok, investície a návratnosť investícií výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa počas posudzovaného obdobia vyvíjali takto:

Tabuľka 12

Ziskovosť, peňažný tok, investície a návratnosť investícií

(364)

Komisia stanovila ziskovosť výrobcov z Únie zaradených do vzorky tak, že vyjadrila čistý zisk pred zdanením z predaja podobného výrobku neprepojeným zákazníkom v Únii ako percentuálny podiel obratu z tohto predaja.

(365)

Predaj výrobného odvetvia Únie neprepojeným zákazníkom sa zmenil zo ziskového v roku 2017 na stratový v roku 2019 a v období prešetrovania. Ziskovosť preto sledovala v posudzovanom období stabilný klesajúci trend z 2,8 % v roku 2017 na –2,2 % v období prešetrovania.

(366)

Dôležité je, ako sa vysvetľuje v odôvodnení 356, že náklady výrobcov z Únie sa zvýšili viac ako ich ceny, čo viedlo k zníženiu ziskovosti výrobného odvetvia Únie. Výrobné odvetvie únie nedokázalo zvýšiť ceny v rozsahu, v akom dochádzalo k zvyšovaniu nákladov, pričom dôvodom bol tlak smerom nadol spôsobený dovozom z Číny (z hľadiska objemov aj nízkych cien). Čínske ceny boli počas celého posudzovaného obdobia naozaj stále nízke a výrazne nižšie ako ceny výrobného odvetvia Únie (pozri tabuľky 5 a 9), čo obmedzovalo zvyšovanie cien, ktoré by sa očakávalo v kontexte rastúceho dopytu (do roku 2019) a zmeny sortimentu výrobkov (výrobky s vyššou hodnotou). Výsledkom bolo stlačenie cien a zníženie ziskovosti. V období prešetrovania stláčanie cien pokračovalo. Naozaj platí, že hoci sa čínske ceny mierne zvýšili, zostávali hlboko pod cenovou úrovňou, ktorú dosahovalo výrobné odvetvie Únie. Dokazujú to aj značné rozpätia podhodnotenia ceny uvedené v odôvodnení 331.

(367)

Čistý peňažný tok predstavuje schopnosť výrobcov z Únie samostatne financovať svoje činnosti. Trend v oblasti čistého peňažného roku sa v posudzovanom období vyvíjal negatívne v súlade s vývojom ziskovosti. V posudzovanom období sa peňažný tok znížil o 55 %.

(368)

Investície sa v posudzovanom období zvýšili o 119 %. Stimulovala ich realizácia investičných plánov dvoch výrobcov z Únie zaradených do vzorky. Cieľom investícií bolo dosiahnutie úspor z dôvodu vyššej efektivity a prechod podnikov na výrobky s vyššou pridanou hodnotou a zameranie sa na zákazníka. To sa javilo ako kľúčové, aby si výrobcovia zaradení do vzorky udržali konkurencieschopnosť na trhu a boli schopní držať krok s najnovším vývojom výrobkov a ponúkať kvalitné výrobky.

(369)

Návratnosť investícií je zisk vyjadrený ako percentuálny podiel z čistej účtovnej hodnoty investícií. V posudzovanom období sa vyvíjal negatívne z 12 % v roku 2017 na –2,8 % v období prešetrovania. Tento vývoj sleduje klesajúcu ziskovosť výrobného odvetvia Únie.

(370)

Všetci traja výrobcovia zaradení do vzorky sú súčasťou väčších skupín spoločností a v posudzovanom období naďalej zvyšovali investičný kapitál. Keďže však návratnosť investícií tak rýchlo klesá, schopnosť výrobných subjektov zaradených do vzorky získavať v budúcnosti kapitál je jednoznačne ohrozená.

(371)

V posudzovanom období sa dovoz plochých valcovaných výrobkov z hliníka z Číny výrazne zvýšil v absolútnom (+ 65 %) aj v relatívnom vyjadrení (+ 5 percentuálnych bodov v podiele na trhu), pričom spotreba v EÚ sa znížila o 8 %. Zvýšenie dovozu sa týkalo dovozu v rámci aktívneho zušľachťovacieho styku aj celkového dovozu mimo aktívneho zušľachťovacieho styku. Čínske dovozné ceny boli v posudzovanom období stále nízke a výrazne nižšie ako ceny výrobného odvetvia Únie. V období prešetrovania dovozné ceny vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky podhodnocovali ceny Únie v priemere o 7,5 %. Okrem špecifického podhodnotenia cien zisteného v prípade vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky Komisia zistila aj to, že čínske ceny boli počas celého posudzovaného obdobia stále nízke a výrazne nižšie ako ceny výrobného odvetvia Únie (pozri tabuľky 5 a 9). Výrobné odvetvie únie nedokázalo zvýšiť ceny v rozsahu, v akom dochádzalo k zvyšovaniu nákladov, pričom dôvodom bol tlak smerom nadol spôsobený dovozom z Číny (z hľadiska objemov aj nízkych cien).

(372)

Väčšina makroekonomických ukazovateľov vykazovala v posudzovanom období negatívny trend, ako napríklad výroba, využitie kapacity, objem predaja na trhu EÚ, podiel na trhu, zamestnanosť a produktivita. Len kapacita vykazovala mierne pozitívny trend. Podobne vykazovala v posudzovanom období negatívny trend aj väčšina mikroekonomických ukazovateľov, ako napríklad predajné ceny na voľnom trhu EÚ, výrobné náklady, náklady práce, ziskovosť, konečný stav zásob, peňažný tok a návratnosť investícií. Len investície vykazovali pozitívny trend po tom, ako výrobcovia zaradení do vzorky investovali s cieľom udržať si konkurencieschopnosť a držať krok s najnovším vývojom výrobkov. Tie isté ukazovatele ujmy sa vyvíjali negatívne aj pri pohľade na obdobie 2017 – 2019, teda pred začatím pandémie COVID-19.

(373)

Výrobné odvetvie Únie upravilo svoj sortiment výrobkov s cieľom zabezpečiť si v posudzovanom období lepšie marže v prípade výrobkov s vyššou pridanou hodnotou a zároveň si zachovať dostatočný objem na zníženie fixných nákladov. V tejto súvislosti sa náklady výrobného odvetvia Únie prirodzene zvýšili. Výrobné odvetvie Únie ďalej nedokázalo profitovať zo zvýšenia spotreby v rokoch 2018 – 2019 a muselo znížiť svoje fixné náklady znížením objemu výroby (–11 %), čo viedlo k celkovému nárastu výrobných nákladov (+ 1 %), zatiaľ čo 3-mesačná cena hliníka na Londýnskej burze kovov sa znížila (–12 %). Pokiaľ ide o predajné ceny, výrobné odvetvie Únie zároveň čelilo veľkej konkurencii na trhoch s vyššou pridanou hodnotou a nedokázalo zvýšiť svoje ceny na očakávanú úroveň (–4 %). Vzhľadom na vývoj nákladov a cien sa postupne zhoršovala jeho ziskovosť a už v roku 2019 pred zhoršením situácie v období prešetrovania začalo vykazovať straty.

(374)

Na základe uvedeného Komisia predbežne dospela k záveru, že výrobné odvetvie Únie utrpelo značnú ujmu v zmysle článku 3 ods. 5 základného nariadenia.

(375)

V súlade s článkom 3 ods. 6 základného nariadenia Komisia skúmala, či dumpingový dovoz z dotknutej krajiny spôsobil výrobnému odvetviu Únie značnú ujmu. V súlade s článkom 3 ods. 7 základného nariadenia Komisia takisto skúmala, či výrobnému odvetviu Únie mohli súbežne s tým spôsobiť ujmu aj iné známe faktory. Komisia zabezpečila, aby prípadná ujma spôsobená inými faktormi ako dumpingovým dovozom z dotknutej krajiny nebola pripísaná tomuto dumpingovému dovozu. Identifikovali sa tieto potenciálne faktory: pandémia COVID-19, pokles dopytu, dovoz z tretích krajín, obchodná stratégia výrobného odvetvia Únie, vývozná výkonnosť výrobného odvetvia Únie, efektívnosť výrobného odvetvia Únie, dovoz z dotknutej krajiny výrobným odvetvím Únie a zmluvné záväzky spojené s cenou hliníka na Londýnskej burze kovov.

(376)

Zhoršovanie situácie výrobného odvetvia Únie sa zhodovalo s výrazným prenikaním dovozu z Číny, ktorým dochádzalo k trvalému podhodnocovaniu cien výrobného odvetvia Únie a k stlačeniu cien na trhu Únie. Ako sa uvádza v odôvodnení 371, dovozné ceny vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky podhodnocovali ceny Únie v priemere o 7,5 %.

(377)

Objem dovozu z Číny sa zvýšil (ako sa uvádza v tabuľke 4) približne zo 161 000 ton v roku 2017 približne na 266 000 ton v období prešetrovania, čo predstavuje nárast o 65 %. Pokiaľ ide o podiel na trhu, zvýšenie predstavovalo 81 %, zo 6,2 % na 11,2 %. V rovnakom období (ako sa uvádza v tabuľke 7) sa predaj výrobného odvetvia Únie na voľnom trhu znížil o 14 % a jeho podiel na trhu klesol zo 66,2 % na 62,7 %, čo predstavuje pokles o 5 %. Po analýze dovozu do Grécka v rámci aktívneho zušľachťovacieho styku Komisia preskúmala dovoz aj mimo tohto styku. V tomto prípade je trend podobný a vykazuje zvýšenie čínskeho dovozu o 41 % a zvýšenie podielu na trhu o 54 % z 5,5 % na 8,5 %.

(378)

Situácia v období 2017 – 2019 je ešte názornejšia, keďže čínsky dovoz sa zvýšil viac ako dvojnásobne (zo 161 000 ton na 354 000 ton) a dosiahol 13,2 % podiel na trhu, zatiaľ čo podiel výrobného odvetvia Únie na voľnom trhu klesol na 61,5 % (–4,7 percentuálneho bodu). Napriek poklesu v spotrebe v období od roku 2018 do roku 2019 sa čínsky dovoz naozaj naďalej zvyšoval a prevzal podiel na trhu od výrobného odvetvia Únie.

(379)

Dumpingový dovoz sa medziročne stabilne zvyšoval v absolútnom aj relatívnom vyjadrení až do začiatku pandémie COVID-19 v prvej polovici roka 2020 (to sa analyzuje v ďalšom oddiele). Ako vyplýva z tabuľky 3 a tabuľky 4, zvýšenie spotreby v rokoch 2018 a 2019 bolo prospešné najmä pre čínsky dovoz. Údajné „zjemnenie“ prenikania čínskeho dovozu na trh zistené v období prešetrovania je zavádzajúce. Z bližšieho pohľadu na trendy v posudzovanom období vyplýva pomerne zjavný vzťah medzi dovozom a ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie. Situácia v období prešetrovania je v podstate len pokračovaním zisteného trendu, ktorý sa mierne zmiernil pod všeobecným vplyvom pandémie na čínsku výrobu, vývoz do Únie a spotrebu v EÚ.

(380)

V posudzovanom období sa ceny dumpingového dovozu znížili o 9 % (ako sa uvádza v tabuľke 5) z 2 437 na 2 205 EUR/t. Na porovnanie, ceny výrobného odvetvia Únie sa v rovnakom období znížili iba o 4 %; t. j. z 2 792 EUR/t v roku 2017 na 2 680 EUR/t v období prešetrovania. Hoci teda čínske ceny začínali v roku 2017 na nižšej úrovni, klesli v posudzovanom období viac (–232 EUR/t) ako ceny výrobného odvetvia Únie (–112 EUR/t). V období 2017 – 2019 čínske ceny takisto klesli o 11 %, zatiaľ čo ceny výrobného odvetvia Únie o 1 %.

(381)

Dovoz v rámci aktívneho zušľachťovacieho styku sa uskutočňoval za nižšie ceny ako dovoz mimo aktívneho zušľachťovacieho styku. Ceny dovozu z Číny v rámci aktívneho zušľachťovacieho styku boli zároveň oveľa nižšie ako predajné ceny výrobného odvetvia Únie. Tieto ceny sa vyvíjali nerovnomerne a podľa všetkého vôbec nesúviseli s vývojom svetových cien hliníka, napríklad na Londýnskej burze kovov. V posudzovanom období sa znížili o 27 %.

(382)

Ceny dumpingového dovozu mimo aktívneho zušľachťovacieho styku, ktorý predstavoval priemerne viac ako 70 % dovozu z Číny, sa stabilne znižovali z 2 391 EUR/t v posudzovanom období v roku 2017 na 2 237 EUR/t v období prešetrovania alebo celkovo o 6 %.

(383)

Z vývoja cien dumpingového dovozu vyplýva výrazné stlačenie cien. Výrobné odvetvie únie nedokázalo zvýšiť ceny v rozsahu, v akom dochádzalo k zvyšovaniu nákladov, pričom dôvodom bol tlak smerom nadol spôsobený dovozom z Číny (z hľadiska objemov aj nízkych cien). Čínske ceny boli počas celého posudzovaného obdobia naozaj stále nízke a výrazne nižšie ako ceny výrobného odvetvia Únie, čo obmedzovalo zvyšovanie cien, ktoré by sa očakávalo v kontexte rastúceho dopytu (do roku 2019) a zmeny sortimentu výrobkov (výrobky s vyššou hodnotou). Výsledkom bolo stlačenie cien a zhoršenie ziskovosti výrobného odvetvia Únie

(384)

Ďalej z prešetrovania vyplynulo, že prenikanie čínskeho dovozu na trh v posudzovanom období sa neprejavilo len v komoditných častiach trhu, v ktorých sa zvyčajne využívajú krátkodobé zmluvy, ale aj v iných častiach trhu, v ktorých sa predávajú výrobky s vyššou pridanou hodnotou v rámci strednodobých/dlhodobých zmlúv. V takýchto zmluvách cena nie je jediným dôležitým prvkom, je však jasné, že nízke ceny (odzrkadľujúce rozpätia podhodnotenia ceny uvedené na priemernej úrovni viac ako 7,5 %) zohrávajú pri rozhodovaní zákazníkov kľúčovú úlohu.

(385)

Na základe uvedeného Komisia dospela predbežne k záveru, že dovoz z Číny spôsoboval výrobnému odvetviu Únie značnú ujmu. Táto ujma mala vplyv na objem aj cenu.

(386)

Jeden dovozca, Airoldi, tvrdil, že pokles spotreby súvisel s poklesom dopytu v leteckom priemysle. Preto tento dovozca požiadal o začlenenie tohto odvetvia do analýzy ujmy.

(387)

Ako sa uvádza v odôvodnení 57, výrobky na použitie pri výrobe súčastí lietadiel sú z tohto prešetrovania vylúčené. Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(388)

Ďalší dovozca, Nova Trading S.A. (ďalej len „Nova Trading“), tvrdil, že výrobné odvetvie Únie zvýšilo svoju výrobnú kapacitu s cieľom uspokojiť očakávaný rast na trhu s elektrickými vozidlami, ku ktorému nedošlo, čo viedlo k nižším cenám a nižšej ziskovosti. Ploché valcované výrobky z hliníka používané pri výrobe panelov karosérií v automobilovom priemysle sú však z vymedzenia výrobku vylúčené, a preto sa toto prešetrovanie nezaoberá ujmou, ktorú mohlo toto odvetvie utrpieť. Toto tvrdenie sa zamietlo.

(389)

Vyvážajúci výrobca Xiamen Xiashun tvrdil, že zvýšenie dovozu v roku 2019 bolo miernejšie ako pokles spotreby v roku 2019 a že výrobné odvetvie Únie bolo viac ovplyvnené poklesom spotreby ako zvýšením objemu čínskeho dovozu. Ten istý vyvážajúci výrobca tvrdil, že makroekonomické ukazovatele boli stabilné až do polovice/konca roka 2019 a pokles dopytu bol príčinou ujmy.

(390)

Ďalší nárast dovozu z Číny v roku 2019, ku ktorému došlo v období znižovania spotreby, by sa mal považovať za ďalší dôkaz ujmy. Logicky totiž možno očakávať, že zníženie dopytu bude mať podobný vplyv na všetkých výrobcov, prípadne že aj vývoz v porovnaní s domácou spotrebou (predajom v Únii) ešte viac klesne vzhľadom na blízkosť domácich výrobcov a ich zákazníkov. V roku 2019 sa však dovoz z Číny v absolútnom vyjadrení naďalej zvyšoval, čo viedlo k zvýšeniu jeho podielu na trhu o 1,5 percentuálneho bodu v porovnaní s rokom 2018 na úkor výrobného odvetvia Únie. Po poklese spotreby približne o 113 000 ton sa predaj výrobného odvetvia Únie naozaj znížil približne o 76 000 ton. To znamená, že výrobné odvetvie Únie absorbovalo 67 % poklesu, zatiaľ čo dovoz z Číny sa zvýšil približne o 24 000 ton. Zároveň sa čínske dovozné ceny, ktoré boli už aj tak nízke, znížili o ďalších 5 %.

(391)

Pokiaľ ide o vývoj makroekonomických ukazovateľov, v rokoch 2018 a 2019 sa už prejavili príznaky ujmy, keďže predaj, podiel na trhu a zamestnanosť sa výrazne zhoršili. V každom prípade by analýza ujmy nemala vychádzať iba z vývoja makroekonomických ukazovateľov, ale aj z celkového posúdenia mikroekonomických a makroekonomických ukazovateľov. Z pohľadu na roky 2018 a 2019 ako celok vyplýva, že oba druhy ukazovateľov už naznačovali výskyt ujmy.

(392)

Pandémia COVID-19, ktorá sa začala v prvej polovici roka 2020, ovplyvnila situáciu na trhu EÚ rôzne. Zníženie spotreby na trhu EÚ sprevádzal pokles dovozu z Číny.

(393)

Ako sa vysvetľuje v odôvodnení 379, dumpingový čínsky dovoz sa už v období 2017 – 2019 medziročne stabilne zvyšoval, pričom na začiatku pandémie COVID-19 v prvej polovici roka 2020 dosiahol viac ako 100 % zvýšenie. Inými slovami, značná ujma, ktorú dumpingový dovoz spôsobil výrobnému odvetviu Únie, sa prejavila už pred vypuknutím pandémie COVID-19, ako to dokladá negatívny vývoj väčšiny makroekonomických a mikroekonomických ukazovateľov v období 2017 – 2019.

(394)

V tejto súvislosti nemožno poprieť, že pandémia COVID-19 a následný pokles spotreby prispeli k ďalšiemu zhoršovaniu už aj tak zlej situácie výrobného odvetvia Únie.

(395)

Tento vývoj však neoslabil príčinnú súvislosť medzi zistenou značnou ujmou a dumpingovým dovozom z Číny. Ako už bolo uvedené, výrobné odvetvie Únie utrpelo značnú ujmu v dôsledku dumpingového dovozu z ČĽR, ktorý sa za tri roky pred vypuknutím pandémie viac ako zdvojnásobil, z čoho jednoznačne vyplýva, že značná ujma sa vyskytla už pred vypuknutím pandémie a bez ohľadu na pandémiu.

(396)

Objem dovozu z iných tretích krajín sa v posudzovanom období vyvíjal takto:

Tabuľka 13

Dovoz z tretích krajín

(397)

Vyvážajúci výrobca Xiamen Xiashun zaradený do vzorky uviedol, že dovoz z Číny sa v prešetrovanom období znížil v prospech výrobného odvetvia Únie a ďalších krajín. Takisto uviedol, že čínske dovozné ceny sa v danom období zvýšili. Ďalej uviedol, že výrobné odvetvie Únie samo uznalo nespravodlivú hospodársku súťaž, ktorú predstavoval dovoz z krajín ako India, Egypt a Turecko.

(398)

Používateľ, spoločnosť A, tvrdil, že čínsky podiel na trhu bol v porovnaní s podielom výrobného odvetvia Únie na trhu nižší, a požiadal o vypracovanie analýzy dovozu z ostatných krajín.

(399)

Napriek zníženiu objemu čínsky dovoz v období prešetrovania naďalej predstavoval 11,1 % podielu na trhu, čo zodpovedá 80 % zvýšeniu v posudzovanom období. Okrem toho, aj keď sa čínske ceny v období prešetrovania zvýšili, čínske vývozné ceny v období prešetrovania stále podhodnocovali ceny výrobného odvetvia Únie priemerne o 7,5 %.

(400)

Ďalej platí, že dovoz z ostatných krajín sa v posudzovanom období znížil o 14 %. Vzhľadom na klesajúcu spotrebu (–8 %) sa znížil aj ich príslušný podiel na trhu, a to z 27,6 % na 26,1 %. To znamená, že aj dovoz z ostatných krajín stratil v dôsledku dovozu z Číny podiel na trhu.

(401)

Konkrétne sa v posudzovanom období zvýšil dovoz z Turecka do EÚ, ktoré predstavovalo druhý najväčší objem po dovoze z Číny, a to o 12 %, pričom jeho podiel na trhu bol 1,2 percentuálneho bodu. Jeho cena však zostala oveľa vyššia ako cena čínskeho dovozu a sledovala vývoj na Londýnskej burze kovov.

(402)

Vzhľadom na to Komisia dospela k záveru, že vývoj dovozu z ostatných krajín a mierny pokles dovozu z Číny v období prešetrovania neprispeli k značnej ujme, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie.

(403)

Vyvážajúci výrobca Xiamen Xiashun tvrdil, že faktorom, ktorý dokázal narušiť príčinnú súvislosť, bolo zameranie výrobného odvetvia Únie na určité segmenty výrobkov s vyššími cenami, po ktorých sa v posudzovanom období znížil dopyt. Takisto tvrdil, že výrobné odvetvie Únie sa rozhodlo zamerať na výrobky s vyššou cenou, a preto znížilo svoju kapacitu dostupnú pre zákazníkov hliníkových pásov, ktorí tak museli získať iné zdroje dodávok. Ďalej tvrdil, že okrem výrobného odvetvia Únie bol hlavným dodávateľom pre celý trh EÚ a že čínske ceny a ceny Únie za ploché valcované výrobky z hliníka určené na výrobu hliníkových pásov boli porovnateľné.

(404)

Pokiaľ ide o obchodnú stratégiu výrobného odvetvia Únie, ako sa uvádza v odôvodnení 355, výrobné odvetvie Únie sa pokúšalo udržať si rovnaký objem výroby, ktorý sa v rokoch 2017 až 2019 znížil iba o 1 %, a zároveň prispôsobiť svoj sortiment výrobkov s cieľom zvýšiť predaj výrobkov s vyššou pridanou hodnotou.

(405)

Ako sa uvádza v tabuľke 3, dopyt po plochých valcovaných výrobkoch z hliníka, ktorých sa týka toto prešetrovanie, bol v rokoch 2017 – 2019 stabilný, prípadne sa dokonca zvýšil. Z prešetrovania nevyplynulo ani to, že by došlo k poklesu dopytu po výrobkoch s vyššími cenami. Ako sa uvádza v odôvodnení 384, z prešetrovania vyplynulo skôr to, že výrobné odvetvie Únie čelilo veľkej konkurencii čínskeho dovozu aj v segmente trhu s vysokou hodnotou. Dumpingový dovoz mal teda za následok zníženie predaja bez možnosti dosiahnuť očakávané vyššie ceny. Následne sa situácia odvetvia výrazne zhoršila.

(406)

Pokiaľ ide o odvetvie fólií, ako sa uvádza v odôvodneniach 303 až 306, analýza podľa segmentov sa ukázala ako neopodstatnená, a to z rovnakých dôvodov, aké sú uvedené v odôvodnení 405. Okrem toho bola ujma, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, zapríčinená aj cenami spôsobujúcimi ujmu účtovanými spoločnosťou Xiamen Xiashun, ktorá predávala len v odvetví fólií a podhodnocovala ceny Únie na úrovni podobnej priemernému rozpätiu podhodnotenia ceny v období prešetrovania, čiže na úrovni 7,5 %. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(407)

Vzhľadom na to Komisia dospela k záveru, že obchodná stratégia výrobného odvetvia Únie neprispela k značnej ujme, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie.

(408)

Objem vývozu výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa v posudzovanom období vyvíjal takto:

Tabuľka 14

Vývozná výkonnosť výrobcov z Únie zaradených do vzorky

(409)

Objem vývozu výrobného odvetvia Únie sa v posudzovanom období zvýšil o 4 % približne z 315 664 ton v roku 2017 približne na 328 898 ton v období prešetrovania.

(410)

Priemerná cena tohto vývozu sa najskôr v roku 2018 zvýšila o 5 % a potom sa postupne znižovala na nižšiu úroveň ako v roku 2017 (–2 %). Priemerná cena tohto vývozu zostala stabilne nad cenou, ktorú bolo schopné výrobné odvetvie Únie dosiahnuť na trhu EÚ.

(411)

Jeden dovozca, Nova Trading, tvrdil, že na vývoznú výkonnosť výrobného odvetvia Únie mala negatívny vplyv obchodná vojna medzi USA a Čínou.

(412)

Ako sa uvádza v tabuľke 14, na vývoz výrobného odvetvia Únie nemalo zhoršenie obchodných vzťahov medzi USA a Čínou negatívny vplyv. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(413)

Vzhľadom na príspevok tohto vývozu k celkovej výrobe a predaju výrobného odvetvia Únie a vzhľadom na vysokú cenu vývozu výrobného odvetvia Únie do tretích krajín a jeho stabilný objem Komisia dospela predbežne k záveru, že vývozná výkonnosť neprispela k značnej ujme, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie.

(414)

Niekoľko zainteresovaných strán, Xiamen Xiashun, Airoldi, Nilo a spoločnosť A, predložilo rôzne tvrdenia o efektívnosti výrobného odvetvia Únie. Tieto tvrdenia je možné zhrnúť takto:

(415)

Napriek tomu, že niektorí výrobcovia z Únie v oblasti zariadení stále zaostávajú, z prešetrovania vyplynulo, že výrobné odvetvie Únie je dynamické a v zložitom období výrazne zvýšilo investície do zlepšenia svojej kapacity, prispôsobenia výrobných zariadení s cieľom racionalizovať výrobný proces a nadobudnutia najnovšej technológie, aby naďalej plnilo požiadavky zákazníkov. Z analýzy kapacity a využitia kapacity v tabuľke 6 vyplýva, že výrobné odvetvie Únie zvýšilo svoju kapacitu a dokázalo dosiahnuť vyššie miery využitia kapacity. Pokiaľ ide o tvrdé zliatiny, neboli predložené žiadne dôkazy, z ktorých by vyplývala nedostatočná kapacita. Tvrdé zliatiny tvorili v každom prípade 20 – 30 % celkového predaja výrobcov zaradených do vzorky na trhu EÚ. Vzhľadom na veľkosť vzorky, predaj tvrdých zliatin a chýbajúce dôkazy od spoločnosti Airoldi, sa predbežne dospelo k záveru, že na tieto výrobky existovala dostatočná kapacita. V dôsledku toho sa toto tvrdenie zamietlo.

(416)

Pokiaľ ide o situáciu v segmente fólií, samostatná analýza tohto segmentu sa nepovažovala za opodstatnenú. Ako sa uvádza v odôvodneniach 303 až 306, hliníkové pásy naozaj patria do vymedzenia výrobku, a preto neexistujú žiadne jasné deliace línie, pokiaľ ide o distribučný kanál alebo cenu tohto výrobku. Toto tvrdenie sa preto považovalo za bezpredmetné.

(417)

Hoci nemožno vylúčiť, že na zabezpečenie dlhodobej udržateľnosti výrobného odvetvia Únie môžu byť potrebné ďalšie investície do najnovšej technológie, Komisia dospela k záveru, že stav výrobných zariadení výrobného odvetvia Únie a vývoj jeho prevádzkových nákladov neoslabujú príčinnú súvislosť stanovenú medzi dumpingovým dovozom a značnou ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie.

(418)

Komisia považovala údajné zvýšenie nákladov na údržbu za nevýznamné, keďže výrobné odvetvie Únie si dokázalo udržať náklady práce pod kontrolou aj napriek vplyvu výdavkov na reštrukturalizáciu. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(419)

Jeden dovozca, Nova Trading, takisto tvrdil, že na výkonnosť výrobného odvetvia Únie mal vplyv kybernetický útok na spoločnosť Hydro a environmentálny spor v Brazílii, ktorý sa týkal toho istého výrobcu.

(420)

Po prvé, tieto prvky nepredstavujú činnosti výrobného odvetvia Únie, keďže sa týkajú materskej spoločnosti výrobcu z Únie so sídlom v Nórsku a prepojeného podniku so sídlom v Južnej Amerike. V každom prípade sa vzhľadom na svoju povahu tieto prvky týkajú mimoriadnych výdavkov, na ktoré sa pri posudzovaní ziskovosti výrobného odvetvia Únie neprihliada. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(421)

Komisia preto dospela k záveru, že žiadny z uvedených faktorov neprispel k značnej ujme, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie.

(422)

Vyvážajúci výrobca Xiamen Xiashun tvrdil, že údajnú ujmu spôsobili nákupy dotknutého výrobku samotným výrobným odvetvím Únie.

(423)

Dovoz výrobného odvetvia Únie uskutočňovala spoločnosť prepojená s výrobcom z Únie a pôsobiaca na polonezávislej báze, ktorá menšiu časť svojich potrieb pokrývala z Číny. Tento dovoz bol okrajový a v posudzovanom období sa znížil, v období prešetrovania predstavoval iba 1 až 4 % celkového dovozu z Číny. Vzhľadom na nízky objem Komisia dospela k záveru, že tieto nákupy nemohli spôsobiť ujmu výrobnému odvetviu Únie.

(424)

Dovozca Nova Trading tvrdil, že pokles ceny na Londýnskej burze kovov, ktorý trval od júla 2018 až do obdobia pred vypuknutím pandémie COVID-19, mal priamy vplyv na ziskovosť výrobcov z Únie.

(425)

Výrobné odvetvie Únie zvyčajne predáva ploché valcované výrobky z hliníka na základe zmlúv, pričom sa opiera o najnovšiu cenu na Londýnskej burze kovov alebo o 3-mesačnú cenu na Londýnskej burze kovov. Výrobcovia z Únie následne využívajú hedžingové mechanizmy na krytie rozdielu medzi cenou hliníka uvedenou v zmluve a skutočnou nákupnou cenou hliníka.

(426)

Vzhľadom na spôsob, akým sú stanovené ceny hliníka na základe zmlúv, a na skutočnosť, že výrobné odvetvie Únie sa chráni pred kolísaním cien surovín, Komisia dospela predbežne k záveru, že pokles cien surovín by výrobnému odvetviu Únie nespôsobil ujmu.

(427)

Komisia rozlíšila a oddelila vplyv všetkých známych faktorov na situáciu výrobného odvetvia Únie od vplyvu dumpingového dovozu spôsobujúceho ujmu. Okrem pandémie COVID-19, ktorá ešte zhoršila situáciu výrobného odvetvia Únie, ktoré už predtým utrpelo ujmu, neprispeli k negatívnemu vývoju ukazovateľov ujmy v posudzovanom období žiadne z faktorov, a to ani samostatne, ani vo vzájomnej kombinácii.

(428)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti Komisia dospela v tejto fáze k záveru, že dumpingový dovoz z dotknutej krajiny spôsobil výrobnému odvetviu Únie značnú ujmu a že pandémia COVID-19 neoslabila príčinnú súvislosť medzi dumpingovým dovozom a značnou ujmou.

(429)

V Únii je známych 20 skupín spoločností, ktoré vyrábajú ploché valcované výrobky z hliníka. Uloženie opatrení by výrobnému odvetviu Únie umožnilo získať späť stratený podiel na trhu a zároveň zvýšiť svoju ziskovosť na úroveň považovanú za udržateľnú.

(430)

Výrobné odvetvie Únie priamo zamestnáva viac ako 8 000 pracovníkov, pričom nepriamo od neho závisia mnohí ďalší. Výrobcovia sú rozšírení po celej Únii.

(431)

Neexistencia opatrení bude mať pravdepodobne významný negatívny vplyv na výrobné odvetvie Únie, pokiaľ ide o ďalšie stláčanie cien, nižší objem predaja a ďalšie zhoršovanie ziskovosti v čase, keď výrobné odvetvie investovalo významné prostriedky do zabezpečenia svojej udržateľnosti. Tieto opatrenia umožnia výrobnému odvetviu Únie rozvinúť svoj potenciál na trhu Únie, získať späť stratený podiel na trhu a zvýšiť ziskovosť na úrovne očakávané za bežných podmienok hospodárskej súťaže.

(432)

Okrem toho, že združenie European Aluminium zastupuje výrobné odvetvie Únie, predstavuje aj veľkú časť sektora primárneho hliníka v Únii, ktoré výrobnému odvetviu Únie dodáva ingoty/dosky. Odvetvie primárneho hliníka je takisto veľkým zamestnávateľom v Únii a spolieha sa na dobrý stav svojich zákazníkov na odberateľskom trhu. Ak výrobné odvetvie Únie zaznamená ďalší pokles, ohrozená bude aj životaschopnosť týchto dodávajúcich výrobcov, ktorí zamestnávajú približne 2 800 pracovníkov.

(433)

Vzhľadom na to Komisia dospela k záveru, že uloženie opatrení bude v záujme výrobného odvetvia Únie a jeho dodávajúcich výrobcov.

(434)

Z dovozcov len štyri neprepojené spoločnosti doručili formulár na výber vzorky, čo predstavuje necelé 2 % čínskeho dovozu. Dovozcovia nakupovali ploché valcované výrobky z hliníka aj z iných zdrojov.

(435)

Dovozcovia zaradení do vzorky pôsobili v niekoľkých odvetviach činností v Únii aj mimo nej. Celkovo predstavovali ploché valcované výrobky z hliníka menej ako 30 % ich obratu a 10 – 15 % ich priemerného obratu. Títo dovozcovia získavali ploché valcované výrobky z hliníka z dotknutej krajiny, z tretích krajín aj od výrobného odvetvia Únie. Dovozcovia namietali proti uloženiu antidumpingového cla z dôvodu, že umelé zvýšenie ceny plochých valcovaných výrobkov z hliníka bude mať negatívny vplyv na používateľov a dovozcov.

(436)

Jeden dovozca, Nilo, sa odvolal na situáciu na trhu USA a uviedol, že zavedenie antidumpingového cla na čínske ploché valcované výrobky z hliníka malo za následok zvýšenie ceny a nahradenie čínskeho dovozu dovozom z iných krajín, ako napríklad z EÚ. Tvrdil, že takýto scenár pravdepodobne nastane aj na trhu EÚ. Ten istý dovozca takisto tvrdil, že ceny na trhu EÚ sa zvýšia z dôvodu nedostatočnej voľnej kapacity výrobného odvetvia Únie.

(437)

Vzhľadom na uvedené Komisia dospela v tejto fáze k záveru, že uloženie opatrení nemusí byť nevyhnutne v záujme dovozcov. Podrobnejšie však posúdila pravdepodobné účinky týchto opatrení pri prihliadnutí na rôzne predmetné záujmy (pozri oddiel 6.5).

(438)

Dotknutý výrobok sa nakupuje pre viaceré odvetvia používateľov, najmä stavebníctvo, automobilový priemysel a dopravu, predmety dlhodobej spotreby, energetiku, technické odvetvie a hliníkové pásy. Ploché valcované výrobky z hliníka možno použiť priamo v hotovom výrobku alebo spracovať a predať inému priemyselnému používateľovi.

(439)

Ako sa uvádza v odôvodnení 46, vyplnené dotazníky doručilo päť používateľov. Títo používatelia predstavujú iba 12 % čínskeho dovozu a pôsobili v týchto odvetviach: stavebníctvo, konkrétnejšie výroba potiahnutých výrobkov a hliníkových kompozitných panelov; hliníkové fólie, konkrétnejšie flexibilné obaly; technické odvetvie a konkrétnejšie automobilové výmenníky tepla. V predbežnej fáze boli prostredníctvom krížovej kontroly na diaľku overené iba dve spoločnosti. Komisia dôkladnejšie posúdi úplnosť vyplnených dotazníkov používateľov a zistí, či je potrebné krížovú kontrolu na diaľku vykonať v ďalších spoločnostiach. Môže to mať vplyv na konečné zistenia týkajúce sa používateľov.

(440)

Vyplnený dotazník pre používateľov doručili dve spoločnosti pôsobiace v odvetví stavebníctva. Jeden používateľ, Multilaque SAS, nakupoval ploché valcované výrobky z hliníka výlučne od výrobného odvetvia Únie a uviedol, že by mali prevládať spravodlivé trhové ceny.

(441)

Ďalší používateľ, spoločnosť A, nakupoval ploché valcované výrobky z hliníka z dotknutej krajiny, od výrobného odvetvia Únie a z ďalších krajín. Spoločnosť A namietala proti uloženiu antidumpingových opatrení na dotknutý výrobok. Ďalej, ako sa rozoberá v oddiele 2.3.2, spoločnosť A požiadala o vylúčenie hliníkových zvitkov na výrobu potiahnutých zvitkov a hliníkových kompozitných panelov. Táto žiadosť sa prijala. V uvedenom oddiele sa rozoberajú aj pripomienky, ktoré vzniesla spoločnosť A k záujmu Únie. Ďalšie pripomienky vznesené touto stranou sa rozoberali na príslušných miestach.

(442)

Vyplnený dotazník pre používateľov doručil jeden používateľ, Amcor Flexibles Singen GmbH (ďalej len „Amcor“), pôsobiaci v odvetví flexibilných obalov. Neobsahoval však stanovisko k uloženiu opatrení, ani zmysluplné pripomienky bez dôverného charakteru.

(443)

Z vyplneného dotazníka vyplýva, že keby tento používateľ nedokázal preniesť zvýšené náklady, vzhľadom na ziskovosť, ktorú uviedol, by ich dokázal absorbovať.

(444)

Vyplnený dotazník pre používateľov doručili dve spoločnosti pôsobiace v odvetví automobilových výmenníkov tepla, Valeo a TitanX. Obe spoločnosti nakupovali ploché valcované výrobky z hliníka z dotknutej krajiny a z Únie. Spoločnosť Valeo nakupovala ploché valcované výrobky z hliníka aj z iných krajín. Zatiaľ čo spoločnosť Valeo proti potenciálnym antidumpingovým opatreniam namietala, spoločnosť TitanX svoje stanovisko nevyjadrila. Obe spoločnosti podali žiadosti o vylúčenie, ako sa to podrobne uvádza v oddiele 2.3.1. Tieto žiadosti sa zamietli. V uvedenom oddiele sa rozoberali aj pripomienky vznesené týmito používateľmi a ďalšími zainteresovanými stranami k záujmu Únie, v ktorých sa žiadalo o vylúčenie plochých valcovaných výrobkov z hliníka určených pre automobilové výmenníky tepla.

(445)

Ako sa podrobne uvádza v oddiele 2.3.1, výrobné odvetvie Únie má dostatočnú kapacitu na uspokojenie súčasného aj budúceho dopytu a vzhľadom na podmienky hospodárskej súťaže a dostupné kapacity v EÚ neexistuje riziko štrukturálneho zvýšenia cien. Komisia dospela aj k záveru, že úroveň zisku dosiahnutého pred pandémiou umožní výrobcom automobilových výmenníkov tepla absorbovať mimoriadne náklady v podobe antidumpingového cla alebo nákladov na overovanie, ak sa znovu obrátia na výrobcov z Únie. Pokiaľ ide o vplyv opatrení na dodávateľský reťazec, Komisia dospela k záveru, že prechod z jedného dodávateľa plochých valcovaných výrobkov z hliníka na iného by bol náročný, ale výrobné odvetvie Únie bude schopné rýchlo nahradiť čínsky dovoz a ponúknuť bezpečný alternatívny zdroj dodávok.

(446)

Okrem toho treba uviesť, že okrem spoločnosti Mahle, ďalšieho používateľa z tohto odvetvia, nevyjadrilo námietky proti prešetrovaniu alebo potenciálnym antidumpingovým opatreniam niekoľko ďalších spoločností predstavujúcich viac ako 50 % odhadovanej spotreby plochých valcovaných výrobkov z hliníka určených pre automobilové výmenníky tepla.

(447)

Na základe informácií poskytnutých predmetnými používateľmi teda Komisia predbežne dospela k záveru, že uloženie opatrení nie je proti záujmu používateľov v odvetví automobilových výmenníkov tepla.

(448)

Od ďalších odvetví používateľov, ktorými sú predmety dlhodobej spotreby a energetika, neboli získané žiadne overiteľné údaje. Nie je možné vylúčiť, že niektorí používatelia, ktorí pri prešetrovaní nespolupracovali, môžu pociťovať určitý škodlivý vplyv opatrení. V spise však nie sú k dispozícii žiadne informácie na zdôvodnenie alebo vyčíslenie tohto vplyvu.

(449)

Komisia dospela k záveru, že neexistuje jednotný záujem používateľov, a to ani v prospech, ani proti uloženiu opatrení. Používatelia, ktorí vyjadrili nesúhlas s uložením opatrení, však môžu čeliť určitým obmedzeným negatívnym dôsledkom.

(450)

Hliník je oveľa ľahší ako oceľ a v Únii sa považuje za kľúčovú surovinu prispievajúcu k dosahovaniu pokroku pri úspešnom plnení emisných cieľov stanovených v Parížskej dohode (2015) a vlastných emisných cieľov Európskej únie stanovených v záveroch Európskej rady z 10. – 11. decembra 2020. Príkladom je zvýšené používanie plochých valcovaných výrobkov z hliníka, ktoré patria aj ktoré nepatria do vymedzenia výrobku, v automobilovom priemysle, pričom sú kľúčom k založeniu elektromobilového odvetvia v Únii. Výrobné odvetvie Únie vyrába ploché valcované výrobky z hliníka, ktoré patria aj ktoré nepatria do vymedzenia výrobku a používajú sa v automobilovom priemysle. Neuloženie opatrení na ploché valcované výrobky z hliníka patriace do rozsahu prešetrovania by malo negatívny vplyv aj na výrobu plochých valcovaných výrobkov z hliníka mimo daného rozsahu, keďže by bolo potrebné znížiť fixné náklady znížením objemu výroby, čo by malo na následok zvýšenie nákladov a cien aj v prípade týchto výrobkov.

(451)

Okrem toho výrobné odvetvie Únie v súvislosti so zeleným a s obehovým hospodárstvom zvyšuje využívanie recyklovaných materiálov vo svojom výrobnom procese s cieľom znižovať uhlíkovú stopu. Tým prispieva k plneniu emisných cieľov EÚ. Takisto, ako sa uvádza v odôvodnení 78, sa pri výrobe hliníka v EÚ vytvára v priemere trikrát menej emisií CO2 ako v ČĽR.

(452)

Vzhľadom na to Komisia dospela k záveru, že uložením opatrení sa prispeje k plneniu politiky Únie v oblasti znižovania emisií CO2.

(453)

V súlade s článkom 21 ods. 1 základného nariadenia Komisia posúdila protichodné záujmy a venovala osobitnú pozornosť potrebe odstrániť účinky dumpingu spôsobujúceho ujmu, ktoré narúšajú obchod, a obnoviť účinnú hospodársku súťaž. Posúdila najmú tvrdenie dovozcu Nilo, že ho uloženie opatrení neprimerane zasiahne, ako dokazuje podobný vývoj na trhu USA po uložení opatrení vládou USA.

(454)

Komisia konštatovala, že v tomto zmysle nie sú hospodárske subjekty (výrobcovia, používatelia a dovozcovia) rovnaké. Po druhé, prešetrovanie uskutočnené USA sa netýkalo rovnakého vymedzenia výrobku a úroveň cla uloženého v USA bola oveľa vyššia.

(455)

Pokiaľ ide o zvýšenie cien, z prešetrovania vyplynulo, že čínske ceny podhodnocovali ceny Únie v priemere o 7,5 % a že stláčanie cien viedlo k zhoršeniu situácie výrobného odvetvia Únie. Vzhľadom na významný podiel iných krajín na trhu, ako sa to uvádza v oddiele 5.1.2.3, Komisia usúdila, že aj keby sa ceny znovu zvýšili na udržateľné úrovne, toto zvýšenie by bolo vzhľadom na úroveň hospodárskej súťaže na trhu Únie obmedzené. Ako sa uvádza v oddiele 4.6.2.1, výrobné odvetvie Únie má dostatočnú voľnú kapacitu. Vzhľadom na to by bol aj negatívny vplyv na používateľov naďalej obmedzený.

(456)

Pri posudzovaní významu tohto negatívneho vplyvu na dovozcov Komisia najskôr konštatovala, že úroveň spolupráce bola mimoriadne nízka. Na základe obmedzených informácií v spise v každom prípade predbežne usúdila, že dovozcovia budú schopní vzhľadom na svoje ziskové rozpätia v prípade dotknutého výrobku na úrovni približne 5 % až 8 % preniesť clo na svojich zákazníkov. Majú možnosť nájsť alternatívne zdroje dodávok, a to aj od dodávateľov z iných tretích krajín a z výrobného odvetvia Únie, s ktorými už spolupracujú. Dovozcovia zaradení do vzorky majú v skutočnosti vyváženú štruktúru dodávok a nespoliehajú sa výlučne na čínsky dovoz. Dovozcovia zaradení do vzorky sa zaoberajú aj mnohými ďalšími činnosťami, ktoré nie sú spojené s dotknutým výrobkom a ktorých sa netýka uloženie cla.

(457)

Komisia preto usúdila, že na neprepojených dovozcov nebude mať z dôvodu ich ostatných činností, iných zdrojov dodávok pre prešetrovaný výrobok a schopnosti čiastočne preniesť vplyv cla na svojich zákazníkov uloženie opatrení neprimeraný vplyv. V každom prípade sa situácia dovozcov dôkladnejšie posúdi v konečnej fáze.

(458)

Napokon jeden dovozca, Airoldi, tvrdil, že výrobné odvetvie Únie používa antidumpingový nástroj na získanie dominantného postavenia, čím porušuje práva podľa judikatúry Súdneho dvora Európskej únie. V spise však nič nenaznačuje, že by v súčasnosti dochádzalo alebo v budúcnosti malo dochádzať k protisúťažnému správaniu alebo vzniku rušivého oligopolu zo strany výrobného odvetvia Únie. Komisia teda neidentifikovala žiadny naliehavý dôvod na ochranu účinnej hospodárskej súťaže v Únii, pre ktorý by nebolo možné uložiť opatrenia.

(459)

Na základe uvedených skutočností Komisia predbežne dospela k záveru, že neexistujú žiadne presvedčivé dôvody vedúce k záveru, že uloženie predbežných opatrení na dovoz plochých valcovaných výrobkov z hliníka s pôvodom v Číne nie je v záujme Únie.

(460)

Na stanovenie úrovne opatrení Komisia preskúmala, či by clo nižšie než dumpingové rozpätie stačilo na odstránenie ujmy spôsobenej dumpingovým dovozom výrobnému odvetviu Únie.

(461)

V tomto prípade navrhovatelia tvrdili, že existujú narušenia v súvislosti so surovinami v zmysle článku 7 ods. 2a základného nariadenia. Na vykonanie posúdenia vhodnej úrovne opatrení preto Komisia najskôr stanovila výšku cla potrebnú na odstránenie ujmy, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie. Potom preskúmala, či bude táto výška cla dostatočná na odstránenie ujmy vzhľadom na údajnú existenciu narušení v súvislosti so surovinami v súlade s článkom 7 ods. 2a základného nariadenia.

(462)

Komisia najprv stanovila výšku cla potrebného na odstránenie ujmy, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, pri neexistencii narušení podľa článku 7 ods. 2a základného nariadenia. V tomto prípade by sa ujma odstránila, keby výrobné odvetvie Únie bolo schopné pokryť svoje výrobné náklady vrátane nákladov vyplývajúcich z mnohostranných environmentálnych dohôd a protokolov k nim, ktorých je Únia zmluvnou stranou, a dohovorov MOP uvedených v prílohe Ia a dosiahnuť primeraný zisk (ďalej len „cieľový zisk“).

(463)

V súlade s článkom 7 ods. 2c základného nariadenia Komisia pri určovaní cieľového zisku zohľadnila tieto faktory:

(464)

Takéto ziskové rozpätie by nemalo byť nižšie ako 6 %.

(465)

Združenie European Aluminium tvrdilo, že cieľový zisk by mal byť stanovený na úrovni aspoň 12 %, keďže ide o odvetvie náročné na kapitál a založené na inovácii. Jeden výrobca, Hydro, sa odvolal na ziskové rozpätie „od 5 do 10 %“, ako aj na zisk dosiahnutý v inom odvetví (0 – 15 %), v ktorom nedochádzalo k dumpingovým dovozom.

(466)

V tejto fáze prešetrovania žiadny z výrobcov zaradených do vzorky neposkytol dôkaz, že v posudzovanom období alebo v priebehu desiatich rokov predchádzajúcich ukončeniu obdobia prešetrovania dosiahol cieľový zisk uvádzaný združením European Aluminium. Ďalej, ako sa uvádza v tabuľke 10, priemerný zisk dosiahnutý výrobcami z Únie zaradenými do vzorky v období prešetrovania zostal nižší ako cieľový zisk uvedený v článku 7 ods. 2c. Okrem toho Komisia usúdila, že použitie zisku dosiahnutého v inom odvetví vylúčenom z rozsahu tohto prešetrovania nie je potrebné.

(467)

Vzhľadom na uvedené bolo stanovené ziskové rozpätie 6 % v súlade s ustanovením článku 7 ods. 2c.

(468)

V súlade s článkom 7 ods. 2d základného nariadenia Komisia ako posledný krok posúdila budúce náklady vyplývajúce z mnohostranných environmentálnych dohôd a protokolov k nim, ktorých je Únia zmluvnou stranou, a z dohovorov MOP uvedených v prílohe Ia, ktoré výrobnému odvetviu Únie vzniknú v období uplatňovania opatrenia podľa článku 11 ods. 2 Komisia stanovila dodatočné náklady v rozpätí od 0,5 do 8 EUR na tonu, o ktoré sa dotknutým výrobcom z Únie zaradeným do vzorky zvýšila cena nespôsobujúca ujmu. Poznámka do spisu o spôsobe, akým Komisia stanovila tieto dodatočné náklady, je k dispozícii v spise, ktorý je zainteresovaným stranám k dispozícii na nahliadnutie.

(469)

Tieto náklady zahŕňali dodatočné budúce náklady na zabezpečenie súladu so systémom obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v EÚ (ďalej len „EU ETS“). Systém EU ETS je základným kameňom politiky EÚ zameranej na dosiahnutie súladu s mnohostrannými environmentálnymi dohodami. Takéto dodatočné náklady boli vypočítané na základe priemerných odhadovaných dodatočných emisných kvót, ktoré sa budú musieť nakúpiť v období uplatňovania opatrení (2021 až 2025). Emisné kvóty použité vo výpočte nezahŕňali bezplatné dostupné kvóty a boli upravené tak, aby sa zabezpečilo, že sa vzťahujú výlučne na podobný výrobok. Pri dodatočných nákladoch sa prihliadlo aj na nepriame náklady na CO2 vyplývajúce zo zvýšenia cien elektriny v období 2021 až 2025 v súvislosti so systémom EU ETS. Tieto nepriame náklady na CO2 vychádzali aj z emisných kvót a nezahŕňali žiadne kompenzácie prijaté od vnútroštátnych orgánov.

(470)

Náklady na emisné kvóty boli extrapolované tak, aby zohľadňovali očakávané zmeny cien počas trvania opatrení. Zdrojom týchto predpokladaných cien je správa spoločnosti Bloomberg New Energy Finance z 8. februára 2021. Priemerná predpokladaná cena emisných kvót za toto obdobie predstavuje 35,51 EUR/t vypusteného CO2.

(471)

Komisia na tomto základe vypočítala cenu podobného výrobku nespôsobujúcu ujmu výrobnému odvetviu Únie.

(472)

Komisia potom určila úroveň odstránenia ujmy na základe porovnania váženej priemernej dovoznej ceny spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov, stanovenej na účely výpočtov cenového podhodnotenia, s váženou priemernou cenou podobného výrobku nespôsobujúcou ujmu, ktorý v období prešetrovania predávali výrobcovia z Únie zaradení do vzorky na trhu Únie. Prípadný rozdiel vyplývajúci z tohto porovnania sa vyjadril ako percentuálny podiel váženej priemernej hodnoty CIF dovozu.

(473)

Pokiaľ ide o reziduálne rozpätie, vzhľadom na to, že spolupráca s dovozcami z Číny nebola rozsiahla, a vzhľadom na ďalšie úvahy vysvetlené v odôvodnení 289 Komisia považovala za vhodné stanoviť reziduálne rozpätie na základe dostupných skutočností. Toto rozpätie bolo stanovené na úrovni najvyššieho rozpätia predaja pod cieľovú cenu stanoveného pre druhy výrobku, ktoré sa predávajú v reprezentatívnych množstvách, na základe údajov od spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov. Takto vypočítané reziduálne rozpätie predaja pod cieľovú cenu sa stanovilo na úrovni 46,7 %.

(474)

Výsledok týchto výpočtov je uvedený v nasledujúcej tabuľke.

(475)

Na základe uvedeného Komisia dospela k záveru, že je potrebné posúdiť, či v prípade dotknutého výrobku existujú narušenia v súvislosti so surovinami v zmysle článku 7 ods. 2a základného nariadenia, čím by sa znížilo clo na úroveň nižšiu ako dumpingové rozpätie, čo by bolo nedostatočné na odstránenie ujmy spôsobenej dumpingovým dovozom dotknutého výrobku.

(476)

Navrhovateľ tvrdil, že v ČĽR sa na jednu zo surovín používanú pri výrobe dotknutého výrobku vzťahovala vývozná daň, a preto v súvislosti s ňou dochádzalo k narušeniam. Surovinou spôsobujúcou narušenia boli hliníkové ingoty, ktoré podľa navrhovateľa tvoria viac ako 17 % výrobných nákladov na dotknutý výrobok.

(477)

Preto, ako bolo oznámené v oznámení o začatí konania, Komisia v súlade s článkom 7 ods. 2a základného nariadenia preskúmala údajné narušenia v zmysle článku 7 ods. 2a základného nariadenia.

(478)

Pri prešetrovaní sa potvrdilo, že ČĽR uplatňovala v období prešetrovania vývoznú daň na hliníkové ingoty. Táto daň predstavuje 15 % vývoznej ceny ingotov. Komisia preto dospela k záveru, že dané opatrenie patrí do zoznamu opatrení, ktoré prispievajú k narušeniu v súvislosti so surovinami v zmysle článku 7 ods. 2a základného nariadenia.

(479)

Komisia ďalej v súlade s článkom 7 ods. 2a druhou zarážkou preskúmala, či cena tejto suroviny bola výrazne nižšia v porovnaní s cenami na reprezentatívnych medzinárodných trhoch. Na účely tohto porovnania Komisia predbežne použila referenčnú cenu stanovenú na výpočet normálnej hodnoty, konkrétne dovoznú cenu hliníkových ingotov do Turecka, ako sa uvádza v tabuľke 2 v odôvodnení 248, pretože v danom prípade sa predpokladalo, že táto cena zároveň tvorí cenu na reprezentatívnych medzinárodných trhoch. Komisia porovnala túto referenčnú cenu s cenou hliníkových ingotov, ktorú skutočne platili vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky, a na základe toho zistila, že nákupná cena tejto suroviny v ČĽR pre vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky nebola výrazne pod úrovňou referenčnej ceny na reprezentatívnych medzinárodných trhoch, čiže v priemere menej ako [6 %]. Z dôkazov v spise taktiež vyplynulo, že ceny hliníkových ingotov na domácom trhu sa kolísali nad a pod úrovňou medzinárodných cien.

(480)

Komisia teda dospela k predbežnému záveru, že cena hliníkových ingotov nebola výrazne nižšia ako ceny na reprezentatívnych medzinárodných trhoch. Komisia preto v tejto fáze usúdila, že podmienky článku 7 ods. 2a základného nariadenia neboli splnené, v dôsledku čoho sa na stanovenie úrovne predbežného cla uplatnili ustanovenia článku 7 ods. 2

(481)

Na základe záverov, ku ktorým dospela Komisia vo vzťahu k dumpingu, ujme, príčinnej súvislosti a záujmu Únie, by sa mali uložiť predbežné opatrenia, aby sa predišlo ďalšej ujme, ktorú výrobnému odvetviu Únie spôsobuje dumpingový dovoz.

(482)

V súlade s pravidlom menšieho cla uvedeným v článku 7 ods. 2 základného nariadenia by sa mali po predbežnom závere uvedenom v odôvodnení 480 o možnom uplatnení článku 7 ods. 2a základného nariadenia uložiť na dovoz plochých valcovaných výrobkov z hliníka s pôvodom v Čínskej ľudovej republike predbežné antidumpingové opatrenia.

(483)

Komisia porovnala rozpätia predaja pod cenu a dumpingové rozpätia (odôvodnenie 474). Výška cla bola stanovená na úrovni nižšieho z dumpingového rozpätia a rozpätia predaja pod cenu.

(484)

Na základe toho by mali byť predbežné antidumpingové colné sadzby vyjadrené ako cena CIF na hranici Únie, clo nezaplatené, takéto:

(485)

Individuálne antidumpingové colné sadzby pre jednotlivé spoločnosti vymedzené v tomto nariadení sa stanovili na základe zistení v rámci tohto prešetrovania. Odrážali preto situáciu zistenú počas tohto prešetrovania, pokiaľ ide o tieto spoločnosti. Tieto colné sadzby sa vzťahujú výlučne na dovoz dotknutého výrobku s pôvodom v dotknutej krajine a vyrábaného uvedenými právnymi subjektmi. Na dovoz dotknutého výrobku vyrobeného akoukoľvek inou spoločnosťou, ktorá sa osobitne neuvádza v normatívnej časti tohto nariadenia, vrátane subjektov prepojených s danými osobitne uvedenými spoločnosťami by sa mala vzťahovať colná sadzba uplatniteľná na „všetky ostatné spoločnosti“. Nemali by sa naň vzťahovať individuálne antidumpingové colné sadzby.

(486)

Ak by sa po uložení príslušných opatrení výrazne zvýšil objem vývozu jednej zo spoločností, na ktoré sa vzťahujú nižšie individuálne colné sadzby, takéto zvýšenie objemu by sa mohlo samo osebe považovať za zmenu v štruktúre obchodu v dôsledku uloženia opatrení v zmysle článku 13 ods. 1 základného nariadenia. Za takýchto okolností a za predpokladu splnenia podmienok sa môže začať prešetrovanie obchádzania opatrení. V tomto prešetrovaní sa môže okrem iného preskúmať potreba odňatia individuálnej colnej sadzby (sadzieb) a následného uloženia cla pre celú krajinu.

(487)