Článok 1

Predmet úpravy

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

1.	„typ vozidla“ je množina vozidiel vymedzená v časti B prílohy I k nariadeniu (EÚ) 2018/858;

2.	„typ vozidla vzhľadom na povinné označenia“ sú vozidlá, ktoré sa nelíšia v takých základných aspektoch, ako sú: a) zloženie identifikačného čísla vozidla; b) charakteristiky a umiestnenie povinných označení;

3.

„povinný štítok“ je štítok alebo označenie pripevnený alebo pripevnené výrobcom na vozidlo, kde sú uvedené hlavné technické charakteristiky potrebné na identifikáciu vozidla a ktorý alebo ktoré poskytuje príslušným orgánom relevantné informácie týkajúce sa prípustných maximálnych celkových hmotností;

4.	„identifikačné číslo vozidla (VIN)“ je alfanumerický kód, ktorý vozidlu priradil jeho výrobca s cieľom zabezpečiť náležitú identifikáciu každého vozidla;

5.

„typ vozidla vzhľadom na miesto na montáž a upevnenie tabuliek s evidenčným číslom“ sú vozidlá, ktoré sa nelíšia v takých základných aspektoch, ako sú: a) rozmery miesta na montáž a upevnenie predných a zadných tabuliek s evidenčným číslom; b) poloha miesta na montáž a upevnenie predných a zadných tabuliek s evidenčným číslom; c) tvar povrchu na montáž a upevnenie predných a zadných tabuliek s evidenčným číslom;

6.	„typ vozidla vzhľadom na systém stierania a ostrekovania čelného skla“ sú vozidlá, ktoré sa nelíšia v takých základných aspektoch, ako sú charakteristiky systému stierania a ostrekovania alebo tvar, rozmery a charakteristiky čelného skla a jeho montáž;

7.	„typ systému ostrekovania čelného skla“ je skupina systémov ostrekovania čelného skla, ktoré sa nelíšia v takých základných aspektoch ako výkon čerpadla, použité materiály, objem zásobníka, počet dýz, rozmery, hrúbka alebo tvar stien systému ostrekovania;

8.	„systém stierania čelného skla“ je systém, ktorý sa skladá zo zariadenia na stieranie vonkajšej plochy čelného skla spolu s príslušenstvom a ovládačmi potrebnými na spustenie a zastavenie tohto zariadenia;

9.	„systém ostrekovania čelného skla“ je systém skladajúci sa zo zariadení na uloženie, dopravu a nasmerovanie kvapaliny na vonkajšiu plochu čelného skla spolu s ovládačmi potrebnými na spustenie a zastavenie tohto zariadenia;

10.	„typ vozidla vzhľadom na kryty kolies“ sú vozidlá, ktoré sa nelíšia v takých základných aspektoch, ako sú charakteristiky krytov kolies alebo minimálne a maximálne rozmery pneumatík a kolies vhodných na montáž, pričom sa zohľadňujú použiteľné plášte pneumatík, rozmery ráfika a hĺbka zálisu ráfika;

11.

„typ vozidla vzhľadom na systémy odmrazovania a odhmlievania čelného skla“ sú vozidlá, ktoré sa nelíšia v takých základných aspektoch, ako sú: a) charakteristiky systémov odmrazovania a odhmlievania; b) vonkajšie a vnútorné tvary a usporiadanie nachádzajúce sa v 180o zornom poli výhľadu vodiča smerom dopredu, ktoré môžu ovplyvniť viditeľnosť; c) tvar, rozmery, hrúbka a charakteristiky čelného skla a jeho montáž; d) maximálny počet miest na sedenie;

12.	„systém odmrazovania“ je systém určený na odstránenie námrazy alebo ľadu na vonkajšom povrchu čelného skla;

13.	„systém odhmlievania“ je systém určený na odstránenie hmly na vnútornom povrchu čelného skla;

14.	„typ vozidla vzhľadom na ťažné zariadenia“ sú vozidlá, ktoré sa nelíšia v takých základných aspektoch, ako sú charakteristiky ťažných zariadení;

15.	„ťažné zariadenie“ je zariadenie v tvare háku, oka alebo iného tvaru, ku ktorému sa môže pripojiť spojovací prvok, ako je oje alebo ťažné lano;

16.	„typ vozidla vzhľadom na zabránenie rozstreku“ sú dokončené, nedokončené alebo dokončované vozidlá, ktoré sa nelíšia z hľadiska týchto aspektov: a) typ zariadenia zabraňujúceho rozstreku namontovaného na vozidlo; b) typové označenie výrobcu pre systém zabraňujúci rozstreku;

17.

„typ zariadenia zabraňujúceho rozstreku“ sú zariadenia, ktoré sa nelíšia z hľadiska týchto hlavných charakteristík: a) fyzikálny princíp použitý s cieľom znížiť rozstrek (napr. absorbovanie energie vody, separátor vzduch/voda atď.); b) materiály; c) tvar; d) rozmery, pokiaľ môžu ovplyvňovať správanie materiálu;

18.	„systém zabraňujúci rozstreku“ je systém znižujúci rozprašovanie vody vrhanej smerom nahor od pneumatík pohybujúceho sa vozidla, ktorý je vytvorený z blatníkov, lapačov nečistôt a bočných krytov vybavených zariadením zabraňujúcim rozstreku;

19.	„zariadenie zabraňujúce rozstreku“ je časť systému zabraňujúceho rozstreku, ktorá môže obsahovať separátor vzduch/voda a zariadenie absorbujúce energiu;

20.

„typ vozidla vzhľadom na ukazovateľ radenia prevodových stupňov (GSI)“ sú vozidlá, ktoré sa nelíšia v takých základných aspektoch, ako sú funkčné charakteristiky GSI a logika, na základe ktorej GSI stanoví moment, kedy je potrebné odporučiť prevodový stupeň, vrátane týchto možností: a) preradenie na vyšší prevodový stupeň sa odporučí pri určených otáčkach motora; b) preradenie na vyšší prevodový stupeň sa odporučí, keď z máp mernej spotreby paliva motora vyplýva, že pri vyššom prevodovom stupni sa dosiahne určené minimálne zlepšenie spotreby paliva; c) preradenie na vyšší prevodový stupeň sa odporučí, keď je pri vyššom prevodovom stupni možné dosiahnuť požadovaný krútiaci moment;

21.	„funkčné charakteristiky GSI“ je súbor vstupných parametrov ako otáčky motora, potreba výkonu, krútiaci moment a ich zmeny v čase, ktoré určujú odporúčanie GSI a funkčnú závislosť odporúčaní GSI od týchto parametrov;

22.	„typ vozidla vzhľadom na vstup do vozidla“ sú vozidlá, ktoré sa nelíšia v takých základných aspektoch, ako sú charakteristiky vstupných schodíkov pod dverami, držadiel a stúpačiek;

23.	„typ vozidla vzhľadom na spätný chod“ sú vozidlá, ktoré sa nelíšia v takých základných aspektoch, ako sú charakteristiky zariadenia na spätný chod;

24.	„typ vozidla vzhľadom na hmotnosti a rozmery“ sú vozidlá, ktoré sa nelíšia v žiadnom z týchto aspektov: a) obchodné meno alebo ochranná známka výrobcu; b) klasifikácia; c) hlavná funkcia;

25.	„aerodynamické zariadenia a vybavenie“ sú zariadenia alebo vybavenie navrhnuté na zníženie aerodynamického odporu cestných vozidiel s výnimkou predĺžených kabín;

26.

„typ systému uskladnenia vodíka“ je zostava komponentov, ktoré sa nelíšia v takých základných aspektoch, ako je skupenstvo uskladneného vodíkového paliva alebo stlačeného plynu, menovitý pracovný tlak, konštrukcia, materiály, objem a fyzické rozmery zásobníka, ako aj konštrukcia, materiály a základné charakteristiky bezpečnostných tlakových zariadení, spätných ventilov a uzatváracích ventilov;

27.	„typ vozidla vzhľadom na bezpečnosť vodíka“ je skupina vozidiel, ktoré sa nelíšia v takých základných aspektoch, ako je základná konfigurácia a hlavné charakteristiky vodíkového palivového systému vozidla;

28.	„typ vodíkového komponentu“ je skupina vodíkových komponentov, ktoré sa nelíšia v takých základných aspektoch, ako je skupenstvo uskladneného vodíkového paliva alebo stlačeného plynu, funkcia komponentu a jeho konštrukcia, materiály a fyzické rozmery.

Článok 3

Žiadosť o typové schválenie

Článok 4

Udelenie typového schválenia

Článok 5

Žiadosť o typové schválenie EÚ typu vozidla, pokiaľ ide o určité systémy vozidla

Článok 6

Udelenie typového schválenia EÚ typu vozidla, pokiaľ ide o určité systémy vozidla

Článok 7

Žiadosť o typové schválenie EÚ samostatnej technickej jednotky v prípade systémov a vybavenia

Žiadosti o typové schválenie EÚ samostatnej technickej jednotky, pokiaľ ide o každý z týchto systémov a vybavenie, sa vyhotovia v súlade s príslušným vzorovým informačným dokumentom uvedeným v článku 24 ods. 1 písm. a) nariadenia (EÚ) 2018/858:

a)	systém ostrekovania čelného skla prostredníctvom vzoru, ktorý obsahuje informácie uvedené v časti 1 oddiele B prílohy IV;

b)	systém zabraňujúci rozstreku prostredníctvom vzoru, ktorý obsahuje informácie uvedené v časti 1 oddiele B prílohy VIII;

c)	systém čelnej ochrany prostredníctvom vzoru, ktorý obsahuje informácie uvedené v časti 1 prílohy XII;

d)	aerodynamické zariadenie alebo vybavenie prostredníctvom vzoru, ktorý obsahuje informácie uvedené v časti 1 oddiele B prílohy XIII.

Článok 8

Udelenie typového schválenia EÚ samostatnej technickej jednotky

Článok 9

Žiadosť o typové schválenie EÚ komponentu

Žiadosti o typové schválenie EÚ komponentu, pokiaľ ide o nasledujúce vodíkové komponenty, sa vyhotovia v súlade s príslušným vzorovým informačným dokumentom uvedeným v článku 24 ods. 1 písm. a) nariadenia (EÚ) 2018/858, a musia obsahovať informácie uvedené v časti 1 oddiele B prílohy XIV:

a)	systémy uskladnenia skvapalneného vodíka (LHSS) vrátane ich zásobníkov, bezpečnostných tlakových zariadení a uzatváracích zariadení, pokiaľ ide o ich bezpečnostné vlastnosti a materiálovú kompatibilitu;

b)	systémy uskladnenia stlačeného vodíka (CHSS) vrátane ich zásobníkov a primárnych uzatváracích zariadení, ktoré zahŕňajú tepelne aktivované bezpečnostné tlakové zariadenia, spätné ventily a automatické uzatváracie ventily, pokiaľ ide o ich materiálovú kompatibilitu.

Článok 10

Udelenie typového schválenia EÚ komponentu

Článok 11

Značka typového schválenia

Článok 12

Prechodné ustanovenie

Článok 13

Poskytovanie informácií

Na účely posúdenia potreby ďalšieho vývoja výrobcovia a schvaľovacie úrady na požiadanie sprístupnia Komisii informácie uvedené v častiach 1, 2 a 3 prílohy IX. Komisia a jej zástupcovia budú s týmito informáciami zaobchádzať dôverne.

Článok 14

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa od 6. júla 2022.

PRÍLOHA I

TYPOVÉ SCHVAĽOVANIE V OBLASTIACH SPADAJÚCICH DO PREDPISOV OSN

ČASŤ 1

Informačný dokument

VZOR

Informačný dokument č. … týkajúci sa typového schválenia EÚ vozidla, pokiaľ ide o systém/komponent/samostatnú technickú jednotku (1) vzhľadom na predpis OSN č. …, v znení série zmien / v znení dodatku … k sérii zmien … (1), pokiaľ ide o …, na základe a vo formáte podľa číslovania položiek prílohy I k vykonávaciemu nariadeniu Komisie (EÚ) 2020/683 (2)

Tieto informácie sa v prípade potreby poskytujú v troch vyhotoveniach a zahŕňajú aj obsah. Akékoľvek výkresy alebo obrázky sa musia vo vhodnej mierke dodať vo formáte A4 alebo musia byť poskladané na tento formát a musia byť dostatočne podrobné. Prípadné fotografie sú dostatočne podrobné.

0.

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

0.1.

Značka (obchodný názov výrobcu):

0.2.

Typ:

0.2.1.

Obchodný názov (názvy) (ak je k dispozícii):

0.3.

Prostriedky identifikácie typu, ak sú vyznačené na vozidle/komponente/ samostatnej technickej jednotke (1) (3):

0.3.1.

Umiestnenie takého označenia:

0.4.

Kategória vozidla (4):

0.5.

Názov spoločnosti a adresa výrobcu:

0.8.

Názov (názvy) a adresa (adresy) montážneho závodu (závodov):

0.9.

Meno a adresa prípadného zástupcu výrobcu:

1.

VŠEOBECNÉ KONŠTRUKČNÉ CHARAKTERISTIKY VOZIDLA

1.1.

Fotografie, obrázky a/alebo výkresy reprezentatívneho vozidla/komponentu/samostatnej technickej jednotky (1):

Všetky následné položky a informácie relevantné pre vozidlo, komponent alebo samostatnú technickú jednotku sa poskytujú so súhlasom technickej služby a typového schvaľovacieho úradu zodpovedného za udelenie typového schválenia EÚ, pre ktoré bola žiadosť predložená. Ak to umožňuje predpis OSN č. …, môže vychádzať zo vzoru informačného dokumentu; inak musí v čo najväčšej možnej miere zodpovedať číslovaniu položiek prílohy I k vykonávaciemu nariadeniu Komisie (EÚ) 2020/683 (t. j. úplný zoznam informácií na účely typového schvaľovania EÚ vozidiel, komponentov a samostatných technických jednotiek), pričom sa uvedú aj akékoľvek doplňujúce informácie alebo údaje požadované na schválenie podľa predpisu OSN č. ….

Vysvetlivky

Číslovanie informačného dokumentu je v súlade so vzorom stanoveným v prílohe I k nariadeniu (EÚ) 2018/858.

(1)	Nehodiace sa prečiarknite.

(2)

Ak bola typovo schválená časť (napr. komponent alebo samostatná technická jednotka), túto časť nie je nutné opisovať, ak je na takéto schválenie uvedený odkaz. Podobne nemusí byť opisovaná časť, pokiaľ je jej konštrukcia jasne zrejmá z priložených schém alebo výkresov. Pri každej položke, ku ktorej sú priložené výkresy, obrázky alebo fotografie, uveďte čísla zodpovedajúcich priložených dokumentov.

(3)	Pokiaľ prostriedok označenia typu obsahuje znaky, ktoré nie sú relevantné pre opis typu vozidla, komponentu alebo samostatnej technickej jednotky, ktorých sa týka tento informačný dokument, takéto znaky budú v dokumentácii reprezentované symbolom „?“ (napr. ABC??123??).

(4)	Klasifikácia podľa vymedzenia pojmov uvedeného v časti A prílohy I k nariadeniu (EÚ) 2018/858.

ČASŤ 2

VZOR

Formát: A4 (210 × 297 mm)

OSVEDČENIE O TYPOVOM SCHVÁLENÍ VOZIDLA

Identifikácia schvaľovacieho úradu

Oznámenie o udelení/rozšírení/zamietnutí/odňatí (1) typového schválenia typu vozidla, vzhľadom na systém/komponent/samostatnú technickú jednotku (1) spĺňajúcu požiadavky stanovené v predpise OSN č. … v znení série zmien… / v znení dodatku … k sérii zmien … (1) so zreteľom na nariadenie (EÚ) 2019/2144, naposledy zmenené nariadením (EÚ) …/…

Číslo osvedčenia o typovom schválení EÚ:

Dôvod rozšírenia/zamietnutia/odňatia (1):

ODDIEL I

0.

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

0.1.

Značka (obchodný názov výrobcu):

0.2.

Typ:

0.2.1.

Obchodný názov (názvy) (ak je k dispozícii):

0.3.

Prostriedky identifikácie typu, ak sú vyznačené na vozidle/komponente/ samostatnej technickej jednotke (1):

0.3.1.

Umiestnenie takého označenia:

0.4.

Kategória vozidla (2):

0.5.

Názov a adresa výrobcu:

0.8.

Názov (názvy) a adresa (adresy) montážneho závodu (závodov):

0.9.

Meno a adresa prípadného zástupcu výrobcu:

1.

VŠEOBECNÉ KONŠTRUKČNÉ CHARAKTERISTIKY VOZIDLA

1.1.

Fotografie a/alebo výkresy reprezentatívneho vozidla:

ODDIEL II

1.

Doplňujúce informácie (v prípade potreby): pozri dodatok.

2.

Technická služba zodpovedná za vykonávanie skúšok:

3.

Dátum skúšobného protokolu:

4.

Číslo skúšobného protokolu:

5.

Prípadné poznámky: pozri dodatok.

6.

Miesto:

7.

Dátum:

8.

Podpis:

Prílohy:

—	Informačná dokumentácia

—	Skúšobný protokol

—	Vyplnený oznamovací formulár podľa príslušného vzoru v príslušnom predpise OSN, a to aj bez uvedenia udelenia alebo rozšírenia schválenia OSN, ako aj bez uvedenia čísla typového schválenia OSN

---

(1)  Nehodiace sa prečiarknite.

(2)  Klasifikácia podľa vymedzenia pojmov uvedeného v časti A prílohy I k nariadeniu (EÚ) 2018/858.

(3)  Nehodiace sa prečiarknite.

PRÍLOHA II

POVINNÝ ŠTÍTOK A IDENTIFIKAČNÉ ČÍSLO VOZIDLA

ČASŤ 1

Informačný dokument vzťahujúci sa na typové schválenie EÚ motorových vozidiel a ich prípojných vozidiel, pokiaľ ide o povinný štítok a identifikačné číslo vozidla (VIN)

VZOR

Informačný dokument č. … vzťahujúci sa na typové schválenie EÚ vozidla, pokiaľ ide o povinný štítok vozidla a identifikačné číslo vozidla.

Tieto informácie sa poskytujú v troch vyhotoveniach a spolu s obsahom. Akékoľvek výkresy alebo obrázky sa musia vo vhodnej mierke dodať vo formáte A4 alebo musia byť poskladané na tento formát a musia byť dostatočne podrobné. Prípadné fotografie sú dostatočne podrobné.

0.1.

0.2.

0.2.1.

0.3.

0.3.1.

0.4.

0.5.

0.6.

0.6.1.

0.6.2.

0.8.

0.9.

1.

1.1.

9.

9.17.

9.17.1.

9.17.2.

9.17.3.

9.17.4.

9.17.4.1.

9.17.4.2.

9.17.4.3.

Vysvetlivky

Tento informačný dokument vychádza zo vzoru uvedeného v prílohe I k vykonávaciemu nariadeniu Komisie (EÚ) 2020/683 a dopĺňajú sa o príslušné informácie pod číslami bodov uvedenými vyššie, ako sa vymedzuje v uvedenom vzore.

ČASŤ 2

Oddiel A

Technické špecifikácie

1.   Povinný štítok výrobcu

1.1.

Všeobecné ustanovenia:

1.1.1.

Každé vozidlo musí byť vybavené povinným štítkom výrobcu, opísaným v tejto časti.

1.1.2.

Povinný štítok výrobcu musí pripevniť výrobca vozidla alebo jeho zástupca.

1.1.3.

Povinný štítok výrobcu je buď: a) kovová tabuľka v tvare obdĺžnika, alebo b) samolepiaci štítok v tvare obdĺžnika.

1.1.4.

Kovové tabuľky musia byť pripevnené nitmi alebo obdobnými prostriedkami.

1.1.5.

Na štítkoch musí byť zrejmý neoprávnený zásah, musia byť odolné proti falšovaniu a pri pokuse o odstránenie musí dôjsť k ich poškodeniu.

1.2.

Údaje, ktoré musia byť uvedené na povinnom štítku výrobcu

1.2.1.

Tieto údaje musia byť nezmazateľne vytlačené na povinnom štítku výrobcu v uvedenom poradí: a) názov spoločnosti výrobcu; b) úplné číslo typového schválenia vozidla; c) stupeň dokončenia v prípade druhého a následných stupňov pri vozidlách vyrobených vo viacerých stupňoch, ako sa uvádza v bode 4.2 prílohy IX k nariadeniu (EÚ) 2018/858; d) identifikačné číslo vozidla; e) technicky prípustnú maximálnu celkovú hmotnosť vozidla; f) technicky prípustná maximálna hmotnosť jazdnej súpravy; g) technicky prípustná maximálna hmotnosť na každú nápravu uvedenú v poradí spredu dozadu.

1.2.2.

Výška znakov uvedených v bode 1.2.1 písm. d) nesmie byť menšia ako 4 mm.

1.2.3.

Výška znakov údajov uvedených v bode 1.2.1 a iných ako identifikačné číslo vozidla nesmie byť menšia ako 2 mm.

1.3.

Osobitné ustanovenia

1.3.1.

Prípojné vozidlá

1.3.1.1.

V prípade prípojného vozidla sa musí uviesť technicky prípustná maximálna statická vertikálna hmotnosť v bode spojenia.

1.3.1.2.

Bod spojenia sa považuje za nápravu. Táto náprava sa označí „0“.

1.3.1.3.

Prvá náprava je označená číslom „1“, druhá číslom „2“ atď. a čísla sú oddelené spojovníkom.

1.3.1.4.

Hmotnosť jazdnej súpravy uvedenej v bode 1.2.1 písm. f) sa neuvádza.

1.3.2.

Ťažké úžitkové vozidlá

1.3.2.1.

Pokiaľ ide o vozidlá kategórie N3, O3 alebo O4, musí sa uviesť technicky prípustná maximálna hmotnosť na skupinu náprav. Položka zodpovedajúca „skupine náprav“ sa označuje písmenom „T“ a nasleduje za ňou spojovník.

1.3.2.2.

Pokiaľ ide o vozidlá kategórie M3, N3, O3 alebo O4, môže výrobca na povinnom štítku výrobcu uviesť určenú evidenčnú/prevádzkovú maximálnu povolenú hmotnosť.

1.3.2.2.1.

Tá časť povinného štítku výrobcu, na ktorej sú uvedené hmotnosti, sa rozdelí do dvoch stĺpcov: určené evidenčné/prevádzkové maximálne prípustné hmotnosti sú v ľavom stĺpci a technicky prípustné maximálne celkové hmotnosti v pravom stĺpci.

1.3.2.2.2.

Dvojpísmenový kód krajiny, v ktorej sa má vozidlo zaevidovať, musí byť uvedený v záhlaví ľavého stĺpca. Uvedený kód musí byť v súlade s normou ISO 3166-1:2006.

1.3.2.3.

Požiadavky bodu 1.3.2.1 sa neuplatňujú, ak: a) technicky prípustná maximálna hmotnosť na skupinu náprav je súčet technicky prípustných maximálnych hmotností na nápravy, ktoré sú súčasťou tejto skupiny náprav; b) k maximálnej hmotnosti na každú nápravu, ktorá je súčasťou tejto skupiny náprav, sa pridáva písmeno „T“ ako prípona; a c) ak sa uplatňujú požiadavky bodu 1.3.2.2, evidenčná/prevádzková maximálna prípustná hmotnosť na skupinu náprav je súčet evidenčných/prevádzkových maximálnych prípustných hmotností na nápravy, ktoré sú súčasťou tejto skupiny náprav.

1.4.

Doplňujúce informácie

1.4.1.

Výrobca môže uviesť doplňujúce informácie pod predpísanými nápismi alebo vedľa nich, mimo zreteľne vyznačeného obdĺžnika, ktorý ohraničuje len informácie uvedené v bodoch 1.2 a 1.3.

1.5.

Vzory povinného štítku výrobcu

1.5.1.

Príklady rôznych možných vzorov povinného štítku výrobcu sú uvedené v oddiele B.

1.5.2.

Údaje uvedené na vzoroch sú fiktívne.

1.6.

Požiadavky na umiestnenie na vozidle

1.6.1.

Povinný štítok výrobcu musí byť pevne pripevnený na dobre viditeľnom a ľahko prístupnom mieste.

1.6.2.

Miesto musí byť zvolené tak, že časť, na ktorej je štítok pripevnený, sa pri používaní nevymieňa.

2.   Identifikačné číslo vozidla (VIN)

2.1.

VIN pozostáva z týchto troch častí a kontrolnej číslice: a) svetového kódu výrobcu (WMI); b) kódu konštrukčnej série a typu motora (VDS); c) poradového čísla vozidla (VIS).

2.2.

WMI pozostáva z kódu prideleného výrobcovi vozidla, podľa ktorého možno výrobcu identifikovať.

2.2.1.

Kód pozostáva z troch alfanumerických znakov, t. j. z veľkých latinských písmen alebo arabských číslic, ktoré výrobcovi prideľuje príslušný orgán v krajine, v ktorej má výrobca hlavné miesto podnikateľskej činnosti.

2.2.2.

Príslušný orgán koná v súlade s medzinárodnou organizáciou uvedenou v norme ISO 3780:2009 Cestné vozidlá – Svetový kód výrobcov (WMI).

2.2.3.

V prípade, že je celosvetová produkcia výrobcu menej ako 500 vozidiel za rok, tretí znak je vždy „9“. Na účely identifikácie takýchto výrobcov pridelí príslušný orgán uvedený v bode 2.2 tretí, štvrtý a piaty znak VIS.

2.3.

VDS pozostáva z piatich alfanumerických znakov, t. j. z veľkých latinských písmen alebo arabských číslic, ktoré slúžia na označenie všeobecných charakteristík daného vozidla. V prípade, že výrobca nepoužije jeden alebo viacero z týchto piatich znakov, nepoužité miesta musia byť vyplnené alfanumerickými znakmi podľa uváženia výrobcu tak, aby celkový počet znakov bol päť.

2.4.

Deviata pozícia VIN je kontrolná číslica, ktorá je matematicky správna podľa vzorca uvedeného v oddiele C.

2.5.

VIS pozostáva z ôsmich alfanumerických znakov, t. j. z veľkých latinských písmen alebo arabských číslic, z ktorých posledné štyri musia byť iba číslice. VIS spolu s WMI a VDS zabezpečuje presnú identifikáciu konkrétneho vozidla. Každé nepoužité miesto musí byť vyplnené číslicou „0“, aby celkový počet znakov bol osem.

2.6.

Výška znakov VIN vyznačeného na podvozku nesmie byť menšia ako 7 mm.

2.7.

Medzi znakmi nesmie byť medzera.

2.8.

Použitie písmen „I“, „O“ alebo „Q“ sa nepovoľuje.

2.9.

Začiatok a koniec VIN je vymedzený jedným symbolom podľa výberu výrobcu. Tento symbol nesmie byť veľké latinské písmeno ani arabská číslica.

2.9.1.

Od požiadavky podľa bodu 2.9 sa môže upustiť v prípade, že je VIN vyznačené v jednom riadku.

2.9.2.

Keď je VIN vyznačené v dvoch riadkoch, požiadavka podľa bodu 2.9 sa uplatňuje na každý riadok.

2.10.

Požiadavky na umiestnenie VIN na vozidle

2.10.1.

VIN musí byť vyznačené v jednom riadku.

2.10.1.1.

Kde z technických dôvodov, ako je nedostatok priestoru, nemôže byť VIN vyznačené v jednom riadku, vnútroštátny orgán môže na požiadanie výrobcu povoliť vyznačenie VIN do dvoch riadkov. V takom prípade však nesmú byť rozdelené jednotlivé časti VIN uvedené v bode 2.1.

2.10.2.

VIN musí byť vyrazené alebo mechanicky vykované na podvozku, ráme alebo inej podobnej konštrukcii.

2.10.3.

Namiesto uvedených techník sa môžu použiť iné techniky, ktoré majú rovnakú úroveň odolnosti voči neoprávnenej manipulácii alebo falšovaniu.

2.10.4.

VIN musí byť vyznačené na dobre viditeľnom a prístupnom mieste a to tak, aby sa VIN nemohlo vymazať ani poškodiť.

2.10.5.

VIN musí byť umiestnené na pravej strane vozidla.

Oddiel B

Vzor povinného štítku

1.   VZOR A

pre vozidlá kategórie M1 a N1

JERMY CLARKFILS AUTOMOBILES S.A. e2*2018/858*11460 VRZUA5FX29J276031 1 850  kg 3 290  kg 1 – 1 100  kg 2 - 880 kg

Príklad povinného štítku výrobcu pre vozidlo kategórie M1 typovo schválené vo Francúzsku.

2.   VZOR B

pre vozidlá kategórie M2, M3, N2 a N3

DEMURO VEICOLI COMMERCIALI S.P.A. e3*2018/858*52288 ZCFC35A3405850414
(IT) 17 990  kg 40 000  kg 1 – 7 100  kg 2 – 11 500  kg T - kg	17 990  kg 44 000  kg 1 – 7 100  kg 2 – 11 500  kg T - kg

Príklad povinného štítku výrobcu pre vozidlo kategórie N3 typovo schválené v Taliansku.

Poznámka:

Stĺpec na ľavej strane je nepovinný.

3.   VZOR C

pre vozidlá kategórie O1 a O2

KAPITÅN SLØW e5*2018/858*11460 YSXFB56VX71134031 1 500  kg 0 - 100 kg 1 – 1 100  kg 2 - 880 kg

Príklad povinného štítku výrobcu pre vozidlo kategórie O2 typovo schválené vo Švédsku

4.   VZOR D

pre vozidlá kategórie O3 a O4

Jalo Pnik CO. TD e8*2018/858*10036 2T0YX646XX7472266
(CZ) 34 000  kg 0 - 8 000  kg 1 - 9 000  kg 2 - 9 000  kg 3 - 9 000  kg T – 27 000  kg	37 000  kg 0 - 8 000  kg 1 - 10 000  kg 2 - 10 000  kg 3 - 10 000  kg T - 30 000  kg

Príklad povinného štítku výrobcu pre vozidlo kategórie O4 typovo schválené v Českej republike.

Poznámka:

Stĺpec na ľavej strane je nepovinný.

5.   VZOR E

Dodatočný štítok pre vozidlá vyrábané vo viacerých stupňoch [v súlade s bodom 4.2 prílohy IX k nariadeniu (EÚ) 2018/858]

HaMsTeR conversions LLP e49*2018/858*01912 Stupeň 3 VRZUA5FX29J276031 1 900  kg kg 1 – 1 200  kg 2 - kg

Príklad povinného štítku výrobcu pre vozidlo kategórie N1 vyrábané vo viacerých stupňoch a typovo schválené na Cypre. Na štítku sa uvádza technicky prípustná hmotnosť, čo znamená, že sa táto hodnota zmenila v priebehu aktuálneho stupňa schválenia. Na štítku sa neuvádza technicky prípustná maximálna hmotnosť jazdnej súpravy, čo znamená, že sa táto hodnota nezmenila v priebehu aktuálneho stupňa schválenia. Okrem toho sa neuvádza položka „0“, čo znamená, že vozidlo má povolené ťahať prípojné vozidlo. Na štítku sa uvádza technicky prípustná maximálna hmotnosť na prvú nápravu, čo znamená, že sa táto hodnota zmenila v priebehu aktuálneho stupňa schválenia. Na štítku sa neuvádza technicky prípustná maximálna hmotnosť na druhú nápravu, čo znamená, že sa táto hodnota nezmenila v priebehu aktuálneho stupňa schválenia.

Oddiel C

Kontrolná číslica

1.   Kontrolná číslica sa vypočíta pomocou matematického výpočtu uvedeného v bodoch 1.1 až 1.4.

1.1.

Každej číslici vo VIN sa priradí skutočná matematická hodnota a každému písmenu sa priradí hodnota uvedená nižšie: A = 1 J = 1 S = 2 B = 2 K = 2 T = 3 C = 3 L = 3 U = 4 D = 4 M = 4 V = 5 E = 5 N = 5 W = 6 F = 6 P = 7 X = 7 G = 7 R = 9 Y = 8 H = 8   Z = 9

1.2.

Priradená hodnota jednotlivých znakov vo VIN sa vynásobí koeficientom váhy pozície uvedeným nižšie: 1. = 8 10. = 9 2. = 7 11. = 8 3. = 6 12. = 7 4. = 5 13. = 6 5. = 4 14. = 5 6. = 3 15. = 4 7. = 2 16. = 3 8. = 10 17. = 2 9. = kontrolná číslica

1.3.

Výsledné násobky sa sčítajú a súčet sa vydelí hodnotou 11.

1.4.

Kontrolná číslica (číslo 0 až 9 alebo písmeno X) vychádza buď zo zlomkového zvyšku, alebo z ekvivalentného desatinného zvyšku (zaokrúhleného na najbližšiu tisícinu), ako sa uvádza v tabuľke nižšie. Kontrolná číslica Zlomkový zvyšok Ekvivalentný desatinný zvyšok 0 0 0 1 1/11 0,091 2 2/11 0,182 3 3/11 0,273 4 4/11 0,364 5 5/11 0,455 6 6/11 0,545 7 7/11 0,634 8 8/11 0,727 9 9/11 0,818 X 10/11 0,909

ČASŤ 3

OSVEDČENIE O TYPOVOM SCHVÁLENÍ EÚ (SYSTÉM VOZIDLA)

Oznámenie o udelení/rozšírení/zamietnutí/odňatí (1) typového schválenia typu vozidla, pokiaľ ide o povinný štítok a identifikačné číslo vozidla, v súlade s požiadavkami stanovenými v prílohe II k nariadeniu (EÚ) 2021/535 [Vložiť odkaz na toto nariadenie], naposledy zmenenému nariadením (EÚ) …/…

Číslo osvedčenia o typovom schválení EÚ:

Dôvod rozšírenia/zamietnutia/odňatia (1):

ODDIEL I

[Vyplní sa v súlade s oddielom I vzoru B v prílohe III k vykonávaciemu nariadeniu Komisie (EÚ) 2020/683]

ODDIEL II

[Vyplní sa v súlade s oddielom II vzoru B v prílohe III k vykonávaciemu nariadeniu Komisie (EÚ) 2020/683]

---

(1)  Nehodiace sa prečiarknite.

PRÍLOHA III

MIESTO NA MONTÁŽ A UPEVNENIE PREDNÝCH A ZADNÝCH TABULIEK S EVIDENČNÝM ČÍSLOM

ČASŤ 1

Informačný dokument pre typové schválenie EÚ motorových vozidiel a ich prípojných vozidiel, pokiaľ ide o miesto na montáž a upevnenie predných a zadných tabuliek s evidenčným číslom

VZOR

Informačný dokument č. … vzťahujúci sa na typové schválenie EÚ motorového vozidla alebo prípojného vozidla, pokiaľ ide o miesto na montáž a upevnenie predných a zadných tabuliek s evidenčným číslom.

Tieto informácie sa poskytujú v troch vyhotoveniach a spolu s obsahom. Akékoľvek výkresy alebo obrázky sa musia vo vhodnej mierke dodať vo formáte A4 alebo musia byť poskladané na tento formát a musia byť dostatočne podrobné. Prípadné fotografie sú dostatočne podrobné.

0.

0.1.

0.2.

0.2.1.

0.3.

0.3.1.

0.4.

0.5.

0.8.

0.9.

1.

1.1.

2.

2.4.

2.4.2.

2.4.2.3.

2.6.

9.

9.14.

9.14.1.

9.14.2.

9.14.3.

9.14.4.

9.14.5.

9.14.5.1.

9.14.5.2.

9.14.5.3.

9.14.5.4.

9.14.6.

9.14.7.

Vysvetlivky

Tento informačný dokument vychádza zo vzoru uvedeného v prílohe I k vykonávaciemu nariadeniu Komisie (EÚ) 2020/683 a dopĺňajú sa o príslušné informácie pod číslami bodov uvedenými vyššie, ako sa vymedzuje v uvedenom vzore.

ČASŤ 2

TECHNICKÉ ŠPECIFIKÁCIE

1.

Na účely tejto prílohy sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

1.1.

„prakticky plochý povrch“ je povrch z pevného materiálu, ktorý môže pozostávať aj zo sieťovej alebo mriežkovej štruktúry, s polomerom zakrivenia aspoň 3 000 mm;

1.2.

„povrch so sieťovou štruktúrou“ je povrch pozostávajúci zo vzoru rovnomerne rozmiestnených otvorov, napr. v tvare kruhu, elipsy, kosoštvorca, obdĺžnika alebo štvorca, pravidelne rozmiestnených v odstupoch maximálne 15 mm;

1.3.

„povrch s mriežkovou štruktúrou“ je povrch pozostávajúci z rovnobežných, rovnomerne umiestnených tyčí, pričom vzdialenosť medzi nimi nepresahuje 15 mm;

1.4.

„menovitý povrch“ je teoretický geometricky dokonalý povrch, pričom sa nezohľadňujú nerovnosti povrchu, napr. výčnelky alebo ryhy;

1.5.

„pozdĺžna stredná rovina vozidla“ je rovina symetrie vozidla alebo, ak vozidlo nie je symetrické, vertikálna pozdĺžna rovina prechádzajúca stredom náprav vozidla;

1.6.

„sklon“ je stupeň uhlového odklonu vo vzťahu k vertikálnej rovine.

2.

Technické požiadavky

2.1.

Vozidlá musia byť vybavené miestom na montáž a upevnenie zadných tabuliek s evidenčným číslom.

2.1.1.

Motorové vozidlá kategórie M a N musia byť okrem toho vybavené miestom na montáž a upevnenie predných tabuliek s evidenčným číslom.

2.1.2.

Vozidlá kategórie O2, O3 a O4 musia byť vybavené dvoma samostatnými miestami na montáž a upevnenie zadných tabuliek s evidenčným číslom (t. j. aby bola možná voliteľná identifikácia ťažného vozidla, ak ju vyžaduje vnútroštátny orgán).

2.2.

Tvar a rozmery miesta na montáž tabuľky s evidenčným číslom

2.2.1.

Určené miesto na montáž musí pozostávať z obdĺžnikovej plochy, ktorá má minimálne tieto rozmery: buď („tabuľka vo formáte na šírku“) šírka: 520 mm výška: 120 mm alebo („tabuľka vo formáte na výšku“) šírka: 340 mm výška: 240 mm.

2.3.

Montáž a upevnenie predných a zadných tabuliek s evidenčným číslom

2.3.1.

Miesto na montáž prednej alebo zadnej tabuľky s evidenčným číslom musí tvoriť plochý alebo prakticky plochý obdĺžnikový povrch.

2.3.1.1.

Podklad miesta na montáž tabuľky s evidenčným číslom môže tvoriť podložka alebo držiak, pokiaľ je súčasťou štandardného vybavenia. Môžu byť skonštruované tak, že sa k vozidlu pripevnia len v kombinácii s tabuľkou s evidenčným číslom.

2.3.1.2.

Výrobca vozidla môže na vozidle poskytnúť voliteľné alebo alternatívne miesta pre tabuľku s evidenčným číslom, pod podmienkou, že spĺňajú požiadavky.

2.3.2.

Povrch, ktorý má byť zakrytý prednou alebo zadnou tabuľkou s evidenčným číslom, môže mať otvory alebo medzery; tieto otvory alebo medzery však nesmú byť vyššie ako 75 mm bez zohľadnenia ich šírky.

2.3.3.

Na povrchu, na ktorom má byť umiestnená predná alebo zadná tabuľka s evidenčným číslom, môžu byť výčnelky za predpokladu, že nevyčnievajú viac ako 5,0 mm nad menovitý povrch. Časti z veľmi jemného materiálu, napríklad pena alebo plsť, ktoré bránia vibrovaniu tabuľky s evidenčným číslom, sa nezohľadňujú.

2.3.4.

Miesto na montáž prednej alebo zadnej tabuľky s evidenčným číslom musí byť také, aby skúšobná tabuľka vymedzená v bode 3.4 po upevnení podľa pokynov výrobcu spĺňala tieto charakteristiky:

2.3.4.1.

Poloha miesta na montáž prednej alebo zadnej tabuľky s evidenčným číslom:

2.3.4.1.1.

Miesto na montáž tabuľky s evidenčným číslom na prednú stranu vozidla musí byť také, aby sa celá tabuľka mohla umiestniť v rámci dvoch paralelných pozdĺžnych vertikálnych rovín prechádzajúcich najkrajnejšími bodmi vozidla, pričom sa neberú do úvahy zariadenia na nepriamy výhľad. Samotné určené miesto nesmie predstavovať najširší bod vozidla.

2.3.4.1.2.

Miesto na montáž tabuľky s evidenčným číslom na zadnú stranu vozidla musí byť také, aby sa celá tabuľka mohla umiestniť v rámci dvoch paralelných pozdĺžnych vertikálnych rovín prechádzajúcich najkrajnejšími bodmi vozidla, pričom sa neberú do úvahy zariadenia na nepriamy výhľad. Samotné určené miesto nesmie predstavovať najširší bod vozidla.

2.3.4.1.3.

Predné a zadné tabuľky s evidenčným číslom musia byť umiestnené kolmo (± 5°) na pozdĺžnu strednú rovinu vozidla pri meraní v strede tabuľke.

2.3.4.2.

Poloha prednej a zadnej tabuľky vzhľadom na vertikálnu priečnu rovinu:

2.3.4.2.1.

Tabuľka môže byť naklonená k vertikále minimálne o – 5° a maximálne o 30° za predpokladu, že výška horného okraja tabuľky nie je nad povrchom vozovky viac ako 1 500 mm.

2.3.4.2.2.

Tabuľka môže byť naklonená k vertikále minimálne o – 15° a maximálne o 5° za predpokladu, že výška horného okraja tabuľky je nad povrchom vozovky viac ako 1 500 mm.

2.3.4.3.

Vzdialenosť prednej a zadnej tabuľky od povrchu vozovky:

2.3.4.3.1.

Vzdialenosť dolného okraja prednej tabuľky od povrchu vozovky nesmie byť menšia ako 100 mm.

2.3.4.3.2.

Vzdialenosť dolného okraja zadnej tabuľky od povrchu vozovky nesmie byť menšia ako 200 mm.

2.3.4.3.3.

Vzdialenosť horného okraja prednej a zadnej tabuľky od povrchu vozovky nesmie presiahnuť 1 500 mm.

2.3.4.3.3.1.

Keď však v prípade vozidiel na špeciálne účely túto podmienku z hľadiska vzdialenosti miesta pre prednú alebo zadnú tabuľku s evidenčným číslom vzhľadom na konštrukciu vozidla nie je možné dodržať, maximálna vzdialenosť môže odchylne od bodu 2.3.4.3.3 presiahnuť 1 500 mm za predpokladu, že je k tejto hodnote v rámci konštrukčných charakteristík vozidla čo najbližšie.

2.3.4.4.

Geometrická viditeľnosť:

2.3.4.4.1.

Predné a zadné tabuľky musia byť viditeľné na celom priestore ohraničenom týmito štyrmi rovinami: a) dvomi zvislými rovinami dotýkajúcimi sa bočných okrajov tabuľky a zvierajúcimi s pozdĺžnou strednou rovinou vozidla uhol 30° pri meraní smerom von vľavo a vpravo od tabuľky; b) rovinou dotýkajúcou sa horného okraja tabuľky a zvierajúcou s horizontálou uhol 15° pri meraní smerom hore; c) horizontálnou rovinou prechádzajúcu dolným okrajom tabuľky, ak vzdialenosť horného okraja tabuľky od povrchu vozovky neprekračuje 1 500 mm; d) rovinou dotýkajúcou sa dolného okraja tabuľky a zvierajúcou s horizontálou uhol 15° pri meraní smerom nadol, ak vzdialenosť horného okraja tabuľky od povrchu vozovky prekračuje 1 500 mm. Predná tabuľka musí byť viditeľná smerom k prednej časti vozidla a zadná tabuľka musí byť viditeľná smerom k zadnej časti vozidla.

2.3.4.4.2.

V opísanom priestore sa nesmie nachádzať žiadny konštrukčný prvok, dokonca ani keď je úplne transparentný.

2.3.4.5.

Medzera medzi okrajmi namontovanej a upevnenej tabuľky s evidenčným číslom a skutočným povrchom miesta tabuľky nesmie byť väčšia ako 5,0 mm pozdĺž celého obrysu tabuľky.

2.3.4.5.1.

Táto medzera môže byť prekročená, ak sa meria pri otvore alebo medzere na povrchu so sieťovou štruktúrou alebo medzi rovnobežnými tyčami oblasti povrchu s mriežkovou štruktúrou.

2.3.5.

Skutočná poloha a tvar namontovanej a upevnenej skúšobnej tabuľky, ako je vymedzené v vyššie, najmä jej výsledný polomer zakrivenia, sa musia zohľadniť z hľadiska požiadaviek zariadení na osvetlenie zadnej tabuľky s evidenčným číslom.

2.4.

Ďalšie požiadavky

2.4.1.

Umiestnenie tabuľky s evidenčným číslom nesmie tvoriť základ ani časť základu pre uchytenie, montáž alebo upevnenie inej časti, komponentu alebo zariadenia vozidla (napr. podpory osvetľujúcich zariadení nesmú byť upevnené na tabuľku s evidenčným číslom).

2.4.2.

Žiadna časť vozidla, podložka, komponent ani zariadenie vozidla sa nesmú uvoľniť ani odpojiť v dôsledku odstránenia tabuľky s evidenčným číslom.

2.4.3.

Keď je tabuľka s evidenčným číslom upevnená, jej viditeľnosť nemôže byť za bežných podmienok používania obmedzená, najmä v dôsledku vibrácii a dynamických síl, ako sú napríklad hnacie sily vetra.

2.4.4.

Nie je povolené vyčleniť na montáž tabuľky s evidenčným číslom miesto, ktoré sa môže ľahko stočiť nahor a/alebo nadol mimo uhlov stanovených v bodoch 2.3.4.2.1 a 2.3.4.2.2 vo vzťahu ku konštrukcii vozidla za bežných jazdných podmienok (t. j. so zatvorenými dverami alebo prístupovými panelmi).

2.4.5.

Ak je motorové vozidlo podľa vyhlásenia výrobcu vozidla vhodné na ťahanie nákladu [bod 2.11.5 informačného dokumentu uvedeného v článku 24 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2018/858] a akákoľvek časť vhodného mechanického spojovacieho zariadenia namontovaná alebo nenamontovaná na typ motorového vozidla by mohla (čiastočne) zacloniť miesto na montáž a upevnenie zadnej tabuľky s evidenčným číslom, uplatňuje sa toto: a) pokyny pre používateľa motorového vozidla (napr. príručka majiteľa, príručka k vozidlu) musia jasne uvádzať, že montáž mechanického spojovacieho zariadenia, ktoré sa nedá ľahko odstrániť ani premiestniť, nie je povolená; b) v pokynoch sa takisto musí jasne uvádzať, že ak je mechanické spojovacie zariadenie namontované, musí sa v prípade nepoužívania vždy odstrániť alebo premiestniť; a c) v prípade typového schválenia systému vozidla v súlade s predpisom OSN č. 55 (1) sa musí zabezpečiť, aby boli v plnom rozsahu splnené aj ustanovenia o odstránení, premiestnení a/alebo alternatívnom umiestnení, pokiaľ ide o montáž osvetlenia a miesto na montáž a upevnenie zadnej tabuľky s evidenčným číslom.

3.

Skúšobný postup

3.1.

Vymedzenie vertikálneho sklonu a vzdialenosti skúšobnej tabuľky s evidenčným číslom od povrchu vozovky

3.1.1.

Vozidlo sa umiestni na hladký vodorovný povrch. Riadené kolesá musia smerovať priamo vpred a hmotnosť vozidla sa ešte pred meraním musí upraviť v súlade s hmotnosťou v prevádzkovom stave, avšak bez vodiča.

3.1.2.

Ak je vozidlo vybavené hydropneumatickým, hydraulickým alebo pneumatickým zavesením alebo iným zariadením, ktoré možno nastaviť v závislosti od zaťaženia, musí sa skúšať s týmto pružením alebo zariadením v normálnom prevádzkovom stave špecifikovanom výrobcom.

3.1.3.

Ak hlavná a viditeľná časť skúšobnej tabuľky s evidenčným číslom smeruje nadol, meranie náklonu sa vyjadrí ako záporný (mínusový) uhol.

3.2.

Meranie výčnelkov sa vykonáva kolmo a priamo vzhľadom k menovitému povrchu, na ktorom má byť umiestnená tabuľka s evidenčným číslom.

3.3.

Meranie medzery medzi okrajom namontovanej a pripevnenej skúšobnej tabuľky s evidenčným číslom a povrchom sa vykonáva kolmo a priamo vzhľadom ku skutočnému povrchu, na ktorom má byť tabuľka umiestnená.

3.4.

Tabuľka s evidenčným číslom použitá na overenie zhody musí mať jednu z dvoch rozmerov uvedených v bode 2.2.1 a hrúbku najviac 4,0 mm. Rohy musia mať polomer 10 mm.

ČASŤ 3

OSVEDČENIE O TYPOVOM SCHVÁLENÍ EÚ (SYSTÉM VOZIDLA)

Oznámenie o udelení/rozšírení/zamietnutí/odňatí (2) typového schválenia typu vozidla vzhľadom na miesta pre tabuľku s evidenčným číslom, v súlade s požiadavkami stanovenými v prílohe III k nariadeniu (EÚ) 2021/535 [Vložiť odkaz na toto nariadenie], naposledy zmenenému nariadením (EÚ) …/…

Číslo osvedčenia o typovom schválení EÚ:

Dôvod rozšírenia/zamietnutia/odňatia (2):

ODDIEL I

[Vyplní sa v súlade s oddielom I vzoru B v prílohe III k vykonávaciemu nariadeniu Komisie (EÚ) 2020/683]

ODDIEL II

[Vyplní sa v súlade s oddielom II vzoru B v prílohe III k vykonávaciemu nariadeniu Komisie (EÚ) 2020/683]

---

(1)  Predpis Európskej hospodárskej komisie Organizácie Spojených národov (EHK OSN) č. 55 – Jednotné ustanovenia o schvaľovaní mechanických spojovacích komponentov súprav vozidiel (Ú. v. EÚ L 153, 15.6.2018, s. 179).

(2)  Nehodiace sa prečiarknite.

PRÍLOHA IV

SYSTÉMY STIERANIA A OSTREKOVANIA ČELNÉHO SKLA

ČASŤ 1

Oddiel A

Informačný dokument pre typové schválenie EÚ motorových vozidiel, pokiaľ ide o ich systémy stierania a ostrekovania čelného skla

VZOR

Informačný dokument č. … vzťahujúci sa na typové schválenie EÚ motorového vozidla, pokiaľ ide o jeho systémy stierania a ostrekovania.

Tieto informácie sa poskytujú v troch vyhotoveniach a spolu s obsahom. Akékoľvek výkresy alebo obrázky sa musia vo vhodnej mierke dodať vo formáte A4 alebo musia byť poskladané na tento formát a musia byť dostatočne podrobné. Prípadné fotografie sú dostatočne podrobné.

0.

0.1.

0.2.

0.2.1.

0.3.

0.3.1.

0.4.

0.5.

0.8.

0.9.

1.

1.1.

3.

3.2.

3.2.1.8.

3.2.5.

3.2.5.1.

3.2.5.2.

3.2.5.2.1.

3.2.5.2.2.

3.3.

3.3.1.1.

3.3.1.2.

3.3.2.

3.3.2.3.

3.4.

3.4.1.

3.4.2.

3.4.4.

3.4.4.5.

3.4.4.6.

4.

4.7.

9.

9.2.

9.4.

9.4.1.

9.5.

9.5.1.

9.5.1.1.

9.5.1.2.

9.5.1.3.

9.5.1.4.

9.5.1.5.

9.6.

9.6.1.

9.7.

9.7.1.

9.8.

9.8.2.

9.10.

9.10.3.

9.10.3.5.

9.10.3.5.1.

9.10.3.6.

9.10.3.6.1.

Vysvetlivky

Tento informačný dokument vychádza zo vzoru uvedeného v prílohe I k vykonávaciemu nariadeniu Komisie (EÚ) 2020/683 a dopĺňajú sa o príslušné informácie pod číslami bodov uvedenými vyššie, ako sa vymedzuje v uvedenom vzore.

Oddiel B

Informačný dokument pre typové schválenie EÚ systémov ostrekovania čelného skla ako samostatných technických jednotiek

VZOR

Informačný dokument č. … vzťahujúci sa na typové schválenie EÚ systémov ostrekovania čelného skla ako samostatnej technickej jednotky.

Tieto informácie sa poskytujú v troch vyhotoveniach a spolu s obsahom. Všetky výkresy sa dodávajú vo vhodnej mierke vo formáte A4 alebo poskladané na tento formát a sú dostatočne podrobné. Prípadné fotografie sú dostatočne podrobné.

Ak systémy, komponenty alebo samostatné technické jednotky uvedené v tomto informačnom dokumente majú elektronické ovládače, predložia sa informácie týkajúce sa ich vlastností.

0.

0.1.

0.2.

0.3.

0.3.1.

0.4.

0.5.

0.7.

0.8.

0.9.

9.7.

9.7.1.

Vysvetlivky

Tento informačný dokument vychádza zo vzoru uvedeného v prílohe I k vykonávaciemu nariadeniu Komisie (EÚ) 2020/683 a dopĺňajú sa o príslušné informácie pod číslami bodov uvedenými vyššie, ako sa vymedzuje v uvedenom vzore.

ČASŤ 2

TECHNICKÉ ŠPECIFIKÁCIE

1.

Na účely tejto prílohy sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

1.1.

„stieraná plocha“ je plocha, resp. plochy na čelnom skle, ktoré sú stierané stieracou lištou, resp. lištami, keď systém stierania funguje za normálnych podmienok;

1.2.

„prerušovaná prevádzka systému stierania“ je automatický, prerušovaný režim prevádzky systému stierania, kde po každom dokončenom cykle nasleduje časový úsek, počas ktorého nie sú stierače v pohybe a stoja v jednej určenej polohe zastavenia;

1.3.

„ovládač ostrekovania“ je zariadenie, ktorým sa systém ostrekovania ručne spúšťa a zastavuje;

1.4.

„čerpadlo ostrekovača“ je zariadenie na premiestnenie kvapaliny zo zásobníka systému ostrekovania na vonkajšiu plochu čelného skla;

1.5.

„dýza“ je zariadenie, ktoré slúži na nasmerovanie kvapaliny na čelné sklo;

1.6.

„systém úplne naplnený vodou“ je systém, ktorý bol normálne spustený na určitý čas a v ktorom bola kvapalina premiestnená prostredníctvom čerpadla, potrubia a vystrekuje z dýzy, resp. dýz;

1.7.

„očistená plocha“ je plocha, ktorá bola predtým znečistená a na ktorej po jej úplnom vysušení nezostali žiadne kvapky a špina;

1.8.

„oblasť výhľadu A“ je skúšobná oblasť A, ako je vymedzená v bode 2.2 prílohy 21 k predpisu OSN č. 43 o jednotných ustanoveniach pre typové schvaľovanie bezpečnostných zasklievacích materiálov a ich montáže na vozidlá (1);

1.9.

„oblasť výhľadu B“ je zmenšená skúšobná oblasť B, ako je vymedzená v bode 2.4 prílohy 21 k predpisu OSN č. 43, bez vylúčenia oblasti vymedzenej v bode 2.4.1 (t. j. zahŕňa oblasť výhľadu A);

1.10.

„trojrozmerný referenčný systém“ je referenčná sieť opísaná v prílohe 1 ku konsolidovanej rezolúcii o konštrukcii vozidiel (R.E.3);

1.11.

„hlavný ovládací spínač vozidla“ je zariadenie, ktorým sa palubný elektronický systém vozidla uvedie z vypnutého stavu, ako v prípade, keď je vozidlo zaparkované a vodič nie je prítomný, do normálneho prevádzkového režimu.

2.

Technické požiadavky

2.1.

Systém stierania čelného skla

2.1.1.

Každé vozidlo, ktoré má čelné sklo, musí byť vybavené systémom stierania čelného skla, ktorý funguje vtedy, keď sa zapne hlavný ovládací spínač vozidla bez toho, aby vodič musel urobiť niečo iné okrem uvedenia prevádzkového ovládača potrebného na spustenie a zastavenie systému stierania čelného skla do zapnutej polohy („on“).

2.1.1.1.

Systém stierania čelného skla pozostáva z jedného alebo viacerých ramien stieračov, ktoré majú ľahko vymeniteľné stieracie lišty.

2.1.2.

Stieraná plocha čelného skla musí predstavovať minimálne 98 % oblasti výhľadu A.

2.1.3.

Stieraná plocha čelného skla musí predstavovať minimálne 80 % oblasti výhľadu B.

2.1.4.

Stieraná plocha čelného skla musí spĺňať požiadavky bodu 2.1.2 a 2.1.3, keď je systém v prevádzke pri frekvencii stierania podľa bodu 2.1.5.1, a musí sa skúšať za podmienok stanovených v bodoch 3.1.10 až 3.1.10.3.

2.1.5.

Systém stierania čelného skla musí mať minimálne dve nastavenia, čo sa týka frekvencie stierania:

2.1.5.1.

Jedna frekvencia minimálne 10 a maximálne 55 cyklov za minútu.

2.1.5.2.

Jedna frekvencia minimálne 45 úplných cyklov za minútu.

2.1.5.3.

Rozdiel medzi najvyššou a nižšou frekvenciou nastavenia stierania musí byť aspoň 15 cyklov za minútu.

2.1.5.4.

Prerušovaná prevádzka systému stierania čelného skla sa môže použiť na dosiahnutie súladu s požiadavkami bodov 2.1.5.1 až 2.1.5.3.

2.1.6.

Frekvencie uvedené v bodoch 2.1.5 až 2.1.5.3 sa musia skúšať za podmienok stanovených v bodoch 3.1.1 až 3.1.6 a 3.1.8.

2.1.7.

Keď sa systém stierania čelného skla zastaví následkom uvedenia prevádzkového ovládača do vypnutej polohy („off“), rameno, resp. ramená a lišta, resp. lišty stierača sa musia vrátiť do svojej nečinnej polohy.

2.1.8.

Systém stierania čelného skla musí vydržať zablokovanie pohybu aspoň 15 sekúnd. Je možné použiť automatické obvodové ochranné zariadenie za predpokladu, že na možné obnovenie nastavenia sa okrem ovládača stierania čelného skla nevyžaduje použitie iných ovládačov.

2.1.9.

Schopnosť systému stierania čelného skla vydržať zablokovanie pohybu uvedené v bode 2.1.8 sa musí skúšať za podmienok stanovených v bode 3.1.7.

2.1.10.

Ak sa nečinná poloha ramena, resp. ramien alebo lišty, resp. líšt stierača čelného skla nenachádza mimo oblasti výhľadu B, musí byť možné ručne presunúť rameno, resp. ramená stierača tak, že lištu, resp. lišty možno zdvihnúť z ich polohy na čelnom skle, aby bolo možné čelné sklo ručne očistiť.

2.1.11.

Systém stierania čelného skla musí byť schopný byť 120 sekúnd v prevádzke na suchom čelnom skle pri teplote okolia – 18 °C bez toho, aby došlo k obmedzeniu jeho funkčnosti.

2.1.12.

Funkčnosť systému stierania čelného skla pri – 18 °C sa musí skúšať za podmienok stanovených v bode 3.1.11.

2.1.13.

V prípade, že je systém stierania čelného skla v prevádzke pri maximálnej frekvencii, pričom je vozidlo vystavené relatívnej rýchlosti vetra rovnej 80 % maximálnej konštrukčnej rýchlosti vozidla alebo 160 km/h, podľa toho, ktorá je nižšia, systém stierania čelného skla musí naďalej spĺňať požiadavky bodu 2.1.2 bez toho, aby klesla jeho funkčnosť. Oblasť výhľadu A čelného skla sa musí pripraviť v súlade s bodmi 3.1.8 a 3.1.9. Aerodynamické účinky súvisiace s rozmermi a tvarom čelného skla, ramena, resp. ramien stierača a lišty, resp. líšt stierača sa musia za týchto podmienok overiť, pričom sa musí zohľadniť aj bod 3.1.9.1. Počas skúšky musí zostať lišta, resp. lišty stierača v kontakte s čelným sklom a úplné zdvihnutie nie je povolené. Lišta, resp. lišty stierača musia zostať v plnom kontakte s čelným sklom v oblasti stanovenej v bode 2.1.2 pre každý úplný cyklus a žiadne čiastočné zdvihnutie počas pohybu nahor, ako aj nadol nie je povolené.

2.2.

Systém ostrekovania čelného skla

2.2.1.

Každé vozidlo s čelným sklom musí byť vybavené systémom ostrekovania čelného skla, ktorý funguje vtedy, keď sa zapne hlavný ovládací spínač vozidla, a ktorý je schopný vydržať zaťaženia a tlaky spôsobené zapchaním dýz a spúšťa sa v súlade s postupom stanoveným v bodoch 3.2.1.1 až 3.2.1.1.2.

2.2.2.

Funkčnosť systému ostrekovania nesmie byť nepriaznivo ovplyvnená tým, že je vystavený teplotným cyklom stanoveným v súlade s bodmi 3.2.1 až 3.2.5.

2.2.3.

Systém ostrekovania čelného skla musí byť schopný rozprašovať kvapalinu na určenú plochu čelného skla bez akejkoľvek známky netesnosti, odpojenia akéhokoľvek potrubia a poruchy ktorejkoľvek dýzy za normálnych podmienok, keď je vystavený teplotám okolia od – 18 °C do 80 °C. Okrem toho, keď sú dýzy zapchané, nesmú sa na systéme objaviť žiadne známky netesnosti a odpojenia akéhokoľvek potrubia.

2.2.4.

Systém ostrekovania čelného skla musí byť schopný dodať dostatočné množstvo kvapaliny na očistenie minimálne 60 % oblasti výhľadu A za podmienok stanovených v bodoch 3.2.6 až 3.2.6.4.

2.2.5.

Systém ostrekovania čelného skla musí byť možné ručne zapnúť prostredníctvom ovládača ostrekovania. Okrem toho, zapnutie a vypnutie daného systému môže byť skoordinované a skombinované s ktorýmkoľvek iným systémom vozidla.

2.2.6.

Objem zásobníka s kvapalinou musí byť ≥ 1,0 litra.

3.

Skúšobný postup

3.1.

Skúšobné podmienky systému stierania čelného skla

3.1.1.

Ďalej opísané skúšky sa musia vykonávať za podmienok uvedených v bodoch 3.1.2 až 3.1.5, pokiaľ nie je uvedené inak.

3.1.2.

Teplota okolia musí byť od 5 °C do 40 °C.

3.1.3.

Čelné sklo sa musí udržiavať stále mokré.

3.1.4.

V prípade elektrického systému stierania čelného skla musia byť splnené tieto doplňujúce podmienky.

3.1.4.1.

Všetky batérie musia byť na začiatku skúšky úplne nabité.

3.1.4.2.

Motor, ak je namontovaný, musí bežať s otáčkami, ktoré neprekračujú 30 % otáčok zodpovedajúcich jeho maximálnemu výkonu. Pokiaľ sa to preukáže ako nemožné z dôvodu osobitných postupov na ovládanie motora, napríklad v prípade elektrických hybridných vozidiel, musí sa určiť realistický scenár zohľadňujúci otáčky motora, pravidelné alebo úplné vynechávanie motora v prevádzkovom režime počas bežných jazdných podmienok. Ak môže systém stierania čelného skla splniť požiadavky bez toho, aby bol motor v prevádzke, motor nemusí byť v prevádzke.

3.1.4.3.

Svetlomety so stretávacím svetlom musia byť zapnuté.

3.1.4.4.

Všetky namontované systémy vykurovania, ventilácie, odmrazovania a odhmlievania (bez ohľadu na ich umiestnenie vo vozidle) musia byť v prevádzke pri maximálnej spotrebe elektrickej energie.

3.1.5.

Systémy stierania čelného skla, ktoré fungujú na základe stlačeného alebo nasávaného vzduchu, musia byť bez ohľadu na to, aké sú otáčky a zaťaženie motora alebo minimálne a maximálne úrovne nabitia batérie, naďalej schopné nepretržite fungovať v predpísaných frekvenciách stierania.

3.1.6.

Frekvencie stierania systému stierania čelného skla musia vyhovovať požiadavkám bodov 2.1.5 až 2.1.5.3 po predchádzajúcich 20 minútach prevádzky na mokrom povrchu čelného skla.

3.1.7.

Požiadavky bodu 2.1.8 sa považujú za splnené, ak sa ramená stierača zablokujú v polohe zodpovedajúcej polovici cyklu po dobu 15 sekúnd a ovládač systému stierania čelného skla je nastavený na maximálnu frekvenciu stierania.

3.1.8.

Vonkajšia plocha čelného skla musí byť dôkladne odmastená denaturovaným liehom alebo rovnocenným odmasťovacím prostriedkom. Po vyschnutí sa nanesie najmenej 3 % a najviac 10 % roztok čpavku. Plocha sa nechá znova vyschnúť, a potom sa utrie suchou bavlnenou handrou.

3.1.9.

Povlak zo skúšobnej zmesi, v súlade so špecifikáciami stanovených v bode 4, sa musí rovnomerne naniesť na vonkajšiu plochu čelného skla a nechať zaschnúť.

3.1.9.1.

Keď sa vonkajšia plocha čelného skla pripravila v súlade s bodmi 3.1.8 a 3.1.9, môže sa systém ostrekovania čelného skla použiť počas príslušných skúšok.

3.1.10.

Stieraná plocha systému stierania čelného skla, ako sa uvádza v bode 2.1.4, sa určí takto.

3.1.10.1.

Vonkajšia plocha čelného skla sa ošetrí v súlade s bodmi 3.1.8 a 3.1.9.

3.1.10.2.

S cieľom overiť, že sú splnené požiadavky bodov 2.1.2 a 2.1.3, sa spustí systém stierania čelného skla, pričom sa zohľadňuje bod 3.1.9.1, a obrys stieranej plochy sa určí a porovná s obrysom oblastí výhľadu A a B.

3.1.10.3.

Technická služba môže súhlasiť s alternatívnym skúšobným postupom (napr. virtuálnym skúšaním) s cieľom overiť, že sú splnené požiadavky bodov 2.1.2 a 2.1.3.

3.1.11.

Požiadavky bodu 2.1.11 musia byť splnené pri teplote okolia – 18 ± 3 °C, v ktorej sa vozidlo nachádzalo minimálne štyri hodiny. Vozidlo sa pripraví na prevádzku za podmienok stanovených v bodoch 3.1.4 a 3.1.5. Počas skúšky musí systém stierania fungovať normálne, ale pri maximálnej frekvencii stierania. Stieraná plocha sa nemusí sledovať.

3.2.

Skúšobné podmienky systému ostrekovania čelného skla

3.2.1.

Skúška č. 1 Systém ostrekovania čelného skla sa úplne naplní vodou a najmenej na štyri hodiny sa umiestni do prostredia s teplotou 20 ± 2 °C. Voda sa musí stabilizovať na túto teplotu.

3.2.1.1.

Všetky otvory dýz sa musia zapchať na mieste, kde z nich vychádza kvapalina, a ovládač ostrekovania čelného skla musí byť uvedený do činnosti šesťkrát za minútu, vždy najmenej na tri sekundy.

3.2.1.1.1.

Ak je systém ostrekovania čelného skla poháňaný silou vodiča, vynaložená sila musí byť od 11,0 do 13,5 daN v prípade ručne prevádzkovaného čerpadla. V prípade nožného čerpadla musí byť vynaložená sila od 40,0 do 44,5 daN.

3.2.1.1.2.

V prípade elektrických čerpadiel skúšobné napätie nesmie byť nižšie ako menovité napätie a vyššie ako menovité napätie plus 2 volty.

3.2.1.2.

Funkčnosť systému ostrekovania čelného skla na konci skúšky musí byť v súlade s bodom 2.2.3.

3.2.2.

Skúška č. 2 Systém ostrekovania čelného skla sa úplne naplní vodou a najmenej na štyri hodiny sa umiestni do prostredia s teplotou – 18 ± 3 °C. Voda sa nemusí stabilizovať na túto teplotu.

3.2.2.1.

Ovládač ostrekovania čelného skla musí byť uvedený do činnosti šesťkrát za minútu, vždy najmenej na tri sekundy, v súlade s bodmi 3.2.1.1.1 a 3.2.1.1.2. Systém sa potom umiestni do prostredia s teplotou 20 ± 2 °C, až pokiaľ sa ľad úplne neroztopí. Voda sa nemusí stabilizovať na túto teplotu. Funkčnosť systému ostrekovania čelného skla sa potom musí overiť uvedením systému do činnosti v súlade s bodmi 3.2.1.1 a 3.2.1.2.

3.2.3.

Skúška č. 3 Cyklická skúška pri nízkej teplote

3.2.3.1.

Systém ostrekovania čelného skla sa úplne naplní vodou a najmenej na štyri hodiny sa umiestni do prostredia s teplotou – 18 ± 3 °C, aby všetka voda nachádzajúca sa v systéme ostrekovania zamrzla. Systém sa potom umiestni do prostredia s teplotou 20 ± 2 °C, až pokiaľ sa ľad úplne neroztopí, ale v žiadnom prípade nie dlhšie ako na štyri hodiny. Tento cyklus zamŕzania a roztápania sa opakuje šesťkrát. Nakoniec, keď je systém ostrekovania čelného skla umiestnený v prostredí s teplotou 20 ± 2 °C a ľad je úplne roztopený, aj keď sa voda nemusí stabilizovať na túto teplotu, funkčnosť systému ostrekovania čelného skla sa musí overiť uvedením systému do činnosti v súlade s bodmi 3.2.1.1 a 3.2.1.2.

3.2.3.2.

Systém ostrekovania čelného skla sa úplne naplní kvapalinou na ostrekovanie čelného skla pri nízkych teplotách, pozostávajúcou z 50 % roztoku metanolu alebo izopropylalkoholu vo vode s tvrdosťou nepresahujúcou 205 mg/l (Ca). Systém sa umiestni najmenej na štyri hodiny do prostredia s teplotou – 18 ± 3°C. Kvapalina sa nemusí stabilizovať na túto teplotu. Funkčnosť systému ostrekovania čelného skla sa potom musí overiť uvedením systému do činnosti v súlade s bodmi 3.2.1.1 a 3.2.1.2.

3.2.4.

Skúška č. 4 Cyklická skúška pri vysokej teplote

3.2.4.1.

Ak je ktorákoľvek časť systému ostrekovania čelného skla umiestnená v motorovom priestore, systém sa úplne naplní vodou a umiestni sa najmenej na osem hodín do priestoru s teplotou 80 ± 3 °C. Voda sa nemusí stabilizovať na túto teplotu. Funkčnosť systému ostrekovania čelného skla sa potom musí overiť uvedením systému do činnosti v súlade s bodmi 3.2.1.1 a 3.2.1.2.

3.2.4.2.

Ak nie je žiadna časť systému ostrekovania čelného skla umiestnená v motorovom priestore, systém sa úplne naplní vodou a umiestni sa najmenej na osem hodín do prostredia s teplotou 80 ± 3 °C. Voda sa nemusí stabilizovať na túto teplotu. Následne sa systém umiestni do prostredia s teplotou 20 ± 2 °C. Po stabilizovaní teploty vody sa funkčnosť systému ostrekovania čelného skla overí uvedením systému do činnosti v súlade s bodmi 3.2.1.1 a 3.2.1.2. Potom sa systém úplne naplní vodou a najmenej na osem hodín sa umiestni do prostredia s teplotou 60 ± 3 °C. Voda sa nemusí stabilizovať na túto teplotu. Funkčnosť systému ostrekovania čelného skla sa potom musí overiť uvedením systému do činnosti v súlade s bodmi 3.2.1.1 a 3.2.1.2. Prípadne môže výrobca požiadať, aby sa systém ostrekovania čelného skla skúšal za podmienok stanovených v bode 3.2.4.1.

3.2.5.

Skúšky ostrekovača čelného skla stanovené v bodoch 3.2.1 až 3.2.4.2 sa vykonávajú postupne na tom istom systéme ostrekovania čelného skla. Systém sa môže skúšať buď keď je namontovaný na type vozidla, pre ktorý sa žiada typové schválenie EÚ, alebo oddelene. V prípade, že sa žiada o typové schválenie EÚ pre samostatnú technickú jednotku, systém sa musí skúšať oddelene.

3.2.6.

Skúška č. 5 Skúška funkčnosti systému ostrekovania čelného skla

3.2.6.1.

Systém ostrekovania čelného skla sa úplne naplní vodou. So stojacim vozidlom a bez akýchkoľvek významnejších vplyvov vetra sa môže dýza, resp. dýzy nasmerovať na určenú oblasť vonkajšej plochy čelného skla.

3.2.6.2.

Vonkajšia plocha čelného skla sa ošetrí v súlade s bodmi 3.1.8 a 3.1.9.

3.2.6.3.

Systém ostrekovania čelného skla sa uvedie do činnosti v súlade s pokynmi výrobcu, pričom sa zohľadňujú body 3.2.1.1.1 a 3.2.1.1.2. Celková dĺžka trvania skúšky nesmie presiahnuť 10 úplných cyklov automatickej prevádzky systému stierania čelného skla, ktorý je v prevádzke pri maximálnej frekvencii stierania.

3.2.6.4.

S cieľom overiť splnenie požiadaviek bodu 2.2.4 tejto prílohy sa urobí obrys príslušnej očistenej plochy a porovná sa s obrysom oblasti výhľadu A. Ak je pozorovateľovi zrejmé, že požiadavky sú splnené, nevyžaduje sa, aby sa obrysy urobili.

3.2.7.

Skúška stanovená v bodoch 3.2.6 až 3.2.6.4 sa musí vždy vykonávať na type vozidla, pre ktorý sa požaduje typové schválenie EÚ, aj v prípade, že je vo vozidle namontovaná schválená samostatná technická jednotka.

4.

Špecifikácie skúšobnej zmesi na skúšanie systémov stierania a ostrekovania čelného skla

4.1.

Zloženie skúšobnej zmesi uvedenej v bode 3.1.9 je takéto:

4.1.1.

Voda, s tvrdosťou nižšou ako 205 mg/l (Ca): 92,5 % objemu.

4.1.2.

Nasýtený vodný roztoku soli (chloridu sodného): 5,0 % objemu.

4.1.3.

Prach, v súlade so špecifikáciami bodov 4.1.3.1 až 4.1.3.2.6 uvedených nižšie: 2,5 % objemu.

4.1.3.1.

Špecifikácie analýzy skúšobného prachu

4.1.3.1.1.

68 ± 1 hmotnostných % SiO2

4.1.3.1.2.

4 ± 1 hmotnostných % Fe2O3

4.1.3.1.3.

16 ± 1 hmotnostných % Al2O3

4.1.3.1.4.

3 ± 1 hmotnostných % CaO

4.1.3.1.5.

1,0 ± 0,5 hmotnostných % MgO

4.1.3.1.6.

4 ± 1 hmotnostných % alkalických zásad

4.1.3.1.7.

2,5 ± 0,5 hmotnostných % straty zapaľovaním

4.1.3.2.

Špecifikácie rozdelenia hrubého prachu podľa veľkosti častíc

4.1.3.2.1.

12 ± 2 % s veľkosťou častíc od 0 do 5 μm

4.1.3.2.2.

12 ± 3 % s veľkosťou častíc od 5 do 10 μm

4.1.3.2.3.

14 ± 3 % s veľkosťou častíc od 10 do 20 μm

4.1.3.2.4.

23 ± 3 % s veľkosťou častíc od 20 do 40 μm

4.1.3.2.5.

30 ± 3 % s veľkosťou častíc od 40 do 80 μm

4.1.3.2.6.

9 ± 3 % s veľkosťou častíc od 80 do 200 μm

ČASŤ 3

Oddiel A

OSVEDČENIE O TYPOVOM SCHVÁLENÍ EÚ (SYSTÉM VOZIDLA)

Oznámenie o udelení/rozšírení/zamietnutí/odňatí (2) typového schválenia typu vozidla vzhľadom na systémy stierania a ostrekovania čelného skla v súlade s požiadavkami stanovenými v prílohe IV k nariadeniu (EÚ) 2021/535 [Vložiť odkaz na toto nariadenie], naposledy zmenenému nariadením (EÚ) …/…

Číslo osvedčenia o typovom schválení EÚ:

Dôvod rozšírenia/zamietnutia/odňatia (2):

ODDIEL I

[Vyplní sa v súlade s oddielom I vzoru B v prílohe III k vykonávaciemu nariadeniu Komisie (EÚ) 2020/683]

ODDIEL II

[Vyplní sa v súlade s oddielom II vzoru B v prílohe III k vykonávaciemu nariadeniu Komisie (EÚ) 2020/683]

Oddiel B

OSVEDČENIE O TYPOVOM SCHVÁLENÍ EÚ (SAMOSTATNÁ TECHNICKÁ JEDNOTKA)

Oznámenie o udelení/rozšírení/zamietnutí/odňatí (3) typového schválenia samostatnej technickej jednotky vzhľadom na typ systémov ostrekovania čelného skla, v súlade s požiadavkami stanovenými v prílohe IV k nariadeniu (EÚ) 2021/535 [Vložiť odkaz na toto nariadenie], naposledy zmenenému nariadením (EÚ) …/…

Číslo osvedčenia o typovom schválení EÚ:

Dôvod rozšírenia/zamietnutia/odňatia (3):

ODDIEL I

[Vyplní sa v súlade s oddielom I vzoru C v prílohe III k vykonávaciemu nariadeniu Komisie (EÚ) 2020/683]

ODDIEL II

[Vyplní sa v súlade s oddielom II vzoru C v prílohe III k vykonávaciemu nariadeniu Komisie (EÚ) 2020/683]

Oddiel C

ZNAČKA TYPOVÉHO SCHVÁLENIA EÚ SAMOSTATNEJ TECHNICKEJ JEDNOTKY

1.

Značka typového schválenia EÚ samostatných technických jednotiek uvedená v článku 38 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2018/858 sa skladá z týchto prvkov:

1.1.

Obdĺžnik ohraničujúci malé písmeno „e“, po ktorom nasleduje rozlišovacie číslo členského štátu, ktorý udelil typové schválenie EÚ komponentu alebo samostatnej technickej jednotky, v súlade s týmito hodnotami: 1 pre Nemecko 2 pre Francúzsko 3 pre Taliansko 4 pre Holandsko 5 pre Švédsko 6 pre Belgicko 7 pre Maďarsko 8 pre Českú republiku 9 pre Španielsko     13 pre Luxembursko 12 pre Rakúsko 17 pre Fínsko 18 pre Dánsko 19 pre Rumunsko 20 pre Poľsko 21 pre Portugalsko 23 pre Grécko 24 pre Írsko 25 pre Chorvátsko 26 pre Slovinsko 27 pre Slovensko 29 pre Estónsko 32 pre Lotyšsko 34 pre Bulharsko 36 pre Litvu 49 pre Cyprus 50 pre Maltu

1.2.

V blízkosti obdĺžnika dve číslice označujúce sériu zmien stanovujúcich požiadavky, ktoré táto samostatná technická jednotka spĺňa, v súčasnosti „00“, po ktorých nasleduje medzera a päťciferné číslo uvedené v bode 2.4 prílohy IV k nariadeniu (EÚ) 2018/858.

2.

Značka typového schválenia EÚ samostatných technických jednotiek je nezmazateľná a zreteľne čitateľná.

3.

Príklad značky typového schválenia EÚ samostatnej technickej jednotky je uvedený na obrázku 1.

Obrázok 1

Príklad značky typového schválenia EÚ samostatnej technickej jednotky

Vysvetlivka

Legenda

Typové schválenie EÚ samostatnej technickej jednotky bolo vydané v Holandsku pod číslom 00406. Prvé dve číslice „00“ udávajú, že samostatná technická jednotka bola schválená podľa tohto nariadenia.

---

(1)  Predpis Európskej hospodárskej komisie Organizácie Spojených národov (EHK OSN) č. 43 – Jednotné ustanovenia pre typové schvaľovanie bezpečnostných zasklievacích materiálov a ich montáže na vozidlá (Ú. v. EÚ L 42, 12.2.2014, s. 1).

(2)  Nehodiace sa prečiarknite.

(3)  Nehodiace sa prečiarknite.

PRÍLOHA V

KRYTY KOLIES

ČASŤ 1

Informačný dokument pre typové schválenie EÚ vozidiel, pokiaľ ide o kryty kolies

VZOR

Informačný dokument č. … vzťahujúci sa na typové schválenie EÚ motorového vozidla, pokiaľ ide o kryty kolies.

Tieto informácie sa poskytujú v troch vyhotoveniach a spolu s obsahom. Akékoľvek výkresy alebo obrázky sa musia vo vhodnej mierke dodať vo formáte A4 alebo musia byť poskladané na tento formát a musia byť dostatočne podrobné. Prípadné fotografie sú dostatočne podrobné.

0.

0.1.

0.2.

0.2.1.

0.3.

0.3.1.

0.4.

0.5.

0.8.

0.9.

1.

1.1.

1.3.

1.3.2.

1.3.3.

2.

2.3.

2.3.1.

2.3.2.

2.3.3.

2.3.4.

2.4.

2.4.1.

2.4.1.2.

2.4.1.3.

2.4.2.

2.4.2.2.

2.4.2.3.

2.6.

6.

6.2.1.

6.6.

6.6.1.

6.6.1.1.

6.6.1.1.1.

6.6.1.1.2.

atď.

6.6.4.

9.

9.16.

9.16.1.

9.16.2.

Vysvetlivky

Tento informačný dokument vychádza zo vzoru uvedeného v prílohe I k vykonávaciemu nariadeniu Komisie (EÚ) 2020/683 a dopĺňajú sa o príslušné informácie pod číslami bodov uvedenými vyššie, ako sa vymedzuje v uvedenom vzore.

ČASŤ 2

Technické špecifikácie

1.

Na účely tejto prílohy sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

1.1.

„plášť pneumatiky“ je maximálna šírka profilu a vonkajší priemer pneumatiky vrátane prípustných odchýlok v súlade s príslušným schválením komponentu;

1.2.

„zariadenie pre jazdu na snehu“ je snehová reťaz alebo iné rovnocenné zariadenie zabezpečujúce priľnavosť na snehu, ktoré musí byť možné namontovať na kombináciu pneumatika/koleso vozidla, pričom to nie je pneumatika pre jazdu na snehu, zimná pneumatika, celoročná pneumatika ani akákoľvek iná samotná pneumatika.

2.

Technické požiadavky

2.1.

Všeobecné ustanovenia

2.1.1.

Vozidlo musí byť vybavené krytom pre každé koleso.

2.1.2.

Kryt kolesa môže pozostávať z častí karosérie alebo samostatných blatníkov a musí byť konštruovaný tak, aby čo najviac chránil účastníkov cestnej premávky pred vyhodenými kameňmi, blatom, ľadom, snehom a vodou a minimalizoval nebezpečenstvo pri kontakte s otáčajúcimi sa kolesami.

2.2.

Osobitné požiadavky

2.2.1.

Kryty kolies musia spĺňať požiadavky bodov 2.2.1.1 až 2.2.1.4, s hmotnosťou vozidla zodpovedajúcou hmotnosti v prevádzkovom stave, ktorú uvádza výrobca, s jedným dodatočným cestujúcim v prvom rade sedadiel, ak je to relevantné, a so všetkými riaditeľnými kolesami smerujúcimi priamo dopredu.

2.2.1.1.

V časti tvorenej radiálnymi rovinami v uhle 30° smerom dopredu a 50° smerom dozadu od stredu kolies (pozri obrázok 1) musí byť celková šírka (q) krytu kolesa taká, aby zakryla minimálne celkovú šírku pneumatiky (b), pričom sa berie do úvahy plášť pneumatiky, ako aj krajné rozmery kombinácie, resp. kombinácií pneumatika/koleso špecifikované výrobcom. V prípade zdvojených kolies sa zohľadnia plášte pneumatík a celková šírka (t) oboch kolies.

2.2.1.1.1.

Na účely určenia šírok uvedených v bode 2.2.1.1 sa označenie a zdobenie, ochranné pásy alebo rebrá na bokoch pneumatiky neberú do úvahy.

2.2.1.2.

Zadná časť krytu kolesa nesmie končiť nad horizontálnou rovinou, ktorá sa nachádza 150 mm nad osou otáčania kolies, okrem toho:

2.2.1.2.1.

V prípade jednotlivých kolies priesečník zadného okraja krytu kolesa s horizontálnou rovinou, ako sa uvádza v bode 2.2.1.2 (pozri obrázok 1, bod A), musí ležať mimo strednej pozdĺžnej roviny pneumatiky.

2.2.1.2.2.

V prípade zdvojených kolies priesečník zadného okraja krytu kolesa s horizontálnou rovinou, ako sa uvádza v bode 2.2.1.2 (pozri obrázok 1, bod A), musí v prípade vonkajšieho kolesa ležať mimo strednej pozdĺžnej roviny najkrajnejšej pneumatiky.

2.2.1.3.

Obrys a poloha každého krytu kolesa musia byť také, aby čo najviac priliehali k pneumatikám. Najmä v rámci časti tvorenej radiálnymi rovinami, uvedenej v bode 2.2.1.1, musia byť splnené tieto požiadavky:

2.2.1.3.1.

Hĺbka (p) zapustenia nachádzajúca sa vo vertikálnej rovine osi pneumatiky, meraná od vonkajšieho a vnútorného okraja krytu kolesa vo vertikálnej pozdĺžnej rovine prechádzajúcej stredom pneumatiky vo vnútri krytu kolesa, musí byť minimálne 30 mm. Táto hĺbka (p) môže byť smerom k radiálnym rovinám špecifikovaným v bode 2.2.1.1 postupne znížená na nulu.

2.2.1.3.2.

Vzdialenosť (c) medzi dolnými okrajmi krytu kolesa a osou prechádzajúcou stredom otáčania kolies nesmie presiahnuť 2 × r, pričom polomer (r) je statický polomer pneumatiky.

2.2.1.4.

V prípade vozidiel s nastaviteľnou výškou zavesenia musia byť požiadavky uvedené v bodoch 2.2.1.3.1 a 2.2.1.3.2 splnené, keď je vozidlo v normálnej prevádzkovej polohe špecifikovanej výrobcom vozidla.

2.2.2.

Kryty kolies môžu pozostávať z viacerých komponentov za predpokladu, že nie sú medzi nimi alebo v nich medzery, keď sú zmontované.

2.2.3.

Kryty kolies musia byť pevne pripevnené. Môžu byť však odnímateľné ako diel alebo po častiach.

2.3.

Použitie zariadení pre jazdu na snehu

2.3.1.

V prípade vozidiel s pohonom len dvoch kolies musí výrobca potvrdiť, že vozidlo je konštruované tak, aby sa mohol použiť aspoň jeden typ zariadenia pre jazdu na snehu na aspoň jednej kombinácii pneumatiky a kolesa schválenej pre hnanú nápravu vozidla. Zariadenie pre jazdu na snehu a kombinácia, resp. kombinácie pneumatika/koleso vhodné pre typ vozidla musia byť špecifikované výrobcom v bode 6.6.4 informačného dokumentu.

2.3.2.

V prípade vozidiel s pohonom všetkých kolies vrátane vozidiel, ktorých hnacie nápravy môžu byť vypnuté ručne alebo automaticky, musí výrobca potvrdiť, že vozidlo je konštruované tak, aby sa mohol použiť aspoň jeden typ zariadenia pre jazdu na snehu na aspoň jednej kombinácii pneumatiky a kolesa schválenej pre hnanú nápravu vozidla, ktorá nemôže byť vypnutá. Zariadenie pre jazdu na snehu a kombinácia, resp. kombinácie pneumatika/koleso vhodné pre typ vozidla musia byť špecifikované výrobcom v bode 6.6.4 informačného dokumentu.

2.3.3.

Výrobca vozidla musí uviesť príslušné pokyny týkajúce sa správneho použitia konkrétnych zariadení pre jazdu na snehu v pokynoch pre používateľa motorového vozidla (napr. príručka majiteľa, príručka k vozidlu).

Obrázok 1

Diagram krytu kolesa

Vysvetlivka

(1)

Šírka pneumatiky (b) sa určuje na vrchnej časti pneumatiky (šírka profilu pneumatiky medzi radiálnymi rovinami, ako sa uvádza v bode 2.2.1.1).

ČASŤ 3

OSVEDČENIE O TYPOVOM SCHVÁLENÍ EÚ (SYSTÉM VOZIDLA)

Oznámenie o udelení/rozšírení/zamietnutí/odňatí (1) typového schválenia typu vozidla vzhľadom na kryty kolies v súlade s požiadavkami stanovenými v prílohe V k nariadeniu (EÚ) 2021/535 [Vložiť odkaz na toto nariadenie], naposledy zmenenému nariadením (EÚ) …/…

Číslo osvedčenia o typovom schválení EÚ:

Dôvod rozšírenia/zamietnutia/odňatia (1):

ODDIEL I

[Vyplní sa v súlade s oddielom I vzoru B v prílohe III k vykonávaciemu nariadeniu Komisie (EÚ) 2020/683]

ODDIEL II

[Vyplní sa v súlade s oddielom II vzoru B v prílohe III k vykonávaciemu nariadeniu Komisie (EÚ) 2020/683]

---

(1)  Nehodiace sa prečiarknite.

PRÍLOHA VI

SYSTÉMY ODMRAZOVANIA A ODHMLIEVANIA ČELNÉHO SKLA

ČASŤ 1

Informačný dokument pre typové schválenie EÚ motorových vozidiel, pokiaľ ide o systémy odmrazovania a odhmlievania čelného skla

VZOR

Informačný dokument č. … vzťahujúci sa na typové schválenie EÚ motorového vozidla, pokiaľ ide o systémy odmrazovania a odhmlievania čelného skla.

Tieto informácie sa poskytujú v troch vyhotoveniach a spolu s obsahom. Akékoľvek výkresy alebo obrázky sa musia vo vhodnej mierke dodať vo formáte A4 alebo musia byť poskladané na tento formát a musia byť dostatočne podrobné. Prípadné fotografie sú dostatočne podrobné.

0.

0.1.

0.2.

0.2.1.

0.3.

0.3.1

0.4.

0.5.

0.8.

0.9.

1.

1.1.

1.6.

1.8.

3.

3.1.

3.1.1.

3.2.

3.2.1.

3.2.1.1.

3.2.1.2.

3.2.1.3.

3.2.1.6.

3.2.1.8.

3.2.2.

3.2.2.1.

3.2.5.

3.2.5.1.

3.2.5.2.

3.2.5.2.1.

3.2.5.2.2.

3.2.7.

3.2.7.1.

3.2.7.2.

3.2.7.2.1.

3.2.7.2.2.

3.2.7.2.3.

3.2.7.2.3.1.

3.2.7.2.3.2.

3.2.7.2.4.

3.2.7.2.5.

3.2.7.3.

3.2.7.3.1.

3.2.7.3.2.

3.2.7.3.2.1.

3.2.7.3.2.2.

3.3.

3.3.1.

3.3.1.1.1.

3.3.1.2.

3.3.2.

3.3.2.1.

3.3.2.2.

3.3.2.3.

3.3.2.4.

3.4.

3.4.1.

3.4.2.

3.4.3.

3.4.3.1.

3.4.3.1.1.

3.4.3.1.2.

3.4.3.1.3.

3.4.4.

3.4.4.1.

3.4.4.2.

3.4.4.3.

3.4.4.4.

3.4.4.5.

3.4.4.6.

3.6.

3.6.1.

3.6.1.1.

3.6.1.2.

3.6.1.2.1.

3.6.1.2.2.

3.6.2.

3.6.3.

9.

9.1.

9.2.

9.3.

9.3.1.

9.4.

9.4.1.

9.4.2.

9.5.

9.5.1.

9.5.1.1.

9.5.1.2.

9.5.1.3.

9.5.1.4.

9.5.1.5.

9.6.

9.6.1.

9.7.

9.7.1.

9.8.

9.8.1.

9.8.2.

9.10.

9.10.1.

9.10.1.1.

9.10.1.3.

9.10.3.

9.10.3.1.

9.10.3.1.1.

9.10.3.5.

9.10.3.5.1.

9.10.3.6.

9.10.3.6.1.

Vysvetlivky

Tento informačný dokument vychádza zo vzoru uvedeného v prílohe I k vykonávaciemu nariadeniu Komisie (EÚ) 2020/683 a dopĺňajú sa o príslušné informácie pod číslami bodov uvedenými vyššie, ako sa vymedzuje v uvedenom vzore.

ČASŤ 2

Technické špecifikácie

1.   Na účely tejto prílohy sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

1.1.

„odmrazená plocha“ je plocha čelného skla, ktorá má suchý vonkajší povrch alebo vonkajší povrch pokrytý roztopenou alebo čiastočne roztopenou mokrou námrazou, ktorú je možné odstrániť systémom stierania čelného skla vozidla;

1.2.

„hmla“ je vrstva kondenzátu na vnútornej strane zaskleného povrchu čelného skla;

1.3.

„odhmlená plocha“ je plocha čelného skla, ktorá má suchú vnútornú plochu bez akýchkoľvek kvapiek alebo zvyškov vody po tom, ako bola predtým pokrytá hmlou;

1.4.

„oblasť výhľadu A“ je skúšobná oblasť A vymedzená v bode 2.2 prílohy 21 k predpisu OSN č. 43;

1.5.

„oblasť výhľadu B“ je zmenšená skúšobná oblasť B, ako je vymedzená v bode 2.4 prílohy 21 k predpisu OSN č. 43, bez vylúčenia oblasti vymedzenej v bode 2.4.1; (t. j. zahŕňa oblasť výhľadu A);

1.6.

„hlavný ovládací spínač vozidla“ je zariadenie, ktorým sa palubný elektronický systém vozidla uvedie z vypnutého stavu, ako v prípade, keď je vozidlo zaparkované a vodič nie je prítomný, do normálneho prevádzkového režimu.

2.   Technické požiadavky

2.1.   Odmrazovanie čelného skla

2.1.1.

Každé vozidlo, ktoré má čelné sklo, musí byť vybavené systémom na odstraňovanie námrazy a ľadu z vonkajšieho zaskleného povrchu čelného skla. Systém odmrazovania čelného skla musí byť dostatočne účinný, aby zabezpečil zodpovedajúcu viditeľnosť cez čelné sklo pri chladnom počasí.

2.1.2.

Účinnosť systému sa overuje stanovením odmrazenej plochy čelného skla pravidelne po naštartovaní, pričom bolo vozidlo počas určitej doby umiestnené v chladiacej komore.

2.1.3.

Požiadavky podľa bodov 2.1.1 a 2.1.2 sa kontrolujú spôsobom uvedeným v bode 3.1.

2.1.4.

Musia byť splnené tieto požiadavky:

2.1.4.1.

20 minút po začatí skúšky musí byť oblasť výhľadu A odmrazená na 80 %;

2.1.4.2.

25 minút po začatí skúšky musí byť odmrazená plocha čelného skla na strane spolucestujúceho porovnateľná s plochou, ktorá je stanovená v bode 2.1.4.1 pre stranu vodiča;

2.1.4.3.

40 minút po začatí skúšky musí byť oblasť výhľadu B odmrazená na 95 %.

2.2.   Odhmlievanie čelného skla

2.2.1.

Každé vozidlo, ktoré má čelné sklo, musí byť vybavené systémom na odstraňovanie hmly z vnútorného zaskleného povrchu čelného skla.

2.2.2.

Systém odhmlievania musí byť dostatočne účinný, aby obnovil viditeľnosť cez čelné sklo v prípade, že je zahmlené. Jeho účinnosť sa overí v súlade s postupom opísaným v bode 3.2.

2.2.3.

Musia byť splnené tieto požiadavky:

2.2.3.1.

Oblasť výhľadu A musí byť odhmlená na 90 % v priebehu 10 minút.

2.2.3.2.

Oblasť výhľadu B musí byť odhmlená na 80 % v priebehu 10 minút.

3.   Skúšobné postupy

3.1.   Odmrazovanie čelného skla

3.1.1.

Skúška sa vykoná pri teplote – 8 ± 2 °C alebo – 18 ± 3 °C, podľa výberu výrobcu.

3.1.1.1.

Skúška sa vykoná v chladiacej komore, ktorá je dostatočne veľká, aby sa v nej umiestnilo celé vozidlo, a vybavená tak, aby udržala počas celej skúšky jednu z teplôt uvedených v bod 3.1.1 a aby chladný vzduch cirkuloval. Chladiaca komora sa udržiava pri stanovenej skúšobnej teplote alebo pri nižšej teplote minimálne 24 hodín pred začiatkom časového úseku, počas ktorého je vozidlo vystavené chladu.

3.1.2.

Pred skúškou sa vnútorný a vonkajší povrch čelného skla dôkladne odmastí denaturovaným liehom alebo rovnocenným odmasťovacím prostriedkom. Po vyschnutí sa nanesie najmenej 3 % a najviac 10 % roztok čpavku. Plocha sa nechá znova vyschnúť, a potom sa utrie suchou bavlnenou handrou.

3.1.3.

Vozidlo musí byť vypnuté a ponechá sa pri skúšobnej teplote najmenej 10 hodín pred začiatkom skúšky.

3.1.3.1.

V prípade, že je možné skontrolovať, či sú teploty chladiaceho média a maziva vozidla ustálené na skúšobnej teplote, doba uvedená v bode 3.1.3 môže byť kratšia.

3.1.4.

Po uplynutí doby pôsobenia predpísanej v bode 3.1.3 sa pomocou vodnej striekacej pištole, ktorá pracuje s prevádzkovým tlakom 3,5 ± 0,2 bar, vytvorí na celom vonkajšom povrchu čelného skla rovnomerná vrstva ľadu 0,044 g/cm2.

3.1.4.1.

Rozstrekovacia dýza nastavená na plný rozstrek a na najvyšší prietok sa drží vo vzdialenosti 200 až 250 mm od zaskleného povrchu kolmo k nemu a nasmeruje sa tak, aby vytvorila rovnomernú vrstvu ľadu po celom čelnom skle od jednej strany po druhú.

3.1.4.1.1.

Na splnenie požiadaviek podľa bodu 3.1.5 sa môže použiť striekacia pištoľ s dýzou s priemerom 1,7 mm, s prietokom tekutiny 0,395 l/min. a schopná rozstreku s priemerom 300 mm na zasklenom povrchu vo vzdialenosti 200 mm od uvedeného povrchu. Môže sa použiť akékoľvek iné zariadenie, s ktorým sa uvedené požiadavky splnia.

3.1.5.

Po tom, ako sa na čelnom skle vytvorí ľad, vozidlo sa ponechá v chladiacej komore na ďalších najmenej 30 minút a najviac 40 minút.

3.1.6.

Po uplynutí časového úseku uvedeného v bode 3.1.5 vstúpi jeden alebo dvaja pozorovatelia do vozidla, následne sa môže hlavný ovládací spínač vozidla zapnúť a motor sa môže naštartovať, v prípade potreby aj vonkajšími prostriedkami. Skúška sa začína hneď po aktivácii hlavného ovládacieho spínača vozidla.

3.1.6.1.

Ak je vozidlo vybavené motorom, môžu sa počas prvých piatich minút skúšky otáčky motora prispôsobiť v súlade so špecifikáciou výrobcu odporúčanou na zahriatie motora pri štartovaní v chladnom počasí.

3.1.6.2.

Počas posledných 35 minút skúšky (alebo počas celej skúšky, ak sa nepoužije päťminútový postup zahrievania) musia byť splnené tieto podmienky:

3.1.6.2.1.

Motor, ak je namontovaný, musí bežať s otáčkami, ktoré neprekračujú 50 % otáčok zodpovedajúcich jeho maximálnemu výkonu. Pokiaľ sa to preukáže ako nemožné z dôvodu osobitných postupov na ovládanie motora, napríklad v prípade elektrických hybridných vozidiel, určí sa realistický najhorší možný scenár. Tento scenár musí zohľadniť otáčky motora, pravidelné alebo úplné vynechávanie motora v prevádzkovom režime počas bežných jazdných podmienok pri teplote okolia – 8 °C alebo – 18 °C, podľa toho, ktorú teplotu výrobca stanovil ako skúšobnú teplotu. Ak môže systém splniť požiadavky na odmrazovanie bez motora v prevádzke, motor nemusí byť vôbec v prevádzke.

3.1.6.3.

Všetky batérie musia byť na začiatku skúšky úplne nabité. Vysokonapäťové batérie vozidiel s elektrickou hnacou sústavou musia však byť nabité na > 60 %.

3.1.6.4.

Počas skúšky nesmie napätie na svorkách odmrazovacieho zariadenia prekračovať o viac ako 20 % menovité napätie systému.

3.1.6.5.

Teplota v skúšobnej komore sa meria vo výške stredu čelného skla v bode, ktorý nie je významne ovplyvnený teplom zo skúšaného vozidla.

3.1.6.6.

Horizontálna zložka rýchlosti vzduchu, ktorý chladí komoru, meraná bezprostredne pred skúškou v strednej rovine vozidla v bode vzdialenom 300 mm pred spodnou hranou čelného skla a vo výške strednej vzdialenosti medzi spodnou a hornou hranou čelného skla musí byť čo najnižšia a v každom prípade musí byť nižšia ako 8 km/h.

3.1.6.7.

Kapota motora, strecha, všetky dvere, okná a otvory okrem sacích a výstupných otvorov systému vykurovania a ventilácie musia byť uzavreté, ak je nimi vozidlo vybavené; jedno alebo dve okná môžu byť na požiadanie výrobcu vozidla otvorené na celkovú vertikálnu vzdialenosť 25 mm.

3.1.7.8.

Ovládače systému odmrazovania vozidla musia byť nastavené podľa odporúčaní výrobcu vozidla pre skúšobnú teplotu.

3.1.6.9.

Stierače čelného skla sa môžu počas skúšky použiť, ale bez akejkoľvek ručnej pomoci, okrem obsluhy akýchkoľvek ovládačov vo vnútri vozidla.

3.1.7.

V päťminútových intervaloch od začatia skúšky pozorovateľ(-lia) obkresľuje odmrazenú plochu na vnútornom povrchu čelného skla.

3.1.8.

Na konci skúšky sa vzorka odmrazenej plochy obkreslenej na vnútornej strane čelného skla podľa požiadavky v bode 3.1.7 zaznamená a vyznačí tak, aby sa dali určiť oblasti výhľadu A B čelného skla.

3.2.   Odhmlievanie čelného skla

3.2.1.

Pred skúškou sa vnútorný a vonkajší povrch čelného skla dôkladne odmastí denaturovaným liehom alebo rovnocenným odmasťovacím prostriedkom. Po vyschnutí sa nanesie najmenej 3 % a najviac 10 % roztok čpavku. Plocha sa nechá znova vyschnúť, a potom sa utrie suchou bavlnenou handrou.

3.2.2.

Skúška sa vykoná v klimatizačnej komore, ktorá je dostatočne veľká, aby sa v nej umiestnilo celé vozidlo, a ktorá umožňuje vytvorenie a udržiavanie skúšobnej teploty – 3 °C ± 1 °C počas celej skúšky.

3.2.2.1.

Teplota v skúšobnej komore sa meria vo výške stredu čelného skla v bode, ktorý nie je významne ovplyvnený teplom zo skúšaného vozidla.

3.2.2.2.

Horizontálna zložka rýchlosti vzduchu, ktorý chladí komoru, meraná bezprostredne pred skúškou v strednej rovine vozidla v bode vzdialenom 300 mm pred spodnou hranou čelného skla a vo výške strednej vzdialenosti medzi spodnou a hornou hranou čelného skla musí byť čo najnižšia a v každom prípade musí byť nižšia ako 8 km/h.

3.2.2.3.

Kapota motora, strecha, všetky dvere, okná a otvory okrem sacích a výstupných otvorov systému vykurovania a ventilácie musia byť uzavreté, ak je nimi vozidlo vybavené; jedno alebo dve okná môžu byť na požiadanie výrobcu vozidla otvorené od začiatku odhmlievacej skúšky na celkovú vertikálnu vzdialenosť 25 mm.

3.2.3.

Hmla sa vyrobí pomocou parného generátora opísaného v bode 4. Generátor musí obsahovať dostatok vody na výrobu najmenej 70 ± 5 g/h pary pre každú polohu sedenia určenú výrobcom, pri teplote okolia – 3 °C.

3.2.4.

Vnútorný povrch čelného skla sa vyčistí postupom podľa bodu 3.2.1 po tom, ako sa vozidlo umiestni v klimatizačnej komore. Teplota vzduchu okolia sa zníži a ustáli na – 3 ± 1 °C. Vozidlo musí byť vypnuté a ponechá sa pri skúšobnej teplote najmenej 10 hodín pred začiatkom skúšky. Ak je možné skontrolovať, či je teplota chladiaceho média a maziva vozidla ustálená na skúšobnej teplote, táto doba môže byť kratšia.

3.2.5.

Parný generátor sa umiestni tak, aby jeho výstupy boli v strednej pozdĺžnej rovine vozidla vo výške 580 ± 80 mm nad bodom R alebo referenčným bodom sedadla vodiča (t. j. konštrukčný bod definovaný výrobcom vozidla vzhľadom na trojrozmerný referenčný systém definovaný v bode 1.10 časti 2 prílohy IV). Bežne sa umiestni za predné sedadlá, ak to však konštrukcia vozidla vylučuje, môže sa generátor umiestniť viac vpredu vo vyhovujúcej polohe, ktorá je čo najbližšia k uvedenej polohe.

3.2.6.

Po tom, ako bol generátor v prevádzke päť minút vo vnútri vozidla, jeden alebo dvaja pozorovatelia rýchlo vstúpia do vozidla, pričom otvorí(-ia) akékoľvek prístupové dvere najviac na 8 sekúnd a posadí(-ia) sa na predné miesto(-a) na sedenie, potom sa výkon generátora zníži o 70 ± 5 g/h pre každého pozorovateľa.

3.2.7.

Jednu minútu po tom, ako pozorovateľ(-lia) vstúpil(-i) do vozidla, môže sa hlavný ovládací spínač vozidla zapnúť a motor sa môže naštartovať, v prípade potreby aj vonkajšími prostriedkami. Skúška sa začína hneď po aktivácii hlavného ovládacieho spínača vozidla.

3.2.7.1.

V prípade, že je vozidlo vybavené motorom, musí bežať s otáčkami, ktoré neprekračujú 50 % otáčok zodpovedajúcich jeho maximálnemu výkonu. Pokiaľ sa to preukáže ako nemožné z dôvodu osobitných postupov na ovládanie motora, napríklad v prípade elektrických hybridných vozidiel, určí sa realistický najhorší možný scenár. Tento scenár musí zohľadniť otáčky motora, pravidelné alebo úplné vynechávanie motora v prevádzkovom režime počas bežných jazdných podmienok pri teplote okolia – 1 °C. Ak môže systém splniť požiadavky na odhmlievanie bez motora v prevádzke, motor nemusí byť vôbec v prevádzke.

3.2.7.2.

Ovládače systému odhmlievania vozidla musia byť nastavené podľa odporúčaní výrobcu vozidla pre skúšobnú teplotu.

3.2.7.3.

Všetky batérie musia byť na začiatku skúšky úplne nabité. Vysokonapäťové batérie vozidiel s elektrickou hnacou sústavou musia však byť nabité na > 60 %.

3.2.7.4.

Napätie na svorkách odhmlievacieho zariadenia nesmie prekračovať o viac ako 20 % menovité napätie systému.

3.2.8.

Na konci skúšky sa zaznamenajú a vyznačia obrysy odhmlenej plochy tak, aby sa dali určiť oblasti výhľadu A B čelného skla.

4.   Charakteristiky parného generátora

4.1.

Parný generátor používaný na účely skúšky musí mať tieto všeobecné charakteristiky:

4.1.1.

Nádrž na vodu musí mať objem najmenej 2,25 litra.

4.1.2.

Strata tepla v bode varu nesmie prekročiť 75 W pri teplote okolia – 3 ± 1 °C.

4.1.3.

Ventilátor musí mať kapacitu od 0,07 do 0,10 m3/min. pri statickom tlaku 0,5 mbar.

4.1.4.

Šesť výstupných otvorov pre paru je rozmiestnených na vrchu generátora, v rovnakej vzdialenosti po jeho obvode (pozri obrázok 1).

4.1.5.

Generátor sa musí pri teplote – 3 ± 1 °C kalibrovať tak, aby bol schopný vyrobiť 70 ± 5 g/h pary až do n-násobku tohto ukazovateľa, kde n vyjadruje maximálny počet miest na sedenie určených výrobcom. Obrázok 1 Schéma parného generátora

4.2.

Uvedené časti musia mať tieto rozmerové a materiálové charakteristiky:

4.2.1.

Dýza

4.2.1.1.

Rozmery:

4.2.1.1.1.

Dĺžka 100 mm.

4.2.1.1.2.

Vnútorný priemer 15 mm.

4.2.1.2.

Materiál:

4.2.1.2.1.

Mosadz.

4.2.2.

Rozptylová komora

4.2.2.1.

Rozmery:

4.2.2.1.1.

Vonkajší priemer rúry 75 mm.

4.2.2.1.2.

Hrúbka steny 0,38 mm.

4.2.2.1.3.

Dĺžka 115 mm.

4.2.2.1.4.

Šesť rovnomerne rozmiestnených otvorov s priemerom 6,3 mm, 25 mm nad dnom rozptylovej komory.

4.2.2.2.

Materiál:

4.2.2.2.1.

Mosadz.

ČASŤ 3

OSVEDČENIE O TYPOVOM SCHVÁLENÍ EÚ (SYSTÉM VOZIDLA)

Oznámenie o udelení/rozšírení/zamietnutí/odňatí (1) typového schválenia typu vozidla vzhľadom na systém odmrazovania a odhmlievania čelného skla v súlade s požiadavkami stanovenými v prílohe VI k nariadeniu (EÚ) 2021/535 [Vložiť odkaz na toto nariadenie], naposledy zmenenému nariadením (EÚ) …/…

Číslo osvedčenia o typovom schválení EÚ:

Dôvod rozšírenia/zamietnutia/odňatia (1):

ODDIEL I

[Vyplní sa v súlade s oddielom I vzoru B v prílohe III k vykonávaciemu nariadeniu Komisie (EÚ) 2020/683]

ODDIEL II

[Vyplní sa v súlade s oddielom II vzoru B v prílohe III k vykonávaciemu nariadeniu Komisie (EÚ) 2020/683]

---

(1)  Nehodiace sa prečiarknite.

PRÍLOHA VII

ŤAŽNÉ ZARIADENIA

ČASŤ 1

Informačný dokument pre typové schválenie EÚ motorových vozidiel, pokiaľ ide o ťažné zariadenia

VZOR

Informačný dokument č. … vzťahujúci sa na typové schválenie EÚ motorového vozidla, pokiaľ ide o ťažné zariadenia.

Tieto informácie sa poskytujú v troch vyhotoveniach a spolu s obsahom. Akékoľvek výkresy alebo obrázky sa musia vo vhodnej mierke dodať vo formáte A4 alebo musia byť poskladané na tento formát a musia byť dostatočne podrobné. Prípadné fotografie sú dostatočne podrobné.

0.

0.1.

0.2.

0.2.1.

0.3.

0.3.1.

0.4.

0.5.

0.8.

0.9.

1.

1.1.

2.

2.8.

2.11.5.

12.

12.3.

12.3.1.

12.3.2.

12.3.3.

Vysvetlivky

Tento informačný dokument vychádza zo vzoru uvedeného v prílohe I k vykonávaciemu nariadeniu Komisie (EÚ) 2020/683 a dopĺňajú sa o príslušné informácie pod číslami bodov uvedenými vyššie, ako sa vymedzuje v uvedenom vzore.

ČASŤ 2

Technické špecifikácie

1.   Technické požiadavky

1.1.   Minimálny počet zariadení

1.1.1.

Všetky motorové vozidlá musia byť vybavené ťažným zariadením vpredu.

1.1.2.

Vozidlá kategórie M1, ktorá je vymedzená v časti A prílohy I k nariadeniu (EÚ) 2018/858, s výnimkou vozidiel, ktoré nie sú vhodné na ťahanie nákladu, musia byť vybavené ťažným zariadením aj vzadu.

1.1.3.

Zadné ťažné zariadenie sa môže nahradiť mechanickým spojovacím zariadením podľa definície v predpise OSN č. 55 za predpokladu, že sú splnené požiadavky uvedené v bode 1.2.1.

1.2.   Nosnosť a pevnosť

1.2.1.

Každé ťažné zariadenie, ktorým je vozidlo vybavené, musí byť schopné vydržať statickú ťažnú a tlačnú silu rovnajúcu sa gravitačnej sile pôsobiacej najmenej na polovicu technicky prípustnej maximálnej celkovej hmotnosti vozidla.

2.   Skúšobný postup

2.1.

Obidve skúšobné zaťaženia v ťahu a tlaku sa aplikujú osobitne na každé ťažné zariadenie, ktorým je vozidlo vybavené.

2.2.

Skúšobné zaťaženie sa aplikuje v horizontálnom pozdĺžnom smere vzhľadom na vozidlo.

ČASŤ 3

OSVEDČENIE O TYPOVOM SCHVÁLENÍ EÚ (SYSTÉM VOZIDLA)

Oznámenie o udelení/rozšírení/zamietnutí/odňatí (1) typového schválenia typu vozidla vzhľadom na ťažné zariadenia v súlade s požiadavkami stanovenými v prílohe VII k nariadeniu (EÚ) 2021/535 [Vložiť odkaz na toto nariadenie], naposledy zmenenému nariadením (EÚ) …/…

Číslo osvedčenia o typovom schválení EÚ:

Dôvod rozšírenia/zamietnutia/odňatia (1):

ODDIEL I

[Vyplní sa v súlade s oddielom I vzoru B v prílohe III k vykonávaciemu nariadeniu Komisie (EÚ) 2020/683]

ODDIEL II

[Vyplní sa v súlade s oddielom II vzoru B v prílohe III k vykonávaciemu nariadeniu Komisie (EÚ) 2020/683]

---

(1)  Nehodiace sa prečiarknite.

PRÍLOHA VIII

SYSTÉMY ZABRAŇUJÚCE ROZSTREKU

ČASŤ 1

Oddiel A

Informačný dokument pre typové schválenie EÚ vozidiel vzhľadom na ich systémy zabraňujúce rozstreku

VZOR

Informačný dokument č. … týkajúci sa typového schválenia EÚ vozidla vzhľadom na jeho systémy zabraňujúce rozstreku.

Tieto informácie sa poskytujú v troch vyhotoveniach a spolu s obsahom. Akékoľvek výkresy alebo obrázky sa musia vo vhodnej mierke dodať vo formáte A4 alebo musia byť poskladané na tento formát a musia byť dostatočne podrobné. Prípadné fotografie sú dostatočne podrobné.

0.

0.1

0.2.

0.2.1.

0.3.

0.3.1.

0.4.

0.5.

0.8.

0.9.

1.

1.1.

1.3.

1.3.1.

1.3.2.

2.

2.1.

2.6.

2.6.1.

2.8.

9.

9.20.

9.20.0.

9.20.1.

9.20.2.

9.20.3.

Vysvetlivky

Tento informačný dokument vychádza zo vzoru uvedeného v prílohe I k vykonávaciemu nariadeniu Komisie (EÚ) 2020/683 a dopĺňajú sa o príslušné informácie pod číslami bodov uvedenými vyššie, ako sa vymedzuje v uvedenom vzore.

Oddiel B

Informačný dokument pre typové schválenie EÚ typu samostatnej technickej jednotky, pokiaľ ide o systémy zabraňujúce rozstreku

VZOR

Informačný dokument č. … týkajúci sa typového schválenia EÚ systému zabraňujúceho rozstreku ako samostatnej technickej jednotky.

Tieto informácie sa poskytujú v troch vyhotoveniach a spolu s obsahom. Akékoľvek výkresy alebo obrázky sa musia vo vhodnej mierke dodať vo formáte A4 alebo musia byť poskladané na tento formát a musia byť dostatočne podrobné. Prípadné fotografie sú dostatočne podrobné.

Ak systémy, komponenty alebo samostatné technické jednotky uvedené v tomto informačnom dokumente majú elektronické ovládače, predložia sa informácie týkajúce sa ich vlastností.

0.

0.1.

0.2.

0.5.

0.7.

0.8.

0.9.

1.

1.1.

1.2.

1.3.

Vysvetlivky

Tento informačný dokument vychádza zo vzoru uvedeného v prílohe I k vykonávaciemu nariadeniu Komisie (EÚ) 2020/683 a dopĺňajú sa o príslušné informácie pod číslami bodov uvedenými vyššie, ako sa vymedzuje v uvedenom vzore.

ČASŤ 2

Technické špecifikácie

1.   Na účely tejto prílohy sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

1.1.

„blatník“ je tuhý alebo polotuhý komponent určený na zachytávanie vody vrhanej smerom hore pohybujúcimi sa pneumatikami a na jej nasmerovanie na zem a môže tvoriť úplne alebo čiastočne integrálnu časť karosérie vozidla alebo iných častí vozidla, ako je napríklad dolná časť plošiny pre náklad;

1.2.

„lapač nečistôt“ je pružný komponent montovaný vertikálne za kolesom, na dolnej časti rámu alebo plošiny pre náklad alebo na blatníku, ktorý znižuje nebezpečenstvo malých predmetov, najmä drobného štrku, naberaných zo zeme pneumatikami a vrhaných smerom hore alebo do bokov smerom k iným používateľom cesty;

1.3.

„separátor vzduch/voda“ je komponent tvoriaci súčasť bočného krytu a/alebo lapača nečistôt, ktorý umožňuje priechod vzduchu a zároveň obmedzuje rozstrek rozprášenej vody;

1.4.

„zariadenie absorbujúce energiu“ je komponent tvoriaci súčasť blatníka, bočného krytu a/alebo lapača nečistôt, ktorý absorbuje energiu vodnej spŕšky, a tým obmedzuje rozstrek rozprášenej vody;

1.5.

„vonkajší bočný kryt“ je komponent umiestnený približne vo vertikálnej rovine rovnobežnej s pozdĺžnou rovinou vozidla, ktorý môže tvoriť súčasť blatníka alebo karosérie vozidla;

1.6.

„riadené kolesá“ sú kolesá uvádzané do činnosti systémom riadenia vozidla;

1.7.

„samoriadená náprava“ je náprava otočná okolo stredného bodu tak, že môže opisovať horizontálny oblúk;

1.8.

„samoriadené kolesá“ sú kolesá, ktoré nie sú uvádzané do činnosti systémom riadenia vozidla a ktoré sa môžu natáčať v uhle maximálne 20° vplyvom trenia o zem;

1.9.

„zdvíhateľná náprava“ je náprava vymedzená v časti 2 oddiele A bode 1.9 prílohy XIII;

1.10.

„nenaložené vozidlo“ je vozidlo v prevádzkovom stave uvedené v časti 2 oddiele A bode 1.3 prílohy XIII;

1.11.

„behúň“ je časť pneumatiky vymedzená podľa potreby v bode 2.8 predpisu OSN č. 30 (1) alebo predpisu OSN č. 54 (2);

2.   Zariadenia zabraňujúce rozstreku

2.1.

Všeobecné ustanovenie Zariadenia zabraňujúce rozstreku musia byť konštruované tak, aby pracovali správne pri normálnom používaní na mokrých vozovkách. Okrem toho tieto zariadenia nesmú mať žiadnu konštrukčnú ani výrobnú chybu, ktorá by narúšala ich správnu funkciu alebo vlastnosti.

2.2.

Skúšky, ktoré sa majú vykonať Zariadenia zabraňujúce rozstreku sa v závislosti od ich fyzikálneho princípu činnosti podrobia príslušným skúškam opísaným v bodoch 3.1 a 3.2 a musia sa pri nich vykázať výsledky požadované v bodoch 3.1.5 a 3.2.5.

2.3.

Technickej službe zodpovednej za vykonávanie skúšok typového schválenia sa predkladajú: Tri zo vzoriek sa použijú na skúšky a štvrtú uchová skúšobné laboratórium na akékoľvek neskoršie overovanie. Skúšobné laboratórium si môže vyžiadať ďalšie vzorky.

2.4.

Označenie Každá vzorka musí byť čitateľne a nezmazateľne označená obchodným názvom alebo značkou a označením typu a musí mať dostatočne veľké miesto pre značku typového schválenia EÚ komponentu.

2.5.

V súlade s oddielom C v časti 3 sa k značke typového schválenia pripojí symbol „A“ pre zariadenia typu s absorbovaním energie alebo symbol „S“ pre zariadenia typu so separátorom vzduch/voda.

3.   Skúšobné postupy

Zariadenia zabraňujúce rozstreku sa v závislosti od ich fyzikálneho princípu činnosti podrobia skúškam opísaným v bodoch 3.1 a 3.2 a musia sa pri nich vykázať výsledky požadované v uvedených bodoch (body 3.1.5 a 3.2.5).

3.1.

Skúšky zariadenia zabraňujúceho rozstreku typu s absorbovaním energie

3.1.1.

Princíp Cieľom tejto skúšky je kvantifikovať schopnosť zariadenia zadržať vodu striekanú proti nemu z radu dýz. Skúšobná súprava je určená na reprodukovanie podmienok, pokiaľ ide o objem a rýchlosť vody vrhanej smerom hore z vozovky behúňom pneumatiky, za ktorých zariadenie funguje, keď je namontované na vozidle.

3.1.2.

Vybavenie Opis skúšobnej súpravy je uvedený na obrázku 8 v doplnku.

3.1.3.

Skúšobné podmienky

3.1.3.1.

Skúšky sa vykonávajú v uzatvorenej miestnosti v prostredí bez pohybu vzduchu.

3.1.3.2.

Teplota okolia a teplota skúšobných vzoriek musí byť 21 (± 3) °C.

3.1.3.3.

Používa sa deionizovaná voda.

3.1.3.4.

Skúšobné vzorky sa na každú skúšku pripravia navlhčením.

3.1.4.

Postup

3.1.4.1.

Vzorka zariadenia, ktoré sa má skúšať, široká 500 (+ 0/– 5) mm a vysoká 750 mm sa pripevní na vertikálnu dosku skúšobného zariadenia, pričom sa overí, či je vzorka dobre umiestnená voči okrajom zberača a či žiadna prekážka nemôže odchýliť vodu buď pred jej nárazom, alebo po náraze.

3.1.4.2.

Prietok vody sa nastaví na 0,675 (+/– 0,01) l/s a na vzorku sa nastrieka najmenej 90 l a najviac 120 l z horizontálnej vzdialenosti 500 (+/– 2) mm (obrázok 8 v doplnku).

3.1.4.3.

Voda sa nechá kvapkať zo vzorky do zberača. Vypočíta sa percentuálny podiel zachytenej vody v porovnaní s množstvom striekanej vody.

3.1.4.4.

Skúška sa na vzorke vykoná päťkrát v súlade s bodmi 3.1.4.2 a 3.1.4.3. Vypočíta sa priemerný percentuálny podiel zo série piatich skúšok.

3.1.5.

Výsledky

3.1.5.1.

Priemerný percentuálny podiel vypočítaný v bode 3.1.4.4 musí byť najmenej 70 %.

3.1.5.2.

V prípade, že sa v sérii piatich skúšok najvyšší a najnižší percentuálny podiel zachytenej vody líši viac ako o 5 % od priemerného percentuálneho podielu, séria piatich skúšok sa musí opakovať. Ak sa v rámci druhej série piatich skúšok najvyšší a najnižší percentuálny podiel zachytenej vody opäť líši od priemerného percentuálneho podielu viac ako o 5 % a ak nižšia hodnota nespĺňa požiadavky bodu 3.1.5.1, typové schválenie sa zamietne.

3.1.5.3.

Overí sa, či vertikálna poloha zariadenia ovplyvňuje získané výsledky. Ak vertikálna poloha ovplyvňuje výsledky, postup uvedený v bodoch 3.1.4.1 až 3.1.4.4 sa musí opakovať v polohách, v ktorých sa dosahuje najvyšší a najnižší percentuálny podiel zachytenej vody; platia požiadavky bodu 3.1.5.2. Za priemerné percento sa potom považuje priemer jednotlivých výsledkov. Tento priemerný percentuálny podiel musí byť najmenej 70 %.

3.2.

Skúška zariadení zabraňujúcich rozstreku typu so separátorom vzduch/voda

3.2.1.

Princíp Táto skúška je určená na stanovenie účinnosti pórovitého materiálu určeného na zadržiavanie vody striekanej tlakovým rozprašovačom vzduchu/vody. Zariadenie použité na skúšanie musí simulovať podmienky, ktorým by bol materiál vystavený z hľadiska objemu a rýchlosti vodnej spŕšky vytváranej pneumatikami, keby bol namontovaný na vozidle.

3.2.2.

Vybavenie Opis skúšobnej súpravy je uvedený na obrázku 9 v doplnku.

3.2.3.

Skúšobné podmienky

3.2.3.1.

Skúšky sa vykonávajú v uzatvorenej miestnosti v prostredí bez pohybu vzduchu.

3.2.3.2.

Teplota okolia a teplota skúšobných vzoriek musí byť 21 (± 3) °C.

3.2.3.3.

Používa sa deionizovaná voda.

3.2.3.4.

Skúšobné vzorky sa na každú skúšku pripravia navlhčením.

3.2.4.

Postup

3.2.4.1.

Vzorka s rozmermi 305 × 100 mm sa pripevní vertikálne na skúšobnú súpravu. Overí sa, či medzi vzorkou a hornou zakrivenou doskou nie je medzera a či je zberná nádrž v správnej polohe. Rozprašovacia nádrž sa naplní 1 ± 0,005 l vody a umiestni sa do polohy znázornenej v schéme.

3.2.4.2.

Rozprašovač sa nastaví takto: (a) tlak (v rozprašovači): 5 barov + 10 %/– 0 % (b) prietok: 1 liter/min. ± 5 sekúnd (c) rozprašovanie: kruhové, s priemerom 50 ± 5 mm a vo vzdialenosti 200 ± 5 mm od vzorky, dýza s priemerom 5 ± 0,1 mm.

3.2.4.3.

Voda sa rozprašuje do okamihu, kým prestane vystupovať vodná hmla, a tento čas sa zaznamená. Voda sa nechá 60 sekúnd odkvapkať zo vzorky do zberača a odmeria sa zachytený objem vody. Zmeria sa množstvo vody, ktoré zostalo v nádrži rozprašovača. Vypočíta sa objemový percentuálny podiel zachytenej vody vo vzťahu k objemu rozprášenej vody.

3.2.4.4.

Skúška sa vykoná päťkrát a vypočíta sa priemerný percentuálny podiel zachyteného množstva. Pred každou skúškou sa skontroluje, či sú zberač, nádrž rozprašovača a odmerná nádoba suché.

3.2.5.

Výsledky

3.2.5.1.

Priemerný percentuálny podiel vypočítaný v súlade s bodom 3.2.4.4 musí byť najmenej 85 %.

3.2.5.2.

V prípade, že sa v sérii piatich skúšok najvyšší a najnižší percentuálny podiel zachytenej vody líši viac ako o 5 % od priemerného percentuálneho podielu, séria piatich skúšok sa musí opakovať. Ak sa v rámci druhej série piatich skúšok najvyšší a najnižší percentuálny podiel zachytenej vody opäť líši od priemerného percentuálneho podielu viac ako o 5 % a ak nižšia hodnota nespĺňa požiadavky bodu 3.2.5.1, typové schválenie sa zamietne.

3.2.5.3.

Ak vertikálna poloha zariadenia ovplyvňuje získané výsledky, postup uvedený v bodoch 3.2.4.1 až 3.2.4.4 sa musí opakovať v polohách, v ktorých sa dosahuje najvyššie a najnižšie percento zachytenej vody; platia požiadavky bodu 3.2.5.2. Na získanie výsledkov jednotlivých skúšok sa uplatňuje požiadavka bodu 3.2.5.1.

4.   Požiadavky na typové schválenie vozidiel vzhľadom na ich systémy zabraňujúce rozstreku

4.1.

Vozidlá kategórií N a O, s výnimkou terénnych vozidiel vymedzených v prílohe I k nariadeniu (EÚ) 2018/858, sa musia konštruovať so systémami zabraňujúcimi rozstreku a/alebo byť vybavené systémami zabraňujúcimi rozstreku tak, aby spĺňali požiadavky uvedené v tejto prílohe. V prípade vozidiel v usporiadaní podvozok/kabína vodiča sa tieto požiadavky môžu uplatniť len na kolesá zakryté kabínou. Podľa uváženia výrobcu sa v prípade vozidiel kategórie N1, N2 s najväčšou prípustnou maximálnou celkovou hmotnosťou nepresahujúcou 7,5 tony a kategórie O1 a O2 namiesto požiadaviek v tejto prílohe môžu uplatniť požiadavky v časti 2 prílohy V stanovené pre vozidlá kategórie M1. V takomto prípade musí informačný dokument zahŕňať všetky údaje relevantné pre kryty kolies stanovené v časti 1 prílohy V.

4.2.

Požiadavky tejto prílohy týkajúce sa zariadení zabraňujúcich rozstreku, ako sú vymedzené v článku 2 ods. 19, nie sú povinné pre vozidlá kategórií N, O1 a O2 s najväčšou prípustnou maximálnou naloženou hmotnosťou nepresahujúcou 7,5 tony, vozidlá v usporiadaní podvozok/kabína, vozidlá bez karosérie alebo vozidlá, na ktorých by prítomnosť zariadení zabraňujúcich rozstreku nebola zlučiteľná s ich použitím. Ak sú však takéto zariadenia namontované na tieto vozidlá, musia spĺňať požiadavky tohto nariadenia.

4.3.

Technickej službe vykonávajúcej skúšky na typové schválenie typu sa musí odovzdať vozidlo, ktoré predstavuje typ, ktorý má schváliť, vybavené systémom zabraňujúcim rozstreku.

Všeobecné požiadavky

4.4.

Nápravy

4.4.1.

Zdvíhateľné nápravy Keď je vozidlo vybavené jednou alebo viacerými zdvíhateľnými nápravami, musí systém zabraňujúci rozstreku v čase, keď je náprava spustená, kryť všetky kolesá, a keď je náprava zdvihnutá, musí kryť kolesá, ktoré sú v styku so zemou.

4.4.2.

Samoriadené nápravy Na účely tohto nariadenia sa za samoriadenú nápravu typu s „natáčavým riadením“ považuje náprava s riadenými kolesami. Ak je vozidlo vybavené samoriadenou nápravou, systém zabraňujúci rozstreku musí spĺňať podmienky vzťahujúce sa na neriadené kolesá, ak je systém namontovaný na otočnej časti. Ak nie je namontovaný na tejto časti, musí spĺňať podmienky vzťahujúce sa na riadené kolesá.

4.5.

Poloha vonkajšieho bočného krytu Vzdialenosť „c“ medzi pozdĺžnou rovinou dotýkajúcou sa vonkajšieho boku pneumatiky, okrem akéhokoľvek vydutia pneumatiky blízko zeme, a vnútorným okrajom bočného krytu nesmie presahovať 100 mm (obrázky 1a a 1b v doplnku).

4.6.

Stav vozidla Pri overovaní súladu s týmto nariadením musí byť vozidlo nenaložené, s kolesami v polohe pre jazdu priamo dopredu a pneumatiky musia byť nahustené na normálny tlak. V prípade návesov musia byť ložné plochy horizontálne a pneumatiky musia byť nahustené na normálny tlak.

4.7.

Systémy zabraňujúce rozstreku

4.7.1.

Systém zabraňujúci rozstreku musí spĺňať špecifikácie uvedené v bode 4.8 alebo 4.10.

4.7.2.

Systém zabraňujúci rozstreku pre neriadené alebo samoriadené kolesá, ktoré sú kryté podlahou karosérie alebo dolnou časťou plošiny pre náklad, musí spĺňať buď špecifikácie uvedené v bode 4.8 alebo 4.10, alebo špecifikácie uvedené v bode 4.9.

Osobitné požiadavky

4.8.

Požiadavky týkajúce sa systémov zabraňujúcich rozstreku s absorbovaním energie pre nápravy vybavené riadenými kolesami alebo samoriadenými alebo neriadenými kolesami

4.8.1.

Blatníky

4.8.1.1.

Blatníky musia kryť oblasť bezprostredne nad, pred a za pneumatikou alebo pneumatikami týmto spôsobom: a) v prípade jednoduchej alebo združenej nápravy predný okraj (C) musí siahať dopredu k čiare O-Z, kde uhol θ (théta) je najviac 45° nad horizontálou. Najzadnejší okraj (obrázok 2 v doplnku) musí siahať nadol tak, že nie je vyššie než 100 mm nad horizontálnou čiarou, ktorá prechádza stredom kolesa; b) v prípade združených náprav sa uhol θ (théta) týka len prvej prednej nápravy a požiadavka týkajúca sa výšky najzadnejšieho okraja sa vzťahuje len na najzadnejšiu nápravu; c) blatník musí mať celkovú šírku „q“ (obrázok 1a v doplnku) aspoň takú, aby pokryla šírku pneumatiky „b“ alebo celú šírku dvoch pneumatík „t“ pri zdvojených kolesách, pričom sa berú do úvahy extrémne prípady jednotky pneumatika/koleso špecifikované výrobcom. Rozmery „b“ a „t“ sa merajú vo výške náboja kolesa, s vylúčením akýchkoľvek označení, rebier, ochranných pásov atď. na bočných stenách pneumatiky.

4.8.1.2.

Predná strana zadnej časti blatníka musí byť vybavená zariadením zabraňujúcim rozstreku, ktoré spĺňa špecifikácie uvedené v bode 3.1. Tento materiál musí kryť vnútornú stranu blatníka do výšky určenej priamkou, ktorá vychádza zo stredu kolesa a zviera s horizontálou uhol aspoň 30o (obrázok 3 v doplnku).

4.8.1.3.

Ak sú blatníky zhotovené z niekoľkých komponentov, v prípade namontovania nesmú obsahovať otvory, ktorými by bol možný rozstrek pri pohybe vozidla. Táto požiadavka sa považuje za splnenú, ak (pri zaťaženom alebo nezaťaženom vozidle) akýkoľvek radiálny prúd smerujúci von od stredu kolesa po celej šírke jazdného povrchu pneumatiky a v rámci šírky krytej blatníkom vždy naráža na časť systému zabraňujúceho rozstreku.

4.8.2.

Vonkajšie bočné kryty

4.8.2.1.

V prípade jednoduchých náprav sa nesmie spodný okraj vonkajšieho bočného krytu nachádzať mimo nasledujúcich vzdialeností a polomerov meraných od stredu kolesa, okrem najspodnejších okrajov, ktoré môžu byť zaoblené (obrázok 2 v doplnku). Pneumatické zavesenie:   a) nápravy s riadenými kolesami alebo samoriadenými kolesami: öod predného okraja (smerom k prednej časti vozidla) (koniec C) — k zadnému okraju (smerom k zadnej časti vozidla) (koniec A) Rv ≤ 1,5 R b) nápravy s neriadenými kolesami: — od predného okraja (koniec C) — k zadnému okraju (koniec A) Rv ≤ 1,25 R Mechanické zavesenie:   a) všeobecný prípad } Rv ≤ 1,8 R b) neriadené kolesá pri vozidlách s technicky prípustnou naloženou hmotnosťou vyššou ako 7,5 t } Rv ≤ 1,5 R, kde R je polomer pneumatiky namontovanej na vozidle a Rv je radiálna vzdialenosť spodného okraja vonkajšieho bočného krytu.

4.8.2.2.

V prípade združených náprav sa požiadavky stanovené v bode 4.8.2.1 neuplatňujú medzi vertikálnymi priečnymi rovinami prechádzajúcimi cez stred prvej a poslednej nápravy, kde vonkajší bočný kryt môže byť rovný na zabezpečenie kontinuity systému zabraňujúceho rozstreku (obrázok 4 v doplnku).

4.8.2.3.

Vzdialenosť medzi najvrchnejším a najspodnejším bodom systému zabraňujúceho rozstreku (blatník a vonkajší bočný kryt), meraná v ktoromkoľvek priereze kolmom na blatník (pozri obrázky 1b a 2 v doplnku), nesmie byť menšia ako 45 mm vo všetkých bodoch za zvislou čiarou prechádzajúcou stredom kolesa, respektíve prvého kolesa v prípade združených náprav. Pred touto zvislou čiarou sa tento rozmer môže postupne zmenšovať.

4.8.2.4.

Vo vonkajších bočných krytoch alebo medzi vonkajšími bočnými krytmi a ostatnými časťami blatníkov nie sú povolené otvory umožňujúce rozstrek pri pohybe vozidla.

4.8.2.5.

Požiadavky bodov 4.8.2.3 a 4.8.2.4 sa nemusia dodržiavať lokálne, ak je bočný kryt tvorený rôznymi prvkami s relatívnym pohybom.

4.8.2.6.

Návesové ťahače s nízkym podvozkom, najmä ťahače, ktoré môžu mať výšku točnice (podľa vymedzenia v bode 6.20 normy ISO 612:1978) rovnajúcu sa 1 100 mm alebo menšiu, môžu byť konštruované tak, že budú oslobodené od požiadaviek bodov 4.8.1.1 písm. a), 4.8.1.3 a 4.8.2.4. V súvislosti s tým blatníky a bočné kryty nemusia kryť oblasť bezprostredne nad pneumatikami zadných náprav, keď sú tieto ťahače spojené s návesom, s cieľom zabrániť zničeniu systému zabraňujúceho rozstreku. Blatníky a bočné kryty týchto vozidiel však musia spĺňať požiadavky bodov 4.8.1.1 písm. a), 4.8.1.3 a 4.8.2.4 v zónach nachádzajúcich sa viac ako 60o od kolmice prechádzajúcej stredom kolesa, pred a za týmito pneumatikami. Vozidlá uvedené v prvom odseku musia byť preto skonštruované tak, aby pri prevádzke bez návesu spĺňali požiadavky stanovené v prvom odseku. Na to, aby bolo možné splniť požiadavky stanovené v prvom odseku, môžu blatníky a bočné kryty obsahovať odoberateľný diel.

4.8.3.

Lapače nečistôt

4.8.3.1.

Šírka lapača musí spĺňať požiadavku na hodnotu „q“ v bode 4.8.1.1 písm. c) okrem časti lapača, ktorá sa nachádza v blatníkoch. V takom prípade sa šírka tejto časti lapača musí rovnať aspoň šírke behúňa pneumatiky. Šírka časti lapačov nečistôt umiestnenej pod blatníkom musí spĺňať podmienku stanovenú v prvom odseku s toleranciou ± 10 mm na každej strane.

4.8.3.2.

Lapač musí byť v podstate zvisle orientovaný.

4.8.3.3.

Maximálna vzdialenosť od zeme k spodnému okraju nesmie presahovať 200 mm (obrázok 3 v doplnku). Táto vzdialenosť sa zvýši na 300 mm v prípade poslednej nápravy, pri ktorej radiálna vzdialenosť dolného okraja vonkajších bočných krytov Rv nie je väčšia než polomer pneumatík namontovaných na kolesá tejto nápravy. Maximálna vzdialenosť od zeme k spodnému okraju lapača nečistôt sa môže zvýšiť na 300 mm, ak to výrobca považuje za technicky správne vzhľadom na charakteristiky zavesenia náprav.

4.8.3.4.

Lapač nečistôt nesmie byť vzdialený od najzadnejšieho okraja pneumatiky vo vodorovnom smere viac ako 300 mm.

4.8.3.5.

V prípade združených náprav, kde vzdialenosť „d“ medzi pneumatikami susedných náprav je menšia než 250 mm, len zadná sada kolies musí byť vybavená lapačmi nečistôt. Ak je vzdialenosť „d“ medzi pneumatikami susedných náprav aspoň 250 mm (obrázok 4 v doplnku), lapač nečistôt musí byť za každým kolesom.

4.8.3.6.

Účinkom sily 3 N na 100 mm šírky lapača nečistôt, pôsobiacej v bode nachádzajúcom sa 50 mm nad dolným okrajom lapača, sa lapač nesmie ohnúť dozadu o viac ako 100 mm.

4.8.3.7.

Celá predná strana časti lapača nečistôt, ktorá má požadované minimálne rozmery, musí byť vybavená zariadením zabraňujúcim rozstreku, ktoré spĺňa špecifikácie uvedené v bode 3.1.

4.8.3.8.

Medzi spodným okrajom blatníka a lapačmi nečistôt nesmú byť otvory umožňujúce rozstrek.

4.8.3.9.

Ak zariadenie zabraňujúce rozstreku spĺňa špecifikácie vzťahujúce sa na lapače nečistôt stanovené v bode 4.8.3, nevyžaduje sa žiadny doplnkový lapač nečistôt.

4.9.

Požiadavky týkajúce sa systémov zabraňujúcich rozstreku, ktoré sú vybavené zariadeniami zabraňujúcimi rozstreku s absorbovaním energie, pre určité nápravy s neriadenými alebo samoriadenými kolesami (pozri bod 5.2)

4.9.1.

Blatníky

4.9.1.1.

Blatníky musia kryť priestor bezprostredne nad pneumatikou alebo pneumatikami. Ich predné a zadné okraje musia siahať aspoň k horizontálnej rovine dotýkajúcej sa horného okraja pneumatiky alebo pneumatík (obrázok 5 v doplnku). Zadný okraj však môže byť nahradený lapačom nečistôt; v tom prípade musí lapač siahať k hornej časti blatníka (alebo rovnocenného komponentu).

4.9.1.2.

Celá vnútorná zadná časť blatníka musí byť vybavená zariadením zabraňujúcim rozstreku, ktoré spĺňa požiadavky stanovené v bode 3.1.

4.9.2.

Vonkajšie bočné kryty

4.9.2.1.

V prípade jednoduchých alebo združených náprav, keď je vzdialenosť medzi susednými pneumatikami aspoň 250 mm, musí vonkajší bočný kryt kryť plochu siahajúcu od dolnej k hornej časti blatníka až po priamku tvorenú dotyčnicou k hornému okraju pneumatiky alebo pneumatík a ležiacu medzi zvislou rovinou tvorenou dotyčnicou k prednej časti pneumatiky a blatníkom alebo lapačom nečistôt umiestneným za kolesom alebo kolesami (obrázok 5b v doplnku). V prípade združených náprav musí byť vonkajší bočný kryt pri každom kolese.

4.9.2.2.

Medzi vonkajším bočným krytom a vnútornou časťou blatníka nesmú byť otvory umožňujúce rozstrek.

4.9.2.3.

V prípade, že lapače nečistôt nie sú namontované za každým kolesom (pozri bod 4.8.3.5), musí byť vonkajší bočný kryt neprerušovaný od vonkajšieho okraja lapača nečistôt až po zvislú rovinu, ktorá je dotyčnicou ku krajnému prednému bodu pneumatiky prvej nápravy (obrázok 5a v doplnku).

4.9.2.4.

Celá vnútorná plocha vonkajšieho bočného krytu, ktorého výška nesmie byť menšia ako 100 mm, musí byť vybavená zariadením zabraňujúcim rozstreku s absorbovaním energie, ktoré spĺňa požiadavky bodu 3.1.

4.9.3.

Tieto lapače musia siahať k spodnej časti blatníka a musia byť v súlade s bodmi 4.8.3.1 až 4.8.3.9.

4.10

Požiadavky týkajúce sa systémov zabraňujúcich rozstreku, ktoré sú vybavené zariadením zabraňujúcim rozstreku so separátorom vzduch/voda, pri nápravách s riadenými a neriadenými kolesami

4.10.1.

Blatníky

4.10.1.1.

Blatníky musia spĺňať požiadavky bodu 4.8.1.1 písm. c).

4.10.1.2.

V prípade jednoduchých alebo združených náprav, pri ktorých vzdialenosť medzi pneumatikami susedných náprav presahuje 300 mm, musia blatníky spĺňať aj požiadavky bodu 4.8.1.1 písm. a).

4.10.1.3.

V prípade združených náprav, pri ktorých vzdialenosť medzi pneumatikami susedných náprav nepresahuje 300 mm, musia blatníky zodpovedať aj vzoru uvedenému na obrázku 7.

4.10.2.

Vonkajšie bočné kryty

4.10.2.1.

Dolné okraje vonkajších bočných krytov musia byť vybavené zariadením zabraňujúcim rozstreku so separátorom vzduch/voda, ktoré spĺňa požiadavky stanovené v tejto prílohe.

4.10.2.2.

V prípade jednoduchých alebo združených náprav, pri ktorých vzdialenosť medzi pneumatikami susedných náprav presahuje 300 mm, musí mať dolný okraj zariadenia zabraňujúceho rozstreku upevneného k vonkajšiemu bočnému krytu nasledujúce maximálne rozmery a polomery merané od stredu kolesa (obrázky 6 a 7 v doplnku): a) nápravy s riadenými kolesami alebo samoriadenými kolesami: od predného okraja (smerom k prednej časti vozidla) (koniec C pri uhle 30°) k zadnému okraju (smerom k zadnej časti vozidla) (koniec A vo vzdialenosti 100 mm) Rv ≤ 1,05 R b) nápravy s neriadenými kolesami: od predného okraja (koniec C pri uhle 20°) k zadnému okraju (koniec A vo vzdialenosti 100 mm) Rv ≤ 1,00 R kde R = je polomer pneumatiky namontovanej na vozidle; Rv = radiálna vzdialenosť od najnižšieho okraja vonkajšieho bočného krytu k stredu kolesa.

4.10.2.3.

V prípade združených náprav, pri ktorých vzdialenosť medzi pneumatikami susedných náprav nepresahuje 300 mm, musia vonkajšie bočné kryty umiestnené v priestoroch medzi nápravami zodpovedať riešeniu podľa bodu 4.10.1.3 a musia siahať dole tak, aby neboli vyššie ako 100 mm nad vodorovnou čiarou prechádzajúcou stredmi kolies (obrázok 7 v doplnku).

4.10.2.4.

Hĺbka vonkajšieho bočného krytu nesmie byť menšia ako 45 mm vo všetkých bodoch za zvislou čiarou prechádzajúcou stredom kolesa. Pred touto zvislou čiarou sa táto hĺbka môže postupne zmenšovať.

4.10.2.5.

Vo vonkajších bočných krytoch alebo medzi vonkajšími bočnými krytmi a blatníkmi nesmú byť otvory umožňujúce rozstrek.

4.10.3.

Lapače nečistôt

4.10.3.1.

Lapače nečistôt musia vyhovovať jednej z týchto skupín požiadaviek: (a) bod 4.8.3 (obrázok 3 v doplnku); (b) body 4.8.3.1, 4.8.3.2, 4.8.3.5, 4.8.3.8 a 4.10.3.2. (obrázok 6 v doplnku).

4.10.3.2.

Lapače nečistôt podľa bodu 4.10.3.1 písm. b) musia byť aspoň pozdĺž celého okraja vybavené zariadením zabraňujúcim rozstrek, ktoré spĺňa špecifikácie stanovené v bode 4 doplnku.

4.10.3.2.1.

Dolný okraj zariadenia zabraňujúceho rozstreku nesmie byť viac ako 200 mm od zeme. Maximálna vzdialenosť od zeme k spodnému okraju lapača nečistôt sa môže zvýšiť na 300 mm, ak to výrobca považuje za technicky správne vzhľadom na charakteristiky zavesenia náprav.

4.10.3.2.2.

Zariadenie zabraňujúce rozstreku musí byť aspoň 100 mm hlboké.

4.10.3.2.3.

Okrem dolnej časti, ktorá obsahuje zariadenie zabraňujúce rozstreku, sa lapač nečistôt podľa bodu 4.10.3.1 písm. b) nesmie pod účinkom sily 3 N na 100 mm šírky lapača, meranej v mieste styku lapača so zariadením zabraňujúcim rozstreku v jeho pracovnej polohe a pôsobiacej vo vzdialenosti 50 mm nad spodným okrajom lapača, ohnúť dozadu o viac ako 100 mm.

4.10.3.3.

Lapač nečistôt nesmie byť vzdialený od najzadnejšieho okraja pneumatiky vo vodorovnom smere viac ako 200 mm.

4.11.

V prípade združených náprav nie je nevyhnutné, aby systém zabraňujúci rozstreku na jednej náprave, ktorá nie je najzadnejšou nápravou, pokrýval celú šírku behúňa pneumatiky, ak existuje možnosť lokálnej kolízie medzi systémom zabraňujúcim rozstreku a konštrukciou náprav, zavesenia alebo podvozka.

---

(1)  Predpis Európskej hospodárskej komisie Organizácie Spojených národov (EHK OSN) č. 30 – Jednotné ustanovenia o homologizácii pneumatík pre motorové vozidlá a ich prípojné vozidlá (Ú. v. EÚ L 307, 23.11.2011, s. 1).

(2)  Predpis Európskej hospodárskej komisie Organizácie Spojených národov (EHK OSN) č. 54 – Jednotné ustanovenia o homologizácii pneumatík pre úžitkové vozidlá a ich prípojné vozidlá (Ú. v. EÚ L 183, 11.7.2008, s. 41).