(1)

V nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1315/2013 (4) sa stanovuje spoločný rámec pre vytvorenie najmodernejších interoperabilných sietí v Únii, ktoré majú slúžiť jej občanom, s cieľom posilniť sociálnu, hospodársku a územnú súdržnosť Únie a prispieť k vytvoreniu jednotného európskeho priestoru dopravy a mobility, a tým posilniť vnútorný trh. Transeurópska dopravná sieť (TEN-T) obsahuje dvojúrovňovú štruktúru, ktorá pozostáva zo súhrnnej siete a základnej siete. Súhrnná sieť zabezpečuje prepojenie všetkých regiónov Únie, pričom základná sieť pozostáva z tých prvkov súhrnnej siete, ktoré majú pre Úniu najväčší strategický význam. V nariadení (EÚ) č. 1315/2013 sa stanovujú z hľadiska dokončenia záväzné ciele, pričom základná sieť sa má dokončiť do roku 2030 a súhrnná sieť do roku 2050, a to najmä uprednostnením cezhraničných prepojení, zlepšením interoperability a podporou multimodálnej integrácie dopravnej infraštruktúry Únie.

(2)

Napriek potrebe dokončiť TEN-T a záväzným lehotám na jej dokončenie skúsenosť ukázala, že veľa investícií zameraných na dokončenie TEN-T naráža na viaceré rôzne a zložité postupy udeľovania povolení, postupy cezhraničného obstarávania a iné postupy. Táto situácia ohrozuje včasnú realizáciu projektov a v mnohých prípadoch vedie k značným oneskoreniam a vyšším nákladom. Okrem toho môžu predkladatelia projektov a potenciálni súkromní investori pociťovať neistotu, ktorá môže dokonca v niektorých prípadoch viesť k tomu, že sa projekty nezrealizujú podľa pôvodných plánov. Cieľom tejto smernice je riešiť tieto otázky a umožniť synchronizované a včasné dokončenie TEN-T prostredníctvom harmonizovaných opatrení na úrovni Únie. Členské štáty by pri vypracúvaní svojich národných plánov a programov mali zohľadniť rozvoj TEN-T v súlade s článkom 49 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1315/2013.

(3)

Táto smernica by sa mala vzťahovať na postupy súvisiace s projektmi vrátane tých, ktoré sa týkajú posudzovania vplyvov na životné prostredie. Touto smernicou by však nemalo byť dotknuté mestské alebo územné plánovanie, postupy týkajúce sa zadávania verejných zákaziek, a kroky uskutočnené na strategickej úrovni, ktoré sa netýkajú projektov, ako je strategické environmentálne hodnotenie, plánovanie verejného rozpočtu, ako aj národné alebo regionálne dopravné plány. S cieľom zvýšiť efektívnosť postupov udeľovania povolení a zabezpečiť vysokokvalitnú projektovú dokumentáciu by predkladatelia projektov mali vykonávať prípravné práce, ako sú predbežné štúdie a správy pred začatím postupu udeľovania povolenia. Táto smernica by sa nemala vzťahovať na konania pred správnym odvolacím orgánom, súdom alebo tribunálom.

(4)

Táto smernica by sa mala vzťahovať na projekty, ktoré sú súčasťou predbežne identifikovaných úsekov základnej siete uvedených v prílohe k tejto smernici, a na iné projekty koridorov základnej siete s celkovými nákladmi presahujúcimi 300 000 000 EUR. Projekty presahujúce uvedenú sumu majú často strategický význam s ohľadom na plnenie stratégie Únie na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu a prispievajú k dosiahnutiu cieľov nariadenia (EÚ) č. 1315/2013. Koridory základnej siete sú určené prostredníctvom smerovaní uvedených v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1316/2013 (5) a prostredníctvom máp základnej siete uvedených v nariadení (EÚ) č. 1315/2013. Technickú základňu pre uvedené mapy poskytuje interaktívny geografický a technický informačný systém pre TEN-T (TENtec), ktorý obsahuje podrobnejšie údaje o transeurópskej dopravnej infraštruktúre.

(5)

Z rozsahu pôsobnosti tejto smernice by sa mali vyňať projekty, ktoré súvisia výlučne s telematickými aplikáciami, novými technológiami a inováciami, keďže ich zavádzanie sa neobmedzuje na základnú sieť.

(6)

Členské štáty však môžu uplatňovať túto smernicu na iné projekty, ktoré sa týkajú základnej siete a súhrnnej siete, vrátane projektov, ktoré sa týkajú výlučne telematických aplikácií, nových technológií a inovácií, s cieľom dosiahnuť harmonizovaný prístup v rámci projektov dopravnej infraštruktúry. Ak by vnútroštátne orgány uverejňovali zoznamy jednotlivých projektov, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti tejto smernice, mohla by sa tým zvýšiť transparentnosť vo vzťahu k predkladateľom projektov, pokiaľ ide o prebiehajúce, ako aj budúce práce v rámci TEN-T.

(7)

Vzhľadom na rozličné environmentálne hodnotenia stanovené v príslušnom práve Únie a vnútroštátnom práve, ktoré sú potrebné na udelenie povolení pre projekty v základnej sieti, by členské štáty mali tam, kde je to uskutočniteľné a vhodné, zaviesť zjednodušený postup, ktorý spĺňa požiadavky uvedeného práva Únie a vnútroštátneho práva, s cieľom napomôcť dosiahnutiu cieľov stanovených v tejto smernici, ktoré sú zamerané na ďalšie zefektívnenie opatrení.

(8)

Projekty, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti tejto smernice, by sa mali v príslušných prípadoch uprednostňovať. Takéto uprednostňovanie môže zahŕňať kratšie lehoty, súbežné postupy alebo obmedzené časové rámce pre odvolania, pričom sa zabezpečí, aby sa v súlade s právom Únie a vnútroštátnym právom dosiahli aj ciele iných horizontálnych politík, ako sú environmentálne politiky, ktorých zámerom je zabrániť a predchádzať nepriaznivým účinkom na životné prostredie a tiež ich znižovať či kompenzovať. V právnych rámcoch mnohých členských štátov sa uprednostňujú určité kategórie projektov, a to vzhľadom na ich strategický význam pre hospodárstvo. Ak takéto uprednostňovanie existuje vo vnútroštátnom právnom rámci, malo by sa automaticky vzťahovať na projekty, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti tejto smernice. Členské štáty by však mali mať možnosť testovať osobitné postupy udeľovania povolení na obmedzenom počte projektov a vyhodnotiť ich prípadné rozšírenie na iné projekty. Počas tohto obdobia testovania by dotknutý členský štát nemal byť povinný uplatňovať takéto postupy testovania na ostatné projekty, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti tejto smernice.

(9)

S cieľom umožniť jasné riadenie celého postupu a poskytnúť kontaktné miesto pre predkladateľov projektov by sa projekty v koridoroch základnej siete mali podporiť efektívnymi postupmi udeľovania povolení. Členské štáty by na tento účel mali určiť jeden alebo viaceré orgány v závislosti od ich vnútroštátnych právnych rámcov a administratívnych usporiadaní a typov dotknutých projektov. Ak členský štát určí viacero orgánov, mal by zabezpečiť, aby bol pre daný projekt a daný postup udeľovania povolení určený len jeden orgán.

(10)

Určením orgánu, ktorý slúži ako kontaktné miesto pre predkladateľa projektu, by sa mala znížiť zložitosť, zlepšiť efektívnosť a zvýšiť transparentnosť postupov. Zároveň by sa tým podľa potreby mala posilniť spolupráca medzi členskými štátmi. Dané postupy by mali podporovať skutočnú spoluprácu medzi predkladateľmi projektov a určeným orgánom.

(11)

Určený orgán môže byť poverený okrem iného úlohami súvisiacimi s koordináciou a schvaľovaním osobitných projektov na obnovu infraštruktúry v základnej sieti v prípade prírodných katastrof alebo katastrof spôsobených ľudskou činnosťou, a to v súlade s právom Únie a s vnútroštátnym právom.

(12)

Postup stanovený v tejto smernici by nemal mať vplyv na plnenie požiadaviek medzinárodného práva a práva Únie vrátane požiadaviek na ochranu životného prostredia a zdravia ľudí. Táto smernica by nemala viesť k znižovaniu noriem, ktorých účelom je zabrániť a predchádzať nepriaznivým účinkom na životné prostredie a tiež ich znižovať alebo kompenzovať.

(13)

Vzhľadom na naliehavosť dokončenia základnej siete by v prípade postupov, ktoré vedú k prijatiu rozhodnutia o schválení výstavby dopravnej infraštruktúry, mala byť súčasťou zjednodušenia postupov udeľovania povolení aj lehota. Táto lehota by mala podporiť efektívnejšie vykonávanie postupov a nemala by za žiadnych okolností znížiť prísne normy Únie na ochranu životného prostredia a ohroziť účasť verejnosti. V riadne odôvodnených prípadoch vrátane prípadov, keď nastanú nepredvídateľné okolnosti, alebo ak je to potrebné na ochranu životného prostredia, by malo byť možné lehotu na postupy udeľovania povolení predĺžiť. Predĺženie by sa mohlo vyjadriť napríklad ako časové obdobie alebo uviesť odkazom na dátum alebo určitú budúcu udalosť. Predĺžená lehota by nemala zahŕňať najmä čas potrebný na vykonanie správnych alebo súdnych odvolacích konaní alebo na uplatnenie súdnych prostriedkov nápravy pred súdom alebo tribunálom. Členské štáty by nemali niesť zodpovednosť za to, ak nedodržanie tejto lehoty spôsobil predkladateľ projektu, napríklad ak predkladateľ projektu nedodržal lehoty stanovené vo vnútroštátnom práve alebo orientačné lehoty stanovené určeným orgánom alebo ak predkladateľ projektu konal s neprimeraným oneskorením.

(14)

Členské štáty by sa mali snažiť zaistiť, aby sa odvolania spochybňujúce vecnú alebo procesnú zákonnosť rozhodnutia o schválení vybavovali čo najefektívnejšie.

(15)

Projekty v oblasti infraštruktúry TEN-T, ktoré sa týkajú dvoch alebo viacerých členských štátov, čelia osobitným problémom, pokiaľ ide o koordináciu postupov udeľovania povolení. Preto by určené orgány dotknutých členských štátov mali spolupracovať v záujme koordinácie svojich harmonogramov a vytvorenia spoločného rozvrhu postupu udeľovania povolenia, pokiaľ je takéto koordinovanie ich harmonogramov a takéto vytvorenie spoločného rozvrhu možné a primerané vzhľadom na stav prípravy alebo pokročilosti projektu, čo závisí najmä od predkladateľa projektu a predovšetkým od dátumu, ku ktorému predkladateľ projektu oznámil projekt určenému orgánu každého z dotknutých členských štátov.

(16)

Európski koordinátori určení v súlade s nariadením (EÚ) č. 1315/2013 by mali byť o príslušných postupoch informovaní, aby sa uľahčila ich synchronizácia a dokončenie v záujme včasnej realizácie základnej siete do roku 2030.

(17)

Ak sa TEN-T predlžuje v súlade s orientačnými mapami stanovenými v nariadení (EÚ) č. 1315/2013 do tretích krajín, mali by sa tieto tretie krajiny vyzvať, aby v príslušných prípadoch uplatňovali pravidlá podobné pravidlám stanoveným v tejto smernici.

(18)

Verejné obstarávanie v cezhraničných projektoch by sa malo vykonávať v súlade so zmluvami a v relevantných prípadoch so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ (6) alebo 2014/25/EÚ (7). S cieľom zaistiť efektívne dokončenie cezhraničných projektov základnej siete by malo verejné obstarávanie vykonávané spoločným subjektom podliehať vnútroštátnemu právu jedného členského štátu. Odchylne od práva Únie v oblasti verejného obstarávania by sa ako uplatniteľné vnútroštátne právo malo v zásade uplatňovať právo členského štátu, kde má spoločný subjekt svoje sídlo. Možnosť určiť uplatniteľné vnútroštátne právo v medzivládnej dohode by sa mala zachovať. V prípade verejného obstarávania vedeného dcérskou spoločnosťou spoločného subjektu by mala táto dcérska spoločnosť uplatňovať vnútroštátne právo jedného z dotknutých členských štátov, pričom by mohlo ísť o vnútroštátne právo uplatniteľné na spoločný subjekt. Z dôvodov právnej istoty by sa na spoločný subjekt zriadený pred dátumom nadobudnutia účinnosti tejto smernice mali naďalej uplatňovať súčasné stratégie obstarávania.

(19)

Komisia sa do schvaľovania jednotlivých projektov nezapája systematicky. V niektorých prípadoch však určité aspekty prípravy projektu podliehajú schváleniu na úrovni Únie. Ak je Komisia do postupov zapojená, uprednostní projekty Únie a zabezpečí istotu pre predkladateľov projektov. V niektorých prípadoch môže byť potrebný súhlas so štátnou pomocou. Bez toho, aby boli dotknuté lehoty stanovené v tejto smernici a v súlade s Kódexom najlepšej praxe na uskutočňovanie konaní vo veci kontroly štátnej pomoci by členské štáty mali mať možnosť požiadať Komisiu, aby sa zaoberala projektmi základnej siete, ktoré považujú za prioritné, uplatnením predvídateľnejších časových harmonogramov podľa prístupu na základe portfólia prípadov alebo spoločne dohodnutého plánovania.

(20)

Realizáciu infraštruktúrnych projektov v rámci základnej siete by sa mali podporovať aj usmerneniami Komisie, ktorými sa dosiahne väčšia zrozumiteľnosť, pokiaľ ide o realizáciu určitých druhov projektov pri súčasnom dodržaní acquis Únie. V tomto ohľade sa v oznámení Komisie z 27. apríla 2017 s názvom „Akčný plán pre ľudí, prírodu a hospodárstvo“ poskytujú usmernenia a objasňuje sa, ako dosiahnuť súlad so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/147/ES (8) a smernicou Rady 92/43/EHS (9). S cieľom zabezpečiť najlepšie využitie verejných financií by pre projekty mala byť k dispozícii priama podpora súvisiaca s verejným obstarávaním.

(21)

Keďže cieľ tejto smernice, a to zefektívnenie opatrení na dosiahnutie pokroku pri realizácii TEN-T, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale vzhľadom na potrebu posilňovania rámca postupov udeľovania povolení pre projekty TEN-T prostredníctvom harmonizovanej akcie na úrovni Únie, ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(22)

V záujme právnej istoty by sa táto smernica nemala vzťahovať na postupy udeľovania povolení, ktoré sa začali pred dátumom transpozície tejto smernice,