20.7.2021   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 258/1


SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2021/1187

zo 7. júla 2021

o zefektívňujúcich opatreniach na dosiahnutie pokroku pri realizácii transeurópskej dopravnej siete (TEN-T)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 172,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (1),

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov (2),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom (3),

keďže:

(1)

V nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1315/2013 (4) sa stanovuje spoločný rámec pre vytvorenie najmodernejších interoperabilných sietí v Únii, ktoré majú slúžiť jej občanom, s cieľom posilniť sociálnu, hospodársku a územnú súdržnosť Únie a prispieť k vytvoreniu jednotného európskeho priestoru dopravy a mobility, a tým posilniť vnútorný trh. Transeurópska dopravná sieť (TEN-T) obsahuje dvojúrovňovú štruktúru, ktorá pozostáva zo súhrnnej siete a základnej siete. Súhrnná sieť zabezpečuje prepojenie všetkých regiónov Únie, pričom základná sieť pozostáva z tých prvkov súhrnnej siete, ktoré majú pre Úniu najväčší strategický význam. V nariadení (EÚ) č. 1315/2013 sa stanovujú z hľadiska dokončenia záväzné ciele, pričom základná sieť sa má dokončiť do roku 2030 a súhrnná sieť do roku 2050, a to najmä uprednostnením cezhraničných prepojení, zlepšením interoperability a podporou multimodálnej integrácie dopravnej infraštruktúry Únie.

(2)

Napriek potrebe dokončiť TEN-T a záväzným lehotám na jej dokončenie skúsenosť ukázala, že veľa investícií zameraných na dokončenie TEN-T naráža na viaceré rôzne a zložité postupy udeľovania povolení, postupy cezhraničného obstarávania a iné postupy. Táto situácia ohrozuje včasnú realizáciu projektov a v mnohých prípadoch vedie k značným oneskoreniam a vyšším nákladom. Okrem toho môžu predkladatelia projektov a potenciálni súkromní investori pociťovať neistotu, ktorá môže dokonca v niektorých prípadoch viesť k tomu, že sa projekty nezrealizujú podľa pôvodných plánov. Cieľom tejto smernice je riešiť tieto otázky a umožniť synchronizované a včasné dokončenie TEN-T prostredníctvom harmonizovaných opatrení na úrovni Únie. Členské štáty by pri vypracúvaní svojich národných plánov a programov mali zohľadniť rozvoj TEN-T v súlade s článkom 49 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1315/2013.

(3)

Táto smernica by sa mala vzťahovať na postupy súvisiace s projektmi vrátane tých, ktoré sa týkajú posudzovania vplyvov na životné prostredie. Touto smernicou by však nemalo byť dotknuté mestské alebo územné plánovanie, postupy týkajúce sa zadávania verejných zákaziek, a kroky uskutočnené na strategickej úrovni, ktoré sa netýkajú projektov, ako je strategické environmentálne hodnotenie, plánovanie verejného rozpočtu, ako aj národné alebo regionálne dopravné plány. S cieľom zvýšiť efektívnosť postupov udeľovania povolení a zabezpečiť vysokokvalitnú projektovú dokumentáciu by predkladatelia projektov mali vykonávať prípravné práce, ako sú predbežné štúdie a správy pred začatím postupu udeľovania povolenia. Táto smernica by sa nemala vzťahovať na konania pred správnym odvolacím orgánom, súdom alebo tribunálom.

(4)

Táto smernica by sa mala vzťahovať na projekty, ktoré sú súčasťou predbežne identifikovaných úsekov základnej siete uvedených v prílohe k tejto smernici, a na iné projekty koridorov základnej siete s celkovými nákladmi presahujúcimi 300 000 000 EUR. Projekty presahujúce uvedenú sumu majú často strategický význam s ohľadom na plnenie stratégie Únie na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu a prispievajú k dosiahnutiu cieľov nariadenia (EÚ) č. 1315/2013. Koridory základnej siete sú určené prostredníctvom smerovaní uvedených v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1316/2013 (5) a prostredníctvom máp základnej siete uvedených v nariadení (EÚ) č. 1315/2013. Technickú základňu pre uvedené mapy poskytuje interaktívny geografický a technický informačný systém pre TEN-T (TENtec), ktorý obsahuje podrobnejšie údaje o transeurópskej dopravnej infraštruktúre.

(5)

Z rozsahu pôsobnosti tejto smernice by sa mali vyňať projekty, ktoré súvisia výlučne s telematickými aplikáciami, novými technológiami a inováciami, keďže ich zavádzanie sa neobmedzuje na základnú sieť.

(6)

Členské štáty však môžu uplatňovať túto smernicu na iné projekty, ktoré sa týkajú základnej siete a súhrnnej siete, vrátane projektov, ktoré sa týkajú výlučne telematických aplikácií, nových technológií a inovácií, s cieľom dosiahnuť harmonizovaný prístup v rámci projektov dopravnej infraštruktúry. Ak by vnútroštátne orgány uverejňovali zoznamy jednotlivých projektov, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti tejto smernice, mohla by sa tým zvýšiť transparentnosť vo vzťahu k predkladateľom projektov, pokiaľ ide o prebiehajúce, ako aj budúce práce v rámci TEN-T.

(7)

Vzhľadom na rozličné environmentálne hodnotenia stanovené v príslušnom práve Únie a vnútroštátnom práve, ktoré sú potrebné na udelenie povolení pre projekty v základnej sieti, by členské štáty mali tam, kde je to uskutočniteľné a vhodné, zaviesť zjednodušený postup, ktorý spĺňa požiadavky uvedeného práva Únie a vnútroštátneho práva, s cieľom napomôcť dosiahnutiu cieľov stanovených v tejto smernici, ktoré sú zamerané na ďalšie zefektívnenie opatrení.

(8)

Projekty, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti tejto smernice, by sa mali v príslušných prípadoch uprednostňovať. Takéto uprednostňovanie môže zahŕňať kratšie lehoty, súbežné postupy alebo obmedzené časové rámce pre odvolania, pričom sa zabezpečí, aby sa v súlade s právom Únie a vnútroštátnym právom dosiahli aj ciele iných horizontálnych politík, ako sú environmentálne politiky, ktorých zámerom je zabrániť a predchádzať nepriaznivým účinkom na životné prostredie a tiež ich znižovať či kompenzovať. V právnych rámcoch mnohých členských štátov sa uprednostňujú určité kategórie projektov, a to vzhľadom na ich strategický význam pre hospodárstvo. Ak takéto uprednostňovanie existuje vo vnútroštátnom právnom rámci, malo by sa automaticky vzťahovať na projekty, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti tejto smernice. Členské štáty by však mali mať možnosť testovať osobitné postupy udeľovania povolení na obmedzenom počte projektov a vyhodnotiť ich prípadné rozšírenie na iné projekty. Počas tohto obdobia testovania by dotknutý členský štát nemal byť povinný uplatňovať takéto postupy testovania na ostatné projekty, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti tejto smernice.

(9)

S cieľom umožniť jasné riadenie celého postupu a poskytnúť kontaktné miesto pre predkladateľov projektov by sa projekty v koridoroch základnej siete mali podporiť efektívnymi postupmi udeľovania povolení. Členské štáty by na tento účel mali určiť jeden alebo viaceré orgány v závislosti od ich vnútroštátnych právnych rámcov a administratívnych usporiadaní a typov dotknutých projektov. Ak členský štát určí viacero orgánov, mal by zabezpečiť, aby bol pre daný projekt a daný postup udeľovania povolení určený len jeden orgán.

(10)

Určením orgánu, ktorý slúži ako kontaktné miesto pre predkladateľa projektu, by sa mala znížiť zložitosť, zlepšiť efektívnosť a zvýšiť transparentnosť postupov. Zároveň by sa tým podľa potreby mala posilniť spolupráca medzi členskými štátmi. Dané postupy by mali podporovať skutočnú spoluprácu medzi predkladateľmi projektov a určeným orgánom.

(11)

Určený orgán môže byť poverený okrem iného úlohami súvisiacimi s koordináciou a schvaľovaním osobitných projektov na obnovu infraštruktúry v základnej sieti v prípade prírodných katastrof alebo katastrof spôsobených ľudskou činnosťou, a to v súlade s právom Únie a s vnútroštátnym právom.

(12)

Postup stanovený v tejto smernici by nemal mať vplyv na plnenie požiadaviek medzinárodného práva a práva Únie vrátane požiadaviek na ochranu životného prostredia a zdravia ľudí. Táto smernica by nemala viesť k znižovaniu noriem, ktorých účelom je zabrániť a predchádzať nepriaznivým účinkom na životné prostredie a tiež ich znižovať alebo kompenzovať.

(13)

Vzhľadom na naliehavosť dokončenia základnej siete by v prípade postupov, ktoré vedú k prijatiu rozhodnutia o schválení výstavby dopravnej infraštruktúry, mala byť súčasťou zjednodušenia postupov udeľovania povolení aj lehota. Táto lehota by mala podporiť efektívnejšie vykonávanie postupov a nemala by za žiadnych okolností znížiť prísne normy Únie na ochranu životného prostredia a ohroziť účasť verejnosti. V riadne odôvodnených prípadoch vrátane prípadov, keď nastanú nepredvídateľné okolnosti, alebo ak je to potrebné na ochranu životného prostredia, by malo byť možné lehotu na postupy udeľovania povolení predĺžiť. Predĺženie by sa mohlo vyjadriť napríklad ako časové obdobie alebo uviesť odkazom na dátum alebo určitú budúcu udalosť. Predĺžená lehota by nemala zahŕňať najmä čas potrebný na vykonanie správnych alebo súdnych odvolacích konaní alebo na uplatnenie súdnych prostriedkov nápravy pred súdom alebo tribunálom. Členské štáty by nemali niesť zodpovednosť za to, ak nedodržanie tejto lehoty spôsobil predkladateľ projektu, napríklad ak predkladateľ projektu nedodržal lehoty stanovené vo vnútroštátnom práve alebo orientačné lehoty stanovené určeným orgánom alebo ak predkladateľ projektu konal s neprimeraným oneskorením.

(14)

Členské štáty by sa mali snažiť zaistiť, aby sa odvolania spochybňujúce vecnú alebo procesnú zákonnosť rozhodnutia o schválení vybavovali čo najefektívnejšie.

(15)

Projekty v oblasti infraštruktúry TEN-T, ktoré sa týkajú dvoch alebo viacerých členských štátov, čelia osobitným problémom, pokiaľ ide o koordináciu postupov udeľovania povolení. Preto by určené orgány dotknutých členských štátov mali spolupracovať v záujme koordinácie svojich harmonogramov a vytvorenia spoločného rozvrhu postupu udeľovania povolenia, pokiaľ je takéto koordinovanie ich harmonogramov a takéto vytvorenie spoločného rozvrhu možné a primerané vzhľadom na stav prípravy alebo pokročilosti projektu, čo závisí najmä od predkladateľa projektu a predovšetkým od dátumu, ku ktorému predkladateľ projektu oznámil projekt určenému orgánu každého z dotknutých členských štátov.

(16)

Európski koordinátori určení v súlade s nariadením (EÚ) č. 1315/2013 by mali byť o príslušných postupoch informovaní, aby sa uľahčila ich synchronizácia a dokončenie v záujme včasnej realizácie základnej siete do roku 2030.

(17)

Ak sa TEN-T predlžuje v súlade s orientačnými mapami stanovenými v nariadení (EÚ) č. 1315/2013 do tretích krajín, mali by sa tieto tretie krajiny vyzvať, aby v príslušných prípadoch uplatňovali pravidlá podobné pravidlám stanoveným v tejto smernici.

(18)

Verejné obstarávanie v cezhraničných projektoch by sa malo vykonávať v súlade so zmluvami a v relevantných prípadoch so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ (6) alebo 2014/25/EÚ (7). S cieľom zaistiť efektívne dokončenie cezhraničných projektov základnej siete by malo verejné obstarávanie vykonávané spoločným subjektom podliehať vnútroštátnemu právu jedného členského štátu. Odchylne od práva Únie v oblasti verejného obstarávania by sa ako uplatniteľné vnútroštátne právo malo v zásade uplatňovať právo členského štátu, kde má spoločný subjekt svoje sídlo. Možnosť určiť uplatniteľné vnútroštátne právo v medzivládnej dohode by sa mala zachovať. V prípade verejného obstarávania vedeného dcérskou spoločnosťou spoločného subjektu by mala táto dcérska spoločnosť uplatňovať vnútroštátne právo jedného z dotknutých členských štátov, pričom by mohlo ísť o vnútroštátne právo uplatniteľné na spoločný subjekt. Z dôvodov právnej istoty by sa na spoločný subjekt zriadený pred dátumom nadobudnutia účinnosti tejto smernice mali naďalej uplatňovať súčasné stratégie obstarávania.

(19)

Komisia sa do schvaľovania jednotlivých projektov nezapája systematicky. V niektorých prípadoch však určité aspekty prípravy projektu podliehajú schváleniu na úrovni Únie. Ak je Komisia do postupov zapojená, uprednostní projekty Únie a zabezpečí istotu pre predkladateľov projektov. V niektorých prípadoch môže byť potrebný súhlas so štátnou pomocou. Bez toho, aby boli dotknuté lehoty stanovené v tejto smernici a v súlade s Kódexom najlepšej praxe na uskutočňovanie konaní vo veci kontroly štátnej pomoci by členské štáty mali mať možnosť požiadať Komisiu, aby sa zaoberala projektmi základnej siete, ktoré považujú za prioritné, uplatnením predvídateľnejších časových harmonogramov podľa prístupu na základe portfólia prípadov alebo spoločne dohodnutého plánovania.

(20)

Realizáciu infraštruktúrnych projektov v rámci základnej siete by sa mali podporovať aj usmerneniami Komisie, ktorými sa dosiahne väčšia zrozumiteľnosť, pokiaľ ide o realizáciu určitých druhov projektov pri súčasnom dodržaní acquis Únie. V tomto ohľade sa v oznámení Komisie z 27. apríla 2017 s názvom „Akčný plán pre ľudí, prírodu a hospodárstvo“ poskytujú usmernenia a objasňuje sa, ako dosiahnuť súlad so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/147/ES (8) a smernicou Rady 92/43/EHS (9). S cieľom zabezpečiť najlepšie využitie verejných financií by pre projekty mala byť k dispozícii priama podpora súvisiaca s verejným obstarávaním.

(21)

Keďže cieľ tejto smernice, a to zefektívnenie opatrení na dosiahnutie pokroku pri realizácii TEN-T, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale vzhľadom na potrebu posilňovania rámca postupov udeľovania povolení pre projekty TEN-T prostredníctvom harmonizovanej akcie na úrovni Únie, ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(22)

V záujme právnej istoty by sa táto smernica nemala vzťahovať na postupy udeľovania povolení, ktoré sa začali pred dátumom transpozície tejto smernice,

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

Článok 1

Predmet úpravy a rozsah pôsobnosti

1.   Táto smernica sa vzťahuje na postupy udeľovania povolení povinné pri schvaľovaní realizácie:

a)

projektov, ktoré sú súčasťou predbežne identifikovaných úsekov základnej siete uvedených v prílohe;

b)

iných projektov v rámci koridorov základnej siete určených v súlade s článkom 44 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 1315/2013 s celkovými nákladmi presahujúcimi 300 000 000 EUR,

s výnimkou projektov, ktoré sa týkajú výlučne telematických aplikácií, nových technológií a inovácií v zmysle článkov 31 a 33 uvedeného nariadenia.

Táto smernica sa vzťahuje aj na verejné obstarávania v rámci cezhraničných projektov, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti tejto smernice.

2.   Členské štáty môžu rozhodnúť, že budú uplatňovať túto smernicu na iné projekty v základnej sieti a súhrnnej sieti vrátane projektov, ktoré sa týkajú výlučne telematických aplikácií, nových technológií a inovácií uvedených v odseku 1. Členské štáty oznámia svoje rozhodnutie Komisii.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tejto smernice sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:

1.

„rozhodnutie o schválení“ je rozhodnutie alebo súbor rozhodnutí, ktoré môžu byť administratívnej povahy, sú prijaté súbežne alebo postupne orgánom alebo orgánmi členského štátu, okrem správnych a súdnych odvolacích orgánov, podľa vnútroštátneho právneho systému a správneho práva a v ktorých sa stanovuje, či predkladateľ projektu je alebo nie je oprávnený daný projekt realizovať v dotknutej geografickej oblasti bez toho, aby tým bolo dotknuté akékoľvek rozhodnutie prijaté v súvislosti so správnym alebo súdnym odvolacím konaním;

2.

„postup udeľovania povolenia“ je akýkoľvek postup, ktorý sa v spojení s konkrétnym projektom, ktorý patrí do rozsahu pôsobnosti tejto smernice, musí uplatniť na získanie rozhodnutia o schválení, ako vyžaduje orgán alebo orgány členského štátu podľa práva Únie alebo vnútroštátneho práva okrem mestského alebo územného plánovania, postupov týkajúcich sa zadávania verejných zákaziek a krokov vykonávaných na strategickej úrovni, ktoré neodkazujú na konkrétny projekt, ako napríklad strategické environmentálne hodnotenie, plánovanie verejného rozpočtu alebo národné či regionálne dopravné plány;

3.

„projekt“ je návrh na výstavbu, úpravu alebo zmenu vymedzeného úseku dopravnej infraštruktúry, ktorý vedie k zvýšeniu kapacity, bezpečnosti a efektívnosti tejto infraštruktúry a ktorého realizácia musí byť schválená prostredníctvom rozhodnutia o schválení;

4.

„cezhraničný projekt“ je projekt, ktorý zahŕňa cezhraničný úsek medzi dvoma alebo viacerými členskými štátmi;

5.

„predkladateľ projektu“ je žiadateľ o schválenie realizácie projektu alebo orgán verejnej moci, ktorý projekt iniciuje;

6.

„určený orgán“ je orgán, ktorý je kontaktným miestom pre predkladateľa projektu a ktorý uľahčuje efektívne a štruktúrované spracúvanie postupov udeľovania povolení v súlade s touto smernicou;

7.

„spoločný orgán“ je orgán zriadený vzájomnou dohodou dvoch alebo viacerých členských štátov s cieľom uľahčiť postupy udeľovania povolení súvisiace s cezhraničnými projektmi vrátane spoločných orgánov zriadených určenými orgánmi, ak tieto určené orgány boli splnomocnené členskými štátmi zriadiť spoločné orgány.

Článok 3

Prioritné postavenie

1.   Členské štáty sa usilujú zabezpečiť, aby všetky orgány zapojené do postupu udeľovania povolenia vrátane určeného orgánu a s výnimkou súdov a tribunálov uprednostňovali projekty, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti tejto smernice.

2.   Ak podľa vnútroštátneho práva existujú osobitné postupy udeľovania povolení pre prioritné projekty, členské štáty bez toho, aby boli dotknuté ciele, požiadavky a lehoty stanovené v tejto smernici, zabezpečia, aby sa na projekty, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti tejto smernice, uplatňovali uvedené postupy. To členským štátom nebráni v testovaní osobitných postupov udeľovania povolení pri obmedzenom počte projektov s cieľom vyhodnotiť ich možné rozšírenie na iné projekty, a to bez toho, aby museli takéto postupy uplatňovať na projekty, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti tejto smernice.

3.   Týmto článkom nie sú dotknuté žiadne rozpočtové rozhodnutia.

Článok 4

Určený orgán

1.   Každý členský štát určí do 10. augusta 2023 orgány na príslušnej administratívnej úrovni, ktoré majú konať ako určený orgán.

2.   Členský štát môže za určený orgán v relevantnom prípade určiť rôzne orgány v závislosti od projektu alebo kategórie projektov, druhu dopravy alebo geografickej oblasti. V takom prípade členský štát zabezpečí, aby sa na daný projekt a daný postup udeľovania povolenia vzťahoval len jeden určený orgán.

3.   Členské štáty prijmú všetky potrebné opatrenia na to, aby predkladateľom projektov poskytli ľahko dostupné informácie o identite určeného orgánu pre daný projekt.

4.   Členské štáty môžu splnomocniť určený orgán, aby prijal rozhodnutie o schválení.

Keď je určený orgán splnomocnený prijať rozhodnutie o schválení v súlade s prvým pododsekom, overí, či boli získané všetky povolenia, rozhodnutia a stanoviská potrebné na prijatie rozhodnutia o schválení a oznamuje rozhodnutie o schválení predkladateľovi projektu.

5.   Ak určený orgán nie je splnomocnený prijať rozhodnutie o schválení, členské štáty prijmú potrebné opatrenia, ktorými sa zabezpečí, aby bol predkladateľ projektu oboznámený o prijatí rozhodnutia o schválení.

6.   Členské štáty môžu splnomocniť určený orgán, aby v súlade s článkom 5 ods. 1 stanovil orientačné lehoty pre jednotlivé čiastočné kroky postupu udeľovania povolenia bez toho, aby bola dotknutá štvorročná lehota uvedená v uvedenom odseku.

7.   Určený orgán:

a)

je z hľadiska získavania informácií kontaktným miestom pre predkladateľa projektu a pre ďalšie príslušné orgány zapojené do postupu, ktorý vedie k rozhodnutiu o schválení pre daný projekt;

b)

poskytuje, ak tak vyžaduje vnútroštátne právo, predkladateľovi projektu podrobný opis žiadosti uvedený v článku 6 ods. 4, ktorý zahŕňa informácie o orientačných lehotách vzťahujúcich sa na postupy udeľovania povolení, v súlade so štvorročnou lehotou uvedenou v článku 5 ods. 1;

c)

dohliada na časový rámec postupu udeľovania povolenia a najmä zaznamenáva akékoľvek predĺženie lehoty uvedené v článku 5 ods. 4;

d)

na požiadanie poskytuje predkladateľovi projektu usmernenie týkajúce sa predkladania všetkých príslušných informácií a dokumentov vrátane všetkých povolení, rozhodnutí a stanovísk, ktoré sa musia získať a poskytnúť na účely rozhodnutia o schválení..

Určený orgán môže predkladateľovi projektu poskytovať usmernenie aj o tom, aké dodatočné informácie a/alebo dokumenty by sa mali predložiť v prípade, že oznámenie uvedené v článku 6 ods. 1 bolo zamietnuté.

8.   Odsekom 7 nie sú dotknuté právomoci žiadneho iného orgánu zapojeného do postupu udeľovania povolenia ani možnosť predkladateľa projektu kontaktovať jednotlivé orgány v súvislosti s konkrétnymi povoleniami, rozhodnutiami či stanoviskami, ktoré sú súčasťou rozhodnutia o schválení.

Článok 5

Trvanie postupu udeľovania povolenia

1.   Členské štáty ustanovia postup udeľovania povolenia vrátane lehôt pre tento postup, ktoré nesmú presiahnuť štyri roky od začiatku postupu udeľovania povolenia. Členské štáty môžu prijať potrebné opatrenia s cieľom rozdeliť dobu, ktorá je k dispozícii, na rôzne fázy, a to v súlade s právom Únie a vnútroštátnym právom.

2.   Dobou v trvaní štyroch rokov uvedenou v odseku 1 nie sú dotknuté záväzky vyplývajúce z medzinárodného práva a práva Únie a táto doba nezahŕňa čas potrebný na priebeh správnych a súdnych odvolacích konaní a na uplatnenie súdnych prostriedkov nápravy pred súdom alebo tribunálom, ako ani čas potrebný na vykonanie akýchkoľvek výsledných rozhodnutí alebo prostriedkov nápravy.

3.   Štvorročnou dobou uvedenou v odseku 1 nie je dotknuté právo členského štátu stanoviť, že postup udeľovania povolenia sa má finalizovať prijatím osobitného aktu na úrovni vnútroštátnych právnych predpisov, pričom v tomto prípade môže postup prijatia tohto aktu, odchylne od odseku 1, presiahnuť štvorročnú dobu pod podmienkou, že prípravné práce, na základe ktorých je vnútroštátny legislatívny akt prijatý, sa dokončia v rámci tejto doby. Prípravné práce sa považujú za ukončené, keď sa osobitný akt na úrovni vnútroštátnych právnych predpisov predloží národnému parlamentu.

4.   Členské štáty prijmú potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby sa v riadne odôvodnených prípadoch mohlo udeliť primerané predĺženie štvorročnej doby uvedenej v odseku 1. Dĺžka predĺženia sa určí pre každý prípad osobitne, pričom musí byť náležite odôvodnená a obmedzená na účely dokončenia postupu udeľovania povolenia a vydania rozhodnutia o schválení. Ak bolo takéto predĺženie udelené, predkladateľa projektu je potrebné informovať o dôvodoch jeho udelenia. Ďalšie predĺženie možno za rovnakých podmienok udeliť ešte jeden raz.

5.   Členské štáty nenesú zodpovednosť, ak sa štvorročná doba uvedená v odseku 1 a predĺžená v súlade s odsekom 4 nedodrží, ak oneskorenie spôsobil predkladateľ projektu.

Článok 6

Organizácia postupu udeľovania povolenia

1.   Predkladateľ projektu oznámi projekt určenému orgánu alebo v relevantnom prípade spoločnému orgánu zriadenému v súlade s článkom 7 ods. 2 Oznámenie projektu jeho predkladateľom predstavuje začiatok postupu udeľovania povolenia.

2.   S cieľom uľahčiť posúdenie pokročilosti projektu môžu členské štáty stanoviť úroveň podrobnosti informácií a príslušných dokumentov, ktoré má poskytnúť predkladateľ projektu pri oznamovaní projektu. Ak projekt nie je v dostatočne pokročilej fáze, oznámenie sa zamietne riadne odôvodneným rozhodnutím najneskôr štyri mesiace po doručení oznámenia.

3.   Členské štáty prijmú potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby predkladatelia projektov dostávali všeobecné informácie ako usmernenie na účely oznámenia, ktoré sú podľa potreby prispôsobené dotknutému druhu dopravy, obsahujúce informácie o povoleniach, rozhodnutiach a stanoviskách, ktoré možno vyžadovať na realizáciu projektu.

Uvedené informácie pre každé povolenie, rozhodnutie alebo stanovisko zahŕňajú:

a)

všeobecné informácie o vecnom rozsahu a úrovni podrobnosti informácií, ktoré má predložiť predkladateľ projektu;

b)

uplatniteľné lehoty, alebo ak takéto lehoty neexistujú, orientačné lehoty, a

c)

údaje o orgánoch a zainteresovaných stranách, ktoré sa zvyčajne zúčastňujú na konzultáciách súvisiacich s jednotlivými povoleniami, rozhodnutiami a stanoviskami.

Uvedené informácie musia byť ľahko prístupné všetkým príslušným predkladateľom projektov, a to najmä prostredníctvom elektronických alebo fyzických informačných portálov.

4.   S cieľom uľahčiť úspešné oznámenie môžu členské štáty vyžadovať, aby určený orgán vypracoval na žiadosť predkladateľa projektu podrobný opis žiadosti, ktorý bude obsahovať tieto informácie prispôsobené konkrétnemu projektu:

a)

jednotlivé etapy postupu a uplatniteľné lehoty, alebo ak neexistujú takéto lehoty, orientačné lehoty;

b)

vecný rozsah a úroveň podrobnosti informácií, ktoré má predložiť predkladateľ projektu;

c)

zoznam povolení, rozhodnutí a stanovísk, ktoré má získať predkladateľ projektu počas postupu udeľovania povolenia v súlade s právom Únie a vnútroštátnym právom;

d)

údaje o orgánoch a zainteresovaných stranách, ktoré sa majú zapojiť do procesu v súvislosti s príslušnými povinnosťami, a to aj počas formálnej fázy verejnej konzultácie.

5.   Podrobný opis žiadosti zostáva v platnosti počas postupu udeľovania povolenia. Každá zmena podrobného opisu žiadosti musí byť riadne odôvodnená.

6.   Určený orgán môže poskytnúť predkladateľovi projektu na požiadanie informácie, ktorými doplní údaje uvedené v odseku 4.

7.   Keď predkladateľ projektu predloží úplný spis žiadosti týkajúci sa projektu, rozhodnutie o schválení sa musí prijať v rámci lehoty uvedenej v článku 5 ods. 1

8.   Orgány zapojené do postupu udeľovania povolenia oznamujú určenému orgánu, že boli vydané vyžadované povolenia, rozhodnutia, stanoviská či rozhodnutie o schválení.

Článok 7

Koordinácia cezhraničných postupov udeľovania povolení

1.   Členské štáty zabezpečia v prípade projektov, ktoré sa týkajú dvoch alebo viacerých členských štátov, že určené orgány týchto členských štátov spolupracujú s cieľom koordinovať svoje harmonogramy a dohodnúť sa na spoločnom rozvrhu postupu udeľovania povolenia.

2.   V prípade cezhraničných projektov je možné vytvoriť spoločný orgán.

3.   Členské štáty prijmú potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby európski koordinátori určení v súlade s článkom 45 nariadenia (EÚ) č. 1315/2013 dostávali informácie o postupoch udeľovania povolení a aby európski koordinátori mohli uľahčovať kontakty medzi určenými orgánmi v súvislosti s postupmi udeľovania povolení pre projekty, ktoré sa týkajú dvoch alebo viacerých členských štátov.

4.   Ak sa lehota uvedená v článku 5 ods. 1 nedodrží, členské štáty na požiadanie poskytnú dotknutým európskym koordinátorom informácie o prijatých alebo plánovaných opatreniach s cieľom umožniť ukončenie postupu udeľovania povolenia s čo najmenším oneskorením.

Článok 8

Verejné obstarávanie pri cezhraničných projektoch

1.   V prípade, že v kontexte cezhraničného projektu vedie postupy obstarávania spoločný subjekt, členské štáty prijmú potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby spoločný subjekt uplatňoval vnútroštátne právo jedného členského štátu, pričom odchylne od smerníc 2014/24/EÚ a 2014/25/EÚ sa toto právo určí v súlade s článkom 39 ods. 5 písm. a) smernice 2014/24/EÚ alebo s článkom 57 ods. 5 písm. a) smernice 2014/25/EÚ podľa toho, ktorá zo smerníc sa uplatňuje, pokiaľ sa nestanovuje inak v dohode medzi zúčastnenými členskými štátmi. V každom prípade sa takouto dohodou stanoví pre postupy obstarávania, ktoré vedie spoločný subjekt, uplatňovanie vnútroštátneho práva jedného členského štátu.

2.   V prípade verejného obstarávania vedeného dcérskou spoločnosťou spoločného subjektu prijmú dotknuté členské štáty opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, že dcérska spoločnosť uplatňuje vnútroštátne právo jedného z členských štátov. V tejto súvislosti môžu dotknuté členské štáty rozhodnúť, že dcérska spoločnosť má uplatňovať vnútroštátne právo uplatniteľné na spoločný subjekt.

Článok 9

Prechodné ustanovenia

1.   Táto smernica sa neuplatňuje na projekty, v prípade ktorých sa postupy udeľovania povolení začali pred 10. augustom 2023.

2.   Článok 8 sa uplatňuje len na tie zákazky, pri ktorých sa výzva na súťaž už zaslala, alebo v prípade, že sa výzva na súťaž nevyžaduje, na tie, pri ktorých verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ začal postup obstarávania po 10. auguste 2023.

3.   Článok 8 sa neuplatňuje na spoločný subjekt zriadený pred 9. augustom 2021, ak postupy obstarávania tohto subjektu sú naďalej upravené právom uplatniteľnými na jeho obstarávania k tomuto dátumu.

Článok 10

Podávanie správ

1.   Komisia po prvýkrát podáva do 10. februára 2027, a následne v pravidelných intervaloch, Európskemu parlamentu a Rade správu o vykonávaní tejto smernice a jej výsledkoch.

2.   Správa vychádza z informácií, ktoré majú členské štáty poskytovať každé dva roky a po prvýkrát do 10. augusta 2026 a ktoré sa týkajú počtu postupov udeľovania povolení, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti tejto smernice, priemernej dĺžky trvania postupov udeľovania povolení, počtu postupov udeľovania povolení, ktorých dĺžka trvania presiahla stanovenú dobu, a zriadenia prípadných spoločných orgánov počas vykazovaného obdobia.

Článok 11

Transpozícia

1.   Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou do 10. augusta 2023. Bezodkladne Komisii oznámia znenie týchto ustanovení.

Členské štáty uvedú priamo v prijatých ustanoveniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

2.   Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátneho práva, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

Článok 12

Nadobudnutie účinnosti

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Táto smernica je určená členským štátom.

V Štrasburgu 7. júla 2021

Za Európsky parlament

predseda

D.M. SASSOLI

Za Radu

predseda

A. LOGAR


(1)  Ú. v. EÚ C 62, 15.2.2019, s. 269.

(2)  Ú. v. EÚ C 168, 16.5.2019, s. 91.

(3)  Pozícia Európskeho parlamentu z 13. februára 2019 (Ú. v. EÚ C 449, 23.12.2020, s. 576) a pozícia Rady v prvom čítaní zo 14. júna 2021 (Ú. v. EÚ C 273, 8.7.2021, s. 1). Pozícia Európskeho parlamentu zo 6. júla 2021 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku).

(4)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1315/2013 z 11. decembra 2013 o usmerneniach Únie pre rozvoj transeurópskej dopravnej siete a o zrušení rozhodnutia č. 661/2010/EÚ (Ú. v. EÚ L 348, 20.12.2013, s. 1).

(5)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1316/2013 z 11. decembra 2013 o zriadení Nástroja na prepájanie Európy, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 913/2010 a zrušujú sa nariadenia (ES) č. 680/2007 a (ES) č. 67/2010 (Ú. v. EÚ L 348, 20.12.2013, s. 129).

(6)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ z 26. februára 2014 o verejnom obstarávaní a o zrušení smernice 2004/18/ES (Ú. v. EÚ L 94, 28.3.2014, s. 65).

(7)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/25/EÚ z 26. februára 2014 o obstarávaní vykonávanom subjektmi pôsobiacimi v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a poštových služieb a o zrušení smernice 2004/17/ES (Ú. v. EÚ L 94, 28.3.2014, s. 243).

(8)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/147/ES z 30. novembra 2009 o ochrane voľne žijúceho vtáctva (Ú. v. EÚ L 20, 26.1.2010, s. 7).

(9)  Smernica Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín (Ú. v. ES L 206, 22.7.1992, s. 7).


PRÍLOHA

Predbežne identifikované úseky cezhraničných prepojení a chýbajúce prepojenia koridorov základnej siete [podľa článku 1 ods. 1 písm. a)]

„Atlantický“ koridor základnej siete

Cezhraničné prepojenia

Évora – Mérida

Železnice

Vitoria-Gasteiz – San Sebastián – Bayonne – Bordeaux

Aveiro – Salamanca

Rieka Douro (Via Navegável do Douro)

Vnútrozemské vodné cesty

Chýbajúce prepojenia

Interoperabilné trate na Pyrenejskom polostrove, iné ako s UIC rozchodom

Železnice

„Baltsko – jadranský“ koridor základnej siete

Cezhraničné prepojenia

Katowice/Opole – Ostrava – Brno

Katowice – Žilina

Bratislava – Wien

Graz – Maribor

Venezia – Trieste – Divača – Ljubljana

Železnice

Katowice – Žilina

Brno – Wien

Cestná doprava

Chýbajúce prepojenia

Gloggnitz – Mürzzuschlag: Semmeringský úpätný tunel

Graz – Klagenfurt: železničná trať a tunel Koralm

Koper – Divača

Železnice

„Stredomorský“ koridor základnej siete

Cezhraničné prepojenia

Barcelona – Perpignan

Železnice

Lyon – Torino: úpätný tunel a prístupové trate

Nice – Ventimiglia

Venezia – Trieste – Divača – Ljubljana

Ljubljana – Zagreb

Zagreb – Budapest

Budapest – Miskolc – hranica s UA

Lendava – Letenye

Cestná doprava

Vásárosnamény – hranica s UA

Chýbajúce prepojenia

Almería – Murcia

Železnice

Interoperabilné trate na Pyrenejskom polostrove, iné ako s UIC rozchodom

Perpignan – Montpellier

Koper – Divača

Rijeka – Zagreb

Milano – Cremona – Mantova – Porto Levante/Venezia – Ravenna/Trieste

Vnútrozemské vodné cesty

Koridor základnej siete „Severné more – Baltské more“

Cezhraničné prepojenia

Tallinn – Rīga – Kaunas – Warszawa: Baltská železnica, nová plne interoperabilná trať s UIC rozchodom

Železnice

Świnoujście/Szczecin – Berlin

Železnica a vnútrozemské vodné cesty

Koridor Via Baltica EE-LV-LT-PL

Cestná doprava

Chýbajúce prepojenia

Kaunas – Vilnius: časť baltskej železnice, novej plne interoperabilnej trate s UIC rozchodom

Železnice

Warszawa/Idzikowice – Poznań/Wrocław vrátane spojení k plánovanému Centrálnemu dopravnému uzlu

Nord-Ostsee Kanal

Vnútrozemské vodné cesty

Berlin – Magdeburg – Hannover; Mittellandkanal; západonemecké kanály

Rýn, Waal

Noordzeekanaal, IJssel, Twentekanaal

Koridor základnej siete „Severné more – Stredozemie“

Cezhraničné prepojenia

Brussel alebo Bruxelles – Luxembourg – Strasbourg

Železnice

Terneuzen – Gent

Vnútrozemské vodné cesty

Sieť Seina – Šelda a súvisiace povodia riek Seina, Šelda a Mása

Koridor Rýn – Šelda

Chýbajúce prepojenia

Albertkanaal/Canal Albert a Kanaal Bocholt-Herentals

Vnútrozemské vodné cesty

Koridor základnej siete „Orient/východné Stredozemie“

Cezhraničné prepojenia

Dresden – Praha/Kolín

Železnice

Wien/Bratislava – Budapest

Békéscsaba – Arad – Timișoara

Craiova – Calafat – Vidin – Sofia – Thessaloniki

Sofia – hranica s RS/hranica s MK

Hranica s TR – Alexandroupoli

Hranica s MK – Thessaloniki

Ioannina – Kakavia (hranica s AL)

Cestná doprava

Drobeta Turnu Severin/Craiova – Vidin – Montana

Sofia – hranica s RS

Hamburg – Dresden – Praha – Pardubice

Vnútrozemské vodné cesty

Chýbajúce prepojenia

Igoumenitsa – Ioannina

Železnice

Praha – Brno

Thessaloniki – Kavala – Alexandro upoli

Timişoara – Craiova

Koridor základnej siete „Rýn – Alpy“

Cezhraničné prepojenia

Zevenaar – Emmerich – Oberhausen

Železnice

Karlsruhe – Basel

Milano/Novara – hranica s CH

Basel – Antwerpen/Rotterdam – Amsterdam

Vnútrozemské vodné cesty

Chýbajúce prepojenia

Genova – Tortona/Novi Ligure

Železnice

Zeebrugge – Gent

Koridor základnej siete „Rýn –Dunaj“

Cezhraničné prepojenia

München – Praha

Železnice

Nürnberg – Plzeň

München – Mühldorf – Freilassing – Salzburg

Strasbourg – Kehl Appenweier

Hranice – Žilina

Košice – hranica s UA

Wien – Bratislava/Budapest

Bratislava – Budapest

Békéscsaba – Arad – Timișoara – hranica s RS

București – Giurgiu – Rousse

Dunaj (Kehlheim – Constanța/Midia/Sulina) a súvisiace povodia riek Váh, Sava a Tisza

Vnútrozemské vodné cesty

Zlín – Žilina

Cestná doprava

Timișoara – hranica s RS

Chýbajúce prepojenia

Stuttgart – Ulm

Železnice

Salzburg – Linz

Craiova – București

Arad – Sighișoara – Brașov – Predeal

„Škandinávsko-stredomorský“ koridor základnej siete

Cezhraničné prepojenia

Hranica s RU – Helsinki

Železnice

København – Hamburg: prístupové trate k pevnému spojeniu cez úžinu Fehmarn Belt

München – Wörgl – Innsbruck – Fortezza – Bolzano – Trento – Verona: Brennerský úpätný tunel a prístupové trate k nemu

Göteborg – Oslo

København – Hamburg: pevné spojenie cez úžinu Fehmarn Belt

Železnica/cestná doprava