(1)

Komisia 20. marca 2020 prijala oznámenie o aktivácii všeobecnej únikovej doložky Paktu stability a rastu. Všeobecná úniková doložka stanovená v článku 5 ods. 1, článku 6 ods. 3, článku 9 ods. 1 a článku 10 ods. 3 nariadenia (ES) č. 1466/97 a v článku 3 ods. 5 a článku 5 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 1467/97 (2) uľahčuje koordináciu rozpočtových politík v časoch prudkého hospodárskeho poklesu. Komisia v uvedenom oznámení vyjadrila názor, že vzhľadom na očakávaný prudký hospodársky pokles v dôsledku pandémie ochorenia COVID-19 boli splnené podmienky na aktiváciu všeobecnej únikovej doložky. Ministri financií členských štátov 23. marca 2020 vyjadrili súhlas s posúdením Komisie. Všeobecná úniková doložka poskytla členským štátom rozpočtovú flexibilitu na riešenie krízy spôsobenej ochorením COVID-19. Uľahčila koordináciu rozpočtových politík v časoch prudkého hospodárskeho poklesu. Jej aktivácia umožňuje dočasný odklon od postupu úprav smerom k dosiahnutiu strednodobého rozpočtového cieľa každého členského štátu za predpokladu, že to neohrozí fiškálnu udržateľnosť v strednodobom horizonte. Komisia 17. septembra 2020 vo svojom oznámení o ročnej stratégii udržateľného rastu na rok 2021 oznámila, že všeobecná úniková doložka zostane aktívna aj v roku 2021.

(2)

Rada 3. apríla 2020 prijala rozhodnutie (EÚ) 2020/509 (3) o existencii nadmerného deficitu v Rumunsku z dôvodu nedodržania kritéria deficitu v roku 2019. Vychádzalo z aktualizovaných fiškálnych cieľov vlády, pričom následné uverejnenie výsledného deficitu verejných financií vo výške 4,3 % HDP potvrdilo porušenie. Prekročenie referenčnej hodnoty 3 % HDP stanovenej v zmluve bolo výsledkom nepretržitého hromadenia fiškálnych nerovnováh v dôsledku expanzívnej fiškálnej politiky od roku 2016 v období silného hospodárskeho rastu. Rada takisto vydala 3. apríla 2020 odporúčanie (4) s cieľom odstrániť nadmerný deficit verejných financií v Rumunsku najneskôr do roku 2022.

(3)

Rada 20. júla 2020 prijala odporúčanie (5) (ďalej len „odporúčanie Rady z 20. júla 2020“). Odporučila Rumunsku uskutočňovať fiškálne politiky v súlade s odporúčaním Rady z 3. apríla 2020 a zároveň prijať všetky potrebné opatrenia na účinné riešenie pandémie ochorenia COVID-19, posilnenie hospodárstva a podporu následnej obnovy.

(4)

Nástrojom NextGenerationEU vrátane Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti sa zabezpečí udržateľná, inkluzívna a spravodlivá obnova. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/241 (6), ktorým sa zriadil Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti, nadobudlo účinnosť 19. februára 2021. Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti bude poskytovať finančnú podporu na vykonávanie reforiem a investícií, pričom so sebou prinesie fiškálny impulz financovaný Úniou. Prispeje k obnove hospodárstva a vykonávaniu udržateľných reforiem a investícií podporujúcich rast, najmä na podporu zelenej a digitálnej transformácie, a posilní odolnosť hospodárstiev členských štátov a ich potenciálny rast. Pomôže tiež k návratu verejných financií k priaznivejším pozíciám v krátkodobom horizonte a prispeje k posilneniu udržateľných verejných financií, ako aj k rastu a vytváraniu pracovných miest v strednodobom a dlhodobom horizonte.

(5)

Komisia 3. marca 2021 prijala oznámenie, v ktorom poskytla ďalšie usmernenia v príslušnej oblasti politiky na uľahčenie koordinácie fiškálnych politík a prípravy programov stability a konvergenčných programov členských štátov. V tomto oznámení bol uvedený aj názor Komisie, že rozhodnutie o deaktivácii alebo pokračovaní v uplatňovaní všeobecnej únikovej doložky by sa malo prijať ako celkové posúdenie stavu hospodárstva, pričom kľúčovým kvantitatívnym kritériom by mala byť úroveň hospodárskej činnosti v Únii alebo eurozóne v porovnaní s predkrízovými úrovňami (z konca roku 2019). Na základe prognózy Komisie z jari 2021 Komisia 2. júna 2021 usúdila, že podmienky na pokračovanie v uplatňovaní všeobecnej únikovej doložky v roku 2022 a jej deaktiváciu v roku 2023 boli splnené. Situácia jednotlivých krajín sa bude naďalej zohľadňovať aj po deaktivácii všeobecnej únikovej doložky.

(6)

Rumunsko predložilo 5. mája 2021 svoj konvergenčný program na rok 2021 po lehote stanovenej v článku 8 nariadenia (ES) č. 1466/97.

(7)

Na základe údajov overených Eurostatom bol v roku 2020 deficit verejných financií Rumunska na úrovni 9,2 % hrubého domáceho produktu (HDP), zatiaľ čo verejný dlh sa zvýšil na 47,3 % HDP. Ročná zmena primárneho rozpočtového salda dosiahla -3,6 % HDP, a to vrátane diskrečných rozpočtových opatrení vo výške 1,5 % na podporu hospodárstva a vrátane fungovania automatických stabilizátorov. Rumunsko takisto poskytlo spoločnostiam a domácnostiam podporu likvidity (ako napríklad záruky a odklady platenia daní, čo nemá priamy a okamžitý vplyv na rozpočet) v odhadovanom objeme 4 % HDP; skutočné využitie verejných záruk v roku 2020 odhaduje Komisia približne na úrovni rovnajúcej sa 1,5 % HDP.

(8)

Makroekonomický scenár, z ktorého vychádzajú rozpočtové prognózy, je v rokoch 2021 a 2022 realistický. Podľa konvergenčného programu na rok 2021 sa predpokladá rast reálneho HDP na úrovni 5,0 % v roku 2021 a 4,8 % v roku 2022. V oboch rokoch sa očakáva, že hlavnou hnacou silou bude domáci dopyt spolu so silným rastom spotreby a investícií. V prognóze Komisie z jari 2021 je rast Rumunska mierne nad úrovňou rastu v konvergenčnom programe na rok 2021, a to 5,1 % v roku 2021 a 4,9 % v roku 2022, čo je spôsobené aj domácim dopytom.

(9)

Vláda vo svojom konvergenčnom programe na rok 2021 plánuje zníženie deficitu verejných financií z 9,2 % HDP v roku 2020 na 8 % HDP v roku 2021, pričom miera zadlženosti by sa mala v roku 2021 zvýšiť na 50,8 % HDP. Zmena primárneho rozpočtového salda v roku 2021 v porovnaní s úrovňou pred krízou (2019) má podľa konvergenčného programu na rok 2021 dosiahnuť 3,3 % HDP, pod čo sa podpísali diskrečné rozpočtové opatrenia vo výške 1,5 % HDP na podporu hospodárstva a fungovanie automatických stabilizátorov. Tieto prognózy sú v súlade s prognózou Komisie z jari 2021.

(10)

Rumunsko prijalo v reakcii na pandémiu ochorenia COVID-19 a súvisiaci hospodársky pokles rozpočtové opatrenia na posilnenie kapacity svojho systému zdravotnej starostlivosti, zamedzenie šírenia pandémie ochorenia COVID-19 a poskytnutie pomoci tým osobám a odvetviam, ktoré boli obzvlášť zasiahnuté. Táto rázna reakcia v príslušnej oblasti politiky zmiernila pokles HDP, čo zase pribrzdilo nárast deficitu verejných financií a verejného dlhu. Opatrenia, ktoré Rumunsko prijalo v rokoch 2020 a 2021, sú v súlade s odporúčaním Rady z 20. júla 2020. Diskrečné opatrenia, ktoré vláda prijala v rokoch 2020 a 2021, sú dočasné alebo vyvážené kompenzačnými opatreniami. Zároveň pretrváva fiškálny vplyv expanzívnych opatrení, ktoré boli prijaté pred pandémiou ochorenia COVID-19. Tieto opatrenia zahŕňali najmä zvýšenie dôchodkov a iných sociálnych výdavkov a zníženie daní.

(11)

V konvergenčnom programe na rok 2021 sa predpokladajú investície a reformy financované z grantov v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti vo výške 0,1 % HDP v roku 2021, 0,6 % HDP v roku 2022, 1,2 % HDP v roku 2023, 1,2 % HDP v roku 2024, 0,9 % HDP v roku 2025 a 0,9 % HDP v roku 2026. V konvergenčnom programe na rok 2021 sa predpokladajú aj úvery v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti vo výške 2,3 % HDP v roku 2025 a 2,5 % HDP v roku 2026. Rozpočtové prognózy uvedené v prognóze Komisie z jari 2021 zahŕňajú len granty, keďže v konvergenčnom programe na rok 2021 sa predpokladá, že úvery sa začnú po období prognózy Komisie z jari 2021.

(12)

Na posúdenie celkových zámerov fiškálnej politiky v súčasnej situácii by sa do príslušného výdavkového agregátu mali zahrnúť značné transfery z rozpočtu Únie (napríklad z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti). Celkové zámery fiškálnej politiky sa preto merajú na základe zmeny primárnych výdavkov (bez diskrečných príjmových opatrení a bez dočasných núdzových opatrení súvisiacich s krízou) vrátane výdavkov financovaných z grantov v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a iných fondov Únie. Nad rámec celkových zámerov fiškálnej politiky sa analýza zameriava aj na posúdenie toho, či je vnútroštátna fiškálna politika obozretná a či jej zloženie prispieva k udržateľnej obnove v súlade so zelenou a digitálnou transformáciou. Preto sa osobitná pozornosť venuje vývoju primárnych bežných výdavkov a investícií financovaných z vnútroštátnych zdrojov.

(13)

V konvergenčnom programe na rok 2021 sa predpokladá, že deficit verejných financií Rumunska v roku 2022 klesne na 6,2 % HDP, a to najmä v dôsledku ukončenia dočasných podporných opatrení prijatých v rokoch 2020 a 2021. Predpokladá sa, že miera zadlženosti verejnej správy sa v roku 2022 zvýši na úroveň 52,9 % HDP. Tieto prognózy sú optimistickejšie než v prognóze Komisie z jari 2021. Na základe prognózy Komisie z jari 2021 a osobitnej metodiky, ktorá zohľadňuje uvedené výzvy, sa celkové zámery fiškálnej politiky odhadujú na -0,5 % HDP (7) – a to vrátane vplyvu investícií financovaných zo štátneho rozpočtu aj z rozpočtu Únie, najmä z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, na celkový dopyt v roku 2022. Kladný príspevok výdavkov financovaných z grantov v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a iných fondov Únie sa má zvýšiť o 0,4 percentuálneho bodu HDP. Predpokladá sa, že investície financované z vnútroštátnych zdrojov budú predstavovať expanzívny príspevok vo výške 0,1 percentuálneho bodu HDP (8). Predpokladá sa, že primárne bežné výdavky financované z vnútroštátnych zdrojov (bez diskrečných príjmových opatrení) budú predstavovať neutrálny príspevok.

(14)

Podľa strednodobých rozpočtových plánov konvergenčného programu na rok 2021 sa predpokladá, že deficit verejných financií sa zníži zo 4,4 % HDP v roku 2023 na 2,9 % HDP v roku 2024. Predpokladá sa, že deficit verejných financií prestane prekračovať referenčnú hodnotu 3 % HDP stanovenú v zmluve v roku 2024. Na základe konvergenčného programu na rok 2021 sa celkové zámery fiškálnej politiky – vrátane vplyvu investícií financovaných zo štátneho rozpočtu aj z rozpočtu Únie, najmä z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, na celkový dopyt – v rokoch 2023 a 2024 odhadujú v priemere na 0,6 % HDP. Kladný príspevok výdavkov financovaných z grantov v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a iných fondov Únie sa má zvýšiť o 0,2 percentuálneho bodu HDP. Predpokladá sa, že investície financované z vnútroštátnych zdrojov budú predstavovať reštriktívny príspevok vo výške 0,1 percentuálneho bodu HDP (9). Predpokladá sa, že primárne bežné výdavky financované z vnútroštátnych zdrojov (bez diskrečných príjmových opatrení) budú predstavovať reštriktívny príspevok vo výške 0,8 percentuálneho bodu HDP. Desaťročný priemerný nominálny potenciálny rast sa v súčasnosti odhaduje na 5,75 % (10). Tento odhad však nepočíta s vplyvom reforiem, ktoré sú súčasťou plánu obnovy a odolnosti, a mohli by preto posilniť potenciálny rast Rumunska.

(15)

Predpokladá sa, že miera zadlženosti verejnej správy sa v roku 2023 zvýši na 53,3 % HDP a v roku 2024 klesne na 52,4 % HDP. Vzhľadom na mimoriadne rýchlo narastajúci trend dlhu v strednodobom horizonte, najmä v dôsledku veľkého deficitu predpokladaného na rok 2022 a nepriaznivých podmienok financovania v porovnaní s inými členskými štátmi, sa usudzuje, že Rumunsko čelí v strednodobom horizonte vysokým rizikám v oblasti fiškálnej udržateľnosti, ako vyplynulo z najnovšej analýzy udržateľnosti dlhovej služby.

(16)

Komisia 2. júna 2021 navrhla odporúčanie Rady na nápravu nadmerného deficitu Rumunska do roku 2024. Podľa uvedeného odporúčania by Rumunsko malo dosiahnuť v roku 2021 celkový cieľový deficit verejných financií vo výške 8,0 % HDP, v roku 2022 vo výške 6,2 % HDP, v roku 2023 vo výške 4,4 % HDP a v roku 2024 vo výške 2,9 %, čo je v súlade s nominálnou mierou rastu čistých primárnych verejných výdavkov vo výške 3,4 % v roku 2021, 1,3 % v roku 2022, 0,9 % v roku 2023 a 0,0 % v roku 2024. Tieto údaje zodpovedajú ročnej štrukturálnej úprave na úrovni 0,7 % HDP v roku 2021, 1,8 % HDP v roku 2022, 1,7 % HDP v roku 2023 a 1,5 % HDP v roku 2024.

(17)

Rada posúdila konvergenčný program na rok 2021 a následné opatrenia prijaté Rumunskom v nadväznosti na odporúčanie Rady z 20. júla 2020,