NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2020/873

z 24. júna 2020,

ktorým sa menia nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a (EÚ) 2019/876, pokiaľ ide o určité úpravy v reakcii na pandémiu ochorenia COVID-19

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 114,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskej centrálnej banky (1),

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (2),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom (3),

keďže:

(1)

Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 (4) a smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ (5) sa ustanovuje prudenciálny regulačný rámec pre úverové inštitúcie a investičné spoločnosti (ďalej len „inštitúcie“), ktoré pôsobia v Únii. Tento prudenciálny regulačný rámec, ktorý bol prijatý v nadväznosti na finančnú krízu, ktorá prepukla v rokoch 2007 – 2008, a ktorý do veľkej miery vychádzal z medzinárodných noriem schválených v roku 2010 Bazilejským výborom pre bankový dohľad (ďalej len „BCBS“) a je známy ako rámec Bazilej III, prispel k zvýšeniu odolnosti inštitúcií pôsobiacich v Únii a k ich lepšej pripravenosti na to, aby dokázali riešiť potenciálne ťažkosti vrátane ťažkostí vyplývajúcich z možných budúcich kríz.

(2)

Nariadenie (EÚ) č. 575/2013 bolo od svojho nadobudnutia účinnosti niekoľkokrát zmenené v snahe odstrániť zostávajúce nedostatky prudenciálneho regulačného rámca a implementovať určité zostávajúce prvky globálnej reformy finančných služieb, ktoré sú nevyhnutné na zabezpečenie odolnosti inštitúcií. Ako súčasť uvedených zmien zaviedlo nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/2395 (6) do nariadenia (EÚ) č. 575/2013 prechodné dojednania na zmiernenie vplyvu zavedenia medzinárodného štandardu finančného výkazníctva – Finančné nástroje (ďalej len „IFRS 9“) na vlastné zdroje. Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/630 (7) sa do nariadenia (EÚ) č. 575/2013 zaviedla požiadavka minimálneho krytia strát pri problémových expozíciách, takzvaný prudenciálny zabezpečovací mechanizmus.

(3)

Ďalej sa nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/876 (8) do nariadenia (EÚ) č. 575/2013 zaviedli určité záverečné prvky rámca Bazilej III. Medzi tieto prvky patrí okrem iného nové vymedzenie ukazovateľa finančnej páky a vankúša ukazovateľa finančnej páky, ktoré inštitúciám bránia v tom, aby nadmerne zvyšovali pákový efekt, ako aj ustanovenia pre priaznivejšie prudenciálne zaobchádzanie s určitými softvérovými aktívami a priaznivejšie zaobchádzanie s určitými úvermi zabezpečenými dôchodkami alebo platmi, revidovaný koeficient na podporu úverov malým a stredným podnikom (MSP) (ďalej len „koeficient na podporu MSP“) a nová úprava požiadaviek na vlastné zdroje na účely kreditného rizika pre expozície voči subjektom, ktoré prevádzkujú alebo financujú fyzické štruktúry alebo zariadenia, systémy a siete, ktoré poskytujú alebo podporujú základné verejné služby (ďalej len „koeficient na podporu infraštruktúry“).

(4)

Vážny hospodársky otras spôsobený pandémiou ochorenia COVID-19 a výnimočné opatrenia na zamedzenie jeho šírenia majú na hospodárstvo ďalekosiahly vplyv. Podniky čelia narušeniu dodávateľských reťazcov, dočasnému zatváraniu a zníženému dopytu, zatiaľ čo domácnosti sú konfrontované s nezamestnanosťou a poklesom príjmov. Orgány verejnej moci na úrovni Únie a členských štátov podnikli rozhodné kroky na podporu domácností a solventných podnikov v tom, aby dokázali prekonať toto závažné, no iba dočasné spomalenie hospodárskej činnosti a z neho vyplývajúci nedostatok likvidity.

(5)

Inštitúcie budú v procese obnovy zohrávať kľúčovú úlohu. Zároveň je pravdepodobné, že zhoršujúca sa hospodárska situácia zasiahne aj ich. Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) (ďalej len „EBA“), zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 (9), európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre cenné papiere a trhy) (ďalej len „ESMA“), zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1095/2010 (10), a príslušné orgány poskytli inštitúciám dočasný kapitál, likviditu a prevádzkové úľavy s cieľom zabezpečiť, aby si inštitúcie mohli naďalej plniť svoju úlohu pri financovaní reálnej ekonomiky napriek čoraz náročnejšiemu prostrediu. Predovšetkým Komisia, Európska centrálna banka a EBA objasnili, ako sa má uplatňovať flexibilita, ktorá je už zakotvená v nariadení (EÚ) č. 575/2013, keď vydali výklady a usmernenia týkajúce sa uplatňovania prudenciálneho rámca v kontexte šírenia ochorenia COVID-19. Toto usmernenie zahŕňa výkladové oznámenie Komisie z 28. apríla 2020 o uplatňovaní účtovných a prudenciálnych rámcov na uľahčenie poskytovania bankových úverov v EÚ – Podpora podnikov a domácností v čase pandémie ochorenia COVID-19. V reakcii na pandémiu ochorenia COVID-19 aj BCBS poskytol určitú flexibilitu pri uplatňovaní medzinárodných noriem.

(6)

Je dôležité, aby inštitúcie použili svoj kapitál tam, kde je najviac potrebný, a aby to regulačný rámec Únie umožňoval, pričom by sa malo zároveň zabezpečiť, aby inštitúcie konali obozretne. Popri flexibilite, ktorá sa už poskytuje v existujúcich pravidlách, by sa cielenými zmenami nariadení (EÚ) č. 575/2013 a (EÚ) 2019/876 zabezpečilo, aby prudenciálny regulačný rámec plynule vzájomne pôsobil s rozličnými opatreniami na riešenie pandémie ochorenia COVID-19.

(7)

Mimoriadne okolnosti súvisiace s pandémiou ochorenia COVID-19 a bezprecedentný rozsah výziev, ktoré spôsobila, si vyžadujú okamžitú akciu s cieľom zabezpečiť, že inštitúcie budú schopné účinne smerovať finančné prostriedky do podnikov a domácností a zmierniť hospodárske otrasy spôsobené pandémiou ochorenia COVID-19.

(8)

Záruky poskytnuté v kontexte pandémie ochorenia COVID-19 národnými vládami alebo inými verejnými subjektmi, ktorých úverová bonita sa považuje za rovnocennú podľa štandardizovaného prístupu ku kreditnému riziku podľa tretej časti nariadenia (EÚ) č. 575/2013, sú porovnateľné, pokiaľ ide o ich účinky zmierňovania rizika na záruky poskytnuté oficiálnymi agentúrami na podporu exportu v zmysle článku 47c nariadenia (EÚ) č. 575/2013. Preto je opodstatnené zosúladiť minimálne požiadavky na krytie pre problémové expozície, ktoré využívajú záruky poskytnuté národnými vládami alebo inými verejnými subjektmi, s minimálnymi požiadavkami na krytie pre problémové expozície, ktoré využívajú záruky poskytnuté oficiálnymi agentúrami na podporu exportu.

(9)

Z dôkazov, ktoré sa vyskytli v kontexte pandémie ochorenia COVID-19, zjavne vyplynulo, že možnosť dočasne z výpočtu veľkosti celkovej expozície inštitúcie vylúčiť určité expozície voči centrálnym bankám, ako sa uvádza v článku 429a nariadenia (EÚ) č. 575/2013 zmenenom nariadením (EÚ) 2019/876, by sa počas krízovej situácie mohla ukázať ako nevyhnutná. Diskrečnú právomoc vylúčiť takéto expozície však bude možné uplatniť až od 28. júna 2021. Pred uvedeným dátumom by preto príslušné orgány nemali môcť tento nástroj využiť na riešenie zvýšenia expozícií voči centrálnym bankám, ktoré sa predpokladá v dôsledku opatrení menovej politiky prijatých na zmiernenie vplyvu pandémie ochorenia COVID-19 na hospodárstvo. Účinnosť uvedeného nástroja okrem toho zjavne brzdí znížená flexibilita vyplývajúca z mechanizmu kompenzácií spojeného s takýmito dočasnými vylúčením, ktorá by obmedzila schopnosť inštitúcií zvyšovať expozície voči centrálnym bankám v krízovej situácii. V konečnom dôsledku by to mohlo viesť k tomu, že inštitúcia bude nútená znížiť svoju úroveň poskytovania úverov domácnostiam a podnikom. S cieľom predísť akýmkoľvek neželaným dôsledkom v súvislosti s mechanizmom kompenzácií a zabezpečiť účinnosť tohto vylúčenia vzhľadom na možné budúce otrasy a krízy by sa mal preto mechanizmus kompenzácií zmeniť. Okrem toho by v záujme zaistenia dostupnosti uvedenej diskrečnej právomoci počas súčasnej pandémie ochorenia COVID-19 mala byť možnosť dočasne vylúčiť určité expozície voči centrálnym bankám dostupná už pred tým, než sa požiadavka na ukazovateľ finančnej páky uvedená v článku 92 ods. 1 písm. d) nariadenia (EÚ) č. 575/2013 začne uplatňovať 28. júna 2021. Až do začiatku uplatňovania zmenených ustanovení o výpočte ukazovateľa finančnej páky, ako boli zavedené nariadením (EÚ) 2019/876, by sa článok 429a mal naďalej uplatňovať v znení zavedenom delegovaným nariadením Komisie (EÚ) 2015/62 (11).

(10)

BCBS revidoval v roku 2017 výpočet expozičnej hodnoty bežných nákupov a predajov čakajúcich na vyrovnanie na účely ukazovateľa finančnej páky, aby sa zaistilo, že sa pri zaobchádzaní s nimi náležite zohľadní pákový efekt súvisiaci s uvedenými obchodmi a že potenciálne účtové rozdiely nebudú mať vplyv na výpočty medzi inštitúciami s porovnateľnými pozíciami. V rámci Únie sa revízia zaviedla nariadením (EÚ) 2019/876. Uvedené priaznivejšie zaobchádzanie sa však začne uplatňovať až 28. júna 2021. Preto vzhľadom na to, že revidovaný výpočet by odrážal skutočný pákový efekt transakcie vhodnejšie a zároveň by zvýšil kapacitu inštitúcie poskytovať úvery a absorbovať straty počas pandémie ochorenia COVID-19, by mali mať inštitúcie možnosť dočasne uplatňovať revidovaný výpočet už pred tým, ako sa ustanovenie zavedené nariadením (EÚ) 2019/876 začne uplatňovať na všetky inštitúcie v Únii.

(11)

Na mnohé inštitúcie pôsobiace v Únii sa od 1. januára 2018 vzťahuje IFRS 9. V súlade s medzinárodnými normami, ktoré prijal BCBS, sa prostredníctvom nariadenia (EÚ) 2017/2395 do nariadenia (EÚ) č. 575/2013 zaviedli prechodné dojednania na zmiernenie potenciálne významného negatívneho vplyvu na vlastný kapitál Tier 1 inštitúcií vyplývajúci zo zaúčtovania očakávaných úverových strát podľa IFRS 9.

(12)

Uplatňovanie IFRS 9 počas hospodárskeho poklesu spôsobeného pandémiou ochorenia COVID-19 by mohlo viesť k náhlemu výraznému zvýšeniu rezerv na očakávané úverové straty, pretože v prípade mnohých expozícií možno bude treba vypočítať očakávané straty počas celej ich životnosti. BCBS, EBA a ESMA objasnili, že od inštitúcií sa očakáva, že nebudú v mimoriadnych situáciách, ako je pandémia ochorenia COVID-19, mechanicky uplatňovať svoje existujúce prístupy k očakávaným úverovým stratám, ale namiesto toho využijú flexibilitu v rámci IFRS 9, aby napríklad náležite zohľadnili dlhodobé hospodárske trendy. BCBS súhlasil 3. apríla 2020 s tým, že umožní väčšiu mieru flexibility pri vykonávaní prechodných dojednaní, ktorými sa postupne zavádza dosah IFRS 9. V snahe obmedziť možnú nestálosť regulatórneho kapitálu, ktorá by mohla nastať, ak pandémia ochorenia COVID-19 povedie k značnému zvyšovaniu rezerv na očakávané úverové straty, je nutné predĺžiť platnosť prechodných dojednaní aj v práve Únie.

(13)

S cieľom zmierniť potenciálny vplyv, ktorý by náhle zvýšenie rezerv na očakávané úverové straty mohlo mať na schopnosť inštitúcií poskytovať úvery klientom v čase, keď sú najviac potrebné, by sa platnosť prechodných dojednaní mala predĺžiť o dva roky a inštitúciám by sa malo povoliť, aby v plnej miere opätovne zahrnuli do svojho vlastného kapitálu Tier 1 akékoľvek zvýšenie nových rezerv na očakávané úverové straty, ktoré vykážu v rokoch 2020 a 2021 v prípade svojich finančných aktív, ktoré nie sú úverovo znehodnotené. Uvedené zmeny by priniesli dodatočné zmiernenie vplyvu pandémie ochorenia COVID-19 na možný nárast potrieb inštitúcií v oblasti tvorby rezerv podľa IFRS 9, pričom by sa zachovali prechodné dojednania pre sumy očakávaných úverových strát stanovené pred pandémiou ochorenia COVID-19.

(14)

Inštitúcie, ktoré sa predtým rozhodli využiť alebo nevyužiť prechodné dojednania, by mali mať možnosť zvrátiť svoje rozhodnutie kedykoľvek počas nového prechodného obdobia, a to pod podmienkou získania predchádzajúceho povolenia od ich príslušného orgánu. Príslušný orgán by mal zaistiť, aby takéto zvrátenie rozhodnutia nebolo motivované úvahami o regulačnej arbitráži. Následne a pod podmienkou predchádzajúceho povolenia príslušného orgánu by inštitúcie mali mať možnosť rozhodnúť sa prestať uplatňovať prechodné dojednania.

(15)

Mimoriadny vplyv pandémie ochorenia COVID-19 možno pozorovať aj v súvislosti s extrémnou úrovňou volatility na finančných trhoch, ktorá spolu s neistotou vedie v prípade verejného dlhu k rastúcim výnosom, čo zas spôsobuje nerealizované straty z verejného dlhu v držbe inštitúcií. V záujme zmiernenia značného negatívneho vplyvu volatility na dlhových trhoch ústrednej vlády počas pandémie ochorenia COVID-19 na regulatórny kapitál inštitúcií, a tým na kapacitu inštitúcií poskytovať úvery klientom, by sa mal obnoviť dočasný prudenciálny filter, ktorý by tento vplyv neutralizoval.

(16)

Od inštitúcií sa vyžaduje, aby spätne denne testovali svoje interné modely s cieľom posúdiť, či tieto modely vytvárajú dostatočné kapitálové požiadavky na absorpciu strát z obchodnej knihy. Ak by zlyhania pri požiadavke spätného testovania, označované aj ako prekročenia, presiahli určitý počet za rok, viedli by k uplatneniu ďalšieho kvantitatívneho multiplikačného koeficientu na požiadavky vlastných zdrojov pre trhové riziko počítané podľa interných modelov. Požiadavka spätného testovania má v období extrémnej volatility, ako je súčasné obdobie v dôsledku pandémie ochorenia COVID-19, vysoko procyklickú povahu. V dôsledku krízy sa podstatne zvýšil kvantitatívny multiplikačný koeficient trhového rizika uplatňovaný v interných modeloch. Zatiaľ čo rámec Bazilej III pre trhové riziko umožňuje príslušným orgánom zmierniť vplyv takýchto mimoriadnych udalostí v interných modeloch trhového rizika, takáto diskrečná právomoc orgánov dohľadu nie je podľa nariadenia (EÚ) č. 575/2013 dostupná v plnej miere. Preto by sa mala pre príslušné orgány zaviesť dodatočná flexibilita na zmiernenie negatívnych vplyvov extrémnej trhovej volatility pozorovanej počas pandémie ochorenia COVID-19, aby sa vylúčili prekročenia, ku ktorým dôjde v období od 1. januára 2020 do 31. decembra 2021 a ktoré nie sú výsledkom nedostatkov v interných modeloch. Na základe skúseností z pandémie ochorenia COVID-19 by mala Komisia posúdiť, či by sa takáto flexibilita mala sprístupniť aj počas období extrémnej trhovej volatility v budúcnosti.

(17)

Skupina guvernérov centrálnych bánk a vedúcich pracovníkov centrálnych bánk zodpovedných za dohľad zrevidovala v marci 2020 harmonogram vykonávania záverečných prvkov rámca Bazilej III. Hoci je potrebné do práva Únie ešte stále zapracovať väčšinu záverečných prvkov, požiadavka na vankúš ukazovateľa finančnej páky pre globálne systémovo významné inštitúcie už bola zapracovaná prostredníctvom zmien, ktoré sa zaviedli nariadením (EÚ) 2019/876. Z uvedeného dôvodu a v záujme zaistenia rovnakých podmienok na medzinárodnej úrovni pre inštitúcie usadené v Únii a pôsobiace aj mimo Únie by sa mal dátum začiatku uplatňovania požiadavky na vankúš ukazovateľa finančnej páky stanovený v uvedenom nariadení odložiť o jeden rok na 1. január 2023. Odložením začiatku uplatňovania požiadavky na vankúš ukazovateľa finančnej páky by počas obdobia odkladu neexistovali žiadne následky vyplývajúce z nesplnenia uvedenej požiadavky, ako je uvedené v článku 141c smernice 2013/36/EÚ, a neexistovali by žiadne obmedzenia týkajúce sa rozdeľovania, ako je uvedené v článku 141b uvedenej smernice.

(18)

Pokiaľ ide o úvery, ktoré poskytujú úverové inštitúcie dôchodcom alebo zamestnancom s pracovnou zmluvou na dobu neurčitú výmenou za bezpodmienečný prevod časti dôchodku alebo platu dlžníka na túto úverovú inštitúciu, bol článok 123 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 zmenený nariadením (EÚ) 2019/876 s cieľom umožniť priaznivejšie zaobchádzanie s takýmito úvermi. Uplatňovanie takéhoto zaobchádzania v súvislosti s pandémiou ochorenia COVID-19 by inštitúcie podnietilo k tomu, aby zvýšili poskytovanie úverov zamestnancom a dôchodcom. Preto je nevyhnutné posunúť začiatok uplatňovania uvedeného ustanovenia na skorší dátum, a to tak, aby ho inštitúcie mohli využívať už počas pandémie ochorenia COVID-19.

(19)

Keďže koeficient na podporu MSP a koeficient na podporu infraštruktúry umožňujú priaznivejšie zaobchádzanie s určitými expozíciami voči MSP a infraštruktúre, ich uplatňovanie v súvislosti s pandémiou ochorenia COVID-19 by motivovalo inštitúcie k tomu, aby zvýšili mieru poskytovania tak veľmi potrebných úverov. Preto je nevyhnutné posunúť začiatok uplatňovania týchto dvoch podporných koeficientov na skorší dátum, a to tak, aby ich inštitúcie mohli využiť už počas pandémie ochorenia COVID-19.

(20)

Prudenciálne zaobchádzanie s niektorými softvérovými aktívami bolo zmenené nariadením (EÚ) 2019/876 s cieľom ďalej podporiť prechod smerom k digitalizovanejšiemu bankovému sektoru. V kontexte urýchleného začatia využívania digitálnych služieb v dôsledku verejných opatrení, ktoré boli prijaté na riešenie pandémie ochorenia COVID-19, by sa mal začiatok uplatňovania uvedených zmien posunúť na skorší dátum.

(21)

Na podporu opatrení na boj proti dôsledkom pandémie ochorenia COVID-19 môže byť potrebné verejné financovanie prostredníctvom vydávania štátnych dlhopisov denominovaných v domácej mene iného členského štátu. V záujme predchádzania nepotrebným obmedzeniam inštitúcií, ktoré investujú do takýchto dlhopisov, je vhodné opätovne zaviesť prechodné dojednania pre expozície voči ústredným vládam a centrálnym bankám, ak sú tieto expozície denominované v domácej mene iného členského štátu, pokiaľ ide o zaobchádzanie s takýmito expozíciami podľa rámca úverového rizika, a predĺžiť platnosť prechodných dojednaní týkajúcich sa zaobchádzania s takýmito expozíciami v rámci limitov veľkej majetkovej angažovanosti.

(22)

Za mimoriadnych okolností, ktoré spôsobila pandémia ochorenia COVID-19, sa očakáva, že zainteresované strany prispejú k úsiliu zameranému na obnovu. EBA, Európska centrálna bank a iné príslušné orgány vydali odporúčania pre inštitúcie, aby počas pandémie ochorenia COVID-19 pozastavili vyplácanie dividend a spätné odkupovanie akcií. Na zaistenie jednotného uplatňovania týchto odporúčaní by mali príslušné orgány v plnej miere využiť svoje právomoci dohľadu vrátane právomocí ukladať inštitúciám podľa potreby záväzné obmedzenia rozdeľovania výnosov alebo obmedzenia pohyblivej odmeny podľa smernice 2013/36/EÚ. Na základe skúseností vyplývajúcich z pandémie ochorenia COVID-19 by mala Komisia posúdiť, či by sa príslušným orgánom mali udeliť ďalšie právomoci ukladať záväzné obmedzenia rozdeľovania výnosov za mimoriadnych okolností.

(23)

Keďže cieľ tohto nariadenia, a to maximalizácia kapacity inštitúcií poskytovať úvery a absorbovať straty súvisiace s pandémiou ochorenia COVID-19 pri súčasnom zabezpečení nepretržitej odolnosti takýchto inštitúcií, nemožno uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale vzhľadom na jeho rozsah a dôsledky ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(24)

Na to, aby sa výnimočné podporné opatrenia prijaté na zmiernenie vplyvu pandémie ochorenia COVID-19 plne prejavili, pokiaľ ide o udržanie odolnosti bankového sektora a poskytnutie motivácie pre inštitúcie na to, aby naďalej poskytovali úvery, pre zmierňujúci účinok týchto opatrení je nevyhnutné, aby sa bezodkladne odzrkadlili v spôsobe, akým sa určujú regulatórne kapitálové požiadavky. S ohľadom na naliehavosť týchto úprav prudenciálneho regulačného rámca by toto nariadenie malo nadobudnúť účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

(25)

Vzhľadom na naliehavosť výnimočných okolností spôsobených pandémiou ochorenia COVID-19 by sa mala uplatniť výnimka z osemtýždňovej lehoty uvedenej v článku 4 Protokolu č. 1 o úlohe národných parlamentov v Európskej únii, ktorý tvorí prílohu k Zmluve o Európskej únii, Zmluve o fungovaní Európskej únie a Zmluve o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu.

(26)	Nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a (EÚ) 2019/876 by sa preto mali zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Zmeny nariadenia (EÚ) č. 575/2013

Nariadenie (EÚ) č. 575/2013 sa mení takto:

V článku 47c ods. 4 sa úvodná veta nahrádza takto:

„4. Odchylne od odseku 3 tohto článku sa na časť problémovej expozície, ktorá je zaručená alebo poistená oficiálnou agentúrou na podporu exportu alebo ktorá je zaručená alebo dodatočne zaručená oprávneným poskytovateľom zabezpečenia uvedeným v článku 201 ods. 1 písm. a) až e), nezabezpečeným expozíciám voči ktorým by sa podľa tretej časti hlavy II kapitoly 2 priradila riziková váha 0 %, uplatňujú tieto koeficienty:“.

2.	V článku 114 sa vypúšťa odsek 6

V článku 150 ods. 1 prvý pododsek písm. d) sa bod ii) nahrádza takto:

„ii)	expozíciám voči ústredným vládam a centrálnym bankám sa priradí riziková váha 0 % podľa článku 114 ods. 2 alebo 4;“.

Článok 429a, zmenený nariadením (EÚ) 2019/876, sa mení takto:

V odseku 1 sa úvodná veta písmena n) nahrádza takto:

„n)	tieto expozície voči centrálnej banke inštitúcie za podmienok uvedených v odsekoch 5 a 6:“.

Odsek 5 sa mení takto:

i)	úvodná veta sa nahrádza takto: „Inštitúcie môžu vylúčiť expozície uvedené v odseku 1 písm. n), ak sú splnené všetky tieto podmienky:“;

ii)

dopĺňa sa toto písmeno:

„c)	príslušný orgán inštitúcie po porade s príslušnou centrálnou bankou určil a zverejnil dátum predpokladaného začiatku výnimočných okolností; tento dátum sa určí ku koncu štvrťroka.“

V odseku 7 sa vymedzenie pojmov „EMLR“ a „CB“ nahrádza takto:

„EMLR = veľkosť celkovej expozície inštitúcie vypočítaná v súlade s článkom 429 ods. 4 vrátane expozícií vylúčených v súlade s odsekom 1 písm. n) tohto článku k dátumu uvedenému v odseku 5 písm. c) tohto článku, a

CB = denný priemer celkovej hodnoty expozícií inštitúcie voči jej centrálnej banke, ktorých vylúčenie je oprávnené v súlade s odsekom 1 písm. n), vypočítaný za celé udržiavacie obdobie povinných minimálnych rezerv v centrálnej banke, ktoré bezprostredne predchádza dátumu uvedenému v odseku 5 písm. c).“

5.	Článok 467 sa vypúšťa.

Článok 468 sa nahrádza takto:

„Článok 468

Dočasné zaobchádzanie s nerealizovanými ziskmi a stratami oceňovanými v reálnej hodnote cez iný komplexný účtovný výsledok vzhľadom na pandémiu ochorenia COVID-19

1. Odchylne od článku 35 môžu inštitúcie počas obdobia od 1. januára 2020 do 31. decembra 2022 (ďalej len „obdobie dočasného zaobchádzania“) vypustiť z výpočtu svojho vlastného kapitálu Tier 1 sumu A vypočítanú podľa tohto vzorca:

kde:

a	=	suma nerealizovaných ziskov a strát akumulovaných od 31. decembra 2019 účtovaná v položke „zmeny reálnej hodnoty dlhových nástrojov oceňovaných reálnou hodnotou cez iný komplexný účtovný výsledok“ súvahy, ktorá zodpovedá expozíciám voči ústredným vládam, regionálnym vládam alebo miestnym orgánom uvedeným v článku 115 ods. 2 tohto nariadenia a subjektom verejného sektora uvedeným v článku 116 ods. 4 tohto nariadenia, okrem tých finančných aktív, ktoré sú úverovo znehodnotené, ako sa vymedzuje v dodatku A k prílohe k nariadeniu Komisie (ES) č. 1126/2008 (ďalej len „príloha týkajúca sa štandardu IFRS 9“); a
f	=	koeficient uplatniteľný na každý rok vykazovania počas obdobia dočasného zaobchádzania podľa odseku 2.

2. Inštitúcie uplatňujú pri výpočte sumy A uvedenej v odseku 1 tieto koeficienty f:

a)	1 počas obdobia od 1. januára 2020 do 31. decembra 2020;

b)	0,7 počas obdobia od 1. januára 2021 do 31. decembra 2021;

c)	0,4 počas obdobia od 1. januára 2022 do 31. decembra 2022.

3. Ak sa inštitúcia rozhodne uplatniť dočasné zaobchádzanie stanovené v odseku 1, informuje o svojom rozhodnutí príslušný orgán najneskôr do 45 dní pred dátumom predkladania údajov pre zasielanie informácií na základe uvedeného zaobchádzania. Pod podmienkou predchádzajúceho povolenia príslušného orgánu môže inštitúcia počas obdobia dočasného zaobchádzania jedenkrát zvrátiť svoje pôvodné rozhodnutie. Inštitúcie zverejnia, či uplatňujú uvedené zaobchádzanie.

4. Ak inštitúcia vypustí z položiek vlastného kapitálu Tier 1 sumu nerealizovaných strát podľa odseku 1 tohto článku, prepočíta všetky požiadavky stanovené v tomto nariadení a v smernici 2013/36/EÚ, ktoré sa vypočítajú zahrnutím niektorej z týchto položiek:

a)	suma odložených daňových pohľadávok, ktorá sa odpočíta od položiek vlastného kapitálu Tier 1 v súlade s článkom 36 ods. 1 písm. c), alebo ktorá je rizikovo vážená v súlade s článkom 48 ods. 4;

b)	suma špecifických úprav kreditného rizika.

Pri prepočítaní relevantnej požiadavky inštitúcia nezohľadňuje účinky, ktoré na tieto položky majú rezervy na očakávané úverové straty súvisiace s expozíciami voči ústrednými vládam, regionálnym vládam alebo miestnym orgánom uvedeným v článku 115 ods. 2 tohto nariadenia a subjektom verejného sektora uvedeným v článku 116 ods. 4 tohto nariadenia, okrem tých finančných aktív, ktoré sú úverovo znehodnotené, ako sa vymedzuje v dodatku A k prílohe týkajúcej sa štandardu IFRS 9.

5. Počas období stanovených v odseku 2 tohto článku inštitúcie, ktoré sa rozhodli uplatňovať dočasné zaobchádzanie stanovené v odseku 1 tohto článku, zverejnia okrem informácií, ktoré sa požadujú v ôsmej časti, sumy vlastných zdrojov, vlastného kapitálu Tier 1 a kapitálu Tier 1, podiel celkového kapitálu, podiel vlastného kapitálu Tier 1, podiel kapitálu Tier 1, ako aj ukazovateľa finančnej páky, ktoré by mali v prípade, keby neuplatňovali uvedené zaobchádzanie.“

Článok 473a sa mení takto:

Odsek 1 sa mení takto:

i)	v prvom pododseku sa úvodná veta nahrádza takto: „1. Odchylne od článku 50 a do konca prechodných období stanovených v odsekoch 6 a 6a tohto článku môžu nasledovné inštitúcie zahrnúť do svojho vlastného kapitálu Tier 1 sumu vypočítanú v súlade s týmto odsekom:“;

ii)

druhý pododsek sa nahrádza takto:

„Suma uvedená v prvom pododseku sa vypočíta ako súčet týchto položiek:

a)	v prípade expozícií, ktoré podliehajú rizikovým váham v súlade s treťou časťou hlavou II kapitolou 2, sumy (ABSA) vypočítanej podľa tohto vzorca:

kde:

A2,SA	=	suma vypočítaná podľa odseku 2;
A4,SA	=	suma vypočítaná podľa odseku 4 na základe súm vypočítaných podľa odseku 3;

;

	=	súčet 12-mesačných očakávaných úverových strát stanovených podľa odseku 5.5.5 prílohy týkajúcej sa štandardu IFRS 9 a sumy opravnej položky na stratu pre očakávané úverové straty počas celej životnosti stanovenej podľa odseku 5.5.3 prílohy týkajúcej sa štandardu IFRS 9 bez opravnej položky na stratu pre očakávané úverové straty počas celej životnosti pri úverovo znehodnotených finančných aktívach vymedzených v dodatku A k prílohe týkajúcej sa štandardu IFRS 9, k 1. januáru 2020;
	=	súčet 12-mesačných očakávaných úverových strát stanovených podľa odseku 5.5.5 prílohy týkajúcej sa štandardu IFRS 9 a sumy opravnej položky na stratu pre očakávané úverové straty počas celej životnosti stanovenej podľa odseku 5.5.3 prílohy týkajúcej sa štandardu IFRS 9 bez opravnej položky na stratu pre očakávané úverové straty počas celej životnosti pri úverovo znehodnotených finančných aktívach vymedzených v dodatku A k prílohe týkajúcej sa štandardu IFRS 9, k 1. januáru 2018 alebo k dátumu prvotného uplatnenia štandardu IFRS 9 podľa toho, čo nastane neskôr;
f1	=	príslušný koeficient stanovený v odseku 6;
f2	=	príslušný koeficient stanovený v odseku 6a;
t1	=	zvýšenie vlastného kapitálu Tier 1 v dôsledku daňovej odpočítateľnosti sumy A2,SA;
t2	=	zvýšenie vlastného kapitálu Tier 1 v dôsledku daňovej odpočítateľnosti sumy A4,SA;
t3	=	zvýšenie vlastného kapitálu Tier 1 v dôsledku daňovej odpočítateľnosti sumy ;

b)	v prípade expozícií, ktoré podliehajú rizikovým váham v súlade s treťou časťou hlavou II kapitolou 3, sumy (ABIRB) vypočítanej podľa tohto vzorca:

kde:

A2,IRB	=	suma vypočítaná podľa odseku 2, ktorá sa upraví podľa odseku 5 písm. a);
A4,IRB	=	suma vypočítaná podľa odseku 4 na základe súm vypočítaných podľa odseku 3, ktoré sa upravia podľa odseku 5 písm. b) a c);

;

	=	súčet 12-mesačných očakávaných úverových strát stanovených podľa odseku 5.5.5 prílohy týkajúcej sa štandardu IFRS 9 a sumy opravnej položky na stratu pre očakávané úverové straty počas celej životnosti stanovenej podľa odseku 5.5.3 prílohy týkajúcej sa štandardu IFRS 9 bez opravnej položky na stratu pre očakávané úverové straty počas celej životnosti pri úverovo znehodnotených finančných aktívach vymedzených v dodatku A k prílohe týkajúcej sa štandardu IFRS 9, znížený o súčet súvisiacich súm očakávaných strát pre tie isté expozície vypočítaných v súlade s článkom 158 ods. 5, 6 a 10 tohto nariadenia, k 1. januáru 2020. Ak je výsledkom výpočtu záporné číslo, inštitúcia stanoví hodnotu vo výške, ktorá sa rovná nule;
	=	súčet 12-mesačných očakávaných úverových strát stanovených podľa odseku 5.5.5 prílohy týkajúcej sa štandardu IFRS 9 a sumy opravnej položky na stratu pre očakávané úverové straty počas celej životnosti stanovenej podľa odseku 5.5.3 prílohy týkajúcej sa štandardu IFRS 9 bez opravnej položky na stratu pre očakávané úverové straty počas celej životnosti pri úverovo znehodnotených finančných aktívach vymedzených v dodatku A k prílohe týkajúcej sa štandardu IFRS 9, k 1. januáru 2018 alebo k dátumu prvotného uplatnenia štandardu IFRS 9 podľa toho, čo nastane neskôr, znížený o súčet súvisiacich súm očakávaných strát pre tie isté expozície vypočítaných v súlade s článkom 158 ods. 5, 6 a 10 tohto nariadenia. Ak je výsledkom výpočtu záporné číslo, inštitúcia stanoví hodnotu vo výške, ktorá sa rovná nule;
f1	=	príslušný koeficient stanovený v odseku 6;
f2	=	príslušný koeficient stanovený v odseku 6a;
t1	=	zvýšenie vlastného kapitálu Tier 1 v dôsledku daňovej odpočítateľnosti sumy A2,IRB;
t2	=	zvýšenie vlastného kapitálu Tier 1 v dôsledku daňovej odpočítateľnosti sumy A4,IRB;
t3	=	zvýšenie vlastného kapitálu Tier 1 v dôsledku daňovej odpočítateľnosti sumy .“

V odseku 3 sa písmená a) a b) nahrádzajú takto:

„a)

súčet 12-mesačných očakávaných úverových strát stanovených podľa odseku 5.5.5 prílohy týkajúcej sa štandardu IFRS 9 a sumy opravnej položky na stratu pre očakávané úverové straty počas celej životnosti stanovenej podľa odseku 5.5.3 prílohy týkajúcej sa štandardu IFRS 9 bez opravnej položky na stratu pre očakávané úverové straty počas celej životnosti pri úverovo znehodnotených finančných aktívach vymedzených v dodatku A k prílohe týkajúcej sa štandardu IFRS 9, k dátumu vykazovania, a v prípade uplatnenia článku 468 tohto nariadenia sa nezapočítajú očakávané úverové straty stanovené pre expozície oceňované reálnou hodnotou cez iný komplexný účtovný výsledok podľa odseku 4.1.2 A prílohy týkajúcej sa štandardu IFRS 9;

súčet 12-mesačných očakávaných úverových strát stanovených podľa odseku 5.5.5 prílohy týkajúcej sa štandardu IFRS 9 a sumy opravnej položky na stratu pre očakávané úverové straty počas celej životnosti stanovenej podľa odseku 5.5.3 prílohy týkajúcej sa štandardu IFRS 9 bez opravnej položky na stratu pre očakávané úverové straty počas celej životnosti pri úverovo znehodnotených finančných aktívach vymedzených v dodatku A k prílohe týkajúcej sa štandardu IFRS 9, a v prípade uplatnenia článku 468 tohto nariadenia sa nezapočítajú očakávané úverové straty stanovené pre expozície oceňované reálnou hodnotou cez iný komplexný účtovný výsledok podľa odseku 4.1.2 A prílohy týkajúcej sa štandardu IFRS 9, k 1. januáru 2020 alebo k dátumu prvotného uplatnenia štandardu IFRS 9 podľa toho, čo nastane neskôr.“

V odseku 5 sa písmená b) a c) nahrádzajú takto:

„b)

inštitúcie nahradia sumu vypočítanú podľa odseku 3 písm. a) tohto článku súčtom 12-mesačných očakávaných kreditných strát stanovených podľa odseku 5.5.5 prílohy týkajúcej sa štandardu IFRS 9 a sumy opravnej položky na stratu pre očakávané úverové straty počas celej životnosti stanovenej podľa odseku 5.5.3 prílohy týkajúcej sa štandardu IFRS 9 bez opravnej položky na stratu pre očakávané úverové straty počas celej životnosti pri úverovo znehodnotených finančných aktívach vymedzených v dodatku A k prílohe týkajúcej sa štandardu IFRS 9, a v prípade uplatnenia článku 468 tohto nariadenia sa nezapočítajú očakávané úverové straty stanovené pre expozície oceňované reálnou hodnotou cez iný komplexný účtovný výsledok podľa odseku 4.1.2 A prílohy týkajúcej sa štandardu IFRS 9, zníženým o súčet súvisiacich súm očakávaných strát pre tie isté expozície vypočítaných v súlade s článkom 158 ods. 5, 6 a 10 tohto nariadenia k dátumu vykazovania. Ak je výsledkom výpočtu záporné číslo, inštitúcia stanoví sumu uvedenú v odseku 3 písm. a) tohto článku vo výške, ktorá sa rovná nule;

inštitúcie nahradia sumu vypočítanú podľa odseku 3 písm. b) tohto článku súčtom 12-mesačných očakávaných úverových strát stanovených podľa odseku 5.5.5 prílohy týkajúcej sa štandardu IFRS 9 a sumy opravnej položky na stratu pre očakávané úverové straty počas celej životnosti stanovenej podľa odseku 5.5.3 prílohy týkajúcej sa štandardu IFRS 9 bez opravnej položky na stratu pre očakávané úverové straty počas celej životnosti pri úverovo znehodnotených finančných aktívach vymedzených v dodatku A k prílohe týkajúcej sa štandardu IFRS 9, a v prípade uplatnenia článku 468 tohto nariadenia sa nezapočítajú očakávané úverové straty stanovené pre expozície oceňované reálnou hodnotou cez iný komplexný účtovný výsledok podľa odseku 4.1.2 A prílohy týkajúcej sa štandardu IFRS 9, k 1. januáru 2020 alebo k dátumu prvotného uplatnenia štandardu IFRS 9, podľa toho, čo nastane neskôr, zníženým o súčet súvisiacich súm očakávaných strát pre tie isté expozície vypočítaných v súlade s článkom 158 ods. 5, 6 a 10 tohto nariadenia k 1. januáru 2020 alebo k dátumu prvotného uplatnenia štandardu IFRS 9, podľa toho, čo nastane neskôr. Ak je výsledkom výpočtu záporné číslo, inštitúcia stanoví sumu uvedenú v odseku 3 písm. b) tohto článku vo výške, ktorá sa rovná nule.“

Odsek 6 sa nahrádza takto:

„6. Inštitúcie uplatňujú pri výpočte súm ABSA a ABIRB uvedených v odseku 1 druhom pododseku písm. a) a b) tieto koeficienty f1:

a)	0,7 počas obdobia od 1. januára 2020 do 31. decembra 2020;

b)	0,5 počas obdobia od 1. januára 2021 do 31. decembra 2021;

c)	0,25 počas obdobia od 1. januára 2022 do 31. decembra 2022;

d)	0 počas obdobia od 1. januára 2023 do 31. decembra 2024.

Inštitúcie, ktorých finančný rok sa začína po 1. januári 2020, ale pred 1. januárom 2021, upravia dátumy uvedené v prvom pododseku písm. a) až d) tak, aby zodpovedali ich finančnému roku, oznámia upravené dátumy svojmu príslušnému orgánu a zverejnia ich.

Inštitúcie, ktoré začnú uplatňovať účtovné štandardy uvedené v odseku 1 od 1. januára 2021 alebo po tomto dátume, uplatňujú príslušné koeficienty v súlade s prvým pododsekom písm. b) až d), pričom začnú koeficientom zodpovedajúcim roku prvého uplatnenia uvedených účtovných štandardov.“

Vkladá sa tento odsek:

„6a. Inštitúcie uplatňujú pri výpočte súm ABSA a ABIRB uvedených v odseku 1 druhom pododseku písm. a) a b) tieto koeficienty f2:

a)	1 počas obdobia od 1. januára 2020 do 31. decembra 2020;

b)	1 počas obdobia od 1. januára 2021 do 31. decembra 2021;

c)	0,75 počas obdobia od 1. januára 2022 do 31. decembra 2022;

d)	0,5 počas obdobia od 1. januára 2023 do 31. decembra 2023;

e)	0,25 počas obdobia od 1. januára 2024 do 31. decembra 2024.

Inštitúcie, ktorých finančný rok sa začína po 1. januári 2020, ale pred 1. januárom 2021, upravia dátumy uvedené v prvom pododseku písm. a) až e) tak, aby zodpovedali ich finančnému roku, oznámia upravené dátumy svojmu príslušnému orgánu a zverejnia ich.

Inštitúcie, ktoré začnú uplatňovať účtovné štandardy uvedené v odseku 1 od 1. januára 2021 alebo po tomto dátume, uplatňujú príslušné koeficienty v súlade s prvým pododsekom písm. b) až e), pričom začnú koeficientom zodpovedajúcim roku prvého uplatnenia uvedených účtovných štandardov.“

Vkladá sa tento odsek:

„7a. Odchylne od odseku 7 písm. b) tohto článku môžu inštitúcie pri prepočítaní požiadaviek uvedených v tomto nariadení a v smernici 2013/36/EÚ priradiť sume ABSA uvedenej v odseku 1 druhom pododseku písm. a) tohto článku rizikovú váhu 100 %. Na účely výpočtu veľkosti celkovej expozície uvedenej v článku 429 ods. 4 tohto nariadenia k nej inštitúcie pripočítajú sumy ABSA a ABIRB uvedené v odseku 1 druhom pododseku písm. a) a b) tohto článku.

Inštitúcie sa môžu rozhodnúť len raz, či použijú výpočet stanovený v odseku 7 písm. b) alebo výpočet stanovený v prvom pododseku tohto odseku. Inštitúcie svoje rozhodnutie zverejnia.“

Odsek 8 sa nahrádza takto:

„8. Počas období stanovených v odsekoch 6 a 6a tohto článku inštitúcie, ktoré sa rozhodli uplatňovať prechodné dojednania stanovené v tomto článku, podajú správu príslušným orgánom a zverejnia okrem informácií, ktoré sa požadujú v ôsmej časti, sumy vlastných zdrojov, vlastného kapitálu Tier 1 a kapitálu Tier 1, podiel vlastného kapitálu Tier 1, podiel kapitálu Tier 1, podiel celkového kapitálu, ako aj ukazovateľa finančnej páky, ktoré by mali v prípade, keby neuplatňovali tento článok.“

Odsek 9 sa mení takto:

prvý a druhý pododsek sa nahrádzajú takto:

„9. Inštitúcia rozhodne, či počas prechodného obdobia bude uplatňovať dojednania stanovené v tomto článku a informuje príslušný orgán o svojom rozhodnutí do 1. februára 2018. Ak to inštitúcii vopred povolil príslušný orgán, inštitúcia môže počas prechodného obdobia svoje rozhodnutie zvrátiť. Inštitúcie zverejnia každé rozhodnutie prijaté v súlade s týmto pododsekom.

Inštitúcia, ktorá sa rozhodla uplatňovať prechodné dojednania stanovené v tomto článku, sa môže rozhodnúť, že nebude uplatňovať odsek 4, pričom o tomto rozhodnutí informuje príslušný orgán do 1. februára 2018. V takomto prípade inštitúcia stanoví A4,SA, A4,IRB, , , t2 a t3 uvedené v odseku 1 vo výške, ktorá sa rovná nule. Ak to inštitúcii vopred povolil príslušný orgán, inštitúcia môže počas prechodného obdobia svoje rozhodnutie zvrátiť. Inštitúcie zverejnia každé rozhodnutie prijaté v súlade s týmto pododsekom.“;

ii)

dopĺňajú sa tieto pododseky:

„Inštitúcia, ktorá sa rozhodla uplatňovať prechodné dojednania stanovené v tomto článku, sa môže rozhodnúť, že nebude uplatňovať odsek 2, pričom o tomto rozhodnutí bezodkladne informuje príslušný orgán. V takomto prípade inštitúcia stanoví A2,SA, A2,IRB, a t1 uvedené v odseku 1 vo výške, ktorá sa rovná nule. Inštitúcia môže počas prechodného obdobia svoje rozhodnutie zvrátiť za predpokladu, že to vopred povolil príslušný orgán.

Príslušné orgány informujú EBA najmenej raz ročne o uplatňovaní tohto článku inštitúciami, nad ktorými vykonávajú dohľad.“

8.	V článku 495 sa vypúšťa odsek 2.

Vkladajú sa tieto články:

„Článok 500a

Dočasné zaobchádzanie s verejným dlhom, ktorý bol vydaný v mene iného štátu

1. Odchylne od článku 114 ods. 2 platia do 31. decembra 2024 pre expozície voči ústredným vládam a centrálnym bankám členských štátov, ak sú uvedené expozície denominované a financované v domácej mene iného členského štátu, tieto pravidlá:

a)	do 31. decembra 2022 je riziková váha uplatňovaná na hodnoty expozície 0 % rizikovej váhy priradenej uvedeným expozíciám v súlade s článkom 114 ods. 2;

b)	v roku 2023 je riziková váha uplatňovaná na hodnoty expozície 20 % rizikovej váhy priradenej uvedeným expozíciám v súlade s článkom 114 ods. 2;

c)	v roku 2024 je riziková váha uplatňovaná na hodnoty expozície 50 % rizikovej váhy priradenej uvedeným expozíciám v súlade s článkom 114 ods. 2

2. Odchylne od článku 395 ods. 1 a článku 493 ods. 4 môžu príslušné orgány umožniť inštitúciám, aby im vznikli expozície uvedené v odseku 1 tohto článku do týchto limitov:

a)	100 % kapitálu Tier 1 inštitúcie do 31. decembra 2023;

b)	75 % kapitálu Tier 1 inštitúcie od 1. januára 2024 do 31. decembra 2024;

c)	50 % kapitálu Tier 1 inštitúcie od 1. januára 2025 do 31. decembra 2025.

Limity uvedené v prvom pododseku písm. a), b) a c) tohto odseku sa uplatňujú na hodnoty expozícií po zohľadnení vplyvu zmiernenia kreditného rizika v súlade s článkami 399 až 403.

3. Odchylne od článku 150 ods. 1 písm. d) bodu ii) môžu inštitúcie, ak to vopred povolili príslušné orgány a za podmienok stanovených v článku 150, uplatňovať štandardizovaný prístup aj na expozície voči ústredným vládam a centrálnym bankám, ak sa týmto expozíciám priraďuje riziková váha 0 % podľa odseku 1 tohto článku.

Článok 500b

Dočasné vylúčenie určitých expozícií voči centrálnym bankám z veľkosti celkovej expozície vzhľadom na pandémiu ochorenia COVID-19

1. Odchylne od článku 429 ods. 4 môže inštitúcia do 27. júna 2021 za podmienok uvedených v odsekoch 2 a 3 tohto článku vylúčiť z veľkosti celkovej expozície tieto expozície voči svojej centrálnej banke:

a)	mince a bankovky, ktoré predstavujú zákonnú menu v jurisdikcii centrálnej banky;

b)	aktíva predstavujúce pohľadávky voči centrálnej banke vrátane rezerv držaných v centrálnej banke.

Suma, ktorú inštitúcia vylúči, nesmie presahovať dennú priemernú sumu expozícií uvedených v písmenách a) a b) prvého pododseku za posledné celé udržiavacie obdobie povinných minimálnych rezerv v centrálnej banke inštitúcie.

2. Inštitúcia môže vylúčiť expozície uvedené v odseku 1, ak príslušný orgán inštitúcie po porade s príslušnou centrálnou bankou určil a verejne vyhlásil, že existujú výnimočné okolnosti, ktoré odôvodňujú vylúčenie v záujme uľahčenia vykonávania menovej politiky.

Expozície, ktoré sa majú vylúčiť podľa odseku 1, musia spĺňať obe tieto podmienky:

a)	sú denominované v rovnakej mene ako vklady prijaté inštitúciou;

b)	ich priemerná splatnosť výrazne nepresahuje priemernú splatnosť vkladov prijatých inštitúciou.

Inštitúcia, ktorá podľa odseku 1 z veľkosti celkovej expozície vylúči expozície voči svojej centrálnej banke, tiež zverejní ukazovateľ finančnej páky, ktorý by mala, ak by tieto expozície nevylúčila.

Článok 500c

Vylúčenie prekročení z výpočtu sčítanca spätného testovania vzhľadom na pandémiu ochorenia COVID-19

Odchylne od článku 366 ods. 3 môžu príslušné orgány za výnimočných okolností povoliť inštitúciám v jednotlivých prípadoch vylúčiť z výpočtu sčítanca stanoveného v článku 366 ods. 3 prekročenia preukázané spätným testovaním inštitúcie pri hypotetických alebo skutočných zmenách, pokiaľ takéto prekročenia nie sú výsledkom nedostatkov vnútorného modelu a pokiaľ vznikli v období od 1. januára 2020 do 31. decembra 2021.

Článok 500d

Dočasný výpočet hodnoty expozícií bežných nákupov a predajov čakajúcich na vyrovnanie vzhľadom na pandémiu ochorenia COVID-19

1. Odchylne od článku 429 ods. 4 môžu inštitúcie do 27. júna 2021 vypočítať hodnotu expozícií bežných nákupov a predajov čakajúcich na vyrovnanie podľa odsekov 2, 3 a 4 tohto článku.

2. Inštitúcie zaobchádzajú s hotovosťou súvisiacou s bežnými predajmi a s cennými papiermi súvisiacimi s bežnými nákupmi, ktoré zostávajú v súvahe do dátumu vyrovnania, ako s aktívami v súlade s článkom 429 ods. 4 písm. a).

3. Inštitúcie, ktoré v súlade s uplatniteľným účtovným rámcom uplatňujú na bežné nákupy a predaje čakajúce na vyrovnanie účtovanie k dátumu uzavretia obchodu, vykonajú reverzne všetky vzájomné započítania medzi peňažnými pohľadávkami pre bežné predaje čakajúce na vyrovnanie a peňažnými záväzkami pre bežné nákupy čakajúce na vyrovnanie, ktoré sú povolené podľa uvedeného účtovného rámca. Keď inštitúcie vykonajú reverzne účtovné vzájomné započítanie, môžu vykonať vzájomné započítanie medzi príslušnými peňažnými pohľadávkami a peňažnými záväzkami, ak sú súvisiace bežné predaje aj nákupy vyrovnané na základe dodania oproti platbe.

4. Inštitúcie, ktoré v súlade s uplatniteľným účtovným rámcom uplatňujú na bežné nákupy a predaje čakajúce na vyrovnanie účtovanie k dátumu vyrovnania, zahŕňajú do veľkosti celkovej expozície úplnú nominálnu hodnotu prísľubov na úhradu týkajúcich sa bežných nákupov.

Inštitúcie môžu vzájomne započítať úplnú nominálnu hodnotu prísľubov na úhradu týkajúcich sa bežných nákupov a úplnú nominálnu hodnotu peňažných pohľadávok týkajúcich sa bežných predajov čakajúcich na vyrovnanie, iba ak sú splnené obe tieto podmienky:

a)	bežné nákupy aj predaje sú vyrovnané na základe dodania oproti platbe;

b)	kúpené a predané finančné aktíva, ktoré sú spojené s peňažnými záväzkami a pohľadávkami, sú ocenené reálnou hodnotou cez hospodársky výsledok a zahrnuté do obchodnej knihy inštitúcie.

5. Na účely tohto článku je „bežný nákup alebo predaj“ nákup alebo predaj cenného papiera podľa zmluvy, ktorej podmienky si vyžadujú dodanie cenného papiera v lehote stanovenej spravidla zákonom alebo konvenciami dotknutého trhu.“

10.

Vkladá sa tento článok:

„Článok 518b

Správa o prekročeniach a právomociach dohľadu na obmedzenie rozdeľovania výnosov

Komisia do 31. decembra 2021 podá Európskemu parlamentu a Rade správu o tom, či výnimočné okolnosti, ktoré spôsobia závažné hospodárske narušenie riadneho fungovania a integrity finančných trhov, opodstatňujú, aby:

a)	sa príslušným orgánom povolilo počas takýchto období z interných modelov trhového rizika inštitúcií vylúčiť prekročenia, ktoré nevyplývajú z nedostatkov týchto modelov;

b)	sa počas takýchto období príslušným orgánom priznali ďalšie právomoci ukladať inštitúciám záväzné obmedzenia rozdeľovania výnosov.

Komisia podľa potreby posúdi ďalšie opatrenia.“

Článok 2

Zmeny nariadenia (EÚ) 2019/876

Článok 3 nariadenia (EÚ) 2019/876 sa mení takto:

Vkladá sa tento odsek:

„3a.

Tieto body článku 1 tohto nariadenia sa uplatňujú od 27. júna 2020:

a)	bod 59, pokiaľ ide o ustanovenia o zaobchádzaní s určitými úvermi, ktoré poskytujú úverové inštitúcie dôchodcom alebo zamestnancom podľa článku 123 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

b)	bod 133, pokiaľ ide o ustanovenia o úprave rizikovo vážených nezlyhaných expozícií voči MSP uvedených v článku 501 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

bod 134, pokiaľ ide o ustanovenia o úprave požiadaviek na vlastné zdroje na účely kreditného rizika pre expozície voči subjektom, ktoré prevádzkujú alebo financujú fyzické štruktúry alebo zariadenia, systémy a siete, ktoré poskytujú alebo podporujú základné verejné služby uvedené v článku 501a nariadenia (EÚ) č. 575/2013.“

Odsek 5 sa nahrádza takto:

„5.	Článok 1 bod 46 písm. b) tohto nariadenia, pokiaľ ide o novú požiadavku na vlastné zdroje pre G-SII stanovenú v článku 92 ods. 1a nariadenia (EÚ) č. 575/2013, sa uplatňuje od 1. januára 2023.“

Odsek 7 sa nahrádza takto:

„7.

Článok 1 bod 18 tohto nariadenia, pokiaľ ide o článok 36 ods. 1 písm. b) nariadenia (EÚ) č. 575/2013, ktorý obsahuje ustanovenie o výnimke zo zrážok pre obozretne ocenené softvérové aktíva, sa uplatňuje od dátumu nadobudnutia účinnosti regulačných technických predpisov uvedených v článku 36 ods. 4 nariadenia (EÚ) č. 575/2013.“

Článok 3

Nadobudnutie účinnosti a uplatňovanie

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa od 27. júna 2020.

Odchylne od druhého odseku tohto článku sa článok 1 bod 4 uplatňuje od 28. júna 2021.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 24. júna 2020

Za Európsky parlament

predseda

D. M. SASSOLI

Za Radu

predsedníčka

N. BRNJAC

(1) Ú. v. EÚ C 180, 29.5.2020, s. 4.

(2) Stanovisko z 10. júna 2020 (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku).

(3) Pozícia Európskeho parlamentu z 18. júna 2020 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady z 24. júna 2020.

(4) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 z 26. júna 2013 o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti a o zmene nariadenia (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 1).

(5) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ z 26. júna 2013 o prístupe k činnosti úverových inštitúcií a prudenciálnom dohľade nad úverovými inštitúciami a investičnými spoločnosťami, o zmene smernice 2002/87/ES a o zrušení smerníc 2006/48/ES a 2006/49/ES (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 338).

(6) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/2395 z 12. decembra 2017, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 575/2013, pokiaľ ide o prechodné dojednania na zmiernenie vplyvu zavedenia IFRS 9 na vlastné zdroje a vplyvu zaobchádzania s veľkou majetkovou angažovanosťou v prípade expozícií voči niektorým subjektom verejného sektora denominovaných v domácej mene ktoréhokoľvek členského štátu (Ú. v. EÚ L 345, 27.12.2017, s. 27).

(7) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/630 zo 17. apríla 2019, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 575/2013, pokiaľ ide o minimálne krytie strát pri problémových expozíciách (Ú. v. EÚ L 111, 25.4.2019, s. 4).

(8) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/876 z 20. mája 2019, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 575/2013, pokiaľ ide o ukazovateľ finančnej páky, ukazovateľ čistého stabilného financovania, požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky, kreditné riziko protistrany, trhové riziko, expozície voči centrálnym protistranám, expozície voči podnikom kolektívneho investovania, veľkú majetkovú angažovanosť, požiadavky na predkladanie správ a zverejňovanie informácií, a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 150, 7.6.2019, s. 1).

(9) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/78/ES (Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 12).

(10) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1095/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre cenné papiere a trhy) a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/77/ES (Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 84).

(11) Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2015/62 z 10. októbra 2014, ktorým sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013, pokiaľ ide o ukazovateľ finančnej páky (Ú. v. EÚ L 11, 17.1.2015, s. 37).