SMERNICA KOMISIE (EÚ) 2020/367

zo 4. marca 2020,

ktorou sa mení príloha III k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2002/49/ES, pokiaľ ide o stanovenie metód posudzovania škodlivých účinkov environmentálneho hluku

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2002/49/ES z 25. júna 2002, ktorá sa týka posudzovania a riadenia environmentálneho hluku (1), a najmä na jej článok 12,

keďže:

(1)	Príloha III k smernici 2002/49/ES sa týka vzťahov medzi dávkou a účinkom, ktoré sa majú do danej prílohy zahrnúť v dôsledku jej prispôsobenia technickému a vedeckému pokroku.

(2)

V čase prijatia tejto smernice boli k dispozícii vysokokvalitné a štatisticky významné informácie obsiahnuté v usmerneniach Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) týkajúcich sa environmentálneho hluku pre európsky región (2), v ktorých sa opisuje vzťah medzi dávkou a účinkom v súvislosti so škodlivými účinkami spôsobenými vystavením environmentálnemu hluku. Vzťahy medzi dávkou a účinkom uvedené v prílohe III k smernici 2002/49/ES by teda mali vychádzať z daných usmernení. Najmä v kontexte štatistickej významnosti sa v štúdiách WHO využívali reprezentatívne populácie, a preto sa výsledky týchto metód posudzovania v prípade ich uplatňovania na reprezentatívne populácie považujú za relevantné.

(3)

Okrem vzťahov medzi dávkou a účinkom, ku ktorým dospela WHO, môže z iných štúdií vyplývať rôzna intenzita, ako aj charakter účinkov na zdravie, najmä pokiaľ ide o vplyv hluku z cestnej, zo železničnej či z leteckej dopravy v miestnej situácii konkrétnej krajiny. Alternatívne vzťahy medzi dávkou a účinkom stanovené v usmerneniach WHO by sa mohli použiť za predpokladu, že vychádzajú z vysokokvalitných a štatisticky významných štúdií.

(4)

V súčasnosti sú dispozícii len obmedzené poznatky o škodlivých účinkoch priemyselného hluku, takže na účely ich posúdenia nemožno navrhnúť spoločnú metodiku. V rámci štúdií sa nevyhodnotili ani národné špecifiká, a preto ich nebolo možné zahrnúť do tejto prílohy. Obdobne platí, že hoci sa zistili súvislosti medzi environmentálnym hlukom a z neho vyplývajúcimi škodlivými účinkami, v súčasnosti neexistujú dostatočné dôkazy, na základe ktorých možno určiť spoločnú metodiku na posúdenie daných škodlivých účinkov, ako sú mŕtvica, vysoký krvný tlak, cukrovka a ďalšie nepriaznivé výstupy v dôsledku narušenia metabolického zdravia, kognitívne poruchy u detí, zhoršenie duševného zdravia a pohody, sluchové postihnutie, tinitus, nepriaznivé perinatálne výsledky. Napokon treba dodať, že napriek zistenej súvislosti medzi hlukom zo železničnej a z leteckej dopravy a ischemickou chorobou srdca, v prípade týchto dvoch zdrojov hluku by bolo predčasné vyčísliť zvýšené riziko tejto choroby.

(5)	Smernica 2002/49/ES by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(6)	Opatrenia stanovené v tejto smernici sú v súlade so stanoviskom výboru zriadeného na základe článku 13 smernice 2002/49/ES,

PRIJALA TÚTO SMERNICU:

Článok 1

Príloha III k smernici 2002/49/ES sa nahrádza znením v prílohe k tejto smernici.

Článok 2

1. Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou najneskôr do 31. decembra 2021. Komisii bezodkladne oznámia znenie týchto ustanovení.

Členské štáty uvedú priamo v prijatých opatreniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

2. Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

Článok 3

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 4

Táto smernica je určená členským štátom.

V Bruseli 4. marca 2020

Za Komisiu

Virginijus SINKEVIČIUS

člen Komisie

(1) Ú. v. ES L 189, 18.7.2002, s. 12.

(2) Usmernenia týkajúce sa environmentálneho hluku pre európsky región (Environmental Noise Guidelines for the European Region), Svetová zdravotnícka organizácia 2018, ISBN 978 92 890 5356 3.

PRÍLOHA

„PRÍLOHA III

METÓDY POSUDZOVANIA ŠKODLIVÝCH ÚČINKOV

(uvedené v článku 6 ods. 3)

1. Škála škodlivých účinkov

Na účely posudzovania škodlivých účinkov sa berú do úvahy tieto dôsledky:

—	ischemická choroba srdca (IHD) zodpovedajúca kódom BA40 až BA6Z medzinárodnej klasifikácie ICD-11 zavedenej Svetovou zdravotníckou organizáciou,

—	vysoká miera obťažovania hlukom (HA),

—	výrazné poruchy spánku (HSD).

2. Výpočet miery škodlivých účinkov

Na výpočet miery škodlivých účinkov sa použije ktorýkoľvek z týchto parametrov:

—	relatívne riziko (RR) škodlivého účinku definované ako

—	absolútne riziko (AR) škodlivého účinku definované ako

2.1. IHD

Na účely výpočtu RR sa vzhľadom na škodlivý účinok IHD a incidenciu i) použijú tieto vzťahy dávka – účinok:

pre hluk z cestnej dopravy.

2.2. HA

Na účely výpočtu AR sa vzhľadom na škodlivý účinok HA použijú tieto vzťahy dávka – účinok:

pre hluk z cestnej dopravy,

pre hluk zo železničnej dopravy,

pre hluk z leteckej dopravy.

2.3. HSD

Na účely výpočtu AR sa vzhľadom na škodlivý účinok HSD použijú tieto vzťahy dávka – účinok:

pre hluk z cestnej dopravy,

pre hluk zo železničnej dopravy,

pre hluk z leteckej dopravy.

3. Posúdenie škodlivých účinkov

3.1. V prípade každého zdroja hluku a škodlivého účinku sa vystavenie obyvateľstva posudzuje samostatne. Ak sú tí istí ľudia súčasne vystavení rôznym zdrojom hluku, vo všeobecnosti nemusí dochádzať ku kumulácii škodlivých účinkov. Tieto účinky však možno porovnať v záujme posúdenia individuálneho významu jednotlivých zdrojov hluku.

3.2. Posúdenie týkajúce sa IHD

3.2.1. Pokiaľ ide o IHD v súvislosti s hlukom zo železničnej a z leteckej dopravy, odhaduje sa, že obyvateľstvu vystavenému vyšším hladinám hluku Ldvn hrozí zvýšené riziko IHD, pričom presný počet prípadov IHD N nemožno vypočítať.

3.2.2. Pokiaľ ide o IHD v súvislosti s hlukom z cestnej dopravy, pri výpočte podielu prípadov špecifických škodlivých účinkov prejavujúcich sa na obyvateľstve, ktoré je vystavené RR, sa vychádza z predpokladu, že ide o prípady, ku ktorým došlo v dôsledku environmentálneho hluku, pričom sa v prípade zdroja hluku x (cestná doprava), škodlivého účinku y (IHD) a incidencie i postupuje pomocou nasledujúceho vzorca:

kde:

—	PAFx,y atributabilná frakcia obyvateľstva,

—	súbor j hlukových pásiem tvoria jednotlivé pásma vyznačujúce sa rozsahom najviac 5 dB (napr.: 50 až 51 dB, 51 až 52 dB, 52 až 53 dB atď., alebo 50 až 54 dB, 55 až 59 dB, 60 až 64 dB atď.),

—

pj je podiel celkovej populácie P v posudzovanej oblasti, ktorý je vystavený hluku v rámci j-teho pásma expozície, ktoré súvisí s daným RR špecifického škodlivého účinku RRj,x,y . RRj,x,y sa vypočíta pomocou vzorcov opísaných v bode 2 tejto prílohy, a to s prihliadnutím na strednú hodnotu každého pásma hluku (napríklad: v závislosti od dostupnosti údajov s prihliadnutím na strednú hodnotu 50,5 dB v prípade pásma hluku v rozmedzí od 50 do 51 dB alebo na strednú hodnotu 52 dB v prípade pásma hluku v rozmedzí od 50 do 54 dB).

3.2.3. Pokiaľ ide o IHD v súvislosti s hlukom z cestnej dopravy, celkový počet N prípadov IHD (t. j. ľudí postihnutých daným škodlivým účinkom y, počet atributabilných prípadov) v dôsledku pôsobenia daného zdroja x je potom:

Nx,y = PAFx,y,i * Iy * P(vzorec 11)

v prípade cestnej dopravy.

kde:

—	PAFx,y,i sa vypočíta vzhľadom na incidenciu i,

—	-Iy je miera incidencie IHD v posudzovanej oblasti, ku ktorej možno dospieť na základe štatistických údajov o zdravotnej situácii v regióne alebo krajine, v ktorej sa nachádza daná oblasť,

—	P je celkový počet obyvateľov v posudzovanej oblasti (súčet počtu obyvateľov v rámci jednotlivých pásem hluku).

3.3. Pokiaľ ide o HA a HSD v súvislosti s hlukom z cestnej, zo železničnej a z leteckej dopravy, celkový počet osôb N postihnutých daným škodlivým účinkom y (počet atributabilných prípadov) v dôsledku pôsobenia zdroja x vzhľadom na každú kombináciu zdroja hluku x (cestný, železničný alebo letecký zdroj) a škodlivého účinku y (HA, HSD) je potom:

kde:

—

ARx,y je AR príslušného škodlivého účinku (HA, HSD) a vypočíta sa pomocou vzorcov uvedených v bode 2 tejto prílohy, a to s prihliadnutím na strednú hodnotu každého pásma hluku (napríklad: v závislosti od dostupnosti údajov s prihliadnutím na strednú hodnotu 50,5 dB v prípade pásma hluku v rozmedzí od 50 do 51 dB alebo na strednú hodnotu 52 dB v prípade pásma hluku v rozmedzí od 50 do 54 dB),

—	nj je počet ľudí, ktorí sú vystavení pôsobeniu j-teho pásma expozície.

4. Budúce revízie

Vzťahy dávka – účinok zavedené budúcimi revíziami tejto prílohy sa budú týkať najmä:

—	vzťahu medzi obťažovaním a hladinou hluku Ldvn pre priemyselný hluk,

—	vzťahu medzi poruchami spánku a hladinou hluku Lnoc pre priemyselný hluk.

V prípade potreby by sa mohli predložiť informácie týkajúce sa špecifických vzťahov dávka – účinok týkajúce sa:

—	obydlí so špeciálnou izoláciou proti hluku v zmysle prílohy VI,

—	obydlia s tichou fasádou v zmysle prílohy VI,

—	rozličných podnebí/rozličných kultúr,

—	zraniteľných skupín obyvateľstva,

—	tónového priemyselného hluku,

—	impulzného priemyselného hluku a iných osobitných prípadov.

“