(1)

Poskytovanie pomoci všetkým osobám, ktoré sa nachádzajú v núdzi na mori, je právnym záväzkom členských štátov stanoveným v medzinárodnom obyčajovom a konvenčnom práve, najmä v Medzinárodnom dohovore o bezpečnosti ľudského života na mori (dohovor SOLAS z roku 1974), Dohovore Organizácie Spojených národov o morskom práve (dohovor UNCLOS z roku 1979) a Medzinárodnom dohovore o pátraní a záchrane na mori (dohovor SAR z roku 1979), ako aj v práve Únie. Európska únia je zmluvnou stranou dohovoru UNCLOS.

(2)

Od roku 2014 sa tisícky ľudí pokúšali preplaviť cez Stredozemné more a dostať sa tak do Európy, na čo musela Európska únia a jej členské štáty rôznorodým spôsobom reagovať v snahe zabrániť stratám na životoch, zlepšiť riadenie migrácie, riešiť základné príčiny neregulárnej migrácie a rozložiť organizované zločinecké skupiny prevádzačov a obchodníkov s ľuďmi.

(3)

Zatiaľ čo neregulárna migrácia do EÚ za posledné dva roky poklesla a na mori došlo k menším stratám na životoch, riskantné používanie malých plavidiel, ktoré nie sú spôsobilé na plavbu na mori, zostáva v oblasti Stredozemia jedným z charakteristických znakov migračnej situácie, ktorá naďalej podnecuje k organizovanej trestnej činnosti a spôsobuje neakceptovateľné úmrtia. Ako uvádza Medzinárodná organizácia pre migráciu, celkový počet úmrtí v Stredozemnom mori už od začiatku roka 2020 presiahol 500, pričom v roku 2019 ich bolo viac ako 1 880 a celkovo od roku 2014 viac ako 20 300, čo znamená, že najmä trasa cez centrálne Stredozemie do Európy je najnebezpečnejšou na svete.

(4)

Od roku 2015 došlo v reakcii na migračnú krízu v Stredozemí k výraznému zvýšeniu pátracej a záchrannej kapacity, koordinácie a účinnosti, a to aj vďaka značnému príspevku pobrežných štátov a zvýšenému zapojeniu súkromných a komerčných plavidiel. EÚ a členské štáty posilnili svoje kapacity v Stredozemí, a to aj prostredníctvom vnútroštátnych operácií a operácií vedených Európskou agentúrou pre pohraničnú a pobrežnú stráž (ďalej len „Frontex“), ako napríklad Themis (predtým Triton), Poseidon a Indalo, ako aj predchádzajúcej námornej operácie EÚ EUNAVFOR MED Sophia, ktorá od roku 2015 pomohla zachrániť na mori viac ako 600 000 ľudí.

(5)

V tejto súvislosti treba uviesť, že viacero mimovládnych organizácií tiež prevádzkuje súkromné plavidlá, najmä v centrálnom Stredozemí, ktoré významne prispievajú k záchrane osôb na mori, ktoré sa následne prepravujú na územie EÚ na účely bezpečného vylodenia. Ako už bolo zdôraznené v akčnom pláne EÚ proti prevádzaniu migrantov (2015 – 2020) a ďalej objasnené v usmernení Komisie o balíku opatrení proti prevádzačom [C(2020) 6470], je potrebné zabrániť kriminalizácii osôb, ktoré poskytujú humanitárnu pomoc ľuďom v núdzi na mori, a zároveň zabezpečiť, aby boli proti prevádzačom zavedené primerané trestné sankcie.

(6)

Európsky parlament vo svojom uznesení z 18. apríla 2018 o pokroku dosiahnutom v plnení globálnych paktov OSN o bezpečnej, riadenej a legálnej migrácii a o utečencoch [2018/2642(RSP)] požadoval väčšie pátracie a záchranné kapacity pre ľudí v núdzi, poskytnutie väčších kapacít všetkými štátmi a uznanie podpory poskytovanej súkromnými subjektmi a mimovládnymi organizáciami pri vykonávaní záchranných operácií na mori a na pevnine.

(7)

Pátracie a záchranné operácie v núdzových situáciách si vyžadujú koordináciu a rýchle vylodenie na bezpečnom mieste, ako aj dodržiavanie základných práv zachránených osôb v súlade so záväzkami vyplývajúcimi z Charty základných práv EÚ, vrátane zásady zákazu vyhostenia alebo vrátenia, a s obyčajovým a konvenčným medzinárodným právom v oblasti ľudských práv a morským právom vrátane Usmernení Výboru pre námornú bezpečnosť (MSC) Medzinárodnej námornej organizácie (ďalej len „IMO“) o zaobchádzaní s osobami zachránenými na mori.

(8)

V posledných rokoch sa v európskom námornom prostredí objavila nová forma pátracích a záchranných operácií, pri ktorých boli plavidlá prevádzkované mimovládnymi organizáciami v centrálnej časti Stredozemného mora zapájané prevažne do pátracích a záchranných operácií, ktoré vykonávali za koordinácie národných námorných záchranných koordinačných stredísk alebo z vlastnej iniciatívy. V mnohých prípadoch vykonávali tieto plavidlá viaceré po sebe nasledujúce záchranné operácie pred tým, ako boli zachránené osoby vylodené na bezpečnom mieste.

(9)

Prevádzačstvo po mori je trestným činom, ktorý môže ohroziť životy ľudí a za ktorý sa ukladajú sankcie tak podľa európskeho, ako aj medzinárodného práva. Európska únia a jej členské štáty sú zmluvnými stranami Dohovoru Organizácie Spojených národov proti nadnárodnému organizovanému zločinu (ďalej len „dohovor UNTOC“) a jeho protokolov vrátane Protokolu proti pašovaniu migrantov po súši, po mori a letecky, ktorý dopĺňa dohovor UNTOC. V tejto súvislosti je nevyhnutné zabrániť situácii, keď siete prevádzačov alebo obchodníkov s ľuďmi vrátane zločineckých skupín, ktoré obchodujú s ľuďmi alebo sa zapájajú do foriem vykorisťovania podobných otroctvu, využívajú záchranné operácie, ktoré vykonávajú súkromné plavidlá v Stredozemnom mori.

(10)

Treba pripomenúť, že dohovor SAR ukladá zmluvným stranám povinnosť zúčastňovať sa na rozvoji pátracích a záchranných služieb a prijímať naliehavé opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby sa potrebná pomoc poskytla každej osobe, ktorá je, resp. sa zdá, že je v núdzi na mori; príslušné strany by mali svoju činnosť koordinovať a vzájomne spolupracovať, aby boli osoby, ktorým bola poskytnutá pomoc, vylodené z lode poskytujúcej pomoc a dopravené na bezpečné miesto ihneď, ako je to reálne možné. V súlade s usmerneniami IMO o zaobchádzaní s osobami zachránenými na mori by sa pri výbere bezpečného miesta na vylodenie mali vziať do úvahy rôzne dôležité faktory a osobitné okolnosti každého prípadu. V prípade žiadateľov o azyl a utečencov zachránených na mori by sa okrem iného mala vziať do úvahy potreba vyhnúť sa vyloďovaniu na územiach, kde by boli ohrozené životy a slobody osôb, ktoré majú údajne opodstatnené obavy z prenasledovania. Okrem toho sa v usmerneniach IMO vyžaduje, aby zodpovedné štátne orgány vynaložili maximálne úsilie na urýchlenie procesu vylodenia osôb, ktoré ostali nažive, hoci sa v nich zároveň zdôrazňuje, že v niektorých prípadoch môže v dôsledku potrebnej koordinácie dochádzať k nevyhnutnému zdržaniu.

(11)

Pravidelná prítomnosť plavidiel mimovládnych organizácií, ktoré vykonávajú pátracie a záchranné činnosti v Stredozemnom mori, prináša osobitné operačné potreby posilnenej koordinácie a spolupráce medzi plavidlami prepravujúcimi zachránené osoby a vnútroštátnymi orgánmi, pričom členských štátov sa týka rôznym spôsobom: niektoré štáty koordinujú pátracie a záchranné operácie; niektoré prijímajú zachránené osoby, ktoré sú vylodené na ich území; v niektorých boli právne zriadené mimovládne organizácie a iné sú vlajkovým štátom plavidla používaného pri pátracích a záchranných činnostiach.

(12)

Súkromné plavidlá využívané pri záchrane v Stredozemnom mori sú zapájané do zložitých a často opakujúcich sa pátracích a záchranných operácií, ktoré sa môžu týkať veľkého počtu ľudí v závislosti od kapacity plavidla a zahŕňať širokú škálu aktérov, a to od záchrany až po vylodenie. Je preto v záujme verejnej politiky, ako aj v záujme bezpečnosti, aby boli tieto plavidlá riadne zaregistrované a náležite vybavené tak, aby spĺňali príslušné bezpečnostné a zdravotné požiadavky súvisiace s touto činnosťou, a nepredstavovali tak nebezpečenstvo pre posádku alebo zachránené osoby. Tieto činnosti sa musia vykonávať na základe koordinovaného rámca prostredníctvom posilnenej spolupráce a koordinácie medzi súkromnými prevádzkovateľmi a vnútroštátnymi orgánmi.

(13)

Neustále vyloďovanie zachránených osôb v pobrežných členských štátoch má priame dôsledky na ich systémy riadenia migrácie a vytvára zvýšený a bezprostredný tlak na ich migračné a azylové systémy vrátane ich prijímacích kapacít a kapacít v oblasti spracovávania žiadostí.

(14)

Okrem iných iniciatív prijala Komisia 4. júla 2017„Akčný plán týkajúci sa opatrení na podporu Talianska, zníženie tlaku na trase cez centrálne Stredozemie a zvýšenie solidarity“, v rámci ktorého Taliansko na základe konzultácie s Komisiou a dialógu s mimovládnymi organizáciami vypracovalo kódex správania pre mimovládne organizácie, ktoré vykonávajú pátracie a záchranné činnosti v Stredozemnom mori.

(15)

Okrem doterajšieho koordinačného úsilia, ktoré sa okrem iného vynakladalo aj rámci mechanizmu spoločného informovania a riešenia konfliktov v Stredozemí (SHADE MED) zriadeného v rámci námornej operácie EÚ Sophia, pretrváva potreba zamerať sa na špecifický charakter pátracích a záchranných postupov, ktoré sa v Stredozemnom mori uplatňovali v posledných rokoch, a to vytvorením štruktúrovanejšieho, spoľahlivejšieho a udržateľnejšieho rámca, ktorý bude zohľadňovať právomoci EÚ a príslušné medzinárodní normy. V tomto rámci by sa mali stanoviť osobitné pravidlá solidarity medzi členskými štátmi a mala by sa v ňom riešiť potreba posilnenej spolupráce najmä medzi vlajkovými a pobrežnými členskými štátmi. Potrebná je aj spolupráca so súkromnými subjektmi, ktoré vlastnia alebo prevádzkujú plavidlá na účely pátracích a záchranných činností a dopravenia zachránených osôb na územie EÚ; cieľom takéhoto rámca by malo byť aj poskytovanie primeraných informácií o operáciách a administratívnej štruktúre týchto subjektov v súlade so zásadou proporcionality a Chartou základných práv EÚ a zároveň zvýšiť bezpečnosť v súlade s platnými medzinárodnými právnymi predpismi v záujme všetkých osôb na palube.

(16)

Komisia zriadi interdisciplinárnu kontaktnú skupinu, v rámci ktorej môžu členské štáty spolupracovať a koordinovať svoje činnosti pri vykonávaní tohto odporúčania. Skupina zostaví prehľad vnútroštátnych pravidiel a postupov, sprostredkuje získané poznatky, posúdi možnosť zlepšenia metód spolupráce medzi vlajkovými a pobrežnými štátmi, pričom bude prihliadať na ich úlohy a povinnosti, a vypracuje najlepšie postupy, ktoré by odrážali potreby vyplývajúce z pátracích a záchranných operácií, ktoré sa objavili v posledných rokoch. Skupina bude v pravidelnom kontakte s príslušnými zainteresovanými stranami vrátane agentúr EÚ, konkrétne agentúrou Frontex, a v náležitých prípadoch s mimovládnymi organizáciami, ktoré vykonávajú pátracie a záchranné činnosti v Stredozemnom mori, akademickými pracovníkmi a medzinárodnými organizáciami, ako je IMO, s cieľom vymieňať si poznatky a zabezpečovať súlad činností s medzinárodným právnym a operačným rámcom. Členské štáty by mali Komisii poskytnúť všetky relevantné informácie o vykonávaní tohto odporúčania. Kontaktná skupina bude monitorovať vykonávanie odporúčania a raz ročne predkladať správu Komisii.

(17)

Komisia bude prihliadať na prácu kontaktnej skupiny a vykonávanie tohto odporúčania pri vypracúvaní európskej stratégie v oblasti azylu a riadenia migrácie a v náležitých prípadoch aj výročných správ o riadení migrácie stanovených v nariadení o azyle a riadení migrácie. Na tomto základe Komisia v prípade potreby posúdi a odporučí budúce iniciatívy.

(18)

Týmto odporúčaním nie je dotknutá žiadna povinnosť spolupráce ani žiadna iná povinnosť vyplývajúca z príslušného medzinárodného práva a práva Únie,

1.

Predovšetkým vlajkové a pobrežné členské štáty by si mali pravidelne a včas vymieňať informácie o plavidlách zapojených do konkrétnych záchranných operácií a subjektoch, ktoré ich vlastnia alebo prevádzkujú, pričom by mali postupovať v súlade s medzinárodným právom a právom Únie vrátane Charty základných práv EÚ a ochrany osobných údajov.

2.

3.