(1)

V Charte základných práv Európskej únie (1) sa vzdelanie a prístup k odbornému vzdelávaniu a príprave a ďalšiemu vzdelávaniu uznáva ako základné právo, v cieľoch Organizácie Spojených národov v oblasti udržateľného rozvoja sa do roku 2030 predpokladá rovnaký prístup pre všetky ženy a mužov k cenovo dostupnému a kvalitnému technickému, odbornému a terciárnemu vzdelávaniu vrátane univerzitného vzdelávania a podstatné zvýšenie počtu mladých ľudí a dospelých, ktorí majú príslušné zručnosti, vrátane technických a odborných zručností, na to, aby sa zamestnali, získali dôstojné pracovné miesta a mohli podnikať.

(2)

V Európskom pilieri sociálnych práv (2) vyhlásenom 17. novembra 2017 sa stanovuje viacero zásad na podporu spravodlivých a dobre fungujúcich trhov práce a systémov sociálneho zabezpečenia vrátane zásady č. 1 o práve na kvalitné a inkluzívne vzdelávanie, odbornú prípravu a celoživotné vzdelávanie a zásady č. 4 o aktívnej podpore zamestnanosti.

(3)

Kvalitné a inovačné systémy odborného vzdelávania a prípravy poskytujú ľuďom zručnosti potrebné pre prácu, osobný rozvoj a občianstvo, ktoré im pomáhajú prispôsobiť sa dvojakej transformácii – digitálnej a zelenej – a realizovať ju, zvládať núdzové situácie a hospodárske otrasy, a pritom podporovať hospodársky rast a sociálnu súdržnosť. Tieto zručnosti im zároveň pomáhajú získať alebo vytvoriť pracovné miesta, po ktorých je na pracovnom trhu dopyt.

(4)

Účinné politiky v oblasti odborného vzdelávania a prípravy sú nevyhnutné na dosiahnutie cieľa stanoveného v článku 145 ZFEÚ, ktorým je podpora kvalifikovanej, vyškolenej a pružnej pracovnej sily a pracovných trhov reagujúcich na hospodárske zmeny.

(5)

Oznámenie Komisie o Európskej zelenej dohode (3) predstavuje novú stratégiu rastu Európy, ktorej cieľom je transformovať európske hospodárstvo a spoločnosť a nasmerovať ich na udržateľnejšiu cestu. Školy, inštitúcie odbornej prípravy a univerzity majú všetky predpoklady na to, aby žiakov a študentov, rodičov, podniky a širšiu komunitu zapojili do zmien potrebných na úspešnú transformáciu. Na využitie výhod vyplývajúcich zo zelenej transformácie je potrebné iniciatívne zvyšovanie úrovne zručností a získavanie nových zručností.

(6)

V oznámení Komisie o silnej sociálnej Európe pre spravodlivé transformácie (4) sa zdôrazňuje potreba dostať do popredia zručnosti, zamestnateľnosť a ľudský kapitál prostredníctvom Európskeho programu v oblasti zručností pre udržateľnú konkurencieschopnosť, sociálnu spravodlivosť a odolnosť (5), spolu s návrhom odporúčania Rady týkajúceho sa odborného vzdelávania a prípravy. Takisto sa v ňom oznamuje ďalšia práca na európskom vzdelávacom priestore a novom rámci spolupráce s členskými štátmi v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy.

(7)

Oznámenie Komisie o novej priemyselnej stratégii pre Európu (6) obsahuje výzvu na prijatie ráznych opatrení zameraných na to, aby sa celoživotné vzdelávanie stalo realitou pre všetkých, a aby sa zabezpečilo, že vzdelávanie a odborná príprava udržiavajú krok s dvojakou transformáciou. Rovnako vyzýva poskytovateľov vysokoškolského vzdelávania a odborného vzdelávania a prípravy, aby pre trh práce zabezpečovali viac vedcov, inžinierov a technických pracovníkov. V novom akčnom pláne pre obehové hospodárstvo (7) a v stratégii EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030 (8) sa zdôrazňuje kľúčová úloha zručností pri transformácii na zelené a čisté hospodárstvo.

(8)

V oznámení Komisie o stratégii pre MSP pre udržateľnú a digitálnu Európu (9) sa zdôrazňuje, že najdôležitejším problémom pre štvrtinu mikropodnikov a malých a stredných podnikov (MSP) v EÚ sa stala dostupnosť kvalifikovaných pracovníkov alebo skúsených manažérov a že najväčšou prekážkou pre nové investície v celej EÚ je nedostatok kvalifikovaných zamestnancov. Odborné vzdelávanie a príprava majú osobitný význam pre MSP pri zabezpečovaní toho, aby ich pracovná sila mala potrebné zručnosti.

(9)

V oznámení Komisie o Únii rovnosti: stratégia pre rodovú rovnosť na roky 2020 – 2025 (10) sa zdôrazňuje význam odborného vzdelávania a prípravy pre ženy a mužov s cieľom zabezpečiť vyvážené zastúpenie mužov a žien v profesiách, v ktorých tradične prevažujú muži alebo ženy, a bojovať tak proti rodovým stereotypom.

(10)

V oznámení Komisie o rozpočte EÚ umožňujúcom realizáciu plánu obnovy Európy (11) sa stanovuje odvážny a komplexný plán európskej obnovy, ktorý sa opiera o núdzový Európsky nástroj obnovy (Next Generation EU) a o posilnený viacročný finančný rámec na roky 2021 – 2027 Tento plán je založený na solidarite a spravodlivosti a hlboko zakorenený v spoločných zásadách a hodnotách Únie. V pláne sa stanovuje, ako naštartovať európske hospodárstvo, posilniť jeho zelenú a digitálnu transformáciu a dosiahnuť, aby bolo spravodlivejšie, odolnejšie a udržateľnejšie pre budúce generácie.

(11)

Od roku 2013 záruka pre mladých ľudí (12) pomohla mladým ľuďom vstúpiť na trh práce na základe kvalitnej ponuky zamestnania, ďalšieho vzdelávania, učňovskej prípravy alebo stáží do štyroch mesiacov od straty zamestnania alebo ukončenia školskej dochádzky. Odborné vzdelávanie a príprava účinne pomáhali pri prechode mladých ľudí, ktorým hrozí vylúčenie, na trh práce. V budúcnosti môžu atraktívne odborné vzdelávanie a príprava, ktoré sú relevantné pre trh práce, a najmä učňovská príprava, zohrávať ešte významnejšiu úlohu v rámci záruky pre mladých ľudí z hľadiska predchádzania nezamestnanosti mladých ľudí, ako aj ich prípravy na budúce príležitosti na trhu práce, najmä ako súčasť zelenej a digitálnej transformácie.

(12)

Cieľom návrhu Komisie týkajúceho sa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o Európskom sociálnom fonde plus (ESF+) je zabezpečiť relevantnejší systém vzdelávania a odbornej prípravy z hľadiska uplatnenia na trhu práce a rovnaký prístup k možnostiam celoživotného vzdelávania pre všetkých prostredníctvom dráh zvyšovania úrovne zručností a získavania nových zručností.

(13)

V návrhu Komisie týkajúcom sa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje „Erasmus“: program Únie pre vzdelávanie, odbornú prípravu, mládež a šport, a ktorým sa zrušuje nariadenie (EÚ) č. 1288/2013, sa stanovuje, že integrovaný charakter programu v rokoch 2014 – 2020, ktorý zahŕňa vzdelávanie vo všetkých kontextoch – formálnom, neformálnom aj informálnom – a vo všetkých etapách života, by sa mal zachovať, aby sa podporili flexibilné vzdelávacie dráhy umožňujúce jednotlivcom rozvíjať tie kompetencie, ktoré sú potrebné na riešenie výziev dvadsiateho prvého storočia.

(14)

Toto odporúčanie vychádza z viacerých iniciatív v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy a zručností, ktoré sa vypracovali na európskej úrovni a sú zhrnuté v prílohe I, a prispeje k Európskemu programu v oblasti zručností pre udržateľnú konkurencieschopnosť, sociálnu spravodlivosť a odolnosť, aktualizovanému akčnému plánu digitálneho vzdelávania, európskemu vzdelávaciemu priestoru a strategickému rámcu pre európsku spoluprácu vo vzdelávaní a odbornej príprave.

(15)

Toto odporúčanie je zamerané na splnenie cieľa európskeho vzdelávacieho priestoru, a to rozvíjať skutočný priestor nvzdelávanie v Európe, v ktorom hranice nebránikvalitnému inkluzívnemu vzdelávaniu odbornej príprave ktorého cieľom je odstrániť prekážky pri uznávaní kvalifikácií získaných v rámci vysokoškolského vzdelávania, vyššieho sekundárneho vzdelávaniodbornej prípravy študijných pobytov v zahraničí usilovať so jednoduchšie cezhraničné potvrdzovanie výstupov odbornej prípravy celoživotného vzdelávania.

(16)

V nadväznosti na priority posilnenej európskej spolupráce v odbornom vzdelávaní a príprave (kodanský proces), ktorá bola prijatá ako uznesenie Rady 19. decembra 2002 (13), sú ciele vysokokvalitného a flexibilného odborného vzdelávania a prípravy a nadnárodnej mobility naďalej ústredným prvkom globálnej vízie v otázke modernizácie odborného vzdelávania a prípravy, ako ju zodpovední ministri v roku 2010 vymedzili v Bruggskom komuniké.

(17)

V záveroch z Rigy z 22. júna 2015 sa ministri zodpovední za odborné vzdelávanie a prípravu dohodli na súbore priorít na podporu dosiahnutia tejto vízie, ako sa uvádza v spoločnej správe Rady a Komisie na rok 2015 o vykonávaní strategického rámca pre európsku spoluprácu vo vzdelávaní a odbornej príprave (ET 2020) (14) a v novom programe v oblasti zručností pre Európu z roku 2016 (15), ktorý ešte viac podporil politiku Únie v oblasti OVP s dôraznejším zameraním na atraktívnosť a kvalitu.

(18)

V odporúčaní Európskeho parlamentu a Rady z 18. júna 2009 o vytvorení európskeho referenčného rámca zabezpečenia kvality odborného vzdelávania a prípravy („EQAVET“) (16) sa stanovuje referenčný rámec v snahe podporiť členské štáty pri skvalitňovaní svojich systémov odborného vzdelávania a prípravy a prispieť k väčšej transparentnosti rozvoja politiky v oblasti odborného vzdelávania a prípravy medzi členskými štátmi. EQAVET počas desiatich rokov svojho vykonávania podnietil reformy vnútroštátnych systémov zabezpečovania kvality, ale významne neprispel k zlepšeniu, pokiaľ ide o transparentnosť mechanizmov zabezpečovania kvality. Okrem toho sa väčšinou uplatňoval na počiatočné odborné vzdelávanie a prípravu v školách. Rámec EQAVET 2009 by sa preto mal začleniť do tohto odporúčania a mali by sa doplniť prvky, ktorými sa riešia nedostatky v jeho vykonávaní súvisiace s kvalitou vzdelávacích výstupov, s certifikáciou a hodnotením, konzultáciami so zainteresovanými stranami, úlohou učiteľov a školiteľov, učením sa na pracovisku a flexibilitou odborného vzdelávania a prípravy. S cieľom zlepšiť vzájomné učenie, zvýšiť transparentnosť a konzistentnosť mechanizmov zabezpečovania kvality poskytovania odborného vzdelávania a prípravy a posilniť vzájomnú dôveru medzi členskými štátmi EÚ by sa na úrovni EÚ mali zaviesť partnerské preskúmania zabezpečovania kvality na úrovni systému.

(19)

V odporúčaní Európskeho parlamentu a Rady z 18. júna 2009 o vytvorení Európskeho systému kreditov pre odborné vzdelávanie a prípravu („ECVET“) (17) sa stanovuje cieľ zlepšiť uznávanie, zhromažďovanie a prenos vzdelávacích výstupov, pričom sa podporuje mobilita a celoživotné vzdelávanie, ako aj vytvorenie Európskeho systému kreditov v oblasti odborného vzdelávania a prípravy. ECVET počas desiatich rokov svojho vykonávania výrazne prispel k rozvoju príležitostí na kvalitnejšiu mobilitu prostredníctvom využívania a dokumentácie jednotiek vzdelávacích výstupov. Koncepcia bodov ECVET sa však vo všeobecnosti neuplatňovala a ECVET neviedol k vytvoreniu Európskeho systému kreditov v oblasti odborného vzdelávania a prípravy. Toto odporúčanie Rady by preto malo zahŕňať kľúčové zásady ECVET (napr. jednotky vzdelávacích výstupov) súvisiace s flexibilitou. Nástroje ECVET (napr. dohoda o vzdelávaní a memorandum o porozumení) podporujúce mobilitu študentov OVP sa majú ďalej rozvíjať v rámci iných nástrojov EÚ, ako sú nástroje podporované v rámci programu Erasmus+. V prípade odborných kvalifikácií na postsekundárnej a terciárnej úrovni sa môže uplatňovať Európsky systém prenosu a zhromažďovania kreditov, ktorý sa už v praxi používa.

(20)

V odporúčaní Rady z 15. marca 2018 týkajúcom sa európskeho rámca pre kvalitnú a účinnú učňovskú prípravu (18) sa uvádza 14 kľúčových kritérií, ktoré by členské štáty a zainteresované strany mali používať na rozvoj kvalitnej a účinnej učňovskej prípravy, čím sa zabezpečí rozvoj pracovných zručností, ako aj osobný rozvoj učňov.

(21)

Na základe monitorovania priorít dohodnutých v záveroch z Rigy z 22. júna 2015 poukazuje stredisko Cedefop na množstvo oblastí, v ktorých krajiny pokročili v programe modernizácie odborného vzdelávania a prípravy, najmä pokiaľ ide o učňovskú prípravu a učenie sa prácou, zabezpečovanie kvality, vytvorenie mechanizmov na predvídanie zručností a poradenských orgánov so zapojením sociálnych partnerov, zvýšenie priepustnosti a flexibility a v poslednom čase aj pokiaľ ide o väčší dôraz na digitálne zručnosti. Vzhľadom na zelenú a digitálnu transformáciu je však potrebné výrazne rozšíriť a zlepšiť ponuku odborného vzdelávania a prípravy pre mladých ľudí i dospelých a zároveň zvýšiť atraktívnosť a kvalitu počiatočného odborného vzdelávania a prípravy.

(22)

Mnohé krajiny zaviedli iniciatívy na podporu excelentnosti v odbornom vzdelávaní a príprave a na lepšie prepojenie OVP s ekosystémami inovácií a zručností. V nadväznosti na tieto príklady prebieha pilotný projekt centier excelentnosti OVP, pričom by sa tieto centrá mali stať prvotriednymi referenčnými miestami odbornej prípravy v konkrétnych oblastiach, a to pre počiatočnú odbornú prípravu, ako aj pre ďalšie zvyšovanie úrovne zručností a získavanie nových zručností.

(23)

Poradný výbor pre odbornú prípravu vo svojom stanovisku s názvom „Budúcnosť odborného vzdelávania a prípravy“, ktoré bolo prijaté v decembri 2018, uviedol víziu excelentného, inkluzívneho a celoživotného odborného vzdelávania a prípravy, ktoré spĺňajú požiadavky budúcnosti vyvolané hospodárskymi, technologickými a spoločenskými zmenami. V tomto stanovisku bola Komisia vyzvaná, aby pripravila návrh na zefektívnenie a konsolidáciu rámca politiky EÚ pre odborné vzdelávanie a prípravu, jeho riadenia a existujúcich nástrojov v podobe všeobecného odporúčania Rady.

(24)

Vzhľadom na jeho nezáväzný charakter toto odporúčanie dodržiava zásady subsidiarity a proporcionality a malo by sa vykonávať v súlade s európskym právom, vnútroštátnym právom a zaužívanými postupmi. Konkrétne týmto odporúčaním nie je dotknutá smernica 2005/36/ES (19) zmenená smernicou 2013/55/EÚ (20) o uznávaní odborných kvalifikácií a o režime automatického uznávania kvalifikácií, ktorý je v nej uvedený.

Pokiaľ ide o vymedzenie pojmu „odborné vzdelávanie a príprava“:

Na účely tohto odporúčania sa pod odborným vzdelávaním a prípravou rozumie také vzdelávanie a príprava, ktoré majú za cieľ vybaviť mladých ľudí a dospelých znalosťami, zručnosťami a kompetenciami, ktoré sú potrebné v konkrétnych povolaniach alebo vo všeobecnosti na trhu práce (21). Môže sa poskytovať vo formálnom a neformálnom prostredí na všetkých úrovniach európskeho kvalifikačného rámca (EKR) vrátane terciárnej úrovne, ak je to vhodné.

a)

pracovali na vykonávaní politiky v oblasti odborného vzdelávania a prípravy, ktorá:

b)

uplatňovali opatrenia a investície na realizáciu tejto politiky v súlade so zásadami vymedzenými v ďalej uvedených bodoch 1 – 21 a

c)

usilovali sa do roku 2025 dosiahnuť tieto ciele na úrovni EÚ (22), ktoré sú súčasťou príslušných európskych monitorovacích rámcov, a to aj v oblasti politiky vzdelávania a odbornej prípravy a sociálnej politiky a politiky zamestnanosti:

1.

2.

3.

4.

5.

6.

7.

8.

9.

10.

11.

12.

13.

14.

15.

16.

17.

18.

19.

20.

21.

22.

Podporovať udržateľné partnerstvá pre riadenie odborného vzdelávania a prípravy, a to v súlade s vnútroštátnym kontextom prípadne prostredníctvom verejno-súkromných partnerstiev. Zapojiť sociálnych partnerov všetky príslušné zainteresované strany, medzi ktoré patriaj inštitúcie odborného vzdelávaniprípravy, priemyselné odvetvipodniky všetkých veľkostí, verejné súkromné služby zamestnanosti, učiteliškoliteliOVP ich zástupcovia, sprostredkovateľské orgány, ako sú priemyselné, obchodné remeselné komory, profesijné odvetvové organizácie, národní koordinátori pre záruku pre mladých ľudí, ESF a ďalšie iniciatívy EÚ, odvetvie informačných technológií, centrá excelentnosti OVP, klastre, organizácie študentov rodičov, ako aj miestne, regionálne vnútroštátne orgány. Podporovať takéto partnerstvá nregionálnej odvetvovej úrovni;

23.

Čo najlepšie využívať európske nástroje transparentnosti, ako sú európsky kvalifikačný rámec, Európsky systém prenosu a zhromažďovania kreditov (ECTS), Europass a Európska klasifikácia zručností, kompetencií, kvalifikácií a povolaní (ESCO), uľahčiť automatické vzájomné uznávanie kvalifikácií a výsledkov študijných pobytov v zahraničí (36), umožniť študentom využívať rôzne prvky Europassu (napr. zaznamenávanie ich skúseností, zručností a kvalifikácií v online profile, ktorý slúži na profesijné poradenstvo, skúsenosti v oblasti mobility, získavanie digitálne podpísaných certifikátov a prijímanie návrhov a vyhľadávanie v oblasti vzdelávania a pracovných príležitostí, kvalifikácie, potvrdzovania, uznávania atď.);

24.

Čo najlepšie využívať fondy a nástroje Európskej únie podporujúce reformy a/alebo investície v oblasti odborného vzdelávania a prípravy, a to aj pokiaľ ide o digitalizáciu a environmentálnu udržateľnosť, ako sú napríklad Next Generation EU (Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti, REACT-EU), Európsky sociálny fond plus, SURE, Európsky fond regionálneho rozvoja, Program InvestEU, Erasmus+, Horizont Európa, Interreg, Digitálna Európa, Mechanizmus spravodlivej transformácie, Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka a modernizačný fond; stimulovať ďalšie investície do odborného vzdelávania a prípravy tak z verejného, ako aj zo súkromného sektora;

25.

Na základe príslušných existujúcich vnútroštátnych opatrení a finančných rámcov vymedziť opatrenia, ktoré sa do 18 mesiacov od prijatia tohto odporúčania majú prijať na jeho vykonávanie na vnútroštátnej úrovni, a sledovať ich vykonávanie vrátane prideľovania vnútroštátnych zdrojov, ktoré je na vnútroštátnej úrovni primerané, pričom sa dôraz bude klásť na začlenenie digitalizácie a environmentálnej udržateľnosti do celého odvetvia OVP a náležite sa zohľadní zodpovednosť/autonómia inštitúcií vzdelávania a odbornej prípravy v súlade s vnútroštátnym kontextom.

26.

Zabezpečenia účinného riadenia politiky EÚ v oblasti odborného vzdelávania a prípravy prostredníctvom tripartitného Poradného výboru pre odbornú prípravu na základe priebežného pracovného programu a v spolupráci s generálnymi riaditeľmi pre odborné vzdelávanie a prípravu (37), zástupcami študentov a poskytovateľmi odborného vzdelávania a prípravy;

27.

Zabezpečenia toho, aby sa politika EÚ v oblasti odborného vzdelávania a prípravy v plnej miere začlenila do vykonávania pokroku v rámci Plánu obnovy pre Európu, Európskej zelenej dohody, Novej priemyselnej stratégie pre Európu a stratégie pre MSP pre udržateľnú a digitálnu Európu a aby bola konzistentnou a súdržnou súčasťou Európskeho programu v oblasti zručností pre udržateľnú konkurencieschopnosť, sociálnu spravodlivosť a odolnosť, akčného plánu digitálneho vzdelávania, celkového rámca pre európsku spoluprácu vo vzdelávaní a odbornej príprave a európskeho vzdelávacieho priestoru;

28.

Ďalšieho poskytovania podpory štrukturálnych reforiem v oblasti učňovskej prípravy prostredníctvom služby na podporu učňovskej prípravy a nového impulzu pre Európske združenie učňovskej prípravy v súčinnosti so zárukou pre mladých ľudí; postupného rozširovania podporných služieb pre odborné vzdelávanie a prípravu v spolupráci so strediskom Cedefop;

29.

Preskúmania koncepcie a využívania mikrocertifikátov, aj v rámci OVP, spolu s členskými štátmi a príslušnými zainteresovanými stranami, a to aj v kontexte poradnej skupiny pre EKR, ako sa navrhuje v Európskom programe v oblasti zručností;

30.

Podpory cieľa, ktorým je postupné vytváranie a rozvoj európskych platforiem centier excelentnosti OVP, a preskúmania, v spolupráci s členskými štátmi a príslušnými zainteresovanými stranami, spoločných európskych odborných profilov ako súčasti platformy Europass, ktoré by podľa možnosti boli doplnené o digitálny obsah OVP vyvinutý v rámci európskych nástrojov transparentnosti, s cieľom uľahčiť mobilitu študentov a pracovníkov a transparentnosť a automatické uznávanie kvalifikácií;

31.

Podpory kvalitnej a účinnej digitalizácie poskytovania OVP v rámci školského vzdelávania aj učenia sa na pracovisku prostredníctvom podpory využívania európskych rámcov kompetencií (38) a nástrojov sebahodnotenia (39) a preskúmania uskutočniteľnosti celoeurópskeho prieskumu týkajúceho sa škôl poskytujúcich OVP;

32.

Posilnenia Európskeho združenia učňovskej prípravy a koalícií pre digitálne zručnosti a pracovné miesta, ako sa uvádza v Európskom programe v oblasti zručností;

33.

Podpory európskych systémov odborného vzdelávania a prípravy v medzinárodnom kontexte tak, aby sa uznávali ako celosvetová referencia pre študentov OVP, okrem iného aj prostredníctvom podpory internacionalizácie systémov odborného vzdelávania a prípravy, a to aj pokiaľ ide o kandidátske krajiny EÚ a krajiny európskeho susedstva, v spolupráci s Európskou nadáciou pre odborné vzdelávanie, súťaží zameraných na zručnosti a komunikačných kampaní na zvýšenie atraktívnosti a pozitívneho obrazu OVP a poskytovania používateľsky ústretového prístupu k informáciám o odbornom vzdelávaní a príprave a o súvisiacich kariérnych príležitostiach, na základe prvkov rámca Europass a ich ďalšieho rozvoja;

34.

Spolupráce v oblasti odborného vzdelávania a prípravy s medzinárodnými organizáciami, medzi ktoré patria najmä OECD, MOP, UNESCO a Svetová banka;

35.

Podpory úsilia členských štátov pri vykonávaní tohto odporúčania, posilňovaní kapacít inštitúcií odborného vzdelávania a prípravy vrátane ich digitalizácie a environmentálnej udržateľnosti a podpory výskumu v oblasti OVP na vnútroštátnej úrovni aj na úrovni EÚ prostredníctvom financovania z príslušných fondov a programov Únie [Next Generation EU (Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti, REACT-EU), Európsky sociálny fond+, SURE, Európsky fond regionálneho rozvoja, Program InvestEU, Erasmus+, Horizont Európa, Interreg, Digitálna Európa, Mechanizmus spravodlivej transformácie, Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka, modernizačný fond];

36.

Zabezpečenia kvalitatívneho a kvantitatívneho monitorovania v súlade so spoločnými cieľmi stanovenými v tomto odporúčaní, ako aj ďalších relevantných údajov vrátane údajov o investíciách, a posúvania týchto údajov do európskeho semestra a príslušných európskych rámcov na monitorovanie a podávanie správ, ako aj podávania správ Rade o vykonávaní odporúčania každých päť rokov, vychádzajúc pritom z údajov dostupných na vnútroštátnej a európskej úrovni a z ročného monitorovania vykonávaného strediskom Cedefop.