„PRÍLOHA A

Objasnenia terminológie

Táto príloha obsahuje objasnenia, zemepisné vysvetlivky a vymedzenie pojmov, ktoré sú použité v ostatných prílohách, ak sa to v daných prílohách neuvádza inak.

1.   ZEMEPISNÉ VYSVETLIVKY

Len na účely štatistického vykazovania sa uplatňuje nasledujúce zemepisné vymedzenie:

—	Austrália nezahŕňa jej zámorské územia,

—	Dánsko nezahŕňa Faerské ostrovy a Grónsko,

—	Francúzsko zahŕňa Monako a zahŕňa francúzske zámorské departementy Guadeloupe, Martinik, Guyanu, Réunion a Mayotte,

—	Taliansko zahŕňa San Maríno a Vatikán (Svätá stolica),

—	Japonsko zahŕňa Okinawu,

—	Portugalsko zahŕňa Azory a Madeiru,

—	Španielsko zahŕňa Kanárske ostrovy, Baleárske ostrovy a Ceutu a Melillu,

—	Švajčiarsko nezahŕňa Lichtenštajnsko,

—	Spojené štáty zahŕňajú 50 štátov, District of Columbia, Americké Panenské ostrovy, Portoriko a Guam.

2.   AGREGÁTY

Výrobcovia elektriny a tepla sa zatrieďujú podľa účelu výroby:

—	výrobcovia s hlavnou činnosťou sú výrobcovia v súkromnom alebo verejnom vlastníctve, ktorí vyrábajú elektrickú energiu a/alebo teplo na predaj tretím stranám v rámci svojej hlavnej činnosti,

—	závodní výrobcovia sú výrobcovia v súkromnom alebo verejnom vlastníctve, ktorí vyrábajú elektrinu a/alebo teplo úplne alebo čiastočne na vlastné použitie v rámci činnosti, ktorá podporuje ich hlavnú činnosť.

Poznámka:

Komisia môže v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 11 ods. 2 ďalej objasniť terminológiu tým, že po nadobudnutí účinnosti zrevidovanej klasifikácie NACE (1) doplní príslušné odkazy.

2.1.   Dodávka

2.1.1.   Výroba/domáca výroba

Množstvo palív vyťažených alebo vyprodukovaných sa vypočíta po všetkých úkonoch, ktoré odstraňujú neaktívnu hmotu. Výroba zahŕňa množstvo, ktoré výrobca spotrebuje počas výrobného procesu (napríklad na vykurovanie alebo prevádzku zariadení a pomocných zariadení), ako aj dodávky ostatným výrobcom energie na transformáciu alebo iné použitie.

„Domáca výroba“ je výroba zo zdrojov na príslušnom území – na vnútroštátnom území vykazujúcej krajiny.

2.1.2.   Regenerované produkty

Vzťahuje sa len na čierne uhlie. Kaly a hlušinové haldy vyťažené v baniach.

2.1.3.   Vstupy z ostatných zdrojov

Množstvo palív, ktorých výroba je zahrnutá v iných výkazoch o palivách, ktoré sú však zmiešané s inými palivami a spotrebúvajú sa ako zmes. Ďalšie podrobnosti o tejto zložke sa poskytujú ako:

—	vstupy z ostatných zdrojov: uhlie

—	vstupy z ostatných zdrojov: ropa a ropné výrobky

—	vstupy z ostatných zdrojov: zemný plyn

—	vstupy z ostatných zdrojov: obnoviteľné zdroje.

2.1.4   Dovoz/vývoz

Ak nie je uvedené inak, „dovoz“ sa vzťahuje na krajinu pôvodu (krajina, v ktorej sa energetický produkt vyprodukoval) na použitie v krajine a „vývoz“ sa vzťahuje na krajinu konečnej spotreby vyprodukovaného energetického produktu. Množstvo sa považuje za dovezené alebo vyvezené, keď prekročilo politické hranice krajiny, bez ohľadu na to, či prebehlo colné konanie.

Ak nemožno určiť pôvod ani destináciu, môže sa použiť kategória „nešpecifikované/ostatné“.

2.1.5.   Medzinárodné námorné zásobníky

Množstvo palív dodávaných lodiam všetkých vlajok, ktoré sa používajú pri medzinárodných plavbách. Medzinárodné plavby sa môžu uskutočňovať na mori, vo vnútrozemských jazerách a vodných tokoch a v pobrežných vodách. Nezahŕňa sa:

—	spotreba v prípade lodí používaných pri vnútroštátnych plavbách; pri rozlišovaní medzi vnútroštátnou a medzinárodnou plavbou je rozhodujúci prístav vyplávania alebo priplávania, a nie vlajka alebo štát registrácie lode,

—	spotreba rybárskych plavidiel,

—	spotreba vojenských síl.

2.1.6.   Zmena stavu zásob

Rozdiel medzi počiatočným stavom zásob a konečným stavom zásob uskladnených na území daného štátu. Ak nie je uvedené inak, budovanie zásob sa označuje záporným číslom a čerpanie zásob kladným číslom.

2.1.7.   Počiatočné a konečné celkové zásoby na vnútroštátnom území

Všetky zásoby na vnútroštátnom území vrátane zásob, ktoré skladujú vlády, hlavní spotrebitelia alebo skladovateľské organizácie, zásoby uskladnené na palube prichádzajúcich oceánskych lodí, zásoby v bezcolných pásmach a zásoby pre ostatné strany, či už v rámci bilaterálnej vládnej dohody, alebo bez nej. Začiatok a koniec sa vzťahuje na prvý a posledný deň vykazovaného obdobia. Zásoby zahŕňajú zásoby uskladnené vo všetkých druhoch špeciálnych skladovacích zariadení buď na povrchu, alebo pod zemou.

2.1.8.   Priame použitie

Ropa (Surová ropa a ropné výrobky), ktoré sa používajú priamo bez spracovania v ropných rafinériách. Zahŕňa surovú ropu spaľovanú pri výrobe elektriny.

2.1.9.   Vstupy prvotných produktov

Zahŕňa množstvo domácej alebo dovezenej surovej ropy (vrátane kondenzátu) a domáceho NGL (2) použitého priamo bez spracovania v ropnej rafinérii a množstvo spätných tokov z petrochemického priemyslu, ktoré, hoci nejde o primárne palivo, sa používa priamo.

2.1.10.   Hrubý rafinérsky výstup

Výroba hotových výrobkov v rafinérii alebo zariadení na miešanie. Nezahŕňa straty z rafinérií, ale zahŕňa rafinérske palivo.

2.1.11.   Recyklované výrobky

Hotové výrobky, ktoré druhýkrát prešli marketingovou sieťou po tom, ako už boli dodané konečným spotrebiteľom (napríklad použité lubrikanty, ktoré sa opätovne spracúvajú). Toto množstvo by sa malo oddeliť od petrochemických spätných tokov.

2.1.12.   Spätné toky

Hotové výrobky alebo polovýrobky, ktoré sa vracajú od konečného spotrebiteľa do rafinérií na spracovanie, miešanie alebo predaj. Obyčajne sú to vedľajšie produkty petrochemickej výroby.

2.1.13.   Reklasifikácia medziproduktov

Množstvo, ktoré bolo reklasifikované v dôsledku zmeny ich špecifikácie alebo primiešania do iného výrobku. Negatívny vstup pre jeden výrobok sa kompenzuje kladným vstupom (alebo niekoľkými vstupmi) pre jeden výrobok alebo viac výrobkov a naopak; celkový čistý výsledok by mal byť nula.

2.1.14.   Reklasifikované produkty

Dovezené ropné výrobky, ktoré sa reklasifikovali ako suroviny na ďalšie spracovanie v rafinérii, bez dodania konečným spotrebiteľom.

2.1.15.   Štatistické rozdiely

Vypočítaná hodnota, definovaná ako rozdiel medzi výpočtom z hľadiska dodávky (prístup zhora nadol) a výpočtom z hľadiska spotreby (prístup zdola nahor). Mali by sa vysvetliť všetky výrazné štatistické rozdiely.

2.2.   Sektor transformácie

V sektore transformácie sa vykazuje len množstvo palív, ktoré boli transformované na iné palivá. Množstvo palív použitých na vykurovanie a prevádzku zariadení a vo všeobecnosti na podporu transformácie by sa mal uviesť v sektore energetiky.

2.2.1.   Výrobcovia s hlavnou činnosťou – IBA elektrina

Množstvo palív použitých výrobcami s hlavnou činnosťou pri výrobe elektriny v jednotkách/zariadeniach iba na výrobu elektriny.

2.2.2.   Výrobcovia s hlavnou činnosťou – jednotky na kombinovanú výrobu elektriny a tepla

Množstvo palív použitých výrobcami s hlavnou činnosťou pri výrobe elektriny a/alebo tepla v jednotkách na kombinovanú výrobu elektriny a tepla.

2.2.3.   Výrobcovia s hlavnou činnosťou – IBA teplo

Množstvo palív použitých výrobcami s hlavnou činnosťou pri výrobe tepla v jednotkách/zariadeniach iba na výrobu tepla.

2.2.4.   Závodní výrobcovia – IBA elektrina

Množstvo palív použitých závodnými výrobcami pri výrobe elektriny v jednotkách/zariadeniach iba na výrobu elektriny.

2.2.5.   Závodní výrobcovia – jednotky na kombinovanú výrobu elektriny a tepla

Množstvo palív spolu použitých závodnými výrobcami pri výrobe elektriny a podiel palív použitých pri výrobe predaného tepla v jednotkách na kombinovanú výrobu elektriny a tepla. Podiel palív použitých pri výrobe tepla, ktoré sa nepredalo (teplo na vlastnú spotrebu), sa vykazuje v príslušnom sektore konečnej spotreby energie na základe klasifikácie NACE. Nepredané teplo, ktoré však bolo dodané iným subjektom v rámci nefinančných zmlúv alebo subjektom s iným vlastníkom, sa vykazuje na základe rovnakého princípu ako predané teplo.

2.2.6.   Závodní výrobcovia – IBA teplo

Podiel palív použitých pri výrobe predaného tepla v jednotkách/zariadeniach iba na výrobu tepla, v prípade závodných výrobcov. Podiel palív použitých pri výrobe tepla, ktoré sa nepredalo (teplo na vlastnú spotrebu), sa vykazuje v príslušnom sektore konečnej spotreby energie na základe klasifikácie NACE. Nepredané teplo, ktoré však bolo dodané iným subjektom v rámci nefinančných zmlúv alebo subjektom s iným vlastníkom, sa vykazuje na základe rovnakého princípu ako predané teplo.

2.2.7.   Čiernouhoľné briketárne

Množstvo palív použitých v čiernouhoľných briketárňach pri výrobe čiernouhoľných brikiet.

2.2.8.   Koksárne

Množstvo palív použitých v koksárňach pri výrobe koksárenského koksu a koksárenského plynu.

2.2.9.   Hnedouhoľné/rašelinové briketárne

Množstvo palív použitých pri výrobe brikiet z hnedého uhlia (BKB) v hnedouhoľných briketárňach a množstvo palív použitých v rašelinových briketárňach pri výrobe rašelinových brikiet (PB).

2.2.10.   Plynárne

Množstvo palív použitých pri výrobe svietiplynu v plynárňach a zariadeniach na splynovanie uhlia.

2.2.11.   Vysoké pece

Množstvo palív vstupujúcich do vysokej pece, buď zhora spolu so železnou rudou, alebo dolu cez výlučne spolu so zohriatym vzduchom.

2.2.12.   Skvapalňovanie uhlia

Množstvo paliva použitého pri výrobe syntetickej ropy.

2.2.13.   Zariadenia na skvapalňovanie plynu (plyn na kvapaliny)

Množstvo plynných palív zmenených na kvapalné palivá.

2.2.14.   Zariadenia na výrobu dreveného uhlia

Množstvo tuhých biopalív zmenených na drevené uhlie.

2.2.15.   Ropné rafinérie

Množstvo palív použitých pri výrobe ropných výrobkov.

2.2.16.   Zariadenia zmiešavania zemného plynu (pre zmiešaný zemný plyn)

Množstvo plynov zmiešaných so zemným plynom do rozvodnej siete (siete zemného plynu).

2.2.17.   Na zmiešanie s automobilovým benzínom/naftou/petrolejom:

Množstvo kvapalných biopalív zmiešaných s fosílnymi palivami.

2.2.18.   Inde neuvedené

Množstvo palív použitých pri transformácii inde nezahrnuté. V prípade použitia treba v správe vysvetliť, čo je zahrnuté v tejto položke.

2.3.   Sektor energetiky

Množstvo spotrebované v energetickom priemysle na podporu ťažby (banská ťažba, ťažba ropy a plynu) alebo prevádzkovú spotrebu v spojení s transformačnými aktivitami. Zodpovedá to divíziám 05, 06, 19 a 35 NACE Rev. 2, skupine 09.1 NACE Rev. 2 a triedam 07.21 a 08.92 NACE Rev. 2.

Nezahŕňa množstvo palív transformovaných do inej energetickej formy (ktoré by sa mali vykázať v sektore transformácie) alebo použitých pri podpore prevádzky ropných, plynových a kalových potrubí (ktoré sa vykazujú v sektore dopravy).

Zahŕňa výrobu chemických materiálov na atómové štiepenie a fúziu, ako aj výrobky týchto procesov.

2.3.1.   Vlastná spotreba elektrární, teplární a výhrevní

Množstvo palív spotrebovaných ako energia pre podporné operácie v zariadeniach s jednotkami iba na výrobu elektriny, iba na výrobu tepla a na kombinovanú výrobu elektriny a tepla.

2.3.2.   Uhoľné bane

Množstvo palív spotrebovaných ako energia na podporu ťažby a prípravy uhlia v uhoľnom baníctve. Uhlie pálené v elektrárňach pri ťažných vežiach sa vykazuje v sektore transformácie.

2.3.3.   Čiernouhoľné briketárne

Množstvo palív spotrebovaných ako energia pre podporné operácie v čiernouhoľných briketárňach.

2.3.4.   Koksárne

Množstvo palív spotrebovaných ako energia pre podporné operácie v koksárňach.

2.3.5.   Hnedouhoľné/rašelinové briketárne

Množstvo palív použitých ako energia pre podporné operácie v hnedouhoľných/rašelinových briketárňach.

2.3.6.   Plynárne/zariadenia na splynovanie

Množstvo palív spotrebovaných ako energia pre podporné operácie v plynárňach a zariadeniach na splynovanie uhlia.

2.3.7.   Vysoké pece

Množstvo palív spotrebovaných ako energia pre podporné operácie vo vysokých peciach.

2.3.8.   Skvapalňovanie uhlia

Množstvo palív spotrebovaných ako energia pre podporné operácie v zariadeniach na skvapalňovanie uhlia.

2.3.9.   Skvapalňovanie (LNG)/opätovné splynovanie

Množstvo palív spotrebovaných ako energia pre podporné operácie v zariadeniach na skvapalňovanie a opätovné splynovanie zemného plynu.

2.3.10.   Zariadenia na splynovanie (bioplyn)

Množstvo palív spotrebovaných ako energia pre podporné operácie v zariadeniach na splynovanie bioplynu.

2.3.11.   Zariadenia na skvapalňovanie plynu (plyn na kvapaliny)

Množstvo palív spotrebovaných ako energia pre podporné operácie v zariadeniach na skvapalňovanie plynu (plyn na kvapaliny).

2.3.12.   Zariadenia na výrobu dreveného uhlia

Množstvo palív spotrebovaných ako energia pre podporné operácie v zariadeniach na výrobu dreveného uhlia.

2.3.13.   Ropné rafinérie

Množstvo palív spotrebovaných ako energia pre podporné operácie v ropných rafinériách.

2.3.14.   Ťažba ropy a plynu

Množstvo palív spotrebovaných v zariadeniach na ťažbu ropy a zemného plynu. Nezahŕňa straty v potrubiach (treba vykázať ako distribučné straty) ani množstvo energie použité pri prevádzke potrubí (treba vykázať v sektore dopravy).

2.3.15.   Inde neuvedené – energetika

Množstvo palív súvisiacich s energetickými činnosťami inde nezahrnuté. V prípade použitia treba v správe vysvetliť, čo je zahrnuté v tejto položke.

2.4.   Distribučné straty

Množstvo strát palív vyskytujúcich sa z dôvodu dopravy a distribúcie.

2.5.   Konečná neenergetická spotreba

Množstvo fosílnych palív použitých na neenergetické účely – nespaľované palivá.

2.6.   Konečná spotreba energie (špecifikácia konečného použitia)

2.6.1.   Sektor priemyslu

Týka sa množstva paliva spotrebovaného priemyselným podnikom na podporu jeho hlavných činností.

Pokiaľ ide o jednotky iba na výrobu tepla alebo jednotky na kombinovanú výrobu elektriny a tepla, vykazuje sa len množstvo palív spotrebovaných na výrobu tepla použitého samotným subjektom (teplo na vlastnú spotrebu). Množstvo palív spotrebovaných na výrobu predaného tepla a na výrobu elektriny sa vykazuje v príslušnom sektore transformácie.

2.6.1.1.   Ťažba a dobývanie: divízie 07 (okrem triedy 07.21) a 08 (okrem triedy 08.92) NACE Rev. 2; skupina 09.9 NACE Rev. 2.

2.6.1.1.1.   Dobývanie kovových rúd [divízia 07 NACE Rev. 2; nezahŕňa triedu 07.21 NACE Rev. 2 – Dobývanie uránových a tóriových rúd]

2.6.1.1.2.   Iná ťažba a dobývanie [divízia 08 NACE Rev. 2; nezahŕňa triedu 08.92 NACE Rev. 2 – Ťažba rašeliny]

2.6.1.1.3.   Pomocné činnosti pri ťažbe [divízia 09 NACE Rev. 2; nezahŕňa triedu 09.01 NACE Rev. 2 – Pomocné činnosti pri ťažbe ropy a zemného plynu]

2.6.1.2.   Potraviny, nápoje a tabak: divízie 10, 11 a 12 NACE Rev. 2.

2.6.1.2.1.   Výroba potravín [divízia 10 NACE Rev. 2]

2.6.1.2.2.   Výroba nápojov [divízia 11 NACE Rev. 2]

2.6.1.2.3.   Výroba tabakových výrobkov [divízia 12 NACE Rev. 2]

2.6.1.3.   Textil a koža [divízie 13, 14 a 15 NACE Rev. 2.; zahŕňa výrobu textilu, výrobu odevov a výrobu kože a kožených výrobkov]

2.6.1.4.   Drevo a výrobky z dreva – Výroba dreva a výrobkov z dreva a korku okrem nábytku; výroba predmetov zo slamy a prúteného materiálu [divízia 16 NACE Rev. 2]

2.6.1.5.   Celulóza, papier a tlač: divízie 17 a 18 NACE Rev. 2.

2.6.1.5.1.   Výroba papiera a papierových výrobkov [divízia 17 NACE Rev. 2]

2.6.1.5.1.1.   Výroba celulózy [trieda 17.11 NACE Rev. 2]

2.6.1.5.1.2.   Ostatný papier a papierové výrobky [trieda 17.12 NACE Rev. 2 a skupina 17.2 NACE Rev. 2]

2.6.1.5.2.   Tlač a reprodukcia záznamových médií [divízia 18 NACE Rev. 2]

2.6.1.6.   Chemický a petrochemický priemysel: divízie 20 a 21 NACE Rev. 2.

2.6.1.6.1.   Výroba chemikálií a chemických produktov [divízia 20 NACE Rev. 2]

2.6.1.6.2.   Výroba základných farmaceutických výrobkov a farmaceutických prípravkov [divízia 21 NACE Rev. 2]

2.6.1.7.   Nekovové minerálne výrobky [divízia 23 NACE Rev. 2]

2.6.1.7.1.   Výroba skla a výrobkov zo skla [skupina 23.1 NACE Rev. 2]

2.6.1.7.2.   Výroba cementu, vápna a sadry (vrátane slinku) [skupina 23.5 NACE Rev. 2]

2.6.1.7.3.   Ostatné nekovové minerálne výrobky [skupiny 23.2, 23.3, 23.4, 23.6, 23.7 a 23.9 NACE Rev. 2]

2.6.1.8.   Hutníctvo železa a ocele [Výroba a spracovanie kovov A: skupiny 24.1, 24.2 a 24.3 a triedy 24.51 a 24.52 NACE Rev. 2]

2.6.1.9.   Odvetvia neželezných kovov [Výroba a spracovanie kovov B: skupina 24.4 a triedy 24.53 a 24.54 NACE Rev. 2]

2.6.1.9.1.   Výroba hliníka [trieda 24.42 NACE Rev. 2]

2.6.1.9.2.   Odvetvia ostatných neželezných kovov [skupina 24.4 NACE Rev. 2 – okrem triedy 24.42 NACE Rev. 2; triedy 24.53 a 24.54 NACE Rev. 2]

2.6.1.10.   Strojárstvo: divízie 25, 26, 27 a 28 NACE Rev. 2.

2.6.1.10.1.   Výroba kovových konštrukcií, okrem strojov a zariadení [divízia 25 NACE Rev. 2]

2.6.1.10.2.   Výroba počítačových, elektronických a optických výrobkov [divízia 26 NACE Rev. 2]

2.6.1.10.3.   Výroba elektrických zariadení [divízia 27 NACE Rev. 2]

2.6.1.10.4.   Výroba strojov a zariadení i. n. [divízia 28 NACE Rev. 2]

2.6.1.11.   Dopravné prostriedky: Priemysel týkajúci sa zariadení používaných v doprave [divízie 29 a 30 NACE; zahŕňa Výrobu motorových vozidiel, prívesov a návesov a Výrobu ostatných dopravných prostriedkov]

2.6.1.12.   Inde neuvedené – priemysel: divízie 22, 31 a 32 NACE

2.6.1.12.1.   Výroba výrobkov z gumy a plastu [divízia 22 NACE]

2.6.1.12.2.   Výroba nábytku [divízia 31 NACE Rev. 2]

2.6.1.12.3.   Iná výroba [divízia 32 NACE Rev. 2]

2.6.1.13.   Stavebníctvo [divízie 41, 42 a 43 NACE Rev. 2]

2.6.2.   Sektor dopravy

Energia použitá vo všetkých dopravných činnostiach bez ohľadu na sektor podľa klasifikácie NACE (ekonomický sektor), v ktorom sa činnosť vykonáva. Palivá použité na vykurovanie a osvetlenie na železničných staniciach, autobusových staniciach, prístavných mólach a letiskách sa vykazujú v „obchode a verejných službách“ a nie v sektore dopravy.

2.6.2.1.   Železničná doprava

Množstvo palív použitých v železničnej doprave vrátane priemyselných železníc a železničnej dopravy ako súčasti systémov mestskej alebo prímestskej dopravy (napríklad vlaky, električky, metrá).

2.6.2.2.   Vnútroštátna plavba

Množstvo palív dodávaných plavidlám všetkých vlajok neangažovaných v medzinárodnej plavbe (pozri medzinárodné námorné zásobníky). Pri rozlišovaní medzi vnútroštátnou a medzinárodnou plavbou je rozhodujúci prístav vyplávania alebo priplávania, a nie vlajka alebo štát registrácie lode.

2.6.2.3.   Cestná doprava

Množstvo palív použitých pre cestné vozidlá. Zahŕňa palivo použité poľnohospodárskymi vozidlami na verejných komunikáciách a lubrikanty používané v cestných vozidlách.

Nezahŕňa energiu použitú pre stacionárne motory (pozri sektor „Ostatné“), na použitie traktormi mimo verejných komunikácií (pozri „Poľnohospodárstvo“), použitie vo vojenských cestných vozidlách (pozri sektor „Ostatné – inde neuvedené“), bitúmen používaný na úpravu ciest a energiu používanú v motoroch na stavbách (pozri „Priemysel“, podsektor „Stavebníctvo“).

2.6.2.4.   Potrubná doprava

Množstvo palív použitých ako energia na podporu a prevádzku potrubí dopravujúcich plyny, kvapaliny, kaly a ostatné komodity. Zahŕňa energiu použitú pre čerpacie stanice a udržiavanie potrubia. Nezahŕňa energiu použitú pri distribúcii zemného plynu alebo priemyselného plynu, horúcej vody a pary potrubím od distribútora ku koncovým používateľom (vykáže sa v sektore energetiky), energiu použitú pri konečnej distribúcii vody do domácností, pre priemyselných, komerčných a iných používateľov (zahrnie sa v sektore obchodu a verejných služieb) a straty, ku ktorým dochádza počas prepravy medzi distribútorom a koncovými používateľmi (vykážu sa ako distribučné straty).

2.6.2.5.   Medzinárodná letecká doprava

Množstvo palív dodávaných lietadlám medzinárodnej leteckej dopravy. Pri rozlišovaní medzi vnútroštátnou a medzinárodnou leteckou dopravou je rozhodujúce miesto odletu a príletu, a nie štát registrácie leteckého dopravcu. Nezahŕňa palivá použité leteckými dopravcami v ich cestných vozidlách (vykážu sa v časti „Inde neuvedené – doprava“) a vojenské použitie leteckých palív (vykáže sa v časti „Inde neuvedené – ostatné“).

2.6.2.6.   Vnútroštátna letecká doprava

Množstvo palív dodávaných lietadlám vnútroštátnej leteckej dopravy. Zahŕňa palivo použité na účely iné ako lietanie, napríklad skúšanie motorov na skúšobnej stolici. Pri rozlišovaní medzi vnútroštátnou a medzinárodnou leteckou dopravou je rozhodujúce miesto odletu a príletu, a nie štát registrácie leteckého dopravcu. Zahŕňa cesty s dosť veľkou vzdialenosťou medzi dvoma letiskami v krajine so zámorskými územiami. Nezahŕňa palivá použité leteckými dopravcami v ich cestných vozidlách (vykážu sa v časti „Inde neuvedené – doprava“) a vojenské použitie leteckých palív (vykáže sa v časti „Inde neuvedené – ostatné“).

2.6.2.7.   Inde neuvedené – doprava

Množstvo palív použitých pre dopravné činnosti inde nezahrnuté. Zahŕňa palivá použité leteckými dopravcami pre ich cestné vozidlá a palivá použité v prístavoch na vykládku lodí, pre rôzne druhy žeriavov. V prípade použitia treba v správe vysvetliť, čo je zahrnuté v tejto položke.

2.6.3.   Ostatné sektory

Táto kategória zahŕňa množstvo palív použitých v sektoroch, ktoré nie sú špecificky uvedené alebo nepatria do sektora transformácia, energetika, priemysel alebo doprava.

2.6.3.1.   Obchod a verejné služby

Množstvo palív spotrebovaných podnikmi a úradmi vo verejnom aj súkromnom sektore. Divízie 33, 36, 37, 38, 39, 45, 46, 47, 52, 53, 55, 56, 58, 59, 60, 61, 62, 63, 64, 65, 66, 68, 69, 70, 71, 72, 73, 74, 75, 77, 78, 79, 80, 81, 82, 84 (okrem triedy 84.22), 85, 86, 87, 88, 90, 91, 92, 93, 94, 95, 96 a 99 NACE Rev. 2. Palivá použité na vykurovanie a osvetlenie na železničných a autobusových staniciach, prístavných mólach a letiskách sa vykazujú v tejto kategórii vrátane palív použitých pre všetky nedopravné činnosti zaradené do divízií 49, 50 a 51 NACE Rev. 2.

2.6.3.2.   Domácnosti

Množstvo palív spotrebovaných všetkými domácnosťami vrátane „domácností, ktoré zamestnávajú iné osoby“. Divízie 97 a 98 NACE Rev. 2.

Na sektor domácností sa uplatňuje toto osobitné vymedzenie:

Domácnosť je osoba žijúca osamelo alebo skupina ľudí, ktorí žijú spoločne v tej istej súkromnej obytnej jednotke a podieľajú sa na výdavkoch vrátane spoločného zabezpečovania životných potrieb. Sektor domácností je preto súhrnom všetkých domácností v krajine.

Kolektívne domácnosti – buď trvalé (napr. väznice) alebo dočasné (napr. nemocnice) – by nemali byť zahrnuté, keďže sú zahrnuté v spotrebe v sektore služieb. Energia použitá v dopravných činnostiach sa vykazuje v sektore dopravy, a nie v sektore domácností.

Do celkovej spotreby energie v domácnostiach by nemala byť zahrnutá ani spotreba energie na významné ekonomické činnosti vykonávané domácnosťami. Takéto činnosti zahŕňajú poľnohospodárske ekonomické činnosti v malých poľnohospodárskych podnikoch a ostatné ekonomické činnosti vykonávané v sídle domácnosti a vykazujú sa v príslušnom sektore konečnej spotreby.

2.6.3.2.1.   Vykurovanie priestoru

Táto energetická služba sa týka použitia energie na poskytovanie tepla vo vnútorných priestoroch obytnej jednotky.

2.6.3.2.2.   Ochladzovanie priestoru:

Táto energetická služba sa týka použitia energie na ochladzovanie obytnej jednotky pomocou klimatizačných zariadení a/alebo chladiacich agregátov.

Do tohto oddielu nepatria ventilátory, dúchadlá ani ostatné prístroje nenapojené na chladiaci agregát, ktoré by sa mali uvádzať v oddiele „osvetlenie a elektrické spotrebiče“.

2.6.3.2.3.   Ohrev vody:

Táto energetická služba sa týka použitia energie na ohrev vody na teplú úžitkovú vodu, kúpanie, čistenie a ostatné použitia iné ako varenie.

Nepatrí sem vykurovanie bazénov, ktoré by sa malo uvádzať v oddiele „ostatné konečné použitia“.

2.6.3.2.4.   Varenie:

Táto energetická služba sa týka použitia energie na prípravu jedál.

Nepatria sem pomocné kuchynské spotrebiče (mikrovlnné rúry, kanvice, kávovary atď.), ktoré by sa mali uvádzať v oddiele „osvetlenie a elektrické spotrebiče“.

2.6.3.2.5.   Osvetlenie a elektrické spotrebiče (len elektrina):

Použitie energie na osvetlenie a pre akékoľvek iné elektrické zariadenia v obytnej jednotke, ktoré nepatria do oddielu „ostatné konečné použitia“.

2.6.3.2.6.   Ostatné konečné použitia:

Ostatná spotreba energie v domácnostiach, ako je použitie energie na exteriérové činnosti a akékoľvek iné činnosti nezahrnuté do piatich vyššie uvedených konečných použití energie (napr. kosačky na trávu, vykurovanie bazénov, vonkajšie ohrievače, vonkajšie grily, sauny atď.).

2.6.3.3.   Poľnohospodárstvo/lesníctvo

Množstvo palív spotrebovaných používateľmi zaradenými do poľnohospodárstva, poľovníctva a lesníctva; divízie 01 a 02 NACE Rev. 2.

2.6.3.4.   Rybolov

Množstvo palív dodaných pre vnútrozemský, pobrežný a hlbokomorský rybolov. Rybolov by mal zahŕňať palivá dodané lodiam všetkých vlajok, ktoré doplnili palivo v krajine (vrátane medzinárodného rybolovu), a energiu použitú v rybolove. Divízia 03 NACE Rev. 2.

2.6.3.5.   Inde neuvedené – ostatné

Množstvo palív použitých pre inde nezahrnuté činnosti (napríklad trieda 84.22 NACE Rev. 2). Táto kategória zahŕňa palivo na vojenské účely pre celú mobilnú a stacionárnu spotrebu (napríklad lode, lietadlá, cestné vozidlá a energia použitá pre obytné priestory) bez ohľadu na to, či je dodané palivo určené pre armádu danej krajiny, alebo armádu inej krajiny. V prípade použitia treba v správe vysvetliť, čo je zahrnuté v tejto položke.

3.   PRODUKTY

3.1.   Uhlie (tuhé fosílne palivá a vyrábané plyny)

3.1.1.   Čierne uhlie

Čierne uhlie je agregát produktov, ktorý je sumou antracitu, koksovateľného uhlia a ostatného bituminózneho uhlia.

3.1.2.   Antracit

Uhlie vysokej kvality určené na použitie v priemysle a v domácnostiach. Obsahuje vo všeobecnosti menej než 10 % prchavých látok a má vysoký obsah uhlíka (okolo 90 % pevného uhlíka). Jeho spalné teplo je vyššie než 24 000 kJ/kg na bezpopolovom, ale vlhkom základe.

3.1.3.   Koksovateľné uhlie

Bituminózne uhlie s kvalitou, ktorá umožňuje výrobu koksu (koksárenského koksu) vhodného na podporu prevádzky vysokých pecí. Jeho spalné teplo je vyššie než 24 000 kJ/kg na bezpopolovom, ale vlhkom základe.

3.1.4.   Ostatné bituminózne uhlie

Uhlie použité na účely vytvárania pary, ktoré zahŕňa všetko bituminózne uhlie nezahrnuté ani v koksovateľnom uhlí, ani v antracite. Obsahuje viac prchavých látok než antracit (viac než 10 %) a menej uhlíka (menej než 90 % pevného uhlíka). Jeho spalné teplo je vyššie než 24 000 kJ/kg na bezpopolovom, ale vlhkom základe.

3.1.5.   Hnedé uhlie

Hnedé uhlie je agregát produktov, ktorý je sumou subbituminózneho uhlia a lignitu.

3.1.6.   Subbituminózne uhlie

Ide o neaglomerujúce uhlie so spalným teplom od 20 000 kJ/kg do 24 000 kJ/kg obsahujúce viac než 31 % prchavých látok na suchom bezminerálnom základe.

3.1.7.   Lignit

Neaglomerujúce uhlie so spalným teplom nižším než 20 000 kJ/kg a obsahujúce viac ako 31 % prchavých látok na suchom bezminerálnom základe.

3.1.8.   Čiernouhoľné brikety

Zložené palivo vyrobené z jemných častí čierneho uhlia s pridaním spojiva. Množstvo vyrobených čiernouhoľných brikiet môže byť preto o niečo vyššie než skutočné množstvo uhlia spotrebovaného pri transformácii.

3.1.9.   Koksárenský koks

Tuhý výrobok získavaný karbonizáciou uhlia, najmä koksovateľného uhlia pri vysokej teplote, má nízky obsah vlhkosti a prchavých látok. Koksárenský koks sa používa najmä v hutníctve železa a ocele ako zdroj energie a chemické činidlo.

V tejto kategórii sa vykazuje aj koksárenská škvara a zlievarenský koks.

Do tejto kategórie by mal byť zahrnutý aj polokoks (tuhý výrobok získavaný karbonizáciou uhlia pri nízkej teplote). Polokoks sa používa ako palivo na vykurovanie alebo v samotnom zariadení na transformáciu.

Táto položka takisto zahŕňa koks, koksárenskú škvaru a polokoks vyrobený z lignitu.

3.1.10.   Plynárenský koks

Vedľajší produkt čierneho uhlia použitý pri výrobe mestského plynu v plynárňach. Plynárenský koks sa používa na vykurovanie.

3.1.11.   Čiernouhoľný decht

Výsledok deštrukčnej destilácie bituminózneho uhlia. Čiernouhoľný decht je kvapalný vedľajší produkt získavaný destiláciou uhlia na výrobu koksu v koksárenskej peci alebo sa vyrába z hnedého uhlia („nízkoteplotný decht“).

3.1.12.   BKB (brikety z hnedého uhlia)

BKB je zložené palivo vyrobené z lignitu alebo subbituminózneho uhlia briketážou pod vysokým tlakom bez pridania spojiva vrátane suchej lignitovej drviny a prachu.

3.1.13.   Vyrábané plyny

Vyrábané plyny sú agregát produktov, ktorý je sumou svietiplynu, koksárenského plynu, vysokopecného plynu a ostatných získaných plynov.

3.1.14.   Svietiplyn (plynárne)

Zahŕňa všetky druhy plynov vyrobených vo verejných alebo súkromných podnikoch, ktorých hlavným cieľom je výroba, doprava a distribúcia plynu. Zahŕňa plyn vyrobený karbonizáciou (vrátane plynu, ktorý sa vyrába v koksárňach a prechádza do svietiplynu), celkovým splynovaním s obohatením alebo bez obohatenia ropnými výrobkami (LPG, zvyškový vykurovací olej atď.), ako aj reformovaním a jednoduchým zmiešaním plynov a/alebo vzduchu vrátane zmiešania so zemným plynom, ktorý sa bude rozvážať a spotrebúvať prostredníctvom rozvodných sietí zemného plynu. Množstvo plynu, ktorý pochádza z prechodu ostatných uhoľných plynov do svietiplynu, sa vykazuje ako výroba svietiplynu.

3.1.15.   Koksárenský plyn

Koksárenský plyn je plyn získaný ako vedľajší produkt výroby koksárenského koksu na výrobu železa a ocele.

3.1.16.   Vysokopecný plyn

Vysokopecný plyn sa vyrába počas spaľovania koksu vo vysokej peci v hutníctve železa a ocele. Získava a používa sa ako palivo čiastočne v danom podniku a čiastočne v ostatných procesoch oceliarskeho priemyslu alebo v elektrárňach vybavených na jeho spaľovanie.

3.1.17.   Ostatné získané plyny

Vedľajší produkt výroby ocele v kyslíkovej peci, získavaný pri výstupe z pece. Plyn je takisto známy ako konvertorový plyn, LD plyn alebo BOS plyn. Množstvo paliva sa vykazuje na základe spalného tepla. Zahŕňa aj vyššie neuvedené nešpecifikované vyrábané plyny, ako napríklad spáliteľné plyny tuhého uhlíkového pôvodu získavané v inde nedefinovaných výrobných a chemických procesoch.

3.1.18.   Rašelina

Rašelina je spáliteľný mäkký, pórovitý alebo stlačený sediment rastlinného pôvodu s vysokým obsahom vody (až 90 % v surovom stave), ľahko rezateľný, svetlo- až tmavohnedej farby. Rašelina zahŕňa rašelinovú mačinu a mletú rašelinu. Rašelina použitá na neenergetické účely nie je zahrnutá.

3.1.19.   Výrobky z rašeliny

Napríklad rašelinové brikety získané priamo alebo nepriamo z rašelinovej mačiny a mletá rašelina.

3.1.20.   Roponosné bridlice a dechtový piesok

Roponosné bridlice a dechtový piesok sú usadené horniny, ktoré obsahujú organickú látku v podobe kerogénu. Kerogén je voskovitý materiál bohatý na uhľovodíky, o ktorom sa predpokladá, že jeho vznik predchádza vzniku ropy. Roponosné bridlice možno spaľovať priamo alebo tepelne spracúvať s cieľom získať bridlicovú ropu. Bridlicová ropa a ostatné výrobky získavané skvapalňovaním sa vykazujú ako ostatné uhľovodíky pri ropných výrobkoch.

3.2.   Zemný plyn

3.2.1.   Zemný plyn

Zemný plyn pozostáva z plynov vyskytujúcich sa v podzemných ložiskách, buď skvapalnených, alebo plynných, pozostávajúcich najmä z metánu, bez ohľadu na metódu ťažby (konvenčná a nekonvenčná). Zahŕňa „nepridružený“ plyn pochádzajúci z polí produkujúcich uhľovodíky len v plynnej forme, aj „pridružený“ plyn vyťažený so surovou ropou, ako aj metán získavaný z uhoľných baní (banský plyn) alebo z uhoľných ložísk (plyn z uhoľných slojov). Zemný plyn nezahŕňa bioplyn ani vyrábané plyny. Transfery týchto produktov do siete zemného plynu sa vykazujú oddelene od zemného plynu. Zemný plyn zahŕňa skvapalnený zemný plyn (LNG) a stlačený zemný plyn (CNG).

3.3.   Elektrina a teplo

3.3.1.   Elektrina

Elektrina je prenos energie spôsobený fyzikálnym javom, ktorým sú elektrické výboje a ich účinky v pokoji a v pohybe. Vykazuje sa všetka použitá, vyrobená a spotrebovaná elektrina vrátane elektriny mimo siete a na vlastnú spotrebu.

3.3.2.   Teplo (odvodené teplo)

Teplo je energia hmoty získaná z translačného, rotačného a vibračného pohybu jej zložiek a zo zmien jej fyzického stavu. Vykazuje sa všetko vyrobené teplo okrem nepredaného tepla vyrobeného závodnými výrobcami na vlastné použitie; všetky ostatné formy tepla sa vykazujú ako použitie produktov, z ktorých sa vyrobilo teplo.

3.4.   Ropa (surová ropa a ropné výrobky)

3.4.1.   Surová ropa

Surová ropa je minerálny olej prírodného pôvodu, ktorý obsahuje zmes uhľovodíkov a pridružených nečistôt, ako je síra. Vyskytuje sa v kvapalnom skupenstve pri normálnej atmosférickej teplote a tlaku a jeho fyzické vlastnosti (hustota, viskozita atď.) sa veľmi menia. Do tejto kategórie patria plynové kondenzáty získavané z pridruženého a nepridruženého plynu, ktoré sa zmiešavajú s tokom surovej ropy. Množstvo sa vykazuje bez ohľadu na metódu ťažby (konvenčná a nekonvenčná). Surová ropa nezahŕňa NGL.

3.4.2.   Gazolín (NGL)

NGL sú kvapalné alebo skvapalnené uhľovodíky získané zo zemného plynu v separačných zariadeniach alebo zariadeniach na spracovanie zemného plynu. NGL zahŕňa etán, propán, bután (bežný a izolovaný), (izo-)pentán a ďalšie vyššie uhľovodíky (niekedy označované ako prírodný benzín alebo kondenzát).

3.4.3.   Rafinérske medziprodukty

Rafinérske medziprodukty sú východiskové produkty zo spracovanej ropy určené na ďalšie spracovanie (napríklad primárny vykurovací alebo vákuový plynový olej) okrem miešania. Ďalším spracovaním sa premenia na jednu alebo viac zložiek a/alebo hotové výrobky. Táto definícia takisto zahŕňa návrat z petrochemického priemyslu do rafinérskeho priemyslu (napríklad pyrolýzny benzín, frakcie C4, plynový olej a frakcie vykurovacieho oleja).

3.4.4.   Aditíva/oxygenáty

Aditíva sú neuhľovodíkové zlúčeniny pridávané alebo zmiešané s ropnými výrobkami na úpravu ich vlastností (oktán, cetán, vlastnosti za studena atď.). Prísady obsahujú oxygenáty [ako sú alkoholy (metanol, etanol), étery [metyl-terc-butyl-éter (MTBE), etyl-terc-butyl-éter (ETBE), terciárny amylmetyléter (TAME) atď.], estery (ako sú repkový olej alebo dimetylester atď.), chemické zlúčeniny [ako sú tetrametylolovo (TML), tetraetylolovo (TEL) a detergenty]. Množstvo aditív/oxygenátov (alkoholy, étery, estery a ostatné chemické zlúčeniny) uvedené v tejto kategórii by sa malo týkať množstva zmiešavaného s palivami alebo na použitie ako palivo. Táto kategória zahŕňa biopalivá zmiešané s kvapalnými fosílnymi palivami.

3.4.5.   Biopalivá v aditívach/oxygenátoch

Množstvo kvapalných biopalív uvedených v tejto kategórii sa vzťahuje na zmiešané kvapalné biopalivá a len na podiel kvapalných biopalív, nie na celkový objem kvapalín, do ktorých sa biopalivá miešajú. Vyňaté sú všetky nezmiešané kvapalné biopalivá.

3.4.6.   Ostatné uhľovodíky

Syntetická ropa z bituminóznych pieskov, roponosných bridlíc atď., tekuté výrobky zo skvapalňovania uhlia, výroba kvapalín z úpravy zemného plynu na benzín, hydrogénové a emulgované oleje (napríklad orimulsion); nezahŕňa roponosné bridlice; zahŕňa bridlicovú ropu (odvodený výrobok).

3.4.7.   Ropné výrobky

Ropné výrobky sú agregát produktov, ktorý je sumou rafinérskeho plynu, etánu, skvapalneného ropného plynu, ťažkého benzínu, automobilového benzínu, leteckého benzínu, dýzového paliva benzínového typu, leteckého petroleja, ostatného petroleja, plynového oleja/nafty, vykurovacieho oleja, lakového benzínu a SBP, lubrikantov, bitúmenu, parafínových voskov, ropného koksu a ostatných výrobkov.

3.4.8.   Rafinérsky plyn

Rafinérsky plyn obsahuje zmes nekondenzovaných plynov skladajúcich sa najmä z vodíka, metánu, etánu a alkénov, ktoré sa získavajú počas destilácie surovej ropy alebo spracovania ropných výrobkov (napríklad krakovanie) v rafinériách. Zahŕňa aj plyny vrátené z petrochemického priemyslu.

3.4.9.   Etán

Prírodný plynný lineárny uhľovodík (C2H6) extrahovaný zo zemného plynu a toku rafinérskych plynov.

3.4.10.   Skvapalnené ropné plyny (LPG)

LPG sú ľahko nasýtené parafinické uhľovodíky pochádzajúce z rafinérskeho spracovania, stabilizácie surovej ropy a spracovania zemného plynu. Obsahujú najmä propán (C3H8) a bután (C4H10) alebo ich zmes. Takisto môžu obsahovať propylén, butylén, izopropylén a izobutylén. Na účely dopravy a skladovania sú LPG obyčajne skvapalnené pod tlakom.

3.4.11.   Ťažký benzín

Ťažký benzín je surovina určená buď pre petrochemický priemysel (napríklad výroba etylénu alebo výroba aromatických látok), alebo na výrobu benzínu reformovaním alebo izomeráciou v rafinérii. Ťažký benzín zahŕňa materiál v destilačnom rozpätí od 30 °C do 210 °C alebo časti tohto rozpätia.

3.4.12.   Automobilový benzín

Automobilový benzín obsahuje zmes ľahkých uhľovodíkov destilujúcich medzi 35 °C a 215 °C. Používa sa ako palivo pre pozemné zážihové motory. Automobilový benzín môže obsahovať aditíva, oxygenáty a činidlá zlepšujúce oktánové číslo vrátane zlúčenín olova. Zahŕňa zložky na miešanie do automobilového benzínu (okrem aditív/oxygenátov), napr. alkyláty, izomeráty, reformáty, štiepený benzín určený na použitie ako hotový automobilový benzín. Automobilový benzín je agregát produktov, ktorý je sumou zmiešaného biobenzínu (biobenzín v automobilovom benzíne) a benzínu bez biozložky.

3.4.12.1.   Zmiešaný biobenzín (biobenzín v automobilovom benzíne)

Biobenzín primiešaný do automobilového benzínu.

3.4.12.2.   Benzín bez biozložky

Zvyšná časť automobilového benzínu – automobilový benzín s výnimkou zmiešaného biobenzínu (ide najmä o automobilový benzín fosílneho pôvodu).

3.4.13.   Letecký benzín

Benzín pripravený špeciálne pre letecké piestové motory s oktánovým číslom vyhovujúcim týmto motorom, s bodom tuhnutia –60 °C a destilačným rozpätím zvyčajne od 30 °C do 180 °C.

3.4.14.   Dýzové palivo benzínového typu (palivo na báze ťažkého benzínu alebo JP4)

Zahŕňa všetky ľahké uhľovodíkové oleje na použitie v leteckých turbínových hnacích jednotkách destilujúce medzi 100 °C a 250 °C. Získavajú sa miešaním petrolejov a benzínov alebo ťažkých benzínov takým spôsobom, že obsah aromátov nepresahuje 25 % objemu a tlak pár je medzi 13,7 kPa a 20,6 kPa.

3.4.15.   Letecký petrolej

Letecký petrolej sa používa pre letecké turbínové hnacie jednotky. Má rovnaké destilačné vlastnosti v rozpätí od 150 °C do 300 °C (všeobecne nie nad 250 °C) a bod vzplanutia ako letecký petrolej. Okrem toho má zvláštne špecifikácie (ako je bod tuhnutia), ktoré určuje Medzinárodné združenie leteckých prepravcov. Zahŕňa zložky na miešanie do leteckého petroleja. Letecký petrolej je agregát produktov, ktorý je sumou zmiešaných biozložiek do leteckého petroleja (biozložky do leteckého petroleja v leteckom petroleji) a leteckého petroleja bez biozložky.

3.4.15.1.   Zmiešané biozložky do leteckého petroleja (biozložky do leteckého petroleja v leteckom petroleji)

Biozložka do leteckého petroleja primiešaná do leteckého petroleja.

3.4.15.2.   Letecký petrolej bez biozložky

Zvyšná časť leteckého petroleja – letecký petrolej s výnimkou zmiešaných biozložiek do leteckého petroleja (ide najmä o letecký petrolej fosílneho pôvodu).

3.4.16.   Ostatný petrolej

Rafinovaný ropný destilát, ktorý sa používa v sektoroch iných ako letecká doprava. Destiluje medzi 150 °C a 300 °C.

3.4.17.   Plynový olej/nafta (destilovaný vykurovací olej)

Plynový olej/nafta je predovšetkým stredný destilát destilujúci od 180 °C do 380 °C. Zahŕňa zložky na miešanie. V závislosti od použitia je k dispozícii niekoľko druhov: Plynový olej/nafta zahŕňa motorovú naftu pre vznetové motory áut a nákladných automobilov. Plynový olej/nafta zahŕňa ľahký vykurovací olej na priemyselné a komerčné použitie, lodná nafta a nafta používaná v železničnej doprave, iné plynové oleje vrátane ťažkých plynových olejov, ktoré destilujú medzi 380 °C a 540 °C a ktoré sa používajú ako petrochemické suroviny. Plynový olej/nafta je agregát produktov, ktorý je sumou zmiešanej bionafty (bionafta v plynovom oleji/nafte) a nafty bez biozložky.

3.4.17.1.   Zmiešaná bionafta (bionafta v plynovom oleji/nafte)

Bionafta primiešaná do plynového oleja/nafty.

3.4.17.2.   Nafta bez biozložky

Zvyšná časť plynového oleja/nafty – plynový olej/nafta s výnimkou zmiešanej bionafty (ide najmä o plynový olej/naftu fosílneho pôvodu).

3.4.18.   Vykurovací olej (ťažký vykurovací olej)

Všetky zvyškové (ťažké) vykurovacie oleje (vrátane tých, ktoré sa získali zmiešaním). Kinematická viskozita je nad 10 cSt pri 80 °C. Bod vzplanutia je vždy vyšší ako 50 °C a hustota vždy presahuje 0,90 kg/l. Vykurovací olej je agregát produktov, ktorý je sumou vykurovacieho oleja s nízkym obsahom síry a vykurovacieho oleja s vysokým obsahom síry.

3.4.18.1.   Vykurovací olej s nízkym obsahom síry

Vykurovací olej s obsahom síry nižším ako 1 %.

3.4.18.2.   Vykurovací olej s vysokým obsahom síry

Vykurovací olej s obsahom síry 1 % alebo viac.

3.4.19.   Lakový benzín a SBP

Lakový benzín a SBP sú definované ako rafinované destilátové medziprodukty pri destilácii v rozpätí ťažkého benzínu/leteckého petroleja. Zahŕňajú technický benzín (nazývaný aj SBP; ľahké oleje destilujúce medzi 30 °C a 200 °C v siedmich alebo ôsmich druhoch technického benzínu podľa toho, kde sa v destilačnom rozpätí uskutoční rez – tieto druhy sa definujú podľa teplotného rozdielu medzi objemom destilácie pri 5 % a 90 % bodov, maximálne 60 °C) a lakový benzín (technický benzín s bodom vzplanutia nad 30 °C a s destilačným rozpätím 135 °C až 200 °C).

3.4.20.   Lubrikanty (mazivá)

Uhľovodíky vyrobené z destilačného vedľajšieho produktu. Používajú sa najmä na zníženie trenia medzi povrchmi ložísk. Zahŕňajú všetky hotové druhy mazacích olejov od vretenového až po valcový olej a druhy použité v olejoch vrátane motorových olejov a všetkých základných druhov mazacích olejov.

3.4.21.   Bitúmen

Tuhý, polotuhý alebo väzký uhľovodík s koloidnou štruktúrou, hnedej až čiernej farby; získava sa ako zvyšok pri destilácii surovej ropy vákuovou destiláciou ropných zvyškov z atmosférickej destilácie. Bitúmen sa často označuje ako asfalt a používa sa najmä pri stavbe ciest a na strechy. Zahŕňa skvapalnený a riedený bitúmen.

3.4.22.   Parafínové vosky

Sú to nasýtené alifatické uhľovodíky. Ide o zvyšky extrahované pri odparafínovaní mazacích olejov. Majú kryštalickú štruktúru, viac-menej jemnú v závislosti od druhu. Hlavné charakteristiky sú tieto: sú bezfarebné, bez zápachu, priesvitné, s teplotou topenia nad 45 °C.

3.4.23.   Ropný koks

Čierny tuhý vedľajší produkt získavaný najmä krakovaním a karbonizáciou získaných ropných medziproduktov, zvyškov z vákuovej destilácie a dechtov a smoly v procesoch, ako je predĺžené alebo fluidné koksovanie. Obsahuje najmä uhlík (90 % až 95 %) a má nízky obsah popola. Používa sa ako surovina v koksárňach, v oceliarskom priemysle, na vykurovanie, výrobu elektród a výrobu chemických látok. Dve najdôležitejšie kvalitatívne triedy sú „zelený koks“ a „kalcinovaný koks“. Zahŕňa „katalyzátorový koks“, ktorý sa usadí na katalyzátore počas rafinérskeho procesu; tento koks nie je možné zhodnotiť a obyčajne sa spaľuje v rafinérii ako rafinérske palivo.

3.4.24.   Ostatné výrobky

Všetky ostatné výrobky, ktoré tu nie sú špecificky uvedené, napríklad: decht a síra. Zahŕňajú aromatické látky (napríklad BTX alebo benzén, toluén a xylén) a alkény (napríklad propylén) vyrábané v rafinérii.

3.5.   Obnoviteľné zdroje energie a odpad

3.5.1.   Vodná energia

Potenciálna a kinetická energia vyrábaná z vody, ktorá sa mení na elektrinu vo vodných elektrárňach. Vodná energia je agregát produktov, ktorý je sumou prietokových vodných elektrární, zmiešaných vodných elektrární a prečerpávacích vodných elektrární.

3.5.1.1.   Prietokové vodné elektrárne

Vodné elektrárne, ktoré využívajú iba priamy prirodzený tok vody a nemajú kapacity na prečerpávanie (čerpanie vody do hornej nádrže).

3.5.1.2.   Zmiešané vodné elektrárne

Vodné elektrárne s prirodzeným tokom vody do hornej nádrže, kde sa môže časť zariadenia alebo všetky zariadenia použiť na čerpanie vody do hornej nádrže; elektrina vyrobená pomocou prirodzeného toku vody aj vody, ktorá sa predtým čerpala do hornej nádrže.

3.5.1.3.   Prečerpávacie vodné elektrárne

Vodné elektrárne bez prirodzeného toku vody do hornej nádrže; prevažná väčšina vody, ktorá vyrába elektrinu, sa predtým čerpala do hornej nádrže; s výnimkou dažďových a snehových zrážok.

3.5.2.   Geotermálna energia

Energia dostupná ako teplo vyžarované zo zemskej kôry obyčajne vo forme horúcej vody alebo pary; nezahŕňa sa teplo z prostredia, ktoré zachytili tepelné čerpadlá na získavanie geotermálnej energie. Produkcia geotermálnej energie je rozdiel medzi entalpiou kvapaliny odoberanej z vrtu a kvapaliny, ktorá sa do vrtu vracia.

3.5.3.   Slnečná energia

Slnečná energia je agregát produktov, ktorý je sumou slnečnej fotovoltickej a slnečnej tepelnej energie.

3.5.3.1.   Slnečná fotovoltická

Slnečné svetlo, ktoré sa mení na elektrinu použitím solárnych článkov, ktoré pri vystavení svetlu vyrábajú elektrinu. Vykazuje sa všetka vyrobená elektrina (vrátane malovýroby a zariadení nenapojených na sieť).

3.5.3.2.   Slnečná tepelná

Teplo zo slnečného žiarenia (slnečné svetlo) využité na energetické účely. Ide napríklad o slnečné tepelné elektrárne a aktívne systémy na výrobu teplej úžitkovej vody alebo vykurovanie priestoru v budovách. Výrobou tejto energie je teplo dostupné pre prenosové médium tepla, t. j. dopadajúca slnečná energia mínus optické straty a straty v kolektoroch. Nezahŕňa sa slnečná energia zachytená pasívnymi systémami na vykurovanie, ochladzovanie a osvetlenie budov; zahŕňa sa len slnečná energia súvisiaca s aktívnymi systémami.

3.5.4.   Prílivová, vlnová, oceánska

Mechanická energia, ktorá sa získava z pohybu prílivu, vĺn alebo oceánskeho prúdu a používa sa na výrobu elektriny.

3.5.5.   Veterná energia

Kinetická energia z vetra, ktorá sa využíva na výrobu elektrickej energie vo veterných turbínach. Veterná energia je agregát produktov, ktorý je sumou veternej energie na pevnine a veternej energie na mori.

3.5.5.1.   Veterná energia na pevnine

Výroba elektriny z vetra v oblastiach na pevnine (vo vnútrozemí, vrátane jazier a iných vodných útvarov nachádzajúcich sa vo vnútrozemí).

3.5.5.2.   Veterná energia na mori

Výroba elektriny v oblastiach na mori (napr. more, oceán a umelé ostrovy). Pokiaľ ide o výrobu elektriny z vetra na mori mimo pobrežných vôd daného územia, mali by sa zohľadniť všetky zariadenia nachádzajúce sa vo výhradnej hospodárskej zóne danej krajiny.

3.5.6.   Priemyselný odpad (neobnoviteľný podiel)

Vykazuje sa podiel neobnoviteľného odpadu z priemyslu, ktorý sa na energetické účely v špecifických zariadeniach spaľuje priamo. Množstvo použitého paliva sa vykazuje na základe výhrevnosti. Nezahŕňa sa odpad bez energetického zhodnotenia. Obnoviteľný podiel priemyselného odpadu sa vykazuje v kategórii biopalív, ktorá ho najviac vystihuje.

3.5.7.   Komunálny odpad

Odpad vyrábaný v domácnostiach, nemocniciach a terciárnom sektore (vo všeobecnosti všetok odpad podobný odpadu z domácnosti), ktorý sa na energetické účely v špecifických zariadeniach spaľuje priamo. Množstvo použitého paliva sa vykazuje na základe výhrevnosti. Nezahŕňa sa odpad bez energetického zhodnotenia. Komunálny odpad je agregát produktov, ktorý je sumou obnoviteľného komunálneho odpadu a neobnoviteľného komunálneho odpadu.

3.5.7.1.   Obnoviteľný komunálny odpad

Podiel komunálneho odpadu, ktorý je biologického pôvodu.

3.5.7.2.   Neobnoviteľný komunálny odpad

Podiel komunálneho odpadu, ktorý nie je biologického pôvodu.

3.5.8.   Biopalivá

Biopalivá sú agregát produktov, ktorý je sumou tuhých biopalív, bioplynu a kvapalných biopalív. Biopalivá použité na neenergetické účely nepatria do rozsahu oblasti, ktorú energetická štatistika pokrýva (napríklad drevo používané na stavbu alebo ako nábytok, biolubrikant na mazanie motorov a biobitúmen používaný pre povrch vozoviek).

3.5.8.1.   Tuhé biopalivá

Zahŕňa tuhý organický, nefosílny materiál biologického pôvodu (známy aj ako biomasa), ktorý možno použiť ako palivo pri výrobe tepla alebo elektriny. Tuhé biopalivá sú agregát produktov, ktorý je sumou dreveného uhlia, palivového dreva, drevného odpadu a vedľajších produktov, čierneho výluhu, bagasy, živočíšneho odpadu, ostatných rastlinných materiálov a zvyškov a obnoviteľného podielu priemyselného odpadu.

3.5.8.1.1.   Drevené uhlie

Drevené uhlie je vyrobené palivo z tuhých biopalív – tuhé rezíduá z deštrukčnej destilácie a pyrolýzy drevených a ostatných rastlinných materiálov.

3.5.8.1.2.   Palivové drevo, drevný odpad a vedľajšie produkty

Palivové drevo (vo forme polien, prútikov, peliet alebo štiepok) z prirodzených alebo kultúrnych lesov alebo jednotlivých stromov. Zahŕňa sa drevný odpad použitý ako palivo, v ktorom zostal zachovaný pôvodný stav dreva; zahŕňajú sa drevené pelety. Nezahŕňa sa drevené uhlie a čierny výluh. Množstvo použitého paliva sa vykazuje na základe výhrevnosti.

3.5.8.1.2.1.   Drevené pelety

Drevené pelety sú produkty valcovitého tvaru aglomerované z drevného odpadu stlačením.

3.5.8.1.3.   Čierny výluh

Energia z výluhu so zníženou zásaditosťou získaného z vyhnívacích nádob pri výrobe sulfátovej alebo nátronovej buničiny potrebnej na výrobu papiera. Množstvo použitého paliva sa vykazuje na základe výhrevnosti.

3.5.8.1.4.   Bagasa

Palivo získané z vlákien, ktoré zostávajú po extrakcii šťavy pri spracovaní cukrovej trstiny. Množstvo použitého paliva sa vykazuje na základe výhrevnosti.

3.5.8.1.5.   Živočíšny odpad

Energia z výkalov zvierat, zvyškov mäsa a rýb, ktoré sa v suchom stave používajú priamo ako palivo. Nezahŕňa sa odpad používaný v zariadeniach na anaeróbnu fermentáciu. Vykurovací plyn z týchto zariadení sa zahŕňa v bioplyne. Množstvo použitého paliva sa vykazuje na základe výhrevnosti.

3.5.8.1.6.   Ostatné rastlinné materiály a zvyšky

Inde neuvedené biopalivá vrátane slamy, zeleninových šupiek, škrupín podzemnice olejnej, prerezávajúcich sa prútikov, olivových výliskov a ostatného odpadu zo starostlivosti o rastliny a z pestovania a spracovania rastlín. Množstvo použitého paliva sa vykazuje na základe výhrevnosti.

3.5.8.1.7.   Obnoviteľný podiel priemyselného odpadu

Tuhý obnoviteľný podiel odpadu z priemyslu, ktorý sa na energetické účely v špecifických zariadeniach spaľuje priamo [okrem iného napríklad podiel prírodného kaučuku v odpadových pneumatikách (kategória odpadu 07.3) alebo podiel prírodných vlákien v textilnom odpade (kategória odpadu 07.6) podľa vymedzenia v nariadení (ES) č. 2150/2002 o štatistike o odpadoch]. Množstvo použitého paliva sa vykazuje na základe výhrevnosti.

3.5.8.2.   Bioplyn

Plyn zložený najmä z metánu a oxidu uhličitého, ktorý vzniká anaeróbnou digesciou biomasy alebo tepelnými procesmi z biomasy vrátane biomasy v odpade. Množstvo použitého paliva sa vykazuje na základe výhrevnosti. Bioplyn je agregát produktov, ktorý je sumou skládkového plynu, splaškového plynu, ostatných bioplynov z anaeróbnej digescie a bioplynu z tepelných procesov.

3.5.8.2.1.   Skládkový plyn

Bioplyn vyrábaný anaeróbnou digesciou skládkového odpadu.

3.5.8.2.2.   Splaškový plyn

Bioplyn vyrábaný anaeróbnou fermentáciou splaškových kalov.

3.5.8.2.3.   Ostatné bioplyny z anaeróbnej digescie

Bioplyn vyrábaný anaeróbnou fermentáciou živočíšneho kalu a odpadu z bitúnkov, pivovarov a ostatných poľnohospodársko-potravinových výrobných odvetví.

3.5.8.2.4.   Bioplyny z tepelných procesov

Bioplyny vyrobené z tepelných procesov (splynovaním alebo pyrolýzou) biomasy.

3.5.8.3.   Kvapalné biopalivá

Táto kategória zahŕňa všetky kvapalné palivá prírodného pôvodu (napr. vyrobené z biomasy a/alebo biologicky rozložiteľnej časti odpadu) vhodné na miešanie s kvapalnými palivami fosílneho pôvodu alebo na ich nahradenie. Množstvo kvapalných biopalív vykázané v tejto kategórii by malo zahŕňať množstvo čistého biopaliva nezmiešané s fosílnymi palivami. V konkrétnom prípade dovozu a vývozu kvapalných biopalív je relevantný len obchod s množstvom nezmiešaným s dopravnými palivami (t. j. v ich čistej forme); obchod s kvapalnými biopalivami zmiešanými s dopravnými palivami sa vykazuje v kategórii výrobkov „ropa“. Vykazujú sa len kvapalné biopalivá použité na energetické účely – spaľované priamo alebo zmiešané s fosílnymi palivami. Kvapalné biopalivá sú agregát produktov, ktorý je sumou biobenzínu, bionafty, biozložiek do leteckého petroleja a ostatných kvapalných biopalív.

3.5.8.3.1.   Biobenzín

Kvapalné biopalivá vhodné na miešanie s automobilovým benzínom fosílneho pôvodu alebo na jeho nahradenie.

3.5.8.3.1.1.   Bioetanol

Etanol ako súčasť biobenzínu.

3.5.8.3.2.   Bionafta

Kvapalné biopalivá vhodné na miešanie s plynovým olejom/naftou fosílneho pôvodu alebo na ich nahradenie.

3.5.8.3.3.   Biozložky do leteckého petroleja

Kvapalné biopalivá vhodné na miešanie s leteckým petrolejom fosílneho pôvodu alebo na jeho nahradenie.

3.5.8.3.4.   Ostatné kvapalné biopalivá

Kvapalné biopalivá nezahrnuté v žiadnej z predchádzajúcich kategórií.

3.5.9.   Teplo z prostredia

Tepelná energia na úrovni užitočnej teploty, ktorá sa získava (zachytáva) pomocou tepelných čerpadiel, ktoré potrebujú na svoje fungovanie elektrinu alebo inú pomocnú energiu. Táto tepelná energia môže byť uložená v okolitom ovzduší, pod pevným zemským povrchom alebo v povrchových vodách. Hodnoty sa vykazujú s použitím rovnakej metodiky, aká sa používa na vykazovanie tepelnej energie zachytenej tepelnými čerpadlami podľa smernice 2009/28/ES, zohľadňujú sa však všetky tepelné čerpadlá bez ohľadu na ich výkon.

PRÍLOHA B

ROČNÁ ENERGETICKÁ ŠTATISTIKA

V tejto prílohe sa opisuje rozsah, jednotky, vykazované obdobie, periodicita, lehoty a spôsob zasielania údajov pre ročný zber energetickej štatistiky.

Na všetky zbery údajov uvedené v tejto prílohe sa uplatňujú tieto ustanovenia:

a)	Vykazované obdobie: Vykazovaným obdobím oznamovaných údajov je kalendárny rok (1. január až 31. december); začína sa referenčným rokom 2017.

b)	Periodicita: Údaje sa vykazujú na ročnom základe.

c)	Lehota na zasielanie údajov: Pokiaľ sa neuvedie inak, údaje sa zasielajú do 30. novembra roka, ktorý nasleduje po sledovanom roku.

d)	Formát na zasielanie údajov: Formát na zasielanie údajov zodpovedá príslušnému štandardu na výmenu údajov, ktorý stanovil Eurostat.

e)	Metóda zasielania údajov: Údaje sa zasielajú alebo nahrávajú elektronicky na jedno miesto vstupu pre údaje v Eurostate.

Príloha A zahŕňa vysvetlenie pojmov, ktoré nie sú osobitne vysvetlené v tejto prílohe.

1.   TUHÉ FOSÍLNE PALIVÁ A VYRÁBANÉ PLYNY

1.1.   Príslušné energetické produkty

Ak nie je uvedené inak, tento zber údajov sa vzťahuje na všetky energetické produkty uvedené v prílohe A kapitole 3.1 – UHLIE (tuhé fosílne palivá a vyrábané plyny).

1.2.   Zoznam agregátov

Ak nie je uvedené inak, v prípade všetkých energetických produktov uvedených v predchádzajúcom bode sa vykazujú nasledujúce agregáty.

1.2.1.   Dodávka

1.2.1.1.   Výroba

1.2.1.1.1.   Hlbinná ťažba

Vzťahuje sa len na antracit, koksovateľné uhlie, ostatné bituminózne uhlie, subbituminózne uhlie a lignit.

1.2.1.1.2.   Povrchová ťažba

Vzťahuje sa len na antracit, koksovateľné uhlie, ostatné bituminózne uhlie, subbituminózne uhlie a lignit.

1.2.1.2.   Vstupy z ostatných zdrojov

Rozlišujú sa tu dve kategórie:

—	generované kaly, medziprodukty a ostatné uhoľné výrobky nízkej kvality, ktoré nemožno zaradiť podľa typu uhlia, vrátane uhlia ťaženého z háld a ostatných zberných nádrží,

—	vstupy z ostatných zdrojov.

1.2.1.3.   Vstupy z ostatných zdrojov: z ropných výrobkov

Neuplatňuje sa na antracit, koksovateľné uhlie, ostatné bituminózne uhlie, subbituminózne uhlie, lignit, rašelinu ani na roponosné bridlice a dechtový piesok.

1.2.1.4.   Vstupy z ostatných zdrojov: zo zemného plynu

Neuplatňuje sa na antracit, koksovateľné uhlie, ostatné bituminózne uhlie, subbituminózne uhlie, lignit, rašelinu ani na roponosné bridlice a dechtový piesok.

1.2.1.5.   Vstupy z ostatných zdrojov: z obnoviteľných zdrojov

Neuplatňuje sa na antracit, koksovateľné uhlie, ostatné bituminózne uhlie, subbituminózne uhlie, lignit, rašelinu ani na roponosné bridlice a dechtový piesok.

1.2.1.6.   Dovoz

1.2.1.7.   Vývoz

1.2.1.8.   Medzinárodné námorné zásobníky

1.2.1.9.   Zmena stavu zásob

1.2.2.   Sektor transformácie

1.2.2.1.   Výrobcovia s hlavnou činnosťou – iba elektrina

1.2.2.2.   Výrobcovia s hlavnou činnosťou – jednotky na kombinovanú výrobu elektriny a tepla

1.2.2.3.   Výrobcovia s hlavnou činnosťou – iba teplo

1.2.2.4.   Závodní výrobcovia – iba elektrina

1.2.2.5.   Závodní výrobcovia – jednotky na kombinovanú výrobu elektriny a tepla

1.2.2.6.   Závodní výrobcovia – iba teplo

1.2.2.7.   Čiernouhoľné briketárne

1.2.2.8.   Koksárne

1.2.2.9.   Hnedouhoľné/rašelinové briketárne

1.2.2.10.   Plynárne

1.2.2.11.   Vysoké pece

1.2.2.12.   Skvapalňovanie uhlia

1.2.2.13.   Pre zmiešaný zemný plyn

1.2.2.14.   Inde neuvedené – transformácia

1.2.3.   Sektor energetiky

1.2.3.1.   Elektrárne, teplárne a výhrevne

1.2.3.2.   Uhoľné bane

1.2.3.3.   Čiernouhoľné briketárne

1.2.3.4.   Koksárne

1.2.3.5.   Hnedouhoľné/rašelinové briketárne

1.2.3.6.   Plynárne

1.2.3.7.   Vysoké pece

1.2.3.8.   Ropné rafinérie

1.2.3.9.   Skvapalňovanie uhlia

1.2.3.10.   Inde neuvedené – energetika

1.2.4.   Distribučné straty

Distribučné straty zahŕňajú aj voľné spaľovania vyrábaných plynov.

1.2.5.   Neenergetické použitie

1.2.5.1.   Sektory priemyslu, transformácie a energetiky

Neenergetické použitie vo všetkých podsektoroch priemyslu, transformácie a energetiky, napríklad uhlie použité pri výrobe metanolu alebo amoniaku.

1.2.5.1.1.   Chemický a petrochemický priemysel

Divízie 20 a 21 NACE Rev. 2; neenergetické použitie uhlia zahŕňa použitie ako suroviny na výrobu hnojív a ako suroviny pre ostatné petrochemické výrobky.

1.2.5.2.   Sektor dopravy

Neenergetické použitie vo všetkých podsektoroch dopravy.

1.2.5.3.   Ostatné sektory

Neenergetické použitie v obchode a verejných službách, v domácnostiach, v poľnohospodárstve a ostatných inde neuvedených sektoroch.

1.2.6.   Konečná spotreba energie – sektor priemyslu

1.2.6.1.   Hutníctvo železa a ocele

1.2.6.2.   Chemický a petrochemický priemysel

1.2.6.3.   Metalurgia neželezných kovov

1.2.6.4.   Nekovové minerálne výrobky

1.2.6.5.   Dopravné prostriedky

1.2.6.6.   Strojárstvo

1.2.6.7.   Ťažba a dobývanie

1.2.6.8.   Potraviny, nápoje a tabak

1.2.6.9.   Celulóza, papier a tlač

1.2.6.10.   Drevo a drevené výrobky

1.2.6.11.   Stavebníctvo

1.2.6.12.   Textil a koža

1.2.6.13.   Inde neuvedené – priemysel

1.2.7.   Konečná spotreba energie – sektor dopravy

1.2.7.1.   Železničná doprava

1.2.7.2.   Vnútroštátna plavba

1.2.7.3.   Inde neuvedené – doprava

1.2.8.   Konečná spotreba energie – ostatné sektory

1.2.8.1.   Obchod a verejné služby

1.2.8.2.   Domácnosti

1.2.8.3.   Poľnohospodárstvo/lesníctvo

1.2.8.4.   Rybolov

1.2.8.5.   Inde neuvedené – ostatné

1.2.9.   Dovoz podľa krajiny pôvodu a vývoz podľa krajiny určenia

Vykazuje sa dovoz podľa krajiny pôvodu a vývoz podľa krajiny určenia. Vzťahuje sa na antracit, koksovateľné uhlie, ostatné bituminózne uhlie, subbituminózne uhlie, lignit, čiernouhoľné brikety, koksárenský koks, čiernouhoľný decht, BKB, rašelinu, výrobky z rašeliny a roponosné bridlice a dechtový piesok.

1.2.10.   Energetický obsah

Vzťahuje sa na antracit, koksovateľné uhlie, ostatné bituminózne uhlie, subbituminózne uhlie, lignit, čiernouhoľné brikety, koksárenský koks, plynárenský koks, čiernouhoľný decht, BKB, rašelinu, výrobky z rašeliny a roponosné bridlice a dechtový piesok.

Spalné teplo aj výhrevnosť sa majú uviesť za nasledujúce agregáty:

1.2.10.1.   Výroba

1.2.10.2.   Dovoz

1.2.10.3.   Vývoz

1.2.10.4.   Použité v koksárňach

1.2.10.5.   Použité vo vysokých peciach

1.2.10.6.   Použité v prípade výrobcov s hlavnou činnosťou – jednotky iba na výrobu elektriny, iba na výrobu tepla a na kombinovanú výrobu elektriny a tepla

1.2.10.7.   Použité v priemysle

1.2.10.8.   Na iné použitie

1.3.   Merné jednotky

Vykazované množstvo sa musí uvádzať v kt (kilotonách), s výnimkou prípadu vyrábaných plynov (svietiplyn, koksárenský plyn, vysokopecný plyn, ostatné získané plyny), kde sa vykazované množstvo musí uvádzať v TJ GCV (terajouly na základe spalného tepla).

Energetický obsah sa musí vykazovať v MJ/t (megajouly na tonu).

1.4.   Odchýlky a výnimky

Neuplatňuje sa.

2.   ZEMNÝ PLYN

2.1.   Príslušné energetické produkty

Táto kapitola sa týka vykazovania zemného plynu.

2.2.   Zoznam agregátov

V prípade zemného plynu sa vykazujú nasledujúce agregáty.

2.2.1.   Dodávateľský sektor

Vykazované množstvo v dodávateľskom sektore sa vyjadruje v objemových aj energetických jednotkách vrátane spalného tepla a výhrevnosti.

2.2.1.1.   Domáca výroba

Zahŕňa výrobu na mori.

2.2.1.1.1.   Pridružený plyn

Zemný plyn vyprodukovaný spolu so surovou ropou.

2.2.1.1.2.   Nepridružený plyn

Zemný plyn pochádzajúci z polí produkujúcich uhľovodíky len v plynnej forme.

2.2.1.1.3.   Banský plyn

Metán produkovaný v uhoľných baniach alebo uhoľných ložiskách, privádzaný na povrch a spotrebovaný v uhoľných šachtách alebo privádzaný potrubím k spotrebiteľom.

2.2.1.2.   Vstupy z ostatných zdrojov

2.2.1.2.1.   Vstupy z ostatných zdrojov: ropa a ropné výrobky

2.2.1.2.2.   Vstupy z ostatných zdrojov: uhlie

2.2.1.2.3.   Vstupy z ostatných zdrojov: obnoviteľné zdroje

2.2.1.3.   Dovoz

2.2.1.4.   Vývoz

2.2.1.5.   Medzinárodné námorné zásobníky

2.2.1.6.   Zmena stavu zásob

2.2.1.7.   Domáca spotreba (zistená)

2.2.1.8.   Použiteľný plyn

Počiatočný a konečný stav zásob sa vykazuje samostatne za zásoby na vnútroštátnom území a za zásoby uskladnené v zahraničí. „Stav zásob“ je množstvo plynu, ktoré je k dispozícii na dodávku počas vstupného-výstupného cyklu. Toto sa týka použiteľného zemného plynu uloženého v špeciálnych úložných zariadeniach (vyčerpané plynové a/alebo ropné pole, vodonosná vrstva, soľná dutina, rôznorodé jaskyne alebo iné), ako aj uskladnenia skvapalneného zemného plynu. Nezahŕňa sa plynová rezerva (poduškový plyn). Požiadavka na stanovenie energetického obsahu sa tu neuplatňuje.

2.2.1.9.   Plyn odvetraný

Objem plynu vypusteného do vzduchu na mieste produkcie alebo v zariadení na spracovanie plynu. Požiadavka na stanovenie energetického obsahu sa tu neuplatňuje.

2.2.1.10.   Plyn spálený

Objem plynu spáleného bez využitia na mieste produkcie alebo v zariadení na spracovanie plynu. Požiadavka na stanovenie energetického obsahu sa tu neuplatňuje.

2.2.2.   Sektor transformácie

2.2.2.1.   Výrobcovia s hlavnou činnosťou – iba elektrina

2.2.2.2.   Závodní výrobcovia – iba elektrina

2.2.2.3.   Výrobcovia s hlavnou činnosťou – jednotky na kombinovanú výrobu elektriny a tepla

2.2.2.4.   Závodní výrobcovia – jednotky na kombinovanú výrobu elektriny a tepla

2.2.2.5.   Výrobcovia s hlavnou činnosťou – iba teplo

2.2.2.6.   Závodní výrobcovia – iba teplo

2.2.2.7.   Plynárne

2.2.2.8.   Koksárne

2.2.2.9.   Vysoké pece

2.2.2.10.   Plyn na kvapaliny

2.2.2.11.   Inde neuvedené – transformácia

2.2.3.   Sektor energetiky

2.2.3.1.   Uhoľné bane

2.2.3.2.   Ťažba ropy a plynu

2.2.3.3.   Vstupy do rafinérií

2.2.3.4.   Koksárne

2.2.3.5.   Vysoké pece

2.2.3.6.   Plynárne

2.2.3.7.   Elektrárne, teplárne a výhrevne

2.2.3.8.   Skvapalňovanie (LNG) alebo splynovanie

2.2.3.9.   Plyn na kvapaliny

2.2.3.10.   Inde neuvedené – energetika

2.2.4.   Distribučné straty

2.2.5.   Sektor dopravy

Konečná spotreba energie a konečná neenergetická spotreba sa vykazujú samostatne za nasledujúce agregáty.

2.2.5.1.   Cestná doprava

2.2.5.2.   Potrubná doprava

2.2.5.3.   Inde neuvedené – doprava

2.2.6.   Sektor priemyslu

Konečná spotreba energie a konečná neenergetická spotreba sa vykazujú samostatne za nasledujúce agregáty.

2.2.6.1.   Hutníctvo železa a ocele

2.2.6.2.   Chemický a petrochemický priemysel

2.2.6.3.   Metalurgia neželezných kovov

2.2.6.4.   Nekovové minerálne výrobky

2.2.6.5.   Dopravné prostriedky

2.2.6.6.   Strojárstvo

2.2.6.7.   Ťažba a dobývanie

2.2.6.8.   Potraviny, nápoje a tabak

2.2.6.9.   Celulóza, papier a tlač

2.2.6.10.   Drevo a drevené výrobky

2.2.6.11.   Stavebníctvo

2.2.6.12.   Textil a koža

2.2.6.13.   Inde neuvedené – priemysel

2.2.7.   Ostatné sektory

Konečná spotreba energie a konečná neenergetická spotreba sa vykazujú samostatne za nasledujúce agregáty.

2.2.7.1.   Obchod a verejné služby

2.2.7.2.   Domácnosti

2.2.7.3.   Poľnohospodárstvo/lesníctvo

2.2.7.4.   Rybolov

2.2.7.5.   Inde neuvedené – ostatné

2.2.8.   Dovoz podľa krajiny pôvodu a vývoz podľa krajiny určenia

Vykazuje sa celkové množstvo zemného plynu aj časť LNG podľa krajiny pôvodu v prípade dovozu a podľa krajiny určenia v prípade vývozu.

2.2.9.   Kapacity zásobníkov plynu

Vykazuje sa samostatne za zásobníky plynu v plynnej forme a za terminály LNG (ďalej sa rozlišuje medzi dovoznými terminálmi LNG a vývoznými terminálmi LNG).

2.2.9.1.   Názov

Názov miesta zásobníka alebo terminálu LNG.

2.2.9.2.   Druh (len v prípade zásobníkov plynu v plynnej forme)

Druh skladovania – napr. vyťažené plynové pole, vodonosná vrstva, soľná jaskyňa atď.

2.2.9.3.   Pracovná kapacita

V prípade zásobníkov plynu v plynnej forme: celková kapacita zásobníkov plynu mínus plynová rezerva (poduškový plyn). Plynová rezerva je celkový objem plynu potrebný ako trvalá zásoba na uchovanie primeraného tlaku v podzemnej nádrži a výtlaku počas výstupného cyklu.

V prípade terminálov LNG: celková kapacita zásobníkov plynu vyjadrená v ekvivalentoch plynu v plynnej forme.

2.2.9.4.   Maximálny ťažobný výkon

Maximálna rýchlosť, ktorou sa môže plyn čerpať z príslušného zásobníka; zodpovedá maximálnej kapacite čerpania.

2.2.9.5.   Kapacita opätovného splynovania alebo skvapalnenia (len v prípade terminálov LNG)

Vykazuje sa kapacita opätovného splynovania za dovozné terminály a kapacita skvapalnenia za vývozné terminály.

2.3.   Merné jednotky

Množstvo zemného plynu sa uvádza podľa jeho energetického obsahu, t. j. v TJ na základe spalného tepla. Ak sa vyžaduje fyzické množstvo, jednotka sa uvádza v 106 m3 za predpokladu referenčných podmienok plynu (15 °C, 101 325 Pa).

Energetický obsah sa vykazuje v kJ/m3 za predpokladu referenčných podmienok plynu (15 °C, 101 325 Pa).

Pracovná kapacita sa vykazuje v 106 m3 za predpokladu referenčných podmienok plynu (15 °C, 101 325 Pa).

Maximálny ťažobný výkon, kapacita opätovného splynovania a skvapalnenia sa vykazujú v 106 m3/deň za predpokladu referenčných podmienok plynu (15 °C, 101 325 Pa).

3.   ELEKTRINA A TEPLO

3.1.   Príslušné energetické produkty

Táto kapitola sa týka tepla a elektriny.

3.2.   Zoznam agregátov

Ak nie je uvedené inak, v prípade tepla a elektriny sa vykazujú nasledujúce agregáty.

3.2.1.   Výroba elektriny a tepla

V tejto kapitole sa uplatňuje nasledujúce osobitné vymedzenie pojmov v oblasti agregátov elektriny a tepla:

—	hrubá výroba elektriny: súhrn elektrickej energie vyrobenej všetkými príslušnými výrobnými agregátmi (vrátane prečerpávania) meranej na výstupných svorkách hlavných generátorov,

—

hrubá výroba tepla: celkové teplo vyrábané zariadením vrátane tepla používaného pomocnými zariadeniami, ktoré používajú horúcu kvapalinu (vykurovanie priestoru, vykurovanie kvapalným palivom atď.) a straty v zariadeniach/výmenníkoch tepelnej siete, ako aj teplo z chemických procesov používané ako primárna energetická forma,

—	čistá výroba elektriny: hrubá výroba elektriny mínus elektrická energia absorbovaná pomocnými zariadeniami a straty v hlavných generátorových transformátoroch,

—	čistá výroba tepla: teplo dodávané do distribučného systému určené meraniami výstupných a spätných tokov.

Agregáty 3.2.1.1 až 3.2.1.11 sa musia vykazovať samostatne za výrobcov s hlavnou činnosťou a za závodných výrobcov. V prípade obidvoch druhov zariadení sa musí hrubá aj čistá výroba elektriny a tepla v náležitých prípadoch vykazovať samostatne za jednotky iba na výrobu elektriny, iba na výrobu tepla a na kombinovanú výrobu elektriny a tepla.

3.2.1.1.   Jadrová energia

3.2.1.2.   Vodná energia (uplatňuje sa iba v prípade elektriny)

3.2.1.3.   Geotermálna energia

3.2.1.4.   Slnečná energia

3.2.1.5.   Prílivová, vlnová, oceánska (uplatňuje sa iba v prípade elektriny)

3.2.1.6.   Veterná energia (uplatňuje sa iba v prípade elektriny)

3.2.1.7.   Palivá

Palivá schopné vznietenia alebo zapálenia, t. j. pri reakcii s kyslíkom s cieľom výrazne zvýšiť teplotu a spaľované priamo na výrobu elektriny a/alebo tepla.

3.2.1.8.   Tepelné čerpadlá (uplatňuje sa iba v prípade tepla)

3.2.1.9.   Elektrické kotly (uplatňuje sa iba v prípade tepla)

3.2.1.10.   Teplo z chemických procesov

Teplo pochádzajúce z procesov bez vstupnej energie, ako je napr. chemická reakcia. Nezahŕňa odpadové teplo z procesov poháňaných energiou, ktoré sa vykazuje ako teplo vyrábané z príslušného paliva.

3.2.1.11.   Ostatné zdroje

3.2.2.   Dodávka

V prípade 3.2.2.1 a 3.2.2.2. musí byť vykázané množstvo v súlade s hodnotami vykázanými v prípade agregátov 3.2.1.1 až 3.2.1.11.

3.2.2.1.   Hrubá výroba spolu

3.2.2.2.   Čistá výroba spolu

3.2.2.3.   Dovoz

Množstvo elektriny sa pokladá za dovezené alebo vyvezené, keď prekročilo politické hranice krajiny, bez ohľadu na to, či prebehlo colné konanie. Ak sa elektrina prepravuje cez krajinu, množstvo sa vykazuje v dovoze aj vo vývoze.

3.2.2.4.   Vývoz

Pozri vysvetlivky v bode 3.2.2.3. „Dovoz“.

3.2.2.5.   Použité pre tepelné čerpadlá (uplatňuje sa iba v prípade elektriny)

3.2.2.6.   Použité pre elektrické kotly (uplatňuje sa iba v prípade elektriny)

3.2.2.7.   Použité na prečerpávanie – prečerpávacie vodné elektrárne (uplatňuje sa iba v prípade elektriny)

3.2.2.8.   Použité na prečerpávanie – zmiešané vodné elektrárne (uplatňuje sa iba v prípade elektriny)

3.2.2.9.   Použité na výrobu elektriny (uplatňuje sa iba v prípade tepla)

3.2.3.   Distribučné straty

V prípade elektriny vrátane strát v transformátoroch, ktoré sa nepovažujú za súčasť elektrární.

3.2.4.   Konečná spotreba energie – sektor dopravy

Konečná spotreba energie a konečná neenergetická spotreba sa vykazujú samostatne za nasledujúce agregáty.

3.2.4.1.   Železničná doprava

3.2.4.2.   Potrubná doprava

3.2.4.3.   Cestná doprava

3.2.4.4.   Inde neuvedené – doprava

3.2.5.   Konečná spotreba energie – ostatné sektory

3.2.5.1.   Obchod a verejné služby

3.2.5.2.   Domácnosti

3.2.5.3.   Poľnohospodárstvo/lesníctvo

3.2.5.4.   Rybolov

3.2.5.5.   Inde neuvedené – ostatné

3.2.6.   Sektor energetiky

Nezahŕňa vlastnú spotrebu zariadenia na prečerpávanie, pre tepelné čerpadlá a elektrické kotly.

3.2.6.1.   Uhoľné bane

3.2.6.2.   Ťažba ropy a plynu

3.2.6.3.   Čiernouhoľné briketárne

3.2.6.4.   Koksárne

3.2.6.5.   Hnedouhoľné/rašelinové briketárne

3.2.6.6.   Plynárne

3.2.6.7.   Vysoké pece

3.2.6.8.   Ropné rafinérie

3.2.6.9.   Jadrový priemysel

3.2.6.10.   Zariadenia na skvapalňovanie uhlia

3.2.6.11.   Zariadenia na skvapalňovanie (LNG)/opätovné splynovanie

3.2.6.12.   Zariadenia na splynovanie (bioplyn)

3.2.6.13.   Plyn na kvapaliny

3.2.6.14.   Zariadenia na výrobu dreveného uhlia

3.2.6.15.   Inde neuvedené – energetika

3.2.7.   Sektor priemyslu

3.2.7.1.   Hutníctvo železa a ocele

3.2.7.2.   Chemický a petrochemický priemysel

3.2.7.3.   Metalurgia neželezných kovov

3.2.7.4.   Nekovové minerálne výrobky

3.2.7.5.   Dopravné prostriedky

3.2.7.6.   Strojárstvo

3.2.7.7.   Ťažba a dobývanie

3.2.7.8.   Potraviny, nápoje a tabak

3.2.7.9.   Celulóza, papier a tlač

3.2.7.10.   Drevo a drevené výrobky

3.2.7.11.   Stavebníctvo

3.2.7.12.   Textil a koža

3.2.7.13.   Inde neuvedené – priemysel

3.2.8.   Dovoz a vývoz

Vykazuje sa dovoz a vývoz objemov elektriny a tepla v členení podľa krajiny pôvodu, resp. krajiny určenia. Pozri vysvetlivky v bode 3.2.2.3. „Dovoz“.

3.2.9.   Čistá výroba závodnými výrobcami

Pri nasledujúcich zariadeniach alebo činnostiach sa čistá výroba elektriny a čistá výroba tepla závodnými výrobcami vykazuje samostatne za jednotky iba na výrobu elektriny, iba na výrobu tepla a na kombinovanú výrobu elektriny a tepla:

3.2.9.1.   Sektor energetiky: uhoľné bane

3.2.9.2.   Sektor energetiky: ťažba ropy a plynu

3.2.9.3.   Sektor energetiky: čiernouhoľné briketárne

3.2.9.4.   Sektor energetiky: koksárne

3.2.9.5.   Sektor energetiky: hnedouhoľné/rašelinové briketárne

3.2.9.6.   Sektor energetiky: plynárne

3.2.9.7.   Sektor energetiky: vysoké pece

3.2.9.8.   Sektor energetiky: ropné rafinérie

3.2.9.9.   Sektor energetiky: zariadenia na skvapalňovanie uhlia

3.2.9.10.   Sektor energetiky: zariadenia na skvapalňovanie (LNG)/opätovné splynovanie

3.2.9.11.   Sektor energetiky: zariadenia na splynovanie (bioplyn)

3.2.9.12.   Sektor energetiky: plyn na kvapaliny

3.2.9.13.   Sektor energetiky: zariadenia na výrobu dreveného uhlia

3.2.9.14.   Sektor energetiky: inde neuvedené – energetika

3.2.9.15.   Sektor priemyslu: hutníctvo železa a ocele

3.2.9.16.   Sektor priemyslu: chemický a petrochemický priemysel

3.2.9.17.   Sektor priemyslu: metalurgia neželezných kovov

3.2.9.18.   Sektor priemyslu: nekovové minerálne výrobky

3.2.9.19.   Sektor priemyslu: dopravné prostriedky

3.2.9.20.   Sektor priemyslu: strojárstvo

3.2.9.21.   Sektor priemyslu: ťažba a dobývanie

3.2.9.22.   Sektor priemyslu: potraviny, nápoje a tabak

3.2.9.23.   Sektor priemyslu: celulóza, papier a tlač

3.2.9.24.   Sektor priemyslu: drevo a drevené výrobky

3.2.9.25.   Sektor priemyslu: stavebníctvo

3.2.9.26.   Sektor priemyslu: textil a koža

3.2.9.27.   Sektor priemyslu: inde neuvedené – priemysel

3.2.9.28.   Sektor dopravy: železničná doprava

3.2.9.29.   Sektor dopravy: potrubná doprava

3.2.9.30.   Sektor dopravy: cestná doprava

3.2.9.31.   Sektor dopravy: inde neuvedené – doprava

3.2.9.32.   Ostatné sektory: domácnosti

3.2.9.33.   Ostatné sektory: obchod a verejné služby

3.2.9.34.   Ostatné sektory: poľnohospodárstvo/lesníctvo

3.2.9.35.   Ostatné sektory: rybolov

3.2.9.36.   Ostatné sektory: inde neuvedené – ostatné

3.2.10.   Hrubá výroba elektriny a tepla z palív

Hrubá vyrobená elektrina, predané teplo a použité množstvá paliva vrátane ich príslušnej celkovej energie z palív uvedených ďalej sa musia vykazovať samostatne za výrobcov s hlavnou činnosťou a za závodných výrobcov. Pri týchto dvoch typoch výrobcov sa výroba elektriny a tepla vo všetkých náležitých prípadoch vykazuje samostatne za jednotky iba na výrobu elektriny, iba na výrobu tepla a na kombinovanú výrobu elektriny a tepla.

3.2.10.1.   Antracit

3.2.10.2.   Koksovateľné uhlie

3.2.10.3.   Ostatné bituminózne uhlie

3.2.10.4.   Subbituminózne uhlie

3.2.10.5.   Lignit

3.2.10.6.   Rašelina

3.2.10.7.   Čiernouhoľné brikety

3.2.10.8.   Koksárenský koks

3.2.10.9.   Plynárenský koks

3.2.10.10.   Čiernouhoľný decht

3.2.10.11.   BKB (brikety z hnedého uhlia)

3.2.10.12.   Svietiplyn (plynárne)

3.2.10.13.   Koksárenský plyn

3.2.10.14.   Vysokopecný plyn

3.2.10.15.   Ostatné získané plyny

3.2.10.16.   Výrobky z rašeliny

3.2.10.17.   Roponosné bridlice a dechtový piesok

3.2.10.18.   Surová ropa

3.2.10.19.   Gazolín (NGL)

3.2.10.20.   Rafinérsky plyn

3.2.10.21.   LPG

3.2.10.22.   Ťažký benzín

3.2.10.23.   Letecký petrolej

3.2.10.24.   Ostatný petrolej

3.2.10.25.   Plynový olej/nafta

3.2.10.26.   Vykurovací olej

3.2.10.27.   Bitúmen

3.2.10.28.   Ropný koks

3.2.10.29.   Ostatné ropné výrobky

3.2.10.30.   Zemný plyn

3.2.10.31.   Priemyselný odpad

3.2.10.32.   Obnoviteľný komunálny odpad

3.2.10.33.   Neobnoviteľný komunálny odpad

3.2.10.34.   Tuhé biopalivá

3.2.10.35.   Bioplyny

3.2.10.36.   Bionafta

3.2.10.37.   Biobenzín

3.2.10.38.   Ostatné kvapalné biopalivá

3.2.11.   Čistý maximálny elektrický výkon

Výkon sa vykazuje k 31. decembru príslušného sledovaného roka. Zahŕňa elektrický výkon jednotiek iba na výrobu elektriny aj jednotiek na kombinovanú výrobu elektriny a tepla. Čistý maximálny elektrický výkon sa musí vykazovať za výrobcov s hlavnou činnosťou aj za závodných výrobcov. Ide o sumu čistých maximálnych výkonov všetkých staníc, ktoré sú zohľadnené jednotlivo počas príslušného obdobia prevádzky. Obdobím prevádzky je na tieto účely nepretržitá prevádzka: v praxi 15 hodín alebo viac denne. Čistý maximálny výkon je maximálny výkon predpokladaný za výhradne činný výkon, ktorý možno dodávať nepretržite v rámci plnej prevádzky zariadenia pri výstupe do siete.

3.2.11.1.   Jadrová energia

3.2.11.2.   Prietokové vodné elektrárne

3.2.11.3.   Zmiešané vodné elektrárne

3.2.11.4.   Prečerpávacie vodné elektrárne

3.2.11.5.   Geotermálna energia

3.2.11.6.   Slnečná fotovoltická

3.2.11.7.   Slnečná tepelná

3.2.11.8.   Prílivová, vlnová, oceánska

3.2.11.9.   Veterná energia

3.2.11.10.   Palivá

3.2.11.10.1.   Druh výroby: para

3.2.11.10.2.   Druh výroby: spaľovacie motory

3.2.11.10.3.   Druh výroby: plynová turbína

3.2.11.10.4.   Druh výroby: kombinovaný cyklus

3.2.11.10.5.   Druh výroby: iné

3.2.11.11.   Ostatné zdroje

3.2.12.   Čistý maximálny elektrický výkon zariadení na palivá

Čistý maximálny elektrický výkon zariadení na palivá sa musí vykazovať za výrobcov s hlavnou činnosťou aj za závodných výrobcov a samostatne za každý ďalej uvedený typ zariadenia na jeden druh alebo viac druhov paliva. Systémy na viac druhov paliva zahŕňajú len jednotky, ktoré môžu spaľovať viac ako jeden druh paliva v nepretržitej prevádzke. Zariadenia s oddelenými jednotkami, ktoré používajú rôzne palivá, by sa mali rozdeliť do príslušných kategórií jednotiek na jeden druh paliva. Pri každej kategórii zariadení na viac druhov paliva sa musí uviesť, ktorý druh paliva sa používa ako primárne palivo a ktorý ako alternatívne.

3.2.12.1.   Zariadenia na jeden druh paliva (v prípade všetkých kategórií primárnych palív)

3.2.12.2.   Zariadenia na viac druhov paliva, tuhé a kvapalné palivá

3.2.12.3.   Zariadenia na viac druhov paliva, tuhé palivá a zemný plyn

3.2.12.4.   Zariadenia na viac druhov paliva, kvapalné palivá a zemný plyn

3.2.12.5.   Zariadenia na viac druhov paliva, tuhé, kvapalné palivá a zemný plyn

3.3.   Merné jednotky

Elektrina sa vykazuje v GWh (gigawatthodiny), teplo v TJ (terajouly) a výkon v MW (megawatty)

Ak sa vyžadujú údaje týkajúce sa ostatných palív, uplatňujú sa jednotky vymedzené v príslušných kapitolách tejto prílohy.

4.   ROPA A ROPNÉ VÝROBKY

4.1.   Príslušné energetické produkty

Ak nie je uvedené inak, tento zber údajov sa vzťahuje na všetky energetické produkty uvedené v prílohe A kapitole 3.4 – ROPA (Surová ropa a ropné výrobky)

4.2.   Zoznam agregátov

Ak nie je uvedené inak, v prípade všetkých energetických produktov uvedených v predchádzajúcom bode sa vykazujú nasledujúce agregáty.

4.2.1.   Dodávky surovej ropy, NGL, rafinérskych medziproduktov, aditív a ostatných uhľovodíkov

V prípade surovej ropy, NGL, rafinérskych medziproduktov, aditív/oxygenátov, biopalív v aditívach/oxygenátoch a ostatných uhľovodíkov sa vykazujú nasledujúce agregáty:

4.2.1.1.   Domáca výroba

Neuplatňuje sa na rafinérske medziprodukty ani na biopalivá.

4.2.1.2.   Vstupy z ostatných zdrojov

Neuplatňuje sa na surovú ropu, NGL ani na rafinérske medziprodukty.

4.2.1.2.1.   Vstupy z ostatných zdrojov: z uhlia

4.2.1.2.2.   Vstupy z ostatných zdrojov: zo zemného plynu

4.2.1.2.3.   Vstupy z ostatných zdrojov: z obnoviteľných zdrojov

4.2.1.3.   Spätné toky z petrochemického sektora

Vzťahuje sa len na rafinérske medziprodukty.

4.2.1.4.   Reklasifikované produkty

Vzťahuje sa len na rafinérske medziprodukty.

4.2.1.5.   Dovoz

Zahŕňa množstvo surovej ropy a výrobky dovezené alebo vyvezené na základe dohôd o spracovaní (t. j. rafinácia na účet). Surová ropa a NGL sa vykazujú ako výrobky prichádzajúce z krajiny hlavného pôvodu; rafinérske medziprodukty a hotové výrobky sa vykazujú ako výrobky prichádzajúce z krajiny poslednej zásielky. Zahŕňa každý skvapalnený plyn (napríklad LPG) získavaný počas opätovného splynovania dovezeného skvapalneného zemného plynu a ropných výrobkov dovezených alebo vyvezených priamo petrochemickým priemyslom. Poznámka: Nemal by sa tu uvádzať žiadny obchod s biopalivami nezmiešanými s dopravným palivom (t. j. v ich čistej forme). Opätovný vývoz ropy dovezenej na spracovanie v rámci bezcolných pásiem by sa mal zahŕňať ako vývoz výrobku z krajiny spracovania do konečnej destinácie.

4.2.1.6.   Vývoz

Poznámka týkajúca sa dovozu (4.2.1.5) sa uplatňuje analogicky aj na vývoz.

4.2.1.7.   Priame použitie

4.2.1.8.   Zmena stavu zásob

4.2.1.9.   Zistená vsádzka do rafinérie

Množstvo merané ako vstup do rafinérií

4.2.1.10.   Rafinérske straty

Rozdiel medzi vsádzkou do rafinérie (zistenou) a hrubým rafinérskym výstupom. Straty sa môžu vyskytnúť počas destilácie z dôvodu vyparovania. Uvádzané straty sú kladné. Môžu sa vyskytnúť nárasty v objeme, ale žiadne nárasty v hmotnosti.

4.2.1.11.   Počiatočné celkové zásoby na vnútroštátnom území

4.2.1.12.   Konečné celkové zásoby na vnútroštátnom území

4.2.1.13.   Výhrevnosť

4.2.1.13.1.   Výroba (neuplatňuje sa na rafinérske medziprodukty ani na biopalivá v aditívach/oxygenátoch)

4.2.1.13.2.   dovoz (neuplatňuje sa na biopalivá v aditívach/oxygenátoch)

4.2.1.13.3.   vývoz (neuplatňuje sa na biopalivá v aditívach/oxygenátoch)

4.2.1.13.4.   celkový priemer

4.2.2.   Dodávky ropných výrobkov

Nasledujúce agregáty sa týkajú len hotových výrobkov (rafinérsky plyn, etán, LPG, ťažký benzín, automobilový benzín a v rámci neho biobenzín, letecký benzín, dýzové palivo benzínového typu, letecký petrolej a jeho biozložky, ostatný petrolej, plynový olej/nafta, vykurovací olej s nízkym a vysokým obsahom síry, lakový benzín a SBP, lubrikanty, bitúmen, parafínové vosky, ropný koks a ostatné výrobky). Surová ropa a NGL použité pri priamom spaľovaní by sa mali uviesť v dodávkach hotových výrobkov a reklasifikácii medziproduktov.

4.2.2.1.   Vstupy prvotných produktov

4.2.2.2.   Hrubý rafinérsky výstup

4.2.2.3.   Recyklované výrobky

4.2.2.4.   Rafinérske palivo (ropné rafinérie)

V tejto kategórii by mali byť zahrnuté aj palivá použité pri výrobe elektriny a predaného tepla v rafinériách.

4.2.2.4.1.   použité v jednotkách/zariadeniach iba na výrobu elektriny

4.2.2.4.2.   použité v jednotkách na kombinovanú výrobu elektriny a tepla

4.2.2.4.3.   použité v jednotkách/zariadeniach iba na výrobu tepla

4.2.2.5.   Dovoz

Poznámka týkajúca sa dovozu (4.2.1.5) sa uplatňuje aj tu.

4.2.2.6.   Vývoz

Poznámka týkajúca sa dovozu (4.2.1.5) sa uplatňuje aj tu.

4.2.2.7.   Medzinárodné námorné zásobníky

4.2.2.8.   Reklasifikácia medziproduktov

4.2.2.9.   Reklasifikované produkty

4.2.2.10.   Zmena stavu zásob

4.2.2.11.   Počiatočný stav zásob

4.2.2.12.   Konečný stav zásob

4.2.2.13.   Zmena stavu zásob v prípade výrobcov s hlavnou činnosťou

Zmeny stavu zásob, ktoré skladujú verejné služby, nezahrnuté v stave zásob a v inde uvedených zmenách stavu zásob. Budovanie zásob sa uvádza ako záporné číslo a čerpanie zásob sa uvádza ako kladné číslo.

4.2.2.14.   Priemerná výhrevnosť

4.2.3.   Dodávky do petrochemického sektora

Zistená dodávka hotových ropných výrobkov z primárnych zdrojov (napríklad rafinérie, zariadenia na miešanie atď.) na domáci trh.

4.2.3.1.   Hrubé dodávky do petrochemického sektora

4.2.3.2.   Energetické použitie v petrochemickom sektore

Množstvo ropy použité ako palivo pre petrochemické procesy, ako je parné krakovanie.

4.2.3.3.   Neenergetické použitie v petrochemickom sektore

Množstvo ropy použitej v petrochemickom sektore na účely výroby etylénu, propylénu, butylénu, syntetického plynu, aromatických látok, butadiénu a ostatných surovín založených na uhľovodíkoch napríklad pri parnom krakovaní, v zariadeniach na výrobu aromatických látok a pri parnom reformovaní. Nezahŕňa množstvo ropy použité na účely výroby paliva.

4.2.3.4.   Spätné toky z petrochemického sektora do rafinérií

4.2.4.   Sektor transformácie

Vykazuje sa množstvo na energetické použitie aj na neenergetické použitie.

4.2.4.1.   Výrobcovia s hlavnou činnosťou – iba elektrina

4.2.4.2.   Závodní výrobcovia – iba elektrina

4.2.4.3.   Výrobcovia s hlavnou činnosťou – jednotky na kombinovanú výrobu elektriny a tepla

4.2.4.4.   Závodní výrobcovia – jednotky na kombinovanú výrobu elektriny a tepla

4.2.4.5.   Výrobcovia s hlavnou činnosťou – iba teplo

4.2.4.6.   Závodní výrobcovia – iba teplo

4.2.4.7.   Plynárne/zariadenia na splynovanie

4.2.4.8.   Zmiešaný zemný plyn

4.2.4.9.   Koksárne

4.2.4.10.   Vysoké pece

4.2.4.11.   Petrochemický priemysel

4.2.4.12.   Čiernouhoľné briketárne

4.2.4.13.   Inde neuvedené – transformácia

4.2.5.   Sektor energetiky

Vykazuje sa množstvo na energetické použitie aj na neenergetické použitie.

4.2.5.1.   Uhoľné bane

4.2.5.2.   Ťažba ropy a plynu

4.2.5.3.   Koksárne

4.2.5.4.   Vysoké pece

4.2.5.5.   Plynárne

4.2.5.6.   Vlastná spotreba elektrární, teplární a výhrevní

4.2.5.7.   Inde neuvedené – energetika

4.2.6.   Distribučné straty

Vykazuje sa množstvo na energetické použitie aj na neenergetické použitie.

4.2.7.   Konečná spotreba energie – sektor priemyslu

Vykazuje sa množstvo na energetické použitie aj na neenergetické použitie.

4.2.7.1.   Hutníctvo železa a ocele

4.2.7.2.   Chemický a petrochemický priemysel

4.2.7.3.   Metalurgia neželezných kovov

4.2.7.4.   Nekovové minerálne výrobky

4.2.7.5.   Dopravné prostriedky

4.2.7.6.   Strojárstvo

4.2.7.7.   Ťažba a dobývanie

4.2.7.8.   Potraviny, nápoje a tabak

4.2.7.9.   Celulóza, papier a tlač

4.2.7.10.   Drevo a drevené výrobky

4.2.7.11.   Stavebníctvo

4.2.7.12.   Textil a koža

4.2.7.13.   Inde neuvedené – priemysel

4.2.8.   Konečná spotreba energie – sektor dopravy

Vykazuje sa množstvo na energetické použitie aj na neenergetické použitie.

4.2.8.1.   Medzinárodná letecká doprava

4.2.8.2.   Vnútroštátna letecká doprava

4.2.8.3.   Cestná doprava

4.2.8.4.   Železničná doprava

4.2.8.5.   Vnútroštátna plavba

4.2.8.6.   Potrubná doprava

4.2.8.7.   Inde neuvedené – doprava

4.2.9.   Konečná spotreba energie – ostatné sektory

Vykazuje sa množstvo na energetické použitie aj na neenergetické použitie.

4.2.9.1.   Obchod a verejné služby

4.2.9.2.   Domácnosti

4.2.9.3.   Poľnohospodárstvo/lesníctvo

4.2.9.4.   Rybolov

4.2.9.5.   Inde neuvedené – ostatné

4.2.10.    Dovoz podľa krajiny pôvodu a vývoz podľa krajiny určenia

Dovoz sa vykazuje podľa krajiny pôvodu a vývoz podľa krajiny určenia. Poznámka týkajúca sa dovozu (4.2.1.5) sa uplatňuje aj tu.

4.2.11.   Rafinérska kapacita

Oznamuje sa celková vnútroštátna rafinérska kapacita a členenie ročnej kapacity podľa rafinérií v tisícoch metrických ton za rok. Oznamujú sa tieto údaje:

4.2.11.1.   Názov/miesto

4.2.11.2.   Atmosférická destilácia

4.2.11.3.   Vákuová destilácia

4.2.11.4.   Krakovanie (tepelné)

4.2.11.4.1.   Z toho visbreaking

4.2.11.4.2.   Z toho koksovanie

4.2.11.5.   Krakovanie (katalytické)

4.2.11.5.1.   Z toho fluidné katalytické krakovanie (FCC)

4.2.11.5.2.   Z toho hydrokrakovanie

4.2.11.6.   Reformovanie

4.2.11.7.   Odsírenie

4.2.11.8.   Alkylácia, polymerizácia, izomerizácia

4.2.11.9.   Éterifikácia

4.3.   Merné jednotky

Vykazované množstvo sa musí uvádzať v kt (kilotonách). Energetický obsah sa musí vykazovať v MJ/t (megajouly na tonu).

4.4.   Výnimky

Cyprus je vyňatý z vykazovania agregátov stanovených v oddiele 4.2.9 (Konečná spotreba energie – ostatné sektory); vykazujú sa len celkové hodnoty. Cyprus je vyňatý aj z vykazovania neenergetického použitia v oddieloch 4.2.4 (sektor transformácie), 4.2.5 (sektor energetiky), 4.2.7 (priemysel), 4.2.7.2 (sektor priemyslu – z toho chemický a petrochemický priemysel), 4.2.8 (doprava) a 4.2.9 (ostatné sektory).

5.   OBNOVITEĽNÁ ENERGIA A ENERGIA Z ODPADU

5.1.   Príslušné energetické produkty

Ak nie je uvedené inak, tento zber údajov sa vzťahuje na všetky energetické produkty uvedené v prílohe A kapitole 3.5 – OBNOVITEĽNÉ ZDROJE ENERGIE A ODPAD. Vykazuje sa len množstvo palív použitých na energetické účely (napríklad vo výrobe elektriny a tepla, spaľovaní s energetickým zhodnotením, použití v mobilných motoroch v doprave a použitie v stacionárnych motoroch). Nevykazuje sa množstvo použité na neenergetické účely (napríklad: drevo používané na stavbu alebo na výrobu nábytku, biolubrikanty na mazanie a biobitúmen pre povrch vozoviek). Nevykazuje sa ani pasívna tepelná energia (napríklad: pasívna slnečná tepelná energia na vykurovanie budov).

5.2.   Zoznam agregátov

Ak nie je uvedené inak, v prípade všetkých energetických produktov uvedených v predchádzajúcom bode sa vykazujú nasledujúce agregáty. Teplo z prostredia (tepelné čerpadlá) sa vykazuje len za tieto sektory: transformácia (iba v prípade agregátov týkajúcich sa predaného tepla), energetika (iba spolu, bez podkategórií), priemysel spolu (iba spolu, bez podkategórií), obchod a verejné služby, domácnosti a inde neuvedené – ostatné.

5.2.1.   Hrubá výroba elektriny a tepla

Uplatňuje sa vymedzenie uvedené v kapitole 3.2.1. Agregáty 5.2.1.1 až 5.2.1.18 sa musia vykazovať samostatne za výrobcov s hlavnou činnosťou a za závodných výrobcov. V prípade obidvoch druhov zariadení sa musí hrubá výroba elektriny a hrubá výroba tepla vo všetkých náležitých prípadoch vykazovať samostatne za jednotky iba na výrobu elektriny, iba na výrobu tepla a na kombinovanú výrobu elektriny a tepla.

5.2.1.1.   Prietokové vodné elektrárne (uplatňuje sa iba v prípade elektriny)

5.2.1.2.   Zmiešané vodné elektrárne (uplatňuje sa iba v prípade elektriny)

5.2.1.3.   Prečerpávacie vodné elektrárne (uplatňuje sa iba v prípade elektriny)

5.2.1.4.   Geotermálna energia

5.2.1.5.   Slnečná fotovoltická (uplatňuje sa iba v prípade elektriny)

5.2.1.6.   Slnečná tepelná

5.2.1.7.   Prílivová, vlnová, oceánska (uplatňuje sa iba v prípade elektriny)

5.2.1.8.   Veterná energia (uplatňuje sa iba v prípade elektriny)

5.2.1.9.   Veterná energia na pevnine

5.2.1.10.   Veterná energia na mori

5.2.1.11.   Obnoviteľný komunálny odpad

5.2.1.12.   Neobnoviteľný komunálny odpad

5.2.1.13.   Tuhé biopalivá

5.2.1.14.   Bioplyny

5.2.1.15.   Bionafta

5.2.1.16.   Biobenzín

5.2.1.17.   Ostatné kvapalné biopalivá

5.2.1.18.   Tepelné čerpadlá (uplatňuje sa iba v prípade tepla)

5.2.2.   Dodávka

5.2.2.1.   Výroba

5.2.2.2.   Dovoz

5.2.2.3.   Vývoz

5.2.2.4.   Zmena stavu zásob

5.2.3.   Sektor transformácie

5.2.3.1.   Výrobcovia s hlavnou činnosťou – iba elektrina

5.2.3.2.   Výrobcovia s hlavnou činnosťou – jednotky na kombinovanú výrobu elektriny a tepla

5.2.3.3.   Výrobcovia s hlavnou činnosťou – iba teplo

5.2.3.4.   Závodní výrobcovia – iba elektrina

5.2.3.5.   Závodní výrobcovia – jednotky na kombinovanú výrobu elektriny a tepla

5.2.3.6.   Závodní výrobcovia – iba teplo

5.2.3.7.   Čiernouhoľné briketárne

5.2.3.8.   Hnedouhoľné/rašelinové briketárne

5.2.3.9.   Plynárne

5.2.3.10.   Vysoké pece

5.2.3.11.   Zariadenia zmiešavania zemného plynu

5.2.3.12.   Na zmiešanie s automobilovým benzínom/naftou/petrolejom:

5.2.3.13.   Zariadenia na výrobu dreveného uhlia

5.2.3.14.   Inde neuvedené – transformácia

5.2.4.   Sektor energetiky

5.2.4.1.   Zariadenia na splynovanie (bioplyn)

5.2.4.2.   Elektrárne, teplárne a výhrevne

5.2.4.3.   Uhoľné bane

5.2.4.4.   Čiernouhoľné briketárne

5.2.4.5.   Koksárne

5.2.4.6.   Ropné rafinérie

5.2.4.7.   Hnedouhoľné/rašelinové briketárne

5.2.4.8.   Plynárne

5.2.4.9.   Vysoké pece

5.2.4.10.   Zariadenia na výrobu dreveného uhlia

5.2.4.11.   Inde neuvedené – energetika

5.2.5.   Distribučné straty

5.2.6.   Konečná spotreba energie – sektor priemyslu

5.2.6.1.   Hutníctvo železa a ocele

5.2.6.2.   Chemický a petrochemický priemysel

5.2.6.3.   Metalurgia neželezných kovov

5.2.6.4.   Nekovové minerálne výrobky

5.2.6.5.   Dopravné prostriedky

5.2.6.6.   Strojárstvo

5.2.6.7.   Ťažba a dobývanie

5.2.6.8.   Potraviny, nápoje a tabak

5.2.6.9.   Celulóza, papier a tlač

5.2.6.10.   Drevo a drevené výrobky

5.2.6.11.   Stavebníctvo

5.2.6.12.   Textil a koža

5.2.6.13.   Inde neuvedené – priemysel

5.2.7.   Konečná spotreba energie – sektor dopravy

5.2.7.1.   Železničná doprava

5.2.7.2.   Cestná doprava

5.2.7.3.   Vnútroštátna plavba

5.2.7.4.   Inde neuvedené – doprava

5.2.8.   Konečná spotreba energie – ostatné sektory

5.2.8.1.   Obchod a verejné služby

5.2.8.2.   Domácnosti

5.2.8.3.   Poľnohospodárstvo/lesníctvo

5.2.8.4.   Rybolov

5.2.8.5.   Inde neuvedené – ostatné

5.2.9.    Čistý maximálny elektrický výkon

Výkon sa vykazuje k 31. decembru príslušného sledovaného roka. Zahŕňa elektrický výkon jednotiek iba na výrobu elektriny aj jednotiek na kombinovanú výrobu elektriny a tepla. Čistý maximálny elektrický výkon je suma čistých maximálnych výkonov všetkých staníc, ktoré sú zohľadnené jednotlivo počas príslušného obdobia prevádzky. Obdobím prevádzky je na tieto účely nepretržitá prevádzka: v praxi 15 hodín alebo viac denne. Čistý maximálny výkon je maximálny výkon predpokladaný za výhradne činný výkon, ktorý možno dodávať nepretržite v rámci plnej prevádzky zariadenia pri výstupe do siete.

5.2.9.1.   Prietokové vodné elektrárne

5.2.9.2.   Zmiešané vodné elektrárne

5.2.9.3.   Prečerpávacie vodné elektrárne

5.2.9.4.   Geotermálna energia

5.2.9.5.   Slnečná fotovoltická

5.2.9.6.   Slnečná tepelná

5.2.9.7.   Prílivová, vlnová, oceánska

5.2.9.8.   Veterná energia na pevnine

5.2.9.9.   Veterná energia na mori

5.2.9.10.   Priemyselný odpad

5.2.9.11.   Komunálny odpad

5.2.9.12.   Tuhé biopalivá

5.2.9.13.   Bioplyny

5.2.9.14.   Bionafta

5.2.9.15.   Biobenzín

5.2.9.16.   Ostatné kvapalné biopalivá

5.2.10.   Technické charakteristiky

5.2.10.1.   Plocha slnečných kolektorov

Vykazuje sa celková plocha inštalovaných slnečných kolektorov. Plocha slnečných kolektorov zahŕňa len slnečné kolektory používané na výrobu slnečnej tepelnej energie; nevykazuje sa tu plocha slnečných kolektorov použitá na výrobu elektriny (slnečná fotovoltická a koncentrovaná slnečná energia). Zohľadňuje sa plocha všetkých slnečných kolektorov: zasklené a nezasklené kolektory, ploché a trubicové vákuové kolektory s prenosom energie prostredníctvom kvapaliny alebo vzduchu.

5.2.10.2.   Výrobná kapacita v prípade biobenzínu

5.2.10.3.   Výrobná kapacita v prípade bionafty

5.2.10.4.   Výrobná kapacita v prípade biozložiek do leteckého petroleja

5.2.10.5.   Výrobná kapacita v prípade ostatných kvapalných biopalív

5.2.10.6.   Priemerná výhrevnosť v prípade biobenzínu

5.2.10.7.   Priemerná výhrevnosť v prípade bioetanolu

5.2.10.8.   Priemerná výhrevnosť v prípade bionafty

5.2.10.9.   Priemerná výhrevnosť v prípade biozložiek do leteckého petroleja

5.2.10.10.   Priemerná výhrevnosť v prípade ostatných kvapalných biopalív

5.2.10.11.   Priemerná výhrevnosť v prípade dreveného uhlia

5.2.11.   Výroba tuhých biopalív a bioplynov

Celková výroba tuhých biopalív (s výnimkou dreveného uhlia) sa člení podľa týchto palív:

5.2.11.1.   Palivové drevo, drevný odpad a vedľajšie produkty

5.2.11.1.1.   Drevené pelety ako časť palivového dreva, drevného odpadu a vedľajších produktov

5.2.11.2.   Čierny výluh

5.2.11.3.   Bagasa

5.2.11.4.   Živočíšny odpad

5.2.11.5.   Ostatné rastlinné materiály a zvyšky

5.2.11.6.   Obnoviteľný podiel priemyselného odpadu

Celková výroba bioplynu sa člení podľa týchto výrobných metód:

5.2.11.7.   Bioplyny z anaeróbnej fermentácie: skládkový plyn

5.2.11.8.   Bioplyny z anaeróbnej fermentácie: splaškový plyn

5.2.11.9.   Bioplyny z anaeróbnej fermentácie: ostatné bioplyny z anaeróbnej fermentácie

5.2.11.10.   Bioplyny z tepelných procesov

5.2.12.   Dovoz podľa krajiny pôvodu a vývoz podľa krajiny určenia

Vykazuje sa dovoz podľa krajiny pôvodu a vývoz podľa krajiny určenia. Uplatňuje sa na biobenzín, bioetanol, biozložky do leteckého petroleja, bionaftu, ostatné kvapalné biopalivá, drevené pelety.

5.3.   Merné jednotky

Elektrina sa vykazuje v GWh (gigawatthodiny), teplo v TJ (terajouly) a elektrický výkon v MW (megawatty).

Vykazované množstvo sa musí uvádzať v TJ NCV (terajouly na základe výhrevnosti), s výnimkou dreveného uhlia, biobenzínu, bioetanolu, biozložiek do leteckého petroleja, bionafty a ostatných kvapalných biopalív, ktoré sa uvádzajú v kt (kilotony).

Energetický obsah sa musí vykazovať v MJ/t (megajouly na tonu).

Plocha slnečných kolektorov sa musí vykazovať v 1000 m2.

Výrobná kapacita sa vykazuje v kt (kilotony) za rok.

6.   ROČNÁ ŠTATISTIKA O JADROVEJ ENERGII

Musia sa vykazovať nasledujúce údaje týkajúce sa civilného využívania jadrovej energie:

6.1.   Zoznam agregátov

6.1.1.   Kapacita obohacovania

Ročná kapacita separačnej práce prevádzkových zariadení na obohacovanie (separácia izotopov uránu).

6.1.2.   Výrobná kapacita čerstvých palivových článkov

Ročná výrobná kapacita závodov na výrobu palív. Nezahŕňajú sa závody na výrobu palív MOX.

6.1.3.   Výrobná kapacita závodov na výrobu palív MOX

Ročná výrobná kapacita závodov na výrobu palív MOX.

Palivá MOX obsahujú zmes plutónia a uránu (miešaný oxid).

6.1.4.   Výroba čerstvých palivových článkov

Výroba hotových čerstvých palivových článkov v závodoch na výrobu jadrového paliva. Nezahŕňajú sa palivové tyče ani iné polovýrobky. Nezahŕňajú sa ani výrobné závody vyrábajúce palivá MOX.

6.1.5.   Výroba palivových článkov MOX

Výroba hotových čerstvých palivových článkov v závodoch na výrobu paliva MOX. Nezahŕňajú sa palivové tyče ani iné polovýrobky.

6.1.6.   Výroba tepla z jadra

Celkové množstvo tepla vytvoreného jadrovými reaktormi na výrobu elektriny alebo na iné užitočné využitia tepla.

6.1.7.   Ročné priemerné vyhorenie definitívne odstránených vyhoretých palivových článkov

Vypočítaný priemer vyhorenia palivových článkov, ktoré boli definitívne odstránené z jadrových reaktorov počas príslušného referenčného roka. Nezahŕňajú sa palivové články, ktoré sú dočasne odstránené a ktoré sa pravdepodobne neskôr opäť použijú.

6.1.8.   Produkcia uránu a plutónia v prepracovateľských závodoch

Urán a plutónium vyrobené počas referenčného roku v prepracovateľských závodoch.

6.1.9.   Kapacita prepracovateľských závodov (urán a plutónium)

Ročná kapacita na prepracovanie uránu a plutónia.

6.2.   Merné jednotky

tSWU (tony separačných pracovných jednotiek) pre 6.1.1.

tHM (tony ťažkých kovov) pre 6.1.4, 6.1.5., 6.1.8.

tHM (tony ťažkých kovov) za rok pre 6.1.2, 6.1.3., 6.1.9.

TJ (terajouly) pre 6.1.6.

GWd/tHM (gigawattdeň na tonu ťažkých kovov) pre 6.1.7.

7.   PODROBNÉ ŠTATISTIKY O KONEČNEJ SPOTREBE ENERGIE

Vykazujú sa nasledujúce disagregované údaje o konečnej spotrebe energie.

7.1.   Zoznam agregátov

7.1.1.   Sektor priemyslu

Vykazuje sa v zmysle vymedzenia v oddiele 2.6.1 prílohy A.

7.1.1.1.   Ťažba a dobývanie

7.1.1.1.1.   Dobývanie kovových rúd

7.1.1.1.2.   Iná ťažba a dobývanie

7.1.1.1.3.   Pomocné činnosti pri ťažbe

7.1.1.2.   Potraviny, nápoje a tabak

7.1.1.2.1.   Výroba potravín

7.1.1.2.2.   Výroba nápojov

7.1.1.2.3.   Výroba tabakových výrobkov

7.1.1.3.   Textil a koža

7.1.1.4.   Drevo a drevené výrobky

7.1.1.5.   Celulóza, papier a tlač

7.1.1.5.1.   Výroba papiera a papierových výrobkov

7.1.1.5.1.1.   Výroba celulózy

7.1.1.5.1.2.   Ostatný papier a papierové výrobky

7.1.1.5.2.   Tlač a reprodukcia záznamových médií

7.1.1.6.   Chemický a petrochemický priemysel

7.1.1.6.1.   Výroba chemikálií a chemických produktov

7.1.1.6.2.   Výroba základných farmaceutických výrobkov a farmaceutických prípravkov

7.1.1.7.   Nekovové minerálne výrobky

7.1.1.7.1.   Výroba skla a výrobkov zo skla

7.1.1.7.2.   Výroba cementu, vápna a sadry (vrátane slinku)

7.1.1.7.3.   Ostatné nekovové minerálne výrobky

7.1.1.8.   Hutníctvo železa a ocele [výroba a spracovanie kovov A]

7.1.1.9.   Odvetvia neželezných kovov [výroba a spracovanie kovov B]

7.1.1.9.1.   Výroba hliníka

7.1.1.9.2.   Odvetvia ostatných neželezných kovov

7.1.1.10.   Strojárstvo

7.1.1.10.1.   Výroba kovových konštrukcií, okrem strojov a zariadení

7.1.1.10.2.   Výroba počítačových, elektronických a optických výrobkov

7.1.1.10.3.   Výroba elektrických zariadení

7.1.1.10.4.   Výroba strojov a zariadení i. n.

7.1.1.11.   Dopravné prostriedky

7.1.1.12.   Inde neuvedené – priemysel

7.1.1.12.1.   Výroba výrobkov z gumy a plastu

7.1.1.12.2.   Výroba nábytku

7.1.1.12.3.   Iná výroba

7.1.2.   Sektor domácností

Vykazuje sa v zmysle vymedzenia v oddiele 2.6.3.2 prílohy A.

7.1.2.1.   Domácnosti: vykurovanie priestoru

7.1.2.2.   Domácnosti: ochladzovanie priestoru

7.1.2.3.   Domácnosti: ohrev vody

7.1.2.4.   Domácnosti: varenie

7.1.2.5.   Domácnosti: osvetlenie a spotrebiče

Týka sa iba elektriny

7.1.2.6.   Domácnosti: ostatné konečné použitia

7.2.   Príslušné energetické produkty

Ak nie je uvedené inak, tento zber údajov sa vzťahuje na všetky energetické produkty uvedené v prílohe A.

Eurostat stanoví skutočný zoznam energetických produktov, pri ktorých sa majú vykazovať údaje podľa bodu 7 prílohy B podľa vykazovacieho vzoru, ako podsúbor tých, ktoré sú uvedené v bode 3 prílohy A.

7.3.   Merné jednotky

Množstvá tuhých fosílnych palív sa vykazujú v kt (kilotony);

Množstvá surovej ropy a ropných výrobkov sa vykazujú v kt (kilotony);

Množstvá zemného plynu a vyrábaných plynov (svietiplyn, koksárenský plyn, vysokopecný plyn, ostatné získané plyny) sa vykazujú podľa energetického obsahu v TJ GCV (terajouly na základe spalného tepla);

Elektrina sa vykazuje v GWh (gigawatthodiny);

Množstvá tepla sa vykazujú v TJ (terajouly na základe výhrevnosti);

Množstvá obnoviteľných zdrojov energie a odpadu sa vykazujú v TJ NCV (terajouly na základe výhrevnosti), s výnimkou dreveného uhlia, biobenzínu, bioetanolu, biozložiek do leteckého petroleja, bionafty a ostatných kvapalných biopalív, ktoré sa uvádzajú v kt (kilotony).

Energetický obsah tuhých fosílnych palív, surovej ropy a ropných výrobkov, ako aj obnoviteľných zdrojov energie a odpadu sa vykazujú v MJ/t (megajouly na tonu).

Energetický obsah zemného plynu a vyrábaných plynov sa vykazuje v kJ/m3 za predpokladu referenčných podmienok plynu (15 °C, 101 325 Pa).

Pri ostatných energetických produktoch, pri ktorých sa vyžaduje vykazovanie, sa použijú jednotky vymedzené v príslušných kapitolách tejto prílohy.

7.4.   Lehota na zasielanie údajov:

Údaje sa zasielajú do 31. marca druhého roka po sledovanom roku.

7.5.   Výnimky

Cyprus je vyňatý z vykazovania disagregovaných údajov o konečnej spotrebe energie zo surovej ropy a ropných výrobkov (v zmysle oddielu 3.4 prílohy A) pri všetkých agregátoch, na ktoré sa vzťahuje oddiel 7.1.2 tejto prílohy (domácnosti).

PRÍLOHA C

MESAČNÁ ENERGETICKÁ ŠTATISTIKA

V tejto prílohe sa opisuje rozsah, jednotky, vykazované obdobie, periodicita, lehoty a spôsob zasielania údajov pre mesačný zber energetickej štatistiky.

Príloha A zahŕňa vysvetlenie pojmov, ktoré nie sú osobitne vysvetlené v tejto prílohe.

Na všetky zbery údajov uvedené v tejto prílohe sa uplatňujú tieto ustanovenia:

a)	Vykazované obdobie: Vykazovaným obdobím oznamovaných údajov je kalendárny mesiac.

b)	Periodicita: Údaje sa vykazujú na mesačnom základe.

c)	Formát na zasielanie údajov: Formát na zasielanie údajov zodpovedá príslušnému štandardu na výmenu údajov, ktorý stanovil Eurostat.

d)	Metóda zasielania údajov: Údaje sa zasielajú alebo nahrávajú elektronicky na jedno miesto vstupu pre údaje v Eurostate.

1.   TUHÉ PALIVÁ

1.1.   Príslušné energetické produkty

Táto kapitola sa týka vykazovania týchto produktov:

1.1.1.   Čierne uhlie

1.1.2.   Hnedé uhlie

1.1.3.   Rašelina

1.1.4.   Roponosné bridlice a dechtový piesok

1.1.5.   Koksárenský koks

1.2.   Zoznam agregátov

1.2.1.   V prípade čierneho uhlia sa vykazujú nasledujúce agregáty:

1.2.1.1.   Výroba

1.2.1.2.   Regenerované produkty

1.2.1.3.   Dovoz

1.2.1.4.   Dovoz z krajín mimo EÚ

1.2.1.5.   Vývoz

1.2.1.6.   Počiatočné celkové zásoby na vnútroštátnom území

Množstvo v baniach, u dovozcov a spotrebiteľov, ktorí dovážajú priamo.

1.2.1.7.   Konečné celkové zásoby na vnútroštátnom území

Množstvo v baniach, u dovozcov a spotrebiteľov, ktorí dovážajú priamo.

1.2.1.8.   Dodávky pre výrobcov s hlavnou činnosťou

1.2.1.9.   Dodávky pre koksárne

1.2.1.10.   Dodávky pre priemysel spolu

1.2.1.11.   Dodávky pre hutníctvo železa a ocele

1.2.1.12.   Ostatné dodávky (služby, domácnosti atď.). Množstvo čierneho uhlia dodaného pre sektory, ktoré nie sú špecificky uvedené alebo nepatria do sektora transformácia, energetika, priemysel alebo doprava.

1.2.2.   V prípade hnedého uhlia, rašeliny a roponosných bridlíc a dechtového piesku sa vykazujú nasledujúce agregáty:

1.2.2.1.   Výroba

1.2.2.2.   Dovoz

1.2.2.3.   Vývoz

1.2.2.4.   Počiatočné celkové zásoby na vnútroštátnom území

Množstvo v baniach, u dovozcov a spotrebiteľov, ktorí dovážajú priamo.

1.2.2.5.   Konečné celkové zásoby na vnútroštátnom území

Množstvo v baniach, u dovozcov a spotrebiteľov, ktorí dovážajú priamo.

1.2.2.6.   V prípade rašeliny sa môže namiesto počiatočných a konečných celkových zásob vykazovať zmena stavu zásob.

1.2.2.7.   Dodávky pre výrobcov s hlavnou činnosťou

1.2.3.   V prípade koksárenského koksu sa vykazujú nasledujúce agregáty:

1.2.3.1.   Výroba

1.2.3.3.   Dovoz

1.2.3.4.   Dovoz z krajín mimo EÚ

1.2.3.5.   Vývoz

1.2.3.6.   Počiatočné celkové zásoby na vnútroštátnom území

Množstvo u výrobcov, dovozcov a spotrebiteľov, ktorí dovážajú priamo.

1.2.3.7.   Konečné celkové zásoby na vnútroštátnom území

Množstvo u výrobcov, dovozcov a spotrebiteľov, ktorí dovážajú priamo.

1.2.3.8.   Dodávky pre hutníctvo železa a ocele

1.3.   Merné jednotky

Vykazované množstvo sa musí uvádzať v kt (kilotonách).

1.4.   Lehota na zasielanie údajov

Do dvoch kalendárnych mesiacov po vykazovanom mesiaci.

2.   ELEKTRINA

2.1.   Príslušné energetické produkty

Táto kapitola sa týka vykazovania elektriny.

2.2.   Zoznam agregátov

V prípade elektriny sa vykazujú nasledujúce agregáty:

2.2.1.   Čistá výroba elektriny v jadrových elektrárňach

2.2.2.   Čistá výroba elektriny v konvenčných tepelných elektrárňach s použitím uhlia

2.2.3.   Čistá výroba elektriny v konvenčných tepelných elektrárňach s použitím ropy

2.2.4.   Čistá výroba elektriny v konvenčných tepelných elektrárňach s použitím plynu

2.2.5.   Čistá výroba elektriny v konvenčných tepelných elektrárňach s použitím obnoviteľných palív (ako sú napr. tuhé biopalivá, bioplyny, kvapalné biopalivá a obnoviteľný komunálny odpad)

2.2.6.   Čistá výroba elektriny v konvenčných tepelných elektrárňach s použitím ostatných neobnoviteľných palív (ako sú napr. neobnoviteľný priemyselný a neobnoviteľný komunálny odpad)

2.2.7.   Čistá výroba elektriny v prietokových vodných elektrárňach

2.2.8.   Čistá výroba elektriny v zmiešaných vodných elektrárňach

2.2.9.   Čistá výroba elektriny v prečerpávacích vodných elektrárňach

2.2.10.   Čistá výroba elektriny vo veterných zariadeniach na pevnine

2.2.11.   Čistá výroba elektriny vo veterných zariadeniach na mori

2.2.12.   Čistá výroba elektriny v slnečných fotovoltických zariadeniach

2.2.13.   Čistá výroba elektriny v slnečných tepelných zariadeniach

2.2.14.   Čistá výroba elektriny v geotermálnych elektrárňach

2.2.15.   Čistá výroba elektriny prostredníctvom ostatných obnoviteľných zdrojov (ako príliv, vlny, oceán a ostatné nepalivové obnoviteľné zdroje)

2.2.16.   Čistá výroba elektriny nešpecifikovaného pôvodu

2.2.17.   Dovoz

2.2.17.1.   Z toho: z EÚ

2.2.18.   Vývoz

2.2.18.1.   Z toho: do EÚ

2.2.19.   Elektrina použitá na prečerpávanie

2.3.   Merné jednotky

Vykazované množstvo sa musí uvádzať v GWh (gigawatthodiny).

2.4.   Lehota na zasielanie údajov

Do dvoch kalendárnych mesiacov po vykazovanom mesiaci.

3.   ROPA A ROPNÉ VÝROBKY

3.1.   Príslušné energetické produkty

Ak nie je uvedené inak, tento zber údajov sa vzťahuje na všetky energetické produkty uvedené v prílohe A kapitole 3.4 – ROPA (Surová ropa a ropné výrobky).

Kategória „Ostatné výrobky“ zahŕňa množstvo, ktoré zodpovedá vymedzeniu uvedenému v kapitole 3.4 prílohy A, ako aj množstvo lakového benzínu a SBP, lubrikantov, bitúmenu a parafínových voskov; tieto výrobky sa nesmú uvádzať samostatne.

3.2.   Zoznam agregátov

Ak nie je uvedené inak, v prípade všetkých energetických produktov uvedených v predchádzajúcom bode sa vykazujú nasledujúce agregáty.

3.2.1.   Dodávky surovej ropy, NGL, rafinérskych medziproduktov, aditív a ostatných uhľovodíkov

Poznámka k aditívam a biopalivám: uvádzajú sa tu nielen množstvá, ktoré už sú zmiešané, ale aj množstvá určené na zmiešanie.

V prípade surovej ropy, NGL, rafinérskych medziproduktov, aditív/oxygenátov, biopalív a ostatných uhľovodíkov sa vykazujú nasledujúce agregáty:

3.2.1.1.   Domáca výroba (neuplatňuje sa na rafinérske medziprodukty ani na biopalivá).

3.2.1.2.   Vstupy z ostatných zdrojov (neuplatňuje sa na surovú ropu, NGL ani na rafinérske medziprodukty)

3.2.1.3.   Spätné toky

Hotové výrobky alebo polovýrobky, ktoré sa vracajú od konečného spotrebiteľa do rafinérií na spracovanie, miešanie alebo predaj. Obyčajne sú to vedľajšie produkty petrochemickej výroby. Vzťahuje sa len na rafinérske medziprodukty.

3.2.1.4.   Reklasifikované produkty

Dovezené ropné výrobky, ktoré sa reklasifikovali ako suroviny na ďalšie spracovanie v rafinérii, bez dodania konečným spotrebiteľom. Vzťahuje sa len na rafinérske medziprodukty.

3.2.1.5.   Dovoz

3.2.1.6.   Vývoz

Poznámka týkajúca sa dovozu a vývozu: Zahŕňa množstvo surovej ropy a výrobky dovezené alebo vyvezené na základe dohôd o spracovaní (t. j. rafinácia na účet). Surová ropa a NGL sa vykazujú ako výrobky prichádzajúce z krajiny hlavného pôvodu; rafinérske medziprodukty a hotové výrobky sa vykazujú ako výrobky prichádzajúce z krajiny poslednej zásielky. Zahŕňa každý skvapalnený plyn (napríklad LPG) získavaný počas opätovného splynovania dovezeného skvapalneného zemného plynu a ropných výrobkov dovezených alebo vyvezených priamo petrochemickým priemyslom.

3.2.1.7.   Priame použitie

3.2.1.8.   Zmena stavu zásob

Budovanie zásob sa uvádza ako kladné číslo a čerpanie zásob sa uvádza ako záporné číslo.

3.2.1.9.   Zistená vsádzka do rafinérie

Je vymedzená ako celkové zistené množstvo ropy (vrátane ostatných uhľovodíkov a aditív), ktoré vstúpilo do rafinérskeho procesu (vstup do rafinérií).

3.2.1.10.   Rafinérske straty

Rozdiel medzi zistenou vsádzkou do rafinérie a hrubým rafinérskym výstupom. Straty sa môžu vyskytnúť počas destilácie z dôvodu vyparovania. Uvádzané straty sú kladné. Môžu sa vyskytnúť nárasty v objeme, ale žiadne nárasty v hmotnosti.

3.2.2.   Dodávky hotových výrobkov

V prípade surovej ropy, NGL, rafinérskeho plynu, etánu, LPG, ťažkého benzínu, biobenzínu, benzínu bez biozložky, leteckého benzínu, dýzového paliva benzínového typu, biozložiek do leteckého petroleja, leteckého petroleja bez biozložky, ostatného petroleja, bionafty, plynového oleja/nafty bez biozložiek, vykurovacieho oleja s nízkym obsahom síry, vykurovacieho oleja s vysokým obsahom síry, ropného koksu a ostatných výrobkov sa vykazujú nasledujúce agregáty:

3.2.2.1.   Vstupy prvotných produktov

3.2.2.2.   Hrubý rafinérsky výstup (neuplatňuje sa na surovú ropu ani na NGL)

3.2.2.3.   Recyklované výrobky (neuplatňuje sa na surovú ropu ani na NGL)

3.2.2.4.   Rafinérske palivo (neuplatňuje sa na surovú ropu ani na NGL)

Kapitola 2.3 prílohy A – Sektor energetiky – ropné rafinérie Zahŕňa palivá použité v rafinériách pri výrobe elektriny a predaného tepla.

3.2.2.5.   Dovoz (neuplatňuje sa na surovú ropu, NGL ani na rafinérsky plyn)

3.2.2.6.   Vývoz (neuplatňuje sa na surovú ropu, NGL ani na rafinérsky plyn)

Uplatňuje sa poznámka týkajúca sa dovozu a vývozu uvedená v oddiele 3.2.1.

3.2.2.7.   Medzinárodné námorné zásobníky (neuplatňuje sa na surovú ropu ani na NGL)

3.2.2.8.   Reklasifikácia medziproduktov

3.2.2.9.   Reklasifikované produkty (neuplatňuje sa na surovú ropu ani na NGL)

3.2.2.10.   Zmena stavu zásob (neuplatňuje sa na surovú ropu, NGL, ani na rafinérsky plyn)

Budovanie zásob sa uvádza ako kladné číslo a čerpanie zásob sa uvádza ako záporné číslo.

3.2.2.11.   Zistené hrubé domáce dodávky

Zistená dodávka hotových ropných výrobkov z primárnych zdrojov (napríklad rafinérie, zariadenia na miešanie atď.) na domáci trh.

3.2.2.11.1.   Medzinárodná letecká doprava (uplatňuje sa len na letecký benzín, dýzové palivo benzínového typu, biozložky do leteckého petroleja, letecký petrolej bez biozložky)

3.2.2.11.2.   Výrobcovia s hlavnou činnosťou – elektrárne

3.2.2.11.3.   Cestná doprava (uplatňuje sa iba na LPG)

3.2.2.11.4.   Vnútroštátna plavba a železničná doprava (uplatňuje sa iba na bionaftu, plynový olej/naftu bez biozložiek)

3.2.2.12.   Petrochemický priemysel

3.2.2.13.   Spätné toky do rafinérií (neuplatňuje sa na surovú ropu ani na NGL)

3.2.3.   Dovoz podľa krajiny pôvodu – vývoz podľa krajiny určenia

Vykazuje sa dovoz podľa krajiny pôvodu a vývoz podľa krajiny určenia. Uplatňuje sa poznámka týkajúca sa dovozu a vývozu uvedená v oddiele 3.2.1.

3.2.4.   Stav zásob

V prípade všetkých energetických produktov vrátane aditív/oxygenátov s výnimkou rafinérskeho plynu sa musia vykazovať nasledujúce počiatočné a konečné zásoby:

3.2.4.1.   Zásoby na vnútroštátnom území

Zásoby v nasledujúcich miestach: rafinérske nádrže, terminály pre hromadný náklad, potrubné nádrže, nákladné člny a pobrežné tankery (keď je prístav vyplávania a prístav určenia v tej istej krajine), tankery v prístave členskej krajiny (ak sa má ich náklad vyložiť v prístave), zásobníky lodí vnútrozemskej plavby. Nezahŕňajú zásoby ropy uskladnené v ropovodoch, železničných cisternách, automobilových cisternách, zásobníkoch námorných lodí, čerpacích staniciach, maloobchodných predajniach a zásobníkoch na mori.

3.2.4.2.   Zásoby uskladnené pre ostatné krajiny na základe bilaterálnych vládnych dohôd

Zásoby na území štátu, ktoré patria inej krajine a ku ktorým je prístup zaručený dohodou medzi príslušnými vládami.

3.2.4.3.   Zásoby so známym miestom určenia v zahraničí

Zásoby na území štátu nezahrnuté v bode 3.2.4.2, ktoré patria inej krajine a sú určené pre inú krajinu. Tieto zásoby môžu byť umiestnené v bezcolných pásmach alebo mimo nich.

3.2.4.4.   Ostatné zásoby uskladnené v bezcolných pásmach

Zahŕňajú zásoby, ktoré nie sú zahrnuté v bode 3.2.4.2 ani 3.2.4.3, bez ohľadu na to, či prebehlo colné konanie.

3.2.4.5.   Zásoby uskladnené hlavnými spotrebiteľmi

Zahŕňajú zásoby, ktoré podliehajú štátnej kontrole. Toto vymedzenie nezahŕňa ostatné spotrebiteľské zásoby.

3.2.4.6.   Zásoby uskladnené na palube prichádzajúcich oceánskych plavidiel v prístave alebo v kotvisku.

Zásoby bez ohľadu na to, či prebehlo colné konanie. Táto kategória nezahŕňa zásoby na palube lodí na šírom mori.

Zahŕňa ropu v pobrežných tankeroch, ak ich prístav vyplávania aj prístav určenia sú v rovnakej krajine. V prípade prichádzajúcich lodí s viac ako jedným prístavom vykládky sa uvedie len množstvo, ktoré sa má vyložiť vo vykazujúcej krajine.

3.2.4.7.   Zásoby uskladnené štátnymi orgánmi na vnútroštátnom území

Zahŕňa nevojenské zásoby v držbe štátnych orgánov v rámci vnútroštátneho územia, ktoré vlastní alebo kontroluje štát a sú uskladnené výhradne na núdzové účely.

Nezahŕňa zásoby štátnych ropných spoločností, elektroenergetických podnikov alebo zásoby uskladnené v priamej držbe ropných spoločností v mene štátu.

3.2.4.8.   Zásoby skladovateľskej organizácie na vnútroštátnom území

Zásoby verejných a súkromných subjektov, ktoré boli založené na zachovanie zásob výhradne na núdzové účely.

Nezahŕňa povinné zásoby súkromných spoločností.

3.2.4.9.   Všetky ostatné zásoby uskladnené na vnútroštátnom území

Všetky ostatné zásoby, ktoré spĺňajú podmienky uvedené v bode 3.2.4.1.

3.2.4.10.   Zásoby uskladnené v zahraničí na základe bilaterálnych vládnych dohôd

Zásoby, ktoré patria vykazujúcej krajine, ale sú uskladnené v inej krajine, ku ktorým je zaručený prístup dohodou medzi príslušnými vládami.

3.2.4.10.1.   Z toho: štátne zásoby

3.2.4.10.2.   Z toho: zásoby skladovateľskej organizácie

3.2.4.10.3.   Z toho: ostatné zásoby

3.2.4.11.   Zásoby uskladnené v zahraničí, definitívne určené na dovoz zásob

Zásoby nezahrnuté v kategórii 10, ktoré patria vykazujúcemu štátu, ale ktoré sú uskladnené v inom štáte a čakajú tam na dovoz.

3.2.4.12.   Ostatné zásoby v bezcolných pásmach

Ostatné zásoby na vnútroštátnom území nezahrnuté vo vyššie uvedených kategóriách.

3.2.4.13.   Náplň ropovodov

Ropa (Surová ropa a ropné výrobky) obsiahnutá v potrubiach, potrebná na zachovanie toku v potrubiach.

Okrem toho sa musí uviesť členenie množstva podľa príslušnej krajiny v prípade:

3.2.4.13.1.   konečných zásob uskladnených pre ostatné krajiny na základe oficiálnej dohody podľa príjemcu,

3.2.4.13.2.   konečných zásob uskladnených pre ostatné krajiny na základe oficiálnej dohody, z toho uskladnených ako „stock ticket“, podľa príjemcu,

3.2.4.13.3.   konečných zásob so známym miestom určenia v zahraničí podľa príjemcu,

3.2.4.13.4.   konečných zásob uskladnených v zahraničí na základe oficiálnej dohody podľa miesta,

3.2.4.13.5.   konečných zásob uskladnených v zahraničí na základe oficiálnej dohody, z toho uskladnených ako „stock ticket“, podľa miesta,

3.2.4.13.6.   konečných zásob uskladnených v zahraničí a definitívne určených na dovoz do krajiny deklaranta podľa miesta.

„Počiatočné zásoby“ sú zásoby v posledný deň mesiaca, ktorý predchádza vykazovanému mesiacu. „Konečné zásoby“ sú zásoby v posledný deň vykazovaného mesiaca.

3.3.   Merné jednotky

Vykazované množstvo sa musí uvádzať v kt (kilotonách).

3.4.   Lehota na zasielanie údajov

Do 55 dní po uplynutí vykazovaného mesiaca.

3.5.   Zemepisné vysvetlivky

Len na účely štatistického vykazovania sa uplatňujú objasnenia kapitoly 1 prílohy A, a to s nasledujúcou špecifickou výnimkou: Švajčiarsko zahŕňa Lichtenštajnsko

4.   ZEMNÝ PLYN

4.1.   Príslušné energetické produkty

Táto kapitola sa týka vykazovania zemného plynu.

4.2.   Zoznam agregátov

V prípade zemného plynu sa vykazujú nasledujúce agregáty.

4.2.1.   Domáca výroba

Všetok predajný suchý plyn vyrobený v rámci vnútroštátnych hraníc vrátane výroby na mori. Výroba sa meria po vyčistení a ťažbe NGL a síry. Nezahŕňa straty vzniknuté počas ťažby a množstvo opätovne vtlačené, odvetrané alebo spálené bez využitia. Zahŕňa množstvo použité v odvetví zemného plynu, pri ťažbe zemného plynu, v potrubných systémoch a spracovateľských podnikoch.

4.2.2.   Dovoz (vstupy)

4.2.3.   Vývoz (výstupy)

Poznámka týkajúca sa dovozu a vývozu: Vykazuje sa všetko množstvo zemného plynu, ktoré fyzicky prekročilo hranice krajiny, bez ohľadu na to, či prebehlo colné konanie. Zahŕňa množstvo prepravené cez krajinu; prepravené množstvo sa uvádza ako dovoz aj vývoz. V prípade dovozu skvapalneného zemného plynu sa uvádza len zodpovedajúce predajné suché množstvo vrátane množstva použitého na vlastnú spotrebu v procese opätovného splynovania. Množstvo použité na vlastnú spotrebu pri opätovnom splynovaní sa vykazuje v položke Vlastné použitie a straty plynárenského priemyslu (pozri bod 4.2.10). Každý skvapalnený plyn (napríklad LPG) získavaný počas opätovného splynovania dovezeného LNG sa vykazuje v rámci „Vstupov z ostatných zdrojov“ v položke „Ostatné uhľovodíky“ podľa vymedzenia v kapitole 3 tejto prílohy (ROPA A ROPNÉ VÝROBKY).

4.2.4.   Zmena stavu zásob

Budovanie zásob sa uvádza ako kladné číslo a čerpanie zásob sa uvádza ako záporné číslo.

4.2.5.   Zistené hrubé domáce dodávky

Do tejto kategórie patria dodávky predajného zemného plynu na domáci trh vrátane plynu, ktorý používa plynárenský priemysel na vykurovanie a prevádzku svojho vybavenia (t. j. spotreba pri ťažbe plynu, v potrubnom systéme a spracovateľských podnikoch); zahŕňa aj straty pri preprave a distribúcii.

4.2.6.   Počiatočný stav zásob uskladnených na vnútroštátnom území

4.2.7.   Konečný stav zásob uskladnených na vnútroštátnom území

4.2.8.   Počiatočný stav zásob uskladnených v zahraničí

4.2.9.   Konečný stav zásob uskladnených v zahraničí

Poznámka týkajúca sa úrovne zásob: zahŕňa zemný plyn uskladnený v plynnej forme, ako aj v kvapalnej forme.

4.2.10.   Vlastné použitie a straty plynárenského priemyslu

Množstvo použité v plynárenskom priemysle na vykurovanie a prevádzku jeho vybavenia (t. j. spotreba pri ťažbe plynu, v potrubnom systéme a spracovateľských podnikoch); zahŕňa straty pri preprave a distribúcii.

4.2.11.   Dovoz (vstupy) podľa krajiny pôvodu a vývoz (výstupy) podľa krajiny určenia

Dovoz (vstupy) sa vykazuje podľa krajiny pôvodu a vývoz (výstupy) podľa krajiny určenia. Uplatňuje sa poznámka týkajúca sa dovozu a vývozu uvedená v oddiele 4.2.3. Dovoz a vývoz sa vykazujú len za susednú krajinu alebo krajinu priamo prepojenú potrubím, alebo v prípade LNG za krajinu, v ktorej sa plyn naložil na prepravnú loď.

4.2.12.   Dodávky na výrobu elektriny

4.3.   Merné jednotky

Množstvo sa musí vykazovať v dvoch jednotkách:

4.3.1.

vo fyzickom množstve, v miliónoch m3 (milióny kubických metrov), za predpokladu referenčných podmienok plynu (15 °C, 101 325 Pa),

4.3.2.

v energetickom obsahu, v TJ (terajouly), na základe spalného tepla.

4.4.   Lehota na zasielanie údajov

Do 55 dní po uplynutí vykazovaného mesiaca.

PRÍLOHA D

KRÁTKODOBÁ MESAČNÁ ŠTATISTIKA

V tejto prílohe sa opisuje rozsah, jednotky, vykazované obdobie, periodicita, lehoty a spôsob zasielania údajov pre krátkodobý mesačný zber štatistických údajov.

Príloha A zahŕňa vysvetlenie pojmov, ktoré nie sú osobitne vysvetlené v tejto prílohe.

Na všetky zbery údajov uvedené v tejto prílohe sa uplatňujú tieto ustanovenia:

a)	Vykazované obdobie: Vykazovaným obdobím oznamovaných údajov je kalendárny mesiac.

b)	Periodicita: Údaje sa vykazujú na mesačnom základe.

c)	Formát na zasielanie údajov: Formát na zasielanie údajov zodpovedá príslušnému štandardu na výmenu údajov, ktorý stanovil Eurostat.

d)	Metóda zasielania údajov: Údaje sa zasielajú alebo nahrávajú elektronicky na jedno miesto vstupu pre údaje v Eurostate.

1.   ZEMNÝ PLYN

1.1.   Príslušné energetické produkty

Táto kapitola sa týka vykazovania zemného plynu.

1.2.   Zoznam agregátov

Vykazujú sa nasledujúce agregáty.

1.2.1.    Výroba

1.2.2.   Dovoz

1.2.3.   Vývoz

Poznámka týkajúca sa dovozu a vývozu: Vykazuje sa všetko množstvo zemného plynu, ktoré fyzicky prekročilo hranice krajiny, bez ohľadu na to, či prebehlo colné konanie. Zahŕňa množstvo prepravené cez krajinu; prepravené množstvo sa uvádza ako dovoz aj vývoz. V prípade dovozu skvapalneného zemného plynu sa uvádza len zodpovedajúce predajné suché množstvo vrátane množstva použitého na vlastnú spotrebu v procese opätovného splynovania.

1.2.4.   Zmena stavu zásob

1.2.5.   Konečné celkové zásoby na vnútroštátnom území

1.3.   Merné jednotky

Vykazované množstvo sa musí uvádzať v TJ (terajouly), na základe spalného tepla.

1.4.   Lehota na zasielanie údajov

Do jedného kalendárneho mesiaca po vykazovanom mesiaci.

2.   DOVOZ A DODÁVKA SUROVEJ ROPY

2.1.   Príslušné energetické produkty

Táto kapitola sa týka vykazovania surovej ropy.

2.2.   Vymedzenie pojmov

2.2.1.   Dovoz

Dovoz zahŕňa všetky množstvá surovej ropy, ktoré buď vstupujú na colné územie príslušného členského štátu alebo pochádzajú z iného členského štátu a nie sú určené na tranzit. Zahrnie sa surová ropa na účely budovania zásob.

Ropa vyťažená z morského dna, ku ktorému má členský štát výhradné práva na účely ťažby, ktorá vstupuje na colné územie Spoločenstva, je z dovozu vyňatá.

2.2.2.   Dodávka:

Dodávka zahŕňa dovezenú surovú ropu a surovú ropu vyprodukovanú v členskom štáte počas referenčného obdobia. Nezahŕňa sa poskytovanie surovej ropy zo zásob vybudovaných v minulosti.

2.2.3.   Cena CIF:

Cena CIF (zahŕňajúca náklady, poistenie a prepravné) zahŕňa cenu FOB (vyplatené na loď), čo je cena skutočne fakturovaná v prístave/mieste nakládky, spolu s cenou dopravy, poistenia a poplatkov spojených s operáciami transferu surovej ropy.

Cena CIF surovej ropy vyprodukovanej v členskom štáte sa počíta ako vyplatená v prístave vykládky alebo vyplatená na hranici, t. j. v okamihu, keď táto surová ropa spadá do colnej jurisdikcie dovážajúcej krajiny.

2.2.4.   API hustota:

API hustota vyjadruje, aká ťažká/ľahká surová ropa je oproti vode. API hustota sa uvádza podľa tohto vzorca ako funkcia špecifickej hmotnosti (specific gravity – SG): API = (141,5 ÷ SG) – 131,5

2.3.   Zoznam agregátov

2.3.1.   V prípade dovozu surovej ropy sa vykazujú nasledujúce agregáty v členení podľa typu a geografickej oblasti produkcie:

2.3.1.1.   označenie surovej ropy

2.3.1.2.   priemerná API hustota

2.3.1.3.   priemerný obsah síry

2.3.1.4.   celkový dovezený objem

2.3.1.5.   celková cena CIF

2.3.1.6.   počet vykazujúcich subjektov.

2.3.2.   V prípade dodávky surovej ropy sa vykazujú nasledujúce agregáty:

2.3.2.1.   dodaný objem

2.3.2.2.   vážená priemerná cena CIF

2.4.   Merné jednotky

bbl (barel) pri 2.3.1.4 a 2.3.2.1.

kt (tisíc ton) pri 2.3.2.1.

% (percento) pri 2.3.1.3.

° (stupne) pri 2.3.1.2.

$ (americký dolár) na barel pri 2.3.1.5 a 2.3.2.2.

$ (americký dolár) na tonu pri 2.3.2.2.

2.5.   Platné ustanovenia

2.5.1.   Vykazované obdobie:

Jeden kalendárny mesiac.

2.5.2.   Periodicita:

Mesačná.

2.5.3.   Lehota na zasielanie údajov:

Do jedného kalendárneho mesiaca po vykazovanom mesiaci.

2.5.4.   Formát na zasielanie údajov:

Formát na zasielanie údajov zodpovedá príslušnému štandardu na výmenu údajov, ktorý stanovil Eurostat.

2.5.5.   Metóda zasielania údajov:

Údaje sa zasielajú alebo nahrávajú elektronicky na jedno miesto vstupu pre údaje v Eurostate.

3.   ROPA A ROPNÉ VÝROBKY

3.1.   Príslušné energetické produkty

Táto kapitola sa týka vykazovania týchto produktov:

3.1.1.   Surová ropa

3.1.2.   LPG

3.1.3.   Benzín (ktorý je sumou automobilového benzínu a leteckého benzínu)

3.1.4.   Petrolej (ktorý je sumou leteckého petroleja a ostatného petroleja)

3.1.5.   Plynový olej/nafta

3.1.6.   Vykurovací olej.

3.1.7.   „Ropa spolu“ je suma všetkých už uvedených výrobkov s výnimkou surovej ropy a musí zahŕňať aj všetky ostatné ropné výrobky vymedzené v prílohe A (ako je rafinérsky plyn, etán, ťažký benzín, ropný koks, lakový benzín a SBP, parafínové vosky, bitúmen, lubrikanty a ostatné).

3.2.   Zoznam agregátov

V prípade všetkých energetických produktov uvedených v predchádzajúcom bode sa vykazujú nasledujúce agregáty.

3.2.1.   Výroba surovej ropy a rafinérska produkcia (hrubá produkcia vrátane rafinérskeho paliva) v prípade všetkých ostatných výrobkov uvedených v oddiele 3.1.

3.2.2.   Dovoz

3.2.3.   Vývoz

3.2.4.   Konečné zásoby

3.2.5.   Zmena stavu zásob

Budovanie zásob sa uvádza ako kladné číslo a čerpanie zásob sa uvádza ako záporné číslo.

3.2.6.   Vsádzka do rafinérie (zistený výkon z rafinérií) v prípade surovej ropy a dopyt po všetkých ostatných výrobkoch uvedených v oddiele 3.1.

Dopyt je vymedzený ako dodávky alebo predaj na domáci trh (domáca spotreba) plus rafinérske palivo, plus medzinárodné zásobníky námornej a leteckej dopravy. Do dopytu po rope spolu je zahrnutá surová ropa.

3.3.   Merné jednotky

Vykazované množstvo sa musí uvádzať v kt (kilotonách).

3.4.   Lehota na zasielanie údajov

Do 25 dní po uplynutí vykazovaného mesiaca.