NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2019/2089

z 27. novembra 2019,

ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2016/1011, pokiaľ ide o referenčné hodnoty EÚ pre investície do transformácie hospodárstva v súvislosti so zmenou klímy, referenčné hodnoty EÚ pre investície v súlade s Parížskou dohodou a referenčné hodnoty pre zverejňovanie informácií o udržateľnosti

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 114,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (1),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom (2),

keďže:

(1)

Valné zhromaždenie OSN prijalo 25. septembra 2015 nový globálny rámec udržateľného rozvoja: Agendu 2030 pre udržateľný rozvoj (ďalej len „Agenda 2030“), ktorej základom sú ciele udržateľného rozvoja. V oznámení Komisie z 22. novembra 2016 o ďalších krokoch smerom k udržateľnej budúcnosti Európy sa prepájajú ciele udržateľného rozvoja s politickým rámcom Únie s cieľom zabezpečiť, aby všetky opatrenia a politické iniciatívy Únie – v rámci Únie i celosvetovo – už od začiatku prihliadali na tieto ciele. Vo svojich záveroch z 20. júna 2017 Rada potvrdila odhodlanie Únie a jej členských štátov vykonávať Agendu 2030 naplno koherentným, komplexným, integrovaným a účinným spôsobom a v úzkej spolupráci s partnermi a ďalšími zainteresovanými stranami.

(2)

Parížska dohoda prijatá na základe Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (ďalej len „Parížska dohoda“), ktorú Únia schválila 5. októbra 2016 (3) a ktorá nadobudla platnosť 4. novembra 2016, sa snaží posilniť odozvu na zmenu klímy, okrem iného zosúladením finančných tokov s prechodom na nízke emisie skleníkových plynov a na vývoj odolný proti zmenám klímy.

(3)

Na dosiahnutie cieľov Parížskej dohody a výrazné zníženie rizík a vplyvov zmeny klímy je globálnym cieľom udržať zvýšenie globálnej priemernej teploty výrazne pod 2 °C v porovnaní s predindustriálnymi úrovňami a vyvíjať úsilie o obmedzenie zvýšenia teploty na 1,5 °C v porovnaní s predindustriálnym úrovniam.

(4)

8. októbra 2018 Medzivládny panel o zmene klímy (IPCC) uverejnil osobitnú správu o globálnom oteplení o 1,5 °C, v ktorej sa uvádza, že obmedzenie globálneho otepľovania na 1,5 °C by si vyžadovalo rýchle, ďalekosiahle a bezprecedentné zmeny vo všetkých aspektoch spoločnosti a že obmedzenie globálneho otepľovania na 1,5 °C oproti 2 °C by mohlo ísť ruka v ruke so zabezpečením udržateľnejšej a spravodlivejšej spoločnosti.

(5)

Rozhodujúcimi faktormi pri zabezpečovaní dlhodobej konkurencieschopnosti hospodárstva Únie sú udržateľnosť a prechod na nízkouhlíkové obehové hospodárstvo odolné voči zmene klímy, ktoré efektívnejšie využíva zdroje. Udržateľnosť je už dlho ústredným bodom projektu Únie a Zmluva o Európskej únii a Zmluva o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) odrážajú jej sociálne a environmentálne rozmery. Možnosti transformácie kultúry vo finančnom sektore smerom k udržateľnosti tak, aby sa zaistilo, že nárast priemernej globálnej teploty sa udrží na hodnote výrazne nižšej ako 2 °C, sú obmedzené. Preto je nevyhnutné, aby nové investície do infraštruktúry boli dlhodobo udržateľné.

(6)

Komisia vo svojom oznámení z 8. marca 2018 uverejnila svoj akčný plán o financovaní udržateľného rastu v ktorom odštartovala ambicióznu a komplexnú stratégiu v oblasti udržateľného financovania. Jedným z cieľov uvedeného akčného plánu je presmerovať kapitálové toky do udržateľných investícií s cieľom dosiahnuť udržateľný a inkluzívny rast. Je veľmi dôležité klásť väčší dôraz na obmedzenie vplyvu zmeny klímy, pretože počet katastrof spôsobených nepredvídateľnými poveternostnými podmienkami výrazne vzrástol.

(7)

V rozhodnutí Európskeho parlamentu a Rady č. 1386/2013/EÚ (4) sa požadovalo zvýšenie finančných prostriedkov súkromného sektora určených na výdavky súvisiace so životným prostredím a klímou, najmä vytvorením stimulov a metodík, ktoré podnietia spoločnosti na meranie environmentálnych nákladov svojho podnikania a ziskov vyplývajúcich z využívania environmentálnych služieb.

(8)

Dosiahnutie cieľov udržateľného rozvoja v Únii si vyžaduje nasmerovanie kapitálových tokov k udržateľným investíciám. Pri dosahovaní uvedených cieľov je dôležité naplno využiť potenciál vnútorného trhu. V tejto súvislosti je nevyhnutné odstrániť prekážky, ktoré bránia efektívnemu pohybu kapitálu do udržateľných investícií na vnútornom trhu, a zabrániť vzniku nových prekážok.

(9)

Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1011 (5) sa vytvárajú jednotné pravidlá pre referenčné hodnoty v Únii a podporujú sa ním rôzne typy referenčných hodnôt. Čoraz väčší počet investorov uskutočňuje nízkouhlíkové investičné stratégie a využíva nízkouhlíkové referenčné hodnoty na meranie výkonnosti investičných portfólií. Vytvorenie referenčných hodnôt EÚ pre investície do transformácie hospodárstva v súvislosti so zmenou klímy a referenčných hodnôt EÚ pre investície v súlade s Parížskou dohodou, ktoré by sa opierali o metodiku spojenú so záväzkami stanovenými v Parížskej dohode týkajúcimi sa emisií uhlíka, by prispelo k väčšej transparentnosti a by pomohlo zabrániť environmentálne klamlivej reklame.

(10)

Skupinu nízkouhlíkových indexov tvorí v súčasnosti široké spektrum indexov. Uvedené nízkouhlíkové indexy sa používajú ako referenčné hodnoty pre investičné portfóliá a produkty, ktoré sa predávajú cezhranične. Kvalita a integrita nízkouhlíkových referenčných hodnôt má vplyv na účinné fungovanie vnútorného trhu pri širokom spektre individuálnych a kolektívnych investičných portfólií. Mnohé nízkouhlíkové indexy, ktoré sú používané na meranie výkonnosti investičných portfólií, najmä v prípade oddelených investičných účtov a podnikov kolektívneho investovania, sa síce poskytujú v určitom členskom štáte, ale používajú ich správcovia portfólií a aktív v iných členských štátoch. Správcovia portfólií a aktív sa okrem toho často zabezpečujú proti rizikám spojeným s expozíciou voči vysokým emisiám uhlíka použitím referenčných hodnôt vytvorených v iných členských štátoch.

(11)

Na trhu sa objavili rôzne kategórie nízkouhlíkových indexov s rozličnou úrovňou ambícií. Kým niektoré referenčné hodnoty sa zameriavajú na zníženie uhlíkovej stopy štandardného investičného portfólia, iné majú za cieľ vybrať iba zložky, ktoré prispievajú k dosiahnutiu cieľa na úrovni 2 °C stanoveného v Parížskej dohode. Mnohé z uvedených referenčných hodnôt sa napriek rozdielnym cieľom a stratégiám bežne propagujú ako nízkouhlíkové referenčné hodnoty.

(12)

Rozdielne prístupy, pokiaľ ide o metodiky pre referenčné hodnoty, vedú k fragmentácii vnútorného trhu, keďže používatelia referenčných hodnôt nemajú jasno v tom, či určitý nízkouhlíkový index je referenčnou hodnotou v súlade s cieľmi Parížskej dohody alebo len referenčnou hodnotou, ktorá má za cieľ znížiť uhlíkovú stopu štandardného investičného portfólia. Členské štáty v záujme riešenia potenciálne nelegitímnych tvrdení správcov, pokiaľ ide o nízkouhlíkový charakter ich referenčných hodnôt, pravdepodobne prijmú vlastné pravidlá na ochranu investorov pred zmätkom a nejednoznačnosti v súvislosti s cieľmi a úrovňou ambícií, na ktorých sú založené rôzne kategórie tzv. nízkouhlíkových indexov, ktoré sa používajú ako referenčné hodnoty pre nízkouhlíkové investičné portfóliá.

(13)

Vzhľadom na absenciu harmonizovaného rámca na zabezpečenie presnosti a integrity hlavných kategórií nízkouhlíkových referenčných hodnôt používaných pri individuálnych alebo kolektívnych investičných portfóliách je pravdepodobné, že rozdiely v prístupoch jednotlivých členských štátov vytvoria prekážky pre bezproblémové fungovanie vnútorného trhu.

(14)

V záujme zachovania riadneho fungovania vnútorného trhu v prospech investorov, ďalšieho zlepšenia fungovania vnútorného trhu a zabezpečenia vysokej úrovne ochrany spotrebiteľov a investorov je vhodné zmeniť nariadenie (EÚ) 2016/1011 zavedením regulačného rámca stanovujúceho minimálne požiadavky pre referenčné hodnoty EÚ pre investície do transformácie hospodárstva v súvislosti so zmenou klímy a referenčné hodnoty EÚ pre investície v súlade s Parížskou dohodou na úrovni Únie. V tejto súvislosti je osobitne dôležité, aby takéto referenčné hodnoty výrazne nenarúšali plnenie iných environmentálnych, sociálnych a správnych cieľov (ďalej len „ESG“).

(15)

Zavedenie jasného rozlíšenia medzi referenčnými hodnotami EÚ pre investície do transformácie hospodárstva v súvislosti so zmenou klímy a referenčnými hodnotami EÚ pre investície v súlade s Parížskou dohodou a vypracovanie minimálnych noriem pre každú z uvedených referenčných hodnôt by pomohlo zaistiť konzistentnosť takýchto referenčných hodnôt. Referenčná hodnota EÚ pre investície v súlade s Parížskou dohodou by na úrovni indexu mala byť v súlade s cieľmi stanovenými v Parížskej dohode.

(16)

S cieľom zabezpečiť, aby označenia „referenčná hodnota EÚ pre investície do transformácie hospodárstva v súvislosti so zmenou klímy“ a „referenčná hodnota EÚ pre investície v súlade s Parížskou dohodou“ boli spoľahlivé a ľahko rozpoznateľné pre investorov v celej Únii, len správcovia, ktorí spĺňajú požiadavky stanovené v tomto nariadení, by mali byť oprávnení používať uvedené označenia pri uvádzaní referenčných hodnôt EÚ pre investície do transformácie hospodárstva v súvislosti so zmenou klímy a referenčných hodnôt EÚ pre investície v súlade s Parížskou dohodou na trh v Únii.

(17)

S cieľom podnietiť spoločnosti, aby zverejňovali dôveryhodné ciele znižovania emisií uhlíka, by mal správca referenčnej hodnoty EÚ pre investície do transformácie hospodárstva pri výbere alebo priraďovaní váhy podkladových aktív vziať do úvahy spoločnosti, ktorých cieľom je znížiť svoje emisie uhlíka vedúc k dosiahnutiu cieľov Parížskej dohody. Takéto ciele by mali byť verejné a dôveryhodné v tom zmysle, že by mali predstavovať skutočný záväzok k dekarbonizácii a mali by byť dostatočne podrobné a technicky uskutočniteľné.

(18)

Používatelia referenčných hodnôt nie vždy disponujú potrebnými informáciami o tom, v akom rozsahu sa faktory ESG zohľadňujú v metodike správcov referenčných hodnôt. Takéto informácie sú často roztrúsené, prípadne vôbec neexistujú, a neumožňujú účinné cezhraničné porovnanie na účely investícií. V záujme toho, aby účastníci trhu mohli robiť informované rozhodnutia, by všetci správcovia referenčných hodnôt s výnimkou správcov úrokových a devízových referenčných hodnôt mali byť povinní zverejňovať vo svojich vyhláseniach o referenčnej hodnote, či ich referenčné hodnoty alebo skupiny referenčných hodnôt sledujú ciele ESG a či správca referenčnej hodnoty ponúka takéto referenčné hodnoty.

(19)

S cieľom informovať investorov o miere, v akej prispievajú významné akciové a dlhopisové referenčné hodnoty, ako aj referenčné hodnoty EÚ pre investície do transformácie hospodárstva v súvislosti so zmenou klímy a referenčné hodnoty EÚ pre investície v súlade s Parížskou dohodou, k dosahovaniu cieľov Parížskej dohody by správcovia referenčných hodnôt mali zverejniť podrobné informácie, či je alebo nie je zabezpečený celkový súlad s cieľom zníženia emisií uhlíka alebo dosiahnutie cieľov Parížskej dohody a o rozsahu, v akom je zabezpečený.

(20)

Správcovia referenčných hodnôt EÚ pre investície do transformácie hospodárstva v súvislosti so zmenou klímy a správcovia referenčných hodnôt EÚ pre investície v súlade s Parížskou dohodou by tiež mali uverejniť metodiky, ktoré používajú na výpočet uvedených referenčných hodnôt. Uvedené informácie by mali opisovať, ako sa vybrali podkladové aktíva a ako sa im priradila váha, ktoré aktíva a z akého dôvodu sa vylúčili. Správca referenčnej hodnoty by na posúdenie toho, ako referenčná hodnota prispieva k dosiahnutiu environmentálnych cieľov, mal zverejniť spôsob, akým sa merali emisie uhlíka z podkladových aktív, ich príslušné hodnoty vrátane celkovej uhlíkovej stopy referenčnej hodnoty, ako aj typ a zdroj použitých údajov. S cieľom umožniť správcom aktív zvoliť si najvhodnejšiu referenčnú hodnotu pre svoju investičnú stratégiu by správcovia referenčných hodnôt mali vysvetliť logiku, na ktorej sú založené parametre ich metodiky, a vysvetliť, ako referenčná hodnota prispieva k plneniu environmentálnych cieľov. Zverejnené informácie by mali obsahovať aj podrobnosti o periodicite preskúmania a použitom postupe.

(21)

Metodiky používané pre referenčné hodnoty EÚ pre investície do transformácie hospodárstva v súvislosti so zmenou klímy a pre referenčné hodnoty EÚ pre investície v súlade s Parížskou dohodou by mali byť založené na vedecky podložených postupoch vedúcich k dekarbonizácii alebo na celkovom zosúladení s cieľmi Parížskej dohody.

(22)

V záujme zabezpečenia nepretržitého dodržiavania vybraného cieľa v oblasti zmiernenia zmeny klímy by správcovia referenčných hodnôt EÚ pre investície do transformácie hospodárstva v súvislosti so zmenou klímy a správcovia referenčných hodnôt EÚ pre investície v súlade s Parížskou dohodou mali pravidelne preskúmavať svoje metodiky a informovať používateľov o príslušných postupoch pri zavadzaní akejkoľvek podstatnej zmeny k uvedeným metodikám. Pri zavádzaní podstatnej zmeny by správcovia referenčných hodnôt mali zverejniť dôvody tejto zmeny a vysvetliť, ako je táto zmena v súlade s pôvodnými cieľmi referenčných hodnôt.

(23)

Referenčné hodnoty, ktoré nemajú podkladové aktíva s vplyvom na zmenu klímy, napríklad úrokové a devízové referenčné hodnoty, by mali byť vyňaté z povinnosti zverejňovať vo vyhlásení o referenčnej hodnote, či a do akej miery je zabezpečený celkový súlad s ich cieľmi znížiť emisie uhlíka alebo dosiahnuť ciele Parížskej dohody. Okrem toho by v prípade každej referenčnej hodnoty alebo každej skupiny referenčných hodnôt, ktoré nesledujú ciele v oblasti emisií uhlíka, malo postačovať, aby sa vo vyhlásení o referenčnej hodnote jasne uviedlo, že tieto ciele nesledujú.

(24)

S cieľom posilniť transparentnosť a zabezpečiť primeranú úroveň harmonizácie by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, aby určila minimálny obsah povinností zverejňovania, ktoré by sa mali vzťahovať na správcov referenčných hodnôt EÚ pre investície do transformácie hospodárstva v súvislosti so zmenou klímy a správcov referenčných hodnôt EÚ pre investície v súlade s Parížskou dohodou, a aby určila minimálne normy pre harmonizáciu metodiky referenčných hodnôt EÚ pre investície do transformácie hospodárstva v súvislosti so zmenou klímy a referenčných hodnôt EÚ pre investície v súlade s Parížskou dohodou vrátane metódy na výpočet emisií uhlíka spojených s podkladovými aktívami s prihliadnutím na metódy environmentálnej stopy výrobkov a environmentálnej stopy organizácií vymedzené v bode 2 písm. a) a b) odporúčania Komisie 2013/179/EÚ (6) a na prácu skupiny technických expertov pre udržateľné financovanie (ďalej len „TEG“). Je osobitne dôležité, aby Komisia v prípade každého uvedeného delegovaného aktu počas prípravných prác uskutočnila príslušné otvorené a verejné konzultácie, a to aj na úrovni odborníkov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva (7). Predovšetkým v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako odborníkom z členských štátov a odborníci Európskeho parlamentu a Rady majú systematicky prístup na zasadnutia skupín odborníkov Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov, a poskytujú sa im zápisnice zo všetkých zasadnutí TEG.

(25)

Nariadenie (EÚ) 2016/1011 zaviedlo prechodné obdobie, počas ktorého poskytovatelia indexu poskytujúci referenčnú hodnotu k 30. júnu 2016 musia požiadať o povolenie do 1. januára 2020. Ak sa kritická referenčná hodnota prestane poskytovať, mohlo by to ovplyvniť integritu trhu, finančnú stabilitu, spotrebiteľov, reálnu ekonomiku a financovanie domácností a podnikov v členských štátoch. Ak sa prestane poskytovať kritická referenčná hodnota, mohlo by to ovplyvniť aj platnosť finančných zmlúv alebo finančných nástrojov a mohlo by to spôsobiť problémy investorom aj spotrebiteľom a potenciálne závažné dôsledky pre finančnú stabilitu. Okrem toho, ak vstupné údaje pre kritické referenčné hodnoty už neboli dostupné, mohlo by to oslabiť reprezentatívnu povahu takýchto referenčných hodnôt a negatívne ovplyvniť schopnosť takýchto referenčných hodnôt zohľadniť podkladový trh alebo ekonomickú realitu. Maximálna lehota povinnej správy kritických referenčných hodnôt a maximálna lehota povinného prispievanie do takýchto referenčných hodnôt by preto mala byť predĺžená na celkové obdobie piatich rokov. Kritické referenčné hodnoty sú v súčasnosti v procese reformy. Prechod z existujúcej kritickej referenčnej hodnoty na vhodnú nástupnícku hodnotu si vyžaduje prechodné obdobie, aby sa všetky právne a technické opatrenia, ktoré sú na takýto prechod potrebné, mohli dokončiť bez narušenia. Počas uvedeného prechodného obdobia by sa existujúca kritická referenčná hodnota mala zverejňovať spolu s nástupníckou hodnotu. Preto je potrebné predĺžiť obdobie, počas ktorého sa môže existujúca kritická referenčná hodnota zverejňovať a používať bez toho, aby jej správca požiadal o povolenie.

(26)	Nariadenie (EÚ) 2016/1011 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Zmeny nariadenia (EÚ) 2016/1011

Nariadenie (EÚ) 2016/1011 sa mení takto:

V článku 3 ods. 1 sa vkladajú tieto body:

„23a.

‚referenčná hodnota EÚ pre investície do transformácie hospodárstva’ je referenčná hodnota, ktorá je označená ako referenčná hodnota EÚ pre investície do transformácie hospodárstva, a ktorá spĺňa tieto požiadavky:

a)	na účely bodu 1 písm. b) podbodu ii) tohto odseku a článku 19b sa jej podkladové aktíva vyberajú, priraďuje sa im váha alebo sa vylučujú tak, aby výsledné referenčné portfólio bolo v súlade s postupom vedúcim k dekarbonizácii, a

b)	vytvára sa v súlade s minimálnymi normami stanovenými v delegovaných aktoch uvedených v článku 19a ods. 2;

23b.

‚referenčná hodnota EÚ pre investície v súlade s Parížskou dohodou’ je referenčná hodnota, ktorá je označená ako referenčná hodnota EÚ pre investície v súlade s Parížskou dohodou, a ktorá spĺňa tieto požiadavky:

na účely bodu 1 písm. b) podbodu ii) tohto odseku a delegovaných aktov uvedených v článku 19c sa jej podkladové aktíva vyberajú, priraďuje sa im váha alebo sa vylučujú tak, aby emisie uhlíka z výsledného referenčného portfólia boli v súlade s cieľmi Parížskej dohody prijatej na základe Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klím, ktorú Únia schválila 5. októbra 2016 (*1) (ďalej len „Parížska dohoda“);

b)	vytvára sa v súlade s minimálnymi normami stanovenými v delegovaných aktoch uvedených v článku 19a ods. 2 a;

c)	činnosti týkajúce sa jej podkladových aktív nesmú výrazne narúšať plnenie ostatných environmentálnych, sociálnych a správnych cieľov (ďalej len „ESG“);

23c.	‚postup vedúci k dekarbonizácii’ je merateľný, vedecky podložený a časovo viazaný postup vedúci k dosiahnutiu cieľov Parížskej dohody znížením rozsahu 1, 2 a 3 emisií uhlíka ako sa uvádza v prílohe III bode 1 písm. e).

(*1) Rozhodnutie Rady (EÚ) 2016/1841 z 5. októbra 2016 o uzavretí Parížskej dohody prijatej na základe Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy v mene Európskej únie (Ú. v. EÚ L 282, 19.10.2016, s. 1).“"

Článok 13 sa mení takto:

odsek 1 sa mení takto:

dopĺňa sa toto písmeno:

„d)	vysvetlenie toho, ako hlavné prvky metodiky, na ktoré sa odkazuje v písmene a), odzrkadľujú ESG faktory v prípade každej referenčnej hodnoty alebo skupiny referenčných hodnôt s výnimkou úrokových a devízových referenčných hodnôt.“;

ii)	dopĺňa sa tento pododsek: „Správcovia referenčných hodnôt splnia požiadavku stanovenú v prvom pododseku písm. d) do 30. apríla 2020.“;

b)	vkladá sa tento odsek: „2a. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 49 s cieľom doplniť toto nariadenie stanovením minimálneho obsahu vysvetlenia uvedeného v odseku 1 prvom pododseku písm. d) tohto článku, ako aj štandardný formát, ktorý sa má použiť.“

V hlave III sa vkladá táto kapitola:

„KAPITOLA 3a

Referenčné hodnoty EÚ pre investície do transformácie hospodárstva v súvislosti so zmenou klímy a referenčné hodnoty EÚ pre investície v súlade s Parížskou dohodou

Článok 19a

Referenčné hodnoty EÚ pre investície do transformácie hospodárstva v súvislosti so zmenou klímy a referenčné hodnoty EÚ pre investície v súlade s Parížskou dohodou

1. Požiadavky stanovené v prílohe III sa uplatňujú na poskytovanie referenčných hodnôt EÚ pre investície do transformácie hospodárstva v súvislosti so zmenou klímy a referenčných hodnôt EÚ pre investície v súlade s Parížskou dohodou a na prispievanie k nim ako doplnok požiadaviek podľa hláv II, III a IV.

2. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 49 s cieľom doplniť toto nariadenie stanovením minimálnych noriem pre referenčné hodnoty EÚ pre investície do transformácie hospodárstva v súvislosti so zmenou klímy a referenčné hodnoty EÚ pre investície v súlade s Parížskou dohodou, a to:

a)	kritériá na výber podkladových aktív vrátane akýchkoľvek kritérií pre vylúčenie aktív, ak je to potrebné;

b)	kritériá a metódu na priradenie váhy podkladových aktív zahrnutých do referenčnej hodnoty;

c)	určenie postupu vedúceho k dekarbonizácii pre referenčné hodnoty EÚ pre investície do transformácie hospodárstva v súvislosti so zmenou klímy.

3. Správcovia referenčnej hodnoty, ktorí poskytujú referenčnú hodnotu EÚ pre investície do transformácie hospodárstva alebo referenčnú hodnotu EÚ pre investície v súlade s Parížskou dohodou, splnia toto nariadenie do 30. apríla 2020.

Článok 19b

Požiadavky pre referenčné normy EÚ pre investície do transformácie hospodárstva v súvislosti so zmenou klímy

Poskytovatelia referenčných hodnôt EÚ pre investície do transformácie hospodárstva v súvislosti so zmenou klímy do 31. decembra 2022 vyberú, priradia váhu alebo vylúčia podkladové aktíva emitované spoločnosťami, ktoré sa riadia postupom vedúcim k dekarbonizácii, a to v súlade s týmito požiadavkami:

i)	spoločnosti zverejnia merateľné ciele znižovania emisií uhlíka v konkrétnych časových rámcoch;

ii)	spoločnosti zverejnia znižovanie emisií uhlíka v členení až po úroveň príslušných prevádzkových dcérskych spoločností;

iii)	spoločnosti každoročne zverejnia informácie o pokroku v plnení uvedených cieľov;

iv)	činnosti podkladových aktív výrazne nenarúšajú ostatné ciele ESG.

Článok 19c

Vylúčenie referenčných hodnôt EÚ pre investície v súlade s Parížskou dohodou

1. Komisia je splnomocnená prijať delegovaný akt v súlade s článkom 49 s cieľom doplniť toto nariadenie identifikovaním sektorov, ktoré sa majú vylúčiť, pretože nemajú merateľné ciele znižovania emisií uhlíka s osobitnými termínmi, ktoré sú v súlade s cieľmi Parížskej dohody, pokiaľ ide o referenčné hodnoty EÚ pre investície v súlade s Parížskou dohodou. Komisia prijme uvedený delegovaný akt do 1. januára 2021 a následne ho každé tri roky aktualizuje.

2. Komisia pri vypracúvaní delegovaného aktu uvedeného v odseku 1 zohľadní prácu skupiny technických expertov pre udržateľné financovanie.

Článok 19d

Snaha poskytnúť referenčné hodnoty EÚ pre investície do transformácie hospodárstva v súvislosti so zmenou klímy

Do 1. januára 2022 správcovia, ktorí sídlia v Únii a ktorí poskytujú významné referenčné hodnoty určené na základe hodnoty jedného alebo viacerých podkladových aktív alebo cien, vynaložia úsilie s cieľom uviesť na trh jednu alebo viaceré referenčné hodnoty EÚ pre investície do transformácie hospodárstva v súvislosti so zmenou klímy.“

V článku 21 ods. 3 sa tretí pododsek nahrádza takto:

„Na konci tejto lehoty príslušný orgán prehodnotí svoje rozhodnutie nariadiť správcovi, aby naďalej uverejňoval referenčnú hodnotu. V prípade potreby môže príslušný orgán uvedenú lehotu primerane predĺžiť najviac o 12 mesiacov. Maximálna lehota povinnej správy nesmie celkovo prekročiť päť rokov.“

Článok 23 sa mení takto:

a)	v odseku 6 sa druhý pododsek nahrádza takto: „Maximálna lehota povinného prispievania podľa písmen a) a b) prvého pododseku nesmie prekročiť päť rokov.“;

odsek 10 sa nahrádza takto:

„10. V prípade, že sa má poskytovanie kritickej referenčnej hodnoty zrušiť, každý prispievateľ pod dohľadom, ktorý prispieva údajmi na určenie uvedenej referenčnej hodnoty, pokračuje v prispievaní vstupnými údajmi počas primeraného obdobia, ktoré určí príslušný orgán, ktoré nepresiahne maximálnu lehotu päť rokov stanovenú v druhom pododseku odseku 6.“

V článku 27 sa vkladajú tieto odseky:

„2a. Do 30. apríla 2020 musí vyhlásenie o referenčnej hodnote obsahovať pre každú požiadavku uvedenú v odseku 2 vysvetlenie toho, ako sa ESG faktory odzrkadľujú v jednotlivých poskytnutých a uverejnených referenčných hodnotách alebo skupinách referenčných hodnôt. V prípade tých referenčných hodnôt alebo skupín referenčných hodnôt, ktoré nesledujú ciele ESG, postačuje, aby správcovia referenčných hodnôt vo vyhlásení o referenčnej hodnote jasne uviedli, že takéto ciele nesledujú.

Ak v portfóliu daného individuálneho správcu referenčnej hodnoty nie je k dispozícii žiadna referenčná hodnota EÚ pre investície do transformácie hospodárstva v súvislosti so zmenou klímy a žiadna referenčná hodnota EÚ pre investície v súlade s Parížskou dohodou, alebo ak individuálny správca nemá žiadne referenčné hodnoty, ktoré sledujú ciele ESG alebo zohľadňujú faktory ESG, uvedie to vo vyhláseniach o referenčnej hodnote v prípade všetkých referenčných hodnôt, ktoré poskytuje. V prípade významných akciových a dlhopisových referenčných hodnôt, ako aj pre referenčné hodnoty EÚ pre investície do transformácie hospodárstva v súvislosti so zmenou klímy a pre investície v súlade s Parížskou dohodou, správcovia referenčnej hodnoty poskytnú vo svojich vyhláseniach o referenčnej hodnote podrobnosti, či je alebo nie je zabezpečený celkový súlad s cieľom znížiť emisie uhlíka alebo dosiahnuť ciele Parížskej dohody, v súlade s pravidlami zverejňovania informácií o finančných produktoch v článku 9 ods. 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2088 (*2) a o rozsahu, v akom je zabezpečený.

Do 31. decembra 2021 správcovia referenčných hodnôt pre každú referenčnú hodnotu prípadne každú skupinu referenčných hodnôt s výnimkou úrokových a devízových referenčných hodnôt uvedú vo svojom vyhlásení o referenčnej hodnote vysvetlenie, ako je ich metodika v súlade s cieľom znížiť emisie uhlíka alebo ako prispieva k dosiahnutiu cieľov Parížskej dohody.

2b. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 49 s cieľom doplniť toto nariadenie bližším určením informácií, ktoré sa majú uviesť vo vyhlásení o referenčnej hodnote podľa odseku 2a tohto článku, ako aj štandardný formát, ktorý sa má použiť vo vzťahu k faktorom ESG, s cieľom umožniť účastníkom trhu prijímať informované rozhodnutia a zabezpečiť technickú realizovateľnosť dodržiavania uvedeného odseku.

(*2) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2088 z 27. novembra 2019 o zverejňovaní informácií o udržateľnosti v sektore finančných služieb (Ú. v. EÚ L 317, 9.12.2019, s. 1).“"

V článku 42 ods. 1 sa prvý pododsek nahrádza takto:

„1. Bez toho, aby boli dotknuté právomoci dohľadu príslušných orgánov v súlade s článkom 41 a právo členských štátov stanoviť a ukladať trestné sankcie, členské štáty v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi zabezpečia, aby príslušné orgány mali právomoc ukladať primerané administratívne sankcie a iné administratívne opatrenia v súvislosti aspoň s týmito porušeniami:

a)	akékoľvek porušenie článkov 4, 5, 6, 7, 8, 9, 10, 11, 12, 13, 14, 15, 16, 19a, 19b, 19c, 21, 23, 24, 25, 26, 27, 28, 29 alebo 34, ak sa uplatňujú, a

b)	akákoľvek nespolupráca v rámci vyšetrovania alebo nesúlad s vyšetrovaním alebo inšpekciou alebo požiadavkou podľa článku 41.“

Článok 49 sa nahrádza takto:

„Článok 49

Vykonávanie delegovania právomoci

1. Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 3 ods. 2, článku 13 ods. 2a, článku 19a ods. 2, článku 19c ods. 1, článku 20 ods. 6, článku 24 ods. 2, článku 27 ods. 2b, článku 33 ods. 7, článku 51 ods. 6 a článku 54 ods. 3 sa Komisii udeľuje na obdobie piatich rokov od 10. decembra 2019. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr 11. marca 2024. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje o rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia.

3. Delegovanie právomoci uvedené v článku 3 ods. 2, článku 13 ods. 2a, článku 19a ods. 2, článku 19c ods. 1, článku 20 ods. 6, článku 24 ods. 2, článku 27 ods. 2b, článku 33 ods. 7, článku 51 ods. 6 a článku 54 ods. 3 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4. Komisia pred prijatím delegovaného aktu konzultuje s odborníkmi určenými jednotlivými členskými štátmi v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva.

5. Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po jeho prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

6. Delegovaný akt prijatý podľa článku 3 ods. 2, článku 13 ods. 2a, článku 19a ods. 2, článku 19c ods. 1, článku 20 ods. 6, článku 24 ods. 2, článku 27 ods. 2b, článku 33 ods. 7, článku 51 ods. 6 alebo článku 54 ods. 3 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament ani Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote troch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o tri mesiace.“

Článok 51 sa mení takto:

vkladajú sa tieto odseky:

„4a. Poskytovateľ indexu môže naďalej poskytovať existujúcu referenčnú hodnotu, ktorá bola označená ako kritická referenčná hodnota vo vykonávacom akte prijatom Komisiou v súlade s článkom 20 do 31. decembra 2021, alebo ak poskytovateľ indexu predložil žiadosť o povolenie v súlade s odsekom 1, pokiaľ a dovtedy kým nebude takéto povolenie zamietnuté.

4b. Existujúca referenčná hodnota, ktorá bola označená ako kritická referenčná hodnota vo vykonávacom akte prijatom Komisiou v súlade s článkom 20, sa môže do 31. decembra 2021 používať na účely existujúcich a nových finančných nástrojov, finančných zmlúv alebo na meranie výkonnosti investičného fondu, alebo ak poskytovateľ indexu predložil žiadosť o povolenie v súlade s odsekom 1, pokiaľ a dovtedy kým nebude takéto povolenie zamietnuté.“;

odsek 5 sa nahrádza takto:

„5. Ak Komisia neprijala rozhodnutie o rovnocennosti, ako sa uvádza v článku 30 ods. 2 alebo 3, alebo ak správca nebol uznaný podľa článku 32, alebo referenčná hodnota nebola schválená podľa článku 33, povoľuje sa subjektom pod dohľadom používať v Únii referenčnú hodnotu, ktorú poskytol správca so sídlom v tretej krajine, ak sa referenčná hodnota už používa v Únii ako odkaz pre finančné nástroje, finančné zmluvy alebo na meranie výkonnosti investičného fondu, iba pre také finančné nástroje, finančné zmluvy a merania výkonnosti investičného fondu, ktoré už na túto referenčnú hodnotu v Únii odkazujú alebo ktoré začnú na takúto referenčnú hodnotu odkazovať pred 31. decembrom 2021.“

10.

V článku 54 sa dopĺňajú tieto odseky:

„4. Komisia do 31. decembra 2022 preskúma minimálne normy pre referenčné hodnoty EÚ pre investície do transformácie hospodárstva v súvislosti so zmenou klímy a referenčné hodnoty EÚ pre investície v súlade s Parížskou dohodou s cieľom zabezpečiť, aby bol výber podkladových aktív v súlade s environmentálne udržateľnými investíciami, ako sa vymedzuje v rámci pre celú Úniu.

5. Komisia do 31. decembra 2022 predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o vplyve tohto nariadenia a o uskutočniteľnosti „referenčnej hodnoty ESG“, pričom zohľadní vývoj ukazovateľov udržateľnosti a metód používaných na ich meranie. V prípade potreby sa táto správa doplní legislatívnym návrhom.

6. Komisia do 1. apríla 2020 predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o vplyve tohto nariadenia na fungovanie referenčných hodnôt z tretích krajín v Únii vrátane toho, ako správcovia referenčných hodnôt z tretích krajín využívajú režimy schválenia, uznania alebo rovnocennosti, a o možných nedostatkoch súčasného rámca. V uvedenej správe sa analyzujú dôsledky uplatňovania článku 51 ods. 4a, 4b a 4c na správcov referenčných hodnôt z Únie a tretej krajiny, a to aj pokiaľ ide o rovnaké podmienky. V uvedenej správe sa hlavne posúdi, či je potrebné zmeniť toto nariadenie, a v prípade potreby sa k nej pripojí legislatívny návrh.“

11.	Prílohy sa menia v súlade s prílohou k tomuto nariadeniu.

Článok 2

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Štrasburgu 27. novembra 2019

Za Európsky parlament

predseda

D. M. SASSOLI

Za Radu

predsedníčka

T. TUPPURAINEN

(1) Ú. v. EÚ C 62, 15.2.2019, s. 103.

(2) Pozícia Európskeho parlamentu z 26. marca 2019 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady z 8. novembra 2019.

(3) Rozhodnutie Rady (EÚ) 2016/1841 z 5. októbra 2016 o uzavretí Parížskej dohody prijatej na základe Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy v mene Európskej únie (Ú. v. EÚ L 282, 19.10.2016, s. 1).

(4) Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1386/2013/EÚ z 20. novembra 2013 o všeobecnom environmentálnom akčnom programe Únie do roku 2020 „Dobrý život v rámci možností našej planéty“ (Ú. v. EÚ L 354, 28.12.2013, s. 171).

(5) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1011 z 8. júna 2016 o indexoch používaných ako referenčné hodnoty vo finančných nástrojoch a finančných zmluvách alebo na meranie výkonnosti investičných fondov, ktorým sa menia smernice 2008/48/ES a 2014/17/EÚ a nariadenie (EÚ) č. 596/2014 (Ú. v. EÚ L 171, 29.6.2016, s. 1).

(6) Odporúčanie Komisie 2013/179/EÚ z 9. apríla 2013 týkajúce sa používania metód na meranie a oznamovanie environmentálneho správania výrobkov a organizácií počas ich životného cyklu (Ú. v. EÚ L 124, 4.5.2013, s. 1).

(7) Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.