(1)

Valné zhromaždenie OSN 25. septembra 2015 prijalo nový globálny rámec udržateľného rozvoja: Agenda 2030 pre udržateľný rozvoj (ďalej len „Agenda 2030“), ktorej základom sú ciele udržateľného rozvoja. V oznámení Komisie z 22. novembra 2016 o ďalších krokoch smerom k udržateľnej budúcnosti Európy sa prepájajú ciele udržateľného rozvoja s politickým rámcom Únie s cieľom zabezpečiť, aby všetky opatrenia a politické iniciatívy Únie – v rámci Únie i celosvetovo – už od začiatku prihliadali na tieto ciele. V svojich záveroch z 20. júna 2017 rada potvrdila odhodlanie Únie a jej členských štátov vykonávať Agendu 2030 naplno koherentným, komplexným, integrovaným a účinným spôsobom a v úzkej spolupráci s partnermi a ďalšími zainteresovanými stranami.

(2)

Prechod na nízkouhlíkové, udržateľnejšie obehové hospodárstvo efektívne využívajúce zdroje v súlade s cieľmi udržateľného rozvoja je kľúčom k zabezpečeniu dlhodobej konkurencieschopnosti hospodárstva Únie. Parížska dohoda prijatá na základe Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (ďalej len „Parížska dohoda“), ktorú Únia schválila 5. októbra 2016 (3) a ktorá nadobudla platnosť 4. novembra 2016, sa zameriava na posilnenie reakcie na zmenu klímy, okrem iného aj zosúladením finančných tokov s prechodom na nízke emisie skleníkových plynov a rozvoj odolný proti zmene klímy.

(3)

Na dosiahnutie cieľov Parížskej dohody a výrazne zníženie rizík a vplyvov zmeny klímy je globálnym cieľom udržať zvýšenie globálnej priemernej teploty výrazne pod 2 °C v porovnaní s predindustriálnymi úrovňami a vyvíjať úsilie o obmedzenie zvýšenia teploty na 1,5 °C oproti predindustriálnym úrovniam.

(4)

Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/65/ES (4), 2009/138/ES (5), 2011/61/EÚ (6), 2013/36/EÚ (7), 2014/65/EÚ (8), (EÚ) 2016/97 (9), (EÚ) 2016/2341 (10), a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 345/2013 (11), (EÚ) č. 346/2013 (12), (EÚ) 2015/760 (13) a (EÚ) 2019/1238 (14)majú spoločný cieľ zjednodušiť začatie a vykonávanie činností v prípade podnikov kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (ďalej len „PKIPCP“), úverových inštitúcií, správcov alternatívnych investičných fondov („správcovia AIF“), ktorí spravujú alebo uvádzajú na trh alternatívne investičné fondy, vrátane európskych dlhodobých investičných fondov (ďalej len „ELTIF“), poisťovní, investičných spoločností, sprostredkovateľov poistenia, inštitúcií zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia (ďalej len „IZDZ“), správcov kvalifikovaných fondov rizikového kapitálu („správcovia EuVECA“), správcov kvalifikovaných fondov sociálneho podnikania („správcovia EuSEF“), ako aj poskytovateľov celoeurópskych osobných dôchodkových produktov (ďalej len „PEPP“). Uvedenými smernicami a nariadeniami sa zabezpečuje jednotnejšia ochrana konečných investorov a uľahčuje sa im využívanie širokej škály finančných produktov, pričom sa zároveň stanovujú pravidlá, ktoré umožňujú konečným investorom prijímať informované investičné rozhodnutia.

(5)

Zverejňovanie informácií pre konečných investorov o začlenení rizík ohrozujúcich udržateľnosť, o zohľadnení nepriaznivých vplyvov na udržateľnosť, o udržateľných investičných cieľoch, alebo o podpore environmentálnych alebo sociálnych vlastností, v rámci investičného rozhodovania a v rámci poradenstva sprostredkovateľov nie je dostatočne rozvinuté, pretože takéto zverejňovanie ešte nepodlieha harmonizovaným požiadavkám.

(6)

Výnimkou z tohto nariadenia týkajúcou sa finančných poradcov, ktorí zamestnávajú menej ako tri osoby, by nemalo byť dotknuté uplatňovanie ustanovení vnútroštátneho práva, ktorými sa transponujú smernice 2014/65/EÚ a (EÚ) 2016/97, a najmä pravidiel týkajúcich sa investičného a poistného poradenstva. Preto hoci takíto poradcovia nie sú povinní poskytovať informácie v súlade s týmto nariadením, musia pri svojom poradenstve zohľadniť a začleniť doň riziká ohrozujúce udržateľnosť.

(7)

Subjekty, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, by v závislosti od povahy svojich činností mali dodržiavať pravidlá pre účastníkov finančného trhu, ak tvoria finančné produkty, a mali by dodržiavať pravidlá pre finančných poradcov, ak poskytujú investičné poradenstvo alebo poistné poradenstvo. Preto by sa mali tieto subjekty v situáciách, keď súčasne vykonávajú aj činnosti účastníkov finančného trhu aj činnosti finančných poradcov, považovať za účastníkov finančného trhu, ak konajú ako tvorcovia finančných produktov vrátane poskytovania správy portfólia, a za finančných poradcov, ak poskytujú investičné alebo poistné poradenstvo.

(8)

Keďže Únia stále viac čelí katastrofickým a nepredvídateľným dôsledkom zmeny klímy, vyčerpaniu zdrojov a iným problémom súvisiacim s udržateľnosťou, je potrebné naliehavo podniknúť kroky s cieľom mobilizovať kapitál nielen prostredníctvom verejných politík, ale aj prostredníctvom sektora finančných služieb. Od účastníkov finančného trhu a finančných poradcov by sa preto malo požadovať zverejňovanie konkrétnych informácií o ich prístupoch k začleneniu rizík ohrozujúcich udržateľnosť a o zohľadnení nepriaznivých vplyvov na udržateľnosť.

(9)

Je pravdepodobné, že ak nebudú existovať harmonizované pravidlá Únie týkajúce sa zverejňovania informácií o udržateľnosti pre konečných investorov, na vnútroštátnej úrovni sa budú aj naďalej prijímať rozdielne opatrenia a v rôznych sektoroch finančných služieb by mohli pretrvávať rozdielne prístupy. Takéto rozdielne opatrenia a prístupy by naďalej spôsobovali významné narúšanie hospodárskej súťaže vyplývajúce z významných rozdielov v normách zverejňovania informácií. Súbežný rozvoj trhovo orientovaných postupov na základe komerčných priorít, ktoré prinášajú rozdielne výsledky, navyše v súčasnosti vyvoláva ďalšiu fragmentáciu trhu a mohol by ešte viac prehĺbiť nedostatky vo fungovaní vnútorného trhu v budúcnosti. Rozdielne normy zverejňovania informácií a trhovo orientované postupy veľmi sťažujú porovnateľnosť rôznych finančných produktov, vytvárajú nerovnaké podmienky medzi týmito produktmi a medzi distribučnými kanálmi a spôsobujú ďalšie prekážky na vnútornom trhu. Takéto rozdiely by mohli byť mätúce aj pre konečných investorov a mohli by narušiť ich investičné rozhodnutia. Existuje riziko, že pri zabezpečovaní súladu s Parížskou dohodou členské štáty prijmú rozdielne vnútroštátne opatrenia, ktoré by mohli vytvárať prekážky brániace bezproblémovému fungovaniu vnútorného trhu a spôsobovať ujmu účastníkom finančného trhu a finančným poradcom. Nedostatok harmonizovaných pravidiel týkajúcich sa transparentnosti okrem toho konečným investorom sťažuje účinné porovnávanie rôznych finančných produktov v rôznych členských štátoch, pokiaľ ide o ich environmentálne a sociálne riziká a riziká v oblasti správy a riadenia a udržateľné investičné ciele. Preto je potrebné riešiť existujúce prekážky fungovania vnútorného trhu a zvýšiť porovnateľnosť finančných produktov s cieľom vyhnúť sa pravdepodobným budúcim prekážkam.

(10)

Cieľom tohto nariadenia je znížiť informačné asymetrie vo vzťahu medzi zastúpeným a zástupcom, pokiaľ ide o začlenenie rizík ohrozujúcich udržateľnosť, zohľadnenie nepriaznivých vplyvov na udržateľnosť, presadzovanie environmentálnych alebo sociálnych vlastností, a udržateľné investície tým, že sa od účastníkov finančného trhu a finančných poradcov požaduje, aby prostredníctvom predzmluvného a priebežného zverejňovania informácií konečným investorom, ktorí pôsobia ako zástupcovia týchto koncových investorov (zastúpených).

(11)

Týmto nariadením sa dopĺňajú požiadavky na zverejňovanie stanovené v smerniciach 2009/65/ES, 2009/138/ES, 2011/61/EÚ, 2014/65/EÚ, (EÚ) 2016/97, (EÚ) 2016/2341, a nariadeniach (EÚ) č. 345/2013, (EÚ) č. 346/2013, (EÚ) 2015/760 a (EÚ) 2019/1238, ako aj vo vnútroštátnom práve, ktorým sa riadia osobné a individuálne dôchodkové produkty. S cieľom zabezpečiť riadny a účinný dohľad nad dodržiavaním tohto nariadenia by sa členské štáty mali spoliehať na už určené príslušné orgány podľa uvedených pravidiel.

(12)

V nariadení sa zachováva požiadavka na účastníkov finančného trhu a finančných poradcov, aby konali v najlepšom záujme konečných investorov a požiadavka aby okrem iného pred realizovaním investície postupovali s náležitou starostlivosťou, ako sa stanovuje v smerniciach 2009/65/ES, 2009/138/ES, 2011/61/EÚ, 2013/36/EÚ, 2014/65/EÚ, (EÚ) 2016/97, (EÚ) 2016/2341, a nariadeniach (EÚ) č. 345/2013 a (EÚ) č. 346/2013 ako aj vo vnútroštátnom práve, ktorým sa riadia osobné a individuálne dôchodkové produkty. Účastníci finančného trhu a finanční poradcovia by na to, aby si splnili svoje povinnosti vyplývajúce z uvedených pravidiel, mali do svojich postupov vrátane úkonov náležitej starostlivosti zahrnúť a mali by nepretržite posudzovať nielen všetky relevantné finančné riziká, ale tiež všetky relevantné riziká vrátane všetkých rizík ohrozujúcich udržateľnosť, ktoré by mohli mať relevantný zásadný negatívny vplyv na finančný výnos investície alebo na poradenstvo. Účastníci finančného trhu a finanční poradcovia by preto mali vo svojich politikách uviesť, ako tieto riziká začleňujú, a tieto politiky zverejniť.

(13)

V tomto nariadení sa vyžaduje, aby účastníci finančného trhu a finanční poradcovia, ktorí poskytujú investičné poradenstvo alebo poistné poradenstvo v súvislosti s investičnými produktmi založenými na poistení (ďalej len „IBIP“), bez ohľadu na formu finančných produktov a cieľový trh, zverejnili písomné politiky týkajúce sa začlenenia rizík ohrozujúcich udržateľnosť a zabezpečili transparentnosť začlenenia takýchto rizík.

(14)

Riziko ohrozujúce udržateľnosť znamená environmentálnu a sociálnu udalosť či stav alebo udalosť či stav v oblasti správy a riadenia, ktoré by v prípade, že nastanú, mohli mať negatívny zásadný vplyv na hodnotu investície, ako sa uvádza v odvetvových právnych predpisoch, najmä v smerniciach 2009/65/ES, 2009/138/ES, 2011/61/EÚ, 2013/36/EÚ, 2014/65/EÚ, (EÚ) 2016/97, (EÚ) 2016/2341, alebo v delegovaných aktoch a regulačných technických predpisoch, ktoré sa podľa nich prijali.

(15)

Týmto nariadením by nemali byť dotknuté pravidlá pre začlenenie rizík podľa smerníc 2009/65/ES, 2009/138/ES, 2011/61/EÚ, 2013/36/EÚ, 2014/65/EÚ, (EÚ) 2016/97, (EÚ) 2016/2341, a nariadení (EÚ) č. 345/2013 a (EÚ) č. 346/2013 ako ani podľa vnútroštátneho práva, ktorými sa riadia osobné a individuálne dôchodkové produkty vrátane okrem iného príslušných uplatniteľných kritérií primeranosti, ako sú veľkosť, vnútorná organizácia a povaha, rozsah a komplexnosť dotknutých činností. Cieľom tohto nariadenia je dosiahnuť vyššiu transparentnosť, pokiaľ ide o spôsob, akým účastníci finančného trhu a finanční poradcovia začleňujú riziká ohrozujúce udržateľnosť do svojich investičných rozhodnutí a investičného alebo poistného poradenstva. Ak posúdenie rizík ohrozujúcich udržateľnosť vedie k záveru, že neexistujú riziká ohrozujúce udržateľnosť, ktoré by sa pre daný finančný produkt mohli považovať za relevantné, príslušné dôvody by sa mali vysvetliť. Ak posúdenie vedie k záveru, že uvedené riziká sú relevantné, rozsah, v akom by riziká ohrozujúce udržateľnosť mohli mať vplyv na výsledky finančného produktu, by sa mal zverejniť či už z kvalitatívneho alebo kvantitatívneho hľadiska. Posúdenie rizík ohrozujúcich udržateľnosť a súvisiace predzmluvné zverejňovanie informácií zo strany účastníkov finančného trhu by sa malo zohľadniť v predzmluvnom zverejňovaní informácií zo strany finančných poradcov. Finanční poradcovia by pred poskytnutím poradenstva mali zverejniť, ako zohľadňujú riziká ohrozujúce udržateľnosť pri postupe výberu finančného produktu, ktorý sa ponúka konečným investorom, a to bez ohľadu na preferencie konečných investorov týkajúce sa udržateľnosti. Týmto by nemalo byť dotknuté uplatňovanie ustanovení vnútroštátneho práva, ktorými sa transponujú smernice 2014/65/EÚ a (EÚ) 2016/97, najmä povinností účastníkov finančného trhu a finančných poradcov, pokiaľ ide o správu a riadenie produktu, posúdenie vhodnosti a primeranosti a testovanie požiadaviek a potrieb.

(16)

Investičné rozhodnutia a poradenstvo by mohli spôsobiť negatívne, zásadné alebo pravdepodobne zásadné účinky na faktory udržateľnosti, mohli by k nim prispieť alebo s nimi priamo súvisieť.

(17)

S cieľom zabezpečiť koherentné a konzistentné uplatňovanie tohto nariadenia je potrebné ustanoviť harmonizované vymedzenie pojmu „udržateľné investície“, podľa ktorého spoločnosti, do ktorých sa investuje, dodržiavajú postupy v oblasti dobrej správy, pričom je zabezpečené dodržiavanie zásady predbežnej opatrnosti „nespôsobiť významnú škodu“, aby sa významne nenarušil environmentálny ani sociálny cieľ.

(18)

Ak účastníci finančného trhu s náležitým ohľadom na svoju veľkosť, povahu a rozsah svojich činností, ako aj vzhľadom na typy finančných produktov, ktoré sprístupňujú, zohľadnia hlavné zásadné alebo pravdepodobne zásadné nepriaznivé vplyvy investičných rozhodnutí na faktory udržateľnosti, mali by do svojich postupov vrátane postupov náležitej starostlivosť začleniť postupy na zohľadnenie hlavných nepriaznivých vplyvov popri relevantných finančných rizikách a relevantných rizikách ohrozujúcich udržateľnosť. Informácie o takýchto postupoch môžu obsahovať opis, ako účastníci finančného trhu vykonávajú svoje povinnosti vyplývajúce z ich funkcie a súvisiace s udržateľnosťou alebo iné záväzky akcionárov. Účastníci finančného trhu by na svojich webových sídlach mali uverejniť informácie o týchto postupoch a opis hlavných nepriaznivých vplyvov. V tejto súvislosti by spoločný výbor Európskeho orgánu pre bankovníctvo zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 (15) (EBA), Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1094/2010 (16) (EIOPA) a Európsky orgán pre cenné papiere a trhy zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1095/2010 (17) (ESMA) (ďalej len „spoločný výbor“) a účastníci finančného trhu a finanční poradcovia mali zohľadniť usmernenie o náležitej starostlivosti v záujme zodpovedného obchodného správania, ktoré vypracovala Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD), ako aj zásady zodpovedného investovania, ktoré podporuje Organizácia Spojených národov.

(19)

Zohľadnenie faktorov udržateľnosti v investičnom rozhodovacom procese a poradenstve môže priniesť výhody aj nad rámec finančných trhov. Môže zvýšiť odolnosť reálnej ekonomiky a stabilitu finančného systému. Pri tom môže v konečnom dôsledku ovplyvniť aj rizikový profil finančných produktov. Preto je veľmi dôležité, aby účastníci finančného trhu a finanční poradcovia poskytovali potrebné informácie s cieľom umožniť konečným investorom prijímať informované investičné rozhodnutia.

(20)

Účastníci finančného trhu, ktorí zohľadnia hlavné nepriaznivé vplyvy investičných rozhodnutí na faktory udržateľnosti, by v súvislosti s každým finančným produktom mali zverejniť stručné predzmluvné informácie, v kvalitatívnom alebo kvantitatívnom vyjadrení, o tom, ako sa zohľadnili hlavné nepriaznivé vplyvy, ako aj vyhlásenie, že informácie o hlavných nepriaznivých vplyvoch na faktory udržateľnosti sú k dispozícii v rámci priebežne podávaných správ. Hlavné nepriaznivé vplyvy by sa mali chápať ako tie vplyvy investičných rozhodnutí a poradenstva, ktoré vedú k negatívnym účinkom na faktory udržateľnosti.

(21)

Doposiaľ sa vyvinuli udržateľné produkty s rôznymi stupňami ambície. Preto je na účely predzmluvného zverejňovania informácií a zverejňovania informácií v pravidelných správach dôležité rozlišovať medzi požiadavkami na finančné produkty s environmentálnymi alebo sociálnymi vlastnosťami, a finančnými produktmi, ktoré podporujú pozitívny vplyv na životné prostredie a spoločnosť. V dôsledku toho by účastníci finančného trhu mali v súvislosti s finančnými produktmi s environmentálnymi alebo sociálnymi vlastnosťami zverejniť, či a akým spôsobom je určený index, index udržateľnosti alebo hlavný index s týmito vlastnosťami zosúladený, a ak sa nepoužíva žiadna referenčná hodnota, aj informácie o tom, ako sa napĺňajú vlastnosti udržateľnosti finančného produktu. Pokiaľ ide o finančné produkty, ktorých cieľom je pozitívny vplyv na životné prostredie a spoločnosť, účastníci finančného trhu by mali zverejniť, ktorú referenčnú hodnotu týkajúcu sa udržateľnosti používajú na meranie udržateľnej výkonnosti, a ak sa nepoužíva žiadna referenčná hodnota, vysvetliť, ako sa plní udržateľný cieľ. Uvedené zverejňovania by mali byť súčasťou výročných správ.

(22)

Týmto nariadením nie sú dotknuté pravidlá odmeňovania alebo posudzovania výkonnosti zamestnancov účastníkov finančného trhu a finančných poradcov podľa smerníc 2009/65/ES, 2009/138/ES, 2011/61/EÚ, 2013/36/EÚ, 2014/65/EÚ, (EÚ) 2016/97, (EÚ) 2016/2341, a nariadení (EÚ) č. 345/2013 a (EÚ) č. 346/2013 ani vykonávacie akty a vnútroštátne právo, ktorými sa riadia osobné a individuálne dôchodkové produkty vrátane okrem iného príslušných uplatniteľných kritérií proporcionality, ako sú veľkosť, vnútorná organizácia a povaha, rozsah a komplexnosť dotknutých činností. Je však vhodné dosiahnuť väčšiu transparentnosť z kvalitatívneho i kvantitatívneho hľadiska v oblasti politík odmeňovania účastníkov finančného trhu a finančných poradcov, pokiaľ ide o ich investičné alebo poistné poradenstvo, ktorými sa podporuje zdravé a účinné riadenie rizika v súvislosti s rizikami ohrozujúcimi udržateľnosť, pričom štruktúrou odmeňovania sa nenabáda na nadmerné riskovanie v súvislosti s rizikami ohrozujúcimi udržateľnosť a je prepojená s výkonnosťou upravenou podľa rizika.

(23)

S cieľom zvýšiť transparentnosť a informovať konečných investorov by sa prístup k informáciám o tom, ako účastníci finančného trhu a finanční poradcovia začleňujú relevantné, zásadné alebo pravdepodobne zásadné riziká ohrozujúce udržateľnosť do svojich investičných rozhodovacích postupov vrátane organizačných aspektov, aspektov riadenia rizika a aspektov správy a riadenia a do svojich poradných postupov, mal regulovať tak, že sa od uvedených subjektov bude požadovať, aby uchovávali stručné informácie o uvedených politikách na svojich webových sídlach.

(24)

V súčasných požiadavkách na zverejňovanie informácií v práve Únie sa nevyžaduje povinnosť zverejniť všetky informácie potrebné na riadne informovanie konečných investorov o vplyve ich investícií v súvislosti s udržateľnosťou prostredníctvom finančných produktov s environmentálnymi alebo sociálnymi vlastnosti, alebo finančných produktov, ktoré sledujú ciele udržateľnosti. Preto je vhodné stanoviť špecifickejšie a štandardizované požiadavky na zverejňovanie informácií týkajúce sa takýchto investícií. Napríklad celkový vplyv finančných produktov súvisiaci s udržateľnosťou by sa mal pravidelne oznamovať prostredníctvom ukazovateľov, ktoré sú relevantné pre meranie zvoleného udržateľného investičného cieľa. Ak sa ako referenčná hodnota určil príslušný index, na účely porovnania by sa mali uvedené informácie poskytovať aj pre určený index, ako aj pre všeobecný trhový index. Ak správcovia EuSEF sprístupňujú informácie o pozitívnom sociálnom vplyve, ktorý má daný fond za cieľ, dosiahnutých celkových sociálnych výsledkoch a súvisiacich metódach použitých v súlade s nariadením (EÚ) č. 346/2013, tak môžu v relevantných prípadoch využívať takéto informácie na účely zverejňovania informácií podľa tohto nariadenia.

(25)

V smernici Európskeho parlamentu a Rady 2013/34/EÚ (18) sa ukladajú povinnosti v oblasti transparentnosti, pokiaľ ide o environmentálne a sociálne záležitosti a záležitosti správy a riadenia spoločností v nefinančnom výkazníctve. Forma a prezentácia požadované uvedenou smernicou nie sú vždy vhodné na to, aby ich účastníci finančného trhu a finanční poradcovia používali priamo pri komunikácii s konečnými investormi. Účastníci finančného trhu a finanční poradcovia by mali mať možnosť použiť informácie podľa potreby v správach o hospodárení a nefinančných výkazoch na účely tohto nariadenia v súlade s uvedenou smernicou.

(26)

Na zabezpečenie spoľahlivosti informácií uverejnených na webových sídlach účastníkov finančného trhu a finančných poradcov by sa takéto informácie mali priebežne aktualizovať a akékoľvek revízie alebo zmeny takýchto informácií by sa mali jasne vysvetliť.

(27)

Hoci sa toto nariadenie nevzťahuje na vnútroštátne systémy sociálneho zabezpečenia, na ktoré sa vzťahujú nariadenia (ES) č. 883/2004 a (ES) č. 987/2009 vzhľadom na skutočnosť, že členské štáty sa čím ďalej tým viac otvárajú časti správy povinných dôchodkových plánov v rámci svojich systémov sociálneho zabezpečenia účastníkom finančného trhu alebo iným subjektom súkromného práva, že takéto systémy sú vystavené rizikám ohrozujúcim udržateľnosť, a mohli by zohľadniť nepriaznivé vplyvy na udržateľnosť, presadzovať environmentálne alebo sociálne vlastnosti alebo realizovať udržateľné investície by členské štáty mali mať možnosť toto nariadenie uplatňovať, pokiaľ ide o takéto systémy, aby zmiernili informačnú asymetriu.

(28)

Týmto nariadením by sa členským štátom nemalo brániť v tom, aby prijali alebo ponechali v platnosti prísnejšie ustanovenia vzťahujúce sa na uverejňovanie politík v oblasti prispôsobenia sa zmene klímy a na zverejňovanie ďalších informácií pre konečných investorov, ktoré sa týkajú rizík ohrozujúcich udržateľnosť za predpokladu, že dotknutí účastníci finančného trhu a finanční poradcovia majú svoje ústredia na ich území. Takéto ustanovenia by však nemali brániť účinnému uplatňovaniu tohto nariadenia alebo dosiahnutiu jeho cieľov.

(29)

Podľa smernice (EÚ) 2016/2341 sa od IZDZ už vyžaduje, aby uplatňovali pravidlá týkajúce sa správy a riadenia rizík pri svojich investičných rozhodnutiach a posúdeniach rizika s cieľom zabezpečiť kontinuitu a pravidelnosť. Investičné rozhodnutia a posúdenie relevantných rizík vrátane environmentálnych a sociálnych rizík a rizík v oblasti správy a riadenia by sa mali uskutočňovať takým spôsobom, aby sa zabezpečil súlad so záujmami členov a poberateľov dávok IZDZ. EIOPA by mal vydať usmernenia, v ktorých sa upresní, ako sa pri investičných rozhodnutiach a pri posudzovaní rizika zo strany IZDZ zohľadnia environmentálne a sociálne riziká a riziká v oblasti správy a riadenia podľa uvedenej smernice.

(30)

EBA, EIOPA a ESMA (ďalej spoločne označované ako „orgány ESA“) by mali byť poverení prostredníctvom spoločného výboru vypracovať návrh regulačných technických predpisov s cieľom ďalej upresniť obsah, metodiky a prezentácie informácií súvisiace s ukazovateľmi udržateľnosti vo vzťahu ku klíme a ďalším environmentálne nepriaznivým vplyvom a sociálnym záležitostiam, ako aj zamestnaneckým záležitostiam, dodržiavania ľudských práv, boja proti korupcii a úplatkárstvu, ako aj upresniť podrobnosti prezentácie a obsahu informácií v súvislosti s presadzovaním environmentálnych a sociálnych vlastností a udržateľnými investičnými cieľmi, ktoré sa majú zverejniť v predzmluvných dokumentoch, výročných správach a na webových sídlach účastníkov finančného trhu v súlade s článkami 10 až 14 nariadení (EÚ) č. 1093/2010, (EÚ) č. 1094/2010 a (EÚ) č. 1095/2010. Komisii by sa mala udeliť právomoc prijímať uvedené regulačné technické predpisy prostredníctvom delegovaných aktov podľa článku 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) a v súlade s článkami 10 až 14 nariadení (EÚ) č. 1093/2010, (EÚ) č. 1094/2010 a (EÚ) č. 1095/2010.

(31)

Orgány ESA by mali byť prostredníctvom spoločného výboru poverené, aby vypracovali návrhy vykonávacích technických predpisoch, aby pri marketingových oznámeniach stanovili štandardnú prezentáciu informácií o presadzovaní environmentálnych alebo sociálnych vlastností a o udržateľných investíciách. Komisia by mala byť splnomocnená prijať uvedené vykonávacie technické predpisy prostredníctvom vykonávacieho aktu podľa článku 291 ZFEÚ a v súlade s článkom 15 nariadení (EÚ) č. 1093/2010, (EÚ) č. 1094/2010 a (EÚ) č. 1095/2010.

(32)

Keďže vo výročných správach sú v zásade zhrnuté výsledky podnikov za celé kalendárne roky, ustanovenia tohto nariadenia týkajúce sa požiadaviek na transparentnosť pre takéto správy by sa nemali uplatňovať do 1. januára 2022.

(33)

Pravidlá pre zverejňovanie informácií uvedené v tomto nariadení by mali doplniť ustanovenia smerníc 2009/65/ES, 2009/138/ES, 2011/61/EÚ, 2014/65/EÚ, (EÚ) 2016/97 a (EÚ) 2016/2341, a nariadení (EÚ) č. 345/2013, (EÚ) č. 346/2013, (EÚ) 2015/760 a (EÚ) 2019/1238 a mali by sa uplatňovať popri nich.

(34)

Týmto nariadením sa rešpektujú základné práva a dodržiavajú zásady uznané najmä v Charte základných práv Európskej únie.

(35)

Keďže ciele tohto nariadenia, najmä posilnenie ochrany konečných investorov a zlepšenie zverejňovania informácií pre nich, a to aj v prípade cezhraničných nákupov konečnými investormi, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodu potreby stanoviť jednotné požiadavky na zverejňovanie informácií ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov,