NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2019/1155

z 20. júna 2019,

ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 810/2009, ktorým sa ustanovuje vízový kódex Spoločenstva (vízový kódex)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 77 ods. 2 písm. a),

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (1),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom (2),

keďže:

(1)

Spoločná politika Únie v oblasti víz je neoddeliteľnou súčasťou budovania priestoru bez vnútorných hraníc. Vízová politika by mala zostať kľúčovým nástrojom na uľahčenie cestovného ruchu a podnikania a zároveň by mala pomôcť čeliť bezpečnostným rizikám a riziku neregulárnej migrácie do Únie. Spoločná vízová politika by mala prispievať k rastu a byť v súlade s ostatnými politikami Únie, napríklad v oblasti vonkajších vzťahov, obchodu, vzdelávania, kultúry a cestovného ruchu.

(2)	Únia by mala využívať svoju vízovú politiku pri spolupráci s tretími krajinami, ako aj zabezpečovať lepšiu rovnováhu medzi obavami v súvislosti s migráciou a bezpečnosťou, hospodárskymi aspektmi a celkovými vonkajšími vzťahmi.

(3)	V nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 810/2009 (3) sa stanovujú postupy a podmienky vydávania víz na plánované pobyty na území členských štátov, ktorých dĺžka nepresahuje 90 dní v rámci akéhokoľvek 180-dňového obdobia.

(4)	Žiadosti o víza by mali posudzovať a rozhodovať o nich konzulárne úrady alebo, na základe odchýlky, ústredné orgány. Členské štáty by v záujme zabezpečenia integrity konania o udelení víza mali zabezpečiť, aby konzulárne úrady a ústredné orgány mali dostatočné znalosti miestnych pomerov.

(5)

Postup vybavovania žiadostí by mal byť pre žiadateľov čo najjednoduchší. Malo by byť jasné, ktorý členský štát je príslušný preskúmať žiadosť, najmä ak má žiadateľ v úmysle navštíviť viacero členských štátov. Ak je to možné, členské štáty by mali umožňovať elektronické vyplňovanie a podávanie formulárov žiadostí. Ak príslušný členský štát uznáva elektronický podpis, malo by sa tiež žiadateľom umožniť podpísať formulár žiadosti elektronicky. Pre jednotlivé fázy konania by sa mali stanoviť lehoty, a to najmä preto, aby sa cestujúcim umožnilo plánovať vopred a vyhnúť sa obdobiam zvýšeného záujmu o víza na konzulárnych úradoch.

(6)

Bez toho, aby boli dotknuté povinnosti členských štátov podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/38/ES (4), a najmä jej článku 5 ods. 2, by sa od členských štátov nemalo požadovať zachovanie možnosti priameho prístupu na účely podávania žiadostí na konzulárnom úrade na miestach, kde bol zbieraním žiadostí v jeho mene poverený externý poskytovateľ služieb.

(7)

Vízový poplatok by mal zabezpečiť dostatočné finančné zdroje na pokrytie výdavkov na spracúvanie žiadostí vrátane vhodných štruktúr a dostatočného počtu pracovníkov na zabezpečenie kvality a integrity preskúmania žiadostí, ako aj dodržiavania lehôt. Výška vízového poplatku by sa mala revidovať každé tri roky na základe objektívnych posudzovacích kritérií.

(8)

Štátni príslušníci tretích krajín, ktorí podliehajú vízovej povinnosti, by mali mať možnosť podať žiadosť v krajine svojho bydliska, aj keď príslušný členský štát nemá na účely zbierania žiadostí konzulárny úrad v danej tretej krajine a ani ho v nej nezastupuje žiaden iný členský štát. Na tento účel by sa členské štáty mali snažiť spolupracovať s externými poskytovateľmi služieb, ktorým by sa malo umožniť vyberať poplatok za služby. Uvedený poplatok za služby by v zásade nemal presiahnuť výšku vízového poplatku. Ak však takáto výška poplatku nepostačuje na zabezpečenie úplnej služby, externému poskytovateľovi služieb by sa malo umožniť vyberať vyšší poplatok za služby podliehajúci hornej hranici ustanovenej v tomto nariadení.

(9)	Dohody o zastúpení by sa mali zjednodušiť a uľahčiť, pričom je potrebné predchádzať prekážkam, ktoré bránia uzatváraniu takýchto dohôd medzi členskými štátmi. Zastupujúci členský štát by mal byť zodpovedný za celé konanie o udelení víza bez zapojenia zastupovaného členského štátu.

(10)	Ak sa jurisdikcia konzulárneho úradu zastupujúceho členského štátu nevzťahuje len na hostiteľskú krajinu, malo by byť možné, aby sa dohoda o zastúpení vzťahovala aj na takéto tretie krajiny.

(11)

V záujme zníženia administratívneho zaťaženia konzulárnych úradov a uľahčenia cestovania častým alebo pravidelným cestujúcim, mali by sa žiadateľom, ktorí spĺňajú podmienky vstupu počas celej platnosti udeľovaného víza, na základe objektívne stanovených spoločných kritérií udeľovať víza na viac vstupov s dlhou platnosťou bez obmedzenia na konkrétne účely cesty alebo kategórie žiadateľov. V uvedenom kontexte by členské štáty mali zvlášť prihliadať na osoby, ktoré cestujú na účely výkonu svojho povolania, ako sú podnikatelia, námorníci, umelci a športovci. Malo by byť možné udeľovať víza na viac vstupov s kratšou platnosťou, ak na to existujú opodstatnené dôvody.

(12)

Vzhľadom na rozdielne miestne podmienky, pokiaľ ide o migračné a bezpečnostné riziká, ako aj vzťahy, ktoré Únia udržiava s konkrétnymi krajinami, by konzulárne úrady v jednotlivých lokalitách mali posudzovať, či je potrebné prispôsobiť pravidlá udeľovania víz na viac vstupov a umožniť tak priaznivejšie alebo prísnejšie uplatňovanie. V rámci priaznivejšieho prístupu pri vydávaní víz na viac vstupov s dlhou platnosťou by sa mala zohľadniť najmä existencia obchodných dohôd týkajúcich sa mobility podnikateľov. Na základe uvedeného posúdenia by Komisia mala prostredníctvom vykonávacích aktov prijať pravidlá týkajúce sa podmienok udeľovania takýchto víz, ktoré sa budú uplatňovať v každej jurisdikcii.

(13)

V prípade nedostatočnej spolupráce určitých tretích krajín, pokiaľ ide o readmisiu tých ich štátnych príslušníkov, ktorí boli zadržaní v neregulárnej situácii, a neochoty týchto tretích krajín účinne spolupracovať v rámci procesu návratu, by sa malo pristúpiť k reštriktívnemu a dočasnému uplatňovaniu určitých ustanovení nariadenia (ES) č. 810/2009 na základe transparentného mechanizmu vychádzajúceho z objektívnych kritérií s cieľom zlepšiť spoluprácu danej tretej krajiny v oblasti readmisie neregulárnych migrantov. Komisia by mala pravidelne a najmenej raz za rok posúdiť spoluprácu s tretími krajinami, pokiaľ ide o readmisiu, a preskúmať oznámenia členských štátov týkajúce sa spolupráce s treťou krajinou v oblasti readmisie neregulárnych migrantov. Komisia by mala vo svojom posúdení, či tretia krajina spolupracuje dostatočne a či je potrebné prijať opatrenia, zohľadniť celkovú spoluprácu danej tretej krajiny v oblasti migrácie, najmä v oblastiach riadenia hraníc, predchádzania a boja proti prevádzačstvu a predchádzania tranzitu neregulárnych migrantov cez jej územie. Ak Komisia dospeje k záveru, že tretia krajina nespolupracuje dostatočne, alebo ak jednoduchá väčšina členských štátov oznámila, že tretia krajina nespolupracuje dostatočne, mala by predložiť Rade návrh na prijatie vykonávacieho rozhodnutia a zároveň pokračovať v úsilí o zlepšenie spolupráce s dotknutou treťou krajinou. Okrem toho, ak Komisia v súvislosti s úrovňou spolupráce tretej krajiny s členskými štátmi pri readmisii neregulárnych migrantov posúdenej na základe relevantných a objektívnych údajov dospeje k záveru, že tretia krajina spolupracuje dostatočne, mala by mať možnosť predložiť Rade návrh na prijatie vykonávacieho rozhodnutia týkajúceho sa žiadateľov alebo kategórie žiadateľov, ktorí sú štátnymi príslušníkmi danej tretej krajiny a žiadajú o vízum na jej území, ktorým sa zavedie jedno alebo viacero zjednodušení vízového režimu.

(14)

S cieľom zabezpečiť, aby sa primerane zohľadnili všetky relevantné faktory a možné dôsledky uplatňovania opatrení na zlepšenie spolupráce tretej krajiny v oblasti readmisie, a so zreteľom na mimoriadne citlivú politickú povahu takýchto opatrení a ich horizontálne dôsledky pre členské štáty a samotnú Úniu, najmä pre ich vonkajšie vzťahy a celkové fungovanie schengenského priestoru, by sa mali na Radu preniesť vykonávacie právomoci, ktorá koná na návrh Komisie. Udelením takýchto vykonávacích právomocí Rade sa primerane zohľadňuje potenciálne politicky citlivý charakter vykonávania opatrení na zlepšenie spolupráce tretej krajiny v oblasti readmisie, a to aj vzhľadom na dohody o zjednodušení vízového režimu, ktoré členské štáty uzavreli s tretími krajinami.

(15)

Žiadatelia, ktorým bolo udelenie víza zamietnuté, by mali mať právo na odvolanie. V oznámení o zamietnutí by mali byť uvedené podrobné informácie o dôvodoch zamietnutia a odvolacom konaní. Počas odvolacieho konania by žiadatelia mali mať prístup ku všetkým informáciám, ktoré sú pre ich prípad relevantné, v súlade s vnútroštátnym právom.

(16)

Toto nariadenie rešpektuje základné práva a dodržiava práva a zásady, ktoré sú uznané najmä v Charte základných práv Európskej únie. Jeho účelom je predovšetkým zabezpečiť plné dodržiavanie práva na ochranu osobných údajov, práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života, práv dieťaťa a ochranu zraniteľných osôb.

(17)

Pre harmonizované uplatňovanie spoločnej vízovej politiky a správne posúdenie migračných a bezpečnostných rizík je rozhodujúca miestna schengenská spolupráca. V rámci uvedenej spolupráce by členské štáty mali posúdiť operačné uplatňovanie konkrétnych ustanovení so zreteľom na miestne podmienky a migračné riziko. Spoluprácu a výmeny medzi konzulárnymi úradmi v jednotlivých lokalitách by mali koordinovať delegácie Únie.

(18)

Členské štáty by mali pozorne a pravidelne monitorovať činnosti externých poskytovateľov služieb, aby zabezpečili dodržiavanie právneho nástroja, ktorým sa upravujú im zverené úlohy. Členské štáty by mali každý rok predložiť Komisii správu o spolupráci s externými poskytovateľmi služieb a ich monitorovaní. Členské štáty by mali zabezpečiť, aby bol celý postup spracúvania žiadostí a spolupráce s externými poskytovateľmi služieb monitorovaný vyslanými pracovníkmi.

(19)

Mali by sa stanoviť pružné pravidlá, ktoré by členským štátom umožnili optimalizovať spoločné využívanie zdrojov a rozšíriť konzulárne pokrytie. Spolupráca medzi členskými štátmi (schengenské vízové centrá) by mohla mať akúkoľvek formu, ktorá je vhodná vzhľadom na miestne podmienky, s cieľom rozšíriť geografické konzulárne pokrytie, znížiť náklady členských štátov, zvýšiť viditeľnosť Únie a zlepšiť služby poskytované žiadateľom.

(20)

Systémy elektronického podávania žiadostí sú dôležitým nástrojom na uľahčenie postupov vybavovania žiadostí. V budúcnosti by sa malo vyvinúť spoločné riešenie zamerané na digitalizáciu, čím by sa v plnej miere využil nedávno dosiahnutý pokrok v právnej a technologickej oblasti, aby bolo možné podať žiadosti online vychádzajúc v ústrety potrebám žiadateľov a aby sa do schengenského priestoru prilákalo viac návštevníkov. Mali by sa posilniť a jednotne uplatňovať jasné a racionalizované procesné záruky. Okrem toho by sa pohovory mohli podľa možností uskutočňovať prostredníctvom moderných digitálnych nástrojov a diaľkových komunikačných prostriedkov, ako sú napríklad volania alebo videohovory cez internet. Počas postupu vybavovania žiadostí by mali byť zaručené základné práva žiadateľov.

(21)

S cieľom zabezpečiť možnosť revidovať výšku vízových poplatkov stanovených v tomto nariadení by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“), pokiaľ ide o zmenu tohto nariadenia v súvislosti s výškou vízových poplatkov. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni odborníkov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva (5). Predovšetkým, v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov, sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako odborníkom z členských štátov a odborníci Európskeho parlamentu a Rady majú systematický prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

(22)	S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania nariadenia (ES) č. 810/2009 by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (6).

(23)

V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu č. 22 o postavení Dánska, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a ZFEÚ, sa Dánsko nezúčastňuje na prijatí tohto nariadenia, nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu. Vzhľadom na to, že toto nariadenie je založené na schengenskom acquis, sa Dánsko v súlade s článkom 4 uvedeného protokolu rozhodne do šiestich mesiacov po rozhodnutí Rady o tomto nariadení, či ho bude transponovať do svojho vnútroštátneho práva.

(24)	Toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis, na ktorých sa Spojené kráľovstvo nezúčastňuje v súlade s rozhodnutím Rady 2000/365/ES (7); Spojené kráľovstvo sa preto nezúčastňuje na jeho prijímaní, nie je ním viazané a ani nepodlieha jeho uplatňovaniu.

(25)	Toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis, na ktorom sa Írsko nezúčastňuje v súlade s rozhodnutím Rady 2002/192/ES (8); Írsko sa preto nezúčastňuje na jeho prijatí, nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu.

(26)

Pokiaľ ide o Island a Nórsko, toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis v zmysle Dohody uzavretej medzi Radou Európskej únie a Islandskou republikou a Nórskym kráľovstvom o pridružení Islandskej republiky a Nórskeho kráľovstva pri vykonávaní, uplatňovaní a vývoji schengenského acquis (9), ktoré patria do oblasti uvedenej v článku 1 bode B rozhodnutia Rady 1999/437/ES (10).

(27)

Pokiaľ ide o Švajčiarsko, toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis v zmysle Dohody medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení Švajčiarskej konfederácie k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis (11), ktoré patria do oblasti uvedenej v článku 1 bode B rozhodnutia 1999/437/ES v spojení s článkom 3 rozhodnutia Rady 2008/146/ES (12).

(28)

Pokiaľ ide o Lichtenštajnsko, toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis v zmysle Protokolu medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom, Švajčiarskou konfederáciou a Lichtenštajnským kniežatstvom o pristúpení Lichtenštajnského kniežatstva k Dohode medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení Švajčiarskej konfederácie k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis (13), ktoré patria do oblasti uvedenej v článku 1 bode B rozhodnutia 1999/437/ES v spojení s článkom 3 rozhodnutia Rady 2011/350/EÚ (14).

(29)	Pokiaľ ide o Cyprus, toto nariadenie predstavuje akt, ktorý je založený na schengenskom acquis alebo s ním inak súvisí v zmysle článku 3 ods. 2 Aktu o pristúpení z roku 2003.

(30)	Pokiaľ ide o Bulharsko a Rumunsko, toto nariadenie predstavuje akt, ktorý je založený na schengenskom acquis alebo s ním inak súvisí v zmysle článku 4 ods. 2 Aktu o pristúpení z roku 2005.

(31)	Pokiaľ ide o Chorvátsko, toto nariadenie predstavuje akt, ktorý je založený na schengenskom acquis alebo s ním inak súvisí v zmysle článku 4 ods. 2 Aktu o pristúpení z roku 2011.

(32)	Nariadenie (ES) č. 810/2009 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Nariadenie (ES) č. 810/2009 sa mení takto:

Článok 1 sa mení takto:

a)	odsek 1 sa nahrádza takto: „1. Týmto nariadením sa stanovujú postupy a podmienky udeľovania víz na plánované pobyty na území členských štátov, ktorých dĺžka nepresahuje 90 dní v rámci akéhokoľvek 180-dňového obdobia.“;

b)	dopĺňa sa tento odsek: „4. Členské štáty pri uplatňovaní tohto nariadenia konajú v plnom súlade s právom Únie vrátane Charty základných práv Európskej únie. V súlade so všeobecnými zásadami práva Únie sa rozhodnutia o žiadostiach podľa tohto nariadenia prijímajú na individuálnom základe.“

Článok 2 sa mení takto:

v bode 2 sa písmeno a) nahrádza takto:

„a)	plánovaný pobyt na území členských štátov, ktorého dĺžka nepresahuje 90 dní v rámci akéhokoľvek 180-dňového obdobia, alebo“;

bod 7 sa nahrádza takto:

„7.	„uznaný cestovný doklad“ je cestovný doklad, ktorý uznal jeden alebo viaceré členské štáty na účely prekročenia vonkajších hraníc a vlepenia víza podľa rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady č. 1105/2011/EÚ (*1);

(*1) Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1105/2011/EÚ z 25. októbra 2011 o zozname cestovných dokladov, ktoré oprávňujú držiteľa na prekročenie vonkajších hraníc a do ktorých možno vyznačiť vízum, a o vytvorení mechanizmu na vytváranie tohto zoznamu (Ú. v. EÚ L 287, 4.11.2011, s. 9).“;"

dopĺňajú sa tieto body:

„12.	„námorník“ je každá osoba, ktorá je zamestnaná, najatá alebo pracuje v akomkoľvek pracovnom zaradení na palube lode plaviacej sa na mori alebo v medzinárodných vnútrozemských vodách;

13.	„elektronický podpis“ je elektronický podpis podľa článku 3 bodu 10 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014 (*2).

(*2) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014 z 23. júla 2014 o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zrušení smernice 1999/93/ES (Ú. v. EÚ L 257, 28.8.2014, s. 73).“"

V článku 3 ods. 5 sa písmená b) a c) nahrádzajú takto:

„b)

štátni príslušníci tretích krajín, ktorí sú držiteľmi platného povolenia na pobyt vydaného členským štátom, ktorý sa nezúčastňuje na prijatí tohto nariadenia, alebo členským štátom, ktorý ešte v plnej miere neuplatňuje ustanovenia schengenského acquis, alebo štátni príslušníci tretích krajín, ktorí sú držiteľmi jedného z platných povolení na pobyt uvedených v prílohe V, ktoré vydala Andorra, Kanada, Japonsko, San Maríno alebo Spojené štáty americké a ktoré zaručujú ich bezpodmienečnú readmisiu, alebo ktorí sú držiteľmi platného povolenia na pobyt pre jednu alebo viaceré zámorské krajiny a územia Holandského kráľovstva (Aruba, Curaçao, Svätý Martin, Bonaire, Svätý Eustach a Saba);

štátni príslušníci tretích krajín, ktorí sú držiteľmi platného víza do členského štátu, ktorý sa nezúčastňuje na prijatí tohto nariadenia, alebo členského štátu, ktorý ešte v plnej miere neuplatňuje ustanovenia schengenského acquis, alebo krajiny, ktorá je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore, alebo Kanady, Japonska alebo Spojených štátov amerických alebo držiteľmi platného víza pre jednu alebo viaceré zámorské krajiny a územia Holandského kráľovstva (Aruba, Curaçao, Svätý Martin, Bonaire, Svätý Eustach a Saba), pokiaľ cestujú do krajiny, ktorá vízum vydala, alebo akejkoľvek inej tretej krajiny, alebo ktorí sa po použití víza vracajú z krajiny, ktorá vízum vydala;“

V článku 4 sa vkladá tento odsek:

„1a. Odchylne od odseku 1 môžu členské štáty rozhodnúť, že žiadosti skúmajú a rozhodujú o nich ústredné orgány. Členské štáty zabezpečia, aby tieto orgány mali dostatočné znalosti o miestnych pomeroch krajiny, v ktorej sa žiadosť podáva, s cieľom posúdiť migračné a bezpečnostné riziko, ako aj dostatočnú znalosť jazyka na analýzu dokumentov a aby sa konzulárne úrady v prípade potreby podieľali na dodatočných skúmaniach a pohovoroch.“

V článku 5 ods. 1 sa písmeno b) nahrádza takto:

„b)	ak návšteva zahŕňa viac ako jednu destináciu alebo ak sa má počas obdobia dvoch mesiacov uskutočniť viacero samostatných návštev, ten členský štát, ktorého územie predstavuje hlavnú destináciu návštev(-y) vzhľadom na dĺžku pobytu počítanú v dňoch alebo účel pobytu, alebo“

Článok 8 sa mení takto:

odsek 1 sa nahrádza takto:

„1. Členský štát môže súhlasiť, že bude zastupovať iný členský štát, ktorý je príslušný podľa článku 5, na účely skúmania žiadostí a rozhodovania o nich v mene tohto členského štátu. Členský štát môže tiež v obmedzenej forme zastupovať iný členský štát výhradne na účely zbierania žiadostí a registrácie biometrických identifikátorov.“;

b)	odsek 2 sa vypúšťa;

odseky 3 a 4 sa nahrádzajú takto:

„3. Ak je zastúpenie obmedzené podľa druhej vety odseku 1, zhromažďovanie údajov a ich prenos zastúpenému členskému štátu sa uskutočňujú v súlade s príslušnými predpismi o ochrane a bezpečnosti údajov.

4. Medzi zastupujúcim členským štátom a zastúpeným členským štátom sa uzavrie dvojstranná dohoda. V tejto dohode:

a)	sa stanoví trvanie zastúpenia, ak je len dočasné, a postupy jeho ukončenia;

b)	sa môže stanoviť poskytnutie priestorov, pracovníkov a platieb zo strany zastúpeného členského štátu, najmä ak má zastúpený členský štát v dotknutej tretej krajine konzulárny úrad.“;

odseky 7 a 8 sa nahrádzajú takto:

„7. Zastúpený členský štát informuje Komisiu o dohodách o zastúpení alebo o ukončení takýchto dohôd najneskôr 20 kalendárnych dní pred nadobudnutím alebo ukončením ich platnosti, okrem prípadov zásahu vyššej moci.

8. Konzulárny úrad zastupujúceho členského štátu zároveň s informovaním podľa odseku 7 informuje konzulárne úrady ostatných členských štátov a delegáciu Únie v dotknutej jurisdikcii o dohodách o zastúpení alebo o ich ukončení.“;

dopĺňajú sa tieto odseky:

„10. Ak členský štát nie je prítomný ani zastúpený v tretej krajine, v ktorej má žiadateľ podať žiadosť, takýto členský štát sa v danej tretej krajine usiluje spolupracovať s externým poskytovateľom služieb v súlade s článkom 43.

11. Ak konzulárny úrad členského štátu v danej lokalite čelí dlhšie trvajúcim technickým problémom spôsobeným zásahom vyššej moci, uvedený členský štát sa usiluje o dočasné zastupovanie iným členským štátom v danej lokalite pre všetky alebo niektoré kategórie žiadateľov.“

Článok 9 sa mení takto:

odsek 1 sa nahrádza takto:

„1. Žiadosti sa podajú najskôr šesť mesiacov a v prípade námorníkov pri výkone ich povinností najskôr deväť mesiacov pred začiatkom plánovanej návštevy a spravidla najneskôr 15 kalendárnych dní pred začiatkom plánovanej návštevy. V individuálnych odôvodnených naliehavých prípadoch môže konzulárny úrad alebo ústredné orgány povoliť podanie žiadostí neskôr ako 15 kalendárnych dní pred začiatkom plánovanej návštevy.“;

odsek 4 sa nahrádza takto:

„4. Bez toho, aby bol dotknutý článok 13, žiadosť môže podať:

žiadateľ;

b)	akreditovaný sprostredkovateľský subjekt;

c)	profesijné, kultúrne, športové alebo vzdelávacie združenie alebo inštitúcia v mene svojich členov.“;

c)	dopĺňa sa tento odsek: „5. Od žiadateľa sa nesmie vyžadovať, aby sa na účely podania žiadosti osobne dostavil na viac než jedno miesto.“

Článok 10 sa mení takto:

odsek 1 sa nahrádza takto:

„1. Žiadatelia podajú žiadosť osobne, aby im mohli byť odobraté odtlačky prstov v súlade s článkom 13 ods. 2, 3 a článkom 13 ods. 7 písm. b). Bez toho, aby bola dotknutá prvá veta tohto odseku a článok 45, môžu žiadatelia v prípade možnosti podať svoje žiadosti elektronicky.“;

b)	odsek 2 sa vypúšťa.

Článok 11 sa mení takto:

v odseku 1 sa prvá veta nahrádza takto:

„1. Všetci žiadatelia predložia ručne alebo elektronicky vyplnený formulár žiadosti uvedený v prílohe I. Formulár žiadosti musí byť podpísaný. Podpísať ho možno ručne, alebo ak členský štát, ktorý je príslušný žiadosť preskúmať a rozhodnúť o nej, uznáva elektronický podpis, elektronicky.“;

b)	vkladajú sa tieto odseky: „1a. Ak žiadateľ podpíše formulár žiadosti elektronicky, elektronický podpis musí byť kvalifikovaným elektronickým podpisom v zmysle článku 3 bodu 12 nariadenia (EÚ) č. 910/2014. 1b. Obsah prípadnej elektronickej verzie formulára žiadosti je stanovený v prílohe I.“;

odsek 3 sa nahrádza takto:

„3. Formulár je k dispozícii minimálne v týchto jazykoch:

a)	v úradnom jazyku alebo jazykoch členského štátu, o ktorého vízum sa žiada, alebo zastupujúceho členského štátu a

b)	v úradnom jazyku alebo jazykoch hostiteľskej krajiny.

Okrem jazyku alebo jazykov uvedených v písmene a) môže byť formulár k dispozícii aj v akomkoľvek inom úradnom jazyku či jazykoch inštitúcií Únie.“;

d)	odsek 4 sa nahrádza takto: „4. Ak úradný jazyk alebo jazyky hostiteľského štátu nie sú súčasťou formulára, žiadateľom sa samostatne poskytne preklad do tohto jazyka alebo jazykov.“

10.

Článok 14 sa mení takto:

odseky 3 až 5 sa nahrádzajú takto:

„3. Demonštratívny zoznam sprievodných dokladov, ktoré možno vyžadovať od žiadateľa na overenie splnenia podmienok uvedených v odsekoch 1 a 2, sa nachádza v prílohe II.

4. Členské štáty môžu od žiadateľov vyžadovať, aby vyplnením formulára vypracovaného každým členským štátom poskytli dôkaz o finančnom zabezpečení počas pobytu alebo súkromnom ubytovaní alebo o obidvoch. Vo formulári sa uvedú predovšetkým tieto údaje:

a)	či je jeho účelom preukázať finančné zabezpečenie alebo súkromné ubytovanie alebo oboje;

b)	či je sponzorom alebo pozývajúcou osobou fyzická osoba, spoločnosť alebo organizácia;

c)	totožnosť a kontaktné údaje sponzora alebo pozývajúcej osoby;

d)	údaje o totožnosti (meno a priezvisko, dátum narodenia, miesto narodenia a štátna príslušnosť) žiadateľa alebo žiadateľov;

e)	adresa ubytovania;

f)	dĺžka a účel pobytu;

g)	možné rodinné väzby so sponzorom alebo pozývajúcou osobou;

h)	informácie požadované podľa článku 37 ods. 1 nariadenia o VIS.

Formulár sa okrem úradného jazyka alebo jazykov členského štátu vypracuje aspoň v jednom ďalšom úradnom jazyku inštitúcií Únie. Vzor formulára sa zašle Komisii.

5. Konzulárne úrady v rámci miestnej schengenskej spolupráce posúdia uplatňovanie podmienok stanovených v odseku 1 s cieľom zohľadniť miestne pomery a migračné a bezpečnostné riziká.“;

vkladá sa tento odsek:

„5a. Ak je to potrebné na účely zohľadnenia miestnych pomerov podľa článku 48, Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov prijme harmonizovaný zoznam sprievodných dokladov, ktoré sa majú používať v rámci jednotlivých jurisdikcií. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 52 ods. 2.“;

odsek 6 sa nahrádza takto:

„6. Od požiadaviek uvedených v odseku 1 tohto článku možno oslobodiť žiadateľa, ktorý je konzulárnemu úradu alebo ústredným orgánom známy svojou bezúhonnosťou a spoľahlivosťou, najmä v súvislosti so zákonným využívaním predchádzajúcich víz, ak neexistuje pochybnosť, že v čase prekročenia vonkajších hraníc členských štátov bude spĺňať požiadavky uvedené v článku 6 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/399 (*3).

(*3) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/399 z 9. marca 2016, ktorým sa ustanovuje kódex Únie o pravidlách upravujúcich pohyb osôb cez hranice (Kódex schengenských hraníc) (Ú. v. EÚ L 77, 23.3.2016, s. 1).“"

11.	V článku 15 ods. 2 sa prvý pododsek nahrádza takto: „2. Žiadatelia o vízum na viac vstupov preukážu, že majú primerané a platné cestovné zdravotné poistenie na obdobie prvej zamýšľanej návštevy.“

12.

Článok 16 sa mení takto:

a)	odseky 1 a 2 sa nahrádzajú takto: „1. Žiadatelia zaplatia vízový poplatok vo výške 80 EUR. 2. Deti vo veku od šiestich do 12 rokov zaplatia vízový poplatok vo výške 40 EUR.“;

b)	vkladá sa tento odsek: „2a. Ak Rada prijme vykonávacie rozhodnutie podľa článku 25a ods. 5 písm. b), vyžaduje sa vízový poplatok vo výške 120 EUR alebo 160 EUR. Toto ustanovenie sa nevzťahuje na deti, ktoré nedovŕšili 12 rokov.“;

c)	odsek 3 sa vypúšťa;

v odseku 4 sa písmeno c) nahrádza takto:

„c)	výskumní pracovníci podľa článku 3 bodu 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/801 (*4), ktorí cestujú na účely uskutočňovania vedeckého výskumu alebo účasti na vedeckom seminári alebo vedeckej konferencii;

(*4) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/801 z 11. mája 2016 o podmienkach vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín na účely výskumu, štúdia, odborného vzdelávania, dobrovoľníckej služby, výmenných programov žiakov alebo vzdelávacích projektov a činnosti aupair (Ú. v. EÚ L 132, 21.5.2016, s. 21).“;"

odsek 5 sa nahrádza takto:

„5. Od vízového poplatku môžu byť oslobodení:

a)	deti vo veku od šiestich do 18 rokov;

b)	držitelia diplomatických a služobných pasov;

c)	osoby vo veku do 25 rokov vrátane, zúčastňujúce sa na seminároch, konferenciách, športových, kultúrnych, alebo vzdelávacích podujatiach, ktoré organizujú neziskové organizácie.“;

odsek 6 sa nahrádza takto:

„6. V jednotlivých prípadoch sa môže vízový poplatok odpustiť alebo znížiť, ak to slúži na podporu kultúrnych alebo športových záujmov, záujmov v oblasti zahraničnej politiky, rozvojovej politiky a iných oblastí zásadného verejného záujmu, alebo z humanitárnych dôvodov alebo z dôvodu medzinárodných záväzkov.“;

v odseku 7 sa druhý pododsek nahrádza takto:

„Ak sa vízový poplatok vyberá v inej mene ako v eurách, jeho výška v danej mene sa určuje a pravidelne reviduje na základe referenčného výmenného kurzu eura, ktorý stanovuje Európska centrálna banka. Vyberaná suma sa môže zaokrúhliť, pričom sa v rámci miestnej schengenskej spolupráce zabezpečí, aby sa vyberali podobné sumy.“;

dopĺňa sa tento odsek:

„9. Komisia každé tri roky posúdi, či je potrebné revidovať výšku vízových poplatkov uvedenú v odsekoch 1, 2 a 2a tohto článku, pričom zohľadní objektívne kritériá, ako napríklad všeobecnú mieru inflácie v Únii, ktorú uverejňuje Eurostat, a vážený priemer platov štátnych úradníkov členských štátov. Na základe týchto posúdení Komisia prijme v prípade potreby delegované akty v súlade s článkom 51a týkajúce sa zmeny tohto nariadenia, pokiaľ ide o výšku vízových poplatkov.“

13.

Článok 17 sa mení takto:

a)	v odseku 1 sa prvá veta nahrádza takto: „1. Externý poskytovateľ služieb uvedený v článku 43 môže vyberať poplatok za služby.“;

b)	odsek 3 sa vypúšťa;

vkladajú sa tieto odseky:

„4a. Odchylne od odseku 4, v tretích krajinách, v ktorých príslušný členský štát nemá konzulárny úrad na účely zbierania žiadostí a v ktorých ani nie je zastúpený iným členským štátom, nesmie poplatok za služby v zásade presiahnuť 80 EUR.

4b. Ak poplatok vo výške uvedenej v odseku 4a vo výnimočných prípadoch nepostačuje na zabezpečenie úplnej služby, možno vyberať vyšší poplatok za služby až do výšky 120 EUR. Dotknutý členský štát v takomto prípade oznámi Komisii svoj úmysel povoliť vyberanie vyššieho poplatku za služby najneskôr tri mesiace pred začatím jeho uplatňovania. V tomto oznámení sa uvedú dôvody stanovenia výšky poplatku za služby, najmä podrobný rozpis nákladov, ktoré viedli k určeniu vyššej sumy.“;

d)	odsek 5 sa nahrádza takto: „5. Dotknutý členský štát môže zachovať možnosť, aby všetci žiadatelia podávali svoje žiadosti priamo na jeho konzulárnych úradoch alebo na konzulárnom úrade členského štátu, s ktorým má dohodu o zastúpení podľa článku 8.“

14.

Článok 19 sa mení takto:

a)	v odseku 1 sa úvodná časť nahrádza takto: „1. Príslušný konzulárny úrad alebo ústredné orgány príslušného členského štátu overia, či:“;

v odseku 2 sa prvý pododsek nahrádza takto:

„2. Ak príslušný konzulárny úrad alebo ústredné orgány príslušného členského štátu zistia, že podmienky uvedené v odseku 1 sú splnené, žiadosť je prípustná a konzulárny úrad alebo ústredné orgány:

—	konajú podľa postupov uvedených v článku 8 nariadenia o VIS a

—	ďalej skúmajú žiadosť.“;

odsek 3 sa nahrádza takto:

„3. Ak príslušný konzulárny úrad alebo ústredné orgány príslušného členského štátu zistia, že podmienky uvedené v odseku 1 nie sú splnené, žiadosť je neprípustná a konzulárny úrad alebo ústredné orgány bezodkladne:

—	vrátia formulár žiadosti a všetky dokumenty, ktoré predložil žiadateľ,

—	zničia zozbierané biometrické údaje,

—	vrátia vízový poplatok a

—	žiadosť neskúmajú.“;

d)	odsek 4 sa nahrádza takto: „4. Žiadosť, ktorá nespĺňa požiadavky uvedené v odseku 1, možno odchylne od odseku 3 považovať za prípustnú z humanitárnych dôvodov, z dôvodov národného záujmu alebo z dôvodu medzinárodných záväzkov.“

15.

Článok 21 sa mení takto:

odsek 3 sa mení takto:

i)	úvodná časť sa nahrádza takto: „3. Pri kontrole toho, či žiadateľ spĺňa požiadavky na vstup, konzulárny úrad alebo ústredné orgány overia:“;

ii)

písmeno e) sa nahrádza takto:

„e)	prípadne či má žiadateľ primerané a platné cestovné zdravotné poistenie pokrývajúce obdobie plánovaného pobytu alebo, ak sa žiada o vízum na viac vstupov, obdobie prvej plánovanej návštevy.“;

odsek 4 sa nahrádza takto:

„4. Konzulárny úrad alebo ústredné orgány v prípade potreby overia dĺžku predchádzajúcich a plánovaných pobytov, aby overili, či žiadateľ neprekročil maximálnu dĺžku povoleného pobytu na území členských štátov, bez ohľadu na možné pobyty oprávnené na základe národných víz na dlhodobý pobyt alebo povolenia na pobyt.“;

c)	v odseku 6 sa úvodná časť nahrádza takto: „6. Pri skúmaní žiadosti o letiskové tranzitné vízum konzulárny úrad alebo ústredné orgány overia najmä:“;

d)	odsek 8 sa nahrádza takto: „8. Počas skúmania žiadosti môžu konzulárne úrady alebo ústredné orgány v odôvodnených prípadoch uskutočniť so žiadateľom pohovor a vyžiadať si dodatočné doklady.“

16.

Článok 22 sa mení takto:

odseky 1 až 3 sa nahrádzajú takto:

„1. Členský štát môže z dôvodov ohrozenia verejného poriadku, vnútornej bezpečnosti, medzinárodných vzťahov alebo verejného zdravia vyžadovať, aby ústredné orgány iných členských štátov počas skúmania žiadostí podaných štátnymi príslušníkmi určitých tretích krajín alebo určitými kategóriami takýchto štátnych príslušníkov uskutočňovali konzultácie s jeho ústrednými orgánmi. Takéto konzultácie sa neuplatňujú pri žiadostiach o letiskové tranzitné víza.

2. Konzultované ústredné orgány poskytnú konečnú odpoveď čo najskôr, najneskôr však do siedmich kalendárnych dní od doručenia žiadosti o konzultáciu. Ak odpoveď v uvedenej lehote neposkytnú, znamená to, že nemajú žiadne dôvody namietať proti udeleniu víza.

3. Členské štáty oznámia Komisii zavedenie alebo zrušenie požiadavky na predchádzajúcu konzultáciu spravidla najneskôr 25 kalendárnych dní pred nadobudnutím jej účinnosti. Táto informácia sa poskytne aj v rámci miestnej schengenskej spolupráce v dotknutej jurisdikcii.“;

b)	odsek 5 sa vypúšťa.

17.

Článok 23 sa mení takto:

a)	odsek 2 sa nahrádza takto: „2. Túto lehotu možno v jednotlivých prípadoch predĺžiť najviac na 45 kalendárnych dní, najmä ak je potrebné ďalšie preskúmanie žiadosti.“;

b)	vkladá sa tento odsek: „2a. V individuálnych odôvodnených naliehavých prípadoch sa o žiadostiach rozhodne bezodkladne.“;

c)	odsek 3 sa vypúšťa;

odsek 4 sa mení takto:

vkladá sa toto písmeno:

„ba)	udelení letiskového tranzitného víza podľa článku 26 alebo“;

ii)

písmeno c) sa nahrádza takto:

„c)	zamietnutí víza podľa článku 32.“;

iii)	písmeno d) sa vypúšťa.

18.

Článok 24 sa mení takto:

odsek 1 sa mení takto:

i)	tretí pododsek sa vypúšťa;

ii)	štvrtý pododsek sa nahrádza takto: „Bez toho, aby bol dotknutý článok 12 písm. a), doba platnosti víza na jeden vstup zahŕňa „tolerančnú dobu“ 15 kalendárnych dní.“;

odsek 2 sa nahrádza takto:

„2. Ak žiadateľ spĺňa podmienky vstupu stanovené v článku 6 ods. 1 písm. a) a písm. c) až e) nariadenia (EÚ) 2016/399, udelia sa víza na viac vstupov s dlhou platnosťou pre tieto doby platnosti, pokiaľ platnosť víza nepresiahne platnosť cestovného dokladu:

a)	doba platnosti jeden rok, ak žiadateľ počas predchádzajúcich dvoch rokov získal a zákonne využil tri víza;

b)	doba platnosti dva roky, ak žiadateľ počas predchádzajúcich dvoch rokov získal a zákonne využil predchádzajúce vízum na viac vstupov platné jeden rok;

c)	doba platnosti päť rokov, ak žiadateľ počas predchádzajúcich troch rokov získal a zákonne využil predchádzajúce vízum na viac vstupov platné dva roky.

Letiskové tranzitné víza a víza s obmedzenou územnou platnosťou udelené podľa článku 25 ods. 1 sa na účely udeľovania víz na viac vstupov neberú do úvahy.“;

vkladajú sa tieto odseky:

„2a. Odchylne od odseku 2 možno dobu platnosti udeleného víza v individuálnych prípadoch skrátiť, ak existujú odôvodnené pochybnosti, či budú podmienky vstupu splnené počas celej doby.

2b. Odchylne od odseku 2, konzulárne úrady v rámci miestnej schengenskej spolupráce posúdia, či je vzhľadom na prijatie priaznivejších alebo prísnejších pravidiel v súlade s odsekom 2d potrebné prispôsobiť pravidlá udeľovania víz na viac vstupov uvedené v odseku 2 tak, aby zohľadňovali miestne pomery a migračné a bezpečnostné riziká.

2c. Bez toho, aby bol dotknutý odsek 2, možno vízum na viac vstupov platné maximálne päť rokov udeliť žiadateľom, ktorí preukážu potrebu alebo odôvodnia svoj zámer často alebo pravidelne cestovať, za predpokladu, že preukážu svoju bezúhonnosť a spoľahlivosť, najmä zákonné využitie predchádzajúcich víz, svoju ekonomickú situáciu v krajine pôvodu a skutočný úmysel opustiť územie členských štátov pred skončením platnosti víza, o ktoré žiadajú.

2d. Ak je to potrebné na základe posúdenia uvedeného v odseku 2b tohto článku, Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov prijme pravidlá týkajúce sa podmienok udeľovania víz na viac vstupov stanovených v odseku 2 tohto článku, ktoré sa budú uplatňovať v každej jurisdikcii s cieľom zohľadniť miestne pomery, migračné a bezpečnostné riziká a celkové vzťahy Únie s dotknutou treťou krajinou. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 52 ods. 2.“

19.

Vkladá sa tento článok:

„Článok 25a

Spolupráca v oblasti readmisie

1. V závislosti od úrovne spolupráce tretej krajiny s členskými štátmi pri readmisii neregulárnych migrantov, ktorá sa posúdi na základe relevantných a objektívnych údajov, sa článok 14 ods. 6, článok 16 ods. 1, článok 16 ods. 5 písm. b), článok 23 ods. 1 a článok 24 ods. 2 a 2c nevzťahuje na žiadateľov alebo kategórie žiadateľov, ktorí sú štátnymi príslušníkmi tretej krajiny, ktorá sa považuje podľa tohto článku za krajinu, ktorá dostatočne nespolupracuje.

2. Komisia pravidelne a aspoň raz ročne posudzuje spoluprácu tretích krajín v oblasti readmisie, pričom berie do úvahy predovšetkým tieto ukazovatele:

a)	počet rozhodnutí o návrate vydaných osobám z danej tretej krajiny, ktoré sa neoprávnene zdržiavajú na území členských štátov;

počet skutočných nútených návratov osôb, ktorým boli vydané rozhodnutia o návrate, ako percento z počtu rozhodnutí o návrate vydaných štátnym príslušníkom danej tretej krajiny, a to prípadne aj na základe readmisných dohôd s Úniou alebo dvojstranných readmisných dohôd, počet štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí prechádzali cez územie danej tretej krajiny;

c)	počet žiadostí o readmisiu rozčlenený na jednotlivé členské štáty, ktoré tretia krajina akceptovala, ako percento z počtu takýchto žiadostí, ktoré boli tejto tretej krajine predložené;

úroveň praktickej spolupráce v súvislosti s návratom v rôznych fázach konania o návrate, ako napríklad:

i)	pomoc poskytovaná pri určovaní totožnosti osôb, ktoré sa neoprávnene zdržiavajú na území členských štátov, a pri včasnom vydávaní cestovných dokladov;

ii)	akceptovanie európskeho cestovného dokladu pre návrat neoprávnene sa zdržiavajúcich štátnych príslušníkov tretích krajín alebo osobitného preukazu (laissez-passer);

iii)	akceptovanie readmisie osôb, ktoré majú byť v súlade s právnymi predpismi vrátené do ich krajiny;

iv)	akceptovanie návratových letov a operácií.

Takéto posúdenie je založené na používaní spoľahlivých údajov, ktoré poskytli členské štáty, ako aj inštitúcie, orgány, úrady a agentúry Únie. Komisia pravidelne a aspoň raz za rok podá správu o svojom posúdení Rade.

3. Členský štát môže Komisii na základe rovnakých ukazovateľov ako v odseku 2 oznámiť, že čelí podstatným a pretrvávajúcim praktickým problémom pri spolupráci s treťou krajinou v oblasti readmisie neregulárnych migrantov. Komisia o tomto oznámení bezodkladne informuje Európsky parlament a Radu.

4. Komisia preskúma každé oznámenie podľa odseku 3 v lehote jedného mesiaca. Komisia o výsledkoch svojho preskúmania informuje Európsky parlament a Radu.

5. Ak Komisia na základe analýzy uvedenej v odsekoch 2 a 4 a po zohľadnení krokov, ktoré sama vykonala na zlepšenie úrovne spolupráce s dotknutou treťou krajinou v oblasti readmisie, a celkových vzťahov Únie s danou treťou krajinou, a to aj v oblasti migrácie, dospeje k záveru, že daná krajina nespolupracuje dostatočne a že je preto potrebné prijať opatrenia, alebo ak počas 12 mesiacov jednoduchá väčšina členských štátov zašle Komisii oznámenie podľa odseku 3, Komisia pokračuje v svojom úsilí o zlepšenie spolupráce s dotknutou treťou krajinou a zároveň predloží Rade návrh na prijatie:

vykonávacieho rozhodnutia, ktorým sa dočasne pozastaví uplatňovanie niektorého alebo viacerých z týchto článkov – článku 14 ods. 6, článku 16 ods. 5 písm. b), článku 23 ods. 1 alebo článku 24 ods. 2 a 2c – na všetkých štátnych príslušníkov dotknutej tretej krajiny alebo na určité kategórie týchto štátnych príslušníkov;

vykonávacieho rozhodnutia, ktorým sa postupne uplatní jeden z vízových poplatkov stanovených v článku 16 ods. 2a na všetkých štátnych príslušníkov dotknutej tretej krajiny alebo na určité kategórie týchto štátnych príslušníkov, ak sa na základe posúdenia zo strany Komisie označia opatrenia uplatňované v súlade s vykonávacím rozhodnutím uvedeným v písmene a) tohto odseku za neúčinné.

6. Komisia na základe ukazovateľov stanovených v odseku 2 nepretržite posudzuje a podáva správy, či možno konštatovať podstatné a trvalé zlepšenie spolupráce s dotknutou treťou krajinou v oblasti readmisie neregulárnych migrantov, a môže s prihliadnutím na celkové vzťahy Únie s uvedenou treťou krajinou predložiť Rade návrh na zrušenie alebo zmenu vykonávacích rozhodnutí uvedených v odseku 5.

7. Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o pokroku, ktorý sa dosiahol, pokiaľ ide o spoluprácu danej tretej krajiny v oblasti readmisie, najneskôr šesť mesiacov po nadobudnutí účinnosti vykonávacích rozhodnutí uvedených v odseku 5.

8. Ak Komisia na základe analýzy uvedenej v odseku 2 a s ohľadom na celkové vzťahy Únie s dotknutou treťou krajinou, a to najmä pokiaľ ide o spoluprácu v oblasti readmisie, dospeje k záveru, že dotknutá tretia krajina spolupracuje dostatočne, môže predložiť Rade návrh na prijatie vykonávacieho rozhodnutia týkajúceho sa žiadateľov alebo kategórií žiadateľov, ktorí sú štátnymi príslušníkmi danej tretej krajiny a ktorí žiadajú o vízum na území danej tretej krajiny, v ktorom sa ustanoví jedno alebo viaceré z týchto opatrení:

a)	zníženie vízového poplatku uvedeného v článku 16 ods. 1 na 60 EUR;

b)	skrátenie lehoty, v ktorej sa musí rozhodnúť o žiadosti, uvedenej v článku 23 ods. 1 na 10 dní;

c)	predĺženie doby platnosti víz na viac vstupov, uvedenej v článku 24 ods. 2.

Uvedené vykonávacie rozhodnutie sa uplatňuje najviac jeden rok. Jeho platnosť sa môže predĺžiť.“

20.

Článok 27 sa mení takto:

odseky 1 a 2 sa nahrádzajú takto:

„1. Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov prijme pravidlá vypĺňania vízovej nálepky. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 52 ods. 2.

2. Členské štáty môžu do vízovej nálepky v časti „Poznámky“ vpisovať vnútroštátne záznamy. V týchto záznamoch sa neopakujú povinné údaje stanovené v súlade s postupom uvedeným v odseku 1.“;

b)	odsek 4 sa nahrádza takto: „4. Vízová nálepka pre vízum na jeden vstup sa môže vyplniť rukou len pri technických problémoch z dôvodu vyššej moci. Na vízovej nálepke vyplnenej rukou sa nesmú robiť žiadne zmeny.“

21.

Článok 29 sa mení takto:

a)	odsek 1 sa nahrádza takto: „1. Vízová nálepka sa vlepí do cestovného dokladu.“;

b)	vkladá sa tento odsek: „1a. Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov prijme podrobné pravidlá vlepovania vízovej nálepky. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 52 ods. 2.“

22.

Článok 31 sa mení takto:

odseky 1 a 2 sa nahrádzajú takto:

„1. Členský štát môže vyžadovať, aby jeho ústredné orgány boli informované o vízach, ktoré iné členské štáty udelili štátnym príslušníkom konkrétnych tretích krajín alebo konkrétnym kategóriám týchto štátnych príslušníkov, s výnimkou letiskových tranzitných víz.

2. Členské štáty oznámia Komisii zavedenie alebo zrušenie požiadavky na takéto informovanie najneskôr 25 kalendárnych dní pred nadobudnutím jej účinnosti. Uvedená informácia sa poskytne aj v rámci miestnej schengenskej spolupráce v dotknutej jurisdikcii.“;

b)	odsek 4 sa vypúšťa.

23.

Článok 32 sa mení takto:

v odseku 1 písm. a) sa vkladá tento bod:

„iia)

neodôvodní účel a podmienky zamýšľaného letiskového tranzitu;“;

b)	odsek 2 sa nahrádza takto: „2. Rozhodnutie o zamietnutí a dôvody, na ktorých sa zakladá, sa žiadateľovi oznámia prostredníctvom štandardného formulára uvedeného v prílohe VI v jazyku členského štátu, ktorý prijal konečné rozhodnutie o žiadosti, a v ďalšom úradnom jazyku inštitúcií Únie.“;

c)	odsek 4 sa vypúšťa.

24.

Článok 36 sa mení takto:

a)	odsek 2 sa vypúšťa;

b)	vkladá sa tento odsek: „2a. Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov prijme operačné pokyny týkajúce sa udeľovania víz námorníkom na hranici. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 52 ods. 2.“

25.

V článku 37 sa odseky 2 a 3 nahrádzajú takto:

„2. Skladovanie vízových nálepiek a zaobchádzanie s nimi podlieha primeraným bezpečnostným opatreniam, aby sa predišlo podvodom alebo stratám. Každý konzulárny úrad vedie záznamy o svojej zásobe vízových nálepiek a zaznamenáva účel použitia každej vízovej nálepky. Všetky významné straty nevyplnených vízových nálepiek sa oznamujú Komisii.

3. Konzulárne úrady alebo ústredné orgány vedú archív žiadostí v papierovej alebo elektronickej forme. Každý jednotlivý spis obsahuje relevantné informácie umožňujúce v prípade potreby zrekonštruovať okolnosti prijatia rozhodnutia o žiadosti.

Jednotlivé spisy žiadostí sa uchovávajú najmenej jeden rok odo dňa prijatia rozhodnutia o žiadosti podľa článku 23 ods. 1 alebo, v prípade odvolania, do ukončenia odvolacieho konania, podľa toho, čo nastane neskôr. Ak je to možné, jednotlivé elektronické spisy žiadostí sa uchovávajú počas doby platnosti udeleného víza.“

26.

Článok 38 sa mení takto:

a)	názov sa nahrádza takto: „Zdroje na skúmanie žiadostí a monitorovanie konaní o udelení víza“;

b)	odsek 1 sa nahrádza takto: „1. Členské štáty nasadia na konzulárne úrady potrebný počet vhodných pracovníkov na vykonávanie úloh spojených so skúmaním žiadostí, aby zabezpečili primeranú a harmonizovanú kvalitu služieb pre verejnosť.“;

vkladá sa tento odsek:

„1a. Členské štáty zabezpečia, aby bolo celé konanie o udelení víza na konzulárnych úradoch vrátane podania a vybavovania žiadostí, tlače vízových nálepiek a praktickej spolupráce s externými poskytovateľmi služieb monitorované vyslanými pracovníkmi a zabezpečila sa tak integrita všetkých fáz konania.“;

d)	odsek 3 sa nahrádza takto: „3. Ústredné orgány členských štátov zabezpečia primeranú odbornú prípravu vyslaných pracovníkov a miestnych pracovníkov a sú zodpovedné za to, aby sa im poskytovali úplné, presné a aktualizované informácie o relevantnom práve Únie a vnútroštátnom práve.“;

vkladajú sa tieto odseky:

„3a. Ak ústredné orgány podľa článku 4 ods. 1a skúmajú žiadosti a rozhodujú o nich, členské štáty poskytnú špecifickú odbornú prípravu, aby zabezpečili, že pracovníci uvedených ústredných orgánov budú mať dostatočné a aktualizované vedomosti o miestnych sociálno-ekonomických pomeroch v danej krajine, ako aj úplné, presné a aktualizované informácie o relevantnom práve Únie a vnútroštátnom práve.

3b. Členské štáty tiež zabezpečia, aby konzulárne úrady disponovali dostatočným počtom riadne vyškolených pracovníkov, ktorí pomáhajú ústredným orgánom pri skúmaní žiadostí a rozhodovaní o nich, a to najmä tým, že sa zúčastňujú na zasadnutiach v rámci miestnej schengenskej spolupráce a výmene informácií s inými konzulárnymi úradmi a miestnymi orgánmi, pričom na miestnej úrovni zhromažďujú relevantné informácie o migračnom riziku a podvodných praktikách, a vykonávajú pohovory a dodatočné preskúmania.“;

dopĺňa sa tento odsek:

„5. Členské štáty zabezpečia zavedenie postupu, ktorým sa žiadateľom umožní podávať sťažnosti týkajúce sa:

a)	správania sa personálu konzulárnych úradov a prípadne aj externého poskytovateľa služieb, alebo

b)	postupu podávania žiadostí.

Konzulárne úrady alebo ústredné orgány vedú záznamy o sťažnostiach a opatreniach, ktorými sa na ne reagovalo.

Členské štáty zverejnia informácie o postupe stanovenom v tomto odseku.“

27.

V článku 39 sa odseky 2 a 3 nahrádzajú takto:

„2. Pracovníci konzulárnych úradov a ústredných orgánov pri vykonávaní svojich povinností v plnej miere rešpektujú ľudskú dôstojnosť. Všetky prijaté opatrenia musia byť primerané cieľom, ktoré sa nimi sledujú.

3. Pracovníci konzulárnych úradov a ústredných orgánov vykonávajú svoje povinnosti tak, aby nedochádzalo k diskriminácii osôb z dôvodu pohlavia, rasového alebo etnického pôvodu, náboženstva alebo viery, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie.“

28.

Článok 40 sa nahrádza takto:

„Článok 40

Organizácia a spolupráca konzulárnych úradov

1. Každý členský štát je zodpovedný za organizovanie konaní týkajúcich sa žiadostí.

2. Členské štáty:

a)	vybavia svoje konzulárne úrady a orgány zodpovedné za udeľovanie víz na hraniciach, ako aj prípadné úrady svojich honorárnych konzulov zariadením potrebným na zbieranie biometrických identifikátorov podľa článku 42;

b)	spolupracujú s jedným alebo viacerými členskými štátmi v rámci dohôd o zastúpení alebo akejkoľvek inej formy konzulárnej spolupráce.

3. Členský štát môže takisto spolupracovať s externým poskytovateľom služieb podľa článku 43.

4. Členské štáty oznámia Komisii organizáciu a spoluprácu svojich konzulárnych úradov pre každé miesto, kde sa konzulárne úrady nachádzajú.

5. V prípade ukončenia spolupráce s inými členskými štátmi sa členské štáty usilujú zabezpečiť, aby sa v plnej miere pokračovalo v poskytovaní služieb.“

29.	Článok 41 sa vypúšťa.

30.

Článok 43 sa mení takto:

a)	odsek 3 sa vypúšťa;

b)	odsek 5 sa nahrádza takto: „5. Externí poskytovatelia služieb nemajú za žiadnych okolností prístup do VIS. Prístup do VIS je vyhradený výlučne riadne oprávneným pracovníkom konzulárnych úradov alebo ústredných orgánov.“;

odsek 6 sa mení takto:

písmeno a) sa nahrádza takto:

„a)	poskytovať všeobecné informácie o vízových požiadavkách podľa článku 47 ods. 1 písm. a) až c) a o formulároch žiadosti;“;

ii)

písmeno c) sa nahrádza takto:

„c)	zbierať údaje a žiadosti (vrátane zbierania biometrických identifikátorov) a postúpiť žiadosť konzulárnemu úradu alebo ústredným orgánom;“;

iii)

písmená e) a f) sa nahrádzajú takto:

„e)	riadiť udeľovanie prípadných termínov stretnutí žiadateľa na konzulárnom úrade alebo v priestoroch u externého poskytovateľa služieb;

f)	vyzdvihnúť cestovné doklady vrátane prípadného oznámenia o zamietnutí z konzulárneho úradu alebo ústredného orgánu a vrátiť ich žiadateľovi.“;

odsek 7 sa nahrádza takto:

„7. Pri výbere externého poskytovateľa služieb dotknutý členský štát posúdi spoľahlivosť a platobnú schopnosť danej organizácie alebo spoločnosti a zabezpečí, aby nedochádzalo ku konfliktu záujmov. Posúdenie zahŕňa podľa potreby kontrolu potrebných povolení, výpisu z obchodného registra, stanov a bankových zmlúv.“;

odsek 9 sa nahrádza takto:

„9. Členské štáty zodpovedajú za dodržiavanie pravidiel o ochrane osobných údajov a zabezpečia, aby bol externý poskytovateľ služieb monitorovaný dozornými orgánmi pre ochranu údajov podľa článku 51 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 (*5).

(*5) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 1).“;"

odsek 11 sa mení takto:

v prvom pododseku sa písmená a) a b) nahrádzajú takto:

„a)	všeobecných informácií o kritériách, podmienkach a postupoch predkladania žiadosti o vízum podľa článku 47 ods. 1 písm. a) až c) a o obsahu formulárov žiadostí, ktoré žiadateľom poskytuje externý poskytovateľ služieb;

všetkých technických a organizačných bezpečnostných opatrení potrebných na ochranu osobných údajov pred náhodným alebo nezákonným zničením alebo náhodnou stratou, zmenou, neoprávneným sprístupnením alebo prístupom, najmä ak spolupráca zahŕňa prenos súborov a údajov konzulárnym úradom alebo ústredným orgánom dotknutých členských štátov, a tiež na ochranu pred všetkými inými nezákonnými formami spracovania osobných údajov;“;

ii)

druhý pododsek sa nahrádza takto:

„Na tento účel konzulárne úrady alebo ústredné orgány dotknutých členských štátov pravidelne a aspoň každých deväť mesiacov vykonávajú kontroly na mieste v priestoroch externého poskytovateľa služieb. Členské štáty sa môžu dohodnúť na spoločnom znášaní záťaže tohto pravidelného monitorovania.“;

g)	vkladá sa tento odsek: „11a. Členské štáty do 1. februára každého roku predložia Komisii správu o svojej spolupráci s externými poskytovateľmi služieb na celom svete a o ich monitorovaní, ako sa uvádza v prílohe X bode C.“

31.

Článok 44 sa nahrádza takto:

„Článok 44

Šifrovanie a bezpečný prenos údajov

1. V prípade spolupráce medzi členskými štátmi a spolupráce s externým poskytovateľom služieb a využitia honorárnych konzulov dotknuté členské štáty zabezpečia, aby boli údaje plne šifrované, bez ohľadu na to, či sú prenášané elektronicky alebo fyzicky na elektronickom pamäťovom médiu.

2. V tretích krajinách, ktoré zakazujú, aby sa zašifrované údaje elektronicky prenášali, dotknuté členské štáty nedovolia elektronický prenos údajov.

V takýchto prípadoch dotknuté členské štáty zabezpečia, aby elektronické údaje prenášal fyzicky konzulárny úradník členského štátu v plne zašifrovanej forme na elektronickom pamäťovom médiu alebo, ak by si takýto prenos vyžadoval neprimerané alebo neopodstatnené opatrenia, iným bezpečným a zabezpečeným spôsobom, napríklad využitím uznávaných subjektov, ktoré majú skúsenosti s prepravou citlivých dokumentov a údajov v dotknutej tretej krajine.

3. Vo všetkých prípadoch sa úroveň bezpečnosti prenosu prispôsobí stupňu citlivosti údajov.“

32.

Článok 45 sa mení takto:

odsek 3 sa nahrádza takto:

„3. Činnosť akreditovaných sprostredkovateľských subjektov sa pravidelne monitoruje vykonávaním kontrol na mieste, ktoré zahŕňajú osobné alebo telefonické pohovory so žiadateľmi, overovanie ciest a ubytovania a vždy, keď sa to považuje za potrebné, overovanie dokladov, ktoré sa týkajú návratu skupiny.“;

b)	v odseku 5 sa druhý pododsek nahrádza takto: „Každý konzulárny úrad a ústredný orgán zabezpečí zverejnenie zoznamu prípadných akreditovaných sprostredkovateľských subjektov, s ktorými spolupracuje.“

33.

Článok 47 ods. 1 sa mení takto:

vkladajú sa tieto písmená:

„aa)	kritériách, ktoré je potrebné splniť, aby sa žiadosť považovala za prípustnú, ako sa ustanovuje v článku 19 ods. 1;

ab)	skutočnosti, že biometrické údaje sa v zásade majú zbierať každých 59 mesiacov počnúc dňom prvého zberu;“;

písmeno c) sa nahrádza takto:

„c)	mieste, kde je možné žiadosť podať (príslušný konzulárny úrad alebo externý poskytovateľ služieb);“;

dopĺňa sa toto písmeno:

„j)	postupe podávania sťažností podľa článku 38 ods. 5.“

34.

Článok 48 sa mení takto:

odsek 1 sa nahrádza takto:

„1. Konzulárne úrady a delegácie Únie v rámci každej jurisdikcie spolupracujú, aby sa zabezpečilo harmonizované uplatňovanie spoločnej vízovej politiky pri zohľadnení miestnych pomerov.

Na tento účel Komisia v súlade s článkom 5 ods. 3 rozhodnutia Rady 2010/427/EÚ (*6) vydá delegáciám Únie pokyny, aby vykonávali príslušné koordinačné úlohy stanovené v tomto článku.

Ak ústredné orgány podľa článku 4 ods. 1a skúmajú žiadosti podané v dotknutej jurisdikcii a rozhodujú o nich, členské štáty zabezpečia aktívnu účasť uvedených ústredných orgánov v rámci miestnej schengenskej spolupráce. Pracovníci prispievajúci k miestnej schengenskej spolupráci musia byť náležite vyškolení a zapojení do skúmania žiadostí v dotknutej jurisdikcii.

(*6) Rozhodnutie Rady 2010/427/EÚ z 26. júla 2010 o organizácii a fungovaní Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (Ú. v. EÚ L 201, 3.8.2010, s. 30).“;"

vkladá sa tento odsek:

„1a. Členské štáty a Komisia spolupracujú, a to najmä s cieľom:

a)	vypracovať harmonizovaný zoznam sprievodných dokladov, ktoré majú žiadatelia predkladať, a to pri zohľadnení článku 14;

b)	pripraviť miestne vykonávanie článku 24 ods. 2, pokiaľ ide o udeľovanie víz na viac vstupov;

c)	podľa potreby zabezpečiť spoločný preklad formulára žiadosti;

d)	vypracovať zoznam cestovných dokladov vydávaných hostiteľskou krajinou a pravidelne ho aktualizovať;

e)	vypracovať spoločný informačný dokument obsahujúci informácie uvedené v článku 47 ods. 1;

f)	podľa potreby monitorovať vykonávanie článku 25a ods. 5 a 6.“;

c)	odsek 2 sa vypúšťa;

odsek 3 sa nahrádza takto:

„3. Členské štáty si v rámci miestnej schengenskej spolupráce vymieňajú tieto informácie:

a)	štvrťročné štatistické údaje o jednotných vízach, vízach s obmedzenou územnou platnosťou a letiskových tranzitných vízach, o ktoré bolo požiadané, ktoré boli udelené a ktoré boli zamietnuté;

informácie týkajúce sa posúdenia migračných a bezpečnostných rizík, najmä informácie o:

i)	sociálno-ekonomickej štruktúre hostiteľskej krajiny;

ii)	zdrojoch informácií na miestnej úrovni vrátane sociálneho zabezpečenia, zdravotného poistenia, daňových registrov a registrácii vstupov a vycestovania;

iii)	používaní falošných alebo pozmenených dokladov;

iv)	trasách neregulárneho prisťahovalectva;

v)	trendoch podvodného konania;

vi)	trendoch týkajúcich sa zamietnutí;

c)	informácie o spolupráci s externými poskytovateľmi služieb a dopravnými spoločnosťami;

d)	informácie o poisťovniach poskytujúcich vhodné cestovné zdravotné poistenie vrátane overenia druhu poistného krytia a možnej spoluúčasti.“;

e)	v odseku 5 sa druhý pododsek vypúšťa;

f)	dopĺňa sa tento odsek: „7. V každej jurisdikcii sa každoročne do 31. decembra vypracuje výročná správa. Na základe týchto správ Komisia zostaví výročnú správu o stave miestnej schengenskej spolupráce a predloží ju Európskemu parlamentu a Rade.“

35.	Článok 50 sa vypúšťa.

36.

Článok 51 sa nahrádza takto:

„Článok 51

Pokyny týkajúce sa praktického uplatňovania tohto nariadenia

Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov prijme operačné pokyny týkajúce sa praktického uplatňovania ustanovení tohto nariadenia. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 52 ods. 2.“

37.

Vkladá sa tento článok:

„Článok 51a

Vykonávanie delegovania právomoci

1. Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 16 ods. 9 sa Komisii udeľuje na obdobie piatich rokov od 1. augusta 2019. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje o rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia.

3. Delegovanie právomoci uvedené v článku 16 ods. 9 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4. Komisia pred prijatím delegovaného aktu konzultuje s odborníkmi určenými jednotlivými členskými štátmi v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva (*7).

5. Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po jeho prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

6. Delegovaný akt prijatý podľa článku 16 ods. 9 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.

(*7) Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.“"

38.

Článok 52 sa nahrádza takto:

„Článok 52

Postup výboru

1. Komisii pomáha výbor (ďalej len „výbor pre víza“). Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (*8).

2. Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

Ak výbor nevydá žiadne stanovisko, Komisia neprijme návrh vykonávacieho aktu a uplatňuje sa článok 5 ods. 4 tretí pododsek nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

(*8) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).“"

39.	Príloha I sa nahrádza textom uvedeným v prílohe I k tomuto nariadeniu.

40.	Príloha V sa nahrádza textom uvedeným v prílohe II k tomuto nariadeniu.

41.	Príloha VI sa nahrádza textom uvedeným v prílohe III k tomuto nariadeniu.

42.	Prílohy VII, VIII a IX sa vypúšťajú.

43.	Príloha X sa nahrádza textom uvedeným v prílohe IV k tomuto nariadeniu.

Článok 2

Monitorovanie a hodnotenie

1. Komisia do 2. augusta 2022 vypracuje hodnotenie uplatňovania nariadenia (ES) č. 810/2009 v znení zmenenom týmto nariadením. Toto celkové hodnotenie zahŕňa preskúmanie dosiahnutých výsledkov v porovnaní s cieľmi, ako aj preskúmanie vykonávania ustanovení nariadenia (ES) č. 810/2009 v znení zmenenom týmto nariadením.

2. Komisia zašle hodnotenie uvedené v odseku 1 Európskemu parlamentu a Rade. Komisia na základe tohto hodnotenia podľa potreby predloží vhodné návrhy.

3. Členské štáty do 2. mája 2020 poskytnú Komisii relevantné dostupné údaje o používaní cestovného zdravotného poistenia uvedeného v článku 15 nariadenia (ES) č. 810/2009 zo strany držiteľov víz počas ich pobytu na území členských štátov, ako aj o nákladoch, ktoré vznikli vnútroštátnym orgánom alebo poskytovateľom zdravotníckych služieb v súvislosti s držiteľmi víz. Na základe týchto údajov Komisia do 2. novembra 2020 vypracuje správu, ktorá sa zašle Európskemu parlamentu a Rade.

Článok 3

Nadobudnutie účinnosti

1. Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

2. Uplatňuje sa od 2. februára 2020.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch v súlade so zmluvami.

V Bruseli 20. júna 2019

Za Európsky parlament

predseda

A. TAJANI

Za Radu

predseda

G. CIAMBA

(1) Ú. v. EÚ C 440, 6.12.2018, s. 142.

(2) Pozícia Európskeho parlamentu zo 17. apríla 2019 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady zo 6. júna 2019.

(3) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 810/2009 z 13. júla 2009, ktorým sa ustanovuje vízový kódex Spoločenstva (vízový kódex) (Ú. v. EÚ L 243, 15.9.2009, s. 1).

(4) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/38/ES z 29. apríla 2004 o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov, ktorá mení a dopĺňa nariadenie (EHS) č. 1612/68 a ruší smernice 64/221/EHS, 68/360/EHS, 72/194/EHS, 73/148/EHS, 75/34/EHS, 75/35/EHS, 90/364/EHS, 90/365/EHS a 93/96/EHS (Ú. v. EÚ L 158, 30.4.2004, s. 77).

(5) Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.

(6) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).

(7) Rozhodnutie Rady 2000/365/ES z 29. mája 2000, ktoré sa týka požiadavky Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska zúčastňovať sa na niektorých ustanoveniach schengenského acquis (Ú. v. ES L 131, 1.6.2000, s. 43).

(8) Rozhodnutie Rady 2002/192/ES z 28. februára 2002 o požiadavke Írska zúčastňovať sa na niektorých ustanoveniach schengenského acquis (Ú. v. ES L 64, 7.3.2002, s. 20).

(9) Ú. v. ES L 176, 10.7.1999, s. 36.

(10) Rozhodnutie Rady 1999/437/ES zo 17. mája 1999 o určitých vykonávacích predpisoch k dohode uzavretej medzi Radou Európskej únie a Islandskou republikou a Nórskym kráľovstvom o pridružení týchto dvoch štátov pri vykonávaní, uplatňovaní a vývoji schengenského acquis (Ú. v. ES L 176, 10.7.1999, s. 31).

(11) Ú. v. EÚ L 53, 27.2.2008, s. 52.

(12) Rozhodnutie Rady 2008/146/ES z 28. januára 2008 o uzavretí v mene Európskeho spoločenstva Dohody medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení Švajčiarskej konfederácie k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis (Ú. v. EÚ L 53, 27.2.2008, s. 1).

(13) Ú. v. EÚ L 160, 18.6.2011, s. 21.

(14) Rozhodnutie Rady 2011/350/EÚ zo 7. marca 2011 o uzavretí v mene Európskej únie Protokolu medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom, Švajčiarskou konfederáciou a Lichtenštajnským kniežatstvom o pristúpení Lichtenštajnského kniežatstva k Dohode medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení Švajčiarskej konfederácie k implementácii, uplatňovaniu a rozvoju schengenského acquis, ktoré sa vzťahuje na zrušenie kontrol na vnútorných hraniciach a pohyb osôb (Ú. v. EÚ L 160, 18.6.2011, s. 19).