NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2019/816

zo 17. apríla 2019,

ktorým sa zriaďuje centralizovaný systém na identifikáciu členských štátov, ktoré majú informácie o odsúdeniach štátnych príslušníkov tretích krajín a osôb bez štátnej príslušnosti (ECRIS-TCN), s cieľom doplniť Európsky informačný systém registrov trestov, a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2018/1726

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 82 ods. 1 písm. d) druhý pododsek,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom (1),

keďže:

(1)

Únia si stanovila za cieľ poskytnúť svojim občanom priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti bez vnútorných hraníc, v ktorom je zabezpečený voľný pohyb osôb. Tento cieľ by sa mal okrem iného dosiahnuť primeranými opatreniami na predchádzanie trestnej činnosti vrátane organizovanej trestnej činnosti a terorizmu a na boj s ňou.

(2)	Uvedený cieľ si vyžaduje, aby sa informácie o odsúdeniach vynesených v členských štátoch zohľadňovali aj mimo odsudzujúceho členského štátu, v priebehu nového trestného konania, ako je stanovené v rámcovom rozhodnutí Rady 2008/675/SVV (2), ako aj s cieľom predchádzať novým trestným činom.

(3)

Uvedený cieľ si vyžaduje výmenu informácií z registrov trestov medzi príslušnými orgánmi členských štátov. Takúto výmenu informácií organizujú a uľahčujú pravidlá stanovené v rámcovom rozhodnutí Rady 2009/315/SVV (3) a Európsky informačný systém registrov trestov (ďalej len „ECRIS“) zriadený rozhodnutím Rady 2009/316/SVV (4).

(4)

Existujúci právny rámec systému ECRIS sa však v dostatočnej miere nezaoberá osobitosťami žiadostí týkajúcich sa štátnych príslušníkov tretích krajín. Hoci už teraz možno systém ECRIS používať na výmenu informácií o štátnych príslušníkoch tretích krajín, nie je na úrovni Únie zavedený žiadny spoločný postup ani mechanizmus na efektívnu, rýchlu a správnu výmenu.

(5)

Informácie o štátnych príslušníkoch tretích krajín nie sú v rámci Únie zhromažďované, ako je to pri štátnych príslušníkoch členských štátov – v členských štátoch, ktorého štátnymi príslušníkmi tieto osoby sú, ale uchovávajú sa len v tom členskom štáte, v ktorom bolo vynesené odsúdenie. Úplný prehľad o trestnej minulosti štátneho príslušníka tretej krajiny je preto s určitosťou možné získať len v tom prípade, že sa takéto informácie vyžiadajú zo všetkých členských štátov.

(6)

Takéto plošné žiadosti spôsobujú neprimerané administratívne zaťaženie pre všetky členské štáty vrátane tých, ktoré o konkrétnom štátnom príslušníkovi tretej krajiny nemajú žiadne informácie. V praxi toto zaťaženie odrádza členské štáty od toho, aby od iných členských štátov žiadali informácie o štátnych príslušníkoch tretích krajín, čo podstatne sťažuje výmenu informácií medzi nimi a vedie to k tomu, že sa obmedzuje ich prístup k informáciám z registra trestov, a to len na informácie, ktoré uchovávajú vo svojom vnútroštátnom registri. V dôsledku toho sa zvyšuje riziko, že výmena informácií medzi členskými štátmi bude neefektívna a neúplná, čo následne ovplyvňuje úroveň bezpečnosti a ochrany občanov Únie a osôb s pobytom v Únii.

(7)

Na zlepšenie tejto situácie by sa mal vytvoriť systém, prostredníctvom ktorého môže ústredný orgán členského štátu rýchlo a efektívne zistiť, ktoré iné členské štáty majú informácie z registra trestov o štátnom príslušníkovi tretej krajiny (ďalej len „ECRIS-TCN“). Existujúci rámec ECRIS by sa následne mohol využiť na zaslanie žiadosti o informácie z registra trestov daných členských štátov podľa rámcového rozhodnutia 2009/315/SVV.

(8)

Týmto nariadením by sa preto mali stanovovať pravidlá vytvorenia centralizovaného systému na úrovni Únie, ktorý by obsahoval osobné údaje a pravidlá rozdelenia zodpovednosti medzi členský štát a organizáciu zodpovednú za vývoj a údržbu centralizovaného systému, ako aj všetky osobitné ustanovenia o ochrane údajov, ktorými sa musí doplniť už existujúca úprava ochrany údajov a zabezpečiť primeraná celková úroveň ochrany údajov, bezpečnosti údajov a ochrany základných práv dotknutých osôb.

(9)

Cieľ poskytnúť občanom Únie priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti bez vnútorných hraníc, v ktorom je zabezpečený voľný pohyb osôb, si tiež vyžaduje úplné informácie o odsúdeniach občanov Únie, ktorí sú štátnymi príslušníkmi tretej krajiny. Vzhľadom na možnosť, že tieto osoby by sa mohli prezentovať, že majú jednu alebo viaceré štátne príslušnosti a že v odsudzujúcom členskom štáte alebo v členskom štáte štátnej príslušnosti by sa mohli uchovávať rôzne odsúdenia, je potrebné do pôsobnosti tohto nariadenia zaradiť aj občanov Únie, ktorí sú zároveň štátnymi príslušníkmi tretej krajiny. Vylúčenie takýchto osôb by malo za následok, že informácie uložené v systéme ECRIS-TCN by bolo neúplné. To by ohrozilo spoľahlivosť tohto systému. Keďže sú však takéto osoby občanmi Únie, podmienky, za ktorých sa údaje o ich odtlačkoch prstov môžu začleniť do systému ECRIS-TCN, by mali byť porovnateľné s podmienkami, za ktorých sa môžu medzi členskými štátmi vymieňať údaje o odtlačkoch prstov občanov Únie prostredníctvom systému ECRIS zriadeného rámcovým rozhodnutím 2009/315/SVV a rozhodnutím 2009/316/SVV. Preto by sa mali údaje o odtlačkoch prstov týkajúce sa občanov Únie, ktorí sú zároveň štátnymi príslušníkmi tretej krajiny, začleniť do systému ECRIS-TCN, ak sa získali v súlade s vnútroštátnym právom počas trestného konania, pričom platí, že členské štáty by mali mať možnosť na takéto začlenenie použiť údaje o odtlačkoch prstov získané na iné účely ako na účely trestného konania, ak je takéto využitie prípustné podľa vnútroštátneho práva.

(10)

Systém ECRIS-TCN by mal umožniť spracúvanie údajov o odtlačkoch prstov na účely identifikácie členských štátov, ktoré majú informácie z registra trestov o štátnom príslušníkovi tretej krajiny. Mal by tiež umožniť spracúvať vyobrazenia tváre s cieľom potvrdiť jeho totožnosť. Je nevyhnutné, aby vloženie alebo použitie údajov o odtlačkoch prstov a vyobrazení tváre neprekročilo to, čo je absolútne nevyhnutné na dosiahnutie sledovaného cieľa, bolo v súlade so základnými právami vrátane záujmu dieťaťa a bolo v súlade s príslušnými pravidlami Únie o ochrane údajov.

(11)

Agentúre Európskej únie na prevádzkové riadenie rozsiahlych informačných systémov v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti (ďalej len „eu-LISA“) zriadenej nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1726 (5) by sa mala zveriť úloha vývoja a prevádzky systému ECRIS-TCN, keďže má skúsenosti s riadením iných rozsiahlych systémov v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí. Jej mandát by sa mal zmeniť tak, aby zodpovedal týmto novým úlohám.

(12)	Agentúra eu-LISA by mala byť vybavená primeranými finančnými prostriedkami a personálom na plnenie povinností podľa tohto nariadenia.

(13)	Keďže je potrebné vytvoriť úzke technické prepojenia medzi systémom ECRIS-TCN a systémom ECRIS, agentúre eu-LISA by mala byť zverená aj úloha ďalšieho vývoja a údržby referenčného vykonávania systému ECRIS a jej mandát by sa mal zmeniť tak, aby tomu zodpovedal.

(14)

Štyri členské štáty vyvinuli vlastný vnútroštátny softvér na vykonávanie systému ECRIS v súlade s rozhodnutím 2009/316/SVV a používajú ho namiesto referenčného vykonávania systému ECRIS na výmenu informácií z registra trestov. So zreteľom na osobitné prvky, ktoré tieto členské štáty zaviedli do svojich systémov na vnútroštátne použitie, ako aj na vynaložené investície, by sa im malo umožniť používať ich vnútroštátny softvér na vykonávanie systému ECRIS aj na účely vykonávania systému ECRIS-TCN, a to za predpokladu, že sa splnia podmienky stanovené v tomto nariadení.

(15)

Systém ECRIS-TCN by mal obsahovať len informácie o totožnosti štátnych príslušníkov tretích krajín odsúdených trestným súdom v Únii. Takéto informácie o totožnosti by mali obsahovať alfanumerické údaje a údaje o odtlačkoch prstov. Malo by byť tiež možné, aby dátový záznam obsahoval vyobrazenia tváre odsúdeného štátneho príslušníka tretej krajiny, ak právo členského štátu, v ktorom je táto osoba odsúdená, umožňuje odobratie a uchovávanie vyobrazenia tváre odsúdenej osoby.

(16)

Alfanumerické údaje, ktoré majú členské štáty vkladať do centrálneho systému, by mali zahŕňať priezvisko a meno(-á) odsúdenej osoby, a všetky pseudonymy alebo prezývky danej osoby, ak sú dostupné ústrednému orgánu aj tieto informácie. Ak sú dotknutému členskému štátu známe ďalšie odlišujúce sa osobné údaje, ako je napríklad odlišné písanie mena v inej abecede, malo by byť možné, aby sa takéto informácie vložili do centrálneho systému ako dodatočné informácie.

(17)

Alfanumerické údaje by mali ako dodatočné informácie zahŕňať aj identifikačné číslo alebo druh a číslo dokladu(-ov) totožnosti danej osoby, ako aj názov orgánu vydávajúceho uvedené doklady, ak sú ústrednému orgánu dostupné takéto informácie. Pred vložením príslušných informácií do centrálneho systému by mal členský štát overiť pravosť dokladov totožnosti. Keďže takéto informácie by mohli byť nespoľahlivé, mali by sa v každom prípade používať opatrne.

(18)

Ústredné orgány by mali používať systém ECRIS-TCN na identifikáciu členských štátov, ktoré majú informácie z registra trestov o štátnych príslušníkoch tretích krajín, keď sa v dotknutom členskom štáte žiada o informácie z registra trestov týkajúce sa danej osoby na účely trestného konania voči tejto osobe alebo na účely uvedené v tomto nariadení. Hoci by sa systém ECRIS-TCN mal v zásade používať vo všetkých takýchto prípadoch, orgán zodpovedný za vedenie trestného konania by mal mať možnosť rozhodnúť, že systém ECRIS-TCN by sa nemal použiť, ak by to bolo za okolností daného prípadu nevhodné, napr. v určitých typoch naliehavého trestného konania, v prípadoch tranzitu, keď sa informácie z registra trestov získali prostredníctvom systému ECRIS nedávno, alebo v súvislosti s menej závažnými deliktmi, najmä menej závažnými dopravnými deliktmi, menej závažnými deliktmi voči všeobecne záväzným nariadeniam obcí a menej závažnými deliktmi voči verejnému poriadku.

(19)

Členské štáty by tiež mali mať možnosť využívať systém ECRIS-TCN na iné účely, než sú stanovené v tomto nariadení, pokiaľ sú stanovené vo vnútroštátnom práve a v súlade s ním. V záujme zvýšenia transparentnosti využívania systému ECRIS-TCN by však členské štáty mali takéto využívanie oznamovať Komisii, ktorá by mala zabezpečiť uverejňovanie všetkých týchto oznámení v Úradnom vestníku Európskej únie.

(20)

Malo by byť tiež možné, aby aj iné orgány, ktoré žiadajú o informácie z registra trestov, mohli rozhodnúť, že systém ECRIS-TCN by sa nemal použiť, ak by to za okolností konkrétneho prípadu nebolo vhodné, napr. keď sa musia vykonať určité štandardné administratívne kontroly týkajúce sa odbornej kvalifikácie určitej osoby, najmä ak je známe, že bez ohľadu na výsledok vyhľadávania v systéme ECRIS-TCN sa informácie z registra trestov nebudú žiadať od iných členských štátov. Systém ECRIS-TCN by sa však mal použiť vždy, keď žiadosť o informácie z registra trestov iniciovala osoba, ktorá žiada o informácie o svojom zázname v registri trestov v súlade s rámcovým rozhodnutím 2009/315/SVV, alebo keď bola žiadosť podaná s cieľom získať informácie z registra trestov v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2011/93/EÚ (6).

(21)

Štátni príslušníci tretích krajín by mali mať právo získať písomné informácie o svojom zázname v registri trestov podľa práva členského štátu, v ktorom požiadajú o poskytnutie takýchto informácií, a v súlade s rámcovým rozhodnutím 2009/315/SVV. Dotknutý členský štát by mal pred poskytnutím takýchto informácií štátnemu príslušníkovi tretej krajiny uskutočniť vyhľadávanie v systéme ECRIS-TCN.

(22)

Občania Únie, ktorí sú zároveň štátnymi príslušníkmi tretej krajiny, sa do systému ECRIS-TCN začlenia, len ak je príslušným orgánom známe, že tieto osoby sú štátnymi príslušníkmi tretej krajiny. Aj keď príslušným orgánom nie je známe, že občania Únie sú zároveň štátnymi príslušníkmi tretej krajiny, aj tak mohli byť takéto osoby v minulosti odsúdené ako štátni príslušníci tretích krajín. S cieľom zabezpečiť, aby príslušné orgány mali úplný prehľad o zápisoch v registri trestov, malo by byť možné zadávaním dopytov do systému ECRIS-TCN overiť, či má v súvislosti s občanom Únie niektorý členský štát informácie z registra trestov o tejto osobe ako o štátnom príslušníkovi tretej krajiny.

(23)

V prípade zhody medzi údajmi zaznamenanými v centrálnom systéme a údajmi použitými členským štátom na vyhľadávanie (pozitívna lustrácia) by sa spolu s pozitívnou lustráciou mali poskytnúť aj informácie o totožnosti, v súvislosti s ktorou bola zaznamenaná daná pozitívna lustrácia. Výsledok vyhľadávania by mal byť použitý zo strany ústredných orgánov len na účely podania žiadosti prostredníctvom systému ECRIS alebo len na účely podania žiadosti o informácie o odsúdení, ako sa uvádza v tomto nariadení, zo strany Agentúry Európskej únie pre justičnú spoluprácu v trestných veciach (ďalej len „Eurojust)) zriadenej nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1727 (7), Agentúry Európskej únie pre spoluprácu v oblasti presadzovania práva (ďalej len „Europol“) zriadenej nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/794 (8) a Európskej prokuratúry zriadenej nariadením Rady (EÚ) 2017/1939 (9).

(24)

Spočiatku by sa vyobrazenia tváre v systéme ECRIS-TCN mali využívať iba na účely potvrdenia totožnosti štátneho príslušníka tretej krajiny na účely identifikovania členského štátu alebo členských štátov, ktoré majú informácie o predchádzajúcich odsúdeniach daného štátneho príslušníka tretej krajiny. V budúcnosti by sa vyobrazenia tváre mohli využívať na automatizované porovnávanie biometrických údajov, ak sa splnia technické a politické požiadavky, ktorými sa to umožní. Komisia by po zohľadnení nevyhnutnosti a proporcionality, ako aj technického vývoja v oblasti softvéru na rozpoznávanie tvárí mala posúdiť dostupnosť a pripravenosť požadovanej technológie, než prijme delegovaný akt o využívaní vyobrazení tváre na účely identifikácie štátnych príslušníkov tretích krajín s cieľom identifikovať členské štáty, ktoré majú informácie o predchádzajúcich odsúdeniach uvedených osôb.

(25)

Využívanie biometrických údajov je potrebné, pretože predstavuje najspoľahlivejšiu metódu na identifikáciu štátnych príslušníkov tretích krajín na území členských štátov, ktorí často nemajú doklady totožnosti ani iné prostriedky identifikácie, a umožňuje spoľahlivejšie porovnanie údajov o štátnych príslušníkoch tretích krajín.

(26)

Členské štáty by mali do centrálneho systému vkladať údaje o odtlačkoch prstov odsúdených štátnych príslušníkov tretích krajín, ktoré sa odobrali v súlade s vnútroštátnym právom počas trestného konania. S cieľom mať v centrálnom systéme čo najúplnejšie informácie o totožnosti by členské štáty mali mať možnosť do centrálneho systému vložiť aj údaje o odtlačkoch prstov, ktoré sa odobrali na iné účely ako trestné konanie, ak sa takéto údaje o odtlačkoch prstov môžu podľa vnútroštátneho práva použiť v trestom konaní.

(27)

Týmto nariadením by sa mali stanoviť minimálne kritériá pre údaje o odtlačkoch prstov, ktoré by členské štáty mali zahrnúť do centrálneho systému. Členské štáty by mali mať na výber buď vkladať údaje o odtlačkoch prstov štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí boli odsúdení na trest odňatia slobody najmenej na 6 mesiacov, alebo vkladať údaje o odtlačkoch prstov štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí boli odsúdení za trestný čin, ktorý sa podľa práva dotknutého členského štátu trestá odňatím slobody s hornou hranicou trestnej sadzby najmenej 12 mesiacov.

(28)

Členské štáty by mali vytvárať záznamy o odsúdených štátnych príslušníkoch tretej krajiny v systéme ECRIS-TCN. Podľa možnosti by sa to malo robiť automaticky a bez zbytočného odkladu po vložení odsúdenia do vnútroštátneho registra trestov. Členské štáty by mali v súlade s týmto nariadením vkladať do centrálneho systému alfanumerické údaje a údaje o odtlačkoch prstov, ktoré sa týkajú odsúdení vynesených od dátumu začatia vkladania údajov do systému ECRIS-TCN. Od toho istého dátumu a kedykoľvek potom by členské štáty mali mať možnosť vkladať do centrálneho systému vyobrazenia tváre.

(29)

Členské štáty by tiež mali v súlade s týmto nariadením v systéme ECRIS-TCN vytvárať záznamy o štátnych príslušníkoch tretích krajín odsúdených pred dátumom začatia vkladania údajov, aby sa zabezpečila maximálna účinnosť systému. Členské štáty by však na tento účel nemali byť povinné získavať informácie, ktoré sa nevložili do ich registra trestov už pred dátumom začatia vkladania údajov. Údaje o odtlačkoch prstov štátnych príslušníkov tretích krajín odobraných v súvislosti s takýmito predchádzajúcimi odsúdeniami by sa mali zahrnúť len vtedy, ak sa odobrali počas trestného stíhania a ak sa dotknutý členský štát domnieva, že ich možno jednoznačne priradiť k iným informáciám o totožnosti uvedeným v registri trestov.

(30)

Zlepšenie výmeny informácií o odsúdeniach by malo členským štátom pomôcť pri vykonávaní rámcového rozhodnutia 2008/675/SVV, v ktorom sa členským štátom ukladá povinnosť zohľadňovať predchádzajúce odsúdenia v iných členských štátoch v novom trestnom konaní v takej miere, v akej sa podľa vnútroštátneho práva zohľadňujú predchádzajúce vnútroštátne odsúdenia.

(31)

Pozitívna lustrácia v systéme ECRIS-TCN by nemala sama o sebe znamenať, že dotknutý štátny príslušník tretej krajiny bol v uvedených členských štátoch odsúdený. Existencia predchádzajúcich odsúdení by sa mala potvrdiť iba na základe informácií získaných z registrov trestov dotknutých členských štátov.

(32)

Bez ohľadu na možnosť využiť finančné programy Únie v súlade s platnými pravidlami by mal každý členský štát znášať vlastné náklady vyplývajúce z vykonávania, správy, využívania a údržby svojej databázy registra trestov a vnútroštátnych databáz odtlačkov prstov a z implementácie, správy, využívania a údržby technických úprav potrebných na využívanie systému ECRIS-TCN vrátane ich prepojení na vnútroštátny centrálny prístupový bod.

(33)

Eurojust, Europol a Európska prokuratúra by mali mať prístup do systému ECRIS-TCN na účely identifikácie členských štátov, ktoré majú informácie z registra trestov o štátnych príslušníkoch tretích krajín, aby mohli vykonávať úlohy, ktoré im boli uložené príslušnými právnymi predpismi. Eurojust by mal tiež mať priamy prístup do systému ECRIS-TCN na účely vykonávania úlohy kontaktného miesta pre tretie krajiny a medzinárodné organizácie podľa tohto nariadenia, a to bez toho, aby tým bolo dotknuté uplatňovanie zásad justičnej spolupráce v trestných veciach vrátane pravidiel o vzájomnej právnej pomoci. Hoci by sa malo zohľadniť postavenie členských štátov, ktoré sa nezúčastňujú na posilnenej spolupráci na účely zriadenia Európskej prokuratúry, Európskej prokuratúre by sa nemal odmietnuť prístup k informáciám o odsúdeniach len z dôvodu, že dotknutý členský štát sa na uvedenej posilnenej spolupráci nezúčastňuje.

(34)

Týmto nariadením sa zavádzajú prísne pravidlá prístupu do systému ECRIS-TCN a potrebné záruky vrátane povinnosti členských štátov získavať a využívať údaje. Stanovujú sa v ňom aj spôsoby, ako môžu fyzické osoby uplatňovať svoje práva na náhradu škody, prístup, opravu, vymazanie a nápravu, najmä právo na účinný prostriedok nápravy, a dozor nezávislých orgánov verejnej moci nad operáciami spracúvania. Rešpektuje tak základné práva a slobody uznané najmä v Charte základných práv Európskej únie vrátane práva na ochranu osobných údajov, zásady rovnosti pred zákonom a všeobecného zákazu diskriminácie. V tomto smere zohľadňuje aj Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach a ďalšie záväzky v oblasti ľudských práv podľa medzinárodného práva.

(35)

Na spracúvanie osobných údajov príslušnými orgánmi na účely predchádzania trestným činom, ich vyšetrovania, odhaľovania alebo stíhania alebo na účely výkonu trestných sankcií vrátane ochrany pred ohrozením verejnej bezpečnosti a predchádzania takémuto ohrozeniu by sa mala uplatňovať smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/680 (10). Ak spracúvanie osobných údajov vnútroštátnymi orgánmi nepatrí do pôsobnosti smernice (EÚ) 2016/680, malo by sa naň uplatňovať nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 (11). Koordinovaný dozor by sa mal zabezpečiť v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725 (12), ktoré by sa malo vzťahovať aj na spracúvanie osobných údajov agentúrou eu-LISA.

(36)

Ústredné orgány by mali v súvislosti s predchádzajúcimi odsúdeniami vložiť alfanumerické údaje do konca lehoty na vkladanie údajov podľa tohto nariadenia a údaje o odtlačkoch prstov do dvoch rokov od dátumu začatia prevádzky systému ECRIS-TCN. Za predpokladu, že sa uvedené lehoty dodržia, by členské štáty mali mať možnosť vložiť všetky údaje súčasne.

(37)	Mali by sa stanoviť pravidlá týkajúce sa zodpovednosti členských štátov, Eurojustu, Europolu, Európskej prokuratúry a agentúry eu-LISA v súvislosti so škodou spôsobenou porušením tohto nariadenia.

(38)

S cieľom zlepšiť identifikáciu členských štátov, ktoré majú informácie o predchádzajúcich odsúdeniach štátnych príslušníkov tretích krajín, by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“), pokiaľ ide o doplnenie tohto nariadenia ustanovením využívania vyobrazení tváre na účely identifikácie štátnych príslušníkov tretích krajín s cieľom identifikovať členské štáty, ktoré majú informácie o predchádzajúcich odsúdeniach. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva (13). Predovšetkým v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako odborníkom z členských štátov a odborníci Európskeho parlamentu a Rady majú systematicky prístup na zasadnutia skupín odborníkov Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

(39)	S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky zriadenia a prevádzkového riadenia systému ECRIS-TCN by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (14).

(40)

Členské štáty by mali čo najskôr prijať opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s týmto nariadením, aby sa zaistilo riadne fungovanie systému ECRIS-TCN, pričom by sa mal zohľadniť čas, ktorý agentúra eu-LISA potrebuje na vývoj a vykonávanie systému ECRIS-TCN. Členské štáty by však mali mať na prijatie opatrení potrebných na dosiahnutie súlade s týmto nariadením aspoň 36 mesiacov od jeho nadobudnutia účinnosti.

(41)

Keďže cieľ tohto nariadenia, a to umožnenie rýchlej a účinnej výmeny správnych informácií z registra trestov o štátnych príslušníkoch tretích krajín, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale ho možno lepšie dosiahnuť prostredníctvom zavedenia spoločných pravidiel na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“). V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(42)	V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu č. 22 o postavení Dánska, ktorý je pripojený k Zmluve o EÚ a ZFEÚ, sa Dánsko nezúčastňuje na prijatí tohto nariadenia, nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu.

(43)

V súlade s článkami 1 a 2 a článkom 4a ods. 1 Protokolu č. 21 o postavení Spojeného kráľovstva a Írska s ohľadom na priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ktorý je pripojený k Zmluve o EÚ a ZFEÚ, a bez toho, aby bol dotknutý článok 4 uvedeného protokolu, sa Írsko nezúčastňuje na prijatí tohto nariadenia, nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu.

(44)	V súlade s článkom 3 a článkom 4a ods. 1 Protokolu č. 21 Spojené kráľovstvo oznámilo želanie zúčastniť sa na prijatí a uplatňovaní tohto nariadenia.

(45)	S európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov sa konzultovalo v súlade s článkom 28 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 (15) a európsky dozorný úradník pre ochranu údajov 12. decembra 2017 vydal stanovisko (16),

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

KAPITOLA I

Všeobecné ustanovenia

Článok 1

Predmet úpravy

Týmto nariadením sa:

a)	zriaďuje systém na identifikáciu členských štátov, ktoré majú informácie o predchádzajúcich odsúdeniach štátnych príslušníkov tretích krajín (ďalej len „systém ECRIS-TCN“);

stanovujú podmienky využívania systému ECRIS-TCN ústrednými orgánmi na získanie informácií o takýchto predchádzajúcich odsúdeniach prostredníctvom Európskeho informačného systému registra trestov (ďalej len „ECRIS“) zriadeného rozhodnutím 2009/316/SVV, ako aj podmienky využívania systému ECRIS-TCN Eurojustom, Europolom a Európskou prokuratúrou.

Článok 2

Rozsah pôsobnosti

Toto nariadenie sa uplatňuje na spracúvanie informácií o totožnosti štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí boli odsúdení v členských štátoch, s cieľom identifikovať členské štáty, v ktorých boli odsúdenia vynesené. S výnimkou článku 5 ods. 1 písm. b) bodu ii) sa ustanovenia tohto nariadenia, ktoré sa uplatňujú na štátnych príslušníkov tretích krajín, uplatňujú aj na občanov Únie, ktorí sú zároveň štátnymi príslušníkmi tretej krajiny a boli odsúdení v členských štátoch.

Článok 3

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:

1.	„odsúdenie“ je každé konečné rozhodnutie trestného súdu voči fyzickej osobe za trestný čin, pokiaľ sa toto rozhodnutie vložilo do registra trestov odsudzujúceho členského štátu;

2.	„trestné konanie“ je predsúdne konanie, súdne konanie a výkon odsúdenia;

3.	„register trestov“ je vnútroštátny register alebo vnútroštátne registre, v ktorých sa zaznamenávajú odsúdenia v súlade s vnútroštátnym právom;

4.	„odsudzujúci členský štát“ je členský štát, v ktorom je vynesené odsúdenie;

5.	„ústredný orgán“ je orgán určený v súlade s článkom 3 ods. 1 rámcového rozhodnutia 2009/315/SVV;

6.	„príslušné orgány“ sú ústredné orgány a Eurojust, Europol a Európska prokuratúra, ktoré majú právo na prístup do systému ECRIS-TCN a zadávať doň dopyty v súlade s týmto nariadením;

7.	„štátny príslušník tretej krajiny“ je osoba, ktorá nie je občanom Únie v zmysle článku 20 ods. 1 ZFEÚ, osoba bez štátnej príslušnosti alebo osoba, ktorej štátna príslušnosť nie je známa;

8.	„centrálny systém“ sú databáza alebo databázy, ktoré vyvinula a udržiava agentúra eu-LISA a ktoré obsahujú informácie o totožnosti štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí boli odsúdení v členských štátoch;

9.	„softvér rozhrania“ je softvér, ktorého hosting vykonávajú príslušné orgány a ktorý týmto orgánom umožňuje získať prístup do centrálneho systému prostredníctvom komunikačnej infraštruktúry uvedenej v článku 4 ods. 1 písm. d);

10.	„informácie o totožnosti“ sú alfanumerické údaje, údaje o odtlačkoch prstov a vyobrazenia tváre, ktoré slúžia na určenie prepojenia medzi týmito údajmi a fyzickou osobou;

11.	„alfanumerické údaje“ sú údaje vo forme písmen, číslic, špeciálnych znakov, medzier a interpunkčných znamienok;

12.	„údaje o odtlačkoch prstov“ sú údaje týkajúce sa plochých a odvaľovaných odtlačkov všetkých prstov danej osoby;

13.	„vyobrazenie tváre“ je digitálne vyobrazenie tváre osoby;

14.	„pozitívna lustrácia“ je zhoda alebo zhody získané porovnaním informácií o totožnosti zaznamenaných v centrálnom systéme s informáciami o totožnosti použitými na vyhľadanie;

15.	„vnútroštátny centrálny prístupový bod“ je vnútroštátne miesto pripojenia s komunikačnou infraštruktúrou uvedenou v článku 4 ods. 1 písm. d);

16.	„referenčné vykonávanie systému ECRIS“ je softvér vyvinutý Komisiou a sprístupnený členským štátom na výmenu informácií z registra trestov prostredníctvom ECRIS;

17.	„národný dozorný orgán“ je nezávislý orgán verejnej moci zriadený členským štátom podľa príslušných pravidiel Únie o ochrane údajov;

18.	„dozorné orgány“ sú európsky dozorný úradník pre ochranu údajov a národné dozorné orgány.

Článok 4

Technická architektúra systému ECRIS-TCN

1. Systém ECRIS-TCN sa skladá z týchto prvkov:

a)	centrálny systém, v ktorom sú uložené informácie o totožnosti odsúdených štátnych príslušníkov tretích krajín;

b)	vnútroštátny centrálny prístupový bod v každom členskom štáte;

c)	softvér rozhrania, ktorý umožňuje pripojenie príslušných orgánov k centrálnemu systému prostredníctvom vnútroštátneho centrálneho prístupového bodu a komunikačnej infraštruktúry uvedenej v písmene d);

d)	komunikačná infraštruktúra medzi centrálnym systémom a vnútroštátnymi centrálnymi prístupovými bodmi.

2. Centrálny systém, ktorého hosting sa vykonáva v technických zariadeniach agentúry eu-LISA.

3. Softvér rozhrania je integrovaný do referenčného vykonávania systému ECRIS. Členské štáty používajú referenčné vykonávanie systému ECRIS alebo – v situáciách a za podmienok stanovených v odsekoch 4 až 8 – vnútroštátny softvér na vykonávanie systému ECRIS na zadávanie dopytov do systému ECRIS-TCN a na zasielanie následných žiadostí o informácie z registra trestov.

4. Členské štáty, ktoré využívajú vnútroštátny softvér na vykonávanie systému ECRIS, sú zodpovedné za zabezpečenie toho, aby tento softvér umožnil ich vnútroštátnym orgánom zodpovedným za registre trestov používať systém ECRIS-TCN s výnimkou softvéru rozhrania v súlade s týmto nariadením. Na uvedený účel pred dátumom začatia prevádzky systému ECRIS-TCN v súlade s článkom 35 ods. 4 zabezpečia, aby ich vnútroštátny softvér na vykonávanie systému ECRIS fungoval v súlade s protokolmi a technickými špecifikáciami stanovenými vo vykonávacích aktoch uvedených v článku 10 a akýmikoľvek ďalšími technickými požiadavkami, ktoré stanovila agentúra eu-LISA podľa tohto nariadenia, a ktoré vychádzajú z uvedených vykonávacích aktov.

5. Členské štáty, ktoré používajú vlastný vnútroštátny softvér na vykonávanie systému ECRIS, musia počas obdobia, keď nepoužívajú referenčné vykonávanie systému ECRIS, zabezpečiť aj to, aby sa bez zbytočného odkladu vykonali všetky následné technické úpravy ich vnútroštátneho softvéru na vykonávanie systému ECRIS požadované na základe zmien technických špecifikácií, ktoré sa stanovili vo vykonávacích aktoch uvedených v článku 10 alebo zmien akýchkoľvek ďalších technických požiadaviek, ktoré stanovila agentúra eu-LISA podľa tohto nariadenia, a ktoré vychádzajú z uvedených vykonávacích aktov.

6. Členské štáty, ktoré používajú svoj vnútroštátny softvér na vykonávanie systému ECRIS, znášajú všetky náklady spojené s vykonávaním, údržbou a ďalším vývojom tohto softvéru a jeho prepojenia so systémom ECRIS-TCN s výnimkou softvéru rozhrania.

7. Ak členský štát, ktorý používa vlastný vnútroštátny softvér na vykonávanie systému ECRIS, nie je schopný splniť svoje povinnosti podľa tohto článku, musí na používanie systému ECRIS-TCN použiť referenčné vykonávanie systému ECRIS vrátane integrovaného softvéru rozhrania.

8. Na účely posúdenia, ktoré má vykonať Komisia podľa článku 36 ods. 10 písm. b), jej dotknuté členské štáty poskytnú všetky potrebné informácie.

KAPITOLA II

Vkladanie údajov a ich využívanie ústrednými orgánmi

Článok 5

Vkladanie údajov do systému ECRIS-TCN

1. Ústredný orgán odsudzujúceho členského štátu vytvorí v centrálnom systéme dátový záznam o každom odsúdenom štátnom príslušníkovi tretej krajiny. Dátový záznam obsahuje:

pokiaľ ide o alfanumerické údaje:

informácie, ktoré sa majú zahrnúť s výnimkou jednotlivých prípadoch, keď takéto informácie nie sú ústrednému orgánu známe (povinné informácie):

—	priezvisko,

—	meno (mená),

—	dátum narodenia,

—	miesto narodenia (obec a štát),

—	štátna príslušnosť (štátne príslušnosti),

—

pohlavie,

—	predchádzajúce mená/priezviská (ak existujú),

—	kód odsudzujúceho členského štátu;

ii)

informácie, ktoré sa majú zahrnúť, ak sú vložené do registra trestov (nepovinné informácie):

—	priezviská a mená rodičov;

iii)

informácie, ktoré sa majú zahrnúť, ak ich má ústredný orgán k dispozícii (dodatočné informácie):

—	identifikačné číslo alebo druh a číslo dokladov totožnosti danej osoby, ako aj názov vydávajúceho orgánu,

—	pseudonymy alebo prezývky;

pokiaľ ide o údaje o odtlačkoch prstov:

i)	údaje o odtlačkoch prstov, ktoré sa odobrali v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi počas trestného konania,

ii)

ako minimum údaje o odtlačkoch prstov odobraných na základe jedného z týchto kritérií:

—	ak bol štátny príslušník tretej krajiny odsúdený na trest odňatia slobody najmenej na 6 mesiacov alebo

—	ak bol štátny príslušník tretej krajiny odsúdený za trestný čin, ktorý sa podľa práva členského štátu trestá odňatím slobody s hornou hranicou trestnej sadzby najmenej 12 mesiacov.

2. Údaje o odtlačkoch prstov uvedené v odseku 1 písm. b) tohto článku musia mať technické špecifikácie na kvalitu, rozlíšenie a spracúvanie údajov o odtlačkoch prstov stanovené vo vykonávacích aktoch uvedených v článku 10 ods. 1 písm. b). Referenčné číslo údajov o odtlačkoch prstov odsúdenej osoby musí obsahovať kód odsudzujúceho členského štátu.

3. Dátový záznam môže obsahovať aj vyobrazenie tváre odsúdeného štátneho príslušníka tretej krajiny, ak právo odsudzujúceho členského štátu umožňuje odobratie a uchovávanie vyobrazení tváre odsúdených osôb.

4. Odsudzujúci členský štát vytvorí dátový záznam bez zbytočného odkladu po vložení odsúdenia do registra trestov, a to podľa možnosti automaticky.

5. Odsudzujúce členské štáty vytvárajú dátové záznamy aj v prípade odsúdení vynesených pred dátumom začatia vkladania údajov podľa článku 35 ods. 1, pokiaľ sú údaje týkajúce sa odsúdených osôb uchovávané v ich vnútroštátnych databázach. V uvedených prípadoch sa údaje o odtlačkoch prstov zahrnú len vtedy, keď sa odobrali počas trestného stíhania v súlade s vnútroštátnym právom a keď ich možno jednoznačne priradiť k iným informáciám o totožnosti uvedeným v registri trestov.

6. S cieľom splniť povinnosti stanovené v odseku 1 písm. b) bodoch i) a ii) a v odseku 5 môžu členské štáty použiť údaje o odtlačkoch prstov odobrané na iné účely ako trestné konanie, ak je také použitie povolené podľa vnútroštátneho práva.

Článok 6

Vyobrazenia tváre

1. Do nadobudnutia účinnosti delegovaného aktu ustanoveného v odseku 2 sa vyobrazenia tváre môžu využívať iba na potvrdenie totožnosti štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý bol identifikovaný na základe alfanumerického vyhľadávania alebo vyhľadávania pomocou údajov o odtlačkoch prstov.

2. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 37 na doplnenie tohto nariadenia týkajúce sa využívania vyobrazení tváre na účely identifikácie štátnych príslušníkov tretích krajín s cieľom identifikovať členské štáty, ktoré majú informácie o predchádzajúcich odsúdeniach týchto osôb, keď to bude technicky možné. Pred uplatnením tohto splnomocnenia Komisia po zohľadnení potreby a proporcionality, ako aj technického vývoja v oblasti rozpoznávania tváre posúdi dostupnosť a pripravenosť potrebnej technológie.

Článok 7

Využívanie systému ECRIS-TCN na identifikáciu členských štátov, ktoré majú informácie z registra trestov

1. Ústredné orgány používajú systém ECRIS-TCN na identifikáciu členských štátov, ktoré majú informácie z registra trestov o štátnych príslušníkoch tretích krajín, s cieľom získať prostredníctvom systému ECRIS informácie o predchádzajúcich odsúdeniach, keď sa v dotknutom členskom štáte žiada o informácie z registra trestov týkajúce sa danej osoby na účely trestného konania voči tejto osobe alebo na ktorýkoľvek z nasledujúcich účelov, ak sa tak ustanovuje vo vnútroštátnom práve, a v súlade s ním:

—	kontrola záznamu osoby v registri trestov na jej žiadosť,

—	bezpečnostné previerky,

—	získanie licencie alebo povolenia,

—	preverenie uchádzača o zamestnanie,

—	preverenie na dobrovoľnícke činnosti zahŕňajúce priamy a pravidelný kontakt s deťmi alebo zraniteľnými osobami,

—	víza, nadobudnutie občianstva a konania v oblasti migrácie vrátane konaní o azyle a

—	kontroly v súvislosti s verejným obstarávaním a kvalifikačnými skúškami.

V špecifických prípadoch – iných ako prípady, keď štátny príslušník tretej krajiny žiada ústredný orgán o informácie o svojom zázname v registri trestov alebo keď sa žiadosť podá s cieľom získať informácie z registra trestov podľa článku 10 ods. 2 smernice 2011/93/EÚ – však orgán žiadajúci o informácie z registra trestov môže rozhodnúť, že takéto použitie systému ECRIS-TCN nie je vhodné.

2. Každý členský štát, ktorý sa rozhodne – pokiaľ sa tak ustanovuje v jeho vnútroštátnom práve, a v súlade s ním – využívať systém ECRIS-TCN s cieľom získavať informácie o predchádzajúcich odsúdeniach prostredníctvom systému ECRIS na iné účely, ako sú ustanovené v odseku 1, oznámi tieto iné účely alebo zmenu v týchto účeloch Komisii do dňa začatia prevádzky podľa článku 35 ods. 4 alebo kedykoľvek potom. Komisia uverejní uvedené oznámenia v Úradnom vestníku Európskej únie do 30 dní od ich doručenia.

3. Eurojust, Europol a Európska prokuratúra majú právo zadávať dopyty do systému ECRIS-TCN s cieľom identifikovať členské štáty, ktoré majú informácie z registra trestov o štátnom príslušníkovi tretej krajiny, v súlade s článkami 14 až 18. Nesmú však vkladať do systému ECRIS-TCN žiadne údaje, opravovať ich ani ich vymazávať.

4. Na účely uvedené v odsekoch 1, 2 a 3 sa môžu príslušné orgány zadávať do systému ECRIS-TCN dopyty s cieľom overiť, či má v súvislosti s občanom Únie niektorý členský štát informácie z registra trestov o tejto osobe ako o štátnom príslušníkovi tretej krajiny.

5. Pri zadávaní dopytov do systému ECRIS-TCN môžu príslušné orgány použiť všetky alebo len niektoré údaje uvedené v článku 5 ods. 1 Minimálny súbor údajov potrebných na zadávanie dopytov do systému sa určí vo vykonávacom akte prijatom v súlade s článkom 10 ods. 1 písm. g).

6. Príslušné orgány môžu zadávať dopyty do systému ECRIS-TCN aj pomocou podôb vyobrazenia tváre za predpokladu, že táto funkcia je už zavedená v súlade s článkom 6 ods. 2.

7. V prípade pozitívnej lustrácie centrálny systém automaticky poskytne príslušnému orgánu informácie o členských štátoch, ktoré majú informácie z registra trestov o štátnom príslušníkovi tretej krajiny spolu so súvisiacimi referenčnými číslami a všetkými zodpovedajúcimi informáciami o totožnosti. Tieto informácie o totožnosti sa využijú iba na účely overenia totožnosti dotknutého štátneho príslušníka tretej krajiny. Výsledok vyhľadávania v centrálnom systéme sa môže použiť len na účely žiadosti podľa článku 6 rámcového rozhodnutia 2009/315/SVV alebo žiadosti uvedenej v článku 17 ods. 3 tohto nariadenia.

8. V prípade negatívnej lustrácie centrálny systém o tom príslušný orgán automaticky informuje.

KAPITOLA III

Uchovávanie a pozmeňovanie údajov

Článok 8

Obdobie uchovávania uložených údajov

1. Všetky dátové záznamy sa v centrálnom systéme uchovávajú dovtedy, kým sa údaje týkajúce sa odsúdení dotknutej osoby uchovávajú v registri trestov.

2. Ihneď po uplynutí doby uchovávania uvedenej v odseku 1 ústredný orgán odsudzujúceho členského štátu vymaže z centrálneho systému dátový záznam vrátane všetkých údajov o odtlačkoch prstov alebo vyobrazení tváre. Podľa možnosti sa vymazanie robí automaticky a najneskôr do jedného mesiaca od uplynutia doby uchovávania.

Článok 9

Pozmeňovanie a vymazanie údajov

1. Členské štáty môžu pozmeniť alebo vymazať údaje, ktoré vložili do systému ECRIS-TCN.

2. Každé pozmeňovanie informácií v registri trestov, ktoré viedlo k vytvoreniu dátového záznamu podľa článku 5, musí bez zbytočného odkladu viesť k rovnakému pozmeňovaniu informácií uchovávaných odsudzujúcim členským štátom v danom dátovom zázname v centrálnom systéme.

3. Ak má odsudzujúci členský štát dôvod domnievať sa, že údaje zaznamenané v centrálnom systéme sú nesprávne alebo boli v centrálnom systéme spracúvané v rozpore s týmto nariadením:

a)	ihneď začne konanie na kontrolu správnosti dotknutých údajov alebo prípadne zákonnosti ich spracúvania;

b)	v prípade potreby údaje bez zbytočného odkladu opraví alebo vymaže z centrálneho systému.

4. Ak má iný členský štát, než je odsudzujúci členský štát, ktorý vložil údaje, dôvod sa domnievať, že údaje zaznamenané v centrálnom systéme sú nesprávne alebo boli v centrálnom systéme spracúvané v rozpore s týmto nariadením, bez zbytočného odkladu sa obráti na ústredný orgán odsudzujúceho členského štátu.

Odsudzujúci členský štát:

a)	ihneď začne konanie na kontrolu správnosti dotknutých údajov alebo prípadne zákonnosti ich spracúvania;

b)	v prípade potreby tieto údaje bez zbytočného odkladu údaje opraví alebo vymaže z centrálneho systému;

c)	bez zbytočného odkladu informuje uvedený iný členský štát o tom, že údaje boli opravené alebo vymazané, alebo o dôvodoch, pre ktoré neboli opravené alebo vymazané.

KAPITOLA IV

Vývoj, prevádzka a povinnosti

Článok 10

Prijímanie vykonávacích aktov Komisiou

1. Komisia čo najskôr prijme vykonávacie akty potrebné na technický vývoj a vykonávanie systému ECRIS-TCN, a konkrétne akty týkajúce sa:

a)	technických špecifikácií spracúvania alfanumerických údajov;

b)	technických špecifikácií pre kvalitu, rozlíšenie a spracúvanie údajov o odtlačkoch prstov;

c)	technických špecifikácií softvéru rozhrania;

d)	technických špecifikácií pre kvalitu, rozlíšenie a spracúvanie vyobrazení tváre na účely a za podmienok stanovených v článku 6;

e)	kvality údajov vrátane mechanizmu a postupov vykonávania kontrol kvality údajov;

f)	vkladania údajov podľa článku 5;

g)	prístupu do systému ECRIS-TCN a zadávanie dopytov doň podľa článku 7;

h)	zmeny a vymazania údajov podľa článkov 8 a 9;

i)	uchovávania logov a prístupu k nim podľa článku 31;

j)	prevádzka centrálneho registra a pravidlá bezpečnosti údajov a ochrany údajov a vzťahujúce sa na register podľa článku 32;

k)	poskytovania štatistík podľa článku 32;

l)	požiadaviek na výkon a dostupnosť systému ECRIS-TCN vrátane minimálnych špecifikácií a požiadaviek na biometrickú výkonnosť systému ECRIS-TCN, najmä z hľadiska požadovanej miery chybnej akceptácie a miery chybného odmietnutia.

2. Vykonávacie akty uvedené v odseku 1 sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 38 ods. 2.

Článok 11

Vývoj a prevádzkové riadenie systému ECRIS-TCN

1. Agentúra eu-LISA zodpovedá za vývoj systému ECRIS-TCN v súlade so zásadou špecificky navrhnutej a štandardnej ochrany údajov. Okrem toho zodpovedá agentúra eu-LISA za prevádzkové riadenie systému ECRIS-TCN. Vývoj pozostáva z vypracovania a uplatnenia technických špecifikácií, testovania a celkovej koordinácie projektu.

2. Agentúra eu-LISA zodpovedá aj za ďalší vývoj a údržbu referenčného vykonávania systému ECRIS.

3. Agentúra eu-LISA vymedzí návrh fyzickej architektúry systému ECRIS-TCN vrátane jeho technických špecifikácií a vývoja, pokiaľ ide o centrálny systém, vnútroštátny centrálny prístupový bod a softvér rozhrania. Daný návrh prijme jej správna rada pod podmienkou kladného stanoviska Komisie.

4. Agentúra eu-LISA vyvinie a zavedie systém ECRIS-TCN čo najskôr po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia a po tom, ako Komisia prijme vykonávacie akty stanovené v článku 10.

5. Pred fázou návrhu a vývoja systému ECRIS-TCN zriadi správna rada agentúry eu-LISA radu pre riadenie programu zloženú z desiatich členov.

Rada pre riadenie programu pozostáva z ôsmich členov vymenovaných správnou radou, z predsedu poradnej skupiny uvedenej v článku 39 a jedného člena vymenovaného Komisiou. Členovia vymenovaní správnou radou sú volení len z tých členských štátov, ktoré sú podľa právnych predpisov Únie plne viazané legislatívnymi nástrojmi upravujúcimi ECRIS a ktoré sa budú zúčastňovať na systéme ECRIS-TCN. Správna rada zabezpečuje, aby členovia, ktorých vymenuje do rady pre riadenie programu, mali potrebné skúsenosti a odborné znalosti v oblasti vývoja a riadenia IT systémov na podporu justičných orgánov a orgánov zodpovedných za registre trestov.

Agentúra eu-LISA sa zúčastňuje na činnosti rady pre riadenie programu. Na tento účel sa zástupcovia agentúry eu-LISA zúčastňujú na zasadnutiach rady pre riadenie programu, aby podávali správy o návrhu a vývoji systému ECRIS-TCN a akýchkoľvek ďalších súvisiacich prácach a činnostiach.

Rada pre riadenie programu zasadá minimálne raz za tri mesiace a v prípade potreby častejšie. Zabezpečuje primerané riadenie fázy návrhu a vývoja systému ECRIS-TCN a konzistentnosť medzi projektom centrálneho systému ECRIS-TCN a projektmi vnútroštátnych systémov ECRIS-TCN, ako aj vnútroštátnym softvérom na vykonávanie systému ECRIS. Rada pre riadenie programu pravidelne, pokiaľ možno každý mesiac, predkladá správnej rade agentúry eu-LISA písomné správy o pokroku projektu. Rada pre riadenie programu nemá rozhodovaciu právomoc ani mandát zastupovať členov správnej rady.

6. Rada pre riadenie programu stanoví svoj rokovací poriadok, ktorý bude obsahovať najmä pravidlá týkajúce sa:

a)	predsedníctva;

b)	miest konania zasadnutí;

c)	prípravy zasadnutí;

d)	povolenia účasti expertov na zasadnutiach;

e)	komunikačných plánov zabezpečujúcich, aby nezúčastňujúci sa členovia správnej rady boli informovaní v plnom rozsahu.

7. Rade pre riadenie programu predsedá členský štát, ktorý je podľa práva Únie plne viazaný legislatívnymi nástrojmi upravujúcimi systém ECRIS a legislatívnymi nástrojmi upravujúcimi vývoj, zriadenie, prevádzku a používanie rozsiahlych informačných systémov riadených agentúrou eu-LISA.

8. Všetky cestovné výdavky a diéty, ktoré vzniknú členom rady pre riadenie programu, hradí agentúra eu-LISA. Článok 10 rokovacieho poriadku agentúry eu-LISA sa uplatňuje mutatis mutandis. Sekretariát rady pre riadenie programu zabezpečuje agentúra eu-LISA.

9. Počas fázy návrhu a vývoja je poradná skupina uvedená v článku 39 zložená z projektových manažérov vnútroštátneho systému ECRIS-TCN a predsedá jej agentúra eu-LISA. Počas fázy návrhu a vývoja zasadá pravidelne, podľa možnosti minimálne raz mesačne, až do začatia prevádzky systému ECRIS-TCN. Po každom zasadnutí podáva správu rade pre riadenie programu. Poskytuje technické odborné znalosti na podporu úloh rady pre riadenie programu a monitoruje stav prípravy členských štátov.

10. S cieľom zabezpečiť dôvernosť a integritu údajov uchovávaných po celú dobu v systéme ECRIS, agentúra eu-LISA v spolupráci s členskými štátmi zabezpečí, aby sa uplatňovali primerané technické a organizačné opatrenia, pričom sa zohľadní najnovší technologický stav, náklady na vykonávanie a riziká, ktoré predstavuje spracúvanie.

11. Agentúra eu-LISA zodpovedá za tieto úlohy v súvislosti s komunikačnou infraštruktúrou uvedenou v článku 4 ods. 1 písm. d):

dozor;

b)	bezpečnosť;

c)	koordinácia vzťahov medzi členskými štátmi a poskytovateľom komunikačnej infraštruktúry.

12. Komisia zodpovedá za všetky ostatné úlohy súvisiace s komunikačnou infraštruktúrou uvedenou v článku 4 ods. 1 písm. d), a to konkrétne za:

a)	úlohy týkajúce sa plnenia rozpočtu;

b)	nadobúdanie a obnovu;

c)	zmluvné záležitosti.

13. Agentúra eu-LISA vyvíja a udržiava mechanizmus a postupy vykonávania kontrol kvality údajov uložených v systéme ECRIS-TCN a členským štátom v tejto súvislosti predkladá pravidelné správy. Agentúra eu-LISA predkladá Komisii pravidelné správy o problémoch, ktoré sa vyskytli, a o členských štátoch, ktorých sa týkali.

14. Prevádzkové riadenie systému ECRIS-TCN pozostáva zo všetkých úloh potrebných na to, aby systém ECRIS-TCN fungoval v súlade s týmto nariadením, a to najmä z údržby a technického vývoja nevyhnutných na zabezpečenie toho, aby systém ECRIS-TCN fungoval na uspokojivej úrovni v súlade s technickými špecifikáciami.

15. Agentúra eu-LISA vykonáva úlohy v súvislosti s poskytovaním odbornej prípravy v oblasti technického využívania systému ECRIS-TCN a referenčného vykonávania systému ECRIS.

16. Bez toho, aby bol dotknutý článok 17 Služobného poriadku úradníkov Európskej únie, ustanoveného nariadením Rady (EHS, Euratom, ESUO) č. 259/68 (17), agentúra eu-LISA uplatňuje na všetkých svojich zamestnancov, ktorí musia pracovať s údajmi zaznamenanými v centrálnom systéme, primerané pravidlá týkajúce sa zachovávania služobného tajomstva alebo iných rovnocenných povinností zachovávania dôvernosti. Uvedená povinnosť sa uplatňuje aj po odchode týchto zamestnancov z funkcie alebo zamestnania, alebo po skončení ich činností.

Článok 12

Zodpovednosť členských štátov

1. Každý členský štát je zodpovedný za:

a)	zaistenie bezpečného prepojenia svojich vnútroštátnych registrov trestov a databáz odtlačkov prstov s vnútroštátnymi centrálnymi prístupovými bodmi;

b)	vývoj, prevádzku a údržbu prepojenia uvedeného v písmene a);

c)	zaistenie prepojenia svojich vnútroštátnych systémov s referenčným vykonávaním systému ECRIS;

d)	riadenie prístupu a pravidlá prístupu riadne oprávnených zamestnancov ústredných orgánov do systému ECRIS-TCN v súlade s týmto nariadením a zostavenie a pravidelnú aktualizáciu zoznamu týchto zamestnancov a profilov uvedených v článku 19 ods. 3 písm. g).

2. Každý členský štát poskytne zamestnancom svojho ústredného orgánu, ktorí majú právo na prístup do systému ECRIS-TCN, ešte pred získaním oprávnenia na spracúvanie údajov uchovávaných v centrálnom systéme primeranú odbornú prípravu týkajúcu sa najmä pravidiel bezpečnosti a ochrany údajov a príslušných základných práv.

Článok 13

Zodpovednosť za používanie údajov

1. V súlade s príslušnými pravidlami Únie o ochrane údajov každý členský štát zabezpečuje, aby sa údaje zaznamenané v systéme ECRIS-TCN spracúvali zákonným spôsobom, a najmä aby:

a)	prístup k údajom mali iba riadne oprávnení zamestnanci na účely plnenia svojich úloh;

b)	sa údaje získavali zákonným spôsobom pri plnom rešpektovaní ľudskej dôstojnosti a základných práv štátneho príslušníka tretej krajiny;

c)	sa údaje vkladali do systému ECRIS-TCN zákonným spôsobom;

d)	údaje pri vkladaní do systému ECRIS-TCN boli správne a aktuálne.

2. Agentúra eu-LISA zabezpečuje, aby prevádzka systému ECRIS-TCN bola v súlade s týmto nariadením, delegovaným aktom uvedeným v článku 6 ods. 2 a vykonávacími aktmi uvedenými v článku 10, ako aj v súlade s nariadením (EÚ) 2018/1725. Konkrétne prijme agentúra eu-LISA opatrenia potrebné na zaistenie bezpečnosti centrálneho systému a komunikačnej infraštruktúry uvedenej v článku 4 ods. 1 písm. d) bez toho, aby boli dotknuté povinnosti každého členského štátu.

3. Agentúra eu-LISA čo najskôr oznámi Európskemu parlamentu, Rade a Komisii, ako aj európskemu dozornému úradníkovi pre ochranu údajov opatrenia, ktoré prijala podľa odseku 2 na začatie prevádzky systému ECRIS-TCN.

4. Komisia sprístupní informácie uvedené v odseku 3 členským štátom a verejnosti prostredníctvom pravidelne aktualizovaného verejného webového sídla.

Článok 14

Prístup Eurojustu, Europolu a Európskej prokuratúry

1. Eurojust má priamy prístup do systému ECRIS-TCN na účely vykonávania článku 17, ako aj plnenia svojich úloh podľa článku 2 nariadenia (EÚ) 2018/1727, s cieľom identifikovať členské štáty, ktoré majú informácie o predchádzajúcich odsúdeniach štátnych príslušníkov tretích krajín.

2. Europol má priamy prístup do systému ECRIS-TCN na účely plnenia svojich úloh podľa článku 4 ods. 1 písm. a) až e) a h) nariadenia (EÚ) 2016/794, s cieľom identifikovať členské štáty, ktoré majú informácie o predchádzajúcich odsúdeniach štátnych príslušníkov tretích krajín.

3. Európska prokuratúra má priamy prístup do systému ECRIS-TCN na účely plnenia úloh podľa článku 4 nariadenia (EÚ) 2017/1939, s cieľom identifikovať členské štáty, ktoré majú informácie o predchádzajúcich odsúdeniach štátnych príslušníkov tretích krajín.

4. Po pozitívnej lustrácii, ktorá znamená, že sa našli členské štáty, ktoré majú informácie z registra trestov o štátnom príslušníkovi tretej krajiny, môže Eurojust, Europol a Európska prokuratúra využiť svoje príslušné kontakty s vnútroštátnymi orgánmi daných členských štátov a vyžiadať informácie z registra trestov spôsobom stanoveným v ich príslušných zakladajúcich aktoch.

Článok 15

Prístup oprávnených zamestnancov Eurojustu, Europolu a Európskej prokuratúry

Eurojust, Europol a Európska prokuratúra zodpovedajú za riadenie prístupu a pravidlá prístupu riadne oprávnených zamestnancov do systému ECRIS-TCN v súlade s týmto nariadením a za zostavenie a pravidelnú aktualizáciu zoznamu týchto zamestnancov a ich profilov.

Článok 16

Zodpovednosť Eurojustu, Europolu a Európskej prokuratúry

Eurojust, Europol a Európska prokuratúra:

a)	vytvoria technické prostriedky na pripojenie k systému ECRIS-TCN a zodpovedajú za údržbu uvedeného pripojenia;

b)	poskytnú primeranú odbornú prípravu týkajúcu sa najmä pravidiel bezpečnosti údajov a ochrany údajov a príslušných základných práv tým členom svojho personálu, ktorí majú právo prístupu do systému ECRIS-TCN, a to pred tým, ako im povolia spracúvať údaje uchovávané v centrálnom systéme;

c)	zabezpečia, aby osobné údaje, ktoré spracúvajú podľa tohto nariadenia, boli chránené v súlade s platnými pravidlami o ochrane údajov.

Článok 17

Kontaktné miesto pre tretie krajiny a medzinárodné organizácie

1. Tretie krajiny a medzinárodné organizácie môžu na účely trestného konania svoje žiadosti o informácie o členských štátoch, ak sú, ktoré majú informácie z registra trestov o štátnych príslušníkoch tretích krajín, adresovať Eurojustu. Na tento účel použijú vzor formulára, ktorý sa uvádza v prílohe k tomuto nariadeniu.

2. Keď Eurojust dostane žiadosť podľa odseku 1, použije systém ECRIS-TCN na identifikáciu prípadných členských štátov, ktoré majú informácie z registra trestov o dotknutom štátnom príslušníkovi tretej krajiny.

3. V prípade pozitívnej lustrácie Eurojust požiada členský štát, ktorý má informácie z registra trestov o dotknutom štátnom príslušníkovi tretej krajiny, či súhlasí s tým, aby Eurojust informoval tretiu krajinu alebo medzinárodnú organizáciu o jeho názve. Ak daný členský štát súhlasí, Eurojust informuje tretiu krajinu alebo medzinárodnú organizáciu o názve uvedeného členského štátu, ako aj o tom, ako môže v súlade s uplatniteľnými postupmi danému členskému štátu predložiť žiadosť o výpis z registra trestov.

4. Eurojust v prípade negatívnej lustrácie alebo ak nemôže podľa odseku 3 poskytnúť odpoveď na žiadosti podané podľa tohto článku, informuje dotknutú tretiu krajinu alebo medzinárodnú organizáciu o tom, že dokončil postup bez toho, aby uviedol, či má niektorý členský štát informácie z registra trestov o dotknutej osobe.

Článok 18

Poskytovanie informácií tretej krajine, medzinárodnej organizácii alebo súkromnému subjektu

Eurojust, Europol ani Európska prokuratúra, ani žiadny ústredný orgán nesmú informácie získané zo systému ECRIS-TCN o štátnom príslušníkovi tretej krajiny poskytnúť prenosom alebo iným spôsobom tretej krajine, medzinárodnej organizácii ani súkromnému subjektu. Týmto článkom nie je dotknutý článok 17 ods. 3

Článok 19

Bezpečnosť údajov

1. Agentúra eu-LISA prijme opatrenia nevyhnutné na zaistenie bezpečnosti systému ECRIS-TCN bez toho, aby boli dotknuté povinnosti jednotlivých členských štátov, pričom zohľadní bezpečnostné opatrenia uvedené v odseku 3.

2. Pokiaľ ide o prevádzku systému ECRIS-TCN, agentúra eu-LISA prijme opatrenia potrebné na dosiahnutie cieľov stanovených v odseku 3 vrátane prijatia bezpečnostného plánu, ako aj plánu kontinuity prevádzky a obnovy systému po zlyhaní a zaistí, aby sa prevádzka inštalovaných systémov v prípade prerušenia mohla obnoviť.

3. Členské štáty zaisťujú bezpečnosť údajov pred ich prenosom a počas ich prenosu do vnútroštátneho centrálneho prístupového bodu, ako aj pri prijímaní z neho. Každý členský štát predovšetkým:

a)	zabezpečuje fyzickú ochranu údajov, a to aj prostredníctvom vytvorenia pohotovostných plánov na ochranu infraštruktúry;

b)	zabráni neoprávnenému prístupu k vnútroštátnym zariadeniam, v ktorých členský štát vykonáva operácie súvisiace so systémom ECRIS-TCN;

c)	zabraňuje neoprávnenému čítaniu, kopírovaniu, pozmeňovaniu alebo odstráneniu nosičov údajov;

d)	zabraňuje neoprávnenému vkladaniu údajov a neoprávnenému prehliadaniu, pozmeňovaniu alebo vymazaniu uchovávaných osobných údajov;

e)	zabraňuje neoprávnenému spracúvaniu údajov v systéme ECRIS-TCN a akémukoľvek neoprávnenému pozmeňovaniu alebo vymazaniu údajov spracúvaných v systéme ECRIS-TCN;

f)	zabezpečuje, aby osoby oprávnené na prístup do systému ECRIS-TCN mali prístup iba k tým údajom, na ktoré sa vzťahuje ich oprávnenie na prístup, a to len prostredníctvom individuálnych totožností používateľov a režimov dôverného prístupu;

zabezpečuje, aby všetky orgány s právom na prístup do systému ECRIS-TCN vytvorili profily, ktoré opisujú funkcie a povinnosti osôb oprávnených vkladať, opravovať, vymazávať, prehliadať a vyhľadávať údaje, a aby tieto profily bez zbytočného odkladu sprístupnili národným dozorným orgánom na ich žiadosť;

h)	zabezpečuje, aby bolo možné overiť a určiť, ktorým orgánom, úradom a agentúram Únie sa môžu osobné údaje poskytnúť prostredníctvom zariadenia na prenos údajov;

i)	zabezpečuje, aby bolo možné overiť a určiť, ktoré údaje boli spracúvané v informačnom systéme ECRIS-TCN, kedy sa spracúvali a kto a na aký účel ich spracúval;

j)	zabraňuje neoprávnenému čítaniu, kopírovaniu, pozmeňovaniu alebo vymazaniu osobných údajov počas ich prenosu zo systému ECRIS-TCN a doň alebo počas prepravy nosičov údajov, a to najmä vhodnými technikami šifrovania;

k)	monitoruje účinnosť bezpečnostných opatrení uvedených v tomto odseku a prijíma nevyhnutné organizačné opatrenia týkajúce sa vlastného monitorovania a dozoru s cieľom zabezpečiť súlad s týmto nariadením.

4. Agentúra eu-LISA a členské štáty spolupracujú s cieľom zaistiť jednotný prístup k bezpečnosti údajov na základe procesu riadenia bezpečnostných rizík, ktorý sa vzťahuje na celý systém ECRIS-TCN.

Článok 20

Zodpovednosť

1. Všetky osoby alebo ktorýkoľvek členský štát, ktoré utrpeli majetkovú alebo nemajetkovú ujmu v dôsledku nezákonnej operácie spracúvania alebo akéhokoľvek iného úkonu nezlučiteľného s týmto nariadením, majú právo na náhradu škody od:

a)	členského štátu, ktorý je zodpovedný za vzniknutú škodu, alebo

b)	od agentúry eu-LISA, ak agentúra eu-LISA nedodržala svoje povinnosti stanovené v tomto nariadení alebo v nariadení (EÚ) 2018/1725.

Členský štát, ktorý je zodpovedný za vzniknutú škodu alebo agentúra eu-LISA sa úplne alebo čiastočne zbavia zodpovednosti, ak preukážu, že nie sú zodpovedné za udalosť, ktorá bola príčinou vzniknutej škody.

2. Ak v dôsledku akéhokoľvek neplnenia si povinností podľa tohto nariadenia zo strany členského štátu, Eurojustu, Europolu alebo Európskej prokuratúry vznikne škoda na systéme ECRIS-TCN, daný členský štát alebo Eurojust, Europol alebo Európska prokuratúra zodpovedá za túto škodu okrem prípadov, keď a v rozsahu, v akom agentúra eu-LISA alebo iný členský štát zúčastňujúci sa na systéme ECRIS-TCN neprijali primerané opatrenia na to, aby sa zabránilo vzniku škody alebo aby sa minimalizovali jej dôsledky.

3. Nároky voči členskému štátu na náhradu škody uvedené v odsekoch 1 a 2 sa riadia právom žalovaného členského štátu. Nároky voči agentúre eu-LISA, Eurojustu, Europolu a Európskej prokuratúry na náhradu škody uvedené v odsekoch 1 a 2 sa riadia ich príslušnými zakladajúcimi aktmi.

Článok 21

Vlastné monitorovanie

Členské štáty zabezpečia, aby každý ústredný orgán prijal opatrenia potrebné na zabezpečenie súladu s týmto nariadením a prípadne spolupracoval s dozornými orgánmi.

Článok 22

Sankcie

Každé zneužitie údajov vložených do systému ECRIS-TCN podlieha účinným, primeraným a odrádzajúcim sankciám alebo disciplinárnym opatreniam podľa vnútroštátneho práva alebo práva Únie.

KAPITOLA V

Práva a dozor v oblasti ochrany údajov

Článok 23

Prevádzkovateľ údajov a sprostredkovateľ údajov

1. Každý ústredný orgán sa považuje za prevádzkovateľa údajov podľa príslušných pravidiel Únie o ochrane údajov v prípade spracúvania osobných údajov ústredným orgánom členského štátu podľa tohto nariadenia.

2. Agentúra eu-LISA sa považuje za sprostredkovateľa údajov v súlade s nariadením (EÚ) 2018/1725 v prípade osobných údajov vkladaných do centrálneho systému členskými štátmi.

Článok 24

Účel spracúvania osobných údajov

1. Údaje vložené do centrálneho systému sa spracúvajú iba na účely identifikácie členských štátov, ktoré majú informácie z registra trestov o štátnych príslušníkoch tretích krajín.

2. S výnimkou riadne oprávnených zamestnancov Eurojustu, Europolu a Európskej prokuratúry, ktorí majú prístup do systému ECRIS-TCN na účely tohto nariadenia, je prístup do systému ECRIS-TCN vyhradený výlučne riadne oprávneným zamestnancom ústredných orgánov. Prístup je obmedzený na rozsah potrebný na plnenie úloh v súlade s daným účelom uvedeným v odseku 1 a je primeraný sledovaným cieľom.

Článok 25

Právo na prístup k údajom, ich opravu, vymazanie a obmedzenie ich spracúvania

1. Žiadosti štátnych príslušníkov tretích krajín týkajúce sa práv na prístup k osobným údajom, ich opravu, vymazanie a obmedzenie ich spracúvania, ktoré sú stanovené v príslušných pravidlách Únie o ochrane údajov, sa môžu adresovať ústrednému orgánu ktoréhokoľvek členského štátu.

2. Ak sa žiadosť podala inému členskému štátu než odsudzujúcemu členskému štátu, členský štát, ktorému sa žiadosť podala, ju bez zbytočného odkladu, najneskôr však do 10 pracovných dní od doručenia postúpi odsudzujúcemu členského štátu. Po doručení žiadosti odsudzujúci členský štát:

a)	začne ihneď konanie na kontrolu správnosti daných údajov a zákonnosti ich spracúvania v systéme ECRIS-TCN a

b)	bez zbytočného odkladu odpovie členskému štátu, ktorý žiadosť postúpil.

3. Ak sú údaje zaznamenané v systéme ECRIS-TCN nesprávne alebo sa spracúvali nezákonne, odsudzujúci členský štát ich opraví alebo vymaže v súlade s článkom 9. Odsudzujúci členský štát, prípadne členský štát, ktorému bola podaná žiadosť, bez zbytočného odkladu vydá dotknutej osobe písomné potvrdenie o tom, že sa prijali opatrenia na opravu alebo vymazanie údajov, ktoré sa jej týkajú. Odsudzujúci členský štát tiež bez zbytočného odkladu informuje každý iný členský štát, ktorý bol príjemcom informácie o odsúdeniach získanej zadaním dopytu do systému ECRIS-TCN, o tom, aké opatrenia sa prijali.

4. Ak odsudzujúci členský štát nesúhlasí s tvrdením, že údaje zaznamenané v systéme ECRIS-TCN sú nesprávne alebo sa spracúvali nezákonne, prijme správne alebo súdne rozhodnutie s písomným vysvetlením pre dotknutú osobu, prečo odmieta opraviť alebo vymazať údaje, ktoré sa jej týkajú. Ak je to vhodné, takéto prípady sa oznámia národnému dozornému orgánu.

5. Členský štát, ktorý prijal rozhodnutie podľa odseku 4, takisto poskytne danej osobe informácie vysvetľujúce kroky, ktoré môže podniknúť, ak vysvetlenie poskytnuté podľa odseku 4 nie je pre ňu akceptovateľné. Zahŕňajú informácie o postupe podania žaloby alebo sťažnosti príslušným orgánom alebo súdom daného členského štátu a každej pomoci vrátane pomoci národných dozorných orgánov, ktorá je dostupná podľa vnútroštátneho práva daného členského štátu.

6. Každá žiadosť podaná podľa odseku 1 musí obsahovať informácie potrebné na identifikáciu dotknutej osoby. Uvedené informácie sa využívajú výlučne na umožnenie výkonu práv uvedených v odseku 1 a ihneď potom sa vymažú.

7. Ak sa uplatňuje odsek 2, ústredný orgán, ktorému bola adresovaná žiadosť, uchová písomný záznam o tejto žiadosti, ako aj záznam o jej vybavení a o tom, ktorému orgánu bola postúpená. Na žiadosť národného dozorného orgánu mu ústredný orgán bezodkladne uvedený záznam poskytne. Ústredný orgán a národný dozorný orgán takýto záznam vymažú po troch rokoch od jeho vyhotovenia.

Článok 26

Spolupráca pri zabezpečovaní práv v oblasti ochrany údajov

1. Ústredné orgány vzájomne spolupracujú s cieľom zabezpečiť rešpektovanie práv stanovených v článku 25.

2. Národný dozorný orgán v každom členskom štáte poskytne dotknutej osobe na požiadanie informácie, ako môže uplatniť svoje právo na opravu alebo vymazanie údajov, ktoré sa jej týkajú, podľa príslušných pravidiel Únie o ochrane údajov.

3. Na účely tohto článku národný dozorný orgán členského štátu, ktorý údaje postúpil, a národný dozorný orgán členského štátu, ktorému bola žiadosť podaná, vzájomne spolupracujú.

Článok 27

Opravné prostriedky

Každá osoba má v odsudzujúcom členskom štáte, ktorý zamietol právo na prístup k údajom alebo právo na opravu alebo vymazanie údajov, ktoré sa jej týkajú, uvedené v článku 25, právo podať sťažnosť a právo na právny prostriedok nápravy v súlade s vnútroštátnym právom alebo právom Únie.

Článok 28

Dozor vykonávaný národnými dozornými orgánmi

1. Každý členský štát zabezpečí, aby národné dozorné orgány určené podľa príslušných pravidiel Únie o ochrane údajov monitorovali zákonnosť spracúvania osobných údajov uvedených v článkoch 5 a 6 vykonávaného zo strany dotknutého členského štátu, ako aj ich prenosu do systému ECRIS-TCN a z neho.

2. Národný dozorný orgán zabezpečí, aby sa aspoň každé tri roky od dátumu začatia prevádzky systému ECRIS-TCN vykonal audit operácií spracúvania údajov vo vnútroštátnych registroch trestov a databázach odtlačkov prstov týkajúcich sa výmeny údajov medzi týmito systémami a systémom ECRIS-TCN v súlade s príslušnými medzinárodnými audítorskými normami.

3. Členské štáty zabezpečia, aby mali ich národné dozorné orgány dostatočné prostriedky na plnenie úloh, ktorými sú poverené na základe tohto nariadenia.

4. Každý členský štát poskytuje všetky informácie, ktoré požadujú jeho národné dozorné orgány, a najmä informácie o činnostiach vykonávaných podľa článkov 12, 13 a 19. Každý členský štát poskytuje svojim národným dozorným orgánom prístup k svojim záznamom podľa článku 25 ods. 7 a k svojim logom podľa článku 31 ods. 6 a umožní im kedykoľvek prístup do všetkých svojich priestorov súvisiacich so systémom ECRIS-TCN.

Článok 29

Dozor vykonávaný európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov

1. Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov monitoruje, či sa činnosti agentúry eu-LISA v oblasti spracúvania osobných údajov súvisiace so systémom ECRIS-TCN vykonávajú v súlade s týmto nariadením.

2. Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov zabezpečí, aby sa aspoň každé tri roky vykonal v súlade s príslušnými medzinárodnými audítorskými normami audit činností agentúry eu-LISA v oblasti spracúvania osobných údajov. Správa o uvedenom audite sa zašle Európskemu parlamentu, Rade, Komisii, agentúre eu-LISA a dozorným orgánom. Agentúra eu-LISA môže k správe pred jej prijatím predložiť pripomienky.

3. Agentúra eu-LISA poskytne európskemu dozornému úradníkovi pre ochranu údajov informácie, o ktoré požiada, sprístupní mu všetky dokumenty a svoje logy uvedené v článku 31 a kedykoľvek mu umožní prístup do všetkých svojich priestorov.

Článok 30

Spolupráca medzi národnými dozornými orgánmi a európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov

Koordinovaný dozor nad systémom ECRIS-TCN sa zabezpečí v súlade s článkom 62 nariadenia (EÚ) 2018/1725.

Článok 31

Uchovávanie logov

1. Agentúra eu-LISA a príslušné orgány v súlade so svojimi povinnosťami zabezpečujú, aby sa všetky operácie spracúvania údajov v systéme ECRIS-TCN zalogovali v súlade s odsekom 2 na účely kontroly prípustnosti žiadostí, monitorovania integrity a bezpečnosti údajov a zákonnosti spracúvania údajov, ako aj na účely vlastného monitorovania.

2. V logoch sa uvádzajú tieto údaje:

a)	účel žiadosti o prístup k údajom systému ECRIS-TCN;

b)	prenesené údaje, ako sú uvedené v článku 5;

c)	odkaz na vnútroštátny spis;

d)	dátum a presný čas operácie;

e)	údaje použité na zadanie dopytu;

f)	identifikačnú značku úradníka, ktorý vykonal vyhľadávanie.

3. Z logov o prehliadaní a poskytovaní údajov musí byť zrejmá opodstatnenosť takýchto operácií.

4. Logy sa používajú iba na monitorovanie zákonnosti spracúvania údajov a zaistenie integrity a bezpečnosti údajov. Na monitorovanie a hodnotenie uvedené v článku 36 sa môžu použiť len logy obsahujúce údaje, ktoré nie sú osobnými údajmi. Uvedené logy sú primeranými opatreniami chránené proti neoprávnenému prístupu a vymažú sa po uplynutí troch rokov, ak nie sú potrebné na monitorovacie postupy, ktoré sa už začali.

5. Agentúra eu-LISA na požiadanie bez zbytočného odkladu sprístupní logy o svojich operáciách spracúvania ústredným orgánom.

6. Príslušné národné dozorné orgány zodpovedné za kontrolu prípustnosti žiadosti a monitorovanie zákonnosti spracúvania údajov a integrity a bezpečnosti údajov majú na požiadanie prístup k logom na účely plnenia svojich povinností. Ústredné orgány na požiadanie bez zbytočného odkladu sprístupnia logy o svojich operáciách spracúvania príslušným národným dozorným orgánom.

KAPITOLA VI

Záverečné ustanovenia

Článok 32

Využívanie údajov na vypracúvanie správ a štatistík

1. Riadne oprávnení zamestnanci agentúry eu-LISA, príslušných orgánov a Komisie majú prístup k údajom spracúvaným v rámci systému ECRIS-TCN výhradne na vypracúvanie správ a poskytovania štatistík bez toho, aby bola možná individuálna identifikácia.

2. Na účely odseku 1 agentúra eu-LISA zriadi, implementuje a vykonáva vo svojich technických zariadeniach hosting pre centrálny register obsahujúci údaje uvedené v odseku 1, ktoré umožňujú získať prispôsobiteľné správy a štatistiky bez toho, aby umožňovali individuálnu identifikáciu. Prístup do centrálneho registra sa poskytuje prostredníctvom zabezpečeného prístupu s kontrolou prístupu a osobitnými profilmi používateľov výhradne na účely vypracúvania správ a štatistík.

3. Postupy zavedené agentúrou eu-LISA na monitorovanie fungovania systému ECRIS-TCN uvedené v článku 36, ako aj referenčného vykonávania systému ECRIS zahŕňajú možnosť vytvárať pravidelné štatistiky na účely monitorovania.

Agentúra eu-LISA predkladá Komisii každý mesiac štatistiky týkajúce sa zaznamenávania, uchovávania a výmeny informácií extrahovaných z registrov trestov prostredníctvom systému ECRIS-TCN a referenčného vykonávania systému ECRIS. Agentúra eu-LISA zabezpečuje, aby nebolo možné identifikovať jednotlivcov na základe týchto štatistík. Agentúra eu-LISA poskytuje Komisii na jej žiadosť štatistiku konkrétnych aspektov týkajúcich sa vykonávania tohto nariadenia.

4. Členské štáty poskytujú agentúre eu-LISA štatistiky potrebné na plnenie jej povinností uvedených v tomto článku. Komisii poskytujú štatistiky o počte odsúdených štátnych príslušníkov tretích krajín, ako aj o počte odsúdení štátnych príslušníkov tretích krajín na svojom území.

Článok 33

Náklady

1. Náklady spojené so zriadením a prevádzkou centrálneho systému, komunikačnej infraštruktúry uvedenej v článku 4 ods. 1 písm. d), softvéru rozhrania a referenčného vykonávania systému ECRIS sa hradia zo všeobecného rozpočtu Únie.

2. Náklady na prepojenie s Eurojustom, Europolom a Európskou prokuratúrou k systému ECRIS-TCN sa hradia z ich príslušných rozpočtov.

3. Ostatné náklady hradia členské štáty, a to najmä náklady vyplývajúce z prepojenia existujúcich vnútroštátnych registrov trestov, databáz odtlačkov prstov a ústredných orgánov so systémom ECRIS-TCN, ako aj náklady na hosting referenčného vykonávania systému ECRIS.

Článok 34

Oznámenia

1. Každý členský štát oznámi agentúre eu-LISA svoj ústredný orgán alebo svoje ústredné orgány, ktoré majú prístup na účely vkladania, opravy, vymazávania, prehliadania alebo vyhľadávania údajov, ako aj akúkoľvek zmenu týkajúcu sa týchto orgánov.

2. Agentúra eu-LISA zabezpečí uverejnenie zoznamu ústredných orgánov oznámených členskými štátmi v Úradnom vestníku Európskej únie a tiež na svojom webovom sídle. Agentúra eu-LISA aktualizuje zoznam bez zbytočného odkladu po doručení oznámenia o zmene týkajúcej sa ústredného orgánu členského štátu.

Článok 35

Vkladanie údajov a začatie prevádzky

1. Komisia stanoví dátum, od ktorého členské štáty začnú vkladať údaje uvedené v článku 5 do systému ECRIS-TCN, a to vtedy, keď skonštatuje, že sa splnili tieto podmienky:

a)	prijali sa príslušné vykonávacie akty uvedené v článku 10;

b)	členské štáty validovali technické a právne opatrenia na získavanie a prenos údajov uvedených v článku 5 do systému ECRIS-TCN a oznámili ich Komisii;

c)	agentúra eu-LISA vykonala v spolupráci s členskými štátmi komplexný test systému ECRIS-TCN, pričom použila anonymné testovacie údaje.

2. Keď Komisia stanoví dátum začatia vkladania údajov podľa odseku 1, oznámi ho členským štátom. V lehote dvoch mesiacov po uvedenom dátume členské štáty vložia údaje uvedené v článku 5 do systému ECRIS-TCN, pričom zohľadnia článok 41 ods. 2.

3. Po uplynutí lehoty uvedenej v odseku 2 vykoná agentúra eu-LISA v spolupráci s členskými štátmi záverečný test systému ECRIS-TCN.

4. Keď sa test uvedený v odseku 3 skončí úspešne a agentúra eu-LISA sa domnieva, že systém ECRIS-TCN je pripravený na začatie prevádzky, oznámi to Komisii. Komisia informuje Európsky parlament a Radu o výsledkoch testu a rozhodne o dátume začatia prevádzky systému ECRIS-TCN.

5. Rozhodnutie Komisie o dátume začatia prevádzky systému ECRIS-TCN uvedené v odseku 4 sa uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie.

6. Členské štáty začnú používať systém ECRIS-TCN od dátumu, ktorý určí Komisia v súlade s odsekom 4.

7. Komisia môže pri prijímaní rozhodnutí podľa tohto článku stanoviť rôzne dátumy na vloženie alfanumerických údajov a údajov o odtlačkoch prstov do systému ECRIS-TCN uvedených v článku 5, ako aj na začatie prevádzky v súvislosti s týmito rôznymi kategóriami údajov.

Článok 36

Monitorovanie a hodnotenie

1. Agentúra eu-LISA zabezpečuje, aby existovali postupy na monitorovanie vývoja systému ECRIS-TCN, a to pokiaľ ide o ciele týkajúce sa plánovania a nákladov, a na monitorovanie fungovania systému ECRIS-TCN a referenčného vykonávania systému ECRIS vzhľadom na ciele týkajúce sa technických výstupov, nákladovej efektívnosti, bezpečnosti a kvality služby.

2. Na účely monitorovania fungovania systému ECRIS-TCN a technickej údržby má agentúra eu-LISA prístup k potrebným informáciám, ktoré sa týkajú operácií spracúvania údajov vykonávaných v systéme ECRIS-TCN a v referenčnom vykonávaní systému ECRIS.

3. Do 12. decembra2019 a následne každých šesť mesiacov počas fázy návrhu a vývoja predloží agentúra eu-LISA Európskemu parlamentu a Rade správu o aktuálnom stave vývoja systému ECRIS-TCN a referenčného vykonávania ECRIS.

4. Správa uvedená v odseku 3 obsahuje prehľad aktuálnych nákladov a pokroku projektu, posúdenie finančného vplyvu, ako aj informácie o prípadných technických problémoch a rizikách, ktoré môžu mať vplyv na celkové náklady na systém ECRIS-TCN hradené zo všeobecného rozpočtu Únie podľa článku 33.

5. Ak v procese vývoja dôjde k podstatnému omeškaniu, agentúra eu-LISA bezodkladne informuje Európsky parlament a Radu o dôvodoch tohto omeškania, ako aj o jeho časových a finančných dôsledkoch.

6. Po dokončení vývoja systému ECRIS-TCN a referenčného vykonávania systému ECRIS agentúra eu-LISA predloží Európskemu parlamentu a Rade správu s vysvetlením toho, ako boli dosiahnuté ciele, najmä v súvislosti s plánovaním a nákladmi, a s odôvodnením akýchkoľvek odchýlok.

7. Agentúra eu-LISA informuje Európsky parlament a Radu o technickej modernizácii systému ECRIS-TCN, ktorá by si mohla vyžadovať podstatné náklady.

8. Dva roky po začatí prevádzky systému ECRIS-TCN a potom každý rok agentúra eu-LISA predkladá Komisii správu o technickom fungovaní systému ECRIS-TCN a referenčnom vykonávaní systému ECRIS vrátane jeho bezpečnosti, najmä na základe štatistík týkajúcich sa fungovania a využívania systému ECRIS-TCN a výmeny informácií z registrov trestov prostredníctvom referenčného vykonávania systému ECRIS.

9. Štyri roky po začatí prevádzky systému ECRIS-TCN a potom každé štyri roky Komisia vypracuje celkové hodnotenie systému ECRIS-TCN a referenčného vykonávania systému ECRIS. Takto vypracovaná správa o celkovom hodnotení obsahuje posúdenie uplatňovania tohto nariadenia a preskúmanie dosiahnutých výsledkov v porovnaní so stanovenými cieľmi a vplyvu na základné práva. Správa tiež obsahuje posúdenie, či naďalej pretrváva odôvodnenosť prevádzky systému ECRIS-TCN, posúdenie primeranosti použitia biometrických údajov na účely systému ECRIS-TCN, bezpečnosti systému ECRIS-TCN a bezpečnostného vplyvu na budúce operácie. Hodnotenie zahŕňa akékoľvek potrebné odporúčania. Komisia postúpi správu Európskemu parlamentu, Rade, európskemu dozornému úradníkovi pre ochranu údajov a Agentúre Európskej únie pre základné práva.

10. Okrem toho prvé celkové hodnotenie uvedené v odseku 9 zahŕňa posúdenie:

a)	rozsahu, v akom na základe relevantných štatistických údajov a ďalších informácií od členských štátov vkladanie informácií o totožnosti občanov Únie, ktorí sú zároveň štátnymi príslušníkmi tretích krajín, do systému ECRIS-TCN prispelo k dosahovaniu cieľov tohto nariadenia;

b)	toho, či by niektoré členské štáty mohli pokračovať v používaní vnútroštátneho softvéru na vykonávanie systému ECRIS, ako sa uvádza v článku 4;

c)	vkladania údajov o odtlačkoch prstov do systému ECRIS-TCN, a najmä uplatňovania minimálnych kritérií uvedených v článku 5 ods. 1 písm. b) bode ii);

d)	vplyvu systémov ECRIS a ECRIS-TCN na ochranu osobných údajov.

V prípade potreby sa k posúdeniu priložia legislatívne návrhy. Následné celkové hodnotenia môžu obsahovať posúdenie jedného alebo všetkých týchto aspektov.

11. Členské štáty, Eurojust, Europol a Európska prokuratúra poskytnú agentúre eu-LISA a Komisii informácie potrebné na vypracovanie správ uvedených v odsekoch 3, 8 a 9 podľa kvantitatívnych ukazovateľov, ktoré vopred vymedzí Komisia a/alebo agentúra eu-LISA. Uvedené informácie nesmú ohroziť pracovné metódy ani obsahovať informácie, ktoré odhaľujú zdroje, zamestnancov alebo vyšetrovania.

12. Ak je to vhodné, dozorné orgány poskytnú agentúre eu-LISA a Komisii informácie potrebné na vypracovanie správ uvedených v odseku 9 podľa kvantitatívnych ukazovateľov, ktoré vopred vymedzí Komisia a/alebo agentúra eu-LISA. Uvedené informácie nesmú ohroziť pracovné metódy ani obsahovať informácie, ktoré odhaľujú zdroje, zamestnancov alebo vyšetrovania.

13. Agentúra eu-LISA poskytuje Komisii informácie potrebné na vypracovanie celkových hodnotení uvedených v odseku 9.

Článok 37

Delegovanie právomoci

1. Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 6 ods. 2 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú od 11. júna 2019.

3. Delegovanie právomoci uvedené v článku 6 ods. 2 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4. Komisia pred prijatím delegovaného aktu konzultuje s odborníkmi určenými jednotlivými členskými štátmi v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva.

5. Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po jeho prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

6. Delegovaný akt prijatý podľa článku 6 ods. 2 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.

Článok 38

Postup výboru

1. Komisii pomáha výbor. Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

2. Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

Ak výbor nevydá žiadne stanovisko, Komisia neprijme návrh vykonávacieho aktu a uplatňuje sa článok 5 ods. 4 tretí pododsek nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

Článok 39

Poradná skupina

Agentúra eu-LISA zriadi poradnú skupinu s cieľom získať odborné znalosti týkajúce sa systému ECRIS-TCN a referenčného vykonávania systému ECRIS, a to najmä pri príprave svojho ročného pracovného programu a výročnej správy o činnosti. Počas fázy návrhu a vývoja sa uplatňuje článok 11 ods. 9.

Článok 40

Zmeny nariadenia (EÚ) 2018/1726

Nariadenie (EÚ) 2018/1726 sa mení takto:

1.	V článku 1 sa odsek 4 nahrádza takto: „4. Agentúra je zodpovedná za prípravu, vývoj alebo prevádzkové riadenie systému vstup/výstup, siete DubliNet, Európskeho systému pre cestovné informácie a povolenia (ETIAS), systému ECRIS-TCN a referenčného vykonávania systému ECRIS.“

Vkladá sa tento článok:

„Článok 8a

Úlohy súvisiace so systémom ECRIS-TCN a referenčným vykonávaním systému ECRIS

V súvislosti so systémom ECRIS-TCN a s referenčným vykonávaním systému ECRIS agentúra vykonáva:

a)	úlohy zverené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/816 (*1);

b)	úlohy súvisiace s odbornou prípravou v oblasti technického používania systému ECRIS-TCN a referenčného vykonávania systému ECRIS.

(*1) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/816 zo 17. apríla 2019, ktorým sa zriaďuje centralizovaný systém na identifikáciu členských štátov, ktoré majú informácie o odsúdeniach štátnych príslušníkov tretích krajín a osôb bez štátnej príslušnosti (ECRIS-TCN), s cieľom doplniť Európsky informačný systém registrov trestov, a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2018/1726 (Ú. v. EÚ L 135, 22.5.2019, s. 1).“"

3.	V článku 14 sa odsek 1 nahrádza takto: „1. Agentúra monitoruje vývoj v oblasti výskumu, ktorý je relevantný pre prevádzkové riadenie systémov SIS II, VIS, Eurodac, vstup/výstup, ETIAS, DubliNet ECRIS-TCN a iných rozsiahlych informačných systémov, ako sa uvádza v článku 1 ods. 5“

V článku 19 sa odsek 1 mení takto:

Písmeno ee) sa nahrádza takto:

„ee)

prijíma správy o vývoji systému vstup/výstup podľa článku 72 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2017/2226; správy o vývoji systému ETIAS podľa článku 92 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2018/1240 a správy o vývoji systému ECRIS-TCN a referenčného vykonávania systému ECRIS podľa článku 36 ods. 3 nariadenia (EÚ) 2019/816;“.

Písmeno ff) sa nahrádza takto:

„ff)

prijíma správy o technickom fungovaní systému SIS II podľa článku 50 ods. 4 nariadenia (ES) č. 1987/2006 a článku 66 ods. 4 rozhodnutia 2007/533/SVV, systému VIS podľa článku 50 ods. 3 nariadenia (ES) č. 767/2008 a článku 17 ods. 3 rozhodnutia 2008/633/SVV, systému vstup/výstup podľa článku 72 ods. 4 nariadenia (EÚ) 2017/2226, systému ETIAS podľa článku 92 ods. 4 nariadenia (EÚ) 2018/1240, systému ECRIS-TCN a referenčného vykonávania systému ECRIS podľa článku 36 ods. 8 nariadenia (EÚ) 2019/816;“.

Písmeno hh) sa nahrádza takto:

„hh)

predkladá formálne pripomienky k správam európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov o auditoch vykonaných podľa článku 45 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1987/2006, článku 42 ods. 2 nariadenia (ES) č. 767/2008 a článku 31 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 603/2013, článku 56 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2017/2226, článku 67 nariadenia (EÚ) 2018/1240 a článku 29 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2019/816 a v nadväznosti na výsledky týchto auditov zabezpečuje prijatie vhodných následných opatrení;“.

Vkladá sa toto písmeno:

„lla)

predkladá Komisii štatistiky týkajúce sa systému ECRIS-TCN a referenčného vykonávania systému ECRIS podľa článku 32 ods. 3 druhého pododseku nariadenia (EÚ) 2019/816;“.

Písmeno mm) sa nahrádza takto:

„mm)

zabezpečuje každoročné uverejňovanie zoznamu príslušných orgánov oprávnených priamo vyhľadávať údaje nachádzajúce sa v systéme SIS II podľa článku 31 ods. 8 nariadenia (ES) č. 1987/2006 a článku 46 ods. 8 rozhodnutia 2007/533/SVV, ako aj zoznamu úradov vnútroštátnych systémov SIS II (N.SIS II) a útvarov SIRENE podľa článku 7 ods. 3 nariadenia (ES) č. 1987/2006 a článku 7 ods. 3 rozhodnutia 2007/533/SVV, ako aj zoznamu príslušných orgánov podľa článku 65 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2017/2226, zoznamu príslušných orgánov podľa článku 87 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2018/1240 a zoznamu ústredných orgánov podľa článku 34 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2019/816;“.

5.	V článku 22 ods. 4 sa za tretí pododsek vkladá tento pododsek: „Eurojust, Europol a Európska prokuratúra sa môžu taktiež zúčastňovať na zasadnutiach správnej rady ako pozorovatelia, keď je na programe otázka týkajúca sa systému ECRIS-TCN vo vzťahu k uplatňovaniu nariadenia (EÚ) 2019/816.“

V článku 24 ods. 3 sa písmeno p) nahrádza takto:

„p)

stanovenie požiadaviek na zachovávanie dôvernosti bez toho, aby bol dotknutý článok 17 Služobného poriadku úradníkov, a to v záujme dosiahnutia súladu s článkom 17 nariadenia (ES) č. 1987/2006, článkom 17 rozhodnutia 2007/533/SVV, článkom 26 ods. 9 nariadenia (ES) č. 767/2008, článkom 4 ods. 4 nariadenia (EÚ) č. 603/2013, článkom 37 ods. 4 nariadenia (EÚ) 2017/2226, článkom 74 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2018/1240 a článkom 11 ods. 16 nariadenia (EÚ) 2019/816;“.

Do článku 27 ods. 1 sa vkladá toto písmeno:

„da)	poradná skupina pre systém ECRIS-TCN;“.

Článok 41

Vykonávacie a prechodné ustanovenia

1. Členské štáty prijmú opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s týmto nariadením čo najskôr, aby sa zaistilo riadne fungovanie systému ECRIS-TCN.

2. V prípade odsúdení vynesených pred dátumom začatia vkladania údajov v súlade s článkom 35 ods. 1 vytvoria ústredné orgány jednotlivé dátové záznamy v centrálnom systéme takto:

a)	alfanumerické údaje sa vložia do centrálneho systému do konca lehoty uvedenej v článku 35 ods. 2;

b)	údaje o odtlačkoch prstov sa vložia do centrálneho systému do dvoch rokov po začatí prevádzky v súlade s článkom 35 ods. 4.

Článok 42

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné v členských štátoch v súlade so zmluvami.

V Štrasburgu 17. apríla 2019

Za Európsky parlament

predseda

A. TAJANI

Za Radu

predseda

G. CIAMBA

(1) Pozícia Európskeho parlamentu z 12. marca 2019 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady z 9. apríla 2019.

(2) Rámcové rozhodnutie Rady 2008/675/SVV z 24. júla 2008 o zohľadňovaní odsúdení v členských štátoch Európskej únie v novom trestnom konaní (Ú. v. EÚ L 220, 15.8.2008, s. 32).

(3) Rámcové rozhodnutie Rady 2009/315/SVV z 26. februára 2009 o organizácii a obsahu výmeny informácií z registra trestov medzi členskými štátmi (Ú. v. EÚ L 93, 7.4.2009, s. 23).

(4) Rozhodnutie Rady 2009/316/SVV zo 6. apríla 2009 o zriadení Európskeho informačného systému registrov trestov (ECRIS) podľa článku 11 rámcového rozhodnutia 2009/315/SVV (Ú. v. EÚ L 93, 7.4.2009, s. 33).

(5) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1726 zo 14. novembra 2018 o Agentúre Európskej únie na prevádzkové riadenie rozsiahlych informačných systémov v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti (eu-LISA) a o zmene nariadenia (ES) č. 1987/2006 a rozhodnutia Rady 2007/533/SVV a o zrušení nariadenia (EÚ) č. 1077/2011 (Ú. v. EÚ L 295, 21.11.2018, s. 99).

(6) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/93/EÚ z 13. decembra 2011 o boji proti sexuálnemu zneužívaniu a sexuálnemu vykorisťovaniu detí a proti detskej pornografii, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2004/68/SVV (Ú. v. EÚ L 335, 17.12.2011, s. 1).

(7) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1727 zo 14. novembra 2018 o Agentúre Európskej únie pre justičnú spoluprácu v trestných veciach (Eurojust) a o nahradení a zrušení rozhodnutia Rady 2002/187/SVV (Ú. v. EÚ L 295, 21.11.2018, s. 138).

(8) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/794 z 11. mája 2016 o Agentúre Európskej únie pre spoluprácu v oblasti presadzovania práva (Europol), ktorým sa nahrádzajú a zrušujú rozhodnutia Rady 2009/371/SVV, 2009/934/SVV, 2009/935/SVV, 2009/936/SVV a 2009/968/SVV (Ú. v. EÚ L 135, 24.5.2016, s. 53).

(9) Nariadenie Rady (EÚ) 2017/1939 z 12. októbra 2017, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca na účely zriadenia Európskej prokuratúry (Ú. v. EÚ L 283, 31.10.2017, s. 1).

(10) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/680 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov príslušnými orgánmi na účely predchádzania trestným činom, ich vyšetrovania, odhaľovania alebo stíhania alebo na účely výkonu trestných sankcií a o voľnom pohybe takýchto údajov a o zrušení rámcového rozhodnutia Rady 2008/977/SVV (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 89).

(11) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 1).

(12) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725 z 23. októbra 2018 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami Únie a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 45/2001 a rozhodnutie č. 1247/2002/ES (Ú. v. EÚ L 295, 21.11.2018, s. 39).

(13) Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.

(14) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).

(15) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 z 18. decembra 2000 o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi Spoločenstva a o voľnom pohybe takýchto údajov (Ú. v. ES L 8, 12.1.2001, s. 1).

(16) Ú. v. EÚ C 55, 14.2.2018, s. 4.

(17) Ú. v. ES L 56, 4.3.1968, s. 1.