(1)

Spojené kráľovstvo 29. marca 2017 oznámilo Európskej rade svoj úmysel vystúpiť z Únie podľa článku 50 Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“). Európska rada 21. marca 2019 súhlasila s predĺžením lehoty stanovenej v článku 50 ods. 3 Zmluvy o EÚ do 22. mája 2019, ak Dolná komora Spojeného kráľovstva schváli Dohodu o vystúpení Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska z Európskej únie a z Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (2) (ďalej len „dohoda o vystúpení“). Ak Dolná komora Spojeného kráľovstva neschváli dohodu o vystúpení, Európska rada súhlasila s predĺžením uvedenej lehoty do 12. apríla 2019.

(2)

Podľa článku 21 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) a podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/38/ES (3) majú občania Únie právo voľne sa pohybovať a zdržiavať na území členských štátov vrátane práva na vstup na územie členských štátov bez víz alebo rovnocenných formalít.

(3)

V dôsledku vystúpenia Spojeného kráľovstva z Únie sa zmluvy a smernica 2004/38/ES, ako aj právo na vstup na územie členských štátov bez víz alebo rovnocenných formalít, prestanú uplatňovať na štátnych príslušníkov Spojeného kráľovstva, ktorí sú britskými občanmi. Preto je potrebné zahrnúť Spojené kráľovstvo do jednej z príloh k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1806 (4). V prílohe I sa uvádza zoznam tretích krajín, ktorých štátni príslušníci musia mať pri prekračovaní vonkajších hraníc členských štátov víza, a v prílohe II sa uvádza zoznam tretích krajín, ktorých štátni príslušníci sú od tejto povinnosti oslobodení.

(4)

Gibraltár nie je súčasťou Spojeného kráľovstva. Právo Únie sa na Gibraltár vzťahuje v rozsahu stanovenom v Akte o pristúpení z roku 1972 iba na základe článku 355 ods. 3 ZFEÚ. Doplnenie Spojeného kráľovstva do časti 1 prílohy II k nariadeniu (EÚ) 2018/1806 sa nebude vzťahovať na občanov britských zámorských území, ktorí svoje občianstvo nadobudli v spojení s Gibraltárom. Gibraltár by sa mal preto spolu s ostatnými britskými zámorskými územiami zaradiť do časti 3 prílohy II k nariadeniu (EÚ) 2018/1806.

(5)

Kritériá, ktoré by sa mali na základe individuálneho posúdenia zohľadniť pri určovaní tretích krajín, ktorých štátni príslušníci podliehajú vízovej povinnosti alebo sú od tejto povinnosti oslobodení, sú stanovené v článku 1 nariadenia (EÚ) 2018/1806. Uvedené kritériá zahŕňajú kritériá súvisiace s nelegálnym prisťahovalectvom, verejným poriadkom a bezpečnosťou štátu, hospodárskymi výhodami, najmä z hľadiska cestovného ruchu a zahraničného obchodu, a s vonkajšími vzťahmi Únie s príslušnými tretími krajinami, vrátane – predovšetkým – rešpektovania ľudských práv a základných slobôd, ako aj dôsledkov regionálnej súdržnosti a reciprocity.

(6)

Vzhľadom na všetky kritériá uvedené v článku 1 nariadenia (EÚ) 2018/1806 je vhodné štátnych príslušníkov Spojeného kráľovstva, ktorí sú britskými občanmi, pri cestovaní na územie členských štátov oslobodiť od vízovej povinnosti. Bezvízový styk by vzhľadom na geografickú blízkosť, prepojenie medzi hospodárstvami, úroveň obchodu a rozsah krátkodobých pohybov osôb medzi Spojeným kráľovstvom a Úniou na účely podnikania a rekreačné alebo iné účely mal uľahčiť cestovný ruch a hospodársku činnosť, a tým by bol pre Úniu prospešný.

(7)

Spojené kráľovstvo by sa preto malo zaradiť do prílohy II k nariadeniu (EÚ) 2018/1806, pokiaľ ide o britských občanov.

(8)

Toto nariadenie sa zakladá na očakávaní, že Spojené kráľovstvo v záujme zachovania úzkych vzťahov poskytne úplnú vízovú reciprocitu štátnym príslušníkom všetkých členských štátov. Ak Spojené kráľovstvo v budúcnosti zavedie vízovú povinnosť pre štátnych príslušníkov aspoň jedného členského štátu, mal by sa uplatniť mechanizmus reciprocity stanovený v článku 7 nariadenia (EÚ) 2018/1806. Európsky parlament, Rada, Komisia a členské štáty by mali konať bezodkladne, pokiaľ ide o uplatňovanie tohto mechanizmu reciprocity. Komisia by mala dodržiavanie zásady reciprocity nepretržite monitorovať a okamžite informovať Európsky parlament a Radu o akomkoľvek vývoji, ktorý by mohol dodržiavanie uvedenej zásady ohroziť.

(9)

Pokiaľ ide o Island a Nórsko, toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis v zmysle Dohody uzavretej medzi Radou Európskej únie a Islandskou republikou a Nórskym kráľovstvom o pridružení Islandskej republiky a Nórskeho kráľovstva pri vykonávaní, uplatňovaní a rozvoji schengenského acquis (5), ktoré patria do oblasti uvedenej v článku 1 bode B rozhodnutia Rady 1999/437/ES (6).

(10)

Pokiaľ ide o Švajčiarsko, toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis v zmysle Dohody medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení Švajčiarskej konfederácie k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis (7), ktoré patria do oblasti uvedenej v článku 1 bodoch B a C rozhodnutia 1999/437/ES v spojení s článkom 3 rozhodnutia Rady 2008/146/ES (8).

(11)

Pokiaľ ide o Lichtenštajnsko, toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis v zmysle Protokolu medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom, Švajčiarskou konfederáciou a Lichtenštajnským kniežatstvom o pristúpení Lichtenštajnského kniežatstva k Dohode medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení Švajčiarskej konfederácie k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis (9), ktoré patria do oblasti uvedenej v článku 1 bodoch B a C rozhodnutia 1999/437/ES v spojení s článkom 3 rozhodnutia Rady 2011/350/EÚ (10).

(12)

Toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis, na ktorých sa Spojené kráľovstvo nezúčastňuje v súlade s rozhodnutím Rady 2000/365/ES (11); Spojené kráľovstvo sa preto nezúčastňuje na prijatí tohto nariadenia, nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu.

(13)

Toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis, na ktorých sa Írsko nezúčastňuje v súlade s rozhodnutím Rady 2002/192/ES (12); Írsko sa preto nezúčastňuje na prijatí tohto nariadenia, nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu.

(14)

Toto nariadenie predstavuje akt, ktorý je založený na schengenskom acquis alebo s ním inak súvisí v zmysle článku 3 ods. 1 aktu o pristúpení z roku 2003, článku 4 ods. 1 aktu o pristúpení z roku 2005 a článku 4 ods. 1 aktu o pristúpení z roku 2011.

(15)

Toto nariadenie by malo nadobudnúť účinnosť dňom nasledujúcim po dni, keď sa na Spojené kráľovstvo prestane uplatňovať právo Únie.

(16)

Nariadenie (EÚ) 2018/1806 by sa preto malo zmeniť,