DELEGOVANÉ NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2019/348

z 25. októbra 2018,

ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ, pokiaľ ide o regulačné technické predpisy, v ktorých sa stanovujú kritériá na posúdenie vplyvu zlyhania inštitúcie na finančné trhy, ostatné inštitúcie a podmienky financovania

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ z 15. mája 2014, ktorou sa stanovuje rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností a ktorou sa mení smernica Rady 82/891/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/24/ES, 2002/47/ES, 2004/25/ES, 2005/56/ES, 2007/36/ES, 2011/35/EÚ, 2012/30/EÚ a 2013/36/EÚ a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 a (EÚ) č. 648/2012 (1), a najmä na jej článok 4 ods. 6,

keďže:

(1)

S cieľom určiť, či by mali členské štáty stanoviť zjednodušené povinnosti pre inštitúcie patriace do ich jurisdikcií, v článku 4 ods. 1 smernice 2014/59/EÚ sa od týchto členských štátov vyžaduje, aby zabezpečili, aby príslušné orgány a orgány pre riešenie krízových situácií posúdili vplyv, ktorý by zlyhanie inštitúcie mohlo mať vzhľadom na viacero faktorov špecifikovaných v uvedenom článku.

(2)

Toto posúdenie by malo byť odlišné od akéhokoľvek iného posúdenia, ktoré majú vykonať orgány pre riešenie krízových situácií, a nemalo by predurčovať akékoľvek iné posúdenie, najmä akékoľvek posúdenie riešiteľnosti krízovej situácie inštitúcie alebo skupiny alebo toho, či sú splnené podmienky pre riešenie krízovej situácie uvedené v smernici 2014/59/EÚ a nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 806/2014 (2).

(3)

Určenie kritérií uvedených v článku 4 ods. 1 smernice 2014/59/EÚ by malo byť praktické, efektívne a účinné. Vplyv, ktorý môže mať zlyhanie inštitúcie, by sa preto mal posúdiť, a to najprv na základe kvantitatívnych kritérií a následne na základe kvalitatívnych kritérií. Vo všeobecnosti by sa posúdenie založené na kvalitatívnych kritériách malo vykonať len v prípade, že posúdenie na základe kvantitatívnych kritérií nevedie k záveru, že vzhľadom na vplyv, ktorý by mohlo mať zlyhanie inštitúcie, požaduje skôr uplatňovanie povinností v plnom rozsahu, a nie iba uplatňovanie zjednodušených povinností.

(4)

Na zabezpečenie konvergentného a účinného uplatňovania tohto nariadenia by príslušné orgány a orgány pre riešenie krízových situácií mali kvantitatívne kritériá posúdiť vo vzťahu k spoločnej prahovej hodnote Únie vo forme celkového kvantitatívneho skóre. Príslušné orgány a orgány pre riešenie krízových situácií by toto celkové kvantitatívne skóre mali vypočítať na základe súboru ukazovateľov, a to s použitím hodnôt z príslušného rámca vykazovania na účely dohľadu stanoveného vo vykonávacom nariadení (EÚ) č. 680/2014 (3).

(5)

Na to, aby sa zabezpečila želateľná rovnováha z hľadiska očakávaného podielu inštitúcií neoprávnených uplatňovať zjednodušené povinnosti v rámci členských štátov a výskytu neoprávnených inštitúcií v jednotlivých členských štátov, by sa prahová hodnota Únie pre celkové kvantitatívne skóre pre úverové inštitúcie mala v zásade určiť na úrovni 25 bázických bodov. Príslušné orgány a orgány pre riešenie krízových situácií by však mali mať možnosť zvýšiť alebo znížiť prahovú hodnotu na úrovni 25 bázických bodov a stanoviť ju v škále od 0 do 105 bázických bodov v závislosti od špecifík bankového sektora členského štátu. Vysoko koncentrovaný bankový sektor môže odôvodňovať vyššiu prahovú hodnotu, zatiaľ čo veľký počet menších inštitúcií v kombinácii s malým množstvom veľkých inštitúcií môže viesť k nižšej prahovej hodnote. Prahová hodnota by mala zabezpečiť primeranú rovnováhu medzi kumulatívnou hodnotou celkových aktív úverových inštitúcií, ktoré by mohli byť oprávnené uplatňovať zjednodušené povinnosti v danom členskom štáte, a úverových inštitúcií, ktoré by boli neoprávnené na základe kvantitatívneho posúdenia.

(6)

Príslušné orgány a orgány pre riešenie krízových situácií by mali použiť vhodné zástupné ukazovatele na základe národných všeobecne uznávaných účtovných zásad (GAAP), pokiaľ v rámci vykazovania na účely dohľadu nedostali od inštitúcií hodnoty ukazovateľov. Príslušné orgány alebo orgány pre riešenie krízových situácií by mali mať možnosť priradiť hodnotu nula k relevantným ukazovateľom v prípade, že identifikácia zástupných ukazovateľov by bola neprimerane zaťažujúca. Táto možnosť by sa však mala vzťahovať len na inštitúcie, ktoré nevykazujú vzor 20 na základe článku 5 písm. a) bodu 4 vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 680/2014 z dôvodu, že neprekračujú prahovú hodnotu stanovenú v uvedenom článku.

(7)

S cieľom zabezpečiť, aby bol prístup uplatnený v tomto nariadení plne v súlade so zásadou proporcionality, a s cieľom eliminovať neprimerané zaťaženie by malo byť možné, aby sa malé úverové inštitúcie kvantitatívne posúdili len na základe ich veľkosti. Príslušné orgány a orgány pre riešenie krízových situácií by preto mali mať možnosť dospieť k záveru, že je nepravdepodobné, že zlyhanie malej úverovej inštitúcie by malo významný negatívny vplyv na finančné trhy, ostatné inštitúcie alebo podmienky financovania, a to bez uplatnenia celkového kvantitatívneho skóre, pokiaľ ich kvalitatívne posúdenie podporuje tento záver. Vo vzťahu k týmto malým úverovým inštitúciám by sa malo primeraným spôsobom vykonať aj posúdenie kvalitatívnych kritérií.

(8)

S cieľom zabezpečiť účinnosť a efektívnosť posúdenia vplyvu zlyhania inštitúcie na finančné trhy, ostatné inštitúcie alebo podmienky financovania by špecifikácie kvantitatívnych a kvalitatívnych kritérií mali vychádzať z podmienok a kategórií, ktoré sú už stanovené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ (4).

(9)

Konkrétne, podľa článku 131 ods. 2 smernice 2013/36/EÚ globálne systémovo významné inštitúcie (G-SII) sa ako také určujú okrem iného na základe ich veľkosti, prepojenia s finančným systémom a cezhraničnej činnosti. Keďže tieto kritériá sa do značnej miery prekrývajú s kritériami podľa článku 4 ods. 1 smernice 2014/59/EÚ, príslušné orgány a orgány pre riešenie krízových situácií by mali mať možnosť rozhodnúť o tom, že je pravdepodobné, že zlyhanie G-SII by malo významný negatívny vplyv na finančné trhy, ostatné inštitúcie alebo podmienky financovania, a to bez potreby vykonať kvantitatívne posúdenie.

(10)

Navyše, podľa článku 131 ods. 3 smernice 2013/36/EÚ inak systémovo významné inštitúcie (O-SII) sa ako také identifikujú okrem iného na základe ich veľkosti, dôležitosti pre hospodárstvo Únie alebo hospodárstvo príslušného členského štátu, významu ich cezhraničných činností a ich prepojenia s finančným systémom. Keďže tieto kritériá sú veľmi podobné kritériám podľa článku 4 ods. 1 smernice 2014/59/EÚ, príslušné orgány a orgány pre riešenie krízových situácií by mali mať možnosť rozhodnúť o tom, že je pravdepodobné, že zlyhanie O-SII by malo významný negatívny vplyv na finančné trhy, ostatné inštitúcie alebo podmienky financovania, a to bez potreby vykonať kvantitatívne posúdenie.

(11)

Navyše, v článku 107 ods. 3 smernice 2013/36/EÚ sa od Európskeho orgánu pre bankovníctvo (EBA) vyžaduje, aby vydal usmernenia o spoločných postupoch a metodike postupu preskúmania a hodnotenia orgánom dohľadu v súlade s článkom 16 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 (5). Od príslušných orgánov a finančných inštitúcií, ktorým sú tieto usmernenia určené, sa vyžaduje, aby na ich dodržanie vynaložili maximálne úsilie. Kategorizácia podľa usmernení orgánu EBA o postupe preskúmania a hodnotenia orgánmi dohľadu zo strany príslušných orgánov by sa preto mala zohľadniť v kontexte posúdenia podľa článku 4 ods. 1 smernice 2014/59/EÚ. Príslušné orgány zaraďujú inštitúcie do štyroch kategórií. Prvú kategóriu (kategória 1 postupu preskúmania a hodnotenia orgánmi dohľadu) tvoria G-SII a O-SII a prípadne ďalšie inštitúcie, ktoré takto kategorizoval príslušný orgán na základe ich veľkosti, internej organizácie a povahy, rozsahu a zložitosti ich činností. V súlade s tým v prípade, že príslušný orgán určil, že inštitúcia patrí do kategórie 1 postupu preskúmania a hodnotenia orgánmi dohľadu, by príslušné orgány a orgány pre riešenie krízových situácií mali mať možnosť rozhodnúť o tom, že je pravdepodobné, že zlyhanie inštitúcie by malo významný negatívny vplyv na finančné trhy, ostatné inštitúcie alebo podmienky financovania, a to bez potreby vykonať kvantitatívne posúdenie.

(12)

S cieľom zabezpečiť konzistentné posudzovanie inštitúcií je potrebné stanoviť minimálny zoznam hľadísk, na základe ktorých by príslušné orgány a orgány pre riešenie krízových situácií mali vykonávať kvalitatívne posúdenia, a to bez toho, že by sa týmto orgánom bránilo v zohľadnení ďalších relevantných hľadísk. V minimálnom zozname kvalitatívnych hľadísk by sa mali uviesť okolnosti, ktoré naznačujú, že zlyhanie inštitúcie by malo významný negatívny vplyv na finančné trhy, ostatné inštitúcie alebo podmienky financovania.

(13)

Vzhľadom na rôznorodú škálu investičných spoločností, na ktoré sa vzťahuje smernica 2014/59/EÚ, a potrebu nenarušiť prebiehajúcu prácu na úrovni Únie, pokiaľ ide o preskúmanie prudenciálnych požiadaviek na uvedené spoločnosti, by sa v tomto nariadení mali stanoviť len tie ukazovatele, ktoré by príslušné orgány a orgány pre riešenie krízových situácií mali zohľadniť pri posudzovaní kritéria veľkosti. Uvedené orgány by mali stanoviť váhy priradené k uvedeným ukazovateľom a určiť relevantné prahové hodnoty.

(14)

Inštitúcia patriaca do skupiny, ktorá podlieha konsolidovanému dohľadu podľa článkov 111 a 112 smernice 2013/36/EÚ (cezhraničná skupina), je značne prepojená a jej činnosti sú oveľa zložitejšie než činnosti samostatnej inštitúcie. Je preto pravdepodobné, že vplyv zlyhania inštitúcie patriacej do cezhraničnej skupiny by bol významnejší. Príslušné orgány a orgány pre riešenie krízových situácií by preto mali dospieť k záveru, že je pravdepodobné, že zlyhanie inštitúcie patriacej do cezhraničnej skupiny by malo významný negatívny vplyv na finančné inštitúcie, ostatné inštitúcie alebo podmienky financovania, ak sa k takémuto záveru dospeje v rámci ktoréhokoľvek z posúdení na úrovni jednotlivých členských štátov, kde skupina pôsobí. Na dosiahnutie uvedeného cieľa by príslušné orgány a orgány pre riešenie krízových situácií mali koordinovať svoje posúdenia a výmenu všetkých potrebných informácií, a to v rámci štruktúry bankovej únie a v rámci kolégií dohľadu a kolégií pre riešenie krízových situácií.

(15)

Príslušné orgány a orgány pre riešenie krízových situácií by mali mať možnosť rozhodnúť o tom, že je nepravdepodobné, že zlyhanie určitých inštitúcií by malo významný negatívny vplyv v zmysle článku 4 ods. 1 smernice 2014/59/EÚ, aj keď ich celkové kvantitatívne skóre dosahuje vopred určenú prahovú hodnotu. Rôzne zaobchádzanie s týmito inštitúciami by malo byť odôvodnené ich výnimočnými vlastnosťami. Prvú skupinu tvoria podporné banky, ktorých účelom je presadzovať ciele verejnej politiky ústrednej či regionálnej štátnej správy alebo miestneho orgánu v členskom štáte, a to prostredníctvom poskytovania podporných úverov na nesúťažnom a neziskovom základe. Úvery, ktoré tieto inštitúcie poskytujú, sú priamo alebo nepriamo zaručené ústrednou či regionálnou štátnou správou alebo miestnym orgánom. Podporné banky sa tak môžu považovať za inštitúcie, v prípade ktorých je nepravdepodobné, že ich zlyhanie by malo významný negatívny vplyv na finančné trhy, ostatné inštitúcie alebo podmienky financovania, pokiaľ je takýto záver v súlade s kvalitatívnym posúdením vykonaným vo vzťahu k týmto podporným bankám. Druhú skupinu tvoria úverové inštitúcie, na ktoré sa vzťahovalo riadne likvidačné konanie. Keďže riadne likvidačné konanie vo všeobecnosti bráni novej obchodnej činnosti, úverové inštitúcie, na ktoré sa vzťahovalo takéto konanie, sa môžu považovať aj za inštitúcie, v prípade ktorých je nepravdepodobné, že ich zlyhanie by malo výrazný negatívny vplyv na finančné trhy, ostatné inštitúcie alebo podmienky financovania, pokiaľ je to v súlade s kvalitatívnym posúdením vykonaným vo vzťahu k týmto úverovým inštitúciám.

(16)

Vzhľadom na rôzne účely plánovania ozdravenia a riešenia krízových situácií by príslušné orgány a orgány pre riešenie krízových situácií z rovnakého členského štátu mali mať možnosť dospieť k rozdielnym záverom v rámci svojich posúdení vykonaných v súlade s týmto nariadením. Konkrétne môžu prijímať rôzne rozhodnutia pri stanovovaní prahových hodnôt pre celkové kvantitatívne skóre, uplatňovať osobitné zaobchádzanie vo vzťahu k podporným bankám a inštitúciám, na ktoré sa vzťahuje riadne likvidačné konanie, ako aj dospieť k rôznym záverom, pokiaľ ide o možnosť stanoviť zjednodušené povinnosti. V týchto prípadoch by príslušné orgány a orgány pre riešenie krízových situácií mali pravidelne posudzovať, či je rozdiel naďalej odôvodnený.

(17)	Toto nariadenie vychádza z návrhu regulačných technických predpisov, ktoré orgán EBA predložil Komisii.

(18)

Orgán EBA vykonal otvorenú verejnú konzultáciu k návrhu regulačných technických predpisov, z ktorých toto nariadenie vychádza, analyzoval možné súvisiace náklady a prínosy a požiadal o stanovisko Skupinu zainteresovaných strán v bankovníctve vytvorenú v súlade s článkom 37 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Kvantitatívne posúdenie vo vzťahu k úverovým inštitúciám

1. Príslušné orgány a orgány pre riešenie krízových situácií posúdia vplyv zlyhania úverovej inštitúcie na finančné trhy, ostatné inštitúcie alebo podmienky financovania na základe celkového kvantitatívneho skóre vypočítaného v súlade s prílohou I. Robia tak pravidelne, najmenej každé dva roky.

2. Úverová inštitúcia s celkovým kvantitatívnym skóre rovnajúcim sa minimálne 25 bázickým bodom sa považuje za inštitúciu, v prípade ktorej je pravdepodobné, že jej zlyhanie by malo významný negatívny vplyv na finančné trhy, ostatné inštitúcie alebo podmienky financovania.

3. Príslušné orgány a orgány pre riešenie krízových situácií môžu zvýšiť alebo znížiť prahovú hodnotu uvedenú v odseku 2 v škále od 0 do 105 bázických bodov. Príslušné orgány a orgány pre riešenie krízových situácií pravidelne preskúmavajú zmenenú prahovú hodnotu.

4. V prípade, že hodnoty ukazovateľov podľa prílohy I nie sú k dispozícii, posúdenie podľa odseku 1 sa uskutoční na základe zástupných ukazovateľov, ktoré sa v najväčšej možnej miere zhodujú s ukazovateľmi uvedenými v prílohe III.

5. V prípade, že úverová inštitúcia neprekračuje prahovú hodnotu uvedenú v článku 5 písm. a) bode 4 vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 680/2014 a nepredloží vzor 20 uvedeného nariadenia, príslušné orgány a orgány pre riešenie krízových situácií môžu k relevantným ukazovateľom uvedeným v prílohe III priradiť hodnotu nula.

6. V prípade, že celkové aktíva úverovej inštitúcie neprekračujú 0,02 % celkových aktív všetkých úverových inštitúcií, ktorým bolo udelené povolenie, a – pokiaľ sú k dispozícii relevantné údaje – pobočiek zriadených v členskom štáte vrátanie pobočiek Únie, príslušné orgány a orgány pre riešenie krízových situácií môžu bez tohto, že by uplatnili odseky 1 až 5, určiť, že je nepravdepodobné, že zlyhanie tejto úverovej inštitúcie by malo významný negatívny vplyv na finančné trhy, ostatné inštitúcie alebo podmienky financovania, okrem prípadu, že by to nebolo odôvodnené na základe článku 2.

7. V prípade, že úverová inštitúcia bola určená ako G-SII alebo O-SII podľa článku 131 ods. 1 smernice 2013/36/EÚ alebo bola zaradená do kategórie 1 na základe usmernení o spoločných postupoch a metodikách postupu preskúmania a hodnotenia orgánom dohľadu vydaných podľa článku 107 ods. 3 uvedenej smernice, príslušné orgány a orgány pre riešenie krízových situácií môžu bez toho, že by uplatnili odseky 1 až 5 tohto článku, určiť, že je pravdepodobné, že zlyhanie tejto úverovej inštitúcie by malo významný negatívny vplyv na finančné trhy, ostatné inštitúcie alebo podmienky financovania. Relevantné hodnoty ukazovateľov pre uvedené inštitúcie sa v každom prípade naďalej zohľadňujú pri určovaní celkovej sumy uvedenej v bode 2 prílohy I, ako aj pri určovaní celkových aktív všetkých úverových inštitúcií, ktorým bolo udelené povolenie v členskom štáte, na účely odseku 6.

Článok 2

Kvalitatívne posúdenie vo vzťahu k úverovým inštitúciám

1. V prípade, že sa podľa článku 1 úverová inštitúcia nepovažuje za inštitúciu, v prípade ktorej je pravdepodobné, že jej zlyhanie by malo významný negatívny vplyv na finančné trhy, ostatné inštitúcie alebo podmienky financovania, príslušné orgány a orgány pre riešenie krízových situácií posudzujú pravidelne, najmenej každé dva roky, vplyv zlyhania tejto úverovej inštitúcie na finančné trhy, ostatné inštitúcie alebo podmienky financovania, pričom zohľadnia minimálne všetky tieto kvalitatívne hľadiská:

a)	rozsah, v akom úverová inštitúcia vykonáva kritické funkcie v jednom alebo viacerých členských štátoch;

b)	či by kryté vklady úverovej inštitúcie prekročili dostupné finančné prostriedky príslušného systému ochrany vkladov a schopnosť systému ochrany vkladov zvýšiť mimoriadne príspevky ex post, ako sa uvádza v článku 10 smernice Európskeho parlamentu a rady 2014/49/EÚ (6);

c)	či je akcionárska štruktúra úverovej inštitúcie vysoko koncentrovaná, vysoko rozptýlená alebo nedostatočne transparentná takým spôsobom, ktorý by mohol mať negatívny vplyv na dostupnosť alebo včasné vykonanie ozdravných opatrení inštitúcie alebo jej opatrení na riešenie krízovej situácie;

či úverová inštitúcia, ktorá je členom schémy inštitucionálneho zabezpečenia, ako sa uvádza v článku 113 ods. 7 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 (7), poskytuje kritické funkcie iným členom schémy inštitucionálneho zabezpečenia vrátane zúčtovania, služieb pokladnice alebo ďalších služieb;

e)	či je úverová inštitúcia pridružená k ústrednému orgánu, ako sa uvádza v článku 10 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, a či by spoločné znášanie strát medzi pridruženými inštitúciami predstavovalo podstatnú prekážku brániacu bežnému konkurznému konaniu.

2. Posúdenie uvedené v odseku 1 vykonajú príslušné orgány a orgány pre riešenie krízových situácií nezávisle, pričom prihliadnu na ciele sledované v rámci plánovania ozdravenia a riešenia krízových situácií.

3. Posúdenie uvedené v odseku 1 možno uskutočniť pre kategóriu úverových inštitúcií, v prípade ktorej príslušný orgán alebo orgán pre riešenie krízových situácií určí, že dve alebo viaceré úverové inštitúcie majú podobné vlastnosti z hľadiska všetkých kvalitatívnych hľadísk stanovených v odseku 1.

Článok 3

Kvantitatívne posúdenie vo vzťahu k investičným spoločnostiam

1. Príslušné orgány a orgány pre riešenie krízových situácií posudzujú pravidelne, najmenej každé dva roky, vplyv zlyhania investičnej spoločnosti na finančné trhy, ostatné inštitúcie alebo podmienky financovania, a to na základe:

a)	celkového kvantitatívneho skóre vypočítaného na základe ukazovateľov uvedených v prílohe II;

b)	váh priradených k týmto ukazovateľom príslušnými orgánmi a orgánmi pre riešenie krízových situácií.

2. Hodnoty ukazovateľov sa určia na základe ukazovateľov uvedených v prílohe III. V prípade, že hodnoty ukazovateľov v prílohe II nie sú k dispozícii, posúdenie uvedené v odseku 1 sa vykoná na základe zástupných ukazovateľov, ktoré sa čo najviac zhodujú s ukazovateľmi uvedenými v prílohe III. V prípade, že zástupné ukazovatele nie sú k dispozícii, príslušné orgány a orgány pre riešenie krízových situácií môžu ukazovatele uvedené v prílohe II nahradiť inými relevantnými ukazovateľmi.

3. Prahovú hodnotu pre celkové kvantitatívne skóre stanovia príslušné orgány a orgány pre riešenie krízových situácií.

4. Investičná spoločnosť s celkovým kvantitatívnym skóre rovnajúcim sa prahovej hodnote uvedenej v odseku 3 alebo prevyšujúcim túto prahovú hodnotu sa považuje za inštitúciu, v prípade ktorej je pravdepodobné, že jej zlyhanie by malo významný negatívny vplyv na finančné trhy, ostatné inštitúcie alebo podmienky financovania.

5. V prípade, že úverová inštitúcia bola identifikovaná ako G-SII alebo O-SII podľa článku 131 ods. 1 smernice 2013/36/EÚ alebo bola zaradená do kategórie 1 na základe usmernení o spoločných postupoch a metodikách postupu preskúmania a hodnotenia orgánom dohľadu vydaných podľa článku 107 ods. 3 uvedenej smernice, príslušné orgány a orgány pre riešenie krízových situácií môžu bez toho, že by uplatnili odseky 1 až 4 tohto článku, určiť, že je pravdepodobné, že zlyhanie uvedenej úverovej inštitúcie by malo významný negatívny vplyv na finančné trhy, ostatné inštitúcie alebo podmienky financovania.

Článok 4

Kvalitatívne posúdenie vo vzťahu k investičným spoločnostiam

1. V prípade, že sa investičná spoločnosť nepovažuje za inštitúciu, v prípade ktorej je pravdepodobné, že jej zlyhanie by malo významný negatívny vplyv na finančné trhy, ostatné inštitúcie a podmienky financovania podľa článku 3, príslušné orgány a orgány pre riešenie krízových situácií posudzujú pravidelne, najmenej každé dva roky, vplyv zlyhania uvedenej investičnej spoločnosti na finančné trhy, ostatné spoločnosti alebo podmienky financovania, pričom zohľadnia minimálne všetky tieto kvalitatívne hľadiská:

a)	rozsah, v akom investičná spoločnosť vykonáva kritické funkcie v jednom alebo viacerých členských štátoch;

b)	či je akcionárska štruktúra investičnej spoločnosti vysoko koncentrovaná, vysoko rozptýlená alebo nedostatočne transparentná takým spôsobom, ktorý by mohol mať negatívny vplyv na dostupnosť alebo včasné vykonanie ozdravných opatrení inštitúcie alebo jej opatrení na riešenie krízovej situácie;

c)	či investičná spoločnosť, ktorá je členom schémy inštitucionálneho zabezpečenia uvedenej v článku 113 ods. 7 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, poskytuje kritické funkcie iným členom schémy inštitucionálneho zabezpečenia vrátane zúčtovania, služieb pokladnice alebo ďalších služieb;

d)	či väčšinu klientov investičnej spoločnosti predstavujú retailoví alebo profesionálni klienti;

e)	rozsah, v akom by peniaze a finančné nástroje, ktoré má v držbe investičná spoločnosť v mene svojich klientov, neboli plne chránené systémom náhrad pre investorov podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/9/ES (8);

f)	či je obchodný model investičnej spoločnosti zložitý vrátane škály jej investičných činností.

2. Posúdenie uvedené v odseku 1 vykonajú príslušné orgány a orgány pre riešenie krízových situácií nezávisle, pričom zohľadnia ciele sledované v rámci plánovania ozdravenia a riešenia krízových situácií.

Článok 5

Inštitúcie patriace do skupín

1. V prípade inštitúcie, ktorá je súčasťou skupiny, sa posúdenia uvedené v článkoch 1 až 4 vykonajú na úrovni materskej spoločnosti v členskom štáte, v ktorom bolo inštitúcii udelené povolenie.

2. Odchylne od odseku 1 sa v prípade inštitúcie, ktorá je súčasťou skupiny, ktorá podlieha konsolidovanému dohľadu podľa článkov 111 a 112 smernice 2013/36/EÚ, sa posúdenia uvedené v článkoch 1 až 4 tohto nariadenia vykonajú na týchto úrovniach:

a)	úroveň materskej spoločnosti v Únii;

b)	úroveň každej materskej spoločnosti v členskom štáte alebo, pokiaľ v členskom štáte nie je materská spoločnosť, úroveň každej samostatnej dcérskej spoločnosti skupiny v členskom štáte.

3. Inštitúcie, ktoré sú súčasťou skupiny, ktorá podlieha konsolidovanému dohľadu podľa článkov 111 a 112 smernice 2013/36/EÚ, sa považujú za inštitúcie, v prípade ktorých je pravdepodobné, že ich zlyhanie by malo významný negatívny vplyv na finančné trhy, ostatné inštitúcie alebo podmienky financovania, pokiaľ je na ktorejkoľvek z úrovní uvedených v tomto článku odseku 2 písmenách a) a b) splnená niektorá z týchto podmienok:

a)	inštitúcia má celkové kvantitatívne skóre rovnajúce sa prahovej hodnote, ktorú stanovili príslušné orgány a orgány pre riešenie krízových situácií podľa článku 1 ods. 3 alebo článku 3 ods. 3, alebo prevyšujúce túto prahovú hodnotu;

b)	kritériá podľa článku 2 ods. 1 alebo článku 4 ods. 1 sú splnené.

4. Odseky 2 a 3 sa neuplatnia na inštitúcie, na ktoré sa vzťahuje plán ozdravenia podľa článku 8 ods. 2 písm. b) smernice 2014/59/EÚ.

5. Príslušné orgány a orgány pre riešenie krízových situácií koordinujú posúdenia uvedené v tomto článku a vymieňajú si všetky potrebné informácie v rámci kolégií dohľadu a kolégií pre riešenie krízových situácií.

Článok 6

Posúdenie podporných bánk

Príslušné orgány a orgány pre riešenie krízových situácií môžu považovať podporné banky vymedzené v článku 3 ods. 27 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) č. 2015/63 (9) za inštitúcie, v prípade ktorých je nepravdepodobné, že ich zlyhanie by malo významný negatívny vplyv na finančné trhy, ostatné inštitúcie alebo podmienky financovania, a to bez toho, že by uplatnili článok 1 ods. 2 a 7 a článok 5 ods. 3, pokiaľ nie sú splnené kvalitatívne hľadiská podľa článku 2 ods. 1 na ktorejkoľvek z týchto úrovní:

a)	úroveň materskej spoločnosti v Únii;

b)	úroveň každej materskej spoločnosti v členskom štáte alebo, pokiaľ v členskom štáte nie je materská spoločnosť, úroveň každej samostatnej dcérskej spoločnosti skupiny v členskom štáte.

Článok 7

Posúdenie úverových inštitúcií, na ktoré sa vzťahuje riadne likvidačné konanie

Príslušné orgány a orgány pre riešenie krízových situácií môžu považovať úverové inštitúcie, na ktoré sa vzťahuje riadne likvidačné konanie, za inštitúcie, v prípade ktorých je nepravdepodobné, že ich zlyhanie by malo významný negatívny vplyv na finančné trhy, ostatné inštitúcie alebo podmienky financovania, a to bez toho, že by uplatnili článok 1 ods. 2 a 7 a článok 5 ods. 3, pokiaľ nie sú splnené kvalitatívne hľadiská podľa článku 2 ods. 1 na ktorejkoľvek z týchto úrovní:

a)	úroveň materskej spoločnosti v Únii;

b)	úroveň každej materskej spoločnosti v členskom štáte alebo, pokiaľ v členskom štáte nie je materská spoločnosť, úroveň každej samostatnej dcérskej spoločnosti skupiny v členskom štáte.

Článok 8

Posúdenie zo strany príslušných orgánov a orgánov pre riešenie krízových situácií z rovnakého členského štátu

Vzhľadom na rôzne účely plánovania ozdravenia a riešenia krízových situácií môžu príslušné orgány a orgány pre riešenie krízových situácií z rovnakého členského štátu dospieť k rozdielnym záverom, pokiaľ ide o uplatňovanie článkov 1 až 4, 6 a 7, pričom v tomto prípade pravidelne posudzujú, či sú uvedené rozdielne závery naďalej odôvodnené.

Článok 9

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 25. októbra 2018

Za Komisiu

predseda

Jean-Claude JUNCKER

(1) Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 190.

(2) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 806/2014 z 15. júla 2014, ktorým sa stanovujú jednotné pravidlá a jednotný postup riešenia krízových situácií úverových inštitúcií a určitých investičných spoločností v rámci jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií a jednotného fondu na riešenie krízových situácií a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1093/2010 (Ú. v. EÚ L 225, 30.7.2014, s. 1).

(3) Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 680/2014 zo 16. apríla 2014, ktorým sa stanovujú vykonávacie technické predpisy, pokiaľ ide o vykazovanie inštitúciami na účely dohľadu podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 (Ú. v. EÚ L 191, 28.6.2014, s. 1).

(4) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ z 26. júna 2013 o prístupe k činnosti úverových inštitúcií a prudenciálnom dohľade nad úverovými inštitúciami a investičnými spoločnosťami, o zmene smernice 2002/87/ES a o zrušení smerníc 2006/48/ES a 2006/49/ES (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 338).

(5) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/78/ES (Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 12).

(6) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/49/EÚ zo 16. apríla 2014 o systémoch ochrany vkladov (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 190).

(7) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 z 26. júna 2013 o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti a o zmene nariadenia (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 1).

(8) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/9/ES z 3. marca -1997 o systémoch náhrad pre investorov (Ú. v. ES L 84, 26.3.1997, s. 22).

(9) Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2015/63 z 21. októbra 2014, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ, pokiaľ ide o príspevky ex ante do mechanizmov financovania riešenia krízových situácií (Ú. v. EÚ L 11, 17.1.2015, s. 44).

Kritérium	Ukazovateľ pre úverové inštitúcie	Váha
Veľkosť	Celkové aktíva	25 %
Prepojenosť	Záväzky v rámci finančného systému	8,33 %
	Aktíva v rámci finančného systému	8,33 %
	Nesplatené dlhové cenné papiere	8,33 %
Rozsah a zložitosť činností	Hodnota mimoburzových (OTC) derivátov (pomyselná)	8,33 %
	Záväzky zahŕňajúce viaceré jurisdikcie	8,33 %
	Pohľadávky zahŕňajúce viaceré jurisdikcie	8,33 %
Charakter obchodnej činnosti	Vklady súkromného sektora od vkladateľov v EÚ	8,33 %
	Úvery súkromného sektora príjemcom v EÚ	8,33 %
	Hodnota domácich platieb	8,33 %

Kritérium	Ukazovateľ pre investičné spoločnosti
Veľkosť	Celkové aktíva
	Celkové pasíva
	Celkové príjmy z poplatkov a provízií
	Spravované aktíva

Ukazovateľ	Rozsah pôsobnosti	Špecifikácie
Celkové aktíva	Celosvetovo	FINREP (IFRS alebo GAAP) → F 01.01, riadok 380, stĺpec 010
Celkové pasíva	Celosvetovo	FINREP (IFRS alebo GAAP) → F 01.02, riadok 300, stĺpec 010
Celkové príjmy z poplatkov a provízií	Celosvetovo	FINREP (IFRS alebo GAAP) → F 02.00, riadok 200, stĺpec 010
Spravované aktíva	Celosvetovo	FINREP (IFRS alebo GAAP) → F 22.00, riadok 010, stĺpec 010
Záväzky v rámci finančného systému	Celosvetovo	FINREP (IFRS alebo GAAP) → F 20.06, riadky 020 + 030 + 050 + 060 + 100 + 110, stĺpec 010, všetky krajiny (os z)
Aktíva v rámci finančného systému	Celosvetovo	FINREP (IFRS alebo GAAP) → F 20.04, riadky 020 + 030 + 050 + 060 + 110 + 120 + 170 + 180, stĺpec 010, všetky krajiny (os z)
Nesplatené dlhové cenné papiere	Celosvetovo	FINREP (IFRS alebo GAAP) → F 01.02, riadky 050 + 090 + 130, stĺpec 010
Hodnota OTC derivátov (pomyselná)	Celosvetovo	FINREP (IFRS) → F 10.00, riadky 300 + 310 + 320, stĺpec 030 + F 11.00, riadky 510 + 520 + 530, stĺpec 030 FINREP (GAAP) → F 10.00, riadky 300 + 310 + 320, stĺpec 030 + F 11.00, riadky 510 + 520 + 530, stĺpec 030
Záväzky zahŕňajúce viaceré jurisdikcie	Celosvetovo	FINREP (IFRS alebo GAAP) → F 20.06, riadky 010 + 040 + 070, stĺpec 010, všetky krajiny okrem domovskej krajiny (os z) Poznámka: Vypočítaná hodnota by nemala zahŕňať i) záväzky v rámci podniku a ii) záväzky zahraničných pobočiek a dcérskych spoločností voči protistranám v tej istej hostiteľskej krajine.
Pohľadávky zahŕňajúce viaceré jurisdikcie	Celosvetovo	FINREP (IFRS alebo GAAP) → F 20.04, riadky 010 + 040 + 080 + 140, stĺpec 010, všetky krajiny okrem domovskej krajiny (os z) Poznámka: Vypočítaná hodnota by nemala zahŕňať i) aktíva v rámci podniku a ii) aktíva zahraničných pobočiek a dcérskych spoločností voči protistranám v tej istej hostiteľskej krajine.
Vklady súkromného sektora od vkladateľov v EÚ	Len EÚ	FINREP (IFRS alebo GAAP) → F 20.06, riadky 120 + 130, stĺpec 010, krajiny EÚ (os z)
Úvery súkromného sektora príjemcom v EÚ	Len EÚ	FINREP (IFRS alebo GAAP) → F 20.04, riadky 190 + 220, stĺpec 010, krajiny EÚ (os z)
Hodnota domácich platobných transakcií	Celosvetovo	Platby realizované vo vykazovanom roku (okrem platieb v rámci skupiny): tento ukazovateľ sa vypočíta ako hodnota platieb banky zaslaných prostredníctvom všetkých hlavných platobných systémov, ktorých je členom. Vykážte celkovú hrubú hodnotu všetkých platieb v hotovosti zaslaných príslušným subjektom prostredníctvom platobných systémov vysokej hodnoty a hrubú hodnotu všetkých platieb v hotovosti zaslaných prostredníctvom korešpondenčnej banky (napr. s využitím korešpondenčného alebo nostro účtu) počas vykazovaného roku v každej uvedenej mene. Všetky platby zaslané prostredníctvom korešpondenčnej banky by sa mali vykázať bez ohľadu na to, ako korešpondenčná banka v skutočnosti vyrovnáva transakciu. Neuvádzajte transakcie v rámci skupiny (t. j. transakcie spracované v rámci subjektov v rovnakej skupine ako relevantnom subjekte alebo medzi nimi). V prípade, že presné celkové hodnoty nie sú k dispozícii, možno vykázať známe nadmerné odhady. Platby by sa mali vykázať bez ohľadu na účel, miesto alebo metódu vyrovnania. Patria medzi ne najmä platby v hotovosti súvisiace s derivátmi, transakciami financovania prostredníctvom cenných papierov a devízovými operáciami. Neuvádzajte hodnotu akýchkoľvek bezhotovostných položiek vyrovnaných v súvislosti s týmito transakciami. Uvádzajte platby v hotovosti, ktoré sa realizovali v mene vykazujúceho subjektu, ako aj platby, ktoré sa realizovali v mene zákazníkov (vrátane finančných inštitúcií a iných zákazníkov v oblasti obchodu). Neuvádzajte platby realizované prostredníctvom retailových platobných systémov. Uvádzajte len odoslané platby (t. j. vylúčte prijaté platby). Uvádzajte hodnotu platieb realizovaných prostredníctvom systému Continuous Linked Settlement (CLS). S výnimkou CLS platieb neuvádzajte žiadne hodnoty odoslaných veľkoobchodných platieb v čistom, aj keď bola transakcia vyrovnaná v čistom (t. j. všetky veľkoobchodné platby realizované prostredníctvom platobných systémov vysokej hodnoty alebo prostredníctvom korešpondenčnej banky sa musia vykázať v hrubom). Retailové platby zaslané prostredníctvom platobných systémov vysokej hodnoty alebo prostredníctvom korešpondenčnej banky možno vykázať v čistom. Hodnoty uvádzajte v eurách s použitím oficiálneho kurzu uvedeného na http://ec.europa.eu/budget/contracts_grants/info_contracts/inforeuro/inforeuro_en.cfm (pre mesačné kurzy) alebo http://www.ecb.europa.eu/stats/exchange/eurofxref/html/index.en.html (pre denné kurzy).