(1)

Vysoká funkčnosť plastov a pomerne nízke náklady na ne vedú k tomu, že tento materiál sa čoraz viac stáva všadeprítomnou súčasťou každodenného života. Hoci plasty zohrávajú v hospodárstve užitočnú úlohu a v mnohých odvetviach majú neodmysliteľné využitie, ich stále častejšie využívanie v krátkodobom uplatnení, ktoré nie je určené na opätovné použitie alebo nákladovo efektívnu recykláciu, znamená, že súvisiace modely výroby a spotreby sú čoraz neefektívnejšie a lineárnejšie. Z tohto dôvodu, a v kontexte akčného plánu pre obehové hospodárstvo stanovenom v oznámení Komisie z 2. decembra 2015 s názvom „Kruh sa uzatvára – Akčný plán EÚ pre obehové hospodárstvo“, Komisia v Európskej stratégii pre plasty stanovenej v jej oznámení zo 16. januára 2018 s názvom „Európska stratégia pre plasty v obehovom hospodárstve“ dospela k záveru, že sa musí riešiť neustále zvyšovanie tvorby plastového odpadu a únik plastového odpadu do životného prostredia, najmä do morského prostredia, v záujme dosiahnutia obehového životného cyklu plastov. Európska stratégia pre plasty je krokom k zavedeniu obehového hospodárstva, v rámci ktorého sa pri navrhovaní a výrobe plastov a plastových výrobkov plne zohľadňuje potreba opätovného používania, opravovania a recyklácie a v ktorom sa vyvíjajú a propagujú udržateľnejšie materiály. Závažný negatívny vplyv niektorých plastových výrobkov na životné prostredie, zdravie a hospodárstvo vytvára potrebu vytvorenia osobitného právneho rámca na účinné zníženie týchto negatívnych vplyvov.

(2)

Cieľom tejto smernice je presadzovať prístupy zamerané na obehové hospodárstvo, v rámci ktorých sa uprednostňujú udržateľné a netoxické opätovne použiteľné výrobky a systémy opätovného použitia pred jednorazovými výrobkami s cieľom predovšetkým znížiť vznik odpadu. Takéto predchádzanie vzniku odpadu je na vrchole hierarchie odpadového hospodárstva zakotvenej v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES (4). Táto smernica prispeje k dosiahnutiu cieľa trvalo udržateľného rozvoja Organizácie Spojených národov (OSN) č. 12, ktorým je zabezpečenie udržateľných spôsobov spotreby a výroby, ktorý je súčasťou Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj prijatej Valným zhromaždením OSN 25. septembra 2015. Čo najdlhším zachovaním hodnoty výrobkov a materiálov a znižovaním vzniku odpadu môže hospodárstvo Únie zvýšiť svoju konkurencieschopnosť a odolnosť a zároveň znížiť tlak na vzácne zdroje a životné prostredie.

(3)

Odpad v moriach má cezhraničnú povahu a považuje sa za rastúci celosvetový problém. Zníženie objemu odpadu v moriach je kľúčovým opatrením na dosiahnutie cieľa trvalo udržateľného rozvoja OSN č. 14, v rámci ktorého sa vyžaduje ochrana a udržateľné využívanie oceánov, morí a morských zdrojov v záujme trvalo udržateľného rozvoja. Únia musí zohrať svoj podiel pri predchádzaní odpadu v moriach a riešení tohto problému a snažiť sa, aby jej normy boli vzorom pre celý svet. V tejto súvislosti Únia spolupracuje s partnermi na mnohých medzinárodných fórach, ako sú skupiny G20 a G7 a OSN, s cieľom presadzovať spoločný postup a táto smernica je súčasťou úsilia Únie v tejto oblasti. Aby bolo toto úsilie účinné, je tiež dôležité, aby vývoz plastového odpadu z Únie neviedol k nárastu odpadu v moriach inde.

(4)

V súlade s Dohovorom Organizácie Spojených národov o morskom práve z 10. decembra 1982 (UNCLOS) (5), Dohovorom o predchádzaní znečisťovaniu morí odpadmi a inými látkami z 29. decembra 1972 (Londýnsky dohovor) a jeho protokolom z roku 1996 (Londýnsky protokol), prílohou V k Medzinárodnému dohovoru o zabránení znečisťovaniu z lodí z roku 1973 (MARPOL), zmenenou protokolom z roku 1978 a Bazilejským dohovorom o riadení pohybov nebezpečných odpadov cez hranice štátov a ich zneškodňovaní z 22. marca 1989 (6) a s právnymi predpismi Únie o odpade, a to smernicou 2008/98/ES a smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2000/59/ES (7) sa od členských štátov vyžaduje, aby zabezpečili riadne nakladanie s odpadom, ktoré bude šetrné k životnému prostrediu, s cieľom predchádzať vzniku odpadu v moriach pochádzajúceho z morských aj pozemných zdrojov a znížiť jeho objem. V súlade s právnymi predpismi Únie o vode, a to smernicami Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES (8) a 2008/56/ES (9) sa od členských štátov vyžaduje aj to, aby riešili problém odpadu v moriach, ak bráni dosiahnutiu dobrého environmentálneho stavu ich morských vôd, a tiež ako príspevok k dosiahnutiu cieľa trvalo udržateľného rozvoja OSN č. 14.

(5)

Plasty tvoria 80 až 85 % odpadu v moriach, merané podľa počtu odpadkov na plážach, pričom jednorazové plastové predmety predstavujú 50 % a predmety súvisiace s rybolovom predstavujú 27 % z celku. Jednorazové plastové výrobky zahŕňajú rôzne bežne používané spotrebné výrobky na rýchle použitie, ktoré sa po jedinom použití na svoj určený účel vyhodia, len zriedka sa recyklujú a často sa z nich stáva odpad znečisťujúci prostredie. Značná časť rybárskeho výstroja uvedeného na trh sa nezbiera na spracovanie. Jednorazové plastové výrobky a rybársky výstroj obsahujúci plasty sú preto mimoriadne vážnym problémom v súvislosti s odpadom v moriach, predstavujú závažné riziko pre morské ekosystémy, biodiverzitu a ľudské zdravie a škodia činnostiam, ako sú cestovný ruch, rybolov a lodná doprava.

(6)

Riadne nakladanie s odpadom má naďalej zásadný význam pre predchádzanie vzniku akéhokoľvek znečistenia odpadom vrátane odpadu v moriach. Existujúce právne predpisy, a to smernice 2008/98/ES, 2000/59/ES, 2000/60/ES a 2008/56/ES a nariadenie Rady (ES) č. 1224/2009 (10), a politické nástroje Únie poskytujú určité regulačné riešenia v oblasti odpadu v moriach. Konkrétne na plastový odpad sa vzťahujú globálne opatrenia a ciele Únie v oblasti nakladania s odpadom, ako je recyklačný cieľ pre odpad z plastových obalov stanovený v smernici Európskeho parlamentu a Rady 94/62/ES (11) a cieľ zabezpečiť, aby do roku 2030 boli všetky plastové obaly, ktoré sú uvedené na trh Únie, opätovne použiteľné alebo ľahko recyklované, prijatý v rámci Európskej stratégie pre plasty. Vplyv uvedených opatrení na odpad v moriach však nie je dostatočný a vnútroštátne opatrenia na predchádzanie vzniku odpadu v moriach a znižovanie jeho objemu majú rozdielne rozsahy pôsobnosti a ambície. Okrem toho niektoré z týchto opatrení, najmä obmedzenia pre uvedenie jednorazových plastových výrobkov na trh, by mohli vytvárať prekážky obchodu a narúšať hospodársku súťaž v Únii.

(7)

S cieľom sústrediť úsilie tam, kde je to najviac potrebné, by sa táto smernica mala vzťahovať iba na tie jednorazové plastové výrobky, ktoré sú najčastejšie nachádzané na plážach v Únii, ako aj na rybársky výstroj obsahujúci plasty a výrobky z oxo-degradovateľných plastov. Jednorazové plastové výrobky, na ktoré sa vzťahujú opatrenia podľa tejto smernice, by odhadom podľa počtu kusov mali predstavovať asi 86 % jednorazových plastových výrobkov nachádzaných na plážach v Únii. Sklenené a kovové nápojové obaly by nemali patriť do rozsahu pôsobnosti tejto smernice, keďže nepatria medzi jednorazové plastové výrobky, ktoré sú najčastejšie nachádzané na plážach v Únii.

(8)

Mikroplasty priamo nepatria do rozsahu pôsobnosti tejto smernice, prispievajú však k tvorbe odpadu v moriach a Únia by preto k tejto problematike mala zaujať komplexný prístup. Únia by mala všetkých výrobcov nabádať k tomu, aby prísne obmedzili mikroplasty v zložení svojich výrobkov.

(9)

Znečistenie suchozemských oblastí a kontaminácia pôdy väčšími kusmi plastov a fragmentmi z nich alebo mikroplastmi v dôsledku ich degradácie môžu nadobudnúť veľké rozmery a takéto plasty môžu uniknúť do morského prostredia.

(10)

Táto smernica je vo vzťahu k smerniciam 94/62/ES a 2008/98/ES lex specialis. V prípade rozporu medzi uvedenými smernicami a touto smernicou by sa v rámci jej rozsahu pôsobnosti mala uplatňovať táto smernica. Je to prípad obmedzení pre uvedenie na trh. Touto smernicou sa dopĺňajú smernice 94/62/ES a 2008/98/ES a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/40/EÚ (12), najmä pokiaľ ide o opatrenia zamerané na znižovanie spotreby, o požiadavky na výrobky a na označovanie a o rozšírenú zodpovednosť výrobcu.

(11)

Jednorazové plastové výrobky možno vyrobiť zo širokej škály plastov. Plasty sa obvykle vymedzujú ako polymérne materiály, do ktorých mohli byť pridané prísady. Toto vymedzenie by však zahŕňalo aj určité prírodné polyméry. Táto smernica by sa však nemala vzťahovať na nemodifikované prírodné polyméry v zmysle vymedzenia pojmu „chemicky nemodifikovaná látka“ v článku 3 bode 40 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 (13), keďže sa prirodzene vyskytujú v životnom prostredí. Vymedzenie polymérov v článku 3 bode 5 nariadenia (ES) č. 1907/2006 by sa preto na účely tejto smernice malo prispôsobiť, a malo by sa zaviesť samostatné vymedzenie tohto pojmu. Plasty vyrobené z modifikovaných prírodných polymérov alebo plasty vyrobené z biologických, fosílnych alebo syntetických východiskových látok sa prirodzene nevyskytujú, takže by mali byť predmetom tejto smernice. Prispôsobené vymedzenie plastov by preto malo zahŕňať predmety z gumy na báze polymérov, plasty na báze biomateriálov a biodegradovateľné plasty, a to bez ohľadu na to, či pochádzajú z biomasy alebo sú určené na biodegradáciu v priebehu času. Farby, atramenty a lepidlá by nemali byť predmetom tejto smernice a preto by tieto polymérne materiály nemali byť zahrnuté do vymedzenia pojmu.

(12)

S cieľom jasne vymedziť rozsah pôsobnosti tejto smernice by sa mal vymedziť pojem „jednorazový plastový výrobok“. Vymedzenie tohto pojmu by nemalo zahŕňať plastové výrobky, ktoré sú koncipované, navrhnuté a uvedené na trh s tým účelom, aby v rámci svojho životného cyklu absolvovali viacero cyklov alebo rotácií prostredníctvom opätovného naplnenia alebo opätovného použitia na ten istý účel, na ktorý sú koncipované. Jednorazové plastové výrobky sú zvyčajne určené na jednorazové alebo krátkodobé použitie a následne sa zneškodnia. Do rozsahu pôsobnosti tejto smernice by mali patriť vlhčené utierky na osobné a domáce použitie, zatiaľ čo vlhčené utierky na priemyselné použitie by mali z neho byť vylúčené. Komisia by mala vypracovať usmernenia pre jednorazové plastové výrobky, aby sa vyjasnilo, či sa jednotlivé výrobky majú považovať za jednorazové plastové výrobky na účely tejto smernice. Vzhľadom na kritériá uvedené v tejto smernici sú príkladmi nádob na potraviny, ktoré sa na účely tejto smernice považujú za jednorazové plastové výrobky, nádoby na potraviny určené na rýchle občerstvenie (tzv. fast-food) alebo škatule na jedlo, sendviče, wrapy a šaláty na konzumáciu za tepla alebo za studena, alebo nádoby na čerstvé alebo spracované potraviny, ktoré si nevyžadujú ďalšiu prípravu, napríklad na ovocie, zeleninu alebo dezerty. Príkladmi nádob na potraviny, ktoré sa na účely tejto smernice nepovažujú za jednorazové plastové výrobky, sú nádoby na potraviny, ktoré obsahujú sušené potraviny alebo potraviny, ktoré sa predávajú chladené a vyžadujú si ďalšiu prípravu, nádoby na potraviny, ktoré obsahujú viac ako jednu porciu jedla, alebo nádoby na potraviny, ktoré obsahujú jednu porciu jedla, ale predávajú sa ako viac kusov naraz.

Príkladmi nápojových obalov, ktoré sa na účely tejto smernice považujú za jednorazové plastové výrobky, sú nápojové fľaše alebo kompozitné nápojové obaly používané na pivo, víno, vodu, tekuté občerstvenie, džúsy a nektáre, instantné nápoje alebo mlieko, nie však poháre na nápoje, ktoré na účely tejto smernice tvoria osobitnú kategóriu jednorazových plastových výrobkov. Keďže sklenené a kovové nápojové obaly nepatria medzi jednorazové plastové výrobky, ktoré sú najčastejšie nachádzané na plážach v Únii, a preto sa táto smernica na ne nevzťahuje. Komisia by však v súvislosti s preskúmaním tejto smernice mala prehodnotiť okrem iného plastové uzávery a viečka, ktoré sa používajú na sklenených a kovových nápojových obaloch.

(13)

Jednorazové plastové výrobky, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, by mali byť predmetom jedného alebo viacerých opatrení v závislosti od rôznych faktorov, ako je dostupnosť vhodných a udržateľnejších alternatív, uskutočniteľnosť zmeny modelov spotreby a rozsah, v akom sa na ne vzťahujú už existujúce právne predpisy Únie.

(14)

V prípade určitých jednorazových plastových výrobkov zatiaľ nie sú ľahko dostupné vhodné a udržateľnejšie alternatívy a očakáva sa zvýšenie spotreby väčšiny takýchto jednorazových plastových výrobkov. Na zvrátenie tohto trendu a na podporu úsilia o udržateľnejšie riešenia by sa od členských štátov malo vyžadovať, aby prijali nevyhnutné opatrenia, napríklad stanovenie vnútroštátnych cieľov znižovania spotreby na dosiahnutie ambiciózneho a udržateľného zníženia spotreby týchto výrobkov bez toho, aby sa tým ohrozila hygiena potravín, bezpečnosť potravín, správna hygienická prax, správna výrobná prax, informácie pre spotrebiteľov alebo požiadavky na vysledovateľnosť stanovené v nariadeniach Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002 (14), (ES) č. 852/2004 (15) a (ES) č. 1935/2004 (16) a v iných príslušných právnych predpisoch týkajúcich sa bezpečnosti, hygieny a označovania potravín. Členské štáty by sa v súvislosti s týmito opatreniami mali usilovať o čo najvyššiu možnú úroveň ambícií, ktorá by mala vyústiť do výrazného zvrátenia trendov narastajúcej spotreby a viesť k jej merateľnému kvantitatívnemu zníženiu. V uvedených opatreniach by sa mal zohľadniť vplyv výrobkov počas celého ich životného cyklu, aj ak sa nájdu v morskom prostredí, a mala by sa rešpektovať hierarchia odpadového hospodárstva.

Ak sa členské štáty rozhodnú uplatňovať túto povinnosť prostredníctvom obmedzení pre uvedenie na trh, mali by zabezpečiť, aby takéto obmedzenia boli primerané a nediskriminačné. Členské štáty by mali podporovať používanie výrobkov, ktoré sú vhodné na viacnásobné použitie a ktoré potom, ako sa stanú odpadom, sú vhodné na zhodnocovanie prípravou na opätovné použitie a recykláciou.

(15)

Pokiaľ ide o ďalšie jednorazové plastové výrobky, vhodné a udržateľnejšie alternatívy, ktoré sú aj cenovo prijateľnejšie, sú ľahko dostupné. S cieľom obmedziť nepriaznivý vplyv takýchto jednorazových plastových výrobkov na životné prostredie by sa malo vyžadovať, aby členské štáty zakázali ich uvedenie na trh. Tým by sa podporilo využívanie ľahko dostupných a udržateľnejších alternatív, ako aj inovačných riešení smerujúcich k udržateľnejším obchodným modelom, alternatív s možnosťou opätovného použitia a náhrad materiálov. Obmedzenia pre uvedenie na trh zavedené touto smernicou by sa mali vzťahovať aj na výrobky z oxo-degradovateľných plastov, keďže tento druh plastov nie je biologicky riadne rozložiteľný, a prispieva tak k znečisťovaniu životného prostredia mikroplastmi, nie je kompostovateľný, negatívne ovplyvňuje recykláciu bežných plastov a nemá preukázateľný prínos pre životné prostredie. Vzhľadom na vysoký výskyt odpadu z expandovaného polystyrénu v morskom prostredí a dostupnosť alternatív by sa mali obmedziť aj jednorazové nádoby na potraviny, nápojové obaly a poháre na nápoje z expandovaného polystyrénu.

(16)

Filtre tabakových výrobkov obsahujúce plasty sú druhým jednorazovým plastovým predmetom, ktorý je najčastejšie nachádzaný na plážach v Únii. Mimoriadne vysoký environmentálny vplyv filtrov tabakových výrobkov obsahujúcich plasty, ktoré po spotrebovaní skončia ako odpad priamo v okolitom prostredí, je potrebné znížiť. Očakáva sa, že prostredníctvom inovácie a vývoja výrobkov vzniknú reálne alternatívy k filtrom obsahujúcim plasty, a tieto inovácie a vývoj je potrebné urýchliť. Inovácia, ktorej výsledkom bude vývoj udržateľných alternatív k filtrom tabakových výrobkov obsahujúcim plasty, by sa mala povzbudiť aj prostredníctvom systémov rozšírenej zodpovednosti výrobcov tabakových výrobkov s filtrami obsahujúcimi plasty. Členské štáty by mali podporovať širokú škálu opatrení s cieľom znížiť znečisťovanie prostredia filtrami tabakových výrobkov obsahujúcimi plasty, ktoré po spotrebovaní skončia ako odpad.

(17)

Medzi jednorazové plastové predmety, ktoré sú najčastejšie nachádzané na plážach v Únii, patria plastové uzávery a viečka, ktoré sa používajú pre nápojové obaly. Uvedenie nápojových obalov, ktoré sú jednorazovými plastovými výrobkami, na trh by sa preto malo umožniť iba vtedy, ak spĺňajú osobitné požiadavky na navrhovanie výrobku, ktorými sa výrazne znižuje šírenie plastových uzáverov a viečok z nápojových obalov do životného prostredia. Pokiaľ ide o nápojové obaly, ktoré sú jednorazovými plastovými výrobkami aj obalmi, je táto požiadavka doplnkom k základným požiadavkám pre obaly na ich zloženie a vlastnosti, ktoré majú umožniť ich opätovné použitie a zhodnocovanie vrátane recyklácie, ako sa to stanovuje v prílohe II k smernici 94/62/ES.

Na uľahčenie zhody s požiadavkou na navrhovanie výrobku a na zabezpečenie hladkého fungovania vnútorného trhu je potrebné vypracovať harmonizovanú normu prijatú v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1025/2012 (17), pričom súlad s uvedenou normou by mal vyvolať predpoklad zhody s uvedenými požiadavkami. Včasné vypracovanie harmonizovanej normy má preto najvyššiu prioritu, aby sa zabezpečilo účinné vykonávanie tejto smernice. Na vypracovanie harmonizovanej normy by sa mal naplánovať dostatočný čas a výrobcom by sa malo umožniť, aby prispôsobili svoje výrobné reťazce na uplatňovanie požiadavky na navrhovanie výrobku. V záujme zabezpečenia obehového využívania plastov je potrebné presadzovať využívanie recyklovaných materiálov na trhu. Preto je vhodné zaviesť požiadavky na povinný minimálny obsah recyklovaných plastov v nápojových fľašiach.

(18)

Pri výrobe plastových výrobkov by sa mala zohľadňovať celá ich životnosť. Navrhovanie plastových výrobkov by malo vždy zohľadňovať etapu výroby a používania, ako aj opätovnú použiteľnosť a recyklovateľnosť výrobku. V súvislosti s preskúmaním, ktoré sa má vykonať podľa článku 9 ods. 5 smernice 94/62/ES, by Komisia mala zohľadniť relatívne vlastnosti rôznych obalových materiálov vrátane kompozitných materiálov na základe posúdenia celého životného cyklu a zamerať sa najmä na prevenciu vzniku odpadu a navrhovanie v záujme obehového hospodárstva.

(19)

V záujme zdravia žien by sa malo zamedziť tomu, aby hygienické vložky, tampóny a tampónové aplikátory obsahovali nebezpečné chemické látky. V rámci postupu obmedzovania podľa nariadenia (ES) č. 1907/2006 je vhodné, aby Komisia posúdila ďalšie obmedzovanie takýchto látok.

(20)

Určité jednorazové plastové výrobky končia v životnom prostredí v dôsledku nevhodného zneškodňovania prostredníctvom kanalizačného systému alebo iného nevhodného uvoľnenia do životného prostredia. Okrem toho môže zneškodňovanie prostredníctvom kanalizačného systému spôsobiť značné hospodárske škody na kanalizácii upchatím čerpadiel a zablokovaním potrubí. V prípade týchto výrobkov je častý značný nedostatok informácií o vlastnostiach materiálov výrobkov alebo o vhodných spôsoboch zneškodnenia odpadu. Jednorazové plastové výrobky, ktoré sa často zneškodňujú prostredníctvom kanalizačného systému alebo ktoré sa inak nevhodne zneškodňujú, by mali podliehať požiadavkám na označovanie. Prostredníctvom označovania by mali byť spotrebitelia informovaní o vhodných možnostiach nakladania s odpadom z daného výrobku alebo o spôsoboch jeho zneškodnenia, ktorým je potrebné sa v súlade s hierarchiou odpadového hospodárstva vyhnúť, ako aj o prítomnosti plastov vo výrobku, ako aj následnom negatívnom environmentálnom vplyve znečisťovania týmto výrobkom alebo iných nevhodných spôsobov jeho zneškodňovania. Označenie by malo byť uvedené podľa potreby buď na obale výrobku alebo priamo na výrobku ako takom. Komisia by mala byť splnomocnená stanoviť harmonizované špecifikácie pre označovanie a pritom by v prípade potreby mala otestovať vnímanie navrhovaného označenia reprezentatívnymi skupinami spotrebiteľov, aby sa zabezpečilo, že je účinné a ľahko pochopiteľné. Požiadavky na označovanie sa už vyžadujú pre rybársky výstroj podľa nariadenia (ES) č. 1224/2009.

(21)

Pokiaľ ide o jednorazové plastové výrobky, pre ktoré nie sú ľahko dostupné vhodné a udržateľnejšie alternatívy, členské štáty by v súlade so zásadou „znečisťovateľ platí“ mali zaviesť aj systémy rozšírenej zodpovednosti výrobcov s cieľom pokryť potrebné náklady na nakladanie s odpadom a na čistenie prostredia znečisteného odpadom, ako aj náklady na opatrenia na zvyšovanie informovanosti zamerané na predchádzanie vzniku takého znečistenia a zníženie jeho množstva. Uvedené náklady by nemali presiahnuť náklady potrebné na nákladovo efektívne poskytovanie uvedených služieb a dotknuté subjekty by si ich mali stanoviť medzi sebou transparentným spôsobom.

(22)

V smernici 2008/98/ES sa stanovujú všeobecné minimálne požiadavky na systémy rozšírenej zodpovednosti výrobcov. Uvedené požiadavky by sa mali uplatňovať na systémy rozšírenej zodpovednosti výrobcov, ktoré sa stanovujú v tejto smernici, bez ohľadu na spôsob ich vykonávania legislatívny aktom alebo prostredníctvom dohôd podľa tejto smernice. Relevantnosť niektorých požiadaviek závisí od vlastností výrobku. Na zabezpečenie riadneho nakladania s odpadom v súlade s hierarchiou odpadového hospodárstva sa nevyžaduje triedený zber tabakových výrobkov s filtrami obsahujúcimi plasty, vlhčených utierok a balónov. Zavedenie triedeného zberu by preto pre tieto výrobky nemalo byť povinné. V tejto smernici by sa mali stanoviť dodatočné požiadavky na rozšírenú zodpovednosť výrobcov k požiadavkám stanoveným v smernici 2008/98/ES, napríklad požiadavka, aby výrobcovia určitých jednorazových plastových výrobkov pokryli náklady na čistenie prostredia znečisteného odpadom. Malo by byť tiež možné, aby sa pokryli náklady na zriadenie špecifickej infraštruktúry na zber odpadu z tabakových výrobkov, ktoré po spotrebovaní skončia ako odpad, ako sú napríklad vhodné nádoby na odpad v miestach, kde dochádza často k znečisťovaniu odpadom. V metodike výpočtu nákladov na čistenie prostredia znečisteného odpadom by sa malo zohľadniť hľadisko primeranosti. Členské štáty by mali mať možnosť na účely minimalizácie administratívnych nákladov určiť finančné príspevky na náklady na čistenie prostredia znečisteného odpadom stanovením vhodných viacročných pevne stanovených súm.

(23)

Z veľkého podielu plastov v rámci odpadu v moriach, ktorý pochádza z vyradeného rybárskeho výstroja vrátane zanechaného a strateného rybárskeho výstroja, vyplýva, že existujúce právne požiadavky stanovené v nariadení (ES) č. 1224/2009, smernici 2000/59/ES a smernici 2008/98/ES nie sú dostatočným stimulom na vrátenie takéhoto rybárskeho výstroja na pobrežie na účely zberu a spracovania. Systém nepriamych poplatkov zriadený smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/883 (18) vytvára systém na odstránenie stimulov vedúcich k tomu, aby lode vypúšťali svoj odpad do mora, a zabezpečuje právo na vyloženie odpadu. Uvedený systém by však mal byť doplnený o ďalšie finančné stimuly pre rybárov, aby svoj odpadový rybársky výstroj doviezli na pobrežie s cieľom zabrániť prípadnému zvýšeniu nepriameho poplatku za odpad, ktorý sa má zaplatiť. Vzhľadom na to, že plastové súčasti rybárskeho výstroja majú vysoký recyklačný potenciál, členské štáty by mali v súlade so zásadou „znečisťovateľ platí“ zaviesť rozšírenú zodpovednosť výrobcov za rybársky výstroj a súčasti rybárskeho výstroja obsahujúce plasty s cieľom zabezpečiť triedený zber odpadového rybárskeho výstroja a financovať riadne nakladanie s odpadovým rybárskym výstrojom, ktoré je šetrné pre životné prostredie, najmä pokiaľ ide o recykláciu.

(24)

V rámci rozšírenej zodpovednosti výrobcov za rybársky výstroj obsahujúci plasty by členské štáty mali monitorovať a posudzovať rybársky výstroj obsahujúci plasty v súlade s povinnosťami podávania správ a nahlasovania stanovenými v tejto smernici.

(25)

Hoci všetok odpad v moriach obsahujúci plasty predstavuje riziko pre životné prostredie a ľudské zdravie a mal by sa riešiť, malo by sa zohľadniť aj hľadisko primeranosti. Z toho dôvodu by sa samotní rybári a remeselní výrobcovia rybárskeho výstroja obsahujúceho plasty nemali považovať za výrobcov a nemali by niesť zodpovednosť za plnenie povinností výrobcu súvisiacich s rozšírenou zodpovednosťou výrobcov.

(26)

Hospodárske a iné stimuly na podporu udržateľných rozhodnutí spotrebiteľov a propagáciu zodpovedného spotrebiteľského správania môžu byť účinným prostriedkom, ako dosiahnuť ciele tejto smernice.

(27)

Nápojové fľaše, ktoré sú jednorazovými plastovými výrobkami, patria medzi predmety odpadu v moriach najčastejšie nachádzané na plážach v Únii. Je to spôsobené neúčinnými systémami triedeného zberu a nízkym zapojením spotrebiteľov do týchto systémov. Je potrebné podporovať účinnejšie systémy triedeného zberu. Preto by sa mal stanoviť minimálny cieľ triedeného zberu, pokiaľ ide o nápojové fľaše, ktoré sú jednorazovými plastovými výrobkami. V rámci povinného triedeného zberu sa vyžaduje, aby bol odpad oddelený podľa typu a povahy, malo by však byť možné, aby sa isté druhy odpadu zbierali spoločne za predpokladu, že sa tým nebráni vysokokvalitnej recyklácii v súlade s hierarchiou odpadového hospodárstva v zmysle článku 10 ods. 2 a článku 10 ods. 3 písm. a) smernice 2008/98/ES. Cieľ zberu by mal byť stanovený na základe množstva jednorazových plastových nápojových fliaš uvedených na trh v členskom štáte alebo alternatívne na základe množstva odpadu tvoreného jednorazovými plastovými nápojovými fľašami v danom členskom štáte. Pri výpočte množstva odpadu vzniknutého v členskom štáte by sa mali náležite zohľadniť všetky jednorazové plastové nápojové fľaše tvoriace odpad, vrátane plastových fliaš, z ktorých sa stáva odpad znečisťujúci prostredie namiesto toho, aby sa zneškodnili systémom zberu odpadu. Členské štáty by mali byť schopné dosiahnuť tento minimálny cieľ stanovením cieľov triedeného zberu pre nápojové fľaše, ktoré sú jednorazovými plastovými výrobkami, v rámci systémov rozšírenej zodpovednosti výrobcov, zavedením systémov vratných záloh, alebo akýmkoľvek iným opatrením, ktoré považujú za vhodné. To bude mať priamy pozitívny vplyv na mieru zberu, kvalitu zbieraných materiálov a kvalitu recyklovaných materiálov, čo ponúkne možnosti podnikom pôsobiacim v recyklácii a trhu s recyklovanými materiálmi. Podporí sa tým dosiahnutie recyklačných cieľov pre odpady z obalov stanovených v smernici 94/62/ES.

(28)

S cieľom predísť znečisťovaniu prostredia odpadom a iným nevhodným spôsobom zneškodňovania odpadu, ktoré vedú k vzniku odpadu v moriach obsahujúceho plasty, je potrebné, aby boli spotrebitelia jednorazových plastových výrobkov a používatelia rybárskeho výstroja obsahujúceho plasty náležite informovaní o dostupnosti opätovne použiteľných alternatív alebo opätovne použiteľných systémov, najvhodnejších dostupných možnostiach nakladania s odpadom a/alebo o možnostiach zneškodnenia odpadu, ktorým sa treba vyhnúť, o najlepších postupoch, pokiaľ ide o riadne nakladanie s odpadom, a o environmentálnom vplyve nesprávnych postupov zneškodňovania odpadu, ako aj o obsahu plastov v určitých jednorazových plastových výrobkoch a rybárskom výstroji a vplyve nevhodného zneškodňovania odpadu na kanalizáciu. Od členských štátov by sa preto malo vyžadovať, aby prijali opatrenia na zvýšenie informovanosti, ktorými sa zabezpečí, že sa takéto informácie poskytnú uvedeným spotrebiteľom a používateľom. Informácie by nemali obsahovať žiadne reklamné informácie, ktoré by podporovali používanie jednorazových plastových výrobkov. Členské štáty by mali mať možnosť vybrať si najvhodnejšie opatrenia založené na povahe výrobku alebo na jeho použití. Výrobcovia jednorazových plastových výrobkov a rybárskeho výstroja obsahujúceho plasty by mali pokryť náklady na opatrenia na zvyšovanie informovanosti v rámci ich povinností rozšírenej zodpovednosti výrobcu.

(29)

Cieľom tejto smernice je chrániť životné prostredie a ľudské zdravie. Podľa viacerých rozhodnutí Súdneho dvora by zásadné vylúčenie možnosti, aby sa povinnosti, ktorú smernica stanovuje, mohli dovolávať dotknuté osoby, nebolo v súlade so záväzným charakterom, ktorý článok 288 tretí odsek Zmluvy o fungovaní Európskej únie priznáva smernici. Tento ohľad platí zvlášť pre smernicu, ktorej cieľom je predchádzanie vplyvu určitých plastových výrobkov na vodné prostredie a znižovanie tohto vplyvu.

(30)

Je dôležité monitorovať úroveň odpadu v moriach v Únii s cieľom zhodnotiť vykonávanie tejto smernice. V súlade so smernicou 2008/56/ES sa od členských štátov vyžaduje, aby pravidelne monitorovali vlastnosti a množstvo odpadu v moriach vrátane plastového odpadu v moriach. Údaje získané týmto monitorovaním sa majú oznamovať aj Komisii.

(31)

Členské štáty by mali stanoviť pravidlá týkajúce sa sankcií uplatniteľných na porušenie vnútroštátnych ustanovení prijatých podľa tejto smernice a mali by prijať všetky potrebné opatrenia na zabezpečenie ich vykonávania. Stanovené sankcie by mali byť účinné, primerané a odrádzajúce.

(32)

Podľa odseku 22 Medziinštitucionálnej dohody z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva (19) by Komisia mala vykonať hodnotenie tejto smernice. Toto hodnotenie by sa malo zakladať na skúsenostiach a údajoch získaných počas vykonávania tejto smernice a údajoch získaných podľa smerníc 2008/56/ES a 2008/98/ES. Malo by poslúžiť ako základ pre posúdenie prípadných ďalších opatrení vrátane stanovenia cieľov znižovania pre celú Úniu na rok 2030 a ďalšie obdobie, pre posúdenie, či je vzhľadom na monitorovanie odpadu v moriach v Únii potrebné preskúmať prílohu, v ktorej sa uvádza zoznam jednorazových plastových výrobkov, a či sa rozsah pôsobnosti tejto smernice môže rozšíriť na ďalšie jednorazové výrobky.

(33)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tejto smernice by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci v súvislosti s metodikou výpočtu a overenia ročnej spotreby jednorazových plastových výrobkov, pre ktoré sa stanovili ciele znižovania spotreby, s pravidlami výpočtu a overovania dosiahnutia cieľov minimálneho recyklovaného obsahu pre jednorazové plastové nápojové fľaše, so špecifikáciami označovania, ktoré sa má umiestniť na určité jednorazové plastové výrobky, s metodikou výpočtu a overovania cieľov zberu jednorazových plastových výrobkov, pre ktoré sa stanovili ciele triedeného zberu, a s formátom oznamovania údajov a informácií o vykonávaní tejto smernice. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (20).

(34)

Je vhodné umožniť členským štátom rozhodnúť sa vykonávať určité ustanovenia tejto smernice prostredníctvom dohôd medzi príslušnými orgánmi a dotknutými hospodárskymi odvetviami za predpokladu, že sú splnené určité požiadavky.

(35)

Boj proti znečisťovaniu odpadom je spoločným úsilím príslušných orgánov, výrobcov a spotrebiteľov. Orgány verejnej moci vrátane inštitúcií Únie by mali ísť príkladom.

(36)

Keďže ciele tejto smernice, a to predchádzať vplyvu určitých jednorazových plastových výrobkov, výrobkov z oxo-degradovateľných plastov a rybárskeho výstroja obsahujúceho plasty na životné prostredie a ľudské zdravie a tento vplyv znižovať, a podporovať prechod na obehové hospodárstvo vrátane podpory inovačných a udržateľných obchodných modelov, výrobkov a materiálov, a tým tiež prispievať k efektívnemu fungovaniu vnútorného trhu, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodu rozsahu a účinkov opatrení ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov,